+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'semená'

RSS kanál

Bylinky do nádob z výsevov

Autor: Ing. Adriána Francová 16. novembra 2017 Žiadne komentáre

        Aj bylinky môžete získať jednoducho z výsevu. Najjednoduchšie sa pestuje žerucha, pažítka a jarná cibuľka. Tieto druhy dokážu vyklíčiť aj na vate s dostatočnou vlahou. Semená menšie ako má majorán, oreganobazalka vysievajte na riedko a plytko. Keď majú rastlinky 2 klíčne listy, začnite ich presádzať do kelímkov alebo kvetináčov po 2 ks.

Bylinky do nádob z výsevovVysievajte len toľko semien, koľko rastlín potrebujete a počítajte aj s neklíčiacimi semenami. Veľakrát sa stáva, že semená vyklíčia, ale následne zaschnú. Je to z nedostatku vlahy, prípadne zaschnutia vrchnej vrstvy substrátu alebo z nevhodného substrátu.

Bylinky sú nenáročné rastliny. Nevyžadujú kvalitné substráty s množstvom živín. Uvítajú skôr ľahké, piesočnaté pôdy, aj chudobné na živiny. Dostatok svetla a primeraná zálievka sú úspechom kvalitných rastliniek. Rastliny môžete vysadiť potom v trse do väčšieho kvetináča a ten umiestniť na parapete okna, na balkón či terasu, aby ste ich mali vždy po ruke. Neodmysliteľne patria k niektorým jedlám, ktorým dodajú mu svojráznu chuť, arómu a vzhľad.

Bylinky ako mätu a medovku získate rýchlejšie odkopaním od materskej rastliny.

Bylinkám sa darí na plnom slnku najmä vo voľnej pôde. Pokiaľ však takéto možnosti nemáte, nie je vylúčené ani pestovanie v nádobách. Mnohí sa však často sťažujú na neprosperovanie byliniek v nádobách. Je to však s určitosťou spojené s pestovateľskými podmienkami a starostlivosťou o ne. Prebytočná zálievka je najväčšou hrozbou pre bylinky, vedie k odhnívaniu koreňov a následne úhynu celej rastliny.

Rastliny, ktoré si zakúpite v obchodných reťazcoch, sú väčšinou tiež zbytočne preliate a preto Vám vydržia doma len niekoľko dní alebo týždňov. Preliata rastlina sa dá len málokedy zachrániť. Preto sa držte hesla, menej vlahy je niekedy viac ako veľa vlahy.

Výsevy do voľnej pôdy

Autor: Adriána Francová 12. januára 2017 Žiadne komentáre

Jarné obdobie sa blíži. Je čas na prípravu záhonov a výsevy zeleniny s krátkym vegetačným obdobím. V marci sa oficiálne začína záhradnícky rok, je potrebné pripraviť záhony. Pokiaľ máte na úžitkovú záhradu vyčlenenú len malú plochu, vyskúšajte moderné pestovanie vo vyvýšených záhonoch.

Pôda sa tak neprehrieva, udržuje si dlhšie vlahu, aj burine sa menej darí a navyše odpadáva manuálne a ťažké okopávanie. V mnohých prípadoch stačí pôdu prekypriť malými hrabličkami. Vo vyvýšených záhonoch môžete pestovať všetky druhy zeleniny aj bylinky spolu s letničkami.

Medzi skoré a prvé výsevy patria výsevy kôpru, šalátu, reďkovky, cibuľky a špenátu. V poslednej dobe si u nás našiel miesto aj novozélandský špenát, ktorý je podobný využitím ako klasický špenát. Oficiálny názov je štvorbôčik rozložitý – Tetragonia expansa. Tieto semená môžete vysievať už od polovice marca, pokiaľ to pôdne podmienky dovoľujú a pôda je preschnutá, bez snehu. Klíčia pri teplote 3 – 4 °C. Neskôr, koncom marca môžete začať s výsevom mrkvy skorej, petržlenu, paštrnáku a cibule.

 

Mrkvu neskorú stačí vysiať v polovici apríla. Reďkovku, šalát, špenát i hrášok môžete vysiať aj 3x do konca sezóny a úrodu určite zozbierate. Plochu po výseve udržiavajte. V prvom rade určite vyklíčia buriny, ktoré ihneď odstraňujte. V mieste výsevu však opatrne, aby ste nevytrhli aj klíčiacu zeleninu.

Ak chcete burinu oklamať, všetko pripravte na výsevy, ale semená nevysejte. Vyklíčenú burinu vytrhajte a vysejete semená. Burine bude dlhšie trvať, kým vyrastie nová a Vy tým zabezpečíte vyššie rastlinky zo semien. Moderné výsadby sú také, ktoré lahodia aj oku. Vysievajte teda rôzne druhy zeleniny do radov vedľa seba. Zamedzíte tým aj výskytu škodcov. Vysejte rad reďkovky, rad mrkvy, rad špenátu atď. Samozrejme dbajte na jednotlivú znášanlivosť plodín a najmä na striedanie plodín počas jednotlivých rokov.

Na ploche si nechajte priestor ešte na aprílové výsevy a výsadby teplomilnej zeleniny. Pokiaľ vysejete ešte letničky po obvode, ako napríklad aksamietnice, ktoré sú v rôznych farbách i výškach, vytvoríte doslova ekozáhradku. Letničky, ktoré sú aromatické, odháňajú aj množstvo škodcov. Celkovo viete úžitkovú časť od okrasnej oddeliť zelenou alebo kvetinovou stenou, či nízkym živým plotom z letničiek, trvaliek, ihličnanov a krov.

Trvalky z výsevu

Autor: Ing. Adriána Francová 6. marca 2016 Žiadne komentáre

          Z výsevu priamo doma si môžete okrem letničiek vypestovať aj trvalky či dvojročné rastlinky. Je to ideálne najmä pre tých, ktorí nechcú príliš investovať do hotových rastlín a zároveň majú možnosti a priestor vypestovať zdravé priesady trvaliek a potom ich vysadiť na pripravené záhony.

Trvalky z výsevu (Helleborus niger)Nie všetky trvalky sa však dajú vysievať v jarnom období. Niektoré sa vysievajú už na jeseň, po dozretí semien. To platí najmä pre tých, ktorí už trvalky pestujú a chcú si ich ešte dopestovať z vlastných semienok. Iné semená zasa potrebujú prejsť obdobím chladu, čiže stratifikáciou na to, aby začali klíčiť. Čiže najskôr im musíte imitovať podmienky chladu, akoby boli vonku, vypadnuté z materskej rastliny. Stačí, ak ich vysejete do nádob a umiestnite do studeného pareniska, pivnice na 3 mesiace. Ak nemáte takúto možnosť, môžete ich zabaliť do servítky a papierového vrecka a uložiť na dno v chladničke. Po období 3 mesiacov ich môžete vysadiť ako trvalky, ktoré sa vysádzajú na jar.

Stratifikovať sa musia napríklad: srdcovka (Dicentra), čemerica (Helleborus), hlaváčiky (Adonis), lupina (Lupinus), horec (Gentiana), primulky – aurikuly (Primula auricula). Veľmi drobné semienka sa vôbec nezasypávajú substrátom, voľne sa položia na povrch. Vyžadujú svetlo : rudbekia (Rudbeckia), zvončeky (Campanula).

Niektoré dvojročky ako sedmokrásky (Bellis) a sirôtky (Viola) a náprstník (Digitalis) sa vysievajú koncom leta do riadku a okolo septembra, októbra sa presádzajú na trvalé stanovište. Na jar môžete vysádzať orlíček (Aquilegia), kokarda (Gaillardia), echinacea (Echinacea).

Výsevy s prakticky podobné ako pri letničkách do pripravených nádob. Umiestnite ich podľa toho, aké teplotné podmienky potrebujú. Len tak sa dočkáte priesad. Ak zvolíte nesprávne obdobie, niektoré semená stratia klíčivosť. 

Výsev paprík a rajčín

Autor: Ing. Adriána Francová 21. februára 2016 1 komentár

Výsev paprík a rajčín           Patria do teplomilnej zeleniny a veľmi obľúbenej skupiny. Ich plody majú všestranné použitie, výbornú chuť a dokonca sú aj variabilné farebne i veľkostne.

Pokiaľ chcete zberať prvú úrodu už začiatkom leta, je potrebné ich aj včas predpestovať a vysadiť do skleníka, ktorý zabezpečí vhodné klimatické podmienky pre ich rast a kvitnutie.

Paprikyrajčiny pestované vo voľnej pôde plodia neskôr, ale ich plody sú chutnejšie, nakoľko dozrievajú v prirodzených podmienkach. Slnkom zohriate a dozreté rajčiny sú tie najchutnejšie či už v šaláte alebo len tak samostatne.

Oba tieto druhy sa vysievajú do pripravených misiek už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Ak nemáte k dispozícii skleník, ich predpestovanie môžete posunúť na neskorší termín, teda do konca marca. Paprika a chilli má dlhšiu dobu klíčenia, preto sa môžu vysievať aj skôr. Musíte však zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky, aby mladé rastlinky neboli slabé, s tenkými stonkami, vytiahnuté za slnkom, nelámali sa a mali najmä dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý je zásobárňou a drží celú rastlinu.

Substrát musí byť priepustný, výživný. Výsevné misky umiestnite na svetlé a nie moc teplé miesto. Semená klíčia pri teplote 18 °C.

Zabezpečte pravidelnú závlahu (nie premokrenie alebo úplné preschnutie substrátu), vetranie, prípadne prisvetľujte umelým osvetlením. Výsevy môžete podporiť zakrytím fóliou. Nezabudnite ju včas odstrániť. Zalievajte vo forme rosenia, inak hrozí vyplavenie semien.

Ak získate mladé rastlinky, v období dvoch klíčnych listov ich začnite jemne presádzať (pikírovať). Na vyberanie rastliniek použite tenkú paličku alebo ceruzku. Opatrne podoberte. Papriky presádzajte do vopred pripravených nádobiek a vložte do jednej nádoby 2 ks. Získané priesady pravidelne otáčajte, aby mali vyrovnaný rast a neskôr aj otužujte. Vysaďte do skleníka. Výsadby do voľnej pôdy je vhodné uskutočniť až na konci mája.

Semená zeleniny a predpestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 23. januára 2016 Žiadne komentáre

Semená zeleniny a predpestovanie (Allium cepa)        Toto obdobie je vhodné na nákup semien zeleniny. Keďže niektoré druhy zeleniny majú príliš dlhú vegetačnú dobu, je dobré si ich včas predpestovať, aby ste sa aj dočkali úrody. U druhov, ktoré majú krátku vegetačnú dobu ako šalátkaleráb, predpestovaním naopak docielite skorý zber úrody. Teplomilné zeleniny ako paprika, rajčiny, uhorky, tekvice melóny neznášajú chlad a jarné mrazy, preto je potrebné si premyslieť výsevy a najmä ich samotnú výsadbu do skleníka, fóliovníka alebo do voľnej pôdy. Na vonkajšie záhony sa obyčajne vysádzajú po rizikových jarných mrazoch, ktoré sa v poslednej dobe trochu posúvajú na obdobie okolo 25.5. Ponúkame Vám praktického poradcu pre odhadnutie správneho termínu výsevu a výsadby do voľnej pôdy podľa zeleniny:

PLODOVÁ ZELENINA:

výsev pod sklo

výsev do voľnej plochy

výsadba

spon v cm

Kukurica

koniec marca

polovica mája

koniec mája

50 x 40

Melóny

polovica apríla

 

koniec mája

100 x 30

Uhorky

koniec apríla

polovica mája

koniec mája

100 x 25

Paprika

koniec februára, začiatok marca

 

koniec mája

40 x 40

Rajčiny

koniec februára, začiatok marca

 

koniec mája

50 x 50

Tekvice, cukety

koniec apríla

polovica mája

koniec mája

100 x 100

CIBUĽOVÁ ZELENINA:

výsev pod sklo

výsev do voľnej plochy

výsadba

spon v cm

Cibuľa zo semena

 

marec - apríl

marec, apríl, máj

20 x 10

Cibuľa sadzačka

 

marec - apríl

 

20 x 10

Cesnak jarný

 

 

marec, apríl

20 x 10

Cesnak jesenný

 

 

október, november, december

20 x 10

Pór

 

apríl - máj

máj, jún, júl, august, september

25 x 15

Pažítka

marec, apríl

 

apríl, máj

20 x 20

KOREŇOVÁ ZELENINA:

výsev pod sklo

výsev do voľnej plochy

výsadba

spon v cm

Zeler bulv.         

február, marec

 

máj, jún

40 x 40

Mrkva

 

marec, apríl

 

25 x 3

Petržlen

 

marec, apríl

 

20 x 3

Reďkovka

 

marec, apríl, máj

 

10 x 2

Cvikla, repa

 

apríl, máj, jún

 

30 x 15

STRUKOVINY:

výsev pod sklo

výsev do voľnej plochy

výsadba

spon v cm

Fazuľa  kríčková

 

máj, jún

 

40 x 30

Fazuľa ťahavá

 

máj, jún

 

100 x 50

Hrach

 

apríl, máj, jún

 

30 x 5

LISTOVÁ ZELENINA:

výsev pod sklo

výsev do voľnej plochy

výsadba 

spon v cm

Šalát

február, marec, apríl

marec, apríl

apríl, máj

25 x 20

Špenát

 

marec, apríl, máj, jún

 

15 x 1

Fenikel

 

máj, jún, júl

 

30 x 20

HLÚBOVÁ ZELENINA:

výsev pod sklo

výsev do voľnej plochy

výsadba

spon v cm

Kaleráb

marec

 

apríl, máj

25 x 20

Kapusta

marec

 

apríl, máj

50 x 40

Kel hlávkový

 

apríl, máj

apríl, máj, jún

50 x 40

Kel ružičkový

 

apríl, máj

máj, jún, júl

60 x 50

 

Spolupracujeme s nadšenými pestovateľmi z akosadit.sk

Využite svoju pestovateľskú plochu čo najefektívnejšie a vytvorte zároveň podmienky na maximalizáciu úrody! 

Nechajte si vytvoriť svoj osevný plán špeciálnym algoritmom TUPrajeme Vám veľa pestovateľských úspechov.

Ako si jednoducho zadovážiť vlastné rastliny

Autor: Ing. Adriána Francová 26. augusta 2015 Žiadne komentáre

        Určite ste sa už prichytili pri tom, ako každú jar obchádzate tržnice a obchody, kde ponúkajú všetky letničky, bylinky a priesady zeleniny. Kúpiť všetky rastlinky, po ktorých túžite, nie je finančne lacné najmä vtedy, ak máte veľkú záhradu a Vaše túžby nepoznajú hraníc a chcete vyskúšať pestovať všetko.

Ako si jednoducho zadovážiť vlastné rastlinyPokiaľ by ste si však aspoň na polovicu rastlín našli čas a vypestovali ich zo semienka, šlo by o lacnejšiu záležitosť, aj keď by ste museli rastlinku hýčkať a dopriať jej všetko potrebné, aby bola na výsadbu do záhrady dostatočne zdravá a silná. Rastliny, ktoré vyklíčia zo semien rýchlo a nepotrebujú špeciálne požiadavky, vypestujte sami a zvyšok si zakúpte. Množstvo byliniek a letničiek môžete vypestovať aj na parapete okna aj v panelákovom byte.

Pokiaľ chcete pestovať len na balkóne a v malom, vysejte len niekoľko semien. Zakúpené semená vydržia aj do budúceho roka, ak budú uskladnené na suchom a tmavom mieste. Vyhnite sa hustým výsevom a jednoteniu rastliniek. U niektorých druhov ako sú lobelky, papriky, chilli a feferóny, musíte začať s výsevmi už koncom januára. Nezaobíde sa to bez prisvetľovania, prípadne spodného ohrevu.

Ľahko vypestované rastliny zo semienka: aksamietnica, kráska, netýkavka, pažítka, žerucha, hrachor, fazuľa, hrach, šalvia, nechtík lekársky, sanvitália, náprsník, stračka.

Ťažšie vypestované rastliny zo semienka: levanduľa, lobelka, okrasné trávy, magnólia, gazánie, echinancea, amarant.

Rastliny, ktoré sa neskôr na záhone budú rozmnožovať samovýsevom: aksamietnica, kráska, slnečnice, levanduľa, saturejka, orlíčky, alchemilka, pažítka, cibuľa sibírska.

Mnohé rastliny získate rýchlejšie delením trsov, napríklad: echinacea, rudbekie, okrasné trávy, krásnoočko, heuchery aj hosty.

Zber osiva a skladovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 23. augusta 2015 Žiadne komentáre

        Pokiaľ už na záhrade pestujete letničky a iné okrasné rastliny a zaujíma Vás aj rozmnožovanie pomocou semien, tento text je určený práve Vám. V budúcom roku už nové rastlinky nemusíte kupovať, dokonca nemusíte zakúpiť ani nové semená. Väčšina druhov si ponecháva vlastnosti materskej rastliny, čo umožňuje získanie identických rastlín. Stačí včas a správne zozbierať a uskladniť semienka a jar sa môže začať práve výsevom.

Zber osiva a skladovanieSemienka zbierajte asi v strede leta, vždy za slnečného počasia, keď už nie je ranná rosa. Zbierajte kvety, ktoré sú už na rastline usušené, mierne roztvorené a semienka akoby z rastliny už vypadávali. Vtedy sú dozreté a správne vysušené. Stačí ich zozbierať na papierovú tácku a dosušiť v polotieni. Semená uskladnite v tmavej nádobe alebo v papierovom vrecku, na vzdušnom a suchom mieste. V menšom ich môžete uskladniť aj v uzatvárateľných vreckách. Podmienkou však je správne vysušenie, inak by rýchlo splesniveli.

Pokiaľ chcete zbierať semená sirôtok, zberajú sa ešte takmer neotvorené. Sú veľmi pukavé a vystreľujú do okolia. Vložte ich do papierového vrecka, do ktorého urobíte väčšou ihlou niekoľko dierok a vrecko umiestnite na slnko. Budete počuť pukanie a otváranie toboliek a vystreľovanie semienok, ktoré zostanú priamo vo vrecku. Vysievajú sa v júli.

Výborne sa zbierajú semená nechtíka, agerátu, krásky, náprsníka, zvončekov, aksamietnice a sirôtok, tiež pažítky, tekvíc a novozélandského špenátu. Ťažšie sa zbierajú semienka z rastlín, ktoré majú terč – rudbekia, echinacea, margaréty. Mnohí semienka ani nenájdu a skladujú lístky alebo terč rastlinky.

Pokiaľ sa bojíte, aby sa semienka nevysemenili do pôdy, zozbierajte súkvetia skôr a nechajte ich vysušiť a dozrieť alebo na niektoré druhy natiahnite starú pančuchu. Ochránite väčšie semená pred náletom vtákov, najmä slnečnice a farebné kultivary.

Popínavky zo semienka

Autor: Ing. Adriána Francová 9. augusta 2015 Žiadne komentáre

Popínavky zo semienka

      Ak si chcete balkón alebo terasu zútulniť, je tu priestor pre rýchlo rastúce popínavky, z ktorých môžete mať okrem estetiky aj úžitok. Vhodnými rastlinami sú hrachor, kapucínka, fazuľa, hrach, šarlátová fazuľa, indická uhorka, ačokča, mučenka, čiernooká Zuzana aj povojník. Dajú sa pestovať v rôznych nádobách aj priamo na záhrade, v blízkosti múrika.

Okrem výsevu a pestovania rastlín budete potrebovať vhodnú oporu, po ktorej sa budú rastliny popínať. Musí uniesť váhu rastliny aj budúcich plodov. Vymenované druhy nemusíte predpestovávať. Vysejte ich na miesto, kde ich chcete pestovať.

nádobe vyniknú kapucínky. Do nej napichajte niekoľko prútov, po ktorých sa bude mierne popínať, inak väčšinou prevísa. Kvety sú jedlé.

Fazulihrachu postačí aj špagát, ktorý v krátkom čase povijú. Fazuľa rastie rýchlo, má veľké listy, takže bez problémov vytvorí dočasnú hustú stenu, ktorá neskôr zakvitne bielo-červenými kvetmi. Fazuľa sa vysieva priamo do pôdy v polovici mája. Vysievajte tak, aby do neskorých mrazov ešte nevyklíčila, inak zmrzne.

Popínavky ako plamienky a trúbkovec patria medzi trvalky a tie získate rýchlejšie pomocou odrezkov alebo odkopaním od materskej rastliny. Plamienok tangutský získate zo semienok tiež pomerne rýchlo. 

Kvety z výsevov

Autor: Ing. Adriána Francová 8. augusta 2015 Žiadne komentáre

Kvety z výsevov (Ricinus)       Je to najlacnejší spôsob ako získať rastlinky, po ktorých túžite. Navyše vidíte, ako rastú priamo pod rukami, dokonca nimi môžete obdarovať aj susedov. Všetko však má aj svoje nevýhody. Sú pracnejšie na vypestovanie, vyžadujú svoje miesto, pravidelnú starostlivosť a presádzanie. Ale nech Vás táto milá práca neodrádza, odvďačia sa Vám totiž dlhým a bohatým kvitnutím.

Nie všetky rastliny musíte predpestovávať. Niektoré rastliny získate jednoducho výsevom do pôdy v záhrade a už sa o ne nemusíte zvlášť starať. Väčšinou sú to letničky s väčšími semenami, ktoré zároveň nemajú rady presádzanie a koreň majú kolovitý. Ide najmä o slnečnice, ricín, nocovky, kapucínky, hrachor.

Pokiaľ nemáte priestor na množstvo výsevných misiek, ale máte záhradu a voľné miesto, vo vhodnom období môžete vysiať zmes semienok letničiek do radu a neskôr, keď vyrastú malé rastlinky, ich môžete presadiť na miesto, kde zostanú až do jesene. Vyžaduje si to však poznať aspoň druhy, ktoré boli obsiahnuté v zmesi a zároveň vedieť ich výšku, prípadne šírku a farbu kvetu. Pokiaľ máte radi vidiecky ladenú záhradu všetkých farieb a chutí, nemusíte sa týmto zaoberať. Do radu je vhodné vysiať farebnú zmes semien cínie, aksamietnice, nevädze, klinčekov, nechtíka a krásky. Vytvoríte tak bohaté zastúpenie letničiek a Váš záhon už nebude prázdny a zároveň bude kvitnúť až do prvých mrazov. Nezabudnite si potom opäť zozbierať semená. 

Stratifikácia osív, čo to znamená

Autor: Ing. Adriána Francová 3. augusta 2015 Žiadne komentáre

Stratifikácia osív, čo to znamená

         Určite ste sa s týmto pojmom už stretli, no mnohí ani netušíte, čo to v skutočnosti znamená. Odborné termíny, ktoré nájdete na internete či v literatúre, dokáže vyhľadať každý, no pochopiť ich je už ťažšie.

Stratifikácia sa týka najmä niektorých osív a semien, ktoré bez nej nemajú takú klíčivosť a úspešnosť ako nestratifikované semená. Laicky napísané to znamená, že semená niektorých druhov trvaliek potrebujú prejsť obdobím chladu (cca 60 - 90 dní) pokračujúcim následným zvýšením teploty. Jedná sa o imitovanie vonkajších podmienok. Semená rastlín, ktoré sa samovoľne vysemenia z materskej rastliny, spadnú na jeseň do pôdy, medzi kamene, kde aj časť prezimuje, premrzne a následne uvidíte na jar klíčiace mladé rastlinky, ktoré sú oveľa silnejšie než tie z priamych výsevov pestovaných v bytových podmienkach.

Ak máte možnosti, semená sa dajú stratifikovať vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad. Odporúčame stratifikovať viac ako 2 mesiace. V chladničke, bez piesku, ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno. Po tomto období semená vysejte a teplotu zvýšte. Čoskoro budete vidieť klíčiace rastlinky.

Druhy, ktoré je vhodné stratifikovať: poniklec, horec, lupina, stračonôžky.

Samozrejme sa stáva, že aj nestratifikované semená vyklíčia. Je ich však menej.

Príklad: Poniklec je najlepšie vysievať ihneď po zbere semienok, kedy sú naozaj vyzreté. Jednoducho ich vysejte pod nejaký ker, ktorý ich ochráni pred mrazmi. Ak chcete vysiať do nádob, potrebujú prejsť chladom, čiže stratifikáciou. Je potrebné ich dať do chladničky aspoň na 4 mesiace a potom plytko vysiať. Skôr sa im darí v ľahkých aj piesočnatých pôdach.  Pre tých, ktorí chcú rozmnožovať delením alebo mladými rastlinkami, je lepšie to robiť v čase,  keď sú ešte rastliny malé, keďže poniklec neznáša narušenie koreňovej časti.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu