Vlhkomilné rastliny

Vlhkomilné rastliny rozhodne nemusia byť iba ozdobou vodných plôch v záhrade. Často sa jedná o rastliny, ktorým sa darí aj v polotieni, na vlhkých stanovištiach alebo v kvetinových záhonoch, ktoré potrebujú oživenie. Objavte druhy, ktoré milujú vlahu a zároveň vnesú do vašej záhrady harmóniu, farby aj prírodnú rovnováhu.

Vlhkomilné rastliny – sprievodca výsadbou do vlhka a tieňa

Vlhkomilné rastliny na záhradu sú ideálnou voľbou pre vlhké a zatienené miesta. Aj v tomto prípade je však nutné rastlinám zabezpečiť adekvátnu starostlivosť, aby sa im darilo.

Čo znamená „vlhkomilné“ a kedy sú také rastliny riešením

„Vlhkomilné“ rastliny sú rastliny, ktoré prirodzene vyhľadávajú a potrebujú trvalo vlhkú až mokrú pôdu. Neznamená to, že musí stáť priamo vo vode (aj keď niektoré to zvládnu), ale že im vyhovuje prostredie s vyššou vlhkosťou pôdy aj vzduchu.

Vlhkomilné rastliny sa vzhľadom na svoju charakteristiku hodia do najrôznejších kútov záhrady. S ich pomocou môžete spestriť napríklad okolie záhradných jazierok a potokov, záhony v tieni a polotieni či miesta, kde dochádza k zlému odtoku vody. Hodia sa však aj ako dekorácia do vlhkých kútov záhrady alebo lesných zákutí.

Vzťah medzi vlhkom a tieňom – prečo idú často ruka v ruke

Vlhkomilné rastliny sú často tie, ktoré patria na vlhké a tienisté stanovište. Vlhko a tieň spolu často súvisia, pretože tieň pomáha udržiavať pôdu dlhšie vlhkú.

Keď je miesto zatienené – napríklad pod stromami, pri plote alebo na severnej strane budovy – slnko tam nesvieti tak intenzívne, a preto voda z pôdy nevyparuje tak rýchlo ako na slnku. Práve preto si na takýchto stanovištiach môžeme dovoliť vysadiť rastliny do tieňa a vlhka. Napokon aj v prírode sa vlhkomilné rastliny často vyskytujú práve v tienistých, chránených lokalitách (lesný podrast, mokrade a podobne).

Typy vlhkých stanovíšť

Okolie záhradného jazierka alebo potoka: Často sa jedná o trvalo vlhkú až podmáčanú pôdu. Môže ísť o skvelé stanovište pre rastliny, ktoré znášajú priamy kontakt s vodou.

Mokrade a rašeliniská: Jedná sa spravidla o miesta so zlým odtokom vody alebo prirodzenou podzemnou vlhkosťou.

Záhony v tieni: Pôda býva vlhká vďaka ochrane pred slnkom a opadanému lístiu.

Retenčná plocha: Umelo vytvorená časť v záhrade, kde sa nachádza retenčná nádrž na zachytávanie dažďovej vody.

Miesta pri odkvapoch alebo zvodoch vody: Tieto stanovištia bývajú často premokrené iba prechodne.

Prečo je dôležité zvoliť správne druhy a nepokúšať sa o kompromisy

Každé stanovište má svoje špecifiká a môže ponúknuť vhodné prostredie pre určité druhy rastlín. Rastliny, ktoré nie sú prispôsobené vysokej vlhkosti, môžu ľahko hniť, chradnúť alebo vôbec neporastú.

Výsadba bežných záhradných rastlín do vlhkej pôdy preto môže často končiť sklamaním, neefektívnou údržbou a zbytočnými nákladmi. Preto je vždy efektívnejšie rešpektovať podmienky daného miesta a vybrať si na výsadbu iba tie rastliny, ktorým vlhko svedčia.

Stromy do podmáčanej pôdy

Pokým sa rozhodujete, čo na vlhké stanovište vysadiť, prvým variantom sú stromy. V tomto ohľade je nutné vyberať z tých, ktoré sú práve do podmáčanej pôdy vhodné.

Kedy je pôda podmáčaná a ako to ovplyvňuje výber drevín

Pôda je podmáčaná, keď je trvalo nasýtená vodou natoľko, že sa medzi časticami pôdy drží voda namiesto vzduchu. Podmáčanú pôdu poznáte podľa niekoľkých znakov. Po daždi sa na takej pôde voda dlhú dobu drží na povrchu. Aj keď inak panuje sucho, na tomto stanovišti je pôda na dotyk vlhká a mäkká. Pokiaľ už sa tu pustíte do výkopu jamy, rýchlo sa v nej bude hromadiť voda.

Vlhkomilné stromy – vhodné druhy

Väčšina stromov a kríkov v premokrenej pôde trpí, ale existujú dreviny, ktoré v nich rásť budú. Je nutné vyberať tie stromy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v lužných lesoch, mokradiach alebo na brehoch vôd.

Medzi také stromy sa radí napríklad vŕba biela (Salix alba), ktorá vyniká svojim rýchlym rastom a skvele sa hodí na výsadbu k vodným plochám. Vedľa nesiahnete ani s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), ktorá veľmi dobre znáša trvalé zamokrenie. Je cenená nielen pre svoju schopnosť spevňovať brehy, ale aj pre schopnosť obohacovať pôdu dusíkom vďaka symbióze s pôdnymi baktériami.

Ďalším variantom môže byť topoľ čierny (Populus nigra), ktorý sa vzhľadom na svoj vyšší vzrast hodí skôr do väčších záhrad. Za odporúčanie stojí tiež jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) vyznačujúci sa rýchlym rastom a majestátnym vzhľadom. S nadbytkom vody sa dokáže vyrovnať aj dub letný (Quercus robur), ktorý môže pomôcť stabilizovať pôdu a brániť erózii.

Tipy na pestovanie do ťažkej alebo premočenej pôdy

Ako už bolo spomenuté, možno všeobecne odporučiť sadiť druhy prirodzene rastúce vo vlhkých alebo mokraďových stanovištiach. Pokiaľ chcete zabrániť hnilobe koreňov, môže byť vhodné zasadiť rastliny vyššie ako je úroveň terénu.

V prípade príliš ťažkej pôdy môže byť vhodné do výsadbovej jamy primiešať kompost a piesok, čím sa zlepší štruktúra pôdy, zvýši sa jej vzdušnosť a podporí sa odtok vody. Výsadbu nevykonávajte počas trvalého zamokrenia pôdy, ale snažte sa počkať na okamih, kedy aspoň trochu vyschne. Pôdu okolo výsadby tiež nezošľapávajte, aby ste príliš nezabránili prístupu vzduchu ku koreňom.

Vlhkomilné kríky

Okrem stromov sa samozrejme môžete rozhodnúť pre výsadbu vlhkomilných kríkov. Aj v tejto kategórii existuje hneď niekoľko kríkov, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita.

Kríky do vlhkej pôdy – vhodné druhy

Do vlhkej pôdy sa skvele hodia kríky, ktoré znesú trvalo alebo pravidelne vlhké stanovište bez toho, aby trpeli hnilobou koreňov. Pomyselnou stávkou na istotu môže byť napríklad kalina obyčajná (Viburnum opulus) s jedinečnými kvetmi. Vedľa nesiahnete ani so zemolezom obyčajným (Lonicera xylosteum), čo je nenáročný opadavý ker, ktorému sa dobre darí vo vlhkom tieni aj polotieni.

Skvelým variantom je ďalej baza čierna (Sambucus nigra), ktorý môže dosahovať úctyhodnú výšku a navyše si z jeho kvetov môžete pripraviť napríklad lahodný sirup. Vlhkú a humóznu pôdu miluje hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla). Ďalším perfektným variantom môže byť tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolius), čo je odolný ker s výraznými listami. Nielen pre tvorbu živého plotu, ale aj ako solitéra sa uplatní vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare) s dekoratívnym vzhľadom.

Ako ich udržať zdravé – prevencia proti hnilobe a plesniam

Pokiaľ sa rozhodnete kríky vo vlhkej pôde pestovať, pamätajte na dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Vďaka tomu predídete tvorbe hniloby a plesní. Predovšetkým je možné odporučiť sadiť kríky na mierne vyvýšeniny alebo do kopca, aby voda nestála priamo pri koreňovom krčku. Pri výsadbe väčšieho počtu kríkov udržujte medzi jednotlivými rastlinami dostatočnú vzdialenosť, aby tu mohol prúdiť vzduch.

V neposlednom rade môže byť vhodné ker pravidelne prerezávať a odstraňovať prebytočné či poškodené vetvy. Týmto spôsobom sa nebude vlhkosť toľko držať vo vnútri koruny. Pre zlepšenie drenáže a prevzdušnenie pôdy primiešajte v rámci výsadby kompost, piesok alebo drvenú kôru.

Vlhkomilné trvalky

Posledným variantom pre výsadbu do tienistých a vlhkých stanovíšť sú vlhkomilné trvalky. Aj v tomto prípade je pritom potrebné vyberať z druhov, ktoré dané podmienky dobre zvládnu.

Rastliny do tieňa a vlhka

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu rastlín do tieňa a vlhka, máte na výber z pomerne širokej ponuky druhov. Vzhľadom k tomu môžete uprednostniť taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim estetickým požiadavkám.

Z pôdopokryvných vlhkomilných rastlín stojí za zmienku napríklad zbehovec plazivý (Ajuga reptans), ktorý má podobu vždyzeleného koberca. Skvele v záhrade vyzerá aj zimozeleň menšia (Vinca minor), ktorá je veľmi nenáročná a do tienistých a vlhkých priestorov ako stvorená.

Najobľúbenejšie trvalky na vlhké miesta

Medzi obľúbené rastliny sa radia paprade, napríklad papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Je veľmi nenáročná a tieň a vlhko zvláda bez problémov. Skvele vyzerá aj chochlačka dutá (Corydalis cava) s nádhernými kvetmi alebo napríklad pľúcnik (Pulmonaria), ktorý sa pýši dekoratívnymi listami a kvetmi. Vedľa nesiahnete ani s alchemilkou mäkkou (Alchemilla mollis), ktorá vytvára jedinečný hustý porast. Vysadiť môžete tiež pakost (Geranium) s jemnými fialovými kvetmi alebo žltušku nádhernú (Thalictrum rochebrunianum) s drobnými ružovo-fialovými kvetmi.

Kombinácia podľa farby, výšky a obdobia kvitnutia

Pri plánovaní záhona samozrejme môžete zohľadniť farbu kvetov, výšku aj obdobie kvitnutia, aby záhon vyzeral atraktívne počas celého vegetačného obdobia.

Skorá jar: Počas marca a apríla kvitne napríklad bledula jarná (Leucojum vernum) s bielou farbou kvetov, veternica hájna (Anemone nemorosa) s bieloružovou farbou kvetov či chochlačka dutá (Corydalis cava) s fialovou farbou kvetov.

Neskorá jar: V priebehu mája a júna v záhrade môže kvitnúť napríklad pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) s modroružovou farbou kvetov, udatník lesný (Aruncus dioicus var. dioicus) s krémovou farbou kvetov alebo hosty (Hosta) s bielou či fialovou farbou kvetov.

Leto: Počas leta sa o slovo môže prihlásiť alchemilka mäkká (Alchemilla mollis) so žltozelenými kvetmi alebo napríklad zimozeleň menšia (Vinca minor) s fialovými kvetmi.

Čo sa výšky týka, do zadnej časti záhona sa oplatí umiestniť vyššie rastliny. Typicky pôjde o vyššie paprade, hodí sa tu aj udatník (Aruncus). Do strednej časti môžete vysadiť napríklad pľúcnik (Pulmonaria officinalis), alchemilku (Alchemilla) či hostu (Hosta). Do popredia sa potom hodia nízke rastliny, typicky bledule (Leucojum vernum), chochlačky (Corydalis), zbehovec (Ajuga) či zimozeleň (Vinca).

Minimálna starostlivosť – čo im prospieva, čo škodí

Vlhkomilné rastliny sú často veľmi odolné, pokiaľ rastú na správnom mieste – teda tam, kde je pôda prirodzene vlhká a vzduch nie je príliš suchý. Vyžadujú len minimálnu starostlivosť, ale zároveň existuje niekoľko pravidiel, ktoré je dobré dodržiavať, aby sa tešili zdraviu.

Pravidelným mulčovaním môžete udržať pôdnu vlhkosť, potlačiť rast buriny a chrániť korene. Pamätajte na to, že príliš husto vysadené rastliny horšie „dýchajú“ a ľahko ich napadnú plesne. Listový kompost alebo rašelina môže obohatiť pôdu a zlepšiť jej štruktúru, čo sa hodí najmä pri ťažkých ílovitých pôdach. Vlhkomilné rastliny ale spravidla ocenia prirodzené podmienky bez zásahov navyše – ak ich raz dobre zasadíte na vhodné miesto, obvykle si vystačia samé.

Tipy na výsadbu a starostlivosť o vlhkomilné rastliny

Skôr než sa pustíte do výsadby vlhkomilných rastlín, môže byť na mieste vykonať určité prípravné práce.

Ako pripraviť pôdu a prečo drenáž nie je vždy odpoveď

Pri výsadbe vlhkomilných rastlín je kľúčové pripraviť pôdu tak, aby zadržiavala vlhkosť, ale zároveň nespôsobovala hnilobu koreňov. Drenáž sa často odporúča, ale nie je univerzálnym riešením – pri rastlinách, ktoré milujú vlhko alebo trvalé zamokrenie, môže byť naopak nevhodná, pretože odvádza práve tú vlahu, ktorú potrebujú.

Vo väčšine prípadov je ideálna stredná, humusová pôda s dobrou štruktúrou. Pôdu okolo výsadby je vhodné neutáčať, pretože korene potrebujú kyslík. Záhony môžete tvoriť mierne vyvýšené alebo tvarované, aby ste docielili lepšiu kontrolu prúdenia vody.

Kedy zalievať a kedy nechať prírodu pracovať

Zálievka vlhkomilných rastlín by mala byť cielená a striedma – aj keď majú rady vlhko, premokrenie im môže uškodiť rovnako ako sucho. Zálievka je spravidla potrebná v prvých týždňoch po výsadbe, kedy korene ešte nie sú dostatočne rozrastené.

Ďalej k tomuto kroku pristúpte počas horúceho leta bez dažďa. V takom prípade môže aj vo vlhkom stanovisku pôda pri dlhodobom suchu vyschnúť. Na zálievku samozrejme nezabúdajte vtedy, ak sa rozhodnete vlhkomilné rastliny pestovať v nádobe. A ďalej potom pri čerstvom presadení alebo delení rastlín, pretože práve zaliatie pomáha rastline ľahšie sa adaptovať.

Slimáci, plesne a iné výzvy – čo funguje bez chémie

Vlhké a tienisté stanovištia sú bohužiaľ ideálnym prostredím nielen pre vlhkomilné rastliny, ale aj pre nepríjemných návštevníkov ako sú slimáci, plesne alebo hubové choroby.

Na slimáky funguje napríklad ich ručný zber večer alebo po daždi. Nastražiť môžete aj nechemické pasce zo zvyškov piva, v ktorom sa slimáci utopia. Pomocníkom môže byť aj hrubý mulč, pretože sa títo nepozvaní hostia neradi pohybujú po ostrom a suchom povrchu. Ako prirodzená bariéra poslúži aj ochranné okraje z medenej pásky alebo popola.

Aby ste predišli plesniam a hubovým ochoreniam, zaistite vzdušný priestor okolo rastlín. Neprelievajte ich a ak už budete vykonávať zálievku, tak vždy ku koreňom (nie na listy). Ak si všimnete napadnuté časti rastliny, odstráňte ich ihneď a zabráňte šíreniu plesní a chorôb. Prírodné antifungicídne účinky prináša napríklad postrek z cesnaku.

Praktické rady pre krásny efekt aj mimo sezóny kvitnutia

Aby vlhkomilné záhony vyzerali pekne aj mimo hlavnej sezóny kvitnutia, je dobré myslieť na kompozíciu listov, štruktúru porastu a stálosť farieb po celý rok. Pamätajte na to, že dekoratívny efekt môžu tvoriť nielen kvety, ale aj listy.

Pomocníkom môžu byť aj vždyzelené pôdopokryvné rastliny, ktoré vyzerajú krásne po celý rok. Môžete tiež vytvárať kontrasty v textúrach a odtieňoch zelenej. Zvoliť je možné aj rastliny s pekným jesenným sfarbením.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.