Pestovanie rajčín na balkóne

Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Aj v tomto prípade je však potrebné pamätať na zaistenie správnych podmienok, aby sa paradajky tešili dobrému rastu.

V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6–8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Sú menšie, zároveň vám však ponúknu chutné a šťavnaté plody.

Vyberte si z nášho e-shopu zdravé a odolné priesady paradajok podľa vašej chuti

Kedy sadiť paradajky na balkón

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Obvykle preto ideálny čas na výsadbu nastáva koncom mája alebo začiatkom júna.

Kríčkové paradajky na balkóne

Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Obvykle totiž dorastajú do výšky okolo 30-60 cm a nevyžadujú toľko opory ako vysoké odrody.

Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Rásť tak vedľa seba môžu napríklad červené a žlté paradajky, čo navyše vytvorí zaujímavý dekoratívny efekt.

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Ak objavíte vošky alebo iných nepozvaných hostí, čo najskôr proti nim zakročte.

Z kríčkových paradajok vhodných na pestovanie v nádobách je možné odporučiť napríklad odrodu 'Karla' alebo alebo 'Tumbling Tom Yellow'.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Poďme sa podrobne pozrieť na to, ako pestovať paradajky v kvetináči, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody.

Ako sadiť paradajky do kvetináča

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu – aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Otvor na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou, aby rastliny nezačali uhnívať.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Ponorte rastlinu tak, aby mala minimálne 2–3 listy pod úrovňou zeminy.

Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Pre menšie odrody postačí 30 cm, pre väčšie odrody odporúčam aspoň 40 – 50 cm medzi rastlinami.

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Ideálne je zálievku vykonávať skoro ráno alebo neskoro večer, aby ste minimalizovali odparovanie vody.

Ako sadiť vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. V neposlednom rade v tejto kategórii môžete vyberať z množstva zaujímavých kultivarov.

Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. To je kľúčové, aby podnož nevyhnala vlastné korene, čo by mohlo ovplyvniť výnosy.

Ako strihať balkónové paradajky

Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Pužite kolíky, pletivo alebo špeciálne oporné tyče, ktoré pomôžu rastlinám rásť vertikálne a udržia ich pevne na mieste.

Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Tým pádom v podstate zastavíte ich rast smerom nahor a rastlina bude sústrediť energiu na kvitnutie a plody.

TIP: Pestovanie paradajky, prípadne inej zeleniny, nie je žiadna veda a s troškou šikovnosti a trpezlivosti to zvládnete. Ak však z akéhokoľvek dôvodu dávate prednosť už vypestovaným plodom, ktoré si chcete natrhať úplne čerstvé, v  našom skleníku vám ponúkame v sezóne aj samozber chutných a voňavých rajčín.

Sanvitalia druhy

Sanvitália (Sanvitalia) sa radí do čeľade astrovitých (Asteraceae). Vďaka nespočetnému množstvu drobných žltých kvetov môže na prvý pohľad pripomínať takú malú slnečnicu. Pochádza zo Strednej Ameriky a bežne dorastá do výšky iba 15–20 cm. Existuje pritom hneď niekoľko druhov, ktoré sa vzájomne mierne líšia.

Sanvitália poliehavá

Najčastejšie pestovaným druhom je sanvitália poliehavá (latinsky Sanvitalia procumbens), ktorá sa často používa ako pôdokryvna rastlina. Má žlté kvety s tmavým stredom a vytvára husté koberce. Skvele sa jej darí priamo na záhonoch aj v nádobách. Medzi obľúbené kultivary sanvitálie poliehavej sa radí 'Aztec Gold' s nízkym rastom a veľmi bohatým kvitnutím, 'Golden Carpet' tvoriaci husté koberce alebo 'Mandarin' s kompaktnejším rastom a oranžovými kvetmi. Za zmienku stojí aj kultivar ´Superbini´s bohatými žltými kvetmi.

Sanvitália Abertova

Sanvitália Abertova (Sanvitalia abertii) pochádza z amerického juhozápadu a rastie ako divoká kvetina. Má menšie kvety ako sanvitália plazivá, ale podobné sfarbenie.

Zaobstarajte si sadeničky sanvitálie a ozdobte s ich pomocou záhon, kvetináč alebo napríklad skalku

Výsev sanvitálie

S výsevom sanvitálie môžete začať už od polovice marca, a to do studeného pareniska. Ideálna klíčivá teplota je 15–18 °C, sadenice sa potom pestujú pri teplote 8–12 °C. Čo sa pôdy týka, je táto letnička nenáročná. Vyhnite sa však ťažkým a ílovitým pôdam, v ktorých rastlina nemusí prosperovať.

Sadenice sanvitálie

Sadenice sanvitálie môžete na vonkajšie stanovište premiestniť vtedy, keď už nehrozia žiadne mrazíky. Kvitnúce sanvitálie je možné pomerne ľahko presádzať a ich stanovište tak jednoducho meniť. Stanovište voľte oslnené a nezabúdajte priebežne odstraňovať odkvitnuté časti. Aby sa rastlinám darilo, môžete ich tiež prihnojovať vhodným hnojivom. Rastlina veľmi dobre zvláda priame slnko. Pri nedostatku vody vädne, ale po opätovnom zaliatí sa preberie.

Sanvitália - s čím ju kombinovať?

Sanvitália je známa svojimi drobnými ale výraznými žltými kvetmi, ktoré pripomínajú malé slnečnice. Keďže sa jedná o letničku, potrebuje každý rok obnovu. Na druhú stranu ale býva cenená pre svoju schopnosť kvitnúť po celú sezónu, vďaka čomu sa skvele hodí do kvetináčov, záhonov alebo napríklad dekoratívnych závesných košov.

Sanvitalia prezimovanie

Sanvitália býva obvykle pestovaná ako letnička, pretože nie je odolná voči mrazu. Pri dodržaní niekoľkých základných podmienok však chladné mesiace zvládne. Pred prvými mrazmi presuňte rastliny do kvetináča a umiestnite ich na svetlé miesto, kde panuje teplota okolo 10–15 °C. Zálievku obmedzte, aby substrát nebol trvalo mokrý, ale zároveň úplne nevyschol.

TIP: Sanvitáliu môžete kombinovať s celým radom ďalších kvetov. Vyberte si napríklad niektoré z bielych letničkiek na balkón a vytvorte s nimi krásne scenérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kvet Bakopa

Bakopa je rastlina milujúca vlhkosť. Patrí do čeľade skorocelovitých, do ktorej spadajú aj rôzne druhy skorocelu či veroniky. Rastlina bakopa na prvý pohľad zaujme svojimi dužinatými stonkami, ktoré sú pokryté drobnými vajcovitými listami. Bokopa je pomerne silne rozvetvená a jej stonky majú tendenciu sa rozrastať do priestoru a plaziť sa po zemi.

V prirodzenom prostredí bakopa poteší záplavou krásnych kvetov prakticky po celý rok. V našich podmienkach kvitne počas letných mesiacov. Čo sa farby týka, môžu mať kvety bakopy biely, ružový, fialový alebo modrý odtieň. Na jednej rastline pritom možno nájsť desiatky kvetov.

Druhy bakopy

Existuje hneď niekoľko druhov bakop, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita. Poďme si predstaviť tie najrozšírenejšie z nich.

Bakopa plnokvetá

Medzi plnokveté kultivary bakopy sa radí napríklad Sutera 'Scopia Levander' s krásne levanduľovou farbou kvetov, Sutera 'Scopia Double Snowball' s bielymi kvetmi alebo Sutera 'Scopia Gulliver Blue' so zaujímavými fialovomodrými kvetmi.

Bakopa biela

Biela farba kvetov je najbežnejším variantom pri tejto rastline. Do tejto kategórie môže patriť množstvo kultivarov, napríklad Sutera Bacopa 'Dynamic White' alebo Sutera Bacopa 'Midi White'.

Bakopa fialovomodrá

Pod týmto označením môžete nájsť napríklad kultivar Sutera Bacopa 'Giga Blue', ktorý sa pýši pomerne veľkými kvetmi a bohatým kvitnutím.

Bakopa ružová

Nádherné ružové kvety s bielym stredom vám ponúkne napríklad kultivar Bacopa 'Pink Domino', ktorý sa pýši bohatým kvitnutím. Odroda Sutera Bacopa Giga Rose zaujme hviezdicovitými ružovými kvetmi, vďaka ktorým skvele ozvláštni každý priestor.

V našom e-shope nájdete obľúbené balkónovky bakopy. Skúste si ich vypestovať aj vy

Pestovanie bakopy

Aj keď bakopa vyžaduje svetlé stanovište, nie je bezpodmienečne nutné ju vysádzať na priame slnko. Bohato si vystačí s rozptýleným svetlom. Keďže sa bakopa radí medzi vlhkomilné rastliny, je potrebné udržiavať pôdu neustále vlhkú. Dajte si ale pozor na premokrenie, ktoré by mohlo rastline uškodiť.

Bakopa v kvetináči

Najbežnejším spôsobom pestovania bakopy je v kvetináči. Ako sme už spomínali, táto rastlina sa skvele hodí najmä do závesných kvetináčov a truhlíkov. Pred samotnou výsadbou si pripravte vhodný substrát. Na dno kvetináča umiestnite drenážnu vrstvu, ktorá poslúži na odtok prebytočnej vody. Živiny môžete bakope dodávať pomocou kompostu, prípadne využiť vhodný substrát.

Bakopa s muškátom

Bakopa a muškát sa radia medzi rastliny často pestované v kvetináčoch. Aj preto vás môže napadnúť, či je možné obe rastliny pestovať dohromady. Bakopa a muškát majú podobné nároky na svetlo a tiež ponúknu veľmi dobrý rastový súlad. Prednosťou môže byť aj ich doplnenie v rámci vzhľadu. Zatiaľ čo muškáty rastú do výšky, bakopa celok doplní svojim previsnutým rastom.

Aby ale všetko harmonicky fungovalo, je nutné si dať pozor na niekoľko zásadných vecí. Zatiaľ čo muškát znesie suchšiu pôdu, bakope prísušok vadí. Preto kvetináč zalievajte pravidelne, ale s mierou. Muškáty potrebujú viac živín ako bakopa, a to predovšetkým fosfor a draslík na bohaté kvitnutie. Na druhú stranu pri bakope si treba dať pozor na prehnojenie draslíkom. Vzhľadom na to používajte vyvážené hnojivo určené pre balkónové kvety a nepreháňajte to s ním. Zatiaľ čo muškát znesie aj chudobnejší substrát, bakopa vyžaduje ľahkú a zároveň dobre priepustnú pôdu.

Aby bakopa kvitla

Pokiaľ na bakope nepozorujete žiadne kvety, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Prvým z nich môže byť nedostatok svetla. Ak ste rastlinu umiestnili do tieňa alebo polotieňa, môže mať s kvitnutím problémy. V tomto prípade je teda vhodné rastlinu presunúť na vhodnejšie stanovište.

Bakopa má rada pravidelnú zálievku, ale neznáša premokrenie ani presušenie. Pokiaľ je substrát trvalo mokrý alebo naopak suchý, bacopa nekvitne. Správnemu rastu a kvitnutiu môže brániť aj príliš ťažká, ílovitá alebo nepriepustná pôda. Vznik nových pukov môžete podporiť aj pravidelným odstraňovaním odkvitnutých kvetov a zastrihávaním výhonkov. Pozor si dajte aj na prehnojenie rastliny dusíkom, ktorý síce podporuje rast listov, ale na druhú stranu môže obmedzovať kvitnutie.

Bakopa prezimovanie

Bakopa spravidla dokáže odolávať teplotám do -5 °C. Väčšinou preto stačí na zazimovanie pristúpiť až na konci jesene. Po odkvitnutí ju zrežte zhruba o 20 cm a uložte ju na chladné svetlé stanovište bez mrazu. Skvele poslúži napríklad studená chodba alebo zimná záhrada. Teplota by sa tu mala pohybovať okolo 10 °C. Na jar rastlinu presaďte a akonáhle zaznamenáte pučanie nových výhovnov, presuňte ju späť na vonkajšie stanovište.

TIP: Prečítajte si viac o tom, ako sa starať o kvety na balkóne, aby sa vám odvďačili krásnym a zdravým rastom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Charakteristika lobelky

Lobelka sa právom radí medzi populárne rastliny do záhrady. Pýši sa totiž prekrásnymi drobnými kvetmi, ktoré vytvárajú bohaté kvitnúce trsy. Lobelka sa perfektne vyníma ako v kvetinovom záhone, tak aj v závesnom kvetináči. Táto rastlina pritom kvitne tak bohato, že jej listy pod záplavou kvetov doslova zanikajú.

Vyberte si sadeničky alebo semienka lobeliek v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania na záhone či v kvetináči

Ako na pestovanie lobelky

Pestovanie lobeliek je pomerne jednoduché. Rastlinám sa darí najmä na slnečných stanovištiach, dobre však porastú aj v polotieni. Pokiaľ nimi chcete ozdobiť vaše okná, vyberajte ideálne tie, ktoré sú orientované na juh, juhovýchod, východ či juhozápad.

Kvety sa objavujú zhruba v júni a pretrvávajú až do mrazov. Nezabudnite pritom lobelky pravidelne zalievať. Obzvlášť v horúcich letných dňoch vyžadujú zvýšenú zálievku. Na druhú stranu s hnojivom to nepreháňajte. Rastlinu stačí prihnojiť zhruba raz za desať dní železitým hnojivom.

Pestovanie lobeliek zo semienok

Lobelku je možné vysievať už v priebehu januára a februára. Jednotlivé semienka sú veľmi drobné, preto ich nezasypávame substrátom. Zároveň výsev nesmie byť príliš hustý. Semienka začínajú klíčiť už po týždni. Akonáhle lobelka vzíde, dvakrát ju prepichujeme (vždy trs niekoľkých rastlín). Prípadne je možné semienka vysievať do sadbovača po zhruba 10 kusoch a takto sa prepichovaniu vyhnúť.

Lobelky v kvetináči

Ako už bolo spomenuté, lobelky sú ideálnou voľbou pre pestovanie v kvetináči či nádobe. Týmto spôsobom môžu ozdobiť parapet vášho okna, balkón alebo napríklad terasu. Sadenice kvetov balkónových lobeliek pritom môžete von umiestniť až v momente, keď už nehrozia ranné mrazíky. Aby sa vám lobelka odvďačila záplavou kvetov, pamätajte na jej dôsledné zalievanie (v nádobe obzvlášť).

Lobelka prezimovanie

Akonáhle lobelka odkvitne, môžete ju zrezať zhruba o jednu tretinu. Vďaka tomu podporíte pravdepodobnosť, že rastlina znovu obrazí a pokvitne. Lobelka nie je mrazuvzdorná. Vonku zimu neprežije. Môžete ju premiestniť do bytu alebo na chladné schodisko a prezimovať ju tam.

Druhy lobeliek

Čo sa lobeliek týka, je známych približne 400 rôznych druhov, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, aké konkrétne druhy lobelky sa tešia popularite práve u nás.

Lobelka previsnutá

Jedným z najobľúbenejších druhov lobelky je jednoznačne lobelka previsnutá, ktorá má svoje čestné miesto v mnohých závesných kvetináčoch. Farba kvetov sa môže ďalej líšiť podľa konkrétneho kultivaru. Stretnúť sa môžete s bielymi, modrými alebo napríklad fialovými kvetmi.

Lobelka biela

Lobelka biela zaujme svojimi bielymi kvetmi, ktoré vytvárajú zaujímavý kontrast so zelenými listami. Skvele sa hodí na kombináciu s inými letničkami, napríklad s modrou lobelkou alebo farebnými muškátmi.

Lobelka modrá

Najznámejším a najobľúbenejším druhom lobelky je lobelka modrá (Lobelia erinus). Na prvý pohľad vás určite upútajú jej modré kvety, často s bielym stredom. Husté koberce nízkych kvetov vyniknú v rámci skalky, záhona alebo v kvetináči.

Lobelka šarlátová

Lobelka šarlátová (Lobelia cardinalis) je rastlina, ktorá sa od bežnej lobelky modrej líši vzpriamenejším rastom a nápadnými červenými kvetmi. Tento variant môže dosahovať výšku až 90 cm.

Lobelka modrá veľkokvetá

Alternatívou ku klasickej lobelke modrej môže byť lobelka modrá veľkokvetá (Lobelia siphilitica). Tento druh je charakteristický krásnymi svetlo až tmavomodrými kvetmi, ktoré vyrastajú na pomerne vysokých stonkách. Táto lobelka nie je tak citlivá na sucho, napriek tomu si vyžaduje pravidelnú zálievku.

TIP: Na vašej terase nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj tie úžitkové. Zistite, ako pestovať chutnú zeleninu na balkóne a pustite sa do práce.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Starček zahŕňa veľké množstvo druhov

Starček (latinsky Senecio) je rod rastlín z čeľade hviezdicovité. Zahŕňa pritom veľké množstvo druhov rastlín, ktoré môžu mať podobu bylín i kríkov a stromov. Názov starček je odvodený od podobnosti rastliny, ktorá po odkvitnutí pripomína belavú hlavu starého muža.

Rod Senecio má veľké množstvo druhov. Medzi tie najznámejšie sa radí napríklad starček obyčajný dorastajúci do výšky 10 až 40 cm so žltými kvetmi či starček previsnutý, ktorý býva hojne pestovaný ako zaujímavá izbová rastlina. Z ďalších druhov stojí za zmienku napríklad starček vodný, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo vlhkom prostredí či starček prímorský pochádzajúci zo Stredomoria.

Medzi krásne rastliny sa ďalej radí starček Fuchsov, ktorý je známy v ČR pod ľudovým menom kycol alebo inak straček vajcovitý. Ďalej potom existuje napríklad starček jarný, starček hájný, starček lesný, starček skalný, či starček ružový.

Zaujímavým variantom je senecio 'Angel Wings', ktorého listy pripomínajú práve anjelské krídla.

Starček kvet

Veľkosť, tvar i sfarbenie kvetov Senecio sa odvíja od zvoleného druhu starčeka. Najčastejšie sa však môžete stretnúť s výraznými kvetmi v žltej farbe. Niektoré druhy starčeka sú však pestované skôr pre svoj dekoratívny vzhľad listov ako pre samotné kvety.

Pokiaľ vám žiadny kvet starček neponúkne, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Predovšetkým môže ísť o nevhodné podmienok, ako je nedostatok svetla, zlá teplota či nevhodná zálievka. Tiež mladé rastliny niekedy nemusia kvitnúť, kým nedosiahnu určitý vek.

Rastlina starček strieborný

Starček strieborný patrí do rodu Jacobaea, ale skôr sa radil práve do rodu Senecio. Aj z toho dôvodu býva často označovaný ako Senecio cineraria, aj keď správne označenie je Jacobaea maritima.

Starček strieborný preferuje slnečné stanovište, kde najviac vynikne sfarbenie jeho listov. Znesie aj polotieň, ale v takom prípade môže trochu stratiť intenzitu jeho striebristého odtieňa. Z hľadiska pôdy mu vyhovuje priepustná a ľahká pôda. Rastlina tiež lepšie znáša sucho ako premokrenie. Skvele sa hodí ako obruba záhonov alebo ako doplnok k inak farebným kvetom.

Vypestujte si starček strieborný aj vy a tešte sa z jeho krásneho a originálneho vzhľadu

Starček pestovanie

Pri pestovaní starčeka je samozrejme potrebné rastline zaistiť adekvátne podmienky. Tie sa môžu čiastočne líšiť podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete.

Starček ťahavý pestovanie

Starček previsnutý preferuje slnečné stanovište, avšak bez priameho svetla, ktoré by mohlo spáliť jeho listy. Nezabudnite rastline ponúknuť dobre priepustnú pôdu. Kvetináč alebo nádoba na pestovanie by mala mať otvory, aby sa zabránilo premokreniu rastliny.

Starček nevyžaduje príliš časté zalievanie. Pokiaľ ho prelejete, môžete pomerne ľahko spôsobiť uhnívanie koreňov. Vždy preto k zálievke pristúpte až v momente, keď bude vrchná časť pôdy suchá. Časté prihnojovanie nie je potrebné. Stačí ho vykonať raz mesačne počas vegetačného obdobia.

Starček sa všeobecne radí medzi teplomilné rastliny. Preferuje teplotu v rozmedzí 18–25 °C. Niektoré druhy znesú aj chladnejšie podmienky.

Starček strihanie

Požiadavky na rez a starostlivosť sa prirodzene líšia podľa konkrétneho druhu rastliny. Starček previsnutý napríklad vyžaduje pravidelné skracovanie dlhých previsnutých stoniek, vďaka čomu podporíte vetvenie a hustejší rast rastliny. Odstrihnuté časti môžete použiť na rozmnožovanie.

Starček strieborný sa strihá po odkvitnutí, kedy odstránite odkvitnuté stonky. Na jar potom môžete vykonať ešte spätný rez, vďaka ktorému rastlinu omladíte a podporíte jej bujný rast.

Starček skalný pravidelný strih nevyžaduje, ale môžete aspoň odstrániť prerastené či poškodené časti rastliny.

Pokiaľ pestujete starček Weinmannov, nezabudnite na jar zaradiť tvarovací rez, vďaka ktorému zachováte kompaktné rozmery rastliny.

Starček ružový môžete na konci sezóny zastrihnúť radikálne, aby ste sa mohli v budúcom roku tešiť z ešte lepšieho rastu.

Starček prezimovanie

Podmienky na prezimovanie starčeka sa opäť odvíjajú od toho, pre aký druh sa rozhodnete.

Sukulentné starčeky je nutné na zimu preniesť do vnútorných priestorov, kde teplota neklesá pod 10 °C. Ideálne je rozmedzie od 10 do 15 °C. Na zimné mesiace výrazne obmedzte zálievku a rastlinu nehnojte.

Krovité starčeky (napríklad starček Weinmannov či starček Kleinov) sú čiastočne mrazuvzdorné, pokiaľ sa pestujú na záhone. V chladnejších oblastiach je však možné jednoznačne odporučiť prikryť ich čečinou alebo netkanou textíliou.

Jednoročné starčeky (napríklad starček obyčajný) sa prirodzene neprezimovávajú, pretože svoj životný cyklus dokončia počas jednej sezóny.

TIP: Rozžiarte váš balkón či terasu zaujímavými kvetmi po celý rok. Prečítajte si, aké kvety zvoliť na balkón v zime.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Akú teplotu vydržia muškáty

Prezimovanie muškátov v tme je možné. Budú mať síce stonky vytiahnuté a biele, ale na jar sa rýchlo spamätajú. Voliť však samozrejme môžete aj svetlé priestory. Teplota pri prezimovaní muškátov by nemala klesať do mínusových teplôt. V pohode znesú 10 až 0 °C. Na jar ich opäť zrežte hlboko, aj na 10 cm, podporíte ich hustejší rast. Vysaďte ich do nového substrátu a s prihnojovaním začnite až po mesiaci.

Ako prezimovať muškáty

Aby vám muškáty mohli zdobiť priestor aj budúci rok, je potrebné včas pristúpiť k ich zazimovaniu. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako postupovať.

Kedy zazimovať muškáty

Najskôr si poďme povedať, kedy upratať muškáty. Muškáty je vhodné premiestniť ešte predtým, než prídu prvé mrazíky. S príchodom jesene preto sledujte predpoveď počasia a včas ich preneste do teplejšieho prostredia.

Zazimovanie muškátov

S prípravou zazimovania muškátov začnite už na konci leta. Najprv obmedzte zálievku a rovnako tak sa už vyhnite prihnojovaniu rastliny. Nezabudnite tiež odstrániť suché, zažltnuté a nezdravé listy. Ďalšie konkrétne kroky a podmienky sa môžu mierne líšiť od vami zvolenej odrody.

Ako zazimovať anglické muškáty?

Pamätajte na to, že tento typ muškátov potrebuje počas zimných mesiacov teplotu do 10 °C. Vhodným miestom na ich prezimovanie preto môže byť napríklad zimná záhrada či nevykurovaná veranda.

Ako zazimovať vzpriamené muškáty?

U tohto druhu muškátov nie je vyložene nutný strih pred zazimovaním. K zastrihnutiu rastliny preto môžete bez problémov pristúpiť až na jar.

Ako prezimovať ťahavé muškáty?

U tejto odrody pamätajte na dôsledné zredukovanie jednotlivých výhonov (zhruba na polovicu).

Previsnuté muškáty prezimovanie

Pokiaľ pestujete previsnuté muškáty, je potrebné ich dlhé výhony na zimu skrátiť zhruba na polovicu. Na jar potom môžete pristúpiť k ešte výraznejšiemu zastrihnutiu.

Ako strihať muškáty na zimu

Muškátom treba zrezať všetky tohtoročné výhony, a to tak, aby si rastlina zachovala zhruba jednu tretinu svojej veľkosti. Okrem toho odstráňte všetky zostávajúce kvety a uschnuté listy. Nezabudnite skontrolovať, že daná rastlina nie je napadnutá plesňou alebo inou chorobou.

Pestrá ponuka rôznych odrôd muškátov v našom eshope

Prezimovanie muškátov podľa našich babičiek

Muškáty sú pomyselnou stálicou našich záhrad. Ich prezimovanie riešili už naše babičky. Tie odporúčali muškáty na zimné mesiace zabaliť do novín, a potom ich zavesiť do chladnej miestnosti „hlavou dole“. Na jar potom síce tieto muškáty vyzerali trochu unavene a vyschnuté, s príchodom slniečka sa však väčšinou spamätali.

Prezimovanie muškátov v byte

Vyššie uvedený tip od našich babičiek je samozrejme nepoužiteľný v prostredí dnešných panelových domov, ktoré bývajú prekúrené a chladné prostredie tu budete hľadať len ťažko. Na prezimovanie muškátov v byte sa najčastejšie využíva presvetlené stanovište blízko okna na chodbe, kde je dostatok svetla a zároveň tu spravidla nepanujú také vysoké teploty.

Vyskúšať môžete aj použitie krabice. Ako prezimovať muškáty v krabici? Rastliny vyberte z nádob a korene očistite od všetkých zvyškov zeminy. Zabaľte ich do novín a zviažte povrázkom. Následne ich hlavou dole umiestnite do papierovej krabice. Na jar ich opatrne vybaľte, mierne skráťte ich korene a výhony a namočte ich na deň do vody. Potom môžete muškáty vysadiť do kvetináčov s novým substrátom. Nezabudnite ich tiež pravidelne zalievať a prihnojovať.

Muškáty po zime

Počas zimy ste pravdepodobne kontrolovali muškáty, ktoré strávili zimu v pivniciach a v skladoch a už ste premýšľali nad jarou, kedy budú opäť na svojich miestach. Teraz je vhodné obdobie na podrobnejšiu obhliadku a spätný rez muškátov. Pozrime sa teda na to, ako prebudiť muškáty po zime.

Kedy prebudiť muškáty

Muškáty by ste hlavne mali nájsť v živom stave – s bielymi alebo zelenými výhonkami s listami alebo bez nich. Dobre si všímajte prezimujúce rastliny a určite nepestujte rastliny, ktoré sú napadnuté chorobami a škodcami, čo sa počas zimovania môže samozrejme stať. Najvyšší čas na prebudenie muškátov z pomyselného zimného spánku nastáva zhruba počas marca.

Ako zrezať muškáty na jar

Pokiaľ boli muškáty prezimované bez prístupu svetla, výhonky sú bielej farby, vytiahnuté nahor. Nie je to tragédia, čoskoro sa spamätajú. Musíte ich však zrezať o 1/3, odstrániť všetky suché listy a suché a čiastočne zdrevnatelé výhony.

Začiatkom apríla ich môžete umiestniť na svetlejšie miesto a otužovať. Každopádne treba vymeniť substrát, pôvodný je vyčerpaný, už takmer prerastený koreňmi a už nie je schopný ani prijímať vodu. Novým substrátom podporíte rast a vitalitu rastlín.

S aktívnou zálievkou však ešte chvíľu počkajte, rovnako tak s pridávaním hnojív do zálievky. Tým, že vymeníte substrát, rastliny získajú dostatok živín na naštartovanie rastu počas určitého obdobia.

S prihnojovaním pre sviežu farbu listov a bujný rast začnite až v máji, neskôr zmeňte hnojivo na podporu násady pukov a dlhé kvitnutie.

TIP: Ak budete na jar plánovať nové výsadby na balkón, nemusíte sa obmedzovať iba na muškáty. Prečítajte si článok o pestovaní letničiek na balkóne.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie púštnej ruže

Púštna ruža ( Adenium obesum ) je sukulentná rastlina, ktorá vás doslova uchváti svojimi nádhernými kvetmi. Práve vďaka nim skvele rozžiari každý priestor. Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z púštnych oblastí strednej Afriky a arabského polostrova. Vo svojom domácom prostredí vytvára kríky alebo menšie stromčeky, ktoré sú charakteristické hrubým kmeňom i konármi. Farba kvetov môže byť biela, ružová až tmavo červená, vďaka čomu celok pôsobí veľmi dekoratívnym dojmom.

Z hľadiska pôdy na pestovanie voľte piesočnatú zeminu. Vhodný môže byť substrát pre kaktusy a sukulenty. Mladé rastliny sa presádzajú každý rok vždy na jar. Staršie rastliny môžete presádzať podľa aktuálnej potreby.

Púštna ruža je zvyknutá na teplé počasie. Preto niet divu, že jej najviac prospieva dostatok slnečných lúčov v priebehu celého roka. Akonáhle je slnečného svitu málo alebo nastane zima, môžete ju nechať odpočívať pri teplote okolo 15 °C. V tomto období je zároveň dôležité obmedziť zálievku a rastline dopriať len toľko vody, aby jej neuschli korene. Od apríla do októbra je naopak nutné ružu pravidelne zalievať, pričom do zálievky môžete pridať hnojivo na kaktusy a sukulenty. Ak máte skleník, môžete púštnu ružu zhruba od apríla do septembra pestovať v ňom.

Treba zdôrazniť, že púštna ruža je jedovatá. Preto ju vždy umiestnite mimo dosahu detí a domácich miláčikov. Zároveň je možné odporučiť, aby ste pri manipulácii s ňou používali rukavice.

Prezrite si aktuálnu ponuku púštnych ruží v našom e-shope a vyberte si rastlinu, ktorá vás svojimi kvetmi uchváti

Tvarovanie púštnej ruže

Púštna ruža je veľmi tolerantná k rezu a tvarovaniu. Vďaka tomu si z nej môžete postupom času vytvoriť efektný bonsaj. Rastline môžete dať vzpriamený alebo napríklad šikmý vzhľad. Tiež ju možno tvarovať do vzhľadu nejakého živočícha a podobne.

Púštnej ruži opadávajú listy

Púštnu ružu prirodzene opadávajú listy v momente, keď nastane obdobie sucha. Tento problém však môže nastať aj v prípade, keď dôjde k určitej zmene podmienok (napríklad rastlinu prenesiete na iné stanovište). Pokiaľ je to váš prípad, nesnažte sa rast nových listov podporiť o to väčšou zálievkou. Namiesto toho nechajte rastlinu, aby si zvykla na nové prostredie pri minimálnej zálievke. Ak púštna ruža zhadzuje listy, môže problém spočívať aj v nedostatku svetla.

Púštna ruža žltnutie listov

Pokiaľ si všimnete že listy púštnej ruže začnú žltnúť, je na mieste obmedziť zálievku.

Púštna ruža nekvitne

Púštna ruža kvitne pri správnej starostlivosti niekoľkokrát do roka. Prvé kvety sa spravidla objavujú v máji a júni, ďalšie potom na scénu prichádzajú koncom leta.

Čo ale môže stáť za tým, že púštne ruže nekvitne vôbec? V prvom rade to môže nastať v prípade, keď rastlina nemá dostatočný prístup k slnečnému svetlu.

Kvety sa tiež nemusia na rastline objaviť v prípade, že ste ju nedávno presadili. Vtedy si totiž rastlina ešte len môže zvykať na nové prostredie a svoju energiu smerovať skôr do rastúcich koreňov než do toho, aby kvitla.

Problémy s kvetmi môžu nastať aj v momente, keď rastlina stojí v rozmočenej pôde alebo vo vode. V takom prípade rastlina nielen prestáva kvitnúť, ale sa na nej môže objaviť aj hniloba.

Púštna ruža nevyžaduje veľkú intenzitu hnojenia. Avšak dostatok živín je podstatným faktorom na to, aby sa mohli rozvinúť kvety.

Púštne ruže a škodcovia

Silné a zdravé rastliny sa spravidla škodcom dokážu veľmi dobre ubrániť. Niekedy však môže byť púštna ruža napadnutá roztočmi či vlnatkami. Pokiaľ týchto škodcov na rastline zbadáte, použite ochranný prostriedok podľa návodu. Pamätajte na to, že vôbec najväčšiu škodu môžete rastline napáchať v prípade, keď ju vystavíte príliš chladnému prostrediu a nadmernej vlhkosti.

TIP: Slnečné stanovište vyhovuje aj ďalším rastlinám. Zistite, ako pestovať nádchovník, ktorý vám okrem iného pomôže od upchatého nosa.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Šalvia pestovanie

Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.

Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).

K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Preto jednotlivé sadenice umiestnite približne 40 cm od seba.

Vyberte si semienka z našej ponuky a pustite sa do pestovania nádherne voňajúcej šalvie aj vy.

Šalvia druhy

Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Stretnúť sa môžete aj so šalviou praslenatou, šalviou rozmarínou alebo napríklad šalviou lepkavou.

Šalvia pestovanie v kvetináči

Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. Šalvia v kvetináči vydrží zhruba 4 až 5 rokov, potom je nutné vysadiť nové rastlinky.

Šalvia prezimovanie

V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.

Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať. Na tento účel využite prikrývku (napríklad v podobe čečiny), vďaka čomu bude rastlina chránená pred mrazom.

Yzop pestovanie

Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.

Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.

Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Keďže má yzop veľké množstvo vetvičiek a lístkov, je vhodné ho zasadiť na pozemok bez vytrvalých burín.

Zaobstarajte si semienka a sadenice yzopu a zasaďte si túto krásnu bylinku vo svojej záhrade, na terase či balkóne

Yzop lekársky

Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.

Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Ideálne je yzop zbierať v čase kvetu.

Sušenie yzopu

Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.

TIP: Populárnou bylinkou v záhradách je aj bobkový list, ktorý nájde v kuchyni široké uplatnenie. Zistite, ako na správne pestovanie bobkového listu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Bazalka pestovanie

Bazalka je populárna bylinka, ktorá má svoje čestné miesto nielen v talianskej kuchyni. Intenzívne vonia a pokrmom dokáže dodať skutočne jedinečnú chuť. V našich domovoch sa často objavuje nielen v záhradách, ale aj v kvetináčoch.

Bazalka dokáže zatočiť aj s niektorými zdravotnými problémami a napríklad bazalka pravá podporuje chuť do jedla.

Veľkú úrodu bazalky môžete spracovať pomocou sušenia. Najviac účinných látok pritom obsahuje v čase kvetu. Listy bazalky sušte v tenkých vrstvách v tieni pri teplotách do 35 ºC. Suchú a rozdrvenú bylinku môžete skladovať na tmavom mieste v uzavretej nádobe.

Preneste si vôňu a chuť Talianska aj k vám domov. Zaobstarajte si semienka bazalky a pustite sa do jej pestovania.

Bazalka druhy

Rozlišujeme hneď niekoľko druhov bazaliek. Z tých najznámejších možno spomenúť bazalku pravú, ktorá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí.

Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad bazalku americkú, ktorá patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou. Popularite sa teší aj bazalka pravá citrónová s čistou citrónovou vôňou či bazalka šedá, ktorej chuť pripomína kombináciu korenia a citrónu.

Kedy je čas na výsev bazalky

Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Na záhradu potom môžete sadeničky umiestniť v druhej polovici mája, akonáhle úplne pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov.

Bazalka pestovanie v záhrade

Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku.

Semienka na predpestovanie vysajte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadeničky, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba. Pri zalievaní si dajte pozor na to, aby ste príliš nekropili listy.

Bazalka v kvetináči

Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysajte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky.

Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti. Ak chcete zvýšiť obsah aromatických látok, môžete si zaobstarať prípravok Symbivit na bylinky, ktorý je špeciálne vyvinutý na tento druh rastlín.

Pestovanie bazalky v zime

Pokiaľ si chcete prítomnosť bazalky užívať aj v zimných mesiacoch, preložte celú rastlinu zo záhonu do kvetináča. Ten potom preneste domov a umiestnite ho na čo najsvetlejšie miesto s bežnou teplotou. Pokiaľ bazalku pestujete v kvetináči po celý rok, pamätajte na jej presadenie do nového substrátu určeného pre bylinky.

Kvitnutie bazalky alebo čo robiť s kvetmi

V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Pamätajte tiež na to, že vďaka zaštipovaniu mladých rastlín bazalka pekne zhustne a rozkošatí sa.

Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Prezrite si semená byliniek pre zdravie v našom e-shope a vyberte si medzi nimi svojich favoritov

Medovka pestovanie

Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché. Už od pradávna sa pritom táto rastlina používa na upokojenie pri nadmernom strese a pomôcť dokáže aj pri nespavosti. Prispieva aj k tíšeniu záchvatov kašľa u detí a uvoľňuje kŕče žalúdka.

Medovka druhy

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom medovky je jednoznačne medovka lekárska, ktorá dorastá do výšky zhruba 70 až 150 cm a pýši sa charakteristickými aromatickými listami.

Medzi ďalšie známe druhy medovky možno zaradiť Melissa axillaris, ktorý sa používa v Ázii. V Číne je populárna Melissa flava. Skôr menej známym druhom medovky je napríklad Melissa yunnanensis pestovaný aj v Ázii.

Medovka pestovanie v kvetináči

Medovka je viacročná rastlina a hodí sa na pestovanie v záhone aj kvetináči. Keďže má rada priame slnko a prísun čerstvého vzduchu, bude sa jej dariť na balkóne alebo za oknom. Kvetináč naplňte vhodným substrátom a vsaďte doň sadeničku. Nádobu voľte skôr hlbšiu, pretože korene medovky môžu rásť až do hĺbky 30 cm. Krík pravidelne zaštipujte, aby si zachoval svoj kompaktný tvar.

Láka vás pestovanie tejto liečivej bylinky u vás doma? Zaobstarajte si semienka medovky a pustite sa do práce.

Medovka pestovania doma, alebo radšej v záhrade?

Medovku môžete pestovať doma aj v záhrade, záleží teda iba na vašich možnostiach a preferenciách. Pri pestovaní v záhrade sa jej bude dariť medzi ostatnými bylinkami. Počas vegetačného obdobia okolie zbavujte buriny, pôdu mierne prevzdušňujte a okopávajte. Myslite na primeranú zálievku a občasné hnojenie.

Medovka sa najčastejšie pestuje zo zakúpených sadeníc, prípadne si ju možno tiež predpestovať zo semienok. V takom prípade semienka vysievame vo vzdialenosti zhruba 3 cm od seba. Ideálnym obdobím na predpestovanie je marec.

Nenechajte si ujsť pokračovanie článkov o pestovaní byliniek. Prečítajte si druhú a tretiu časť našej mini série.

TIP: Medovku aj bazalku je možné pestovať aj po boku ďalších rastlín či byliniek. Prečítajte si, ktoré bylinky sa k sebe hodia a ako v záhrade či kvetináči všetko vhodne zorganizovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Okrasná žihľava pestovanie

Okrasné žihľavy možno ľahko pestovať zo semien alebo odrezkov a sú známe svojou rýchlou adaptáciou na rôzne podmienky. Odrezok postačí odobrať ostrým nástrojom, potrieť stimulátorom na zakorenenie a umiestniť do zeminy, prípadne nechať zakoreniť v nádobke s vodou. Týmto spôsobom si z jednej materskej rastliny vypestujete žihľavy do celého záhona.

Jedným z hlavných dôvodov popularity okrasnej žihľavy je jej nenáročnosť na starostlivosť. Vyžaduje len pravidelné zalievanie a dostatok svetla na udržanie svojich sýtych farieb. Pozor však na spálenie listov na priamom slnku počas horúcich letných dní, ktoré hrozia najmä u kultivarov veľmi tmavých farieb. Dôležité je tiež rastliny neprelievať, nadmerná vlhkosť spôsobuje hnednutie a opadávanie listov.

Na pestovanie žihľavy sa hodia skôr kyslejšie substráty zložené z rašeliny a záhradnej zeminy. Počas vegetačnej doby rastliny pravidelne zaštipujeme, aby sme podporili ich rozrastanie do šírky a pravidelný tvar.

Je ideálnym riešením pre tých, ktorí chcú mať krásne rastliny bez nutnosti zložitej údržby. Dá sa pestovať nielen v kvetináčoch, ale aj ako vďačná a veľmi odolná izbovka. Jej vôňa tiež údajne odpudzuje hmyz, čo je ďalším plusom na jej umiestnenie vonku alebo pri oknách.

Koleusy skvele doplnia izbové rastliny v interiéri aj letničky na balkóne. Pestro sfarbené odrody okrasnej žihľavy nájdete v našom e-shope

Okrasné žihľavy v kvetináči

Ozdobná žihľava sa hodí aj na pestovanie v kvetináči. Aj tu postupujeme podľa vyššie spomínaných pravidiel pre pestovanie - kvetináče naplníme záhradným substrátom a rašelinou, v pomere 1:1, na dno umiestnime drenážnu vrstvu pre ľahší odtok prebytočnej vody pri zálievke.

Nádoby so žihľavami umiestnime na poloslnečný balkón, parapet či terasu. Najvhodnejšia je východná či juhovýchodná strana, v opačnom prípade sa listy koleusov nemusia vyfarbiť, pretože plný tieň rastline neprospieva.

Koleus prezimovanie

Pri pestovaní v kvetináčoch vonku je potrebné mať na pamäti, že tento druh žihľavy nie je mrazuvzdorný. Ak začnú vonkajšie teploty klesať pod 10 stupňov, mali by sme nádoby s rastlinami preniesť do interiéru, skleníka či zimnej záhrady. Aj počas zimy sa snažíme dbať na dostatok svetla. Kvetné stonky odporúčame pravidelne odstraňovať. Je to rastlina najmä okrasná listom.

TIP: Ako na kvitnúce balkón po celý rok? Okrasné žihľavy doplňte cibuľovinami a sirôtkami na jar, muškátmi a petúniami na leto, na jeseň pridajte chryzantémy a v zime vres či hamamel. Ďalšie tipy nájdete na našom blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.