augusta 2022

Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Poznáme ju podľa tuhých, ostnitých listov a sýtočervených bobuľovitých plodov.

Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Pre všetkých zástupcov však platí, že ich plody sú pomerne dosť toxické.

Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. V angličtine cezmíny poznáme pod názvom „holly“ – zaujímavosťou potom je, že práve z tohto mena vznikol názov jedného z najznámejších miest USA – Hollywood.

Ako pestovať cezmínu?

Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky – pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Priame slnko im príliš nesvedčí, a to najmä v zime.

Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte.
Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Pokiaľ z nej vytvoríte živý plot, nepreniknú cez neho nielen nečistoty, ale v prípade ostnolistých odrôd ani nevítaní hostia.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Potom ich môžeme namočiť do stimulátora kedy rýchlejšie zakorenenia a spodným koncom zapichnúť do kvetináča so zmesou záhradného substrátu a rašeliny.

Cezmína druhy

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) – ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Z odrôd tohto druhu môžeme spomenúť napríklad odrody ‚Alaska' alebo ‚Argentea Marginata' s bielo-zelenými listami.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) – jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Medzi obľúbené odrody patrí „Fastigiata“ alebo „Golden Gem“.

Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) – tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Obľúbenou odrodou je napríklad ‚Golden King' so zlatistými okrajmi listov.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis), cezmína Pernyova (Ilex pernyi), cezmína praslenitá (Ilex verticillata) alebo cezmína americká (Ilex opaca).

Radi by ste svoju záhradu skrášlili jedným z týchto krásnych kríkov, prípadne z nich rovno vytvorili pôsobivý živý plot? Vyberajte z obľúbených druhov a odrôd cezmíny na našom e-shope

Kvet cezmíny

Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvety sú opeľované hmyzom, produkujú totiž množstvo sladkého nektáru, ktorý opeľovače láka.

Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Plod je prudko jedovatý, preto sa neodporúča mať kríky v záhradách, v ktorých sa pohybujú malé deti.

Cezmína na kmienku

Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Ak sa na vrúbľovanie mladého kríka na podpník necítite, je možné rastlinu v tejto úprave už zakúpiť. Nie je to však nič zložité a postupuje sa rovnako ako pri vrúbľovaní iných rastlín – zvolíte si vhodný podpník, z materského kríka odrežete asi 4 životaschopné vetvy a priložíte ich za kôru podpníka priamo v jej vrchnej časti. Všetko potom dobre stiahnite fóliou alebo štepárskou páskou.

Ako rezať cezmínu?

Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. , na ktorých sa neobjavujú listy, alebo príliš tenké vetvičky, ktoré budú za pár týždňov z kríka opäť vyčnievať.

Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá. Pokiaľ chcete ker tvarovať podobne ako napríklad buxus, je cezmína tou pravou voľbou.

TIP: Medzi ďalšie okrasné kríky, ktoré ozdobia záhradu nielen svojimi listami, ale aj plodmi, patria napríklad hlohyne. Viac o pestovaní hlohyne šarlátovej nájdete v tomto článku.

Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot. Okrem farebných kvetov ponúka príjemný zážitok aj listy - tie môžu mať svetlú aj tmavú farbu, alebo byť dokonca panašované.

Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Dorásť však môže do výšky aj dva metre a vašu záhradu bude zdobiť až 50 rokov!

Ako pestovať vajgelu

Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Ide o vytrvalý a mrazuvzdorný ker, ktorý si dokáže poradiť s rôznymi podmienkami, a preto sa s vajgelou stretneme v záhradách takmer po celom svete.

Vyžaduje mierne vlhkú, výživnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Ak by sme sa rozhodli pre množenie kríka, robíme tak drevitými odrezkami zasadenými priamo vonku do pôdy. Škodcovia si na kríku obvykle nepochutnávajú, rovnako tak je odolná proti chorobám.

Kvitnutie vajgélie

Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvončekovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Objavujú sa však aj na vrcholkoch zrezaných výhonkov.

Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra. Po celý čas lákajú do záhrady motýle, včely a ďalšie užitočné opeľovače.

Vajgela druhy

Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia výškou, tvarom koruny, farbou a veľkosťou kvetu alebo vzhľadom listov. Poďme si uviesť niektoré z najobľúbenejších kultivarov:

'Nana Purpurea' - pomerne nízky ker s veľmi tmavými listami a fialovo-ružovými kvetmi
'Albiflora' - vajgélia nežného vzhľadu so svetlo zelenými listami a snehobielymi kvetmi
'Red Prince' - zriedkavejšie rastúci ker so sýtočervenými kvetmi
'Variegata' - previsnutá odroda, kvety majú ružovú až svetlo fialovú farbu
'Alexandra' - jeden z najzaujímavejších kultivarov, ktorý sa vyznačuje hnedými listami, ktoré dopĺňajú ružové kvety
'Bristol Ruby' - vyšší ker s tmavými listami a sýto purpurovými kvetmi

Nádherne kvitnúce a overené odrody vajgélie  nájdete aj v našom e-shope

Vajgela strihanie

Strihanie vajgélie by sme mali vykonávať pravidelne – rastlina dobre obráža aj po radikálnejšom strihu, navyše tvarovanie vajgélie do živých plotov strihanie mladých vetvičiek priamo vyžaduje.

Ako strihať vajgelu? Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Ide o ideálne obdobie na výchovný rez pri kvitnúcich okrasných plotoch.

Vajgelia na kmienku

Pestovanie kríkov rôznych druhov na kmienku je veľkým hitom – v záhrade vyzerajú skvele a upravene. Navyše poskytuje dostatok priestoru pri zemi pre ďalšie rastliny. Tiež vajgéliu možno týmto spôsobom pestovať. Docieliť to môžeme buď pravidelným tvarovaním mladého kríka alebo vrúbľovaním.

Ak sa rozhodnete pre tvarovanie, v prvých 2 až 3 rokoch ponechajte iba jeden najsilnejší výhonok rastúci vzpriamene a zvyšok vždy odstráňte. Keď má výhonok viac ako meter, necháme narásť korunu. Nezabudnite pravidelne a dôkladne odstraňovať obrasť na kmienku.

TIP: Milujete rozkvitnutú záhradu, ktorá hrá všetkými farbami, ale starostlivosť o letničky vás príliš neláka? Stavte na kvitnúce okrasné dreviny, v článku sa dozviete niečo viac o ich výbere a pestovaní.

Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Na Slovensku sa vo voľnej prírode stretneme iba s jedným pôvodným druhom – borievkou obyčajnou.

Drevina sa u nás najčastejšie pestuje ako okrasná, u niektorých druhov aj pre plody alebo pre vzácne a vonné drevo.

Pestovanie borievky

Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.
Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Borievky by sme počas ich života nemali presádzať, preto si umiestnenie dobre premyslite.

Borievka v kvetináči

Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. U borievky pestovanej v kvetináči nesmieme zabúdať na pravidelné hnojenie, ktoré by malo prebehnúť aspoň dvakrát do roka.

Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Skvele vyzerajú aj poliehavé druhy.

Borievky druhy

Borievka obyčajná

(Juniperus communis) Jedná sa o druh, ktorý je pôvodný v našich končinách. Pestuje sa nielen ako okrasná drevina, ale aj pre svoje plody. Zo slovenskej prírody sa vplyvom ľudskej činnosti (zber borievok, výrub a úpravy krajiny) pomaly vytráca, jedná sa tak o chránený druh.

Borievka červenoplodá

(Juniperus oxycedrus) Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Ako už jeho názov napovedá, od ostatných druhov sa líšia farbou plodov, ktoré sú v tomto prípade sýto červené. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii. U nás sa však pestuje len ako okrasný ker.

Borievka čínska

(Juniperus chinensis) Pochádza z ázijského kontinentu a dorastá sa do výšky jedného až dvadsiatich metrov, v závislosti od spôsobu pestovania. V Ázii je často tvarovaný ako bonsaj.

Borievka netatová (chvojka)

(Juniperus sabina) Jedná sa o pomerne nízky ker s rozloženým habitusom. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest. Vzhľadom na to, že je rastlina jedovatá, sa ale od tohto spôsobu použitia už upustilo.

Borievka poliehavá

(Juniperus procumbens) Je pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie potom v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj, u nás dávajú pestovatelia skôr vyniknúť jeho prirodzenému vzhľadu. Borievka poliehavá je veľmi obľúbená aj medzi šľachtiteľmi; k dostaniu sú tak desiatky rozličných odrôd.

Borievka skalná (viržínska)

(Juniperus scopulorum) Jej domovom je severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov. Niektoré kultivary je zase vhodnejšie pestovať ako solitéry.

Pôdopokryvné borievky

Borievka šupinatá

(Juniperus squamata) Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny – odtiaľ pochádza jeho druhové meno. Pre svoju výšku sa dobre uplatní ako pôdopokryvná rastlina alebo skvele ozdobia skalky.

Borievka rozprestretá

(Juniperus horizontalis) Nízke kríky dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Len pozor na prerastanie buriny, ktorej borievka pomerne zle odoláva.

Ak vo všetkých druhoch a odrodách borievok tápete a neviete, po ktorom z nich siahnuť, vyberte si z našej ponuky osvedčených kultivarov borievok u nás

Je borievka jedovatá?

Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Jedlé sú iba zrelé šišky borievky obyčajnej.

Borievka plody

Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. Šišky sa používajú aj na výrobu destilátov ako je gin či borovička.

Kedy a ako strihať borievky

Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Borievky možno tvarovať aj ako bonsaje.

Borievka na kmienku

Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.

TIP: Potrebujete vyplniť aj tienisté kúty vašej záhrady? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme ihličnany do tieňa, ktoré budú tou pravou voľbou práve pre takéto miesta.

Nie len trvalky v záhrade vytvoria dokonalú kompozíciu. Sú to hlavne kry a stromy, ktoré tvoria samotnú hmotu, stenu, kulisu alebo kostru celej kompozície. Sú nápadné, meniace sa počas roka. Na jar dominujú zelenými rašiacimi listami, v lete kvetmi, na jeseň listami, ktoré sa postupne vyfarbujú a v zime dominujú hlavne stálozelené druhy alebo druhy so zaujímavou kôrou a habitusom.

Podľa veľkosti záhrady voľte aj vhodné stromy. Do veľkej záhrady môžete pokojne nakombinovať aj vysoké a košaté stromy. Do malej voľte globózne - guľovité tvary na kmienku alebo previsnuté kultivary.

Okrasné stromy do 3m

Malý priestor je síce určitým spôsobom rôzne obmedzovaný ale neznamená to, že v ňom nemôžete umiestniť aj jeden strom. Pre jeden strom na kmienku priestor určite nájdete. Môže byť v strede trávnika s kruhovým záhonom alebo niekde po obvode.

Vhodnými drevinami sú dreviny na kmienku, s naštepenou časťou vo výške 2-2,2m plus výška koruny.

Vhodné druhy: Catalpa bign. ´Nana´, Tilia cordata ´Green Spire´, Acer platanoides ´Globosum´, Carpinus betulus ´Fastigiata´, Crataegus laevigata Pauls Scarlet, Fagus sylvatica ´Dawyck Purple´ okrasné jablone napr. Malus Red Sentinel, sakury – Prunus serrulata Kanzan, Amanogawa, okrasné hrušky, jarabiny, sofory.

Na výber je naozaj veľa druhov. Stromy vyberajte podľa svetelných a pôdnych pomerov.

Okrasné dreviny na kmienku

Do tejto kategórie môžu patriť aj vyššie spomenuté. Ale môže ísť aj o bežné kry, ktoré sa okrem klasického tvaru dajú pestovať aj na kmienku. Jedná sa o okrasné ihličnany, naštepené na kmienku, s korunkou alebo previsnuté kultivary smrekovca.

Rôzne zaujímavé dreviny aj na kmienku nájdete v ponuke okrasných listnáčov v našom eshope

Na kmienku sú veľmi pekné borievky, tuje, borovice, červienky, krušpány, bršleny, mahónie.

Ker reprezentatívne druhy

Mnohé druhy sú naozaj nenahraditeľné. Nie len svojim habitusom a veľkosťou ale najmä kvetmi, ktoré zaujmú a prilákajú do záhrady opeľovače a motýle.

Medzi najkrajšie kry patria rôzne farby buddleje – motýlí ker. Sladká vôňa kvetov sa šíri okolím a husté súkvetia podobné orgovánu lákajú najmä motýľov. Množstvo babôčiek, vidlochvostov a beláskov navštívi vašu záhradu a budú tu poletovať celý deň. Nezabudnite im pripraviť aj plytké napájadlo s vodou.

Inšpirácie na výsadbu okrasných kríkov do rôznych svetelných podmienok nájdete aj v našom bohatom sortimente

Ďalší atraktívny kvitnúci ker je weigelia. Trubkovité kvety ružovej, bielej alebo tmavoružovej farby skrášlia každý záhon. Existujú aj kultivary na kmienku, dokonca s panašovanými listami.

Mnohé záhrady však nedisponujú vhodnými podmienkami, ale nachádzajú sa v nej aj zatienené časti. Do týchto menej slnečných častí sú vhodné dreviny, ktoré obľubujú vlhko a tieň. Najmä kyslomylné azalky, pierisy, rododendrony, skimmie.

TIP: Ktoré dreviny vysadiť do záhrady už viete. Ak si chcete doplniť záhradu napríklad trvalkami, prečítajte si náš článok o tom ako založiť trvalkový záhon.

Pajazmín (Philadelphus), poznáme tiež ako jazmín nepravý či jazmín voňavý. Sú to opadavé či vždyzelené kríky dorastajúce do výšky až 4 metre. Tento rod zahŕňa približne 70 rôznych druhov, pričom medzi tie najobľúbenejšie medzi pestovateľmi patrí pajazmín vencový. V záhrade ich možno pestovať ako solitéry aj voňavé živé ploty. Ide o menej náročné rastliny, s ktorými si poradia aj začínajúci pestovatelia.

Pajazmín alebo nepravý jazmín

Nepravé jazmíny sú najčastejšie pestované ako okrasné kríky v záhradách a parkoch. Pôvod majú pravdepodobne v Ázii, dnes sú však hojne rozšírené aj po severnej Amerike. V Európe sa najčastejšie stretneme s pajazmínom vencovým.

Listy pajazmínu sú jednoduché a môžu buď opadávať, alebo na rastline zostávať aj v období vegetačného pokoja (to závisí od konkrétneho druhu). Vetvy nesúce listy rastú vzpriamene, prípadne sú previsnuté. Jednoduché snehobiele kvety intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí. Čo sa týka výšky, tá môže byť rôzna. Niektoré druhy dorastajú do 100 centimetrov, iné až do štyroch metrov.

Pestovanie pajazmínu

Stanovište
Rastlina si poradí aj s tieňom, avšak výsadba na slnečné stanovište so sebou nesie viac kvetov, ktoré voňajú ešte intenzívnejšie a prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov. Plané druhy si vystačia s akýmkoľvek typom substrátu, šľachteným kultivarom radšej doprajte kyprú a dobre priepustnú pôdu.

Výsadba nepravého jazmínu
Pajazmín môžeme vysádzať na jeseň aj na jar. Dôležité je nevystavovať mladú rastlinu ihneď po výsadbe mrazom. Ideálne je okolo kríka rozptýliť vrstvu mulčovacej kôry alebo čečiny, aby boli korene dobre chránené.

Zálievka a hnojenie
Ihneď po výsadbe je dôležité ker riadne zaliať. Pravidelnú zálievku potom pajazmín vyžaduje, pokiaľ riadne nezakorení. Potom už doprajeme mladej rastline vlahu len pri veľmi suchých obdobiach, vyrastený ker si už s vodou vie hospodáriť sám.

S hnojením si v tomto prípade hlavu príliš nelámeme. Kry nie sú náročné na substrát ani na živiny. Šľachtené odrody ale iste poteší vrstva kompostu na dne jamy pri výsadbe, prípadne nejaké organické hnojivo v zálievke.

Kvety pajazmínu
Tieto kríky sa pestujú najmä pre svoje biele, sladko voňajúce kvety. Ich vôňa je taká intenzívna, že ju cítiť aj niekoľko metrov od vysadenej rastliny. Silnejšie voňajúce odrody sa neodporúča vysádzať k oknám, ktoré často otvárate alebo hneď vedľa záhradného posedenia. Pri nákupe si dajte pozor, aby ste siahli po správnom druhu, niektoré totiž takmer vôbec necítiť.

Vzhľad kvetu sa líši od konkrétneho druhu. Niektoré sú jednoduché, iné poloplné. Farba je vždy biela - môže mať však rôzne odtiene, od snehobielej až po krémovú. Jednotlivé kvety sú usporiadané v bohatých hroznovitých kvetenstvách.

Rez pajazmínu
Pri pajazmíne sa odporúča nevykonávať pravidelný radikálny rez. Zrezávame iba vrchnú časť výhonov, a to hneď potom, čo začnú odkvitať. Raz za tri roky môžeme ker zbaviť najstarších výhonov, ktoré už netvoria kvety. Tým zaistíme bohaté kvitnutie aj v ďalších rokoch.

Niektoré odrody, napríklad 'Cochleatus', však možno strihať podľa potreby, čo je žiaduce pri výsadbe do živých plotov.

Druhy a kultivary pajazmínu

Druhov nepravého jazmínu je viac ako 70, preto si uvedieme iba tie najbežnejšie v našich záhradách.

Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - najčastejšie pestovaný druh v Európe, niekedy aj voľne rastúci. Dosahuje výšku až 300 centimetrov, má biele, silne voňajúce kvety. Rozrastá sa do šírky, teda sa pestuje skôr ako solitér.

Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei) - jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 centimetrov. Kvety sú jednoduché, sladko voňajúce.

Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus) - tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinova s pajazmínom význačným. Je veľmi obľúbený medzi pestovateľmi aj šľachtiteľmi.

Môžme spomenúť ešte tieto kultivary:

(Philadelphus x purpureo-maculatus) - kvety tohto druhu sú po okrajoch okvetných lístkov zaujímavo tvarované a ich stred má purpurovú farbu. Kríky sú opadavé, 80-150 centimetrov vysoké.

Pajazmín nevoňavý (Philadelphus inodorus) - tento druh sa od väčšiny ostatných odlišuje tým, že veľké, štvorpočetné kvety takmer vôbec nevoňajú. Z tohto dôvodu sa toľko nepestuje.

(Philadelphus purpurascens) - voňavé kvety majú červenkastý kalich. Ker sa dorastá až 4 metrov. Ide o odolný druh, ktorý voľne rastie najmä v Ázii. U nás sa pestuje iba v záhradách.

V našom eshope nájdete  najčastejšie pestovaný pajazmín vencový, vyberte si z ponuky

Živý plot z pajazmínu

Z nepravého jazmínu je možné tvoriť krásne a voňavé živé ploty. Kríky rastú rýchlo, takže bohatý plot, ktorý ochráni váš pozemok pred zrakmi zvedavých okoloidúcich aj pred hlukom a znečistením z ulice, vyrastie doslova za pár mesiacov. Vhodné je vyberať zo vždyzelených druhov, ktoré poskytnú súkromie aj v zimnom období.

Nedá sa však očakávať precízne strihaný plot v úhľadnom tvare. Živé ploty z pajazmínu budú romanticky „rozviate“, pretože prílišné strihanie by minimalizovalo kvitnutie. Existujú však odrody, ktoré je možné strihať podľa potreby, prípadne je možné využiť nevoňavé varianty, pri ktorých nebudete absenciu kvetov toľko ľutovať.

TIP: Ak by ste radi doplnili živý plot z pajazmínu ďalším krásne kvitnúcim kríkom, vyskúšajte napríklad kalinu. Viac o pestovaní kaliny sa dozvite v  našom článku.

Tento pôvabný strom s chutnými plodmi nie je v dnešnej dobe v slovenských záhradách príliš častý, čo je ale veľká škoda. Nielenže je nenáročný na pestovanie, ale jeho chutné plody sú veľmi zdravé a majú široké využitie. A práve vďaka tomu sa ľudia pestovaniu mišpule venujú už dlhšie ako 3000 rokov, najmä v Ázii a starovekom Grécku patrila medzi obľúbené plodiny.

V Európe sa tieto kríky hojne rozmohli v 12. storočí, ale koncom 18. storočia ich vytlačili iné ovocné dreviny a dnes už sa s mišpulou stretneme skôr sporadicky.

Mišpuľa obyčajná

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Drevo kríka či stromu je pre svoju zaujímavú farbu aj vysokú tvrdosť a húževnatosť veľmi cenené v nábytkárstve.

Plody mišpule

Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Avšak úplne najlepšie je konzumovať zrelé plody počas celej zimy priamo zo stromu.

Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Tá okrem veľkého podielu vody obsahuje aj celý rad vitamínov a ďalších dôležitých látok – vitamín C a B2, triesloviny, kyselinu jablčnú, vápnik, horčík, draslík, sodík a pomerne dosť vlákniny.

Ako pestovať mišpulu

Stanovište – malo by byť teplé, dostatočne slnečné a chránené pred vetrom.

Rozmnožovanie – mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Používa sa na to vrúbľovanie a očkovanie na kmeň hlohu, duly, hrušky alebo jarabiny.

Substrát - rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Znesie však aj hlinitopiesočnaté či vápenaté pôdy, záleží na podpníku, na ktorý je mišpuľa vrúbľovaná.

Výsadba – najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Pri sadenici je potrebné pred uložením do zeme skrátiť korene.  Ak máme mišpulu na podpníku, vysádzame ju tak, aby bolo miesto vrúbľovania 10-20 centimetrov nad povrchom – podpník tak nebude obrastať vlastnými výhonkami.

Zálievka – rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. S rastúcim vekom mišpule zalievame čím ďalej menej a vyrastený ker či strom už zvládne s vodou hospodáriť sám.

Kvitnutie mišpule – kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Objavujú sa od mája do júna.

Choroby a škodcovia – rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka. Listy môžu ohrýzať larvy niektorých motýľov, čo sa dá riešiť postrekom.

Nenáročnú mišpuľu obyčajnú bez problémov dopestujete aj vo svojej záhrade

Rez mišpule

Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Koruna je však nepravidelná a môže pôsobiť neudržovaným dojmom, preto sa mnoho pestovateľov k určitému rezu uchyľuje.

Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. Ďalší radikálny rez už mišpula nepotrebuje.

V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre. Vykonávame ho na jar, po odchode najväčších mrazov, kedy ale na vetvách ešte nie sú púčiky.

Využitie mišpule

Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi – ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Dužina sa dá tiež sušiť.

Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva. V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu – listy, plody, kvety i kôra.
 
TIP: Medzi ďalšie zaujímavé solitéry do záhrady, ktoré skvele doplnia vzhľad mišpule, patrí napríklad muchovník. Prečítajte si viac o pestovaní muchovníku v  našom článku.