marca 2025

Pustite sa do tvorby živého plotu a oddeľte určitý priestor prírodnou a zároveň estetickou cestou. Nákup jednotlivých rastlín pritom nemusí nutne zaťažiť vašu peňaženku, a to obzvlášť v prípade, že si nakúpite mladšie sadenice. Inšpirujte sa vhodnými rastlinami a tipmi, ako si živý plot na záhrade vytvoriť.

Prečo sa pre živý plot rozhodnúť

Živý plot je skvelou voľbou na zabezpečenie súkromia v záhrade. Okrem toho však môže slúžiť aj ako určitá protihluková bariéra a taktiež plniť svoju estetickú funkciu. Skvele sa preto hodí všade tam, kde nestojíte o okukovanie od zvedavých susedov. Oddeliť napríklad môže priestor s bazénom, záhradným posedením alebo vonkajšiu kuchyňu s grilom.

Aj živý plot si ale žiada dôslednú starostlivosť. Pokiaľ tento krok podceníte, môže sa pomerne rýchlo premeniť na zanedbané a nevzhľadné krovie, ktoré bude mať k estetickému prvku v záhrade pomerne ďaleko.

V našom e-shope nájdete množstvo rastlín pre živé ploty. Vyberte si svojho favorita a pustite sa do jeho tvorby

Čo všetko zvážiť pri výbere živého plotu do záhrady

Predtým, než sa pustíte do výberu drevín do živého plotu, je vhodné zodpovedať si niekoľko otázok. Najprv si ujasnite, či túžite po vždyzelenom, alebo opadavom živom plote. Rozhodnite sa tiež, či túžite skôr po voľne rastúcom alebo strihanom plote.

Premyslite si, či chcete plot vytvoriť iba z jedného druhu rastliny, alebo ich kombinovať niekoľko. Zvážte prípadné obmedzenia. Niektoré druhy rastlín môžu byť pichľavé či jedovaté a nemusia byť preto vhodné pre domácnosti s malými deťmi či miláčikmi. V neposlednom rade zvážte aj to, koľko času môžete venovať jeho starostlivosti. Postup výsadby živého plotu sa potom prirodzene môže pri jednotlivých druhoch rastlín mierne líšiť.

Najlepšie rastliny na živý plot

Živý plot je možné vytvoriť z veľkého množstva rastlín, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na to, aké sú obľúbené rastliny na živý plot.

Opadavé rastliny na živý plot

Opadavé rastliny na živý plot vám počas roka ponúknu určitú premenlivosť. Hneď ako stratia svoje listy, stále im zostanú husté vetvy, ktoré môžu tiež ohraničiť určité územie.

Medzi obľúbené dreviny v tejto kategórii sa jednoznačne radí buk lesný, ktorý môže dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Navyše veľmi dobre znáša rez, a preto sa skvele hodí na výsadbu vyšších tvarovaných plotov. Vedľa nesiahnete ani s hrabom obyčajným, ktorý je pravdepodobne najvýznamnejšou drevinou na zakladanie živých plotov. Väčšinou rastie ako strom, niekedy však aj ako mohutný ker s rozložitými vetvami. Perfektnou voľbou ďalej môže byť javor poľný, ktorý zaujme svojimi pružnými a pomerne tenkými vetvami.

Z ďalších opadavých stromov môžeme spomenúť napríklad drieň obyčajný, karagana stromová, hloh obyčajný, pagaštan konský či kalinu obyčajnú.

Neopadavé rastliny na živý plot

Pokiaľ chcete, aby si váš živý plot držal svoju hustotu, farbu a tvar po celý rok, je na mieste vyberať z neopadavých rastlín. Medzi najbežnejšie používané rastliny pre živý plot sa radia tuje, ktoré vynikajú svojou hustotou, stálou farbou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. No momentálne slabou odolnosťou voči škodcom.

Skvelou voľbou môže byť vtáčí zob s lesklými zelenými listami. Za zmienku stojí aj cyprusovec, ktorý zaujme svojim hustým jemným ihličím, ktoré si uchováva aj v zime. Vhodnou voľbou je tiež krušpán. Tento vždyzelený ker sa skvele hodí na tvarovanie a vytváranie nižších živých plotov. Vyskúšať môžete aj pestovanie skimie s aromatickými kvetmi alebo dekoratívne mahónie.

Jedlé rastliny na živý plot

Živý plot nemusí plniť iba svoju praktickú a estetickú funkciu, ale môže slúžiť aj ako doplnok vášho jedálnička. V takom prípade je vhodné siahnuť napríklad po ovocných kríkoch alebo stromoch, hodiť sa však môžu aj rôzne bylinky.

Z jedlých rastlín vhodných na tvorbu živého plotu možno spomenúť napríklad ríbezle či egreše. Pustiť sa môžete aj do pestovania rakytníka alebo muchovníka. Z byliniek potom stojí za zmienku napríklad lipkavec, lemongrass, rozmarín, tymian či levanduľa. Tieto nízke rastliny môžu opticky oddeliť priestor a zároveň ich môžete používať počas varenia.

Kvitnúci živý plot

Kvitnúci živý plot bezpochyby vyniká po svojej estetickej stránke a dokáže pritiahnuť pozornosť. Vhodnými drevinami pre jeho tvorbu môže byť zlatovka prostredná, tamariška, pajazmín, tavoľník, orgován alebo motýli ker. Všetky tieto druhy vynikajú svojim atraktívnym vzhľadom, krásnou vôňou a farbou. Kvety navyše do vašej záhrady prirodzene prilákajú najrôznejšie druhy motýľov a hmyzu (čo samozrejme nie vždy môže byť žiaduce).

Ako založiť živý plot a ako sa o neho starať

Predtým, než sa pustíte do výsadby živého plotu, pripravte pôdu. Zbavte ju buriny. Pokiaľ je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, skyprite ju, aby mala dobrý odtok vody. Následne sa môžete pustiť do vykopania jám pre jednotlivé rastliny. Dbajte na to, aby boli jamy dostatočne velké a korene sa mohli dobre usadiť.

Zároveň rastliny od seba vysádzajte v primeranej vzdialenosti, aby mohlo dôjsť k vzniku prirodzene vyzerajúceho plotu. Rozostupy samozrejme závisia na zvolených rastlinách. Pri husto rastúcich druhoch to môže byť 30–70 cm, pri voľne rastúcich 1–2 metre. Nezabúdajte im dopriať pravidelnú zálievku, aby si vytvorili silné korene.

Pri tvorbe živého plotu sa samozrejme nezaobídete bez jeho pravidelného strihania a tvarovania. Väčšinu rastlín treba strihať aspoň 1–2x ročne, obvykle na jar a na jeseň. Vďaka tomu docielite správny tvar a hustotu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tarička sa jednoznačne radí medzi obľúbené trvalky na záhon. Pozornosť priláka vďaka bohatým farebným kobercom a skvele preto pokryje svahy alebo vyplní voľné priestory. Pestovatelia oceňujú aj jej nízke nároky na pestovanie, vďaka čomu si s touto rastlinou ľahko poradia aj začiatočníci. Zistite, aké podmienky jej dopriať, aby sa vám odvďačila zdravým rastom.

Charakteristika taričky

Tarička je známa aj pod označením Aubrieta. Jedná sa o rod rastlín z čeľade kapustovitých. Tarička je krásna trvalka pochádzajúca pôvodne z horských oblastí južnej Európy a strednej Ázie. V našich záhradách býva cenená najmä pre svoje nádherné kvety, s ktorými môže skvele pokryť napríklad skalnatú plochu alebo múrik. Obľúbená je aj pre svoju nenáročnosť.

Tarička vytvára bohaté súkvetia, ktoré rastú v hustých trsoch. Obvykle má podobu hustých zelených vankúšov, ktoré sú posiate drobnými kvetmi. Záplava kvetov pritom môže byť často taká bohatá, že zelený podrast je na prvý pohľad takmer neviditeľný. Väčšina druhov taričky kvitne na jar, existujú však aj druhy kvitnúce na jeseň.

Zaobstarajte si sadeničky alebo semienka taričky a vypestujte si túto nevšednú krásku na svojej záhrade aj vy

Druhy taričky

Taričky sa vyskytujú vo veľkom množstve farebných variantov, z ktorých si môžete zvoliť svojho favorita. Poďme sa pozrieť na niekoľko z tých najčastejších.

Tarička žltá

Jedným z najznámejších druhov taričky je tarička žltá (Erysimum cheiri). Pýši sa žiarivou farbou, ktorá vynikne na prvý pohľad.

Tarička oranžová

Tarička oranžová (Erysimum 'Apricot Delight') kvitne v krásnych odtieňoch oranžovej, ktoré záhrade prepožičia príjemne hrejivý nádych.

Tarička fialová

Z fialových odrôd taričky možno spomenúť napríklad taričku záhradnú Aubrieta Hybrida Hamburger Stadtpark, ktorá vytvára bohato kvitnúce koberce.

Tarička biela

Medzi biele druhy Taričiek sa radí napríklad Erysimum 'Ivory Giant' s mimoriadne elegantnými bielymi kvetmi. Skvele vynikne vo svetlých kompozíciách v záhradách.

Tarička červená

Odroda Erysimum 'Royal Red' na prvý pohľad zaujme temne červenými až purpurovými kvetmi, ktoré záhrade dodajú skutočne výrazný vzhľad.

Tarička modrá

Na pomedzí medzi modrou a fialovou odrodou taričky je tarička kosníkovitá 'Royal Blue'. Jej kvety sú tmavo modré až fialovomodré a pomerne veľké.

Tarička pestovanie zo semienok

Taričku je možné vďaka pomerne nízkym nárokom ľahko vypestovať aj zo semienok. Dôležité je však v tomto ohľade dodržať niekoľko základných zásad. Semienka najskôr dôkladne namočte do vody, vďaka čomu sa aktivuje rastový proces. Potom ich môžete umiestniť do kvalitného substrátu.

Semienka taričky nezasypávajte príliš hlboko, stačí ich len ľahko pokryť zeminou. Akonáhle sa objavia prvé klíčky, nezabudnite priebežne kontrolovať vlhkosť a dajte si pozor aj na dostatočné osvetlenie. Semená na záhon vysievajte na jar.

Strih taričky

Po odkvitnutí taričky je vhodné urobiť jej zastrihnutie, aby ste rastlinu udržali kompaktnú. Zároveň týmto spôsobom zabránite jej nekontrolovateľnému rozrastaniu. Zastrihnutie taričky sa vykonáva tesne nad plochou, kde sa nachádzajú listy.

Sadeničky taričky

Alternatívou priameho pestovania zo semienok je kúpa už predpestovaných sadeničiek taričky. Rastlinu umiestnite na slnečné až polotienisté stanovište. Používajte dobre odvodnenú pôdu, ktorá nebude príliš vlhká. Vďaka tomu predídete uhnívaniu koreňov.

Sadeničky taričky môžete na záhon vysadiť v priebehu jari alebo na jeseň. Pamätajte na vytvorenie dostatočne veľkých jamiek a jednotlivé sadenice vysievajte vo vzdialenosti 15 až 30 cm. Vďaka dostatočnému priestoru sa budú môcť rastliny naplno rozvinúť.

Tarička nie je príliš náročná na zálievku, ale najmä v suchom období si dajte pozor na to, aby bola pôda vlhká. Zalievajte preto pravidelne, na druhú stranu ale nedovoľte, aby sa pôda zamokrila príliš.

Tarička v zime

V chladnejších oblastiach nezabudnite taričku ochrániť pred mrazivým počasím. Na jeseň preto môžete pristúpiť k mulčovaniu okolo rastliny, vďaka ktorému zachováte teplo a ochránite jej korene.

TIP: Pri tvorbe záhona pamätajte nielen na farebnú, ale aj veľkostnú rôznorodosť jednotlivých rastlín. Vysadiť môžete napríklad náprstník, vysoký protiklad k taričke a vytvoriť tak zaujímavý kontrast.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vytvorte si na záhrade koberec nádherných žltých kvetov. Sanvitalia sa radí medzi nenáročné a pritom krásne letničky a svojim vzhľadom vám doslova vezme dych. Skvele vyzerá na skalkách, okrajoch záhonov alebo napríklad ako doplnková rastlina v kombinovaných kvetináčoch. Zistite, aké podmienky vitálke zaistiť, aby sa jej perfektne darilo.

Sanvitalia druhy

Sanvitália (Sanvitalia) sa radí do čeľade astrovitých (Asteraceae). Vďaka nespočetnému množstvu drobných žltých kvetov môže na prvý pohľad pripomínať takú malú slnečnicu. Pochádza zo Strednej Ameriky a bežne dorastá do výšky iba 15–20 cm. Existuje pritom hneď niekoľko druhov, ktoré sa vzájomne mierne líšia.

Sanvitália poliehavá

Najčastejšie pestovaným druhom je sanvitália poliehavá (latinsky Sanvitalia procumbens), ktorá sa často používa ako pôdokryvna rastlina. Má žlté kvety s tmavým stredom a vytvára husté koberce. Skvele sa jej darí priamo na záhonoch aj v nádobách. Medzi obľúbené kultivary sanvitálie poliehavej sa radí 'Aztec Gold' s nízkym rastom a veľmi bohatým kvitnutím, 'Golden Carpet' tvoriaci husté koberce alebo 'Mandarin' s kompaktnejším rastom a oranžovými kvetmi. Za zmienku stojí aj kultivar ´Superbini´s bohatými žltými kvetmi.

Sanvitália Abertova

Sanvitália Abertova (Sanvitalia abertii) pochádza z amerického juhozápadu a rastie ako divoká kvetina. Má menšie kvety ako sanvitália plazivá, ale podobné sfarbenie.

Zaobstarajte si sadeničky sanvitálie a ozdobte s ich pomocou záhon, kvetináč alebo napríklad skalku

Výsev sanvitálie

S výsevom sanvitálie môžete začať už od polovice marca, a to do studeného pareniska. Ideálna klíčivá teplota je 15–18 °C, sadenice sa potom pestujú pri teplote 8–12 °C. Čo sa pôdy týka, je táto letnička nenáročná. Vyhnite sa však ťažkým a ílovitým pôdam, v ktorých rastlina nemusí prosperovať.

Sadenice sanvitálie

Sadenice sanvitálie môžete na vonkajšie stanovište premiestniť vtedy, keď už nehrozia žiadne mrazíky. Kvitnúce sanvitálie je možné pomerne ľahko presádzať a ich stanovište tak jednoducho meniť. Stanovište voľte oslnené a nezabúdajte priebežne odstraňovať odkvitnuté časti. Aby sa rastlinám darilo, môžete ich tiež prihnojovať vhodným hnojivom. Rastlina veľmi dobre zvláda priame slnko. Pri nedostatku vody vädne, ale po opätovnom zaliatí sa preberie.

Sanvitália - s čím ju kombinovať?

Sanvitália je známa svojimi drobnými ale výraznými žltými kvetmi, ktoré pripomínajú malé slnečnice. Keďže sa jedná o letničku, potrebuje každý rok obnovu. Na druhú stranu ale býva cenená pre svoju schopnosť kvitnúť po celú sezónu, vďaka čomu sa skvele hodí do kvetináčov, záhonov alebo napríklad dekoratívnych závesných košov.

Sanvitalia prezimovanie

Sanvitália býva obvykle pestovaná ako letnička, pretože nie je odolná voči mrazu. Pri dodržaní niekoľkých základných podmienok však chladné mesiace zvládne. Pred prvými mrazmi presuňte rastliny do kvetináča a umiestnite ich na svetlé miesto, kde panuje teplota okolo 10–15 °C. Zálievku obmedzte, aby substrát nebol trvalo mokrý, ale zároveň úplne nevyschol.

TIP: Sanvitáliu môžete kombinovať s celým radom ďalších kvetov. Vyberte si napríklad niektoré z bielych letničkiek na balkón a vytvorte s nimi krásne scenérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vedeli ste, že odpad vznikajúci pri príprave kávy nemusíte vždy vyhadzovať? Svoje uplatnenie totiž môže nájsť ako hnojivo na záhradu. Kávová usadenina obsahuje veľké množstvo živín, ktoré vaše záhony môžu oceniť. Poďme sa pozrieť na to, aké sú výhody a nevýhody hnojenia kávovou usadeninou a pre aké rastliny ho možno použiť.

Pozor na to, akú kávovú usadeninu používate

Kávová usadenina, ktorú budete využívať ako hnojivo, môže obsahovať iba zvyšky kávy a vody. Zvyšky s obsahom cukru, smotany, mlieka do kávy a podobných zložiek nepoužívajte a radšej ich vyhoďte.

Rastliny, ktoré znášajú kávové usadeniny

Zatiaľ čo pri niektorých rastlinách s kávovou usadeninou neurobíte chybu, niektorým môžete naopak uškodiť. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, kedy má zmysel kávový soc používať a prečo.

Káva ako hnojivo na paradajky

Kávovou usadeninou môžete podporiť zdravý rast vašich paradajok. Obsiahnutý dusík sa zaslúži o podporu rastu silných a zdravých listov. Na druhú stranu, pokiaľ kávové usadeniny použijete príliš, môžete spomaliť kvitnutie a tvorbu plodov. Rovnako si dajte pozor na to, že príliš veľké množstvo kávy v pôde môže pôdu nadmerne okysliť, čo paradajkám neprospieva.

Kávová usadenina pre izbové kvety

Kávová usadenina nachádza najväčšie uplatnenie pri hnojení izbových rastlín. Vďaka svojmu pH totiž pomerne dobre zabíja prípadnú burinu, baktérie a huby. Skvele sa hodí napríklad pre africké fialky, kvitnúci kaktus či vianočnú ružu. Toto hnojivo je možné použiť aj pre azalky, hortenzie, dracény alebo kamélie.

A za prídavok sócu do pôdy vám poďakujú aj orchidey. Kávová usadenina na ne pôsobí pozitívne, pretože orchidey potrebujú veľké množstvo draslíka v pôde. Toto hnojivo zároveň pomáha stimulovať kvitnutie. Prídavok kávy do kvetináča tak môže byť veľmi prospešný.

Káva ako hnojivo na jahody

Kávovou usadeninou rozhodne neublížite ani jahodám, samozrejme v rozumnom množstve. S jej pomocou prevzdušníte pôdu a zlepšíte zadržiavanie vlhkosti. Navyše môže pomáhať proti slimákom a mravcom, ktorí môžu práve jahody napádať.

Kávová usadenina na muškáty

Pri použití kávovej usadeniny na muškáty podporíte rast listov a ich zdravú zelenú farbu. Dajte si ale pozor na to, aby ste to neprehnali s množstvom. Kávová usadenina mierne okysľuje pôdu a príliš kyslá pôda nemusí byť pre muškáty ideálna. Rovnako tak nadmiera dusíka v pôde môže spomaliť kvitnutie tejto obľúbenej rastliny. Kávovú usadeninu preto používajte skôr striedmo a ideálne v kombinácii s inými hnojivami.

Kávová usadenina v záhrade

Doslova zázračne môže kávová usadenina pôsobiť na váš trávnik na záhrade. Sadlinu je vhodné nechať dôkladne preschnúť, aby nechytala pleseň. Potom ju rozdrvte a rozhoďte po trávniku. Kávovú usadeninu na záhrade je možné použiť aj ako mulčovací materiál, ktorý dokáže zamedziť rastu buriny a pomáha udržať vlhkosť pôdy. Záhradkári oceňujú aj fakt, že kávová usadenina prirodzenou cestou odpudzuje mačky, ktoré tak radšej svoju potrebu vykonajú inde a nebudú vám dokonalý trávnik kaziť.

Kávová usadenina proti mravcom

Kávu možno použiť aj na odpudenie mravcov. Stačí trochu sócu nasypať do misky. Túto pascu potom nastražte k miestu, kde sa mravce často zhromažďujú. Okrem toho ju môžete priamo nasypať na jednotlivé cestičky alebo ju rozmiestniť okolo kvetináčov a záhonov. Pokiaľ navyše kávovú usadeninu zmiešate s citrónovou šťavou alebo škoricou, získate ešte účinnejšiu zbraň.

Klady a zápory kávovej usadeniny v pôde

Kávová usadenina pre kvety obsahuje tri hlavné živiny, a to dusík, draslík a fosfor. Okrem toho tu nájdeme aj niektoré dôležité minerály, ako horčík, vápnik a meď.

Kávovú usadeninu je možné v záhrade využiť niekoľkými spôsobmi:

- priame hnojenie: v tomto prípade je potrebné usušenú kávovú usadeninu rozdeliť okolo rastlín a zapracovať ju do pôdy. Prípadne si môžete vytvoriť tekuté hnojivo, kedy usadeninu zmiešate s vodou v pomere 1:5 a necháte zhruba jeden až dva týždne odstáť.

- mulčovanie: kávová usadenina môže slúžiť ako perfektný mulč, ktorý pomôže udržať pôdu vlhkú a zabráni rastu buriny. Pokiaľ sa pre mulčovanie rozhodnete, stačí usadeninu v tenkej vrstve nasypať okolo rastlín.

- kompostovanie: kávovú usadeninu je možné premiešať s kompostom. Soc môže urýchliť rozklad organického materiálu.

Kávový soc so sebou prirodzene prináša určité výhody a nevýhody. Obsahuje rôzne zložky, ktoré môžu odlišne pôsobiť na jednotlivé rastliny. Kávová usadenina je bohatá na organické látky, ako sú najmä polysacharidy, lignín, bielkoviny a tuky. Tie sú dôležité pre zlepšenie štruktúry pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu a živiny.

Obsahuje antioxidanty a vitamíny, ktoré sú dôležité pre správny rast, vývoj a metabolizmus rastlín. Oleje v kávovej usadenine môžu pomôcť zlepšiť štruktúru pôdy. Rovnako sa jedná o prirodzený zdroj dusíka, ktorý je nevyhnutný pre rast a vývoj rastlín, tvorbu proteínov, enzýmov a chlorofylu.

Na druhú stranu ale kávová usadenina obsahuje zvyšky kofeínu. Ten môže mať na rastliny rôzne účinky, pozitívne aj negatívne. Nízke koncentrácie kofeínu môžu stimulovať rast, avšak vyššie koncentrácie môžu brzdiť klíčenie semien alebo byť pre rastliny toxické. Kávová usadenina môže obsahovať zvyšky pesticídov a iných chemikálií, ktoré sa používajú pri pestovaní kávy. Preto sa oplatí používať kvalitnú bio kávu, ktorá bola ošetrená v režime ekologického poľnohospodárstva.

TIP: Zasaďte si vo svojej záhrade citrónový muškát, ktorý vonia aj chráni pred obťažujúcim lietavým hmyzom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie naozajstného machu nie je žiadna sranda. Pokiaľ ale napriek tomu chcete krásu machu preniesť do svojej záhrady, môžete vyskúšať túto alternatívu. Nesie označenie machovička šidlovitá a práve mach na prvý pohľad pripomína. V porovnaní s ním je však jeho pestovanie nenáročné a perfektne preto doplní vašu skalku.

Charakteristika machovičky šidlovitej

Machovička šidlovitá (latinsky Sagina subulata), inými slovami aj írsky mach, je nízka trvalka. Jedná sa o pokryvnú rastlinu, ktorá býva v záhradách cenená pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci práve mach.

Na prvý pohľad zaujme drobnými, ihlicovitými a striedavými listami, ktoré sú príjemne mäkké na dotyk. Listy tvoria husté vankúšovité trsy, ktoré pripomínajú mach. Sfarbovať sa môžu do zeleného až žltkastého odtieňa. Kvety sú skôr drobné a biele, pričom vytvárajú subtílne kvetenstvo na vztýčených stonkách. Na prvý pohľad môžu kvety pripomínať malé hviezdy.

Láka vás táto kobercovitá skalnička a chcete si ju vysadiť aj do svojej záhrady? Neváhajte a zaobstarajte si sadeničky machovičky

Pestovanie machovičky šidlovitej

Pestovanie machovičky je veľmi jednoduché a ľahko si s touto úlohou poradia aj začiatočníci. Správne zvolené stanovište a adekvátna starostlivosť je základom úspechu.

Rastline sa najviac darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku. Pokiaľ ju vysadíte na plné slnko, môžete docieliť hustejší a kompaktný rast. Čo sa pôdy týka, doprajte rastline vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Preferuje neutrálne až mierne kyslé pH. Pôdu udržujte vlhkú, a to najmä v teplejších obdobiach.

Výsev írskeho machu

K výsevu machovičky šidlovitej je možné pristúpiť v období od marca do mája, kedy sa semená vysievajú na povrch substrátu. Zahrňte ich iba ľahko zeminou. Doba klíčenia sa pohybuje od 10 do 14 dní, pričom semenám sa darí pri teplote 18–22 °C. Nezabudnite pritom dbať na pravidelnú zálievku.

Machovička v zime

Machovička šidlovitá patrí obvykle k stálezeleným rastlinám, ktoré veľmi dobre znášajú mierne zimy. Pokiaľ ho však umiestnite do mrazovej kotliny alebo na iné exponované miesto, môžete ho pre istotu zakryť napríklad čečinou.

Machovička namiesto trávnika

Machovička šidlovitá sa často používa namiesto trávnika. Vytvára totiž hustý koberec, ktorý pripomína mach. Keďže pomerne dobre znáša občasný zošľap, možno ho použiť tam, kde neočakávate príliš frekventovanú prevádzku. Okrem toho má svoje miesto v skalných štrbinách či medzerách, kde dokáže veľmi dobre vyplniť prázdny priestor.

TIP: Chcete sa tento rok pustiť do tvorby vlastnej skalky? Prečítajte si, kedy a ako vysádzať skalničky, aby ste sa mohli tešiť z ich krásneho vzhľadu čo najdlhšie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.