Pozrite sa, ako si chmeľ môžete dopestovať doma, krok za krokom.

Aký chmeľ vybrať do záhrady?

Na domáce pestovanie odporúčame siahnuť po bežných odrodách chmeľu obyčajného (Humulus lupulus), ktoré sú dostupné v našom e-shope ako kontajnerované rastliny. Sú to trváce rastliny – každoročne na jar vyrastú nové výhonky a do jesene sa vyšplhajú do výšok.

Pre záhradkárske účely postačí základná samičia rastlina. Práve samičie kvety totiž tvoria typické šištice (tzv. chmeľové hlávky). Ak túžite po úrode šištíc (okrem vizuálneho efektu), zvoľte si odrodu pestovanú aj v našich podmienkach.

Stanovište: kde sa bude chmeľu dariť

Chmeľ miluje slnečné miesta. Potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne. Zároveň však ocení aj chránenú polohu – niekde, kde ho vietor nezláme a kde bude mať pevnú oporu na šplhanie.

Pôda: hlboká, priepustná, výživná, ideálne s prídavkom kompostu. Hodnota pH by mala byť mierne kyslá až neutrálna (6,0 – 7,0).

Opora: Chmeľ je popínavá liana, ktorá sa ovíja v smere hodinových ručičiek. Počas jednej sezóny môže dorásť až do výšky 6 metrov! Preto mu pripravte pevnú oporu – pergolu, plot, napnuté lanko alebo konštrukciu vysokú aspoň 3 – 5 metrov.

Výsadba chmeľu krok za krokom

Termín výsadby: Ideálny je apríl až máj, keď už nehrozia mrazy.

Rozostupy: Medzi jednotlivými rastlinami nechajte minimálne 1 meter, inak si budú konkurovať.

Postup výsadby:

Vykopte jamu veľkosti 30 × 30 × 30 cm.

Na dno nasypte kompost alebo vyzretý hnoj, premiešajte so zeminou.

Vložte rastlinu, zasypte a dobre zalejte.

Pri výsadbe ku konštrukcii nezabudnite nasmerovať rastlinu tak, aby sa mohla správne ovíjať.

Chcete si chmeľ dopestovať aj vy? Vyberte si zdravú sadeničku chmeľu z nášho e-shopu a sledujte ako vám záhradu za pár týždňov premení na zelenú oázu

Starostlivosť o chmeľ počas sezóny

Polievanie: Chmeľ potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých a horúcich dní. Najlepší je hlbší, ale menej častý závlahový režim.

Hnojenie: Počas vegetácie (apríl – august) mu pomôže organické hnojivo raz mesačne. Výborný je aj kompostový čaj alebo prírodné výluhy.

Rez:

Na jar vyberte 2–3 najsilnejšie výhonky, zvyšok vyrežte.

Na jeseň, keď rastlina odkvitne a odumrie, môžete suché stonky jednoducho odstrániť – ľahko sa lámu.

Zber chmeľových šištíc

Ak chcete z chmeľu získať úrodu, sledujte samičie šištice (kvety), ktoré sa objavujú koncom leta.

Kedy zbierať? Zrelé sú, keď:

sú suché na dotyk

majú žltozelenú farbu

po stlačení praskajú a voňajú živicovo

Ako sušiť? Sušte ich pri teplote do 40 °C – ideálne v tieni alebo v sušiarni. Uchovávajte v tme a suchu, napríklad v papierových vreckách alebo zaváraninových pohároch.

Pestovanie chmeľu v črepníku

Chmeľ zvládne aj pestovanie v nádobe, ak mu doprajete dostatok priestoru.

Črepník: minimálne 40 litrov objemu, dno s drenážou.

Substrát: ľahký, humózny, priepustný.

Oporu potrebuje rovnako vysokú ako v záhrade – šplhá rýchlo a vysoko.

Zálievka a hnojenie: V nádobe sa zemina rýchlejšie vysušuje a vyčerpáva, preto treba chmeľ častejšie zalievať a hnojiť.

Zhrnutie: Prečo si chmeľ zaslúži miesto vo vašej záhrade

Rastie rýchlo – ideálny na tienenie, oživenie prázdnych múrov alebo altánku.

Je nenáročný – keď mu dáte oporu, svetlo a vodu, odmení sa bujným rastom.

Dá sa pestovať aj v nádobe – vhodné na balkón či terasu.

Môže priniesť úrodu – ak si zvolíte vhodnú odrodu, budete mať aj vlastné voňavé šištice.

TIP: Dáte prednosť skôr klasike medzi popínavkami? Potom by sa vám mohol páčiť napríklad taký plamienok. Prečítajte si viac o pestovaní plamienkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Plánujete nový trvalkový záhon a neviete, kde začať?

Často sa stretávame s faktom, že v záhrade chýbajú trvalkové záhony. Väčšinou vsadia ľudia kvôli pracovnej vyťaženosti na ihličnaté dreviny a trávnik. Neuvedomujú si, že sa ukracujú o množstvo kvetov, vôňu i nádherné motýle.

Trvalkový záhon

Založenie trvalkového záhona nie je zložité a navyše je to výsadba na dlhé roky, kedy nemusíte zvlášť zasahovať už do výsadby. Po niekoľkých rokoch je nutné trvalkové trsy rozdeliť, zmladiť a samozrejme vyžadujú si klasickú starostlivosť ako hnojenie, zalievanie, strihanie.

Ideálny trvalkový záhon je taký, ktorý je farebný, kvitne počas celého roka, nevznikajú na záhone prázdne miesta a je variabilný výškou. Pre jarné kvitnutie vyžaduje výsadbu cibuľovín v jesennom období, pre jesenné kvitnutie vyžaduje rastliny kvitnúce od konca leta až do mrazov. Najviac rozkvitnuté je leto. V tomto období kvitne najviac trvaliek. Nie všetky sú však vhodné do každého prostredia.

Na začiatku je veľmi dôležité vybrať správne rastliny. Tiež si treba všímať aj iné faktory ako je druh pôdy, náveternú, záveternú stranu, vlahu, existenciu pôvodných druhov, ktoré chcete ponechať, veľkosť plochy.

Plochu je potrebné starostlivo pripraviť, odburiniť, prípadne doplniť kvalitným substrátom, pieskom. Pokiaľ máte na pozemku trávnatý porast, musíte ho v mieste plánovaného záhona zlikvidovať. Buď ho vyrýľujte aj s koreňmi alebo opatrne odrežte mačinu a pekne dopestovaný trávnik v rolkách umiestnite na vopred pripravené podložie, kde chcete mať trávnik.

Rastliny voľte zdravé, silné, s dostatočným koreňovým balom. Bohužiaľ, niekedy sa budete musieť zriecť rastlín, ktoré sa Vám páčia, ak im nevyhovuje stanovište alebo pôdne podmienky. Môžete ich skúsiť pestovať v nádobách a prenosných misách na terase, balkóne.

Ak máte v záhrade tieň, nepestujte levanduľu (Lavandula) a iné trvalky, ktoré milujú slnko a sucho.

Na trvalkový záhon do tieňa si vyberiete z našej ponuky trvaliek do tieňa

Naopak na veľmi slnečných miestach nepestujte rastliny, ktoré majú radi tieň, napríklad paprade, srdiečka (Dicentra), funkie (Hosta), nezábudky (Myosotis).

Trvalkový záhon na slnku ľahko vytvoríte z trvaliek ako levanduľa alebo echinacea

Dbajte na to, že vzrastlé druhy alebo rozpínavé do šírky vyžadujú svoj priestor a už po niekoľkých sezónach nadobudnú svoj objem. Ostatné rastliny by mohli byť vytlačené a udusené, prípadne sa im nebude dariť v tesnej blízkosti silnejšieho druhu. Každý rastlinný druh bojuje o živiny a vodu. Vyššie druhy umiestňujte dozadu, stredne vysoké do stredu a nízke do popredia ako lemy alebo podrast.

Trvalky sú rôznych veľkostí a preto si pri kúpe všímajte aj ich výšku a šírku v dospelosti. V budúcno

sti sa vyhnete presádzaniu a výmene rastlín z pozadia do popredia a naopak.

Pre menší slnečný trvalkový záhon (cca 5 m²) môžete použiť napríklad:

• 3 ks vyššie dominantné trvalky (napr. echinacea)

• 5–7 ks stredne vysoké druhy (napr. rudbekia, krásnoočko)

• 5–7 ks nižšie lemové rastliny (napr. levanduľa)

• 2–3 ks okrasné trávy pre štruktúru

 Takto vytvoríte prirodzene pôsobiacu kompozíciu bez prázdnych miest.

Chcete mať konkrétny plán výsadby?

Ak si nie ste istí kombináciou rastlín alebo počtom kusov, pripravili sme aj stručný plán trvalkového záhona s osvedčenými kombináciami z našej praxe.

Vyžiadať si plán trvalkového záhona

Kvetinový záhon z trvaliek

Medzi najkrajšie trvalky patrí echinacea (Echinacea) v bielej, ružovej, červenej i žltej farbe, rudbekie (Rudbeckia), krásnoočká (Coreopsis), levanduľa (Lavandula) v klasickej fialovej, bielej i ružovej farbe, ježibaby (Echinops), vysoké rozchodníky (Sedum) a astry (Aster). Doplňte okrasné trávy ako perovec (Pennisetum), ozdobnica (Miscanthus) a nádhernú kortadériu (Cortaderia).

 Trvalkový záhon nemusí byť striktne trvalkový. Ak je záhon dlhý, zvoľte viac dominujúcich rastlín, ktoré môžu mať previsnutú formu alebo môžu byť zaujímavé farbou, kvetom, vzhľadom. 

Dodržiavajte aj rozostupy, aby jednotlivé druhy mohli v budúcnosti rásť. Nezapĺňajte priestor len preto, že teraz sú rastliny malé. Ony narastú.

Ak vysadíte do záhona ihličnany a okrasné trávy, budete mať efekt aj na jeseň a počas zimy. Záhon by nemal v zimnom období zostať prázdny. Veľa rastlín na jeseň zaťahuje, odumiera, vysychá a znovu sa objavia až s jarnou teplotou. Dovtedy musia záhon dopĺňať vždyzelené rastliny, kry a ihličnany.

Prajeme vám veľa úspechov pri tvorbe trvalkového záhona.

Ak si chcete vybrať konkrétne druhy alebo sa inšpirovať ďalšími kombináciami, pozrite si našu ponuku trvaliek alebo si vyžiadajte stručný plán výsadby.

Zobraziť trvalky v ponuke
Vyžiadať si plán trvalkového záhona

TIP: Túžite po tom aby váš záhon zostal dlho zakvitnutý? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Druhy tulipánov

Tulipány existujú v desiatkach odrôd a farebných variantov, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj dobou kvitnutia či výškou. Pestovanie tulipánov v záhrade tak začína výberom vhodného druhu.

Skalkové tulipány

Pokiaľ hľadáte jemné a nenáročné kvety pre menšie záhony alebo skalničky, ideálnou voľbou sú skalkové tulipány. Tieto nízke a často skoro kvitnúce druhy vyniknú najmä na slnečných miestach a dobre sa kombinujú s ostatnými jarnými cibuľovinami.

Jednoduché tulipány

Obľúbenou klasikou medzi záhradkármi zostávajú jednoduché tulipány, ktoré majú pravidelný tvar kvetu a kvitnú väčšinou skoro na jar. Sú vhodné do riadkových výsadieb, kvetinových záhonov i kvetináčov, a často tvoria základ jarných kvetinových aranžmánov.

Ostatné tulipány

Do kategórie ostatné tulipány potom patrí pestrá škála okrasných a často aj výraznejších odrôd – napríklad zelenokveté, papagájovité alebo ľaliokveté tulipány.

Pokochajte sa celým sortimentom tulipánov, ktoré rozžiaria vašu záhradu a prinesú do nej jar

Kedy sadiť tulipány

Pokiaľ po týchto rastlinách v záhrade túžite aj vy, iste budete skôr alebo neskôr riešiť, kedy sa vysádzajú tulipány. Tulipány sa vysádzajú na jeseň, ideálne od polovice septembra do konca októbra. Jednotlivé cibule totiž potrebujú čas na zakorenenie, než začne mrznúť. Prezimovaním v pôde prejdú prirodzeným „chladom“, ktorý je kľúčový pre jarné kvitnutie. Sadenie tulipánov na jeseň je teda prvým predpokladom úspechu v ďalšom roku.

Môžeme tulipány sadiť na jar?

Výsadba tulipánov a iných cibuľovín sa najčastejšie vykonáva práve na jeseň. Pokiaľ sa rozhodnete pre ich jarnú výsadbu, pravdepodobne nevykvitnú vôbec, alebo len veľmi slabo a neskoro. V niektorých prípadoch sa ale cibule v zemi aklimatizujú a kvet prinesú až ďalšiu jar – za predpokladu, že dobre prečkajú zimu. Sadenie tulipánov na jar tak, aby ste docielili kvety v lete, preto odporučiť nemožno.

Sadenie tulipánov

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať tulipány. Teplota pôdy na sadenie tulipánov by sa mala pohybovať okolo 10 °C. Dôležité je, aby ešte nepanovali mrazy. Veľkú úlohu zohráva aj správne zvolené stanovište. Ideálne je slnečné miesto alebo polotieň. Vyhýbajte sa miestam, kde stojí voda, mohli by tu totiž začať uhnívať jednotlivé cibule.

A ako sadiť tulipány? Pôdu na výsadbu tulipánov voľte dobre priepustnú, ideálna je piesočnatá alebo hlinitá. Pred samotnou výsadbou je vhodné pôdu nakypriť do hĺbky zhruba 20–30 cm. Cibuľky vysádzajte do dvojnásobnej až trojnásobnej hĺbky výšky cibule (teda cca do hĺbky 10 až 15 cm). Tulipány sa vysádzajú špičkou nahor a rozostup medzi jednotlivými cibuľami by mal byť 8 až 10 cm. Po zasadení cibuliek všetko zasypte zeminou a jemne pritlačte. Nezabudnite na dôkladnú zálievku, aby sa zemina usadila. Celok môžete prikryť mulčom, aby ste cibuľa ochránili pred mrazom.

Sadenie tulipánov do kvetináča

Výsadba tulipánov do kvetináča sa v niekoľkých ohľadoch líši od klasickej výsadby do záhona. Poďme sa preto pozrieť na to, ako pestovať tulipány v kvetináči. Cibuľa sa v kvetináči sadí plytšie, obvykle do hĺbky 8–10 cm, pretože vrstva zeminy je menšia. Na rozdiel od záhona, kde sa dodržujú rozostupy okolo 8–10 cm.

Na dno kvetináča je dôležité umiestniť drenážnu vrstvu – napríklad keramzit alebo štrk – a použiť kvalitný, dobre priepustný substrát. Po výsadbe tulipány zalejeme, ale na rozdiel od záhona musíme kvetináč občas skontrolovať, pretože zemina v nádobe rýchlejšie vysychá.

Veľkým rozdielom je aj prezimovanie – zatiaľ čo tulipány v krajine bežne prezimujú bez problémov, v kvetináči hrozí premrznutie cibuliek. Preto je vhodné kvetináče obaliť izolačným materiálom, preniesť ich na chránené miesto alebo ich zakopať aj s nádobou do zeme. Po odkvitnutí necháme listy úplne zožltnúť a potom cibuľky buď vyberieme a uskladníme, alebo ich ponecháme v kvetináči až do jesene. Sadenie tulipánov do nádob môže byť skvelým spôsobom, ako ozvláštniť balkón alebo terasu.

Tulipány po odkvitnutí

Po odkvitnutí tulipánov je dôležité sa o nich správne postarať, aby mohli vykvitnúť aj budúci rok. Ihneď po odkvitnutí odstrihnite alebo odlomte kvet (so semenníkom), ale rastline ponechajte zelené listy. Vďaka tomu tulipány nebudú zbytočne vkladať energiu do tvorby semien.

Listy nechajte úplne zožltnúť a zvädnúť a až potom ich odstráňte. Ak máte tulipány ako trvalku na rovnakom mieste, môžete cibuľky nechať v záhone. Ak sú v kvetináči alebo na menej vhodnom stanovisku, môžete ich po zatiahnutí listov vybrať, usušiť a uskladniť.

Kedy kvitnú tulipány

Tulipány kvitnú na jar – obvykle od apríla do mája. Konkrétne doba kvitnutia však závisia od odrody a počasia. Zatiaľ čo skoré druhy tulipánov môžu v niektorých prípadoch vykvitnúť už koncom marca, u neskorých sa kvety objavujú až na konci mája.

Pokiaľ chcete, aby rastliny vykvitli skôr ako prirodzene na jar, používa sa na to takzvané rýchlenie tulipánov. Cieľom tejto techniky je napodobniť podmienky panujúce počas jesene. Cibuľa sa najprv chladí – uloží sa na 10–14 týždňov do chladu (5–9 °C), napr. do chladničky alebo pivnice. Následne sa zasadia do kvetináča a prenesú sa do teplejšieho prostredia, kde začnú pučať a kvitnúť.

Kedy vybrať tulipány zo zeme

Tulipány by sa mali vybrať zo zeme po odkvitnutí, až keď ich listy úplne zožltnú a uschnú. Obvykle to nastáva v júni až júli, záleží však na počasí a konkrétne oblasti. Ak by ste cibuľa zo zeme vybrali skôr, cibuľa by zoslabla, pretože by ju listy nestihli dostatočne vyživiť. Kvôli tomu by následne ďalší rok nemusela vykvitnúť.

Cibuľky z pôdy vždy vyrýpnite veľmi opatrne. Odstráňte z nich zvyšky hliny a suchých listov a nechajte ich zhruba týždeň vyschnúť na suchom a vzdušnom mieste. Následne ich môžete uložiť na tmavé, suché a chladné miesto až do jesennej výsadby.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pokiaľ je na jar krásne počasie bez mrazov, vydržia na strome naozaj dlho a postupne všetky puky rozkvitnú. V prípade mrazivých nocí či rán sa pripravte na smutný pohľad, ale bohužiaľ, je to príroda. Výber vhodného miesta a chránená uzavretá poloha preto môžu strom ochrániť.

Kam zasadiť magnóliu

Magnólia je bujne rastúci ker alebo menší strom s plytkým koreňovým systémom, ktorý nevyžaduje pravidelný rez, a preto je pomerne nenáročný na pestovanie. Väčšina druhov je opadavá, ale v súčasnosti sú dostupné aj vždyzelené varianty. Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku s miernym zatienením počas dňa, dobre však znáša aj polotieň. Preferuje výživnú, dobre priepustnú a mierne kyslú pôdu, ideálne na chránenom mieste s južnou orientáciou.

Čo zasadiť pod magnóliu

Pod magnóliou je najlepšie sadiť rastliny, ktoré majú rady polotieň, znesú kyslú až neutrálnu pôdu a majú plytký koreňový systém, aby nekonkurovali koreňom magnólie.

Skvelou voľbou sú napríklad pôdopokryvné trvalky, ako je zimozeleň (Vinca minor), heuchera alebo konvalinka voňavá (Convallaria majalis), ktoré navyše pridajú farebný akcent v podraste. Prírodný vzhľad dodajú aj sasanky (Anemone nemorosa) alebo jarné cibuľoviny, ako snežienky (Galanthus nivalis), bledule (Leucojum vernum) či narcisy (Narcissus), ktoré vykvitnú ešte predtým, než magnólia vytvorí husté olistenie. Z papradí sa dobre uplatní papraď samčia (Dryopteris filix-mas), do tieňa i polotieňa sa hodia aj ostrice (Carex) či iné nenáročné okrasné trávy.

Magnólia v kvetináči

Magnóliu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel. Nejedná sa totiž o bežnú rastlinu do nádob. Preto možno všeobecne odporučiť na tento účel voliť skôr menšie alebo zakrpatené druhy.

V každom prípade sa nezaobídete bez dostatočne veľkého kvetináča, ktorý by mal disponovať odtokovými otvormi. Na dno tejto nádoby nasypte drenážnu vrstvu (napríklad štrk alebo keramzit). Zvoľte vhodný substrát a magnóliu umiestnite na stanovište, ktoré jej vyhovuje. Pri pestovaní magnólie v nádobe je dôležité venovať pozornosť pravidelnej zálievke. Substrát by mal byť neustále vlhký, ale vyhnite sa preliatiu. Na zimu nádobu zabaľte do juty alebo bublinkovej fólie, aby bola chránená pred premrznutím. Alternatívou je jej prenesenie na dobre chránené miesto.

Kedy zasadiť magnóliu

Magnóliu je ideálne zasadiť na jar alebo na jeseň. Jarnú výsadbu je možné odporučiť pre chladnejšie oblasti. Pôda už v tomto období nie je premrznutá a rastline zaistíte celé vegetačné obdobie na zakorenenie.

Na druhú stranu jesenná výsadba magnólie môže byť vhodnejšia pre oblasti s miernejšou zimou. Korene sa stihnú čiastočne uchytiť a rastlina potom na jar rýchlejšie štartuje.

Ako zasadiť magnóliu

Zo všetkého najskôr magnóliu vyberte vhodné stanovište. Následne na výsadbu pripravte pôdu. Dôležité je, aby bola kyprá a dobre priepustná. Pokiaľ máte k dispozícii ťažkú ílovitú pôdu, môžete do nej primiešať rašelinu, kompost a piesok.

Následne je na mieste vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť zhruba dvakrát širšia ako koreňový bal. Jej dno môžete posypať tenkou vrstvou kompostu alebo kvalitnej zeminy. Pri výsadbe magnólie si potom dajte pozor na to, aby ste neporušili jej korene. Sadenicu vložte do jamy tak, aby sa vrchná časť koreňového balu nachádzala v úrovni zeme. Všetko zasypte zeminou a jemne udusajte. Nezabudnite na dostatočnú zálievku.

Magnólia korene

Koreňový systém magnólie je plytký, ale široko rozprestretý. To znamená, že väčšina koreňov sa nachádza tesne pod povrchom pôdy a šíri sa do strán oveľa viac ako do hĺbky. Práve preto je magnólia citlivá na narušenie pôdy v okolí kmeňa – hrabanie, rytie alebo presádzanie iných rastlín môže ľahko poškodiť jej korene a negatívne ovplyvniť zdravie celej rastliny.

Ako rýchlo rastie magnólia

Rýchlosť rastu magnólie závisí od jej druhu, stanovišťa a starostlivosti. Všeobecne platí, že v prvých rokoch rastie skôr pomaly, pretože energiu investuje skôr do zakorenenia. Po niekoľkých rokoch sa rast mierne zrýchli. Ročné prírastky bývajú približne 20–40 cm u väčšiny druhov.

Kedy kvitne magnólia

Magnólie kvitnú od marca až do mája podľa druhu, niektoré až v júni. Máte ju už niekoľko rokov, ale nekvitne? Môže to mať niekoľko dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Magnolia vyžaduje kyslú pôdu, bezveterné stanovište, slnko až polotieň, žiadne okopávanie, žiadny rez.

Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek. Môže to byť aj 5 až 8 rokov. Začnite prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvitnutia, niekedy ju tak oklamete. Pokiaľ plánujete kúpu magnólie, zakúpte si už väčší strom či ker, najlepšie už kvitnúce.

Medzi prvými rozkvitá už v marci magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Ak ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, pretože neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy, a pretože pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob.

Magnólie môžete obdivovať vo farbách bielej, krémovej, ružovej, purpurovej, fialovej, žltej i zelenkavej. Kvety má drobné aj veľké, nádherne vonia a lákajú prvé opeľovače.

Magnólia hnojenie

Hnojenie nie je dôležité, ale môžete ju prihnojiť počas roka od marca do septembra rozpustným hnojivom NPK a fosforečnatými hnojivami. Stačí raz za 3 mesiace - na podporu kvitnutia v marci, potom v lete a na jeseň na vyzrievanie pletív hnojivom s vyšším obsahom draslíka.

Strihanie magnólie

Táto rastlina nevyžaduje pravidelný ani špeciálny rez, priebežná úprava magnólie teda nie je potrebná. Odstraňujú sa len poškodené konáre alebo inak nevyhovujúce, esteticky nevhodne rastúce. Kvitne každoročne, pokiaľ neomrznú kvetné púčiky.

Magnólia druhy

Najznámejší a obľúbený je Magnolia x soulangeana. Má veľké dominantné kvety a používa sa na výsadbu do väčších priestorov a parkov.

Magnolia liliflora má úzke ľaliovité kvety. Patrí medzi atraktívne druhy a veľmi často sa používa do predzáhradky alebo na menšie plochy v záhone.

Magnolia stellata - drobnokvetá, zaujímavá a atraktívna pre jarný efekt. Pochádza z Japonska a určite si ju zamilujete pre jej jednoduchú krásu.

Magnolia denudata - M. holá s atraktívnymi a veľkými bielo-krémovými kvetmi.

Magnolia sieboldii - menej tradičný druh, ktorý kvitne už pri plnom olistení na prelome mája a júna.
Napriek tomu, že na jeseň magnólie opadávajú, strom zdobia neskôr zaujímavé semená a tiež kostra stromu a kôra vynikne aj v zimných mesiacoch.

Magnolia grandiflora je jediná vždyzelená magnólia, ktorá okrem listov vynikne aj lesklými tmavými listami počas celého roka. Mierny opad je v poriadku. Je mrazuvzdorná do -20 °C a vyžaduje chránenú polohu, darí sa jej na juhu SR. Obrovské krémové kvety kontrastujú s tmavými voskovými listami.

Prezrite si náš aktuálny sortiment magnólií v ponuke nášho eshopu

Mrazuvzdorná magnólia

Existuje niekoľko mrazuvzdorných druhov magnólie, ktoré bez problémov zvládajú slovenské zimy – dokonca aj v nižších a stredných polohách. Medzi tieto druhy patrí napríklad Magnolia stellata, Magnolia kobus alebo kompaktný Magnolia 'Susan'.

TIP: Inšpirujte sa aj článkom o najkrajších kvitnúcich stromoch do záhrad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kyslomilné trvalky

Trvalky do kyslej pôdy sú rastliny, ktorým sa darí v pôde s nižším pH – teda v kyslom prostredí. Ak máte na záhrade rašelinitú, lesnú alebo inak kyslú pôdu, môžete si vybrať z celého radu krásne kvitnúcich a nenáročných druhov.

Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.

Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad.

Pokiaľ máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov. Chybu neurobíte ani s bleduľou jarnou (Leucojum vernum), ktorá kvitne skoro na jar a rozžiari tak vašu záhradu pomerne skoro.

Na druhú stranu medzi obľúbené kyslomilné letničky sa radí napríklad begónia (Begonia), fuchsie (Fuchsia) alebo netýkavka (Impatiens).

Substrát pre kyslomilné rastliny

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy s nízkym pH, ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu. Takýto substrát musí byť nielen kyslý, ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.

V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín. Dôležité je tiež rastliny zalievať dažďovou vodou, tvrdá voda s vápnikom totiž pôdu znehodnocuje.

Hnojivo pre kyslomilné rastliny

Kyslomilné kvety majú špecifické nároky nielen na pôdu, ale aj na hnojenie. Veľa ľudí sa preto zaujíma o to, ako hnojiť kyslomilné rastliny. Dôležité je pamätať na to, že neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé – pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví. Preto treba používať práve špeciálne hnojivo určené pre kyslomilné rastliny.

Kyslomilné ovocie

Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek – darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.

Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.

Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.

Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) – známu pod názvom americká brusnica. Jedná sa o plazivú rastlinu s dlhými výhonkami a červenými plodmi.

Kyslomilná zelenina

Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde.

Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie. Práve kyslá pôda podporuje ich zdravý rast a tvorbu bohatej úrody.

V kyslej pôde sa darí aj rebarbore (Rheum rhabarbarum), ktorá ocenia kyprú, humóznu a kyslú pôdu.

Kyslomilné kríky

Kyslomilné kríky dokážu vytvoriť efektnú kvetinovú scenériu, ponúknuť úrodu chutného ovocia alebo poslúžiť ako pôdopokryvné rastliny.

Jedným z najobľúbenejších kyslomilných kríkov je už spomínaný rododendron, ktorý na prvý pohľad upúta pozornosť svojim mohutným kvetenstvom. Zaujímavým a celoročne atraktívnym kerom je pieris japonský (Pieris japonica). Je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Okrem toho stojí za zmienku aj vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea).

Kyslomilné kríky potom môžu byť aj jedlé. Typickým zástupcom už spomínanej kanadskej čučoriedky. Do tejto kategórie sa ale radí aj brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon) alebo muchovník (Amelanchier).

TIP: Bojujete v záhrade s nedostatkom vlahy? Inšpirujte sa, aké sú obľúbené rastliny do suchej záhrady.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa o túto fascinujúcu rastlinu starať a ako vykonávať rez vistérie, aby mohla v plnej kráse rozkvitnúť vo vašej záhrade.

Wisteria pestovanie

Pri pestovaní vistérie si dajte pozor predovšetkým na správne zvolené stanovište. Táto rastlina vyžaduje slnečné, teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Čo sa pôdy týka, voľte priepustnú, hlinitú a výživnú pôdu, ktorú môžete vylepšiť humóznym kompostom s neutranou až zásaditou reakciou. Dajte si pozor na to, aby pôda neobsahovala nadmerné množstvo vápnika. V takom prípade by totiž listy mohli trpieť silným žltnutím.

Vyberte si voňavé vistérie v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou priestor v záhrade aj vy

Wisteria sadenie

Aby sa vistérie dobre ujala, sadíme ju najlepšie na jar. Na tento účel sa využívajú bezlisté sadenice zapestované v kvetináčoch alebo kontajneroch s pevným koreňovým balom. Ak sa rozhodnete pre jesennú výsadbu, riskujete, že dužinaté korene môžu uhnívať.

Sadenice nezabudnite dôkladne zaliať a pôdnu vlahu udržujte vlhkú, než dôjde k plnému zakoreneniu rastliny. Pôdu okolo vistérie zakryte vrstvou mulčovacej kôry.

Wisteria na pergole

Skôr než sa pustíte do samotnej výsadby vistérie, vyberte jej vhodné miesto v záhrade. Keďže sa jedná o popínavú rastlinu, bude k svojmu rastu potrebovať oporu. Pomocníkom jej môže byť pergola, mreža alebo stena, ktorú môže obopnúť. Keďže vistéria môže dorastať do veľkých rozmerov, doprajte jej dostatok priestoru. Práve pergolu pritom dokáže zaujímavým spôsobom ozvláštniť a zútulniť.

Vistéria pestovanie v kvetináči

Vistériu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu.

Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Ďalej je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať, pretože pestovanie v kvetináči obmedzuje prístup k živinám v pôde. Aj keď bude rastlina v kvetináči, stále potrebuje oporu, napríklad mreža alebo treláž, po ktorej sa môže šplhať. Pri pestovaní v nádobe je taktiež nutné rastlinu v zime chrániť pred mrazom.

Wisteria strihanie

Strihanie vistérie sa vykonáva vo februári, a to na 2-3 očká. Počas toho sa skráti hlavný výhon a postranné výhonky. Rez dlhých výhonov je možné vykonať aj po odkvitnutí. Druhý hlavný rez sa potom robí v auguste, kedy sa skracujú dlhé výhony a udržuje sa kompaktný stav rastliny. Pokiaľ viete, ako strihať vistériu, môžete tým podporiť jej zdravý vzhľad aj kvitnutie.

Aby wisteria kvitla

Kvetné púčiky vistérie sa zakladajú na krátkych postranných výhonkoch na staršom dreve. Rozkvitajú pritom postupne alebo sa môžu otvárať súčasne. Väčšinou sa kvety objavia skôr, ako sa rozvinú listy.

Kľúčovým krokom k podpore kvitnutia je už spomínaný pravidelný strih. Vistéria strihanie potrebuje, a preto sa tohto rezu nebojte. Vistéria je rýchlo rastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Veľa ľudí samozrejme zaujíma aj to, ako dlho kvitne vistéria. Akonáhle sa na rastline tieto nádherné kvety objavia, chceme si ich prítomnosť užiť čo najdlhšie. Hlavné obdobie kvitnutia pritom trvá približne 2 až 3 týždne.

Prečo nekvitne vistéria

Dôvodom nekvitnutia môže byť to, že vistériu pestujete príliš krátko. Medzi ďalšie faktory možno zaradiť zle zvolené stanovište. Rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi. Nemenej dôležitá je kvalitná pôda a pravidelná zálievka, na druhú stranu si ale dajte pozor na premokrenie. Pôdu je vhodné pravidelne obohacovať kompostom alebo organickým hnojivom, aby boli kvety vistérie výrazné.

Kedy kvitne wisteria

Zakúpené vrúbľované rastliny obvykle kvitnú po 3 rokoch. Preto buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie. Kvitnutie vistérie nastáva od apríla do júna.

Pokiaľ rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Ten kvitne po siedmich až desiatich rokoch.

Vistéria a jej kvitnutie

Vistérie kvitnú v niekoľkých krásnych farbách, pričom najbežnejšia je fialová či modrofialová, biela, ružová alebo modrá. Každá farba kvetov môže mať rôzne odtiene, od jemných po intenzívne, a závisí od konkrétnej odrody vistérie.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka veľa včiel a iného hmyzu (najmä najväčšie včely –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dreváriky). Preto, ak plánujete umiestniť vistáriu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmito návštevníkmi.

V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti steny alebo na južnú stranu.

Vistérie môžu v záhrade skvele vyzerať napríklad v kombinácii s ružami. Ak pestujete ruže, prečítajte si aj článok o tom ako správne rezať ruže.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Charakteristika ježibaby

Ježibaba, inak označovaná aj ako okrúhly bodliak, latinsky Echinops na prvý pohľad naozaj ako bodliak vyzerá. Nahráva tomu guľovitý tvar jej kvetov aj charakteristická modrá farba. Pochádza zo Stredomoria a bežne dokáže dorastať do výšky okolo 80 cm. Hoci rastlina na prvý pohľad môže vyzerať exoticky, v skutočnosti je príbuzná s tými, ktoré už v našich podmienkach dávno zdomácneli.

Ježibaba guľatohlavá

Echinops sphaerocephalus má podobu vysokej trvalky s guľovitými kvetmi belavej, svetlo modrej až zelenošedej farby. Je obľúbená pre svoje dekoratívne kvety a odolnosť voči suchu. Na Slovensku i v Čechách sa vyskytuje roztrúsene po celom území. Môžeme ju nájsť okolo železničných a cestných násypov, v suchých priekopách pozdĺž ciest alebo na brehoch riek.

Ježibaba belasá

Echinops ritro je nižší druh ježibaby s výraznými modrofialovými kvetmi. Výborne sa hodí do záhonov aj ako sušina do váz. Preferuje slnečné a suché stanovište.

Ježibaba modrá

Echinops bannaticus je stredne vysoký druh s guľovitými modrými kvetmi. Vyniká pravidelným tvarom kvetenstva a je atraktívna pre opeľovače. Skvelá do prírodných aj moderných záhrad. Známa je aj biela odroda Star Frost.

Pestovanie ježibaby

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie ježibaby vo vašej záhrade, je samozrejme dôležité tejto rastline dopriať adekvátne podmienky. Pri výseve zo semien ich môžete do pôdy vysiať už v marci doma a predpestovať si sadenice, ktoré počas mája umiestnite na vonkajšie stanovište (akonáhle pominú posledné mrazíky).

Nechcete riskovať neúspech pri výsadbe zo semien? Zaobstarajte si sadenice ježibaby a vysaďte ich priamo do záhona či nádoby

Ježibaby doslova milujú plne slnečné stanovište, nebojte sa im ho preto dopriať. Pôdu voľte dobre priepustnú a vyhnite sa sadeniu rastliny do ťažkej ílovitej pôdy. Pestovanie ježibaby je veľmi nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci. Skvele sa pritom hodí aj na rez, pričom vo váze má tendenciu vydržať pomerne dlho. Okrem toho sa často používa aj v suchých väzbách, kde vynikne jeho jedinečná štruktúra.

Ježibaba kvet

Ježibaba na prvý pohľad rozhodne zaujme svojím guľovitým súkvetím, ktoré sa sfarbuje do modra. Kvet ježibaby láka včely a tiež ďalší hmyz, vďaka čomu patrí medzi dôležité medonosné rastliny.

Semená pritom vynikajú svojou vysokou klíčivosťou. Preto možno odporučiť vyzreté súkvetie včas odstraňovať, aby ste zabránili tomu, že sa ježibaby čoskoro rozšíria do celej záhrady.

Semana ježibaby pritom majú aj svoje praktické využitie. Niektorí ich zbierajú počas septembra, kedy plne dozrievajú, drvia ich a vyrábajú z nich tinktúru.

TIP: Ďalšou zaujímavou rastlinou do vašej záhrady môže byť napríklad čemerica, ktorá sa v poslednej dobe radí medzi často vyhľadávané trvalky. Prečítajte si v našom článku všetko o pestovaní čemerice a ozdobte s jej pomocou daný priestor aj vy.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Suchomilné trvalky

Ako suchomilné trvalky sa označujú tie trvalky, ktoré sú prispôsobené náročným podmienkam. Veľmi dobre zvládajú dlhodobé sucho, silné slnko a aj vietor. Často vytvárajú hlboké korene alebo majú dužinaté listy, vďaka ktorým efektívne hospodária s vodou. Väčšina suchomilných trvaliek má dlhý životný cyklus a nevyžaduje časté presádzanie. Pri správnej výsadbe a minimálnej starostlivosti vydrží na jednom mieste aj mnoho rokov.

Mnohé suchomilné rastliny do záhrady menia svoju podobu v priebehu roka – kvitnú od jari do jesene, farbia listy či tvoria dekoratívne semenníky. Aj po odkvitnutí zostávajú vizuálne zaujímavé, takže môžu vašu záhradu ozvláštniť po celý rok.

Aby sa suchomilným trvalkám darilo, voľte ideálne plne slnečné miesto. Mierny svah alebo vyvýšené záhony zaručia dobrý odtok vody a zabránia premokreniu. Pôda by mala byť priepustná, skôr chudobná a piesočnatá.

Medzi obľúbené suchomilné trvalky sa radí napríklad levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rozchodník (Sedum), kocúrnik (Nepeta) či Agastache (Agastache).

S čím trvalky do sucha v záhone kombinovať?

Suchomilné trvalky skvele vyniknú v kombinácii s ďalšími odolnými rastlinami a štrukturálnymi prvkami, ako sú kamene, drevo či štrk. Pri plánovaní záhona nezabudnite zohľadniť nielen podmienky, ktoré dané rastliny potrebujú, ale aj ich vzhľad.

Napríklad levanduľu môžete doplniť šalviou (Salvia), rozchodníkom či tymiánom (Thymus) a vytvoriť tak vzhľad inšpirovaný Stredomorím. Pri pestovaní rozchodníka ho môžete doplniť kostravou (Festuca) a materinou dúškou (Thymus) a zaistiť tak zaujímavý nízky kobercovitý efekt.

Suchomilné trvalky do nádob

Výsadba suchomilných rastlín do kvetináčov alebo nádob je ideálne riešenie pre tých, ktorí chcú pestovať zeleň na balkónoch, terasách alebo tam, kde nie je klasická záhrada. Nádoby umožňujú ľahké prenášanie, cielené zalievanie aj lepšiu kontrolu nad pôdnymi podmienkami.

Pri výbere nádoby myslite na to, aby mala odtokové otvory. Pre väčšie kríky vždy použite hlbšie nádoby, minimálne 30 cm. Voľte priepustný a ľahký substrát – ideálna je zmes pre sukulenty alebo trvalky. Na dno kvetináča dajte vrstvu keramzitu či štrku, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov.

Mrazuvzdorné druhy môžete aj počas zimných mesiacov nechať vonku, ale je dôležité chrániť kvetináč, napr. jutou alebo bublinkovou fóliou. Citlivé druhy presuňte do svetlého, chladného miesta bez mrazu. V zime ich zalievajte len minimálne. Na jar pridajte pomaly rozpustné hnojivo. Vyhnite sa však prehnojeniu - suchomilky nepotrebujú bohatú výživu.

Na pestovanie v nádobách sa hodí napríklad levanduľa, rozmarín (Rosmarinus), kocúrnik, rozchodník alebo tymián (Thymus).

Suchomilné trávy

Suchomilné okrasné trávy sa v záhradách tešia veľkej popularite. Trávy ponúkajú jemnú štruktúru listov, vzdušné súkvetia a rôznu výšku, čím oživujú záhony plné sukulentov alebo bylín. Ich textúra prináša do výsadby hĺbku a zamedzuje jednotvárnosti.

Vzhľadom na ľahkosť jednotlivých stebiel trávy okamžite reagujú aj na jemný vánok a prinášajú do záhrady pohyb. Vďaka tomu môže vaša výsadba pôsobiť naživo a dynamicky. Mnohé z nich si zachovávajú svoj vzhľad aj počas zimného obdobia, takže si ich estetiku môžete užívať celoročne.

Z obľúbených suchomilných tráv do záhrady stojí za zmienku napríklad kostrava (Festuca), perovec (Pennisetum), ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), smlz (Calamagrostis Varia) alebo rôzne druhy ostrice (Carex).

Okrasné trávy do kvetináča

Okrasné trávy nie sú len pre záhony – skvele vyniknú aj v nádobách na balkóne, terase alebo pri vchode. Vďaka svojmu tvaru, pohybu a nenáročnosti dodajú výsadbe vzdušnosť a moderný vzhľad.

Do nádob sa skvele hodí napríklad kostrava, perovec, ostrica alebo smlz (Calamagrostis). Na dosiahnutie pestrého a harmonického vzhľadu ich môžete kombinovať s kvitnúcimi trvalkami, napríklad levanduľou, rozchodníkom alebo šalviou. Skvelého efektu docielite aj s bylinkami, sukulentmi a rozchodníkmi.

Zálievku treba voliť naozaj striedmu. Trávy nezalievajte príliš často, ale keď už, tak dôkladne. Pamätajte na to, že substrát nesmie byť trvalo mokrý. Na jar je vhodné zrezať suché listy cca 5–10 cm nad zemou. Každé 2–3 roky alebo pri prerastaní kvetináča je dôležité trávy presadiť.

Suchomilné dreviny

Suchomilné kríky a menšie stromy predstavujú skvelú kostru záhrady – dodávajú výsadbe výšku, štruktúru a tieň bez toho, aby vyžadovali pravidelnú zálievku. Sú ideálne voľbou do miest s obmedzeným prístupom k vode, kamenistých svahov alebo mestských záhrad bez zavlažovania.

V záhrade môžu nájsť uplatnenie aj ako živý plot. Husto rastúce druhy poslúžia ako prírodná bariéra, ktorá chráni pred vetrom aj pohľadmi okoloidúcich. Dekoratívne kríky sa potom skvele hodia na solitérnu výsadbu. Vhodné druhy je možné začleniť do zmiešaných záhonov spolu s trvalkami a trávami – vytvoria prirodzene pôsobiacu kompozíciu s celoročnou štruktúrou.

V rámci pestovania suchomilných stromov do záhrady je vhodné uprednostniť dobre priepustnú pôdu. U ílovitých pôd môže byť vhodné zlepšiť drenáž pridaním štrku alebo piesku. Pri výsadbe potom kríky a stromy zbytočne nazahlcujte vodou. Ideálna doba výsadby je na jar alebo na jeseň, kedy ešte nepanuje extrémne horúco.

Väčšina suchomilných kríkov dobre znáša tvarovací rez – robí sa najčastejšie skoro na jar. Rez podporuje hustejší rast a dlhšie kvitnutie.

Obľúbené kríky a dreviny, ktoré zvládnu sucho

Z obľúbených kríkov a drevín, ktoré sucho bez problémov zvládnu, možno menovať napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea) alebo muchovník (Amelanchier). Skvele vyzerá aj škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) alebo hlohyňa (Pyracantha).

TIP: Máte opačný problém a hľadáte skôr rastliny, ktoré zvládnu väčšiu mieru vlhkosti? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na pestovanie vlhkomilných rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je treba vedieť zopár informácií, ktoré vám teraz prezradíme.

Hortenzia druhy

Pokiaľ premýšľate o výsadbe hortenzie do záhrady alebo nádoby, určite sa budete obzerať po vhodnej variante. Nižšie sa pozrieme na najobľúbenejšie druhy hortenzií a to, čo je pre nich charakteristické.

Hortenzia veľkolistá

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) je najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom hortenzie. Typické sú pre ňu guľovité kvety v odtieňoch ružovej, modrej, fialovej alebo bielej. Kvety menia farbu podľa pH pôdy.

Hortenzia metlinatá

Alternatívou môže byť hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá je odolnejšia a vhodná na výsadbu do záhrady. Jej stonky kvetov sú skôr kužeľovité, často biele alebo zelenkavé. Niektoré odrody môžu prechádzať do ružovej.

Hortenzia stromčeková

Hortenzia stromčeková (Hydrangea arborescens) je pomerne nenáročná a veľmi dobre odolná voči chladu. Má veľké biele guľovité kvety, je dekoratívne a spravidla dobre znáša rez.

Hortenzia popínavá

Obľúbeným popínavým druhom hortenzie je hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris). Skvele sa hodí k pergolám, stenám alebo napríklad plotom. Kvitne bielymi plochými kvetmi, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať kvety bazy čiernej.

Hortenzia pílovitá

Medzi najznámejšie druhy hortenzie sa radí aj hortenzia pílovitá (Hydrangea serrata), ktorá je pomerne kompaktná a jemná. Lepšie znáša horské a chladnejšie polohy.

Kedy sadiť hortenzie

Najvhodnejší čas na výsadbu hortenzií nastáva na jar, keď už pôda nie je premrznutá a rastlina má k dispozícii celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Rastliny však možno bez problémov vsádzať aj v lete a na jeseň. Pokiaľ sa však uchýlite k výsadbe počas parných dní, zaistite hortenziu dostatočnú zálievku.

Ako sadiť hortenzie

Pred samotným sadením hortenzie vložte koreňový bal na zhruba päť až desať minút do vody bez kvetináča. Medzitým vykopte jamu, ktorá bude asi dvakrát väčšia ako kvetináč. Do jamy môžete pridať hnojivo a opatrne zasadiť rastlinu. Následne všetko zahrňte zeminou a dobre pritlačte. Nezabudnite na výdatnú zálievku, pritom ale zabráňte premokreniu rastliny. Lepšie je zalievať častejšie a nie príliš veľa.

Hortenzie pestovanie

Hortenziám sa bude dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou, aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Ako sa starať o hortenzie

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy. Pamätajte na to, že hortenzie majú vysokú potrebu vody, najmä v horúcich letných dňoch. Preto ich pravidelne zalievajte a nikdy nenechajte pôdu úplne vyschnúť.

Hortenzie hnojenie

Hnojenie hortenzií je kľúčové pre bohaté kvitnutie, zdravý rast a u niektorých druhov aj pre ovplyvnenie farby kvetov. Na jar pomocou hnojiva podporíte rast nových výhonov a tvorbu pukov.

Kompletný sortiment a aktuálna ponuka hortenzií do vašej záhrady

Používajte hnojivo pre hortenzie, alebo univerzálne hnojivo pre kyslomilné rastliny (ako rododendrony alebo azalky) Dané hnojivo by malo obsahovať dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a ideálne aj mikroprvky. kvety je naopak dôležitý dostatok vápna.

Čas na presádzanie hortenzie

Či už presádzate hortenzie z kvetináča do zeme, alebo na iné miesto na záhrade, cieľom je minimalizovať stres rastliny a podporiť jej zdravý rast. Najvhodnejší čas na presadenie hortenzií priamo na záhone je buď na jar, alebo na jeseň.

Hortenzie vykopte tak, aby ste získali čo najväčší koreňový bal a nepoškodili korene. Nová jama by potom mala byť zhruba dvojnásobne väčšia ako tá pôvodná. Ihneď po presadení nezabudnite hortenzie dôkladne zaliať. Okolo rastliny môžete taktiež rozprestrieť vrstvu mulča, ktorá pomôže udržať vlahu.

S čím kombinovať hortenzie

Hortenzie sú výrazné a pôsobivé rastliny, ktoré skvele vyniknú ako solitéry, ale ešte lepšie vyzerajú v kombinácii s ďalšími trvalkami, kríkmi alebo okrasnými trávami. Pri výsadbe rôznych druhov rastlín nezabudnite vždy vziať do úvahy to, aby mali podobné nároky na stanovište a pestovanie.

Medzi kvety s podobnými nárokmi ako hortenzie sa radia napríklad hosty (Hosty), echinacea (Echinacea), heuchery (Heuchera) či srdcovky (Dicentra). Z okrasných tráv, ktoré zaujímavo doplnia štruktúru a pohyb do záhona, možno spomenúť napríklad ozdobnice (Miscanthus), bezkolenec (Molinia) či perovec (Pennisetum). V záhone budú perfektne vyzerať aj azalky (Rhododendron) či pierisy.

"Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie."

Hortenzia a pestovanie v črepníku

Hortenziám sa bude dariť nielen voľne v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Aj v tomto ohľade je však potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

Hortenzie v kvetináči

Zo všetkého najdôležitejšie je zvoliť dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 30 až 40 cm s odtokovými otvormi. Dno kvetináča vyložte drenážnou vrstvou, ktorá pomôže predísť premokreniu koreňov. Nádobu s hortenziou umiestnite na tienisté alebo polotienisté miesto. Vyhnite sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré by mohlo spáliť listy a kvety. Na zalievanie hortenzií v kvetináči používajte dažďovú alebo aspoň odstátu vodu.

Ako zazimovať hortenzie v kvetináči

Hortenzie v kvetináči cez zimu bohužiaľ nemôžete nechať vo vonkajšom prostredí. Namiesto toho ho preneste na chránené miesto.

Zatiaľ čo mierny chlad hortenzii spravidla nevadí, mrazy priamo na koreňovom bale pre ňu môžu mať fatálne následky. Ak nemáte možnosť kvetináč preniesť, skúste ho aspoň vhodne zatepliť a nechať ho vonku na chránenom mieste.

Hortenzie a pestovanie v záhrade

Na rozdiel od kvetináčov majú hortenzie v záhrade viac miesta na korenie, čo podporuje ich vitalitu, rast a odolnosť. Nie je nutné ich presádzať, stačí im dobre pripravené stanovište. V záhrade je dôležité pôdu vylepšiť priamo na mieste výsadby – pridaním rašeliny, kompostu alebo substrátu pre kyslomilné rastliny.

V porovnaní s pestovaním v kvetináči býva aj v záhrade zálievka menej častá, pretože pôda drží vlhkosť lepšie ako kvetináče. V období sucha je však stále nutné rastlinu zalievať.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúce a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto vám nepredal nafarbenú hlávku.

To len vďaka pôdnej reakcii hortenzie zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne ružové. Pôdy s vyšším pH 5,5 – 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modrej hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.

Základné druhy a odrody topoľoviek

Topoľovka (iným označením slezová ruža, latinsky Alcea) je známa predovšetkým ako okrasná rastlina, málokto však vie, že býva pestovaná aj ako zaujímavá liečivka. Pevné stonky tejto rastliny sa pýšia štíhlymi súkvetiami s veľkým množstvom kvetov pastelových farieb. Okvetné plátky sú pomerne tenké a pripomínajú hodvábny papier.

Topoľovka bola postupom času vyšľachtená do veľkého množstva kultivarov. Vďaka tomu si môžete vybrať odrodu s bielymi, ružovými, žltými alebo napríklad temne fialovými kvetmi.

Niektorí sa mylne domnievajú, že topoľovka (Alcea) je to isté ako ibiš (Althaea). Často sa pletú, pretože patria do rovnakej čeľade slezovitých (Malvaceae) a vzhľadovo aj funkčne si sú veľmi podobné. Napriek tomu sa však medzi nimi vyskytuje hneď niekoľko rozdielov.

Zaobstarajte si sadenice slezovej ruže a pustite sa do pestovania tejto krásnej rastliny aj vy

Topoľovka ružová

Topoľovka ružová (Alcea rosea) je najznámejším druhom topoľovky. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Ázie a bežne dorastá do výšky dvoch až troch metrov. Kvety sa môžu pýšiť množstvom rôznych farieb, ako je biela, ružová, červená, žltá, vínová alebo napríklad čiernofialová.

Topoľovka sudetská

Topoľovka sudetská (Alcea ficifolia) je menej nápadný, ale odolnejší druh topoľovky. Jej kvety pripomínajú divoký slez. Často sa pestuje v prírodných a vidieckych záhradách.

Slezová ruža pestovanie

Aby sa topoľovka - slezová ruža tešila zdravému rastu, je samozrejme dôležité jej zaistiť adekvátne podmienky. Na bujný rast a kvitnutie vyžaduje najmä správne zvolené stanovište, ideálne na slnku a v závetrí.

Pôdu na pestovanie voľte dobre priepustnú a zároveň výživnú. Počas obdobia rastu a kvitnutia určite neurobíte chybu s pridaním organického hnojiva. Mohutná stonka tejto rastliny totiž potrebuje pomerne veľké množstvo živín.

Topoľovka výsev

Aby ste sa v danom roku dočkali kvetov topoľovky, je potrebné rastlinu vysiať alebo vysadiť už v predchádzajúcom roku. Výsev v apríli je ideálny na predpestovanie sadeničiek, v máji alebo júni potom môžete vykonávať výsev priamo na záhon. Pokiaľ sa rozhodnete pre predpestovanie topoľovky, na konečné stanovište ju môžete premiestniť na konci leta alebo na jeseň.

Slezová ruža rez

Topoľovka je dvojročná rastlina, avšak jej životnosť je možné do určitej miery predĺžiť. Na tento účel poslúži najmä včasný rez po odkvitnutí. Pokiaľ ide o staršie rastliny, potom je vhodné topoľovku zrezať tesne nad zemou.

Zimná ochrana topoľoviek

Po prvých mrazíkoch (alebo po opade listov) zrežte stonky cca 5–10 cm nad zemou. Odstránením nadzemnej časti podporíte rastlinu v tom, aby silu uložila do koreňov. Hoci býva topoľovka pomerne odolná, pri novo vysadených rastlinách sa odporúča na zimu prikryť korene. Využiť na to môžete čečinu, slamu alebo napríklad vrstvu lístia.

Slezová ruža choroby

Slezovú ružu samozrejme môžu napádať aj rôzne choroby. Jednou z najbežnejších chorôb topoľoviek je hrdza slezová, ktorá sa prejavuje prítomnosťou oranžovo-hnedých až hrdzavých škvŕn na spodnej strane listov.

Stretnúť sa môžete aj s múčnatkou. Ide o biely povlak na listoch, ktorý pripomína múku. V takom prípade je nutné napadané časti odstrániť a obmedziť zálievku. Pomôcť ďalej môžu postreky s jedlou sódou alebo sírou.

Čo sa týka škodcov, môžete sa u topoľoviek najčastejšie stretnúť s voškami, húsenicami a slimákmi. Vošky sa často držia na mladých výhonkoch a znižujú vitalitu rastliny. Slimáci a húsenice môžu okusovať listy a zanechávať na nich diery.

Prečo zasadiť topoľovku

Predovšetkým treba zdôrazniť okrasný efekt topoľovky. Táto rastlina vytvára vysoké stonky posiate veľkými kvetmi v širokej škále farieb – od bielej cez ružovú až po temne fialovú. Kvitne celé leto a výrazne oživí záhon, plot alebo stenu. Záhrade dodá romantický nádych.

Kvety topoľovky sú bohaté na peľ a prirodzene priťahujú včely, čmeliaky i motýle, čo prospieva aj ostatným rastlinám v záhrade.

Vďaka svojej výške môže slezová ruža nájsť praktické využitie v dizajne záhrady. Poslúži ako prirodzená clona (napríklad pri plote), ako vertikálny prvok do kvetinového záhona alebo pozadia pre nižšie trvalky a letničky.

TIP: Prečítajte si tiež, ako úspešne pestovať nechtík lekársky, ktorým môžete topoľovku v záhrade doplniť.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.