+421 948 199 109

apríla 2023

Lieska pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 28. apríla 2023 Žiadne komentáre

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Patrí do čeľade breza (Betulaceae) a dorastá do výšky 3-8 metrov.

Detail olistenej vetvičky liesky s dozrievajúcimi plodmi

Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Oriešky sú bohaté na tuky, bielkoviny a vitamíny, vďaka čomu majú vysokú energetickú hodnotu.

Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Je tiež dôležitou rastlinou na opeľovanie hmyzom a poskytuje útočisko pre mnoho druhov vtákov a cicavcov.

Pestovanie liesky

Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Vyrastený ker si na správnom stanovisku vystačí prakticky sám, stačí ho len občas prerezať.

Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Na dozretie plodov potrebuje teplo, kríky teda pestujeme skôr v nížinách.

Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova. Iné kultivary sa zase pýšia samoopelivosťou, a tak stačí vysadiť jeden ker.

Liesky a ich odrody

Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. Sporadicky sa tu vyskytuje aj napríklad lieska turecká.Habitus liesky, detail orieškov liesky a konárik liesky

V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti – dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad. Oboje docielili šľachtitelia, zvoliť si tak môžete odrodu podľa svojich preferencií.

‘Hallská obrovská’

Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb. Nie je samoopelivá, ideálnym opeľovačom je Webbova a Lombardská.

‘Webbova’

Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Webbova je iba čiastočne samoopelivá, pre maximálnu úrodu vysádzame opeľovače - kultivar 'Lombardská', prípadne divoké varianty liesky.

‘Lombardská’

Používa sa na opeľovanie iných odrôd. Patrí medzi samoopelivé liesky. Plodí stredne veľké, sploštené orechy sladkej chuti, ktorými je pri dozrievaní bohato obsypaná.

Môžeme sa stretnúť s dvoma variantmi tohto kultivaru – Lombardská červená patrí medzi červenolisté odrody, Lombardská biela má svetlo zelené listy.

‘Red Majestetic’

Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy. Vďaka tmavo sfarbeným listom sa hodí aj na pestovanie v polotieni či plnom tieni.

‘Contorta’

Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady. Tento kultivar sa často pestuje ako okrasný, plody sú stále jedlé, ale ich úroda nie je taká bohatá ako u druhov pestovaných primárne na zber.

 

Inšpirujte sa sortimentom a vyberte si sadenice liesky do vašej záhrady. Aktuálnu ponuku nájdete teraz aj v našom e-shope

 

Sadenie liesky

Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. V každom prípade volíme pri výsadbe vhodné miesto s dostatkom slnka a priepustnou pôdou.

Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. V prípade výsadby rôznych druhov liesok (obyčajná x turecká) by mali byť rozostupy ešte väčšie.

Pre sadenice liesok pripravíme jamu o rozmere 100x50 centimetrov, ktorú vystelieme zrelým kompostom, pridať môžeme aj mykorhízne huby.

Živý plot z liesky

Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Živý plot z liesky teda do záhrady priláka život a navyše poskytne úrodu chutných a zdravých lieskových orechov.

Vľavo detail vetvičky liesky ‘Red Majestetic’ a vpravo ‘Contorta’Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia. Estetický dojem je možné ešte umocniť kombináciou s inými druhmi kríkov či kvitnúcich rastlín.

Strihanie liesky

Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Tento proces zahŕňa odstránenie poškodených, chorých alebo prekrývajúcich sa vetiev, čo umožňuje lepšie prúdenie vzduchu a svetla do koruny stromu a podporuje rast nových vetiev.

Kedy strihať liesku?

Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Pri prerezávaní je dôležité používať ostré a čisté nástroje, ako sú záhradnícke nožnice alebo píla, aby sa minimalizovalo riziko infekcie.

Obvykle stačí rez vykonávať raz za dva až tri roky, pri živých plotoch je to samozrejme každoročná záležitosť.

Ako prerezať starú liesku

Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ak je potrebné odstrániť veľkú vetvu, vykonajte rez v troch fázach, aby sa zabránilo praskaniu kôry a poškodeniu stromu.

Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Pri prerezávaní týchto vetiev sa snažte udržať prirodzený tvar koruny a zohľadniť smer rastu zvyšných vetiev.

Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany. Pravidelné prerezávanie starej liesky zaistí, že strom bude aj naďalej zdravý a vydrží na jednom mieste plodiť pokojne aj sto rokov.

TIP: Máte menšiu záhradu a bojíte sa, že by sa vám do nej lieska nezmestila? Zvoľte niektorý z menších užitočných kríkov so zdravými plodmi ako je drieň, muchovník či rakytník. O pestovaní rakytníka sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

TIP 2: Obľúbenou súčasťou záhrad a tvrdých sadov sú aj orechy. Ich plody obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok, pre ktoré sa im často prezýva „potrava pre mozog“. Viac sa o pestovaní orecha dozviete v jednom z našich článkov na blogu.

TIP 3: Súčasťou tvrdých sadov plných škrupinových plodov, ktoré rastú v nižších polohách, môžu byť okrem nezvyčajnej mandľovníka tiež napríklad jedlé gaštany. Pestovanie jedlého gaštanu nie je žiadna veda, presvedčiť sa o tom môžete na našom blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Judášovec - strom, ktorý zaujme listami aj kvetmi

Autor: Monika Brešťanská 26. apríla 2023 Žiadne komentáre

Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Patrí do čeľade bôbovitých, čo poznáme okrem iného podľa typickej stavby kvetu. Ide o opadavé kríky alebo stromy, ktoré pochádzajú pravdepodobne z oblastí Číny, kde sa dodnes vyskytuje päť endemických druhov. Ostatné druhy však nájdeme bežne rásť napríklad v Stredomorí alebo niektorých častiach severnej Ameriky.

ružové kvety judášovca vyrastajúce priamo z kôry stromu

Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a nenáročnosti je judášovec ideálnou voľbou pre rôzne záhradné kompozície. Môže byť pestovaný ako solitéra, v skupinách s inými kríkmi alebo ako súčasť kvitnúcich živých plotov. Veľké množstvo voňavých kvetov navyše priláka do záhrady plno opeľovačov.

Práve pre tie sa kríky najčastejšie pestujú. Majú obvykle sýto ružovú, fialovú či purpurovú farbu, u niektorých odrôd (napríklad Album) sa stretneme dokonca s bielou. Zaujímavosťou je, že kvety nemajú žiadne stopky, vyrastajú v trsoch priamo z konárov či kôry. Po odkvitnutí sa na ich mieste vytvárajú pre túto čeľaď typické struky s nejedlými semenami.

Judášovec druhy

Judášovec čínsky

(Cercis chinensis) je opadavý ker alebo malý strom pôvodom z Ázie. Táto rastlina je obľúbená pre svoje nápadné jarné kvety, ktoré sa objavujú ešte pred listami a zahaľujú celé vetvy do ružovej až fialovej farby.Rozkvitnuté vetvičky juášovca v bielej a ružovej farbe

Čínsky judášovec je ideálnou rastlinou do okrasných záhrad. Pestuje sa hlavne ako solitéra, prípadne v skupinách s inými kríkmi či kvetmi. Má zelené, srdcovité listy, ktoré na jeseň získavajú zaujímavú žltú farbu. Drevina je odolná voči mrazu a preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou, skôr zásaditou pôdou.

Na trhu nájdeme mnoho zaujímavých odrôd. Medzi tie obľúbené patrí napríklad 'Avondale' alebo 'Shirobana'.

Judášov strom

Judášovec strukový (Cercis siliquastrum), známy tiež ako judášov strom, patrí medzi opadavé kríky či stromy pochádzajúce z južnej Európy a západnej Ázie.

Kvety rastú priamo z kmeňa a vetiev, majú ružovú až fialovú farbu a rovnako ako u ostatných druhov, aj tu sa objavujú ešte pred vyrašením listov. Drevina dorastá do výšky približne šiestich metrov, hodí sa ako solitér do okrasných záhrad alebo parkov.

Tento druh je na tom s mrazuvzdornosťou o niečo horšie ako judášovec kanadský a čínsky, avšak s teplotami v nižších oblastiach Slovenska a Českej republiky si poradí bez problémov.

Judášovec kanadský

(Cercis canadensis) je opadavý ker alebo strom, ktorý pochádza z východných oblastí Severnej Ameriky. Kvety sú ružové až purpurové a na jar pokrývajú väčšinu vetiev. Krík dorastá do výšky asi piatich metrov, rastie skôr priemernou rýchlosťou. Jeho srdcovité listy majú veľmi zaujímavé farby, od sýto až temne zelenej, cez vínovú, naživo oranžovú až po bordovú.

Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Forest Pansy', 'Merlot' alebo 'Ruby Falls'.

 

Chcete si užiť kvetmi zasypané judášovce aj vo svojej záhrade? Obľúbené druhy a kultivary nájdete v našom e-shope

 

Judášovec pestovanie

Výber vhodného stanovišťa

Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Pokiaľ ho chcete pestovať v tieni, majte na pamäti, že kvetov bude menej.

Celkový habitus judášovca a detail srdcovitého listuČo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Je však schopný rásť aj na chudobnejších a ťažších pôdach.

Všeobecne platí, že judášovec kanadský je oveľa odolnejší, poradí si s tieňom aj horšou pôdou. Naopak judášovec čínsky a strukový vyžaduje plné slnko a hlinité humózne pôdy.

Výsadba a starostlivosť

Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné pripraviť pôdu tak, že do nej pridáte kompost. Niektoré druhy (napríklad judášovec strukový) preferujú mierne zásadité, vápenaté pôdy.

Výsadbu vykonávajte tak, aby koreňový krčok bol približne 5 cm pod úrovňou terénu. Po výsadbe rastlinu nezabudnite zaliať a udržiavať pôdu vlhkú, kým sa neuchytí.

Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Hnojenie nie je nutné, ale pokiaľ chcete podporiť kvitnutie, prihnojujte v tomto období fosforom a draslíkom.

Rez judášovca

Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar. Nie je to ale nutné, niektorí záhradkári judášovce neprerezávajú vôbec, iba raz za čas odstránia staré, choré a nekvitnúce vetvy, prípadne vykonajú výchovný rez.

TIP: Okrasné aj plodiace stromy majú nielen estetickú funkciu, sú tiež dôležitým zdrojom potravy pre opeľovače. Medzi zaujímavé stromy do veľkej záhrady patria napríklad sakury, platany či moruše. Stromy do malej záhrady musia byť kompaktnejšie, vysaďte napríklad trpasličie brezy alebo zakrpatené odrody jabloní.

Brečtan pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 25. apríla 2023 Žiadne komentáre

Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Obvykle sa stonky brečtanu upínajú na povrchy, po ktorých sa plazia, ako sú napríklad steny domov, stromy a podobne - v tomto prípade sa rastlina "vyšplhá" aj 30 metrov vysoko.

Brečtan pestovanie

Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku.
Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Koncom zimy z nich dozrievajú okrúhle, väčšinou čierne plody, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo.

Ako pestovať brečtan

Stanovište - preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty
Nároky na pestovanie - jedná sa o veľmi nenáročnú a odolnú rastlinu
Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Mierne zalievame aj pri pestovaní v kvetináči
Substrát - rastlina preferuje rašelinový substrát
Hnojenie - brečtan pestovaný v kvetináči prihnojujeme pravidelne (cca raz za 14 dní) organickým hnojivom alebo hnojivom pre zelené izbové rastliny
Rozmnožovanie - množíme vegetatívne pomocou vrcholových odrezkov, ktoré necháme zakoreniť vo vode, a potom ich zasadíme do kvetináča s rašelinovým substrátom

Brečtan druhy

Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Niektoré odborné zdroje sa totiž nezhodujú na tom, či sa v niektorých prípadoch jedná o jednotlivé druhy alebo len ich varianty.

Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší – niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov. Niektoré druhy je možné pestovať aj ako izbové.Brečtan popínavý

Brečtan popínavý (Hedera helix)
Brečtan alžírsky (Hedera algeriensis)
Brečtan perzský (Hedera colchica)
Brečtan írsky (Hedera hibernica)

Ďalej sú to Hedera canariensis, Hedera cypria, Hedera iberica, Hedera maderensis, Hedera maroccana, Hedera nepalensis, Hedera pastuchowii, Hedera rhombea, Hedera azorica.


Hľadáte sadenice brečtanu do svojej záhrady? Vyberte si hneď z niekoľkých odrôd brečtanu popínavého v našom eshope


Ako sadiť brečtan

Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Sadenice môžeme buď zakúpiť alebo si ich predpestovať z mladých odrezkov, ktoré sme predtým nechali zakoreniť vo vode.

Ďalej postupujeme klasicky - pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom. Potom vložíme sadenicu, prikryjeme korene zeminou, utlačíme a rastlinu zalejeme.

Výsadbu brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ide totiž o rýchlo rastúcu a silne expanzívnu rastlinu; ak sa jej budete chcieť v budúcnosti zbaviť, môže to byť beh na dlhú trať.

Brečtan na plot

Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Smer rastu môžete ľahko regulovať.

Brečtan na fasáde

Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. V opačnom prípade budú drobné korienky brečtanu poškodenú fasádu ešte viac narúšať a tá môže následne pod ťarchou rastliny vo veľkom opadávať.

Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Týmto spôsobom sa do domu môže vyšplhať dokonca aj hlodavec.

Brečtan na kmeni stromu

Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Brečtan nie je parazit, ani poloparazit ako imelo napríklad, dokonca ani liana, ktorá škrtí jednotlivé konáre.

Brečtan na kmeni stromuJe to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie. Do kôry sa upevňuje pomocou prísaviek a malých korienkov, ale neprechádza do vnútra pod kôru a tak nenarušuje nič stromu ani mu nijako neškodí.

Negatívum, ktoré môže časom a vekom vzniknúť je, že sa bujne zazelená, prenikne až do koruny stromov a tak zatieni samotný strom, ktorý potom pomalšie rastie, prípadne má menej nových výhonkov, lebo brečtan mu tieni a nedostáva už dostatok svetla.

Ako strihať brečtan

Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. Pokiaľ rastie brečtan na miestach, z ktorých nechceme celý porast každoročne odstraňovať, môžeme vykonať iba rez výchovný a odstrániť prekážajúce výhony.

Brečtan v kvetináči

V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Na tento účel volíme druhy a odrody s drobnejšími listami, skvele vyzerajú aj panašované kultivary.

Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Brečtan je preto ideálnym adeptom na dekoráciu jesenných nádob osadených rôznofarebnými vresmi, vresovcami a heucherami.

Brečtan izbový

Pestovanie brečtanu v kvetináči je teda pomerne bežnou záležitosťou a rôzne druhy brečtanu v kvetináči s menšími, obvykle zaujímavo sfarbenými listami, nájdeme v každom hobby markete či väčšom záhradníctve.

Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku – do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla. Rastlinu pravidelne hnojíme a počas zimného obdobia jej doprajeme chladnejšie priestory.

Je brečtan jedovatý?

Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie.
 
TIP: Brečtany patria bezpochyby medzi najznámejšie popínavé druhy. Existuje ale mnoho menej známych popínavých rastlín, ktoré ho na záhrade aj v kvetináčoch skvele doplnia. Viac sa o nich dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Mandľa pestovanie - delikatesa z vlastnej záhrady

Autor: Monika Brešťanská 24. apríla 2023 Žiadne komentáre

Mandľa (Prunus dulcis) je opadavý strom z čeľade ružovitých, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a výživné plody – mandle. Sú príbuzné broskyniam, marhuliam a čerešniam, a vyžadujú aj podobné podmienky pre rast a starostlivosť.

Plody mandľovníku na stole s kladivkom na rozbíjanie škrupín 

Mandle pochádzajú z oblasti Stredného východu a juhozápadnej Ázie, kde boli pestované už pred tisíc rokmi. Dnes sa mandle pestujú vo veľkom množstve odrôd po celom svete, najmä v oblastiach s miernym podnebím, ako je Stredomorie, Kalifornia alebo Austrália.

Pestovanie mandľovníka môže byť náročnejšie ako pestovanie iných ovocných stromov, ale s pravidelnou a správnou starostlivosťou sa môžete tešiť na bohatú úrodu chutných mandlí aj v niektorých oblastiach u nás.

Odrody mandlí

‘Santa Caterina’

Jedná sa o samoopelivú odrodu, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Dobre zvláda aj mierne mrazy, hodí sa do našich vinárskych oblastí, kde bez problémov prezimuje. Vyznačuje sa sladkými a veľkými plodmi, ktorým predchádzajú ružovo sfarbené kvety.

‘Zora’

Čiastočne samoopelivá odroda. Kvety sa oproti iným kultivarom objavujú skôr a majú bielu farbu. Plody sú eliptické, úzke, stredne veľké, ich úroda je bohatá. U nás sa jej dobre darí vo vinárskych oblastiach a prakticky všade, kde plodia a prospievajú broskyne. Ide o kultivar odolný voči hubovým chorobám.

'Nonpareil'

Jedná sa o jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd mandlí na svete. Pochádza z USA a je známa pre svoje veľké, široké a ploché plody s tenkou šupkou. Táto odroda je veľmi obľúbená vďaka svojej vysokej produktivite, skvelej chuti a univerzálnosti - mandle z odrody 'Nonpareil' sa používajú ako na priamu konzumáciu, tak na výrobu mandľového mlieka, marcipánu alebo mandľových lupienkov.

'Carmel'

Táto odroda pochádza z Kalifornie a je obľúbená najmä pre svoju vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru a s mierne tvrdšou šupkou ako u odrody 'Nonpareil'. 'Carmel' sa často pestuje ako opeľovač pre iné odrody mandlí a je vhodný na priemyselné spracovanie, napríklad na mandle pražené alebo solené.

'Marcona'

Jedná sa o tradičnú španielsku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, okrúhle a mäsité plody s jemnou chuťou. 'Marcona' je často považovaná za "kráľovnú" medzi mandľami a je obľúbená najmä v Španielsku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú turron (mandľový nugát) alebo polvorones (mandľové sušienky).

'Ferragnes'

Táto odroda pochádza z Francúzska a je obľúbená pre svoju vysokú odolnosť voči mrazu a suchu. Plody sú stredne veľké, podlhovastého tvaru a s tvrdšou šupkou. 'Ferragnes' je vhodný na pestovanie v stredoeurópskych podmienkach a je často používaný ako opeľovač pre iné odrody.Plody mandľovníka na strome v škrupine a detail mandle po rozbití škrupiny

'Tuono'

Ide o taliansku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, podlhovasté plody s tenkou šupkou a výraznou chuťou. 'Tuono' je obľúbená najmä v Taliansku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú amaretti (mandľové sušienky) alebo cantucci (mandľové piškóty).

 

Hľadáte zaujímavý doplnok do vinice alebo záhrady v teplejších a nižších oblastiach? Mandle sú skvelou voľbou - odolné a kvalitné odrody mandlí nájdete aj v našom e-shope

 

Mrazuvzdorná mandľa

Niektoré odrody mandlí sú odolnejšie voči mrazu a dajú sa pestovať aj v chladnejších podmienkach. Pri výbere odrody vždy zohľadníme oblasť, v ktorej stromy vysádzame. Väčšina „mrazuvzdorných“ odrôd znesie teploty len okolo -5 °C. Pri dlhodobejších mrazoch sa môžu poškodiť aj tieto kultivary. Na pestovanie v našich podnebných podmienkach sa hodí napríklad odroda “All in One”. Aj tak sa však odporúča mandľovníky vysádzať skôr do vinárskych oblastí.

Pestovanie mandlí

Vhodné stanovište na pestovanie mandľovníkov je slnečné a chránené miesto s dobre priepustnou, hlinito-piesočnatou pôdou. Mandle preferujú neutrálnu až mierne zásaditú pôdu s pH 6,5-7,5. Pred výsadbou je vhodné vykonať základné hnojenie kompostom alebo záhradným hnojom.

Mandle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby nedošlo k uhnívaniu koreňov. V období vegetácie je vhodné zálievku kombinovať s hnojením, napríklad pomocou tekutých hnojív na báze draslíka a fosforu.

Hnojenie mandlí by malo prebiehať pravidelne od jari do jesene. Na jar je vhodné použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov a konárov. V priebehu vegetácie je potrebné prihnojovať hnojivami s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú kvitnutie a rodivosť.

Mandle sú náchylné na niektoré choroby a škodce, ako je monilióza alebo vošky. Na prevenciu je dôležité udržiavať čistotu okolia stromu, pravidelne odstraňovať opadané listy a plody.

Pestovanie mandľovníka má však aj svoje nevýhody. Stromy potrebujú veľa vody, čo môže byť problém v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Paradoxne práve v takých oblastiach sa pestuje najviac mandľovníkov na svete, príkladom môže byť napríklad Kalifornia.

Rez mandle

Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu stromu, kompaktný vzhľad a pro dosiahnutie čo najväčšej úrody. Rez by mal byť vykonávaný v období pokoja, teda v zimnom období.

A ako strihať mandľu? Pri reze je dôležité odstrániť prekrývajúce sa vetvy, aby bol strom dobre presvetlený. Odstráňte tiež poškodené, choré vetvy a staré neplodiace vetvy, aby sa podporil rast nových plodných vetví.

Kedy strihať mandľovník

Ako už bolo spomenuté, rez mandľovníka by mal prebiehať v období pokoja, teda v zimnom období. Ideálna doba pre rez je od decembra do februára, kedy strom stráca listy a je možné lepšie vidieť jednotlivé vetvy.

Plod mandľovníka

Plody mandľovníka, známe ako mandle, sú obľúbené po celom svete vďaka svojej výživnej hodnote a širokému využitiu v kuchyni. Mandle sa skladajú z jedlého semena obklopeného tvrdým orieškom a zelenou dužinou.

Detail na rozkvitnutú vetvičku mandľovníkaMandle sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu E, ktorý podporuje zdravie kože a vlasov, a vitamínu B2, ktorý pomáha udržovať energiu v tele. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, fosfor a draslík. Mandle sú tiež dobrým zdrojom bielkovín a vlákniny.

V kuchyni sa mandle používajú v celom rade pokrmov a receptov. Môžeme ich jesť surové alebo pražené, pridávať ich do müsli, jogurtu či šalátov. Mandle sa tiež spracovávajú na mandľovú múku, ktorá je bezlepkovou alternatívou k pšeničnej múke a je vhodná pre osoby trpiace celiakiou. Mandľové mlieko je rastlinnou náhradou kravského mlieka a je obľúbené medzi vegánmi a ľuďmi s intoleranciou laktózy.

Mandle majú aj svoje miesto v kozmetike, kde sa z nich získava mandľový olej. Tento olej je bohatý na vitamín E a má hydratačné a regeneračné účinky na pokožku. Je vhodný na citlivú pokožku a často sa používa ako základ pre masážne oleje.

Nevýhodou je, že orechy obsahujú amygdalín (ten je hlavne v takzvaných mandliach horkých), ktorý sa v tele premieňa na kyanid. Konzumácia veľkého množstva surových mandlí môže byť preto nebezpečná, avšak pražením sa tento jed odstraňuje.

Kvet mandľovníka

Mandľa je okrem iného známa aj svojimi nádhernými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar. Kvety nielenže dodávajú stromu krásny vzhľad, ale kvitnúca mandľa tiež láka rôzne opeľovače od včiel, cez čmeliakov až po motýle.

TIP: Doplňte si záhradu niektorým z menej tradičných druhov ovocia. Zvoľte napríklad dulu, muchovník alebo mišpuľu. Rady, ako pestovať práve mišpuľu, nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Hamamel - neobyčajná zimná ozdoba záhrady

Autor: Monika Brešťanská 17. apríla 2023 Žiadne komentáre

Hamamel (Hamamelis) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý pochádza z čeľade Hamamelidaceae. Táto rastlina je známa pre svoje atraktívne žlté, oranžové alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci zimy alebo na začiatku jari, často ešte predtým, než sa objavia listy.

Vetvička rozkvitnutého hamamelu žltej fraby - detail

Kvety majú charakteristický tvar s tenkými, povrazovitými okvetnými lístkami a vydávajú príjemnú vôňu.
Listy hamamelu sú striedavé, obvykle eliptického tvaru a na jeseň sa menia na žiarivé odtiene žltej a oranžovej farby.

Krík hamamel je tiež cenený pre svoju liečivú hodnotu, pretože obsahuje látky s protizápalovými a adstringentnými účinkami. Rastlina sa často pestuje ako okrasná drevina v parkoch a záhradách, obľúbená je najmä pre svoju schopnosť kvitnúť aj počas zimného obdobia.

Hamamel pestovanie

Pestovanie hamamelu je pomerne jednoduché a nevyžaduje veľa námahy, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre záhrady.
Hamamel preferuje mierne podnebie a rastie najlepšie v pôdach s dobrou drenážou a mierne kyslým pH. Ideálne stanovište pre hamamel je polotieň alebo plné slnko, no rastlina je schopná tolerovať aj tienistejšie podmienky. Hamamel je pomaly rastúci ker, ktorý môže dosiahnuť výšku 3-4 metre a šírku 2-3 metre.

Pri výsadbe hamamelu je dôležité zaistiť dostatok priestoru pre rast a rozvoj kríka. Rastlina by mala byť vysadená do hĺbky koreňového balu a zavlažovaná pravidelne, kým sa nezakorení. Neskôr je hamamel voči suchu pomerne odolný.Detail kvetu hamamelu prostredného v žltej a červenej farbe

Ker nevyžaduje časté hnojenie, ale na podporu rastu a kvitnutia je vhodné použiť pomaly uvoľňujúce hnojivo na jar. Rastlina tiež ťaží z mulčovania, ktoré pomáha udržať vlhkosť pôdy a chrániť korene pred mrazom.

Hamamel je známy svojimi liečivými vlastnosťami, najmä vďaka obsahu trieslovín a flavonoidov. V tradičnej medicíne sa používa pre svoje protizápalové a antiseptické účinky. Z kôry a listov hamamelu sa vyrába extrakt, ktorý sa používa v kozmetike a farmaceutickom priemysle.

Pestovanie hamamelu je skvelou voľbou pre záhrady s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkou údržbou a atraktívnym vzhľadom.

 

Kvety hamamelov prinášajú život do záhrady v čase, keď väčšina ostatných rastlín odpočíva. Ak si chcete tiež spestriť záhradu farebnými kvetmi uprostred zimy, kúpte si sadenice hamamelu, ktoré nájdete aj na našom e-shope

 

Rez hamamelu

Rez hamamelu je dôležitý pre udržanie jeho kompaktného tvaru a bohatého kvitnutia. Hamamel by mal byť prerezávaný každý rok na jar, predtým ako začnú pučať puky a než začne ker obrasť. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú dovnútra kríku. Mladé výhony môžete skrátiť o polovicu, aby sa podporil rast nových vetiev.

Druhy hamamelu

Existuje niekoľko druhov hamamelu, ktoré sa líšia svojim vzhľadom a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie druhy patria: hamamel japonský (Hamamelis japonica), hamamel jarný (Hamamelis vernalis), hamamel mäkký (Hamamelis mollis), hamamel virginský (Hamamelis virginiana), hamamel prostredný (Hamamelis × intermedia)

Hamamel prostredný

Detail jesenného sfarbenia listu hamamelu prostredného a kvety žltej a čevenej farby(Hamamelis × intermedia) je kríženec medzi dvoma druhmi rodu Hamamelis, konkrétne medzi hamamelom japonským (Hamamelis japonica) a hamamelom virginským (Hamamelis virginiana). Tento opadavý ker je u nás najviac pestovaným druhom a je známy pre svoje atraktívne kvety, ktoré sa objavujú v zimných mesiacoch.

Kvety hamamelu prostredného sú najvýraznejším prvkom tohto kríka. Vyvíjajú sa v tvare remienkov a majú výraznú vôňu. Farba kvetov sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po červenú, čo závisí od konkrétneho kultivaru. Kvitne obvykle od januára do marca, čo prináša živý prvok do záhrad počas zimného obdobia.

Listy sú striedavo usporiadané, eliptické až oválne, s pílovitým okrajom. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžova až červena, čo prispieva k celkovému estetickému vzhľadu kríka. Rastlina dorastá do výšky 3-4 metre a šírky 3-5 metrov, pravidelným rezom však môžete ker udržiavať aj kompaktnejší a vysadiť ho tak aj do menších záhrad.

Tento ker je vhodný pre solitérnu výsadbu, ako súčasť zmiešaných záhonov, prípadne ako súčasť živých plotov na ich spestrenie. Je tiež atraktívny pre opeľovače, ako sú včely a motýle, čo prispieva k biodiverzite záhrady.

Existuje mnoho kultivarov hamamelu prostredného, ktoré sa líšia farbou kvetov, veľkosťou a rastovými nárokmi. Medzi najznámejšie patrí 'Diane' s červenými kvetmi, 'Jelena' s oranžovými kvetmi a 'Pallida' alebo 'Arnold Promise' so žltými kvetmi.

TIP: Medzi nenáročné kríky, ktoré ozdobia vašu záhradu kvetmi, patrí napríklad aj nátržník. Viac o pestovaní nátržníka sa dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie zeleru

Autor: Monika Brešťanská 12. apríla 2023 Žiadne komentáre

Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. V stredoveku bol už zeler dôležitou poľnohospodárskou plodinou, ktorá nechýbala v žiadnej polievke ani omáčke.

Zeler vysadený v záhone

Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík. Vďaka tomu sa tiež využíval (a dodnes využíva) v ľudovom liečiteľstve.

Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti. Ako sa o túto zeleninu správne starať sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Ako pestovať zeler

Pestovanie zeleru nie je náročné, avšak vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje. Pre pestovanie zvoľte slnečné miesto.

Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Vršky buliev by mali byť stále odhalené, niekedy sa tiež odlamujú staré listy a odstraňujú horné korene.

Druhy zeleru

Existujú dva základné druhy zeleru - zeler stopkový a zeler buľvový.

Zeler stopkový sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Niekedy sa konzumujú aj s mladými listami.

Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu. Buľvy sú dobre skladovateľné a obsahujú množstvo vitamínov a minerálnych látok.

Hnojenie zeleru

Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní. Dôležité je najmä doplnenie bóru a horčíka, čím možno okrem iného predchádzať aj praskaniu buliev alebo napadnutiu niektorými chorobami.

Skladovanie zeleru

Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke. Zeler buľvový je možné uskladniť v piesku alebo rašeline v chladnej pivnici.Rastliny buľvového a stopkového zeleru

Predpestovanie zeleru

Zeler sa najlepšie predpestuje v nádobách vo vnútri domu alebo vo vykurovanom skleníku.

Kedy siať zeler? S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli.
Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C. Pestovanie zeleru zo semienka je pomerne zdĺhavé, na prvé lístky si počkáte aj štyri týždne.

 

Ak sa chcete pustiť do výsevu aj vy, kvalitné semienka zeleru nájdete v našom e-shope

 

Výsev zeleru

Semená zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Semená zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť, ideálne pomocou rozprašovača, aby sme minimalizovali ich vyplavenie.

Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Semená nevysievame priamo do záhona, pokiaľ nejde o záhon vo vykurovanom skleníku, nevyklíčili by.

Sadenie zeleru

Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Všeobecne platí, že tridsaťcentimetrové rozostupy sú minimum.

Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe. Krčok obvykle udržujeme odkrytý po celú dobu pestovania.

Ako vypestovať veľký zeler

Na vypestovanie čo najväčších buliev stačí dodržať pár pravidiel. Tým prvým je dostatok živín – pôda by mala byť ešte pred vysadením rastlín dobre vyživená kompostom. Počas vegetácie pridávame bylinné výluhy a Cererit, dôležitý je bór a horčík.
Nevyhnutný je dostatok vody, bez nej budú buľvy malé, dužina nebude správne šťavnatá a hľuzy môžu navyše praskať. Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy. Vhodné je tiež odstraňovať zeminu z hornej časti hľuzy a udržiavať záhon bez buriny, ktorý môže zeleru drahocenné živiny odoberať.

TIP: Zeler máte už predpestovaný alebo ste jeho výsev tento rok nestihli včas? Využite voľné miesto v záhonoch pre ďalšie druhy koreňovej zeleniny. Kedy vysádzať mrkvu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Gaštan jedlý pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 5. apríla 2023 Žiadne komentáre

Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, inými názvami tiež gaštanovník jedlý alebo len jedlý gaštan, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany. Tie sú jedlé a veľmi výživné, majú vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky.

Plody gaštanu jedlého

Jedlý gaštan si môžete vypestovať aj vo svojej záhrade, v nasledujúcich riadkoch vám poradíme, čo táto rastlina potrebuje.

Druhy gaštanov

Gaštan jedlý

V našom článku sa budeme venovať tomuto druhu - teda gaštanu jedlému, ktorého plody možno využiť v kuchyni. Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Tieto rozmery stromy dosiahnu počas svojho veľmi dlhého života, niektoré žijúce exempláre sú staré aj viac ako 500 rokov.

Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Pokiaľ teda chcete zbierať plody, je vhodné do záhrady umiestniť viac sadeníc.

Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Po dozretí semien obal praská a vypadávajú zrelé semená, ktorým hovoríme jedlé gaštany.Habitus gaštana jedlého a jeho plody

Výsadbu gaštanu do záhrady starostlivo zvážte a uistite sa, že žiadny člen vašej domácnosti netrpí alergiou na peľ, pretože gaštan je veľmi silným alergénom.

Pestovanie gaštanu jedlého

Ako pestovať jedlý gaštan? Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Nezabudnite, že sa jedná o pomerne mohutné stromy, ktoré potrebujú dostatok priestoru. Gaštanovník sa hodí skôr do väčších záhrad, sadov alebo parkov.

Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Gaštan dobre znáša sucho, správne zakorenené stromčeky už zalievať nemusíme.

Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. S plodmi môžeme pri množení semenami počítať najskôr za 20 rokov, ak si zakúpite štepenú sadenicu, úrody sa dočkáte podstatne skôr.

 

Láka vás vypestovať si vlastné chutné gaštany vo svojej záhrade? Sadenice gaštanu jedlého nájdete aj v našom e-shope

 

Gaštan konský

Pagaštan, divý gaštan, maďal iným názvom tiež pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, príbuzné však rastliny nie sú. Radíme ho do čeľade mydlovníkovitých. Jeho plody jedlé nie sú. Využíva sa ako okrasný strom a v nábytkárstve. Okrem toho je pagaštan konský dôležitou rastlinou pre včelárov aj pre ľudovú a modernú medicínu. Látky získavané zo semien, listov a ďalších častí stromu sa využívajú na výrobu mastí a ďalších liečiv.

Červený gaštan

Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) čiže pagaštan červený nie je s naším gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh radíme opäť do čeľade mydlovníkovitých. Oproti pagaštanu konskému má sýto ružové až červené kvety. Je tiež nižší a stretneme sa s ním menej často. Pestuje sa ako okrasná rastlina v parkoch.

Tahitský gaštan

Inocarpus, ľudovo zvaný ako tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých. Je to tropická rastlina, s ktorou sa u nás bežne nestretneme. Plody inokarpu sú jedlé a napríklad na tichomorských ostrovoch sa jedná o dôležitú poľnohospodársku plodinu.

Ako zasadiť gaštan

Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. Dno môžeme vysypať aj kompostom, ktorý mladý stromček pekne vyživí.Plody gaštanu jedlého

Kedy zasadiť gaštan? K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Ak by sme sa rozhodli pre pestovanie zo semien, vysievame ich na jar.

Kvitnúci gaštan

Kvety sa objavujú od mája do júna. Ide v podstate o jahňady, vyzerajú úplne inak ako kvety pagaštanov, s ktorými si ľudia gaštan jedlý často zamieňajú. Kvety tohto stromu sú nenápadné, drobné, zelenkastej farby.

Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými, cudzoopelivými kvetmi. Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome, pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Postačí tak vysadiť do záhrady jeden stromček.

Gaštan jedlý rez

Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. Tieto kroky sú dôležité pre správne utvorenie koruny.

V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Každý rez je nutné ošetriť štepárskym voskom.

Ako spoznať jedlý gaštan

Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Plody pagaštanu sú naopak uložené v dužnatejšom obale s menšími "hrotmi", ktorý má zelenú farbu.

Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštanu dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Pri konskom gaštane nájdeme v dužinatom obale jedno, nanajvýš dve okrúhle semená.

Ďalším znakom je potom samotný strom, konkrétne jeho listy. Pri konskom gaštane čiže pagaštane sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

TIP: Ďalším užitočným stromom do záhrady je napríklad orech kráľovský. Jeho plody sú veľmi zdravé a vyrastený strom navyše poskytne tieň v horúcich letných dňoch. O pestovaní orecha sa viac dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
  • Bobkový list pestovanie
    23. septembra 2024
    V prvom rade je dôležité kontaktovať miesto, kde ste zakúpili a upozorniť ich na problémy...
  • Bobkový list pestovanie
    23. septembra 2024
    Dobrý deň, v máji som kúpil v záhradníctve dva kvetináče s už vyrastenými rastlinami...
  • Bobkový list pestovanie
    4. septembra 2024
    Ťažko posúdiť bez fotografie, skúste nám poslať fotky, pravdepodobne však pôjde o škodcov...
  • Bobkový list pestovanie
    4. septembra 2024
    Mám asi 15 ročný vavrín. do teraz bol v poriadku. No začali sa mu krútiť listy a vyzerá ako...
  • Hurmikaki - návod na pestovanie
    1. septembra 2024
    Dobrý deň, záleží od toho, aký stromček kúpite, či špičiak 1-2 ročný, alebo stromček...
Archív blogu