Pozrite sa, ako si chmeľ môžete dopestovať doma, krok za krokom.

Aký chmeľ vybrať do záhrady?

Na domáce pestovanie odporúčame siahnuť po bežných odrodách chmeľu obyčajného (Humulus lupulus), ktoré sú dostupné v našom e-shope ako kontajnerované rastliny. Sú to trváce rastliny – každoročne na jar vyrastú nové výhonky a do jesene sa vyšplhajú do výšok.

Pre záhradkárske účely postačí základná samičia rastlina. Práve samičie kvety totiž tvoria typické šištice (tzv. chmeľové hlávky). Ak túžite po úrode šištíc (okrem vizuálneho efektu), zvoľte si odrodu pestovanú aj v našich podmienkach.

Stanovište: kde sa bude chmeľu dariť

Chmeľ miluje slnečné miesta. Potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne. Zároveň však ocení aj chránenú polohu – niekde, kde ho vietor nezláme a kde bude mať pevnú oporu na šplhanie.

Pôda: hlboká, priepustná, výživná, ideálne s prídavkom kompostu. Hodnota pH by mala byť mierne kyslá až neutrálna (6,0 – 7,0).

Opora: Chmeľ je popínavá liana, ktorá sa ovíja v smere hodinových ručičiek. Počas jednej sezóny môže dorásť až do výšky 6 metrov! Preto mu pripravte pevnú oporu – pergolu, plot, napnuté lanko alebo konštrukciu vysokú aspoň 3 – 5 metrov.

Výsadba chmeľu krok za krokom

Termín výsadby: Ideálny je apríl až máj, keď už nehrozia mrazy.

Rozostupy: Medzi jednotlivými rastlinami nechajte minimálne 1 meter, inak si budú konkurovať.

Postup výsadby:

Vykopte jamu veľkosti 30 × 30 × 30 cm.

Na dno nasypte kompost alebo vyzretý hnoj, premiešajte so zeminou.

Vložte rastlinu, zasypte a dobre zalejte.

Pri výsadbe ku konštrukcii nezabudnite nasmerovať rastlinu tak, aby sa mohla správne ovíjať.

Chcete si chmeľ dopestovať aj vy? Vyberte si zdravú sadeničku chmeľu z nášho e-shopu a sledujte ako vám záhradu za pár týždňov premení na zelenú oázu

Starostlivosť o chmeľ počas sezóny

Polievanie: Chmeľ potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých a horúcich dní. Najlepší je hlbší, ale menej častý závlahový režim.

Hnojenie: Počas vegetácie (apríl – august) mu pomôže organické hnojivo raz mesačne. Výborný je aj kompostový čaj alebo prírodné výluhy.

Rez:

Na jar vyberte 2–3 najsilnejšie výhonky, zvyšok vyrežte.

Na jeseň, keď rastlina odkvitne a odumrie, môžete suché stonky jednoducho odstrániť – ľahko sa lámu.

Zber chmeľových šištíc

Ak chcete z chmeľu získať úrodu, sledujte samičie šištice (kvety), ktoré sa objavujú koncom leta.

Kedy zbierať? Zrelé sú, keď:

sú suché na dotyk

majú žltozelenú farbu

po stlačení praskajú a voňajú živicovo

Ako sušiť? Sušte ich pri teplote do 40 °C – ideálne v tieni alebo v sušiarni. Uchovávajte v tme a suchu, napríklad v papierových vreckách alebo zaváraninových pohároch.

Pestovanie chmeľu v črepníku

Chmeľ zvládne aj pestovanie v nádobe, ak mu doprajete dostatok priestoru.

Črepník: minimálne 40 litrov objemu, dno s drenážou.

Substrát: ľahký, humózny, priepustný.

Oporu potrebuje rovnako vysokú ako v záhrade – šplhá rýchlo a vysoko.

Zálievka a hnojenie: V nádobe sa zemina rýchlejšie vysušuje a vyčerpáva, preto treba chmeľ častejšie zalievať a hnojiť.

Zhrnutie: Prečo si chmeľ zaslúži miesto vo vašej záhrade

Rastie rýchlo – ideálny na tienenie, oživenie prázdnych múrov alebo altánku.

Je nenáročný – keď mu dáte oporu, svetlo a vodu, odmení sa bujným rastom.

Dá sa pestovať aj v nádobe – vhodné na balkón či terasu.

Môže priniesť úrodu – ak si zvolíte vhodnú odrodu, budete mať aj vlastné voňavé šištice.

TIP: Dáte prednosť skôr klasike medzi popínavkami? Potom by sa vám mohol páčiť napríklad taký plamienok. Prečítajte si viac o pestovaní plamienkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Plánujete nový trvalkový záhon a neviete, kde začať?

Často sa stretávame s faktom, že v záhrade chýbajú trvalkové záhony. Väčšinou vsadia ľudia kvôli pracovnej vyťaženosti na ihličnaté dreviny a trávnik. Neuvedomujú si, že sa ukracujú o množstvo kvetov, vôňu i nádherné motýle.

Trvalkový záhon

Založenie trvalkového záhona nie je zložité a navyše je to výsadba na dlhé roky, kedy nemusíte zvlášť zasahovať už do výsadby. Po niekoľkých rokoch je nutné trvalkové trsy rozdeliť, zmladiť a samozrejme vyžadujú si klasickú starostlivosť ako hnojenie, zalievanie, strihanie.

Ideálny trvalkový záhon je taký, ktorý je farebný, kvitne počas celého roka, nevznikajú na záhone prázdne miesta a je variabilný výškou. Pre jarné kvitnutie vyžaduje výsadbu cibuľovín v jesennom období, pre jesenné kvitnutie vyžaduje rastliny kvitnúce od konca leta až do mrazov. Najviac rozkvitnuté je leto. V tomto období kvitne najviac trvaliek. Nie všetky sú však vhodné do každého prostredia.

Na začiatku je veľmi dôležité vybrať správne rastliny. Tiež si treba všímať aj iné faktory ako je druh pôdy, náveternú, záveternú stranu, vlahu, existenciu pôvodných druhov, ktoré chcete ponechať, veľkosť plochy.

Plochu je potrebné starostlivo pripraviť, odburiniť, prípadne doplniť kvalitným substrátom, pieskom. Pokiaľ máte na pozemku trávnatý porast, musíte ho v mieste plánovaného záhona zlikvidovať. Buď ho vyrýľujte aj s koreňmi alebo opatrne odrežte mačinu a pekne dopestovaný trávnik v rolkách umiestnite na vopred pripravené podložie, kde chcete mať trávnik.

Rastliny voľte zdravé, silné, s dostatočným koreňovým balom. Bohužiaľ, niekedy sa budete musieť zriecť rastlín, ktoré sa Vám páčia, ak im nevyhovuje stanovište alebo pôdne podmienky. Môžete ich skúsiť pestovať v nádobách a prenosných misách na terase, balkóne.

Ak máte v záhrade tieň, nepestujte levanduľu (Lavandula) a iné trvalky, ktoré milujú slnko a sucho.

Na trvalkový záhon do tieňa si vyberiete z našej ponuky trvaliek do tieňa

Naopak na veľmi slnečných miestach nepestujte rastliny, ktoré majú radi tieň, napríklad paprade, srdiečka (Dicentra), funkie (Hosta), nezábudky (Myosotis).

Trvalkový záhon na slnku ľahko vytvoríte z trvaliek ako levanduľa alebo echinacea

Dbajte na to, že vzrastlé druhy alebo rozpínavé do šírky vyžadujú svoj priestor a už po niekoľkých sezónach nadobudnú svoj objem. Ostatné rastliny by mohli byť vytlačené a udusené, prípadne sa im nebude dariť v tesnej blízkosti silnejšieho druhu. Každý rastlinný druh bojuje o živiny a vodu. Vyššie druhy umiestňujte dozadu, stredne vysoké do stredu a nízke do popredia ako lemy alebo podrast.

Trvalky sú rôznych veľkostí a preto si pri kúpe všímajte aj ich výšku a šírku v dospelosti. V budúcno

sti sa vyhnete presádzaniu a výmene rastlín z pozadia do popredia a naopak.

Pre menší slnečný trvalkový záhon (cca 5 m²) môžete použiť napríklad:

• 3 ks vyššie dominantné trvalky (napr. echinacea)

• 5–7 ks stredne vysoké druhy (napr. rudbekia, krásnoočko)

• 5–7 ks nižšie lemové rastliny (napr. levanduľa)

• 2–3 ks okrasné trávy pre štruktúru

 Takto vytvoríte prirodzene pôsobiacu kompozíciu bez prázdnych miest.

Chcete mať konkrétny plán výsadby?

Ak si nie ste istí kombináciou rastlín alebo počtom kusov, pripravili sme aj stručný plán trvalkového záhona s osvedčenými kombináciami z našej praxe.

Vyžiadať si plán trvalkového záhona

Kvetinový záhon z trvaliek

Medzi najkrajšie trvalky patrí echinacea (Echinacea) v bielej, ružovej, červenej i žltej farbe, rudbekie (Rudbeckia), krásnoočká (Coreopsis), levanduľa (Lavandula) v klasickej fialovej, bielej i ružovej farbe, ježibaby (Echinops), vysoké rozchodníky (Sedum) a astry (Aster). Doplňte okrasné trávy ako perovec (Pennisetum), ozdobnica (Miscanthus) a nádhernú kortadériu (Cortaderia).

 Trvalkový záhon nemusí byť striktne trvalkový. Ak je záhon dlhý, zvoľte viac dominujúcich rastlín, ktoré môžu mať previsnutú formu alebo môžu byť zaujímavé farbou, kvetom, vzhľadom. 

Dodržiavajte aj rozostupy, aby jednotlivé druhy mohli v budúcnosti rásť. Nezapĺňajte priestor len preto, že teraz sú rastliny malé. Ony narastú.

Ak vysadíte do záhona ihličnany a okrasné trávy, budete mať efekt aj na jeseň a počas zimy. Záhon by nemal v zimnom období zostať prázdny. Veľa rastlín na jeseň zaťahuje, odumiera, vysychá a znovu sa objavia až s jarnou teplotou. Dovtedy musia záhon dopĺňať vždyzelené rastliny, kry a ihličnany.

Prajeme vám veľa úspechov pri tvorbe trvalkového záhona.

Ak si chcete vybrať konkrétne druhy alebo sa inšpirovať ďalšími kombináciami, pozrite si našu ponuku trvaliek alebo si vyžiadajte stručný plán výsadby.

Zobraziť trvalky v ponuke
Vyžiadať si plán trvalkového záhona

TIP: Túžite po tom aby váš záhon zostal dlho zakvitnutý? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Zistite, ako pestovať a starať sa o maliny, aby sa vám odvďačili bohatou úrodou plodov.

Ako sadiť maliny

Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Obľubujú pravidelnú zálievku, ale nadmerná vlhkosť im môže uškodiť.

Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Rastliny vyberieme z kontajnera a spoločne so zeminou ich vysadíme do vopred pripravenej jamy tak, aby výška okraja jamy bola rovnaká so zemitým obalom koreňov.

Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Od marca začneme prihnojovať.

Akú pôdu potrebujú maliny?

Maliny majú podobné nároky ako jahody – vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Vhodné sú stanovištia s dobrou drenážou, pretože maliny neznášajú premokrenie.

Hnojenie malín

Maliny, ktoré majú dostatok živín – najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) – a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú. Maliny hnojenie skrátka a jednoducho vyžadujú, preto naň nezabúdajte.

Inšpirujte sa našim sortimentom malín a vyberte si tie najchutnejšie do záhrady

Kedy sadiť maliny

Ak túžite po malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať odpoveď na otázku, kedy sa vysádzajú maliny. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň – obe obdobia majú svoje výhody. Záleží teda na vás, pre akú variantu sa rozhodnete.

Kedy sadiť maliny na jar

Pokiaľ sa rozhodnete pre jarnú výsadbu malín, urobte tak ideálne v období od marca do mája.

Kedy sadiť maliny na jeseň

Pokiaľ vás zaujíma skôr jesenná výsadba malín, je najlepším mesiacom október, kým nenastanú prvé mrazíky.

Kedy presadiť maliny

Pri presádzaní dbajte na to, aby koreňový systém zostal čo najviac neporušený, a nové stanovište malo podobné podmienky - slnečné, chránené miesto s výživnou, priepustnou pôdou.

Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Jesenné presadenie umožňuje sadeniciam dobre zakoreniť pred zimou a na jar potom rýchlejšie naštartovať rast.

Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. V tomto období je však dôležité strážiť dostatok vlahy a sadenice pravidelne zalievať, pretože počasie býva suchšie.

Strihanie malín

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Ak ich chcete strihať, je dôležité vedieť, aké maliny vlastne pestujete.

Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Vďaka tomu sa môžete každý rok tešiť na pravidelnú a zdravú úrodu.

Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. Maliny zozbierajte počas celej sezóny postupne.

Kedy sa strihajú maliny

Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Termín a spôsob rezu sa líšia podľa toho, či pestujete raz plodiace (letné) alebo remontantné (dvakrát plodiace, jesenné) odrody.

Strihanie malín na jar

Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február – marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jar tiež nezabudnite odstrániť suché alebo poškodené vetvy bez života.

Strihanie malín na jeseň

Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony – ponecháte len 6–8 najsilnejších na bežný ker. Dvakrát plodiace maliny na jeseň nestriháme.

Ako strihať maliny

Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri prerezávaní kríka sa snažte o rovnomerné rozprestretie vetiev, aby ker nebol príliš hustý a dostali sa doň slnečné lúče.

Ošetrovanie a zber plodov

Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov. Zabraňuje aj nežiadúcemu znečisteniu plodov, ktoré sú, rovnako ako jahody, na znečistenie či premokrenie veľmi háklivé a ľahko podliehajú plesniam.

Veríme, že maliny a ich pestovanie pre vás už bude po prečítaní článku oveľa jednoduchšie a prinesie bohatú úrodu sladkých plodov.

Tip: V záhradách sa čoraz častejšie pestuje aj menej tradičné drobné ovocie. Prečitajte si článok o pestovaní rakytníka.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Druhy tulipánov

Tulipány existujú v desiatkach odrôd a farebných variantov, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj dobou kvitnutia či výškou. Pestovanie tulipánov v záhrade tak začína výberom vhodného druhu.

Skalkové tulipány

Pokiaľ hľadáte jemné a nenáročné kvety pre menšie záhony alebo skalničky, ideálnou voľbou sú skalkové tulipány. Tieto nízke a často skoro kvitnúce druhy vyniknú najmä na slnečných miestach a dobre sa kombinujú s ostatnými jarnými cibuľovinami.

Jednoduché tulipány

Obľúbenou klasikou medzi záhradkármi zostávajú jednoduché tulipány, ktoré majú pravidelný tvar kvetu a kvitnú väčšinou skoro na jar. Sú vhodné do riadkových výsadieb, kvetinových záhonov i kvetináčov, a často tvoria základ jarných kvetinových aranžmánov.

Ostatné tulipány

Do kategórie ostatné tulipány potom patrí pestrá škála okrasných a často aj výraznejších odrôd – napríklad zelenokveté, papagájovité alebo ľaliokveté tulipány.

Pokochajte sa celým sortimentom tulipánov, ktoré rozžiaria vašu záhradu a prinesú do nej jar

Kedy sadiť tulipány

Pokiaľ po týchto rastlinách v záhrade túžite aj vy, iste budete skôr alebo neskôr riešiť, kedy sa vysádzajú tulipány. Tulipány sa vysádzajú na jeseň, ideálne od polovice septembra do konca októbra. Jednotlivé cibule totiž potrebujú čas na zakorenenie, než začne mrznúť. Prezimovaním v pôde prejdú prirodzeným „chladom“, ktorý je kľúčový pre jarné kvitnutie. Sadenie tulipánov na jeseň je teda prvým predpokladom úspechu v ďalšom roku.

Môžeme tulipány sadiť na jar?

Výsadba tulipánov a iných cibuľovín sa najčastejšie vykonáva práve na jeseň. Pokiaľ sa rozhodnete pre ich jarnú výsadbu, pravdepodobne nevykvitnú vôbec, alebo len veľmi slabo a neskoro. V niektorých prípadoch sa ale cibule v zemi aklimatizujú a kvet prinesú až ďalšiu jar – za predpokladu, že dobre prečkajú zimu. Sadenie tulipánov na jar tak, aby ste docielili kvety v lete, preto odporučiť nemožno.

Sadenie tulipánov

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať tulipány. Teplota pôdy na sadenie tulipánov by sa mala pohybovať okolo 10 °C. Dôležité je, aby ešte nepanovali mrazy. Veľkú úlohu zohráva aj správne zvolené stanovište. Ideálne je slnečné miesto alebo polotieň. Vyhýbajte sa miestam, kde stojí voda, mohli by tu totiž začať uhnívať jednotlivé cibule.

A ako sadiť tulipány? Pôdu na výsadbu tulipánov voľte dobre priepustnú, ideálna je piesočnatá alebo hlinitá. Pred samotnou výsadbou je vhodné pôdu nakypriť do hĺbky zhruba 20–30 cm. Cibuľky vysádzajte do dvojnásobnej až trojnásobnej hĺbky výšky cibule (teda cca do hĺbky 10 až 15 cm). Tulipány sa vysádzajú špičkou nahor a rozostup medzi jednotlivými cibuľami by mal byť 8 až 10 cm. Po zasadení cibuliek všetko zasypte zeminou a jemne pritlačte. Nezabudnite na dôkladnú zálievku, aby sa zemina usadila. Celok môžete prikryť mulčom, aby ste cibuľa ochránili pred mrazom.

Sadenie tulipánov do kvetináča

Výsadba tulipánov do kvetináča sa v niekoľkých ohľadoch líši od klasickej výsadby do záhona. Poďme sa preto pozrieť na to, ako pestovať tulipány v kvetináči. Cibuľa sa v kvetináči sadí plytšie, obvykle do hĺbky 8–10 cm, pretože vrstva zeminy je menšia. Na rozdiel od záhona, kde sa dodržujú rozostupy okolo 8–10 cm.

Na dno kvetináča je dôležité umiestniť drenážnu vrstvu – napríklad keramzit alebo štrk – a použiť kvalitný, dobre priepustný substrát. Po výsadbe tulipány zalejeme, ale na rozdiel od záhona musíme kvetináč občas skontrolovať, pretože zemina v nádobe rýchlejšie vysychá.

Veľkým rozdielom je aj prezimovanie – zatiaľ čo tulipány v krajine bežne prezimujú bez problémov, v kvetináči hrozí premrznutie cibuliek. Preto je vhodné kvetináče obaliť izolačným materiálom, preniesť ich na chránené miesto alebo ich zakopať aj s nádobou do zeme. Po odkvitnutí necháme listy úplne zožltnúť a potom cibuľky buď vyberieme a uskladníme, alebo ich ponecháme v kvetináči až do jesene. Sadenie tulipánov do nádob môže byť skvelým spôsobom, ako ozvláštniť balkón alebo terasu.

Tulipány po odkvitnutí

Po odkvitnutí tulipánov je dôležité sa o nich správne postarať, aby mohli vykvitnúť aj budúci rok. Ihneď po odkvitnutí odstrihnite alebo odlomte kvet (so semenníkom), ale rastline ponechajte zelené listy. Vďaka tomu tulipány nebudú zbytočne vkladať energiu do tvorby semien.

Listy nechajte úplne zožltnúť a zvädnúť a až potom ich odstráňte. Ak máte tulipány ako trvalku na rovnakom mieste, môžete cibuľky nechať v záhone. Ak sú v kvetináči alebo na menej vhodnom stanovisku, môžete ich po zatiahnutí listov vybrať, usušiť a uskladniť.

Kedy kvitnú tulipány

Tulipány kvitnú na jar – obvykle od apríla do mája. Konkrétne doba kvitnutia však závisia od odrody a počasia. Zatiaľ čo skoré druhy tulipánov môžu v niektorých prípadoch vykvitnúť už koncom marca, u neskorých sa kvety objavujú až na konci mája.

Pokiaľ chcete, aby rastliny vykvitli skôr ako prirodzene na jar, používa sa na to takzvané rýchlenie tulipánov. Cieľom tejto techniky je napodobniť podmienky panujúce počas jesene. Cibuľa sa najprv chladí – uloží sa na 10–14 týždňov do chladu (5–9 °C), napr. do chladničky alebo pivnice. Následne sa zasadia do kvetináča a prenesú sa do teplejšieho prostredia, kde začnú pučať a kvitnúť.

Kedy vybrať tulipány zo zeme

Tulipány by sa mali vybrať zo zeme po odkvitnutí, až keď ich listy úplne zožltnú a uschnú. Obvykle to nastáva v júni až júli, záleží však na počasí a konkrétne oblasti. Ak by ste cibuľa zo zeme vybrali skôr, cibuľa by zoslabla, pretože by ju listy nestihli dostatočne vyživiť. Kvôli tomu by následne ďalší rok nemusela vykvitnúť.

Cibuľky z pôdy vždy vyrýpnite veľmi opatrne. Odstráňte z nich zvyšky hliny a suchých listov a nechajte ich zhruba týždeň vyschnúť na suchom a vzdušnom mieste. Následne ich môžete uložiť na tmavé, suché a chladné miesto až do jesennej výsadby.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pokiaľ je na jar krásne počasie bez mrazov, vydržia na strome naozaj dlho a postupne všetky puky rozkvitnú. V prípade mrazivých nocí či rán sa pripravte na smutný pohľad, ale bohužiaľ, je to príroda. Výber vhodného miesta a chránená uzavretá poloha preto môžu strom ochrániť.

Kam zasadiť magnóliu

Magnólia je bujne rastúci ker alebo menší strom s plytkým koreňovým systémom, ktorý nevyžaduje pravidelný rez, a preto je pomerne nenáročný na pestovanie. Väčšina druhov je opadavá, ale v súčasnosti sú dostupné aj vždyzelené varianty. Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku s miernym zatienením počas dňa, dobre však znáša aj polotieň. Preferuje výživnú, dobre priepustnú a mierne kyslú pôdu, ideálne na chránenom mieste s južnou orientáciou.

Čo zasadiť pod magnóliu

Pod magnóliou je najlepšie sadiť rastliny, ktoré majú rady polotieň, znesú kyslú až neutrálnu pôdu a majú plytký koreňový systém, aby nekonkurovali koreňom magnólie.

Skvelou voľbou sú napríklad pôdopokryvné trvalky, ako je zimozeleň (Vinca minor), heuchera alebo konvalinka voňavá (Convallaria majalis), ktoré navyše pridajú farebný akcent v podraste. Prírodný vzhľad dodajú aj sasanky (Anemone nemorosa) alebo jarné cibuľoviny, ako snežienky (Galanthus nivalis), bledule (Leucojum vernum) či narcisy (Narcissus), ktoré vykvitnú ešte predtým, než magnólia vytvorí husté olistenie. Z papradí sa dobre uplatní papraď samčia (Dryopteris filix-mas), do tieňa i polotieňa sa hodia aj ostrice (Carex) či iné nenáročné okrasné trávy.

Magnólia v kvetináči

Magnóliu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel. Nejedná sa totiž o bežnú rastlinu do nádob. Preto možno všeobecne odporučiť na tento účel voliť skôr menšie alebo zakrpatené druhy.

V každom prípade sa nezaobídete bez dostatočne veľkého kvetináča, ktorý by mal disponovať odtokovými otvormi. Na dno tejto nádoby nasypte drenážnu vrstvu (napríklad štrk alebo keramzit). Zvoľte vhodný substrát a magnóliu umiestnite na stanovište, ktoré jej vyhovuje. Pri pestovaní magnólie v nádobe je dôležité venovať pozornosť pravidelnej zálievke. Substrát by mal byť neustále vlhký, ale vyhnite sa preliatiu. Na zimu nádobu zabaľte do juty alebo bublinkovej fólie, aby bola chránená pred premrznutím. Alternatívou je jej prenesenie na dobre chránené miesto.

Kedy zasadiť magnóliu

Magnóliu je ideálne zasadiť na jar alebo na jeseň. Jarnú výsadbu je možné odporučiť pre chladnejšie oblasti. Pôda už v tomto období nie je premrznutá a rastline zaistíte celé vegetačné obdobie na zakorenenie.

Na druhú stranu jesenná výsadba magnólie môže byť vhodnejšia pre oblasti s miernejšou zimou. Korene sa stihnú čiastočne uchytiť a rastlina potom na jar rýchlejšie štartuje.

Ako zasadiť magnóliu

Zo všetkého najskôr magnóliu vyberte vhodné stanovište. Následne na výsadbu pripravte pôdu. Dôležité je, aby bola kyprá a dobre priepustná. Pokiaľ máte k dispozícii ťažkú ílovitú pôdu, môžete do nej primiešať rašelinu, kompost a piesok.

Následne je na mieste vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť zhruba dvakrát širšia ako koreňový bal. Jej dno môžete posypať tenkou vrstvou kompostu alebo kvalitnej zeminy. Pri výsadbe magnólie si potom dajte pozor na to, aby ste neporušili jej korene. Sadenicu vložte do jamy tak, aby sa vrchná časť koreňového balu nachádzala v úrovni zeme. Všetko zasypte zeminou a jemne udusajte. Nezabudnite na dostatočnú zálievku.

Magnólia korene

Koreňový systém magnólie je plytký, ale široko rozprestretý. To znamená, že väčšina koreňov sa nachádza tesne pod povrchom pôdy a šíri sa do strán oveľa viac ako do hĺbky. Práve preto je magnólia citlivá na narušenie pôdy v okolí kmeňa – hrabanie, rytie alebo presádzanie iných rastlín môže ľahko poškodiť jej korene a negatívne ovplyvniť zdravie celej rastliny.

Ako rýchlo rastie magnólia

Rýchlosť rastu magnólie závisí od jej druhu, stanovišťa a starostlivosti. Všeobecne platí, že v prvých rokoch rastie skôr pomaly, pretože energiu investuje skôr do zakorenenia. Po niekoľkých rokoch sa rast mierne zrýchli. Ročné prírastky bývajú približne 20–40 cm u väčšiny druhov.

Kedy kvitne magnólia

Magnólie kvitnú od marca až do mája podľa druhu, niektoré až v júni. Máte ju už niekoľko rokov, ale nekvitne? Môže to mať niekoľko dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Magnolia vyžaduje kyslú pôdu, bezveterné stanovište, slnko až polotieň, žiadne okopávanie, žiadny rez.

Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek. Môže to byť aj 5 až 8 rokov. Začnite prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvitnutia, niekedy ju tak oklamete. Pokiaľ plánujete kúpu magnólie, zakúpte si už väčší strom či ker, najlepšie už kvitnúce.

Medzi prvými rozkvitá už v marci magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Ak ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, pretože neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy, a pretože pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob.

Magnólie môžete obdivovať vo farbách bielej, krémovej, ružovej, purpurovej, fialovej, žltej i zelenkavej. Kvety má drobné aj veľké, nádherne vonia a lákajú prvé opeľovače.

Magnólia hnojenie

Hnojenie nie je dôležité, ale môžete ju prihnojiť počas roka od marca do septembra rozpustným hnojivom NPK a fosforečnatými hnojivami. Stačí raz za 3 mesiace - na podporu kvitnutia v marci, potom v lete a na jeseň na vyzrievanie pletív hnojivom s vyšším obsahom draslíka.

Strihanie magnólie

Táto rastlina nevyžaduje pravidelný ani špeciálny rez, priebežná úprava magnólie teda nie je potrebná. Odstraňujú sa len poškodené konáre alebo inak nevyhovujúce, esteticky nevhodne rastúce. Kvitne každoročne, pokiaľ neomrznú kvetné púčiky.

Magnólia druhy

Najznámejší a obľúbený je Magnolia x soulangeana. Má veľké dominantné kvety a používa sa na výsadbu do väčších priestorov a parkov.

Magnolia liliflora má úzke ľaliovité kvety. Patrí medzi atraktívne druhy a veľmi často sa používa do predzáhradky alebo na menšie plochy v záhone.

Magnolia stellata - drobnokvetá, zaujímavá a atraktívna pre jarný efekt. Pochádza z Japonska a určite si ju zamilujete pre jej jednoduchú krásu.

Magnolia denudata - M. holá s atraktívnymi a veľkými bielo-krémovými kvetmi.

Magnolia sieboldii - menej tradičný druh, ktorý kvitne už pri plnom olistení na prelome mája a júna.
Napriek tomu, že na jeseň magnólie opadávajú, strom zdobia neskôr zaujímavé semená a tiež kostra stromu a kôra vynikne aj v zimných mesiacoch.

Magnolia grandiflora je jediná vždyzelená magnólia, ktorá okrem listov vynikne aj lesklými tmavými listami počas celého roka. Mierny opad je v poriadku. Je mrazuvzdorná do -20 °C a vyžaduje chránenú polohu, darí sa jej na juhu SR. Obrovské krémové kvety kontrastujú s tmavými voskovými listami.

Prezrite si náš aktuálny sortiment magnólií v ponuke nášho eshopu

Mrazuvzdorná magnólia

Existuje niekoľko mrazuvzdorných druhov magnólie, ktoré bez problémov zvládajú slovenské zimy – dokonca aj v nižších a stredných polohách. Medzi tieto druhy patrí napríklad Magnolia stellata, Magnolia kobus alebo kompaktný Magnolia 'Susan'.

TIP: Inšpirujte sa aj článkom o najkrajších kvitnúcich stromoch do záhrad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kyslomilné trvalky

Trvalky do kyslej pôdy sú rastliny, ktorým sa darí v pôde s nižším pH – teda v kyslom prostredí. Ak máte na záhrade rašelinitú, lesnú alebo inak kyslú pôdu, môžete si vybrať z celého radu krásne kvitnúcich a nenáročných druhov.

Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.

Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad.

Pokiaľ máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov. Chybu neurobíte ani s bleduľou jarnou (Leucojum vernum), ktorá kvitne skoro na jar a rozžiari tak vašu záhradu pomerne skoro.

Na druhú stranu medzi obľúbené kyslomilné letničky sa radí napríklad begónia (Begonia), fuchsie (Fuchsia) alebo netýkavka (Impatiens).

Substrát pre kyslomilné rastliny

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy s nízkym pH, ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu. Takýto substrát musí byť nielen kyslý, ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.

V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín. Dôležité je tiež rastliny zalievať dažďovou vodou, tvrdá voda s vápnikom totiž pôdu znehodnocuje.

Hnojivo pre kyslomilné rastliny

Kyslomilné kvety majú špecifické nároky nielen na pôdu, ale aj na hnojenie. Veľa ľudí sa preto zaujíma o to, ako hnojiť kyslomilné rastliny. Dôležité je pamätať na to, že neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé – pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví. Preto treba používať práve špeciálne hnojivo určené pre kyslomilné rastliny.

Kyslomilné ovocie

Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek – darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.

Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.

Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.

Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) – známu pod názvom americká brusnica. Jedná sa o plazivú rastlinu s dlhými výhonkami a červenými plodmi.

Kyslomilná zelenina

Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde.

Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie. Práve kyslá pôda podporuje ich zdravý rast a tvorbu bohatej úrody.

V kyslej pôde sa darí aj rebarbore (Rheum rhabarbarum), ktorá ocenia kyprú, humóznu a kyslú pôdu.

Kyslomilné kríky

Kyslomilné kríky dokážu vytvoriť efektnú kvetinovú scenériu, ponúknuť úrodu chutného ovocia alebo poslúžiť ako pôdopokryvné rastliny.

Jedným z najobľúbenejších kyslomilných kríkov je už spomínaný rododendron, ktorý na prvý pohľad upúta pozornosť svojim mohutným kvetenstvom. Zaujímavým a celoročne atraktívnym kerom je pieris japonský (Pieris japonica). Je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Okrem toho stojí za zmienku aj vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea).

Kyslomilné kríky potom môžu byť aj jedlé. Typickým zástupcom už spomínanej kanadskej čučoriedky. Do tejto kategórie sa ale radí aj brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon) alebo muchovník (Amelanchier).

TIP: Bojujete v záhrade s nedostatkom vlahy? Inšpirujte sa, aké sú obľúbené rastliny do suchej záhrady.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Ako pestovať kiwi doma, aby ste si mohli vychutnať šťavnaté plody plné chuti? V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako kiwi sadiť, aké podmienky mu poskytnúť a na čo si dávať pozor.

Ako pestovať kiwi

Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Na jednom mieste rastú 40 – 50 rokov, preto je z dlhodobého hľadiska dôležitý aj výber správneho miesta na výsadbu.

Pestovanie kiwi v kvetináči

Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu. Dbajte na pravidelnú zálievku, ale dávajte pozor, aby ste rastlinu nepreliali.

Kiwi pestovanie na záhrade

Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Dávajte si tiež pozor na možné premokrenie.

Odrody kiwi

Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Obyčajne sa však aj takáto rastlina podporí ešte iným kultivarom, pre lepšiu úrodu.

Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Pokiaľ máte málo miesta postačí aj pár rastlín.

Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje. Listy sú bielo-zeleno-ružové.

Rozlišovacie znaky kvetov

Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Opelenie prebieha prostredníctvom včiel a čmeliakov.

Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Kvety kvitnú na jednoročných výhonoch vyrastajúce z 2 ročného niekedy i staršieho dreva, preto je dôležitý aj rez, aby ste sa neobrali o budúcu úrodu.

Mrazuvzdorné kiwi

Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta – takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Pestuje sa ako popínavá liana a potrebuje oporu.

Ako zasadiť kiwi

Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Kiwi si vyžaduje aj mulčovanie, ktoré chráni plytký koreňový systém, udržiava pôdu vlhkú a v zime pôsobí ako ochrana.

Vysadte si niektorú z odrôd kiwi z ponuky nášho eshopu

Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Ide o rýchlo rastúcu lianu a výhonky musíte od začiatku vyväzovať k pripravenému drôtu a konštrukcii.

Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Táto vrstva bude slúžiť ako drenáž.

Opora pre kiwi

Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Často sa pestuje podobne ako vinič.

Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Prvý drôt umiestnite asi 90 cm nad zemou a druhý drôt 50 cm nad prvým.

Rez kiwi

Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Pravidelným prerezávaním sa zabezpečí, že rastlina bude mať dostatok nových konárov, ktoré budú prinášať ovocie.

Kedy strihať kiwi

Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Vo všeobecnosti sa odporúča jarný a letný rez kiwi.

Ako strihať kiwi

Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. Zatiaľ čo hlavný tvarovací a plodonosný rez sa vykonáva na jar, letný rez sa používa najmä na udržiavanie rastliny a podporu dozrievania plodov.

Jarný rez kiwi

Jarný rez kiwi sa zvyčajne vykonáva koncom zimy, keď je tok šťavy menší a rastlina toľko neslintá, alebo po opade listov na jeseň.

Letný rez kiwi

V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Zároveň naplánujte, ktorý výhonok v budúcnosti nahradí starší výhonok.

Ako spracovať kiwi

Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Nezbierané plody môžu zostať na rastline dlhý čas, ale mrazom strácajú dobrú chuť a obsah vitamínu C. 

Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody. Môžete si pripraviť rôzne miešané ovocné šaláty, v ktorých dominuje kiwi, smoothies, nanuky, zmrzlinu, marmeládu, kiwi limonádu s ľadom, rezy kiwi, dezerty.

TIP: Chcete doplniť svoju záhradu o ďalší, možno menej známy druh ovocia? Prečítajte si článok o pestovaní figovníku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa o túto fascinujúcu rastlinu starať a ako vykonávať rez vistérie, aby mohla v plnej kráse rozkvitnúť vo vašej záhrade.

Wisteria pestovanie

Pri pestovaní vistérie si dajte pozor predovšetkým na správne zvolené stanovište. Táto rastlina vyžaduje slnečné, teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Čo sa pôdy týka, voľte priepustnú, hlinitú a výživnú pôdu, ktorú môžete vylepšiť humóznym kompostom s neutranou až zásaditou reakciou. Dajte si pozor na to, aby pôda neobsahovala nadmerné množstvo vápnika. V takom prípade by totiž listy mohli trpieť silným žltnutím.

Vyberte si voňavé vistérie v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou priestor v záhrade aj vy

Wisteria sadenie

Aby sa vistérie dobre ujala, sadíme ju najlepšie na jar. Na tento účel sa využívajú bezlisté sadenice zapestované v kvetináčoch alebo kontajneroch s pevným koreňovým balom. Ak sa rozhodnete pre jesennú výsadbu, riskujete, že dužinaté korene môžu uhnívať.

Sadenice nezabudnite dôkladne zaliať a pôdnu vlahu udržujte vlhkú, než dôjde k plnému zakoreneniu rastliny. Pôdu okolo vistérie zakryte vrstvou mulčovacej kôry.

Wisteria na pergole

Skôr než sa pustíte do samotnej výsadby vistérie, vyberte jej vhodné miesto v záhrade. Keďže sa jedná o popínavú rastlinu, bude k svojmu rastu potrebovať oporu. Pomocníkom jej môže byť pergola, mreža alebo stena, ktorú môže obopnúť. Keďže vistéria môže dorastať do veľkých rozmerov, doprajte jej dostatok priestoru. Práve pergolu pritom dokáže zaujímavým spôsobom ozvláštniť a zútulniť.

Vistéria pestovanie v kvetináči

Vistériu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu.

Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Ďalej je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať, pretože pestovanie v kvetináči obmedzuje prístup k živinám v pôde. Aj keď bude rastlina v kvetináči, stále potrebuje oporu, napríklad mreža alebo treláž, po ktorej sa môže šplhať. Pri pestovaní v nádobe je taktiež nutné rastlinu v zime chrániť pred mrazom.

Wisteria strihanie

Strihanie vistérie sa vykonáva vo februári, a to na 2-3 očká. Počas toho sa skráti hlavný výhon a postranné výhonky. Rez dlhých výhonov je možné vykonať aj po odkvitnutí. Druhý hlavný rez sa potom robí v auguste, kedy sa skracujú dlhé výhony a udržuje sa kompaktný stav rastliny. Pokiaľ viete, ako strihať vistériu, môžete tým podporiť jej zdravý vzhľad aj kvitnutie.

Aby wisteria kvitla

Kvetné púčiky vistérie sa zakladajú na krátkych postranných výhonkoch na staršom dreve. Rozkvitajú pritom postupne alebo sa môžu otvárať súčasne. Väčšinou sa kvety objavia skôr, ako sa rozvinú listy.

Kľúčovým krokom k podpore kvitnutia je už spomínaný pravidelný strih. Vistéria strihanie potrebuje, a preto sa tohto rezu nebojte. Vistéria je rýchlo rastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Veľa ľudí samozrejme zaujíma aj to, ako dlho kvitne vistéria. Akonáhle sa na rastline tieto nádherné kvety objavia, chceme si ich prítomnosť užiť čo najdlhšie. Hlavné obdobie kvitnutia pritom trvá približne 2 až 3 týždne.

Prečo nekvitne vistéria

Dôvodom nekvitnutia môže byť to, že vistériu pestujete príliš krátko. Medzi ďalšie faktory možno zaradiť zle zvolené stanovište. Rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi. Nemenej dôležitá je kvalitná pôda a pravidelná zálievka, na druhú stranu si ale dajte pozor na premokrenie. Pôdu je vhodné pravidelne obohacovať kompostom alebo organickým hnojivom, aby boli kvety vistérie výrazné.

Kedy kvitne wisteria

Zakúpené vrúbľované rastliny obvykle kvitnú po 3 rokoch. Preto buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie. Kvitnutie vistérie nastáva od apríla do júna.

Pokiaľ rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Ten kvitne po siedmich až desiatich rokoch.

Vistéria a jej kvitnutie

Vistérie kvitnú v niekoľkých krásnych farbách, pričom najbežnejšia je fialová či modrofialová, biela, ružová alebo modrá. Každá farba kvetov môže mať rôzne odtiene, od jemných po intenzívne, a závisí od konkrétnej odrody vistérie.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka veľa včiel a iného hmyzu (najmä najväčšie včely –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dreváriky). Preto, ak plánujete umiestniť vistáriu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmito návštevníkmi.

V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti steny alebo na južnú stranu.

Vistérie môžu v záhrade skvele vyzerať napríklad v kombinácii s ružami. Ak pestujete ruže, prečítajte si aj článok o tom ako správne rezať ruže.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Charakteristika ježibaby

Ježibaba, inak označovaná aj ako okrúhly bodliak, latinsky Echinops na prvý pohľad naozaj ako bodliak vyzerá. Nahráva tomu guľovitý tvar jej kvetov aj charakteristická modrá farba. Pochádza zo Stredomoria a bežne dokáže dorastať do výšky okolo 80 cm. Hoci rastlina na prvý pohľad môže vyzerať exoticky, v skutočnosti je príbuzná s tými, ktoré už v našich podmienkach dávno zdomácneli.

Ježibaba guľatohlavá

Echinops sphaerocephalus má podobu vysokej trvalky s guľovitými kvetmi belavej, svetlo modrej až zelenošedej farby. Je obľúbená pre svoje dekoratívne kvety a odolnosť voči suchu. Na Slovensku i v Čechách sa vyskytuje roztrúsene po celom území. Môžeme ju nájsť okolo železničných a cestných násypov, v suchých priekopách pozdĺž ciest alebo na brehoch riek.

Ježibaba belasá

Echinops ritro je nižší druh ježibaby s výraznými modrofialovými kvetmi. Výborne sa hodí do záhonov aj ako sušina do váz. Preferuje slnečné a suché stanovište.

Ježibaba modrá

Echinops bannaticus je stredne vysoký druh s guľovitými modrými kvetmi. Vyniká pravidelným tvarom kvetenstva a je atraktívna pre opeľovače. Skvelá do prírodných aj moderných záhrad. Známa je aj biela odroda Star Frost.

Pestovanie ježibaby

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie ježibaby vo vašej záhrade, je samozrejme dôležité tejto rastline dopriať adekvátne podmienky. Pri výseve zo semien ich môžete do pôdy vysiať už v marci doma a predpestovať si sadenice, ktoré počas mája umiestnite na vonkajšie stanovište (akonáhle pominú posledné mrazíky).

Nechcete riskovať neúspech pri výsadbe zo semien? Zaobstarajte si sadenice ježibaby a vysaďte ich priamo do záhona či nádoby

Ježibaby doslova milujú plne slnečné stanovište, nebojte sa im ho preto dopriať. Pôdu voľte dobre priepustnú a vyhnite sa sadeniu rastliny do ťažkej ílovitej pôdy. Pestovanie ježibaby je veľmi nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci. Skvele sa pritom hodí aj na rez, pričom vo váze má tendenciu vydržať pomerne dlho. Okrem toho sa často používa aj v suchých väzbách, kde vynikne jeho jedinečná štruktúra.

Ježibaba kvet

Ježibaba na prvý pohľad rozhodne zaujme svojím guľovitým súkvetím, ktoré sa sfarbuje do modra. Kvet ježibaby láka včely a tiež ďalší hmyz, vďaka čomu patrí medzi dôležité medonosné rastliny.

Semená pritom vynikajú svojou vysokou klíčivosťou. Preto možno odporučiť vyzreté súkvetie včas odstraňovať, aby ste zabránili tomu, že sa ježibaby čoskoro rozšíria do celej záhrady.

Semana ježibaby pritom majú aj svoje praktické využitie. Niektorí ich zbierajú počas septembra, kedy plne dozrievajú, drvia ich a vyrábajú z nich tinktúru.

TIP: Ďalšou zaujímavou rastlinou do vašej záhrady môže byť napríklad čemerica, ktorá sa v poslednej dobe radí medzi často vyhľadávané trvalky. Prečítajte si v našom článku všetko o pestovaní čemerice a ozdobte s jej pomocou daný priestor aj vy.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Suchomilné trvalky

Ako suchomilné trvalky sa označujú tie trvalky, ktoré sú prispôsobené náročným podmienkam. Veľmi dobre zvládajú dlhodobé sucho, silné slnko a aj vietor. Často vytvárajú hlboké korene alebo majú dužinaté listy, vďaka ktorým efektívne hospodária s vodou. Väčšina suchomilných trvaliek má dlhý životný cyklus a nevyžaduje časté presádzanie. Pri správnej výsadbe a minimálnej starostlivosti vydrží na jednom mieste aj mnoho rokov.

Mnohé suchomilné rastliny do záhrady menia svoju podobu v priebehu roka – kvitnú od jari do jesene, farbia listy či tvoria dekoratívne semenníky. Aj po odkvitnutí zostávajú vizuálne zaujímavé, takže môžu vašu záhradu ozvláštniť po celý rok.

Aby sa suchomilným trvalkám darilo, voľte ideálne plne slnečné miesto. Mierny svah alebo vyvýšené záhony zaručia dobrý odtok vody a zabránia premokreniu. Pôda by mala byť priepustná, skôr chudobná a piesočnatá.

Medzi obľúbené suchomilné trvalky sa radí napríklad levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rozchodník (Sedum), kocúrnik (Nepeta) či Agastache (Agastache).

S čím trvalky do sucha v záhone kombinovať?

Suchomilné trvalky skvele vyniknú v kombinácii s ďalšími odolnými rastlinami a štrukturálnymi prvkami, ako sú kamene, drevo či štrk. Pri plánovaní záhona nezabudnite zohľadniť nielen podmienky, ktoré dané rastliny potrebujú, ale aj ich vzhľad.

Napríklad levanduľu môžete doplniť šalviou (Salvia), rozchodníkom či tymiánom (Thymus) a vytvoriť tak vzhľad inšpirovaný Stredomorím. Pri pestovaní rozchodníka ho môžete doplniť kostravou (Festuca) a materinou dúškou (Thymus) a zaistiť tak zaujímavý nízky kobercovitý efekt.

Suchomilné trvalky do nádob

Výsadba suchomilných rastlín do kvetináčov alebo nádob je ideálne riešenie pre tých, ktorí chcú pestovať zeleň na balkónoch, terasách alebo tam, kde nie je klasická záhrada. Nádoby umožňujú ľahké prenášanie, cielené zalievanie aj lepšiu kontrolu nad pôdnymi podmienkami.

Pri výbere nádoby myslite na to, aby mala odtokové otvory. Pre väčšie kríky vždy použite hlbšie nádoby, minimálne 30 cm. Voľte priepustný a ľahký substrát – ideálna je zmes pre sukulenty alebo trvalky. Na dno kvetináča dajte vrstvu keramzitu či štrku, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov.

Mrazuvzdorné druhy môžete aj počas zimných mesiacov nechať vonku, ale je dôležité chrániť kvetináč, napr. jutou alebo bublinkovou fóliou. Citlivé druhy presuňte do svetlého, chladného miesta bez mrazu. V zime ich zalievajte len minimálne. Na jar pridajte pomaly rozpustné hnojivo. Vyhnite sa však prehnojeniu - suchomilky nepotrebujú bohatú výživu.

Na pestovanie v nádobách sa hodí napríklad levanduľa, rozmarín (Rosmarinus), kocúrnik, rozchodník alebo tymián (Thymus).

Suchomilné trávy

Suchomilné okrasné trávy sa v záhradách tešia veľkej popularite. Trávy ponúkajú jemnú štruktúru listov, vzdušné súkvetia a rôznu výšku, čím oživujú záhony plné sukulentov alebo bylín. Ich textúra prináša do výsadby hĺbku a zamedzuje jednotvárnosti.

Vzhľadom na ľahkosť jednotlivých stebiel trávy okamžite reagujú aj na jemný vánok a prinášajú do záhrady pohyb. Vďaka tomu môže vaša výsadba pôsobiť naživo a dynamicky. Mnohé z nich si zachovávajú svoj vzhľad aj počas zimného obdobia, takže si ich estetiku môžete užívať celoročne.

Z obľúbených suchomilných tráv do záhrady stojí za zmienku napríklad kostrava (Festuca), perovec (Pennisetum), ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), smlz (Calamagrostis Varia) alebo rôzne druhy ostrice (Carex).

Okrasné trávy do kvetináča

Okrasné trávy nie sú len pre záhony – skvele vyniknú aj v nádobách na balkóne, terase alebo pri vchode. Vďaka svojmu tvaru, pohybu a nenáročnosti dodajú výsadbe vzdušnosť a moderný vzhľad.

Do nádob sa skvele hodí napríklad kostrava, perovec, ostrica alebo smlz (Calamagrostis). Na dosiahnutie pestrého a harmonického vzhľadu ich môžete kombinovať s kvitnúcimi trvalkami, napríklad levanduľou, rozchodníkom alebo šalviou. Skvelého efektu docielite aj s bylinkami, sukulentmi a rozchodníkmi.

Zálievku treba voliť naozaj striedmu. Trávy nezalievajte príliš často, ale keď už, tak dôkladne. Pamätajte na to, že substrát nesmie byť trvalo mokrý. Na jar je vhodné zrezať suché listy cca 5–10 cm nad zemou. Každé 2–3 roky alebo pri prerastaní kvetináča je dôležité trávy presadiť.

Suchomilné dreviny

Suchomilné kríky a menšie stromy predstavujú skvelú kostru záhrady – dodávajú výsadbe výšku, štruktúru a tieň bez toho, aby vyžadovali pravidelnú zálievku. Sú ideálne voľbou do miest s obmedzeným prístupom k vode, kamenistých svahov alebo mestských záhrad bez zavlažovania.

V záhrade môžu nájsť uplatnenie aj ako živý plot. Husto rastúce druhy poslúžia ako prírodná bariéra, ktorá chráni pred vetrom aj pohľadmi okoloidúcich. Dekoratívne kríky sa potom skvele hodia na solitérnu výsadbu. Vhodné druhy je možné začleniť do zmiešaných záhonov spolu s trvalkami a trávami – vytvoria prirodzene pôsobiacu kompozíciu s celoročnou štruktúrou.

V rámci pestovania suchomilných stromov do záhrady je vhodné uprednostniť dobre priepustnú pôdu. U ílovitých pôd môže byť vhodné zlepšiť drenáž pridaním štrku alebo piesku. Pri výsadbe potom kríky a stromy zbytočne nazahlcujte vodou. Ideálna doba výsadby je na jar alebo na jeseň, kedy ešte nepanuje extrémne horúco.

Väčšina suchomilných kríkov dobre znáša tvarovací rez – robí sa najčastejšie skoro na jar. Rez podporuje hustejší rast a dlhšie kvitnutie.

Obľúbené kríky a dreviny, ktoré zvládnu sucho

Z obľúbených kríkov a drevín, ktoré sucho bez problémov zvládnu, možno menovať napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea) alebo muchovník (Amelanchier). Skvele vyzerá aj škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) alebo hlohyňa (Pyracantha).

TIP: Máte opačný problém a hľadáte skôr rastliny, ktoré zvládnu väčšiu mieru vlhkosti? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na pestovanie vlhkomilných rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.