Kompostovanie

Záhrada začne  už od začiatku jari naberať na hmote. V lete je nutné niektorým rastlinám odstrániť odkvitnuté súkvetia, suché listy, prípadne odstrániť celé trsy letničiek a dvojročných rastlín. Koniec leta patrí strihaniu ovocných drevín ako sú kôstkoviny a tiež strihaniu živých plotov. Kam však so všetkým rastlinným odpadom a jesenným lístím?

V každom prípade by ste mali myslieť na založenie kompostu.

Ako kompostovať na záhrade

Do malej záhrady Vám postačí malý kompostér, s jednoduchou manipuláciou a spodným výberom. Vo veľkej záhrade by ste ich potrebovali niekoľko. Preto niekde v odľahlej časti záhrady alebo v úžitkovej časti vytvorte miesto v podobe veľkej jamy, do ktorej môžete bylinný odpad aj drevenú štiepku z drvičky konárov vysypať, zahádzať lístím, pilinami, zeminou a raz za čas ju mierne prehrabať, prevzdušniť alebo poliať.

Kompostér z paliet

Tí vynaliezavejší si ho môžu vytvoriť z drevených aj poškodených paliet, ktoré postavíte do tvaru štvorca na výšku, akú potrebujete. Tiež môžete použiť gumové pásy alebo drevené dosky, čokoľvek, čo udrží množstvo rastlinného materiálu na jednej kope.

Kompostér umiestnite do polotieňa až tieňa, poloha na celodennom slnku nie je veľmi vhodná. kompost sa bude nadmerne vysúšať, čo celý proces kompostovania značne naruší.

Doležité je tiež aby mal kompostovaný materiál kontakt s pôdou na spodnej strane a dostatočný prívod vzduchu z bočných strán. Na to sú vhodné práve palety. Ideálny je dvojkomorový kompostér, kde raz za čas prehádžete hmotu z jednej komory do druhej. Tým kompost prevzdušníte a premiešate vrstvy. Nezabudnite ho udržiavať primerane vlhký.

Za pomoci prírody a rozkladu už o rok môžete použiť svoj vlastný kompost na zúrodňovanie zeleninových políčok, alebo ako substrát na výsadby a výsev.

Čo môže ísť do kompostu

Do kompostu je vhodný takmer všetok rastlinný odpad zo záhrady. Či to je pokosená tráva, drobné konáriky, vetvičky, výborné je lístie. Hrubšie konáre je vhodné spracovať záhradným drvičom, inak budete čakať na ich rozklad aj niekoľko rokov. Suchý materiál by sa mal pred uložením do kompostu premiešať s tým mokrým, menej vhodné je ukladanie vrstiev spôsobom suchý/mokrý.

Čo-to vytvoríte aj v kuchyni: škrupiny z vajíčok, šupy zo zeleniny a ovocia, čajové vrecúška, prípadne starší substrát z presádzaných rastlín.

Pokiaľ chováte králikov, hydinu, môžete kompost raz za čas obohatiť aj o hnoj a slepačince, z ktorých sa môže na jeseň vytvoriť aj hnojivová zálievka na ovocné stromy. Nie však čerstvo vysadené.

Pamätajte však na to, že nie všetko môže ísť do kompostu. Určite vynechajte buriny zo záhonov, kamene, či iný tvrdý tuhý odpad, zvyšky jedál, chemicky ošetrené šupy z exotického ovocia, lístie z orecha používajte v obmedzenej miere.

Kompostom si v záhrade určite pomôžete. Je to rýchly spôsob ako kvalitne obohacovať zem. To, čo nám dala, to my takto vrátime späť. Ideálne je, ak do čerstvo porýľovanej pôdy po zelenine zapracujete aj kompost, ktorý sa cez zimu vstrebe a dokonale rozloží v pôde. A na jar bude pôda plná sily, aby opäť v nej vyrástlo množstvo rastlín, z ktorých budeme mať úžitok.

Kompostovanie v byte

S prekvitajúcim záujmom o ekologický prístup k životnému prostrediu čoraz viac ľudí triedi svoj odpad. Poctivo separujeme plastové fľaše, plechovky a tetrapaky do jedného koša, sklenené fľaše do druhého, papierové obaly a papier do tretieho,  a to čo ostane, šup ho do komunálneho odpadu. Vedeli ste, že až 40% komunálneho odpadu  tvorí bioodpad – šupky z ovocia a zeleniny, vajíčkové škrupinky či kávové usadeniny? Skúsení záhradkári vedia, že v komposte sa dá bioodpad využiť lepšie, ako len tak vyhodený v koši.

Podobne ako na záhradke, môžete biologický odpad jednoducho kompostovať aj doma.  Hoci aj v paneláku a to pomocou vermikompostéru, ktorý si za minimálne náklady viete zhotoviť aj sami doma. My sme sa pri zakladaní toho svojho inšpirovali Priateľmi Zeme a ich jednoduchým návodom.

Čo potrebujete k vybudovaniu vlastného vermikompostéru? 
- 2 väčšie plastové nádoby a 1 viečko
- klinec, vŕtačku, prípadne nožnice na prederavenie dier
- kúsok kartónu
- zemina
- hrsť kalifornských dážďoviek

Kalifornské dážďovky sú prúžkované a majú výrazne väčší apetít ako naše dážďovky. Dajú sa zakúpiť na internete.

Ideálne nádoby na výrobu vermikompostéru by mali byť v tmavých odtieňoch a mať rozmery aspoň 40cmx30cmx20cm. Zároveň majú byť stohovateľné – teda sa majú dať uložiť na seba.

Na dno prvej nádoby vyvŕtajte množstvo dier, to budú diery, ktorými bude pretekať prebytočná voda v nádobe s dážďovkami. Tekutina sa bude ukladať do druhej nádoby, v ktorej bude vložená nádoba s vyvŕtanými dierami na dne. Táto tekutina sa nazýva kompostovací čaj a môžete ju zriedenú použiť na polievanie rastlín v pomere 1:5.

Do nádoby s dierami na dne vyvŕtajte aj diery po okrajoch, aby mali dážďovky dostatočný prísun vzduchu. Nádobu vložte do druhej nádoby. Na dno nádoby s dierkami položte kúsok papiera alebo kartón, aby podstielka a dážďovky, ktoré do nej vložíte, neprepadli do druhej nádoby. Na papier položte podstielku pre dážďovky – napríklad staršiu zeminu. Do nej vložte dážďovky a do rohu im zahrabte potravu – nasekané zvyšky ovocia alebo zeleniny. Potravu dôkladne zahrabte, aby nelákala hmyz a netvorila sa na nej pleseň.  A hotovo! Už ostáva len nezabudnúť pravidelne kŕmiť dážďovky, tým , čo sa vám zvýši v kuchyni.  O 2-3 mesiace dážďovky premenia kuchynský odpad na kvalitné hnojivo v podobe vermikompostu.

Keď budete umiestňovať nádobu, myslite na to, že dážďovky nemajú radi teplo a svetlo. Dobre sa im darí na chodbách či v pivniciach, kde sa teplota pohybuje od 5-25°C a kde na ne nesvieti prudké slnko.  Vermikompostér môžete mať aj v byte či dome, nakoľko sa z neho nešíri žiadny zápach.

TIP: Zdravé pestovanie má mnoho benefitov. Prečítajte si článok o vytvorení eko-záhrady.