Posts tagged 'pestovanie zeleniny'

Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. U nás jakon zatiaľ nie je tak rozšírený, ale je to veľká škoda. Táto chuťovo veľmi zaujímavá zelenina si ľahko získa vaše srdce. Navyše je pestovanie jednoduché a v mnohom pripomína pestovanie klasických zemiakov. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, čo jakon je a aké podmienky mu zaistiť.

Čo je jakon

Jakon (Smallanthus sonchifolius) je vytrvalá rastlina z čeľade hviezdicovitých. Prirodzene sa vyskytuje v dažďových lesoch Peru a Bolívie v nadmorských výškach od 1 000 do 3 770 metrov.

Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj. Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami.

Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina. Nad týmito hľúzami rastlina tvorí hľúzy stonkové (čiže kaudexy), ktoré jej slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Používajú sa ako sadivo a na konzumáciu vhodné nie sú.

Zaobstarajte si sadenice jakonu v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania. Poradia si s ním aj začiatočníci

Ako chutí jakon

Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľuzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám.

Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Ich prednosťou je vysoký obsah vlákniny, draslíka, železa, vápnika, fosforu a enzýmov.

Ako jakon usušiť

Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky. Jednotlivé hľuzy najemno nakrájajte a sušte ich v sušičke alebo rúre.

Pestovanie Yakonu

Jakon si môžete v našich podmienkach vyskúšať vypestovať aj vy. Pamätajte, že rastline vyhovuje slnečné stanovište. Na svoj rast tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú.

Jakon na predaj má podobu sadeníc. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Rastliny vysádzajte asi 40 cm od seba, aby mala každá rastlina dostatok priestoru na svoj rast.

Kedy vysadiť jakon

Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Teda nezabudnite kypriť a ohŕňať riadky.

Jakon mrazuvzdornosť

Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.

Teraz už viete nielen to, kde kúpiť yakon, ale aj aké podmienky mu dopriať a čím podporiť jeho zdravý rast. Neváhajte a vyskúšajte túto superpotravinu aj vy.

TIP: Okrem jakonu sa môžete pustiť do výsadby ďalšej chutnej, tentokrát tradičnej zeleniny. Zistite napríklad, ako vypestovať chutný hrášok.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Napriek tomu sa ale oplatí si vopred ujasniť, na čo si v tomto ohľade dať pozor a aké podmienky rebarbore dopriať.

V tomto článku sa pozrieme aj na to, ako je to s konzumáciou rebarbory.

Charakteristika rebarbory

Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.

Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Naopak listy rebarbory sú jedovaté a konzumovať by sa nemali.

Zaobstarajte si sadenice rebarbory a vyskúšajte pestovanie tejto zaujímavej plodiny aj vy

Ako zasadiť rebarboru

Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Miesto na výsadbu dobre pripravte a medzi rastlinami nezabudnite ponechať dostatočné medzery (aspoň 90 až 120 cm).

Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Pred výsadbou ju preto obohaťte o kompost či dobre rozložený hnoj.

Pestovanie rebarbory zo semien

Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Tie môžete po jednej zasadiť do kvetináča a nechať ich rásť pri teplote okolo 20 ° C až do doby, kedy ich možno presunúť na vonkajšie stanovište (po odznení posledných ranných mrazíkov).

Kedy zasadiť rebarboru

Rebarbora sa vysieva a vysádza buď na jar (ideálne v marci či apríli), alebo na jeseň (ešte pred príchodom prvých mrazíkov).

Rebarbora pestovanie v kvetináči

Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Samotnú nádobu potom umiestnite na slnečné alebo polotienisté stanovište.

Presádzanie rebarbory

Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol.

Presádzanie nezdržujte. Korene rastliny by nemali na vzduchu byť príliš dlho, preto majte nové miesto vopred dobre pripravené. Prípadne odkopok rebarbory medzitým prikryte namočenou vrecovinou alebo podobným materiálom.

Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Na jednom stanovisku vám rebarbora vydrží pokojne aj 10 rokov.

Čím hnojiť rebarboru

Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Na tento účel môže poslúžiť napríklad maštaľný hnoj alebo kompost či zákvas zo slepačincov.

Ako zazimovať rebarboru

Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Čo s rebarborou na jeseň urobiť, aby sa vám na jar odvďačila opäť svojim zdravým rastom? Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Vďaka tomu lepšie udržíte vhodnú teplotu a ochránite korene rastliny.

Jesenný zber rebarbory

Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Nesie označenie Glaskin's Perpetual a s jej pomocou si teda môžete užiť aj jesenný zber rebarbory.

Okrasná rebarbora

Rebarboru je možné pestovať aj ako originálnu okrasnú rastlinu. Na tento účel sa hodí napríklad rebarbora okrasná červená, ktorá zaujme svojimi listami aj mohutnou stonkou a červenými kvetmi. Vynikne ako solitéra vo vašom trávniku a môže tiež oživiť zabudnuté kúty vašej záhrady.

Do kedy sa môže jesť rebarbora

Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. t.j do Jána 24.6

Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy. V tomto období sa teda tejto zelenine pre istotu vyhýbajte.

TIP: Do vašej záhrady môžete zasadiť aj množstvo ďalších plodín na spracovanie. Zistite napríklad, ako pestovať kapustu, ktorá patrí medzi vďačné druhy zeleniny.

Cícer medzi ľuďmi stále nie je tak rozšírený. Pritom si ale táto pochúťka rozhodne zaslúži dostatok pozornosti. Ide totiž o jednu z najlepších a navyše ľahko stráviteľných strukovín. Pestovať ju môžete aj v klasickej záhrade v záhone.

Zistite, ako postupovať a na čo si v tomto smere dať pozor.

Charakteristika cíceru

Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. Ide o starovekú plodinu, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kuchyni naprieč celým svetom. Popularite sa teší najmä pre svoj vysoký obsah bielkovín, vlákniny, minerálov a vitamínov.

Cícer výsadba

V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. K prenosu na vonkajšie stanovište je vhodné pristúpiť až v momente, keď rastlina dosiahne výšku okolo 12 cm.

Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Nezabúdajte ani na pravidelnú zálievku.

Nakúpte si semienka cíceru a skúste si túto jedinečnú plodinu sami vypestovať

Cícer pestovanie

Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve. Navyše získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť.

Čo sa týka vhodnej pôdy na pestovanie cícera, voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. V opačnom prípade však môžete rastlinu občas zaliať v čase kvetu a pri tvorbe mladých strukov.

Oporu rastlina nevyžaduje. Dajte si ale pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave. To je dôležité až do chvíle, keď rastliny dostatočne narastú a zapoja sa. Potom by ste s nimi už nemali žiadnym spôsobom manipulovať. Podobne ako hrach sa cícer totiž môže ľahko polámať.

Zber cíceru

K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka.

Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Pokiaľ by ste fázu dosušenia preskočili, riskujete rozvoj plesne z dôvodu vlhkosti.

Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave. To znamená vtedy, keď sú jednotlivé struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké. Takýto cícer sa skvele hodí na priamu konzumáciu.

Cícer a škodcovia

Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Ak narazíte na choré rastliny, bezodkladne ich odstráňte. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky.

Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.

TIP: Cícer sa dá pestovať aj ako microgreens a užiť si jej skvelú chuť. Zistite viac o tom, ako na semienka na klíčky.

Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. Samotná cvikla obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny a jej skvelú chuť si budete môcť užívať prakticky po celú jeseň a zimu.

Zistite, ako na jej správne pestovanie, aby ste na konci úspešne zozbierali bohatú úrodu zdravých plodov.

Cvikla druhy

V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Natrafiť môžete nielen na červenú repu, ale aj na oranžovú, svetlo žltú alebo napríklad červenú s bezfarebnými prúžkami na priereze.

Červená repa

Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a možno preto povedať, že sa jej bude dariť takmer všade. Rozlišujeme pritom niekoľko odrôd červenej repy.

Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.

Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.

Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.

Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť. Odroda vyniká skvelou odolnosťou voči chorobám aj vybiehaniu.

Repa šalátová

Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté.

Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny. Kŕmna repa vyniká tiež veľmi dobrou skladovateľnosťou.

Nakúpte si semienka cviklí a skúste si túto pochúťku vypestovať aj na svojej vlastnej záhrade

Pestovanie cvikle

Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Naopak pestovaniu v tesnej blízkosti zemiakov a paradajok sa radšej vyhnite.

Výsev cvikle

Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.

Akonáhle rastliny červenej repy vzídu, môžete ich pretrhať na vzdialenosť zhruba 10 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Vďaka pretrhaniu docielite zhruba rovnako veľké bulvy. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.

V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená. Červenú repu je možné zberať priebežne, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov. Vyrývajte ju opatrne aj s koreňom zhruba 2-3 cm nad buľvou.

Cvikla a škodcovia

Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.

TIP: Pri svojich pestovateľských pokusoch nezostávajte iba pri cvikliach. Preskúmajte aj možnosti pestovania ďalšej populárnej koreňovej zeleniny. Prečítajte si napríklad náš článok zameraný na správne pestovanie mrkvy.

Cukety zvládne hravo pestovať aj úplný začiatočník. Jedná sa o obľúbenú a vyhľadávanú plodovú zeleninu, ktorú môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Aké druhy cukety existujú a ako na úspešné pestovanie?

Druhy cukiet

Cuketa je vzdialenou príbuznou klasickej tekvice. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ počas 15. storočia doputovala aj k nám do Európy. Vtedy sa ale jednalo o iný druh, konkrétne o tekvicu obyčajnú. Jej podlhovastý zelený kultivar podobný uhorke bol pritom vyšľachtený v Taliansku. Jej názov je odvodený od talianskeho „zucca“, čo v preklade znamená tekvica.

Jednotlivých odrôd cukety existuje mnoho, vďaka čomu pestovatelia rozhodne majú z čoho vyberať. Spomenúť môžeme napríklad odrodu Striato d’Italia, ktorá zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí.

Popularite sa teší aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru Tondo di Piacenza s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním.

Cuketa Golden Rush na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Odroda Bianca di Trieste ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar. Spomenúť môžeme aj francúzsku odrodu kríčkovej cukety s označením Verte des Maraîchers, ktoré sa niekedy kvôli tvaru plodov prezýva cuketa veľryba.

Zaobstarajte si semienka cukiet a pustite sa do výsadby. U nás si môžete vyberať hneď z niekoľkých populárnych druhov

Pestovanie cukiet

Ako sme už spomínali, pestovanie cukiet je skutočne jednoduché. Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.

Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. Na hnojenie môžete používať rastlinné výluhy bohaté na draslík alebo organické hnojivá.

Predpestovanie cukiet

V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Potrebovať na to budete nádoby s priemerom aspoň 10 cm. Pamätajte na to, že korienky cukety potrebujú dostatočné množstvo priestoru. Do voľnej pôdy ich môžete premiestniť v momente, keď už nehrozia posledné mrazíky.

Pestovanie cukety v kvetináči

Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko.

Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy. Aby ste tomu predišli, môžete na dno umiestniť napríklad vrstvu štrku, perlitu alebo keramzitu.

Vertikálne pestovanie cukiet

Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené.

K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Následne môžete cuketu zasadiť do pôdy či kvetináča.

Zaštipovanie cukiet

Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko). Vrcholové výhonky sa pritom zaštipujú v momente, keď cukety začnú oporu prerastať.

Kedy zberať cukety

Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice.

Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.

TIP: Cukety sa hojne využívajú napríklad v talianskej kuchyni, kde dopĺňajú mnohé pokrmy z paradajok. Prečítajte si, ako na pestovanie obľúbených paradajok a buďte pripravení na nadchádzajúcu sezónu.

Štipľavá surovina s charakteristickou chuťou, ktorá nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni. Presne taký je chren, ktorého pestovanie hravo zvládnu aj začiatočníci. Dariť sa mu bude nielen v záhradnom záhone, ale aj v kvetináči alebo napríklad PVC trubke. Zistite, ako ho zasadiť a kedy je ten správny čas na jeho zber.

Pestovanie chrenu

Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni. Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.

Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm. Ich hmotnosť môže dosahovať až 500 gramov.

Výsadba chrenu

Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným. Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.

Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky. Zeminu späť prihrnieme a celý postup ďalej zopakujeme v lete.

Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Je nenáročný a s jeho pestovaním si poradí prakticky každý

Pestovanie chrenu na záhrade

Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom. Pamätajte na to, aby ste rastline dopriali dostatok miesta, pretože jej koreňový systém môže byť skutočne bohato rozvetvený.

Pestovanie chrenu v nádobe

Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“. Z hľadiska veľkosti voľte kvetináč s výškou aspoň 40 cm a priemerom 40 až 60 cm.

Pestovanie chrenu v pvc trubke

Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov. Rastlina totiž v takom prípade nemá ako vypúšťať bočné výhony.

Kedy sa zberá chren

Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice. Pri uložení v chladničke má chren tendenciu rýchlo vyschnúť a stratiť arómu.

Ako pestovať wasabi

Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.

TIP: K jesennému obdobiu neodmysliteľne patrí nielen chren, ale aj tekvica. Zistite, ako na úspešné pestovanie tekvice a vyberte si odrodu, ktorá vám bude najviac vyhovovať.

K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Ako na to a na čo si dať pozor?

Aké druhy melónov existujú?

Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov – vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.

Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru.

Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Spomenúť môžeme tiež Honeydew so sladkastou medovou chuťou žltej dužiny alebo sladký Piel de Sapo.

Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Zaobstarajte si kvalitné semienka pre vašu výsadbu

Melón pestovanie

Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Obľube sa teší pestovanie melónov v nádobe, skleníku aj voľne v záhrade.

Ako na predpestovanie melónov

Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Sadeničky pravidelne zalievajte, ale dávajte si pozor, aby ste ich nepremokrili.

Kedy na výsev melónov

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky. Záhon môžete tiež prikryť netkanou textíliou alebo fóliou, ktorá bude priťahovať slnečné lúče a akumulovať v sebe teplo.

Pestovanie melónov v kvetináči

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Vzhľadom na to, že bude mať melón v nádobe pomerne málo priestoru, vytvorte mu oporu, po ktorej bude môcť rastlina šplhať.

Pestovanie melónov v skleníku

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Akonáhle plody dozrievajú, môžete zálievku ukončiť.

Pestovanie melónov na záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.

Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Akonáhle sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. V čase kvitnutia je možné aj do zálievky nariediť hnojivo na paradajky.

Výsadba melónov a zber

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní budete počuť dutý zvuk.

Zaštipovanie melónov

Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom.

Vyskúšajte vrúbľovaný melón

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. A v neposlednom rade musíme zdôrazniť aj nižšie nároky na pestovanie.

Vrúbľovaný melón pestovanie

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.

U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.

Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.

TIP: Nebojte sa vo svojej záhrade experimentovať. Okrem melónov sa môžete pustiť napríklad do pestovania obľúbenej reďkovky.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Tento druh tekvice je veľmi variabilný, čo znamená, že existuje mnoho odlišných odrôd a typov.

Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Takmer všetky varianty sú jedlé, aj keď ich chute sa môžu líšiť.

Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.

Druhy tekvice

Hokkaido

Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Pochádza z Japonska a je známa pre svoju malú až strednú veľkosť, sýto oranžovú farbu (niekedy zelenú) a hladkú kôru.

Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je tiež veľmi zdravá, obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a vlákninu.

Jej obľuba stále rastie, nielen vďaka vynikajúcej chuti, ale aj vďaka skutočnosti, že na rozdiel od niektorých iných druhov tekvíc, nemusí byť pred varením lúpaná, čo zjednodušuje prípravu.

Špagetová tekvica

Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Ako názov napovedá, dužina tejto tekvice sa po uvarení mení na vlákna, ktoré pripomínajú špagety.

Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Je tiež jednoduchá na prípravu - stačí ju rozpoliť, vybrať semená a uvariť v rúre alebo na pare.

Maslová tekvica

Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Maslová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej bohatej, sladkej chuti.

Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Je veľmi obľúbená počas jesenných a zimných mesiacov, kedy je jej chuť a nutričná hodnota na vrchole.

Tekvica veľkoplodá Goliáš

Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Niektoré odrody tohto druhu môžu dosahovať hmotnosť až niekoľko sto kilogramov, čo ich robí obľúbenými účastníkmi súťaží o najväčšiu tekvicu.

Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.
Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Aj napriek tomu je tekvica veľkoplodá Goliáš jedlá a môže byť použitá v mnohých kulinárskych receptoch, najmä na zaváranie.

Tekvica cuketa

Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Môžu byť konzumované ako surové, tak varené, grilované, dusené alebo plnené.

Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Cukety sú tiež obľúbené pre svoju rýchlu a jednoduchú pestovateľnosť, čo je ideálne pre záhradkárov všetkých úrovní.

Výsev tekvíc

Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, semená si nemusíte kupovať, použiť môžete aj tie, ktoré máte z minuloročných plodov, ak ich máte k dispozícii.

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Tekvicám sa napokon „páči“ aj priamo na komposte.

Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Klíčenie môžete očakávať zhruba do 10 dní.

Predpestovanie tekvíc

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Manipulácia s rastlinami im totiž môže uškodiť, čo môže viesť dokonca až k zastaveniu ich rastu.

Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. U tých s veľkými plodmi môže byť vzdialenosť práve až 1 meter.

Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Semienka tekvíc rôznych druhov a typov nájdete aj na našom e-shope

Kedy zasadiť tekvicu

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Dovtedy hrozia mrazy, ktoré by zatiaľ slabé rastliny jednoznačne mohli poškodiť.

Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Tá dokáže chrániť sadeničky tekvíc predovšetkým pred spálením od slnka.

Ako pestovať tekvicu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Určite im tiež nevyhovuje tieň a vlhko.

Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Pokiaľ už si to všimneme, musíme siahnuť po postreku.

A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Nehodí sa však do skleníka, kde by rýchlo utláčali ostatné rastliny.

Kedy zberať tekvicu

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Typické je pre túto fázu aj to, že sa na stonke sa tvoria praskliny a stopka zaschne.

Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Namrznutie by sa prepísalo do životnosti aj kvality dužiny.

Tekvica hokkaido pestovanie

Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Podobne aj hokkaido môže na kompost.

Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Ideálny čas na výsev je obdobie okolo polovice mája.

Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. A to aj z tej kúpenej, ak nemáte zatiaľ vlastné.

Kedy zberať tekvicu hokkaido

Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Plod by mal byť tvrdý s hladkou a pevnou šupkou a intenzívnou sýtou farbou.

Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Aj v prípade tekvíc hokaido rozhodne platí, že im nijako nesvedčí mráz.

Okrasná tekvica pestovanie

Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase.
Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Nezabudnite dodržať rozostup 0,5 metra.

Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Pre úspešné klíčenie je nutné zaistiť sadeničkám hlavne svetlo a teplo.

Kedy zberať okrasné tekvice

Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Z jednej rastliny zozbierate dokonca okolo 10 až 15 plodov, tekvice tak možno považovať za veľmi výnosné.

Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Čas na zber prichádza v septembri a v októbri.

Okrasné tekvice

Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Tieto tekvice sú obvykle menšie a majú rôzne tvary a farby, od bielej, zelenej, žltej až po rôzne odtiene oranžovej.

Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

TIP: Hľadáte ideálnu letnú zeleninu, ktorú môžete konzumovať už za pár týždňov? Vysaďte si reďkovky! Viac sa o pestovaní reďkoviek dočítate na našom blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou zeleninou, s ktorou sa stretneme v celom rade receptov. Na pultoch obchodov si za špargľu výrazne priplatíte, mnoho ľudí sa teda zaujíma o možnosti, ako si vypestovať špargľu na vlastnej záhradke.

Špargľa je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - jedná sa o útvary stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy, a tiež plnia ich funkciu. Na rastline však nájdeme aj pravé listy, tie sú ale redukované do drobných „šupín“ priliehajúcich k stonke.

Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom. Rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Česka a Slovenska. Špargľu však nájdeme prakticky v celom miernom páse severnej pologule.

Pestovanie špargle

Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Okrem zapracovania hnojiva pred výsadbou potom prihnojujeme organickým hnojivom ešte trikrát počas vegetačnej doby - v júni, júli a auguste.

Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde. Tá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Koncom prvého leta má už špargľa dostatočne silný koreňový systém a zalievame ho hlavne v období sucha.

Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V tomto roku sa ešte zberu nedočkáte, pretože všetky nadzemné výhony skracujeme, aby sme podporili správne zakorenenie.

V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať. Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Odrežte ich nad zemou, aby ste minimalizovali poškodenie rastliny.

Pestovanie špargle zo semena

Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu – na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. V tomto prípade však hrozí, že na jeseň budú sadenice ešte drobné a korene nedostatočne silné.

Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Zemina musí byť neustále vlhká a dostatočne teplá.

Druhy špargle

Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Tie sa líšia nielen farbou, ale hlavne chuťou a vlastnosťami dôležitými pre správnu prípravu obľúbených receptov.

Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania. Zatiaľ čo biela špargľa sa pestuje zakrytá fóliou a svoju farbu získa vďaka absencii slnečných lúčov, zelená zasa pôsobením slnka obsahuje veľké množstvo chlorofylu, ktorý je za jeho sfarbenie zodpovedný.

Biela špargľa

Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky. Biela špargľa je veľmi krehká a má jemnú chuť.

Zelená špargľa

So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Je obľúbená pre svoju sviežu a mierne horkastú chuť, vďaka ktorej sa dá po rýchlom sparení konzumovať prakticky samotná.

Fialová špargľa

Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Hlavičky majú ľahko pikantnú a horkastú chuť.

Výsadba špargle

Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Vyššie sme sa už zmienili o bohatom koreňovom systéme tejto byliny, ktorý siaha aj viac ako meter hlboko. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Odstránime všetku burinu, kamene a pôdu dobre prekypríme do hĺbky 50 až 90 centimetrov.

Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo – napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká. Potom už môžeme umiestniť sadenice. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov. Vďaka tomu majú rastliny dostatok priestoru a záhon sa dobre udržuje.

Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Pôda by v prvom roku mala byť neustále mierne vlhká.

Priesady špargle

Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť totiž môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. Pri nákupe sa zamerajte na správny typ sadeníc - ak chcete pestovať bielu špargľu, je nutné, aby aj sadenice boli pestované pod fóliou, u zeleného naopak preferujeme bežnú výsadbu do záhona.

Predpestované priesady alebo semená špargle do vášho záhonu nájdete aj v našom e-shope

Zber špargle

V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. V tejto chvíli iba odstraňujeme nadzemné časti, aby sme podporili rast koreňov, prípadne necháme rastlinu bez zásahu.

Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Začíname asi od polovice apríla, záleží na počasí a vzraste výhonov.

A ako zberať špargľu? Výhonky zberáme, keď sú asi 20-25 centimetrov vysoké. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne – je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Výhony odoberáme asi 5 centimetrov nad zemou.

Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite.
Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov. Vyrastené, štvorročné a staršie kusy poskytnú za jednu sezónu až pol kilogramu špargle.

Využitie a príprava špargle

Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Pripraviť ju môžete ako prílohu k mäsu, iba preliatu kvalitným olivovým olejom, maslovou či holandskou omáčkou, pridať ju do šalátov, uvariť z nej špargľový krém, rizoto, zeleninový tatarák, nátierku - možností je skrátka veľa.

TIP: Ďalšou typickou jarnou a letnou zeleninou je mladá mrkva. Rastie rýchlo, má sladkú chuť a jesť sa dá pokojne za surova. Ako si vypestovať zdravú a chutnú mrkvu sa dočítate na našom blogu.

Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Tento rod je považovaný za jeden z najdôležitejších zástupcov tejto čeľade, pretože medzi ne patria dve veľmi obľúbené a komerčne významné plodiny - uhorka siata (Cucumis sativus) a melón (Cucumis melo).

Uhorky sú pôvodom z tropických a subtropických oblastí Ázie a Indie, kde sa prirodzene vyskytujú na rôznych stanovištiach od nížin po horské oblasti.

Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch. Plodom je bobuľa s mnohými semenami, ktorá môže byť rôznorodá čo do tvaru, veľkosti i farby.

Uhorky sú známe pre svoju vysokú nutričnú hodnotu, obsah vitamínov a minerálov, veľké množstvo vody, a taktiež pre svoju širokú škálu kulinárskych, kozmetických a liečebných využití.

Výsev uhoriek

Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. V týchto prípadoch sa termín líši, pretože semienka na vyklíčenie potrebujú dostatok tepla a absenciu prízemných mrazíkov. Ako teda na to?

Výsev uhoriek do skleníka

Ak chcete pestovať uhorky v skleníku po celú dobu vegetácie, môžete ich vysievať priamo do zeme. Vždy je ale lepšie si sadenice predpestovať, a pokiaľ máte skleník, môžete sa do toho pustiť skoro na jar.

Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní.

Výsev uhoriek na záhon

Ako sme si už načrtli v predchádzajúcej kapitole, semienka uhoriek môžeme vysievať priamo do záhona. Toto pestovanie však má svoje pravidlá. Tým najdôležitejším je dostatočne teplá pôda aj vzduch.

Pred výsadbou sa teda uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Vyberte slnečné miesto s dobre priepustnou a živinami bohatou pôdou.

Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Uhorky ocenia aj pravidelné hnojenie a oporu pre rast (o tom si v našom článku tiež povieme).

Vypestujte si vlastné šalátovky alebo nakladačky - semená uhoriek nájdete v našom e-shope medzi plodovou zeleninou

Predpestovanie uhoriek

Uhorky spravidla predpestovávame vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. K výsevu pristupujeme už začiatkom apríla, aby boli sadenice do konca mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky, dostatočne silné.

Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Uhorky potrebujú dobre priepustnú a živinami bohatú pôdu. Môžete použiť kvalitný záhradný substrát alebo zmes kompostu s perlitom na zlepšenie drenáže.

Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Pokiaľ vysádzate viac semienok do jednej nádoby, nechajte medzi nimi dostatok priestoru (aspoň 5 cm), aby sa rastliny mohli rozvíjať.

Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená.

Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Akonáhle sadenice dosiahnu výšku asi 10 cm a majú niekoľko pravých listov, môžu byť presadené do väčšej nádoby alebo vonkajší záhon, pokiaľ je už dostatočne teplo.

Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Sadenice teda postupne otužujeme a ponechávame ich vonku najskôr iba na chvíľu, neskôr čas preťahujeme, až ich nakoniec premiestnime von úplne.

Čím hnojiť uhorky

Rovnako ako väčšina druhov zeleniny, aj uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré počas vegetácie dopĺňame hnojivami. Využiť môžete klasické minerálne hnojivá, ktoré však nie sú pre rastliny určené na konzumáciu najlepšie. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Tieto prírodné materiály pomáhajú zlepšiť štruktúru pôdy, zvyšujú obsah živín a podporujú mikrobiálnu aktivitu.

Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Počas vegetácie potom v pravidelných intervaloch prihnojujeme buď hnojivami rozpustnými vo vode, ktoré aplikujeme spoločne so zálievkou, alebo môžeme na povrch záhona opäť navrstviť menšie množstvo kompostu a podobne.

Ak chcete rastliny podporiť v prirodzenom získavaní dôležitých látok z pôdy a vody, vyskúšajte symbiotické huby v prípravku Symbivit. Celý proces funguje na princípe symbiózy a konkrétne táto spolupráca koreňov rastliny a húb, ktoré sa na nich usídlia, sa nazýva mykorhiza. Rastlina poskytuje hube energiu, ktorú získava zo slnečného svetla – huba ju na oplátku zásobuje veľkým množstvom vody so živinami a podporuje navyše funkciu koreňovej mikroflóry, vďaka čomu dochádza k zefektívneniu vstrebávania živín.

Uhorky nakladačky pestovanie

Pestovanie "nakladačiek" je jednoduchšie ako u iných typov uhoriek - zatiaľ čo hadovky alebo tzv. desiatové uhorky musíme ako sadivo zakúpiť, pretože sa častou vrúbľujú na podnože tekvíc, nakladačky vypestujeme zo semienok v skleníku i záhone. Sú vhodné na pestovanie na poli, pomerne odolné a majú vysoké výnosy. Stačí im pravidelné hnojenie, bohatá zálievka a občas záhon zbaviť buriny.

Choroby uhoriek

So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám. S čím sa u nich môžeme stretnúť?

Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Plesne však môžu spôsobovať aj hnednutie či černenie listov, záleží na konkrétnom druhu.

Erwinia tracheiphila - jedná sa o baktériu spôsobujúcu hnitie a žltnutie listov, vädnutie a úhyn celej rastliny.

Mozaika uhorková – jedná sa o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje deformáciami listov, žltými škvrnami a výskytom veľmi malých, či dokonca žiadnych plodov.

Antraknóza - táto hubová choroba spôsobuje tmavé škvrny na listoch, stonkách a plodoch.

Žltnutie uhoriek - žltnutie listov i plodov môže spôsobovať prelievanie rastlín, ale aj nedostatok živín alebo svetla, prípadne výskyt škodcov (najčastejšie savého hmyzu ako sú vošky).

Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov. V prípade výskytu choroby bezodkladne odstraňujte napadnuté časti a aplikujte vhodné fungicídy alebo baktericídy podľa pokynov výrobcu.

Kedy sadiť uhorky

Ak si chcete predpestovať vlastné sadenice, začnite s tým už tri až štyri týždne pred plánovanou výsadbou do záhonov, a to vo vykurovanom skleníku alebo vo vnútri domu.

Kedy sa sadia uhorky

Kedy teda zasadiť uhorky? Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája. V tejto chvíli už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli chúlostivé rastliny zničiť.

Sadenie uhoriek

Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon. Uhorky potrebujú dostatok slnka, ideálne 6-8 hodín denne. Pozemok by mal byť tiež chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia. Záhon zbavte buriny, pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Pred vysadením do záhona je dobré sadenice riadne zaliať, aby mali dostatok vlahy pre prvé dni na novom mieste.

Ako ďaleko od seba sadiť uhorky

Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac. Pokiaľ však rastliny vyvádzate napríklad po sieti alebo ich vyväzujete, môžete sa držať 40 až 50 centimetrov.

Vrúbľovanie uhoriek

O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované. Ide totiž o náročnú disciplínu, ktorá potrápi začínajúcich aj pokročilých záhradníkov. Pokiaľ sa však do toho chcete pustiť aj napriek tomu sami, tu je pár tipov.

Ako podnož môžete použiť odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc, ktoré majú silný koreňový systém a odolnosť voči chorobám. Štep by mal byť z odrody uhorky s dobrými plodiacimi vlastnosťami.

Na vrúbľovanie budete potrebovať ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok na sterilizáciu nástrojov. Tie treba dôkladne vyčistiť, aby sme sa vyvarovali prenosu chorôb.

Vyberte zdravú a silnú rastlinu ako podnož. Vykonajte šikmý rez asi 2-3 cm nad pôdou, pričom dĺžka rezu by mala byť asi 2 cm. Ďalej zvoľte zdravý výhon uhorky požadovanej odrody ako štep. Vykonajte rovnaký šikmý rez, ako pri podnoži, tak aby sa oba rezy dobre spojili. Položte štep na podnož tak, aby sa rezy presne kryli. Uistite sa, že miesta rezov sú dobre spojené a že cambium (tenká vrstva buniek medzi kôrou a drevom) oboch rastlín je v kontakte.

Na upevnenie spojenia použite vrúbľovacie klipy alebo pásky. Rastliny umiestnite do tieňa a zaistite im vlhké prostredie (napríklad pomocou plastového vrecka). Zalievajte opatrne a pravidelne, aby bola pôda a vlhká, ale nie premokrená. Počas nasledujúcich 7-10 dní by malo dôjsť k zrastaniu vrúbľovaných častí. Po úspešnom zraste môžete postupne zvykať vrúbľované rastliny na silnejšie svetlo a nakoniec ich vysadiť na záhon.

Vrúbľované priesady uhoriek tiež možno kúpiť v našom e-shope.

Pestovanie uhoriek na sieti

Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Dočkáme sa tak väčších a chutnejších uhoriek.

Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole. Ak chcete, aby sa držala iba “v medziach siete”, zaštipnite vrchol stonky súbežne s jej hornou časťou.

Vyväzovanie uhoriek

Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče. Tu môžeme stonky buď zastrihnúť, alebo ho nechať rásť po tyči dole.

Uhorky na balkóne

Príliš veľa záhradkárov uhorky na balkónoch nepestuje. Táto zelenina totiž potrebuje pomerne dosť miesta, slnka a vlahy. Ak zvolíte tú správnu odrodu a spôsob pestovania, podarí sa vám zberať plody aj v kvetináči na balkóne či terase.

Pestovanie uhoriek v nádobách

Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm. Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom. Do každého kvetináča potom príde jedna sadenica.

Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte. Do nádoby dajte stabilnú oporu (napríklad špirálovú tyč, drôtenú mrežu a podobne).

TIP: Ak hľadáte nenáročnú zeleninu do záhrady, ktorú upotrebíte takmer v každom recepte, vysaďte si cesnak. Znesie takmer všetky typy pôd a vysadiť ho môžete na jar aj na jeseň. Ako na pestovanie cesnaku sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.