marca 2021

Kvety kamélie patria medzi najobdivovanejšie kvety sveta. Pripomínajú kvety ruží - možno aj práve preto sa kamélia nazýva japonská ruža. Jej kvety patria medzi najobľúbenejšie a kry si tiež našli svoje stabilné miesto v nejednej záhrade.

Kamélie sú však citlivejšie a náročnejšie na pestovanie v porovnaní s ružami. Pokiaľ ste však podľahli jej kráse a chcete ju začať pestovať, potrebujete vedieť niekoľko dôležitých informácii, aby sa jej darilo.

Kamélia japonská

Kamélia (Camellia) je stálozelená rastlina – ker – malý strom s lesklými tmavozelenými listami. Kvety sú podobné ruži s tým rozdielom, že nevoňajú. Sú jednoduché i plné. Farebne od bielej, cez ružovú, po tmavoružovú a červenú.  Niektoré odrody nesú aj dvojfarebné kvety.

Pozrite si aj aktuálnu ponuku - Kamélia japonská v našom eshope

Kôra kmienku a konárikov je hladká, bez tŕňov a svetlo šedá. Kvitne od novembra do apríla. Patrí medzi chladnomilnejšie rastliny. Zvláda teploty do - 5°C. Niektoré vyšľachtené odrody aj - 25°C.  Citlivo však reaguje na prudké teplotné, vlhkostné zmeny a to zhodením všetkých listov a kvetných pukov.

Kamélia má počas roka odpočinkové obdobie v čase pred tvorbou nových pukov koncom leta, kedy je dôležité obmedziť hnojenie a zálievku. Následné zalievanie a hnojenie naštartuje rast a puky do krásy.

Kamélia japonská pestovanie

-          dostatok svetla ale nie celodenné slnko

-          rozptýlené svetlo pod korunami stromov alebo zatienená terasa

-          chránené stanovište pred silným vetrom a úpalom

-          južné alebo západné stanovište

-          pôda priepustná, nie vápenatá, bohatá na živiny, odvodnená

-          pH kyslejšie, vhodné pestovať v substráte pre azalky

-          vyššia vzdušná vlhkosť

-          zalievanie mäkkou, odstátou vodou

-       vyššiu vzdušnú vlhkosť docielite postavením nádoby na kamienky, ktoré zalejete vodou, pravidelným rosením na listy, pozor však NIKDY nie na kvety

-        hojná zálievka najmä počas kvitnutia (november – apríl), obmedzená zálievka v letnom období

-        hnojenie 1x za týždeň hnojivom na azalky a rododendrony počas kvitnutia

-        zazimovanie -  prenesenie kamélii pestovaných v nádobách do zimnej záhrady, skleníka, bytu do svetlých ale chladnejších podmienok na verandy a chodby

-        pri pestovaní v byte by teplota nemala vystúpiť v čase kvitnutia nad 16°C

-        ideálna teplota na prezimovanie 5-10°C

-        rozmnožovanie pomocou odrezkov

-        pokiaľ ich pestujete v nádobe, nevyžadujú každoročné presádzanie, ale raz za niekoľko rokov vždy do väčšieho kvetináča

Táto japonská kráska Vám naozaj učaruje svojim pôvabom a krásou. Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a pri nej to platí 100-násobne.

TIP: Sortiment okrasných kríkov, ktoré svojími kvetmi ulahodia každému oku je naozaj bohatý. Napríklad aj taký ibištek...no a v našom článnku sa bližšie pozrieme ako sa ibištek pestuje.

Ruže patria k romantickým druhom kvetov a hoci majú už nejakú históriu za sebou, sú v záhradách stále moderné a obľúbené. Kvetov a dlhovekosti sa však dočkajú len tí, ktorí poznajú základné techniky rezu, starostlivosti a hnojenia ruží počas celého roka. Poskytneme Vám postupne prehľad toho najdôležitejšieho podľa ročných období.

Vo všeobecnosti platí, že im treba vybrať vhodné miesto na slnku, prípadne v miernom tieni, vo výživnej pôde s obsahom humusu a s dostatkom vlahy a obdaria nás dlhým kvitnutím. Nádherne kvitnú, príjemne voňajú a sú ozdobou od leta až do jesene, niektoré až do prvých mrazov. Vhodné sú na rez, na záhonové výsadby, ako solitéry do predzáhradok alebo popínavé na pergoly, treláže, oblúky a múriky. Pokiaľ sa o ne postaráte, budú Vás tešiť dlhé roky.

Pokiaľ sa ruže chystáte ešte len vysádzať, prečítajte si stručný návod k výsadbe ruží.

Starostlivosť o ruže

V nasledujúcich riadkoch vám vysvetlíme ako sa staraž o ruže počas celého roku.

Starostlivosť o ruže na jar

Ružiam na jar, keď už nehrozia dlhotrvajúce mrazy, odstráňte zimné kryty a nakopcovanie. Odstrihnite všetky suché, poškodené a polámané výhony aj suché listy, v ktorých by sa mohli ukrývať prezimovaní škodcovia.  Podľa veľkosti kra ponechávajte aj počet výhonov. Stred by mal zostať voľný. Výšku výhonov upravte na 4 – 5 očiek. Rez neplatí pre popínavé ruže.

Vyberte si nádherné odrody zdravých ruží z ponuky nášho eshopu

Plochu, kde sú vysadené, udržiavajte v stave bez buriny. Počas suchého obdobia zalievajte. Ruže hlboko korenia, potrebujú dostatok vlahy, ale pozor na trvalé zamokrenie, to neznášajú. V apríli začnite s hnojením a výživou. Zvoliť môžete hnojenie na koreň alebo listy. Podporíte tým rast, tvorbu pukov a následné kvitnutie. Starostlivo kontrolujte výskyt možných chorôb a škodcov a zvoľte včas prevenciu alebo postrek.

Starostlivosť o ruže v lete

Toto obdobie je typické kvitnutím pre väčšinu ruží. Ruže určené na rez odstrihávajte ešte v puku, dlho vydržia vo váze. Stonky nerežte zbytočne dlhé. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté súkvetia, aby ste podporili následné dlhé kvitnutie. Ruže tak nebudú všetku silu dávať do tvorby plodov, ale na tvorbu nových pukov a kvetov. Nájdite si čas raz za týždeň odstrániť všetky odkvitnuté kvety. Váš ker alebo popínavá ruža na pergole bude vyzerať esteticky.

V júli skráťte silné výhony o 15 cm . Slabé výhony môžete skrátiť viac. V tomto období ruže inak nerežeme. Môžete robiť len menšie estetické úpravy. Odrody, ktoré kvitnú raz za rok, v rovnakom čase, popínavé ruže a botanické ruže nestriháme.

Pravidelne a hojne zalievajte a prihnojujte. Zvoľte hnojivá s obsahom dusíka a fosforu. Dusík je prvok, ktorý podporuje rast a fosfor podporuje násadu pukov a bohaté kvitnutie. Hnojivá na tejto báze aplikujte do augusta. Zároveň kontrolujte výskyt chorôb a škodcov. Včas aplikujte preventívne postreky alebo chemické postreky.

Starostlivosť o ruže na jeseň

Ruže stále môžete prihnojovať do konca septembra hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktorý pôsobí na vyzrievanie pletív. Tým chránite čiastočne aj kry proti namŕzaniu v zimnom období. Počas suchého obdobia ruže zalievajte. Koncom októbra znížte zálievku a obmedzte ju raz mesiac, podľa počasia.

Neustále a včas odstraňujte odkvitnuté kvety, aby sa ruže nevysilili tvorbou plodov. Koncom jesene ruže začnite pripravovať na zimu. Ku koreňom môžete dať kvalitný kompost. Vysoké ruže – mnohokveté a veľkokveté môžete zrezať o tretinu. Pohrabeme všetky listy popadané a poškodené, očistíme porasty a plochu výsadby ruží. Ruže treba prihrnúť zemou, kôrou alebo pilinami.

Ruže v zime

Nastáva obdobie pokoja. Všetky rastliny aj ruže sa pripravujú na zimu vyzretím pletív a dreva. Dobré prezimovanie bude výsledkom budúcoročného rastu a kvitnutia. V období bez mrazov môžete ruže počas dňa mierne zaliať. Pokiaľ je zima bez snehu, je to pre ruže horšie. Niektoré zle znášajú holomrazy a studený vietor. Pred mrazom ich môžete ochrániť aj nakopením snehu okolo rastliny. Potom už v pokoji môžete relaxovať a premýšľať nad ďalšími odrodami či novom ružovom záhone do záhrady.

Pozrite si aj detailný návod na pestovanie ruží.

Väčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie.

Cibuľoviny do polotieňa

Do polotieňa sa vysádzajú len veternice (Anemone blanda), hľuznaté begónie, cyklámeny, modravka (Chionodoxa), tavolín (Eranthis), kandík (Erythronium), korunkovka strakatá (Frittilaria meleagris), snežienka (Galanthus nivalis), bleduľa (leucojum), niektoré ľalie a scila (Scilla siberica).

Ako sadiť cibuľoviny

Cibuľovým a hľuznatým rastlinám vyhovuje väčšina pôdnych typov, okrem suchých, piesočnatých pôd, pôd so štrkovým podložím, kde trpia v lete rastliny nedostatkom vlahy. Cibuľovinám sa nedarí ani na ťažkých a zamokrených pôdach.

Najvhodnejšie sú piesočnato-hlinité, priepustné, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vyšším obsahom humusu a živín. Pri príprave pôdy pre cibuľoviny sa treba vyvarovať pridávania čerstvého, nezotletého hnoja do pôdy, pretože spôsobuje zahnívanie cibúľ.

Pôdu pre cibuľové a hľuznaté rastliny treba zrýľovať do hĺbky minimálne 20 až 25 cm (tj. asi 1 rýľ) aspoň 10 až 14 dní pred plánovaným vysádzaním. Aj pre cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jar, je lepšie pripraviť pozemok už na jeseň rýľovaním. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať na zlepšenie retenčnej schopnosti rašelina, ťažšiu pôdu vylepšia naopak pridané piliny, perlit prípadne piesok. Priemyselné hnojivá pre cibuľoviny sa pridávajú do pôdy 1 až dva týždne pred samotnou výsadbou, rozhodením po povrchu a následným plytkým zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy. V priebehu vegetácie sú potom hnojivá splavované zálievkovou, ale aj dažďovou vodou ku koreňom cibúľ.

Hĺbka a termín vysádzania závisí od jednotlivých druhov cibuľovín. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie. Výsadba cibuľovín v skupinách pôsobí vždy oveľa prirodzenejšie a estetickejšie ako riadková výsadba. Pri vysádzaní sa odporúča sadiť cibule do brázdičiek s rovnomernou hĺbkou. Pri vysadení do rôznej hĺbky sa cibule neskôr vyvíjajú nerovnomerne, majú rozdielnu dobu rastu a kvitnutia. Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Šikmo, alebo dokonca naopak vysadené cibule pučia vždy neskôr, nepravidelne a vyrastajú z nich slabšie rastliny.

Napr. veternice (Anemone) pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme. Za slnečného počasia môžeme zálievku opakovať. Na jeseň vysádzané cibuľoviny stihnú v takom prípade do príchodu prvých mrazov dobre zakoreniť, na jar vysádzané cibuľoviny zasa rýchlejšie pučia a vyrastajú.

Vyberte si  zdravé a kvalitné cibuľky kvetov z nášho eshopu

Ošetrovanie cibuľovín počas vegetácie

Po vypučaní rastlín treba povrch záhonu skypriť, čím sa zabráni tvorbe prísušku. Záhony treba tiež pravidelne odburiniť. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín. Pri suchom počasí cibuľovinám prospeje zalievanie, najlepšie ráno alebo večer. V horúcom lete môže zálievka cez deň vyvolať rozličné defekty na vegetačných orgánoch rastlín. Pravidelné rozrušovanie prísušku počas vegetácie na povrchu pôdy kyprením umožní zabrániť premokreniu pôdy a následnému hnitiu cibúľ a hľúz.

Po odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Asi 1 mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Pri sledovaní zdravotného stavu rastlín počas vegetácie si treba všímať najmä výskyt vírusových chorôb, ktoré sa prejavujú nepeknou mozaikou na listoch a kvetoch (neplatí pre niektoré odrody tulipánov, pri ktorých je mozaikové sfarbenie prirodzené). Takto napadnuté rastliny je najlepšie hneď zo záhona odstrániť. Vírusové infekcie prenášajú najmä vošky, proti ktorým sa používa niektorý z dostupných pyretroidov.

Častým problémom pri pestovaní cibuľovín vo vlhkých podmienkach býva výskyt rozličných hubových chorôb. Proti hubovým chorobám sa bránime rozličnými širokospektrálnymi fungicídmi. Hľuzy sa odporúča aj pred výsadbou namoriť v roztoku fungicídu, ktorý ich dokáže počas vegetácie uchrániť pred napadnutím hubovým patogénom. Hľuzy, ktoré ste od nás obdržali, sú už takýmto spôsobom ošetrené.

Zber a prezimovanie cibuľovín

Po odumretí nadzemných častí rastlín prechádzajú cibuľové a hľuznaté rastliny do štádia vegetačného pokoja.

Každoročne sa z pôdy vyberajú hľuzy neprezimujúcich cibuľových a hľuznatých rastlín ako sú: Acidanthera, Anemone coronaria, Begonia, Bletilla, Canna, Crinum, Dahlia, Freesia, Galtonia, Gladiolus, Hymenocallis, Iris X hollandica (v priaznivých podmienkach však prezimuje), Ixia, Ismene, Montbrecia (Crocosmia), Ornitogalum, Oxalis, Ranunculus, Sinningia, Sparaxis, Sprekelia, Tigridia, Vallota, Zantedeschia, Zephyranthes a druhy vyžadujúce si letné uskladnenie - hyacinty, záhradné tulipány, citlivé kultivary botanických tulipánov prípadne šafrany.

Ostatné rody a druhy cibuľovín a botanické tulipány patriace druhom T. kaufmaniana, T. eichleri, T. urumiensis, T. tarda, T. biflora, T. turkestanica, T. praestans možno ponechať na stanovisku niekoľko rokov. Narcisy, ľalie a jesienky sa vyberajú z pôdy po troch až štyroch rokoch, keď sa rastliny výraznejšie rozmnožia a porast sa zahustí. Cibule a hľuzy sa vyberajú z pôdy ešte pred úplným odumretím nadzemných častí. Zásobné orgány treba opatrne vybrať rýľom, stonky, prípadne listy oddeliť hneď po zbere bezprostredne pri zásobnom orgáne. Včasným odstránením nadzemných častí sa takéto cibule udržia v dobrom zdravotnom stave. Výnimku tvoria len georgíny (Dahlia), ktorým treba ponechať zvyšných asi 10 cm všetkých starých bylí.

Po vybraní z pôdy cibule treba zbaviť zvyškov zeminy mechanicky alebo opláchnutím. Pre cibule je veľmi dôležité následné starostlivé sušenie na vzdušnom mieste s prúdiacim vzduchom. Na slnku môžeme dosúšať iba na jeseň zberané druhy, treba ich však chrániť pred večerným chladom a raňajšou rosou. Cibule ľalií sa nesušia. Po usušení sa cibule namoria vhodným prípravkom, ktorý zabraňuje rozvoju hubových chorôb. Na trhu existuje dostatok prípravkov v suchej i tekutej forme. Pri použití tekutých moridiel je dôležité nechať cibule následne dôkladne preschnúť. Cibule, ktoré sa vysádzajú na jeseň sa uskladňujú na suchom a vzdušnom mieste s teplotou 15 - 25 °C až do obdobia výsadby, pričom ich treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať choré a nahnité kusy. Cibule a hľuzy druhov, ktoré sa vysádzajú na jar, treba uskladniť v bezmrazých, chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Georgíny vyžadujú pri uskladnení miernu vlhkosť, ktorú im zabezpečí trocha suchšej rašeliny či piesku, na ktoré sa hľuzy pri zimovaní položia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné dokonalé vetranie skladovacieho priestoru.

TIP: Prečítajte si ako jednoducho vytvoriť záhon z letných cibuľovín.

Rez patrí medzi najdôležitejšie činnosti záhradníka, ktorý očakáva od svojich rastlín kvety, dlhodobé kvitnutie a zdravú rastlinu. Nie všetky druhy ruží sa však strihajú rovnako, v rovnakom termíne. Pokiaľ by ste rez aplikovali na popínavé ruže, určite sa v blízkom období nedočkáte kvetov.

Prečo nekvitnú ruže

Pravidelný a hlboký rez ruží je dôležitý pre každoročné bohaté nasadenie kvetných pukov. Veľa záhradníkov sa však bojí takýto radikálny rez uskutočniť, lebo im je ľúto odstrihnúť v podstate veľkú časť rastliny.

Farebné a voňavé ruže rôznych odrôd nájdete aj v našom eshope

Tento rez platí pre záhonové a veľkokveté ruže. Na rez použite kvalitné a ostré nožnice a odstrihnite výhony nad zemou asi 30 cm a asi 0,5 cm nad listovým púčikom. Hlboký rez sa robí na jar, pred rašením. Ideálne obdobie je koniec marca, začiatok apríla. Tietoruže zvyknú aj opakovane kvitnúť ešte v jeseni. Kvety sa tvoria aj na jednoročných výhonoch. Týmto spôsobom ich aj každoročne zmladzujete a podporujete rast silných a zdravých výhonov.

Krovité ruže sa nemusia každoročne upravovať radikálnym hlbokým rezom. Väčšinou sa používajú na krovité výsadby aj živé ploty. Prvý rok urobte hlboký rez a v nasledujúcich rokoch na jar a neskôr v lete odstraňujte nevhodne rastúce konáre a ľahko ich zostrihajte a tvarujte. Krovité ruže však môžu byť opakovane kvitnúce alebo aj raz kvitnúce ruže. To sú najmä tie starodávne odrody. Tie nekvitnú na mladých výhonoch, a tak radikálny rez by spôsobil, že by nekvitli. Treba ich však presvetľovať a odstraňovať staré a poškodené výhony. Týchto ruží je však v bežných záhradách menej. Skôr sa vyskytujú v rozáriách a historických záhradách.

Strihanie popínavých ruží

Popínavé ruže sú tiež odlišné v reze a tiež treba rozlišovať druhy raz a viackrát za rok kvitnúce. Od toho sa odvíja rez. Platí, že druhy, ktoré majú veľké kvety a silné stonky, kvitnú opakovane a druhy, ktoré majú tenké a ohybné výhony s mnohopočetnými menšími súkvetiami, kvitnú raz za rok.

Vyberte si z ponuky popínavých ruží

Opakovane kvitnúce možno rezať až v druhom roku po výsadbe, kedy sa skracujú len bočné výhony a hlavné sa vyväzujú. Ponechávajte vždy mladé drevo. Popínavým ružiam zvoľte správnu oporu a tvarujte ju na ňu. Ostatné nevhodné výhony môžete odstrániť ako esteticky nevhodné. Raz ročne kvitnúce sa režú v lete po odkvitnutí, aby sa stihli vyvinúť a dozrieť nové výhony ako základ budúceho kvitnutia.

Ako strihať ruže na kmienku

Najdôležitejší je samotný vzhľad korunky, ktorý treba pravidelne na jar udržiavať rezom. Musí byť zachovaná správna veľkosť korunky, aby ju kmienok udržal. Korunka sa strihá na jar, výhonky sa ponechajú primerane dlhé, zostrihnuté na 3 až 5 očiek. Slabé výhonky a výhonky rastúce do vnútra koruny sa odstrihávajú. Strihajte na vonkajšie očko.

Počas roka, môžete kedykoľvek odstrániť nevhodne rastúce alebo krivo rastúce výhonky. Po odkvitnutí odstráňte odkvitnuté kvety.

Náš tip: Viete ako sa správne starať o ruže počas celého roka? Ak pestujete v záhrade ríbezle, prečítajte si aj článok o tom ako strihať nie len červené ríbezle.

Vistéria (Wisteria sinensis) patrí medzi atraktívne popínavky s mohutným kmeňom a silnými výhonkami v budúcnosti. Zvoľte dostatočne silnú oporu.  Dosahuje výšku aj 5 m, preto jej umiestnenie dôkladne premyslite. Obľubuje slnko aj polotieň.

Vistéria pestovanie

Pestovanie vistérie nie je vôbec náročné, stači dodržať niekoľko jednoduchých zásad, ktoré si vysvetlíme v článku. Na začiatok však zdôrazníme, že je potrebné zvoliť naozaj silnú a stabilnú oporu, ktorá unesie váhu rastliny. Pozor dajte aj na odkvapové rúry ale aj vodovodné potrubia. Silné konáre aj korene ich dokážu zdeformovať.

Ako strihať vistériu

Na to, aby pravidelne a bohato kvitla, vyžaduje správny rez a to 2x za rok. Na internete nájdete množstvo informácii. A medzi nimi aj takú, že vistéria kvitne po 7 rokoch. Nie je to celkom pravda. Po 7 rokoch obyčajne kvitnú semenáče. Zakúpené štepené rastliny obyčajne kvitnú po 3 rokoch. Vyžadujú však správny rez.

Rez vistérie sa vykonáva vo februári a to na 2 - 3 očká. Skráti sa hlavný výhon a postranné výhonky. Nebojte sa tohto rezu. Vistéria je rýchlorastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Vistéria kvitnutie

Kvitne od apríla do júna. Po lete a odkvitnutí sa výhonky skrátia na 20 cm. Tvar udržiavajte podľa potreby. Pokiaľ ju chcete viesť po pergole, altánku alebo stene, výhonky pravidelne aj vyväzujte.

Voňavé vistérie v našom eshope

Dá sa pestovať aj v tvare stromčeka, kde korunu udržiavajte v kompaktnom tvare. Počas roka môžete odstraňovať aj nevzhľadne rastúce výhonky, či inak suché a poškodené. Pokiaľ chcete zviditeľniť aj kmeň, môžete výhony obmotávať okolo kmeňa alebo ich odstraňovať.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka množstvo včiel a iného hmyzu. Preto, ak plánujete umiestniť vistériu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmto návštevníkmi.

V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti múru alebo na južnú stranu.

Ak pestujete ruže, prečítajte si aj článok o tom ako správne rezať ruže.

Poznáte ker, ktorý spĺňa po všetkých stránkach kritéria pre dokonalú dominantu záhrady? Právom si to zaslúži určite budleja (Buddleja davidii), ktorá medzi pestovateľmi nesie aj názov letný orgován alebo motýlí ker. Patrí medzi vyššie rýchlorastúce kry, ktoré sa v čase kvitnutia majestátne týčia nad ostatnou podrastovou výsadbou.

Rašiť začína pomerne skoro a naopak listy si ponecháva často aj po mrazoch. Niektoré listy zostávajú na kríku počas celej zimy. Samozrejme, len pokiaľ je mierna. Na jar po odznení najväčších mrazov si vyžaduje hlbší rez, nakoľko kvitne na novom dreve. Ponechajú sa len základné kostrové konáre, ktoré sa zrežú na 50 cm. Bez problémov z nich dokáže bohato obrašiť.

Kvitne nádhernými metlinatými súkvetiami v lete až do prvých mrazov. Poznáme ich v odtieňoch fialovej, modrofialovej, ružovej, bielej aj karmínovej. Okrem klasických orgovánových súkvetí máva podľa druhu aj iné farebné prevedenia.

Aktuálna ponuka budlejí v našom eshope - vyberte si

Kvety intenzívne voňajú a lákajú do záhrady motýle a iné opeľovače. Motýle, najmä babôčky pávooké, milujú fialové kvety budleje.

Budleja strihanie

Pokiaľ chcete docieliť opakované kvitnutie dajte si tú námahu a odstraňujte odkvitnuté súkvetia. V jeseni dokáže nanovo zakvitnúť. Dá sa to však realizovať, len pokiaľ je nižších rozmerov. Vyžaduje slnečné stanovište, lebo v polotieni a v tieni slabšie kvitne. Pôda by mala byť výživná, ale priepustná a s podielom piesku. Plytko korení. V jarnom období môže namrznúť, ale veľmi dobre regeneruje. Uvíta ochranu v podobe nástieľky. Buddleja davidii ´Nanho Purple´ je zakrslejší kultivar s elegantne previsnutými vetvičkami.

Zaujímavé kultivary budleje: ´Royal Red´, ´White Bouquet´, ´Nanho Purple´, ´Pink Delight´, ´NanhoBlue´, ´Black Knight´.

Žlto kvitnúca je napr. Buddleja madagascariensis alebo Buddleja × weyriana 'Sungold', ktorá patrí k hybridom. Kvety sú usporiadané v guľovitých zhlukoch pozdĺž kvitnúcej laty. Voňajú a tiež lákajú neuveriteľné množstvo hmyzu. Najzaujímavejšia žltokvitnúca je snáď Buddleja globosa ´Orange Ball´, ktorá ma jednotlivé guľovité súkvetia na samostatných stonkách. A ako hybrid z nej vznikol aj u nás pestovaný ´Sungold´.

Najrýchlejší spôsob rozmnožovania je odrezkami v lete (júl – august). Odrezky musia byť polodrevnaté, vyzreté, bezkvetné a namočené do stimulátora, ktorý urýchli ich zakoreňovanie priamo v pôde alebo v nádobe. Pre dosiahnutie rýchlejšieho efektu v záhrade odporúčame zakúpiť vyššie kontajnerované sadenice, ktoré už vykvitnú v prvom roku po výsadbe.

Do pozornosti dávame aj zaujímavú budleju striedavolistú (Buddleja alternifolia), ktorá sa vyznačuje dlhými súkvetiami kvetov, ktoré sa striedajú po celej dĺžke nového výhonku. Je odolnejšia voči mrazom než budleja Dávidova. Vyžaduje dostatočný priestor, aby ovisajúce kvitnúce súkvetia vynikli. Môže byť ružovej alebo fialovej farby. Má striedavé postavenie listov a reže sa po odkvitnutí v lete. Kvitne potom na nových výhonkoch. Rezať sa však nemusí, kvôli svojmu prirodzenému voľnému tvaru.

Budleja vynikne vo voľne rastúcom živom plote, ako výplňový ker v pozadí zmiešaného záhona, vo veľkej nádobe, ale aj ako solitéra v trávniku.

Spríjemnite si letné dni a večery posedením v záhrade s rozkvitnutou budlejou.

TIP: Prečítajte si aj článok o kvitnutí vistérie.

Určite ste už niekedy prechádzali okolo modrého zakvitnutého oblaku a pátrali po jeho názve. Predstavujeme vám ušľachtilú trvalku menom perovskia.

Mnohí ju poznajú aj pod inými názvami ako ruská šalvia alebo ruská levanduľa. Pravdepodobne kvôli podobným modrým súkvetiam a úzkym listom. Perovskia je vyššia polodrevnatá trvalka dosahujúca výšku do 1,2m.

Perovskia v záhone

Výborne sa hodí do zmiešaných aj monokultúrnych záhonov aj spolu s levanduľou. Kvitne od polovice leta do septembra až októbra a v čase plného kvitnutia je naozaj neprehliadnuteľná.

Vyberte si z aktuálnej ponuky perovskie aj v našom eshope

Očarí vás fialový poloker, s nepatrným ale aromatickým olistením, zaujímavými stonkami a vôňou. Dokonale nahradí nízky živý plot, vytvoríte ňou zaujímavé steny a vytvoríte bohatý trvalkový záhon. Vynikne aj ako dominanta.

Perovskia pestovanie

Môžete ju pestovať aj v nádobe na terase a balkóne. Na pestovanie nie je náročná. Podobne ako levanduľa vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú a chudobnejšiu pôdu, strednú zálievku.

Kompletný sortiment nádherne kvitnúcich trvaliek

Je plne mrazuvzdorná, ale pôda musí byť priepustná, nie trvalo zamokrená. Je to vynikajúca trvalka, ktorá láka do záhrady množstvo motýľov a včiel.
Na 1m² budete potrebovať 1-3 rastliny. Rozostupy od seba cca 0,6-0,8m.

Kedy strihať perovskiu

Aby bola pekne vetvená a bohato kvitnúca, každý rok na jar vyžaduje zostrihanie o jednu tretinu.

Pokiaľ sa vám javí ako slabá, menej rozkonárená, môžete ju zostrihnúť až na 5-10 cm. Podporíte tak rast aj kvitnutie.V zime naopak oceníte jej dekoratívnosť vďaka zaujímavým neolisteným stonkám, takže ju určte zostrihávajte až na jar.

Pri dodržaní týchto základných rád sa vám perovskie odmenia zdravým rastom a bohatým kvitnutím.

TIP: Nespočetné množstvo dostupných trvaliek nám často "komplikuje" výber tých vhodných do našej záhrady. Vyskúšajte napríklad pestovať pivonku, v článku sa dozviete ako na to.

Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Podelíme sa s vami o poznatky, ktoré vám pomôžu s pestovaním, od výberu vhodného stanovišťa až po správny rez.

Hurmikaki odrody

Hurmikaki viržínske (Diospyros virginiana)

Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Pestuje sa ako vyšší ker alebo nízkokmenný strom.

Stanovište

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady.

Opeľovanie

Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Rastliny sadíme v spone 3 - 6 metrov.

Ako zazimovať hurmikaki

Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. V prípade mrazového poškodenia strom spoľahlivo regeneruje, avšak už bez kvitnutia.

Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája.

Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Vhodné je aj zabalenie kmeňa v prvých 4 rokoch do jutoviny.

Ak vás toto netradičné ovocie zaujalo, môžete si vyberať niektorú z odrôd hurmikaki aj v našom eshope

Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadná chemická alebo iná ochrana je zhodná s našimi rastlinami.

Ako strihať hurmikaki

Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

Plody

Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol. Dužinu si však môžete aj čerstvú natrieť na pečivo.

Hurmikaki japonské

Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Obe odrody sú chuťovo veľmi dobré a sú samoopelivé, ale je výhodné – pre kvalitu i veľkosť plodov – mať dobrého opeľovača.

TIP: Ak ste milovníkom menej tradičného ovocia, určite si prečítajte aj článok o pestovaní paw-paw.

Pawpaw je rastlina v našej oblasti síce nepôvodná, avšak  našej klíme prispôsobená, nenáročná a veľmi odolná. Je vysoko  plodná a vizuálne neprehliadnuteľná.

Asimina triloba pestovanie

Stanovište

Pri výbere stanovišťa treba brať ohľad na kvalitu pôdy (hĺbku  a priepustnosť možno vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho  substrátu) a na oslnenie v priebehu dňa (vhodné je slnečné,  v teplých oblastiach mierne zatienené miesto). Čím chránenejšie  stanovište proti vetru, hlavne v zimnom období, tým lepšie. Je  vhodná pravidelná závlaha (1 krát za dva týždne až do augusta). 

Vyberte si z ponuky nášho eshopu pawpaw alebo iné netradičné ovocie

Opelenie 

Z dôvodov cudzoopelivosti sa musia pestovať 2 rôzne odrody.  Opelenie zabezpečujú najmä muchy a vietor. Je nevyhnutné  aby obidve rastliny boli vzdialené max. 9 m od seba. Rastliny dosahujú  výšky až 6m a odporúčaný spon je 3 - 4,5 m. 

Zimovanie 

Mrazuvzdornosť je udávaná minimálne do -25°C. Asimina  kvitne relatívne neskoro a dlho. Kvitnutie nastáva pred úplným  olistením, podľa charakteru počasia koncom apríla až mája a trvá  až 3 týždne, takže prípadné jarné mrazíky by nemali poškodiť  celú úrodu. Citlivosť nových výhonkov k mrazíkom stúpa s ich  veľkosťou. V prípade skutočne veľkých jarných mrazov pawpaw  regeneruje cca v júny, ale už bez kvitnutia.

Je vhodné minimálne prvý rok po výsadbe rastlinu na zimu  mierne chrániť - osvedčilo sa nahrnutie zeminy okolo kmeňa do výšky  cca 50 cm. V ďalších 2 rokoch sa takýmto nepracným opatrením  taktiež nič nepokazí. Zeminu môžeme odhrnúť začiatkom apríla.  Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu  zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý  chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v  dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa  javí známe bielenie kmeňa. 

Hnojenie 

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit,  Krystalon). Škodcami pawpaw prakticky netrpí, rastlina je insekticídna,  jej domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadné hubové  choroby na veľkých listoch pri vlhkom počasí je možné odstrániť  bežnými fungicídmi (napr. meďnatými). 

Rez 

Pawpaw rastie v pomerne prísnom pyramidálnom tvare a  kvitne na minuloročných letorastoch. Preto rez nieje za potreby,  výnimkou môže byť základné tvarovanie a odstránenie uschnutých  a poškodených vetví. 

Plody 

Plody dozrievajú v septembri až októbri. Zrelosť sa pozná  podľa ľahkého zmäknutia plodov a zmeny farby do žlta, po prípade  je najlepším indikátorom zrelosti intenzívna exotická ovocná vôňa.  Ak do príchodu mrazov nestihnú plody dozrieť na rastline, dozrejú  v izbovej teplote po pridaní zrelých jabĺk cca do 14 dní. Pri konzumácii  sa plody rozkroja, vyberú sa semená, ktoré sú jedovaté (iba  pri rozkúsaní) a je sa obsah žlto-oranžovej farby, príjemnej vône,  pudingovej konzistencie a exkluzívnej chuti. Spracovanie, mimo  priamej konzumácie, je možné viacerými spôsobmi, avšak chuť  plodov, ktorými viac než prekvapíte nielen seba ale aj všetkých  známych, väčšinou zabezpečí že nebudete maž žiadne prebytky.  Plody vydržia pri izbovej teplote zrelé cca týždeň, chladené dlhšie.  Výživná a vitamínovo - minerálne hodnota plodov je značná. 

Upozornenie

Semená plodov sú jedovaté (po prekúsnutí), je treba ich pred  konzumáciou vybrať! Semená sú dostatočne veľké, až 2,5 cm, ich  počet v 1 plode býva okolo 10. 

TIP: Od menej tradičných druhov ovocia sa vrátime k tradičným jabloniam. V tomto článku sa dočítate, ktoré jablone sú vhodné do vyšších polôh.

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Naopak, snažíme sa ich udržať v dobrom zdravotnom stave, no nie vždy je to jednoduché. 

Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Môže byť spôsobené vplyvom: 

- nedostatočnej závlahy po výsadbe

- nedostatočnej zimnej závlahy

- nadbytočnej závlahy

- vysokej hladiny spodnej vody

- nedostatočným hnojením

- nedostatkom horčíka

- nadmerného hnojenia

- nedostatku svetla

- hustej výsadby

- vplyvom zimného slnka

- striedania mrazivých a teplejších dní

- chorôb a škodcov a iné

Hnednutie tují ako prirodzený jav

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Dajú sa však odstrániť rezom.

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ na týchto vetvičkách nevidíte žiadne známky poškodenia hmyzom, zverou alebo hubovým ochorením, jedná sa len o stav spôsobený zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom.

Hubové ochorenia tují

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Použite v tom prípade Dithane DG Neo Tec + Amistar + zmáčadlo Agrovital a po 14 dňoch postrek opakujte.

Pozrite si aktuálnu ponuku tují v našom eshope

Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Platí ošetrenie fungicídmi a postrek opakovať po 10 – 14 dňoch.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny.  Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Môžete ju aplikovať vo forme postreku na celú drevinu alebo zálievkou ku koreňu.

1 kg balenie Vám vystačí na: 20 m2 ako posyp k rastlinám a drevinám, 125 l zálievky ku koreňom alebo 200l postreku pri aplikácii na list.  Návod nájdete na balení.

Lykokaz tujový / Lykokaz borievkový

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Obyčajne hneď celú drevinu.

Roztoče – pavúkovce

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Nutné aplikovať postrek proti roztočom.

Zimné slnko

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Slnko svieti aj v zime a odsáva z listov vodu a ak nie je doplnená, vysaje to všetko z dreviny.  Obyčajne je to viditeľné z jednej strany, kde vychádza slnko alebo kde sa zdržiava najdlhšie počas zimných dní.

Hnednutie tují v zatienenom stanovišti

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Je to najmä v kútoch záhrady, za domom, v úzkych pásoch, kde nesvieti slnko, v tesnej blízkosti plota, kde z druhej strany nesvieti slnko a neprúdi tam vzduch.

Hnednutie zo spálenia

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.  Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Vetvičky, ktoré sa dotýkajú takéhoto horúceho plota môžu byť spálené.

Hnednutie tují po výsadbe

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.  Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať.  V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Pokiaľ máte zálievku pod kontrolou, mohlo sa stať, že bol koreňový bal tuje poškodený, useknutý hlavný koreň,  zožraté korene, nevhodné podložie, suť v mieste výsadby alebo iný materiál zakopaný v zemi a tuja sa jednoducho nezakorenila.

Naša rada pri výsadbe...

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Dobre utlačte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Postup výsadby je rovnaký.

Hnednutie tují z hustej výsadby

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Ak sú natlačené na oplotení, nedajú sa ošetrovať ani upravovať, strihať, ak je opletenie slabšie, môžu ho aj vekom poškodiť.

Hnednutie tují pestovaných v nádobách

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Platí to pre všetky stalozelené, ihličnaté dreviny.

Hnednutie po zime = nedostatočná zimná závlaha

Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Pokiaľ je zima bez snehu a dlhodobo mrazivá, po mrazoch treba zaliať.

Hnednutie po neodbornom reze

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom.  Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Pokiaľ plánujete zrezať 5 m vysoké tuje o polovicu, určite nie je vhodné ich zrezať naraz o polovicu.

Hnednutie z nadmerného hnojenia

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Je nutné obmedziť zálievku, presadiť dreviny v nádobe a nehnojiť.

Hnednutie tují zapríčinené hmyzom

V poslednom období sa premnožil na juhu Slovenska, Rakúsku a v Maďarsku zelený lesklý chrobák Lamprodila festiva.

Určite si ho nepomýlite. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. V relatívne krátkom čase dokáže zničiť celý živý plot tuje západnej.

Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Tá postupne vysychá.

Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.  Ako náhradu za Smaragd odporúčame iné stálozelené dreviny listnaté alebo tis, cyprusovec.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade.  Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. o 2 ks v zmiešanej výsadbe.

Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru. V ďalšom článku vám predstavujeme niektoré iné rastliny vhodné na živý plot.