marca 2021

Kvety kamélie patria medzi najobdivovanejšie kvety sveta. Pripomínajú kvety ruží - možno aj práve preto sa kamélia nazýva japonská ruža. Jej kvety patria medzi najobľúbenejšie a kry si tiež našli svoje stabilné miesto v nejednej záhrade.

Kamélie sú však citlivejšie a náročnejšie na pestovanie v porovnaní s ružami. Pokiaľ ste však podľahli jej kráse a chcete ju začať pestovať, potrebujete vedieť niekoľko dôležitých informácii, aby sa jej darilo.

Kamélia japonská

Kamélia (Camellia) je stálozelená rastlina – ker – malý strom s lesklými tmavozelenými listami. Kvety sú podobné ruži s tým rozdielom, že nevoňajú. Sú jednoduché i plné. Farebne od bielej, cez ružovú, po tmavoružovú a červenú.  Niektoré odrody nesú aj dvojfarebné kvety.

Pozrite si aj aktuálnu ponuku - Kamélia japonská v našom eshope

Kôra kmienku a konárikov je hladká, bez tŕňov a svetlo šedá. Kvitne od novembra do apríla. Patrí medzi chladnomilnejšie rastliny. Zvláda teploty do - 5°C. Niektoré vyšľachtené odrody aj - 25°C.  Citlivo však reaguje na prudké teplotné, vlhkostné zmeny a to zhodením všetkých listov a kvetných pukov.

Kamélia má počas roka odpočinkové obdobie v čase pred tvorbou nových pukov koncom leta, kedy je dôležité obmedziť hnojenie a zálievku. Následné zalievanie a hnojenie naštartuje rast a puky do krásy.

Kamélia japonská pestovanie

-          dostatok svetla ale nie celodenné slnko

-          rozptýlené svetlo pod korunami stromov alebo zatienená terasa

-          chránené stanovište pred silným vetrom a úpalom

-          južné alebo západné stanovište

-          pôda priepustná, nie vápenatá, bohatá na živiny, odvodnená

-          pH kyslejšie, vhodné pestovať v substráte pre azalky

-          vyššia vzdušná vlhkosť

-          zalievanie mäkkou, odstátou vodou

-       vyššiu vzdušnú vlhkosť docielite postavením nádoby na kamienky, ktoré zalejete vodou, pravidelným rosením na listy, pozor však NIKDY nie na kvety

-        hojná zálievka najmä počas kvitnutia (november – apríl), obmedzená zálievka v letnom období

-        hnojenie 1x za týždeň hnojivom na azalky a rododendrony počas kvitnutia

-        zazimovanie -  prenesenie kamélii pestovaných v nádobách do zimnej záhrady, skleníka, bytu do svetlých ale chladnejších podmienok na verandy a chodby

-        pri pestovaní v byte by teplota nemala vystúpiť v čase kvitnutia nad 16°C

-        ideálna teplota na prezimovanie 5-10°C

-        rozmnožovanie pomocou odrezkov

-        pokiaľ ich pestujete v nádobe, nevyžadujú každoročné presádzanie, ale raz za niekoľko rokov vždy do väčšieho kvetináča

Táto japonská kráska Vám naozaj učaruje svojim pôvabom a krásou. Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a pri nej to platí 100-násobne.

TIP: Sortiment okrasných kríkov, ktoré svojími kvetmi ulahodia každému oku je naozaj bohatý. Napríklad aj taký ibištek...no a v našom článnku sa bližšie pozrieme ako sa ibištek pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Väčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie.

Cibuľoviny do polotieňa

Do polotieňa sa vysádzajú len veternice (Anemone blanda), hľuznaté begónie, cyklámeny, modravka (Chionodoxa), tavolín (Eranthis), kandík (Erythronium), korunkovka strakatá (Frittilaria meleagris), snežienka (Galanthus nivalis), bleduľa (leucojum), niektoré ľalie a scila (Scilla siberica).

Ako sadiť cibuľoviny

Cibuľovým a hľuznatým rastlinám vyhovuje väčšina pôdnych typov, okrem suchých, piesočnatých pôd, pôd so štrkovým podložím, kde trpia v lete rastliny nedostatkom vlahy. Cibuľovinám sa nedarí ani na ťažkých a zamokrených pôdach.

Najvhodnejšie sú piesočnato-hlinité, priepustné, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vyšším obsahom humusu a živín. Pri príprave pôdy pre cibuľoviny sa treba vyvarovať pridávania čerstvého, nezotletého hnoja do pôdy, pretože spôsobuje zahnívanie cibúľ.

Pôdu pre cibuľové a hľuznaté rastliny treba zrýľovať do hĺbky minimálne 20 až 25 cm (tj. asi 1 rýľ) aspoň 10 až 14 dní pred plánovaným vysádzaním. Aj pre cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jar, je lepšie pripraviť pozemok už na jeseň rýľovaním. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať na zlepšenie retenčnej schopnosti rašelina, ťažšiu pôdu vylepšia naopak pridané piliny, perlit prípadne piesok. Priemyselné hnojivá pre cibuľoviny sa pridávajú do pôdy 1 až dva týždne pred samotnou výsadbou, rozhodením po povrchu a následným plytkým zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy. V priebehu vegetácie sú potom hnojivá splavované zálievkovou, ale aj dažďovou vodou ku koreňom cibúľ.

Hĺbka a termín vysádzania závisí od jednotlivých druhov cibuľovín. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie. Výsadba cibuľovín v skupinách pôsobí vždy oveľa prirodzenejšie a estetickejšie ako riadková výsadba. Pri vysádzaní sa odporúča sadiť cibule do brázdičiek s rovnomernou hĺbkou. Pri vysadení do rôznej hĺbky sa cibule neskôr vyvíjajú nerovnomerne, majú rozdielnu dobu rastu a kvitnutia. Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Šikmo, alebo dokonca naopak vysadené cibule pučia vždy neskôr, nepravidelne a vyrastajú z nich slabšie rastliny.

Napr. veternice (Anemone) pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme. Za slnečného počasia môžeme zálievku opakovať. Na jeseň vysádzané cibuľoviny stihnú v takom prípade do príchodu prvých mrazov dobre zakoreniť, na jar vysádzané cibuľoviny zasa rýchlejšie pučia a vyrastajú.

Vyberte si  zdravé a kvalitné cibuľky kvetov z nášho eshopu

Ošetrovanie cibuľovín počas vegetácie

Po vypučaní rastlín treba povrch záhonu skypriť, čím sa zabráni tvorbe prísušku. Záhony treba tiež pravidelne odburiniť. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín. Pri suchom počasí cibuľovinám prospeje zalievanie, najlepšie ráno alebo večer. V horúcom lete môže zálievka cez deň vyvolať rozličné defekty na vegetačných orgánoch rastlín. Pravidelné rozrušovanie prísušku počas vegetácie na povrchu pôdy kyprením umožní zabrániť premokreniu pôdy a následnému hnitiu cibúľ a hľúz.

Po odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Asi 1 mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Pri sledovaní zdravotného stavu rastlín počas vegetácie si treba všímať najmä výskyt vírusových chorôb, ktoré sa prejavujú nepeknou mozaikou na listoch a kvetoch (neplatí pre niektoré odrody tulipánov, pri ktorých je mozaikové sfarbenie prirodzené). Takto napadnuté rastliny je najlepšie hneď zo záhona odstrániť. Vírusové infekcie prenášajú najmä vošky, proti ktorým sa používa niektorý z dostupných pyretroidov.

Častým problémom pri pestovaní cibuľovín vo vlhkých podmienkach býva výskyt rozličných hubových chorôb. Proti hubovým chorobám sa bránime rozličnými širokospektrálnymi fungicídmi. Hľuzy sa odporúča aj pred výsadbou namoriť v roztoku fungicídu, ktorý ich dokáže počas vegetácie uchrániť pred napadnutím hubovým patogénom. Hľuzy, ktoré ste od nás obdržali, sú už takýmto spôsobom ošetrené.

Zber a prezimovanie cibuľovín

Po odumretí nadzemných častí rastlín prechádzajú cibuľové a hľuznaté rastliny do štádia vegetačného pokoja.

Každoročne sa z pôdy vyberajú hľuzy neprezimujúcich cibuľových a hľuznatých rastlín ako sú: Acidanthera, Anemone coronaria, Begonia, Bletilla, Canna, Crinum, Dahlia, Freesia, Galtonia, Gladiolus, Hymenocallis, Iris X hollandica (v priaznivých podmienkach však prezimuje), Ixia, Ismene, Montbrecia (Crocosmia), Ornitogalum, Oxalis, Ranunculus, Sinningia, Sparaxis, Sprekelia, Tigridia, Vallota, Zantedeschia, Zephyranthes a druhy vyžadujúce si letné uskladnenie - hyacinty, záhradné tulipány, citlivé kultivary botanických tulipánov prípadne šafrany.

Ostatné rody a druhy cibuľovín a botanické tulipány patriace druhom T. kaufmaniana, T. eichleri, T. urumiensis, T. tarda, T. biflora, T. turkestanica, T. praestans možno ponechať na stanovisku niekoľko rokov. Narcisy, ľalie a jesienky sa vyberajú z pôdy po troch až štyroch rokoch, keď sa rastliny výraznejšie rozmnožia a porast sa zahustí. Cibule a hľuzy sa vyberajú z pôdy ešte pred úplným odumretím nadzemných častí. Zásobné orgány treba opatrne vybrať rýľom, stonky, prípadne listy oddeliť hneď po zbere bezprostredne pri zásobnom orgáne. Včasným odstránením nadzemných častí sa takéto cibule udržia v dobrom zdravotnom stave. Výnimku tvoria len georgíny (Dahlia), ktorým treba ponechať zvyšných asi 10 cm všetkých starých bylí.

Po vybraní z pôdy cibule treba zbaviť zvyškov zeminy mechanicky alebo opláchnutím. Pre cibule je veľmi dôležité následné starostlivé sušenie na vzdušnom mieste s prúdiacim vzduchom. Na slnku môžeme dosúšať iba na jeseň zberané druhy, treba ich však chrániť pred večerným chladom a raňajšou rosou. Cibule ľalií sa nesušia. Po usušení sa cibule namoria vhodným prípravkom, ktorý zabraňuje rozvoju hubových chorôb. Na trhu existuje dostatok prípravkov v suchej i tekutej forme. Pri použití tekutých moridiel je dôležité nechať cibule následne dôkladne preschnúť. Cibule, ktoré sa vysádzajú na jeseň sa uskladňujú na suchom a vzdušnom mieste s teplotou 15 - 25 °C až do obdobia výsadby, pričom ich treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať choré a nahnité kusy. Cibule a hľuzy druhov, ktoré sa vysádzajú na jar, treba uskladniť v bezmrazých, chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Georgíny vyžadujú pri uskladnení miernu vlhkosť, ktorú im zabezpečí trocha suchšej rašeliny či piesku, na ktoré sa hľuzy pri zimovaní položia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné dokonalé vetranie skladovacieho priestoru.

TIP: Prečítajte si ako jednoducho vytvoriť záhon z letných cibuľovín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rez patrí medzi najdôležitejšie činnosti záhradníka, ktorý očakáva od svojich rastlín kvety, dlhodobé kvitnutie a zdravú rastlinu. Nie všetky druhy ruží sa však strihajú rovnako, v rovnakom termíne. Pokiaľ by ste rez aplikovali na popínavé ruže, určite sa v blízkom období nedočkáte kvetov.

Prečo nekvitnú ruže

Pravidelný a hlboký rez ruží je dôležitý pre každoročné bohaté nasadenie kvetných pukov. Veľa záhradníkov sa však bojí takýto radikálny rez uskutočniť, lebo im je ľúto odstrihnúť v podstate veľkú časť rastliny.

Farebné a voňavé ruže rôznych odrôd nájdete aj v našom eshope

Tento rez platí pre záhonové a veľkokveté ruže. Na rez použite kvalitné a ostré nožnice a odstrihnite výhony nad zemou asi 30 cm a asi 0,5 cm nad listovým púčikom. Hlboký rez sa robí na jar, pred rašením. Ideálne obdobie je koniec marca, začiatok apríla. Tietoruže zvyknú aj opakovane kvitnúť ešte v jeseni. Kvety sa tvoria aj na jednoročných výhonoch. Týmto spôsobom ich aj každoročne zmladzujete a podporujete rast silných a zdravých výhonov.

Krovité ruže sa nemusia každoročne upravovať radikálnym hlbokým rezom. Väčšinou sa používajú na krovité výsadby aj živé ploty. Prvý rok urobte hlboký rez a v nasledujúcich rokoch na jar a neskôr v lete odstraňujte nevhodne rastúce konáre a ľahko ich zostrihajte a tvarujte. Krovité ruže však môžu byť opakovane kvitnúce alebo aj raz kvitnúce ruže. To sú najmä tie starodávne odrody. Tie nekvitnú na mladých výhonoch, a tak radikálny rez by spôsobil, že by nekvitli. Treba ich však presvetľovať a odstraňovať staré a poškodené výhony. Týchto ruží je však v bežných záhradách menej. Skôr sa vyskytujú v rozáriách a historických záhradách.

Strihanie popínavých ruží

Popínavé ruže sú tiež odlišné v reze a tiež treba rozlišovať druhy raz a viackrát za rok kvitnúce. Od toho sa odvíja rez. Platí, že druhy, ktoré majú veľké kvety a silné stonky, kvitnú opakovane a druhy, ktoré majú tenké a ohybné výhony s mnohopočetnými menšími súkvetiami, kvitnú raz za rok.

Vyberte si z ponuky popínavých ruží

Opakovane kvitnúce možno rezať až v druhom roku po výsadbe, kedy sa skracujú len bočné výhony a hlavné sa vyväzujú. Ponechávajte vždy mladé drevo. Popínavým ružiam zvoľte správnu oporu a tvarujte ju na ňu. Ostatné nevhodné výhony môžete odstrániť ako esteticky nevhodné. Raz ročne kvitnúce sa režú v lete po odkvitnutí, aby sa stihli vyvinúť a dozrieť nové výhony ako základ budúceho kvitnutia.

Ako strihať ruže na kmienku

Najdôležitejší je samotný vzhľad korunky, ktorý treba pravidelne na jar udržiavať rezom. Musí byť zachovaná správna veľkosť korunky, aby ju kmienok udržal. Korunka sa strihá na jar, výhonky sa ponechajú primerane dlhé, zostrihnuté na 3 až 5 očiek. Slabé výhonky a výhonky rastúce do vnútra koruny sa odstrihávajú. Strihajte na vonkajšie očko.

Počas roka, môžete kedykoľvek odstrániť nevhodne rastúce alebo krivo rastúce výhonky. Po odkvitnutí odstráňte odkvitnuté kvety.

Náš tip: Viete ako sa správne starať o ruže počas celého roka? Ak pestujete v záhrade ríbezle, prečítajte si aj článok o tom ako strihať nie len červené ríbezle.

Určite ste už niekedy prechádzali okolo modrého zakvitnutého oblaku a pátrali po jeho názve. Predstavujeme vám ušľachtilú trvalku menom perovskia.

Mnohí ju poznajú aj pod inými názvami ako ruská šalvia alebo ruská levanduľa. Pravdepodobne kvôli podobným modrým súkvetiam a úzkym listom. Perovskia je vyššia polodrevnatá trvalka dosahujúca výšku do 1,2m.

Perovskia v záhone

Výborne sa hodí do zmiešaných aj monokultúrnych záhonov aj spolu s levanduľou. Kvitne od polovice leta do septembra až októbra a v čase plného kvitnutia je naozaj neprehliadnuteľná.

Vyberte si z aktuálnej ponuky perovskie aj v našom eshope

Očarí vás fialový poloker, s nepatrným ale aromatickým olistením, zaujímavými stonkami a vôňou. Dokonale nahradí nízky živý plot, vytvoríte ňou zaujímavé steny a vytvoríte bohatý trvalkový záhon. Vynikne aj ako dominanta.

Perovskia pestovanie

Môžete ju pestovať aj v nádobe na terase a balkóne. Na pestovanie nie je náročná. Podobne ako levanduľa vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú a chudobnejšiu pôdu, strednú zálievku.

Kompletný sortiment nádherne kvitnúcich trvaliek

Je plne mrazuvzdorná, ale pôda musí byť priepustná, nie trvalo zamokrená. Je to vynikajúca trvalka, ktorá láka do záhrady množstvo motýľov a včiel.
Na 1m² budete potrebovať 1-3 rastliny. Rozostupy od seba cca 0,6-0,8m.

Kedy strihať perovskiu

Aby bola pekne vetvená a bohato kvitnúca, každý rok na jar vyžaduje zostrihanie o jednu tretinu.

Pokiaľ sa vám javí ako slabá, menej rozkonárená, môžete ju zostrihnúť až na 5-10 cm. Podporíte tak rast aj kvitnutie.V zime naopak oceníte jej dekoratívnosť vďaka zaujímavým neolisteným stonkám, takže ju určte zostrihávajte až na jar.

Pri dodržaní týchto základných rád sa vám perovskie odmenia zdravým rastom a bohatým kvitnutím.

TIP: Nespočetné množstvo dostupných trvaliek nám často "komplikuje" výber tých vhodných do našej záhrady. Vyskúšajte napríklad pestovať pivonku, v článku sa dozviete ako na to.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Podelíme sa s vami o poznatky, ktoré vám pomôžu s pestovaním, od výberu vhodného stanovišťa až po správny rez.

Hurmikaki odrody

Hurmikaki viržínske (Diospyros virginiana)

Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Pestuje sa ako vyšší ker alebo nízkokmenný strom.

Stanovište

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady.

Opeľovanie

Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Rastliny sadíme v spone 3 - 6 metrov.

Ako zazimovať hurmikaki

Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. V prípade mrazového poškodenia strom spoľahlivo regeneruje, avšak už bez kvitnutia.

Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája.

Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Vhodné je aj zabalenie kmeňa v prvých 4 rokoch do jutoviny.

Ak vás toto netradičné ovocie zaujalo, môžete si vyberať niektorú z odrôd hurmikaki aj v našom eshope

Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadná chemická alebo iná ochrana je zhodná s našimi rastlinami.

Ako strihať hurmikaki

Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

Plody

Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol. Dužinu si však môžete aj čerstvú natrieť na pečivo.

Hurmikaki japonské

Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Obe odrody sú chuťovo veľmi dobré a obe patria medzi samoopelivé hurmikaki, ale je výhodné – pre kvalitu i veľkosť plodov – mať dobrého opeľovača.

TIP: Ak ste milovníkom menej tradičného ovocia, určite si prečítajte aj článok o pestovaní paw-paw.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pawpaw je rastlina v našej oblasti síce nepôvodná, avšak  našej klíme prispôsobená, nenáročná a veľmi odolná. Je vysoko  plodná a vizuálne neprehliadnuteľná.

Asimina triloba pestovanie

Stanovište

Pri výbere stanovišťa treba brať ohľad na kvalitu pôdy (hĺbku  a priepustnosť možno vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho  substrátu) a na oslnenie v priebehu dňa (vhodné je slnečné,  v teplých oblastiach mierne zatienené miesto). Čím chránenejšie  stanovište proti vetru, hlavne v zimnom období, tým lepšie. Je  vhodná pravidelná závlaha (1 krát za dva týždne až do augusta). 

Vyberte si z ponuky nášho eshopu pawpaw alebo iné netradičné ovocie

Opelenie 

Z dôvodov cudzoopelivosti sa musia pestovať 2 rôzne odrody.  Opelenie zabezpečujú najmä muchy a vietor. Je nevyhnutné  aby obidve rastliny boli vzdialené max. 9 m od seba. Rastliny dosahujú  výšky až 6m a odporúčaný spon je 3 - 4,5 m. 

Zimovanie 

Mrazuvzdornosť je udávaná minimálne do -25°C. Asimina  kvitne relatívne neskoro a dlho. Kvitnutie nastáva pred úplným  olistením, podľa charakteru počasia koncom apríla až mája a trvá  až 3 týždne, takže prípadné jarné mrazíky by nemali poškodiť  celú úrodu. Citlivosť nových výhonkov k mrazíkom stúpa s ich  veľkosťou. V prípade skutočne veľkých jarných mrazov pawpaw  regeneruje cca v júny, ale už bez kvitnutia.

Je vhodné minimálne prvý rok po výsadbe rastlinu na zimu  mierne chrániť - osvedčilo sa nahrnutie zeminy okolo kmeňa do výšky  cca 50 cm. V ďalších 2 rokoch sa takýmto nepracným opatrením  taktiež nič nepokazí. Zeminu môžeme odhrnúť začiatkom apríla.  Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu  zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý  chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v  dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa  javí známe bielenie kmeňa. 

Hnojenie 

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit,  Krystalon). Škodcami pawpaw prakticky netrpí, rastlina je insekticídna,  jej domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadné hubové  choroby na veľkých listoch pri vlhkom počasí je možné odstrániť  bežnými fungicídmi (napr. meďnatými). 

Rez 

Pawpaw rastie v pomerne prísnom pyramidálnom tvare a  kvitne na minuloročných letorastoch. Preto rez nieje za potreby,  výnimkou môže byť základné tvarovanie a odstránenie uschnutých  a poškodených vetví. 

Plody 

Plody dozrievajú v septembri až októbri. Zrelosť sa pozná  podľa ľahkého zmäknutia plodov a zmeny farby do žlta, po prípade  je najlepším indikátorom zrelosti intenzívna exotická ovocná vôňa.  Ak do príchodu mrazov nestihnú plody dozrieť na rastline, dozrejú  v izbovej teplote po pridaní zrelých jabĺk cca do 14 dní. Pri konzumácii  sa plody rozkroja, vyberú sa semená, ktoré sú jedovaté (iba  pri rozkúsaní) a je sa obsah žlto-oranžovej farby, príjemnej vône,  pudingovej konzistencie a exkluzívnej chuti. Spracovanie, mimo  priamej konzumácie, je možné viacerými spôsobmi, avšak chuť  plodov, ktorými viac než prekvapíte nielen seba ale aj všetkých  známych, väčšinou zabezpečí že nebudete maž žiadne prebytky.  Plody vydržia pri izbovej teplote zrelé cca týždeň, chladené dlhšie.  Výživná a vitamínovo - minerálne hodnota plodov je značná. 

Upozornenie

Semená plodov sú jedovaté (po prekúsnutí), je treba ich pred  konzumáciou vybrať! Semená sú dostatočne veľké, až 2,5 cm, ich  počet v 1 plode býva okolo 10. 

TIP: Od menej tradičných druhov ovocia sa vrátime k tradičným jabloniam. V tomto článku sa dočítate, ktoré jablone sú vhodné do vyšších polôh.

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Naopak, snažíme sa ich udržať v dobrom zdravotnom stave, no nie vždy je to jednoduché. 

Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Môže byť spôsobené vplyvom: 

- nedostatočnej závlahy po výsadbe

- nedostatočnej zimnej závlahy

- nadbytočnej závlahy

- vysokej hladiny spodnej vody

- nedostatočným hnojením

- nedostatkom horčíka

- nadmerného hnojenia

- nedostatku svetla

- hustej výsadby

- vplyvom zimného slnka

- striedania mrazivých a teplejších dní

- chorôb a škodcov a iné

Hnednutie tují ako prirodzený jav

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Dajú sa však odstrániť rezom.

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ na týchto vetvičkách nevidíte žiadne známky poškodenia hmyzom, zverou alebo hubovým ochorením, jedná sa len o stav spôsobený zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom.

Hubové ochorenia tují

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Použite v tom prípade Dithane DG Neo Tec + Amistar + zmáčadlo Agrovital a po 14 dňoch postrek opakujte.

Pozrite si aktuálnu ponuku tují v našom eshope

Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Platí ošetrenie fungicídmi a postrek opakovať po 10 – 14 dňoch.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny.  Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Môžete ju aplikovať vo forme postreku na celú drevinu alebo zálievkou ku koreňu.

1 kg balenie Vám vystačí na: 20 m2 ako posyp k rastlinám a drevinám, 125 l zálievky ku koreňom alebo 200l postreku pri aplikácii na list.  Návod nájdete na balení.

Lykokaz tujový / Lykokaz borievkový

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Obyčajne hneď celú drevinu.

Roztoče – pavúkovce

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Nutné aplikovať postrek proti roztočom.

Zimné slnko

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Slnko svieti aj v zime a odsáva z listov vodu a ak nie je doplnená, vysaje to všetko z dreviny.  Obyčajne je to viditeľné z jednej strany, kde vychádza slnko alebo kde sa zdržiava najdlhšie počas zimných dní.

Hnednutie tují v zatienenom stanovišti

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Je to najmä v kútoch záhrady, za domom, v úzkych pásoch, kde nesvieti slnko, v tesnej blízkosti plota, kde z druhej strany nesvieti slnko a neprúdi tam vzduch.

Hnednutie zo spálenia

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.  Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Vetvičky, ktoré sa dotýkajú takéhoto horúceho plota môžu byť spálené.

Hnednutie tují po výsadbe

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.  Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať.  V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Pokiaľ máte zálievku pod kontrolou, mohlo sa stať, že bol koreňový bal tuje poškodený, useknutý hlavný koreň,  zožraté korene, nevhodné podložie, suť v mieste výsadby alebo iný materiál zakopaný v zemi a tuja sa jednoducho nezakorenila.

Naša rada pri výsadbe...

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Dobre utlačte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Postup výsadby je rovnaký.

Hnednutie tují z hustej výsadby

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Ak sú natlačené na oplotení, nedajú sa ošetrovať ani upravovať, strihať, ak je opletenie slabšie, môžu ho aj vekom poškodiť.

Hnednutie tují pestovaných v nádobách

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Platí to pre všetky stalozelené, ihličnaté dreviny.

Hnednutie po zime = nedostatočná zimná závlaha

Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Pokiaľ je zima bez snehu a dlhodobo mrazivá, po mrazoch treba zaliať.

Hnednutie po neodbornom reze

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom.  Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Pokiaľ plánujete zrezať 5 m vysoké tuje o polovicu, určite nie je vhodné ich zrezať naraz o polovicu.

Hnednutie z nadmerného hnojenia

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Je nutné obmedziť zálievku, presadiť dreviny v nádobe a nehnojiť.

Hnednutie tují zapríčinené hmyzom

V poslednom období sa premnožil na juhu Slovenska, Rakúsku a v Maďarsku zelený lesklý chrobák Lamprodila festiva.

Určite si ho nepomýlite. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. V relatívne krátkom čase dokáže zničiť celý živý plot tuje západnej.

Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Tá postupne vysychá.

Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.  Ako náhradu za Smaragd odporúčame iné stálozelené dreviny listnaté alebo tis, cyprusovec.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade.  Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. o 2 ks v zmiešanej výsadbe.

Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru. V ďalšom článku vám predstavujeme niektoré iné rastliny vhodné na živý plot.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trvalkové záhony sa tešia obrovskej popularite a nájdeme ich v takmer každej záhrade. Viete ako postupovať pri založení takéhoto záhonu, čo všetko by ste mali dodržať a zohľadniť aby práve tie naše trvalky patrili medzi najkrajšie?

Zásady pre umiestnenie trvaliek

Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napr. k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji mohla vnímať celková kompozícia, teda na miesto kam sa dá pozrieť cez okno obývačky alebo terasy. Výsadba potrebuje vždy niektoré stabilné prvky, ktoré by tvorili kostru celej kompozície.

Pri menších skupinách stačí iba opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone. Takýmito prvkami sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime a opadavé prispievajú k farebnému efektu jednak v období kvitnutia ako aj v období jesenného vyfarbenia. Okrem drevín môže byť oporou aj stavba, nepriehľadný plot, drobná architektúra, pri menších záhonoch aj balvany alebo záhradná keramika.

Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným ale slabším prvkom ako ozvenou. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5-6 rastlín a oproti iba 2-3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti.

Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však už nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy (napr. heliopsis, rudbeckia laciniata, oenothera missouriensis). Ak je záhon dlhý rozčlení sa na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona. Cieľom je, aby sa to isté nepravidelné zoskupenie pravidelne opakovalo a tým vznikol rytmus.

Príprava pôdy pre trvalky

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, kozia noha, pichliač roľný, podbeľ, pýr a i. Veľmi nepríjemné sú buriny, ktoré majú oddelky hlbšie ako sa dá rýľovať.

Kedy sadiť trvalky

Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka.

Rôzne druhy nádherne kvitnúcich trvaliek nájdete aj v našom eshope

S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.

Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Ak nie je možnosť založiť rastliny vonku, dajú sa rozložiť aj v pivnici, pokropiť vodou a potom vysádzať.

Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny.

Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Starostlivosť a ošetrovanie trvaliek

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním.

Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách.

Náš tip: Ako na rozmnožovanie a presádzanie trvaliek .

Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch:

– ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné,

– pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiadúcemu samovýsevu,

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov.

Trvalky v zime

Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už pominula hrozba mrazov, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

PO – okraj podrastu                                                                                          

Okraje stromov, skupín krov, prevzdušnená humózna pôda

variácie: slnečný svetlý okraj, chladný polotieň

Vp – voľná plocha

 Slnečné plochy, prevzdušnená humózna pôda

variácie: trvalky divé so záhonovým charakterom

Vr – vresovisko so zvláštnymi situáciami

 Slnečné plochy, chudobná piesčitá kyslá pôda

L – horská lúka

Slnečné plochy, kamenistá minerálna pôda

Ks – kamenisté stepi

Slnečné plochy, suchá humózna pôda s výskytom skál

SŠ – skalné štrbiny

Slnečné múriky, priehlbiny, suchá štrkovitá minerálna pôda

A – alpinium

Slnečné skalky, chudobné minerálne pôdy

Z – záhon

Humózne kypré, živné pôdy, záhonové trvalky s výraznými kvetmi

variácie: tieň, polotieň, slnečné stanovište

Stanovištné okruhy trvaliek podľa Prof. Dr. Josefa Siebera (zdroj – VICTORIA trvalková škôlka)

TIP: Ak sa chystáte vybudovať si v záhrade skalku, určite vás bude zaujímať návod na pestovanie skalničiek.

Trvalky sú veľmi vďačným rastlinným materiálom na záhone. Nemajú špeciálne požiadavky na ošetrovanie a výhodou je, že ich nemusíte každoročne vysádzať na stanovište. Postupom času naberajú na objeme a tým vyplnia prázdne miesto v záhone a zároveň poskytnú množstvo kvetov vám pre radosť a včelám a motýľom pre pastvu. Vďaka trvalkám prilákate do záhrady hmyz, čo sa Vám určite nepodarí, ak máte záhradu vysadenú len z ihličnanov.

Trvalky rozlišujeme podľa termínu kvitnutia, vysoké, nízke, doplnkové, okrasné listom, na priame slnko alebo do tieňa. Predstavíme Vám najkrajšie kvitnúce trvalky na priame slnko pre nenáročný záhon.

Najkrajšie trvalky

Medzi najkrajšie trvalky patria levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rudbekia (Rudbeckia) a krásnoočko (Coreopsis). Vďaka nim záhon v lete ožije a ich kvety Vás budú tešiť až neskoro do jesene.

Levanduľu a krásnoočko umiestnite do popredia záhona, echinaceu a rudbekiu do pozadia. Vďaka kultivarom si môžete vybrať aj z farebných prevedení. Vyžadujú slnečný záhon, ľahkú priepustnú až piesočnatú pôdu, priemernú závlahu, skôr nižšiu ako prehnanú starostlivosť, bez hnojenia.

Levanduľa vyžaduje piesčitú pôdu, bez pravidelného polievania, okrem obdobia po výsadbe. Po zime sa upravuje rezom, aby zostala dlhé roky kompaktná. Nestrihajte ju pravidelne do dreva. Rez do dreva sa vyžaduje až po cca 7 rokoch pestovania, keď ju chcete zmladiť. Rez sa vykonáva na jar, po uplynutí najväčších mrazov. Levanduľa sa potom reže ešte počas kvitnutia, alebo po odkvitnutí, ale zostrihávajú sa len kvetné stonky.
Dá sa pestovať aj v nádobe alebo kmienkový forma. Francúzska levanduľa v našich podmienkach neprezimuje, resp. v teplejších lokalitách áno.

Coreopsis – krásnoočko, patrí medzi nádherné trvalky, ktoré rozžiaria záhon svojimi žltými kvetmi. Tvar je podľa kultivaru kompaktný alebo vysoký. Podľa kultivaru ich umiestnite aj v záhone. Nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Na jar môžete trsy rozdeliť a presadiť.

Echinacea patrí medzi najžiadanejšie trvalky vyššieho vzrastu. Dominuje svojimi kvetmi, okrem klasickej liečivej E.purpurea nájdete v našej ponuke aj licenčné odrody, ktoré sa žiaľ nedajú rozmnožovať pomocou semien. Sú nenáročné na pestovanie. V krátkom čase vytvorí bohatý trs kvitnúcich stoniek a poteší Vás až do jesene. Kvety sú rôznych farieb. A dlho kvitnú.

Všetky trvalky rôznych farieb nájdete aj v aktuálnej ponuke nášho eshopu

Rudbeckie – rudbekie sú veľmi podobné echinacei, vyžadujú rovnaké nároky na stanovište, slnko, teplo, priepustnú pôdu a tiež sa odvďačia kvitnutím až po mrazy. Mnohé z nich sú však len letničkami alebo krátkovekými trvalkami, dobre sa však rozmnožujú samovýsevom, teda na záhone Vám určite v krátkom čase narastú aj nové rastlinky.

TIP: Inšpirovali sme vás a chystáte sa pestovať trvalky? Prečítajte si ako založiť trvalkový záhon.

Predstavujeme Vám výborný spôsob pestovania jahôd, ktorý okrem bohatej úrody vyzdvihne Vašu záhradu a tá sa stane neobyčajne praktickou. Pri tomto spôsobe pestovania Vám zostáva viac miesta na inú zeleninu alebo kvety. Stena sa dá napojiť na kvapkovú závlahu z vedľajšej sekcie závlahového systému.

Budete potrebovať:

- vŕtačku, ktorá dokáže vŕtať otvory 5 - 7 cm a vrták na vyvŕtanie otvorov 2 - 3 mm

- rúrku na zalievanie s priemerom cca 15 mm (do nej sa budú vŕtať 2 - 3 mm diery), musí byť o 8 - 10 cm dlhšia ako plastová rúrka

- PVC trubka priemer 100 - 150 mm, výška podľa toho, akú vysokú stenu chcete vytvoriť - ideálne cca 160 cm max. 200 cm kvôli zalievaniu, plneniu

- koncovky na trubky

- korok

- nôž

- lepiacu pásku

- textíliu na obalenie zavlažovacej trubice

- povrázok na obviazanie textílie

- záhradnícky substrát

- hrubý štrk na dno

- sadenice jahôd, môžete doplniť aj letničky (aksamietnica, nechtík)

- veľké nádoby

- upevňovací materiál na jednotlivé rúrky a rúry navzájom

Postup:

Rezanie

Rozhodnite sa, akú dĺžku rúrky budete potrebovať (využívať) a podľa toho zvoľte aj vnútorné zalievacie trúbky, ktoré by mali byť o 10 cm dlhšie.

Vŕtanie do zavlažovacie rúrky

Navŕtajte do nej otvory ale len do 2/3, nie po celej dĺžke. Voda by zbytočne pretekala až dospodu. Uzavrite ju v spodnej časti a môžete tam urobiť ešte jeden otvor. S navŕtanými dierkami rovnakého priemeru docielite rovnomerné zavlažovanie.

Ukončenie zavlažovacie časti

Obaľte rúrku vrecovinou alebo textíliou a omotajte povrázkom. Do otvorov sa tak nedostanú korene sadeníc a nebudú ich upchávať a cez textíliu voda pretečie ku koreňom rastlín. Nožom opatrne vytvorte pomocou korku uzáver. Zaizolujte páskou, aby korok nevypadol.

Rezanie otvorov do PVC rúrky

Pamätajte na to, že otvory musia byť len tam, kde sa k rastlinám dostane slnko. Mali by byť v rovnakých vzdialenostiach. Môžete vytvoriť stredový pás a bočné pásy striedavo, čiže vzniknú 3 rady. Odspodu vynechajte cca 20 cm, pretože táto časť bude zasadená v nádobe so zeminou.

Plnenie

Pripravte si stredovú zavlažovacie rúrku. Na jej koniec dajte krytku. Na dno vysypte hrubý štrk. Vložte PVC trubku. Pripravte si substrát a rastliny. Do spodných dier môžete vysadiť letničky, ktoré sa výborne hodia ako ochrana jahôd. Mnohé svojou vôňou odpudzujú škodlivý hmyz. Čiastočne tak ochránite sadenice a plody aj pred voškami aj slimákmi. Najlepšie je, ak začnete sypať substrát zvrchu a postupne ho dostávate až k otvorom, do ktorých zasadíte sadenice jahôd.

Vybrať si môžete aj z jahôd ponúkaných v našom eshope

Zvoľte rôzne odrody pre postupný zber. S týmto bodom požiadajte niekoho o pomoc, aby ste to mali rýchlejšie a jahody neboli dlho bez vlahy.

Stanovište

Stanovište vyberte slnečné alebo len čiastočne zatienené riedku korunou. Myslite na to, že v lete budú jahody potrebovať pravidelne vlahu. Plast sa bude prehrievať. Takto naplnené rúry zasaďte do stabilných nádob alebo do zeme. Navzájom ich upevnite. Umiestnite ich aj mimo veterného miesta. Nechcete predsa o takúto unikátnu vertikálnu stenu prísť len kvôli zlému stanovišťu.

Prečítajte si aj článok o tom ako správne sadiť jahôdy.