Posts tagged 'pestovanie ovocia'

Dula a dulovec sú veľmi podobné názvy, ktoré označujú odlišné rastliny alebo ich časti. O týchto rozdieloch, ale aj o tom, ako na pestovanie dule a dulovca sa bližšie rozpíšeme v nasledujúcich riadkoch.

Čo je dula?

Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Duly sa dnes pestujú pomerne vzácne, v záhradách a sadoch ich často nenájdeme, predtým bolo toto ovocie bežnejšie.

Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Majú zaujímavý tvar a počas jari rozkvitajú plnými ružovými kvetmi, ktoré do záhrady lákajú opeľovače.

Dula plod

Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. V ľudovom názvosloví sa plodom hovorí aj "Venušine jablká".

Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené.

Kvet dule

Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Dule sú samoopelivé.

Spracovanie plodov dule

Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka. Pokiaľ necháte plody na stromoch prejsť mrazom, zosladnú a je možné ich konzumovať aj surové.

Dula pestovanie

Pestovanie dule je ľahké, jedná sa o nenáročné stromčeky či kríky, pri ktorých je potrebné dodržať isté pravidlá najmä pri výsadbe.

Stanovište - dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Vhodné je slnečné stanovište, nevadí ani polotieň.

Závlaha - po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Mladým stromčekom s nedostatočne rozvinutým koreňovým systémom dopĺňame vodu aj v ďalších rokoch, najmä pri extrémne suchom počasí.

Výživa - pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Vhodné však je pred výsadbou vystlať dno jamy kompostom.

Dula strom

Aby vznikol z rastliny klasický strom s mohutnejším kmeňom, treba ju k tomu od začiatku smerovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Kmeň dule je silný asi ako u jabloní či hrušiek a nie príliš vysoký. Výrazná je skôr koruna, ktorá sa rozrastá až päť metrov do šírky.

Dula ker

Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov. Čo sa týka rezu, na konkrétnych „pravidlách“ sa nezhodnú ani odborníci. Niektorí pestovatelia preferujú radikálny rez a vetvy kríkov (či stromov) zrezávajú až o polovicu každý rok. Iný preferujú iba rez výchovný a pestovatelia, ktorí chcú dule ako ker, neprerezávajú až do prvých plodov.

Dula odrody

'Vranja' - má plody väčšie, skôr hruškovitého tvaru
'Ronda' - plody sú súmerne okrúhle a pripomínajú viac jablká, majú žltú farbu
'Leskovač' - plody sú skôr zelenkasté, okrúhle
'Portugal' - tvar je nepravidelný, mierne podlhovastý, farba plodov žltá
‘Pinterowa’ - hruškovitý tvar, plody sú veľké a žlté

Toto nezvyčajné ovocie sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade. Vyberte si niektorú z odrôd v našom e-shope a vypestujte si vlastné chutné a zdravé duly

Čo je to dulovec?

Aj keď je názov rastliny veľmi podobný, jedná sa o dva úplne odlišné druhy. Dulovec, latinsky Chaenomeles, je okrasný ker, ktorý často nájdeme v parkoch, v mestách či v okrasných záhradách.

Medzi najobľúbenejšie druhy tohto rodu patrí napríklad dulovec japonský so svojimi výrazne ružovými až červenými kvetmi.

Po odkvitnutí dulovce tvoria plody - malé malvice podobné plodom dule.

Dulovec pestovanie

S pestovaním je to obdobné ako pri duliach. Aj dulovce potrebujú slnečné stanovište, dobre priepustné hlinité pôdy a dostatok vlahy najmä po výsadbe.

Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Dulovce sa najčastejšie pestujú ako solitéry či v kríkových výsadbách, zriedka sa stávajú súčasťou kvitnúcich živých plotov.

Dulovec plody

Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné. Ak by sme chceli plody dulovca jesť, treba ich pred konzumáciou tepelne spracovať.

TIP: Ak hľadáte ďalšie zaujímavé rastliny do záhrady, ktoré vás potešia chutnými a veľmi zdravými plodmi, vyskúšajte napríklad figy. Ako úspešne pestovať figovník vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Tento pôvabný strom s chutnými plodmi nie je v dnešnej dobe v slovenských záhradách príliš častý, čo je ale veľká škoda. Nielenže je nenáročný na pestovanie, ale jeho chutné plody sú veľmi zdravé a majú široké využitie. A práve vďaka tomu sa ľudia pestovaniu mišpule venujú už dlhšie ako 3000 rokov, najmä v Ázii a starovekom Grécku patrila medzi obľúbené plodiny.

V Európe sa tieto kríky hojne rozmohli v 12. storočí, ale koncom 18. storočia ich vytlačili iné ovocné dreviny a dnes už sa s mišpulou stretneme skôr sporadicky.

Mišpuľa obyčajná

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Drevo kríka či stromu je pre svoju zaujímavú farbu aj vysokú tvrdosť a húževnatosť veľmi cenené v nábytkárstve.

Plody mišpule

Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Avšak úplne najlepšie je konzumovať zrelé plody počas celej zimy priamo zo stromu.

Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Tá okrem veľkého podielu vody obsahuje aj celý rad vitamínov a ďalších dôležitých látok – vitamín C a B2, triesloviny, kyselinu jablčnú, vápnik, horčík, draslík, sodík a pomerne dosť vlákniny.

Ako pestovať mišpulu

Stanovište – malo by byť teplé, dostatočne slnečné a chránené pred vetrom.

Rozmnožovanie – mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Používa sa na to vrúbľovanie a očkovanie na kmeň hlohu, duly, hrušky alebo jarabiny.

Substrát - rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Znesie však aj hlinitopiesočnaté či vápenaté pôdy, záleží na podpníku, na ktorý je mišpuľa vrúbľovaná.

Výsadba – najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Pri sadenici je potrebné pred uložením do zeme skrátiť korene.  Ak máme mišpulu na podpníku, vysádzame ju tak, aby bolo miesto vrúbľovania 10-20 centimetrov nad povrchom – podpník tak nebude obrastať vlastnými výhonkami.

Zálievka – rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. S rastúcim vekom mišpule zalievame čím ďalej menej a vyrastený ker či strom už zvládne s vodou hospodáriť sám.

Kvitnutie mišpule – kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Objavujú sa od mája do júna.

Choroby a škodcovia – rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka. Listy môžu ohrýzať larvy niektorých motýľov, čo sa dá riešiť postrekom.

Nenáročnú mišpuľu obyčajnú bez problémov dopestujete aj vo svojej záhrade

Rez mišpule

Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Koruna je však nepravidelná a môže pôsobiť neudržovaným dojmom, preto sa mnoho pestovateľov k určitému rezu uchyľuje.

Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. Ďalší radikálny rez už mišpula nepotrebuje.

V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre. Vykonávame ho na jar, po odchode najväčších mrazov, kedy ale na vetvách ešte nie sú púčiky.

Využitie mišpule

Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi – ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Dužina sa dá tiež sušiť.

Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva. V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu – listy, plody, kvety i kôra.
 
TIP: Medzi ďalšie zaujímavé solitéry do záhrady, ktoré skvele doplnia vzhľad mišpule, patrí napríklad muchovník. Prečítajte si viac o pestovaní muchovníku v  našom článku.

Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Na ich listoch si totiž s obľubou pochutnávajú húsenice priadky morušovej, z ktorej kokonov sa hodvábne vlákna získavajú.

Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade. V našom článku sa dozviete viac o pestovaní, a tiež o ďalších odrodách tohto druhu.

Pestovanie moruše

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Vhodné sú teda teplejšie nížiny, napríklad južné Slovensko je na pestovanie moruší ako stvorené.

Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Potrebuje však, aby mu v tomto nekonkurovala žiadna iná väčšia rastlina v okolí, preto morušovníky vysádzame v dostatočnej vzdialenosti od ostatných drevín.

Výsadba moruše

Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Medzitým si pripravíme dostatočne hlbokú jamu, korene sa potrebujú dobre uchytiť - preto môžeme kopať do hĺbky pokojne až jedného metra, pričom na spodok jamy v prípade nutnosti vysypeme čerstvý záhradný substrát obohatený o kompost.

Ďalej postupujeme tak, ako je bežné – k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Zeminu primerane utlačíme a novo vysadený stromček ešte zalejeme, v období zakoreňovania by okolitá pôda nemala byť príliš suchá, aj keď v budúcnosti moruše preferujú skôr suchšiu zeminu.

Plody moruše

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku – skrátka prírodný vitamínový komplex. Zaujímavosťou moruší je, že obsahujú aj veľké množstvo rastlinných bielkovín, ktoré sú navyše dobre stráviteľné, čo z nich robí ideálnu plodinu pre vegánov a vegetariánov.

Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Farba môže byť temne fialová, ružová až biela.

Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. Moruše sú veľmi krehké a nezvládajú manipuláciu ani dopravu, preto ich takmer nikdy nezoženiete na trhu ani na pultoch obchodov.

A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade. Výber chutných odrôd moruší nájdete aj v našom e-shope

Rez moruše

Výchovný rez moruší

Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Počas života morušovníka už robíme iba rez výchovný, radikálny rez tieto stromy nepotrebujú a je úplne zbytočný.

Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. V každom prípade rany ošetríme štepárskym voskom.

Moruša previsnutá rez

U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu. Nasledujúce vegetačné obdobie necháme vetvy voľne rásť a od ďalšieho roka už odstraňujeme iba tie vetvy, ktoré vybočujú z požadovaného tvaru koruny, teda vykonávame opäť iba akýsi udržiavací výchovný rez.

Odrody moruše

Moruša čierna

Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Ide o pomerne teplomilnú rastlinu, ktorej sa dobre darí vo vinárskych oblastiach.

Moruša biela

Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové – hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. U nás sa pestuje oveľa častejšie ako jeho príbuzný Morus nigra.

Morušovník previsnutý

Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Medzi pestovateľmi je veľmi obľúbený najmä vďaka ľahšiemu prístupu k plodom pri zbere.

Veríme, že po prečítaní článku bude výber a aj samotné pestovanie moruše pre vás hračkou a jej chutné a sladké plody sa stanú súčasťou mnohých záhrad.

TIP: Ak chcete pestovať ešte menej známe a tradičné druhy, inšpirujte sa napríklad článkom o pestovaní goji, kľukvy a ďalších druhov.

Ovocné dreviny sú klasické dreviny, ktoré si tiež vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu. Nepôjde to bez základných faktorov, ako je rez, závlaha, hnojenie a ochrana voči chorobám a škodcom.

Na trhu je množstvo druhov a kultivarov, ktoré sú rezistentné, čiže odolné voči niektorým ochoreniam a škodcom a nevyžadujú takú chemickú ochranu voči bežným ochoreniam.

Bez  závlahy a hnojenia však nastávajú problémy s rastom, vývojom kvetných pukov a dokonca aj kvalita plodov a ich veľkosť či chuť je ovplyvnená práve ich zdravotným stavom.

Hnojením dodáte stromu základné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast alebo dozrievanie pletív, množstvo kvetov a plodov. Samozrejme je dôležité, aké hnojivá používate a akým spôsobom ich ponúknete danej drevine. Na všetko je určité vhodné obdobie.

Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Na jeseň používajte naopak hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Prírodná či chemická cesta?

Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Granulovaným hnojivom hnojte do vlhkej pôdy.

Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy. Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je samozrejme na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. Je niekoľko možností.

Vyberte si vhodné ovocné stromy do svojho sadu z našej ponuky*

* dostupnosť v jesennej ponuke

Momentálne je tu obdobie bio pestovania plodov, čo je bez akejkoľvek chemickej ochrany. Bohužiaľ, niekedy to bez chémie nejde. Potom je tu jediný spôsob, ako zamedziť šíreniu ochorenia, a to vykopaním a odstránením daného pestovaného kultivaru zo sadu a záhrady a nahradením ho za rezistentný.

Postreky v ovocnej záhrade

Myslíte si, že bez postrekov to v dnešnej dobe v ovocnej záhrade nepôjde? Ako s chorobami a škodcami bojovali naši predkovia? Používali rôzne odvary z lúčnych a liečivých rastlín, ktoré aj v dnešnej dobe našli v záhradách a sadoch uplatnenie. Používajú sa výluhy zo žihľavy a iných aromatických plodín ako cibuľa a cesnak, tabak, ktoré škodcom nevoňajú.

Niekedy však neprebehne úplná spokojnosť s výsledkom, ale zato takýto postrek vnímame ako eko-hnojivo a bio-podporné látky.

Potom nastalo obdobie použitia silnej chémie, ktoré malo aj negatívne účinky na celé životné prostredie. V dnešnej dobe nachádzajú na trhu uplatnenie ekologické postreky, ktoré priamo pôsobia na škodcu alebo chorobu a bohužiaľ bez nich to niekedy nejde. Kučeravosť listov u broskýň určite nezničíte výluhom. Musíte včas použiť meďnaté prípravky, ktorými priam celý strom a púčiky vysprchujete. Práve v máji sa aplikuje  druhý preventívny postrek.

V máji sa aplikujú postreky proti múčnatke egrešov, jabloní a ríbezlí a pokiaľ chcete pravidelne zozbierať úrodu marhúľ, nezabudnite na postrek proti monilióze marhúľ (odumieranie výhonov a kvetov). Nevyhnutný je aj postrek proti piliarke slivkovej a vrtivke čerešňovej. Samozrejme, našli by sa aj ďalšie vhodné postreky  na jahody, marhule, vinič.

Skúste dreviny dôkladne kontrolovať, včas zakročiť proti škodcom ako sú vošky. Dodržiavajte správne aplikovanie výživ a hnojív, pravidelne a výdatne zalievajte, najmä počas suchej jari a v čase násady kvetov a plodov. Misy okolo kmeňov udržiavajte v nezaburinenom stave pre lepší prísun vody a živín priamo ku koreňom. Možno sa Vám potom podarí niektoré dreviny zachrániť pred postrekmi.

Na jar mnohí aplikujú predjaré postreky, ktoré majú za úlohu zničiť prezimujúce štádia škodcov, vajíčka a larvy, ktoré sa s postupným otepľovaním začínajú prebúdzať a vyvíjať. Postrek musíte vykonať pred samotným kvitnutím za bezveterného počasia, bez prítomnosti dažďa s teplotou okolo 15 °C.

TIP: Aby ovocné stromy v sade prosperovali a dokázali odolávať škodcom a chorobám, musíte im vytvoriť vhodné podmienky pre ich rast. Prečítajte si ovocné desatoro pestovateľa a zvýšte si šancu na zdravý rast stromov.

Aj ovocné dreviny si vyžadujú celoročnú pozornosť. Nedá sa priamo poukázať, ktorá činnosť je najdôležitejšia. Ponúkame Vám prehľad, načo by ste počas celého roka nemali zabudnúť, aby dreviny boli v plnej kondícii, kvitli, plodili a najmä boli bez chorôb a škodcov. Pravidelne si ich všímajte. Len tak dosiahnete pravidelné a kvalitné úrody, veľké plody a radosť so záhradníčenia.

Starostlivosť o ovocné stromy na jar

Jar je obdobím po dlhej zime, kedy všetko opäť ožíva a prebúdza sa zo zimného spánku. Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín.

Aktuálnu ponuku ovocných stromov nájdete aj v našom eshope

Môžete tam pridať niekoľko lopatiek rozloženého kompostu, prípadne štartovacieho hnojiva pre rast a kvitnutie. Broskyne v predjarí vyžadujú postrek proti kučeravosti listov, iné ovocné dreviny ako marhule postrek proti moniliovému usychaniu kvetov a výhonkov, vinič proti chloróze, jahody proti roztočíku jahodovému, a ostatné dreviny proti prezimujúcim škodcom a hubovým či bakteriálnym chorobám. To platí napríklad pre ríbezle, egreše, slivky, broskyne. Jar je aj obdobím rezu.Tiež je to obdobie vysádzania nových stromov a krov.

Letná starostlivosť

Leto je aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Všímať si samozrejme ochorenia, vošky a iné škodce, ktoré treba včas a za vhodného počasia zneškodniť, postriekať.

Alebo sa snažte o pestovanie rezistentných odrôd, prípadne využiť bio a ekologické postreky a výluhy z rôznych dostupných rastlín, ktoré majú tiež svoje opodstatnenie.

Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu. Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs. Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda. Môžete zvoliť aj radikálny rez.

Ostatné dreviny, ktoré majú pod váhou plodov ohnuté konáre, podporte a vyviažte.

Starostlivosť o ovocné stromy na jeseň

Jeseň je ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka.

Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom. Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo.

Vyberte si ovocné kríky do vašej záhrady

Kmene mladých stromov môžete koncom jesene obaliť a zabezpečiť voči obhryzu zajačím pletivom. Koniec jesene je ideálna na zakladanie nových výsadieb a doplnenie druhov do ovocnej záhrady. Nezabudnite na ukotvenie oporu a zálievku.

Zimná starostlivosť

Zima je odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien. Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny.

Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom. Najmä mladé výsadby.

Koncom zimy už môžete dreviny, najmä drobné ovocie a jadroviny rezať.

TIP: Máte svoju záhradu vo vyšších polohách a nechcete sa vzdať obľúbených jabĺk? Prečítajte si článok o jabloniach, ktoré sú vhodné do vyšších polôh.

Ako a kedy strihať ovocné stromy? Na prvý pohľad jednoduchá otázka, na ktorú však mnohí nepoznajú odpoveď. Preto sme tu pre Vás, aby sme Vám ju objasnili a poskytli zaujímavé informácie o správnom reze, čase a drevinách.

Rez ovocných stromov

Rez nemožno robiť u všetkých drevín v rovnakom čase. Musí byť individuálny podľa druhu, niekedy aj podľa kultivaru, podľa požadovaného tvaru koruny a iných činiteľov.

Výchovný rez

V prvých troch rokoch po vysadení sa robí výchovný rez, ktorý je základom budúceho tvaru a pevnosti koruny.  Na nových letorastoch, ktoré ovocný strom po reze vytvorí, sú všetko iba listové púčiky.

Naozaj iba v prvých troch rokoch po výsadbe konáre skrátime, aby presadený stromček zvládol ujatie v nových podmienkach,  a aby vytváral požadovaný základ budúcej rodivej koruny. Akýmkoľvek skrátením výhonu o tretinu či štvrtinu na trojročných a starších stromčekoch v záujme „podpory plodovosti“ dosiahnete iba to, že rastlina znovu vyženie silné nové konáre, na ktorých budú opäť iba listové púčiky. Stromy po takomto zásahu majú tendenciu pripomínať metly, ktoré nerodia. Na konároch, ktoré upravíte výchovným rezom, neočakávajte v najbližšom roku žiadnu úrodu. Takýto stromček chystáte iba pre plodenie v ďalšom období.

Ak ste pri skracovaní konárov v minulosti dosiahli nejakú úrodu, bolo to vlastne iba na malých konárikoch, ktoré ste vlastne našťastie zabudli skrátiť, a preto priniesli úrodu.

TIP: Návod na pestovanie ovocných stromov a krov.

Ak chcete po troch rokoch dosiahnuť na ovocnom stromčeku úrodu, ktorá sa bude neskôr iba zvyšovať, najlepšie je nerobiť nič, teda konáre neskracovať. Na všetkých neskrátených konároch sa až dve tretiny listových púčikoch do jesene premenia na krátke bočné výhonky s kvetnými púčikmi pripomínajúcimi bahniatka a tie zakvitnú a prinesú úrodu až v nasledujúcom roku.

Udržiavací rez

Aby ovocný strom nenarástol do príliš vysokých rozmerov, treba ho následne, keď sú identifikované všetky kvetné púčiky, udržiavacím rezom skrátiť za posledným kvetným púčikom. Odstrániť tiež môžete pomocou otáčavej pílky celý konár, ktorý rastie nevhodným smerom resp. korunu stromu nadmerne zahusťuje. Tento úkon je najlepšie urobiť na jar, keď už nehrozia veľké mrazy a teda aj namrznutie ošetrovaných konárov. Takto udržiavate strom v kondícii a plodivosti.

Zmladzovací rez

Po rokoch vieme strom zmladiť – zmladzovacím rezom. Aplikuje sa na starých stromoch, u kultivaroch, ktoré chceme zachovať, ak sme boli spokojní s chuťovými vlastnosťami plodov. Zmladzovacím rezom podporíte rast nových mladých konárov, ktoré budú opäť v prvom roku iba s plným počtom listových púčikov. V ďalšom roku sa do jesene na nich vytvoria kvetnú púčiky, z ktorých úrody sa budete tešiť až v treťom roku. Akýmkoľvek porušením pravidla u vhodnom reze sa zbytočne pripravíte o možnú úrodu, ktorú by Vám ovocný strom mohol priniesť. Buďte teda trpezlivý, prírodu jednoducho neoklamete.

Ak ste vysadili ovocné stromy na jeseň, pravdepodobne mali upravenú korunu rezom a bol viditeľne skrátený terminál. Takže u takýchto drevín už nie je potrebné v jarnom období vykonávať rez. Ak ste vysadili voľnokorenný stromček neupravený rezom už v záhradníctve, tak ho pred jarou nezabudnite výrazne zrezať, lebo iba tak má šancu na správne ujatie. Samozrejme, môžete tiež odstrániť zimou poškodené konáre, uschnuté a polámané časti.

Samotná výsadba ovocných drevín môže prebiehať na jeseň i na jar. Prevažne v jarnom období sa robia výsadby ovocných stromov najčastejšie v oblastiach s dlhotrvajúcou a intenzívnou zimou na Kysuciach, Orave a Spiši.

Kedy strihať ovocné stromy

Najvhodnejší čas na zmladzovací rez jednotlivých druhov ovocných stromov a krov

Jablone (Malus), hrušky (Pyrus communis) – dobre znášajú rez v predjarí i letný rez

Višne (Prunus cerasus) – skoro na jar, ak je novovysadený strom, inak vždy vykonávame letný rez po zbere úrody, kedy sa skracujú odrodené výhony a konáre. Pre rast a rodivosť sú najcennejšie  30 – 40 cm výhony, na ktorých sú rovnomerne už na jeseň rozložené rodivé púčiky a tým aj záruka úrody. Višňa rodí na jednoročnom dreve.

Marhule (Prunus armeniaca) – v prvom roku po vysadení rez robíme v predjarí, inak vždy po zbere úrody, najlepšie do konca augusta, polovice septembra.

Broskyne (Prunus persica) – rez po zbere úrody, na konci leta, opravný rez môže byť vykonaný aj v predjarí.

Slivky, ringloty (Prunus domestica) – po zbere úrody sa v júni vykoná letný rez sliviek

Čerešne (Prunus avium) – nikdy nerežeme skoro na jar, pretože trpia nadmerným glejotokom, rez vždy vykonávame po zbere úrody. Rodia na dvojročnom dreve. Rezať sa môže aj počas vegetácie, kedy odstraňujeme nevhodne rastúce konáre a inak poškodené. U čerešní trvá aj 4 roky, kým vytvoríte správny tvar koruny.

Orech (Juglans regia) – nikdy nerežeme v zime a všeobecne ani nemusíme žiadny rez vykonávať. Pokiaľ si prajete tvarovať predsa len korunu, dá sa tak vykonať v lete (jún až august).

Lieska (Corylus avellana) – pestuje sa väčšinou ako ker, skracovať výhony a upravovať tvar môžete od marca do apríla

Okrem rezu ovocných stromov nesmieme zabúdať ani na rez ovocných kríkov. Nižšie nájdete odkazy na články, kde sa zaoberáme práve touto témou.

V nasledovnom článku sa dozviete ako rezať ríbezle, nie len strihanie malín preberáme v tomto článku.

Február je mesiacom dôležitým najmä pre ovocinárov. Množstvo a kvalita úrody je ovplyvňovaná práve prácou súvisiacou s ošetrovaním a rezom ovocných druhov. Už to nie je len o prechádzke po ovocnom sade ale aj o manuálnej práci.

1. V prvom rade si všímajte možné ochorenia a škodcov, ktorý môžu na ovocných stromoch prezimovávať, prípadne sa na konároch môžu držať ešte mumifikované plody. Na jabloniach skontrolujte výskyt múčnatky a obmedzte jej šírenie.

2. Ak ste nestihli výsadbu na jeseň, alebo sa nachádzate v severných častiach Slovenska a máte lepšie skúsenosti s jarnou výsadbou ovocných druhov, čaká Vás táto zaujímavá práca. Po výsadbe ich ukotvite a dôkladne zalejte. Samozrejme dá sa to zrealizovať, len ak to dovoľujú podmienky. Nie je príliš hlboko pod nulou, nie je zmrznutá pôda a veľa snehu.

3. V ovocnom sade i v malej súkromnej ovocnej záhradke dokončíme jarný rez jadrového ovocia, ktorý sa môže vykonávať od decembra až do konca februára.

Sortiment ovocných drevín nájdete aj v našej aktuálnej ponuke

4. V rovnakom čase presvetlíme kry drobného ovocia, odstránime staršie a odrodené konáre. Rez sa týka najmä malín, ríbezlí a egrešov.

5. Pokračujeme v ochrane mladých ovocných výpestkov, stromčekov a pravidelne kontrolujeme ochranné siete a oplotenie, aby sa k stromom nedostala lesná zver, ktorej chutia mladé konáriky a kôra.

6. Pravidelne kontrolujeme uskladnené ovocie v pivniciach. Preberáme jablká a hrušky. Priestory vyvetráme a skontrolujeme v nich malých hlodavcov.

7. Rez viniča priamo ovplyvňuje veľkosť plodov na strapci a ich kvalitu. Preto ponechávame len jeden silný výhon a jeden záložný čapík. Vinič by mal strihať naozaj odborník a obdobie počas rezu by už nemalo byť príliš mrazivé. Pokiaľ to počasie nedovoľuje rez ponecháme na marec.

8. Bez chemických prostriedkov a hnojív sa niekedy nezaobídete, preto už teraz myslite na jar, ktorá sa čoskoro ukáže v plnom prúde a zabezpečte si vhodné prostriedky na podporu rastu, výživu a ochranu voči chorobám a škodcom, ktoré sa väčšinou aplikujú u nerezistentných a náchylných odrôd.

9. Okolo ovocných druhov udržiavajte stále nezaburinenú misu, aby sa ku koreňom dostala vlaha. Váš sad či malá ovocná záhrada bude pôsobiť zdravo a esteticky.

10. Je tiež čas na zber vrúbľov na jarné štepenie. Zberajú sa jednoročné výhonky, odoberané z južnej strany, bez kvetných pukov.

TIP: Prečítajte si aj článok, v ktorom sa dozviete viac o pestovaní drobého ovocia.

Mnohí sa na nás obraciate s otázkami, čo to je, resp. či je to škodlivé pre ovocné stromy. Jedná sa o lišajníky, ktoré v podstate nie sú pre strom škodlivé, neparazitujú, ani kôru viditeľne a ihneď nepoškodzujú.

Teda ak Vám neprekážajú esteticky, nemusia prekážať ani Vám.  Pokiaľ samozrejme nepokrývajú už celý strom. Tu sa však pridruží aj ďalšia otázka, prečo vznikajú práve na vašich stromoch?

Určite ste si všimli, že sú najmä na starších porastoch, možno aj na takých, ktoré ste zanedbali.  Ide najmä o marhule, slivky, višne, jablone, orechy.

Dá sa teda povedať, že sa vaše ovocné stromy nachádzajú v nevhodných podmienkach, sú staršie a nevhodne ošetrované. Lišajníkom totiž vyhovuje vyššia vlhkosť, blízkosť jazierka, či inej vodnej plochy, vyššia hladina podzemnej vody, celkovo vlhký pozemok, zatienená plocha, tmavý pozemok, severná orientácia, hustá výsadba, nepresvetľovanie starších porastov, porasty bez ošetrenia.

Doprajte pri výsadbe ovocných stromov drevinám starostlivosť v podobne mykorhíznych húb

Lišajníky sa nachádzajú na kmeni aj kôre, väčšinou ide o diskovku, diskovník, dutohlávku a zemepisník. Pri silnom napadnutí už obmedzujú dýchanie cez kôru a celkový stav staršieho stromu, ak pokryjú viac ako 80 % plochy kôry. Preto v konečnej fáze nie sú až tak neškodné. Takže trochu si tu protirečíme.

Na mladých výsadbách ovocných stromov len ťažko nájdete lišajníky. Sú totiž vitálne, plné sily. Ale pre staršie porasty môžu byť nevhodné, pretože okrem vzhľadu, môžu vytvárať aj ďalšie príležitosti pre oslabenie stromu, skracujú mu život  a vytvárajú skrýše pre iných škodcov či voľné brány pre vstup bakteriálnych ochorení.

Ako sa zbaviť lišajníkov na ovocných stromoch

Dajú sa jemne odstraňovať handričkou, môžete aj s časťou kôry. Na väčších plochách používajte kefy.  Odporúčame následnej kmene a časti konárov bieliť vápenatými prípravkami. Prípadne odporúčame používať meďnaté prípravky, napríklad Kuprikol 50.

TIP: O ovocný sad sa samozrejme musíme aj náležite starať. Prečítajte si náš článok o tom, akú starostlivosť potrebujú ovocné stromy počas celého roka.

Sezóna prác v záhrade v polovici či koncom novembra nekončí, ale pokračuje ďalším kolobehom prác. Okrem nových výsadieb sa musíme postarať o ovocné stromy, ktoré sme čerstvo vysadili a tiež o iné mladé stromy, ktoré už v záhrade sú. Okrem ukotvenia stromčekov počas výsadby by sme mali hlavne v suchších rokoch dbať na dôkladnú zálievku, ktorá je zárukou prezimovania.

Bielenie stromov

Je bielenie kmeňov ovocných stromov mýtus či pravda?

Názory na natieranie stromov vápnom sú rôzne a napriek tomu má to svoje výhody aj nevýhody. Počasie je kocom jesene premenlivé, noci a rána bývajú studené, mrazivé, cez deň sa teploty môžu dostať pomerne vyššie a pôsobením týchto zmien a slnka dokáže počas zimy kôra na stromoch praskať. Tým, že sa kmene natierajú vápenným mliekom, biela farba odráža slnečné lúče a dokáže znížiť teplotu kôry cez deň o cca 5 °C.

Rovnaký a aj vyšší efekt bez náteru dosiahnete vtedy, ak o kmeň stromu opriete dosku, ktorá tiež zabráni priamemu vplyvu mrazu na kmeň a dokonca dokáže teplotu znížiť aj o 10 °C. Bielením sa vraj zamedzuje výskytu rôznych chorôb a škodcov. Vápno stvrdne a ak sú v kôre nejakí škodcovia, zabráni im to na jar vyliezť zo svojich úkrytov. Neochráni ich to však natrvalo a už vôbec nie pred chorobami. Tam musíme zakročiť inými prostriedkami.

Ochrana kmeňa stromu

Nezabudnite na ochranu kmeňa, aby ste mladý stromček nepoškodili na jar kosačkou, kosou alebo iným záhradným pomocníkom. Postačí okolo kmeňa v dostatočnej vzdialenosti umiestniť pletivo. Trávu okolo si potom jednoducho vystriháte nožnicami. V jesennom a zimnom období by mohla mladá kôra stromkov v ovocných sadoch tiež lákať srny a zajace. Zajačie pletivo zabráni obhrýzaniu. Pokiaľ tam však napadá lístie, je to aj vhodný úkryt pre drobné hlodavce.

Najnáchylnejšie sú na mrazy marhule, broskyne a nektarinky, pre ktoré je skôr charakteristická teplá pestovateľská oblasť. Preto dôkladne vyberte miesto pre výsadbu. Ideálne v blízkosti záveternej steny, plnej steny oplotenia, kde príliš neprúdi vietor, v blízkosti domu, kam sa bude často opierať slnko. V mieste, kde sú korene, môžete navrstviť kopu mulčovacieho materiálu.

Ešte stále je vhodný čas aj na výsadbu ovocných drevín - vyberte si  z našej ponuky

Pokiaľ z nejakého dôvodu nestihnete ovocné stromčeky vysadiť, umiestnite ich do pi lín alebo rašeliny do chladnej pivnice bez mrazov a počkajte na vhodné jarné obdobie.

Ak ste to ešte nestihli, tak v ovocnej záhrade pozbierajte všetky plody. Hnilé a inak poškodené zlikvidujte. Pohrabte lístie a skompostujte ho. Konáre už nerežte. Rany by sa do zimy nezacelili a hrozilo by vymrznutie. Takto ovocné dreviny v pokoji prečkajú zimu a prebudia sa na jar.

Dôležitá nie je len ochrana ovocných stromov, prečítajte si aj článok o ochrane iných rastlín pred mrazom.

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade je novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Osvieži to celkový záhon a plody môžete oberať z nízkych stromov a krov priamo pri ošetrovaní trvaliek a okrasných tráv.

Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Výhodou je, že ušetríte priestor, nemusíte manuálne obhospodarovať samostatnú úžitkovú časť a samozrejme esteticky zvýšite hodnotu Vašej záhrady.

Krásne kvitnúce broskyne alebo priestorovo nenáročné zakrslé ovocné stromy sú vhodné do okrasných záhonov

Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami. Niektorým sa možno nebude páčiť opadnuté lístie na kameňoch či kôre, ale dnešné moderné stroje a vysávače dokážu zázraky aj na záhonoch. Vaša záhrada už nebude obyčajná, ale zaujímavá.

Pestovanie ovocných drevín a krov si vyžaduje aspoň základné odborné vedomosti pri spôsoboch ošetrovania a starostlivosti, strihania, pri aplikácii postrekov a hnojív. Na malú plochu sa snažte sústrediť adekvátne množstvo rastlín, nejdete predsa zakladať ovocný sad, ale chcete osviežiť záhradu o plody.

Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky. Vhodné sú moruše previsnuté na kmienku, ríbezle a egreše kmienkové, nízke tvary jabloní a broskýň, zemolez kamčatský, čučoriedky aj brusnice a figovník.

Altánok a pergolu môžete nechať porásť fazuľou, tekvicami alebo viničom, aktinídiou alebo černicami.

Trávnik tiež nemusí zostať bez kvetov. Na vyhradenom mieste môžete založiť jedlú lúku. Vysadením skorocelu, sedmokrások, púpavy a podbeľu obohatíte šalát o množstvo zelených listov a trávnik už nebude fádny.

Je to len na Vás. Možností ako tvoriť a zveľaďovať záhradu je veľa. Možno si vyberiete práve niektorú z nich.

TIP: Figovník je jedna z rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v okrasných záhonoch. Prečítajte si viac o pestovaní figovníku.