+421 2 54651414

Posts tagged 'pestovanie ihličnanov'

RSS kanál

Ihličnany do tieňa

Autor: Ing. Adriána Francová 12. februára 2021 Žiadne komentáre

Nie je tieň ako tieň. Často sa však stretávame aj so situáciami, kedy v záhrade vznikne aj neštandardný priestor v plnom či miernom tieni a aj tento priestor je nutné vyplniť rastlinami alebo zvoliť architektonický doplnok bez rastlín.

Ihličnany do tieňa

Treba si uvedomiť že slovo „tieň“ môže mať veľa významov. Môže to byť trvalý tieň zo stavby, premenlivý tieň podľa cesty slnka, tieň z existujúcej výsadby, riedky tieň pod korunou stromu alebo aj polotieň, kde ráno na východnej strane svieti do 11 hodiny slnko a potom je už tieň.tis do tieňa

V trvalom tieni, niekde medzi domami je naozaj komplikované miesto, v takom sa nebude dariť ničomu, navrhujeme plochu vydláždiť, vyštrkovať. V tieni, kde je aspoň čiastočne slnko by sa darilo niektorých drevinám ako napríklad tis obyčajný /Taxus baccata.

Všeobecne platí pre ihličnany, že sa im darí na slnku, prípadne v polotieni, s priepustnou pôdou, nie trvalo podmáčanou a s kyslejším pH. Nadmerná zálievka a trvalý tieň im prekáža a dreviny časom chradnú.  Občas sa stane, že krátkodobo dreviny prosperujú aj v tieni ale neskôr im začne chýbať fotosyntéza a rast sa spomalí, zostanú riedke a vytiahnuté.  Najmä to vidieť na jedličke / abies a smreku / picea. 

Podrastové borievky / Juniperus vydržia na plnom slnku ale darí sa im aj v podrastovom mozaikovom tieni, teda pod korunami iných ihličnanov alebo stromov, ktoré im prirodzene tienia. Jedná sa o Juniperus virginiana, J. procumbens, J. squamata.

Pokiaľ máte takýto priestor, nesnažte sa ho za každú cenu vysadiť drevinami - ihličnanmi. Sú nádherné trvalky, ktorým sa v tieni dariť naozaj bude. Dekoratívne funkie, heuchery, pachysandra, zbehovec, zimozeleň a astilbe si toto miesto s radosťou obľúbia.

Rýchlorastúce tuje

Autor: Ing. Adriána Francová 22. decembra 2020 Žiadne komentáre

Tuje napriek kritikom patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať priestor od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie. Navyše výhodou je pomerne rýchly rast a neopadavosť počas zimy.

Rýchlorastúce tuje

Najčastejšie sa nachádzajú vysadené ako súvislý zelený pás v živom plote, ako solitéry v záhrade či dokonca v nádobách pred vchodom do domu alebo na terase ako mobilný živý plot pre získanie tienenia či oddelenia sa.

Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Obľúbené kultivary sú : Smaragd, Brabant, Europa Gold. Je ich však oveľa viac, pozrite si druhy tují v ponuke eshopu.

Ako sadiť tuje?

Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Vysádzajú sa do vopred pripravených otvorov do hĺbky ako boli vysadené v kvetináčoch. Dreviny väčšie resp. vyššie s koreňovým balom sa vysádzajú skoro na jar v priebehu marca alebo neskoro na jeseň, prelom október, november.  Uvítajú dostatočne veľký otvor a kvalitný kompost alebo substrát pre ihličnany.

Rýchlorastúce tuje nevyžadujú inak špeciálne podmienky pre rast. Najdôležitejšie sú správne rozostupy, vetraná plocha, vhodná starostlivosť ( zalievanie, hnojenie).

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty – menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.  Je to kvôli jednoduchšiemu ošetrovaniu plota aj kvôli rezu drevín či aplikácii postreku či hnojiva.

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne. Je to závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne. V horších podmienkach, bez hnojenia 20 cm.

Starostlivosť a rez tují

Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe,  po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne. Hnojenie na jar i počas sezóny a na jeseň hnojivami pre vyzrievanie pletív, lepšie prezimovanie, aplikácia horkej soli.

Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Ideálne je vykonať prvý rez na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta – september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách. Potom nasleduje hnojenie a intenzívna zálievka alebo dážď.

Solitéry alebo dreviny pestované v nádobách môžu byť strihané do špirál, kužeľov, obdĺžnikov a do iných tvarov.

Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín. Včasné odhalenie a správne diagnostikovanie chorôb a škodcov je začiatok úspechu a zdravé dreviny a pekný plot.

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku. Otvor v nádobe na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou.

Plastové nádoby sú nevhodné, nakoľko sa v lete prehrievajú, v zime neviažu vodu, a praskajú, premŕzajú drevinám korene.  Vhodné nádoby sú kameninové, keramické, betónové, alebo zo špeciálne tvrdeného plastu, ak im doprajete výstelku, či jutový obal.

TIP: Prečítajte si článok v ktorom sa zaoberáme hnednutím tují.

Záhrada v zime

Autor: Ing. Adriána Francová 2. decembra 2019 Žiadne komentáre

Fučí severák a na obločných sklách, chladným prstom kvety kreslí mráz....asi takto by sa dalo charakterizovať štandardné zimné počasie. Nikomu sa nechce vychádzať z teplého obydlia a pošliapať dokonalú snehovú prikrývku v záhrade. Pokiaľ však chcete zistiť, ako sa darí rastlinám na záhonoch, je potrebné ísť na obhliadku.

Záhrada v zime

Snehová nádielka je veľkým pozitívom pre všetky rastliny, ktoré sa cítia ako pod perinou. Mráz, sneh, inovať dokážu vytvoriť nie len na okne úžasné obrazce. Na jednoduchej halúzke sa vytvoria tisícky malých kryštálikov, ktoré spôsobilo náhle oteplenie, odmäk a následný mráz. Pokiaľ sme na okrasných trávach ponechali kvitnúce súkvetia alebo aj plody na kroch a stromoch, zima dokáže aj s nimi úžasné veci. Krajina pod snehom spí. Ideálny čas na prechádzku. Teraz nemyslíme po záhrade. Pokiaľ ste záhradu na zimu a sneh pripravili, niet sa čoho obávať. Správnej príprave na zimu sa rozumie, dostatočné zalievanie počas letného a jesenné obdobia, hnojenie hnojivami s obsahom draslíka, ktoré umožňujú rýchlejšie a správne vyzrievanie pletív a prípravu rastlín na zimný odpočinok.

Môže sa samozrejme stať, že aj mrazuvzdorné rastliny čiastočne namrznú. Stáva sa to v prípade holomrazov, dlhodobej zimy a mrazu bez snehovej prikrývky. Vtedy najmä mladé rastliny môžu namrznúť. Ak je všetko, ako má byť, môžete sa vydať chodníčkom v lese spolu s deťmi pozorovať lesné zvieratá, ktoré na snehu zanechajú stopy. Zasnežené konáre sa pred vami sklonia akoby na pozdrav pod váhou snehu. Váha ťažkého snehu je však rastlinám naobtiaž. Pokiaľ si tento jav všimnete na záhrade konajte. Počas oteplenia je sneh plný vody a je ťažký, konáre ovísajú a hrozí, že sa zlomia. Opatrne ho straste. Pamätajte, že nesmie mrznúť, inak by ste konáre mohli hneď zlomiť. Košatejšie ihličnany preventívne zviažte, aby sneh nenapadal do ich vnútra a nespôsobil rozvalenie.

Rastliny do zimy

Záhradu v zime osviežia zaujímavé dreviny, ktorým listy neopadávajú. Okrem ihličnanov sú to vždyzelené dreviny. Väčšinou majú kožovité hrubé listy. K najkrajším patria skimie (Skimmia japonica), vavrínovce (Prunus laurocerasus), bršleny (Euonymus), mahónie (Mahonia), cezmíny (Ilex) a kaliny vráskavolisté (Viburnum rhytidophyllum). Najkrajšie sú, keď na ich listy napadá prvý sneh. Ak Vám niečo v záhrade chýba, práve teraz je vhodné obdobie, aby ste to v záhrade videli a aspoň papierovo doplnili a na jar vysadili.

Celoročný efekt na balkóne

Autor: Erich Seemann 21. novembra 2019 Žiadne komentáre

Máte záujem pestovať na balkóne a terase rôzne dreviny, kry a rastliny, ale nemáte čas alebo chuť priestor pravidelne dopĺňať a starať sa oň intenzívne? V takom prípade si ho viete vysadiť natrvalo pomocou vždyzelených krov, ihličnanov a rastlín, ktoré nevyžadujú príliš odbornú starostlivosť a zároveň obohatia priestor celoročne o upravený vzhľad.

Stálozelené rastliny v kontajneriIhličnany nie sú len zelené. Nájdete ich vo všetkých odtieňoch zelenej. Zaujímavé sú aj modré, sivé, strieborné a zlaté kultivary. Okrem výšky si viete vybrať aj dreviny na kmienku, guľovité a rôzne strihané kultivary, previsnuté druhy, ktoré vynikajú asi na prvom mieste a samozrejme aj plazivé a trpasličie kultivary, ktoré nevynikajú rýchlosťou rastu ale tvarom a kompaktným vzhľadom. Nádoby tak nemusíte v krátkom čase vymieňať a dreviny presádzať. Neznamená to, že nebudú vyžadovať kvalitný substrát raz za rok.

Ihličnany všeobecne neznášajú premokrenú pôdu, preto pred výsadbou zvoľte vhodnú nádobu, najlepšie kameninovú, keramickú, vytvorte drenážnu vrstvu, zvoľte substrát pre ihličnaté dreviny a na povrch vysypte mulč v podobe kôry alebo kamienkov.

Kombinovať ich môžete s previsnutými druhmi vždyzelených krov ako skalník (Cotoneaster) alebo zaujímavými rastlinami a krami ako sú vresy a vresovce, skímia (Skimmia), bršlen (Euonymus), krušpán (Buxus), skalničky a nízke trvalky.

Pomocou vyšších ihličnanov môžete vytvoriť intímnu kulisu a zástenu. Vhodné sú tuje západné ´Smaragd´ (Thuja occidentalis ´Smaragd´), cypruštek lawsonov ´Stardust´ (Chamaecyparis lawsoniana ´Stardust´), cyprusovec leylandov ´Gold Rider´ (Cupressocyparis leylandii ´Gold Rider´).

Z nízkych druhov sú vhodné borovice kosodreviny (Pinus mugo ´Mughus´, Pinus mugo ´Mops´, ´Wintergold´) alebo cyprušteky s pomalým rastom ako napr. Chamaecyparis obtusa ´Nana gracilis´.

Ak Vás predsa len presvedčíme, doplňte priestor aj o atraktívne sfarbené dreviny ako japonské javory (Acer), dráče (Berberis), bršleny (Euonymus) a okrasné trávy, ktoré priestoru dodajú šarm, farbu a jemnosť. Rovnako priestor oddelia a dodajú mu iný vzhľad popínavé rastliny, ktoré sú zaujímavé vďaka sezónnej premene. Najmä tie opadavé, ktoré sa prispôsobujú ročnému obdobiu. Pavinič (Parthenocissus) je v zime zaujímavý spleťou výhonkov na treláži , na jar rašením listov, koncom leta a v jeseni tvorbou plodov a jesenným červeným alebo bronzovým vyfarbením listov.

Potom stačí len vhodne upraviť priestor pomocou doplnkov a sedenia a každodenná party môže začať. Trebárs aj na terase. Veď záhrada nie je len o priestore a zelenom trávniku, je najmä o rastlinách a drevinách a vašom vzťahu ku nim. Pokiaľ ich obľubujete, na menšom priestore sa im viete venovať oveľa viac než na rozľahlej záhrade, kde si niekedy ani nevšimnete, že pár druhov už uhynulo.

Listnaté a ihličnaté okrasné dreviny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Rastliny dodávané v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, okrem najteplejších letných dní, kedy by výsadba vyžadovala neustálu kontrolu a starostlivosť.

Listnaté a ihličnaté okrasné dreviny

Výsadba okrasných drevín

Okrasné dreviny sa vysádzajú vždy rovno a pri výsadbe treba dbať na to, aby sa koreňový bal nerozpadol. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na Okrasné drevinypovrch sa pridáva zvyšná spodina. Novovysadené dreviny sa nehnoja, s prihnojovaním treba počkať, kým sa dobre nezakorenia.
Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Okolo drevín solitérne vysadených v trávniku hneď po vysadení treba vytvoriť primerané veľké misy, ktoré umožnia jednoduchšie zalievanie a neskôr aj prihnojovanie a tráva drevinám neodoberá vlahu ani živiny.

Veľmi dôležité je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny.
Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Vysádzanie živých plotov

Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Udržiavací rez sa robí väčšinou raz za rok väčšinou po odkvitnutí. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Vzájomná vzdialenosť rastlín v nízkom plote je asi 0,6 m, pri stredne vysokých plotoch 0,8 – 1,5 m podľa vzrastu jednotlivých druhov a kultivarov.

Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast. Základom úspešného hnojenia však i tu zostáva hnojenie dobre vyzretým kompostom.

Tip: Pozrite si výber kvitnúcich rastlín na živé ploty.

obr. 1: Vysoké živé ploty, výsadba 1 m od seba (Carpinus betulus)

obr. 2: Ihličnaté živé ploty, výsadba 40 - 80 cm od seba ( Thuja occidentalis ´Smaragd´)

obr. 3: Stredne vysoké živé ploty, výsadba 3 ks na 1 m (Ligustrum ovalifolium)

obr. 4: Nízke živé ploty, výsadba 4-6 ks na m (Spiraea bumalda)

 

Rez živých plotov

Živé ploty sa strihajú kónicky – ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Druhý rez vykonávame v priebehu augusta a to preto, aby dreviny po reze už neobrašili.

                                                                                 

                                                                                                                                                                                                                  

  obr. 1: Správny kónický rez živého plota 


  

          

                                                                                                                                                                                    





obr. 2: Nesprávny kolmý rez živého plota


Ošetrovanie a starostlivosť v ďalších rokov

Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.

Rez a presvetľovanie

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi. Niektoré dreviny vôbec rez nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu) iné si vyžadujú iba zmladzovanie a ďalšie pravidelný každoročný rez a raz za čas zmladzovanie.

Dreviny, ktoré nepotrebujú rez

Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chaenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendróny (rhododendron), štredrec (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Niektoré dreviny priam neznášajú rez, ako napríklad magnólie (magnolia), ktorá kvitne na koncových, vrcholových púčikoch.

Dreviny, ktoré vyžadujú zmladzovací a presvetľovací rez

Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitzia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentila), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Listnaté dreviny v skupinových výsadbách sa upravujú zimným rezom tak, aby sa navzájom netiesnili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu.

Dreviny vyžadujúce každoročný rez

Rozdeľujú sa do troch skupín podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú.

1. skupina – dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar a na vlaňajšom dreve (forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus); upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Zimný rez sa robí od konca októbra do polovice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokov od vysadenia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové kvetuschopné výhonky. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové letorasty, na ktorých sa budú na budúcu jar tvoriť nové kvety. Režeme na 2 – 4 očká.

2. skupina – dreviny, ktoré kvitnú neskôr a na vlaňajšom dreve (malus, sorbus, crataegus, berberis, tamarix a pod.); výhonky sa skracujú asi o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky.

3. skupina – dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve vyžadujú silný spätný rez (budleia, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica); režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Staré konáriky sa úplne odstraňujú.

Rez drevín na kmienku

Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku je treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar, režeme až po odkvitnutí koncom apríla (mandľa), ostatné dreviny skoro na jar (ruže, vŕby).

Zálievka

Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda. Studničná voda máva často veľký obsah minerálnych látok a ak presiahne ich obsah množstvo 1 g/l je na zálievku nevhodná, pretože zasoľuje pôdu.

Hnojenie

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté príp. bohato kvitnúce kry, naopak menej náročné sú ihličnany a vždyzelené kry.

Rez drevín na kmienku







Ochrana drevín pred zimným vysychaním

 

 

 

 

 

 

 

obr č. 1: Presvetľovací rez

 

 

 

 

 

 

 

obr. 1: Rez drevín so striedavými očkami

 

 

 

 

 

 

 

 

 Obr.2: rez drevín s protistojnými očkami  

 

 

 

 

 

 

 

obr. č. 2: Silný spätný rez 








TIP: Viete ako na strihanie a rez okrasných drevín?

Ochrana rastlín pred mrazom

Autor: Ing. Adriána Francová 16. novembra 2017 Žiadne komentáre

Zima, zima, zima, už sa k nám blíži. Nie sme nadšení, ale aj záhrada a všetko v nej si musí oddýchnuť po náročnej sezóne. Rastliny rástli, bujneli, kvitli, niektoré vytvorili aj plody a teraz nadchádza čas, kedy musia načerpať sily do jarného prebudenia. Určité druhy sú zvyknuté na snehovú prikrývku či silné mrazy a nevyžadujú žiadne prikrývanie. Mnohé rastliny však bez našej pomoci zimu neprežijú.

Ochrana rastlín pred mrazomVymrznutie verzus vyschnutie

Toto je snáď najčastejší problém zimného obdobia. Pre viacerých začiatočníkov pestovateľov končí obdobie pravidelných zálievok s poklesom teplôt. Slnko nesvieti, je chladno, polievať netreba. Mýlia sa. Počas celého jesenného obdobia, dokonca aj bezmrazivej zimy, je zálievka pre viaceré dreviny a rastliny tou najdôležitejšou súčasťou kvalitného prezimovania. Jedná sa najviac o vždyzelené ihličnany, staršie a nové výsadby, živé ploty, okrasné dreviny ako javory, budleje, vajgélie, ruže.

Mnohé dreviny bez vody prežijú síce dlho, ale ak jej je nedostatok, prejavuje sa to v pletivách, ktoré v zime mráz poškodí a na jar už je neskoro na čokoľvek, aj na reklamácie. Na jar, keď všetci kontrolujeme záhony a počítame škody po zime, je prvé čo si všimneme, že ker, strom sa neprebudil, konáre sú bez života, skonštatujeme – vymrzol. Pravdou však je, že vyschol, počas mrazivých dní zimy a na jar už nemal dostatok síl. Prevenciou je dostatok vody. Samozrejme netreba vytvárať močiare, ale určite zalievať treba. Jesenné dažde sú veľmi prospešné, ale nie sú tak intenzívne, aby nahradili kvalitnú jesennú zálievku, ktorá rastliny zásobí na zimu.

Iné rastliny, najmä v skalke okrem zálievky vyžadujú prikrývanie. Vhodným materiálom je čečina, konáre ešte s lístím, ktoré keď opadajú, vytvoria dokonalý kryt. Chúlostivé druhy, za ktorými by nám bolo ľúto, radšej v chladných oblastiach vykopte a zasaďte do nádob a prezimujte na mieste bez mrazov (figovníky). Okrasné trávy vyžadujú zviazanie, dokonca aj niektoré príliš košaté ihličnany, ktoré by sa mohli pod váhou snehu polámať. V severnejších oblastiach Slovenska je nutné prikrývať aj trvalky, ktoré pochádzajú zo Stredomoria – bylinky a levanduľu, okrasnú trávu imperátu.

Dokonalé zakorenenie a ukotvenie je ďalším úspechom prezimovania. Vysoké dreviny s kmeňom, najmä tie, ktoré teraz vysádzate musíte aj priväzovať ku kolíkom a iným oporám, aby ich silný zimný vietor nevyvrátil. Snažte sa ich vysádzať mimo smeru silného severného vetra a miesta, kde sa vietor točí. Ak je to nutné, dreviny vhodne upevnite a tiež zabezpečte mäkkú podložku, ktorá zabráni odieraniu kmeňa o kolík. Platí to aj o nových výsadbách kmienkových ruží a ovocných stromov. Ovocné stromy a iné dreviny, najmä vysadené v blízkosti lesa, lúky a pozemkov bez oplotenia obaľte zajačím pletivom. Ochránite mladé stromčeky pred ohrýzaním. Veľmi radi si na mladej kôre pochutnávajú srny a zajace. Pokiaľ je pozemok oplotený, skontrolujte stav pletiva a oplotenia, zahrabte jamy a spevnite plochy, kadiaľ by sa zver mohla dostať k jednoduchej potrave.

Vysoké trvalky, ktoré kvitnú, zviažte a odstráňte až na jar. Listy, ktoré už teraz nevyzerajú vábne a pôsobia na záhone neesteticky nemusíte odstraňovať je to výborná a prirodzená ochrana rastliny pred zimou, mokrým snehom alebo holomrazmi. Jarné upratovanie v záhonoch bude o to radostnejšie, keď zistíte, že Vaše rastliny sa bez problémov prebúdzajú a v zime sa im darilo dobre.

Zaujímavé dreviny do záhrady

Autor: Ing. Adriána Francová 3. októbra 2017 Žiadne komentáre

Máj je najkrajší jarný mesiac plný zakvitnutých čerešní a mladých rašiacich lístkov. Ideálne počasie, slnko, dážď, vôňa pokosenej trávy, piknik a možno aj opekanie s priateľmi. Pre záhradu je to veľmi priaznivé obdobie.

Zaujímavé dreviny do záhrady

Aby vyzerala naozaj nádherne, potrebujete vysadiť už teraz na jeseň zaujímavé, na jar kvitnúce dreviny, ktoré zaplnia vôňou celú plochu a každý si Vašu dominantu všimne.

Na jar Vás určite nesklame staršia magnólia. Máte ju už niekoľko rokov, ale nekvitne? Môže to mať viacero dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Magnólia vyžaduje kyslú pôdu, bezveterné stanovište, slnko až polotieň, žiadny podrast a okopávanie, žiadny rez. Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek. Môže to byťaj 5 až 8 rokov. Začnite prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvetov, niekedy ju tak oklamete. Pokiaľ plánujete kúpu magnólie, zakúpte si už väčší strom, ker, najlepšie už kvitnúci.

Ďalšou atraktívnou a obľúbenou drevinou je japonská čerešňa - sakura alebo čerešňa pílkatá. Niekto by si z nej najradšej vytvoril celú aleju. Atraktívna nie je len vďaka kvetom, ktoré neskôr vo vánku poletujú ako sneh v ružovej farbe, ale aj lístím, ktoré je tmavofialové, neskôr svetlozelené. Sú rôzne formy: stĺpovité, s guľovitou korunou aj previsnuté na kmienku. Stačí si vybrať.

Kultivar Amonogawa je neobvyklej stĺpovitej formy, ktorá je vhodná aj do najmenších záhrad. Kultivar Kiku-shidare je naopak previslej formy. Výhodou je, že si ju môžete už zakúpiť vo výške, akú potrebujete, alebo aká sa Vám najviac páči. Tieto dva kultivary nie sú náročné na pestovanie. Vyžadujú slnečné až polotienne stanovište, stredne ťažké, vlhkejšie, kyslé, dostatočne hlboké a výživné pôdy. Tieto nádherné, na jar kvitnúce dreviny s plnými kvetmi vyniknú najmä ako solitéry alebo ako dominantná drevina v krovitom podraste.

Na jar vynikne hamamel, drieň, orgován, lieska, mandľa a zlatý dážď, ktorý môžete pestovať aj ako stromček. V lete budleja, škumpa vlasatá, popínavé ruže, ibištekyoleandre. Na jeseň vyniknú najmä dreviny, ktorým sa vplyvom vonkajších podmienok mení farba listov, najmä javory, buk a dreviny s okrasnými plodmi – rakytník, muchovník, hlošina, cezmína, mahónia. Pozor však na deti. Niektoré vymenované druhy patria medzi pichľavé a jedovaté.

zimnom období majú hlavnú úlohu ihličnany a vždyzelené dreviny, ktoré okrem toho, že minimálne opadávajú, vedia zaujať farbou, vzhľadom a textúrou. Atraktívne sú cyprušteky, cédre, tvarované krušpány aj tuje. Krásne sú aj smreky, ktoré práve vďaka kultivarom vyniknú na každej terase, napr. kultivar Picea abies „Inversa“, rovnako borovica – Pinus mugo „Wintergold. Navyše, mnohé ihličnany vedia v čase Vianoc nahradiť vianočný stromček. Vysadený ihličnan v nádobe zvládne krátkodobo aj vyššie bytové teploty bez ujmy na zdravotnom stave a vzhľade. Musíte ho však zmene teploty prispôsobiť postupným premiestňovaním z vonkajších podmienok do bytu. Najskôr do chladnejšieho prostredia, potom aj do vyhriatejšej obývačky. Vypnite kúrenie na dobu, akú sa len dá a zalievajte. Potom proces premiestňovania smerom von zopakujte.

Nebojte sa experimentovať. Nechajte svoje záhrady vyniknúť a doprajte si v nich zaslúženú pohodu. 

Vždyzelené rastliny na balkón

Autor: Ing. Adriána Francová 12. septembra 2017 Žiadne komentáre

Nie všetci máme čas na pravidelné sezónne výsadby. Napriek tomu máme radi poriadok a estetiku aj na balkóne. Balkón či terasa sa dá upraviť aj tak, aby pôsobila celoročne sviežo a zeleno. Na to slúžia viaceré dreviny a kry, ktorým sa darí aj v nádobe. Ktoré to sú a ako ich správne kombinovať, sa dozvite v dnešnom článku.

vždyzelené rastliny na balkóne

Medzi vhodné druhy patria borovice kosodreviny (Pinus mugo) a jej kultivary, rôzne plazivé borievky, pomaly rastúce cyprušteky(Chamaecyparis obtusa), skalníky (Cotoneaster), skimia (Skimmia japonica), krušpán (Buxus sempervirens) alebo tis (Taxus baccata), vtáčí zob (Ligustrum).

Nádoba, výsadba i starostlivosť sú kľúč k úspechu

vždyzelené rastliny na balkóne

Nádoba by mala byť keramická, kameninová, určite nie plast. Plastové nádoby nie sú vhodné počas tuhých zím, kedy by mohli časom aj pôsobením rastu koreňov praskať. Kvalitné nádoby vysteľte jutou alebo priepustnou tkaninou. Dreviny toto zazimovanie a ochranu uvítajú najmä v tuhých zimách. Na dne musí byť drenážna vrstva aspoň3 cm z kameňov, keramzitu alebo štrku. Nádoba nesmie byť plytká.

Najdôležitejšia ochrana pred zimou je dostatočná zálievka. Povrch môžete zamulčovať, prípadne doplniť nejaké skalničky, rozchodníky, skalné ruže, kamene menšie. Kombinujte kompaktné zaujímavé druhy s prevismi, napr. kosodrevinu so skalníkom.

Dokážete vytvoriť aj živý plot, dokonca aj dreviny strihať do rôzneho tvaru. Na to je vhodný krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

Všetky druhy sú väčšinou pomaly rastúce a keďže sú vysadené v nádobe, majú aj obmedzené podmienky v prijímaní vlahy a živín. Nezabúdajte, že sú odkázané len na vašu starostlivosť, závlahu a hnojenie. Občasné prekyprenie, prevzdušnenie substrátu určite uvíta každá rastlina aj dreviny pestované v nádobe. Pokiaľ chcete skúsiť pestovať aj niečo netradičné tvarom, vyskúšajte dreviny na kmienku, previslé formy vŕb, moruše, brezy

Najkrajšie stromy do veľkej záhrady

Autor: Adriána Francová 12. januára 2017 Žiadne komentáre

Veľká záhrada je zaujímavá priestorom, voľnosťou a tiež možnosťou použiť zaujímavé a veľkolepé stromy s rozložitými a širokými korunami, ktoré dodajú romantický až parkový vzhľad. Ak sa obkolesíte vzácnou zeleňou, nebudete potrebovať vysoké ploty, veterné clony, a prachové lapače či žalúzie.Najkrajšie stromy do záhrady

Vhodné kombinácie použité priamo z prírody sú nám najbližšie, tak prečo sa obkolesovať vysokými betónovými múrmi a stenami. Všetko má však svoje výhody aj nevýhody. Veľa stromov znamená aj veľa lístia, drobných konárikov, možno aj nejaké tie zvieratká, pokiaľ ste v blízkosti lesa alebo na vidieku. Nič sa však nevyrovná pocitu, že Vaša záhrada je tá najkrajšia široko ďaleko a to nie len na jar ale počas celého roka, kedy jednotlivé druhy menia farebné prevedenie listov.

Každá plocha si vyžaduje jednu dominantu, ostatné menšie stromy, krovitú etáž a iné rastliny, ktoré kvitnú a dotvárajú plochu. Veľká záhrada zvládne aj obvodovú etáž z vysokých stromov. Najvhodnejšie je, ak sa striedajú druhy ihličnaté s listnatými, samozrejme v prirodzenom pomere, s prihliadnutím na okolie, diverzitu a dendrologické zloženie podľa oblasti. Každému sa môže páčiť niečo iné a tiež si vo veľkej záhrade môže dovoliť vysadiť aj enormne veľké stromy.

Veľké stromy do záhrady

Medzi najkrajšie habitusom patria jemne prevísajúce stromy ako brezy, vŕby, sakury, všeobecne druhy s názvom pendula. Pre niekoho sú atraktívne globózne formy platanov, javorov, katálp a líp. Tie sú menšieho až stredného vzrastu. Výšku ovplyvňuje kmeň. Niekto uprednostní nádherne kvitnúce druhy okrasných čerešní, jabloní a sliviek, magnólie, paulownie, ľaliovníka tulipánokvetého, katalpy. Iného zaujme kôra: brezy, platan alebo aj plody, ktoré obohatia záhradu o jesenný efekt a na mnohých si viete aj pochutnať: moruša, jarabina, figovník, jablone, okrasné jablone, muchovník. Takto by sme mohli ešte pokračovať. Dôležitý je výber a umiestnenie stromu, stromov v pomere ku záhrade, k domu. Pozor na susedné objekty, oplotenie, prípadné tienenie. Z ihličnanov sú krásne cyprušteky, borovice, cédre.

Stálozelené druhy

Autor: Ing. Adriána Francová 15. júna 2016 Žiadne komentáre

Pre tých z Vás, ktorí chcú byť zelenou farbou obklopení počas celého roka, ale opadavé živé ploty Vám nepripadajú pohľadné najmä počas zimy, môžete si vybrať stálozelené dreviny. Vďaka ich listom sa obohatíte o pohľadnú záhradu počas celého roka, no zároveň sa ochudobníte o premenu počas jesenného vyfarbovania.

Stálozelené druhyVo väčšine prípadov sa na výsadbu používajú ihličnany ako tuje, cyprušteky, smreky, tisy. V mnohých prípadoch je potrebné dôkladne zvážiť výber drevín kvôli deťom. Jedovaté plody, ktoré rastú aj na ihličnanoch, by ich mohli lákať. Preto sa vyvarujte najmä tisu (Taxus baccata).

Pokiaľ chcete vytvoriť vysoký živý plot a chcete ho vytvoriť z ihličnanov, vyberajte druhy, ktoré sú zaujímavé tvarom, rýchlosťou rastu alebo farbou. Z ihličnanov sú vhodné tuja západná Smaragd (Thuja occidentalis Smaragd), cypruštek lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) alebo cyprusovec (Cupressocyparis).

Neopadavé listnaté stromy

Z listnatých stálozelených druhov môžete uvažovať nad vavrínovcomvtáčím zobom, ktoré sú počas celého roka zelené s minimálnym úbytkom listov počas zimného a skorého predjarného obdobia.

Môže sa stať, že dreviny počas zimy namrznú, ale po správnom ošetrení a reze môžete udržať naozaj zaujímavý živý plot. Ihličnany nie sú len zelené, majú rôzne odtiene zelenej, sivej, modrej, striebornej až zlatej. Kombinujte, vyberajte a obklopte sa farbami. Aj živý plot z tují môže byť zaujímavý a nemusí to hneď vyzerať ako cintorínová výsadba, ako si viacerí myslia. Stačí skombinovať viaceré druhy, farby a všetko vyznie úplne inak. Samozrejme pozor na množstvo farieb. Aj výsadba by mala podliehať architektúre domu a typu záhrady, aby na seba plynulo nadväzovali a vzájomne sa dopĺňali.

Ak sa rozhodnete pre krušpán (Buxus), počítajte síce s pekným hustým plotom, ale pomaly rastúcim. Možno z neho vytvoríte živý plot podľa svojich predstáv (nízky lem alebo vysoký plot so strihanými oblúkmi a rôznymi otvormi), len mu to bude niekoľko rokov trvať. 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu