októbra 2024

Papuľka sa vďaka svojim pestrofarebným kvetom radí k veľmi obľúbeným rastlinám do záhrady. Jej pestovanie je pritom pomerne nenáročné. Aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila záplavou krásnych kvetov? A aké sú najobľúbenejšie druhy papuliek?

Pestovanie papuľky

Pri pestovaní papuľky je dôležité venovať pozornosť správnemu výberu pôdy. Táto rastlina totiž vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny. Ideálne voľte slnečné stanovište, pretože práve dostatok slnečných lúčov je dôležitý na dosiahnutie zdravého rastu a bohatého kvitnutia. Rastline doprajte pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa trvalému premokreniu. Papuľka spravidla lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Výsev papuľky

Pestovanie papuľky nie je náročné. Výsev môžete vykonávať v marci, a to buď v skleníku, alebo za oknom. Semienka nezasypávajte zeminou, skôr ich len jemne zatlačte. Svetlo totiž podporuje ich klíčenie.

Pokiaľ panuje okolitá teplota okolo 18 °C, semená vyklíčia za zhruba 7 až 10 dní. Po vyklíčení prepikírujte jednotlivé semenáčiky. Akonáhle sú rastliny dostatočne veľké, zaštipnite ich vrchol, aby sa rozvetvili. Do záhrady môžete sadenice vysadiť už v priebehu apríla. Slabé mrazíky by im totiž nemali uškodiť. Kvety papuľky sa objavujú zhruba od júla do októbra.

Zaobstarajte si semená papuľky a pustite sa do jeho výsevu sami. Vašu záhradu potom ozdobia pestrofarebné kvety

Papuľka  po odkvitnutí

V momente, keď papuľka v záhrade odkvitne, je na mieste všetky odkvitnuté súkvetia odstrániť. Týmto spôsobom rastlinu podporíte v tvorbe ďalších kvetov bez toho, aby sa vysilovala tvorbou semien.

Prezimovanie papuliek

Papuľka dokáže prečkať skôr miernejšiu zimu. V našich podmienkach sa preto častejšie pestuje ako letnička. Pokiaľ predsa len chcete, aby vám ponúkla kvety aj budúci rok, myslite na jeho zazimovanie. Ideálne je preniesť papuľku na zimné mesiace dovnútra (napríklad na chodbu či zimnú záhradu).

Je papuľka trvalka?

Aj keď býva papuľka väčšinou pestovaná ako letnička, v skutočnosti ide o krátkovekú trvalku. V teplejších oblastiach dokáže prežiť aj niekoľko rokov, pokiaľ mu k tomu poskytnete dobré podmienky a panujú mierne zimy.

Vo väčšine oblastí, kde sú skôr chladnejšie zimy, sa však papuľka pestuje ako jednoročná, pretože nie je odolná voči mrazom. Pokiaľ chcete, aby papuľka mrazivé počasie zvládla, je potrebné ju pred týmto počasím ochrániť. Na zimné mesiace ho preneste dovnútra alebo mu poskytnite ochranu prostredníctvom mulčovania.

Papuľka väčšia

Medzi najznámejšie druhy papuľky sa radí papuľka väčšia (latinsky Antirrhinum majus). Popularite sa teší najmä pre svoje veľké, živé, farebné kvety. Táto rastlina dorastá do výšky 1 metra, vďaka čomu jednoznačne vynikne v každej záhrade. Papuľka väčšia si vaše srdce získa vďaka rôzne sfarbeným kvetom so zaujímavou  korunou. Má tiež zaujímavé kopijovité listy. Na podporu ďalšieho zakvitnutia je pritom na mieste pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia.

Papuľka nízka

Druhou najznámejšou odrodou papuľky je papuľka nízka (latinsky Antirrhinum nanum). Jedná sa o kompaktnejší variant papuľky, ktorá sa skvele hodí do menších záhrad alebo na pestovanie ako okrajová rastlina. Papuľka nízka dosahuje výšku okolo 30 cm. Aj napriek tomu však ponúkne veľmi pôsobivé kvetenstvo. Odroda býva cenená aj pre svoju schopnosť intenzívne kvitnúť po celé leto. Vďaka tomu perfektne premení vašu záhradu.

TIP: Zaujíma vás, kedy nastáva vhodný čas na výsev letničiek? A s čím papuľky skombinovať? Nenechajte si ujsť ďalší z našich článkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Navyše sa jedná o trvalku, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie a ľahko si s ňou poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veroniky

Veronika (latinsky Veronica) vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom. Vo voľnej prírode sa s veronikou najčastejšie stretnete na vlhkých miestach svetlých lesov, v blízkosti močiarov, na stepných pláňach a tiež horských lúkach.

S čím kombinovať veroniku

Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.

Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.

Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny. Vysadiť ich môžete tiež pred určitý múrik alebo plot, kde budú potláčať jednoliatu plochu.

Prezrite si jednotlivé trvalky veroniky v našej ponuke a vyberte si medzi nimi odrodu, ktorá sa vám bude najviac páčiť

Kvet rastliny Veronica

Ako sme už spomínali, veronika sa pýši krásnymi kvetmi, ktoré vyniknú na prvý pohľad. V závislosti od konkrétnej odrody sa pritom môžete stretnúť s rôznymi tvarmi i farbou kvetov. Veronika sa sfarbuje do modrého, fialového, ružového či bieleho odtieňa.

Kedy strihať veroniku

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. A ako strihať veroniku? Na to sa pozrieme nižšie.

Veronika po odkvitnutí

Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete. Po odkvitnutí je možné tiež veroniku zostrihnúť až k zemi, a to najneskôr na konci zimy.

Veronika druhy

Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia svojím tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi tie najznámejšie sa radia nasledujúce.

Veronika klasnatá

Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou. Táto rastlina sa často používa ako okrasná rastlina v záhonoch, skalkách alebo iných záhradných kompozíciách.

Veronika dlholistá

Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi. Jeho početné postranné výhony postupne nakvitajú a predlžujú celkovú dobu kvitnutia.

Veronika rozprestretá

Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek. Jedná sa o nízku okrasnú rastlinu, ktorá nájde uplatnenie ako pôdopokryvná rastlina alebo na skalkách.

Veronika perzská

Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie. Jedná sa o jednoročnú bylinu, ktorá disponuje drobnými modrými kvetmi s vajcovitými listami.

Veronika lekárska

Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov. Čaj z tejto rastliny sa používa napríklad pri prechladnutí alebo kašli.

Veronika laločnatá

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad. Kvety sa môžu sfarbovať do modrého alebo fialového odtieňa, pričom na vrchole stoniek tvoria husté klásky.

Veronika poľná

Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Obvykle rastie na trávnatých poliach, na okrajoch ciest, poliach či viniciach.

Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov. Táto veronika tiež býva považovaná za burinovú rastlinu.

Veronika nitkovitá

Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vo voľnej prírode často rastie na chudobných a kamenistých stanovištiach.

Veronika klasnatá pestovanie

Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.

Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.

TIP: Veronika patrí medzi zaujímavé rastliny, ktoré určite vyniknú po boku ďalších kvetov. Odhaľte rady na pestovanie astilby a pustite sa do tvorby zaujímavých kombinácií.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Smrekovec opadavý sa dá pritom využiť aj na pestovanie jedinečných bonsajov.

Druhy smrekovca

Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov. Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú. Na strome sa objavujú drobné šišky, ktoré tu zostávajú dva až tri roky.

Z ďalších rozšírených odrôd stojí za zmienku smrekovec japonský (Larix kaempferi) pochádzajúci z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Tento strom sa hojne používa na pestovanie bonsajov.

Spomenúť ďalej môžeme smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L.russica), ktorý zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach. Smrekovec Lyalov (Larix lyalii) sa pýši riedkym habitom, zaujímavými modrozelenými ihlicami a pomalým rastom.

Zaobstarajte si sadenice smrekovca opadavého v našom e-shope a ozdobte pomocou tohto stromu priestor vašej záhrady

Smrekovec previsnutý

Smrekovec opadavý previsnutý je špecifickou formou smrekovca. Na prvý pohľad si vás určite získa pre svoj atraktívny a unikátny vzhľad. Vetvy previsnutého smrekovca sa výrazne skláňajú dole, vďaka čomu strom získava elegantný kaskádovitý vzhľad.

Previsnutý smrekovec pestovanie

Previsnutému smrekovcu sa darí v dobre priepustnej vlhšej pôde. Je veľmi odolný voči mrazu a pomerne dobre znáša aj chladnejšiu klímu. Aj keď znesie aj polotieň, na slnečnom stanovisku sa mu darí najlepšie.

Previsnutý smrekovec nevyžaduje nijak zásadnú údržbu, avšak pre udržanie jeho estetického vzhľadu je vhodné pravidelne orezávať suché a poškodené vetvy. Keďže dobre reaguje na tvarovanie, môžete si jeho vzhľad do istej miery upraviť.

Smrekovec opadavý na kmienku

Prevísajúci smrekovec môže byť buď vetvený od zeme a vytvárať zaujímavý plazivý koberec, alebo byť pestovaný ako smrekovec na kmienku (Larix kaempferi 'Stiff Weeper'). V takom prípade tvoria vetvy nádherný previs až k zemi.

Vzácnejšia forma smrekovca opadavého, označovaná ako modrý trpaslík je Larix kaempferi 'Blue Dwarf'. Predávaná je ako stromčeková forma s výškou 1m. Ihličie je šedomodré. Na jeseň mení farbu na žltú a opadáva.

Smrekovec opadavý previsnutý strihanie

Ak chcete vytvoriť presný tvar (napríklad nižšiu alebo bohatšiu korunu), je možné vykonávať pravidelný rez smrekovca. V rámci neho odstráňte vetvy, ktoré kazia celkový vzhľad. Typicky môže ísť o tie vetvy, ktoré rastú príliš do strán.

Prevísajúci smrekovec má prirodzený kaskádovitý vzhľad. Pokiaľ chcete jeho tvar regulovať, môžete jednotlivé previsnuté vetvy skracovať. V tomto ohľade je možné zastrihnúť konce vetiev pre udržanie kratšieho a kompaktnejšieho vzhľadu. Rez vykonávajte vždy tesne nad púčikom, aby vetvy mohli ďalej zdravo pučať.

Smrekovec previsnutý neopadavý

Smrekovce sú jedny z mála opadavých ihličnanov. Vzhľadom k tomu ani smrekovec previsnutý neopadavý neexistuje. Jednotlivé kultivary sú vždy opadavé.

Zakrpatený smrekovec

Niektoré odrody smrekovca sú k dostaniu aj v ich zakrpatenej podobe. Tento pomaly rastúci variant smrekovca sa používa najmä na okrasné účely. Drevina spravidla dorastá do výšky okolo 1 až 2 metrov. Vzhľadom k tomu sa hodí na použitie v malých záhradách alebo v rámci okrasných skaliek. Pokiaľ sa rozhodnete pre jeho tvarovanie, môžete docieliť jedinečné bonsaje.

Ako sadiť smrekovec

Smrekovec je vhodné vysádzať na slnečné, prípadne polotienisté miesto. Pôdu voľte mierne kyslú, priepustnú a s dostatkom živín. Pamätajte na to, že smrekovce neznášajú trvalé premokrenie. Preto je vhodné voliť také stanovište, kde sa dlhodobo nedrží voda.

Smrekovce korenia pomerne hlboko, preto nie sú náročné ani z hľadiska hnojenia. Potrebné živiny si totiž zaobstarajú z hlbších vrstiev pôdy. Pestovanie smrekovca je teda pomerne nenáročné a s týmto stromom si hravo poradia aj začiatočníci.

Tvarovanie smrekovca

Smrekovec sa radí medzi dreviny, ktoré je možné pomerne ľahko tvarovať a týmto spôsobom docieliť požadovaný vzhľad. Vďaka tomu sa jedná o perfektnú voľbu aj pre tvorbu bonsajov.

Na jar, keď ešte strom nemá nové ihlice, sa zamerajte na odstránenie poškodených, suchých alebo skrížených vetiev, ktoré môžu ovplyvňovať rast hlavného kmeňa. Na jar alebo v lete je možné tiež vykonať ľahký rez mladých výhonov, vďaka čomu podporíte vetvenie a bohatší rast. Ak chcete docieliť zaujímavé bonsaje, je vhodné pravidelné zastrihovanie nových výhonov, tvarovanie drôtom a tiež úprava koreňov.

TIP: Zakrpatený smrekovec je možné pestovať aj v nádobe a týmto spôsobom ozdobiť napríklad vstup do vášho domu. Zistite, aké sú ďalšie ihličnany vhodné do nádob.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Záleží na druhoch.

Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne.  Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe. Listy sú väčšinou tmavozelené, kožovité.

Čemerice druhy

Jednotlivé druhy čemerice sa líšia svojou výškou, typom listov a tiež farbou kvetov.

Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Dá sa pekne kombinovať s jarnými cibuľovinami.

Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Jedinečnou odrodou je čemerica korzická (Helleborus argutifolius), ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje na Korzike a Sardínii a pýši sa zvončekovitými bielozelenými kvietkami.

Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Je to vyšší druh, takže na záhone nezanikne ani pod snehom, pokiaľ nám ho príroda nadelí.

Vianočný zázrak

Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Kultivar 'Christmas Carol' vytvára rozsiahly koreňový systém, odporúča sa preto okolo rastlín rozsypať vrstvu mulča alebo lístia a meniť ho každú jar.

Pozor, korene čemeríc sú jedovaté! Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Do záhrady ich potom vysaďte na jar a tešte sa z tejto najkrajšej čemerice.

Čemerica pestovanie

Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Najlepšie sa im darí v podraste nižších listnatých stromov a kríkov, ako sú kaliny či hamamel, ktoré im poskytujú riedky a prirodzený tieň a zároveň sa tam môžu nekontrolovateľne šíriť, a tak zaplniť celú plochu.

Nádherné čemerice nájdete v našej ponuke medzi trvalkami

Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Majú v obľube vápenaté pôdy.

Prečo nekvitnú čemerice

Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Medzi ďalšie príčiny je možné zaradiť nedostatok rozptýleného svetla.

Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. V neposlednom rade môže za týmto problémom stáť napadnutie rastliny nejakým škodcom alebo chorobou.

Čemerice po odkvitnutí

Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Staré, poškodené a nevzhľadné listy odstráňte, aby čemerica vyzerala krásne.

Ako pestovať čemericu

Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Rovnako môžete odstraňovať suché a poškodené listy.

Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Pri manipulácii s nimi používajte rukavice.

Kedy strihať čemericu

Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ďalej potom môžete (ale nemusíte) odstraňovať odkvitnuté kvety, aby rastlina mohla energiu smerovať skôr do tvorby semien a nie do ďalšieho kvitnutia.

Kedy zasadiť čemericu

Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. K tomuto kroku sa môžete uchýliť aj v lete, avšak vysoké teploty nemusia tejto rastline robiť dobre a je nutné dbať na dostatočnú zálievku.

Pestovanie čemerice doma

Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Rastline však k tomu musíte zaistiť všetko potrebné.

Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čo sa substrátu týka, použite kvalitný substrát pre izbové rastliny s prídavkom kompostu.

Čemerica v kvetináči

Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase. Ideálne je tieto kvetináče umiestniť na východnú alebo severnú stranu, kde bude rastlina vystavená ranným lúčom, ale zároveň na ňu nebudú priamo svietiť tie popoludňajšie.

Čemerica rozmnožovanie

Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili. Je potrebná prirodzená alebo umelá stratifikácia pred výsevom.

Veríme, že si čemerice obľúbite pre ich nádherné kvety a nenáročné pestovanie. Záhony v záhrade tak v neskorých zimných a skorých jarných mesiacoch ponúknu úplne iný rozmer a farby.

TIP: Chcete aby vaša záhrada bola zakvitnutá čo najdlhšie? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.