+421 948 199 109

Posts tagged 'pestovanie zeleniny'

RSS kanál

Cvikla pestovanie - liek z vlastnej záhrady

Autor: Hana Smětáková 27. novembra 2023 Žiadne komentáre

Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. Samotná cvikla obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny a jej skvelú chuť si budete môcť užívať prakticky po celú jeseň a zimu.

Plody cvikle, červenej repy po zbere

Zistite, ako na jej správne pestovanie, aby ste na konci úspešne zozbierali bohatú úrodu zdravých plodov.

Cvikla druhy

V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Natrafiť môžete nielen na červenú repu, ale aj na oranžovú, svetlo žltú alebo napríklad červenú s bezfarebnými prúžkami na priereze.

Červená repa

Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a možno preto povedať, že sa jej bude dariť takmer všade. Rozlišujeme pritom niekoľko odrôd červenej repy.

Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.

Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.

Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.

Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť. Odroda vyniká skvelou odolnosťou voči chorobám aj vybiehaniu.

Repa šalátová

Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté.Rôzne odrody cviklí v bielej, červenej, oranžovej a žltej farbe

Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny. Kŕmna repa vyniká tiež veľmi dobrou skladovateľnosťou.

 

Nakúpte si semienka cviklí a skúste si túto pochúťku vypestovať aj na svojej vlastnej záhrade

 

Pestovanie cvikle

Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Naopak pestovaniu v tesnej blízkosti zemiakov a paradajok sa radšej vyhnite.

Výsev cvikle

Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.

Akonáhle rastliny červenej repy vzídu, môžete ich pretrhať na vzdialenosť zhruba 10 cm. V záhone ponechajte vždy len tie najsilnejšie rastliny. Vďaka pretrhaniu docielite zhruba rovnako veľké bulvy. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.

V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená. Červenú repu je možné zberať priebežne, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov. Vyrývajte ju opatrne aj s koreňom zhruba 2-3 cm nad buľvou.

Cvikla a škodcovia

Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.

TIP: Pri svojich pestovateľských pokusoch nezostávajte iba pri cvikliach. Preskúmajte aj možnosti pestovania ďalšej populárnej koreňovej zeleniny. Prečítajte si napríklad náš článok zameraný na správne pestovanie mrkvy.

Cuketa pestovanie - čo robiť pre bohatú úrodu

Autor: Hana Smětáková 31. októbra 2023 Žiadne komentáre

Cukety zvládne hravo pestovať aj úplný začiatočník. Jedná sa o obľúbenú a vyhľadávanú plodovú zeleninu, ktorú môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Aké druhy cukety existujú a ako na úspešné pestovanie?

Pečená cuketa na tácke nakrájaná na kolieska

Druhy cukiet

Cuketa je vzdialenou príbuznou klasickej tekvice. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ počas 15. storočia doputovala aj k nám do Európy. Vtedy sa ale jednalo o iný druh, konkrétne o tekvicu obyčajnú. Jej podlhovastý zelený kultivar podobný uhorke bol pritom vyšľachtený v Taliansku. Jej názov je odvodený od talianskeho „zucca“, čo v preklade znamená tekvica.

Jednotlivých odrôd cukety existuje mnoho, vďaka čomu pestovatelia rozhodne majú z čoho vyberať. Spomenúť môžeme napríklad odrodu Striato d’Italia, ktorá zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí.

Popularite sa teší aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru Tondo di Piacenza s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním.

Cuketa Golden Rush na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Odroda Bianca di Trieste ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar. Spomenúť môžeme aj francúzsku odrodu kríčkovej cukety s označením Verte des Maraîchers, ktoré sa niekedy kvôli tvaru plodov prezýva cuketa veľryba.

 

Zaobstarajte si semienka cukiet a pustite sa do výsadby. U nás si môžete vyberať hneď z niekoľkých populárnych druhov

 

Pestovanie cukiet

Ako sme už spomínali, pestovanie cukiet je skutočne jednoduché. Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať.

Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. Na hnojenie môžete používať rastlinné výluhy bohaté na draslík alebo organické hnojivá.Detail kvetu cukety a rôzne farebné druhy cukiet

Predpestovanie cukiet

V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Potrebovať na to budete nádoby s priemerom aspoň 10 cm. Pamätajte na to, že korienky cukety potrebujú dostatočné množstvo priestoru. Do voľnej pôdy ich môžete premiestniť v momente, keď už nehrozia posledné mrazíky.

Pestovanie cukety v kvetináči

Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko.

Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy. Aby ste tomu predišli, môžete na dno umiestniť napríklad vrstvu štrku, perlitu alebo keramzitu.

Vertikálne pestovanie cukiet

Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené.

K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Následne môžete cuketu zasadiť do pôdy či kvetináča.

Zaštipovanie cukiet

Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko). Vrcholové výhonky sa pritom zaštipujú v momente, keď cukety začnú oporu prerastať.

Kedy zberať cukety

Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice.

Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.

TIP: Cukety sa hojne využívajú napríklad v talianskej kuchyni, kde dopĺňajú mnohé pokrmy z paradajok. Prečítajte si, ako na pestovanie obľúbených paradajok a buďte pripravení na nadchádzajúcu sezónu.

Chren pestovanie - pálivá delikatesa z vlastnej záhrady

Autor: Hana Smětáková 16. októbra 2023 Žiadne komentáre

Štipľavá surovina s charakteristickou chuťou, ktorá nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni. Presne taký je chren, ktorého pestovanie hravo zvládnu aj začiatočníci. Dariť sa mu bude nielen v záhradnom záhone, ale aj v kvetináči alebo napríklad PVC trubke. Zistite, ako ho zasadiť a kedy je ten správny čas na jeho zber.

Vysadený chren v záhrade

Pestovanie chrenu

Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni. Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.

Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm. Ich hmotnosť môže dosahovať až 500 gramov.

Výsadba chrenu

Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným. Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.Koreň chrenu a pohľad na listy v záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky. Zeminu späť prihrnieme a celý postup ďalej zopakujeme v lete.

 

Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Je nenáročný a s jeho pestovaním si poradí prakticky každý

 

Pestovanie chrenu na záhrade

Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom. Pamätajte na to, aby ste rastline dopriali dostatok miesta, pretože jej koreňový systém môže byť skutočne bohato rozvetvený.

Pestovanie chrenu v nádobe

Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“. Z hľadiska veľkosti voľte kvetináč s výškou aspoň 40 cm a priemerom 40 až 60 cm.

Pestovanie chrenu v pvc trubke

Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov. Rastlina totiž v takom prípade nemá ako vypúšťať bočné výhony.

Kedy sa zberá chren

Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice. Pri uložení v chladničke má chren tendenciu rýchlo vyschnúť a stratiť arómu.

Ako pestovať wasabi

Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.

TIP: K jesennému obdobiu neodmysliteľne patrí nielen chren, ale aj tekvica. Zistite, ako na úspešné pestovanie tekvice a vyberte si odrodu, ktorá vám bude najviac vyhovovať.

Pestovanie melónov - sladká pochúťka zo záhrady

Autor: Hana Smětáková 14. septembra 2023 Žiadne komentáre

K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Ako na to a na čo si dať pozor?

Dozreté melóny na záhrade

Aké druhy melónov existujú?

Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov – vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.

Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru.

Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Spomenúť môžeme tiež Honeydew so sladkastou medovou chuťou žltej dužiny alebo sladký Piel de Sapo.

 

Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Zaobstarajte si kvalitné semienka pre vašu výsadbu

 

Melón pestovanie

Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Obľube sa teší pestovanie melónov v nádobe, skleníku aj voľne v záhrade.

Ako na predpestovanie melónov

Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Sadeničky pravidelne zalievajte, ale dávajte si pozor, aby ste ich nepremokrili.

Kedy na výsev melónov

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky. Záhon môžete tiež prikryť netkanou textíliou alebo fóliou, ktorá bude priťahovať slnečné lúče a akumulovať v sebe teplo.

Pestovanie melónov v kvetináči

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Vzhľadom na to, že bude mať melón v nádobe pomerne málo priestoru, vytvorte mu oporu, po ktorej bude môcť rastlina šplhať.

Pestovanie melónov v skleníku

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Akonáhle plody dozrievajú, môžete zálievku ukončiť.

Pestovanie melónov na záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.

Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Akonáhle sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. V čase kvitnutia je možné aj do zálievky nariediť hnojivo na paradajky.vodný a cukrový melón, rôzne odrody

Výsadba melónov a zber

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní budete počuť dutý zvuk.

Zaštipovanie melónov

Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom.

Vyskúšajte vrúbľovaný melón

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. A v neposlednom rade musíme zdôrazniť aj nižšie nároky na pestovanie.

Vrúbľovaný melón pestovanie

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.

U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.

Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.

TIP: Nebojte sa vo svojej záhrade experimentovať. Okrem melónov sa môžete pustiť napríklad do pestovania obľúbenej reďkovky.

Pestovanie tekvice - úžitok aj krása v jednom plode

Autor: Monika Brešťanská 19. júna 2023 Žiadne komentáre

Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Tento druh tekvice je veľmi variabilný, čo znamená, že existuje mnoho odlišných odrôd a typov.

Mix rôznych plodov tekvice

Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Takmer všetky varianty sú jedlé, aj keď ich chute sa môžu líšiť.

Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.

Druhy tekvice

Hokkaido

Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Pochádza z Japonska a je známa pre svoju malú až strednú veľkosť, sýto oranžovú farbu (niekedy zelenú) a hladkú kôru.

Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je tiež veľmi zdravá, obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a vlákninu.

Jej obľuba stále rastie, nielen vďaka vynikajúcej chuti, ale aj vďaka skutočnosti, že na rozdiel od niektorých iných druhov tekvíc, nemusí byť pred varením lúpaná, čo zjednodušuje prípravu.

Špagetová tekvica

Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Ako názov napovedá, dužina tejto tekvice sa po uvarení mení na vlákna, ktoré pripomínajú špagety.

Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Je tiež jednoduchá na prípravu - stačí ju rozpoliť, vybrať semená a uvariť v rúre alebo na pare.

Maslová tekvica

Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Maslová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej bohatej, sladkej chuti.

Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Je veľmi obľúbená počas jesenných a zimných mesiacov, kedy je jej chuť a nutričná hodnota na vrchole.

Tekvica veľkoplodá Goliáš

Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Niektoré odrody tohto druhu môžu dosahovať hmotnosť až niekoľko sto kilogramov, čo ich robí obľúbenými účastníkmi súťaží o najväčšiu tekvicu.

Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.
Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Aj napriek tomu je tekvica veľkoplodá Goliáš jedlá a môže byť použitá v mnohých kulinárskych receptoch, najmä na zaváranie.

Tekvica cuketa

Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Môžu byť konzumované ako surové, tak varené, grilované, dusené alebo plnené.

Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Cukety sú tiež obľúbené pre svoju rýchlu a jednoduchú pestovateľnosť, čo je ideálne pre záhradkárov všetkých úrovní.

Výsev tekvíc

Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, semená si nemusíte kupovať, použiť môžete aj tie, ktoré máte z minuloročných plodov, ak ich máte k dispozícii.

Rôzne druhy tekvíc

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Tekvicám sa napokon „páči“ aj priamo na komposte.

Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Klíčenie môžete očakávať zhruba do 10 dní.

Predpestovanie tekvíc

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Manipulácia s rastlinami im totiž môže uškodiť, čo môže viesť dokonca až k zastaveniu ich rastu.

Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. U tých s veľkými plodmi môže byť vzdialenosť práve až 1 meter.

 

Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Semienka tekvíc rôznych druhov a typov nájdete aj na našom e-shope

 

Kedy zasadiť tekvicu

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Dovtedy hrozia mrazy, ktoré by zatiaľ slabé rastliny jednoznačne mohli poškodiť.

Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Tá dokáže chrániť sadeničky tekvíc predovšetkým pred spálením od slnka.

Ako pestovať tekvicu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Určite im tiež nevyhovuje tieň a vlhko.

Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Pokiaľ už si to všimneme, musíme siahnuť po postreku.

A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Nehodí sa však do skleníka, kde by rýchlo utláčali ostatné rastliny.

Kedy zberať tekvicu

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Typické je pre túto fázu aj to, že sa na stonke sa tvoria praskliny a stopka zaschne.

Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Namrznutie by sa prepísalo do životnosti aj kvality dužiny.

Tekvica hokkaido pestovanie

Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Podobne aj hokkaido môže na kompost.

Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Ideálny čas na výsev je obdobie okolo polovice mája.Kvet tekvice a plody tekvice v záhrade

Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. A to aj z tej kúpenej, ak nemáte zatiaľ vlastné.

Kedy zberať tekvicu hokkaido

Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Plod by mal byť tvrdý s hladkou a pevnou šupkou a intenzívnou sýtou farbou.

Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Aj v prípade tekvíc hokaido rozhodne platí, že im nijako nesvedčí mráz.

Okrasná tekvica pestovanie

Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase.
Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Nezabudnite dodržať rozostup 0,5 metra.

Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Pre úspešné klíčenie je nutné zaistiť sadeničkám hlavne svetlo a teplo.

Kedy zberať okrasné tekvice

Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Z jednej rastliny zozbierate dokonca okolo 10 až 15 plodov, tekvice tak možno považovať za veľmi výnosné.

Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Čas na zber prichádza v septembri a v októbri.

Okrasné tekvice

Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Tieto tekvice sú obvykle menšie a majú rôzne tvary a farby, od bielej, zelenej, žltej až po rôzne odtiene oranžovej.

Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

TIP: Hľadáte ideálnu letnú zeleninu, ktorú môžete konzumovať už za pár týždňov? Vysaďte si reďkovky! Viac sa o pestovaní reďkoviek dočítate na našom blogu.

Špargľa pestovanie - lahôdka nielen pre gurmánov

Autor: Monika Brešťanská 5. júna 2023 Žiadne komentáre

Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou zeleninou, s ktorou sa stretneme v celom rade receptov. Na pultoch obchodov si za špargľu výrazne priplatíte, mnoho ľudí sa teda zaujíma o možnosti, ako si vypestovať špargľu na vlastnej záhradke.

Zväzok zelenej špargle s Ďalšou zeleninou

Špargľa je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - jedná sa o útvary stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy, a tiež plnia ich funkciu. Na rastline však nájdeme aj pravé listy, tie sú ale redukované do drobných „šupín“ priliehajúcich k stonke.

Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom. Rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Česka a Slovenska. Špargľu však nájdeme prakticky v celom miernom páse severnej pologule.

Pestovanie špargle

Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Okrem zapracovania hnojiva pred výsadbou potom prihnojujeme organickým hnojivom ešte trikrát počas vegetačnej doby - v júni, júli a auguste.

Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde. Tá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Koncom prvého leta má už špargľa dostatočne silný koreňový systém a zalievame ho hlavne v období sucha.

Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V tomto roku sa ešte zberu nedočkáte, pretože všetky nadzemné výhony skracujeme, aby sme podporili správne zakorenenie.

V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať. Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Odrežte ich nad zemou, aby ste minimalizovali poškodenie rastliny.

Pestovanie špargle zo semena

Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu – na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. V tomto prípade však hrozí, že na jeseň budú sadenice ešte drobné a korene nedostatočne silné.

Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Zemina musí byť neustále vlhká a dostatočne teplá.

Druhy špargle

Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Tie sa líšia nielen farbou, ale hlavne chuťou a vlastnosťami dôležitými pre správnu prípravu obľúbených receptov.

Zväzok bielej, zelenej a fialovej špargle

Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania. Zatiaľ čo biela špargľa sa pestuje zakrytá fóliou a svoju farbu získa vďaka absencii slnečných lúčov, zelená zasa pôsobením slnka obsahuje veľké množstvo chlorofylu, ktorý je za jeho sfarbenie zodpovedný.

Biela špargľa

Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky. Biela špargľa je veľmi krehká a má jemnú chuť.

Zelená špargľa

So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Je obľúbená pre svoju sviežu a mierne horkastú chuť, vďaka ktorej sa dá po rýchlom sparení konzumovať prakticky samotná.

Fialová špargľa

Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Hlavičky majú ľahko pikantnú a horkastú chuť.

Výsadba špargle

Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Vyššie sme sa už zmienili o bohatom koreňovom systéme tejto byliny, ktorý siaha aj viac ako meter hlboko. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Odstránime všetku burinu, kamene a pôdu dobre prekypríme do hĺbky 50 až 90 centimetrov.

Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo – napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká. Potom už môžeme umiestniť sadenice. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov. Vďaka tomu majú rastliny dostatok priestoru a záhon sa dobre udržuje.Výhonok špargle rastúcej na záhone, zelená špargľa na stole

Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Pôda by v prvom roku mala byť neustále mierne vlhká.

Priesady špargle

Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť totiž môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. Pri nákupe sa zamerajte na správny typ sadeníc - ak chcete pestovať bielu špargľu, je nutné, aby aj sadenice boli pestované pod fóliou, u zeleného naopak preferujeme bežnú výsadbu do záhona.

 

Predpestované priesady alebo semená špargle do vášho záhonu nájdete aj v našom e-shope

 

Zber špargle

V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. V tejto chvíli iba odstraňujeme nadzemné časti, aby sme podporili rast koreňov, prípadne necháme rastlinu bez zásahu.

Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Začíname asi od polovice apríla, záleží na počasí a vzraste výhonov.

A ako zberať špargľu? Výhonky zberáme, keď sú asi 20-25 centimetrov vysoké. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne – je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Výhony odoberáme asi 5 centimetrov nad zemou.

Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite.
Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov. Vyrastené, štvorročné a staršie kusy poskytnú za jednu sezónu až pol kilogramu špargle.

Využitie a príprava špargle

Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Pripraviť ju môžete ako prílohu k mäsu, iba preliatu kvalitným olivovým olejom, maslovou či holandskou omáčkou, pridať ju do šalátov, uvariť z nej špargľový krém, rizoto, zeleninový tatarák, nátierku - možností je skrátka veľa.

TIP: Ďalšou typickou jarnou a letnou zeleninou je mladá mrkva. Rastie rýchlo, má sladkú chuť a jesť sa dá pokojne za surova. Ako si vypestovať zdravú a chutnú mrkvu sa dočítate na našom blogu.

Pestovanie uhoriek - od semienka po šalát

Autor: Monika Brešťanská 31. mája 2023 Žiadne komentáre

Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Tento rod je považovaný za jeden z najdôležitejších zástupcov tejto čeľade, pretože medzi ne patria dve veľmi obľúbené a komerčne významné plodiny - uhorka siata (Cucumis sativus) a melón (Cucumis melo).

Detail kvetu a plodu uhorky

Uhorky sú pôvodom z tropických a subtropických oblastí Ázie a Indie, kde sa prirodzene vyskytujú na rôznych stanovištiach od nížin po horské oblasti.

Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch. Plodom je bobuľa s mnohými semenami, ktorá môže byť rôznorodá čo do tvaru, veľkosti i farby.

Uhorky sú známe pre svoju vysokú nutričnú hodnotu, obsah vitamínov a minerálov, veľké množstvo vody, a taktiež pre svoju širokú škálu kulinárskych, kozmetických a liečebných využití.

Výsev uhoriek

Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. V týchto prípadoch sa termín líši, pretože semienka na vyklíčenie potrebujú dostatok tepla a absenciu prízemných mrazíkov. Ako teda na to?

Výsev uhoriek do skleníka

Ak chcete pestovať uhorky v skleníku po celú dobu vegetácie, môžete ich vysievať priamo do zeme. Vždy je ale lepšie si sadenice predpestovať, a pokiaľ máte skleník, môžete sa do toho pustiť skoro na jar.

Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní.Uhorky v košíku

Výsev uhoriek na záhon

Ako sme si už načrtli v predchádzajúcej kapitole, semienka uhoriek môžeme vysievať priamo do záhona. Toto pestovanie však má svoje pravidlá. Tým najdôležitejším je dostatočne teplá pôda aj vzduch.

Pred výsadbou sa teda uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Vyberte slnečné miesto s dobre priepustnou a živinami bohatou pôdou.

Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Uhorky ocenia aj pravidelné hnojenie a oporu pre rast (o tom si v našom článku tiež povieme).


Vypestujte si vlastné šalátovky alebo nakladačky - semená uhoriek nájdete v našom e-shope medzi plodovou zeleninou


Predpestovanie uhoriek

Uhorky spravidla predpestovávame vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. K výsevu pristupujeme už začiatkom apríla, aby boli sadenice do konca mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky, dostatočne silné.

Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Uhorky potrebujú dobre priepustnú a živinami bohatú pôdu. Môžete použiť kvalitný záhradný substrát alebo zmes kompostu s perlitom na zlepšenie drenáže.

Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Pokiaľ vysádzate viac semienok do jednej nádoby, nechajte medzi nimi dostatok priestoru (aspoň 5 cm), aby sa rastliny mohli rozvíjať.

Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená.

Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Akonáhle sadenice dosiahnu výšku asi 10 cm a majú niekoľko pravých listov, môžu byť presadené do väčšej nádoby alebo vonkajší záhon, pokiaľ je už dostatočne teplo.

Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Sadenice teda postupne otužujeme a ponechávame ich vonku najskôr iba na chvíľu, neskôr čas preťahujeme, až ich nakoniec premiestnime von úplne.

Čím hnojiť uhorky

Rovnako ako väčšina druhov zeleniny, aj uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré počas vegetácie dopĺňame hnojivami. Využiť môžete klasické minerálne hnojivá, ktoré však nie sú pre rastliny určené na konzumáciu najlepšie. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Tieto prírodné materiály pomáhajú zlepšiť štruktúru pôdy, zvyšujú obsah živín a podporujú mikrobiálnu aktivitu.

Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Počas vegetácie potom v pravidelných intervaloch prihnojujeme buď hnojivami rozpustnými vo vode, ktoré aplikujeme spoločne so zálievkou, alebo môžeme na povrch záhona opäť navrstviť menšie množstvo kompostu a podobne.

Ak chcete rastliny podporiť v prirodzenom získavaní dôležitých látok z pôdy a vody, vyskúšajte symbiotické huby v prípravku Symbivit. Celý proces funguje na princípe symbiózy a konkrétne táto spolupráca koreňov rastliny a húb, ktoré sa na nich usídlia, sa nazýva mykorhiza. Rastlina poskytuje hube energiu, ktorú získava zo slnečného svetla – huba ju na oplátku zásobuje veľkým množstvom vody so živinami a podporuje navyše funkciu koreňovej mikroflóry, vďaka čomu dochádza k zefektívneniu vstrebávania živín.

Uhorky nakladačky pestovanie

Pestovanie "nakladačiek" je jednoduchšie ako u iných typov uhoriek - zatiaľ čo hadovky alebo tzv. desiatové uhorky musíme ako sadivo zakúpiť, pretože sa častou vrúbľujú na podnože tekvíc, nakladačky vypestujeme zo semienok v skleníku i záhone. Sú vhodné na pestovanie na poli, pomerne odolné a majú vysoké výnosy. Stačí im pravidelné hnojenie, bohatá zálievka a občas záhon zbaviť buriny.

Choroby uhoriek

So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám. S čím sa u nich môžeme stretnúť?

Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Plesne však môžu spôsobovať aj hnednutie či černenie listov, záleží na konkrétnom druhu.

Erwinia tracheiphila - jedná sa o baktériu spôsobujúcu hnitie a žltnutie listov, vädnutie a úhyn celej rastliny.

Mozaika uhorková – jedná sa o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje deformáciami listov, žltými škvrnami a výskytom veľmi malých, či dokonca žiadnych plodov.

Antraknóza - táto hubová choroba spôsobuje tmavé škvrny na listoch, stonkách a plodoch.

Žltnutie uhoriek - žltnutie listov i plodov môže spôsobovať prelievanie rastlín, ale aj nedostatok živín alebo svetla, prípadne výskyt škodcov (najčastejšie savého hmyzu ako sú vošky).

Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov. V prípade výskytu choroby bezodkladne odstraňujte napadnuté časti a aplikujte vhodné fungicídy alebo baktericídy podľa pokynov výrobcu.

Kedy sadiť uhorky

Ak si chcete predpestovať vlastné sadenice, začnite s tým už tri až štyri týždne pred plánovanou výsadbou do záhonov, a to vo vykurovanom skleníku alebo vo vnútri domu.

Kedy sa sadia uhorky

Kedy teda zasadiť uhorky? Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája. V tejto chvíli už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli chúlostivé rastliny zničiť.

Sadenie uhoriek

Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon. Uhorky potrebujú dostatok slnka, ideálne 6-8 hodín denne. Pozemok by mal byť tiež chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia. Záhon zbavte buriny, pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Pred vysadením do záhona je dobré sadenice riadne zaliať, aby mali dostatok vlahy pre prvé dni na novom mieste.

Ako ďaleko od seba sadiť uhorky

Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac. Pokiaľ však rastliny vyvádzate napríklad po sieti alebo ich vyväzujete, môžete sa držať 40 až 50 centimetrov.

Vrúbľovanie uhoriek

O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované. Ide totiž o náročnú disciplínu, ktorá potrápi začínajúcich aj pokročilých záhradníkov. Pokiaľ sa však do toho chcete pustiť aj napriek tomu sami, tu je pár tipov.

Uhorky v zavaraninovom pohári a pestované v kvetináčiAko podnož môžete použiť odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc, ktoré majú silný koreňový systém a odolnosť voči chorobám. Štep by mal byť z odrody uhorky s dobrými plodiacimi vlastnosťami.

Na vrúbľovanie budete potrebovať ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok na sterilizáciu nástrojov. Tie treba dôkladne vyčistiť, aby sme sa vyvarovali prenosu chorôb.

Vyberte zdravú a silnú rastlinu ako podnož. Vykonajte šikmý rez asi 2-3 cm nad pôdou, pričom dĺžka rezu by mala byť asi 2 cm. Ďalej zvoľte zdravý výhon uhorky požadovanej odrody ako štep. Vykonajte rovnaký šikmý rez, ako pri podnoži, tak aby sa oba rezy dobre spojili. Položte štep na podnož tak, aby sa rezy presne kryli. Uistite sa, že miesta rezov sú dobre spojené a že cambium (tenká vrstva buniek medzi kôrou a drevom) oboch rastlín je v kontakte.

Na upevnenie spojenia použite vrúbľovacie klipy alebo pásky. Rastliny umiestnite do tieňa a zaistite im vlhké prostredie (napríklad pomocou plastového vrecka). Zalievajte opatrne a pravidelne, aby bola pôda a vlhká, ale nie premokrená. Počas nasledujúcich 7-10 dní by malo dôjsť k zrastaniu vrúbľovaných častí. Po úspešnom zraste môžete postupne zvykať vrúbľované rastliny na silnejšie svetlo a nakoniec ich vysadiť na záhon.

Vrúbľované priesady uhoriek tiež možno kúpiť v našom e-shope.

Pestovanie uhoriek na sieti

Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Dočkáme sa tak väčších a chutnejších uhoriek.

Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole. Ak chcete, aby sa držala iba “v medziach siete”, zaštipnite vrchol stonky súbežne s jej hornou časťou.

Vyväzovanie uhoriek

Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče. Tu môžeme stonky buď zastrihnúť, alebo ho nechať rásť po tyči dole.

Uhorky na balkóne

Príliš veľa záhradkárov uhorky na balkónoch nepestuje. Táto zelenina totiž potrebuje pomerne dosť miesta, slnka a vlahy. Ak zvolíte tú správnu odrodu a spôsob pestovania, podarí sa vám zberať plody aj v kvetináči na balkóne či terase.

Pestovanie uhoriek v nádobách

Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm. Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom. Do každého kvetináča potom príde jedna sadenica.

Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte. Do nádoby dajte stabilnú oporu (napríklad špirálovú tyč, drôtenú mrežu a podobne).

TIP: Ak hľadáte nenáročnú zeleninu do záhrady, ktorú upotrebíte takmer v každom recepte, vysaďte si cesnak. Znesie takmer všetky typy pôd a vysadiť ho môžete na jar aj na jeseň. Ako na pestovanie cesnaku sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pestovanie papriky

Autor: Monika Brešťanská 15. mája 2023 Žiadne komentáre

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Ide v podstate o dužinaté bobule so semenami, z ktorých sa rastliny pestujú.

Pestovanie papriky

Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. Niektoré kultivary sú dokonca pestované ako okrasné izbové rastliny.

V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov. Medzi ďalšie pomerne známe a vysádzané druhy patrí paprika krovitá a paprika čínska – oba tieto druhy sa pestujú ako chilli papričky.

Výsev papriky

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Následne ich ukladáme do sadbovačov so substrátom určeným na klíčenie semien.Paprika druhy

Kedy siať papriky

Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Na vyklíčenie potrebujú semienka papriky teplotu vyššiu ako 22 °C, svetlo a ľahký, dobre výživný substrát.


Okrem inej zeleniny nájdete v ponuke nášho e-shopu aj semená papriky rôznych odrôd a druhov, stačťí si vybrať


Pikírovanie papriky

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Pre ľahšiu údržbu záhona môžete textíliu ponechať, iba do nej urobíte otvory na umiestnenie sadeníc.

Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Následne sadivo dobre zalejeme a vlahu pravidelne dopĺňame, aby rastliny dobre zakorenili.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Ako pestovať papriku

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Zemina musí byť neustále mierne vlhká; pokiaľ budete najmä v období plodu zalievať málo, nebudú papriky šťavnaté a budú im zasychať špičky.

Hnojenie priesad papriky

Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Dusíkaté hnojivá môžeme použiť hneď v začiatkoch, kedy chceme, aby rastlina nasadila listy a rozvetvila stonku, avšak pri kvitnutí a plode dusík nepoužívame.

Pestovanie paprík v nádobách

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Veľakrát s nimi postačí čas od času zatriasť.

Pestovanie paprík v skleníku

PaprikyPaprikám sa v skleníku darí veľmi dobre – majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Ani v skleníku nezabúdame poskytnúť vyšším kríkom oporu vo forme drevenej či kovovej tyče zapichnutej súbežne so stonkou.

S čím sadiť papriku

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami – toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Paprika je pomerne znášanlivá a nevyberavá zelenina, znesie asi všetko, čo vedľa nej vysadíte, dokonca ani vyložene nevadí iným plodinám.

Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Papriky potom pestujeme s plodinami, ktoré majú podobný nárok y na stanovište, pôdu, živiny aj zálievku.

Vyštipovanie papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Naopak u klasických bielych paprík alebo kapií sa snažíme docieliť skôr vyšších rastlín bez prebytočného množstva listov.

Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Všeobecne tiež platí, že čím viac vrcholkov rastlina má, tým viac kvetov a neskôr aj plodov sa dočkáte.

Ako zaštipovať papriky?

Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Pri väčšine paprík ale musíme toto rozrastanie podporiť práve zaštipovaním.

Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti. Všetky tieto nové výhony starostlivo orezávajte, aby rastlina nestrácala energiu na nepotrebné časti a namiesto toho ju investovala do nových horných výhonov, tvorby kvetov a plodov.

Kedy zberať papriku

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". Nie sú tak sladké, a tak jedlá neprisladia, ale poskytnú im príjemne paprikovú chuť.

Symbivit na papriky

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.

TIP: Nemáte záhradu alebo len neviete čo s priestranným balkónom? Pestovať môžete aj tu! Zelenina na balkóne dnes nie je žiadnou výnimkou a zber môže byť pri správne zvolených odrodách skutočne bohatý.

Pestovanie zeleru

Autor: Monika Brešťanská 12. apríla 2023 Žiadne komentáre

Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. V stredoveku bol už zeler dôležitou poľnohospodárskou plodinou, ktorá nechýbala v žiadnej polievke ani omáčke.

Zeler vysadený v záhone

Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík. Vďaka tomu sa tiež využíval (a dodnes využíva) v ľudovom liečiteľstve.

Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti. Ako sa o túto zeleninu správne starať sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Ako pestovať zeler

Pestovanie zeleru nie je náročné, avšak vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje. Pre pestovanie zvoľte slnečné miesto.

Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Vršky buliev by mali byť stále odhalené, niekedy sa tiež odlamujú staré listy a odstraňujú horné korene.

Druhy zeleru

Existujú dva základné druhy zeleru - zeler stopkový a zeler buľvový.

Zeler stopkový sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Niekedy sa konzumujú aj s mladými listami.

Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu. Buľvy sú dobre skladovateľné a obsahujú množstvo vitamínov a minerálnych látok.

Hnojenie zeleru

Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní. Dôležité je najmä doplnenie bóru a horčíka, čím možno okrem iného predchádzať aj praskaniu buliev alebo napadnutiu niektorými chorobami.

Skladovanie zeleru

Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke. Zeler buľvový je možné uskladniť v piesku alebo rašeline v chladnej pivnici.Rastliny buľvového a stopkového zeleru

Predpestovanie zeleru

Zeler sa najlepšie predpestuje v nádobách vo vnútri domu alebo vo vykurovanom skleníku.

Kedy siať zeler? S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli.
Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C. Pestovanie zeleru zo semienka je pomerne zdĺhavé, na prvé lístky si počkáte aj štyri týždne.

 

Ak sa chcete pustiť do výsevu aj vy, kvalitné semienka zeleru nájdete v našom e-shope

 

Výsev zeleru

Semená zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Semená zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť, ideálne pomocou rozprašovača, aby sme minimalizovali ich vyplavenie.

Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Semená nevysievame priamo do záhona, pokiaľ nejde o záhon vo vykurovanom skleníku, nevyklíčili by.

Sadenie zeleru

Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Všeobecne platí, že tridsaťcentimetrové rozostupy sú minimum.

Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe. Krčok obvykle udržujeme odkrytý po celú dobu pestovania.

Ako vypestovať veľký zeler

Na vypestovanie čo najväčších buliev stačí dodržať pár pravidiel. Tým prvým je dostatok živín – pôda by mala byť ešte pred vysadením rastlín dobre vyživená kompostom. Počas vegetácie pridávame bylinné výluhy a Cererit, dôležitý je bór a horčík.
Nevyhnutný je dostatok vody, bez nej budú buľvy malé, dužina nebude správne šťavnatá a hľuzy môžu navyše praskať. Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy. Vhodné je tiež odstraňovať zeminu z hornej časti hľuzy a udržiavať záhon bez buriny, ktorý môže zeleru drahocenné živiny odoberať.

TIP: Zeler máte už predpestovaný alebo ste jeho výsev tento rok nestihli včas? Využite voľné miesto v záhonoch pre ďalšie druhy koreňovej zeleniny. Kedy vysádzať mrkvu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pestovanie kapusty - čo a ako pre kvalitnú úrodu

Autor: Monika Brešťanská 29. marca 2023 Žiadne komentáre

Kapusta, odborne ako kapusta hlávková (Brassica oleracea) je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. V skutočnosti sa však tieto „druhy“ líšia snáď úplne vo všetkom, od vzhľadu, cez chuť až po konečné využitie.

Hlávky kapusty v košíku

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať predovšetkým kapuste hlávkovej, jej kultivarom a priblížime si, ako pestovať kapustu, kedy ju vysadiť, ako zberať kapustu alebo ako pestovať kapustu v kvetináči.

Pestovanie kapusty

Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé.
Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Hnojenie - ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.
Rozmnožovanie - kapustu množíme výhradne generatívne pomocou semien.
Odolnosť - jedná sa o dvojročnú rastlinu, ktorá sa pestuje ako jednoročná. Kvitne až v druhom roku, ak chcete pestovať kapustu pre semená, je nutné využiť vyhrievaný skleník. Táto rastlina totiž nie je mrazuvzdorná.

Druhy kapusty

Kapustu môžeme rozdeliť ešte na niekoľko poddruhov. Tým prvým je kapusta hlávková, o ktorej je reč práve v našom článku. Ďalším variantom môže byť kapusta pekinská alebo kapusta čínska.Rôzne druhy kapusty

Hlávková kapusta je našou klasickou zeleninou, ktorá našla využitie v mnohých tradičných receptoch. Na trhu je teda pomerne dosť rôznych odrôd, ktoré delíme podľa dĺžky vegetačnej doby na odrody skoré, letné, poloneskoré a neskoré.

Skorá kapusta

Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu. Nie sú príliš vhodné na skladovanie. Patria sem: ‘Unikát F1’, ‘Sláva F1’, ‘Zora’, ‘Juna F1’, ‘Dita’

Letné odrody kapusty

Ani letné odrody nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere. Patria sem napríklad: ‘Mars’, ‘Lena F1’, ‘Inter’, ‘Ida F1’

Poloneskoré kultivary kapusty

Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Patria sem: 'Pourovo poloneskoré', ‘Kalibos’, ‘Pavlo F1’, ‘Megaton F1’

Kapusta neskorá

Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie. Patria sem napríklad: ‘Polar’, ‘Zerlina F1’, ‘Holt’, ‘Kamienna’

 

Zvoľte si najvhodnejšiu odrodu a vypestujte si kapustu vo svojom záhone. Semená kapusty zakúpite aj v našom e-shope

 

Výsev kapusty

Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Sadenice si predpestovávame už od februára, pričom do záhona ich premiestnime koncom marca.

Optimálny spon pre výsadbu je 50x30 centimetrov, v prípade letných odrôd, ktoré majú spravidla väčšie hlávky, vysádzame do sponu 50x50 centimetrov.

Poloneskoré a neskoré druhy sa vyznačujú ešte väčšími hlávkami, a tak je pre nich optimálne umiestnenie v spone 60x60 centimetrov.

Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme. Tiež čas výsadby sa líši, tieto druhy vysádzame do záhonov od júna.

Zber kapusty

Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. Letnú kapustu potom zberáme od júla do augusta.

A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie. Hlávky obvykle zberáme od septembra, pri veľmi neskorých odrodách môžeme zbierať zeleninu zo záhonu až v novembri.

Pestovanie kapusty v kvetináči

Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Hlávka totiž potrebuje priestor 60x30 centimetrov, na čo sú plastové či drevené prepravky ideálne.

Pred samotnou výsadbou dáme na dno drenážnu vrstvu – pokiaľ nádoba nemá na dne žiadny otvor, je dôležité doň pár drobných dier urobiť.

Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.

TIP: Jednou z najobľúbenejších plodín v slovenských záhradách sú paradajky. Tie sa hodia do záhona pokojne práve vedľa kapusty. Ako úspešne pestovať paradajky vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu
Naposledy zobrazené produkty
  1. Clematis ´The President´ / Plamienok fialový, 80 cm, C2