novembra 2021

Okrasné trávy patria medzi vznešené trvalky, ktoré majú svoje miesto v záhrade v akomkoľvek štýle. Je ich viac druhov, no najčastejšie sa stretávame s použitím okrasných tráv, ktoré dominujú najmä svojimi súkvetiami na konci leta a v jeseni a okrasné steblá sú rovnako nádherné s inoväťou v zime.

Ako zazimovať okrasné trávy

Všeobecne platí, že okrasné trávy vyžadujú skôr suchšie podmienky, slnečné stanovisko, priepustné pôdy, niektoré aj drenáž a zazimovanie, ktoré zahŕňa zviazanie do snopu , prípadne obalenie textíliou, či obloženie ihličnatými vetvami.

Kedy zviazať trávy

Trávy začínajú vytvárať kvetné klasy koncom leta a najkrajšie sú v jesennom období až do prvých mrazov. Vychutnajte si ich vzdušnosť a rozmanitosť vyfarbených stebiel čo najdlhšie a potom pred zimou, obyčajne koncom novembra, začiatkom decembra ich zviažte do snopov.  Vyžaduje sa to pri : Miscanthus, Pennisetum, Cortaderia, Bouteloua, Calamagrostis, Molinia a Panicum.

Ako zviazať trávu

Pri veľkých trsoch je ideálne ak máte pomocníka, ktorý Vám pomôže trávu dobre prichytiť už v spodnej časti. Vy omotajte spodnú časť trsu pevným špagátom niekoľkokrát a postupujte smerom hore až po súkvetia.

Vyberte si okrasné trávy z našej ponuky

U kortadérie postupujte rovnako len trs ešte prikryte po obvode konármi ihličnanov. Prečo sa takto tráva musí pripraviť na zimu? Nemá rada nadbytočnú vlhkosť. V zime ak by viac snežilo, trávový trs by sa rozpadol a do jeho stredu by sa dostala vrstva snehu a tým aj vlhkosť a časť trsu by pri nadmernej vlhkosti odhnila.  Takto pripravené snopy v záhrade vyniknú aj počas zimy, aj ako zasnežené či pokryté námrazou.

Okrasné trávy strihanie

Okrasné trávy takto bezpečne prezimujú na záhone a s postupným otepľovaním a príchodom jari sa môžete zasa pripraviť na odstraňovanie suchých stebiel a celých nadzemných časti.

Strih a jeho termín je závislý od počasia aj od lokality. Na juhu Slovenska sa podmienky na jar môžu líšiť od podmienok na Kysuciach, kde koncom marca môže byť ešte sneh a mrazy. Podmienky by mali byť už dlhodobejšie priaznivé a zo spodnej časti by mali vykúkať prvé zelené lístočky. Teda niekde koniec marca, apríl je stále vhodný čas. Trs odrežte, zostrihajte veľkými nožnicami asi 10 cm nad zemou.  Suché steblá skráťte a použite na založenie studeného pareniska, vyhoďte do kompostu, ideálne bez semien.  Nové trávy začnú rásť a už v leta sa pred vami objaví ešte väčší zelený trs s nádhernými listami.

Nízke trávy ako festuca, carex, ophiopogon, stipa a imperata sa nestrihajú. Stačí odstrániť poškodené listy a jemne ich rukou vyčesať. Suché steblá odstrániť a nové znovu vyrašia.

Veríme, že aj vy podľahnete krásne okrasných tráv, pre ich vznešenosť ,vzdušnosť a nevšednosť.

TIP: Okrem kvetov alebo klasických drevín záhradu oživia aj okrasné trávy. Či už hľadáte nizke alebo skôr vysoké, inšpirujte sa rôznymi druhmi okrasných tráv z nášho článku.

Chcete pestovať hmyzožravé rastliny alebo ich už pestujete a nie ste si istí, či im venujete správnu starostlivosť? Prinášame vám stručný návod na ich pestovanie.

Väčšina druhov hmyzožravých rastlín vyžaduje vlhký vzduch, ktorý v byte najmä v zime pri zapnutom ústrednom kúrení chýba. Pomôcť sa dá veľmi jednoducho: rastlinku aj s kvetináčom treba umiestniť do väčšieho (3-litrového) pohára, sklenej čaše, malého akvária či akvaterária, na dno ktorého sa naleje asi 2 cm dažďovej alebo destilovanej vody (nie technickej).

V lete môže pohár zostať pootvorený s tým, že po odparení vodu treba doliať. V zime je vhodné nádobu uzavrieť a tým zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť. Odpadajú tak starosti so zálievkou a rastlinka v pohode prežije aj dlhú dovolenku, ktorú iné izbové kvety nebudú tolerovať.

Hmyzožravé rastliny sa zásadne nehnoja tak, ako iné izbové rastliny. Mierny doplnok živín získavajú práve rozkladom drobného hmyzu, ktorý si nachytajú. Hmyzožravosť je len doplnková výživa, a preto žiadny druh mäsožravej rastliny netreba prikrmovať. Časté dráždenie, či veľké sústo rastlinám skôr škodí a môže spôsobiť predčasné    odumretie listu alebo i celej rastliny.

Krčiažniky a Saracénie sa pestujú podobne, poskytnúť im však treba väčšie až veľké akvaterárium či akvárium. Pre tvorbu krčiažkov je najmä pri krčiažnikoch dôležitá vysoká vlhkosť vzduchu, preto sa akvárium zhora prikrýva tabuľou skla.

Nádoby s rastlinami treba umiestniť na rozptýlené svetlo alebo do polotieňa. Pri pestovaní na priamom slnku treba dať pozor na rýchle prehriatie nádoby, ktorému sa dá zabrániť zatienením, napr. listom papiera.

TIP: Ak chcete pri izbových rastlinách zostať skôr pri klasike, skúste si prečítať napríklad článok o pestovaní nádchovníka.

Do skupiny tropických rastlín patria nielen tropické liečivé a aromatické rastliny, ale aj ovocné rastliny, niektoré palmy, viaceré rastliny s okrasnými listami či okrasnými kvetmi.

Sú to druhy, ktoré pochádzajú z oblastí poblíž rovníka a ich výskyt je viazaný na oblasti, kde je priebeh ročných teplôt vyrovnaný, s malými výkyvmi medzi obdobím dažďov a obdobím sucha. Pri tejto skupine rastlín sa vyskytuje najväčšia tvarová a farebná rozmanitosť v rastlinnej ríši, preto sú tou najväčšou pokladnicou pri oživovaní celoročne teplých interiérov.

Nároky na svetlo

Aj tropické rastliny sú náročné na svetlo, neplatí to však pri všetkých druhoch. Najviac svetla vyžadujú druhy ktoré pochádzajú zo suchších oblastí tropického pásma - saván a suchých tropických lesov. V interiérových podmienkach sa im preto darí najmä v blízkosti okien - na okenných parapetoch, pri oknách zasklených veránd, loggií či iných presvetlených miestach.

Svoje nároky na svetlo si však zachovávajú aj v zimných podmienkach, preto je táto skupina rastlín na pestovanie obyčajne trochu náročnejšia. V lete s takýmito rastlinami nebýva problém, v zime sa ich však snažíme umiestniť na čo najsvetlejšie, ale pritom teplé stanovisko   - okenný parapet. V krajnom prípade pri nedostatku prirodzeného svetla môžeme menšie rastliny aj dosvetľovať špeciálnymi žiarivkami.

Rastliny z vlhších oblastí tropického dažďového pralesa bývajú v interiéri tolerantnejšie k nedostatku svetla a daria sa dobre do   vzdialenosti asi 2 m od južného okna, podrastové druhy dokonca aj ďalej ako 2 metre od južného okna. 

Nároky na teplo  

Tropické rastliny sú obyčajne náročnejšie na teplo než rastliny subtropického pásma. Znamená to, že ich nemôžeme zimovať na chladných chodbách a verandách, ale dobre znášajú, ba priamo vyžadujú zimovanie v teplom interiéri pri izbovej teplote, tj. asi od 18 °C do asi 22 až 23°C. Aj pre teplotne náročnejšie druhy je však prijateľnejšia spodná tepelná hranica (18°C). V zimnom období býva totiž nedostatok svetla a krátky deň, ktorý je pozitívne korelovaný s teplotou. Vyššia teplota a nedostatok svetla v zime bývajú hlavnou príčinou masívneho opadu listov izbových rastlín. A hoci sa tento jav nedá nikdy úplne zastaviť, môžeme ho spomaliť, a zredukovať na minimum práve vhodným nastavením teploty   v interiéri.

Nároky na zálievku a vzdušnú vlhkosť

Aj pri tropických rastlinách platí to, čo pre zálievku rastlín subtropických - vyžadujú pravidelnú a bohatú zálievku počas vegetácie - a to aj druhy zo suchších tropických pásiem saván a tropických suchých lesov. Rozdielne však zalievame “pralesné” a “savanové” druhy rastlín v zime.

Rastliny zo suchších oblastí bývajú v tomto období mimoriadne chúlostivé na premokrenie, ktoré pokiaľ je ešte spojené povedzme so zníženou teplotou v miestnosti je schopné rastlinu úplne zničiť. Preto sa riadime pravidlom, že sucho poškodí v zime rastlinu menej ako vlhko, a substrát polejeme len toľko, aby úplne nevyschol.

Pralesné rastliny vyžadujú však aj v zimnom období vlahy viac, preto ich polievame častejšie. Aj pri nich sa však určite vyvarujeme stagnujúcej vody v podmiske, ktorá v zimnom období môže zničiť aj inak odolné druhy. Ďalším z problémov pri pestovaní býva extrémne nízka vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch spôsobuje častejší výskyt škodcov, ako sú červce, roztočce a puklice (štítničky) v zimnom období. Pomáhame si rozličnými zvlhčovačmi, pestovaním väčšieho množstva   rastlín v miestnosti (zvýšený odpar), prípadne navlhčeným machom v podmiskách. Proti škodcom však musíme vždy rázne zakročiť, najlepšie ihneď po zistení ich výskytu.

Nároky na hnojenie

S menej výrazným obdobím vegetačného pokoja súvisia aj vyššie nároky na živiny, a tým aj na hnojenie tropických rastlín. Aj keď sa snažíme vyhnúť hnojeniu v zimnom období, od marca do augusta hnojíme rastliny naplno. Hnojivá aplikujeme vo forme zálievky alebo vo forme listového hnojenia.

TIP: Ak nemáte možnosť pestovať tropické rastliny v byte a dávate prednosť pestovaniu na záhrade, prečítajte si článok o pestovaní exoticky pôsobiacich záhradných orchideí.

Vanilla planifolia je epifytická liana, ktorá je dekoratívna svojim popínavým vzhľadom a tiež atraktívna kvetom. Pre dosiahnutie kvitnutia však budete musieť dodržať niekoľko dôležitých a náročnejších podmienok a samozrejme neočakávajte kvitnutie v prvom roku po zakúpení rastliny.

Vanilka pestovanie

Jej pestovanie pre kvitnutie je teda určené skôr zberateľom orchideí a záujemcov, ktorí majú na to vhodné podmienky. Bežne v byte sa z nej môže tešiť každý, ako so zelenou popínavou rastlinou. Vytvára pevnú stonku a vzdušné korene podobne ako ostatné orchidey. Rozkonáruje sa len vďaka zaštipovaniu.

V domovine dorastá do výšky aj 25 m. V bytových podmienkach aj 10 m. Treba teda rátať s oporou a priestorom. Najlepšie sa jej bude dariť v orchidáriu, vo vitríne, zimnej záhrade alebo v zasklenej temperovanej lodžii.

Kvitne po 3 - 4 rokoch bledozelenými až žltými kvetmi. Pre svoje kvitnutie však potrebuje aj obdobie pokoja, obdobie sucha cca 2 mesiace, zníženie teploty, následný rez. Kvitnutie je krátke, niekoľkohodinové (5 - 6 hod) a v tomto čase musí byť aj opelené.

Plodom je tobolka. S plodmi v našich podmienkach nepočítajte. Pre tvorbu plodov vyžaduje opelenie. Nie je to jednoduché. V domovskej krajine ju opeľujú špeciálne včely a tie v našej krajine nemáme a ani sa nikomu nepodarilo ich udomácniť. Pokiaľ zvažujete umelé opelenie, nepostačí Vám štetec. Vykonáva sa špeciálnymi dlhými ihlami.

Vyberte si z ponuky črepníkových rastlín do interiéru alebo na terasy a balkóny

Pestovanie liany

Vyžaduje polotieň, slnečné miesto so zatienením. Musíte jej rovnako dopriať vysokú vzdušnú vlhkosť a to rosením. Na substrát nie je náročná. Môže sa pestovať aj v substráte pre orchidey aj v ľahkom rašelinovo substráte.

Vanilku v bio kvalite nájdete aj v našej ponuke.

Rastie rýchlo a preto už dopredu premyslite vhodné umiestnenie ako aj oporu, okolo ktorej ju budete ovíjať. Aby vytvorila kvety, počítajte s veľkosťou rastliny 3 - 10 m. Ľahko ju rozmnožíte odrezkami, ktoré veľmi dobre zakoreňujú. Semenami to u nás možné nie je.

Pestovanie vanilky je napriek náročnosti pre dosiahnutie kvitnutia zaujímavé a plné očakávania. Je to zaujímavá liana, orchidea, ktorá Vás možno prekvapí aj kvetom.

TIP: Ak sa vám zdá vanilka príliš náročná na pestovanie alebo jednoducho nemáte vhodné podmienky, skúste sa poobzerať po bytových orchideách. Pestovanie orchidey v byte vôbec nie je také náročné.

Zálievka patrí medzi najčastejšie vykonávanú prácu, čo sa týka starostlivosti o dreviny v zime. Mnohí si myslia, že keď príde zima, stačí všetko poschovávať, zakryť a všetko nechať na prírodu. Áno, je to riešenie, ale výsledky potom uvidíte až na jar.

Jeseň nemusí byť daždivá. Stačí niekoľko dní nad 10°C a rastliny, ktoré sa začali pripravovať na zimný spánok, vplyvom vyšších teplôt precitnú a dožadujú sa vlahy. Nedostatkom trpia korene, výhonky, konáre.

Zaujímavé je, že v takomto priaznivom zelenom vzhľade zostanú takmer do jari. Keď už však príde tá pravá jar, odrazu sú bez života. Nie je to mrazmi, aj keď aj to sa môže stať. Je to vo väčšine prípadov z nedostatku závlahy.

Preto platí, že všetky novovysadené dreviny, trvalky a kry z jesennej výsadby a najmä ihličnany a vždyzelené kry, je nutné zalievať až do obdobia trvalého zamrznutia pôdy, primerane ich podmienkam. Keď pôda zamrzne, zalievanie nemá význam. Po odmrznutí je možné zalievať opäť, najmä vtedy, keď nie je sneh.

Aj neskorá jeseň je v prípade priaznivého počasia vhodná na výsadbu okrasných rastlín, ktoré nájdete v ponuke nášho eshopu

Ak je na okolí dostatok snehu, ale máte v záhrade otvorené veterné miesta, kde je sneh vyfúkavaný, manuálne ho tam preneste a vytvorte rastlinám takýto prirodzený kryt. Počas mrazov sú rastliny práve takto pod snehovou perinou ochránené.

Keď sa oteplí, sneh sa roztopí a je opäť pre dreviny prirodzenou vlahou, ktorá nenásilne vnikne až ku koreňom. Pletivá sa roztiahnu a tak prežijú ďalšie mrazivé dni. Hrozbou paradoxne býva aj zimné slnko, ktoré sa nazýva zubaté. Hoci svieti, hreje mierne, ale pre rastliny slnko v chladnom období spôsobuje rozvíjanie púčikov a rozmŕzanie pletív. S nočnými teplotami opäť môžu zmrznúť. Vtedy môžeme vidieť na niektorých drevinách aj praskanie kôry.

Dreviny, ktoré sú citlivé zakryte, zviažte, obaľte, pravidelne zalievajte (nie však tak ako v lete) a uvidíte výsledky hneď s príchodom jarných dní.

TIP: Práve ihličnany vyniknú v záhrade počas zimného obdobia. Inšpirujte sa článkom o dekoratívnych ihličnatých stromoch do záhrady.

Stratifikácia - určite ste sa s týmto pojmom už stretli, no mnohí ani netušíte, čo to v skutočnosti znamená. Odborné termíny, ktoré nájdete na internete či v literatúre, dokáže vyhľadať každý, no pochopiť ich je už ťažšie.

Stratifikácia sa týka najmä niektorých osív a semien, ktoré bez nej nemajú takú klíčivosť a úspešnosť ako nestratifikované semená. Laicky napísané to znamená, že semená niektorých druhov trvaliek potrebujú prejsť obdobím chladu (cca 60 - 90 dní) pokračujúcim následným zvýšením teploty. Jedná sa o imitovanie vonkajších podmienok.

Semená rastlín, ktoré sa samovoľne vysemenia z materskej rastliny, spadnú na jeseň do pôdy, medzi kamene, kde aj časť prezimuje, premrzne a následne uvidíte na jar klíčiace mladé rastlinky, ktoré sú oveľa silnejšie než tie z priamych výsevov pestovaných v bytových podmienkach.

Ak máte možnosti, semená sa dajú stratifikovať vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad. Odporúčame stratifikovať viac ako 2 mesiace.

V chladničke, bez piesku, ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno. Po tomto období semená vysejte a teplotu zvýšte. Čoskoro budete vidieť klíčiace rastlinky.

Využite stále vhodný jesenný čas napríklad na nákup trvaliek

Druhy, ktoré je vhodné stratifikovať: poniklec, horec, lupina, stračonôžky.

Samozrejme sa stáva, že aj nestratifikované semená vyklíčia. Je ich však menej.

Príklad: Poniklec je najlepšie vysievať ihneď po zbere semienok, kedy sú naozaj vyzreté. Jednoducho ich vysejte pod nejaký ker, ktorý ich ochráni pred mrazmi. Ak chcete vysiať do nádob, potrebujú prejsť chladom, čiže stratifikáciou. Je potrebné ich dať do chladničky aspoň na 4 mesiace a potom plytko vysiať. Skôr sa im darí v ľahkých aj piesočnatých pôdach.

Pre tých, ktorí chcú rozmnožovať delením alebo mladými rastlinkami, je lepšie to robiť v čase,  keď sú ešte rastliny malé, keďže poniklec neznáša narušenie koreňovej časti.

TIP: Trvalky je často vhodné rozmnožovať aj delením trsov. Prečítajte si článok práve na túto tému.

Tuje napriek kritikom patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať priestor od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie. Navyše výhodou je pomerne rýchly rast a neopadavosť počas zimy.

Najčastejšie sa nachádzajú vysadené ako súvislý zelený pás v živom plote, ako solitéry v záhrade či dokonca v nádobách pred vchodom do domu alebo na terase ako mobilný živý plot pre získanie tienenia či oddelenia sa.

Pestovanie tují

Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Obľúbené kultivary sú : Smaragd, Brabant, Europa Gold.

Tují je oveľa viac a stále je čas na ich výsadbu, pozrite si aktuálnu ponuku tují v našom eshope

Ako sadiť tuje

Začneme otázkou kedy sadiť tuje. Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Vysádzajú sa do vopred pripravených otvorov do hĺbky ako boli vysadené v kvetináčoch.

Dreviny väčšie resp. vyššie s koreňovým balom sa vysádzajú skoro na jar v priebehu marca alebo neskoro na jeseň, prelom október, november.  Uvítajú dostatočne veľký otvor a kvalitný kompost alebo substrát pre ihličnany.

Rýchlorastúce tuje nevyžadujú inak špeciálne podmienky pre rast. Najdôležitejšie sú správne rozostupy, vetraná plocha, vhodná starostlivosť ( zalievanie, hnojenie).

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty – menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.  Je to kvôli jednoduchšiemu ošetrovaniu plota aj kvôli rezu drevín či aplikácii postreku či hnojiva.

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne. Je to závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne. V horších podmienkach, bez hnojenia 20 cm.

Ako sa starať o tuje

Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe,  po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne. Hnojenie na jar i počas sezóny a na jeseň hnojivami pre vyzrievanie pletív, lepšie prezimovanie, aplikácia horkej soli.

Strihanie tuje

Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta – september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách. Potom nasleduje hnojenie a intenzívna zálievka alebo dážď.

Solitéry alebo dreviny pestované v nádobách môžu byť strihané do špirál, kužeľov, obdĺžnikov a do iných tvarov.

Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín. Včasné odhalenie a správne diagnostikovanie chorôb a škodcov je začiatok úspechu a zdravé dreviny a pekný plot.

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku. Otvor v nádobe na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou.

Plastové nádoby sú nevhodné, nakoľko sa v lete prehrievajú, v zime neviažu vodu, a praskajú, premŕzajú drevinám korene.  Vhodné nádoby sú kameninové, keramické, betónové, alebo zo špeciálne tvrdeného plastu, ak im doprajete výstelku, či jutový obal.

TIP: Prečítajte si článok v ktorom sa zaoberáme hnednutím tují.

S príchodom zimy sa pozornosť časti pestovateľov prenáša do interiéru a k rastlinám pestovaným v týchto mesiacoch v bytoch alebo zimných záhradách. ak medzi vaše záľuby patrí pestovanie subtropických rastlín, prečítajte si náš návod k ich pestovaniu.

Nároky na prostredie 

Do tejto skupiny patrí väčšina črepníkových solitérov, subtropické  liečivé a aromatické rastliny, subtropické ovocné rastliny  a subtropické ihličnany. Hoci sú tieto rastliny tvarovo veľmi rozmanité,  ich nároky vychádzajú z prostredia, z ktorého pochádzajú  konkrétne druhy. Stredomorie, Južná Afrika, subtrópy Severnej  a Južnej Ameriky, ale aj Austrália a subtropická Ázia sú v základných  klimatických podmienkach podobné. 

Nároky na svetlo 

Všetky tieto rastliny milujú slnko - zvlášť náročné na slnečné  svetlo sú druhy s chĺpkatými, tvrdými kožovitými alebo striebristými  listami. Na priame slnko umiestňujeme eukalypty, čajový strom,  myrty, granátovníky, vavríny, olivy, rozmarín ale aj ľuľok jazmínový  a mnohé ďalšie.

Niektoré druhy s mäkkými listami (napr. Abutilon,  Datura) sa však budú lepšie dariť v polotieni. Pokiaľ rastliny pestujeme  v tieni, musíme rátať nielen s vytiahnutým rastom, ale aj  so zhoršeným kvitnutím, a celkovo slabým zdravotným stavom  rastlín. Na dostatok svetla nesmieme zabúdať ani v zime. Zimujeme  ich preto na čo najsvetlejšom mieste - presklených chodbách,  verandách, átriách a pri väčších oknách. Pokiaľ rastliny v zime nemajú  dostatok svetla, musíme podstatne znížiť aj teplotu v pestovateľskej  miestnosti.  Nároky na teplo  Druhom zo subtropického pásma vyhovuje výrazný rozdiel  teplôt medzi letom a zimou.

Pozrite si aj ponuku rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v črepníkoch

Zatiaľ čo v lete znášajú teploty 30 a viac °C na slnečnej verande, balkóne či terase, v zime sa uspokoja  s teplotami len okolo 5 - 10 °C, pri ktorých sa zastaví rast a rastliny  prejdú do fázy vegetačného pokoja. Táto fáza trvá asi od konca  októbra do konca februára. Vtedy je väčšina druhov veľmi chúlostivá  aj na prepolievanie a platí pravidlo, že v chlade je menej vody  niekedy viac.

Nároky na zálievku 

Jednotlivé druhy subtropických rastlín sa líšia hlavne nárokmi  na vlahu. Väčšina však v letnom období vyžaduje pravidelnú  a bohatú zálievku. Množstvo vody, ktoré rastlina v tomto období  prijme priamo vplýva na rast, kvitnutie a prípadne pri ovocných  druhoch aj na vývin plodov. Nedostatočne alebo nepravidelne  polievaná rastlina bude aj horšie kvitnúť, niekedy môžu kvety ešte  v štádiu pukov opadať, a sucho môže spôsobiť aj opad novonasadených  plodov.

Zalievame odstátou, najlepšie mäkkou vodou  s teplotou, aká je v prostredí, kde rastlina rastie. V zimnom období  však zálievku obmedzíme na minimum. Polievame len toľko, aby  substrát bol mierne vlhký. Druhy ako bugenvilea, sukulenty a kaktusy,  prípadne opadané a zatiahnuté rastliny (granátovník, stévia)  polievame naozaj len minimálne, asi len raz za mesiac.

Veľký pozor  treba dávať najmä pri rastlinách pestovaných v substrátoch na  báze vláknitej rašeliny, ktoré dobre viažu vodu, a substrát na prvý  pohľad na povrchu suchý môže byť vo vnútri i premočený.

Čajovník čínsky je rastlinou s veľmi špecifickými požiadavkami  na pestovanie, ktoré z neho robia jednoznačne rastlinu pre  pokročilých pestovateľov. Náročný je najmä na primeraný zálievkový  režim, pričom koreňový bal nesmie nikdy úplne preschnúť,  ale nesmie byť ani premokrený. Čajovník sa preto najlepšie udržuje  v kyslom vláknitom substráte na báze rašeliny, napr. substrát  Grunt, a v neglazovanej keramickej nádobe, ktorá zabezpečí rýchle  odparenie prebytočnej zálievkovej vody a umožní aj prístup  vzduchu ku koreňom. 

Nároky na hnojenie  

Pokiaľ chceme aby subtropické rastliny skutočne dobre rástli, bohato kvitli a prípadne i rodili, nezaobídeme sa bez pravidelného  prihnojenia, ktorým rastline dodáme základné prvky nevyhnutné pre rast, i mikroelementy pre posilnenie zdravotnej kondície rastlín. Používame tekuté viaczložkové hnojivá, ale hnojiť môžeme aj na list, najmä pri rastlinách s mäkšími listami a veľkou listovou plochou. Listové hnojivá aplikujeme zásadne za podmračného  počasia, bez priameho slnečného žiarenia.

TIP: Prečítajte si aj článok o tom ako sa postarať aj o ďalšie kvety počas zimného obdobia.

Patria k najtypickejším trvalkám jesene. Ich charakteristická vôňa má svoje čaro. Väčšina ľudí si ju spája so sviatkom všetkých svätých a cintorínom. Nie sú však len druhmi, ktoré bežne vidíte na cintorínoch.

Skúste im prísť na chuť aj Vy. V minulosti bolo v záhradách oveľa viac chryzantém. Rôzne výšky, tvary a farebné druhy lemovali prírodne upravené záhony.

V záhradách sa viac pestujú drobnokveté kultivary, ktoré sú dostatočne odolné voči zime a nemusia sa na zimu vyberať z pôdy. Vonku však dokážu prezimovať aj kultivary so stredne veľkými kvetmi.

Kedy sadiť chryzantémy

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu je jar, po mrazoch. Treba im vybrať vhodné miesto v trvalkovom záhone s dostatočným priestorom, pretože ide o väčšie rozpínavé rastliny.

Pre bohaté kvitnutie vyžadujú zaštipovanie, dostatok slnka, vhodný substrát, priemerné množstvo vody a výživu. Od októbra sa už nehnoja. Citlivejšie druhy sa po odkvitnutí zrežú asi 5 cm nad zemou a prikryjú sa vrstvou rašeliny alebo čečinou, suchým lístím. Môžu sa tiež vybrať z pôdy a s koreňovým balom položiť do debničky a umiestniť v studenom skleníku, pivnici s teplotou 5 – 8 °C. Vyžadujú asi 4 – 6 týždňové obdobie vegetačného pokoja.

Chryzantémy druhy

Rozdelenie chryzantém podľa formy úborov : jednoduché, guľovité, prechodné, baletkovité, guľovito zvlnené, veternicovité, pompónkovité, lyžicovité, rúrkovité, pavúkovité

Základné rozdelenie chryzantém : hybridné, črepníkové a chryzantémy skupiny Rubellum

Hybridné : vyštipované a nevyštipované

Nevyštipované sa ďalej delia na : rozvetvené, drobnokveté, kaskádovité a pompónkovité

Neskorá jeseň je v našom eshope typická výpredajom rastlín, vyberte si napríklad trvalky za skvelé ceny

Chryzantémy sú krásne a variabilné. Svojou typickou vôňou nám pripomínajú, že prišla naozaj jeseň. Sú vhodné aj na výsadby do nádob na balkóny a terasy. Najviac predávané druhy nízkeho kompaktného rastu sú však naozaj len sezónnou záležitosťou, nakoľko boli vypestované v špecifických podmienkach s regulovanou teplotou a upravenou dĺžkou dňa, ošetrované trpasličím hormónom. Pokiaľ sa Vám ich podarí prezimovať, tak v budúcom roku už obyčajne nedosahujú pôvodnú výšku, ale sú vyššie. Podmienkou úspešného prezimovania je vhodná teplota a minimum vody. Substrát pred ďalšou zálievkou musí byť preschnutý. Najvhodnejšie riešenie je, ak rastliny aj s nádobou zakopete vonku na záhon a prikryjete lístím a ihličím až do jari.

 Vyštipovanie chryzantém

Pre kompaktný tvar a bohaté kvitnutie sa musia chryzantémy vždy vyštipovať. Vyštipovanie sa robí v júni, okolo Jána (24.6). Kde sa vrcholový výhonok vezme medzi 2 prsty palec a ukazovák a zaštipne sa nechtom, teda odstráni, v pazuchách listov tak, aby sa tam rozvetvil a nasadil tak viac kvetných pukov. V opačnom prípade sa vytvorí len jeden výhonok s jedným pukom.

Nevyštipávajú sa veľkokveté odrody. Zároveň tak udržiavame kompaktný tvar, stabilný základ a kvetné puky po celom obvode. Nerobí sa to nožnicami, lebo rana je obyčajne po reze rovná a otvorená. Ak to urobíte nechtom, výhonok zároveň stlačíte a uzatvoríte a nie je tam taký veľký priestor na prenos infekcie alebo voľný priestor pre vstup hubových a iných ochorení.

Ako hnojiť chryzantémy

Chryzantémy sa nemusia hnojiť ihneď po výsadbe. Hnoja sa v priebehu roka do septembra- októbra, podľa počasia. Od októbra sa už nehnoja. Používa sa hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, kvapalné alebo granulované.

Chryzantémy v črepníku

Okrem záhona môžete chryzantémy pestovať aj v nádobe. Vyniknú tak v čase jesennom na balkóne, terase, pri vstupe do domu, či na parapete okna. Rastliny sa dajú v nádobe pestovať dlhodobo, ak sa potom správne zazimujú. Obyčajne sa stretávame s otázkami pestovateľov, že v čase kvitnutia boli chryzantéme krásne zakvitnuté, neskôr začali chradnúť. Po ostrihaní začali vädnúť aj stonky a nakoniec sa celé vysušili. Áno, stáva sa to. Dôvodov je niekoľko.

V prvom rade, si treba uvedomiť, že väčšina chryzantém pred 1.11 je zakúpených v obchodných reťazcoch, ktoré nemajú ani len vhodné podmienky na pestovanie, zálievku, veľakrát sú vystavené nevhodným podmienkam, v mrazoch, či umelému osvetleniu, prechádzajú zmenami cez vyschnutie substrátu, následne preliatie, plesne atď. teda kupujete väčšinou vystresovanú rastlinu. Mnohí ju tiež kupujete ako krátkodobú rastlinu, teda len na konkrétne obdobie, veľakrát v akcii. Chryzantémy sú však trvalky a ak sa Vám ich podarí zakúpiť v dobrom stave a prezimovať, môžete sa z nich tešiť aj o rok.

Odporúčame však nakupovať u overených pestovateľov, v záhradných centrách, kde sa im venuje príslušná starostlivosť a sú pestované vonku po celý čas. Pred mrazmi obyčajne kvitnú. Ak ich chcete udržať dlhšie v kvete, sledujte nočné a ranné teploty a prikrývajte ich. Predĺžite tak kvitnutie.

Choroby chryzantém

Najčastejšie trpia hubovými ochoreniami, konkrétne septóriovou škvrnitosťou listov. Na listoch sú tmavohnedé až čierne škvrny, bodky. Šíri sa najmä za vlhkého počasia, dažďa ale aj pri nevhodnej zálievke. Preto dbajte na vhodnú výsadbu, tiež hustotu sponu a pre výsadbu zvoľte vždy vhodné miesto, dostatočne slnečné a nepodmáčané so striedmou závlahou.

Vošky – zelené malé vošky viditeľné najmä na vrcholových výhonkoch, dokonca aj kvetoch. Nič estetické ale boj s nimi sa dá zvládnuť.

Bzdochy, sú menej viditeľné. Poškodzujú listy aj vrcholy výhonkov aj kvety. Na miestach môžete vidieť vpichy a potom sa postupom rastu deformujú listy aj kvety. Ako postrek na vošky i bzdochy môžete použiť Karate Zeon 5 CS.

TIP: Ak rozmýšľate nad záhonom trvaliek, prečítajte si článok o tom ako založiť trvalkový záhon, ešte stále je čas...

Ak ste vonku letnili svoje kaktusy a sukulenty a neskôr ste ich preniesli pod strechu terasy a balkóna, tak teraz je čas ich preniesť opäť do bytových podmienok. Kaktusy vonku spevneli, dokonca vyrástli a tiež to platí pre sukulenty ako echevérie, tučnolisty a rozchodníky.

Mnoho pestovateľov nabralo svoje skúsenosti pestovaním sukulentov v rôznych podmienkach a jednotne tvrdia, že ak sukulenty vysadíte na južný, slnkom zaliaty záhon a počas leta si ich nebudete takmer všímať, tak práve v jeseni ich nespoznáte. Ružice echevérie zväčšia svoje hlávky a vytvoria veľa dcérskych rastlín. Podobajú sa na skalné ruže pestované v skalkách. Tie sa pestujú celoročne vonku.

V novembri je najvyšší čas sukulenty znovu presadiť do nádob a pestovať opäť v zimných záhradách, na okennom parapete s južnou orientáciou s minimom vlahy počas zimy.

Pokiaľ na ne zabudnete a necháte ich vonku, zimu neprežijú. Nadbytočná vlaha, zrážky a rosa nadmerne vplývajú na listy a ružice zostávajú poškodené, fľakaté a opadávajú.

Echevérie patria medzi citlivé rastliny a preto treba s nimi manipulovať opatrne, inak hrozí, že počas presádzania Vám lupene budú padať na zem. Vtedy neváhajte a poukladajte ich na substrát. V krátkom čase pustia korienky. Určite ich nedávajte zakoreňovať do vody. Takýmto spôsobom sa rýchlo rozmnožujú.

Na pestovanie nie sú náročné. Pokiaľ s nimi začnete, už nebudete vedieť prestať.

Rozmnožovanie kaktusov

Pokiaľ chcete rozmnožiť veľké kaktusy delením, nechajte oddelené rastlinky aspoň jeden deň zaschnúť a až potom ich vysaďte do suchého substrátu určeného špeciálne pre kaktusy a sukulenty.

Počas zimy nevyžadujú takmer žiadnu vodu. Ak v byte kúrite a je tam dlhodobo teplo, môžete im porosiť substrát. Kaktusy a sukulenty, ktoré zimujete v miestnostiach s nižšími teplotami alebo v zimnej nevykurovanej záhrade, nemusíte zalievať vôbec. Je to dôležité aj pre kvitnutie kaktusov.

Ak ste si ich obľúbili, môžete vytvoriť rôzne misky, do ktorých vysadíte niekoľko druhov echevérii a pridáte niekoľko kamienkov.

TIP: Orchidea je obľúbená izbová rastlina. V našom článku sa bližšie pozrieme ako sa orchidea v byte pestuje.