Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. V poslednom období je zaznamenaný obrovský vzostup a obľúbenosť znovu používať túto trvalku do záhonov vďaka novým kultivarom a žiarivým farbám.

Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Výnimkou nie je biele, žlté, ružové, bordové sfarbenie a rôzne odtiene týchto farieb.

Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Každoročne vás na trhu prekvapia nové a nové kultivary, pretože na šľachtenie je táto trvalka ako stvorená.

Kedy kvitne echinacea

Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Echinacea na jeseň aj v lete vašu záhradu zahalí do krásnych pestrofarebných odtieňov.

Echinacea druhy

Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Terč je plnokvetý, smotanovobiely s oranžovým očkom a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé krémovobiele lupene.

Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.

Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.

Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.

Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.

Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Vašu záhradu určite premení aj variant 'Hot Papaya'.

Ako pestovať echinaceu

Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V polotieni budú síce rásť ale nie dostatočne kvitnúť.

 Tip záhradného architekta

Echinacea najlepšie vynikne vo väčšej skupine, nie ako osamelá rastlina. Do trvalkového záhona ju vysádzajte aspoň po 3 až 5 kusoch jedného kultivaru. Výsadba tak bude pôsobiť prirodzenejšie a počas kvitnutia vytvorí výrazný farebný efekt. Veľmi pekne sa kombinuje s okrasnými trávami, šalviou, kocúrnikom, perovskiou či rozchodníkom.

 Pri výbere stanovišťa myslite najmä na dobre priepustnú pôdu. Echinacea zvládne po zakorenení aj kratšie obdobie sucha, oveľa horšie však znáša dlhodobo premokrenú pôdu, najmä počas zimy. Práve zimná vlhkosť býva častým dôvodom, prečo rastlina po niekoľkých sezónach zo záhona zmizne.

Praktická rada: Odkvitnuté kvety nemusíte na jeseň odstrániť všetky. Niekoľko súkvetí nechajte na rastline až do jari – záhon bude zaujímavý aj počas zimy a semená zároveň poslúžia ako potrava pre vtáky. Zvyšné kvety môžete počas leta priebežne odstrihávať, čím podporíte tvorbu ďalších kvetov.

V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Vysaďte si tieto krásne slniečka na vašej záhrade aj vy.

Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Na zimu zaťahuje a na jar môžete orezať celú rastlinu.

Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Tam je vhodné vykonať jarné alebo jesenné delenie trsov.

Prečítajte si ako správne rozmnožovať echinaceu ale aj iné trvalky ako napríklad kokardu, astru alebo heuchery.

Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Echinacea v záhone nádherne vynikne a patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám.

Echinacea strihanie

Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Rastlinu môžete pokojne odkvitnutých kvetov zbaviť až na jar, konkrétne zhruba v marci.

Echinacea zazimovanie

Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Pokiaľ echinaceu pestujete v chladnejších lokalitách, môžete ju navyše prikryť čečinou.

Echinacea pestovanie v kvetináči

Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pri pestovaní v kvetináči pamätajte na pravidelnú zálievku.

Echinacea výsev

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.

Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny. Hnojením potom môžete docieliť bohatší kvet.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Aktualizované 9/2026

Druhy tulipánov

Tulipány existujú v desiatkach odrôd a farebných variantov, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj dobou kvitnutia či výškou. Pestovanie tulipánov v záhrade tak začína výberom vhodného druhu.

Skalkové tulipány

Pokiaľ hľadáte jemné a nenáročné kvety pre menšie záhony alebo skalničky, ideálnou voľbou sú skalkové tulipány. Tieto nízke a často skoro kvitnúce druhy vyniknú najmä na slnečných miestach a dobre sa kombinujú s ostatnými jarnými cibuľovinami.

Jednoduché tulipány

Obľúbenou klasikou medzi záhradkármi zostávajú jednoduché tulipány, ktoré majú pravidelný tvar kvetu a kvitnú väčšinou skoro na jar. Sú vhodné do riadkových výsadieb, kvetinových záhonov i kvetináčov, a často tvoria základ jarných kvetinových aranžmánov.

Ostatné tulipány

Do kategórie ostatné tulipány potom patrí pestrá škála okrasných a často aj výraznejších odrôd – napríklad zelenokveté, papagájovité alebo ľaliokveté tulipány.

Pokochajte sa celým sortimentom tulipánov, ktoré rozžiaria vašu záhradu a prinesú do nej jar

Kedy sadiť tulipány

Pokiaľ po týchto rastlinách v záhrade túžite aj vy, iste budete skôr alebo neskôr riešiť, kedy sa vysádzajú tulipány. Tulipány sa vysádzajú na jeseň, ideálne od polovice septembra do konca októbra. Jednotlivé cibule totiž potrebujú čas na zakorenenie, než začne mrznúť. Prezimovaním v pôde prejdú prirodzeným „chladom“, ktorý je kľúčový pre jarné kvitnutie. Sadenie tulipánov na jeseň je teda prvým predpokladom úspechu v ďalšom roku.

Môžeme tulipány sadiť na jar?

Výsadba tulipánov a iných cibuľovín sa najčastejšie vykonáva práve na jeseň. Pokiaľ sa rozhodnete pre ich jarnú výsadbu, pravdepodobne nevykvitnú vôbec, alebo len veľmi slabo a neskoro. V niektorých prípadoch sa ale cibule v zemi aklimatizujú a kvet prinesú až ďalšiu jar – za predpokladu, že dobre prečkajú zimu. Sadenie tulipánov na jar tak, aby ste docielili kvety v lete, preto odporučiť nemožno.

Sadenie tulipánov

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať tulipány. Teplota pôdy na sadenie tulipánov by sa mala pohybovať okolo 10 °C. Dôležité je, aby ešte nepanovali mrazy. Veľkú úlohu zohráva aj správne zvolené stanovište. Ideálne je slnečné miesto alebo polotieň. Vyhýbajte sa miestam, kde stojí voda, mohli by tu totiž začať uhnívať jednotlivé cibule.

Praktický trik pri výsadbe: Cibuľky si najskôr rozložte

 Predtým, ako začnete kopať jamky, položte všetky cibuľky na povrch pôdy a pozrite sa na výsadbu z odstupu. Veľmi rýchlo uvidíte, kde je cibuliek priveľa, kde chýbajú a či skupiny pôsobia prirodzene. Až keď ste s rozmiestnením spokojní, začnite ich vysádzať. Tento jednoduchý postup je obzvlášť užitočný pri kombinovaní viacerých farieb a odrôd.

A ako sadiť tulipány? Pôdu na výsadbu tulipánov voľte dobre priepustnú, ideálna je piesočnatá alebo hlinitá. Pred samotnou výsadbou je vhodné pôdu nakypriť do hĺbky zhruba 20–30 cm. Cibuľky vysádzajte do dvojnásobnej až trojnásobnej hĺbky výšky cibule (teda cca do hĺbky 10 až 15 cm). Tulipány sa vysádzajú špičkou nahor a rozostup medzi jednotlivými cibuľami by mal byť 8 až 10 cm. Po zasadení cibuliek všetko zasypte zeminou a jemne pritlačte. Nezabudnite na dôkladnú zálievku, aby sa zemina usadila. Celok môžete prikryť mulčom, aby ste cibuľa ochránili pred mrazom.

Praktický tip: Vysaďte tulipány do skupín

Ak chcete, aby tulipány v záhone pôsobili prirodzene a zároveň vytvorili výrazný farebný efekt, nevysádzajte ich jednotlivo v pravidelných rozostupoch. Oveľa krajšie vyniknú v skupinách po 7 až 15 cibuliek jednej odrody alebo podobných farebných odtieňov. Pri väčšej ploche môžete vytvoriť niekoľko nepravidelných skupín, ktoré sa budú medzi ostatnými rastlinami prirodzene opakovať.

 Tip záhradného architekta: Ak nechcete, aby po odkvitnutí tulipánov zostali v záhone prázdne miesta, vysaďte ich medzi trvalky, ktoré začínajú naplno rásť o niečo neskôr. Vhodné sú napríklad pakosty, kocúrniky, šalvie či okrasné trávy. Keď listy tulipánov začnú žltnúť a strácať na atraktivite, postupne ich prekryjú nové listy trvaliek.

Sadenie tulipánov do kvetináča

Výsadba tulipánov do kvetináča sa v niekoľkých ohľadoch líši od klasickej výsadby do záhona. Poďme sa preto pozrieť na to, ako pestovať tulipány v kvetináči. Cibuľa sa v kvetináči sadí plytšie, obvykle do hĺbky 8–10 cm, pretože vrstva zeminy je menšia. Na rozdiel od záhona, kde sa dodržujú rozostupy okolo 8–10 cm.

Na dno kvetináča je dôležité umiestniť drenážnu vrstvu – napríklad keramzit alebo štrk – a použiť kvalitný, dobre priepustný substrát. Po výsadbe tulipány zalejeme, ale na rozdiel od záhona musíme kvetináč občas skontrolovať, pretože zemina v nádobe rýchlejšie vysychá.

Veľkým rozdielom je aj prezimovanie – zatiaľ čo tulipány v krajine bežne prezimujú bez problémov, v kvetináči hrozí premrznutie cibuliek. Preto je vhodné kvetináče obaliť izolačným materiálom, preniesť ich na chránené miesto alebo ich zakopať aj s nádobou do zeme. Po odkvitnutí necháme listy úplne zožltnúť a potom cibuľky buď vyberieme a uskladníme, alebo ich ponecháme v kvetináči až do jesene. Sadenie tulipánov do nádob môže byť skvelým spôsobom, ako ozvláštniť balkón alebo terasu.

Tip záhradného architekta: Vyskúšajte „lasagne“ výsadbu

 Do väčších kvetináčov môžete cibuľoviny vysadiť vo viacerých vrstvách nad sebou. Tejto metóde sa niekedy hovorí „lasagne“ výsadba. Hlbšie môžete umiestniť väčšie cibuľoviny, napríklad tulipány, nad ne narcisy alebo hyacinty a najvyššie drobné cibuľoviny, ako sú krokusy či modrice. Cibuľky jednotlivých vrstiev ukladajte tak, aby neležali priamo nad sebou. V jednej nádobe tak získate bohatšiu výsadbu a postupné kvitnutie počas jari.

Tulipány po odkvitnutí

Po odkvitnutí tulipánov je dôležité sa o nich správne postarať, aby mohli vykvitnúť aj budúci rok. Ihneď po odkvitnutí odstrihnite alebo odlomte kvet (so semenníkom), ale rastline ponechajte zelené listy. Vďaka tomu tulipány nebudú zbytočne vkladať energiu do tvorby semien.

Listy nechajte úplne zožltnúť a zvädnúť a až potom ich odstráňte. Ak máte tulipány ako trvalku na rovnakom mieste, môžete cibuľky nechať v záhone. Ak sú v kvetináči alebo na menej vhodnom stanovisku, môžete ich po zatiahnutí listov vybrať, usušiť a uskladniť.

Tip záhradného architekta: Čo robiť, keď tulipány po rokoch kvitnú menej

 Možno ste si všimli, že tulipány prvú jar nádherne kvitnú, no v ďalších rokoch sú kvety menšie alebo sa objavia iba listy. Nemusí ísť o chybu v pestovaní. Niektoré moderné odrody postupne strácajú vitalitu a nemusia sa správať ako spoľahlivé trvalky. Ak chcete tulipány ponechávať v záhone viac rokov, vyberajte druhy a odrody vhodné na naturalizáciu. Pomôže tiež slnečné stanovište, priepustná pôda a ponechanie listov až do ich úplného zožltnutia.

Kedy kvitnú tulipány

Tulipány kvitnú na jar – obvykle od apríla do mája. Konkrétne doba kvitnutia však závisia od odrody a počasia. Zatiaľ čo skoré druhy tulipánov môžu v niektorých prípadoch vykvitnúť už koncom marca, u neskorých sa kvety objavujú až na konci mája.

Pokiaľ chcete, aby rastliny vykvitli skôr ako prirodzene na jar, používa sa na to takzvané rýchlenie tulipánov. Cieľom tejto techniky je napodobniť podmienky panujúce počas jesene. Cibuľa sa najprv chladí – uloží sa na 10–14 týždňov do chladu (5–9 °C), napr. do chladničky alebo pivnice. Následne sa zasadia do kvetináča a prenesú sa do teplejšieho prostredia, kde začnú pučať a kvitnúť.

Kedy vybrať tulipány zo zeme

Tulipány by sa mali vybrať zo zeme po odkvitnutí, až keď ich listy úplne zožltnú a uschnú. Obvykle to nastáva v júni až júli, záleží však na počasí a konkrétne oblasti. Ak by ste cibuľa zo zeme vybrali skôr, cibuľa by zoslabla, pretože by ju listy nestihli dostatočne vyživiť. Kvôli tomu by následne ďalší rok nemusela vykvitnúť.

Cibuľky z pôdy vždy vyrýpnite veľmi opatrne. Odstráňte z nich zvyšky hliny a suchých listov a nechajte ich zhruba týždeň vyschnúť na suchom a vzdušnom mieste. Následne ich môžete uložiť na tmavé, suché a chladné miesto až do jesennej výsadby.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Aktualizované 9/2026

Zistite, ako popínavé ruže pestovať a na čo si dať pozor.

Obľúbené druhy popínavých ruží

Popínavé ruže je možné v základe rozdeliť do dvoch kategórií:

Prvá z nich je tvorená tými odrodami, ktoré sú charakteristické skôr menej ohybnými prútmi, bohatými kvetmi a zároveň pomerne dlhou dobou kvitnutia.

Druhú skupinu tvoria popínavé ruže, ktoré disponujú veľmi dlhými pružnými výhonkami a menším zoskupením kvetov. Medzi záhradkármi býva táto kategória popínavých ruží označovaná ako Rambler či lianovité popínavé ruže.

Čo sa týka obľúbených druhov popínavých ruží, tých existuje hneď niekoľko. Spomenúť môžeme napríklad popínavú ružu Rosa 'Cairo', ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi ružovými kvetmi. Ruža 'Coral Dawn' je krásna popínavá rastlina, ktorá sa pýši ružovými kvetmi strednej veľkosti (zhruba 8 cm).

Z ďalších odrôd stoja za zmienku ruže 'Crimson Glory'. Tie vytvárajú pomerne dlhé výhony pre ľahké upínanie na mreže, ploty či stromy. Pýši sa krásnymi purpurovými kvetmi. Ruža 'Don Juan' kvitne opakovane a vašu záhradu sfarbí do tónov tmavočervenej farby. Ruža 'Kimono' zaujme stredne veľkými kvetmi v ružovej farbe, pričom táto odroda dobre znáša aj polotieň.

Ďalšou opakovane kvitnúcou popínavou ružou je ruža 'Parade' s ružovými kvetmi. Hodí sa na tvorbu stien i porastov na oblúky, treláže či pergoly. Atraktívna ruža 'Paul Scarlet' ponúka šarlátovo červené kvety, pričom vytvára veľmi bujný porast. Kvety v tomto prípade kvitnú v rovnakom čase.

Ruža 'Sutter's Gold' poteší záplavou pestrých žltých až zlatých kvetov. Z ďalších žltých odrôd možno spomenúť ružu 'Goldenfinger', ktorá vytvára majestátny stĺp plný žiarivých kvetov. Ruža 'Ilse Krohn Superior' vyniká svojimi bohatými bielymi kvetmi. A pokiaľ zatúžite po popínavých ružiach v oranžovej farbe, odporúčame kultivar 'Westerland Orange'. V závislosti od konkrétnych podmienok sa môžete tešiť na kvety v marhuľovej až lososovej farbe.

Vyberte si sadenice popínavých ruží z našej aktuálnej a nechajte sa ich krásou doslova očarovať

Popínavé ruže pestovanie

Pestovanie popínavých ruží sa síce neradí k tým najjednoduchším záhradkárskym úlohám, ale vzhľadom na svoj krásny vzhľad to určite stojí za skúšku.

Samotné pestovanie popínavých ruží môžete začať buď na jar, alebo na jeseň. V oboch prípadoch odporúčame používať sadenice v bezlistom stave. Jednotlivé sadenice sa vysádzajú do vopred vyhĺbenej jamy, do ktorej ich umiestnite v takom náklone, aby ruže rástli smerom k podpore. Na uchytenie výhonkov môžete používať tyčky alebo napríklad praktické plastové úchytky.

Čo sa pôdy týka, ruže sa najviac vyžívajú v piesočnatohlinitej pôde s priepustnou spodnou vrstvou. Obsah humusu by sa v tejto pôde mal pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 %. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (to znamená pH pôdy 6 až 7).

Pre zdravý rast je dôležité zvoliť aj vhodné stanovište. Popínavej ruži sa bude dariť najmä na stanovisku, ktoré smeruje k juhovýchodu či juhozápadu. Dôležité je zaistiť ruži ochranu pred vetrom. U menších rastlín tieň nevadí, avšak vyrastené ruže potrebujú na vykvitnutie slnečný svit. Dajte si však pozor na celodennú žiaru, ktorá by mohla kvetom skôr ublížiť.

Popínavá ruža pri stene

Pomocou popínavých ruží môžete ozdobiť rôzne priestory. Staviť môžete nielen na ich pestovanie pri stene. Tieto rastliny sa môžu tiež ovíjať okolo kmeňov, popínať po plotoch či pergolách a vytvárať tak najrôznejšie romantické zákutia vo vašej záhrade.

Ak túžite po ruži pnúcej sa po múriku, odporúčame zamerať sa na rastliny s tuhšími výhonkami. V tomto prípade sa rastliny sadia od múrika vo vzdialenosti aspoň 10 cm, aby mohlo dôjsť k dostatočnému prúdeniu vzduchu. Prevísajúce druhy ruží potom môžu skvele "padať"z múrika smerom dole.

DOBRÁ RADA: Pri stene myslite na „dažďový tieň“

Miesto tesne pri stene domu môže zostať suché aj po daždi, pretože časť zrážok zachytí strecha. Popínavú ružu preto nevysádzajte úplne k múru a najmä v prvých rokoch pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy. Pri zalievaní smerujte vodu ku koreňom, nie na listy.

Popínavé ruže strihanie

Aby vám vaše pnúce ruže robili radosť, je nutné sa priebežne zamerať na ich rez a údržbu. Ako strihať popínavé ruže a kedy k akému strihu pristúpiť?

Jarný rez popínavých ruží

K prvému rezu popínavých ruží sa pristupuje najskôr po treťom roku ich života. Vtedy už majú nosné stonky poriadnu silu na pnutie. Rez popínavých ruží na jar zahŕňa odstránenie starého a mŕtveho dreva a odrezanie nepotrebných bočných vetvičiek.

V rámci omladzovacieho strihu popínavých ruží sa strihajú jedna či dve hlavné stonky priamo pri základni rastliny, zhruba 20 cm nad zemou. Malé bočné vetvy strihajte vždy za tretím očkom.

Jesenný rez popínavých ruží

Rez popínavých ruží na jeseň nie je výslovne nutné vykonávať. V tomto období môžete iba odstrániť nevzhľadné konce rastliny s odkvitnutými kvetmi a prípadne aj výhony, ktoré vám na záhrade prekážajú.

TIP ZÁHRADNÍKA: Výhonky veďte viac do strán

Chcete, aby popínavá ruža kvitla bohato po celej svojej výške? Mladé dlhé výhonky nevyväzujte iba kolmo nahor, ale veďte ich šikmo až takmer vodorovne. Podporíte tým tvorbu bočných kvitnúcich výhonkov. Ruža potom nebude kvitnúť iba na vrchole, ale kvety sa rovnomernejšie rozložia po celej ploche.

PRAKTICKÁ SKÚSENOSŤ: Nepritiahnite výhonky príliš pevne

Pri upevňovaní ruže k opore nechajte úväzok mierne voľný. Výhonky postupne hrubnú a príliš tesný drôt alebo úchytka sa do nich môže zarezávať a poškodiť ich. Vhodnejšie sú mäkké záhradnícke úväzky, ktoré môžete podľa potreby postupne povoľovať.

Škodcovia a choroby popínavých ruží

Za najhoršieho škodcu nielen popínavých ruží sú považované vošky. Pokiaľ sa u vás v záhrade objavia, môžete sa s nimi vysporiadať pomocou vhodného postreku.

Medzi ďalších často sa objavujúcich škodcov popínavých ruží sa radí múčnatka ružová. Poznáte ju podľa toho, že sa na listoch a výhonkoch objavujú šedé povlaky. Ďalšou nepríjemnou chorobou je hrdza ružová, ktorú rozpoznáte podľa červených výčnelkov a hrdzavých kôpok na listoch. V oboch prípadoch je na mieste pristúpiť k páleniu napadnutých výhonov a použitiu vhodného prípravku.

Pnúcu ružu môže potrápiť aj čierna škvrnitosť na listoch a výhonkoch, ktorá vytvára nevzhľadné čierne a žlto orámované škvrny.

PRAKTICKÁ SKÚSENOSŤ: Napadnuté listy nenechávajte pod ružou

Ak ružu napadne čierna škvrnitosť, hrdza alebo iná hubová choroba, napadnuté aj opadané listy priebežne pozbierajte a odstráňte. Nenechávajte ich ležať pod rastlinou ani ich nepoužívajte ako mulč. Znížite tak množstvo infekčného materiálu v okolí ruže a riziko opätovného šírenia choroby.

TIP: Premýšľate, s čím budú ladiť ruže vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na to, s čím tieto rastliny kombinovať.

Rašiť začína pomerne skoro a naopak listy si ponecháva často aj po mrazoch. Niektoré listy zostávajú na kríku počas celej zimy. Samozrejme, len pokiaľ je mierna. Na jar po odznení najväčších mrazov si vyžaduje hlbší rez, nakoľko kvitne na novom dreve. Ponechajú sa len základné kostrové konáre, ktoré sa zrežú na 50 cm. Bez problémov z nich dokáže bohato obrašiť.

Praktická skúsenosť: Ak sa vám budleja po zime zdá suchá a bez života, neponáhľajte sa s jej odstránením. Často namrzne iba nadzemná časť a rastlina neskôr vyženie nové výhonky zo spodnej časti kra. Pred definitívnym rozhodnutím jej preto doprajte čas do neskorej jari.

TIP: Doprajte budleji dostatok priestoru

Pri výsadbe myslite na jej konečnú veľkosť. Budleja dokáže počas jednej sezóny vytvoriť dlhé a široko rozložité výhonky, preto ju nevysádzajte príliš blízko chodníkov, terás ani menších trvaliek. Vyššie kultivary najlepšie vyniknú v zadnej časti záhona alebo ako solitéry, kde majú dostatok priestoru na vytvorenie prirodzeného tvaru.

Kvitne nádhernými metlinatými súkvetiami v lete až do prvých mrazov. Poznáme ich v odtieňoch fialovej, modrofialovej, ružovej, bielej aj karmínovej. Okrem klasických orgovánových súkvetí máva podľa druhu aj iné farebné prevedenia.

Aktuálna ponuka budlejí v našom eshope - vyberte si

Kvety intenzívne voňajú a lákajú do záhrady motýle a iné opeľovače. Motýle, najmä babôčky pávooké, milujú fialové kvety budleje.

Budleja strihanie

Pokiaľ chcete docieliť opakované kvitnutie dajte si tú námahu a odstraňujte odkvitnuté súkvetia. V jeseni dokáže nanovo zakvitnúť. Dá sa to však realizovať, len pokiaľ je nižších rozmerov. Vyžaduje slnečné stanovište, lebo v polotieni a v tieni slabšie kvitne. Pôda by mala byť výživná, ale priepustná a s podielom piesku. Plytko korení. V jarnom období môže namrznúť, ale veľmi dobre regeneruje. Uvíta ochranu v podobe nástieľky. Buddleja davidii ´Nanho Purple´ je zakrslejší kultivar s elegantne previsnutými vetvičkami.

Zaujímavé kultivary budleje: ´Royal Red´, ´White Bouquet´, ´Nanho Purple´, ´Pink Delight´, ´NanhoBlue´, ´Black Knight´.

Žlto kvitnúca je napr. Buddleja madagascariensis alebo Buddleja × weyriana 'Sungold', ktorá patrí k hybridom. Kvety sú usporiadané v guľovitých zhlukoch pozdĺž kvitnúcej laty. Voňajú a tiež lákajú neuveriteľné množstvo hmyzu. Najzaujímavejšia žltokvitnúca je snáď Buddleja globosa ´Orange Ball´, ktorá ma jednotlivé guľovité súkvetia na samostatných stonkách. A ako hybrid z nej vznikol aj u nás pestovaný ´Sungold´.

Najrýchlejší spôsob rozmnožovania je odrezkami v lete (júl – august). Odrezky musia byť polodrevnaté, vyzreté, bezkvetné a namočené do stimulátora, ktorý urýchli ich zakoreňovanie priamo v pôde alebo v nádobe. Pre dosiahnutie rýchlejšieho efektu v záhrade odporúčame zakúpiť vyššie kontajnerované sadenice, ktoré už vykvitnú v prvom roku po výsadbe.

Do pozornosti dávame aj zaujímavú budleju striedavolistú (Buddleja alternifolia), ktorá sa vyznačuje dlhými súkvetiami kvetov, ktoré sa striedajú po celej dĺžke nového výhonku. Je odolnejšia voči mrazom než budleja Dávidova. Vyžaduje dostatočný priestor, aby ovisajúce kvitnúce súkvetia vynikli. Môže byť ružovej alebo fialovej farby. Má striedavé postavenie listov a reže sa po odkvitnutí v lete. Kvitne potom na nových výhonkoch. Rezať sa však nemusí, kvôli svojmu prirodzenému voľnému tvaru.

Budleja vynikne vo voľne rastúcom živom plote, ako výplňový ker v pozadí zmiešaného záhona, vo veľkej nádobe, ale aj ako solitéra v trávniku.

RADA: Budleja v nádobe potrebuje viac starostlivosti

Kompaktnejšie kultivary môžete pestovať aj vo väčšej nádobe na terase či balkóne. Vyberte nádobu s dostatočnými odtokovými otvormi a kvalitným priepustným substrátom. Rastlina pestovaná v nádobe je však citlivejšia na preschnutie aj zimný mráz, preto potrebuje pravidelnejšiu kontrolu zálievky a na zimu ochranu koreňového balu.

Spríjemnite si letné dni a večery posedením v záhrade s rozkvitnutou budlejou.

TIP: Budleja ako magnet na motýle

Ak chcete vytvoriť záhradu atraktívnu pre motýle a ďalšie opeľovače, budleju skombinujte s ďalšími postupne kvitnúcimi rastlinami. Vhodnými spoločníkmi sú napríklad levanduľa, šalvia, kocúrnik, echinacea, rudbekia či rozchodníky. Záhon tak nebude atraktívny iba počas kvitnutia budleje, ale poskytne potravu opeľovačom počas podstatne dlhšieho obdobia.

TIP: Prečítajte si aj článok o kvitnutí vistérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Aktualizované 9/2026

Pestovanie cesnaku

Príprava cesnaku na sadenie nie je vôbec zložitá, lebo nie je náročný na pestovanie a vyhovuje mu takmer každá pôda, okrem ťažkej podmáčanej pôdy.

Cesnak sa rozdeľuje podľa pestovateľskej odrody na jarné a jesenné. Sadenie jesenného cesnaku prebieha spravidla od konca októbra do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok aj do polovice decembra.  Ďalšie rozdelenie je z botanického hľadiska:

Paličiaky – s kvetnou stonkou a pacibuľkami. Pokiaľ chcete získať väčšie strúčiky, kvetné stonky je nutné vylamovať. Aj z pacibuliek získate cesnak. V prvom roku vyrastú jednostrúčikové guľaté hlávky, ktoré sa v druhom roku rozdelia a získate klasický cesnak.

Nepaličiaky – nevytvára kvetnú stonku a cibuľa je viac zložená

Výsadba cesnaku

Vysádza sa do vopred pripravenej, odburinenej a prekopanej pôdy, čerstvo nehnojenej maštaľným hnojom. Ideálne po uhorkách, hlúbovinách a zemiakoch. Nevhodnými predplodinami sú strukoviny a cibuľa.  Pravidelným striedaním plodín zamedzíte výskytu škodcov a chorôb a podporíte aj zdravší rast.

Pozor na plytké sadenie cesnaku. Cesnak vysádzajte hlboko 8 - 10 cm do riadkov, podľa veľkosti strúčikov. Jednotlivé rozostupy by mali byť 10-15 cm od seba, rady 20 - 30 cm.

 TIP Z PRAXE: Strúčiky vysádzajte správnou stranou

 Pri výsadbe cesnaku dávajte pozor na orientáciu strúčikov. Do pôdy ich vkladajte širšou, plochou časťou smerom nadol a špičkou nahor. Práve zo spodnej časti vyrastajú korene, zatiaľ čo zo špičky nový výhonok. Strúčiky do pôdy netlačte nasilu, aby ste nepoškodili ich spodnú časť. Jednoduchšie je pripraviť jamku alebo ryhu, strúčik do nej vložiť a následne ho zahrnúť zeminou.

Stáva sa, že cesnak do zimy ešte vyrastie. Mnohí majú skúsenosti, že to nie je prekážkou, ale nemalo by sa to stať. Pravdepodobne sa jednalo o plytšiu výsadbu. Hrozí omrznutie. Počas teplého obdobia počas zimy a dostatočných zrážkach sa však tomu mnohí nevyhnú ak je cesnak vysadený plytko.

Vyberte si z našej aktuálnej ponuky sadbového cesnaku na jesennú výsadbu

Pokiaľ z nejakého dôvodu jesennú výsadbu nestihnete, každý cesnak sa dá vysadiť aj na jar. Väčšinou to nemá vplyv na výšku výnosu. Počítajte však s neskorším zberom.

Pozor aj na okopávanie, aby sa nepoškodila výsadba. Cesnak má prvé listy krehké. Preto odporúčame len prekyprenie okolo a samozrejme počas mája a júna mu vyhovuje bohatšia zálievka. Pre cesnak je dôležitá prevzdušnená pôda aspoň 3x za sezónu.

České a slovenské odrody cesnaku

Teraz, keď už vieme ako sadiť cesnak, pozrieme sa bližšie na našu ponuku odrôd cesnakov. Nájdete v nej napríklad aj tieto vynikajúce odrody:

Lukan

je nepaličiak, s veľmi ostrou a zároveň príjemnou chuťou. Obal je biely s jemne fialovým nádychom. Výborne sa skladuje. V jednej hlavičke môže mať 8-17 strúčikov.

Vekan

je paličiak, s príjemnou ostrou chuťou. Obal je sivobiely s výraznými fialovými škvrnami. Skladovateľnosť je dobrá, dá sa zberať aj za zelena. 8-12 strúčikov v hlavičke.

Záhorský II

je nepaličiak so širokými listami. Obalové suknice sú sivobiele. Má dobrú skladovateľnosť a ostrú ušľachtilú chuť. V hlavičke sa môže nachádzať 8-15 strúčikov.

Mojmír

je slovenská odroda cesnaku. Je to nepaličiak. Vytvára stredne pevné až pevné cibule. Obal je sivobiely, s riedkym výskytom fialových škvŕn. Chuť je príjemná, ušľachtilá.

Matúš

je ďalšia slovenská odroda cesnaku. Je to paličiak, ktorý sa vyznačuje ostrou, príjemnou chuťou. Obalové suknice sú biele s fialovými škvrnami a hnedými žilkami.

Neváhajte a využije našu ponuku. Získate zdravý sadbový materiál. Cena cesnaku na pultoch v obchodných reťazcoch stúpa. Pokiaľ máte priestor, dopestujete si množstvo cesnaku na domáce využitie. Doma vypestovaná zelenina chutí najlepšie.

PRAKTICKÁ RADA:
Hlávky cesnaku rozdeľte na jednotlivé strúčiky až krátko pred výsadbou. Vyberajte najmä zdravé, pevné a nepoškodené strúčiky a ponechajte na nich obalovú šupku. Mäkké, poškodené alebo napadnuté strúčiky na výsadbu nepoužívajte. Kvalita sadby totiž výrazne ovplyvňuje zdravotný stav aj výslednú úrodu.

TIP: Prečítajte si ako je potrebné postarať sa s príchodom jesene o teplomilnú zeleninu.

Starostlivosť o ker nie je nijako náročná, arónia preferuje slnečné až polotienisté a suchšie stanovište, navyše je odolný voči škodcom. Je to skrátka ideálna rastlina do každej záhrady, preto si ju poďme predstaviť bližšie.

Arónia odrody

Do rodu arónie zaraďujeme tri konkrétne druhy:

Arónia jahodovolistá (Aronia arbutifolia)

kríky sú vysoké približne 2 až 4 metre. Bežne sa vyskytuje v USA, jeho plody boli obľúbené u pôvodných obyvateľov Ameriky. Malvice tohto druhu sú jasne až tmavo červené a na kríku zostávajú až do zimy.

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa)

pestuje sa nielen pre svoje živinami nabité plody čiernej farby, ale aj ako okrasná rastlina. Kríky sú až tri metre vysoké, nemajú žiadne zvláštne nároky na pestovanie a hodia sa do každej záhrady.

Arónia čerešňolistá (Aronia prunifolia)

tento druh sa vyznačuje vajcovitými špicatými listami, ktoré sú na spodnej strane mierne ochlpené. Plody sú červené až čierne a nezostávajú na kríku cez zimu.

Ako zasadiť aróniu

Na pestovanie arónie si najprv musíme zaobstarať kvalitné sadenice. Výsadba sa potom nijako nelíši od sadenia iných kríkov. Najprv si teda vyhĺbime dostatočne hlbokú jamu, asi o 15 centimetrov hlbšiu, než je samotný koreňový bal. Steny jamy môžeme ešte narušiť špičkou rýľa, aby sme koreňom uľahčili prechod zeminou.

Dno jamy vyložíme čerstvým záhradným substrátom premiešaným s kompostom, na ktorý krík položíme. Potom už len prekryjeme korene zeminou, dobre ju pritlačíme a ker zalejeme.

Čo sa týka termínu výsadby, máme dve možnosti - buď ker vysadíme na jeseň pred prvými mrazmi, alebo potom na jar, keď naopak posledné mrazy odídu. Kontajnerované dreviny je možné vysadiť počas celého roka, okrem zimy.

A ako pestovať aróniu ďalej? Rastlina nepotrebuje takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť. Mladý ker treba pravidelne zalievať, kým sa riadne neuchytí. Preferuje slnko, v polotieni porastie tiež, no plody môžu mať problém dozrievať. Krík môžeme raz za čas prihnojiť kompostom.

Vysaďte si tento liečivý ker aj do svojej záhrady. Aktuálnu ponuku zaujímavých odrôd arónií si môžete pozrieť v našom e-shope

Strihanie arónie

Rez arónie sa neodporúča robiť nijako radikálne. To však platí v prípade, že túžite po záplave bielych kvetov a bohatej úrode plodov. V tomto prípade môžeme zrezávať iba nové alebo príliš staré výhony, pretože plody sa objavujú na dvoch až šesťročných vetvách. Pozor tiež na zrezávanie koncov vitálnych výhonov, pretože plody sa najčastejšie nachádzajú práve na ich koncoch.

Arónia živý plot

Aróniu je možné pestovať aj ako súčasť živého plotu. Rastlina pohlcuje nečistoty vo vzduchu, a tak je arónia ideálnym živým plotom v prípade, že bývate blízko priemyselnej oblasti alebo pri hlavnej ceste. Ďalšou výhodou je krásny vzhľad po celé ročné obdobie – na jar zdobia kríky sýto zelené listy, v lete biele až ružové kvety, na jeseň a v zime červené alebo čierne plody.

O živý plod z arónie sa treba starať naozaj minimálne. Vďaka odolnosti proti škodcom a chorobám nevznikajú v poraste prázdne miesta po poškodení. Pri výsadbe plotu rozmiestnime jednotlivé rastliny s približne 50 centimetrovými rozostupmi.

Plody arónie

Plody arónie sa začínajú objavovať v treťom až štvrtom roku života, pričom úroda býva najväčšia medzi siedmym až desiatym rokom veku kríka. Z jednej rastliny je možné získať 3 až 8 kilogramov bobúľ ročne.

Ovocie je plné vitamínov, minerálnych a antioxidantov. Vďaka tomu pôsobí proti celému radu zdravotných neduhov. Pôsobí blahodárne na kardiovaskulárny systém, žalúdočné vredy a celkové zdravie žalúdka a tráviacej sústavy, problémy s chudokrvnosťou, zlepšenie pamäte, zlepšenie zraku a zdravia očí.

Látky obsiahnuté v plodoch tiež zmierňujú príznaky neurodegeneratívnych ochorení ako je Parkinsonova a Alzheimerova choroba, pomáhajú udržať optimálnu hladinu cukru v krvi, a v neposlednom rade veľmi účinne zbavujú telo ťažkých kovov a ďalších nežiaducich látok.

Arónia a jej využitie

Plody temnoplodca čierneho majú široké využitie. Okrem toho, že sú obľúbené v ľudovom liečiteľstve, sa používajú na prípravu ovocných štiav a sirupov, kompótov, džemov a marmelád, vína a iných alkoholických nápojov ale aj čajov.

Plody je tiež možné sušiť či mraziť na neskoršie spracovanie. Čerstvé malvice majú skôr trpkú chuť, preto sa ovocie zriedka konzumuje nespracované.

Ako spoznať, že je arónia zrelá a kedy ju zbierať

Tmavá farba plodov ešte nemusí znamenať, že je arónia pripravená na zber. Bobule nechajte na kríku poriadne dozrieť – zrelé sú mäkšie, šťavnaté a po rozpučení majú tmavú dužinu aj šťavu. Ak sú vo vnútri ešte svetlé a chuť je výrazne trpká, so zberom radšej chvíľu počkajte. Plody sa zvyčajne zbierajú koncom leta až začiatkom jesene a výhodou je, že zrelé bobule môžu na kríku určitý čas zostať. Pozor však na vtáky – tie často zistia, že arónia dozrela, skôr ako záhradkár. Ak sa o úrodu nechcete deliť, pomôže včasné prekrytie kra ochrannou sieťou.

TIP: Ak vám čerstvá arónia pripadá príliš trpká, skúste plody po zbere zamraziť a až potom spracovať. Po rozmrazení býva ich chuť príjemnejšia a hodia sa do džemov, sirupov, smoothie či v kombinácii so sladším ovocím.

TIP Z PRAXE: Arónii doprajte miesto, kde sa môže prirodzene rozrásť. Hoci mladá rastlina pôsobí nenápadne, časom vytvorí pomerne široký ker. Ak ju vysádzate ako solitér, netlačte ju preto tesne k plotu či k iným drevinám. Viac priestoru znamená aj lepší prístup k rastline pri zbere úrody.
 
TIP č.2: Pokiaľ chcete vašu záhradu maximálne využiť, a zároveň by ste v nej radi mali dostatok súkromia, stavte aj na aróniu. Po vysadení vznikne jedlý živý plot, ktorý bude nielen krásny, ale aj užitočný!

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Aktualizované 9/2026

Nie všetky rastliny majú rovnaké nároky na stanovište a starostlivosť. Musíte to rozlišovať. Zálievka patrí medzi to najdôležitejšie. Bez vody niet života. Sú samozrejme druhy, ktoré bez vody vydržia dlhšie. Sú to najmä stredomorské trvalky, bylinky, skalničky, kaktusy a sukulenty.

Viac vody vyžadujú rastliny vystavené slnku, mezofyty a trvalky, dreviny pestované v nádobách. Samostatnou skupinou sú hydrofyty a hygrofyty, ktoré vyžadujú vodu v každom prípade, lebo sú v nej čiastočne alebo celkom ponorené.

Často sa stáva, že sa na povrchu substrátu tvorí biely povlak. Z nadmernej zálievky môže ísť o plesne, neskôr z nádob môžu vyrásť aj rôzne huby. Biely povlak sa však môže vytvoriť aj z vody, ktorá je veľmi tvrdá a na povrch vystupujú rôzne minerály. Odstátou vodou sa zbavíte len chlóru. Prevarením aj množstva minerálov. Takýto povlak na substráte je len estetický problém. Horšie je, ak sa tvorí pleseň.

Rastliny do nádob nájdete aj medzi balkónovkami

Zalievajte tak, aby voda pretiekla do misky, chvíľu počkajte a prebytočnú vodu vylejte z misky. Rastliny sú dobre poliate vtedy, ak voda prejde celou nádobou až do podmisky. Mnohé rastliny stačí zalievať do podmisky.

Jednoduchý trik: najskôr prst do substrátu, až potom krhla

 Nie ste si istí, či rastlinu už treba poliať? Nespoliehajte sa iba na vzhľad povrchu substrátu. Zasuňte prst približne 2 až 3 cm do zeminy. Ak je v tejto hĺbke stále vlhká, so zálievkou ešte počkajte. Ak je suchá, nastal čas rastlinu poliať. Pri väčších nádobách pomôže aj jednoduchý drevený špajdľový test – zapichnite špajdľu hlbšie do substrátu a po chvíli ju vytiahnite. Vlhká zemina sa na ňu zachytí, pri preschnutom substráte zostane takmer čistá.

TIP: Črepníky si môžete skúsiť aj „poťažkať“. Po čase získate cit pre rozdiel medzi čerstvo zaliatou a preschnutou nádobou a potrebu zálievky odhadnete doslova za pár sekúnd.

Pokiaľ používate hnojivá, vodu môžete opätovne zbierať do nádob a použiť na zálievku. Hnojivá sú rôzne. Rozlišujú sa podľa toho, načo sa používajú. Niektoré naštartujú rastliny v raste, iné vyprovokujú ku kvitnutiu a plodeniu, iné pôsobia na vyzrievanie pletív a majú blahodarný účinok na zazimovanie. Iné sú s pomalým uvoľňovaním živín, granulované, tekuté, hnojivá na list atď. V každom prípade je dobré vedieť ich použiť v pravý čas a zvoliť adekvátne množstvo.

Na balkónové rastliny sú iné hnojivá ako napríklad na jahody. Hnojením zabezpečíte rastline pestovanej v nádobe dlhodobú a vyváženú výživu a získate kvalitné a zdravé rastliny, ktoré bohato kvitnú.

Hnojením sa začína od apríla do septembra. Okrem toho pravidelne odstraňujete odkvitnuté súkvetia, zaštipujte rastliny, režte dreviny v nádobe. Tie, čo kvitnú na jar, sa strihajú po odkvitnutí a tie, čo kvitnú v lete, v zime alebo na jar.

Nádoby a presádzanie    

Pri výbere vhodných nádob pre rastliny vychádzame z niekoľkých skutočností:    

a) kde chceme rastlinu pestovať    

b) ako často budeme môcť rastlinu zalievať    

c) ako vyhovuje nádoba našim estetickým požiadavkám    

Platí zásada, že na výsušných a veterných stanoviskách sa musí zalievať častejšie, preto je vhodné použiť plastovú nádobu, z ktorej sa zálievková voda odparuje podstatne menej ako z iných typov nádob. Niektoré rastliny však neznášajú premokrenie a následnú anaerobiózu koreňov, ktoré potom zahnívajú a rastlina chradne (Camelia, Bougainvillea, Stevia).

V takom prípade je lepšie rastliny pestovať v nádobách z pálenej hliny bez glazúrového povrchu, ktoré umožňujú koreňom aby dýchali, zároveň však takáto nádoba rýchlejšie presychá.

Kompromisom môže byť nádoba z keramiky s vonkajšou glazúrou, ktorá spája vyrovnanejší vodný režim plastových nádob, so vzdušnosťou nádob z neglazovanej keramiky. Navyše bývajú tieto nádoby aj veľmi estetické. Nevýhodou však môže byť ich vyššia cena.

Zdravie rastliny v nádobe do veľkej miery závisí aj od kvality použitého substrátu. Hoci kvalitné pestovateľské substráty bývajú finančne náročnejšie, v tomto smere sa naozaj neoplatí šetriť. Rozdiely v raste medzi rastlinami zasadenými v kvalitnom substráte a rastlinami zasadenými do zeminy, nakopanej kdesi v záhrade či v lese sú viditeľné už na prvý pohľad. V kvalitnom substráte má rastlina k dispozícii všetky potrebné živiny v optimálnych množstvách, vyvíja sa rýchlo a rovnomerne.

Zdravý rast má neskôr vplyv aj na vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Záhradná a lesná zemina v sebe nesie nielen riziko nesprávnej pôdnej reakcie či zasolenia, ale aj možnosti zavlečenia viacerých pôdnych škodcov od háďatiek, smútivky až po slimáky, ktoré dokážu zlikvidovať aj väčšie rastliny. Na trhu je v súčasnosti dostatok kvalitných substrátov, treba si podľa známok kvality vybrať ten najvhodnejší.

Rastliny subtropického pásma majú životný cyklus výrazne rozdelený na obdobie aktívnej rastovej fázy, ktoré trvá asi od konca februára do polovice októbra, a na obdobie vegetačného pokoja, ktoré vypĺňa zvyšnú časť roka. Hlavné obdobie presádzania sa začína pri týchto rastlinách s nástupom vegetácie, tj. asi od konca februára. Aj keď rastliny môžeme presadiť kedykoľvek počas vegetácie, lepšie je to stihnúť hneď na začiatku. Presádzame rastliny, ktoré majú malú vegetačnú nádobu, následne rýchlo presychajú, prípadne rastliny, ktoré vyčerpali objem živín za predchádzajúce vegetačné obdobie. Pri samotnom presádzaní uvoľníme koreňový bal od stien pôvodnej vegetačnej nádoby, najlepšie prevrátením a klepnutím rukou na dno. Do novej nádoby, ktorá má byť asi o 2 cm, pri väčších nádobách až o 4 cm väčšia, nasypeme na dno asi do 1/3 vrstvu substrátu. Na ňu položíme rastlinu aj s celým koreňovým balom, dosypeme substrát po boku a pritlačíme. Nakoniec rastlinu dôkladne zavlažíme. Pri presádzaní dbáme na to, aby sa koreňový bal presádzanej rastliny nerozpadol, na čo sú niektoré druhy (Eucalyptus) mimoriadne chúlostivé a môžu reagovať zoslabením rastu alebo až úhynom.

Tvarovanie a rez, opeľovacie pomery    

Pri tvarovaní rastlín v nádobách používame dve techniky: rez a zaštipovanie. Zatiaľ čo rez je vhodnejší na radikálnejšiu úpravu tvaru, a robíme ho obyčajne hneď na začiatku vegetačnej sezóny, zaštipovanie môžeme s úspechom použiť počas celej fázy aktívneho rastu na jemné modelovanie tvaru a celkového vzhľadu rastliny.

Každý druh znáša tvarovanie inak. Rez používame pri bujne a rýchlo rastúcich agresívnejších druhoch rastlín (Hibiscus, Anisodontea, Solanum), zatiaľ čo slabšie a pomalšie rastúce druhy rastlín (Camelia, Laurus) stačí zaštipovať. Týmito dvoma technikami môžeme docieliť aj rozkonárenie pri druhoch, ktoré sa len ťažko a neochotne rozkonárujú (Lapacho), prípadne úpravu tvaru silne sa rozkonárujúcich druhov s dlhými výhonmi (Sida).

Tropické rastliny sa snažíme nerezať v období vegetačného pokoja, tj v zime, pretože niektoré druhy so slabou regeneračnou schopnosťou takéto zásahy zle znášajú. Vrcholom snaženia každého pestovateľa býva to, aby rastlina nielen dobre rástla, ale aj krásne kvitla.

Ovocné rastliny však pravú odmenu poskytujú až vytvorenými plodmi. Preto, aby sme z ovocných rastlín mohli oberať vlastnú úrodu treba niekedy pri opelení týmto rastlinám pomôcť. Na úrodu však musíme myslieť už pri kúpe rastliny. Niektoré druhy sú totiž dvojdomé, tzn. na to, aby sme získali vlastnú úrodu potrebujeme samčiu a samičiu rastlinu.

Aj druhy, ktoré bývajú jednodomé, môžu byť samoopelivé (s tými býva najmenej problémov, rodia spoľahlivo aj začiatočníkom) alebo cudzoopelivé (vtedy treba mať dve nepríbuzné rastliny, aby bol peľ na blizne schopný vyklíčiť. Až po zvážení všetkých týchto skutočností a preštudovaní dostatku odbornej literatúry môžeme z rastliny pravidelne oberať vlastnú úrodu chutných tropických či subtropických plodov.

Ochrana rastlín v nádobách pred škodcami     

Ochrana rastlín pred škodcami je neoddeliteľnou súčasťou pestovania a starostlivosti o rastliny. Aj v tých najideálnejších podmienkach sa totiž môže stať, že na rastlinu sa vrhne nejaký ten škodca a pestovateľ musí byť vždy pripravený sa s ním vysporiadať.

Zo začiatku je najdôležitejšie škodcu správne identifikovať. Niektoré poruchy rastu a vývinu môžu byť spôsobené aj pestovateľskými prehmatmi (tzv. fyziologické poruchy) napr. prepolievaním, preschnutím, zlým substrátom, prechladnutím či naopak prehriatím rastliny. Ak sme si teda naozaj istí, že rastlina je napadnutá škodcami, neváhajme zalistovať v odbornej literatúre, prípadne kontaktovať naše odborné poradenstvo, aby sme škodcu správne identifikovali. Fotografie najbežnejších škodcov nájdete priamo v katalógu, spolu s kvalitnými prípravkami, ktorými sa proti nim môžete brániť.

Pri ochrane je dôležité si uvedomiť, že väčšina z uvedených prípravkov sú nebezpečné až veľmi nebezpečné jedy, ktoré sú škodlivé nielen pre človeka, ale aj pre väčšinu bežných domácich zvierat, užitočný hmyz (včely) prípadne pre iné organizmy. Pozorne si preto prečítajte návod na prípravu postrekovej kvapaliny, jej použitie a znehodnotenie obalov. Veľmi dôležité je aj zachovať správnu ochrannú dobu prípravku – a zásadne nekonzumovať a podľa možností sa ani zbytočne nedotýkať rastlín či ich častí, ktoré boli chemicky ošetrené. To platí aj pre rastliny, ktoré ste práve obdržali, pretože v záujme dodania kvalitného rastlinného materiálu sú rastliny pravidelne chemicky ošetrované. Pred akoukoľvek zamýšľanou konzumáciu ich častí je preto nevyhnutné dôkladne ich umyť a vyčkať najmenej 14 dní od obdržania zásielky. Len tak sa vyhnete prípadným komplikáciám spôsobeným nesprávnou manipuláciou s prípravkami na ochranu rastlín pred škodcami, prípadne priamo ošetrenou rastlinou.

Pretože aj škodce majú svoj vývinový cyklus, ktorý je v priaznivých podmienkach veľmi rýchly, treba postreky niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sme škodce naozaj zničili. Tieto informácie však bývajú presnejšie uvedené priamo v príbalovom letáku jednotlivých odporúčaných ochranných prípravkov.

Praktické rady:

Čo s rastlinami v nádobách počas horúčav?

Pred horúcim dňom premiestnite menšie nádoby, ak je to možné, z celodenného úpeku na miesto s popoludňajším tieňom a črepníky zoskupte bližšie k sebe. Substrát tak nebude vysychať tak rýchlo. Pomôže aj tenká vrstva mulču na jeho povrchu, ktorá obmedzí odparovanie vody. Rastliny zalievajte výdatne, ideálne ráno, aby sa voda dostala ku koreňom, a nie iba do vrchnej vrstvy substrátu.

 TIP PRED DOVOLENKOU: Rastliny nepresúvajte do úplnej tmy. Radšej im nájdite svetlé, ale menej exponované miesto bez ostrého poludňajšieho slnka. Aj niekoľko dní s menším odparovaním môže výrazne predĺžiť čas, počas ktorého substrát zostane vlhký.

TIP: Vyskúšajte aj osvedčené pestovanie v samozavlažovacích nádobách.

Aktualizované 9/2026

Pozrite sa, ako si chmeľ môžete dopestovať doma, krok za krokom.

Aký chmeľ vybrať do záhrady?

Na domáce pestovanie odporúčame siahnuť po bežných odrodách chmeľu obyčajného (Humulus lupulus), ktoré sú dostupné v našom e-shope ako kontajnerované rastliny. Sú to trváce rastliny – každoročne na jar vyrastú nové výhonky a do jesene sa vyšplhajú do výšok.

Pre záhradkárske účely postačí základná samičia rastlina. Práve samičie kvety totiž tvoria typické šištice (tzv. chmeľové hlávky). Ak túžite po úrode šištíc (okrem vizuálneho efektu), zvoľte si odrodu pestovanú aj v našich podmienkach.

Stanovište: kde sa bude chmeľu dariť

Chmeľ miluje slnečné miesta. Potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne. Zároveň však ocení aj chránenú polohu – niekde, kde ho vietor nezláme a kde bude mať pevnú oporu na šplhanie.

Pôda: hlboká, priepustná, výživná, ideálne s prídavkom kompostu. Hodnota pH by mala byť mierne kyslá až neutrálna (6,0 – 7,0).

Opora: Chmeľ je popínavá liana, ktorá sa ovíja v smere hodinových ručičiek. Počas jednej sezóny môže dorásť až do výšky 6 metrov! Preto mu pripravte pevnú oporu – pergolu, plot, napnuté lanko alebo konštrukciu vysokú aspoň 3 – 5 metrov.

Výsadba chmeľu krok za krokom

Termín výsadby: Ideálny je apríl až máj, keď už nehrozia mrazy.

Rozostupy: Medzi jednotlivými rastlinami nechajte minimálne 1 meter, inak si budú konkurovať.

Postup výsadby:

Vykopte jamu veľkosti 30 × 30 × 30 cm.

Na dno nasypte kompost alebo vyzretý hnoj, premiešajte so zeminou.

Vložte rastlinu, zasypte a dobre zalejte.

Pri výsadbe ku konštrukcii nezabudnite nasmerovať rastlinu tak, aby sa mohla správne ovíjať.

Chcete si chmeľ dopestovať aj vy? Vyberte si zdravú sadeničku chmeľu z nášho e-shopu a sledujte ako vám záhradu za pár týždňov premení na zelenú oázu

Starostlivosť o chmeľ počas sezóny

Polievanie: Chmeľ potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých a horúcich dní. Najlepší je hlbší, ale menej častý závlahový režim.

Hnojenie: Počas vegetácie (apríl – august) mu pomôže organické hnojivo raz mesačne. Výborný je aj kompostový čaj alebo prírodné výluhy.

Rez:

Na jar vyberte 2–3 najsilnejšie výhonky, zvyšok vyrežte.

Na jeseň, keď rastlina odkvitne a odumrie, môžete suché stonky jednoducho odstrániť – ľahko sa lámu.

Zber chmeľových šištíc

Ak chcete z chmeľu získať úrodu, sledujte samičie šištice (kvety), ktoré sa objavujú koncom leta.

Kedy zbierať? Zrelé sú, keď:

sú suché na dotyk

majú žltozelenú farbu

po stlačení praskajú a voňajú živicovo

Ako sušiť? Sušte ich pri teplote do 40 °C – ideálne v tieni alebo v sušiarni. Uchovávajte v tme a suchu, napríklad v papierových vreckách alebo zaváraninových pohároch.

Pestovanie chmeľu v črepníku

Chmeľ zvládne aj pestovanie v nádobe, ak mu doprajete dostatok priestoru.

Črepník: minimálne 40 litrov objemu, dno s drenážou.

Substrát: ľahký, humózny, priepustný.

Oporu potrebuje rovnako vysokú ako v záhrade – šplhá rýchlo a vysoko.

Zálievka a hnojenie: V nádobe sa zemina rýchlejšie vysušuje a vyčerpáva, preto treba chmeľ častejšie zalievať a hnojiť.

Zhrnutie: Prečo si chmeľ zaslúži miesto vo vašej záhrade

Rastie rýchlo – ideálny na tienenie, oživenie prázdnych múrov alebo altánku.

Je nenáročný – keď mu dáte oporu, svetlo a vodu, odmení sa bujným rastom.

Dá sa pestovať aj v nádobe – vhodné na balkón či terasu.

Môže priniesť úrodu – ak si zvolíte vhodnú odrodu, budete mať aj vlastné voňavé šištice.

TIP: Dáte prednosť skôr klasike medzi popínavkami? Potom by sa vám mohol páčiť napríklad taký plamienok. Prečítajte si viac o pestovaní plamienkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Plánujete nový trvalkový záhon a neviete, kde začať?

Často sa stretávame s faktom, že v záhrade chýbajú trvalkové záhony. Väčšinou vsadia ľudia kvôli pracovnej vyťaženosti na ihličnaté dreviny a trávnik. Neuvedomujú si, že sa ukracujú o množstvo kvetov, vôňu i nádherné motýle.

Trvalkový záhon

Založenie trvalkového záhona nie je zložité a navyše je to výsadba na dlhé roky, kedy nemusíte zvlášť zasahovať už do výsadby. Po niekoľkých rokoch je nutné trvalkové trsy rozdeliť, zmladiť a samozrejme vyžadujú si klasickú starostlivosť ako hnojenie, zalievanie, strihanie.

Ideálny trvalkový záhon je taký, ktorý je farebný, kvitne počas celého roka, nevznikajú na záhone prázdne miesta a je variabilný výškou. Pre jarné kvitnutie vyžaduje výsadbu cibuľovín v jesennom období, pre jesenné kvitnutie vyžaduje rastliny kvitnúce od konca leta až do mrazov. Najviac rozkvitnuté je leto. V tomto období kvitne najviac trvaliek. Nie všetky sú však vhodné do každého prostredia.

Na začiatku je veľmi dôležité vybrať správne rastliny. Tiež si treba všímať aj iné faktory ako je druh pôdy, náveternú, záveternú stranu, vlahu, existenciu pôvodných druhov, ktoré chcete ponechať, veľkosť plochy.

Plochu je potrebné starostlivo pripraviť, odburiniť, prípadne doplniť kvalitným substrátom, pieskom. Pokiaľ máte na pozemku trávnatý porast, musíte ho v mieste plánovaného záhona zlikvidovať. Buď ho vyrýľujte aj s koreňmi alebo opatrne odrežte mačinu a pekne dopestovaný trávnik v rolkách umiestnite na vopred pripravené podložie, kde chcete mať trávnik.

Rastliny voľte zdravé, silné, s dostatočným koreňovým balom. Bohužiaľ, niekedy sa budete musieť zriecť rastlín, ktoré sa Vám páčia, ak im nevyhovuje stanovište alebo pôdne podmienky. Môžete ich skúsiť pestovať v nádobách a prenosných misách na terase, balkóne.

Ak máte v záhrade tieň, nepestujte levanduľu (Lavandula) a iné trvalky, ktoré milujú slnko a sucho.

Na trvalkový záhon do tieňa si vyberiete z našej ponuky trvaliek do tieňa

Naopak na veľmi slnečných miestach nepestujte rastliny, ktoré majú radi tieň, napríklad paprade, srdiečka (Dicentra), funkie (Hosta), nezábudky (Myosotis).

Trvalkový záhon na slnku ľahko vytvoríte z trvaliek ako levanduľa alebo echinacea

Dbajte na to, že vzrastlé druhy alebo rozpínavé do šírky vyžadujú svoj priestor a už po niekoľkých sezónach nadobudnú svoj objem. Ostatné rastliny by mohli byť vytlačené a udusené, prípadne sa im nebude dariť v tesnej blízkosti silnejšieho druhu. Každý rastlinný druh bojuje o živiny a vodu. Vyššie druhy umiestňujte dozadu, stredne vysoké do stredu a nízke do popredia ako lemy alebo podrast.

Trvalky sú rôznych veľkostí a preto si pri kúpe všímajte aj ich výšku a šírku v dospelosti. V budúcno

sti sa vyhnete presádzaniu a výmene rastlín z pozadia do popredia a naopak.

Pre menší slnečný trvalkový záhon (cca 5 m²) môžete použiť napríklad:

• 3 ks vyššie dominantné trvalky (napr. echinacea)

• 5–7 ks stredne vysoké druhy (napr. rudbekia, krásnoočko)

• 5–7 ks nižšie lemové rastliny (napr. levanduľa)

• 2–3 ks okrasné trávy pre štruktúru

 Takto vytvoríte prirodzene pôsobiacu kompozíciu bez prázdnych miest.

Chcete mať konkrétny plán výsadby?

Ak si nie ste istí kombináciou rastlín alebo počtom kusov, pripravili sme aj stručný plán trvalkového záhona s osvedčenými kombináciami z našej praxe.

Vyžiadať si plán trvalkového záhona

Kvetinový záhon z trvaliek

Medzi najkrajšie trvalky patrí echinacea (Echinacea) v bielej, ružovej, červenej i žltej farbe, rudbekie (Rudbeckia), krásnoočká (Coreopsis), levanduľa (Lavandula) v klasickej fialovej, bielej i ružovej farbe, ježibaby (Echinops), vysoké rozchodníky (Sedum) a astry (Aster). Doplňte okrasné trávy ako perovec (Pennisetum), ozdobnica (Miscanthus) a nádhernú kortadériu (Cortaderia).

 Trvalkový záhon nemusí byť striktne trvalkový. Ak je záhon dlhý, zvoľte viac dominujúcich rastlín, ktoré môžu mať previsnutú formu alebo môžu byť zaujímavé farbou, kvetom, vzhľadom. 

Dodržiavajte aj rozostupy, aby jednotlivé druhy mohli v budúcnosti rásť. Nezapĺňajte priestor len preto, že teraz sú rastliny malé. Ony narastú.

Ak vysadíte do záhona ihličnany a okrasné trávy, budete mať efekt aj na jeseň a počas zimy. Záhon by nemal v zimnom období zostať prázdny. Veľa rastlín na jeseň zaťahuje, odumiera, vysychá a znovu sa objavia až s jarnou teplotou. Dovtedy musia záhon dopĺňať vždyzelené rastliny, kry a ihličnany.

Prajeme vám veľa úspechov pri tvorbe trvalkového záhona.

Ak si chcete vybrať konkrétne druhy alebo sa inšpirovať ďalšími kombináciami, pozrite si našu ponuku trvaliek alebo si vyžiadajte stručný plán výsadby.

Zobraziť trvalky v ponuke
Vyžiadať si plán trvalkového záhona

TIP: Túžite po tom aby váš záhon zostal dlho zakvitnutý? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Druhy sliviek

Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek.

Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z našich obľúbených odrôd vyzdvihneme Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka a stará odroda Durandzia, výborná na pálenie.

Slivkám sa veľmi podobajú poloslivky. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica.

Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku.

Ringloty sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál.

Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova.

Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou. Väčšinou sa dužina veľmi dobre oddeľuje od kôstky.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice chutných sliviek a ringlot. Stačí si len vybrať tú pravú odrodu pre vás

Výsadba sliviek

Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz.

Čo sa týka pôdy pri výsadbe sliviek, voľte hlbokú a úrodnú pôdu. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.

Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.

RADA OVOCINÁRA – Slivka nemá rada „mokré nohy“

Pri výsadbe slivky myslite nielen na úrodnosť pôdy, ale aj na odtok prebytočnej vody. Slivka síce ocení primerane vlhkú pôdu, no dlhodobé zamokrenie koreňov jej neprospieva. V ťažkej ílovitej pôde preto pomôže vybrať mierne vyvýšené miesto alebo pôdu v širšom okolí výsadbovej jamy zlepšiť tak, aby voda po daždi nezostávala stáť pri koreňoch. Naopak, na veľmi suchom stanovišti sa oplatí pôdu pod korunou mulčovať – pomôže udržať rovnomernejšiu vlhkosť a obmedzí konkurenciu buriny.

Choroby slivky

Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami). Táto drevina tiež môže trpieť voškami, ktoré stoja za skrútenými listami. Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Z ďalších chorôb možno spomenúť napríklad červenú škvrnitosť slivky, hnedú hnilobu či piliarku slivkovú.

Rez sliviek

Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Okrem toho je pravidelný radikálny rez slivky dôležitý aj preto, aby sa ťarchou ovocia vetvy toľko nelámali.

Kedy strihať slivky

Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Následne sa tejto aktivite venujte pravidelne každý rok v období vegetačného pokoja.

Rez slivky po výsadbe

Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Vďaka okamžitému rezu znížite riziko šoku a poškodenia z presadenia a zároveň podporíte dobré zakorenenie stromu.

Letný rez slivky

Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Rovnako môžete upraviť vetvy, u ktorých dochádza ku kríženiu alebo súbežnému rastu.

RADA ZÁHRADNÉHO ARCHITEKTA: Pri slivke neplatí, že čím radikálnejší rez, tým krajšia koruna. Silný zásah môže vyvolať množstvo bujných, vzpriamených výhonov a koruna sa rýchlo opäť zahustí. Pri starších stromoch je preto lepšie rozložiť väčšie omladenie do viacerých rokov. Každú sezónu odstráňte najmä poškodené, križujúce sa a dovnútra rastúce konáre a sledujte, ako strom na zásah reaguje. Cieľom je vzdušná koruna, do ktorej prenikne svetlo, nie strom „ostrihaný na kostru“.

Jarný rez slivky

Po skončení mrazov je možné vykonávať jarný rez slivky. V rámci neho odstráňte všetky vetvy, ktoré vedú dovnútra stromu. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy. Plodné vetvy v hlavnej korune stromu skráťte zhruba o tretinu, aby sa vplyvom váhy plodov alebo silného vetra nezlomili.

Výchovný rez slivky

Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.

ZAUJÍMAVOSŤ – Prečo niekedy slivka bohato kvitne, ale úroda je slabá?

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Aktualizované 9/2026