+421 2 54651414

septembra 2021

Zimné variácie v záhrade

Autor: Ing. Adriána Francová 30. septembra 2021 Žiadne komentáre

Okrasná záhrada v zimnom období sa nám väčšinou spája so šeďou a jednotvárnosťou. Nemusí to však tak byť. Tento krát Vás naučíme, ako nakombinovať dreviny, aby vynikli najmä v zimnom období, kedy v záhrade chýba farebnosť.

Zimné variácie v záhrade

Nielen vďaka kvetom je záhrada krásna. Musíte sa naučiť vnímať farbu ako takú, prípadne celkový vzhľad, ktorý práve v zimnom období, kedy je množstvo drevín bez listov vnímame inak a chudobnejšie.

Aj dreviny, ker či trvalka bez listov majú svoju hodnotu a objem, ktorým vypĺňajú prázdne miesta v záhonoch. Pokiaľ na ne napadne sneh, zväčšia svoje proporcie a už ich vnímame mohutnejšie. V kombinácii s modrou oblohou dokonale kontrastujú. Myslite na tieto kontrasty a zaujímavý dekor už v jeseni.

Nezostrihávajte všetky odkvitnuté súkvetia trvaliek, okrasné trávy jemne zviažte a dreviny okrasné plodmi aj spod snehu dokážu zázraky. Nakoniec si na nich pochutnajú vtáci. Vhodné kombinácie sú základom dokonalej záhrady, ktorá nemá prázdne miesta, vyniká habitusom, farbami.Dreviny v  zime

Určite nájdete na záhrade miesto alebo záhon, kde ste časom zistili, že po zatiahnutí cibuľovín, vykopaní letných hľúz a zatiahnutí funkie zostal na záhone jeden malý ker, ktorý nie je ničím zaujímavý. Keď bol obklopený kvetmi, zelenými listami, ker tvoril dominujúcu funkciu, vypĺňal priestor hmotne, teraz je sám a okolo je len mulčovacia kôra alebo kameň.

Pre zimné obdobie sú určite zaujímavé dreviny, ktoré dokážu aj za chladných podmienok vykvitnúť. Určite vsaďte na hamamel s dokonalými žltými strapatými kvietkami rozmiestnenými po celých vetvičkách, kalinu voňavú (Viburnum fragrans) a zemolez voňavý (Lonicera fragrantissima).


Spestrite si záhradu kríkmi kvitnúcimi v zime


Vždy zvoľte takú kombináciu, aby keď rastliny zatiahnu alebo ich vykopete, zostali druhy, ktoré sú trváce, niečím zaujímavé, dokonca vedia zmeniť farbu alebo sú stálozelené. Aj ihličnany nie sú len zelené. Majú rôzne výšky, šírku, odtiene, hustotu, habitus, kmienok alebo zaujímavé ihličie či farbu.

Pokiaľ nechcete kombinovať a milujete ihličnany, vysaďte rôzne druhy a kultivary ako tuje (Thuja), smreky (Picea), jedličky (Abies), borievky (Juniperus) či cyprušteky (Chamaecyparis, Cupressocyparis). Ostatné dreviny, ktorým opadli listy a torzá trvaliek doplnia zvyšné miesto. Na jar vhodne plochu dopĺňajú jarné cibuľoviny, ktorými nikdy nič nepokazíte.


Kompletný sortiment ihličnanov z nášho eshopu


Ak máte chuť kombinovať, kombinujte opadavé kry s ihličnanmi, trvalkami a okrasnými trávami. Vhodné sú budleja (Buddleia), perovec (Pennisetum), borovica (Pinus), rozchodník (Sedum), nízka borievka (Juniperus), vysoký flox (Phlox paniculata), funkia (Hosta), cibuľoviny a letničky, ktoré v zime na záhone nevidíte.

Aj dreviny s farebnou a inak zaujímavou kôrou sú výborným, priam výtvarným doplnkom celej záhradnej atmosféry spolu so snehom. Výrazne červené konáre hustého svíbu bieleho (Cornus alba) Vás očaria už z diaľky. Naopak svíb výbežkatý (Cornus stolonifera Flaviramea) rozžiari záhradu žltozelenými konárikmi. Previsnutá japonská čerešňa (Prunus serrulata) vynikne nie len svojím habitusom, ale aj mahagónovým sfarbením dlhých konárov. Nezabudnite na impozantné a mohutné vŕby, ktorých farby konárov sa nedajú ani opísať. Všetky dreviny však vyberajte zásadne podľa veľkosti záhrady.

Správny výber rastlín a drevín zabezpečuje aj primeraný rast a správne zahustenie záhona. Nechcete predsa po rokoch odstraňovať prerastené rastliny. Nečakajte zázraky hneď v prvom roku po vysadení. Rastliny musia vytvoriť svoj objem, aby aj farebne vynikli. Jesenné obdobie je vhodné na výsadbu, inšpirujte sa našou ponukou okrasných drevín a spestrite si záhradu.

TIP: Ozdobné plody často vydržia na kríkoch aj počas zimy. Prečítajte si článok o drevinách s okrasnými plodmi.

Predzáhradka

Autor: Ing. Adriána Francová 29. septembra 2021 Žiadne komentáre

Obyčajne je to záhradka alebo úzky priestor pred domom. V každom prípade ide o reprezentatívny priestor, ktorý by mal osloviť okoloidúceho, mal by ladiť s architektúrou domu a celkovou výsadbou v okrasnej časti záhrady.

Predzáhradka pred domom

Od veľkosti priestoru potom závisí aj konkrétny výber rastlinných druhov, ich počet a celková kompozícia predzáhradky. Nesnažte sa na malý priestor vtesnať veľa dominantných rastlín alebo prvkov, ktoré síce priestor vyplnia, ale kompozícia bude bez štýlu a voľnosti.

Predzáhradka je priestorom vstupným. Zamerajte sa na zamaskovanie smetných nádob, vhodné umiestnenie schránky, vhodný chodník, prípadne osvetlenie. Na malom priestore nevysievajte trávnik. Zvoľte radšej štrk, kamene. Uľahčíte si kosenie, prístup a budete mať menšiu starostlivosť. Zamerajte sa na výber rastlín. Mali by tam byť rastliny, ktoré sú stálozelené, pre celoročný efekt.

Vyberajte z ihličnanov a vždyzelených krov. Je ich naozaj široká ponuka. Dôležitá je aj vhodná dominanta. Všetko však naozaj záleží od priestoru. Na veľmi úzkom priestore neuvažujte nad stromom. Dominantu v takom prípade vytvorí aj okrasná tráva, plastika, prípadne nízky previslý druh na kmienku, ktorý už ďalej nebude rásť do výšky, ale bude zväčšovať len svoju korunu, ktorú jednoducho upravíte rezom.Predzáhradka

Výsadby môžete realizovať do pravidelného tvaru, kde je viac opakujúcich sa rastlín v prísne strihaných tvarov, napr. nízky plot z krušpánu, nejaké ihličnany, trvalky alebo ako rozvoľnenú výsadbu, čo znamená, pár kusov ihličnanov, listnatých krov, trvaliek, cibuľovín, okrasné trávy, doplnené štrkom, kameňmi, lavičkou a osvetlením.

Pred samotnou výsadbou zvážte okrem veľkosti priestoru aj umiestnenie predzáhradky voči svetovým stranám. Od toho sa odvíja tiež samotný výber rastlín. Nie všetky znesú priame celodenné slnko, alebo trvalý tieň.

Predzáhradka v tieni

Aj tienistá predzáhradka môže mať svoje čaro. Zaujímavé a atraktívne funkie (Hosta), zvončeky (Campanula), srdcovky (Dicentra), heuchery (Heuchera) dokážu rozžiariť aj ten najtmavší kút farbami.


Ak je vaša predzáhradka v tieni, vyberte si trvalky do tieňa alebo sa inšpirujte okrasnými kríkmi do tieňa


Práve rastliny okrasné listom patria medzi tie, čo obľubujú tieň a nejde práve len o zelenú farbu ale rôzne jej odtiene, ktoré prechádzajú až do siva a modra, prípadne vyfarbujú do červena a žlta, čo platí pre heuchery.

Slnečná predzáhradka

Medzi zaujímavé trvalky, ktorým sa bude dariť na slnečnom stanovišti patria určite levanduľa (Lavandula), rudbekie (Rudbeckia), krásnoočko (Coreopsis). V prípade, že vám to priestor umožní, vhodné sú aj kvitnúce kríky na slnečné stanovište.

Pokiaľ si nie ste istý výberom rastlín, napíšte nám a my vám poradíme.

TIP: Skalky patria medzi obľúbené a často budované záhradné diela. Prečítajte si, ktoré rastliny sú vhodné do skalky.

Bylinková špirála

Autor: Ing. Adriána Francová 28. septembra 2021 Žiadne komentáre

Máte radi bylinky a neviete, kde ich pestovať? Skúste si vybudovať bylinkovú špirálu, ktorá sa tak stane neodolateľnou súčasťou Vašej romantickej záhrady.

Bylinková špirála

Výhodou je, že jednoducho zapadne do celkovej koncepcie architektúry a okolia, zároveň ušetríte priestor a spotrebujete ľahko dostupný materiál, nakoľko na výstavbu sa používajú materiály ako tehly, kamene, škridly. Na jednom mieste tak sústredíte všetky zdraviu prospešné koreniny, ochucovadlá a bylinky na osviežujúce čaje a nápoje. Osviežite nimi šaláty a výborne dochutíte ryby či mäso.

Bylinková špirála by mala byť umiestnená na slnku alebo v čiastočnom riedkom polotieni, pretože takéto stanovište práve vyhovuje väčšine bylinkám. Jej umiestnenie by malo byť sústredené v blízkosti domu, terasy, aby ste mali zelené bylinky po ruke počas celého roka a nemuseli ste tak ísť až na koniec záhrady.Bylinky v bylinkovej špirále

Priemer bylinkovej špirály by mal byť 2 m a výška taká, aby ste na ňu dočiahli, obvykle 1,5 m. Pokiaľ však máte menej priestoru alebo chcete pestovať malé množstvo byliniek, ktoré aj reálne využijete v kuchyni, môže byť aj menšia. Je to záhon stočený do špirály, kde v dolnej časti majú miesto bylinky, ktoré sa viac rozpínajú a vytvárajú mohutné kompaktné tvary alebo vyrastajú do výšky. V mieste stočenia, sa vytvára tieň a to je miesto pre bylinky, ktoré obľubujú čiastočný tieň. Postupne do výšky môžete vysádzať bylinky, ktoré uprednostňujú priame slnko, sucho.

Použite bylinky a zeleninu, ktorú najčastejšie využívate v kuchyni. Množstvo voľte striedmo, lebo na malej ploche sa rýchlo rozrastú a pokryjú celú cestičku špirály.

Použiť môžete niektoré z týchto tradičných aj menej tradičných byliniek. Cesnak (Allium), kôpor (Anethum graveolens), zeler (Apium graveolens), cibuľka (Allium), pažítka (Allium schoenoprasum), mäta (Mentha) a jej rôzne druhy ako čokoládová, jahodová, banánová, jahodová, medovka (Melissa officinalis), saturejka (Satureja hortensis), majorán (Majorana hortensis), palina (Artemisia), šalvia (Salvia), fenikel (Foeniculum vulgare) , koriander (Coriandri aetheroleum), materina dúška (Thymus serpyllum) , tymian (Thymus vulgaris), yzop (Hyssopus officinalis), rozmarín (Rosmarinus officinalis).

Samozrejme ďalšie sú už na Vašom zvážení. V mierne zatienenej časti pestujte petržlen (Petroselinum crispum), pažítku alebo harmanček (Matricaria chamomilla).


Pozrite si aj našu kompletnú ponuku semien byliniek, v sortimente nájdete aj bio semená


Základné kamene alebo tehly sa na sucho ukladajú do pieskového lôžka do vykopanej ryhy. Potom sa špirála stáča do pravej strany a do výšky, ktorú si sami určíte. Stredový a zároveň konečný bod je vlastne najvyšší bod špirály, ktorý by mal byť najstabilnejší, najvyšší a oporný. Ostatné kamene alebo tehly sa presýpajú zeminou. Špirála sa vysype dostatočnou vrstvou štrku, ktorá bude slúžiť zároveň ako drenážna vrstva.

Potom tam nasypte dostatok vhodného, priepustného substrátu s podielom piesku a začnite vysádzať bylinky. Druhy mäty nevysádzajte vedľa seba, mohli by ste do budúcnosti prísť o pôvodný druh. Vždy medzi ne vysaďte inú bylinku. Ak sa bylinky rozrastú, nebude tu miesto pre buriny.

Pravidelne ich zostrihávajte, používajte, omlaďte alebo sušte. Nepoužívajte hnojivá ani žiadne chemické prípravky. Bylinky nie sú náročné na pestovanie a zároveň ich najmenej napádajú choroby a škodcovia. Ak im chcete prilepšiť, poskytnite im zelené hnojivo v podobe pokosenej trávy, ktorou povrch zamulčujete. Zalievajte striedmo. Väčšina byliniek je suchomilná a nevyžadujú veľa vody.

TIP: Prečítajte si ako je možné aj na balkóne vytvoriť malú eko-záhradku.

Vyvýšené záhony

Autor: Ing. Adriána Francová 27. septembra 2021 Žiadne komentáre

Momentálne patria medzi moderné a veľmi obľúbené drobné stavby v úžitkovej záhrade. Okrem toho, že pôsobia esteticky, sú aj praktické a veľmi dobre sa v nich pestujú kvety, zeleniny aj bylinky.

Vyvýšené záhony

Aj na malej ploche si tak viete dopestovať aspoň základnú zeleninu. Vyvýšené záhony sú vhodné aj na miestach v záhrade, kde je nevhodná pôda ako íl alebo príliš suchá piesočnatá pôda, aj na miestach, kde je množstvo stavebnej sute zakopanej priamo v pôde. Použitím vyvýšených záhonov Vám odpadá prácne odburiňovanie, okopávanie a rýľovanie.

Pokiaľ nad nimi uvažujete, vyberte im vhodné miesto, s množstvom slnka, s čiastočným tieňom, v blízkosti vodného zdroja. Na vytvorenie budete potrebovať drevené hranoly, prípadne strešné laty, klince, skrutky, aku vŕtačku, textíliu, náter na drevo a množstvo substrátu, či vlastného kompostu a listovky. Záhony môžete okrem dreva vytvoriť aj pomocou starých tehál, tehál klinker alebo šamotiek, či iných betónových obrubníkov a kameňov. To už necháme na Vás. Veľkostne ich prispôsobte danému priestoru a Vašim pestovateľským nárokom.Čo zasadiť do vyvýšených záhonov

Čo zasadiť do vyvýšených záhonov

V jednom záhone nemusíte pestovať len jeden zeleninový druh. Vhodnejšie je druhy striedať. Aj záhon tým bude vynikať. Po obvode môžete vysadiť aj letničky a bylinky. Prípadne zvoľte niekoľko záhonov, kde jeden bude pre listovú a koreňovú zeleninu, druhý pre plodovú zeleninu a jahody a tretí napríklad pre bylinky.


Do vyvýšených záhonov môžete vysadiť zeleninu, bylinky ale napríklad aj letničky


Na spodnej časti záhona by textília nemala byť. Pôda by mala dýchať, prebytočná voda musí odtekať. Tým, že tam bude vysoká vrstva pôdy a nahusto vysadená zelenina, burina nebude mať šancu. Takto uzatvorená plocha sa aj jednoducho udržiava a čistí. Na bylinky si môžete vytvoriť aj záhony v tvare pyramídy alebo bylinkovú špirálu.

Zemina do vyvýšených záhonov

Vytvoriť ich môžete teraz na jeseň. Na dno vysypte lístie, záhradnú zeminu a kompost. Do jari sa to dokonale rozloží. Stačí už len doplniť zvyšnú časť substrátu alebo vlastný kompost a môžete vysievať a vysádzať.

Ak ste sa rozhodli pre drevené trámy a dosky, vnútro záhonu obaľte textíliou, fóliou a drevo naimpregnujte. Voda, slnko, zima a množstvo živočíchov, to všetko pôsobí na drevo vonku.

Aby vám vydržalo čo najdlhšie, musíte ho natrieť. Pokiaľ máte nároky aj vzhľadové, vyberte si farbu, ktorá zapadne do celkového štýlu a kompozície záhrady. Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov.

TIP: Prečítajte si aj článok o pestovaní zeleniny v nádobách.

Ruže - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 24. septembra 2021 Žiadne komentáre

Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ktoré to sú, sa dočítate v našom článku.

Pestovanie ruží

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom.

Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.Kvet ruže

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky.

Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú.

Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky.

Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Kedy sadiť ruže

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní.

Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru.

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.


Aktuálny sortiment popínavých ruží nájdete aj v našom eshope


Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody.

Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov.

Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou.

Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.Pestovanie ruží v záhrade

Jarný rez ruží

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi.

Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny.

Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Týmto spôsobom si dopestujete pre vás tie najkrajšie popínavé ruže.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Letný rez ružíMiniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez ruží

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie ruží

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.


Vyberte si z ponuky nádherných zdravých ruží z ponuky eshopu


Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.Ruža pestovanie

Hnojenie ruží

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne:

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom)

2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku.

3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu.

4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu.

Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

TIP: Radi by ste skombinovali ruže s inými rastlinami? Prečítajte si článok v ktorom sa dozviete čo zasadiť k ružiam.

Levanduľa pestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 23. septembra 2021 Žiadne komentáre

Levanduľa patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie aromatické byliny súčasnosti. Pokiaľ aj Vy túžite po vypestovaní tejto rastliny priamo od semienka, dodržiavajte tieto rady a určite sa Vám to podarí.

Levanduľa pestovanie

S výsevom začnite už vo februári, aby ste do mája až júna získali silné rastliny na výsadbu do záhrady alebo do nádob na terasu. Semená musia byť dozreté a suché.

Levanduľa pestovanie zo semena

Ako pestovať levanduľu zo semena si vysvetlíme v  nasledujúcich bodoch.

1. Pripravte si vhodnú plytkú nádobu, misku.

2. Zmiešajte záhradnícky univerzálny substrát s podielom piesku 1:1.Ako pestovať levanduľu

3. Semená vysievajte na riedko, plytko a zasypte 1 mm jemnej vrstvy piesku (alebo nezasypávajte vôbec).

4. Výsev prikryte jednou vrstvou servítky a zavlažte postrekom tak, aby sa semená nevyplavili.

5. Misku umiestnite na svetlé, vzdušné a teplé miesto.

6. Nevhodné miesto je nad radiátorom, lebo substrát sa rýchlo vysušuje a hrozí, že zaschnú aj semená, prípadne už klíčiace slabé rastlinky.

7. Dbajte na to, aby rastlinky neboli vytiahnuté a misku pravidelne otáčajte za svetlom, prípadne použite lampu a svieťte na výsevy aspoň 3 hodiny denne (v zimnom období je málo prirodzeného svetla).

8. Po vyklíčení mladé rastlinky opatrne vyberte pomocou ceruzky či tenkej paličky z pôdy a presaďte samostatne po jednom kuse do kvetináčov alebo väčších nádobiek.

9. Zalievajte s mierou, substrát neprelievajte, doprajte im ideálnu teplotu a svetlo.

10. V máji až júni sú rastliny vhodné na výsadbu do záhonov a lemov.

11. Vyššie rastliny môžete zaštipnúť.

12. Vyžaduje priame celodenné slnko, ľahké, priepustné, piesočnaté, na živiny chudobné pôdy a málo vlahy.


Celý sortiment levandulí nájdete aj v ponuke nášho eshopu


13. Kvety očakávajte v budúcom roku.

14. Aby priesady levanduľe prezimovali, mladé jedince na záhone prikryte konármi, čečinou, lístím, prípadne použite kartóny, pod ktoré dáte ešte listy zo stromov.

14. Levanduľu v nádobách (ak bude zimovať vonku na terase) umiestnite ešte do drevenej debničky, vysteľte lístím alebo použite polystyrén.Pestovanie levandule

15. Prezimovať ju môžete aj vo svetlej pivnici na okne, všade tam, kde nemrzne a teplota sa pohybuje do 10 °C.

16. Na jar levanduľu zostrihajte a udržiavajte kompaktný tvar.

17. V júli až v auguste zostrihajte odkvitnuté súkvetia, zozbierajte semená.

18. Nestrihajte až do dreva.

19. Radikálnejší rez po staré drevo zvládne levanduľa na jar lepšie ako pred zimou.

20. V treťom roku po výsadbe môžete na záhone získať veľké rastliny produkujúce množstvo kvetov, z ktorých môžete vytvoriť dekoračné kytice, zozbierať množstvo semien, prípadne vyskúšať vyrobiť levanduľový cukor.

21. Počítajte s tým, že jedna rastlina v dospelosti narastie do šírky aj 60 cm. Preto ju vysádzajte jednotlivo alebo ako nízky živý plot, obruby a lem cca 50 cmod seba.

22. Okrem klasickej levanduľovo modrej a fialovej levandule si určite zamilujete aj ružovkasté a biele kultivary.

23. Francúzska levanduľa a jej kultivary u nás zimu prezimujú len zriedka.

TIP: Prečítajte si náš článok o tom aké druhy levandule môžete pestovať na záhrade.

Kosatce pestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 22. septembra 2021 Žiadne komentáre

Pre niekoho starodávne, staromódne, no napriek tomu atraktívne a variabilné. Patria medzi obľúbené hľuznaté rastliny, nakoľko starostlivosť o ne je minimálna a rýchlo sa aj rozrastajú. Na rozdiel od niektorých ľalií a gladiol sú naozaj nenáročné a dokáže ich pestovať každý, bez pravidelného vyberania z pôdy pred zimou.

Kostatce pestovanie

Sú plne mrazuvzdorné. V krátkom čase získate dostatok hľúz na presádzanie aj darovanie. Okrem toho sú zaujímavé aj výškovo, takže v trvalkovom záhone si nájdu svoje uplatnenie.

Píšeme o variabilných kosatcoch. Ich farba siaha od bielej až po tmavo fialovú s rôznymi pásikmi a škvrnami. Dokonca aj tmavo bordové, či žlté kultivary vyniknú a rozžiaria každý záhon. Hoci je ich kvitnutie krátkodobé, určite zaujmú postupným kvitnutím.

Na jar spolu s iberkou (Iberis), cibuľnatými rastlinami, vytvoria dokonalú kompozíciu, ktorá priláka aj včely a drobný hmyz. Dokonca im neprekáža ani polotieň. Vhodnými partnermi sú bergénia (Bergenia), srdcovka (Dicentra).Kosatec pestovanie

Kosatce druhy

Vybrať si môžete zo širokej farebnej škály ale hlavne podľa výšky. Skalkové nízke, kvitnúce skoro na jar alebo klasické záhradné, vysoké a potom holandské, nemecké, sibírske aj trpaslíčie kosatce.

Kedy sadiť kosatce

Kontajnerované kosatce môžete vysádzať počas celého roka, až do trvalého zamrznutia pôdy. Kosatce z hľúz sa vysádzajú od polovice júla až do konca septembra do vopred pripravenej pôdy. Určite ju už však neprihnojujte. Vyhovujú im priepustné pôdy.

Kosatce presádzanie

Kosatce sa presádzajú v lete, po odkvitnutí. Časť listov môžete zrezať a hľuzy rozdeliť.

Kosatce strihanie

Ako sme už vyššie spomenuli, počas presádzania môžete listovú plochu skrátiť na minimum. Hľuza bude mať viac síl na zakoreňovanie než na vyživovanie listov. Tak isto porasty, ktoré sú už trvalé môžete očistiť od suchých a starých listov priebežne počas roka a po odkvitnutí tiež zrezať listy, Vyživovať sa bude potom hľuza, ktorá bude zároveň rásť a naberať živiny pre budúce kvitnutie.

Stanovište

Menšie druhy sú vhodné na pestovanie v skalke alebo vo vyvýšených  záhonoch. Tiež sa dajú pestovať v nádobách. Iné sú zasa atraktívne v blízkosti vodnej plochy, dokonca vyrastajú aj z plytčiny. Ich listy sú mečovité až trávové a tiež doplnia záhon o zeleň.

Záhradné vysoké kosatce sú vhodné na trvalkové záhony alebo na miesta, o ktoré sa veľmi nestaráte, popri ceste, kde sa môžu bez problémov rozrastať. Myslíte, že si dokáže vybrať zo širokej farebnej škály?


Vyberte si kosatce do svojej záhrady alebo sa inšpirujte ďalšími rozmanitými cibuľovinami z našej ponuky


Prečo nekvitnú kosatce

Dôvodov môže byť viac. Mladé výsadby – mladé hľuzy. Na krásu sa čaká, teda musíte aj vy počkať na to, kým sa riadne zakorenia, rozrastú a budú mať dostatok síl vykvitnúť.Kosatce druhy

Naopak môže to byť tým, že porast je už starý, neboli vyživované, hľuzy sú staré, suché, prípadne choré, prehryzené.  V prípade, že hľuzy vystúpili na povrch, zasypte ich tenkou vrstvou suchého substrátu, presaďte, staré odstráňte.

Kosatce korenia plytko teda ich hlboko ani nesaďte. Uprednostnia kyslejšie pH a slnko.

Choroby kosatcov

Najvážnejšia je snáď škvrnitosť listov - presnejšie Heterospóriová škvrnitosť listov. Prejavuje sa hlavne počas daždivého obdobia, s výdatnou vlhkosťou.

Kvety občas napáda kvetárka kosatcová a kvetné puky kosatcov postupne zahnívajú.

Prípadne sa môže vyskytnúť piliarka kosatcová , jej larvy a samotný hmyz požierajú listy.  Ochrana je potom chemická. Nenechajte sa však odradiť.

Zazimovanie kosatcov

Sú mrazuvzdorné, mnohé vyrastajú aj z vody. Nevyžadujú špeciálnu ochranu. Vystúpené hľuzy treba prikryť tenkou vrstvou suchého substrátu. Ak sa v záhone nachádzajú aj trvalky, ktoré vyžadujú ochranu, nič sa nestane ak ochránite čečinou alebo lístím aj hľuzy.

Na jar ochranné pokryvy odstráňte. Žiadnu inú starostlivosť nevyžadujú.

TIP: Chcete aby sa nudný trávnik na jar zaplnil kvitnúcimi cibuľovinami? Prečítajte si článok o tom ako si vypestovať nádhernú rozkvitnutú lúku.

Muchovník pestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 21. septembra 2021 Žiadne komentáre

Muchovník mnohí z Vás poznajú, mnohí nie a preto je na mieste, predstaviť ho podrobnejšie, pretože sa jedná o naozaj hodnotnú drevinu nie len z ovocinárskeho hľadiska ale aj architektonicko - kompozičného.

Muchovník plody

Amelanchier – muchovník, nazývaný inak aj "Aljašská čučoriedka" vzhľadovo, chuťovo aj využitím silne pripomína klasické čučoriedky, nie je však náročný na pôdne podmienky. Vyhovuje mu úplne bežná záhradná zemina, nepotrebuje kyslú pôdu! Je veľmi dobre tvarovateľný. Muchovník má plody veľké, okrúhle, dužina je sladká a šťavnatá. Ker dorastá do výšky 3-5 m, kvitne bohato bielymi kvetmi v strapcoch, rodí pravidelne, na jeseň sfarbujú listy do červena. Kvitne začiatkom jari, niekedy zakvitne druhýkrát v lete, ale nie vždy.

Z kompozičného hľadiska je to významná drevina, ktorá na jar bohato kvitne, teda vynikne aj ako solitérny veľký ker alebo malý strom, potom zarodí, a na jeseň nádherne vplyvom vonkajších podmienok vyfarbí. Na zimu opadáva ale jeho kostrové konáre sú zaujímavé aj v zimnom období. Spolu s inými drevinami Vám hlavne na jeseň predstaví nádherný karneval farieb. Vynikne tiež v živom plote okrasnom aj v jedlom živom plote.Pestovanie muchovníka

Muchovník druhy

Je veľa druhov. Najznámejšie pochádzajú zo Severnej Ameriky, Kanady a USA.

Amelanchier ovalis – vajcovitý je pôvodom európsky. Sú samoopelivé a v našich podmienkach mrazuvzdorné.

Amelanchier alnifolia – jelšolistý, známe kultivary:  Honeywood, Mandam, Sleyt, Thiessen, Martin, Smokey, Krasnojarskaja bežne pestované v našich podmienkach, kde dosahujú aj pomerne dobré výnosy. Pre bežnú záhradu Vám stačí jeden strom.

Amelanchier lamarckii - Lamarckov – pravdepodobne severoamerický hybrid vhodný najmä na živé ploty.

Amelanchier canadensis – kanadský napr. Rainbow Pillar

Kedy sadiť muchovník

Muchovníky sa predávajú väčšinou kontajnerované, teda sa vysádzajú počas celého roka, okrem trvalého zamrznutia pôdy – december – ferbuár. VK – voľnokorenné druhy na živý plot sa sadia marec / apríl alebo október /november. Vtedy majú na zakoreňovanie najvhodnejšie podmienky.

Rez muchovníka

Výborne zvláda rez. Rez je však na úkor plodov. Preto pre získanie plodov vysaďte muchovník ako voľne-rastúci živý plot, počítajte s dostatočnou šírkou a nechajte ho voľne rásť. V prípade obmedzeného priestoru ho strihajte na úzku stenu, kde však bude minimálne kvitnúť a plodiť. Ale farba listov sa na jeseň určite zmení.

Pre maximálne získanie plodov vysaďte muchovník ako solitérny strom alebo v záhone ako kostrovú drevinu. Je vhodný najmä do malých záhrad. Muchovník sa strihá v predjarí. 3 roky po výsadbe nie je nutné vykonať žiadny rez. Samozrejme, môžete odstrániť suché a poškodené konáre alebo inak esteticky nevyhovujúce.


Vyberte si muchovníky z našej aktuálnej ponuky odrôd


Hlavný rez – presvetlenie koruny stačí vykonať po 6-9 rokoch. Takýto rez sa samozrejme netýka drevín na živý plot. Tam musíte robiť rez pravidelne, aby sa porast zahustil a vytvoril hustú stenu. Rez sa robí na jar pravidelne, výhonky sa skracujú o 1/3, v prípade potreby aj viac. Všetko závisí od podmienok, kvality pôdy či hnojenia.Kvety muchovníka

Najchutnejší muchovník

Vraví sa 100 ľudí – 100 chutí, preto možno pohľad nebude objektívny, ale náš.

Medzi obľúbené odrody však patrí určite:

Smokey, Smoky – stredne skorá samoopelivá odroda,plody 14 mm, sladké, na spracovanie i konzum

Martin – skorá odroda, plody veľké 18 mm, sladké, šťavnaté, pomalšie rastúca odroda do menšej záhrady.

Thiessen – podobne ako Martin, výborná a obľúbená odroda. Skorá, samoopelivá, výhodou je, že okolo sa neskôr nenachádzajú mladé výbežky rastlín od koreňa.

Použitie a zber

Plody sa zbierajú zrelé a môžete ich priamo konzumovať čerstvé. Prípadne ich môžete spracovať ako kompót, vyrobiť z nich šťavu, sirup, zamraziť ich. Plody obsahujú vysoký obsah vitamínu C a najmä antioxidanty.

Zbierajú sa aj listy a tie sa sušia. Použiť ich môžete na čaje a výluhy. Pozor však na nálety vtákov. Milujú ich rovnako. Plody farbia dlažbu aj oblečenie, teda pozor na vzdialenosť výsadby od spevnených plôch.

TIP: Ďaslším, menej tradičným drobným ovocím je rakytník. Prečítajte si článok o pestovaní rakytníku.

Vždyzelené rastliny na balkón

Autor: Ing. Adriána Francová 20. septembra 2021 Žiadne komentáre

Nie všetci máme čas na pravidelné sezónne výsadby. Napriek tomu máme radi poriadok a estetiku aj na balkóne. Balkón či terasa sa dá upraviť aj tak, aby pôsobila celoročne sviežo a zeleno. Na to slúžia viaceré dreviny a kry, ktorým sa darí aj v nádobe. Ktoré to sú a ako ich správne kombinovať, sa dozvite v dnešnom článku.

Vždyzelené rastliny na balkóne

Balkónové dreviny

Medzi vhodné druhy patria borovice kosodreviny (Pinus mugo) a jej kultivary, rôzne plazivé borievky, pomaly rastúce cyprušteky (Chamaecyparis obtusa), skalníky (Cotoneaster), skimia (Skimmia japonica), krušpán (Buxus sempervirens) alebo tis (Taxus baccata), vtáčí zob (Ligustrum).


Zaujímavé kríky na balkón nájdete medzi vždyzelenými okrasnými kríkmi


Po lete balkón už nežiari množstvom farieb a ani druhovo nie je zaujímavý. Váľajú sa vám pod nohami prázdne nádoby a neviete čo by ste si do nich dali, aby balkón aj v novembri vyzeral útulne a pekne?Balkónové dreviny

V prvom rade odstráňte všetky nádoby s odkvitnutými a suchými letničkami. Muškáty a ostatné druhy, ktoré by v našich podmienkach zimu neprežili, zazimujte. Koncom leta môžete ešte stále vsadiť na rastliny, ktoré prekvapia dlhým kvitnutím. Ich kombináciami dosiahnete pekný balkón aj v sychravom jesennom počasí. Vyberajte druhy, ktoré sú teraz rozkvitnuté alebo okrasné listom či drobnými plodmi.

Okrem vždyzelených rastlín sú na jesenný balkón do určitého času vhodné aj chryzantémy, jesenné astry, heuchery, strieborný drôtik, starček, santolina, rozchodník, dráč, vresy a vresovce. V zimnom období však balkónu vládnu práve v úvode spomenuté vždyzelené druhy.

Nádoba, výsadba i starostlivosť sú kľúč k úspechu

Nádoba by mala byť keramická, kameninová, určite nie plast. Plastové nádoby nie sú vhodné počas tuhých zím, kedy by mohli časom aj pôsobením rastu koreňov praskať. Kvalitné nádoby vysteľte jutou alebo priepustnou tkaninou. Dreviny toto zazimovanie a ochranu uvítajú najmä v tuhých zimách. Na dne musí byť drenážna vrstva aspoň3 cm z kameňov, keramzitu alebo štrku. Nádoba nesmie byť plytká.

Najdôležitejšia ochrana pred zimou je dostatočná zálievka. Povrch môžete zamulčovať, prípadne doplniť nejaké skalničky, rozchodníky, skalné ruže, kamene menšie. Kombinujte kompaktné zaujímavé druhy s prevismi, napr. kosodrevinu so skalníkom.

Dokážete vytvoriť aj živý plot, dokonca aj dreviny strihať do rôzneho tvaru. Na to je vhodný krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

Všetky druhy sú väčšinou pomaly rastúce a keďže sú vysadené v nádobe, majú aj obmedzené podmienky v prijímaní vlahy a živín. Nezabúdajte, že sú odkázané len na vašu starostlivosť, závlahu a hnojenie. Občasné prekyprenie, prevzdušnenie substrátu určite uvíta každá rastlina aj dreviny pestované v nádobe. Pokiaľ chcete skúsiť pestovať aj niečo netradičné tvarom, vyskúšajte dreviny na kmienku, previslé formy vŕb, moruše, brezy.

TIP: Chcete si na balkóne dopestovať aj vlastné ovocie? Či je to možné, sa dočítate v článku o balkónových ovocných stromoch.

Ibištek pestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 17. septembra 2021 Žiadne komentáre

Keď sa povie ibištek, napadne Vás poväčšine ibištek sýrsky, ktorý sa nachádza na vidieku všade v záhradách, dokonca popri cestách, v parkoch alebo izbový čínsky ibištek. Existujú však aj iné ibišteky, ktoré dokážu v záhrade naozaj zažiariť.

Ibištek pestovanie

Predstavíme Vám ich a naučíme Vás ich aj pestovať. 

Ako pestovať ibištek bahenný

V poslednej dobe je ibištek bahenný dokonca boom na trhu. Žiadaný, atraktívny veľkokvetý ibištek, ktorý v záhrade naozaj bude dominantnou drevinou. Najatraktívnejšie sú práve veľké tanierovité kvety bielej, ružovej, púdrovej, červenej až bordovej farby. Niektoré kultivary vynikajú aj bordovými a strihanými listami ale nič sa nevyrovná ich kvetom. Kvitnutie síce nie je dlhé ale zato očarujúce. 

Najvhodnejšie je zabezpečiť si kontajnerované dreviny, ktoré môžete vysadiť kedykoľvek počas roka až do trvalého zamrznutia pôdy. Vyžadujú kvalitné, humózne pôdy, dostatočne vlhké a slnečné stanovište. Kvitnú od polovice júna až do mrazov. Po odkvitnutí môžete všetky výhony zrezať na 10 cm. Kvitnú totiž vždy na nových výhonkoch, ktoré vyrastú od koreňa. Rašiť začínajú neskoro, koncom apríla až v máji. Zrezané dreviny je nutné zamulčovať a pripraviť na zimu alebo výhony ponechať a odstrihnúť ich až na jar v marci. A koreň zamulčovať lístím, slamou alebo kôrou.Ibišteky druhy

Ibišteky môžete pestovať aj v nádobách. Nezabudnite na pravidelnú zálievku a hnojenie tekutým hnojivom a pozor na prezimovanie. V nádobách dreviny prezimujú ťažšie, pokiaľ sa jedná o nevhodné umiestnenie do plastov. Zvoľte veľké keramické, tehlové, drevené nádoby, vystlané textíliou, jutou, prípadne ich obaľte. Rez je rovnaký.

Ibištek sýrsky pestovanie

Ibišteky sýrske sú klasické kvitnúce dreviny vhodné do živých plotov alebo pestované ako solitérne kry. Hoci Vás očaria svojím bohatým kvitnutím, farbami, rašia až koncom jari podľa podmienok  niektoré až v lete, a preto dlho zostávajú neolistené. Iné kry a stromy sú dávno olistené a na ibišteku nevidieť ani len púčik. Vyžadujú slnko až polotieň, vhodné priepustné pôdy, závetrie a južné orientácie s dostatkom slnka. Obľubujú v blízkosti oporné múriky, steny, kde sa v zime dokáže nakumulovať teplo. Sú to opadavé a mrazuvzdorné dreviny. Farebne Vás zaujmú najmä fialové, ružové, bordové a biele kultivary. Neznáša premokrenie ale ani totálne sucho, teda počas leta uvíta zálievku a povedia Vám to aj ovisnuté listy na kríku. Dokáže rásť aj v kyslej pôde. Pozor na korene, plytko korení a neznáša okopávanie.

Ibištek čínsky pestovanie

Pestovanie ibišteka čínskeho je možné v záhrade len ako prenosnú drevinu v nádobe. Zimu v našich podmienkach neprežijú, preto ich na terase aj balkóne, či záhone kľudne letnite do 5 stupňov a potom premiestnite do bytových podmienok. Zimu prežijú pri teplote 10-13 st.C. V blízkosti okna, bez radiátora. Nevyhovuje mu ani podlahové kúrenie. Vyžaduje skôr menší kvetináč, lebo plytko korení ako všeobecne ibišteky. Po premiestnení z vonka sa často stáva, že niektoré listy opadnú. Je to len zmenou prostredia a aj teplôt. Ak opadnú všetky listy skontrolujte teplotu a vlhkosť. Pri teplote 10 stupňov nie je dôležité pravidelne a často zalievať, aby substrát nebol mokrý, len primerane vlhký a druhú zálievku aplikujte až po preschnutí. Listy na jar určite narastú. Podporíte to hnojením.

Ibištek čínsky strihanie

Ibištek čínsky sa strihá na jar. Skrátia sa dlhé výhony, udržíte tým tak kompaktný tvar a prinútite ho kvitnúť.


Aktuálny sortiment ibištekov nájdete medzi okrasnýmí kríkmi v našom eshope


Strihanie ibišteka na jeseň

Na jeseň môžete zostrihať výhonky ibišteka bahenného ale nie je to podmienka. Ideálne, ak to ponecháte na jar. Rovnako to platí o reze ibišteka sýrskeho. V predjarí, po uplynutí najväčších mrazov ostriháte ibištek  a on krásne obraší, aj keď neskôr. Staršie porasty na jar upravíte hlbším rezom tiež.Ako pestovať ibišteky

Živý plot z ibišteka

Dreviny dorastajú aj do 3-4 m.  Máme teraz na mysli ibištek sýrsky. Rastie však pomaly. Staršie živé ploty s ibištekom sýrskym vám poskytnú nádherný pohľad najmä v lete. Ker je hustý, doslova obsypaný kvetmi. Ideálny vo vidieckom sídle, bez strihania, kedy sa doslova rozkvitnú do krásy celé výhonky. Ak ho plánujete udržiavať v prísnej stene, oberáte sa o značnú časť kvetov.  Ibištek bahenný je tiež vhodný na živé ploty, len počítajte s tým, že kým dosiahne aspoň 5-6 výhonov bude potrebovať čas. Na jar počítajte s tým, že budú zrezané na 10 cm. Teda istý čas budete bez živého plota.

Prečo nekvitne ibištek

Ibišteky nekvitnú ak sú vysadené vo veľkých nádobách. Viac sa im darí, ak majú korene natesno. Skúste teda kontajnerovaným zvoliť menšie nádoby. Prípadne skontrolovať stanovište. Malo by byť naozaj bez prievanu, teplé, slnečné, chránené. Skontrolujte rovnako výskyt škodcov, najmä vošky. Rovnako im doprajte hnojenie, správnu zálievku a rez vykonávajte rozhodne vtedy, kedy sa má rezať.

Choroby ibišteka

Najčastejšie sú to vošky, ktoré doslova obsypú celý ker, najmä listy, koncové výhonky. Postačí však zvoliť správny postrek a vyhnete sa tak lepkavým listom, následne mravcom a celkovo vošiek. Pokiaľ vám opadávajú listy, treba skontrolovať podmienky, najmä orientáciu, pomer slnka a tieňa, vlahu, či vzdušnú vlhkosť. Ak dreviny nevysvetliteľne vädnú, skontrolujte koreňový systém, poškodenie koreňov alebo ohryz.

Mrazuvzdorné ibišteky

Všetky ibišteky sú v našich podmienkach mrazuvzdorné. Samozrejme okrem čínských. Tie sú považované v našich podmienkach za izbové. Ideálne, ak sú zimy so snehom, vtedy zvládnu aj -25 st C. Pripravte ich však vždy na zimu aspoň mulčovaním koreňov, slamou, lístím, ihličnatými vetvičkami, kôrou. Nič tým nepokazíte, naopak, len získate.

TIP: Ak chcete svoju záhradu ozodobiť množstvom kríkov, prečítajte si aj článok, v ktorom predstavujeme menej známe ozdobné kry.

Posledné príspevky
  • Dráč pestovanie
    28. júna 2022
    Dráč (Berberis) je opadavý ale aj vždyzelený krík, ktorý je...
  • Hyacint pestovanie
    23. júna 2022
    Hyacint – latinsky Hyacinthus je nádherná cibuľnatá rastlina...
  • Tis pestovanie
    20. júna 2022
    Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali...
  • Arónia pestovanie
    15. júna 2022
    Arónia (Aronia melanocarpa), alebo aj jarabina čierna, prípadne temnoplodec, je...
  • Citrónový muškát
    13. júna 2022
    Pelargonium crispum alebo Pelargonium citronella je pomenovanie pre zaujímavý...
Posledné komentáre
Archív blogu
Naposledy zobrazené produkty
  1. Imperata cyl. Red Baron / Imperáta, K13