+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'ovocné stromy'

RSS kanál

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Samoopelivé vs. cudzoopelivé druhy

Autor: Ing. Adriána Francová 30. novembra 2017 Žiadne komentáre

Samoopelivé vs. cudzoopelivé druhy        Pre niekoho samozrejmosť, pre niekoho starosť. Preto Vám ponúkame jednoduché vysvetlenie, riešenia a tipy pre pestovanie. Samoopelivé druhy sa dokážu opeliť vlastným peľom pomocou včiel, vetra a iného hmyzu. Cudzoopelivé vyžadujú na opelenie cudzí peľ, z iných odrôd kvitnúcich približne v rovnakom čase. Tieto odrody musia byť však vhodným opeľovačom. Pri určitých kultivaroch je napríklad aj uvedená odroda, ktorá sa má vysadiť spolu s daným stromom, aby sa navzájom vhodne opelili, a tak sa zabezpečila kvalitná úroda. Teda pokiaľ ste si všimli, že na záhrade máte každoročne zakvitnutú staršiu čerešňu, ktorá by obyčajne už zarodila, je to tým, že nemá vhodného opeľovača a ani v jej blízkom okolí sa nenachádza iný kultivar tohto druhu. To býva najčastejším javom nerodiacich ovocných stromov.

Niektoré druhy sú schopné vyvinúť plody aj bez opelenia, ale tieto plody sú malé a deformované. To, že stromy vykvitnú, ešte neznamená, že aj zarodia, hoci majú v blízkosti vhodnú odrodu na opelenie. Závisí to aj od počasia, množstva včiel, zrelosti peľu a stavu blizny prijať peľ. Často sa stáva, že stromy bohato zakvitnú, potom sa náhle ochladí a včely neopelia kvety, prípadne začne mrznúť. Vtedy je úroda ohrozená.

Ďalšou zaujímavosťou je, že aj samoopelivé druhy majú väčšiu a kvalitnejšiu úrodu, ak sa kvety opelia cudzím peľom.

Cudzoopelivé sú: jablone, hrušky, čerešne, višne.

Samoopelivé sú väčšinou: slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše, orech.

Čierne ríbezle, lieska a orech sa dokážu opeliť aj vlastným peľom, ale je lepšie ak je v blízkosti vysadených viac rastlín.

Samozrejme pokroky nastali aj v oblasti ovocinárstva, a preto je možné dnes zakúpiť aj samoopelivé čerešne a višne, alebo si môžete zakúpiť dreviny, kde na jednom podpníku sú naštepené 2 druhy, prípadne 2 kultivary. Napr. na jednom kmeni je čerešňa i višňa, ktoré sa navzájom môžu opeľovať alebo na jednom podpníku nájdete 2 kultivary hrušiek so vzájomnou podporou v opeľovaní. Tak a teraz smelo do výberu.

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 1. novembra 2017 Žiadne komentáre

 

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade

       Je to novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Osvieži to celkový záhon a plody môžete oberať z nízkych stromov a krov priamo pri ošetrovaní trvaliek a okrasných tráv.

Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Výhodou je, že ušetríte priestor, nemusíte manuálne obhospodarovať samostatnú úžitkovú časť a samozrejme esteticky zvýšite hodnotu Vašej záhrady.

Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami. Niektorým sa možno nebude páčiť opadnuté lístie na kameňoch či kôre, ale dnešné moderné stroje a vysávače dokážu zázraky aj na záhonoch. Vaša záhrada už nebude obyčajná, ale zaujímavá.

Pestovanie ovocných drevín a krov si vyžaduje aspoň základné odborné vedomosti pri spôsoboch ošetrovania a starostlivosti, strihania, pri aplikácii postrekov a hnojív. Na malú plochu sa snažte sústrediť adekvátne množstvo rastlín, nejdete predsa zakladať ovocný sad, ale chcete osviežiť záhradu o plody.

Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Vhodné sú moruše previsnuté na kmienku, ríbezleegreše kmienkové, nízke tvary jabloní a broskýň, zemolez kamčatský, čučoriedky aj brusnicefigovník.

Altánok a pergolu môžete nechať porásť fazuľou, tekvicami alebo viničom, aktinídiou alebo černicami. Trávnik tiež nemusí zostať bez kvetov. Na vyhradenom mieste môžete založiť jedlú lúku. Vysadením skorocelu, sedmokrások, púpavy a podbeľu obohatíte šalát o množstvo zelených listov a trávnik už nebude fádny. Je to len na Vás. Možností ako tvoriť a zveľaďovať záhradu je veľa. Možno si vyberiete práve niektorú z nich. 

Ochrana ovocných stromov

Autor: Ing. Adriána Francová 16. októbra 2017 Žiadne komentáre

        Sezóna prác v záhrade v polovici či koncom novembra nekončí, ale pokračuje ďalším kolobehom prác. Okrem nových výsadieb sa musíme postarať o ovocné stromy, ktoré sme čerstvo vysadili a tiež o iné mladé stromy, ktoré už v záhrade sú. Okrem ukotvenia stromčekov počas výsadby by sme mali hlavne v suchších rokoch dbať na dôkladnú zálievku, ktorá je zárukou prezimovania.

Ochrana ovocných stromov

Bielenie kmeňa – mýty či pravda?

Názory sú rôzne. Napriek tomu má to svoje výhody aj nevýhody. Počasie je kocom jesene premenlivé, noci a rána bývajú studené, mrazivé, cez deň sa teploty môžu dostať pomerne vyššie a pôsobením týchto zmien a slnka dokáže počas zimy kôra na stromoch praskať. Tým, že sa kmene natierajú vápenným mliekom, biela farba odráža slnečné lúče a dokáže znížiť teplotu kôry cez deň o cca 5 °C. Rovnaký a aj vyšší efekt bez náteru dosiahnete vtedy, ak o kmeň stromu opriete dosku, ktorá tiež zabráni priamemu vplyvu mrazu na kmeň a dokonca dokáže teplotu znížiť aj o 10 °C. Bielením sa vraj zamedzuje výskytu rôznych chorôb a škodcov. Vápno stvrdne a ak sú v kôre nejakí škodcovia, zabráni im to na jar vyliezť zo svojich úkrytov. Neochráni ich to však natrvalo a už vôbec nie pred chorobami. Tam musíme zakročiť inými prostriedkami.

Nezabudnite na ochranu kmeňa, aby ste mladý stromček nepoškodili na jar kosačkou, kosou alebo iným záhradným pomocníkom. Postačí okolo kmeňa v dostatočnej vzdialenosti umiestniť pletivo. Trávu okolo si potom jednoducho vystriháte nožnicami. V jesennom a zimnom období by mohla mladá kôra stromkov v ovocných sadoch tiež lákať srny a zajace. Zajačie pletivo zabráni obhrýzaniu. Pokiaľ tam však napadá lístie, je to aj vhodný úkryt pre drobné hlodavce.

Najnáchylnejšie sú na mrazy marhule, broskyne a nektarinky, pre ktoré je skôr charakteristická teplá pestovateľská oblasť. Preto dôkladne vyberte miesto pre výsadbu. Ideálne v blízkosti záveternej steny, plnej steny oplotenia, kde príliš neprúdi vietor, v blízkosti domu, kam sa bude často opierať slnko. V mieste, kde sú korene, môžete navrstviť kopu mulčovacieho materiálu. Pokiaľ z nejakého dôvodu nestihnete ovocné stromčeky vysadiť, umiestnite ich do pilín alebo rašeliny do chladnej pivnice bez mrazov a počkajte na vhodné jarné obdobie.

Ak ste to ešte nestihli, tak v ovocnej záhrade pozbierajte všetky plody. Hnilé a inak poškodené zlikvidujte. Pohrabte lístie a skompostujte ho. Konáre už nerežte. Rany by sa do zimy nezacelili a hrozilo by vymrznutie. Takto ovocné dreviny v pokoji prečkajú zimu a prebudia sa na jar.

Októbrová záhrada

Autor: Ing. Adriána Francová 4. októbra 2017 Žiadne komentáre

        Záhrada v októbri má svoje čaro. Počas babieho leta patrí medzi tie najkrajšie. Vyniká trvalkami, ktoré bežne počas roka nekvitnú. Pokiaľ ste zvolili správne druhy a kultivary, prekvapí Vás aj v jeseni. Vynikajú jesenné astry vysoké i nízke, previsnuté astry, vresyvresovce, rozchodníky. Stále dokvitajú posledné letničky, motýlí orgován a okrasné kapusty.

Októbrová záhrada

Samozrejme typicky jesenným kvetom je chryzantéma. Sú zaujímavé svojou vôňou, farbou i veľkosťou kvetov. Bohužiaľ prvé intenzívne mrazy ich vedia poškodiť a kvety zhnednú. Pokiaľ si ich krásu chcete zachovať čo najdlhšie, musíte si dať prácu s prikrývaním porastov. Postačí vám na to biela textília. Tie v nádobách umiestnite čo najbližšie k stene alebo pod strechu. Čiastočne ich ochránite a budú dlhšie kvitnúť.

V tomto období je vhodný čas na výsadbu ovocných stromov a krov, zakladanie trvalkových a zmiešaných záhonov a tiež zakladanie živých plotov z ihličnanov a opadavých krov. Listnaté dreviny by mali byť už bez listov. Samozrejme, pokiaľ počasie dovolí, budete mať na to čas ešte aj v novembri.

Ďalším kráskami záhonov sú práve okrasné trávy, na ktoré ste čakali až do tohto obdobia. Teraz sú najkrajšie. Kvitnú a husté súkvetia sa jemne pohojdávajú vo vetre. Nastrihajte si pár do vonkajších aranžmánov. Koncom mesiaca ich môžete už pripraviť na zimu zviazaním do snopov. Okrasné trávy sa strihajú až na jar. Zviazaním ich ochránite pred vymrznutím, prebytočnou vlhkosťou aj vyhnitím. Dekoratívne sú aj okrasné kry, ktorým sa práve vyfarbujú listy aj plody. Na niektorých si pochutnajú vtáci, niektoré potešia Vás v rôznych aranžmánoch. Trávnik pokoste na vyššie, už ho nehnojte a vyhrabte opadané lístie zo stromov. Pokiaľ ste nestihli jarnú vertikutáciu, začiatok mesiaca je posledným vhodným termínom, kedy hustý trávnik preriedite a prevzdušníte. Na jar bude opäť svieži a zelený.

Živé ploty a steny z ovocných drevín a krov

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

        Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch. V dnešnej dobe, v ktorej chceme pestovať v záhrade všetko, využiť každý aj ten najmenší kúsok pôdy, ich vieme pestovať vo forme okrasných a úžitkových živých plotov a stien. Okrem estetickej funkcie tak získame aj úžitok v podobe úrody, ušetrenia miesta, v jarnom období nás potešia kvetmi a v lete aj plodmi, ktoré sú určite osviežujúcou pochúťkou pre všetkých.

Živé ploty a steny z ovocných drevín a krovNamiesto klasických okrasných drevín a ihličnanov môžete na ploche vysadiť jablone alebo iné vhodné ovocné druhy v tvare štíhleho vretena, či voľne rastúcich ovocných krov. Vhodnými drevinami sú muchovník (Amelanchier), ríbezle (Ribes), černice (Rubus fruticosus), vinič (Vitis), kiwi (Actinidia), rakytník (Hippophae rhamnoides), zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica). Samozrejme sem patria aj hrušky, v blízkosti múru vysadené marhulebroskyne. Treba len zvoliť vhodný tvar pestovaného druhu, prípadne zvoliť oporu a netradičná a pritom praktická stena sa čoskoro stane súčasťou Vašej záhrady.

Založenie takejto steny nie je jednoduché, ale nie nemožné. Pokiaľ sa venujete ovocinárstvu, bude to pre Vás hračka. Ak máte len začiatočné skúsenosti a chuť pestovať, je to pre Vás výzva. Aj keď v tomto prípadne nie je vhodné robiť chyby, lebo sa sami oberiete o možnosť zberať úrodu. Kým stromy vyrastú a zapoja sa do požadovaného tvaru uplynie nejaký čas. Na založenie ovocnej steny potrebujete kultivary naštepené na pomaly rastúcich podpníkoch, s kratším rodivým obrastom (jablone, hrušky) pestované v palmetách alebo kordónoch.

Palmeta je univerzálny pestovateľský tvar, ktorý pre svoje pestovanie vyžaduje drôt alebo inú oporu. Konáre sú vedené na poschodia a vodorovne. Tým sa vytvorí stena. Kordón je zvislý pestovateľský tvar, v tvare písmena U. Na pestovanie sa využívajú 2 základné konáre vyviazané do tohto tvaru na konštrukciu. Určite si nájdete tie pestovateľské tvary, ktoré zapadnú do vašej predstavy a celkovej kompozície v okrasnej časti záhrady. Tieto tvary sú nenáročné na priestor a majú veľa výhod. Plody ľahšie dozrievajú, nakoľko strom nemá také bohaté olistenie ako klasicky pestovaný strom. Sú aj zaujímavejšie pestovateľské tvary napr. Solax – slnečná os, ktorá počas tvarovania využíva bezprostredne všetko to, čo ponúka príroda a uprednostňuje sa tam prirodzené ohýbanie konárov pred vyväzovaním a strihaním. Charakteristickým znakom je aj ohnutý hlavný terminál. Na tento pestovateľský tvar sa využívajú aj rýchlejšie rastúce podpníky a vhodné sú okrem jabloní a hrušiek aj čerešne a višne. Určite si vyberiete a Vaša záhrada bude moderná, nadčasová, úžitkovo okrasná a zaujímavá.

Starostlivosť o ovocné stromy a kry počas roka

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

     Aj ovocné dreviny si vyžadujú celoročnú pozornosť. Nedá sa priamo poukázať, ktorá činnosť je najdôležitejšia. Ponúkame Vám prehľad, načo by ste počas celého roka nemali zabudnúť, aby dreviny boli v plnej kondícii, kvitli, plodili a najmä boli bez chorôb a škodcov. Pravidelne si ich všímajte. Len tak dosiahnete pravidelné a kvalitné úrody, veľké plody a radosť so záhradníčenia.

Jar – je obdobím po dlhej zime, kedy všetko opäť ožíva a prebúdza sa zo zimného spánku. Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín. Môžete tam pridať niekoľko lopatiek rozloženého kompostu, prípadne štartovacieho hnojiva pre rast a kvitnutie. Broskyne v predjarí vyžadujú postrek proti kučeravosti listov, iné ovocné dreviny ako marhule postrek proti moniliovému usychaniu kvetov a výhonkov, vinič proti chloróze, jahody proti roztočíku jahodovému, a ostatné dreviny proti prezimujúcim škodcom a hubovým či bakteriálnym chorobám. To platí napríklad pre ríbezle, egreše, slivky, broskyne. Jar je aj obdobím rezu. Tiež je to obdobie vysádzania nových stromov a krov.

Leto – aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Všímať si samozrejme ochorenia, vošky a iné škodce, ktoré treba včas a za vhodného počasia zneškodniť, postriekať. Alebo sa snažte o pestovanie rezistentných odrôd, prípadne využiť bio a ekologické postreky a výluhy z rôznych dostupných rastlín, ktoré majú tiež svoje opodstatnenie. Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu. Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs. Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda. Môžete zvoliť aj radikálny rez. Ostatné dreviny, ktoré majú pod váhou plodov ohnuté konáre, podporte a vyviažte.

Jeseň – ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka. Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom. Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo. Kmene mladých stromov môžete koncom jesene obaliť a zabezpečiť voči obhryzu zajačím pletivom. Koniec jesene je ideálna na zakladanie nových výsadieb a doplnenie druhov do ovocnej záhrady. Nezabudnite na ukotvenie oporu a zálievku.

Zima – odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien. Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny. Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom. Najmä mladé výsadby. Koncom zimy už môžete dreviny, najmä drobné ovocie a jadroviny, rezať.

Ovocné desatoro

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

       Február je mesiacom dôležitým najmä pre ovocinárov. Množstvo a kvalita úrody je ovplyvňovaná práve prácou súvisiacou s ošetrovaním a rezom ovocných druhov. Už to nie je len o prechádzke po ovocnom sade ale aj o manuálnej práci.

Ovocné desatoro

1. V prvom rade si všímajte možné ochorenia a škodcov, ktorý môžu na ovocných stromoch prezimovávať, prípadne sa na konároch môžu držať ešte mumifikované plody. Na jabloniach skontrolujte výskyt múčnatky a obmedzte jej šírenie.

2. Ak ste nestihli výsadbu na jeseň, alebo sa nachádzate v severných častiach Slovenska a máte lepšie skúsenosti s jarnou výsadbou ovocných druhov, čaká Vás táto zaujímavá práca. Po výsadbe ich ukotvite a dôkladne zalejte. Samozrejme dá sa to zrealizovať, len ak to dovoľujú podmienky. Nie je príliš hlboko pod nulou, nie je zmrznutá pôda a veľa snehu.

3. V ovocnom sade i v malej súkromnej ovocnej záhradke dokončíme jarný rez jadrového ovocia, ktorý sa môže vykonávať od decembra až do konca februára.

4. V rovnakom čase presvetlíme kry drobného ovocia, odstránime staršie a odrodené konáre. Rez sa týka najmä malín, ríbezlí a egrešov.

5. Pokračujeme v ochrane mladých ovocných výpestkov, stromčekov a pravidelne kontrolujeme ochranné siete a oplotenie, aby sa k stromom nedostala lesná zver, ktorej chutia mladé konáriky a kôra.

6. Pravidelne kontrolujeme uskladnené ovocie v pivniciach. Preberáme jablká a hrušky. Priestory vyvetráme a skontrolujeme v nich malých hlodavcov.

7. Rez viniča priamo ovplyvňuje veľkosť plodov na strapci a ich kvalitu. Preto ponechávame len jeden silný výhon a jeden záložný čapík. Vinič by mal strihať naozaj odborník a obdobie počas rezu by už nemalo byť príliš mrazivé. Pokiaľ to počasie nedovoľuje rez ponecháme na marec.

8. Bez chemických prostriedkov a hnojív sa niekedy nezaobídete, preto už teraz myslite na jar, ktorá sa čoskoro ukáže v plnom prúde a zabezpečte si vhodné prostriedky na podporu rastu, výživu a ochranu voči chorobám a škodcom, ktoré sa väčšinou aplikujú u nerezistentných a náchylných odrôd.

9. Okolo ovocných druhov udržiavajte stále nezaburinenú misu, aby sa ku koreňom dostala vlaha. Váš sad či malá ovocná záhrada bude pôsobiť zdravo a esteticky.

10. Je tiež čas na zber vrúbľov na jarné štepenie. Zberajú sa jednoročné výhonky, odoberané z južnej strany, bez kvetných pukov.

Ovocné dreviny na balkóne

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

         Skúšali ste už niečo netradičné? Pestovať ovocné dreviny v nádobách priamo na balkóne alebo terase? Samozrejme, je to možné. Dokonca sú na pestovanie v nádobách určené špeciálne kultivary alebo druhy do menších priestorov. Pestovať môžete stromčekové egreše, čučoriedky, brusnice, aktinídie, stromčekové ríbezle, jablone hrušky na pomaly rastúcich podpníkoch a typu Ballerina (stĺpovité).

Ovocné dreviny na balkóne (Morus alba)

Nečakajte však úrodu porovnateľnú s pestovaním vo voľnej pôde na záhrade. Dreviny majú obmedzený priestor v koreňovej časti i v korunkovej časti vzhľadom k priestoru na balkóne. Nie je to však nemožné. Doprajte im však výživný substrát, dostatočne veľké nádoby, drenáž, vhodné svetelné pomery a dostatok vlahy, lebo substrát v nádobách rýchlejšie presychá. Vhodné umiestnenie nádob má vplyv na samotnú životnosť drevín. Prudké a priame celodenné slnko nevyhovuje žiadnej drevine. Veľmi vďačné sú jahody v závesných nádobách a tiež jednoročné maliny. Z exotickejších rastlín je balkón vhodný na sezónne pestovanie citrusov a tiež figovníka, granátového jablka a banánovníka. Počítajte tiež so zvýšenou ochranou voči chorobám a škodcom a tiež je dôležitá výživa. Pokiaľ zvolíte vhodný substrát a dodržíte všetky agrotechnické podmienky k úspešnému pestovaniu, dočkáte sa aj úrody. Správny rez je okrem spomenutých podmienok jedna z najdôležitejších, ktorá značne ovplyvňuje úrodnosť, veľkosť a násadu plodov. Nebojte sa začať. Vyskúšajte jeden druh, napríklad aj príjemnú previslú morušu, ktorá naozaj osvieži plodmi, ale aj dotvorí priestor zaujímavým habitusom. Pred zimou musíte dbať na dôkladné zazimovanie nádob v koreňovej časti, nakoľko v nádobe korene skôr premrznú než v pôde. 

Hnojenie a ochrana ovocín

Autor: Ing. Adriána Francová 21. mája 2016 Žiadne komentáre

         Ovocné dreviny sú klasické dreviny, ktoré si tiež vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu.

Nepôjde to bez základných faktorov, ako je rez, závlaha, hnojenieochrana voči chorobám a škodcom. Na trhu je množstvo druhov a kultivarov, ktoré sú rezistentné, čiže odolné voči niektorým ochoreniam a škodcom a nevyžadujú takú chemickú ochranu voči bežným ochoreniam.

Bez  závlahy a hnojenia však nastávajú problémy s rastom, vývojom kvetných pukov a dokonca aj kvalita plodov a ich veľkosť či chuť je ovplyvnená práve ich zdravotným stavom.

Hnojenie a ochrana ovocín

Hnojením dodáte stromu základné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast alebo dozrievanie pletív, množstvo kvetov a plodov. Samozrejme je dôležité, aké hnojivá používate a akým spôsobom ich ponúknete danej drevine. Na všetko je určité vhodné obdobie.

Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Na jeseň používajte naopak hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Prírodná či chemická cesta?

Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Granulovaným hnojivom hnojte do vlhkej pôdy.

Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy. Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je samozrejme na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. Je niekoľko možností.

Momentálne je tu obdobie bio pestovania plodov, čo je bez akejkoľvek chemickej ochrany. Bohužiaľ, niekedy to bez chémie nejde. Potom je tu jediný spôsob, ako zamedziť šíreniu ochorenia, a to vykopaním a odstránením daného pestovaného kultivaru zo sadu a záhrady a nahradením ho za rezistentný.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu