októbra 2022

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. V záhradách sa pestuje ako koreňová zelenina, pričom využiť je možné celú rastlinu vrátane nadzemnej časti.

Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. V druhom roku potom z ružice listov vyrastá stonka s kvetenstvom.

Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Ako pestovať mrkvu a zaistiť si príjem týchto dôležitých látok aj počas zimy sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Druhy mrkvy

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Sem radíme všetky vyšľachtené odrody, ktoré môžu mať rôznu farbu a veľkosť koreňa.

Odrody mrkvy môžeme rozdeliť do niekoľkých základných typov, z ktorých potom konkrétne kultivary vychádzajú:
Parisian - má krátky okrúhly koreň
Chantenay - koreň je kónický, kratší
Nantes - typický "mrkvovitý" tvar
Berlikum - veľké, mohutné a tupo zakončené korene
Flakee - veľmi dlhé a úzke korene

Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi najobľúbenejšie skoré odrody patrí napríklad 'Calibra F1', 'Flyway F1' alebo 'Jarana F1'.

Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Medzi neskoré odrody patrí napríklad 'Koloseum F1', 'Maxima F1' alebo 'Katlen'.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Nájdeme ale aj mrkvy žlté či biele.

Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Semienka mrkvy klasických aj menej známych odrôd zakúpite aj v našom e-shope

Sadenie mrkvy

Otázku kedy sadiť mrkvu môžete rozdeliť na dve časti.

Sadenie mrkvy na jar

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Na dodanie živín používame napríklad kompost.

Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Po tomto úkone by mali byť vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami približne päť až sedem centimetrov, v závislosti od zvolenej odrody a veľkosti koreňa.

Výsev mrkvy na jeseň

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Ideálny je výsev do záhona po letnej zelenine ako je napríklad šalát alebo hrášok.

Zber mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Zber mrkvy u neskorých kultivarov vykonávame od septembra do októbra a platí, že čím dlhšie v záhone sú, tým je ich chuť lepšia a obsah živín vyšší.

Ako uskladniť mrkvu

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Nikdy ich ale neumývajte, mrkva by pri skladovaní mohla chytiť pleseň.

Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Piesok treba počas skladovania občas mierne zvlhčiť napríklad rozprašovačom.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
 
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Rod gloxínia (Sinningia) zahŕňa asi 75 druhov rozdelených do desiatok až stoviek rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia najmä sfarbením nápadne veľkých kvetov. Gloxínie pochádzajú zo strednej a južnej Ameriky. Jedná sa o vytrvalé byliny či menšie kríky, ktoré vyrastajú z podzemnej hľuzy.

U nás sa tieto kvety pestujú väčšinou ako izbové. Ako pestovať gloxínie sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Gloxínia starostlivosť

Nároky na svetlo - stanovište by malo byť dostatočne svetlé, ale nie na priamom slnku. Pod priamymi lúčmi sa listy rastliny zvinujú.
Závlaha - na zalievanie používame vždy odstátu vodu izbovej teploty, vyhnite sa studenej vode priamo z vodovodu. Vodu lejeme do misky, na listy a kvety by sa nemala dostať. Substrát by nikdy nemal zostať suchý, ale ani preliaty. Ideálne je použitie hlbšej misky, do ktorej umiestnime kamienky a postavíme na ne kvetináč. Kvetina si bude vodu postupne nasávať, a zároveň sa do jej okolia voda odparí, čo zaistí optimálnu vlhkosť.
Teplota – optimálna je izbová teplota.
Hnojenie - gloxíniu hnojíme v čase kvitnutia; použiť možno slabý roztok tekutého hnojiva na kvitnúce rastliny.
Substrát - kvetina si vystačí s klasickým záhradným substrátom, ale preferuje mierne kyslejšie pH, preto môžeme použiť aj substrát rašelinový.
Rozmnožovanie – množíme listovými odrezkami, obdobne ako africké fialky. Gloxíniu možno rozmnožiť aj generatívne semenami, nie je to však efektívny spôsob.

Druhy a odrody gloxínie

Medzi najobľúbenejšie druhy medzi pestovateľmi patrí napríklad gloxínia maličká (s. pusilla), gloxínia kráľovská (s. regina) alebo gloxínia nádherná (s. speciosa).

Posledný z týchto troch druhov sa vyznačuje veľkými kvetmi, vďaka ktorým sa obľúbený aj medzi šľachtiteľmi. Stretneme sa tak s desiatkami odrôd, pričom medzi najobľúbenejšie patria napríklad:

'Kaiser Friedrich' - kvety sú sýto červené, po okrajoch bielej
'Kaiser Wilhelm' - farba kvetov prechádza zo stredu z tmavo fialovej až okraj k bielej
'Etoile de Feu' - kvety sú sýto červené
'Mont Blanc' - táto odroda sa vyznačuje snehovo bielymi kvetmi
'Hollywood' - okvetné lístky tohto kultivaru sú tmavo fialové s mierne modrým nádychom
‘Defiance’ - farba kvetov je sýto červená

Hľadáte pestro kvetúcu izbovú rastlinu, ktorá bude zdobiť váš okenný parapet po celý rok? Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd gloxínie v našom e-shope

Kvitnúce gloxínie

Kvety môžu mať rôzne farby v závislosti od konkrétnej odrody či druhu. Najčastejšie sú však červené, fialové, ružové alebo biele. Nijako nevonia a vo svojom prirodzenom prostredí lákajú opeľovače iba svojim vzhľadom. Pri rastlinách pestovaných v interiéri sa objavujú prakticky celoročne.

Po odkvitnutí stonky so zvyškom kvetu odstráňte, čoskoro sa potom objavia nové. Pokiaľ sú na rastline puky, ktoré sa dlho neotvárajú, premiestnite kvetináč inam – gloxínia pravdepodobne stojí v prievane.

Ako presadiť gloxíniu

Nový kvetináč naplníme vhodným substrátom, najlepšie zmesou klasickej záhradnej zeminy s rašelinou. Pod kvetináč umiestnime misku s kamienkami a do zeminy vložíme rastlinu, ktorú dobre prihrnieme hlinou. Potom nalejeme do misky vodu – nezalievame cez listy ani cez kvety.
Ak presádzame zazimované hľuzy, ukladáme ich do zeminy už koncom februára alebo začiatkom marca. Hľuzu dáme do vyhĺbenej jamky v substráte a prikryjeme ju asi dvoma centimetrami zeminy. Ideálne je hľuze vytvoriť malé „parenisko“ napríklad použitím fólie, mikroténového vrecka alebo veľkého pohára.

Zazimovanie gloxínie

Rastliny nie sú mrazuvzdorné a teplota ich okolia by nemala klesať pod 15 °C. Najlepší spôsob zazimovania gloxínie je nasledujúci – po odkvitnutí znížime rastline zálievku a úplne obmedzíme hnojenie. Nadzemnú časť môžeme zastrihnúť a kvetináč s hľuzou premiestniť do chladnejšej miestnosti (10-15 °C). Tu necháme hľuzu v pôvodnej zemine až do konca februára, kedy ju vyberieme a podľa postupu uvedeného vyššie presadíme.
 
TIP: Neviete si rady, ako sa starať o kvety v zime? Základom je zníženie zálievky a obmedzenie hnojiva. Ďalšie tipy a rady sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Jeseň už naplno vládne v našich záhradách, no nič nám nebráni zaspomínať si na leto a jeho nádherné farby.V tomto článku si predstavíme letničky do záhrady podľa farby a previsnuté letničky na balkón.

Povieme si niečo o tom, ako pestovať kvitnúce letničky a aké farebné kombinácie môžu vyniknúť v kvetinovom záhone.

Žlté letničky

Medzi typické žlté letničky do záhrady patrí gazánia (lat. Gazania spledens). Kvitne veľkými žltými až žltooranžovými kvetmi. Je nenáročná, obľubuje slnečné stanovisko, znesie aj úpek. Nedarí sa jej na premokrenej pôde, pri daždi zatvára kvety.

Gazánie získame zo semien v marci, na záhon ich presádzame v máji, po posledných mrazoch. Kvitnú celé leto, až do neskorej jesene.

Medzi letničky do záhrady určite patrí aj slnečnica jednoročná (lat. Helianthus annuus). Typicky ju poznáme v žltej farbe, nájdeme však aj červené odrody. Vďaka svojmu vysokému vzrastu je dominantou každej okrasnej záhrady.
Semená vysievame priamo do záhrady od polovice apríla do začiatku mája v spone 30 x 30 cm. Slnečnica kvitne od júna do septembra. Kvety zbierame v júni až júli, semená v auguste. Obľubuje slnečné stanovisko, najväčšie nároky na zálievku má v lete. Nie je nutné ju predpestovať. Rastliny s kolovitým koreňom zle znášajú presádzanie.

Aksamietnice (lat. Tagetes patula) kvitnú žltými až oranžovými kvetmi. Tieto nenáročné letničky sú prínosné aj pre úžitkovú záhradu. Vďaka vôni sú aksamietnice prírodnou ochranou pre zeleninovú záhradu pred škodcami. Uprednostňujú pravidelnú zálievku, slnko aj polotieň, takže nimi môžeme podsadiť napríklad paradajky.
Semená vysievame v marci, na záhon presádzame v polovici mája. V okrasnej záhrade vyniknú v kombinácií s inými žltými bielymi letničkami.

Biele letničky

Cínia (lat. Zinnia elegans) v bielej farbe je pôvabným doplnkom každého záhonu. Cínie však kvitnú rôznych farbách, obľúbené sú aj v červenej, oranžovej či ružovej farbe. Sú to vyššie letničky, dobre sa kombinujú s vyššími trvalkami ako je echinacea (lat. Echinacea purpurea), alebo margaréta (lat. Leucanthemum maximum).
Cínie vysievame do pareniska v marci až apríli, na záhon v máji po posledných mrazoch. Uprednostňujú slnko, v tieni rastú pomalšie. Potrebujú pravidelnú zálievku najmä v letných mesiacoch. Cínie sa pri vetre a v daždi váľajú po zemi a lámu, treba ich pred búrkou zviazať špagátom. Kvitnú od júna do októbra.

Astrovka čínska (lat. Callistephus chinensis) patrí medzi kvitnúce letničky, ktoré vyniknú v bielej farbe. Zakúpiť si ich však vieme aj v červenej a modrej farbe. Ako letničky do záhrady sú vhodné vyššie odrody astrovky, na balkóne v nádobách lepšie vyzerajú nižšie odrody.
Astrovke čínskej vyhovuje slnko až polotieň. Vyzerá dobre v kombinácií s cíniami alebo aksamietnicami. Astrovkám sa tiež nedarí na premokrenej pôde, avšak v letných mesiacoch znesú aj výraznejšiu zálievku. Zo semienok ich vysievame na parenisko v marci až apríli, do záhonu v polovici mája. Kvitnú od leta až do jesene.

Ak ste sa rozhodli pestovať nenáročné letničky, môžete si vybrať napríklad zo semien v našom e-shope

Modré letničky

Limonka zohnutá (lat. Limonium sinuatum) poteší oko nielen na záhone. V sušenej kytici sa krásne ukáže spolu so slamienkou (lat. Helichrysum bracteatum).

Limonky ako kvitnúce letničky nájdeme najčastejšie v modrej až modrofialovej farbe. Nie sú však nezvyčajné aj biele, žlté alebo ružové. Limonku predpestovávame zo semien vo februári až marci, na záhon ju vysádzame v polovici mája. Výborne znáša sucho a prekáža jej prílišná zálievka, v premokrenej pôde plesnivie. Kvitne od júla do októbra.

Agerát mexický (lat. Ageratum mexicanum) patrí medzi letničky kvitnúce na modro a je kríčkového vzrastu. Sadenice agerátu vysádzame na záhon po 15. máji, pretože mu prekáža mráz. Darí sa mu na slnečnom stanovisku, ale vyžaduje pravidelnú zálievku. Kvitne od júla do septembra.

Zelené letničky

Okrasný kel alebo inak aj okrasná kapusta (lat. Brassica oleracea) svojím fialovým resp. bielym sfarbením uprostred dodá šmrnc kvetinovému záhonu. Hodí sa do kobercovej výsadby alebo v kombinácií s chryzantémami. Sadenice predpestujeme v júni až júli, na jeseň ich vysádzame na záhon. Pri poklese teploty sa začne stred ružice vyfarbovať rôznymi farbami. Okrasnému kelu neprekáža jemný mráz, rozžiari záhon aj po odkvitnutí neskoro kvitnúcich letničiek.

Červené letničky

Mak siaty (lat. Papaver somniferum) je typickou červenou letničkou. V kombinácií s inými nižšími bielymi letničkami alebo trvalkami vynikne na záhone svojou farbou. Na Slovensku je jeho pestovanie povolené do 100 m2, na väčšie plochy je nutné povolenie. Vysádza sa na prelome februára a marca priamo do zeme. Kvitne najčastejšie červenými, niekedy bielymi alebo červeno-bielymi kvetmi podľa odrody.

Láskavec metlinatý alebo aj amarant (lat. Amaranthus hypochondriacus) je letnička s červenými až bordovými kvetmi. Obľubuje suché a slnečné miesto. Pri dobrej starostlivosti dorastá do výšky až 80 cm. Vhodné je ho posadiť poza nižšie kvitnúce letničky do záhrady, ale pekne ukáže aj vo väčšom kvetináči na terase, či balkóne. Vyžaduje pravidelné zalievanie, kvitne od júla do októbra.

Previsnuté letničky

Previsnuté letničky sú často nesprávne označované ako ťahavé letničky. Ide o nesprávny výraz, pretože sa neťahajú po opore, ale visia z výšky a svojou krásou ozvláštňujú priestor balkóna či terasy. Medzi previsnuté letničky zaraďujeme žlté sanvitálie (lat. Sanvitalia procumbens), modré lobelky (lat. Lobelia erinus), červené muškáty (lat. Pelargionium peltatum) a rôznofarebné petúnie (lat. Petunia hybrida).

Sadenice presádzame do vonkajšieho prostredia v polovici mája do substrátu pre balkónové kvety. Petúnie a sanvitálie uprednostňujú slnko, muškátom sa darí najlepšie na slnku až v polotieni a lobelkám v polotieni až tieni. Previsnuté letničky potrebujú v letných mesiacoch pravidelnú zálievku. Kvitnú celé leto až do jesene.

TIP: Blížiaca sa zima je vhodné obdobie na plánovanie výsadieb a výsevov. Ďalšie inšpirácie letničiek na balkón nájdete aj v našom predošlom článku.

Zimozeleň, latinsky Vinca, patrí medzi vytrvalé byliny či polokry vyskytujúce sa najmä v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Má jednoduché listy, ústretovo usporiadané, a päťpočetné kvety majú najčastejšie modrofialovú až bielu farbu.

Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia. Ďalším druhom sa ale na našich záhradách darí tiež dobre.

Zimozeleň druhy

Zimozeleň menšia (Vinca minor)

jedná sa o pôvodný druh na našom území. Rastlina je pomerne nízka a rozľahlá, má fialovo modré kvety umiestnené jednotlivo. Tie sa objavujú na jar, kedy zimozeleň tvorí husté zelené koberce posiate kvetmi. Okrem estetického významu má tento druh svoje miesto aj v ľudovom liečiteľstve.

Medzi obľúbené kultivary tohto druhu patria napríklad 'Aureovariegata', 'Variegata', 'Alba' alebo 'Illumination'.

Zimozeleň väčšia (Vinca major)

ako už samotný názov napovedá, tento druh sa vyznačuje väčšími listami aj kvetmi. U nás nie je pôvodná, avšak táto nenáročná plazivá rastlina bude na vašej záhrade ako doma. Zimozeleň je vždyzelená, svoj vzhľad teda nestráca ani cez zimu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Variegata'.

Ako pestovať zimozeleň

Zimozeleň je nenáročná plne mrazuvzdorná rastlina, ktorá príliš pozornosti nepotrebuje. Preferuje polotienisté stanovište, avšak k jej úhynu nedochádza ani pri plnom tieni. Rastlina má radšej vlhšie pôdy s vysokým obsahom živín, zálievka by teda mala byť primeraná a frekvenciu treba zvýšiť počas horúcich letných dní.

Vyhnite sa radšej kyslým pôdam - nevysádzajte ho spoločne s vresmi, čučoriedkami či rododendronmi.
Rastlinu môžeme rozmnožiť pomerne ľahko a rýchlo, pretože sa jedná o plazivý, pôdopokryvný a rýchlorastúci druh. Kedykoľvek počas roka môžeme oddeliť trsy z materskej rastliny a vysadiť ich na iné miesto. Ďalšou možnosťou je zimozeleň rozmnožiť zakoreňovaním výhonov.

Hľadáte rastlinu, ktorá vaše záhony, skalky alebo okolie chodníkov či plotov ochráni pred burinou a bude vyzerať dobre aj v zime? Húževnatá zimozeleň vás rozhodne nesklame a vybrať si môžete hneď z niekoľkých druhov a odrôd

Ako zasadiť zimozeleň

Zimozeleň sa hodí na pokrytie pôdy. Je to totiž plazivý druh a rýchlo sa rozpína do šírky, do výšky však veľa nevyrastie. Jednotlivé rastliny by teda mali mať isté rozostupy, ale ako ďaleko od seba sadiť zimozeleň? Spon by mal byť 15-20 centimetrov. Takto vznikne hustý koberec, ktorým neprerastie nevzhľadná burina.

Kedy sadiť zimozeleň

Čo sa týka doby výsadby, tu záleží na spôsobe rozmnožovania. Klasické sadenice vysadíme do zeme na jar alebo na jeseň. Aj napriek mrazuvzdornosti sa vyvarujeme výsadbe v období, keď už (alebo ešte) sú teploty pod nulou. Pokiaľ sa rozhodnete ju množiť pomocou výhonov, zahrňte ich substrátom už na jar - cez leto krásne zakorení a na jeseň máte nové sadeničky.

Ako strihať zimozeleň

Rastlina sama o sebe rez nevyžaduje. V záhrade sa ale pomerne rýchlo rozrastá, a tak je pravidelné strihanie dôležité z estetických dôvodov. V prípade potreby radikálnejšieho rezu skracujeme výhony pokojne o takmer celú dĺžku a robíme tak na jar. Vďaka tomuto načasovaniu stonky rýchlo obrastajú. Počas vegetačného obdobia potom môžete s pomocou záhradníckych nožníc odstraňovať prekážajúce šľahúne.

Zimozeleň v kvetináči

Zimozeleň do kvetináča je v poslednej dobe veľmi obľúbená. Spoločne s okrasnými brečtanmi či inými kvitnúcimi rastlinami tvoria krásne previsy, ktoré ozdobia balkónové zábradlia aj vonkajšiu stranu okenných parapetov. Výhodou je, že takto osadené hrantíky nemusíte zo stanovišťa odnášať ani v zime.

Okrem kvetináčov vyzerá skvele aj v závesných kvetináčoch alebo dekoratívnych nádobách samostatne.

Zimozeleň v záhrade

Zimozeleň urobí v záhrade nepochybne plno parády, ale je dobré mať na pamäti, že sa jedná o plazivú, rýchlo sa rozrastajúcu rastlinu, ktorá sa môže ľahko vymknúť kontrole. V prirodzenom prostredí tvoria síce husté koberce, avšak ostatné rastliny mu ponechajú iba určitú plochu. Naopak pri výsadbách v záhonoch, pozdĺž stien či plotov sa môže správať pomerne invazívne a neskoršia likvidácia je náročná.
 
TIP: Kvety zimozelene sa objavujú iba na jar. Ak teda chcete mať krásne rozkvitnutú záhradu až do jesene, treba vysadiť aj ďalšie druhy. Medzi najobľúbenejšie jesenné kvety patria napríklad chryzantémy či astry. O pestovaní astier alebo pestovaní chryzantém si môžete prečítať v našich predchádzajúcich článkoch.

Určite sa aj Vám stalo, že počas leta, keď sedíte na terase alebo balkóne, zároveň s vami je tam aj niekoľko otravných komárov. Žiaľ je to príroda, s ktorou síce môžeme bojovať chemicky ale máme pre vás niekoľko nápadov ako ich výskyt eliminovať na minimum a to pomocou výsadby alebo doplnkov.

Hmyz ako sú komáre neznášajú aromatické rastliny a teda čím výraznejšia vôňa, tým lepší úspech. Nečakajte však účinnosť 100%, to vám nezaručí ani elektrická lampa, lapač komárov a aj sprej na hmyz je účinný len na tie potvory, ktoré sa v danom čase vyskytujú okolo vás.

V prvom rade odstráňte v blízkosti akúkoľvek vodnú plochu, mini jazierko. Obklopte sa výsadbou, ktorá je korenistá, aromatická a voňavá už pri prvom závane vetra. V prípade že sa jedná o výsadbu na balkón alebo terase, vysaďte tieto rastliny do nádob.

Rastliny odpudzujúce hmyz

Medzi silne aromatické rastliny patria trvalky ako levanduľa, kocúrnik, medovka lekárska, mäta pieporná a iné druhy, rozmarín, oregáno, materina dúška.

Medzi atraktívne a aromatické jednoročné rastliny patrí bazalka, citrónový muškát, citrónová tráva a aksamietnice.

Vyberte si nie len rastliny proti hmyzu v kategóriach trvaliek alebo semien byliniek

Mnohé tieto rastliny sú priamou súčasťou zloženia sviečok, ktoré odpudzujú hmyz a najmä lietajúce komáre. Z týchto rastlín, ich štiav alebo súkvetí viete jednoducho vyrobiť aj aromatické vrecúška, misky so sušenými kvetmi, ktoré večer rozvoňajú vaše okolie a najmä vietor, ktorý roznesie vôňu rastlín do bližšieho okolia. Môžete si vyrobiť aj jednoduché repelenty z levandule, či citrónovej trávy. Telo jemne postriekajte olejmi alebo parfumovanou vodou z levandule a trávy a uvidíte výsledky.

Bylinky, ktoré sme uviedli je vhodné použiť aj do ohňa pri opekaní, či grilovaní, počas horenia v dyme ucítite ich dominantnú vôňu a tiež odpudíte hmyz.

Levanduľové súkvetia tiež obsahujú oleje a prenikavú vôňu, potrite si ruky súkvetím a snáď nesadne na Vás žiadny komár. Ideálne ak v blízkosti terasy vysadíte pás levandule alebo aspoň niekoľko kusov vysadíte do nádob.

Uvedené rastliny uprednostňujú slnko, priepustnú ľahkú, piesočnatú pôdu, žiadne premokrenie. V nádobe im doprajte na dne drenážnu vrstvu a určite aj odtok prebytočnej vody. Citrónovú trávu vysaďte do väčšej nádoby a prezimujte v skleníku alebo v zimnej záhrade.

Tiež používajte ako doplnky sviečky, prípadne sa zahaľte do tenkej deky.

Prírodné repelenty vyrobíte jednoducho, že aromatické rastliny vložíte do vody a necháte luhovať. Obsah potom prelejete do fľašky s rozprašovačom a ten majte pri sebe aj počas prechádzky v lese, pri opekaní alebo na terase. Ešte vyšší účinok majú byliny luhované v alkohole, obsah potom narieďte s vodou a používajte rovnakým spôsobom.

TIP: Ak vás rastliny odpudzujúce komáre alebo iný otravný hmyz zaujali, prečítajte si viac informácií o pestovaní levandule alebo citrónovom muškáte.

Hľadáte nenáročné rastliny, ktoré svojimi vlastnosťami dokážu v krátkom čase porásť celé svahy, plochy a nahradiť aj trávnik? Ste tu správne. Existuje množstvo drevín a trvaliek, ktoré to dokážu. Nie sú ani náročné na pestovanie a nevyžadujú ani špeciálne podmienky pre rast.

Pôdopokryvné trvalky

inak nazývané aj kobercové trvalky sú prevažne nízke trvalky, ktoré svojimi plazivými výhonkami v krátkom čase vedia pokryť voľnú plochu. Využívajú sa najmä v podrastoch, pod kostrovými drevinami, na ťažšie dostupných miestach, na svahoch, alebo  ako náhrada za trávnik. Zároveň sú to klasické trvalky, ktoré sa používajú v skalkách, pre pestovanie na múroch, úzkych záhonoch, dokonca aj v nádobách, kde prevísajú cez okraje. Vytvárajú typické vankúše, koberce.

Po dodržaní správneho sponu sa dokážu krásne prepojiť a vytvoriť súvislú plochu. Ich výber je závislí od podmienok stanoviska. Do podrastu je nutné použiť trvalky, ktoré uprednostňujú riedky tieň, polotieň.

Na skalky, múriky sa používajú trvalky preferujúce plné slnko, prípadne polotieň.  Tieto pôdopokryvné trvalky ochraňujú samotnú vrchnú časť pôdy pred vysúšaním, zabraňujú rastu burinám, spevňujú svah, zabraňujú erózii a prašnosti. Navyše pôsobia esteticky, sú prínosom pre opeľovače a nenáročné na údržbu a pestovanie.

TIP: So založením novej skalky vám poradíme v článku o trvalkách do skalky.

Pôdopokryvné trvalky namiesto trávnika

V časti, kde svieti menej slnko je vhodné namiesto trávnika vysadiť kobercové trvalky. Tieto trvalky sa vysádzajú aj na mieste, ktoré by boli kosačkou ťažko ošetrované a kosené, alebo v prípade, ak sa Vám zdá, že dnes mať kvalitný trávnik je luxusom, je to pre vás vhodné riešenie.

Klasický trávnik patrí medzi najnákladnejšie plochy v záhrade. Či už sa to týka samotného založenia pomocou trávnatých kobercov alebo hnojenia, ošetrovania počas sezóny, vertikutácie a pravidelného kosenia. Nehovoriac o vysokých dávkach vody, ktorú trávnik naozaj potrebuje.

Na pokrytie pôdy sa výborne hodia nízke trvalky, ktoré nájdete v našej ponuke

Niektoré miesta môžete nahradiť trvalkami, ktoré v krátkom čase vyplnia prázdne miesta, navzájom sa prepoja a vznikne súvislá plocha, zelená alebo aj kvitnúca, vhodná pre opeľovače. Pozor však na umiestnenie a samotnú veľkosť. Pôdopokryvné kvitnúce trvalky lákajú vo veľkom včely a iný hmyz, ktorý môže spôsobiť aj negatívne hodnotenie.

V prípade, že máte namysli vytvoriť pochôdzkovú plochu, dbajte na správny výber trvaliek, ktoré sú odolné voči ušľapávaniu. Treba si však uvedomiť, že sa to nikdy nevyrovná zelenému klasickému trávniku. Najčastejšie sa používajú rôzne druhy a kultivaru rozchodníkov (Sedum).

Pôdopokryvné trvalky na slnko

Patria sem najmä rôzne druhy a kultivary rodu thymus / materina dúška /,  phlox subulata  

/ flox /, nízke druhy sedum / rozchodník /,  aubrieta, arenaria, alyssum, delosperma, iberka / iberis sempervirens, skalné ruže / sempervivum

Pôdopokryvné trvalky do tieňa

Týchto trvaliek je prirodzene viac, lebo aj bežne v prírode sa nachádzajú ako podrast pod korunami stromov. Napríklad vinca minor, vinca major, ajuga, pachysandra, machovička / sagina subulata / lomikameň / saxifraga /,  hedera / brečtan /.

Na pôdopokrývanie a vytvorenie súvislých plôch sa používajú aj vyššie trvalky do 40 cm, ktoré tiež dokážu svojimi vlastnosťami a samovýsevom či odnožami zaplniť plochu : kocúrnik / nepeta /, pakost /geranium /, nátržník / potentilla / palina / artemisia absinthium /.

Pôdopokryvné ruže

Aj v tejto kategórii majú ruže svoje zastúpenie. Využívajú sa na pokrytie svahov v ťažko dostupných podmienkach alebo na záhony spolu s levanduľou alebo okrasnými trávami.

Ruže sú nízke, takmer plazivé, niektoré dorastajú do výšky 70 cm, kvitnú bohato a dlho.

Pôdopokryvné ihličnany

Ihličnaté dreviny na pôdopokrývanie sú tiež výborné pre svahy, ťažšie udržiavané miesta,  záhony a skalky. Sú stálozelené, čo je výhodou počas zimy a skorého jarného obdobia.

Medzi základné nízke patrí najmä Juniperus – borievka. Borievky sú druhovo variabilné. Je známych viac ako 50 druhov. Odlišujú sa nielen vzrastom, ale aj farbou a použitím v záhrade. Pokiaľ neviete vyriešiť problematické miesto v záhrade, poliehavé borievky to dokážu. Vhodnou kombináciou docielite výbornú kompozíciu. Najpoužívanejšie sú Juniperus horizontalis a Juniperus communis Green Carpet. Doslova zelený koberec. Výborné pôdoporyvné vlastnosti má aj Juniperus chinensis Gold Star, Juniperus procumbens, Juniperus squamata.

Z iných druhov je to určite borovica kosodrevina Pinus mugo kultivary Ophir, Pumilio, Mugus. Ktorá sa najčastejšie spolu s borievkami plazivými používajú pre ozelenanie svahov a ťažko dostupných miest. Samozrejme v ponuke nájdete aj iné druhy, ktoré sú vhodné na pôdopokrývanie.

Pôdopokryvné kríky

Nie len trvalky a ihličnany dokážu vytvárať súvislé zelené plochy. Sú to aj klasické kry, ktoré majú schopnosť viac sa plaziť ako rásť do výšky. Medzi ne patria napríklad skalníky / cotoneaster /, bršlen / euonymus fortunei /, brusnice / vaccinium vitis idaea /, nátržník /potentilla fruticosa /. Väčšina z nich je stálozelených. Tie opadavé vás však prekvapia kvetmi. Opadavé druhy krov je dobré kombinovať s neopadavými, aby druhové zloženie bolo zaujímavé v každom ročnom období.

Pôdopokryvné rastliny do svahu

alebo aj "rastliny na spevnenie svahu" sú naozaj výnimočné. Na niektorých miestach sú naozaj nenahraditeľné a ako jediné možné riešenie. Prudké svahy sa totiž nedajú ošetrovať ani kosiť. Preto ak máte za domom svah, spevnite ho terasami, pripevnite jutovú textíliu vhodnými klincami a vysaďte dreviny a trvalky, ktoré svojimi koreňmi zároveň spevnia svah a ochránia ho proti zosúvaniu.

Na malej ploche použite napríklad kombináciu 1 alebo 2 druhov. Na väčších plochách vyberajte rastliny a dreviny podľa pomeru svetla a tieňa.

Môžete si založiť aj vresovisko vo svahu. Vresy a vresovce uprednostňujú chudobné, piesočnaté pôdy s kyslým pH, a dokážu plochu uceliť a počas jesene sa Vám naskytne nádherný pohľad na farebnú lúku hoci vo svahu. Mnohé kvitnú až do mrazov, dokonca ich ružové a biele kvety vykúkajú aj z pod snehu.

Pôdopokryvné rastliny na slnko

Vyberajte z rastlín ako sú borievky, kosodreviny, vresy, vresovce, nátržník, skalník, bršlen.

Pôdopokryvné rastliny do tieňa

Sem patria už spomínané borievky, ďalej brečtan, zimozeleň, azalky.

TIP: Viete kde je vhodné zasadiť brečtana kde to naopak časom spôsobí komplikácie? Prečítajte si článok o pestovaní brečtanov.

Ako vidieť, možností na výsadbu sú takmer "neobmedzené" a či už hľadáte pôdopokryvné stálozelené rastliny alebo pôdopokryvné dreviny, máte si z čoho vyberať. Stačí zvoliť správny druh a plocha, ktorú potrebujete zakryť sa s trochou trpezlivosti premení na zelený koberec.