januára 2023

Eukalyptus (Eucalyptus), je aromatický strom či ker pochádzajúci z Austrálie, južnej Ázie a Novej Guinei. Existuje množstvo druhov, pričom niektoré v ideálnych podmienkach dorastajú do výšky aj 100 metrov, čo z nich robí skutočne majestátne rastliny.

Eukalyptusy rastú v rôznych biotopoch, od dažďových pralesov až po púšť. Pri pestovaní eukalyptu je teda nutné poznať jeho druh aj nároky.

Eukalyptus druhy

K rodu eukalyptus patrí asi 800 druhov a poddruhov, ktoré sa môžu ďalej deliť na rôzne kultivary a odrody.

V našich podmienkach sa môžeme stretnúť približne s piatimi druhmi eukalyptu, avšak ani jeden z nich nebude v kvetináči vyzerať tak, ako vyzerá v austrálskej prírode. Vždy sa jedná o menší ker, ktorý má problémy s prezimovaním. Pokiaľ hľadáte mrazuvzdorný eukalyptus, stavte radšej priamo na eucalyptus parvula, ktorý bez problémov naše zimy prežije. Okrem neho môžeme doma aj na záhrade pestovať tieto druhy:

Eukalyptus Gunnov (Eucalyptus gunnii) - inak známy aj ako eukalyptus voňavý. Ide o klasiku, ktorá sa v súčasnosti s obľubou pestuje nielen ako okrasná rastlina, ale aj ako doplnok do rezaných kvetov, okrasných vencov či iných kvetinových dekorácií. Jedná sa o endemický druh, ktorý v prírode nájdeme iba na jednom mieste – v centrálnej Tasmánii.

Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus) - v Austrálii dosahuje bežne výšku až 65 metrov. Jedná sa o rýchlo rastúci strom, ktorý je možné ľahko tvarovať, pestovať v kvetináči v byte aj na záhrade.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad eukalyptus kráľovský (Eucalyptus regnans), eukalyptus olúpaný (Eucalyptus deglupta) alebo eukalyptus pobrežný (Eucalyptus camaldulensis).

Túžite po vlastnom voňavom stromčeku aj vy? Vypestujte si vlastný eukalyptus - s radami v tomto článku to zvládnete s prehľadom, a vhodnú sadenicu navyše nájdete priamo v našom e-shope

Ako pestovať eukalyptus

Pestovanie eukalyptu nepatrí medzi najľahšie činnosti, avšak pri správnych znalostiach nám bude stromček robiť radosť roky. Čo je dôležité pre pestovanie eukalyptu?

Stanovište - eukalyptus v záhrade umiestnite na čo najviac slnečné stanovište. Pestovatelia pod stromčekmi často dávajú aj čiernu textíliu, aby rastlinám dopriali ešte viac tepla.

Substrát - na pestovanie eukalyptu postačí klasický záhradný substrát zmiešať s rašelinou a pieskom, a to v pomere dva diely zeminy, jeden diel piesku a jeden diel rašeliny.

Zálievka - eukalyptus zalievame až vtedy, keď substrát v kvetináči úplne vyschne. Dôležité je túto dobu zbytočne nepredlžovať. Rastlina v kvetináči vydrží bez vody maximálne týždeň a potom sa už nemusí spamätať. Sledujte teda stav pôdy a po vyschnutí krík hneď zalejte. Použite na to ideálne odstátu vodu s izbovou teplotou, ktorú nalejete do misky pod kvetináčom, aby si rastlina vzala toľko vlahy, koľko potrebuje. Na konci dňa prebytočnú vodu z misky vylejte.

Hnojenie - eukalyptus hnojíme od apríla do augusta. Používame na to hnojivá s vyšším obsahom draslíka a zníženým obsahom dusíka. Pokiaľ zvolíte klasické hnojivo, je ideálny Kristalon na kvet a plod (aj napriek tomu, že vám eukalyptus nepokvitne - tieto hnojivá obsahujú dostatok draslíka).

Ako strihať eukalyptus

Niektoré druhy eukalyptov rastú počas letných mesiacov veľmi rýchlo. Strihať mladé výhony môžeme prakticky kedykoľvek počas roka. Radikálnejší rez je vhodné vykonávať na jar, kedy sa ker prebúdza opäť k životu.

U eukalyptu platí, že čím viac výhony skrátite, tým viac spiacich očiek sa prebudí a vyrastie nových výhonov. Pravidelný strih aj rez je pri pestovaní v našich podmienkach nevyhnutný preto, aby bol ker kompaktný a pekne tvarovaný.

Eukalyptus na kmienku

Eukalyptus je strom, je teda možné ho v tejto forme pestovať. Eukalyptus však musíme tvarovať, aby sme vzhľad stromčeka dosiahli. V počiatočnej fáze zvoľte jeden hlavný, najsilnejší výhonok vyrastajúci priamo zo stredu. Zvyšok výhonov odstráňte, výhonok v jeho hornej časti zastrihnite a ďalej už intuitívne nechajte rásť iba tie výhony, ktoré budú tvoriť korunu. Ďalšou možnosťou je postupne odstraňovať výhony najbližšie k substrátu, zatiaľ čo sa rastlina vyťahuje do výšky.

Eukalyptus v kvetináči

Eukalyptus v byte pestujeme v dostatočne veľkom kvetináči. Po nákupe vyberieme mladý ker z pôvodného kvetináča a presadíme do väčšej nádoby s vhodným substrátom. Je dobré dať pod kvetináč misku, do ktorej budeme rastlinu zalievať. Pozor však na príliš veľké kvetináče – množstvo substrátu by nasalo príliš veľa vody a drobný eukalyptus by sme v nádobe doslova utopili. Nezabudnite ani na oporu v podobe bambusovej tyče, ktorú rastlina v prvých mesiacoch života potrebuje.

Eukalyptus pestovanie vonku

Pestovanie vonku je pre eukalypty úplne ideálne. Ak ho máte iba ako izbovku, je často problém zaistiť rastline počas letných mesiacov dostatok slnka. Naproti tomu v záhrade sa vždy nájde dobre prehriate miesto, kde eukalyptus načerpá slnečné lúče.

Aj pri vonkajšom pestovaní však vždy používajte kvetináče podľa rád v predchádzajúcom odseku. Dôvodom je prezimovanie eukalyptu - krík je vhodné s prichádzajúcou jeseňou premiestniť do svetlých priestorov s teplotou medzi 10 a 13 stupňami celzia. Pokiaľ si so zazimovaním nechcete lámať hlavu, zvoľte mrazuvzdorný druh eukalyptu.

TIP: Ďalšou obľúbenou „cudzokrajnou“ rastlinou s užitočnými vlastnosťami i pôsobivým vzhľadom je aloe. Tento sukulent je vhodný do interiéru, v lete je potom možné kvetináče preniesť do záhrady. Viac sme sa o pestovaní aloe vera rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Miesto si však našiel aj v našich záhradách.

Podľa názvu i vzhľadu by sa mohlo zdať, že ide o hybridnú šľachtenú rastlinu, opak je však pravdou – malinojahoda je samostatným druhom.

Ako vyzerá malinojahoda?

Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Tie na prvý pohľad vyzerajú ako jahody, avšak na dotyk pripomínajú skôr malinu.

Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Na rozdiel od neho má však jahodomalina na listoch ešte drobné páperie a nepatrné tŕne.

Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Čo sa týka chuti, malinojahody sú sladké až mierne kyslé.

Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Sadenice malinojahody nájdete aj v našom e-shope

Pestovanie malinojahody

Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie – pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast, dočkáte sa väčšej i chutnejšej úrody.
Ide o viacročnú rastlinu, ktorá sa pestuje na spôsob bylín. Pred zimou teda nadzemná časť uschne a odumiera, pričom korene pod povrchom pôdy prežijú mrazy bez problémov. Na jar z nich začnú opäť vyrastať nové výhonky.

Stanovište a podmienky

Malinojahoda preferuje skôr slnečné stanovište. Na slnku sa plody lepšie vyfarbia a majú sladšiu chuť. Tiež kvetov býva na priamom slnku viac. Ker sa však dobre rastie aj v polotieni.
Pôda by mala byť predovšetkým dobre priepustná a stále mierne vlhká. Rastlina neznáša premokrenie. Pred ďalšou zálievkou teda nechávame substrát čiastočne vyschnúť. Na konkrétny typ pôdy si jahodomalina nepotrpí, vysadiť ju môžete do ľahkých aj ťažších pôd.

Požiadavky na vlahu a živiny

Ako sme už uviedli vyššie, malinojahoda potrebuje dostatok vlahy bez premokrenia. Výdatnú zálievku aplikujeme najmä po vysadení nových sadeníc a v letných mesiacoch, kedy pôda vysychá veľmi rýchlo.
Rastlinu hnojíme priebežne, počas celého vegetačného obdobia. Ideálne sú organické hnojivá aplikované so zálievkou, prípadne kvalitný kompost.

Výsadba jahodomaliny

Ker pestujeme ako solitér kdekoľvek v záhrade, prípadne v nádobách. Pre novú sadenicu vyhĺbime dostatočne priestrannú jamu, na ktorej dno môžeme pridať ešte kompost. Následne umiestnime sadenicu, prihrnieme zeminou a dobre utlačíme. K výsadbe sadeníc pristupujeme najčastejšie na jar, aby krík stihol dobre zakoreniť, avšak malinojahoda je odolná voči mrazom až do -34 ° C, jesennú výsadbu teda (za predpokladu dodržania termínu a ochrany koreňového systému mulčom) bez problémov zvládne.

Pestovanie malinojahody v kvetináči

Napriek tomu, že ker dorastá až do dvoch metrov, môžeme ho pestovať aj v kvetináči. V tomto prípade je celkový habitus rastliny kompaktnejší a skvele tak doladí balkón aj terasu. Pre sadenicu však vyberte dostatočne veľkú nádobu. Tú naplníme klasickým záhradným substrátom obohateným o zrelý kompost. Malinojahodu v kvetináči nezabudnite pravidelne zalievať, obvykle potrebuje viac vlahy ako kríky vysadené priamo do pôdy.

TIP: Hitom poslednej doby sú aj popínavé jahody, ktoré sľubujú vytvorenie živej steny plnej červených plodov. Ako to je v skutočnosti s popínavými jahodami? Skutočne nimi možno nahradiť napríklad vinič? Odpovede nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Blízkym príbuzným je však kelu hlávková kapusta.

Dnes sa jedná o dva rozdielne druhy s odlišnou chuťou aj upotrebením v kuchyni, v niektorej literatúre sa však môžeme stretnúť s tým, že hlávková kapusta je kultivarom kelu.

Druhy kelu

Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Tie sa od seba líšia hlavne vzhľadom, ale aj požiadavkami na pestovanie, veľkosťou hlávky či chuťou.

Kel hlávkový

(Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. Jedná sa o odolnú rastlinu, ktorú pestujeme zo semien vysievaných priamo do záhonov či skleníka.
Medzi obľúbené odrody kelu hlávkového patrí napríklad 'Predzvesť', 'Vertus' či 'Blistra F1'.

Ružičkový kel

(Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. K obľúbeným odrodám ružičkového kelu patrí napríklad 'Lunet F1' alebo 'Groninger'.

Kel kučeravý

(Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami.  Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica), ktorý je jemnejší.

Okrasný kel

Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Má veľmi bohatú ružicu, ktorá je navyše doplnená o farby ako je červená, oranžová, žltá, či dokonca fialová.
Z konkrétnych odrôd môžeme spomenúť napríklad 'Victoria Pigeon', 'Peacock' alebo Coral'.

Ďalšie kultivary kelu

Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb. Väčšina týchto variantov je však bežnou verejnosťou považovaná za úplne odlišné druhy, čo vďaka ich odlišnému vzhľadu, chuti i využitiu pochopiteľné.

Pustite sa tento rok do pestovania tejto zdravej zeleniny aj vy. Semienka kelu hlávkového, ružičkového aj okrasného nájdete v našom e-shope

Pestovanie hlávkového kelu

Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku. V prípade sucha začnú spodné listy zasychať, avšak pri trvalom premokrení naopak môže dôjsť k ich zahnívaniu.

K vysievaniu semien pristúpime podľa odrody - ak je skorá, vysievame už koncom januára do skleníkov, kde si sadenice predpestujeme. Letné a neskoré odrody môžeme vysievať od marca až do mája priamo do záhona. Ideálny spôn je 50x40 centimetrov, u neskorých 60x50 centimetrov z dôvodu väčších hlávok.

Čo sa týka hnojenia, ideálne je vysievať kel do humóznej pôdy so zapracovaným kompostom. Prihnojiť môžeme ešte počas vegetačnej doby – približne 14 dní od výsadby prihnojíme liadkovými hnojivami a o ďalších 14 dní neskôr už použijeme klasické hnojivo na listovú zeleninu.

Ružičkový kel pestovanie

Pestovanie ružičkového kelu prebieha inak ako pri hlávkovom. V tomto prípade totiž rastie vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú drobné ružičky. Aby sa k nim dostalo svetlo pred vrcholové listy, je nutné spon zväčšiť približne na 70x50 centimetrov.

Ako teda pestovať ružičkový kel? Stanovište by malo byť svetlé, s hlinitou pôdou – nie sú vhodné ťažké, kyslé a humózne pôdy – kel potom nevytvára ružičky.

Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Na jar a počas vegetačnej doby potom môžeme ružičkový kel ešte prihnojovať dusíkom.

Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta. Tým výrazne podporíme tvorbu nových ružičiek, ku ktorým sa dostane nielen viac svetla, ale aj živín.

Okrasný kel pestovanie

Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. Vyžaduje takmer totožné podmienky, na rozdiel od hlávkového kelu ale nie je jedlý.

V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty. Spon môže byť menší, nevysádzajte však jednotlivé rastliny vo vzdialenosti menšej ako 30 centimetrov, hlávky by sa mohli kvôli nedostatku miesta deformovať.

TIP: V slovenskej kuchyni najčastejšie využijete koreňové druhy zeleniny. Medzi tie patrí hlavne petržlen, zeler a mrkva. Poslednú menovanú zeleninu nájdeme snáď na každej záhrade, preto sme sa o pestovaní mrkvy viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Spomenúť môžeme napríklad drieň obyčajný, ktorý je u nás zákonom chránený.

Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Tu rozoznávame driene okrasné a tie, ktoré pestujeme pre liečivé plody.

Drieň pestovanie

Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Plný tieň nie je na ich pestovanie vhodný.

Vhodný typ zeminy – pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Na pH drieňom príliš nezáleží, znesú mierne kyslú aj mierne zásaditú zeminu.

Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Nemajú príliš škodcov a netrpia chorobami.

Stanovište - v prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. V záhrade sa im bude dobre dariť vedľa ďalších kríkov a stromčekov.

Nároky na vlahu - pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom. Zálievku ale obmedzíme.

Množenie svíbov - spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Obľúbené je aj vrúbľovanie.

Svíb druhy

Druhy svíbov sa ďalej delia do podrodov. Tie sa od seba odlišujú predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú iba ako rastliny okrasné, iné zase pre plody. Na čo ktorý druh slúži si ďalej uvedieme v ich popise.

Svíb biely

(Cornus alba) je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad 'Sibirica', 'Sibirica Variegata' alebo 'Elegantissima'.

Svíb krvavý

(Cornus sanguinea) je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Midwinter Fire'.

Svíb výbežkatý

(Cornus sericea) je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot. Vyhľadávanou odrodou je 'Flaviramea'.

Svíb pestrolistý

(Cornus controversa) je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje. V záhradách sa pestuje skôr zriedka, u nás tento druh nie je tak obľúbený.

Svíb striedavolistý

(Cornus alternifolia) je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa niekedy pestuje v záhradách, častejšie ho nájdeme v botanických záhradách ako zbierkový exemplár.

Drieň lekársky

(Cornus officinalis) je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch. V našich záhradách ho nájdeme iba sporadicky, častejšie sa potom s exemplármi stretneme v botanických záhradách.

Drieň obyčajný

(Cornus mas), tiež drieň jarný, je listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v našej prírode. Tento druh sa pestuje aj v záhradách, a to hlavne pre jedlé plody červenej farby, ktoré koncom leta nahrádzajú biele kvety. Plody sú bohaté na vitamín C, používajú sa na výrobu sirupov, džemov a podobne. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica. Do záhrad sa vysádzajú šľachtené kultivary. Medzi najobľúbenejšie patrí 'Alex', 'Expres', 'Jolico', 'Devín', 'Macrocarpa', 'Xanthocarpa' (má plody žlté).

Drieň japonský

(Cornus kousa) je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína. Obľúbenými kultivarmi medzi záhradníkmi sú 'Summer Fun', 'Gold Star', 'Satomi', 'Heart Throb' a 'China Girl'.

Drieň kvetnatý

(Cornus florida) opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody. Niekedy sa využíva aj tvrdé drevo tohto druhu, v Amerike aj kôra, ktorá má údajne povzbudzujúce účinky.

Drieň kanadský

(Cornus canadensis) je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás. Využíva sa ako pôdokryvna rastlina.

Svíb do okrasnej záhrady alebo jedlé drienky sú pre svoju nenáročnosť skvelou voľbou pre každú záhradu, vyberte si obľúbené odrody v našom e-shope

Využitie drieňa

Drieň má mnoho využití, ktoré závisí najmä na danom druhu. Podľa vyššie uvedených popisov jednotlivých druhov je zrejmé, že niektoré z nich pestujeme ako okrasné pre ich veľké či početné kvety, zaujímavé panašované listy alebo červeno sfarbené drevo.
Iné zase ako zdroj zdravých plodov nabitých vitamínom C, z ktorých sa pripravujú rôzne výrobky, ako sú sirupy, džemy, zaváraniny, či dokonca alkoholické nápoje.
U niektorých druhov, konkrétne sa jedná najmä o drieň kvetnatý, sa používa aj drevo, ktoré je tvrdé a hodí sa na využitie v priemysle.

Plody drieňa

Plody sú jedlé iba v niektorých prípadoch. U nás sa najčastejšie na spracovanie využívajú plody drieňu obyčajného, v Ázii potom preferujú drieň japonský a jeho „pichľavé“ okrúhle plody.

Plodom svíbu je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Farba je najčastejšie červená, môže byť aj červeno-ružová (drieň japonský), alebo čierna (pri svíbe krvavom).

Ako strihať svíb

Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. V Ázii z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase nezriedka pestujú v nádobách.
Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar. V tomto prípade skracujeme vetvy až 10 centimetrov nad úrovňou pôdy.
Častejšie (nie je úplne potrebné každoročne) však pristupujeme k rezu udržiavaciemu, pri ktorom vetvy striháme ostrými záhradníckymi nožnicami približne 50 centimetrov nad zemou.

Ako rýchlo rastie drieň

Pri pestovaní drieňu zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.
Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňu robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihovať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.
Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšie dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.
 
TIP: Drieňom sa skvele darí v spoločnosti ďalších kríkov. Zvoliť môžete napríklad hlohyňu, vavrínovec alebo cezmínu. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom minulom článku. A pokiaľ vás zaujímajú skôr menej známe druhy ovocných kríkov, vyskúšajte napríklad pestovanie muchovníka.