júla 2021

Zunoval sa Vám zelený svieži trávnik a hľadáte niečo originálne, čo by upútalo vašu a susedovu pozornosť priamo v záhrade? Vysaďte si do trávnika drobné jarné cibuľoviny a už nikdy nezatúžite po obyčajnom trávniku v jarnom období. Rozkvitnutá lúka bude bude to prvé, čo si v jarnom období všimneme.

Rozkvitnutá lúka

Vhodné obdobie na založenie rozkvitnutého trávnika je koniec leta až jeseň. Zakladať ho môžete už do hotového trávnika. Môže byť založený aj z trávnatých kobercov. Postačí vám ostrý nôž, lopatka, trochu substrátu a cibuľky. Opatrne odrežte vrchnú vrstvu trávnika v podobe rolky alebo štvorca tak, aby sa Vám nerozpadol. Do pôdy vysaďte v prirodzenom tvare cibule, zasypte trochou substrátu alebo piesku a navrch opäť položte trávnatú rolku. Takto to zopakujte po celej ploche, ktorú chcete obohatiť o kvitnutie. Čím viac cibuliek použijete, tým to bude vyzerať lepšie. Môžete sa orientovať len na jeden druh alebo zvoľte kombinácie.

Výsadba cibuľovín

Vysádzajú sa do hĺbky spravidla podľa veľkosti cibule.

Drobné cibuľky ako šafrány, modrice, scilly sa vysádzajú do hĺbky 5 – 7 cm, väčšie cibule do 8 cm, najväčšie do 10 – 15 cm. Pokiaľ chcete vytvoriť zmiešanú výsadbu z rôznych druhov cibuľovín (šafrány, tulipány, narcisy) vysádzajte ich podľa veľkosti cibuliek a jednoducho ich vrstvite nad seba a presýpajte zeminou. Najideálnejšie je vysádzať do kruhu.

Aktuálna ponuka jarných cibuľovín z nášho eshopu

Na záhonoch vysádzajte do plastových košíkov určených na výsadbu cibuľovín. Tieto plastové koše rôznych veľkostí majú niekoľko výhod. Cibule jednoducho nájdete – kedykoľvek spolu, ochránite ich pred hlodavcami a zabránite každoročnému zaťahovaniu hlbšie do zeme, keďže to cibule robia. Kedykoľvek ich viete jednoducho z pôdy vybrať a presadiť na iné miesto.

Samozrejme, vo vhodnom období na to určenom je zárukou ďalšieho kvitnutia. Ak už máte nejaké cibuľoviny na záhone a postupom času kvitnú menej a menej, je to znak toho, že cibuľa zostúpila príliš hlboko do zeme, odkiaľ dokáže vyhnať len listy ale nie kvetné puky. Musíte ich presadiť na iné miesto a vysadiť ich plytšie. Ďalej sa mohlo stať, že ich napadla nejaká hubová choroba, prípadne ich požierajú hlodavce. Pestovaním v plastových košíkoch by ste tomu zabránili.

Pokiaľ chcete vytvoriť záhony cibuľovín podobné ako sú vysadené v Holandsku, nepotrebujete plastové košíky, ale množstvo cibuliek, veľký priestor a vhodnú pôdu. Cibuľoviny vyžadujú slnečné miesto až riedky polotieň. Vyhovujú im priepustné ľahké až piesočnaté pôdy, výživné a kypré pôdy, nie trvalo zamokrené plochy.

Nevyžadujú hnojenie. Nezabúdajte však na zálievku. Ak ich chcete pestovať na záhonoch pokrytých geotextíliou, musíte si uvedomiť, že zimu prežijú len cibule, ktoré pestujete v ľahkej piesočnatej pôde. Nedostatok vzduchu, premokrenie a zvýšená vlhkosť je nepriateľom cibuliek. Tieto často hynú najmä v ťažkých ílovitých pôdach, kde je navyše povrch zakrytý mulčom.

Jarné cibuľoviny sa výborne kombinujú. I keď nekvitnú dlho, z rôznych kultivarov si viete vytvoriť postupne kvitnúci záhon. Farebne dokážu konkurovať dokonca aj letničkám či trvalkám. Ich vôňa je nenapodobiteľná.

Viete si jar predstaviť bez tulipánov a narcisov? Určite nie, preto je najvyšší čas na ich nákup aj samotnú výsadbu. Zimu určite prečkáte s očakávaním na jar a váš záhon určite prekvapí nielen vás, ale všetkých, ktorí uvidia záhradu plnú zaujímavých kvetov.

Cibuľoviny kvitnúce na jar

Práve na trávniku vidíte všetky nedostatky sviežosti a kvality. Ak chcete zelenú oživiť, vsaďte na pestrofarebnosť jarných efemérov - čiže jarné cibuľoviny ako šafran (Crocus sp.), modrica (Muscari), snežienky (Galanthus nivalis), bleduľa jarná (Leucojum vernum), puškínia (Puschkinia), scila (Scilla), modravka (Chionodoxa), bledavka (Ornithogalum).

Cibuľoviny v trávniku

Vymenované druhy sú nízkeho vzrastu a sú určené aj na splanenie, t.j. samo-rozmnožovanie dcérskymi cibuľami. Takže už o niekoľko rokov uvidíte oveľa viac kvetov, ako ste vysadili. Aj to je dôvod prečo vysadiť krokusy v trávniku a samozrejme aj ďalšie spomínané druhy.

Jedinou nevýhodou je kosenie trávnika v skorom jarnom období, keď cibuľoviny kvitnú. Je nutné počkať asi 6 týždňov od kvitnutia, kým cibule zatiahnu a uložia dostatok zásobných látok do cibúľ na ďalšie kvitnutie.

Čiže určitý čas bude trávnik bez kvetov, so žltými listami, ale potom ho môžete pokosiť a starať sa oň ako obyčajne. Pozor však aj na hlboké prevzdušňovanie, aby ste nerozsekali cibuľky. Niektorým to ale vôbec nebude brániť v ďalšom raste.

Výsadba ľalie

Ľalie nemajú na cibuliach ochranné šupy ako hyacint, narcis alebo tulipán, a preto sú náchylnejšie na vyschnutie.

Uchovávajú sa teda na chladnom a tmavom mieste. Vysádzajú sa na jeseň. Počas sadenia buďte opatrný. Cibuľa je krehká a nemalo by sa z nej nič ulomiť. Rany vzniknuté na cibuliach môžu spôsobiť rôzne infekcie, hnilobu. Ak sú cibule pred výsadbou zvädnuté, namočte ich na 24 hodín do vody.

Cibule sú obyčajne veľké cca 10 cm, preto potrebujú ísť do hĺbky minimálne 20 cm. Majú radi kypré a zároveň prevzdušnené pôdy a povrch s mulčom. Najviac im škodí zimná a jarná prebytočná vlaha.

Pokiaľ máte na pozemku príliš ťažkú a zamokrenú pôdu a chcete pestovať ľalie, vyhĺbte dostatočne veľkú jamu aj 50 cm, dno vysypte drenážnou vrstvou a až potom vysádzajte do vhodného substrátu s prímesou rašeliny. Nepoužívajte na takejto pôde geotextíliu. Ľalie ďalej neznášajú ani zálievku na list a kvet. Môžu sa vysadiť aj na jar.

TIP: Prečítajte si aj článok o tom ako založiť kvetinovú lúku.

Leto nie je iba o oddychu a dovolenke, ale aj o práci v záhrade. Rastliny a stromy vyžadujú pravidelnú starostlivosť. Ak im ju venujeme v dostatočnej miere, odmenia nás svojou krásou a zdravým rastom.

Záhrada v lete bude vyzerať sviežo len za predpokladu závlahy a správnej výsadby. Musíte myslieť na to, že v tomto období má byť záhrada najviac zakvitnutá a to vďaka letným cibuľovinám, trvalkám a letničkám.

Vyberte si z ponuky letných cibuľovín, semien letničiek alebo nádherných trvaliek

Mnohí týmto kráskam odolávajú len kvôli tomu, že ich treba na jar vysádzať a na jeseň vykopať a uskladniť v bez mrazových podmienkach. Letničky tiež treba manuálne predpestovať a až potom sa rozvinú do plnej krásy. Tí, ktorí už pochopili čaro tejto práce a kvetov, ich už v záhrade pestujú.

Vyskúšajte si to aj vy najskôr v malom, v nádobách. Celú nádobu na jeseň môžete uskladniť v pivnici. Ľalie vydržia zimu aj vonku. Acidantery, montbrécie, georgíny a gladioly musíte na jeseň vybrať z pôdy. Niektoré by možno miernejšiu zimu prežili, ale nikto nevie, aká bude tá nasledujúca zima, tak neriskujte.

Pokiaľ máte radi grilovanie a opekanie, nezaobídete sa bez byliniek. Na konci leta je vhodný čas na založenie bylinkového záhona, ktorý vytvorte v blízkosti posedenia s krbom alebo grilom. Bylinky budete mať vždy po ruke a už sa nič nevyrovná výbornej korenistej chuti grilovanej zeleniny alebo mäsa.

Vypestujte si svoje vlastné bylinky

Bylinky sú nenáročné na pestovanie, nenapadávajú ich takmer žiadne choroby a škodce, nevyžadujú pravidelnú starostlivosť. Vyžadujú len suchšiu priepustnú pôdu bez hnojenia, primeranú zálievku, veľa slnka, pravidelné zostrihávanie a používanie v kuchyni, aby si udržali svoj kompaktný tvar.

V tomto období si môžete ešte dopestovať petržlen na vňať, reďkovky a špenát. Využite maximum slnečných dní. Potom nás opäť čaká jeseň a s ňou sezóna úrod, uskladňovania a babieho leta. V každom ročnom období nájdeme pozitíva.

TIP: Prečítajte si viac o pestovaní byliniek.

Pamätáte si obdobia, kedy medzi rod Allium bežne patrili len kuchynská cibuľa, cesnak a pór? Už dávno to tak nie je. Do tohto rodu teraz patrí množstvo okrasných cesnakov, ktoré neodmysliteľne patria k dominantám architektonického zámeru v záhradnom dizajne.

Jedná sa najmä o vysoké kultivary, ktoré sa vznešene týčia nad všetkými ostatným trvalkami aj cibuľovinami v záhrade. Okrasné cesnaky sa vysádzajú na jeseň a už na jar urobia nádherné predstavenie.

Okrasný cesnak v záhrade

Cibule najmä vysokých cesnakov sú dosť veľké, preto musia byť aj dostatočne hlboko vysadené. Vysádzajú sa do hĺbky trojnásobku veľkosti cibule. Drobné cesnaky sa vysádzajú plytko 6-8 cm pod povrch pôdy. Výsadby môžete za,ulčovať kôrou. Pokiaľ máte ílovitú pôdu, odporúčame vysádzať do štrkového alebo pieskového lôžka.

Inšpirujte sa sortimentom okrasných cesnakov z našej ponuky

Allium giganteum patrí medzi jeden z najkrajších okrasných druhov cesnaku. Vykvitá koncom jari fialovými guľovými súkvetiami priemeru až 15 cm, ktoré sa vynímajú na vysokých pevných stvoloch. V chladnejších regiónoch sa odporúča na zimu cibule zamulčovať. Inak je nenáročný na pestovanie. Dosahuje výšku 150 cm. Vynikne najmä v monokultúrnej samostatnej výsadbe s jemným podčiarknutím stredne vysokej trvalky ako napríklad alchemilka alebo kavyľ.

Pokiaľ chcete výsadbu umocniť a neskôr si tento pohľad chcete vychutnať aj v neskoršom lete, vysaďte ho spolu s ježibabou (Echinops ritro). Nevýhodou je, že okrasné cesnaky počas kvitnutia aj hneď strácajú listy, ktoré neskôr pôsobia neesteticky. Pokiaľ však použijete nižšie trvalky, listy cesnaku zakryjete a vy sa budete ďalej tešiť z pekného záhona vďaka dominantným guľatým súkvetiam. Môžete ich vidieť vo fialovej, ružovej a bielej farbe. 

Výborne sa pestujú aj v polotieni, riedkom tieni spolu s papraďami, heucherami a hostami. Atratívne sú aj kultivary Gladiator, Globemaster.

Allium aflatunense dorastá do výšky 70-90 cm a má tmavofialovú farbu. Nebojte sa kombinovať viac druhov na jednej ploche, výškovo vytvoríte zaujímavý pohľad na jarný záhon.

Allium christophii Vás zasa očarí ružovým sfarbeným a strapatejšími hlávkami, Dosahuje výšku 50 cm.

Medzi obľúbené cesnaky patrí aj zaujímavý Allium karataviense. Hlávka vyrastá z ružice silných listov a pôsobí ako tulipán. Hlávka je krémová alebo biela podľa kultivaru. Jedná sa o nižšie cesnaky  do 20 cm. Dá sa pestovať aj v nádobe.

Medzi drobnokveté a úzkolisté cesnaky patrí Allium molly, Allium neapolitanum, Allium ostrowskianum, Allium cowanii, Používajú sa na okraje záhonov, výška týchto cesnakov je do 20-30 cm max. Dajú sa pestovať aj v nádobe a skalke.

Medzi novšie, menej známe a zaujímavé cesnaky patrí určite Allium Red Mohycan, Allium Hair,

Red Mohycan – sa vyznačuje bordovými menšími hlávkami. Upúta v predzáhradke ako aj v trvalkovom záhone. Pozor však je vysoký aj 100 cm a vynikne skôr v skupine, nie jednotlivo. Pôsobí strapato a na konci súkvetia vyrastajú ešte malé kvietky. Dobre sa dá sušiť a aranžovať. Výborný aj do kytíc, často kvitne až do leta.

Hair – je dokonalosť sama. Vo vnútri bordový základ a z neho vyrastajú zelené „vlasy“. Jedná sa tiež o vyšší cesnak, vynikne v skupine, to znamená, že vysaďte viac cibuliek do jedného hniezda.

Sortiment je naozaj široký, stačí si len vybrať, ktoré budú zdobiť nádoby alebo vašu záhradu. Nie je nutné ich vyberať na jeseň z pôdy, sú mrazuvzdorné. Vo vyšších polohách im stačí zamulčovanie. Dúfame, že po prečítaní článku už viete ako pestovať okrasný cesnak a jeho odrody ozdobia aj vašu záhradu.

TIP: Ak nemáte v pestovaní cibuľovín úplne jasno, prečítajte si aj článok s návodom na pestovanie cibuľovín.

Záhrada začne  už od začiatku jari naberať na hmote. V lete je nutné niektorým rastlinám odstrániť odkvitnuté súkvetia, suché listy, prípadne odstrániť celé trsy letničiek a dvojročných rastlín. Koniec leta patrí strihaniu ovocných drevín ako sú kôstkoviny a tiež strihaniu živých plotov. Kam však so všetkým rastlinným odpadom a jesenným lístím?

V každom prípade by ste mali myslieť na založenie kompostu.

Ako kompostovať na záhrade

Do malej záhrady Vám postačí malý kompostér, s jednoduchou manipuláciou a spodným výberom. Vo veľkej záhrade by ste ich potrebovali niekoľko. Preto niekde v odľahlej časti záhrady alebo v úžitkovej časti vytvorte miesto v podobe veľkej jamy, do ktorej môžete bylinný odpad aj drevenú štiepku z drvičky konárov vysypať, zahádzať lístím, pilinami, zeminou a raz za čas ju mierne prehrabať, prevzdušniť alebo poliať.

Kompostér z paliet

Tí vynaliezavejší si ho môžu vytvoriť z drevených aj poškodených paliet, ktoré postavíte do tvaru štvorca na výšku, akú potrebujete. Tiež môžete použiť gumové pásy alebo drevené dosky, čokoľvek, čo udrží množstvo rastlinného materiálu na jednej kope.

Kompostér umiestnite do polotieňa až tieňa, poloha na celodennom slnku nie je veľmi vhodná. kompost sa bude nadmerne vysúšať, čo celý proces kompostovania značne naruší.

Doležité je tiež aby mal kompostovaný materiál kontakt s pôdou na spodnej strane a dostatočný prívod vzduchu z bočných strán. Na to sú vhodné práve palety. Ideálny je dvojkomorový kompostér, kde raz za čas prehádžete hmotu z jednej komory do druhej. Tým kompost prevzdušníte a premiešate vrstvy. Nezabudnite ho udržiavať primerane vlhký.

Za pomoci prírody a rozkladu už o rok môžete použiť svoj vlastný kompost na zúrodňovanie zeleninových políčok, alebo ako substrát na výsadby a výsev.

Čo môže ísť do kompostu

Do kompostu je vhodný takmer všetok rastlinný odpad zo záhrady. Či to je pokosená tráva, drobné konáriky, vetvičky, výborné je lístie. Hrubšie konáre je vhodné spracovať záhradným drvičom, inak budete čakať na ich rozklad aj niekoľko rokov. Suchý materiál by sa mal pred uložením do kompostu premiešať s tým mokrým, menej vhodné je ukladanie vrstiev spôsobom suchý/mokrý.

Čo-to vytvoríte aj v kuchyni: škrupiny z vajíčok, šupy zo zeleniny a ovocia, čajové vrecúška, prípadne starší substrát z presádzaných rastlín.

Pokiaľ chováte králikov, hydinu, môžete kompost raz za čas obohatiť aj o hnoj a slepačince, z ktorých sa môže na jeseň vytvoriť aj hnojivová zálievka na ovocné stromy. Nie však čerstvo vysadené.

Pamätajte však na to, že nie všetko môže ísť do kompostu. Určite vynechajte buriny zo záhonov, kamene, či iný tvrdý tuhý odpad, zvyšky jedál, chemicky ošetrené šupy z exotického ovocia, lístie z orecha používajte v obmedzenej miere.

Kompostom si v záhrade určite pomôžete. Je to rýchly spôsob ako kvalitne obohacovať zem. To, čo nám dala, to my takto vrátime späť. Ideálne je, ak do čerstvo porýľovanej pôdy po zelenine zapracujete aj kompost, ktorý sa cez zimu vstrebe a dokonale rozloží v pôde. A na jar bude pôda plná sily, aby opäť v nej vyrástlo množstvo rastlín, z ktorých budeme mať úžitok.

Kompostovanie v byte

S prekvitajúcim záujmom o ekologický prístup k životnému prostrediu čoraz viac ľudí triedi svoj odpad. Poctivo separujeme plastové fľaše, plechovky a tetrapaky do jedného koša, sklenené fľaše do druhého, papierové obaly a papier do tretieho,  a to čo ostane, šup ho do komunálneho odpadu. Vedeli ste, že až 40% komunálneho odpadu  tvorí bioodpad – šupky z ovocia a zeleniny, vajíčkové škrupinky či kávové usadeniny? Skúsení záhradkári vedia, že v komposte sa dá bioodpad využiť lepšie, ako len tak vyhodený v koši.

Podobne ako na záhradke, môžete biologický odpad jednoducho kompostovať aj doma.  Hoci aj v paneláku a to pomocou vermikompostéru, ktorý si za minimálne náklady viete zhotoviť aj sami doma. My sme sa pri zakladaní toho svojho inšpirovali Priateľmi Zeme a ich jednoduchým návodom.

Čo potrebujete k vybudovaniu vlastného vermikompostéru? 
- 2 väčšie plastové nádoby a 1 viečko
- klinec, vŕtačku, prípadne nožnice na prederavenie dier
- kúsok kartónu
- zemina
- hrsť kalifornských dážďoviek

Kalifornské dážďovky sú prúžkované a majú výrazne väčší apetít ako naše dážďovky. Dajú sa zakúpiť na internete.

Ideálne nádoby na výrobu vermikompostéru by mali byť v tmavých odtieňoch a mať rozmery aspoň 40cmx30cmx20cm. Zároveň majú byť stohovateľné – teda sa majú dať uložiť na seba.

Na dno prvej nádoby vyvŕtajte množstvo dier, to budú diery, ktorými bude pretekať prebytočná voda v nádobe s dážďovkami. Tekutina sa bude ukladať do druhej nádoby, v ktorej bude vložená nádoba s vyvŕtanými dierami na dne. Táto tekutina sa nazýva kompostovací čaj a môžete ju zriedenú použiť na polievanie rastlín v pomere 1:5.

Do nádoby s dierami na dne vyvŕtajte aj diery po okrajoch, aby mali dážďovky dostatočný prísun vzduchu. Nádobu vložte do druhej nádoby. Na dno nádoby s dierkami položte kúsok papiera alebo kartón, aby podstielka a dážďovky, ktoré do nej vložíte, neprepadli do druhej nádoby. Na papier položte podstielku pre dážďovky – napríklad staršiu zeminu. Do nej vložte dážďovky a do rohu im zahrabte potravu – nasekané zvyšky ovocia alebo zeleniny. Potravu dôkladne zahrabte, aby nelákala hmyz a netvorila sa na nej pleseň.  A hotovo! Už ostáva len nezabudnúť pravidelne kŕmiť dážďovky, tým , čo sa vám zvýši v kuchyni.  O 2-3 mesiace dážďovky premenia kuchynský odpad na kvalitné hnojivo v podobe vermikompostu.

Keď budete umiestňovať nádobu, myslite na to, že dážďovky nemajú radi teplo a svetlo. Dobre sa im darí na chodbách či v pivniciach, kde sa teplota pohybuje od 5-25°C a kde na ne nesvieti prudké slnko.  Vermikompostér môžete mať aj v byte či dome, nakoľko sa z neho nešíri žiadny zápach.

TIP: Zdravé pestovanie má mnoho benefitov. Prečítajte si článok o vytvorení eko-záhrady.

Určite poznáte cenu zeleniny v obchode. Tiež by sa dalo polemizovať o kvalite, dovoze a chuti. Zelenina a ovocie z dovozu musí podstúpiť rôzne podmienky a veľmi dlhú cestu, kým zavíta do našich obchodných reťazcov.

Vypestovať si vlastnú zeleninu stojí okrem financií za nákup semien alebo hotových priesad aj čas. Musíte sa o ne postarať, vybrať im vhodné miesto. A ide to aj na balkóne.

Záhrada na balkóne

Aj na tomto malom priestore si môžete dopestovať sladké a farebné paradajky, a to rôzne odrody. Najvhodnejšie sú však drobnejšie odrody, koktejlové paradajky a nízke kríčkové druhy.

Vyberte si semená byliniek alebo semená zeleniny aj pre váš balkón

Paprika vyžaduje podobné podmienky na pestovanie. Vyskúšať môžete aj rôzne odrody šalátu. Listový šalát dubáček alebo šalát rímsky dopestujete aj v drevenej debničke spolu so špenátom.

V nádobách pestujte bylinky ako pažítku, bazalku a oregano. Môžete pestovať tie, na ktoré máte chuť alebo môžete vyskúšať aj niečo nové.

Starostlivosť o balkónovú záhradu

Bylinky a teplomilná zelenina vyžadujú veľa slnka, veľa vody, oporu podľa odrôd, hnojenie i zaštipovanie. Bylinky vyžadujú strihanie a pravidelný rez na to, aby si udržali kompaktný tvar. Majú široké použitie.

Vlastným pestovaním zeleniny viete, čo jete. Ak rastlinám doprajete slnko, plody budú sladké, šťavnaté, farebné a samozrejme chutné s naozajstnou chuťou bez umelej trávovej chute.

Ak im doprajete vodu, plody budú svieže, plné vody a šťavy. Ak chcete vyskúšať ekologické pestovanie, tak dajte pozor na hnojenie, postreky a všeobecne chémiu. Postriekanú zeleninu si môžete rovno kúpiť.

Bio semená z našej ponuky

Pre mnohých je možno jednoduchší nákup v obchode, ale pre záhradníka kutila je úroda za venovanú energiu a čas ocenením na nezaplatenie. Chutiť vám bude určite.

TIP: Ak chcete v pestovaní zeleniny na balkóne uspieť, musíte jej venovať patričnú starostlivosť. Prečítajte si  náš článok v ktorom sa zaoberáme starostlivosťou o zeleninové planty v nádobách.

Vrcholiace leto v balkónovej záhradke so sebou prináša množstvo radostí, ale aj starostí. Radosti najmä z množstva farieb, ktorými ožil náš balkón, a tiež úrody, ktorá sa nám podarila vypestovať.  Na druhej strane, starosti so sebou prináša zväčša odchod na dovolenku a otázka, kto bude polievať naše rajčiny, kým sa mi budeme opalovať niekde na pláži a pochutnávať si na vychladenom drinku.

Správna závlaha je pre zdravie rastlín kľúčová. Nedostatok závlahy, a teda nerovnováha medzi množstvom vody pri koreňoch rastlín a vlhkosťou vzduchu, spôsobuje plesňovité ochorenia. Rovnako však aj premokrenie a nadmerné množstvo vody oslabujú obrannyschopnosť rastlín a tie sa potom stávajú ľahkou korisťou pre vošky a molice.

Zavlažovanie na balkóne

Jedným z riešení ako dosiahnuť, aby mali rastlinky vždy dostatok vody, je vysadiť ich do samozavlažovacích nádob s vybudovaným zásobníkom vody. Zadovážiť si takéto špecializované nádoby na celý balkón či terasu však nemusí byť vždy jednoduché a lacné. Navyše vás limitujú pri výbere nádoby ľubovolného  dizajnu, po ktorom by ste siahli za normálnych okolností.  Aby ste sa pri voľbe nádoby nemuseli obmedzovať, vyskúšajte si náš malý trik ako vyriešiť samozavlažovanie na balkóne.

Do výdatne poliateho kvetináča pred odchodom na dovolenku zapichnite fľašu s vodou obrátenú hrdlom dole, tak ako vidíte na obrázku.

Rastlina si z nej bude postupne ťahať vodu podľa toho, koľko jej spotrebuje a koľko sa jej medzičasom vyparí.  Aj z dôvodu vyparovania vody sú pre balkónové pestovanie vhodné čo najväčšie nádoby, v ktorých sa voda dlhšie drží.

Pár dní pred odchodom na dovolenku si overte, ako dlho vydrží voda v tomto externom zásobníku a v prípade potreby pridajte fliaš viac.

Alebo môžte použiť druhý vylepšovák, ktorý je cenovo rovnako dostupný - savá látka vedená z nádoby s rastlinkou do nádoby s vodou. Väčšina rastlín totiž neznesie “mať nohy vo vode”, teda byť postavené priamo v nádobe s vodou, ale pomocou tohto šikovného pásu látky, alebo špagáta, ktorý vedie od ich koreňov až do nádoby s vodou, si sú rastliny schopné ťahať presne toľko vody, koľko potrebujú.

Ak idete preč len na víkend a v predpovedi počasia nehlásia práve tropické počasie, je možné, že vaša záhrada vašu neprítomnosť pretrpí, aj keď ju deň či dva nepolejete. V takomto prípade však rozhodne prikryte, teda zamulčujte zem v nádobách tým, čo mate práve poruke.

V prípade, že chcete riešiť samozavlažovanie kvetov počas dovolenky špeciálnymi nádobami, prečítajte si náš článok venovaný pestovaniu v samozavlažovacích nádobách.

Na záhradke používame zväčša seno, slamu alebo podrtené drevo.  Doma však väčšinou nič také poruke nemám, tak recyklujem to, čoho je u nás vždy dosť – kartón. Pokojne môžte použiť aj nadbytočné listy, ktoré odlomíte z rajčín, len sa predtým uistite, že sú zdravé, aby ste eliminovali prenos škodcov z jednej rastliny na druhú.  Mulč pomôže zemi dlhšie si udržať vlahu a zároveň umožnuje vode prenikať dnu.

Takže  sa nemusíte obávať - ak by aj náhodou počas vášho víkendu v horách pršalo, vaše zamulčované rastlinky neprídu skrátka.

Voda v záhrade

Pozrieme sa aj na to ako efektívne využiť dažďovú vodu v záhrade a ako správne polievať. Ideálne je zachytiť čo najviac vody zo zrážok a tú neskôr využívať na polievanie.

Ideálne sú sudy na dažďovú vodu umiestnené pod zvodom s vlastným ventilom a zaklápkou, keď je sud plný. Vo väčšine prípadov však takéto sudy nedokážu pokryť potrebu v letných sparných dňoch. Preto, ak máte možnosti alebo máte na záhrade starú nepotrebnú a nevyužívanú žumpu, vyčistite ju a zvody zo strechy pomocou trativodu zaveďte až do žumpy, kde utvoríte zásobník dažďovej vody. Potom stačí zabezpečiť len výkonné čerpadlo a dostanete tak dažďovú vodu opäť na povrch a rastlinám doprajete dážď v umelej forme.

Ak musíte zalievať rastliny mestskou vodou alebo vodou zo studne, je dôležité vedieť ako zalievať, aby ste neminuli veľa vody a aby to malo pre samotné rastliny a trávnik zmysel. Rastliny a dreviny, ktoré zalievate, musíte zalievať výdatne, dlho, aby voda vsiakla až ku koreňom a vytvorila si akýsi zásobník. Potom stačí zalievať každý tretí deň a rastliny sú v poriadku.

Pokiaľ zalievate plytko a denne, je to pre rastliny len horšie. Rastliny tak vytvárajú korene len v hornej časti, nakoľko sa tam drží najväčšia vlhkosť. Nešetríte tak vodou a máte každovečernú alebo rannú prácu so zalievaním. Navyše sú potom rastliny nestabilné, plytko koreniace a aj náchylné na vymrznutie v zimnom období.

Dreviny, ihličnaté aj listnaté, či čerstvo vysadené, je potrebné zalievať v zimnom období aj v dňoch bez mrazov. Dostatok vlahy je zárukou prezimovania rastlín. Veľa ľudí si myslí, že daná rastlina zimu neprežila, lebo vymrzla. Možno, ale 80 % rastlín vyschla z nedostatku závlahy.

Pokiaľ zalievate studničnou vodou aj balkónové rastliny, nie je to vhodné riešenie. Voda je studená, tvrdá. Nechajte si ju odstáť vo vedrách alebo použite dažďovú vodu, ktorá má teplotu vzduchu a je pre rastliny aj prospešná.

Trávnik patrí medzi najsmädnejší porast v záhrade. Ale ak ho prepolievate, tiež nebude pekný. Navyše, pôda sa stane nepriepustnou, vytvorí sa veľa machu a vzniknú v trávniku prázdne miesta. Trávnik je potrebné výdatne polievať niekoľkokrát do týždňa, najlepšie regulovateľnou automatickou závlahou.

Vodné prvky v záhrade

Máme na mysli rôzne vodné nádrže, fontány a jazierka, či mini bazéniky, ktoré vedia osviežiť celkový pohľad na záhradu. Pokojná hladina rozčerená vetrom alebo voda pohybujúca sa pomocou čerpadla a fontánky vedia upokojiť Vaše zmysly pri pohľade z altánku alebo z odpočinkového kresla či lavičky.

Voda je dôležitým prvkom na záhrade. Nie všetci však musíme nutne siahať po tomto architektonickom doplnku. Aj vodná nádrž či jazierko si vyžaduje istú investíciu a čas na údržbu. Jazierko s rybami musí byť dostatočne veľké, aby zapôsobilo.

Vo veľkej záhrade je priestor aj pre kúpacie jazierko a bazén. Celkový dojem však vytvoria práve rastliny. Nemáme teraz na mysli typicky vodné či močiarne rastliny, ale rastliny vhodné na výsadbu okolo jazierok a rybníčkov.

V malej záhrade si môžete vytvoriť malé jazierko v nádobe, ktoré zakomponujete medzi existujúcu zeleň. Plechovú alebo plastovú nádobu vysteľte fóliou a napustite vodu. Voda v malom priestore však vyžaduje oveľa väčšiu údržbu ako veľká vodná vodná plocha. Voda v nádobe sa prehrieva, stráca svoju číru farbu, rýchlo sa zakalí, dokonca sa môžu vytvoriť riasy.

V malej nádobe zabudnite na rybky alebo lekná, pre ktoré je typická hĺbka minimálne 0,8 m, aby nezmrzli. Okolie jazierka príjemne spestrí skalník, kosatce, okrasné trávy alebo aj previsnutá vŕba či japonská čerešňa. Ešte na hladinu položte plávajúcu kačku a pokojne sa môžete kochať dokonalým pohľadom na vykonanú prácu a výsledok, ktorý je možno maličký, ale účel Vašej spokojnosti určite splní.

Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Viete ako často polievať jahody? Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy. Jahody neznášajú trvalé zamokrenie.

Pestovanie jahôd

Je toho však oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Ponúkame Vám prehľad toho najdôležitejšieho, čo jahodám vyhovuje a čo potrebujú.

Desať jednoduchých zásad ako úspešne pestovať jahody.

Výber stanovišťa

Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody. V oblastiach, kde sa vyskytujú holomrazy je pestovanie  jahôd nevhodné.

Akú zem na jahody

Ako pripraviť pôdu pod jahody? Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Viac im vyhovuje rozložený kompost alebo listovka.

Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. V ílovitých pôdach sa jahody pestujú skôr vo vyvýšených záhonoch alebo v hrobliach.

Ťažké ílovité pôdy,  chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie  jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta,  kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené  maštaľným hnojom. Pôdu pre výsadbu jahôd  by sme mali pripraviť aspoň rok pred plánovanou výsadbou.

Kedy sadiť jahody

Jahody z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pri výsadbe však musíte v letných mesiacoch zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie.

Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte. Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody. Ideálne v druhej polovici apríla, 2 – 3 týždne po príprave miesta na sadenie. Ďalším vhodným obdobím pre výsadbu jahôd v kontajneroch je september až október.

Počet listov nie je dôležitý. Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Plocha musí byť odburinená a mierne vlhká, prípadne do jám pred sadením nalejte vodu, vložte sadenice a zahrňte.

Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami záleží od ich  veľkosti a mohutnosti. Menšie rastliny vysádzame do vzdialenosti  asi 20 cm, stredne veľké a bujne rastúce 30 až 40 cm. Vzdialenosť  medzi hriadkami by mala byť dostatočná pre pohyb medzi hriadkami,  ošetrovanie sadeníc a odstraňovanie burín (cca 50 až 70 cm).

Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Po výsadbe zalejte.

Ošetrovanie počas rastu

Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Suché a inak škvrnité listy odstraňujte priebežne.

Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ideálne je však každý druhý rok vysadiť mladé sadenice, aby ste zberali úrodu postupne.

Plody sú veľmi háklivé na premokrenie a náchylné plesniam,  a preto ich častejšie kontrolujeme, zaplesnené a nahnité plody  ihneď odstraňujeme.

Hnojenie

Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Pred hnojením zavlažujte.

Zber úrody

Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujete aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou. Zamedzíte tak nahnívaniu, mäknutiu a špinavým plodom od blata.

Inšpirujte sa ponukou jahôd v našom eshope

Pozberová starostlivosť

Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Jahody okopte, zavlažte, zbavte buriny, prípadne medzirady namulčujte trávou, senom, slamou.

Rozmnožovanie

Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Niektoré, ktoré sa dotýkajú pôdy, aj zakorenia, iné čakajú na vytvorenie koreňov.

Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte. Mesačné jahody netvoria poplazy, tie sa dajú rozmnožovať len výsevom semien.

Prečítajte si aj článok venovaný práve rozmnožovaniu jahôd.

Mulčovanie

Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Každodenné zalievanie.

Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín – burín, ktoré odoberajú vlahu. Ako mulčovací materiál môžete použiť slamu, seno, pokosenú trávu, ktorá zároveň slúži ako zelené hnojenie.

Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa. Neprepúšťa vodu a páli na ňu viac slnko.

Zazimovanie a ochrana

V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky. Počas dní bez mrazu alebo v období, keď je priaznivé počasie, môžete porast okopať, prípadne zaliať.

Kedy presadiť jahody

Jahody na jednom stanovišti vydržia v plnej rodivosti cca 4 roky. Po tomto období je vhodné zmeniť miesto pestovania a na mieste jahôd napríklad pestovať zemiaky alebo cibuľku. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať. Nie sú už schopné plnohodnotne rodiť a staré porasty priebežne vymieňajte každé 4 roky.

Určite sa Vám stalo, že počas nákupu v obchode ste videli množstvo črepníkových byliniek, ktoré sa vynímali v nádherných obaloch a priam sa núkali do nákupného košíka. Alebo aspoň vaše chuťové poháriky naznačili, že mať doma viac byliniek, najmä počas zimy, by bolo vhodné riešenie.

Áno, zásobiť sa v zimných mesiacoch vitamínmi, je výborná voľba. Jedlu dodajú výbornú chuť a tiež spestria šaláty, zemiaky aj cestoviny. Medzi najvhodnejšie doma pestované bylinky v nádobách patria petržlen, bazalka, pažítka, šalvia a rozmarín. Je ich samozrejme oveľa viac.

Pri kúpe treba dbať na kvalitu rastlín. Mnohé bylinky prešli kus cesty, kým sa dostali až do vášho obchodu a tiež prešli rôznymi zmenami teplotných podmienok, zasiahlo ich sucho (čo by nebol problém, ak je krátkeho trvania) aj premokrenie. A práve premokrenie bylinky zvládajú asi najťažšie. Nehovoriac o zmene teplôt z chladu do tepla a naopak. Keď si ich kúpite, obyčajne vydržia len pár dní a vy sa pýtate prečo vyhynuli. Vo väčšine prípadov to nemusí byť ani vaša chyba.

Bylinky v záhrade

V jarnom období urobíte najlepšie, ak si časť byliniek zadovážite vlastným výsevom. Tí, čo už pestujete liečivé bylinky v záhrade, zasa v jeseni časť byliniek dokopte a presaďte do kvetináča.

Vyberte si z našej ponuky byliniek na balkón

Pokiaľ sú kúpené, venujte pozornosť práve substrátu. Nesmie byť premokrený a ak je, ihneď bylinky treba presadiť do jemného, priepustného substrátu s podielom piesku alebo si zakúpte špeciálny substrát na bylinky. Zakúpené bylinky zo záhradníctva vám prežijú určite, ak im doma zvolíte vhodné podmienky. Umiestnite ich na svetlú, slnečnú stranu okna, pod ktorým nie je radiátor. Neznášajú totiž suchý vzduch a teplo sálajúce odspodu. Do jednej nádoby môžete vysadiť viac druhov.

Žerucha je najpestovanejšia bylinka s typickou chuťou, ktorú dokážu vypestovať aj deti na chumáči vaty. Vyskúšajte to aj vy v plytkej miske. Dbajte, aby vata nepreschla.

Bylinky všeobecne majú svoje opodstatnenie až vtedy, keď sa naozaj budú v kuchyni používať. Preto ich pravidelne zostrihávajte a tým aj udržíte ich kompaktný tvar.

Rozmarín sa často pestuje aj ako izbová rastlina. Neznáša premokrenie. Tak dobrú chuť a pestovaniu zdar. Pokiaľ chcete vedieť o rastlinách pestovaných v nádobách viac, sledujte naše tipy.

Ktoré bylinky sa neznášajú

Mnohým bylinkám sa darí spolu v jednom kvetináči alebo na jednom záhone. Niektorým sa žiaľ nedarí, nehodia sa k sebe kvôli rozdielnemu rastu, šírke či výške v budúcnosti alebo kvôli rozdielnym koreňom.

Mäta a medovka je zaujímavá, často používaná a pestovaná bylinka. Napriek tomu ak ju chcete pestovať, doprajte jej samostatný priestor, nakoľko obe sa veľmi rozrastajú, dokonca až extrémne, že časom sú schopné podmaniť si celú pestovateľskú plochu a sú až nežiadúce. Intenzívne sa rozrastajú koreňovými výhonkami. Časom by konkurenčné bylinky úplne vydusili. Ak ich chcete mať pod kontrolou, vysaďte ich do kvetináča a nezabudnite dať pod kvetináč, pevnú podložku, aby cez nádobu rovnako neprekorenili do pôdy a okolia.

Mäty a medovky je viac druhov, s rôznymi arómami, preto je lepšie tiež ak sú pestované od seba v dostatočnej vzdialenosti. Mäta pomarančová, jahodová, čokoládová, ananásová, mandarínková, kokteilová, marocká atď.

Fenikel patrí medzi bylinky intenzívne voňajúce a lákajúce hmyz a preto by mal byť vysadený samostatne.  Navyše sa neznáša z viacerými bylinkami.  Podobne je na tom aníz a kôpor.

Bazalke sa viac darí v blízkosti zeleniny ako s inými bylinkami. Alebo si zvoľte pestovanie viacerých druhov v jednej nádobe. So zeleniny môže byť v blízkosti paradajok a baklažánu. Je dostatočne aromatická. A darí sa jej viac v polotieni a vo vlhkejšom prostredí, než na priamom slnku.

Pozor aj na ligurček. Je to dominantná bylinka, dosahujúca aj 1,5 - 2 m v kvete, do kombinácii s bežnými nízkymi bylinkami nie je vhodný. Vyhraďte mu samostatný priestor v záhrade ak je nutné ho pestovať v nádobe, mala by byť dostatočne vysoká s drenážnou vrstvou a dostatočne vlhký substrát.

Pestovanie byliniek na balkóne

Pre pestovanie viacerých byliniek môžete použiť hranty, kvetináče a špeciálne bylinkové nádoby.  Naučíme vás, ako ušetriť priestor na balkóne a pestovať na relatívne malom mieste viac byliniek.

Budete potrebovať veľký kvetináč, plastovú, drevenú alebo kovovú tyčku aspoň 1 - 1,5 m vysokú a niekoľko menších kvetináčov. Veľký kvetináč naplňte substrátom a vysaďte do neho napríklad materinu dúšku, prípadne aj nejaký jej kultivar. Do stredu zapichnite tyčku a cez stred (odtokový otvor) ponavliekajte menšie kvetináče do požadovanej výšky. I keď budú naklonené, substrát sa z nich nevysype a aj rastline sa bude dariť.

Do tejto poschodovej veže vysaďte bylinky podľa vášho výberu. Vhodné sú oregano, pažítka, medovka, levanduľa, šalvia. Takúto vežu môžete použiť aj na výsadbu skalničiek. Na malom priestore získate veľa.

Zalievajte spočiatku veľmi opatrne. Prebytočná voda bude cez odtokový otvor stekať priamo do veľkého kvetináča. Bylinky vyžadujú svetlo, teplo, slnko, miernu zálievku, priepustnú aj chudobnú pôdu bez hnojenia. Navyše minimálne trpia chorobami a škodcami. Pravidelne ich používajte v kuchyni a rezom udržiavajte pekný tvar.

Iné väčšie trsy byliniek môžete pestovať v samostatných nádobách. Doplňte pár kusov chilli papričiek, paradajok, bazalku a môžete si dopriať aj chutný šalát.

Bylinky nevyžadujú veľa starostlivosti, len neznesú premokrenie. Viac sa im darí vo vonkajšom prostredí, no je možné aj pestovanie byliniek na okne na parapetnej doske z vnútra. Rátajte však s tým, že sa im bude dariť menej.

Bylinky zo semien

Aj bylinky môžete získať jednoducho z výsevu. Najjednoduchšie sa pestuje žerucha, pažítka a jarná cibuľka. Tieto druhy dokážu vyklíčiť aj na vate s dostatočnou vlahou. Semená menšie ako má majorán, oregano a bazalka vysievajte na riedko a plytko. Keď majú rastlinky 2 klíčne listy, začnite ich presádzať do kelímkov alebo kvetináčov po 2 ks.

Dopestujte si svoje obľúbené bylinky zo semien

Vysievajte len toľko semien, koľko rastlín potrebujete a počítajte aj s neklíčiacimi semenami. Veľakrát sa stáva, že semená vyklíčia, ale následne zaschnú. Je to z nedostatku vlahy, prípadne zaschnutia vrchnej vrstvy substrátu alebo z nevhodného substrátu.

TIP: Dopestujte si aj vlastnú zeleninu na balkóne, prečítajte si článok o tom ako pestovať na balkóne paradajky.

Brusnice – Cranberry alebo aj kľukva, takto sa dá nazvať drobné červené guľaté drobné ovocie na nízkych polodrevnatých kríkoch.  Dosahuje výšku cca 30 cm max.

Najznámejšia je Brusnica pravá  (Vaccinium vitis idaea). Známa je po celej Európe. Pre špecifickú chuť, použitie aj jednoduché pestovanie. Čoraz viac sa pestuje aj v našich podmienkach.

Pestovanie brusníc

Vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V tieni takmer neplodia. V záhone sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami. Substrát si namiešate jednoducho použitím kremičitého piesku a rašeliny. Samotná rašelina nie je vhodná, lebo má nízku nasiakavosť a rastliny potom trpia suchom. Nedokážu prijať dostatok vody. Preto je lepšie ak si substrát pripravíte. Vhodnou prímesou sú aj piliny a posekaná kôra z ihličnatých drevín.

Výber brusníc z nášho eshopu

Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú a odburinenú. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie. Burinu treba vyberať ručne, lebo brusnice sa ďalej na ploche rozrastajú podzemkami.

Výsadbu môžete uskutočniť v akejkoľvek nadmorskej výške. 

Rez nie je nutný vykonávať každý rok. Po zime len odstráňte suché a poškodené výhonky. Hnojenie je tiež vhodné len na jar, ako štartovacia dávka s vyšším obsahom dusíka a zapracovanie granúl ku koreňom. Sú skôr citlivé na prehnojenie.

Rodia už prvý rok po výsadbe, najviac však v treťom roku. Plody sa zbierajú ručne alebo na veľkých plochách pomocou hrebeňov špeciálne upravených na česanie brusníc.

Plody majú všestranné použitie, najviac sa používajú na výrobu sirupov, štiav, džúsov, džemov a ideálne ako príloha ku hydine , divine, vo forme omáčky.  V čerstvom stave odporúčame konzumovať menej, pre výskyt kyselín v plodoch.

Atraktívne odrody :  Runo Bielawskie, Koralle, Sanna, Linnea, Red Pearl.

Kľukva veľkoplodá – (Vaccinium macrocarpon) z rodu brusníc. Viac je rozšírená po Amerike a Kanade, ale tiež ju nájdete v Európe a dokonca aj v našich podmienkach. Je to nedocenené, zdravé ovocie. Plody sú malé, červené podobné brusnici. Podmienky pre pestovaniu sú rovnaké ako pri brusnici pravej. Dokonca sa im darí aj v podraste pod čučoriedkami, azalkami a rododendrónmi. 

Odrody : Red Star, Mc Farlan, Pilgrim, Ben Lear, Big Pearls.

Nájdete ju aj pod názvom kľukva močiarna, americká brusnica, Brusnica veľkoplodá, tiež Cranberry.

Tip: Skombinujte brusnice s čučoriedkami a prečítajte si viac o pestovaní čučoriedok.

Mnohí z neskúsených pestovateľov, začiatočníkov vo svojej záhrade neraz urobia veľa škôd, najmä počas strihania okrasných krov. Nie všetky kry sa môžu strihať počas celého roka. Sú rastliny, ktoré sa strihajú v lete, sú dreviny, ktoré sa strihajú v predjarí. V tomto texte nájdete jednoduchý návod, ako sa to naučiť, aby vaše dreviny kvitli bohato, a aby ste strihaním neodstránili práve budúce kvitnúce konáre.

Kedy strihať okrasné dreviny

Presvetľovací rez

Tento rez sa robí u drevín, ktoré sú husté a prerastené. Rezom sa odstraňujú staré a poškodené konáre úplne odspodu. Tým sa ker presvetlí a podporí sa mladý obrast. Zostávajúce konáre sa neskracujú.

Tento rez sa prevádza spravidla od decembra do polovice marca, počas teplôt, ktoré hlboko neklesajú pod 0°C. Nepraktizujte rez už v čase nalievania sa pukov alebo rašenia listov.

Dreviny, ktoré sa  tomto období strihajú : tavoľník (Spiraea), pajazmín (Philadelphus), vajgela ružová (Weigela florida),  kalina obyčajná (Viburnum opulus), budleja ľudovo prezývaná motýlí orgován (Buddleia) a iné dreviny kvitnúce v lete, na novom dreve. 

TIP: Ako pestovať a strihať jednotlivé kultivary budleje sa dozviete v tomto článku.

Dreviny kvitnúce na jar sa strihajú po odkvitnutí, nakoľko kvitnú na starom dreve. Medzi ne patria previslé vŕby (Salix caprea pendula), zlatovka (Forsythia x intermedia), dulovec (Chaenomeles japonica), keria japonská (Keria japonica), na jar kvitnúce tavoľníky (Spiraea). 

Spätný rez

Pokiaľ sa Vám zdá ker už prerastený a hustý, môžete vykonať silný spätný rez, ktorým úplne tesne pri zemi odstránite všetky výhony. Tým ho zmladíte a podporíte rast mladých a nových výhonov, ktoré môžete ďalej upravovať rezom.

Vykonáva sa od decembra do polovice marca. Vhodné dreviny na takéto radikálne rezy sú : tavoľník japonský (Spiraea japonica), hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), nátržník (Potentilla fruticosa), svíb biely (Cornus alba).

Nečakajte však, že po takomto zákroku aj  tom istom roku ker zakvitne. Bude potrebovať čas.  Na začiatku marca takto môžete zmladiť levanduľu úzkolistú (Lavandula angustifolia) a budleju (Buddleia). 

Rez popínavých rastlín ako ruže a plamienky je však špecifický. U popínavých ruží sa odstraňujú len suché, poškodené či nevhodne vyrastajúce výhony. Prečítajte si viac o reze ruží.

Plamienky striháme podľa kultivaru. Niektoré vyrastú každoročne z nových výhonov, takže sa môžu ostrihať tesne nad zemou. Niektoré však rastú na starom dreve. Viac na túto tému nájdete v článku o popínavých rastlinách.

U všetkých drevín a krov platí, že nevzhľadne vyrastajúce konáre viete odstrániť kedykoľvek, aj počas leta, či kvitnutia alebo na jeseň. Treba si uvedomiť, že ker bez listov pôsobí inak ako olistený.

Pestrá ponuka okrasných kríkov pre bohaté kvitnutie aj v našom eshope

Najčastejšie chyby pri reze:

• - dlhodobo nerezaný ker pôsobí prestarnuto, vyhoľuje zospodu, nekvitne
• - dreviny, ktoré vyžadujú aj hlboký rez a Vy režete len krátke výhony, pôsobia staro, nekvitnú, lebo netvoria mladé drevo
• - ak sa rez vykonáva v nevhodnú dobu, oberáte sa o kvety a rastlina tiež trpí vytekaním miazgy a tým je aj náchylnejšia na choroby a škodcov
• - ak sa robí rez až na staré drevo, obyčajne mnohé dreviny nekvitnú
• - ak nerežete pravidelne, vznikajú vysoké prestarnuté kry, ktoré po orezaní už nepôsobia esteticky
• - odstraňujte vždy aj choré, poškodené a napadnuté konáre
• - používajte vždy očistené nožnice, aby ste zamedzili možnosti prenosu chorôb a škodcov z jednej dreviny na druhú.

TIP: Prečítajte si článok o tom ako správne rezať ovocné stromy.