septembra 2023

Pavinič alebo inak divý vinič, divé hrozno je rod rastlín z čeľade viničovité. Vďaka svojmu pomerne rýchlemu rastu a krásnym listom sa radí medzi najvyhľadávanejšie popínavé dreviny. Zaujíma vás, aké druhy paviniča existujú a ako na ich pestovanie vo vašej záhrade?

Pavinič trojlaločný

Rodu paviničov dominujú dva druhy. Jedná sa o pavinič trojlaločný a pavinič päťlaločný. Prvý spomínaný druh zaujme svojimi lesklými svetlo zelenými listami, ktoré sa pýšia tromi výraznými hrotmi. Odtiaľ napokon pochádza aj jeho pomenovanie. Táto popínavá drevina pôvodom pochádza z Ázie, u nás sa pestuje zhruba od roku 1860.

Pavinič trojlaločný je krásny po celý rok, ale úplne najviac vynikne na jeseň. Práve v tomto období sa totiž jeho listy vyfarbia do nádherných tónov červenej a oranžovej, vďaka čomu dodajú vašej záhrade to pravé jesenné čaro.

Pavinič trojlaločný pestovanie

Pavinič všeobecne vyniká vysokou odolnosťou voči priemyselnému znečisteniu. Tiež dobre znáša zastrihovanie. Vytvára vzdušné korene. Jeho úpony sú dlhé až 3 cm a pri kontakte s povrchom vylučujú látku podobnú lepidlu. Vďaka tomu sa rastlina dokáže pnúť aj po hladkom povrchu.

A ako vysádzať pavinič? Všetky druhy paviniča vyžadujú slnečné až polotienisté stanovištia. Dariť sa im bude v akomkoľvek type pôdy. Potrebné je vyhnúť sa iba zamokrenej pôde, a to predovšetkým v prvých rokoch pestovania. V chladnejších oblastiach môžete mladú rastlinu chrániť pred mrazom. Pomocníkom vám bude netkaná textília alebo nahrnutie kôrového mulča.

Ako ďaleko od seba vysádzať pavinič?

Pri pestovaní paviniča pamätajte aj na to, že táto rastlina na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa preto mala pohybovať okolo dvoch metrov.

Pri výsadbe treba vyhĺbiť jamu hlbokú aspoň 50 cm. Vždy sa riaďte konkrétnou veľkosťou balu sadenice. Pamätajte tiež na to, aby ste sa vyhli spoločnému pestovaniu niekoľkých druhov paviniča dohromady, pretože sa neznesú.

A ako rýchlo rastie pavinič?

Pavinič rastie veľmi rýchlo a na porovnanie je jeho rast ešte rýchlejší ako u brečtanu. Ľahko môže dorásť až do 20 metrov. V prvom roku pestovania je prírastok minimálny, sadenice totiž zatiaľ len korenia. V druhom roku môžete očakávať prírastok zhruba 1,5 metra, v ďalších rokoch potom až 3 metre. Veľakrát sa pritom pavinič práve s brečtanom kombinuje.

Prezrite si naše nádherne sfarbené druhy paviničov a vyberte si sadenice pre následné pestovanie

Pavinič päťlaločný

Pavinič päťlaločný sa od toho trojlaločného mierne líši. Jeho listy sú rozdelené na päť tmavo zelených pílovitých častí a môžu trochu pripomínať listy gaštanu.

Rovnako ako pri paviniči trojlaločnom sa aj v tomto prípade listy na jeseň vyfarbujú do krásnej červenej farby. Pamätajte na to, že pavinič neopadavý neexistuje. Na zimné mesiace teda svoje listy zhadzujú.

Mnoho ľudí tiež určite bude zaujímať to, či je pavinič jedovatý. Bobule sú pre človeka a ďalšie cicavce slabo jedovaté. Avšak majú odpornú chuť, a preto otrava väčšinou nehrozí. Pre vtáky bobule jedovaté nie sú, naopak, pre nich ide o dôležitý zdroj potravy.

Pavinič päťlaločný pestovanie

Podmienky na pestovanie paviniča päťlaločného sú prakticky totožné ako u paviniča trojlaločného. Aspoň čo sa pôdy a stanoviťa týka. Avšak rozdiel spočíva v tom, že pavinič päťlaločný k svojmu rastu potrebuje oporu alebo aspoň drsný podklad. K opore sa táto rastlina prichytáva korienkami.

Rastliny je možné pomerne ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Počas vegetácie môžete pristúpiť k odrezávaniu polovyzretých výhonkov. Tie následne zapichnite do kvetináča s vhodným substrátom, zakryte fóliou a nechajte zakoreniť. Niekedy môžu výhony zakoreniť aj v pohári s vodou. Je to ďaleko viac expanzívnejšia rastlina ako pavinič trojlaločný. Pokiaľ teda chcete mať rast viac pod kontrolou, zvoľte pavinič trojlaločný.

Pamätajte na to, že oba druhy paviničov veľmi odnožujú, vytvárajú nové a nové rastliny od koreňov, rastúce výhony poľahnuté na zemi tiež rýchlo zakorenia. Výsadba by mala byť premyslená a uvážená. Len ucelené plochy dodajú jesenný efekt a ozdobu vášmu plotu alebo múru.

TIP: Medzi ďalšie krásne popínavé rastliny do záhrady je možné zaradiť napríklad populárny clematis. V našom predcházajúcom článku zistite viac o tom, ako plamienky alebo clematisy pestovať.

Vo vašej záhrade nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj zaujímavé liečivé bylinky. V prvej časti tohto článku sme si povedali viac o pestovaní bazalky a medovky. V druhej časti sa podrobne zameriame na ďalšie dve bylinky, a to konkrétne tymian a mätu.

Tymián pestovanie

Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky. Pokiaľ tymián použijete ako obrubu kvetinového či zeleninového záhonu, skvele s ním odradíte slimáky.

Tymián druhy

Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu. Svoje uplatnenie nachádza pri dochucovaní koreňovej zeleniny a mäsitých pokrmov.

Ako na výsev tymiánu

Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.

Ak budete chcieť tymian pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája.

Tymian kvitne od mája do júla. Na jeho zbieranie je najvhodnejšie pristúpiť tesne pred rozkvetom, kedy obsahuje maximálne množstvo aromatických látok.

Tymián pestovanie vonku

Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom. V našich podmienkach dokáže tymián v záhone prezimovať, ale odporúčame ho prekryť čečinou.

Pestovanie tymiánu v kvetináči

Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymian v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra. Čo sa týka veľkosti a tvaru nádoby, voľte skôr širšie a nie príliš hlboké kvetináče.

Ako strihať tymián

Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihovaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky. Tieto odstrihnuté časti môžete usušiť.

Prezrite si rôzne druhy tymiánu a vyberte si medzi nimi ideálneho adepta na pestovanie.

Mäta pestovanie

Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj. Mäta totiž napomáha relaxácii a spánku.

Aké druhy mäty existujú

Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne.

Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov. Brazílska mäta sa prezýva kubánske oregano a často sa využíva v thajskej a kubánskej kuchyni.

Ako na výsev mäty

Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C. Vyrastené rastlinky potom môžete premiestniť na záhon.

V našom e-shope nájdete sadenice aj semienka mäty. Sami si teda môžete vybrať, pre aký variant pestovania sa rozhodnete.

Mäta pestovania v kvetináči

Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko. Rozhodnúť sa môžete napríklad na pestovanie mäty na balkóne v nádobe, alebo kvetináč umiestniť na parapet do vašej kuchyne.

Mäta pestovanie vonku

Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny. Vzhľadom na to je vhodné ju v takom prípade sadiť aspoň 30 cm od ostatných rastlín.

Nezabudnite si prečítať aj tretiu časť o pestovaní byliniek.

TIP: Bylinková špirála je jedným zo skvelých spôsobov, ako tymián aj mätu v záhrade zasadiť a navyše ušetriť priestor. Zistite, ako ju vytvoriť.

K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Ako na to a na čo si dať pozor?

Aké druhy melónov existujú?

Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov – vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.

Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru.

Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Spomenúť môžeme tiež Honeydew so sladkastou medovou chuťou žltej dužiny alebo sladký Piel de Sapo.

Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Zaobstarajte si kvalitné semienka pre vašu výsadbu

Melón pestovanie

Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Obľube sa teší pestovanie melónov v nádobe, skleníku aj voľne v záhrade.

Ako na predpestovanie melónov

Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Sadeničky pravidelne zalievajte, ale dávajte si pozor, aby ste ich nepremokrili.

Kedy na výsev melónov

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky. Záhon môžete tiež prikryť netkanou textíliou alebo fóliou, ktorá bude priťahovať slnečné lúče a akumulovať v sebe teplo.

Pestovanie melónov v kvetináči

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Vzhľadom na to, že bude mať melón v nádobe pomerne málo priestoru, vytvorte mu oporu, po ktorej bude môcť rastlina šplhať.

Pestovanie melónov v skleníku

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Akonáhle plody dozrievajú, môžete zálievku ukončiť.

Pestovanie melónov na záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.

Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Akonáhle sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. V čase kvitnutia je možné aj do zálievky nariediť hnojivo na paradajky.

Výsadba melónov a zber

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní budete počuť dutý zvuk.

Zaštipovanie melónov

Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom.

Vyskúšajte vrúbľovaný melón

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. A v neposlednom rade musíme zdôrazniť aj nižšie nároky na pestovanie.

Vrúbľovaný melón pestovanie

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.

U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.

Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.

TIP: Nebojte sa vo svojej záhrade experimentovať. Okrem melónov sa môžete pustiť napríklad do pestovania obľúbenej reďkovky.

Túžite po tom pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Pustite sa do toho. Rozhodne sa nemusíte obmedzovať iba na pestovanie okrasných kríkov, ktoré sú pomerne bežné a nájdete ich takmer v každej záhrade.

Medzi tie najznámejšie patria napríklad ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď. Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať.

Rovnako aj ponuka menej tradičných, prípadne neopadavých kríkov je pomerne bohatá. V tomto článku si niektoré z nich bližšie predstavíme.

Skímia japonská pestovanie

Skímia japonská má podobu krásneho vždyzeleného kríka, ktorý vašu záhradu na jar ozvláštni bielymi až ružovobielymi kvetmi. Na jeseň sa potom dočkáte červených alebo bielych plodov, ktoré na kríku zostávajú aj cez zimu.

Keďže je skímia vresovisková rastlina, spájajú sa s ňou špecifické nároky na stanovište a pôdu. Konkrétne by ste mali zvoliť priepustnú, kyslú a stredne vlhkú pôdu. V záhrade sa jej bude dariť najmä v tieni či polotieni. Myslite aj na jej ochranu pred silným zimným či jarným slnkom, inak je ale rastlina mrazuvzdorná.Pestovať ju môžete voľne v záhrade, ale dariť sa jej bude aj v nádobách. Skvele sa dopĺňa napríklad s rododendrónmi, s ktorými má podobné nároky na pestovanie.

Skímia sa perfektne hodí aj na rez do vázy, kedy ozvláštni váš domov. Využiť ju môžete aj pri výrobe adventného venca a ďalších vianočných dekorácií.

Skímia druhy

Takmer všetky skímie ponúkané v záhradníctvach sú odrodou skímie japonskej (skimmia japonica). Treba zdôrazniť, že sa jedná o dvojdomé rastliny. To znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Aby ste teda docielili už spomínané plody, je nutné mať aspoň jednu skímiu samčiu a jednu samičiu.

Výnimkou je napríklad obojpohlavná odroda Skimmia reevesiana. Medzi samičie netradičné skímie možno zaradiť napríklad nízku Bowles Dwarf Female, či Nymans. Pri odrode Veitchii sa môžete tešiť na bohatú nádielku červených plodov, biele plody ponúkne napríklad Fructu Albo. Zo samčích odrôd môžeme spomenúť Fragrans so silne aromatickými listami alebo odrodu Rubella.

Leucothoe pestovanie

Rod leucothoe tvorí niekoľko desiatok druhov, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé kultivary sú charakteristické svojim mierne poliehavým a rozložitým charakterom rastu. Dorastať môžu až do výšky 150 cm, väčšinou to však býva o poznanie menej.

Všeobecne sa na pestovanie týchto kríkov hodí dobre priepustná, vlhšia a kyslá pôda. Je však nutné sa vyhnúť premokreniu. Z hľadiska umiestnenia v záhrade preferuje skôr polotienisté až tienisté stanovište. Hodí sa napríklad do skaliek, pestovať ju však môžete aj v nádobe.

Leucothoe walteri a ďalšie populárne druhy

Existuje hneď niekoľko kultivarov leucothoe s nádychom exotiky, ktoré sa pri pestovaní v záhrade tešia veľkej popularite. Jedným z nich je napríklad Leucothoe walteri 'Rainbow', ktorý dorastá do výšky 60 až 100 cm. Vyniká pevnými listami, ktoré majú v čase pučania zeleno-bielo-ružové sfarbenie. Počas leta získavajú skôr zelenú farbu s nie príliš nápadnou bielou kresbou. Na jeseň si potom vaše srdce získajú listy s farbou červeného vína.

Obľúbený je ďalej aj kultivar Leucothoe 'Zeblid', ktorý je charakteristický o niečo nižším a kompaktnejším vzrastom. Vyniká výrazne červenou farbou svojich listov. Za zmienku stojí aj Leucothoe axillaris 'Curly Red' s neveľkými, pokrútenými a pomerne tvrdými listami.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov z nášho eshopu

Pieris pestovanie

Tretím menej známym ozdobným kríkom, ktorý sa v záhrade skvele vyníma, je pieris. Jedná sa o vresoviskovú rastlinu, ktorá dorastá do výšky okolo 2 metrov. Rastie však pomerne pomaly. Tento hustý ker zaujme lesklými a jemne zašpicatenými listami. Často majú tmavo zelenú alebo svetlo panašovanú farbu. V období od marca do mája sa môžete tešiť na biele kvety s bankovitým tvarom, ktoré pripomínajú kvet konvalinky.

Čo sa týka pestovania pierisu, voľte vlhšie stanovište v polotieni. Silné slnečné lúče totiž môžu spáliť jeho listy. Pôda by mala byť humózna, rašelinová a dobre priepustná.

Pieris japonský, pieris kvetnatý a ďalšie druhy

Populárnym druhom rastliny pieris je napríklad pieris japonský, ktorý dorastá do výšky 2 metrov. Jeho listy majú zúbkovaný okraj. Horná strana listov vyniká tmavo zelenou farbou, spodná strana je potom svetlo zelená. Od marca do apríla tento druh ozvláštňujú biele bankovité kvety.

Sadenice pierisu japonského sú dostupné v niekoľkých jeho odrodách (napríklad Flaming Silver, Rosalinda a ďalšie). Medzi ďalšie obľúbené druhy možno zaradiť napríklad pieris kvetnatý, ktorý tvoria vajcovité listy s typickou tmavo zelenou farbou. V období od apríla do mája sa objavujú biele kvety.

Ďalšie ozdobné kry

Uvedené tri ozdobné kry samozrejme predstavujú iba nepatrnú časť. Medzi ďalšie populárne netradičné kríky alebo menšie stromy sa radí napríklad styrax. Zaujať môže aj judášovec, ktorá je ideálnou voľbou pre najrôznejšie záhradné kompozície. V našom blogu si napokon môžete prečítať, ako pestovať judášov strom a s niektorými kríkmi ho vhodne skombinovať.

TIP: Určite chcete aby všetky rastliny, ktoré v záhrade pestujete, prežili zimné obdobie. Ak niektoré z nich budú navyše aj kvitnúť, získate ozdobu zimnej záhrady. Prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Vaša záhrada v sebe môže ukrývať množstvo pokladov. Jedným z nich sú aj liečivé bylinky, ktoré vám pomôžu s najrôznejšími zdravotnými neduhmi. V prvej časti článku sa podrobne zameriame na pestovanie bazalky a medovky a predstavíme vám, v čom môžu byť tieto bylinky prospešné.

Bazalka pestovanie

Bazalka je populárna bylinka, ktorá má svoje čestné miesto nielen v talianskej kuchyni. Intenzívne vonia a pokrmom dokáže dodať skutočne jedinečnú chuť. V našich domovoch sa často objavuje nielen v záhradách, ale aj v kvetináčoch.

Bazalka dokáže zatočiť aj s niektorými zdravotnými problémami a napríklad bazalka pravá podporuje chuť do jedla.

Veľkú úrodu bazalky môžete spracovať pomocou sušenia. Najviac účinných látok pritom obsahuje v čase kvetu. Listy bazalky sušte v tenkých vrstvách v tieni pri teplotách do 35 ºC. Suchú a rozdrvenú bylinku môžete skladovať na tmavom mieste v uzavretej nádobe.

Preneste si vôňu a chuť Talianska aj k vám domov. Zaobstarajte si semienka bazalky a pustite sa do jej pestovania.

Bazalka druhy

Rozlišujeme hneď niekoľko druhov bazaliek. Z tých najznámejších možno spomenúť bazalku pravú, ktorá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí.

Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad bazalku americkú, ktorá patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou. Popularite sa teší aj bazalka pravá citrónová s čistou citrónovou vôňou či bazalka šedá, ktorej chuť pripomína kombináciu korenia a citrónu.

Kedy je čas na výsev bazalky

Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Na záhradu potom môžete sadeničky umiestniť v druhej polovici mája, akonáhle úplne pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov.

Bazalka pestovanie v záhrade

Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku.

Semienka na predpestovanie vysajte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadeničky, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba. Pri zalievaní si dajte pozor na to, aby ste príliš nekropili listy.

Bazalka v kvetináči

Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysajte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky.

Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti. Ak chcete zvýšiť obsah aromatických látok, môžete si zaobstarať prípravok Symbivit na bylinky, ktorý je špeciálne vyvinutý na tento druh rastlín.

Pestovanie bazalky v zime

Pokiaľ si chcete prítomnosť bazalky užívať aj v zimných mesiacoch, preložte celú rastlinu zo záhonu do kvetináča. Ten potom preneste domov a umiestnite ho na čo najsvetlejšie miesto s bežnou teplotou. Pokiaľ bazalku pestujete v kvetináči po celý rok, pamätajte na jej presadenie do nového substrátu určeného pre bylinky.

Kvitnutie bazalky alebo čo robiť s kvetmi

V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Pamätajte tiež na to, že vďaka zaštipovaniu mladých rastlín bazalka pekne zhustne a rozkošatí sa.

Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Prezrite si semená byliniek pre zdravie v našom e-shope a vyberte si medzi nimi svojich favoritov

Medovka pestovanie

Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché. Už od pradávna sa pritom táto rastlina používa na upokojenie pri nadmernom strese a pomôcť dokáže aj pri nespavosti. Prispieva aj k tíšeniu záchvatov kašľa u detí a uvoľňuje kŕče žalúdka.

Medovka druhy

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom medovky je jednoznačne medovka lekárska, ktorá dorastá do výšky zhruba 70 až 150 cm a pýši sa charakteristickými aromatickými listami.

Medzi ďalšie známe druhy medovky možno zaradiť Melissa axillaris, ktorý sa používa v Ázii. V Číne je populárna Melissa flava. Skôr menej známym druhom medovky je napríklad Melissa yunnanensis pestovaný aj v Ázii.

Medovka pestovanie v kvetináči

Medovka je viacročná rastlina a hodí sa na pestovanie v záhone aj kvetináči. Keďže má rada priame slnko a prísun čerstvého vzduchu, bude sa jej dariť na balkóne alebo za oknom. Kvetináč naplňte vhodným substrátom a vsaďte doň sadeničku. Nádobu voľte skôr hlbšiu, pretože korene medovky môžu rásť až do hĺbky 30 cm. Krík pravidelne zaštipujte, aby si zachoval svoj kompaktný tvar.

Láka vás pestovanie tejto liečivej bylinky u vás doma? Zaobstarajte si semienka medovky a pustite sa do práce.

Medovka pestovania doma, alebo radšej v záhrade?

Medovku môžete pestovať doma aj v záhrade, záleží teda iba na vašich možnostiach a preferenciách. Pri pestovaní v záhrade sa jej bude dariť medzi ostatnými bylinkami. Počas vegetačného obdobia okolie zbavujte buriny, pôdu mierne prevzdušňujte a okopávajte. Myslite na primeranú zálievku a občasné hnojenie.

Medovka sa najčastejšie pestuje zo zakúpených sadeníc, prípadne si ju možno tiež predpestovať zo semienok. V takom prípade semienka vysievame vo vzdialenosti zhruba 3 cm od seba. Ideálnym obdobím na predpestovanie je marec.

Nenechajte si ujsť pokračovanie článkov o pestovaní byliniek. Prečítajte si druhú a tretiu časť našej mini série.

TIP: Medovku aj bazalku je možné pestovať aj po boku ďalších rastlín či byliniek. Prečítajte si, ktoré bylinky sa k sebe hodia a ako v záhrade či kvetináči všetko vhodne zorganizovať.