+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'ruža'

RSS kanál

Ruže - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú. Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Výsadba

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi. Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých popínavá ruža druhým rokom kvitne.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinovú trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne. 1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom) 2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku. 3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu. 4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu. Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Ruže v záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 4. októbra 2017 Žiadne komentáre

Ruže v záhrade

        Ruže si všímame, až keď ucítime ich vôňu a reálne ich vidíme kvitnúť. Starostlivosť však vyžadujú už od skorej jari až do neskorej zimy. Sú stále obľúbené, i keď už nie v takom množstve ako v minulosti, kedy z nich boli vytvárané nekonečné pásy a lemy okolo celej záhrady, prípadne vznikali rozária. Dodnes ich však vidíme v rôznych historických i menej historických parkoch a záhradách.

Každý druh má svoje čaro. Či už  ako popínavka na oblúku pred vchodom do domu alebo okrasnej záhrady, alebo v nádobe či v skalke. Samozrejme vyniknú aj v zmiešaných trvalkových záhonoch a popri plotoch. Ich vôňa a farby sú charakteristické a mnohé dýchajú romantikou a nostalgiou.

plné i prázdne, drobné i veľkokveté, na rez, ako stromčekové, kríkové, nízke, vysoké aj popínavé. Navyše v rôznych farbách. Všetky vyžadujú zalievanie, rez, odstraňovanie odkvitnutých súkvetí, kontrolu chorôb a škodcov, nakopcovanie, prípadne priväzovanie. Nájdete ich vo farbách od bielej cez ružovú a červenú a ich odtiene až do žltej, oranžovej až fialovej. Biele pôsobia čisto a krásne, ale, bohužiaľ, len veľmi krátku dobu. Pokiaľ je dlhší čas daždivé obdobie, zvyknú rýchlejšie opadávať a kvetné lupienky už nemajú bielu, ale hnedkastú farbu.

Určite im nájdete miesto v skalke (to platí pre mini ruže) alebo aj na balkóne. Ste prekvapení? Ruže sa dajú pestovať aj tam. Popínavé vyžadujú treláž alebo oporu a samozrejme dostatočne veľkú nádobu. Aj nepekný múr v záhrade či stenu môžete pokryť práve ružami. Keďže im drevnatie stonka, dbajte na to, aby bola opora naozaj prispôsobená váhe rastline. Výhonky pravidelne k oporu vyväzujte a prichytávajte. Nevzhľadné alebo inak prečnievajúce výhonky odstraňujte. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Vyznáte sa v ružiach?

Autor: Ing. Adriána Francová 2. októbra 2017 Žiadne komentáre

        Ruže patria medzi stále obľúbené a obdivované rastliny a často ich vídame aj v záhradách. Majú široké uplatnenie, rôzne farby, výšky, použitie a navyše príjemne voňajú.

Pre pestovateľa, prípadne nakupujúceho, je dôležité vedieť, aký druh ruže kupuje, aby následne mohol aplikovať aj starostlivosť o ňu a nestalo sa, že by popínavú ružu pravidelne na jar hlboko zrezal.

Vyznáte sa v ružiach?

Ruže sa rozdeľujú na:

Záhonové – tam patria polyantky, floribundky, ktoré sú charakteristické bohatým kvitnutím, nevýraznou vôňou a výškou okolo 70 cm a tvoria vzpriamený ker. Kvety vyrastajú v bohatých súkvetiach, sú rôznych farieb a používajú sa do skupinových výsadieb alebo samostatných výsadieb špecializovaných na výsadbu ruží.

Veľkokveté – často označované aj ako čajohybridy, sú najobľúbenejšie. Obyčajne nádherne voňajú. Kvety sú pevné, plné na dlhých a zdravých stonkách. Stonky sú obyčajne zakončené jedným kvetným pukom. Málokedy sa stáva, že sú viackveté.

Používajú sa na rez a preto ich najčastejšie vídame aj v kvetinárstvach. Dlho vydržia aj vo váze.

Náš tip : každodenne vymieňajte vodu a zrežte časť stonky. Ešte dlhšie vydržia pokiaľ do vody dáte polovicu paralenu. Pokiaľ ich dostanete značne uvädnuté, ponorte celú kyticu alebo ruže do vane s vodou. Určite sa preberú k životu.

Dorastajú do výšky aj 1-2 m ale na starostlivosť a pestovanie sú náročnejšie než záhonové ruže. Tiež na výber stanovišťa. Môžu byť aj pestované na kmienku.

Krovité vysoké - sú mimoriadne mohutne rastúce odrody dorastajúce aj do 2 m a viac. Obyčajne kvitnú viackrát do roka. Sú však aj druhy, ktoré kvitnú len raz. Majú rôzne kvety. Plné i prázdne, nostalgické i elegantné.

Používajú sa na živé ploty a steny aj na solitérne pestovanie. Dokonca niektorým sa darí rovnako dobre ako popínavým ružiam, vďaka mohutným výhonkom, ktoré treba ku konštrukcii vyväzovať.

Kvety príjemne až sladko voňajú, lákajú motýle a včely, na jeseň sa niekedy objavujú aj červené šípky. Mnohé pripomínajú divo rastúce ruže.

Krovité – nízke - sú vlastne pokryvné ruže. Tento termín sa objavuje v staršej literatúre. Nejde však o pôdopokryvné ruže, ktoré pokrývajú zem a plazia sa. Ide o druhy, ktoré dokážu prekryť nevhodné miesta vďaka hustým a vhodným výhonkom. Ak sú vysadené nahusto vedľa seba, vedia vyplniť záhon, nepeknú plochu a dokážu aj zabraňovať rastu burinám.

Používajú sa vo veľkých záhradách aj v parkoch. Kvety sú obyčajne mnohopočetné, jednoduché i plné, voňajúce, rôznych farieb.

Popínavé – sú naozaj rozmanitou skupinou nielen pre ich použitie, ale aj pre vzhľad. Sú to ruže s veľkými kvetmi alebo naopak s drobnými zmnoženými kvetmi.

V odbornej terminológii ide v prvom prípade o climbery - pevné veľké kvety na pevných výhonoch, ktoré treba ku konštrukcii vyväzovať.  Obyčajne kvitnú viackrát za rok. Vhodné na altánky a zazelenanie stien. Alebo ide o ramblery – drobné, malé kvety v bohatých súkvetiach, s mäkkými a ohybnými stonkami a výhonkami, ktoré kvitnú raz za rok a sú vhodné na oblúky a pergoly.

Staré záhradné ruže – tvoria samostatnú skupinu. Je ich už veľmi málo a sú vzácne. Patria tam všetky kultivary pred vyšľachtením prvých veľkokvetých ruží. Majú krovitý vzhľad a kvitnú len raz v roku. Známe sú ruža galská, stolistá, bieladamscénska. Majú nádherné plné kvety väčšinou ružovej farby a ich odtieňov s nádhernými vôňami.

Mini ruže – sú drobné a nízke ruže s drobnými kvietkami, najčastejšie predávané v obchodných reťazcoch v nádobách a tiež sú vhodné na pestovanie v skalkách. Dorastajú len do výšky 30 cm. Výborne sa im darí ako lemovací prvok v záhrade aj v nádobách na terase a balkóne. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Výsadby ruží

Autor: Ing. Adriána Francová 25. septembra 2017 Žiadne komentáre

         Ruže môžete vysádzať počas celého roka, ale záleží na tom, či sú kontajnerované alebo sú voľnokorenné. Bez koreňového balu sa môžu vysádzať od októbra až do mája, okrem mesiacov, kedy je trvalo zamrznutá pôda.

Výsadby ružíNajvhodnejšie je ich vysádzať na jeseň, kedy sa dostatočne zakorenia a do jari nastúpia so silným rastom, vďaka postupnému otepľovaniu pôdy a s dostatkom vlahy, ak je v zime sneh. Jarná výsadba je tiež vhodná, ale ruža vyžaduje vyššiu starostlivosť v oblasti závlahy, prípadne tienenia, ak je príliš horúca jar.

Od mája sa predávajú aj kontajnerované ruže, ktoré musia byť dostatočne prekorenené už v nádobe, aby sa uchytili po presadení do voľnej pôdy vo Vašej záhrade. Dôležitá je výsadba, výber stanovišťa a závlaha. Po výsadbe hneď nehnojte, až keď sa ruže zakorenia. Pri kúpe si všímajte zdravotný stav ruže a celkový vzhľad. Slabé a ovisnuté výhony v nádobe nie sú ani estetické, ani vhodné na predaj. Rastlinu je najlepšie ponoriť na pol dňa do vedra s vodou, potom ju vybrať a vložiť do pripravenej jamy, zahrnúť zeminou a ešte dôkladne zaliať. Miesto očkovania by malo byť 5 cm pod povrchom zeme a tak je do budúcnosti chránené pred zimnými mrazmi. Na jeseň sa musí nakopcovať a v apríli sa kopcovanie odstráni.

Vysádzať sa môžu aj kvitnúce ruže. V budúcom roku sa Vám ukážu ešte v lepšom svetle a s bohatším kvitnutím. Kontajnerované rastliny sú však náchylnejšie na vyschnutie, preto sa im náležite venujte a nepodceňujte zálievku.

Vhodné stanovište na výsadbu: slnko až polotieň, miesto s pohybom vzduchu, hlboké a výživné pôdy s humusom, dostatočná zálievka.

Nevhodné stanovište: úpal, tieň, trvalé zamokrenie, ílovité ťažké pôdy, nedostatok živín, príliš piesočnatá pôda, blízko vysadené konkurenčné rastliny a ich korene, blízkosť stromov a miesto, kde sa už v minulosti ruže pestovali. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ružavýsadba

Starostlivosť o ruže počas celého roka

Autor: Adriána Francová 11. októbra 2016 Žiadne komentáre

Ruže patria k romantickým druhom kvetov a hoci majú už nejakú históriu za sebou, sú v záhradách stále moderné a obľúbené. Kvetov a dlhovekosti sa však dočkajú len tí, ktorí poznajú základné techniky rezu, starostlivosti a hnojenia ruží počas celého roka. Poskytneme Vám postupne prehľad toho najdôležitejšieho podľa ročných období. Vo všeobecnosti platí, že im treba vybrať vhodné miesto na slnku, prípadne v miernom tieni, vo výživnej pôde s obsahom humusu a s dostatkom vlahy a obdaria nás dlhým kvitnutím. Nádherne kvitnú, príjemne voňajú a sú ozdobou od leta až do jesene, niektoré až do prvých mrazov. Vhodné sú na rez, na záhonové výsadby, ako solitéry do predzáhradok alebo popínavé na pergoly, treláže, oblúky a múriky. Pokiaľ sa o ne postaráte, budú Vás tešiť dlhé roky.

Starostlivosť o ruže počas roka.

Jar

Ružiam na jar, keď už nehrozia dlhotrvajúce mrazy, odstráňte zimné kryty a nakopcovanie. Odstrihnite všetky suché, poškodené a polámané výhony aj suché listy, v ktorých by sa mohli ukrývať prezimovaní škodcovia.  Podľa veľkosti kra ponechávajte aj počet výhonov. Stred by mal zostať voľný. Výšku výhonov upravte na 4 – 5 očiek. Rez neplatí pre popínavé ruže. Plochu, kde sú vysadené, udržiavajte v stave bez buriny. Počas suchého obdobia zalievajte. Ruže hlboko korenia, potrebujú dostatok vlahy, ale pozor na trvalé zamokrenie, to neznášajú. V apríli začnite s hnojením a výživou. Zvoliť môžete hnojenie na koreň alebo listy. Podporíte tým rast, tvorbu pukov a následné kvitnutie. Starostlivo kontrolujte výskyt možných chorôb a škodcov a zvoľte včas prevenciu alebo postrek.

Leto

Toto obdobie je typické kvitnutím pre väčšinu ruží. Ruže určené na rez odstrihávajte ešte v puku, dlho vydržia vo váze. Stonky nerežte zbytočne dlhé. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté súkvetia, aby ste podporili následné dlhé kvitnutie. Ruže tak nebudú všetku silu dávať do tvorby plodov, ale na tvorbu nových pukov a kvetov. Nájdite si čas raz za týždeň odstrániť všetky odkvitnuté kvety. Váš ker alebo popínavá ruža na pergole bude vyzerať esteticky. V júli skráťte silné výhony o 15 cm . Slabé výhony môžete skrátiť viac. V tomto období ruže inak nerežeme. Môžete robiť len menšie estetické úpravy. Odrody, ktoré kvitnú raz za rok, v rovnakom čase, popínavé ruže a botanické ruže nestriháme. Pravidelne a hojne zalievajte a prihnojujte. Zvoľte hnojivá s obsahom dusíka a fosforu. Dusík je prvok, ktorý podporuje rast a fosfor podporuje násadu pukov a bohaté kvitnutie. Hnojivá na tejto báze aplikujte do augusta. Zároveň kontrolujte výskyt chorôb a škodcov. Včas aplikujte preventívne postreky alebo chemické postreky.

Jeseň

Ruže stále môžete prihnojovať do konca septembra hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktorý pôsobí na vyzrievanie pletív. Tým chránite čiastočne aj kry proti namŕzaniu v zimnom období. Počas suchého obdobia ruže zalievajte. Koncom októbra znížte zálievku a obmedzte ju raz mesiac, podľa počasia. Neustále a včas odstraňujte odkvitnuté kvety, aby sa ruže nevysilili tvorbou plodov. Koncom jesene ruže začnite pripravovať na zimu. Ku koreňom môžete dať kvalitný kompost. Vysoké ruže – mnohokveté a veľkokveté môžete zrezať o tretinu. Pohrabeme všetky listy popadané a poškodené, očistíme porasty a plochu výsadby ruží. Ruže treba prihrnúť zemou, kôrou alebo pilinami.

Zima

Nastáva obdobie pokoja. Všetky rastliny aj ruže sa pripravujú na zimu vyzretím pletív a dreva. Dobré prezimovanie bude výsledkom budúcoročného rastu a kvitnutia. V období bez mrazov môžete ruže počas dňa mierne zaliať. Pokiaľ je zima bez snehu, je to pre ruže horšie. Niektoré zle znášajú holomrazy a studený vietor. Pred mrazom ich môžete ochrániť aj nakopením snehu okolo rastliny. Potom už v pokoji môžete relaxovať a premýšľať nad ďalšími odrodami či novom ružovom záhone do záhrady.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Popínavé ruže a iné popínavky na pergoly

Autor: Adriána Francová 2. septembra 2016 Žiadne komentáre

 

Popínavé ruže patria do záhrad s romantickým podtónom, ale aj do vidieckych a moderných záhrad, kde dominuje pergola alebo oblúk.

Kritériom býva väčšinou vzhľad, množstvo kvetov a vôňa. Ruže sú stvorené pre oblúky a pergoly. Pokiaľ ich vysadíte vhodne, splnia účel i požiadavku. Treba si však uvedomiť, že množstvo kvetov a vôňa okrem nás láka aj včelstvo a iný hmyz, ktorý vo väčšom množstve môže byť aj nepríjemný. Rovnako to platí aj o výsadbe vistérie (Wisteria) a zemolezu (Lonicera).

Ruže sú v dospelosti drevité kry, preto treba adekvátne zvoliť aj pevnosť opory, po ktorej sa budú popínať. Vhodné sú kovové oblúky, drevené trámy a kombinované tehlovo drevené konštrukcie.

Výhony pravidelne priväzujte a ohýbajte. Odstraňujte aj nevhodne rastúce výhony. Ruže pomerne dlho aj opakovane kvitnú od leta do jesene, v závislosti od druhu a kultivaru. Iné vhodné rastliny na popínanie sú: aktinídia (Actinida), plamienok (Clematis), zemolez (Lonicera), trúbkovec (Campsis), jazmín (Jasminum), pavinič (Parthenocissus), akébia (Akebia), schizandra (Schisandra).

 

 

 

Pravidlá rezu ruží

Autor: Adriána Francová 10. augusta 2016 Žiadne komentáre

Rez patrí medzi najdôležitejšie činnosti záhradníka, ktorý očakáva od svojich rastlín kvety, dlhodobé kvitnutie a zdravú rastlinu. Nie všetky druhy ruží sa však strihajú rovnako, v rovnakom termíne. Pokiaľ by ste rez aplikovali na popínavé ruže, určite sa v blízkom období nedočkáte kvetov.

Pravidelný a hlboký rez ruží je dôležitý pre každoročné bohaté nasadenie kvetných pukov. Veľa záhradníkov sa však bojí takýto radikálny rez uskutočniť, lebo im je ľúto odstrihnúť v podstate veľkú časť rastliny. Tento rez platí pre záhonové a veľkokveté ruže. Na rez použite kvalitné a ostré nožnice a odstrihnite výhony nad zemou asi 30 cm a asi 0,5 cm nad listovým púčikom. Hlboký rez sa robí na jar, pred rašením. Ideálne obdobie je koniec marca, začiatok apríla. Tieto ruže zvyknú aj opakovane kvitnúť ešte v jeseni. Kvety sa tvoria aj na jednoročných výhonoch. Týmto spôsobom ich aj každoročne zmladzujete a podporujete rast silných a zdravých výhonov.

Krovité ruže sa nemusia každoročne upravovať radikálnym hlbokým rezom. Väčšinou sa používajú na krovité výsadby aj živé ploty. Prvý rok urobte hlboký rez a v nasledujúcich rokoch na jar a neskôr v lete odstraňujte nevhodne rastúce konáre a ľahko ich zostrihajte a tvarujte. Krovité ruže však môžu byť opakovane kvitnúce alebo aj raz kvitnúce ruže. To sú najmä tie starodávne odrody. Tie nekvitnú na mladých výhonoch, a tak radikálny rez by spôsobil, že by nekvitli. Treba ich však presvetľovať a odstraňovať staré a poškodené výhony. Týchto ruží je však v bežných záhradách menej. Skôr sa vyskytujú v rozáriách a historických záhradách.

Popínavé ruže sú tiež odlišné v reze a tiež treba rozlišovať druhy raz a viackrát za rok kvitnúce. Od toho sa odvíja rez. Platí, že druhy, ktoré majú veľké kvety a silné stonky, kvitnú opakovane a druhy, ktoré majú tenké a ohybné výhony s mnohopočetnými menšími súkvetiami, kvitnú raz za rok. Opakovane kvitnúce možno rezať až v druhom roku po výsadbe, kedy sa skracujú len bočné výhony a hlavné sa vyväzujú. Ponechávajte vždy mladé drevo. Popínavým ružiam zvoľte správnu oporu a tvarujte ju na ňu. Ostatné nevhodné výhony môžete odstrániť ako esteticky nevhodné. Raz ročne kvitnúce sa režú v lete po odkvitnutí, aby sa stihli vyvinúť a dozrieť nové výhony ako základ budúceho kvitnutia.

Kombinácie ruží s inými trvalkami

Autor: Ing. Adriána Francová 16. februára 2016 Žiadne komentáre

         Ruže sa môžu v záhrade pestovať samostatne ako solitérne rastliny v trávniku, popínavé druhy na pergole alebo inej vhodnej konštrukcii, treláži alebo ako stromčeková forma v predzáhradke. Možností je veľa.

Kombinácie ruží s inými trvalkamiVynikajú však aj v kombinovaných záhonoch s okrasnými trávami a inými dlhokvitnúcimi trvalkami, kedy vedia toto obdobie predĺžiť až do mrazov, dokonca aj do prvého napadnutého snehu.

Ruže sú vhodné na slnko aj do polotieňa, a preto sú tieto aj pôdne podmienky podobné s požiadavkami na pestovanie trvaliek. Výborne vyniknú vysoké trvalky a krovité ruže v pozadí, napr. so stračonôžkami, rudbekiami, echinaceou, divozelom. Nižšie druhy vyniknú s alchemilkou, gypsomilkou, rebríčkom, kosatcami.

Tiež vyniknú v jednofarebných alebo v dvojfarebných kombináciách. Dobre sa kombinujú aj s okrasnými trávami, ktoré spolu s ružami vytvoria dokonalú dvojicu. Tráva elegantne dodajú ľahkosť a jemnú krásu. Hoci trávy nekvitnú farebnými a ohromnými súkvetiami, sú veľmi dôležité pre kompozície a najmä jesenný efekt. Strihajú sa až v jarnom období rovnako ako väčšina ruží.

Vytvorte si zaujímavé záhony, na ktorých okrem klasických trvaliek budú dominovať nostalgické a nádherne voňavé ruže. Nájdete ich v rôznych farbách a každá je výnimočná niečím iným. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: trvalkyruža

Starostlivosť o ruže

Autor: Ing. Adriána Francová 8. februára 2016 Žiadne komentáre

        Ak sa rozhodnete pre pestovanie ruží v záhrade, nepôjde to bez základnej starostlivosti, ako sú rez, zálievka, ochrana pred zimou, ochrana pred chorobami a škodcami a hnojenie.

Starostlivosť o ružeRuže majú radi výdatnú zálievku v období rastu a kvitnutia. Rovnako dôležitá je v jesenných a zimných mesiacoch, keď nemrzne, aby vyzreli pletivá, aby rastlina nevyschla alebo nevymrzla. Rovnako dôležité je hnojenie a pravidelný prísun živín pre vyrovnaný rast a bohaté kvitnutie. Slabé a vysilené rastliny navštevujú rôzne choroby a škodce. Preto dbajte na vhodný substrát a minerálne látky v podobe hnojív. Stačí ich pohnojiť 2x ročne. Na jar v období rastu a v lete v období kvitnutia. Pokiaľ máte možnosti, používajte aj vlastné hnojivá v podobe listovky, kompostu alebo maštaľného hnoja, ktoré výborne a jednoducho doplníte v oblasti koreňov okolo celej rastliny.

Ďalším bodom starostlivosti o ruže je aj estetická stránka. Určite ste si všimli, že bielo kvitnúce kultivary po daždi nepôsobia pekne, preto im najviac poškodené kvety odstráňte a pravidelne aj odstraňujte nevhodne rastúce výhony, suché kvety, aby sa ruža nevysilila a zbytočne netvorila semená. V prípade výskytu vošiek zakročte včas a efektne dostupnými bio prostriedkami alebo chemickým prostriedkom.

Pred zimným obdobím nikdy ruže nerežte, na to je vhodné jarné obdobie. Na zimu ich zabezpečte nakopcovaním. Pokiaľ pestujete ušľachtilé ruže očkované na podpníku, táto časť by sa mala zahŕňať zemou. Kmienkové ruže sa na zimu v korunkovej časti zabalia do papiera alebo do jutoviny. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Ruže na balkón i terasu

Autor: Ing. Adriána Francová 26. januára 2016 Žiadne komentáre

         Aj tí, ktorí nemáte záhradu, sa môžete potešiť nádhernými ružami pestovanými v nádobách. Nemôžete tu samozrejme pestovať všetky kultivary a druhy, ale sú aj také, ktoré sú na to vhodné.

Ruže na balkón a terasuVyžadujú veľké nádoby, prípadne konštrukcie na popínanie, dostatok svetla, vhodnú pôdu a starostlivosť ako bežne pestované ruže vo voľnej pôde. Keďže majú ruže dlhé korene, potrebujú aj hlbokú nádobu plnú vhodného substrátu, aby dokázala rastlinu vyživiť - cca 50 cm vysokú aj širokú.

Kvalitný substrát je základom úspešného pestovania. Potom samozrejme pravidelná zálievka. Vhodné je, ak na povrch vysypete mulč, aby sa pôda v nádobe zbytočne a dlhodobo neprehrievala. Nádoby umiestnite na slnko, ale nie na prudké a celodenné slnko. Vhodné sú všetky svetové strany okrem horúceho juhu bez tienenia. Ideálne je, ak je tam nejaký jemný pohyb vzduchu.

Do nádob nie sú vhodné veľkokveté ruže. Vhodnézáhonové, nízke krovité ruže, kmienkové ruže aj popínavé. Kmienkové ruže sú vhodné na menšie priestory, nakoľko vytvárajú iba korunku plnú kvetov podľa kultivaru. V spodnej časti ich viete doplniť sezónnymi letničkami, skalničkami alebo trvalkami, ktoré dokážu napríklad vytvoriť previs. V nevhodných podmienkach sa vyskytujú vošky a roztoče. Roztoče najmä v teplom a suchom prostredí bez prúdenia vzduchu. 

Posted in: Balkónová záhradka Tags: ružabalkón
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu
Naposledy zobrazené produkty