Blog

Slivky sa u nás radia medzi populárne pestované ovocie. Tieto plody sú skvelým zdrojom antioxidantov, najrôznejších vitamínov a minerálnych látok. Viete, ako na ich pestovanie? Kedy pristúpiť k výsadbe slivky a kedy a ako vykonávať jednotlivé rezy stromov?

Druhy sliviek

Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek.

Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Medzi najodolnejšie druhy sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z našich obľúbených vyzdvihneme Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka a stará odroda Durandzia, výborná na pálenie.

Slivkám sa veľmi podobajú poloslivky. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica.

Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku.

Ringloty sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál.

Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova.

Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou. Väčšinou sa dužina veľmi dobre oddeľuje od kôstky.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice chutných sliviek a ringlot. Stačí si len vybrať tú pravú odrodu pre vás

Výsadba sliviek

Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz.

Čo sa týka pôdy pri výsadbe sliviek, voľte hlbokú a úrodnú pôdu. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.

Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.

Choroby slivky

Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami). Táto drevina tiež môže trpieť voškami, ktoré stoja za skrútenými listami. Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Z ďalších chorôb možno spomenúť napríklad červenú škvrnitosť slivky, hnedú hnilobu či piliarku slivkovú.

Rez sliviek

Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Okrem toho je pravidelný radikálny rez slivky dôležitý aj preto, aby sa ťarchou ovocia vetvy toľko nelámali.

Kedy strihať slivky

Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Následne sa tejto aktivite venujte pravidelne každý rok v období vegetačného pokoja.

Rez slivky po výsadbe

Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Vďaka okamžitému rezu znížite riziko šoku a poškodenia z presadenia a zároveň podporíte dobré zakorenenie stromu.

Letný rez slivky

Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Rovnako môžete upraviť vetvy, u ktorých dochádza ku kríženiu alebo súbežnému rastu.

Jarný rez slivky

Po skončení mrazov je možné vykonávať jarný rez slivky. V rámci neho odstráňte všetky vetvy, ktoré vedú dovnútra stromu. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy. Plodné vetvy v hlavnej korune stromu skráťte zhruba o tretinu, aby sa vplyvom váhy plodov alebo silného vetra nezlomili.

Výchovný rez slivky

Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.

TIP: Skúste okrem pestovania sliviek aj pestovanie orechov. Zistite, ako postupovať a na čo si dať pozor.

Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Ako teda na úspešné pestovanie josty?

Josta ker

Josta patrí do čeľade egrešovitých. Bola vyšľachtená v Nemecku v roku 1977, pričom cieľom bolo dosiahnuť ovocie, ktoré sa ľahko pestuje, je chutné a netrpí chorobami.

Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Najväčšie prírastky možno zaznamenať u mladých rastlín v prvom roku po výsadbe.

Josta stromková

Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.

Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zdravý a úspešný ker vám pritom môže za celú sezónu poskytnúť aj niekoľko kilogramov chutného ovocia.

Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy. S pestovaním josty si ľahko poradia aj začiatočníci

Pestovanie josty

Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.

Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.

Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Potrápiť vás môžu iba vošky, ktoré môžu napádať listy.

Výsadba josty

Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Vzhľadom k rozmerom tohto kríka však pamätajte na dostatočný rozostup medzi sebou (aspoň 1,5 metra).

Josta rez

Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.

TIP: Medzi ďalšie populárne plodiny pestované na záhradách sa právom radia aj čučoriedky. Zistite, ako prebieha správna starostlivosť o čučoriedky, ako ich vsádzať a aké odrody existujú.

Cukety zvládne hravo pestovať aj úplný začiatočník. Jedná sa o obľúbenú a vyhľadávanú plodovú zeleninu, ktorú môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Aké druhy cukety existujú a ako na úspešné pestovanie?

Druhy cukiet

Cuketa je vzdialenou príbuznou klasickej tekvice. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ počas 15. storočia doputovala aj k nám do Európy. Vtedy sa ale jednalo o iný druh, konkrétne o tekvicu obyčajnú. Jej podlhovastý zelený kultivar podobný uhorke bol pritom vyšľachtený v Taliansku. Jej názov je odvodený od talianskeho „zucca“, čo v preklade znamená tekvica.

Jednotlivých odrôd cukety existuje mnoho, vďaka čomu pestovatelia rozhodne majú z čoho vyberať. Spomenúť môžeme napríklad odrodu Striato d’Italia, ktorá zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí.

Popularite sa teší aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru Tondo di Piacenza s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním.

Cuketa Golden Rush na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Odroda Bianca di Trieste ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar. Spomenúť môžeme aj francúzsku odrodu kríčkovej cukety s označením Verte des Maraîchers, ktoré sa niekedy kvôli tvaru plodov prezýva cuketa veľryba.

Zaobstarajte si semienka cukiet a pustite sa do výsadby. U nás si môžete vyberať hneď z niekoľkých populárnych druhov

Pestovanie cukiet

Ako sme už spomínali, pestovanie cukiet je skutočne jednoduché. Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.

Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. Na hnojenie môžete používať rastlinné výluhy bohaté na draslík alebo organické hnojivá.

Predpestovanie cukiet

V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Potrebovať na to budete nádoby s priemerom aspoň 10 cm. Pamätajte na to, že korienky cukety potrebujú dostatočné množstvo priestoru. Do voľnej pôdy ich môžete premiestniť v momente, keď už nehrozia posledné mrazíky.

Pestovanie cukety v kvetináči

Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko.

Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy. Aby ste tomu predišli, môžete na dno umiestniť napríklad vrstvu štrku, perlitu alebo keramzitu.

Vertikálne pestovanie cukiet

Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené.

K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Následne môžete cuketu zasadiť do pôdy či kvetináča.

Zaštipovanie cukiet

Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko). Vrcholové výhonky sa pritom zaštipujú v momente, keď cukety začnú oporu prerastať.

Kedy zberať cukety

Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice.

Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.

TIP: Cukety sa hojne využívajú napríklad v talianskej kuchyni, kde dopĺňajú mnohé pokrmy z paradajok. Prečítajte si, ako na pestovanie obľúbených paradajok a buďte pripravení na nadchádzajúcu sezónu.

Kto by nemiloval čerešne. Toto ovocie sa právom radí k symbolom toho pravého leta. Či už si na nich s radosťou pochutnáte len tak, alebo sa ich rozhodnete pridať do obľúbenej bublaniny, určite neurobíte chybu. Ako na pestovanie čerešní, aby ste si mohli užiť skutočne bohatú úrodu priamo na vašej záhrade?

Druhy čerešní

Čerešňa patrí do čeľade Rosaceae - ružovitých. Existuje pritom nepreberné množstvo kultivarov čerešní, ktoré je možné pestovať v záhrade. Všeobecne sa čerešne rozdeľujú na takzvané chrupky a srdcovky. Chrupky sú chrumkavejšie a kyselkavejšie, zatiaľ čo srdcovky sú charakteristické skôr svojou šťavnatosťou a sladšou chuťou.

Dôležitý je aj správny výber podpníka. Do menšej záhrady vyberajte samoopelivé druhy a nízke podpníky. Pre veľké záhrady môžete zvoliť podpník z čerešne vtáčej. Čerešne sú väčšinou cudzoopelivé. Pre bohatú úrodu treba teda vysadiť dva stromy a zvoliť vhodného opeľovača pre daný kultivar. Zistite viac o tom, aké voliť podpníky pre čerešne v našom článku.

Chrupky

Medzi odrody zo skupiny chrupiek je možné zaradiť napríklad čerešňu Napoleonovu, ktorá je vhodná skôr pre chránené polohy. Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, potom sa vám odvďačí svojimi veľkými a atraktívnymi plodmi.

Do vyšších a chladnejších polôh je vhodná napríklad čerešňa Hedelfingenská, ktorá patrí všeobecne medzi otužilejšie čerešne. Jej plody sú tmavo hnedočervené.

Čerešňa Burlat nemá zvláštne nároky na pôdu, avšak vyžaduje teplé a slnečné stanovište dobre chránené pred vetrom. Medzi veľké výhody tejto čerešne možno zaradiť fakt, že jej plody nemajú tendenciu vplyvom dažďa praskať.

Čerešňa Van ponúkne veľkú výnosnosť, pričom sa skvele hodí do rôznych oblastí a pôd. Je tiež odolná voči mrazu.

Čerešňu Sam môžete zasadiť na prakticky všetky stanovištia. Je však trochu citlivejšia na mráz a občas môže praskať.

Srdcovky

Medzi populárne odrody z kategórie srdoviek môžeme zaradiť čerešňu Karešovu, ktorej sa bude dariť najmä na teplých stanovištiach. Vyžaduje dostatok vlahy, ale nemá tendenciu trpieť červivosťou či vrtivkou čerešňovou.

Čerešňa Gaštanka je skvelou voľbou pre priamu konzumáciu. Pôdu je možné voliť stredne ťažkú, pričom tento ovocný strom odoláva mrazu. Plody nemajú tendenciu príliš praskať.

Čerešňa Rivan sa radí k najskorším srdcovkám. Z hľadiska pôdy vyžaduje stredne ťažký variant, staviť môžete na chladnejšiu polohu. Plody len málo praskajú a táto čerešňa je taktiež veľmi odolná voči mrazu.

Vhodní opeľovači čerešní:

Všetky višne sú samoopelivé.

U nás nájdete lahodné odrody čerešní a višní, ktoré sú pripravené na pestovanie vo vašej záhrade. Zaobstarajte si obľúbnú odrodu a pustite sa do výsadby

Ako zasadiť čerešňu

Čerešňa má rada teplú hlbokú pôdu s dostatkom vápnika. V čase kvitnutia je citlivá na mrazíky a rovnako tak jej nerobia dobre ani veľké mrazy v zimných mesiacoch. Rovnako sa jej príliš nedarí v premokrenej pôde.

Pred samotnou výsadbou čerešne do záhrady treba odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (aspoň na dve hodiny). Pamätajte na to, že väčšina mladých stromčekov potrebuje v ranej fáze oporu, použiť môžete kôl. Pôdu nezabudnite dôkladne zaliať. Po vsiaknutí vody je možné ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím. A kedy sadiť čerešňu? Buď na jar, alebo na jeseň. V chladných oblastiach a na severe odporúčame výsadbu voľnokorenných stromov na jar.

Ako hlboko zasadiť čerešňu

Pre výsadbu čerešne samozrejme bude potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť primeraná veľkosti koreňov, ktoré strom má. Všeobecne môžeme povedať, že by jama mala byť zhruba 40 cm hlboká a 70 cm široká.

Ako vypestovať čerešne z kôstky

Ak si chcete vypestovať čerešňu z kôstky, postupujte nasledovne. Akonáhle čerešňu skonzumujete, kôstku dôkladne očistite. Následne ju nechajte na suchom a teplom mieste vyschnúť. Vyhnite sa ale tomu, aby ste ju umiestnili na priame slnečné svetlo.

Vysušenú kôstku zabaľte do mierne vlhkého papierového obrúska. Následne ju vložte do igelitového vrecka alebo sklenenej nádoby a umiestnite do pivnice alebo chladničky zhruba na 3 mesiace. Pravidelne ale kontrolujte, či nedochádza ku klíčeniu. Ak nejaké klíčky objavíte, odstráňte ich.

Po troch mesiacoch kôstku vezmite a vložte ju do misky či plytkého kvetináča. Semienko nedávajte príliš hlboko a čo sa týka pôdy, voľte skôr piesočnatú zmes. Takto zasadenú kôstku môžete umiestniť na okenný parapet, alebo do skleníka. Pamätajte na to, aby na ňu po celý deň svietilo slniečko a aby mala dostatok tepla. Dajte si tiež pozor na to, aby pôda nevyschla.

Zhruba po dvoch týždňoch by ste mali zaznamenať rast sadenice. Akonáhle povyrastie a bude mať dva rady listov, môžete ju presadiť do väčšieho kvetináča. K presadeniu na záhradu však pristúpte až po roku na jar. Takto vypestovanú čerešňu umiestnite na plné slnko.

Kedy strihať čerešňu

K strihu čerešne je najlepšie pristupovať v čase vegetácie. To znamená buď neskôr na jar, od začiatku doby kvitnutia do doby odkvitnutia, alebo počas zberu plodov či tesne po zbere. Práve v čase vegetácie je totiž strom najvitálnejší a tieto zásahy dokáže lepšie a rýchlejšie zaceliť ako počas kľudového obdobia.

Rez čerešne

K prvému rezu čerešne spravidla dochádza hneď po výsadbe a zasadení stromu. Ide o takzvaný výchovný rez, ktorý určuje, ako bude strom vyzerať. Nasleduje rez udržiavací, ktorého cieľom je podporiť kondíciu stromu. Mal by zodpovedať prirodzenému stavu a rastu daného druhu.

Kedy prerezávať čerešňu

Počas prerezávania čerešne strom zbavujeme poškodených, slabnúcich či umierajúcich vetiev. Zároveň je možné odstrániť choré či hmyzom napadnuté časti stromu. Tento rez je vhodné vykonávať počas vegetačného obdobia.

Jarný rez čerešne

Pokiaľ sa chcete pustiť do jarného rezu čerešne, robte ho najskôr v plnom kvete. V rámci tohto kroku môžete formovať tvar koruny, aby sa do nej dostalo čo najviac slnka. Zároveň môžete týmto spôsobom podporiť, aby sa vetvy svojou vlastnou váhou neohýbali smerom dole.

Oproti tomu počas leta môžete odstraňovať nové prírastky, ktoré rastú priamo nahor či do strán, a ktoré križujú ostatné vetvy. Pri letnom reze čerešne je možné tiež odstrániť všetky nepotrebné letorasty.

Pestovanie višne je prakticky totožné

Pestovanie višne je v mnohom podobné ako v prípade čerešne. Predsa len sa jedná o veľmi príbuzné ovocné stromy. Len višňa v porovnaní s čerešňou nie je taká náročná na podmienky prostredia. Rovnako ako čerešňa ale nemá rada studené a uzavreté polohy. Spôsob vykonávania rezu je u čerešní a višní totožný. Nelíši sa ani spôsob pestovania z kôstky a následného sadenia do pôdy.

TIP: Čo tak si okrem čerešne do záhrady zasadiť napríklad taký figovník? Túto sladkú pochúťku je ľahké si zamilovať. Prečítajte si všetko o pestovaní figovníka.

Štipľavá surovina s charakteristickou chuťou, ktorá nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni. Presne taký je chren, ktorého pestovanie hravo zvládnu aj začiatočníci. Dariť sa mu bude nielen v záhradnom záhone, ale aj v kvetináči alebo napríklad PVC trubke. Zistite, ako ho zasadiť a kedy je ten správny čas na jeho zber.

Pestovanie chrenu

Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni. Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.

Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm. Ich hmotnosť môže dosahovať až 500 gramov.

Výsadba chrenu

Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným. Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.

Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky. Zeminu späť prihrnieme a celý postup ďalej zopakujeme v lete.

Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Je nenáročný a s jeho pestovaním si poradí prakticky každý

Pestovanie chrenu na záhrade

Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom. Pamätajte na to, aby ste rastline dopriali dostatok miesta, pretože jej koreňový systém môže byť skutočne bohato rozvetvený.

Pestovanie chrenu v nádobe

Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“. Z hľadiska veľkosti voľte kvetináč s výškou aspoň 40 cm a priemerom 40 až 60 cm.

Pestovanie chrenu v pvc trubke

Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov. Rastlina totiž v takom prípade nemá ako vypúšťať bočné výhony.

Kedy sa zberá chren

Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice. Pri uložení v chladničke má chren tendenciu rýchlo vyschnúť a stratiť arómu.

Ako pestovať wasabi

Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.

TIP: K jesennému obdobiu neodmysliteľne patrí nielen chren, ale aj tekvica. Zistite, ako na úspešné pestovanie tekvice a vyberte si odrodu, ktorá vám bude najviac vyhovovať.

Gypsa (alebo aj nevestin závoj či latinsky Gypsophila) dostala svoje označenie podľa podobnosti jej drobných kvetov s čipkou typického závoja nevesty. Radí sa do čeľade klinčekovitých, jej pestovanie je pomerne jednoduché a vašu záhradu skvele zmení. Dobre sa bude vynímať aj vo váze.

Gypsomilka metlinatá

Medzi populárne pestované vytrvalé druhy sa radí gypsomilka metlinatá (latinsky Gypsophila paniculata), ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm. Na prvý pohľad zaujme svojimi jednoduchými drobnými bielymi kvetmi. Tento druh má podobu košatého a bohato rozvetveného trsu.

Gypsomilka metlinatá sa skvele hodí do rôznych druhov záhrad. Pestovať ju môžete ako voľne, tak aj v nádobách. Po rozkvitnutí je vhodná na rez a následné použitie vo vázach, prípadne si ju môžete tiež usušiť do rozmanitých sušených aranžmánov.

Ako na pestovanie gypsomilky metlinatej

Z hľadiska substrátu voľte hlbokú a vápenitú pôdu. Za suchého leta pamätajte na pravidelnú zálievku. Gypsomilky krásne kvitnú zhruba od júna do augusta. Aby sa však rastlina príliš nevysilovala, je vhodné odkvitnuté kvety ostrihať. Stanovište voľte plne oslnené. Pamätajte tiež na to, aby ste rastlinu nikdy neprikrývali lístím, radšej použite čečinu.

Pokiaľ si chcete rastlinu vypestovať zo semienok, môžete k ich výsevu pristúpiť v marci až júni. Použiť je možné buď výsevné hrantíky, alebo parenisko s teplotou okolo 15 °C. Vyrastené sadeničky môžete na stanovište premiestniť v júni či júli.

Nevestin závoj pestovanie v kvetináči

Gypsophila pestovanie zvláda aj v nádobách, vďaka čomu skvele vynikne napríklad na balkónoch či terasách. V zime však treba dávať pozor na vyššiu vlhkosť v nádobe, ktorá jej môže škodiť.

Na čo sa nevestin závoj používa

Vetvičky gypsomilky nachádzajú uplatnenie pri tvorbe najrôznejších aranžmánov. Skvele dopĺňajú napríklad kytice zložené z ruží. Vetvičky treba odstrihnúť skôr, než sa kvety rozvinú (v opačnom prípade by vám opadali). Potom ich môžete umiestniť do vázy s malým množstvom vody, kde budú pomaly zasychať a držať si tvar.

Netradičná trvalka gypsophila môže zdobiť aj vašu záhradu. Vyberte si z našej ponuky kvalitných semienok alebo rastlín

Gypsomilka plazivá

Druhým obľúbeným druhom je gypsomilka plazivá (Gypsomila repens). Na rozdiel od gypsomilky metlinatej sa jedná o nízku kobercovú skalničku, ktorá kvitne drobnými ružovými kvetmi. Dorastá do výšky iba 20 cm a rastie teda skôr pri zemi. Jeho šírka sa pohybuje medzi 30 až 50 cm. Vo voľnej prírode môžete na gypsomilku plazivú naraziť v severných a južných vápencových Alpách, v Karpatoch alebo napríklad v pohorí severného Španielska.

Tento druh gypsomilky nachádza v záhradách uplatnenie najmä v skalkách alebo suchých múrikoch. Skvele tiež obzvláštnia kaskádovité svahy, kde sa pekne rozprestiera a visí. Vďaka svojej veľkej prispôsobivosti sa pritom hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Ako na pestovanie gypsomilky plazivej

Pokiaľ vo svojej záhrade zatúžite práve po tejto rastline, doprajte jej ideálne slnečné stanovište. Spravidla ale dobre znáša aj polotieň. Z hľadiska pôdy preferuje hlinitopiesčité pôdy s obsahom vápnika. Substrát tiež môže byť mierne kyslý. Vyhovuje jej skôr suchšia pôda, so zálievkou to preto rozhodne nepreháňajte.

Pestovanie gypsomilky plazivej aj metlinatej zo semienka prebieha prakticky rovnako u oboch druhov. Pamätajte na to, že do múrikov či skaliek sa vysádza vždy po jednom kuse. Rastlina totiž na svoj rast potrebuje dostatok priestoru.

TIP: Gypsophila sa v záhrade skvele kombinuje aj s najrôznejšími nízkymi či vysokými trávami. Zistite viac o tom, aké okrasné trávy sú dostupné v našom e-shope.

Zasaďte si v záhrade bylinky, vďaka ktorým ozvláštnite vaše pokrmy alebo si z nich napríklad pripravíte lahodné hrejivé čaje. V prvej časti článku sme sa zamerali na pestovanie bazalky a medovky. V druhom diele sme si povedali viac o pestovaní tymiánu a mäty. A v dnešnej tretej časti sa budeme sústrediť na ďalšie dve populárne bylinky, a to šalvia a yzop.

Šalvia pestovanie

Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.

Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).

K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Preto jednotlivé sadenice umiestnite približne 40 cm od seba.

Vyberte si semienka z našej ponuky a pustite sa do pestovania nádherne voňajúcej šalvie aj vy.

Šalvia druhy

Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Stretnúť sa môžete aj so šalviou praslenatou, šalviou rozmarínou alebo napríklad šalviou lepkavou.

Šalvia pestovanie v kvetináči

Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. Šalvia v kvetináči vydrží zhruba 4 až 5 rokov, potom je nutné vysadiť nové rastlinky.

Šalvia prezimovanie

V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.

Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať. Na tento účel využite prikrývku (napríklad v podobe čečiny), vďaka čomu bude rastlina chránená pred mrazom.

Yzop pestovanie

Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.

Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.

Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Keďže má yzop veľké množstvo vetvičiek a lístkov, je vhodné ho zasadiť na pozemok bez vytrvalých burín.

Zaobstarajte si semienka a sadenice yzopu a zasaďte si túto krásnu bylinku vo svojej záhrade, na terase či balkóne

Yzop lekársky

Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.

Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Ideálne je yzop zbierať v čase kvetu.

Sušenie yzopu

Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.

TIP: Populárnou bylinkou v záhradách je aj bobkový list, ktorý nájde v kuchyni široké uplatnenie. Zistite, ako na správne pestovanie bobkového listu.

Pavinič alebo inak divý vinič, divé hrozno je rod rastlín z čeľade viničovité. Vďaka svojmu pomerne rýchlemu rastu a krásnym listom sa radí medzi najvyhľadávanejšie popínavé dreviny. Zaujíma vás, aké druhy paviniča existujú a ako na ich pestovanie vo vašej záhrade?

Pavinič trojlaločný

Rodu paviničov dominujú dva druhy. Jedná sa o pavinič trojlaločný a pavinič päťlaločný. Prvý spomínaný druh zaujme svojimi lesklými svetlo zelenými listami, ktoré sa pýšia tromi výraznými hrotmi. Odtiaľ napokon pochádza aj jeho pomenovanie. Táto popínavá drevina pôvodom pochádza z Ázie, u nás sa pestuje zhruba od roku 1860.

Pavinič trojlaločný je krásny po celý rok, ale úplne najviac vynikne na jeseň. Práve v tomto období sa totiž jeho listy vyfarbia do nádherných tónov červenej a oranžovej, vďaka čomu dodajú vašej záhrade to pravé jesenné čaro.

Pavinič trojlaločný pestovanie

Pavinič všeobecne vyniká vysokou odolnosťou voči priemyselnému znečisteniu. Tiež dobre znáša zastrihovanie. Vytvára vzdušné korene. Jeho úpony sú dlhé až 3 cm a pri kontakte s povrchom vylučujú látku podobnú lepidlu. Vďaka tomu sa rastlina dokáže pnúť aj po hladkom povrchu.

A ako vysádzať pavinič? Všetky druhy paviniča vyžadujú slnečné až polotienisté stanovištia. Dariť sa im bude v akomkoľvek type pôdy. Potrebné je vyhnúť sa iba zamokrenej pôde, a to predovšetkým v prvých rokoch pestovania. V chladnejších oblastiach môžete mladú rastlinu chrániť pred mrazom. Pomocníkom vám bude netkaná textília alebo nahrnutie kôrového mulča.

Ako ďaleko od seba vysádzať pavinič?

Pri pestovaní paviniča pamätajte aj na to, že táto rastlina na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa preto mala pohybovať okolo dvoch metrov.

Pri výsadbe treba vyhĺbiť jamu hlbokú aspoň 50 cm. Vždy sa riaďte konkrétnou veľkosťou balu sadenice. Pamätajte tiež na to, aby ste sa vyhli spoločnému pestovaniu niekoľkých druhov paviniča dohromady, pretože sa neznesú.

A ako rýchlo rastie pavinič?

Pavinič rastie veľmi rýchlo a na porovnanie je jeho rast ešte rýchlejší ako u brečtanu. Ľahko môže dorásť až do 20 metrov. V prvom roku pestovania je prírastok minimálny, sadenice totiž zatiaľ len korenia. V druhom roku môžete očakávať prírastok zhruba 1,5 metra, v ďalších rokoch potom až 3 metre. Veľakrát sa pritom pavinič práve s brečtanom kombinuje.

Prezrite si naše nádherne sfarbené druhy paviničov a vyberte si sadenice pre následné pestovanie

Pavinič päťlaločný

Pavinič päťlaločný sa od toho trojlaločného mierne líši. Jeho listy sú rozdelené na päť tmavo zelených pílovitých častí a môžu trochu pripomínať listy gaštanu.

Rovnako ako pri paviniči trojlaločnom sa aj v tomto prípade listy na jeseň vyfarbujú do krásnej červenej farby. Pamätajte na to, že pavinič neopadavý neexistuje. Na zimné mesiace teda svoje listy zhadzujú.

Mnoho ľudí tiež určite bude zaujímať to, či je pavinič jedovatý. Bobule sú pre človeka a ďalšie cicavce slabo jedovaté. Avšak majú odpornú chuť, a preto otrava väčšinou nehrozí. Pre vtáky bobule jedovaté nie sú, naopak, pre nich ide o dôležitý zdroj potravy.

Pavinič päťlaločný pestovanie

Podmienky na pestovanie paviniča päťlaločného sú prakticky totožné ako u paviniča trojlaločného. Aspoň čo sa pôdy a stanoviťa týka. Avšak rozdiel spočíva v tom, že pavinič päťlaločný k svojmu rastu potrebuje oporu alebo aspoň drsný podklad. K opore sa táto rastlina prichytáva korienkami.

Rastliny je možné pomerne ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Počas vegetácie môžete pristúpiť k odrezávaniu polovyzretých výhonkov. Tie následne zapichnite do kvetináča s vhodným substrátom, zakryte fóliou a nechajte zakoreniť. Niekedy môžu výhony zakoreniť aj v pohári s vodou. Je to ďaleko viac expanzívnejšia rastlina ako pavinič trojlaločný. Pokiaľ teda chcete mať rast viac pod kontrolou, zvoľte pavinič trojlaločný.

Pamätajte na to, že oba druhy paviničov veľmi odnožujú, vytvárajú nové a nové rastliny od koreňov, rastúce výhony poľahnuté na zemi tiež rýchlo zakorenia. Výsadba by mala byť premyslená a uvážená. Len ucelené plochy dodajú jesenný efekt a ozdobu vášmu plotu alebo múru.

TIP: Medzi ďalšie krásne popínavé rastliny do záhrady je možné zaradiť napríklad populárny clematis. V našom predcházajúcom článku zistite viac o tom, ako plamienky alebo clematisy pestovať.

Vo vašej záhrade nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj zaujímavé liečivé bylinky. V prvej časti tohto článku sme si povedali viac o pestovaní bazalky a medovky. V druhej časti sa podrobne zameriame na ďalšie dve bylinky, a to konkrétne tymian a mätu.

Tymián pestovanie

Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky. Pokiaľ tymián použijete ako obrubu kvetinového či zeleninového záhonu, skvele s ním odradíte slimáky.

Tymián druhy

Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu. Svoje uplatnenie nachádza pri dochucovaní koreňovej zeleniny a mäsitých pokrmov.

Ako na výsev tymiánu

Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.

Ak budete chcieť tymian pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája.

Tymian kvitne od mája do júla. Na jeho zbieranie je najvhodnejšie pristúpiť tesne pred rozkvetom, kedy obsahuje maximálne množstvo aromatických látok.

Tymián pestovanie vonku

Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom. V našich podmienkach dokáže tymián v záhone prezimovať, ale odporúčame ho prekryť čečinou.

Pestovanie tymiánu v kvetináči

Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymian v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra. Čo sa týka veľkosti a tvaru nádoby, voľte skôr širšie a nie príliš hlboké kvetináče.

Ako strihať tymián

Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihovaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky. Tieto odstrihnuté časti môžete usušiť.

Prezrite si rôzne druhy tymiánu a vyberte si medzi nimi ideálneho adepta na pestovanie.

Mäta pestovanie

Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj. Mäta totiž napomáha relaxácii a spánku.

Aké druhy mäty existujú

Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne.

Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov. Brazílska mäta sa prezýva kubánske oregano a často sa využíva v thajskej a kubánskej kuchyni.

Ako na výsev mäty

Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C. Vyrastené rastlinky potom môžete premiestniť na záhon.

V našom e-shope nájdete sadenice aj semienka mäty. Sami si teda môžete vybrať, pre aký variant pestovania sa rozhodnete.

Mäta pestovania v kvetináči

Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko. Rozhodnúť sa môžete napríklad na pestovanie mäty na balkóne v nádobe, alebo kvetináč umiestniť na parapet do vašej kuchyne.

Mäta pestovanie vonku

Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny. Vzhľadom na to je vhodné ju v takom prípade sadiť aspoň 30 cm od ostatných rastlín.

Nezabudnite si prečítať aj tretiu časť o pestovaní byliniek.

TIP: Bylinková špirála je jedným zo skvelých spôsobov, ako tymián aj mätu v záhrade zasadiť a navyše ušetriť priestor. Zistite, ako ju vytvoriť.

K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Ako na to a na čo si dať pozor?

Aké druhy melónov existujú?

Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov – vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.

Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru.

Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Spomenúť môžeme tiež Honeydew so sladkastou medovou chuťou žltej dužiny alebo sladký Piel de Sapo.

Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Zaobstarajte si kvalitné semienka pre vašu výsadbu

Melón pestovanie

Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Obľube sa teší pestovanie melónov v nádobe, skleníku aj voľne v záhrade.

Ako na predpestovanie melónov

Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Sadeničky pravidelne zalievajte, ale dávajte si pozor, aby ste ich nepremokrili.

Kedy na výsev melónov

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky. Záhon môžete tiež prikryť netkanou textíliou alebo fóliou, ktorá bude priťahovať slnečné lúče a akumulovať v sebe teplo.

Pestovanie melónov v kvetináči

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Vzhľadom na to, že bude mať melón v nádobe pomerne málo priestoru, vytvorte mu oporu, po ktorej bude môcť rastlina šplhať.

Pestovanie melónov v skleníku

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Akonáhle plody dozrievajú, môžete zálievku ukončiť.

Pestovanie melónov na záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.

Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Akonáhle sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. V čase kvitnutia je možné aj do zálievky nariediť hnojivo na paradajky.

Výsadba melónov a zber

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní budete počuť dutý zvuk.

Zaštipovanie melónov

Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom.

Vyskúšajte vrúbľovaný melón

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. A v neposlednom rade musíme zdôrazniť aj nižšie nároky na pestovanie.

Vrúbľovaný melón pestovanie

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.

U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.

Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.

TIP: Nebojte sa vo svojej záhrade experimentovať. Okrem melónov sa môžete pustiť napríklad do pestovania obľúbenej reďkovky.