júna 2022

Záhrada je pre mnohých relaxom, koníčkom a dôležitou súčasťou domu. Podľa veľkosti samotnej plochy sa musí odvíjať aj samotné plánovanie záhrady a pomer vysadenej plochy rastlinami a stromami (zelená hmota) a pomer pevných plôch.  Ak je záhrada dostatočne veľká, môžete si zvoliť akúkoľvek variantu. Je tu priestor pre všetko.

Pokiaľ je však záhrada úzka, dlhá alebo átriová, malá, dokonca len s minimálnym priestorom, je nutné vymyslieť naozaj praktické riešenie, kde bude dokonale ladiť zelená hmota a pevné prvky.

Záhon pri plote

Tento priestor pomerne vidieť často pri úzkych, dlhých záhradách. Nie je možné vytvoriť záhradu v strede ale sústrediť zeleň a výsadbu popri plote, aby zostal voľný priestor aj na trávnik, detské ihrisko, bazén alebo altánok.

Záhon môže teda vzniknúť z vnútornej strany záhrady alebo z vonkajšej strany, popri plote, pozdĺž cesty. Tieto vonkajšie priestory sú obyčajne úzke a trávnik sa zle udržiava.

Výber druhov záleží od orientácie voči svetovým stranám. Pokiaľ je priestor pred plotom slnečný, aspoň 50 cm široký, je tu možnosť vysadiť monokultúru, to znamená, trvalky jedného druhu v páse. Počas kvitnutia sa vám naskytne naozaj krásny obraz. Vhodné je použiť levanduľu, šalviu hájnu, perovskiu, rozchodník, okrasné trávy...alebo to čo sa vám páči.

Zaujímavé sú aj kombinované výsadby s ružami, levanduľou (lavandula), šalviou (salvia), kavyľom (stipa) a okrasnými cesnakmi (allium).

Záhon pri plote z vnútornej strany je už taký osobnejší. Mal by odrážať váš životný štýl, čas, ktorý mu viete venovať alebo by mal korešpondovať s architektúrou domu, či sídlom v meste či na vidieku. Niekomu sa páči bohatá trvalková výsadba anglických záhrad, niekto uprednostní striktné striedanie 3 druhov, prípadne doplnok s okrasnými krami, 2 vzrastlé stromy na kmienku. Fantázii sa medze nekladú.

Platia tu však určité pravidlá. Čím je záhon užší, je komplikovanejšie ho v týchto rozmeroch udržať. Treba tiež vyberať druhy, ktoré sa príliš nerozrastajú a sú užšie, aby ste časom záhon nemuseli posúvať. Širšie záhony sa časom zaplnia, žijú si vlastným životom a preto je dobré ak je rôznorodý. Je naozaj dôležité dodržať svetelné podmienky. Na tienistej časti vysadiť druhy, ktoré obľubujú tieň a vlhko.

Aj v tieni dokáže zeleň rásť a môžete vytvoriť naozaj pekné zákutia aj dlhý rovný záhon pomocou funkie, heuchery, hortenzie, či azaliek a papradí.

Strom k plotu

Popri plote môžete mať samozrejme vysadené hocičo. Bolo by však dobre, ak by ste dodržiavali vzdialenosť od oplotenia a rozmýšľali aj dopredu. Strom dokáže za 10 rokov nabrať na výške, objeme, korune aj hrúbke kmeňa.

Časť koruny, bude časom presahovať aj na susedný pozemok. Skúste sa o tom porozprávať aj so susedom, ak je vo vašej tesnej blízkosti. Nie je veľmi príjemné ak ovocný strom susedovi ničí dlažbu, vodu v jazierku alebo môže vzniknúť aj iná situácia, ktorá naruší vaše vzťahy.

Živý plot pri plote

Ak plánujete zároveň s pevným oplotením vlastniť aj živý plot z drevín, je potrebné dodržať dostatočný odstup od oplotenia. Štandardne sa dodržiava minimálne 70 cm, vhodné aj 1m, no nie vždy je k dispozícii takýto rozmer. Je to nutné kvôli rastu drevín do šírky, hoci sa budú aj upravovať rezom. Ak je plot pevný a betónový , nie je vhodné ak sú dreviny na ňom nalepené. V lete sa betón veľmi prehrieva, rastliny nemajú dostatok vzduchu, spália sa. Ak je plot pletivový, či iný s otvormi, dreviny časom dokážu prerásť až na druhú stranu, prípadne sa vpliesť do pletiva. Pletivo je nutné časom aj opraviť, ošetriť, no ak dreviny budú príliš blízko, nedostanete sa tam. Za živým plotom by mal byť vždy priestor na šírku jedného človeka, aby ste mohli dreviny upravovať, strihať, ošetriť oplotenie, drevo či kov.

Dreviny na živý plot voľte zodpovedne podľa pomeru slnka a tieňa, podľa pôdy, vlahy a vlastných potrieb či času na strihanie, hnojenie a ošetrovanie. Ak máte deti a psov, vyhnite sa jedovatým druhom s jedovatými či nejedlými plodmi, drevinám, ktoré majú pichliače alebo patria medzi alergény.

Čo zasadiť k betónovému plotu

Ako sme už spomenuli, betónové ploty sú v dnešnej dobe akýmsi nevhodným trendom. Obkolesiť sa betónom a potom to zachraňovať zeleňou je dosť obtiažne. Betón je stály, prehrieva sa, je neestetický a veľa ľudí sa ho snaží nejakým spôsobom zakryť. Teda je tu možnosť pred betónový plot vysadiť zeleň stromovú alebo krovitú. Dbajte na rozostupy a vzdialenosť od pevného oplotenia. Ak by ste ho chceli zakryť popínavými rastlinami, tiež prihliadajte na množstvo svetla a tieňa. Je lepšie ak na panely umiestnite aj treláže, ktoré pomôžu popínavkám udržať sa. Na slnku sa bude dariť popínavým ružiam, paviniču, zemolezu. V polotieni plamienkom, brečtanu, Mnohé popínavky rastú agresívnejšie a preto je potrebné dobre si premyslieť ich samotnú výsadbu. Menej agresívne rastie pavinič trjlaločnatý.

Betónový plot čiastočne zakryjete aj vysokými okrasnými trávami. Treba počítať s tým, že na jar ich musíte ostrihať.

Ak sa rozhodnete pre betónový plot, nedajte ho po celej dĺžke ale len v určitých úsekoch a medzery vyplňte kovom alebo drevom. Bude to určite vhodnejšie riešenie.

TIP: Prečítajte si aj naše ďalšie články, ktoré vám pomôžu s výberom stromov do malej záhrady alebo s vytvorením farebného živého plotu.

Dráč (Berberis) je opadavý ale aj vždyzelený krík, ktorý je veľmi obľúbený nielen u záhradkárov, ale aj ako okrasná zeleň v parkoch a mestských zástavbách. Tento rod zahŕňa až päť stoviek rôznych druhov, pričom takmer všetky sa vyznačujú prítomnosťou tŕňov či tŕnitých okrajov listov. Sfarbenie listov môže byť rôzne – opadavé formy majú listy zelené a na jeseň sa vyfarbujú do pestrej škály odtieňov. Vždyzelené druhy môžu mať listy zo spodnej strany bielej alebo striebornej, čím celý ker získava na atraktivite.

Ako pestovať dráč

Dobre sa mu darí v miernom až subtropickom podnebí. Preto sa s ním stretneme najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Dráč nie je vôbec náročný na pestovanie. Kríky s prehľadom prežijú prakticky v akomkoľvek type pôdy. Čo sa týka svetelných podmienok, dráče s farebnými alebo sýto zelenými listami preferujú slnko, žltolisté varianty vyžadujú skôr polotieň, pretože na slnku strácajú farbu.

Rastlina je plne mrazuvzdorná, na zimu teda nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia. Kríky môžeme vysádzať na mnoho spôsobov – menšie druhy sa hodia do skaliek, stredné a väčšie sú ideálne na vytvorenie okrasných živých plotov. Dráč je možné pestovať aj ako solitér alebo v kríkových záhonoch.

Kedy strihať dráč

Pred výsadbou by sme mali vedieť, ako dráč strihať. Rez u tejto rastliny nie je vyložene nutný. Rastie veľmi pomaly a obvykle si udržuje svoju výšku a kompaktnosť. Pri tvarovaní je ale nutné postupovať obozretne kvôli tŕňom. Na údržbu si teda vezmite pevné záhradnícke rukavice, ktoré sa hodia aj na manipuláciu s toxickými druhmi.

Strih dráča si naplánujte na koniec leta až začiatok jari. V tomto období rastlina najrýchlejšie rastie a dobre zacelí rany vzniknuté rezom.

Dráč ako živý plot

Živý plot z dráča je skvelou voľbou. Môžete použiť rôzne druhy a vytvoriť pestrofarebný pás, ktorý váš pozemok ochráni nielen pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich, ale aj pred smogom a znečistením z ulice. Ďalšou výhodou živého plotu z dráča je, že vyzerá dobre počas všetkých ročných období. Je len na vás, či zvolíte variant opadavý, ktorého kríky budú v zime zdobiť iba zvyšné bobule, alebo poloopadavú a stálezelenú odrodu.

Rez je pri živom plote trochu odlišný. Vykonávame ho totiž dvakrát až trikrát do roka – začíname koncom jari, kedy odstraňujeme všetky prerastajúce výhonky a listy. Ďalší rez môžeme vykonávať po odkvitnutí a ten posledný nechávame na koniec augusta až začiatok septembra.

Dráč druhy

Rod dráč zahŕňa takmer 500 konkrétnych druhov, preto nie je možné ich tu všetky uviesť. Medzi tie najobľúbenejšie nielen v slovenských záhradách môžeme zaradiť napríklad nasledujúce druhy.

Opadavé druhy

Dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) – tento druh má najčastejšie tmavo červené listy aj plody. Existuje mnoho odrôd a kultivarov, ktoré sa od seba líšia najmä veľkosťou, ale aj odtieňom listov.
Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) – vyskytuje sa bežne v európskej prírode, jeho plody sú jedlé.
Dráč ottawský (Berberis ottawensis purpurea) – druh so sýtopurpurovými listami

Neopadavé druhy

Dráč krušpánolistý (Berberis buxifolia) – tento druh má nápadné žlté kvety a drobné vajcovité listy rôznych odtieňov.
Dráč Darwinov (Berberis darwinii) – má lesklé zelené listy, žlté kvety a purpurové plody
Dráč úzkolistý (Berberis stenophylla) – využíva sa ako pôdokryvna rastlina. Je nízky, má úzke zelené listy, kvitne žltými kvetmi.

Radi by ste si dráč vysadili aj do svojej záhrady? Vyberte si niektorý z obľúbených druhov dráča v našom e-shope

Dráč plody

Plody dráča môžu aj nemusia byť jedovaté. Zatiaľ čo niektoré druhy sú toxické, a to vrátane listov a prakticky celej rastliny, u ďalších druhov (napríklad u dráča obyčajného) sú plody jedlé a využívajú sa v kuchyni aj liečiteľstve. Plod dráča obyčajného je sýtočervený, okrúhly až mierne podlhovastý. Má trpkú chuť a obsahuje veľké množstvo vitamínu C a K, kyseliny vínnej, jablčnej a citrónovej, ktoré sú cenenými antioxidantmi.

Plody sa sušia – sušené bobule dráča pripomínajú brusnice. Pripraviť z nich možno aj džemy a iné zavareniny, prípadne ovocné šťavy a sirupy. V Iráne, kde je táto plodina hojne využívaná, sa bobule pridávajú k jahňaciemu mäsu alebo sa primiešavajú do príloh.

S konzumáciou plodov by sa to však nemalo preháňať, pretože obsahujú určité množstvo toxického berberínu. Odporúčaná dávka je asi dve polievkové lyžice bobúľ pre dospelého človeka.
 
TIP: Dráč môžete zakomponovať aj do živého plotu. Prečítajte si článok ako vytvoriť krásne kvitnúci živý plot, ktorý bude ozdobou vášho pozemku.

Hyacint – latinsky Hyacinthus je nádherná cibuľnatá rastlina pochádzajúca z Turecka a Ázie, ktorá našla domov v Holandsku. Odtiaľ sú dovážané najkvalitnejšie cibule, ktoré na jar rozžiaria a prevoňajú každý záhon.  Rod zahŕňa 3 druhy. Všetky sú odvodené od základného H. orientalis- východný.

Hyacinty majú dutú dužinatú stonku cca 20-30 cm vysokú a treba s nimi pracovať s rukavicami, nakoľko šťava aj cibule obsahujú kyselinu šťaveľovú. Stonka vyrastá z mohutnej cibule.

Cibule sú pevné, s fialovou šupou. Sadia sa na jeseň, do kyprej a výživnej pôdy na voľno alebo do plastových košíkov na cibule.

Kvitne na jar v marci až apríli spolu s inými cibuľovinami, nazývané ako jarné efeméry napr. narcisy, tulipány, snežienky. Termín kvitnutia závisí od termínu výsadby, kvality cibuliek, a teplôt v jarnom období.

Kvety sú drobné, hviezdičkovité, modré, fialové, biele, žlté, ružové, tmavoružové a silne voňajúce.

Rozmnožiť si ho môžete z dcérskych cibuliek, ktoré sa vyvíjajú po roku na materskej cibule. Jednoducho ich oddelíte a vysadíte samostatne.

Hyacint druhy

Multiflora – sú voľne rastúce druhy s drobnejšími kvetmi

Roman – vytvárajú menšie stonky aj drobnejšie kvety, pestujú sa veľmi zriedkavo.

Ako sadiť hyacint

Cibule hyacintov sa sadia v jesennom období v priebehu mesiaca október až do začiatku novembra.

Cibule občas požierajú hlodavce, myši a hraboše, preto je ideálne ak sa sadia do hniezda a presypávajú štrkom alebo drobnejšími kamienkami, ktoré ich mierne ochránia alebo ich vysaďte do plastových košíkov. Plastové koše na cibuľoviny zároveň zabraňujú aj zostupovaniu cibuliek hlbšie do pôdy a sú vhodné aj pre iné cibule ako tulipány a narcisy. V prípade, že chcete meniť záhon a druhové zloženie,  bezproblémov ich nájdete a bez poškodenia, či rozseknutia vyberiete aj z košíkom a presadíte na iné miesto.  Cibule sú tiež chránené pred ohryzu, nie však  pred nadbytočnou vlhkosťou.

Hyacinty uprednostnia, priepustné, výživné pôdy, plné slnko ale dokážu rásť aj v polotieni. Výsadba môže byť realizovaná samostatne alebo v kombinácii s inými cibuľkami modríc či narcisov.

Sadia sa do hĺbky 3 násobku veľkosti svojej cibule. Táto miera platí pri výsadbe pre všetky cibuľoviny. Rovnako pre drobné cibule muscari  /modrica/ alebo snežienok. Alebo aj pre cibule obrovskej ľalie.

Pri nadbytočnej vlhkosti či príliš ílovitej pôde môžu cibule nahnívať, dno jamy vysypte kamienkami a tak zabezpečíte drenážnu vrstvu.

Po odkvitnutí na jar stoky nezostrihávajte ale nechajte rastlinky prirodzene zatiahnuť. Cibula potrebuje svoje listy na čerpanie živín a vyživovanie cibule, ktorá ukladá zásoby pre budúce kvitnutie. Listy odstraňujte až keď prirodzene zožltnú a dajú sa voľne odstrániť rukou.

Nádherné odrody hyacintov pre jesennú výsadbu nájdete aj v našom eshope*

* dostupnosť podľa vhodného času na výsadbu

V prípade, že sa rozhodnete kvitnúce súkvetia použiť do aranžmánov alebo do vázy, dbajte na to, aby ste v tej miestnosti nezaspávali, vôňa je naozaj intenzívna a silná. Dokáže prevoňať celý byt a dokonca Vás z vône môže bolieť hlava.

Ako pestovať hyacint v kvetináči

Na konci zimy alebo skoro na jar sa dajú v rôznych obchodných reťazcoch zakúpiť aj rýchlené cibule hyacintov v nádobe sklenenej či priamo vysadené v kvetináči. Cibule si viete prirýchliť aj vy doma, alebo si cibule z jesene vysadiť do nádoby hneď. Hlavnou požiadavkou je chladná miestnosť, dostatok svetla a ideálna teplota.  Prirýchliť ich viete v sklenenej nádobke, s úzkym hrdlom, do ktorého posadíte cibuľu. Vytvorí korene, ktoré budú ponorené vo vode.  Zdravé a chladené cibule vytvoria kvetnú stonku a až potom listy. Ak cibuľa začne tvoriť listy, kvitnúť už nebude, cibuľa je malá, slabá a nemá dostatok síl a výživy na kvety.

Cibule môžete vysadiť aj priamo do nádob samostatne alebo v kombinácii s inými cibuľkami. Hyacinty v kvetináči sa takto stanú peknou dekoráciou pre terasu alebo balkón už skoro na jar. Cibule sa sadia do nádoby tak, že polovica môže z pôdy vytŕčať. Vhodné sú preto plytké misy a keramické nádoby.

Ak cibule nie sú predchladené, dajte ich na 4 týždne do papierového vrecka do chladničky a spodného boxu. Cibule z našej ponuky už nie je nutné chladiť.  Potom ich dajte na suché a tmavé miesto cca na týždeň až dva s teplotou okolo 7-10 st. Ak uvidíte v strede cibule kvetnú stonku a púčik cibule zasaďte a zmeňte miesto na svetlé a zvýšte zálievku a teplotu.

Hyacint z obchodu

Určite viete, že zakúpený hyacint v kvetináči už z obchodu Vás poteší kvetmi a potom si kladiete otázku čo s ním ďalej. Je to jednoduché.  Rastlinu zalievajte až kým jej prirodzene nezačnú schnúť listy.  Kvetnú stonku po uschnutí môžete odstrihnúť. Suché žlté listy jemne rukou odstrániť a cibuľu môžete vysadiť priamo do záhrady. Ak nemáte záhradu môžete ju uložiť do papierového vrecka do tmy v špajzi alebo v pivnici. Pozor na vyššiu vlhkosť. Tma a sucho je základ. Následne je potrebné pred opakovanou výsadbou opakovať bod s chladením a výsadbou v zimných mesiacoch.

Veríme, že pestovanie hyacintov sme vám dostatočne priblížili a do jesennej výsadby sa pustíte pripravený a bez obáv z neúspechu.

TIP: Chcete si v záhrade vysadiť kráľovnú cibuľovín? Právom tak môžeme nazvať korunkovku a v článku vám priblížime ako sa korunkovka pestuje.

Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. V súčasnosti sú však tieto neopadavé stromy silne ohrozené, a hoci sa u nás tis červený bežne vyskytoval voľne v prírode, dnes už naň narazíte snáď len v parkoch a záhradách, kde je pestovaný ako okrasná drevina.

Jeho pestovanie nie je príliš náročné. Voliť je možné z desiatok rôznych kultivarov, a okrem pôsobivých živých plotov je možné tisy pestovať aj ako solitéry alebo bonsaje.

Ako pestovať tis

Vhodné stanovište
Tisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Pôda na stanovišti by mala byť dobre priepustná, vlhká a ideálne vápenitá.

Ako sadiť tis

Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň pred tým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy. Ak sadíme tis ako samostatne stojaci s vidinou košatého kríka, treba mu poskytnúť dostatok priestoru.

Pokiaľ máte v pláne rastlinu tvarovať alebo pestovať ako bonsaj, bude sa skvele hodiť aj do skalky či medzi záhonmi. Pri výsadbe živého plotu potom musíme dodržať určité rozostupy, aby sme každému kríku poskytli dostatok životného priestoru.

Starostlivosť
Tisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Hnojenie nie je potrebné, ak však chcete stromčeku prilepšiť, použite na to napríklad kompost, ktorý rozprestrite okolo kmeňa.

Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi. Iba novo vysadené kríky by sme mali chrániť napríklad čečinou, aby mráz nepoškodil korene.

Druhy tisu

Tis červený

známy aj ako tis obyčajný (Taxus baccata) sa bežne vyskytuje v zmiešaných lesoch Európy aj Ázie. Dnes sa však jedná o ohrozenú a chránenú rastlinu, ktorá je vo voľnej prírode skôr vzácnosťou.

Plody tohto druhu sú sýto červené a výťažky z nich sa využívajú v medicíne ako zložka niektorých liečiv. Tis červený je dnes veľmi obľúbenou okrasnou rastlinou, ktorá zdobí parky, mestá aj záhrady. Vďaka vysokej hustote dreva sa tiež využíva na výrobu drahého nábytku či iných drevených predmetov.

Do záhrady si pestovatelia môžu vysadiť celý rad rôznych odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad ‚Amersfoort' so zaguľatenými ihlicami, ‚Aurea' so žlto sfarbenými ihlicami, ‚Erecta' rastúci ako mohutný vzpriamený ker alebo ‚Repandens', čo je nízka poliehavá forma tisu alebo 'Fastigiata, striktne stĺpovitého vzrastu.

Ďalšie druhy tisu
Tis čínsky – vyskytuje sa iba v Číne a vo Vietname
Tis japonský – výskyt v Japonsku a na východe Ruska
Tis himalájsky – hornaté oblasti Barmy, južnej Číny a Himaláje
Tis floridský - jedná sa o silne ohrozený endemit, ktorý sa vyskytuje iba v USA, konkrétne v štáte Florida
Tis mexický – oblasti strednej Ameriky
Tis kanadský - sever Spojených štátov amerických a Kanada

Ak uvažujete o výsadbe tisu aj vo vašej záhrade, vyberte si napríklad z odrôd tisov, ktoré máme aktuálne v ponuke nášho e-shopu

Kedy strihať tis

Tis veľmi dobre znáša radikálny rez. Vďaka tomu je možné ho prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez robíme raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny. Tis môžeme tiež zaštipovať a tvarovať ako bonsaj alebo pestovať ako tvarovaný solitér.

Živý plot z tisu

Z tejto prastarej rastliny môžeme vytvoriť aj husté živé ploty. Výhodou je, že tisy rastú pomerne pomaly, preto odpadá neustále strihanie počas roka. Rez tisu v živom plote stačí vykonávať pokojne raz za rok, opäť optimálne koncom júna, avšak pokiaľ si zakladáte na precíznom tvare, je možné vetvičky skrátiť kedykoľvek počas vegetačného obdobia.

Ďalším nesporným plusom živého plotu z tisu je, že zostane zelený po celú zimu, a navyše jeho vetvy ozdobia aj sýto červené bobule. Tisy tiež veľmi dobre znášajú znečistenie, hodí sa teda na oddelenie pozemku od rušnej cesty alebo do blízkosti priemyselných zón. Rastlina má dokonca tendenciu nečistoty pohlcovať a pomáhať prečistiť vzduch v jej okolí.

Je tis jedovatý?

Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. V minulosti sa výťažky z tisu využívali aj po uštipnutí hadom alebo na vyvolanie potratu.

Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarnom mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Pri nadýchaní peľu však obavy z otravy nie sú nutné - peľ neobsahuje dostatok alkaloidov.

Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre. Rovnako tak nie je dôvod tisy nevysádzať, ak žijete blízko lesa.

Plod tisu

Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.
 
TIP: Ak je váš pozemok prevažne v tieni a chýbajú mu slnečné lúče, no nechcete sa vzdať živého plotu a stále hľadáte vhodný druh, prečítajte si článok o ihličnanoch do tieňa.

Arónia (Aronia melanocarpa), alebo aj jarabina čierna, prípadne temnoplodec, je opadavý ker, ktorého bobule sú obľúbené pre svoje pozitívne účinky na ľudské zdravie. Kríky arónie pohlcujú smog a dobre znášajú aj rast v priemyselných oblastiach. Vďaka svojej húževnatosti sa pestuje ako súčasť živých plotov.

Starostlivosť o ker nie je nijako náročná, arónia preferuje slnečné až polotienisté a suchšie stanovište, navyše je odolný voči škodcom. Je to skrátka ideálna rastlina do každej záhrady, preto si ju poďme predstaviť bližšie.

Arónia odrody

Do rodu arónie zaraďujeme tri konkrétne druhy:

Arónia jahodovolistá (Aronia arbutifolia)

kríky sú vysoké približne 2 až 4 metre. Bežne sa vyskytuje v USA, jeho plody boli obľúbené u pôvodných obyvateľov Ameriky. Malvice tohto druhu sú jasne až tmavo červené a na kríku zostávajú až do zimy.

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa)

pestuje sa nielen pre svoje živinami nabité plody čiernej farby, ale aj ako okrasná rastlina. Kríky sú až tri metre vysoké, nemajú žiadne zvláštne nároky na pestovanie a hodia sa do každej záhrady.

Arónia čerešňolistá (Aronia prunifolia)

tento druh sa vyznačuje vajcovitými špicatými listami, ktoré sú na spodnej strane mierne ochlpené. Plody sú červené až čierne a nezostávajú na kríku cez zimu.

Ako zasadiť aróniu

Na pestovanie arónie si najprv musíme zaobstarať kvalitné sadenice. Výsadba sa potom nijako nelíši od sadenia iných kríkov. Najprv si teda vyhĺbime dostatočne hlbokú jamu, asi o 15 centimetrov hlbšiu, než je samotný koreňový bal. Steny jamy môžeme ešte narušiť špičkou rýľa, aby sme koreňom uľahčili prechod zeminou.

Dno jamy vyložíme čerstvým záhradným substrátom premiešaným s kompostom, na ktorý krík položíme. Potom už len prekryjeme korene zeminou, dobre ju pritlačíme a ker zalejeme.

Čo sa týka termínu výsadby, máme dve možnosti - buď ker vysadíme na jeseň pred prvými mrazmi, alebo potom na jar, keď naopak posledné mrazy odídu. Kontajnerované dreviny je možné vysadiť počas celého roka, okrem zimy.

A ako pestovať aróniu ďalej? Rastlina nepotrebuje takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť. Mladý ker treba pravidelne zalievať, kým sa riadne neuchytí. Preferuje slnko, v polotieni porastie tiež, no plody môžu mať problém dozrievať. Krík môžeme raz za čas prihnojiť kompostom.

Vysaďte si tento liečivý ker aj do svojej záhrady. Aktuálnu ponuku zaujímavých odrôd arónií si môžete pozrieť v našom e-shope

Strihanie arónie

Rez arónie sa neodporúča robiť nijako radikálne. To však platí v prípade, že túžite po záplave bielych kvetov a bohatej úrode plodov. V tomto prípade môžeme zrezávať iba nové alebo príliš staré výhony, pretože plody sa objavujú na dvoch až šesťročných vetvách. Pozor tiež na zrezávanie koncov vitálnych výhonov, pretože plody sa najčastejšie nachádzajú práve na ich koncoch.

Arónia živý plot

Aróniu je možné pestovať aj ako súčasť živého plotu. Rastlina pohlcuje nečistoty vo vzduchu, a tak je arónia ideálnym živým plotom v prípade, že bývate blízko priemyselnej oblasti alebo pri hlavnej ceste. Ďalšou výhodou je krásny vzhľad po celé ročné obdobie – na jar zdobia kríky sýto zelené listy, v lete biele až ružové kvety, na jeseň a v zime červené alebo čierne plody.

O živý plod z arónie sa treba starať naozaj minimálne. Vďaka odolnosti proti škodcom a chorobám nevznikajú v poraste prázdne miesta po poškodení. Pri výsadbe plotu rozmiestnime jednotlivé rastliny s približne 50 centimetrovými rozostupmi.

Plody arónie

Plody arónie sa začínajú objavovať v treťom až štvrtom roku života, pričom úroda býva najväčšia medzi siedmym až desiatym rokom veku kríka. Z jednej rastliny je možné získať 3 až 8 kilogramov bobúľ ročne.

Ovocie je plné vitamínov, minerálnych a antioxidantov. Vďaka tomu pôsobí proti celému radu zdravotných neduhov. Pôsobí blahodárne na kardiovaskulárny systém, žalúdočné vredy a celkové zdravie žalúdka a tráviacej sústavy, problémy s chudokrvnosťou, zlepšenie pamäte, zlepšenie zraku a zdravia očí.

Látky obsiahnuté v plodoch tiež zmierňujú príznaky neurodegeneratívnych ochorení ako je Parkinsonova a Alzheimerova choroba, pomáhajú udržať optimálnu hladinu cukru v krvi, a v neposlednom rade veľmi účinne zbavujú telo ťažkých kovov a ďalších nežiaducich látok.

Arónia a jej využitie

Plody temnoplodca čierneho majú široké využitie. Okrem toho, že sú obľúbené v ľudovom liečiteľstve, sa používajú na prípravu ovocných štiav a sirupov, kompótov, džemov a marmelád, vína a iných alkoholických nápojov ale aj čajov.

Plody je tiež možné sušiť či mraziť na neskoršie spracovanie. Čerstvé malvice majú skôr trpkú chuť, preto sa ovocie zriedka konzumuje nespracované.
 
TIP: Pokiaľ chcete vašu záhradu maximálne využiť, a zároveň by ste v nej radi mali dostatok súkromia, stavte aj na aróniu. Po vysadení vznikne jedlý živý plot, ktorý bude nielen krásny, ale aj užitočný!

Pelargonium crispum alebo Pelargonium citronella je pomenovanie pre zaujímavý a vyhľadávaný muškát s citrónovou vôňou, ktorý jednoducho odpudzuje lietajúci a otravný hmyz ako komáre a osi.

Muškát proti komárom ?

Atraktívny kultivar ´Moskito Schocker´je polodrevnatý muškát, ktorý aj ľahko prezimujete. Má výrazné aromatické listy a nepatrné kvety. Listu sú mierne zvlnené, iné než majú bežné vzpriamené muškáty. Stačí slabý vánok a ucítite príjemnú citrónovú vôňu. Dosahuje výšku max 50 cm.

Ideálny pre výsadbu do nádob, môže byť aj v závesnom kvetináči. Kvitne drobnými kvetmi, ktoré nie sú až tak zaujímavé ako celková vôňa muškátu.

Určite máte v záhrade alebo na balkóne či terase miesta, kde sa večer so západom slnka usadíte a vychutnáte si pohodovú atmosféru a tú Vám môžu znepríjemniť komáre.

Začiatkom jarnej sezóny si môžete zaobstarať muškáty, ktoré odpudzujú komáre

Skúste sa obklopiť týmito rastlinkami v nádobách a uvidíte rozdiely.

Citrónový muškát pestovanie

Citrónový muškát pestujete podobne ako klasické vzpriamené muškáty. Môžete si ich zabezpečiť v skorých jarných mesiacoch v sadbovačoch a dopestovať alebo zakúpiť mladé kontajnerované rastlinky, ktoré si vysadíte do ľubovoľných nádob.

Vyžadujú slnko až polotieň, výživný substrát pre balkónové rastliny, výdatnú zálievku podľa teploty a hnojenie cca 1x za týždeň podobne ako iné balkónové rastliny.

Na jeseň ho zrežte o polovicu a odrezky môžete zakoreniť. Muškáty umiestnite v chladnej a svetlej miestnosti na okne alebo v pivnici. Dajú sa dobre prezimovať aj v tme, s minimálnou zálievkou. Vo februári, je nutné ich ostrihať ešte o 1/3 a pripraviť na jar.

Muškát s citrónovou vôňou si obľúbite nie len pre vôňu ale aj praktické využitie najmä pri večernom posedení.

TIP: Tvoria muškáty hlavnú časť vašej balkónovej výsadby? Prečítajte si článok akú starostlivosť by ste muškátom mali poskytnúť.

Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Na ich listoch si totiž s obľubou pochutnávajú húsenice priadky morušovej, z ktorej kokonov sa hodvábne vlákna získavajú.

Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade. V našom článku sa dozviete viac o pestovaní, a tiež o ďalších odrodách tohto druhu.

Pestovanie moruše

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Vhodné sú teda teplejšie nížiny, napríklad južné Slovensko je na pestovanie moruší ako stvorené.

Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Potrebuje však, aby mu v tomto nekonkurovala žiadna iná väčšia rastlina v okolí, preto morušovníky vysádzame v dostatočnej vzdialenosti od ostatných drevín.

Výsadba moruše

Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Medzitým si pripravíme dostatočne hlbokú jamu, korene sa potrebujú dobre uchytiť - preto môžeme kopať do hĺbky pokojne až jedného metra, pričom na spodok jamy v prípade nutnosti vysypeme čerstvý záhradný substrát obohatený o kompost.

Ďalej postupujeme tak, ako je bežné – k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Zeminu primerane utlačíme a novo vysadený stromček ešte zalejeme, v období zakoreňovania by okolitá pôda nemala byť príliš suchá, aj keď v budúcnosti moruše preferujú skôr suchšiu zeminu.

Plody moruše

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku – skrátka prírodný vitamínový komplex. Zaujímavosťou moruší je, že obsahujú aj veľké množstvo rastlinných bielkovín, ktoré sú navyše dobre stráviteľné, čo z nich robí ideálnu plodinu pre vegánov a vegetariánov.

Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Farba môže byť temne fialová, ružová až biela.

Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. Moruše sú veľmi krehké a nezvládajú manipuláciu ani dopravu, preto ich takmer nikdy nezoženiete na trhu ani na pultoch obchodov.

A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade. Výber chutných odrôd moruší nájdete aj v našom e-shope

Rez moruše

Výchovný rez moruší

Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Počas života morušovníka už robíme iba rez výchovný, radikálny rez tieto stromy nepotrebujú a je úplne zbytočný.

Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. V každom prípade rany ošetríme štepárskym voskom.

Moruša previsnutá rez

U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu. Nasledujúce vegetačné obdobie necháme vetvy voľne rásť a od ďalšieho roka už odstraňujeme iba tie vetvy, ktoré vybočujú z požadovaného tvaru koruny, teda vykonávame opäť iba akýsi udržiavací výchovný rez.

Odrody moruše

Moruša čierna

Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Ide o pomerne teplomilnú rastlinu, ktorej sa dobre darí vo vinárskych oblastiach.

Moruša biela

Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové – hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. U nás sa pestuje oveľa častejšie ako jeho príbuzný Morus nigra.

Morušovník previsnutý

Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Medzi pestovateľmi je veľmi obľúbený najmä vďaka ľahšiemu prístupu k plodom pri zbere.

Veríme, že po prečítaní článku bude výber a aj samotné pestovanie moruše pre vás hračkou a jej chutné a sladké plody sa stanú súčasťou mnohých záhrad.

TIP: Ak chcete pestovať ešte menej známe a tradičné druhy, inšpirujte sa napríklad článkom o pestovaní goji, kľukvy a ďalších druhov.