+421 948 199 109

decembra 2022

Hydroponické pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 20. decembra 2022 Žiadne komentáre

S klasickým pestovaním v zemine sa spája mnoho výhod, ale aj nevýhod. Medzi hlavné nevýhody patrí najmä tvorba plesní a rôznych patogénov v substráte, ktoré môžu dráždiť alergikov. To býva často dôvodom, prečo citlivejší ľudia nepestujú doma žiadne rastliny. Hydroponický spôsob pestovania rastlín ale umožňuje obstaranie izboviek či byliniek aj citlivejším jedincom.

Hydroponické pestovanie

V našom článku sa bližšie pozrieme na to, čo to vlastne hydropónia je, ako postupovať pri pestovaní týmto spôsobom a ktoré rastliny je možné hydroponicky pestovať.

Čo je hydropónia

Hydropónia je spôsob pestovania rastlín bez substrátu. Potrebná je iba rastlina, živný roztok, médium a špeciálny kvetináč. Jedná sa o veľmi "čistý" spôsob pestovania rastlín, pri ktorom je možné eliminovať vznik plesní a množenie rôznych patogénnych látok.

Medzi hlavné výhody hydroponického pestovania patria:

- kontrola výživy počas pestovania - je možné dokonale sledovať a ovplyvňovať príjem jednotlivých živín

- efektívnejšie pestovanie a vyššie výnosy

- obmedzenie plesní a menšie riziko napadnutia škodcami aj chorobami

Nevýhody hydropónie

Hoci pri hydroponickom pestovaní rastlín prevažujú pozitíva, môžeme sa stretnúť aj s niektorými nevýhodami. Medzi tie patrí najmä ľahké prehnojenie rastlín a s tým spojené ich poškodenie či dokonca úhyn. Treba si dôkladne naštudovať dávkovanie hnojív a zostavovanie živných roztokov pre dané druhy rastlín. V tomto je hydroponické pestovanie náročnejšie od toho klasického.

Ďalším úskalím býva aj udržiavanie koreňového systému aj roztoku v čistote - v opačnom prípade sa v roztoku začnú tvoriť riasy alebo množiť rôzne organizmy, ktoré negatívne ovplyvnia pH roztoku aj jeho zloženie.

Poslednou nevýhodou potom môže byť vyššia obstarávacia cena špeciálnych nádob určených na tento spôsob pestovania.

Hydropónia doma

U veľkopestovateľov je hydroponické pestovanie pre svoje pozitívne prínosy pomerne časté a obľúbené. Často tak pestujú mnohé druhy zeleniny alebo bylinky.
Doma je ale stále hydropónia skôr výnimkou, pokiaľ však máte skleník alebo by ste radi pestovali rastliny v interiéri bez neporiadku zo substrátu, určite tento spôsob vyskúšajte.Hydroponické pestovanie rastlín

Čo budete potrebovať:
Vhodné rastliny, živný roztok - pripravuje sa obvykle priamo z hnojív určených pre hydropóniu, na obale hnojiva je potom možné nájsť postup na namiešanie. Receptov na domáci živný roztok však na internete nájdete množstvo, avšak často nemožno zaručiť, že bude obsahovať všetky potrebné živiny. Kvetináče - potrebovať budete na každú rastlinu dva - jeden plný (vodotesný bez otvorov) a druhý dierovaný. Médium - predtým sa často používal keramzit či perlit, dnes je ale bežnejšie kokosové vlákno, rockwool (minerálna vlna) alebo oasis kocky.

Postup pre hydroponické pestovanie je nasledovný. Najprv dobre očistíme rastlinu a jej koreňový systém. Umiestnime ju do nádoby s čistou vodou, ktorú každý deň meníme, pričom korene prepláchneme. Po niekoľkých dňoch je rastlina pripravená na prechod na hydroponický spôsob pestovania. V tejto chvíli naplníme dierovaný kvetináč zvoleným médiom. Plný kvetináč naplníme asi do jednej štvrtiny obsahu živným roztokom. Do média umiestnime rastlinu a dierovaný kvetináč vložíme do nádoby s roztokom.

Pri pestovaní dodávame živiny pravidelne, nikdy ale roztok nenalievame priamo na médium, to by mohlo začať plesnivieť. Odporúča sa raz za dva až štyri týždne celý roztok vymeniť, nádoby vymyť, médium a korene prepláchnuť čistou vodou.

Hydroponické pestovanie izbových rastlín

Doma sa najčastejšie hydroponicky pestujú bylinky alebo izbové rastliny. Väčšine izboviek tento spôsob pestovania veľmi prospieva. Najčastejšie sa takto pestuje lopatkovec (Spathiphyllum), avšak v živnom roztoku môžete pestovať aj mnoho ďalších druhov, hodí sa k tomu napríklad antúria (Anturium), dracéna (Dracaena), brečtan (Hedera), fikusy (Ficus), potosovec (syn. šplhavnica, Epipremnum), zelenec (Chlorophytum), monstera (Monstera), kalanchoa (Kalanchoe)...

Medzi najobľúbenejšie izbové rastliny patria rôzne druhy orchideí. Hydroponické pestovanie orchideí je pomerne neobvyklé, ale rastlinám prospieva. O pestovaní orchideí v byte všeobecne sme sa viac rozpísali v našom minulom článku.

Rastliny vhodné na hydropóniu

Medzi „hydroponické rastliny“ ale neradíme iba tie izbové. Týmto spôsobom je možné pestovať aj niektoré druhy zeleniny, drobného ovocia alebo bylín.

Hydroponické pestovanie zeleniny

Asi najbežnejšou zeleninou pestovanou hydroponicky je tá listová - šaláty všetkého druhu, špenát, rukola a ďalšie sa pestujú iba v roztoku veľmi často nielen u veľkopestovateľov, ale aj v skleníkoch záhradkárov. Zelenina rastie rýchlo, potrebuje menej miesta a netreba ju pravidelne zalievať, čo ušetrí veľa práce. Navyše sa často chránená pred niektorými druhmi škodcov a chorôb.

Koreňová zelenina sa príliš často týmto spôsobom nepestuje, hydropónia sa ale využíva v prípade reďkoviek, ktoré je možné týmto spôsobom zberať už za 3 týždne.

V poslednej dobe je obľúbené aj hydroponické pestovanie paradajok. Ako je známe, táto zelenina vyžaduje dostatok vlahy, zároveň však trpí na plesne, čo sťažuje jej zalievanie. Plesne sa tiež často množia priamo v záhone v substráte. Pri hydropónii tieto problémy odpadajú. Kvetináče jednoducho umiestnite do teplého skleníka. Paradajky môžete týmto spôsobom pokojne pestovať už od semienok. Väčšinou sa ale prechádza na živný roztok až pri silnejších sadeniciach.

Hydroponické pestovanie byliniek

Čistejšie, zdravšie a výnosnejšie pestovanie neminulo ani v domácnostiach toľko obľúbené bylinky. Nielenže si nemusíte robiť starosti s pravidelnou zálievkou, ktorú väčšina byliniek vyžaduje, ale netýkajú sa vás ani problémy s preliatím, plesňami alebo škodcami. Na hydroponické pestovanie sa hodia takmer všetky druhy klasických byliniek ako je mäta, bazalka, petržlenová vňať, pažítka a ďalšie. Záhradkári sú tiež presvedčení o tom, že bylinky rastúce v živnom roztoku intenzívnejšie voňajú a majú lepšiu chuť.

TIP: Hydroponicky je možné pestovať aj mnoho liečivých rastlín. Medzi ne patrí napríklad aj nádchovník, ktorý pomáha uvoľniť horné dýchacie cesty a nemal by v zimných mesiacoch chýbať v žiadnej domácnosti. Ako pestovať nádchovník sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Semienka na klíčenie

Autor: Monika Brešťanská 14. decembra 2022 Žiadne komentáre

Klíčky konzumovali už starovekí Egypťania a Číňania – a mali na to dobré dôvody. Naklíčené semienko je totiž doslova nabité vitamínmi, minerálmi a ďalšími látkami, ktoré pozitívne ovplyvňujú imunitný systém a doplnia potrebné živiny dôležité pre správne fungovanie organizmu.

Semienka na klíčenie 

Aby mohlo semeno vyklíčiť a vyrásť z neho plnohodnotná rastlina, potrebuje do štartu nielen dostatok makro a mikro živín, ale aj energiu. To je ďalší dôvod, prečo by sme si mali klíčky pravidelne dopriať, sú totiž bohatým zdrojom energie. V neposlednom rade sú to obsiahnuté enzýmy, ktoré napomáhajú s regeneračnými procesmi v tele.

Je teda zrejmé, že sa jedná o takzvanú superpotravinu. V kuchyni klíčky využijete prakticky do všetkého. Môžete ich pridať do šalátov, do nátierok, dozdobiť s nimi obložené pečivo alebo polievky, pridať ich aj do zeleninovej prílohy k hlavným pokrmom. Poďme sa teda pozrieť, ako si klíčky vypestovať a aké semená sú na tieto účely najvhodnejšie.

Semená na naklíčenie

Naklíčiť môžeme prakticky čokoľvek od žeruchy, cez šošovicu, fazuľu až po hrach. Mnoho ľudí nekupuje priamo semená na klíčky, ale zakúpi v supermarkete balíček danej suroviny, ktorú potom na tento účel využije. Klíčky sa síce objavia, nemusia však byť tak kvalitné, klíčivosť je nižšia a navyše môžu semená obsahovať zvyšky pesticídov a ďalších nevhodných látok.

Ideálnym riešením je teda zakúpiť priamo semená na klíčenie. Rozhodne nenakličujte semená určené na výsev - tie sú ošetrené moridlami, ktoré nie sú určené na konzumáciu!

BIO semienka na klíčenie

Najlepšie semená na naklíčenie sú tie v BIO kvalite. Len tu máte istotu, že sa jedná o kvalitné semienka bez pesticídov a iných chemikálií.
Ktoré druhy BIO semienok na klíčenie sú najobľúbenejšie? Sú to mungo fazuľky, reďkovka, šošovica, lucerna, cícer, obilniny (pšenica, jačmeň, raž), žerucha, horčica, rukola, cesnak...Semienka na naklíčovanie

Medzi menej vhodné potom patria hlavne väčšie druhy fazule, ktoré sú tvrdé aj po naklíčení a zle sa trávia. Ďalej nenakličujeme orechy a lúpané či tepelne upravené semená. Nevhodné je tiež klíčiť chia semienka a ľan - tieto druhy totiž po namočení vytvárajú gélový obal, pomaly a zle klíčia. Ľanové a chia semienko konzumujte nenaklíčené, ideálne mleté alebo práve iba namáčané. No a poslednou skupinou nevhodných semien na klíčenie sú už spomínané semienka určené na výsev.


Nevyznáte sa v druhoch ani typoch semien? Semienka na naklíčenie v BIO kvalite nájdete priamo v našom e-shope

 

Ako klíčiť semienka doma

Klíčenie semienok sa môže javiť ako jednoduchá záležitosť. Určite ste aj vy počas svojich školských rokov v rámci výučby klíčenia semien skúšali. V tomto prípade ste asi použili mokrú vatu, na ktorú ste semienka uložili a čakali, kým sa klíčky objavia.

Tento spôsob je jednoduchý, rýchly a nevyžaduje žiadne investície. Je ale možné, že sa na klíčkoch objaví pleseň, pretože vlhkosť môže byť príliš vysoká. Navyše klíčky na vate nie je možné preplachovať. Z týchto dôvodov sa semená neklíčia ani v substráte.

Ako teda pri klíčení postupovať?

Najprv si zaobstarajte vhodné semienka - ako už sme spomenuli vyššie, ideálne sú semienka určené priamo na naklíčovanie v BIO kvalite.

Ďalším krokom je nákup nakličovacích misiek a nádob. Existujú dokonca niekoľkoposchodové nakličovacie nádoby, v ktorých semená umiestnite na sitá a ľahko ich pravidelne prepláchnete. Mnoho ľudí ale dáva semienka do sitka, ktoré umiestni nad pohár s vodou a  semená majú dostatok vlahy, možno ich ľahko prepláchnuť.

Teraz už poďme priamo k procesu - v prvom rade semená preberte. Kvalitné balenie už obvykle neobsahujú žiadne prímesi, kamienky či zvyšky zeminy, ale stať sa to môže. Vyraďte aj prasknuté či inak poškodené semienka.

Pracujte v úplnej čistote. Umyte si ruky, umyte aj všetky misky a ďalšie pomôcky, ktoré na klíčenie potrebujete. Predídete tak plesniveniu klíčkov.
Semená najprv namočte. Najmä veľké druhy s tvrdou šupkou ako je cícer, hrach a ďalšie, potrebujú namáčať aj 24 hodín.

Počas klíčenia semená preplachujte minimálne dvakrát denne (počas horúceho letného počasia aj viackrát). Na preplachovanie použite pitnú, najlepšie prevarenú studenú vodu.

Prezerajte klíčky - pokiaľ rozpoznáte pleseň, musíte bohužiaľ semienka zlikvidovať. Pleseň môže mať rôzne podoby, môže sa javiť ako biely či šedavý povlak alebo spôsobovať černenie a zahnívanie drobných korienkov. Kľúčiky tiež môžu zapáchať. Po likvidácii semien riadne umyte a dezinfikujte nádoby. Pozor na zámenu plesne s ochlpením korienkov, to býva najčastejšie prítomné u brokolice, žeruchy, reďkovky a horčice.

TIP: Kvalitné bio semená neslúžia iba na klíčenie. Môžete ich vysadiť aj do záhonov a vypestovať si vlastnú bio zeleninu.

Pestovanie cibule - od výsadby po zber

Autor: Monika Brešťanská 8. decembra 2022 Žiadne komentáre

Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa kvitne nápadnými kvetmi usporiadanými v guľovitom súkvetí. 

Pestovanie cibule

Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Bola, a stále je obľúbenou v ľudovom liečiteľstve rôznych kultúr.

V našom článku sa dozviete, ktorý druh či odrodu cibule zvoliť, ako ju pestovať, kedy sa vysádza cibuľa a kedy je ideálny čas na zber cibule.

Druhy cibule

Ak by sme sa okrem cibule kuchynskej zamerali na ďalšie druhy, ak chcete varianty cibule, boli by to tieto:

cibuľa šalotka - predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Má jemnejšiu chuť a arómu.

cibuľa zimná - sa najviac pestuje v Ázii. Používa sa celá rastlina aj s vňaťou.

cibuľa prerastavá - jedná sa o krížencov cibule kuchynskej a zimnej.

jarná cibuľka – nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Za jarnú cibuľku považujeme rôzne druhy cibule zberané obvykle v ranom štádiu vrátane vňate.

Odrôd cibule je veľa. Líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa. Natrafiť ešte môžete na takzvanú cibuľu sadzačku - ani tu sa nebavíme o samostatnom druhu, ale o malých cibuľkách, ktoré sú pripravené na pestovanie do záhonov.Druhy cibule

Obľúbené odrody cibule

Cibuľa kuchynská žltá

Dagmar, Wellina, Elista, Augusta, Hiberna, Blanco Duro, Globo, Lusy, Všetana, Štutgartská, Alice

Cibuľa kuchynská červená

Lilia, Karmen

Cibuľa zimná

Kaj, Gerda

Šalotky

Camelot F1, Ambition F1, Red Sun, Golden Gourmet

Vhodné na pestovanie “jarnej cibuľky”

Rosa di Firenze, Gerda, Pompei


Vysaďte si niektorý z obľúbených druhov cibule aj do vašej záhrady. Semená cibule nájdete na našom e-shope


Sadenie cibule

Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Sadzačku ukladáme približne 5-8 centimetrov hlboko.

Kedy vysádzať cibuľu

Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Ponechajte medzi nimi priestor 8-10 centimetrov podľa zvolenej odrody.

V prípade sadzačky máme možnosti dve, môžeme ju totiž vysádzať na jar aj na jeseň.

Sadenie cibule na jeseň

Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Teplota pôdy by zároveň nemala byť nižšia ako 5 °C.

Následne postupujeme podľa inštrukcií uvedených vyššie - teda sadíme do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov. Po výsadbe treba záhon prekryť fóliou alebo mulčovať.

Sadenie cibule na jar

Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Konce (teda vrchné časti) cibuliek môžu zo záhona mierne vyčnievať.

Ako pestovať cibuľu

Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Ideálna je východná strana pozemku, na ktorú dopadajú priame lúče hlavne dopoludnia.

Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Zálievku aplikujeme najlepšie ráno, cibuľa nesmie stáť v podmáčanej zemine.

Sadenie cibuleSubstrát - optimálna je hlinitopiesočnatá pôda, ktorá je dobre priepustná, kyprá, a hlavne výživná.

Predplodiny - ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Vhodné je pestovanie po koreňovej zelenine či strukovinách.

Ako pestovať jarnú cibuľku

Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Čo sa týka kultivaru, zamerajte sa na taký, u ktorého je tento typ pestovania odporúčaný.

Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov. Zberať sa dá iba čerstvá vňať, a keď už je cibuľka „unavená“ a vňať rastie pomalšie alebo žltne, možno ju dopestovať ako klasickú cibuľu.

Hnojenie cibule

Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Počas vegetačnej doby môžete použiť špeciálne hnojivo na cibuľu a cesnak, avšak platí, že táto zelenina si na prílišné prihnojovanie nepotrpí a dobre sa jej darí aj bez neho.

Kedy zberať cibuľu

Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Pokiaľ zeleninu zo záhona vyberieme príliš skoro, nie je vhodná na uskladnenie.

Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.

TIP: Skladovanú cibuľu môžete v zimných receptoch doplniť napríklad mrkvou, klasickými zemiakmi či batátmi. Ako pestovať batáty sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ako úspešne pestovať vianočné ruže

Autor: Ing. Adriána Francová 1. decembra 2022 Žiadne komentáre

Určite patríte medzi nich aj vy, ktorí pri nákupe potravín neodolali červeným kráskam s názvom Euphorbia pulcherrima – vianočná ruža.  Okrem klasickej červenej, môžete objaviť aj biele, smotanové, či fialovo sfarbené. Možno ste ani nevedeli, že sa jedná o listy danej rastliny a nie kvety.

Vianočná ruža pestovanie

Aby ste sa tejto kráske tešili naozaj do Vianoc alebo dokonca aj dlhšie obdobie, či pestovali ju ako interiérovú rastlinu, je potrebné spoznať ju a hlavne jej nároky na pestovanie.

Vianočná ruža pestovanie

Zásady pestovania

1. Prvý krok je v obchodnom reťazci aebo radšej v malom kvetinárstve na rohu ulice vybrať správnu rastlinu s nepremokreným substrátom, s nepoškodenými listami (nesmú byť suché, hnilé, polámané).

2. Rastlinu šetrne preniesť v obale, novinách, papieri, plátenej taške, v závislosti na teplote vonku. Nemalo by extrémne fúkať a ani mrznúť.

3.Aklimatizovanie by malo prebehnúť postupne. Jeden deň ju nechajte na chladnejšej chodbe s dostatkom svetla, blízko okna. Nasledujúci deň ju premiestnite do izby, kde bude nastálo.Vianočná ruža

4. Priestor by mal byť dostatočne svetlý, primerane teplý, 15-20 stupňov, nie nad radiátorom, výhodou je východná expozícia, nie priamo na okne, nie v zafajčenom priestore.

5. Substrát je nutné udržiavať vlhký, v podmiske nesmie zostávať voda a je nutné rastlinu rosiť.

6. Toto jej bude stačiť pre pestovanie do Vianoc. Ak chcete pokračovať v pestovaní aj ďalej, pokračujte v čítaní.

7. Od januára do apríla pestujte ružu podobne ako doteraz, s maximom svetla a v primeranej teplote a vlhkosti.

8. Začiatkom apríla znižujte zálievku a polievajte až keď substrát úplne preschne.

9. V apríli potrebuje vianočná ruža 15 hodín tmy, málo vody, môže pôsobiť zvädnuto. Teda zvoľte vhodnú krabicu, ktorou ju budete zakrývať.  Teplota by mala byť 15-16 stupňov. Zakrývanie by malo prebiehať 1 mesiac. Je to na svetlo najcitlivejšia rastlina. Celý proces môže pokaziť svetlo, z TV, monitora, prechádzajúce autá po ulici za oknom.

10. Nasleduje májové zrezanie. Veľmi drastický krok ale nutný. Ponechajte len stonky 8-10 cm so zelenými listami, alebo bez nich.

11. Rastlinu presaďte do väčšieho kvetináča, do ľahkého priepustného substrátu. Pri teplote 16 -18 st. by mala začať pučať. Doprajte jej svetlo a primeranú vlahu.

12. V júni ju môžete premiestniť do polotieňa, aj na balkón, či exteriéru  záhrade.

13. V júli znovu nutný rez o 2 cm a odstránenie bočných výhonkov. Nebojte sa, je to tak v poriadku. Podporíte tak rast nových listov.

14. V auguste ju premiestnite do interiéru, na svetlé miesto, teplota nad 17 stupňov.

15. V októbri je už svetla menej, ale ruža ho potrebuje, teda začnite s prisvetlovaním a naopak medzi 17-20 hod so zatmievaním v krabici. Tento postup opakujte až do konca novembra.

16. V novembri sa objavia kvetné puky, nezabudnite hnojiť a polievať.

17. Svetlo, zmeny svetla a tmy pôsobia priamo na vyfarbovanie listeňov, druhý hlavný faktor je teplota prostredia a vlaha.

Držíme Vám palce, nech Vám vianočná ruža robí radosť nie len na Vianoce. Ak jej venujete dostatočnú starostlivosť, určite sa to podarí.

TIP: S príchodom chladných dní sa musíme postarať aj o kvety na balkóne. Ak vás zaujíma pestovanie izbových rastlín, viac na túto tému sa dočítate v článkoch, kde sa venujeme napríklad pestovaniu exotickej vanilky alebo izbových orchideií.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu