+421 948 199 109

októbra 2023

Cuketa pestovanie - čo robiť pre bohatú úrodu

Autor: Hana Smětáková 31. októbra 2023 Žiadne komentáre

Cukety zvládne hravo pestovať aj úplný začiatočník. Jedná sa o obľúbenú a vyhľadávanú plodovú zeleninu, ktorú môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Aké druhy cukety existujú a ako na úspešné pestovanie?

Pečená cuketa na tácke nakrájaná na kolieska

Druhy cukiet

Cuketa je vzdialenou príbuznou klasickej tekvice. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ počas 15. storočia doputovala aj k nám do Európy. Vtedy sa ale jednalo o iný druh, konkrétne o tekvicu obyčajnú. Jej podlhovastý zelený kultivar podobný uhorke bol pritom vyšľachtený v Taliansku. Jej názov je odvodený od talianskeho „zucca“, čo v preklade znamená tekvica.

Jednotlivých odrôd cukety existuje mnoho, vďaka čomu pestovatelia rozhodne majú z čoho vyberať. Spomenúť môžeme napríklad odrodu Striato d’Italia, ktorá zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí.

Popularite sa teší aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru Tondo di Piacenza s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním.

Cuketa Golden Rush na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Odroda Bianca di Trieste ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar. Spomenúť môžeme aj francúzsku odrodu kríčkovej cukety s označením Verte des Maraîchers, ktoré sa niekedy kvôli tvaru plodov prezýva cuketa veľryba.

 

Zaobstarajte si semienka cukiet a pustite sa do výsadby. U nás si môžete vyberať hneď z niekoľkých populárnych druhov

 

Pestovanie cukiet

Ako sme už spomínali, pestovanie cukiet je skutočne jednoduché. Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.

Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. Na hnojenie môžete používať rastlinné výluhy bohaté na draslík alebo organické hnojivá.Detail kvetu cukety a rôzne farebné druhy cukiet

Predpestovanie cukiet

V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Potrebovať na to budete nádoby s priemerom aspoň 10 cm. Pamätajte na to, že korienky cukety potrebujú dostatočné množstvo priestoru. Do voľnej pôdy ich môžete premiestniť v momente, keď už nehrozia posledné mrazíky.

Pestovanie cukety v kvetináči

Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko.

Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy. Aby ste tomu predišli, môžete na dno umiestniť napríklad vrstvu štrku, perlitu alebo keramzitu.

Vertikálne pestovanie cukiet

Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené.

K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Následne môžete cuketu zasadiť do pôdy či kvetináča.

Zaštipovanie cukiet

Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko). Vrcholové výhonky sa pritom zaštipujú v momente, keď cukety začnú oporu prerastať.

Kedy zberať cukety

Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice.

Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.

TIP: Cukety sa hojne využívajú napríklad v talianskej kuchyni, kde dopĺňajú mnohé pokrmy z paradajok. Prečítajte si, ako na pestovanie obľúbených paradajok a buďte pripravení na nadchádzajúcu sezónu.

Pestovanie čerešní - všetko pre bohatú úrodu

Autor: Hana Smětáková 24. októbra 2023 Žiadne komentáre

Kto by nemiloval čerešne. Toto ovocie sa právom radí k symbolom toho pravého leta. Či už si na nich s radosťou pochutnáte len tak, alebo sa ich rozhodnete pridať do obľúbenej bublaniny, určite neurobíte chybu. Ako na pestovanie čerešní, aby ste si mohli užiť skutočne bohatú úrodu priamo na vašej záhrade?

Drevená miska plná zrelých čerešní

Druhy čerešní

Čerešňa patrí do čeľade Rosaceae - ružovitých. Existuje pritom nepreberné množstvo kultivarov čerešní, ktoré je možné pestovať v záhrade. Všeobecne sa čerešne rozdeľujú na takzvané chrupky a srdcovky. Chrupky sú chrumkavejšie a kyselkavejšie, zatiaľ čo srdcovky sú charakteristické skôr svojou šťavnatosťou a sladšou chuťou.

Dôležitý je aj správny výber podpníka. Do menšej záhrady vyberajte samoopelivé druhy a nízke podpníky. Pre veľké záhrady môžete zvoliť podpník z čerešne vtáčej. Čerešne sú väčšinou cudzoopelivé. Pre bohatú úrodu treba teda vysadiť dva stromy a zvoliť vhodného opeľovača pre daný kultivar. Zistite viac o tom, aké voliť podpníky pre čerešne v našom článku.

Chrupky

Medzi odrody zo skupiny chrupiek je možné zaradiť napríklad čerešňu Napoleonovu, ktorá je vhodná skôr pre chránené polohy. Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, potom sa vám odvďačí svojimi veľkými a atraktívnymi plodmi.

Do vyšších a chladnejších polôh je vhodná napríklad čerešňa Hedelfingenská, ktorá patrí všeobecne medzi otužilejšie čerešne. Jej plody sú tmavo hnedočervené.

Čerešňa Burlat nemá zvláštne nároky na pôdu, avšak vyžaduje teplé a slnečné stanovište dobre chránené pred vetrom. Medzi veľké výhody tejto čerešne možno zaradiť fakt, že jej plody nemajú tendenciu vplyvom dažďa praskať.

Čerešňa Van ponúkne veľkú výnosnosť, pričom sa skvele hodí do rôznych oblastí a pôd. Je tiež odolná voči mrazu.

Čerešňu Sam môžete zasadiť na prakticky všetky stanovištia. Je však trochu citlivejšia na mráz a občas môže praskať.

Srdcovky

Medzi populárne odrody z kategórie srdoviek môžeme zaradiť čerešňu Karešovu, ktorej sa bude dariť najmä na teplých stanovištiach. Vyžaduje dostatok vlahy, ale nemá tendenciu trpieť červivosťou či vrtivkou čerešňovou.

Čerešňa Gaštanka je skvelou voľbou pre priamu konzumáciu. Pôdu je možné voliť stredne ťažkú, pričom tento ovocný strom odoláva mrazu. Plody nemajú tendenciu príliš praskať.

Čerešňa Rivan sa radí k najskorším srdcovkám. Z hľadiska pôdy vyžaduje stredne ťažký variant, staviť môžete na chladnejšiu polohu. Plody len málo praskajú a táto čerešňa je taktiež veľmi odolná voči mrazu.

Vhodní opeľovači čerešní:

Tabuľka s prehľadom odrôd čerešní a ich vhodných opeľovačov

Všetky višne sú samoopelivé.


U nás nájdete lahodné odrody čerešní a višní, ktoré sú pripravené na pestovanie vo vašej záhrade. Zaobstarajte si obľúbnú odrodu a pustite sa do výsadby

 

Ako zasadiť čerešňu

Čerešňa má rada teplú hlbokú pôdu s dostatkom vápnika. V čase kvitnutia je citlivá na mrazíky a rovnako tak jej nerobia dobre ani veľké mrazy v zimných mesiacoch. Rovnako sa jej príliš nedarí v premokrenej pôde.

Pred samotnou výsadbou čerešne do záhrady treba odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (aspoň na dve hodiny). Pamätajte na to, že väčšina mladých stromčekov potrebuje v ranej fáze oporu, použiť môžete kôl. Pôdu nezabudnite dôkladne zaliať. Po vsiaknutí vody je možné ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím. A kedy sadiť čerešňu? Buď na jar, alebo na jeseň. V chladných oblastiach a na severe odporúčame výsadbu voľnokorenných stromov na jar.

Ako hlboko zasadiť čerešňu

Pre výsadbu čerešne samozrejme bude potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť primeraná veľkosti koreňov, ktoré strom má. Všeobecne môžeme povedať, že by jama mala byť zhruba 40 cm hlboká a 70 cm široká.

Ako vypestovať čerešne z kôstky

Ak si chcete vypestovať čerešňu z kôstky, postupujte nasledovne. Akonáhle čerešňu skonzumujete, kôstku dôkladne očistite. Následne ju nechajte na suchom a teplom mieste vyschnúť. Vyhnite sa ale tomu, aby ste ju umiestnili na priame slnečné svetlo.Kvet čerešne a jej dozreté plody

Vysušenú kôstku zabaľte do mierne vlhkého papierového obrúska. Následne ju vložte do igelitového vrecka alebo sklenenej nádoby a umiestnite do pivnice alebo chladničky zhruba na 3 mesiace. Pravidelne ale kontrolujte, či nedochádza ku klíčeniu. Ak nejaké klíčky objavíte, odstráňte ich.

Po troch mesiacoch kôstku vezmite a vložte ju do misky či plytkého kvetináča. Semienko nedávajte príliš hlboko a čo sa týka pôdy, voľte skôr piesočnatú zmes. Takto zasadenú kôstku môžete umiestniť na okenný parapet, alebo do skleníka. Pamätajte na to, aby na ňu po celý deň svietilo slniečko a aby mala dostatok tepla. Dajte si tiež pozor na to, aby pôda nevyschla.

Zhruba po dvoch týždňoch by ste mali zaznamenať rast sadenice. Akonáhle povyrastie a bude mať dva rady listov, môžete ju presadiť do väčšieho kvetináča. K presadeniu na záhradu však pristúpte až po roku na jar. Takto vypestovanú čerešňu umiestnite na plné slnko.

Kedy strihať čerešňu

K strihu čerešne je najlepšie pristupovať v čase vegetácie. To znamená buď neskôr na jar, od začiatku doby kvitnutia do doby odkvitnutia, alebo počas zberu plodov či tesne po zbere. Práve v čase vegetácie je totiž strom najvitálnejší a tieto zásahy dokáže lepšie a rýchlejšie zaceliť ako počas kľudového obdobia.

Rez čerešne

K prvému rezu čerešne spravidla dochádza hneď po výsadbe a zasadení stromu. Ide o takzvaný výchovný rez, ktorý určuje, ako bude strom vyzerať. Nasleduje rez udržiavací, ktorého cieľom je podporiť kondíciu stromu. Mal by zodpovedať prirodzenému stavu a rastu daného druhu.

Kedy prerezávať čerešňu

Počas prerezávania čerešne strom zbavujeme poškodených, slabnúcich či umierajúcich vetiev. Zároveň je možné odstrániť choré či hmyzom napadnuté časti stromu. Tento rez je vhodné vykonávať počas vegetačného obdobia.

Jarný rez čerešne

Pokiaľ sa chcete pustiť do jarného rezu čerešne, robte ho najskôr v plnom kvete. V rámci tohto kroku môžete formovať tvar koruny, aby sa do nej dostalo čo najviac slnka. Zároveň môžete týmto spôsobom podporiť, aby sa vetvy svojou vlastnou váhou neohýbali smerom dole.

Oproti tomu počas leta môžete odstraňovať nové prírastky, ktoré rastú priamo nahor či do strán, a ktoré križujú ostatné vetvy. Pri letnom reze čerešne je možné tiež odstrániť všetky nepotrebné letorasty.

Pestovanie višne je prakticky totožné

Pestovanie višne je v mnohom podobné ako v prípade čerešne. Predsa len sa jedná o veľmi príbuzné ovocné stromy. Len višňa v porovnaní s čerešňou nie je taká náročná na podmienky prostredia. Rovnako ako čerešňa ale nemá rada studené a uzavreté polohy. Spôsob vykonávania rezu je u čerešní a višní totožný. Nelíši sa ani spôsob pestovania z kôstky a následného sadenia do pôdy.

TIP: Čo tak si okrem čerešne do záhrady zasadiť napríklad taký figovník? Túto sladkú pochúťku je ľahké si zamilovať. Prečítajte si všetko o pestovaní figovníka.

Chren pestovanie - pálivá delikatesa z vlastnej záhrady

Autor: Hana Smětáková 16. októbra 2023 Žiadne komentáre

Štipľavá surovina s charakteristickou chuťou, ktorá nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni. Presne taký je chren, ktorého pestovanie hravo zvládnu aj začiatočníci. Dariť sa mu bude nielen v záhradnom záhone, ale aj v kvetináči alebo napríklad PVC trubke. Zistite, ako ho zasadiť a kedy je ten správny čas na jeho zber.

Vysadený chren v záhrade

Pestovanie chrenu

Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni. Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.

Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm. Ich hmotnosť môže dosahovať až 500 gramov.

Výsadba chrenu

Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným. Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.Koreň chrenu a pohľad na listy v záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky. Zeminu späť prihrnieme a celý postup ďalej zopakujeme v lete.

 

Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Je nenáročný a s jeho pestovaním si poradí prakticky každý

 

Pestovanie chrenu na záhrade

Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom. Pamätajte na to, aby ste rastline dopriali dostatok miesta, pretože jej koreňový systém môže byť skutočne bohato rozvetvený.

Pestovanie chrenu v nádobe

Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“. Z hľadiska veľkosti voľte kvetináč s výškou aspoň 40 cm a priemerom 40 až 60 cm.

Pestovanie chrenu v pvc trubke

Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov. Rastlina totiž v takom prípade nemá ako vypúšťať bočné výhony.

Kedy sa zberá chren

Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice. Pri uložení v chladničke má chren tendenciu rýchlo vyschnúť a stratiť arómu.

Ako pestovať wasabi

Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.

TIP: K jesennému obdobiu neodmysliteľne patrí nielen chren, ale aj tekvica. Zistite, ako na úspešné pestovanie tekvice a vyberte si odrodu, ktorá vám bude najviac vyhovovať.

Gypsomilka - pestovanie zvládnu aj začiatočníci

Autor: Hana Smětáková 9. októbra 2023 Žiadne komentáre

Gypsa (alebo aj nevestin závoj či latinsky Gypsophila) dostala svoje označenie podľa podobnosti jej drobných kvetov s čipkou typického závoja nevesty. Radí sa do čeľade klinčekovitých, jej pestovanie je pomerne jednoduché a vašu záhradu skvele zmení. Dobre sa bude vynímať aj vo váze.

Trs gypsomilky s bielymi kvetmi v záhrade

Gypsomilka metlinatá

Medzi populárne pestované vytrvalé druhy sa radí gypsomilka metlinatá (latinsky Gypsophila paniculata), ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm. Na prvý pohľad zaujme svojimi jednoduchými drobnými bielymi kvetmi. Tento druh má podobu košatého a bohato rozvetveného trsu.

Gypsomilka metlinatá sa skvele hodí do rôznych druhov záhrad. Pestovať ju môžete ako voľne, tak aj v nádobách. Po rozkvitnutí je vhodná na rez a následné použitie vo vázach, prípadne si ju môžete tiež usušiť do rozmanitých sušených aranžmánov.

Ako na pestovanie gypsomilky metlinatej

Z hľadiska substrátu voľte hlbokú a vápenitú pôdu. Za suchého leta pamätajte na pravidelnú zálievku. Gypsomilky krásne kvitnú zhruba od júna do augusta. Aby sa však rastlina príliš nevysilovala, je vhodné odkvitnuté kvety ostrihať. Stanovište voľte plne oslnené. Pamätajte tiež na to, aby ste rastlinu nikdy neprikrývali lístím, radšej použite čečinu.

Pokiaľ si chcete rastlinu vypestovať zo semienok, môžete k ich výsevu pristúpiť v marci až júni. Použiť je možné buď výsevné hrantíky, alebo parenisko s teplotou okolo 15 °C. Vyrastené sadeničky môžete na stanovište premiestniť v júni či júli.

Nevestin závoj pestovanie v kvetináči

Gypsophila pestovanie zvláda aj v nádobách, vďaka čomu skvele vynikne napríklad na balkónoch či terasách. V zime však treba dávať pozor na vyššiu vlhkosť v nádobe, ktorá jej môže škodiť.Druhy gypsomilky v ružovej a bielej farbe

Na čo sa nevestin závoj používa

Vetvičky gypsomilky nachádzajú uplatnenie pri tvorbe najrôznejších aranžmánov. Skvele dopĺňajú napríklad kytice zložené z ruží. Vetvičky treba odstrihnúť skôr, než sa kvety rozvinú (v opačnom prípade by vám opadali). Potom ich môžete umiestniť do vázy s malým množstvom vody, kde budú pomaly zasychať a držať si tvar.

 

Netradičná trvalka gypsophila môže zdobiť aj vašu záhradu. Vyberte si z našej ponuky kvalitných semienok alebo rastlín


Gypsomilka plazivá

Druhým obľúbeným druhom je gypsomilka plazivá (Gypsomila repens). Na rozdiel od gypsomilky metlinatej sa jedná o nízku kobercovú skalničku, ktorá kvitne drobnými ružovými kvetmi. Dorastá do výšky iba 20 cm a rastie teda skôr pri zemi. Jeho šírka sa pohybuje medzi 30 až 50 cm. Vo voľnej prírode môžete na gypsomilku plazivú naraziť v severných a južných vápencových Alpách, v Karpatoch alebo napríklad v pohorí severného Španielska.

Tento druh gypsomilky nachádza v záhradách uplatnenie najmä v skalkách alebo suchých múrikoch. Skvele tiež obzvláštnia kaskádovité svahy, kde sa pekne rozprestiera a visí. Vďaka svojej veľkej prispôsobivosti sa pritom hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Ako na pestovanie gypsomilky plazivej

Pokiaľ vo svojej záhrade zatúžite práve po tejto rastline, doprajte jej ideálne slnečné stanovište. Spravidla ale dobre znáša aj polotieň. Z hľadiska pôdy preferuje hlinitopiesčité pôdy s obsahom vápnika. Substrát tiež môže byť mierne kyslý. Vyhovuje jej skôr suchšia pôda, so zálievkou to preto rozhodne nepreháňajte.

Pestovanie gypsomilky plazivej aj metlinatej zo semienka prebieha prakticky rovnako u oboch druhov. Pamätajte na to, že do múrikov či skaliek sa vysádza vždy po jednom kuse. Rastlina totiž na svoj rast potrebuje dostatok priestoru.

TIP: Gypsophila sa v záhrade skvele kombinuje aj s najrôznejšími nízkymi či vysokými trávami. Zistite viac o tom, aké okrasné trávy sú dostupné v našom e-shope.

Liečivé bylinky, poklady našich záhrad - časť 3.

Autor: Hana Smětáková 2. októbra 2023 Žiadne komentáre

Zasaďte si v záhrade bylinky, vďaka ktorým ozvláštnite vaše pokrmy alebo si z nich napríklad pripravíte lahodné hrejivé čaje. V prvej časti článku sme sa zamerali na pestovanie bazalky a medovky. V druhom diele sme si povedali viac o pestovaní tymiánu a mäty. A v dnešnej tretej časti sa budeme sústrediť na ďalšie dve populárne bylinky, a to šalvia a yzop.

Mix liečivých byliniek zasadených v kvetináči

Šalvia pestovanie

Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.

Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).Rôzne farebné odrody šalvie

K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Preto jednotlivé sadenice umiestnite približne 40 cm od seba.

Vyberte si semienka z našej ponuky a pustite sa do pestovania nádherne voňajúcej šalvie aj vy.

Šalvia druhy

Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Stretnúť sa môžete aj so šalviou praslenatou, šalviou rozmarínou alebo napríklad šalviou lepkavou.

Šalvia pestovanie v kvetináči

Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. Šalvia v kvetináči vydrží zhruba 4 až 5 rokov, potom je nutné vysadiť nové rastlinky.

Šalvia prezimovanie

V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.

Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať. Na tento účel využite prikrývku (napríklad v podobe čečiny), vďaka čomu bude rastlina chránená pred mrazom.

Yzop pestovanie

Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.

Yzop lekársky, celá rastlina a zväzok yzopu na kuchynskej doskeYzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.

Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Keďže má yzop veľké množstvo vetvičiek a lístkov, je vhodné ho zasadiť na pozemok bez vytrvalých burín.

Zaobstarajte si semienka a sadenice yzopu a zasaďte si túto krásnu bylinku vo svojej záhrade, na terase či balkóne

Yzop lekársky

Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.

Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Ideálne je yzop zbierať v čase kvetu.

Sušenie yzopu

Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.

TIP: Populárnou bylinkou v záhradách je aj bobkový list, ktorý nájde v kuchyni široké uplatnenie. Zistite, ako na správne pestovanie bobkového listu.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu