+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Ako sa popínajú rôzne popínavé rastliny

Autor: Adriána Francová 17. januára 2018 Žiadne komentáre

  Možno pre niekoho nezaujímavé, ale pre správne a úspešné pestovanie na konštrukciách veľmi dôležitá informácia, aby ste vedeli, aký typ konštrukcie zvoliť ( drevená treláž, kov, konáriky, lanká). Niektoré rastliny si nájdu cestu aj bez Vás. Taký pavinič trojlaločnatý (Parthenocissus tricuspidata) sa výborne popína po stene a múroch aj sám, nakoľko sa prichytáva pomocou svojich platničiek. Iné potrebujú nutne oporu, inak nikdy nenadobudnú požadovaný tvar a funkciu. A podľa toho sa aj rozdeľujú.

Popínanie pomocou stonkových koreňov – tie majú brečtany a tiež sa dokážu bez problémov uchytiť na neupravených stenách a múroch, dokonca aj na kôru stromu, kde nájdu malú trhlinku a tam sa stonka zakorení. Vo väčšom rozsahu vedia však tieto porasty trvalo rozrušiť omietky. Medzi takéto rastliny okrem brečtanov patrí aj pileostegia a schizophragma.

Popínanie pomocou prichytávajúcich sa platničiek – tak ako už vyššie bolo spomenuté, patria sem paviniče, ktoré sa dokážu popínať samovoľne vďaka týmto platničkám. V počiatočnom raste je však dobré im pomôcť vyviazať výhony.

Popínanie pomocou ovíjavých listových stoniek a úponkov – toto je parketa pre plamienky, mučenky, viničkobeu, ktoré sa okolo konštrukcie alebo opory ovíjajú pomocou listových stoniek dookola. Dokážu sa tak ovíjať okolo kmeňa stromu a iných krov. Vhodnejšie sú preto mriežky.

Popínanie pomocou ovíjavých stoniek – sem patria takmer všetky popínavé rastliny, ktoré sa ovíjajú a upevňujú na konštrukcie vďaka ovíjavým stonkám. Niektoré vytvárajú drevnaté stonky, ktoré sa ovíjajú a to znamená, že na oporu vyvíjajú určitú záťaž. Preto je vhodné najskôr zistiť, ktorá rastlina ako prudko rastie a čo je z nej v dospelosti, aby sa konštrukcia pod ňou časom nepoškodila alebo nezničila aj niečo iné. Vistéria je liana, ktorá v budúcnosti vytvára mohutné drevnaté ovíjavé liany a preto vyžaduje naozaj bezpečnú a pevnú oporu. Patrí sem aj zemolez, berberodopsis, chmeľ, hrachorpovojník. Posledné dva druhy sú jednoročné rastliny, bylinného charakteru a dokážu aj v nádobe sa ovíjať okolo tenkých a dlhých konárov posadených dookola nádoby.

Popínanie pomocou tŕňov – toto je samostatná kategória pre ruže, ktoré vyžadujú usmernenie, vhodnú konštrukciu z dreva alebo kovu. Časom výhony drevnatejú, preto treba zabezpečiť pevnú a stabilnú konštrukciu. Takto sa popínajú aj černice, ostružiny s tŕňmi. Pre začiatok je vhodné ich priviazať.

Teraz keď máte základné informácie, ktorá rastlina sa ako pripína na konštrukciu, určite zvolíte vhodné opory a tým aj rýchlejšie donútite rastlinu vyšplhať sa do výšky a tak ju esteticky zapojiť do celkovej koncepcie záhrady. Už skoro zakvitnú a obohatia priestor o nádherné kvety alebo listy.

Budleja - pestovanie a rez

Autor: Adriána Francová 16. januára 2018 Žiadne komentáre

Poznáte ker, ktorý spĺňa po všetkých stránkach kritéria pre dokonalú dominantu záhrady? Právom si to zaslúži určite budleja (Buddleja davidii), ktorá medzi pestovateľmi nesie aj názov letný orgován alebo motýlí ker. Patrí medzi vyššie rýchlorastúce kry, ktoré sa v čase kvitnutia majestátne týčia nad ostatnou podrastovou výsadbou. Rašiť začína pomerne skoro a naopak listy si ponecháva často aj po mrazoch. Niektoré listy zostávajú na kríku počas celej zimy. Samozrejme, len pokiaľ je mierna. Na jar po odznení najväčších mrazov si vyžaduje hlbší rez, nakoľko kvitne na novom dreve. Ponechajú sa len základné kostrové konáre, ktoré sa zrežú na 50 cm. Bez problémov z nich dokáže bohato obrašiť.

Kvitne nádhernými metlinatými súkvetiami v lete až do prvých mrazov. Poznáme ich v odtieňoch fialovej, modrofialovej, ružovej, bielej aj karmínovej. Okrem klasických orgovánových súkvetí máva podľa druhu aj iné farebné prevedenia.

Kvety intenzívne voňajú a lákajú do záhrady motýle a iné opeľovače. Motýle, najmä babôčky pávooké, milujú fialové kvety budleje. Pokiaľ chcete docieliť opakované kvitnutie dajte si tú námahu a odstraňujte odkvitnuté súkvetia. V jeseni dokáže nanovo zakvitnúť. Dá sa to však realizovať, len pokiaľ je nižších rozmerov. Vyžaduje slnečné stanovište, lebo v polotieni a v tieni slabšie kvitne. Pôda by mala byť výživná, ale priepustná a s podielom piesku. Plytko korení. V jarnom období môže namrznúť, ale veľmi dobre regeneruje. Uvíta ochranu v podobe nástieľky. Buddleja davidii ´Nanho Purple´ je zakrslejší kultivar s elegantne previsnutými vetvičkami.

Zaujímavé kultivary: ´Royal Red´, ´White Bouquet´, ´Nanho Purple´, ´Pink Delight´, ´Nanho Blue´, ´Black Knight´.

Žlto kvitnúca je napr. Buddleja madagascariensis alebo Buddleja × weyriana 'Sungold', ktorá patrí k hybridom. Kvety sú usporiadané v guľovitých zhlukoch pozdĺž kvitnúcej laty. Voňajú a tiež lákajú neuveriteľné množstvo hmyzu. Najzaujímavejšia žltokvitnúca je snáď Buddleja globosa ´Orange Ball´, ktorá ma jednotlivé guľovité súkvetia na samostatných stonkách. A ako hybrid z nej vznikol aj u nás pestovaný ´Sungold´.

Najrýchlejší spôsob rozmnožovania je odrezkami v lete (júl – august). Odrezky musia byť polodrevnaté, vyzreté, bezkvetné a namočené do stimulátora, ktorý urýchli ich zakoreňovanie priamo v pôde alebo v nádobe. Pre dosiahnutie rýchlejšieho efektu v záhrade odporúčame zakúpiť vyššie kontajnerované sadenice, ktoré už vykvitnú v prvom roku po výsadbe.

Do pozornosti dávame aj zaujímavú budleju striedavolistú (Buddleja alternifolia), ktorá sa vyznačuje dlhými súkvetiami kvetov, ktoré sa striedajú po celej dĺžke nového výhonku. Je odolnejšia voči mrazom než budleja Dávidova. Vyžaduje dostatočný priestor, aby ovisajúce kvitnúce súkvetia vynikli. Môže byť ružovej alebo fialovej farby. Má striedavé postavenie listov a reže sa po odkvitnutí v lete. Kvitne potom na nových výhonkoch. Rezať sa však nemusí, kvôli svojmu prirodzenému voľnému tvaru.

Budleja vynikne vo voľne rastúcom živom plote, ako výplňový ker v pozadí zmiešaného záhona, vo veľkej nádobe, ale aj ako solitéra v trávniku.

Spríjemnite si letné dni a večery posedením v záhrade s rozkvitnutou budlejou.

 

Krása a variabilita kalín

Autor: Adriána Francová 16. januára 2018 Žiadne komentáre

Je množstvo okrasných krov, ktoré dokážu vytvoriť zaujímavé zákutia. Kalina (Viburnum) však patrí medzi tie dreviny, ktoré sú hodnotné pre svoje kvety a niektoré aj vďaka stálozeleným listom. Čiže ich variabilita je všeobecne použiteľná v záhradných kompozíciách ako solitéra, aj do pozadia záhonov, dokonca aj na zmiešané živé ploty, či pestovanie v nádobách. Rozlišuje sa cca 200 druhov.

Medzi najznámejšie stálozelené kaliny patrí Viburnum rhytidophyllum (Kalina vráskavolistá). Jej impozantné vráskavé listy zdobia ker počas celej zimy. Sú dlhé, vráskavé, sýto zelené a pomerne pevné. Na jar zakvitne bieložltými kvetmi. Zvláštnosťou je aj to, že kvetné puky sa tvoria už na jeseň, sú hnedé a pokryté chĺpkami, ktoré na citlivej pokožke môžu spôsobiť podráždenia a začervenanie. Neskôr po odkvitnutí sa vytvoria červené plody, ktoré sú jedovaté. Na pestovanie nie je náročná. Znáša všetky typy pôdy, okrem plytkých a podmáčaných pôd sa jej naozaj bude dariť kdekoľvek. Rastie pomerne rýchlo, bez rezu vo svetlom tieni až v polotieni. Počas tuhej zimy síce môže stratiť časť listov, ale tie rýchlo na jar dorastú.

Ďalšou stálozelenou kalinou je kalina Davidova ( Viburnum Davidii), ktorá je charakteristická elegantným vzhľadom. Má modrozelené listy, biele kvety, ktoré kvitnú na jar. Po opelení v lete sa tvoria modré plody, ktoré sú nejedlé. Dorastá do výšky okolo 1m. Je naozaj nádherná, ale potrebuje zimnú ochranu a chránené stanovište pre silným vetrom, rovnako aj pred priamym zimným a letným slnkom. Je citlivá na mráz, preto je nutné (najmä v období keď sú holomrazy bez snehu) celú rastlinu obaliť textíliou. Obľubuje mierne kyslé pôdy. Odvďačí sa Vám krásnym kvetom a lístím, ktoré sú dekoratívne počas celého roka. Rovnako na jar ju neprehliadnete. Púčiky sú naružovelé, ale vykvitnú z nich biele kvety.

Kalina bodnantská je veľmi atraktívna rastlina hlavne počas zimných mesiacov. Viburnum bodnantense ´Dawn´ rozkvitá počas miernych zím už koncom decembra a vydrží kvitnúť do marca. Kvety má úzke trúbkovité, najskôr sýtoružovej a neskôr bledoružovej farby. Vykvitajú v zhlukoch priamo na neolistenom konári. Najväčšou prednosťou je silná, ale veľmi príjemná vôňa, ktorá sa rozširuje v teplejších zimných dňoch a je predzvesťou prichádzajúcej jari.

Ďalšou atraktívnou je kalina obyčajná s bielymi loptičkovitými súkvetiami, ktoré zaplavia celý ker. Viburnum opulus ´Roseum´ kvitne v máji nádhernými súkvetiami, ktoré doslova visia z konárikov. Z diaľky pôsobia ako kvety hortenzie. Listy síce na jeseň opadávajú, ale na jeseň sa celý ker rozžiari červeným odtieňom. Výborne sa jej darí na plnom slnku, v každej pôde a dokonca si nevyžaduje ani hnojenie. Obľubuje však humózne pôdy. Dosahuje výšku 3 m. Je to naozaj impozantná dominanta predzáhradky alebo zmiešaného záhona. Dokonca by sa jej darilo aj vo veľkej nádobe.

A takto by sa dalo naozaj pokračovať v opise aj ďalších kalín. Majú široké použitie, preto ich nevynechajte pri plánovaní vašej novej koncepcie záhrady.

Ako nakombinovať položky do jarnej objednávky a kedy očakávať jej vybavenie

Autor: Adriána Francová 8. januára 2018 Žiadne komentáre

     Vzhľadom na opakujúce sa otázky sme pre Vás pripravili tento návod, ako správne kombinovať jednotlivé položky rastlín, väčšie semená, hľuzy a trvalky do objednávky. Celkový objem objednávky  následne primerane ovplyvňuje aj poštovné a možný spôsob doručenia.

Najvýhodnejšie pre zákazníka je, ak objednávku semien, ktoré plánujete dostať ešte počas zimných mesiacov, nekombinujete s akýmikoľvek cibuľovinami a rastlinami v kvetináčoch. Vieme Vám ju tak doručiť v bublinkovej obálke do 500g alebo do 1000g za zvýhodnené poštovné pri platbe vopred. Semená, z ktorých v našich podmienkach treba priesady predpestovať skôr, dodávame prirodzene ako prvé. Uvedomiť si treba, že väčšie balenia cibule sadzačky a hrášku alebo mnohé hľuzy a letné cibule vzhľadom na svoj objem, nie je možné spolu so semienkami vložiť do bublinkovej obálky a doručiť poštárom priamo do vašej schránky s limitovaným otvorom. Pokiaľ skombinujete semená s cibuľou sadzačkou či šalotkou  a prípadne aj s objemnejšími hľuzami, aby nedošlo k poškodeniu cibúľ Vám balíček môže byť doručený iba kuriérskou službou a v primerane veľkej škatuli.

Objednávky vybavujeme podľa poradia v akom prišli a boli zaevidované v našom systéme.  Pokiaľ do prevažne semennej objednávky zaradíte aj rastlinku v kvetináči, označenú ako K7, K9, C2 atď. viac info nájdete tu: http://www.rastlinky.sk/vysvetlivky, bude táto objednávka pozastavená a bude čakať do doby, kedy sa budú prebúdzať trvalky, kry alebo sa začnú v závislosti od počasia dodávať objednané rastliny a prirodzene sa to odrazí aj na spôsobe doručenia, to znamená doručenie v škatuli a kuriérom. Semená letničiek a trvaliek, ktoré sa vysievajú neskôr priamo na záhon, môžete pokojne nakombinovať s inými rastlinami a balkónovkami, ktoré spravidla zasielame v apríli resp. neskoršie objednávky expedujeme v prvej polovice mája.

Niekomu jednotné doručenie semien napríklad v apríli môže vyhovovať, stačí do poznámky uviesť : poslať spolu, resp. nerozdeľovať objednávku. No mnohí chcú vysievať semená oveľa skôr ako vysádzať trvalky. Vtedy Vaša objednávka môže byť jednoducho rozdelená a bude v nej prirodzene aj  zaúčtované 2x prepravné – jedno pre doručenie semien v prvej fáze a druhé pre zaslanie rastlín v kvetináčoch. Objednávky balkónových rastlín v sadbovačoch sú prirodzene tiež vybavované iba v úzkom časovom období a môžu tiež vyžadovať individuálnu expedíciu. Ale o tom nižšie. Istú výhodu majú objednávky s osobným odberom, kedy je možné na základe dohody prísť si po tovar z kombinovanej objednávky priamo na naše výdajné miesto aj na viackrát avšak poplatok za odber 1€ je účtovaný iba prvý raz.

V druhej fáze zasielania, začiatkom jari, prioritne expedujeme balkónové rastliny v sadbovačoch, voľnokorenné rastliny na živé ploty, hľuzy a letné cibule. Tieto expedujeme vo veľkej miere pred koncom marca alebo v prvý týždeň apríla v závislosti od aktuálneho počasia. Čo sú sadbovače a ako sa ďalej takéto rastliny v nich pestujú nájdete tu: http://www.rastlinky.sk/ako-dopestovat-rastliny-zo-sadbovacov

V marci a apríli sa postupne začínajú zasielať všetky vonkajšie rastliny ale vždy v závislosti od toho, ako sa postupne prebúdzajú po zime a vieme tak zákazníkom garantovať, že budú schopné, ďalšieho normálneho rastu. Balkónové rastliny v samostatných kvetináčoch K7 alebo K9, resp. ich cenovo zvýhodnené balenia po 3 či 6 kusov sa expedujú v apríli v závislosti od aktuálneho počasia resp. aj od počasia, aké bolo v marci. Zásielky rastlín sú vybavované kuriérskou službou a cena za prepravu sa odvíja od hmotnosti balíka. Pásma sú do 3 kg, do 10 kg, do 30 kg a pokiaľ je Vaša objednávka nad 30 kg, prepravné bude stanovené individuálne podľa požadovaného miesta doručenia, charakteru objednaného rastlinného materiálu a od neho sa odvíjajúcej požiadavky na spôsob prepravy.

Tak ako do klasického záhradného centra sa chodí nakupovať na viackrát a sortiment závisí na aktuálnej fáze sezóny, tak aj expedičné termíny v online záhradníctve prirodzene závisia na počasí a štandardných agrotechnických termínoch.  Je teda úplne normálne zadať si na jar aj dve nezávislé objednávky.

Ku každej objednávke pristupujeme individuálne. Teší nás Váš záujem, ak si zadáte objednávku pred samotnou sezónou, v predstihu. Nemusíte sa báť. Rastlinný materiál dodávame vždy vo vhodnom čase na výsadbu resp. sa snažíme zohľadniť aj individuálne požiadavky ohľadom termínu dodania. Využite preto, prosím, náš zákaznícky servis, resp. poznámku v časti objednávky pre Vaše pripomienky a prosby.

Ďakujeme a želáme Vám príjemné nakupovanie.

 

Zabudli ste vysadiť na jeseň cibuľoviny?

Autor: Ing. Adriána Francová 8. januára 2018 1 komentár

         Jarné cibuľoviny sú asi najkrajšími kvetmi jari. Nielen pre svoju variabilnosť farieb, ale aj pre svoju rozmanitú výšku, tvar, vôňu i použitie. Vysádzajú sa na jeseň, od konca septembra až do novembra. Po tomto období však mnohí predajcovia rozpredávajú svoje zásoby cibuľovín za minimálne ceny, ktorým mnohí neodolajú, prípadne ich viete vydražiť aj u nás na FB stránke v namiešaných balíkoch, rôznych kultivarov za výborné ceny. Potom sa možno pýtate: “Načo mi budú také cibule, keď už dávno mali byť vysadené?“.

Vysádzanie cibuľovín

Cibule pre jarný efekt kvitnutia môžete vysadiť aj neskôr, ako je uvedené. Nesmiete ich však vysádzať do zmrznutej pôdy. Je to fyzicky náročné, odhrabať kopu snehu alebo vyhĺbiť jamu, keď je vonku -15 °C. Vysaďte ich hoci aj v januári či februári, stačí na to niekoľkodňové oteplenie.

Miesto výsadby si môžete pripraviť aj skôr. Do pripravenej jamy alebo do misiek vysaďte cibuľoviny štandardne ako na jeseň. Zaručene na jar zakvitnú a potešia Vás svojim kvetmi a vôňou. Nezabudnite na správnu výsadbu, čo sa týka hĺbky, prípadne ich prikryte výživnejším substrátom. Nezalievajte. Pokiaľ je to možné, prikryte výsadbu snehom.

Ak plánujete výsadbu do záhonu, na ktorom máte geotextíliu, voľte skupinové výsadby jedného druhu, rovnakej farby a textíliu v mieste otvoru vyrežte, aby nedošlo k vyhnitiu cibuliek. Spravidla platí, že textília nepatrí na záhony, kde sa nachádza ťažká, ílovitá pôda.

Pokiaľ si chcete vyzdvyzdobiť interiér, vysaďte niektoré cibule do nádob, košíkov. Nechajte výsadbu niekoľko týždňov v studenom parenisku alebo na balkóne a potom nádoby preneste do bytu a postupne im zvyšujte teplotu.

Nakupujte vždy len zdravé, veľké a pevné cibule. Môžu byť naklíčené, ale nesmú byť mäkké. To je záruka úspešného pestovania. Pokiaľ Vám takéto cibule z nejakého dôvodu zostali doma, uskladňujte ich na chladnom a suchom mieste, nie v teple. Ale najlepšie urobíte, ak ich vysadíte. S výsadbami v januári aj februári máme osobné skúsenosti.obiť interiér, vysaďte niektoré cibule do nádob, košíkov. Nechajte výsadbu niekoľko týždňov v studenom parenisku alebo na balkóne a potom nádoby preneste do bytu a postupne im zvyšujte teplotu.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: cibuľoviny

Návody na pestovanie

Autor: Adriána Francová 1. januára 2018 Žiadne komentáre

Vážený zákazník,

naozaj nám záleží na tom, aby sa Vašim novým rastlinám neustále dobre darilo, a preto Vám poskytujeme zadarmo aj tieto nové online návody na pestovanie rastlín. Sme si vedomí, že náš návod nemôže plne zodpovedať na všetky možné otázky ohľadom pestovania zakúpených rastlín. Ak ste si zakúpili menej známy druh, alebo naše informácie nepovažujete za dostatočné, zavolajte nám alebo neváhajte siahnuť po dostupnej literatúre, prípadne využite informácie dostupné na internete, aby ste si čo najviac rozšírili poznatky o charaktere a pestovaní vybraného druhu rastliny.  Pokiaľ máte záujem prečítať si návod na pestovanie, kliknite jednoducho na jednotlivé kategórie a budete presmerovaní na konkrétny návod.

Online návody na pestovanie Vám poskytnú najdôležitejšie rady, ako sa o rastliny postarať, aby Vám ešte dlho prinášali radosť.

V prípade akýchkoľvek doplňujúcich otázok nás neváhajte kontaktovať telefonicky, aby sme Vám mohli promptne poradiť. Veľmi radi a ochotne Vám doplníme informácie, ktoré ste v našom návode z akéhokoľvek dôvodu nenašli. Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov!

Čo robiť s rastlinami po vybalení



Cibuľové a hľuznaté rastliny



Trvalky



 

Skalničky



 

Pokryvné a vresoviskové rastliny



 

Listnaté a ihličnaté okrasné dreviny



 

Rododendróny a azalky



 

Ovocné stromy a kry



 

Jahody



 

Maliny a černice



 

Hurmi-kaki



 

Paw-paw, Asimina triloba



 

Popínavé rastliny



 

Okrasné trávy



 

Ruže



 

Balkónové rastliny do hrantov



 

Subtropické rastliny



 

Tropické rastliny



 

Hmyzožravé rastliny



 

Starostlivosť o rastliny v nádobách



 

Cypripedium



 

Goji, Kľukva, Gotu kola



   



Čo robiť s rastlinami po vybalení

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Čo robiť s rastlinami po vybalení

Každá manipulácia s rastlinou znamená pre ňu určitý traumatický zásah, alebo stres. Takýmto stresom je samozrejme aj preprava rastliny v balíku k Vám. Preto, aby sa rastlina z tohto stresu čo najskôr spamätala, obnovila svoj pôvodný rastový potenciál a dobre sa aklimatizovala na podmienky svojho nového stanoviska, je dôležité dodržať niekoľko dôležitých zásad.

Prvé minúty v novom domove

Na to aby sa rastlinám v novom domove zapáčilo je dôležité priateľsky ich privítať. Znamená to, že sa k nim po vybalení správame veľmi ohľaduplne a s citom.

Prvé tri dni rastliny zásadne nevykladajte na priame slnko. Každý rastlinný druh sa najlepšie aklimatizuje v polotieni. Po troch až štyroch dňoch môžete rastliny umiestniť na definitívne stanovisko. Počas aklimatizácie rastliny nedržte na veternom mieste, alebo v prievane. Na takéto zaobchádzanie reagujú niektoré druhy okamžitým zhodením všetkých listov.

Ak záhradným kontajnerovaným rastlinám pri preprave preschol koreňový bal, rastlinu dôkladne zalejte, alebo ešte lepšie ponorte celý kvetináč na istý čas do vedra s vodou, aby sa dobre nasiakol. Suchý zemný bal po zasadení len s problémami absorbuje vodu a predídete tak možnému sklamaniu z ujatia rastliny aj pri navonok dostatočnej zálievke.

Balkónové a bytové rastliny pestované v kvetináčoch na balkóne, terase alebo v byte zásadne hneď nepresádzajte. V prvých dňoch treba dbať najmä na správnu vlhkosť koreňového balu. Na presádzanie je dosť času po niekoľkých dňoch či týždňoch, keď je už rastlina aklimatizovaná, a aj to len v prípade, že sa zo spodnej strany kvetináča tlačia von korene, a teda pôvodný substrát v kvetináči je dôkladne prekorenený.

Záhradné rastliny dodávané ako voľnokorenné, teda bez vegetačnej nádoby len so zabalenými koreňmi, treba na niekoľko hodín ponoriť do vedra s vodou a čo najskôr zasadiť na trvalé stanovisko. Korene takýchto rastlín nesmú nikdy úplne obschnúť! Pokiaľ nemôžeme rastliny vysadiť dlhší čas, je lepšie ich prihrnúť zeminou v asi 30 až 40 cm hlbokej ryhe v tieni a dôkladne zavlažiť. V krajnom prípade zasadíme rastliny do kontajnerov, z ktorých sa aj po dlhšom časovom období dajú vysádzať na trvalé stanovisko. Aj po vysadení do kontajneru však dbáme na dostatok vlahy.

Hľuzy a cibule rastlín po obdržaní skladujte až do obdobia výsadby na suchom a vetranom mieste, najlepšie pri teplote okolo 10 °C. Pokiaľ sa cibule dostanú pri skladovaní do vlhkého a teplejšieho prostredia môžu začať hniť, prípadne rásť, čo vedie často k ich zničeniu. Cibule a hľuzy teplomilných druhov rastlín sadíme do záhrady až vtedy, keď už nehrozí nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov, tj. podľa oblasti od konca apríla až do začiatku júna.

Netreba sa zľaknúť, ak ihneď po otvorení balíka majú rastliny mierne zažltnuté či povädnuté listy. Po pár dňoch na svetle by sa mali pozviechať z prepravy v balíku a začať vyháňať nové zdravé listy. Hlavne rastlinky v menších kontajneroch a multipackoch môžu byť pri doručení zvädnuté. V takom prípade ich jednoducho namočte celé na istý čas do vedra s vodou, aby sa mohli dostatočne napiť. Rastliny dodávané v multipackoch i kontajneroch nezabudnite do obdobia výsadby pravidelne polievať!

Pokiaľ je rastlina poškodená, treba ju ihneď reklamovať

Aj napriek našim snahám o čo najlepšie zabalenie a ochranu rastlín pred poškodením sa môže pri preprave stať, že rastlina sa poškodí. Ak neviete, ako rastlinu ošetriť, alebo si myslíte, že rastlina sa zo šoku resp. poškodenia nespamätá, okamžite nás, prosím, kontaktujte telefonicky, aby sme Vám mohli poradiť ako rastline pomôcť alebo ako postupovať pri reklamácii.

Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov!

Ruže - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú. Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Výsadba

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi. Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých popínavá ruža druhým rokom kvitne.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinovú trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne. 1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom) 2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku. 3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu. 4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu. Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Starostlivosť o rastliny v nádobách - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Nádoby a presádzanie    

Pri výbere vhodných nádob pre rastliny vychádzame z niekoľkých skutočností:    

a) kde chceme rastlinu pestovať    

b) ako často budeme môcť rastlinu zalievať    

c) ako vyhovuje nádoba našim estetickým požiadavkám    

Platí zásada, že na výsušných a veterných stanoviskách sa musí zalievať častejšie, preto je vhodné použiť plastovú nádobu, z ktorej sa zálievková voda odparuje podstatne menej ako z iných typov nádob. Niektoré rastliny však neznášajú premokrenie a následnú anaerobiózu koreňov, ktoré potom zahnívajú a rastlina chradne (Camelia, Bougainvillea, Stevia). V takom prípade je lepšie rastliny pestovať v nádobách z pálenej hliny bez glazúrového povrchu, ktoré umožňujú koreňom aby dýchali, zároveň však takáto nádoba rýchlejšie presychá. Kompromisom môže byť nádoba z keramiky s vonkajšou glazúrou, ktorá spája vyrovnanejší vodný režim plastových nádob, so vzdušnosťou nádob z neglazovanej keramiky. Navyše bývajú tieto nádoby aj veľmi estetické. Nevýhodou však môže byť ich vyššia cena. Zdravie rastliny v nádobe do veľkej miery závisí aj od kvality použitého substrátu. Hoci kvalitné pestovateľské substráty bývajú finančne náročnejšie, v tomto smere sa naozaj neoplatí šetriť. Rozdiely v raste medzi rastlinami zasadenými v kvalitnom substráte a rastlinami zasadenými do zeminy, nakopanej kdesi v záhrade či v lese sú viditeľné už na prvý pohľad. V kvalitnom substráte má rastlina k dispozícii všetky potrebné živiny v optimálnych množstvách, vyvíja sa rýchlo a rovnomerne. Zdravý rast má neskôr vplyv aj na vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Záhradná a lesná zemina v sebe nesie nielen riziko nesprávnej pôdnej reakcie či zasolenia, ale aj možnosti zavlečenia viacerých pôdnych škodcov od háďatiek, smútivky až po slimáky, ktoré dokážu zlikvidovať aj väčšie rastliny. Na trhu je v súčasnosti dostatok kvalitných substrátov, treba si podľa známok kvality vybrať ten najvhodnejší. Rastliny subtropického pásma majú životný cyklus výrazne rozdelený na obdobie aktívnej rastovej fázy, ktoré trvá asi od konca februára do polovice októbra, a na obdobie vegetačného pokoja, ktoré vypĺňa zvyšnú časť roka. Hlavné obdobie presádzania sa začína pri týchto rastlinách s nástupom vegetácie, tj. asi od konca februára. Aj keď rastliny môžeme presadiť kedykoľvek počas vegetácie, lepšie je to stihnúť hneď na začiatku. Presádzame rastliny, ktoré majú malú vegetačnú nádobu, následne rýchlo presychajú, prípadne rastliny, ktoré vyčerpali objem živín za predchádzajúce vegetačné obdobie. Pri samotnom presádzaní uvoľníme koreňový bal od stien pôvodnej vegetačnej nádoby, najlepšie prevrátením a klepnutím rukou na dno. Do novej nádoby, ktorá má byť asi o 2 cm, pri väčších nádobách až o 4 cm väčšia, nasypeme na dno asi do 1/3 vrstvu substrátu. Na ňu položíme rastlinu aj s celým koreňovým balom, dosypeme substrát po boku a pritlačíme. Nakoniec rastlinu dôkladne zavlažíme. Pri presádzaní dbáme na to, aby sa koreňový bal presádzanej rastliny nerozpadol, na čo sú niektoré druhy (Eucalyptus) mimoriadne chúlostivé a môžu reagovať zoslabením rastu alebo až úhynom.

Tvarovanie a rez, opeľovacie pomery    

Pri tvarovaní rastlín v nádobách používame dve techniky: rez a zaštipovanie. Zatiaľ čo rez je vhodnejší na radikálnejšiu úpravu tvaru, a robíme ho obyčajne hneď na začiatku vegetačnej sezóny, zaštipovanie môžeme s úspechom použiť počas celej fázy aktívneho rastu na jemné modelovanie tvaru a celkového vzhľadu rastliny. Každý druh znáša tvarovanie inak. Rez používame pri bujne a rýchlo rastúcich agresívnejších druhoch rastlín (Hibiscus, Anisodontea, Solanum), zatiaľ čo slabšie a pomalšie rastúce druhy rastlín (Camelia, Laurus) stačí zaštipovať. Týmito dvoma technikami môžeme docieliť aj rozkonárenie pri druhoch, ktoré sa len ťažko a neochotne rozkonárujú (Lapacho), prípadne úpravu tvaru silne sa rozkonárujúcich druhov s dlhými výhonmi (Sida). Tropické rastliny sa snažíme nerezať v období vegetačného pokoja, tj v zime, pretože niektoré druhy so slabou regeneračnou schopnosťou takéto zásahy zle znášajú. Vrcholom snaženia každého pestovateľa býva to, aby rastlina nielen dobre rástla, ale aj krásne kvitla. Ovocné rastliny však pravú odmenu poskytujú až vytvorenými plodmi. Preto, aby sme z ovocných rastlín mohli oberať vlastnú úrodu treba niekedy pri opelení týmto rastlinám pomôcť. Na úrodu však musíme myslieť už pri kúpe rastliny. Niektoré druhy sú totiž dvojdomé, tzn. na to, aby sme získali vlastnú úrodu potrebujeme samčiu a samičiu rastlinu. Aj druhy, ktoré bývajú jednodomé, môžu byť samoopelivé (s tými býva najmenej problémov, rodia spoľahlivo aj začiatočníkom) alebo cudzoopelivé (vtedy treba mať dve nepríbuzné rastliny, aby bol peľ na blizne schopný vyklíčiť. Až po zvážení všetkých týchto skutočností a preštudovaní dostatku odbornej literatúry môžeme z rastliny pravidelne oberať vlastnú úrodu chutných tropických či subtropických plodov.

Ochrana rastlín v nádobách pred škodcami    

Ochrana rastlín pred škodcami je neoddeliteľnou súčasťou pestovania a starostlivosti o rastliny. Aj v tých najideálnejších podmienkach sa totiž môže stať, že na rastlinu sa vrhne nejaký ten škodca a pestovateľ musí byť vždy pripravený sa s ním vysporiadať. Zo začiatku je najdôležitejšie škodcu správne identifikovať. Niektoré poruchy rastu a vývinu môžu byť spôsobené aj pestovateľskými prehmatmi (tzv. fyziologické poruchy) napr. prepolievaním, preschnutím, zlým substrátom, prechladnutím či naopak prehriatím rastliny. Ak sme si teda naozaj istí, že rastlina je napadnutá škodcami, neváhajme zalistovať v odbornej literatúre, prípadne kontaktovať naše odborné poradenstvo, aby sme škodcu správne identifikovali. Fotografie najbežnejších škodcov nájdete priamo v katalógu, spolu s kvalitnými prípravkami, ktorými sa proti nim môžete brániť. Pri ochrane je dôležité si uvedomiť, že väčšina z uvedených prípravkov sú nebezpečné až veľmi nebezpečné jedy, ktoré sú škodlivé nielen pre človeka, ale aj pre väčšinu bežných domácich zvierat, užitočný hmyz (včely) prípadne pre iné organizmy. Pozorne si preto prečítajte návod na prípravu postrekovej kvapaliny, jej použitie a znehodnotenie obalov. Veľmi dôležité je aj zachovať správnu ochrannú dobu prípravku – a zásadne nekonzumovať a podľa možností sa ani zbytočne nedotýkať rastlín či ich častí, ktoré boli chemicky ošetrené. To platí aj pre rastliny, ktoré ste práve obdržali, pretože v záujme dodania kvalitného rastlinného materiálu sú rastliny pravidelne chemicky ošetrované. Pred akoukoľvek zamýšľanou konzumáciu ich častí je preto nevyhnutné dôkladne ich umyť a vyčkať najmenej 14 dní od obdržania zásielky. Len tak sa vyhnete prípadným komplikáciám spôsobeným nesprávnou manipuláciou s prípravkami na ochranu rastlín pred škodcami, prípadne priamo ošetrenou rastlinou. Pretože aj škodce majú svoj vývinový cyklus, ktorý je v priaznivých podmienkach veľmi rýchly, treba postreky niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sme škodce naozaj zničili. Tieto informácie však bývajú presnejšie uvedené priamo v príbalovom letáku jednotlivých odporúčaných ochranných prípravkov.    

Tropické rastliny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Nároky na prostredie  

Do skupiny tropických rastlín patria nielen tropické liečivé a aromatické rastliny, ale aj ovocné rastliny, niektoré palmy, viaceré rastliny s okrasnými listami či okrasnými kvetmi. Sú to druhy, ktoré pochádzajú z oblastí poblíž rovníka a ich výskyt je viazaný na oblasti, kde je priebeh ročných teplôt vyrovnaný, s malými výkyvmi medzi obdobím dažďov a obdobím sucha. Pri tejto skupine rastlín sa vyskytuje najväčšia tvarová a farebná rozmanitosť v rastlinnej ríši, preto sú tou najväčšou pokladnicou pri oživovaní celoročne teplých interiérov.

Nároky na svetlo

Aj tropické rastliny sú náročné na svetlo, neplatí to však pri všetkých druhoch. Najviac svetla vyžadujú druhy ktoré pochádzajú zo suchších oblastí tropického pásma - saván a suchých tropických lesov. V interiérových podmienkach sa im preto darí najmä v blízkosti okien - na okenných parapetoch, pri oknách zasklených veránd, loggií či iných presvetlených miestach. Svoje nároky na svetlo si však zachovávajú aj v zimných podmienkach, preto je táto skupina rastlín na pestovanie obyčajne trochu náročnejšia. V lete s takýmito rastlinami nebýva problém, v zime sa ich však snažíme umiestniť na čo najsvetlejšie, ale pritom teplé stanovisko   - okenný parapet. V krajnom prípade pri nedostatku prirodzeného svetla môžeme menšie rastliny aj dosvetľovať špeciálnymi žiarivkami. Rastliny z vlhších oblastí tropického dažďového pralesa bývajú v interiéri tolerantnejšie k nedostatku svetla a daria sa dobre do   vzdialenosti asi 2 m od južného okna, podrastové druhy dokonca aj ďalej ako 2 metre od južného okna. 

Nároky na teplo  

Tropické rastliny sú obyčajne náročnejšie na teplo než rastliny subtropického pásma. Znamená to, že ich nemôžeme zimovať na chladných chodbách a verandách, ale dobre znášajú, ba priamo vyžadujú zimovanie v teplom interiéri pri izbovej teplote, tj. asi od 18 °C do asi 22 až 23°C. Aj pre teplotne náročnejšie druhy je však prijateľnejšia spodná tepelná hranica (18°C). V zimnom období býva totiž nedostatok svetla a krátky deň, ktorý je pozitívne korelovaný s teplotou. Vyššia teplota a nedostatok svetla v zime bývajú hlavnou príčinou masívneho opadu listov izbových rastlín. A hoci sa tento jav nedá nikdy úplne zastaviť, môžeme ho spomaliť, a zredukovať na minimum práve vhodným nastavením teploty   v interiéri.

Nároky na zálievku a vzdušnú vlhkosť

Aj pri tropických rastlinách platí to, čo pre zálievku rastlín subtropických - vyžadujú pravidelnú a bohatú zálievku počas vegetácie - a to aj druhy zo suchších tropických pásiem saván a tropických suchých lesov. Rozdielne však zalievame “pralesné” a “savanové” druhy rastlín v zime. Rastliny zo suchších oblastí bývajú v tomto období mimoriadne chúlostivé na premokrenie, ktoré pokiaľ je ešte spojené povedzme so zníženou teplotou v miestnosti je schopné rastlinu úplne zničiť. Preto sa riadime pravidlom, že sucho poškodí v zime rastlinu menej ako vlhko, a substrát polejeme len toľko, aby úplne nevyschol. Pralesné rastliny vyžadujú však aj v zimnom období vlahy viac, preto ich polievame častejšie. Aj pri nich sa však určite vyvarujeme stagnujúcej vody v podmiske, ktorá v zimnom období môže zničiť aj inak odolné druhy. Ďalším z problémov pri pestovaní býva extrémne nízka vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch spôsobuje častejší výskyt škodcov, ako sú červce, roztočce a puklice (štítničky) v zimnom období. Pomáhame si rozličnými zvlhčovačmi, pestovaním väčšieho množstva   rastlín v miestnosti (zvýšený odpar), prípadne navlhčeným machom v podmiskách. Proti škodcom však musíme vždy rázne zakročiť, najlepšie ihneď po zistení ich výskytu.

Nároky na hnojenie

S menej výrazným obdobím vegetačného pokoja súvisia aj vyššie nároky na živiny, a tým aj na hnojenie tropických rastlín. Aj keď sa snažíme vyhnúť hnojeniu v zimnom období, od marca do augusta hnojíme rastliny naplno. Hnojivá aplikujeme vo forme zálievky alebo vo forme listového hnojenia. 

 

 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu