júna 2023

Zlatovka, alebo tiež ľudovo nazývaná zlatý dážď, je druh rastliny z čeľade olivovníkovitých. Vedecké meno je Forsythia. Tento ker je pomenovaný po Williamovi Forsythovi, škótskom botanikovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov Kráľovskej botanickej spoločnosti.

Zlatovky sú obľúbené najmä pre svoje nádherné jarné kvitnutie, kedy sa celý ker pokryje žiarivo žltými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy.

Existuje asi jedenásť druhov zlatovky, ktoré pochádzajú z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Niektoré druhy sú vysoké až 3 metre, zatiaľ čo iné sú menšie a kompaktnejšie. Krík je veľmi odolný a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach.

Listy zlatovky sú obvykle tmavo zelené a trojuholníkové alebo srdcovité. Kvety sú najcharakteristickejším rysom zlatovky - sú veľké, žiarivo žlté a majú štyri lístky. Kvety sa obvykle objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci.

V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako je to s pestovaním tohto typicky jarného kríka a čo všetko potrebuje k úspešnému rastu a bohatému kvitnutiu.

Odrody zlatého dažďa

Zlatovka sa vyskytuje v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a niektorými ďalšími charakteristikami. Každá odroda zlatovky má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré jej umožňujú vyniknúť v rôznych záhradných prostrediach.

Zlatovka prostredná

vedecky známa ako Forsythia x intermedia, je druh zlatovky, ktorý je často vidieť v záhradách a parkoch. Je krížencom dvoch ázijských druhov zlatovky, konkrétne Forsythia suspensa a Forsythia viridissima.

Táto zlatovka je veľmi populárna pre svoj kvet – celý ker pokryje žiarivo zlatými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké, žiarivo žlté, štvorpočetné. Obvykle sa objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci, a zostávajú na kríku niekoľko týždňov.

Zlatovka prostredná je stredne veľká až veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Listy sú tmavo zelené, trojuholníkové alebo srdcovité a na jeseň sa vyfarbujú do krásne bronzovej farby.

Forsythia x intermedia je veľmi odolná a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach. Vyžaduje plné slnko a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivá. Je tiež odolná voči väčšine škodcov a chorôb.

Zlatovku pestujeme najčastejšie ako solitéru, ale často sa vysádza aj do kvitnúcich živých plotov. V tomto prípade jej stačí iba pravidelný rez, ktorý znáša veľmi dobre a rýchlo znova obrastá.

Medzi najznámejšie odrody patria napríklad:

Forsythia x intermedia 'Spectabilis' - Táto odroda je známa pre svoje veľké, bohato kvitnúce kríky, ktoré môžu dosahovať výšku až 3 metre. Jej kvety sú veľké a intenzívne žlté.

Forsythia x intermedia 'Goldzauber' - Tento kultivar je obľúbený pre svoje sýto zlaté kvety a robustný rast. Je tiež veľmi odolný voči mrazu.

Forsythia x intermedia 'Minigold' - Táto zakrpatená odroda má menšiu veľkosť a je ideálna pre pestovanie v nádobách. Kvety sú menšie, ale veľmi hojné.

Forsythia viridissima 'Bronxensis' - Táto odroda je známa pre svoje tmavo zelené listy a kompaktné rozmery. Kvety sú menšie a menej nápadné, ale stále veľmi atraktívne.

Forsythia × intermedia 'Arnold Dwarf' – výška iba do 0,5 m

Forsythia × intermedia 'Beatrix Farrand'

Forsythia × intermedia 'Densiflora'

‘Weekend’
Tento kultivar dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Vytvára skôr rozkladitý ker, a tak sa najlepšie hodí na solitérne pestovanie. Kvitne od apríla, kvety sú veľké, žltej farby.

‘Lynwood gold’

Ide o nižšiu odrodu, pri ktorej sa dočkáme výšky okolo jedného až dvoch metrov. Krík rastie vzpriamene, hodí sa tiež do živých plotov.

‘Maluch’

Ďalšou nižšou odrodou je Maluch - dorastá maximálne do 1,5 metra, častejšie je ešte nižšia. Vetvy rastú vzpriamene, kopijovité listy majú sýto zelenú farbu, ktorá na jeseň tmavne.

Pestujte zlatovky aj vo svojej záhrade! Či už sa rozhodnete pre solitérny ker do predzáhradky, alebo pre kvitnúci živý plot, obľúbené kultivary nájdete na našom e-shope - zlatý dážď predaj

Zlatovka európska

vedecky známa ako Forsythia europaea, je vzácny a menej známy druh zlatovky. Je to jediný druh zlatovky, ktorý pochádza z Európy, konkrétne z oblasti Balkánu.

Tento ker dosahuje výšku až 2 metre. Jej listy sú opačné, obvajcovité až obkopinaté, na vrchole tupé až špicaté, na báze uťaté až srdcovité a majú zreteľné žilnatiny. Listy sú tmavo zelenej farby a na jeseň sa menia na atraktívnu bronzovú farbu.

Kvety zlatovky európskej sú charakteristicky žiarivo žltej farby, rovnako ako u ostatných druhov zlatoviek, ale môžu byť o niečo menšie. Objavujú sa na jar, často už v marci.

Zlatica previsnutá

vedecky známa ako Forsythia suspensa, je jedným z druhov zlatovky, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Tento druh je obľúbený vďaka svojmu charakteristickému tvaru s previsnutými vetvami, ktorý dodáva krajine jedinečný vzhľad.

Zlatovka previsnutá je stredne veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Jej vetvy sú dlhé a previsnuté, čo jej dáva elegantný vzhľad. Listy sú striedavé, podlhovasté a majú tmavo zelenú farbu.

Kvety tohto druhu zlatovky sú žiarivo žlté a objavujú sa na jar, často už v marci, ešte pred tým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké a nápadné, čo robí tento druh zlatovky veľmi atraktívnym pre záhradnícky dizajn. Najčastejšie sa pestuje ako solitéra.

Pestovanie zlatovky

Ker zlatý dážď nie je náročný na pestovanie. Vyžaduje plné slnko (znesie aj polotieň) a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivý. Kry sú tiež odolné voči väčšine škodcov a chorôb. Jedinou údržbovou požiadavkou je pravidelný rez, ktorý pomáha udržiavať tvar kríka a podporuje bohaté kvitnutie.

Zlatý dážď rez

Najlepší čas na rez je krátko po odkvitnutí, obvykle v neskorom jarnom až skorom letnom období. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy a tiež tie, ktoré sú príliš husto rastúce, aby sa zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu a svetla pre zdravý rast rastliny.

Ak je ker príliš hustý, môže byť tiež užitočné vykonať presvetlenie, čo znamená odstránenie niektorých vetiev uprostred kríka. Pri reze je tiež dobré nechať niektoré z mladších výhonov, ktoré budú budúci rok kvitnúť. Rez by mal byť vykonaný ostrými nožnicami alebo pílou, aby sa zabránilo poškodeniu rastliny.

Zlatý dážď kvitnutie

Kvety zlatovky sú jedným z najvýraznejších znakov tejto rastliny. Sú žiarivo žlté a často sa objavujú na kríku ešte skôr ako listy. To robí zo zlatého dažďa ideálnu rastlinu, ktorá prežiari smutnú zimnú záhradu.

Zlatovka obvykle začína kvitnúť v marci či apríli (podľa aktuálneho počasia) a kvety sa na vetvách držia aj niekoľko týždňov. Ker je nimi bohato posiaty - vďaka tomu tiež vzniklo jeho ľudové meno, pretože množstvo kvietkov po celej dĺžke vetiev vytvára dojem "zlatého dažďa".

Zlatý dážď na kmienku

Zaujímavým spôsobom pestovania zlatovky je pestovanie na kmienku. Kríky sa do požadovaného vzhľadu dajú tvarovať, často sa tiež vrúbľujú. Na kmienku je možné pestovať ako zlatovku so vzpriamenými vetvami, tak previsnuté kultivary, ktoré v tejto forme pekne vyniknú. Zlatovku na kmienku pestujeme ako samostatne stojace.

Zlatý dážď sadenie

Výsadba zlatovky je relatívne jednoduchá a môže byť vykonaná ako na jar, tak na jeseň. Zlatovka preferuje plné slnko, ale znesú aj polotieň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu, ideálne s neutrálnym pH alebo mierne kyslým

Pri výsadbe vykopeme dieru dostatočne veľkú pre koreňový bal zlatice a umiestnime rastlinu do takej hĺbky, aby bola koruna rastliny v úrovni so zemou (pri variante na kmienku je koruna samozrejme vyššie). Po vysadení rastlinu riadne zalejeme a pravidelne ju zavlažujeme aj v nasledujúcich týždňoch, aby sme podporili zakorenenie.

TIP: Vaša záhrada môže rozkvitnúť aj ďalšími kríkmi. Okrem zlatého dažďa sú skvelou voľbou napríklad rododendrony, ibišteky, či vajgélie. Ako pestovať vajgelu sa dozviete aj na našom blogu.

Lomikameň (Saxifraga) je rod rastlín z čeľade lomikameňovitých. Tento rod zahŕňa približne 440 druhov, ktoré sú rozšírené hlavne na severnej pologuli, s významnou prítomnosťou v subarktických a alpínskych oblastiach.

Názov Saxifraga pochádza z latinských slov "saxum" (skala) a "frangere" (zlomiť), odkazujúce na schopnosť niektorých druhov rast v štrbinách skál, kde môžu postupne rozširovať trhliny. Tieto rastliny sú húževnaté a odolné, prispôsobené ťažkým podmienkam, a sú známe svojimi nádhernými kvetmi. V našom článku sa podrobnejšie pozrieme na tento fascinujúci rod rastlín, jeho charakteristiky, druhy a využitie.

Lomikameň druhy

Lomikameň Arendsov

Saxifraga arendsii je často využívaná rastlina v okrasných záhradách. Táto vytrvalá rastlina je obľúbená pre svoje drobné, ale nápadné ružové, biele alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci jari a v lete.

Pochádza z hôr Európy a Ázie a je pomenovaný po nemeckom záhradníkovi Georgeovi Arendsovi. Vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti je možné lomikameň Arendsov pestovať aj v našich podmienkach. Je ideálny pre skalky, okrasné záhony aj nádoby.

Preferuje slnečné polohy a dobre priepustnú pôdu. Rastline sa darí aj v polotieni, ale v takom prípade kvitne menej bohato. Je to rastlina, ktorá je odolná voči mrazu a suchu, čo umožňuje jej pestovanie aj v náročnejších podmienkach.

Tento druh je veľmi obľúbený medzi záhradkármi aj šľachtiteľmi, a tak sa stretneme s množstvom odrôd, ktoré sa od seba líšia predovšetkým farbou kvetov. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

'Grandiflora Alba' - tento kultivar má oproti iným odrodám väčšie kvety, ktoré sú bielo sfarbené so svetlo žltým stredom.

'Purpurteppich' - purpurovo sfarbené drobné kvietky tejto odrody vytvárajú bohaté porasty.

'Highlander Red' - sýto červené kvety so žltým stredom vyrastajú na dlhých tenkých stonkách.

'Touran White' - drobné, čisto biele kvety, vytvárajú spoločne so sviežo zelenými listami husté koberce.

Lomikameň zrnitý

Saxifraga granulata je rozšírený predovšetkým v Európe, ale možno ho nájsť aj v juhozápadnej Ázii a severnej Afrike. Tento lomikameň sa vyznačuje svojimi bielymi, ružovkastými až červenými kvetmi, ktoré sa objavujú od mája do júla. Kvety sa zoskupujú do súkvetia na konci vysokej stonky.

Listy sú prízemné, zelené, na báze zrastené do ružice. Typickým znakom tohto druhu sú drobné, zrnité útvary na koreňoch, odkiaľ je odvodený aj jeho názov.

Lomikameň zrnitý preferuje slnečné polohy a vlhké, ale dobre priepustné pôdy. V prírode ho nájdeme na lúkach, pastvinách, v lese, ale aj na skalách a suťových svahoch. V záhradách je často využívaný ako okrasná rastlina do skaliek.

Lomikameň poplazivý

Saxifraga stolonifera pochádza z východnej Ázie. Tento druh je známy svojimi jasnými bielymi kvetmi s purpurovými bodkami, ktoré sa objavujú na dlhých stopkách nad listami v letných mesiacoch.

Ide o trsnatú rastlinu, ktorá tvorí výbežky, ktorými sa šíri. Listy lomikameňa poplazivého sú zelené, srdcovitého tvaru, s bielymi žilkami a sú usporiadané do prízemnej ružice.

Táto rastlina preferuje polotienisté až tienisté polohy a dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Lomikameň poplazivý je obľúbený ako izbová rastlina vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a ľahkej starostlivosti. Rovnako je často využívaný v záhradách na výsadbu do tienistých skaliek a ako podrast v lesných záhradách.

Lomikameň metlinatý

Saxifraga paniculata je pôvodom z horských oblastí Európy a západnej Ázie. Tento druh je známy svojimi malými, ale nápadnými bielymi kvetmi, ktoré vyrastajú na konci pomerne dlhých stoniek nad prízemnými listami.

Listy lomikameňa metlinatého sú tmavo zelené, široko eliptické a majú charakteristický mramorový vzor. Táto rastlina preferuje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú, kamenistú pôdu.

Lomikameň metlinatý je obľúbený v záhradníctve, kde je často využívaný na výsadbu do skaliek a alpínskych záhrad vďaka svojej odolnosti a nádherným kvetom. Je to rastlina, ktorá je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj v náročných podmienkach.

Lomikameň tienistý

Saxifraga umbrosa je pôvodom z juhozápadnej Európy. Tento druh má ružové kvety, ktoré sa objavujú na konci jari a v lete.
Kvety rastú na vysokých stonkách nad prízemnou ružicou listov, ktoré sú zelené, lesklé a majú charakteristický tvar.

Lomikameň tienistý, ako už názov napovedá, preferuje tienisté až polotienisté polohy a dobre priepustnú, humóznu pôdu. V záhradách je často využívaný na výsadbu do tienistých skál a do tienistých častí záhrad. Je mrazuvzdorný a nenáročný na starostlivosť.

Lomikameň do skalky si zaobstaráte napríklad aj v našom e-shope. Vyberať môžete hneď z niekoľkých farieb a odrôd

Pestovanie lomikameňov

Pestovanie lomikameňov (Saxifraga) je pomerne jednoduché, pretože sa jedná o odolné rastliny, ktoré nevyžadujú veľa starostlivosti. Napriek tomu existujú určité aspekty, ktoré treba zvážiť pre úspešné pestovanie.
Niektoré lomikamene preferujú miesta s dostatočným slnkom, iné zase polotieň či úplný tieň - je teda potrebné vybrať stanovište adekvátne zvolenému druhu. Pôda by mala byť dobre priepustná alebo kamenistá, pretože príliš vlhké podmienky môžu viesť k hnilobe koreňov.

Mnohé druhy lomikameňov sú odolné voči mrazu a dokážu prežiť aj tvrdé zimy. Presádzanie sa odporúča na jar, pričom mladé rastliny je dobré na zimu prikryť. Rez je nutný iba u niektorých druhov, inak postačí odstránenie odkvitnutých kvetov. Lomikamene sú rastliny, ktoré dokážu potešiť svojimi krásnymi kvetmi a pritom nevyžadujú zvláštnu starostlivosť, čo ich robí ideálnymi pre začínajúcich záhradkárov.

Lomikameň v kvetináči

Pestovanie lomikameňov v kvetináči je ďalšou možnosťou, ako si vychutnať krásu týchto rastlín. Výber správneho kvetináča je dôležitý – mal by byť dostatočne hlboký, aby pomohol podporiť koreňový systém rastliny a mal by disponovať drenážnymi otvormi, ktoré zabránia premokreniu.

Pôda by mala byť dobre priepustná, ideálne zmes záhradkárskej pôdy, piesku a malých kameňov alebo okruhliakov. Rastliny umiestnime na slnečné alebo polotienisté miesto. V zime treba rastliny premiestniť na chladnejšie miesto a zvlhčovať ich mierne, aby prečkali obdobie pokoja.

Pravidelné prihnojovanie počas vegetačného obdobia podporí rast a kvitnutie rastlín. Pestovanie lomikameňa v kvetináči je skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú vlastnú záhradu - vystačia si totiž aj s menším balkónom alebo okenným parapetom.

TIP: Medzi ďalšie nádherné trvalky do skalky patrí napríklad rozchodník, materina dúška či nízke druhy astier. O pestovaní skalničiek sa dočítate viac na našom blogu.

Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Tento druh tekvice je veľmi variabilný, čo znamená, že existuje mnoho odlišných odrôd a typov.

Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Takmer všetky varianty sú jedlé, aj keď ich chute sa môžu líšiť.

Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.

Druhy tekvice

Hokkaido

Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Pochádza z Japonska a je známa pre svoju malú až strednú veľkosť, sýto oranžovú farbu (niekedy zelenú) a hladkú kôru.

Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je tiež veľmi zdravá, obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a vlákninu.

Jej obľuba stále rastie, nielen vďaka vynikajúcej chuti, ale aj vďaka skutočnosti, že na rozdiel od niektorých iných druhov tekvíc, nemusí byť pred varením lúpaná, čo zjednodušuje prípravu.

Špagetová tekvica

Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Ako názov napovedá, dužina tejto tekvice sa po uvarení mení na vlákna, ktoré pripomínajú špagety.

Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Je tiež jednoduchá na prípravu - stačí ju rozpoliť, vybrať semená a uvariť v rúre alebo na pare.

Maslová tekvica

Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Maslová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej bohatej, sladkej chuti.

Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Je veľmi obľúbená počas jesenných a zimných mesiacov, kedy je jej chuť a nutričná hodnota na vrchole.

Tekvica veľkoplodá Goliáš

Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Niektoré odrody tohto druhu môžu dosahovať hmotnosť až niekoľko sto kilogramov, čo ich robí obľúbenými účastníkmi súťaží o najväčšiu tekvicu.

Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.
Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Aj napriek tomu je tekvica veľkoplodá Goliáš jedlá a môže byť použitá v mnohých kulinárskych receptoch, najmä na zaváranie.

Tekvica cuketa

Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Môžu byť konzumované ako surové, tak varené, grilované, dusené alebo plnené.

Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Cukety sú tiež obľúbené pre svoju rýchlu a jednoduchú pestovateľnosť, čo je ideálne pre záhradkárov všetkých úrovní.

Výsev tekvíc

Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, semená si nemusíte kupovať, použiť môžete aj tie, ktoré máte z minuloročných plodov, ak ich máte k dispozícii.

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Tekvicám sa napokon „páči“ aj priamo na komposte.

Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Klíčenie môžete očakávať zhruba do 10 dní.

Predpestovanie tekvíc

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Manipulácia s rastlinami im totiž môže uškodiť, čo môže viesť dokonca až k zastaveniu ich rastu.

Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. U tých s veľkými plodmi môže byť vzdialenosť práve až 1 meter.

Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Semienka tekvíc rôznych druhov a typov nájdete aj na našom e-shope

Kedy zasadiť tekvicu

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Dovtedy hrozia mrazy, ktoré by zatiaľ slabé rastliny jednoznačne mohli poškodiť.

Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Tá dokáže chrániť sadeničky tekvíc predovšetkým pred spálením od slnka.

Ako pestovať tekvicu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Určite im tiež nevyhovuje tieň a vlhko.

Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Pokiaľ už si to všimneme, musíme siahnuť po postreku.

A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Nehodí sa však do skleníka, kde by rýchlo utláčali ostatné rastliny.

Kedy zberať tekvicu

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Typické je pre túto fázu aj to, že sa na stonke sa tvoria praskliny a stopka zaschne.

Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Namrznutie by sa prepísalo do životnosti aj kvality dužiny.

Tekvica hokkaido pestovanie

Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Podobne aj hokkaido môže na kompost.

Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Ideálny čas na výsev je obdobie okolo polovice mája.

Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. A to aj z tej kúpenej, ak nemáte zatiaľ vlastné.

Kedy zberať tekvicu hokkaido

Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Plod by mal byť tvrdý s hladkou a pevnou šupkou a intenzívnou sýtou farbou.

Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Aj v prípade tekvíc hokaido rozhodne platí, že im nijako nesvedčí mráz.

Okrasná tekvica pestovanie

Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase.
Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Nezabudnite dodržať rozostup 0,5 metra.

Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Pre úspešné klíčenie je nutné zaistiť sadeničkám hlavne svetlo a teplo.

Kedy zberať okrasné tekvice

Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Z jednej rastliny zozbierate dokonca okolo 10 až 15 plodov, tekvice tak možno považovať za veľmi výnosné.

Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Čas na zber prichádza v septembri a v októbri.

Okrasné tekvice

Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Tieto tekvice sú obvykle menšie a majú rôzne tvary a farby, od bielej, zelenej, žltej až po rôzne odtiene oranžovej.

Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

TIP: Hľadáte ideálnu letnú zeleninu, ktorú môžete konzumovať už za pár týždňov? Vysaďte si reďkovky! Viac sa o pestovaní reďkoviek dočítate na našom blogu.

Trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans), je očarujúca lianovitá rastlina, ktorá svojimi atraktívnymi a nápadnými kvetmi priťahuje nielen zvedavé pohľady, ale aj motýle a ďalšie opeľovače.

Tento ker pochádza z juhovýchodných oblastí Spojených štátov amerických, avšak vďaka svojej odolnosti a prispôsobivosti si našiel cestu do mnohých európskych záhrad. Trúbkovec je ideálnym riešením pre tých, ktorí hľadajú impozantný doplnok pre svoj záhradný priestor – či už ako živý plot, okrasnú oporu alebo solitérny prvok.

Pestovanie trúbkovca koreňujúceho síce vyžaduje určitú starostlivosť a pozornosť, ale s trochou trpezlivosti sa vám odmení bohatou paletou farebných kvetov v tvare trubiek, ktoré oplývajú exotickým šarmom.

Trúbkovec druhy

Trúbkovec veľkokvetý

(Campsis grandiflora) sa vyznačuje svojimi trúbkovými kvetmi veľkých rozmerov, ktoré sa objavujú od júla až do októbra. Rastlina pochádza pravdepodobne z Číny. Hodí sa na popínanie pergol či plotov. Dôležité je rastlinu neprelievať, pretože má tendenciu uhnívať v koreňoch. Dobre odoláva miernym mrazom.

Trúbkovec koreňujúci

(Campsis radicans) je dekoratívna popínavá rastlina patriaca do čeľade trubačovitých. Pôvodom je z juhovýchodných oblastí USA, u nás sa pestuje ako okrasný ker v záhradách. Tento druh sa vyznačuje rýchlym rastom a schopnosťou šplhať po oporách alebo pnúť sa po stromoch vďaka svojim vzdušným koreňom.

Jeho hlavným lákadlom sú veľké, farebné kvety v tvare trúbok, ktoré rozkvitajú od júla do augusta a priťahujú do záhrady opeľovače z celého okolia. Pokiaľ sú kvety opeľované, objavia sa po ich odkvitnutí plody – dlhé zelené struky, ktoré sú jedovaté. Pozor, jedovatá je pre cicavce vrátane človeka celá rastlina.

Medzi najobľúbenejšie odrody tohto druhu patrí napríklad 'Flava' so žltými kvetmi, 'Flamenco' so sýtočervenými kvetmi alebo 'Madame Galen' s kvetmi v klasickej oranžovej farbe.

Popínavý trúbkovec v rôznych farbách, ktorý dodá vašej záhrade exotický nádych a skrášli ploty, múriky aj kvetináče, nájdete aj v našom e-shope

Trúbkovec koreňujúci pestovanie

Pestovanie trúbkovca je relatívne jednoduché, ak sú splnené základné nároky na stanovište a pôdu. Rastlina preferuje slnečné polohy a priepustnú, na živiny bohatú pôdu. Je dôležité zaistiť jej dostatočnú oporu, aby sa liany mali o čo zachytiť.

V prvých rokoch rastu je vhodné chrániť mladé rastliny pred silnými mrazmi, neskôr sa už stávajú odolnejšími a niektoré odrody zvládajú aj silné mrazy. Pravidelným rezom je možné udržať požadovaný tvar a veľkosť kríka, rovnako ako podporiť bohatšie kvitnutie.

Trúbkovec koreňujúci potrebuje aj pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období, ale pozor na preliatie. Hnojením počas vegetačného obdobia zaistíte bohatší rast a kvitnutie. Voľte organické hnojivá alebo minerálne hnojivá určené priamo pre kvitnúce kríky.

Nevýhodou v pestovaní je bujný rast a hlavne výhonky od koreňov, ktoré sa môžu nekontrolovateľne šíriť záhradou. Mladé výhony je nutné včas likvidovať.

Trúbkovec v nádobe

Pestovanie trúbkovca koreňujúceho v kvetináči je možné, aj keď rastlina vyžaduje viac starostlivosti ako v záhradnej pôde. Zvoľte dostatočne veľký kvetináč s odvodňovacím otvorom a použite kvalitnú priepustnú zeminu zmiešanú s kompostom na zaistenie potrebných živín.

Rastlina potrebuje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku, ale dbajte na to, aby ste ju nepreliali. V priebehu vegetačného obdobia odporúčame hnojenie tekutým hnojivom na podporu rastu a kvitnutia. Je nutné zaistiť pevnú oporu na šplhanie a pravidelný rez na udržanie kompaktného tvaru.

Pri pestovaní v kvetináči je tiež dôležité chrániť rastlinu pred silnými mrazmi – napríklad umiestnením do skleníka alebo chladnej miestnosti počas zimných mesiacov.

Kedy strihať trúbkovec

Rez trúbkovca je dôležitým aspektom starostlivosti o túto rastlinu, ktorý prispieva k udržaniu jej zdravia, tvaru a bohatého kvitnutia. Rez by mal prebiehať na jar, najlepšie v marci alebo apríli, keď už hrozba silných mrazov ustúpila.

Pri reze odstráňte staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú príliš husto alebo narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Mladé výhonky skráťte na 2-3 púčiky od hlavného výhonu, podporíte tým rast nových, mladých a vitálnych výhonkov. U starších rastlín môžete vykonať aj radikálnejší rez na omladenie kríka.

TIP: Ak hľadáte ideálne popínavé rastliny na balkón, ale trúbkovce sa vám zdajú príliš veľké, inšpirujte sa našim článkom, kde vám predstavíme ďalšie tipy na popínavky na balkón.

Akébia je fascinujúci rod rastlín, ktorý nielen priťahuje pozornosť svojim atraktívnym vzhľadom, ale tiež ponúka širokú škálu využitia v tradičnej medicíne a kozmetike. Tieto rýchlo rastúce popínavé liany s pôvodom v exotickej Ázii, s elegantnými listami a neobvyklými kvetmi sú obľúbeným doplnkom záhrad a parkov po celom svete.

V nasledujúcich riadkoch si viac povieme o u nás najviac pestovanej akébii päťpočetnej a jej pestovaní.

Akébia päťpočetná

Akébia (Akebia) je rod rastlín patriaci do čeľade kokylovitých. Pôvodne pochádza z východnej Ázie, najmä z Japonska a Číny. Akébia je známa pre svoje atraktívne, rýchlo rastúce popínavé liany s elegantnými listami a neobvyklými kvetmi.

Medzi najznámejšie druhy akébií patrí akébia päťpočetná (Akebia quinata) a akébia trojpočetná (Akebia trifoliata). Tieto druhy sú obľúbené ako okrasné rastliny v záhradách a parkoch, kde sa pestujú pre svoj atraktívny vzhľad a rýchly rast.

Liany akébie päťpočetnej dorastajú do dĺžky až 10 metrov, pričom rastlina môže byť až tri metre široká. Listy tohto druhu sú päťpočetné a dlanovito zložené, jednotlivé lístky majú eliptický tvar a celý zložený list je veľký približne päť až desať centimetrov.

Ak je mierna zima, prípadne ak akébia rastie v teplejších oblastiach, opadáva počas vegetačného pokoja iba čiastočne.

Táto rastlina je pestovaná najmä ako okrasná – má v záhrade podobnú funkciu ako napríklad známejší popínavý brečtan – môže teda vytvoriť prírodné zatienenie pergoly či pokryť múriky a ploty v záhrade. Výhodou oproti spomínanému brečtanu je fakt, že nejde o jedovatú rastlinu, plody sú naopak dokonca jedlé.

Okrem svojho dekoratívneho významu má akébia aj tradičné lekárske využitie, najmä v čínskej medicíne, kde sa používa ako prostriedok proti bolestiam hlavy, nespavosti alebo depresiám. Tiež má diuretické a antifungálne účinky. V poslednej dobe sa výťažky tiež objavujú v kozmetických prísadách pre svoje hydratačné a ochranné vlastnosti.

Kvety akébie

Kvety sa objavujú na jar, obvykle počas apríla a mája. Sú drobné, nápadné a voňavé, s farebnými okvetnými lístkami v odtieňoch fialovej, purpurovej alebo belavo zelenej farby. Kvety sú jednopohlavné, pričom samičie kvety bývajú väčšie a tmavšie, samčie naopak menšie, obvykle purpurovej farby. Pri pestovaní je nutné opeľovať rastlinu peľom iného kusu, len tak sa dočkáte plodov.

Akébia plody

Po odkvitnutí sa na lianách akébie objavujú podlhovasté plody ružovej či fialovej farby, s hrubými kožovitými šupkami. Vnútri plodu potom nájdeme slizovitú dužinu, ktorá chráni čierne semená.

Plody akébie päťpočetnej sú jedlé, majú exotickú chuť a najčastejšie sa využívajú v klasických ázijských receptoch. Pokiaľ teda dôjde k opeleniu, dočkáte sa plodov začiatkom jesene. Zozbierať ich však musíte včas, ak sú prezreté, pukajú a zosychajú.

Ak sa chcete pustiť do pestovania exotickej akébie, navštívte náš e-shop a vyberte si z ponuky sadeníc tejto zaujímavej rastliny do svojej záhrady

Pestovanie akébie

Pestovanie akébie (Akebia) je pomerne jednoduché a nevyžaduje zvláštnu starostlivosť či podmienky. Tieto rýchlo rastúce popínavé liany sú ideálnym doplnkom pre záhrady, kde môžu skrášliť ploty, pergoly či iné opory.

Akébia preferuje slnečné až polotienisté stanovište s dobre priepustnou, vyživenou pôdou. Na dosiahnutie bohatšieho kvitnutia je vhodné umiestniť rastlinu na dostatočne svetlé miesto. Vhodným obdobím na výsadbu akébie je jar alebo jeseň.

Rastlinu treba pravidelne zalievať, najmä v období sucha či vyšších teplôt. V zimnom období by mala byť zálievka obmedzená. Akébia je pomerne odolná voči mrazu, ale mladé rastliny môžu vyžadovať prikrytie počas extrémnych mrazov.
Pokiaľ ide o hnojenie, Akébia ocenia prídavok kompostu alebo organických hnojív na jar a znovu na jeseň.

Rez akébie

Nenáročnosť akébie oceníte aj pri pravidelnom reze rastlín v záhrade. Tento druh totiž zastrihovanie nevyžaduje. K rezu môžete pristúpiť z estetických dôvodov – odstraňujeme šľahúne, ktoré zasahujú do miest, kam rastlinu pustiť nechceme, prípadne rezom podporíme rast do požadovaného tvaru a smeru. V predjarí tiež odstraňujeme suché či poškodené liany. Ak je už rastlina staršia, môžeme urobiť radikálny rez, ktorý podporí rast nových výhonov a celkovú vitalitu akébie.

TIP: Ďalšou exoticky vyzerajúcou rastlinou s veľmi zaujímavými kvetmi je clematis. Aj tento druh môžeme vysadiť k plotu alebo k pergole. Ako pestovať clematis sa dočítate v predchádzajúcom článku na blogu.

Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou zeleninou, s ktorou sa stretneme v celom rade receptov. Na pultoch obchodov si za špargľu výrazne priplatíte, mnoho ľudí sa teda zaujíma o možnosti, ako si vypestovať špargľu na vlastnej záhradke.

Špargľa je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - jedná sa o útvary stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy, a tiež plnia ich funkciu. Na rastline však nájdeme aj pravé listy, tie sú ale redukované do drobných „šupín“ priliehajúcich k stonke.

Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom. Rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Česka a Slovenska. Špargľu však nájdeme prakticky v celom miernom páse severnej pologule.

Pestovanie špargle

Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Okrem zapracovania hnojiva pred výsadbou potom prihnojujeme organickým hnojivom ešte trikrát počas vegetačnej doby - v júni, júli a auguste.

Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde. Tá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Koncom prvého leta má už špargľa dostatočne silný koreňový systém a zalievame ho hlavne v období sucha.

Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V tomto roku sa ešte zberu nedočkáte, pretože všetky nadzemné výhony skracujeme, aby sme podporili správne zakorenenie.

V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať. Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Odrežte ich nad zemou, aby ste minimalizovali poškodenie rastliny.

Pestovanie špargle zo semena

Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu – na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. V tomto prípade však hrozí, že na jeseň budú sadenice ešte drobné a korene nedostatočne silné.

Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Zemina musí byť neustále vlhká a dostatočne teplá.

Druhy špargle

Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Tie sa líšia nielen farbou, ale hlavne chuťou a vlastnosťami dôležitými pre správnu prípravu obľúbených receptov.

Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania. Zatiaľ čo biela špargľa sa pestuje zakrytá fóliou a svoju farbu získa vďaka absencii slnečných lúčov, zelená zasa pôsobením slnka obsahuje veľké množstvo chlorofylu, ktorý je za jeho sfarbenie zodpovedný.

Biela špargľa

Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky. Biela špargľa je veľmi krehká a má jemnú chuť.

Zelená špargľa

So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Je obľúbená pre svoju sviežu a mierne horkastú chuť, vďaka ktorej sa dá po rýchlom sparení konzumovať prakticky samotná.

Fialová špargľa

Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Hlavičky majú ľahko pikantnú a horkastú chuť.

Výsadba špargle

Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Vyššie sme sa už zmienili o bohatom koreňovom systéme tejto byliny, ktorý siaha aj viac ako meter hlboko. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Odstránime všetku burinu, kamene a pôdu dobre prekypríme do hĺbky 50 až 90 centimetrov.

Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo – napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká. Potom už môžeme umiestniť sadenice. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov. Vďaka tomu majú rastliny dostatok priestoru a záhon sa dobre udržuje.

Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Pôda by v prvom roku mala byť neustále mierne vlhká.

Priesady špargle

Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť totiž môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. Pri nákupe sa zamerajte na správny typ sadeníc - ak chcete pestovať bielu špargľu, je nutné, aby aj sadenice boli pestované pod fóliou, u zeleného naopak preferujeme bežnú výsadbu do záhona.

Predpestované priesady alebo semená špargle do vášho záhonu nájdete aj v našom e-shope

Zber špargle

V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. V tejto chvíli iba odstraňujeme nadzemné časti, aby sme podporili rast koreňov, prípadne necháme rastlinu bez zásahu.

Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Začíname asi od polovice apríla, záleží na počasí a vzraste výhonov.

A ako zberať špargľu? Výhonky zberáme, keď sú asi 20-25 centimetrov vysoké. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne – je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Výhony odoberáme asi 5 centimetrov nad zemou.

Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite.
Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov. Vyrastené, štvorročné a staršie kusy poskytnú za jednu sezónu až pol kilogramu špargle.

Využitie a príprava špargle

Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Pripraviť ju môžete ako prílohu k mäsu, iba preliatu kvalitným olivovým olejom, maslovou či holandskou omáčkou, pridať ju do šalátov, uvariť z nej špargľový krém, rizoto, zeleninový tatarák, nátierku - možností je skrátka veľa.

TIP: Ďalšou typickou jarnou a letnou zeleninou je mladá mrkva. Rastie rýchlo, má sladkú chuť a jesť sa dá pokojne za surova. Ako si vypestovať zdravú a chutnú mrkvu sa dočítate na našom blogu.