Posts tagged 'popínavé rastliny'

Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou. Zistite, ako pestovať clematis, aby sa rastline skvele darilo.

Ako sadiť plamienok

Pokiaľ máte záujem vypestovať si dokonalý plamienok, vysádzajte ho na jar, po odoznení jarných mrazov alebo počas leta. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi.
Pri výsadbe je kľúčová jama, ktorá by mala mať rozmer cca 50x50 cm.

„Pre plamienky platí: nohy (korene) v chlade a hlava (kvety) v teple.“

Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu. Rastlinu dôkladne zalejte a pripevnite ku konštrukcii, ktorá by mala byť postavená pred samotnou výsadbou.

Kedy zasadiť clematis

Najvhodnejší čas na výsadbu plamienka nastáva buď na jar po odznení prvých mrazov, alebo počas leta. Clematis pestovaný v nádobe je možné vysadiť prakticky kedykoľvek počas roka, nezabudnite mu ale zaistiť pravidelnú zálievku.

Clematis zazimovanie

Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Samotný kvetináč potom obložte polystyrénom alebo vrecom s trochou slamy, lístia či kôry.

Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia. Pokiaľ sa rozhodnete clematis presadiť z nádoby voľne do záhrady, sadte ho o zhruba 10 cm hlbšie.

Clematis pestovanie na balkóne

Dajú sa rovnako pestovať aj v nádobe, kde nezabudnite na oporu. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. V nádobe sa však korene rýchlejšie prehrievajú, v zime naopak hrozí vymrznutie, preto nezabúdajte na pravidelnú zálievku, v zime na zazimovanie a obalenie nádoby a výsadbu podrastu.

Rastliny nikdy neumiestňujte pod odkvapové rúry, kde hrozí premokrenie a náchylnosť plamienkov na hubové choroby.

Ako pestovať clematis

Ako pri takmer každej rastline aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Dávajte však pozor na premokrenie pôdy.

Pozrite si kompletný sortiment plamienkov z ponuky nášho eshopu

Pestovanie plamienka nie je pri dodržasní základných zásad náročné. Strihaniu plamienka ale aj iných popínaviek sa venujeme v tomto článku: Prečítajte si ako strihať clematis .

Plamienok pestovanie pri plote

Pokiaľ túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu. Plamienok je rastlina, ktorá sa ovíja na konštrukciu vďaka ovíjavým listovým stonkám a úponkom. Otáčajú sa dookola a preto nie je problém ich nasmerovať v raste. Často si nájdu svoju cestu. Ak ju pustíte z dohľadu dokáže sa ovíjať aj okolo blízkych krov a drevín.

A ak vás zaujíma, ako rýchlo rastie clematis, vedzte, že to závisí od zvoleného druhu. Niektoré z nich môžu dorastať do výšky až 9 metrov a ročný prírastok môže byť aj 2 metre. U iných plamienkov sa jedná o celkovú výšku 0,5 metra a ročný prírastok je teda rádovo niekoľko desiatok centimetrov.

Je plamienok neopadavý?

To záleží na konkrétnej odrode. Ak túžite po neopadavom plamienku, vyberajte zo vždyzelených odrôd. Takým variantom môže byť napríklad plamienok 'Frackles' alebo 'Apple'.

Aby clematis kvitol

Clematis by mal správne kvitnúť od júna až do septembra. Často sa to ale nedeje. Problém môže spočívať v tom, že neodstránite horné kvety vrátane prvého páru listov. V takom prípade môže rastlina začať vytvárať semená, čo ju prirodzene vysiľuje. Na odstránenie kvetov preto nezabúdajte.

TIP: Pestovanie plamienku nie je pri dodržaní istých zásad vôbec zložité. Prečítajte si ešte článok o strihaní clematisu ale aj iných popínaviek.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pavinič alebo inak divý vinič, divé hrozno je rod rastlín z čeľade viničovité. Vďaka svojmu pomerne rýchlemu rastu a krásnym listom sa radí medzi najvyhľadávanejšie popínavé dreviny. Zaujíma vás, aké druhy paviniča existujú a ako na ich pestovanie vo vašej záhrade?

Pavinič trojlaločný

Rodu paviničov dominujú dva druhy. Jedná sa o pavinič trojlaločný a pavinič päťlaločný. Prvý spomínaný druh zaujme svojimi lesklými svetlo zelenými listami, ktoré sa pýšia tromi výraznými hrotmi. Odtiaľ napokon pochádza aj jeho pomenovanie. Táto popínavá drevina pôvodom pochádza z Ázie, u nás sa pestuje zhruba od roku 1860.

Pavinič trojlaločný je krásny po celý rok, ale úplne najviac vynikne na jeseň. Práve v tomto období sa totiž jeho listy vyfarbia do nádherných tónov červenej a oranžovej, vďaka čomu dodajú vašej záhrade to pravé jesenné čaro.

Pavinič trojlaločný pestovanie

Pavinič všeobecne vyniká vysokou odolnosťou voči priemyselnému znečisteniu. Tiež dobre znáša zastrihovanie. Vytvára vzdušné korene. Jeho úpony sú dlhé až 3 cm a pri kontakte s povrchom vylučujú látku podobnú lepidlu. Vďaka tomu sa rastlina dokáže pnúť aj po hladkom povrchu.

A ako vysádzať pavinič? Všetky druhy paviniča vyžadujú slnečné až polotienisté stanovištia. Dariť sa im bude v akomkoľvek type pôdy. Potrebné je vyhnúť sa iba zamokrenej pôde, a to predovšetkým v prvých rokoch pestovania. V chladnejších oblastiach môžete mladú rastlinu chrániť pred mrazom. Pomocníkom vám bude netkaná textília alebo nahrnutie kôrového mulča.

Ako ďaleko od seba vysádzať pavinič?

Pri pestovaní paviniča pamätajte aj na to, že táto rastlina na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa preto mala pohybovať okolo dvoch metrov.

Pri výsadbe treba vyhĺbiť jamu hlbokú aspoň 50 cm. Vždy sa riaďte konkrétnou veľkosťou balu sadenice. Pamätajte tiež na to, aby ste sa vyhli spoločnému pestovaniu niekoľkých druhov paviniča dohromady, pretože sa neznesú.

A ako rýchlo rastie pavinič?

Pavinič rastie veľmi rýchlo a na porovnanie je jeho rast ešte rýchlejší ako u brečtanu. Ľahko môže dorásť až do 20 metrov. V prvom roku pestovania je prírastok minimálny, sadenice totiž zatiaľ len korenia. V druhom roku môžete očakávať prírastok zhruba 1,5 metra, v ďalších rokoch potom až 3 metre. Veľakrát sa pritom pavinič práve s brečtanom kombinuje.

Prezrite si naše nádherne sfarbené druhy paviničov a vyberte si sadenice pre následné pestovanie

Pavinič päťlaločný

Pavinič päťlaločný sa od toho trojlaločného mierne líši. Jeho listy sú rozdelené na päť tmavo zelených pílovitých častí a môžu trochu pripomínať listy gaštanu.

Rovnako ako pri paviniči trojlaločnom sa aj v tomto prípade listy na jeseň vyfarbujú do krásnej červenej farby. Pamätajte na to, že pavinič neopadavý neexistuje. Na zimné mesiace teda svoje listy zhadzujú.

Mnoho ľudí tiež určite bude zaujímať to, či je pavinič jedovatý. Bobule sú pre človeka a ďalšie cicavce slabo jedovaté. Avšak majú odpornú chuť, a preto otrava väčšinou nehrozí. Pre vtáky bobule jedovaté nie sú, naopak, pre nich ide o dôležitý zdroj potravy.

Pavinič päťlaločný pestovanie

Podmienky na pestovanie paviniča päťlaločného sú prakticky totožné ako u paviniča trojlaločného. Aspoň čo sa pôdy a stanoviťa týka. Avšak rozdiel spočíva v tom, že pavinič päťlaločný k svojmu rastu potrebuje oporu alebo aspoň drsný podklad. K opore sa táto rastlina prichytáva korienkami.

Rastliny je možné pomerne ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Počas vegetácie môžete pristúpiť k odrezávaniu polovyzretých výhonkov. Tie následne zapichnite do kvetináča s vhodným substrátom, zakryte fóliou a nechajte zakoreniť. Niekedy môžu výhony zakoreniť aj v pohári s vodou. Je to ďaleko viac expanzívnejšia rastlina ako pavinič trojlaločný. Pokiaľ teda chcete mať rast viac pod kontrolou, zvoľte pavinič trojlaločný.

Pamätajte na to, že oba druhy paviničov veľmi odnožujú, vytvárajú nové a nové rastliny od koreňov, rastúce výhony poľahnuté na zemi tiež rýchlo zakorenia. Výsadba by mala byť premyslená a uvážená. Len ucelené plochy dodajú jesenný efekt a ozdobu vášmu plotu alebo múru.

TIP: Medzi ďalšie krásne popínavé rastliny do záhrady je možné zaradiť napríklad populárny clematis. V našom predcházajúcom článku zistite viac o tom, ako plamienky alebo clematisy pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans), je očarujúca lianovitá rastlina, ktorá svojimi atraktívnymi a nápadnými kvetmi priťahuje nielen zvedavé pohľady, ale aj motýle a ďalšie opeľovače.

Tento ker pochádza z juhovýchodných oblastí Spojených štátov amerických, avšak vďaka svojej odolnosti a prispôsobivosti si našiel cestu do mnohých európskych záhrad. Trúbkovec je ideálnym riešením pre tých, ktorí hľadajú impozantný doplnok pre svoj záhradný priestor – či už ako živý plot, okrasnú oporu alebo solitérny prvok.

Pestovanie trúbkovca koreňujúceho síce vyžaduje určitú starostlivosť a pozornosť, ale s trochou trpezlivosti sa vám odmení bohatou paletou farebných kvetov v tvare trubiek, ktoré oplývajú exotickým šarmom.

Trúbkovec druhy

Trúbkovec veľkokvetý

(Campsis grandiflora) sa vyznačuje svojimi trúbkovými kvetmi veľkých rozmerov, ktoré sa objavujú od júla až do októbra. Rastlina pochádza pravdepodobne z Číny. Hodí sa na popínanie pergol či plotov. Dôležité je rastlinu neprelievať, pretože má tendenciu uhnívať v koreňoch. Dobre odoláva miernym mrazom.

Trúbkovec koreňujúci

(Campsis radicans) je dekoratívna popínavá rastlina patriaca do čeľade trubačovitých. Pôvodom je z juhovýchodných oblastí USA, u nás sa pestuje ako okrasný ker v záhradách. Tento druh sa vyznačuje rýchlym rastom a schopnosťou šplhať po oporách alebo pnúť sa po stromoch vďaka svojim vzdušným koreňom.

Jeho hlavným lákadlom sú veľké, farebné kvety v tvare trúbok, ktoré rozkvitajú od júla do augusta a priťahujú do záhrady opeľovače z celého okolia. Pokiaľ sú kvety opeľované, objavia sa po ich odkvitnutí plody – dlhé zelené struky, ktoré sú jedovaté. Pozor, jedovatá je pre cicavce vrátane človeka celá rastlina.

Medzi najobľúbenejšie odrody tohto druhu patrí napríklad 'Flava' so žltými kvetmi, 'Flamenco' so sýtočervenými kvetmi alebo 'Madame Galen' s kvetmi v klasickej oranžovej farbe.

Popínavý trúbkovec v rôznych farbách, ktorý dodá vašej záhrade exotický nádych a skrášli ploty, múriky aj kvetináče, nájdete aj v našom e-shope

Trúbkovec koreňujúci pestovanie

Pestovanie trúbkovca je relatívne jednoduché, ak sú splnené základné nároky na stanovište a pôdu. Rastlina preferuje slnečné polohy a priepustnú, na živiny bohatú pôdu. Je dôležité zaistiť jej dostatočnú oporu, aby sa liany mali o čo zachytiť.

V prvých rokoch rastu je vhodné chrániť mladé rastliny pred silnými mrazmi, neskôr sa už stávajú odolnejšími a niektoré odrody zvládajú aj silné mrazy. Pravidelným rezom je možné udržať požadovaný tvar a veľkosť kríka, rovnako ako podporiť bohatšie kvitnutie.

Trúbkovec koreňujúci potrebuje aj pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období, ale pozor na preliatie. Hnojením počas vegetačného obdobia zaistíte bohatší rast a kvitnutie. Voľte organické hnojivá alebo minerálne hnojivá určené priamo pre kvitnúce kríky.

Nevýhodou v pestovaní je bujný rast a hlavne výhonky od koreňov, ktoré sa môžu nekontrolovateľne šíriť záhradou. Mladé výhony je nutné včas likvidovať.

Trúbkovec v nádobe

Pestovanie trúbkovca koreňujúceho v kvetináči je možné, aj keď rastlina vyžaduje viac starostlivosti ako v záhradnej pôde. Zvoľte dostatočne veľký kvetináč s odvodňovacím otvorom a použite kvalitnú priepustnú zeminu zmiešanú s kompostom na zaistenie potrebných živín.

Rastlina potrebuje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku, ale dbajte na to, aby ste ju nepreliali. V priebehu vegetačného obdobia odporúčame hnojenie tekutým hnojivom na podporu rastu a kvitnutia. Je nutné zaistiť pevnú oporu na šplhanie a pravidelný rez na udržanie kompaktného tvaru.

Pri pestovaní v kvetináči je tiež dôležité chrániť rastlinu pred silnými mrazmi – napríklad umiestnením do skleníka alebo chladnej miestnosti počas zimných mesiacov.

Kedy strihať trúbkovec

Rez trúbkovca je dôležitým aspektom starostlivosti o túto rastlinu, ktorý prispieva k udržaniu jej zdravia, tvaru a bohatého kvitnutia. Rez by mal prebiehať na jar, najlepšie v marci alebo apríli, keď už hrozba silných mrazov ustúpila.

Pri reze odstráňte staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú príliš husto alebo narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Mladé výhonky skráťte na 2-3 púčiky od hlavného výhonu, podporíte tým rast nových, mladých a vitálnych výhonkov. U starších rastlín môžete vykonať aj radikálnejší rez na omladenie kríka.

TIP: Ak hľadáte ideálne popínavé rastliny na balkón, ale trúbkovce sa vám zdajú príliš veľké, inšpirujte sa našim článkom, kde vám predstavíme ďalšie tipy na popínavky na balkón.

Akébia je fascinujúci rod rastlín, ktorý nielen priťahuje pozornosť svojim atraktívnym vzhľadom, ale tiež ponúka širokú škálu využitia v tradičnej medicíne a kozmetike. Tieto rýchlo rastúce popínavé liany s pôvodom v exotickej Ázii, s elegantnými listami a neobvyklými kvetmi sú obľúbeným doplnkom záhrad a parkov po celom svete.

V nasledujúcich riadkoch si viac povieme o u nás najviac pestovanej akébii päťpočetnej a jej pestovaní.

Akébia päťpočetná

Akébia (Akebia) je rod rastlín patriaci do čeľade kokylovitých. Pôvodne pochádza z východnej Ázie, najmä z Japonska a Číny. Akébia je známa pre svoje atraktívne, rýchlo rastúce popínavé liany s elegantnými listami a neobvyklými kvetmi.

Medzi najznámejšie druhy akébií patrí akébia päťpočetná (Akebia quinata) a akébia trojpočetná (Akebia trifoliata). Tieto druhy sú obľúbené ako okrasné rastliny v záhradách a parkoch, kde sa pestujú pre svoj atraktívny vzhľad a rýchly rast.

Liany akébie päťpočetnej dorastajú do dĺžky až 10 metrov, pričom rastlina môže byť až tri metre široká. Listy tohto druhu sú päťpočetné a dlanovito zložené, jednotlivé lístky majú eliptický tvar a celý zložený list je veľký približne päť až desať centimetrov.

Ak je mierna zima, prípadne ak akébia rastie v teplejších oblastiach, opadáva počas vegetačného pokoja iba čiastočne.

Táto rastlina je pestovaná najmä ako okrasná – má v záhrade podobnú funkciu ako napríklad známejší popínavý brečtan – môže teda vytvoriť prírodné zatienenie pergoly či pokryť múriky a ploty v záhrade. Výhodou oproti spomínanému brečtanu je fakt, že nejde o jedovatú rastlinu, plody sú naopak dokonca jedlé.

Okrem svojho dekoratívneho významu má akébia aj tradičné lekárske využitie, najmä v čínskej medicíne, kde sa používa ako prostriedok proti bolestiam hlavy, nespavosti alebo depresiám. Tiež má diuretické a antifungálne účinky. V poslednej dobe sa výťažky tiež objavujú v kozmetických prísadách pre svoje hydratačné a ochranné vlastnosti.

Kvety akébie

Kvety sa objavujú na jar, obvykle počas apríla a mája. Sú drobné, nápadné a voňavé, s farebnými okvetnými lístkami v odtieňoch fialovej, purpurovej alebo belavo zelenej farby. Kvety sú jednopohlavné, pričom samičie kvety bývajú väčšie a tmavšie, samčie naopak menšie, obvykle purpurovej farby. Pri pestovaní je nutné opeľovať rastlinu peľom iného kusu, len tak sa dočkáte plodov.

Akébia plody

Po odkvitnutí sa na lianách akébie objavujú podlhovasté plody ružovej či fialovej farby, s hrubými kožovitými šupkami. Vnútri plodu potom nájdeme slizovitú dužinu, ktorá chráni čierne semená.

Plody akébie päťpočetnej sú jedlé, majú exotickú chuť a najčastejšie sa využívajú v klasických ázijských receptoch. Pokiaľ teda dôjde k opeleniu, dočkáte sa plodov začiatkom jesene. Zozbierať ich však musíte včas, ak sú prezreté, pukajú a zosychajú.

Ak sa chcete pustiť do pestovania exotickej akébie, navštívte náš e-shop a vyberte si z ponuky sadeníc tejto zaujímavej rastliny do svojej záhrady

Pestovanie akébie

Pestovanie akébie (Akebia) je pomerne jednoduché a nevyžaduje zvláštnu starostlivosť či podmienky. Tieto rýchlo rastúce popínavé liany sú ideálnym doplnkom pre záhrady, kde môžu skrášliť ploty, pergoly či iné opory.

Akébia preferuje slnečné až polotienisté stanovište s dobre priepustnou, vyživenou pôdou. Na dosiahnutie bohatšieho kvitnutia je vhodné umiestniť rastlinu na dostatočne svetlé miesto. Vhodným obdobím na výsadbu akébie je jar alebo jeseň.

Rastlinu treba pravidelne zalievať, najmä v období sucha či vyšších teplôt. V zimnom období by mala byť zálievka obmedzená. Akébia je pomerne odolná voči mrazu, ale mladé rastliny môžu vyžadovať prikrytie počas extrémnych mrazov.
Pokiaľ ide o hnojenie, Akébia ocenia prídavok kompostu alebo organických hnojív na jar a znovu na jeseň.

Rez akébie

Nenáročnosť akébie oceníte aj pri pravidelnom reze rastlín v záhrade. Tento druh totiž zastrihovanie nevyžaduje. K rezu môžete pristúpiť z estetických dôvodov – odstraňujeme šľahúne, ktoré zasahujú do miest, kam rastlinu pustiť nechceme, prípadne rezom podporíme rast do požadovaného tvaru a smeru. V predjarí tiež odstraňujeme suché či poškodené liany. Ak je už rastlina staršia, môžeme urobiť radikálny rez, ktorý podporí rast nových výhonov a celkovú vitalitu akébie.

TIP: Ďalšou exoticky vyzerajúcou rastlinou s veľmi zaujímavými kvetmi je clematis. Aj tento druh môžeme vysadiť k plotu alebo k pergole. Ako pestovať clematis sa dočítate v predchádzajúcom článku na blogu.

Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Obvykle sa stonky brečtanu upínajú na povrchy, po ktorých sa plazia, ako sú napríklad steny domov, stromy a podobne - v tomto prípade sa rastlina "vyšplhá" aj 30 metrov vysoko.

Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku.
Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Koncom zimy z nich dozrievajú okrúhle, väčšinou čierne plody, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo.

Ako pestovať brečtan

Stanovište - preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty
Nároky na pestovanie - jedná sa o veľmi nenáročnú a odolnú rastlinu
Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Mierne zalievame aj pri pestovaní v kvetináči
Substrát - rastlina preferuje rašelinový substrát
Hnojenie - brečtan pestovaný v kvetináči prihnojujeme pravidelne (cca raz za 14 dní) organickým hnojivom alebo hnojivom pre zelené izbové rastliny
Rozmnožovanie - množíme vegetatívne pomocou vrcholových odrezkov, ktoré necháme zakoreniť vo vode, a potom ich zasadíme do kvetináča s rašelinovým substrátom

Brečtan druhy

Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Niektoré odborné zdroje sa totiž nezhodujú na tom, či sa v niektorých prípadoch jedná o jednotlivé druhy alebo len ich varianty.

Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší – niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov. Niektoré druhy je možné pestovať aj ako izbové.

Brečtan popínavý (Hedera helix)
Brečtan alžírsky (Hedera algeriensis)
Brečtan perzský (Hedera colchica)
Brečtan írsky (Hedera hibernica)

Ďalej sú to Hedera canariensis, Hedera cypria, Hedera iberica, Hedera maderensis, Hedera maroccana, Hedera nepalensis, Hedera pastuchowii, Hedera rhombea, Hedera azorica.

Hľadáte sadenice brečtanu do svojej záhrady? Vyberte si hneď z niekoľkých odrôd brečtanu popínavého v našom eshope

Ako sadiť brečtan

Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Sadenice môžeme buď zakúpiť alebo si ich predpestovať z mladých odrezkov, ktoré sme predtým nechali zakoreniť vo vode.

Ďalej postupujeme klasicky - pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom. Potom vložíme sadenicu, prikryjeme korene zeminou, utlačíme a rastlinu zalejeme.

Výsadbu brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ide totiž o rýchlo rastúcu a silne expanzívnu rastlinu; ak sa jej budete chcieť v budúcnosti zbaviť, môže to byť beh na dlhú trať.

Brečtan na plot

Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Smer rastu môžete ľahko regulovať.

Brečtan na fasáde

Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. V opačnom prípade budú drobné korienky brečtanu poškodenú fasádu ešte viac narúšať a tá môže následne pod ťarchou rastliny vo veľkom opadávať.

Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Týmto spôsobom sa do domu môže vyšplhať dokonca aj hlodavec.

Brečtan na kmeni stromu

Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Brečtan nie je parazit, ani poloparazit ako imelo napríklad, dokonca ani liana, ktorá škrtí jednotlivé konáre.

Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie. Do kôry sa upevňuje pomocou prísaviek a malých korienkov, ale neprechádza do vnútra pod kôru a tak nenarušuje nič stromu ani mu nijako neškodí.

Negatívum, ktoré môže časom a vekom vzniknúť je, že sa bujne zazelená, prenikne až do koruny stromov a tak zatieni samotný strom, ktorý potom pomalšie rastie, prípadne má menej nových výhonkov, lebo brečtan mu tieni a nedostáva už dostatok svetla.

Ako strihať brečtan

Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. Pokiaľ rastie brečtan na miestach, z ktorých nechceme celý porast každoročne odstraňovať, môžeme vykonať iba rez výchovný a odstrániť prekážajúce výhony.

Brečtan v kvetináči

V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Na tento účel volíme druhy a odrody s drobnejšími listami, skvele vyzerajú aj panašované kultivary.

Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Brečtan je preto ideálnym adeptom na dekoráciu jesenných nádob osadených rôznofarebnými vresmi, vresovcami a heucherami.

Brečtan izbový

Pestovanie brečtanu v kvetináči je teda pomerne bežnou záležitosťou a rôzne druhy brečtanu v kvetináči s menšími, obvykle zaujímavo sfarbenými listami, nájdeme v každom hobby markete či väčšom záhradníctve.

Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku – do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla. Rastlinu pravidelne hnojíme a počas zimného obdobia jej doprajeme chladnejšie priestory.

Je brečtan jedovatý?

Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie.
 
TIP: Brečtany patria bezpochyby medzi najznámejšie popínavé druhy. Existuje ale mnoho menej známych popínavých rastlín, ktoré ho na záhrade aj v kvetináčoch skvele doplnia. Viac sa o nich dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ešte skôr ako sa začnú vysádzať popínavé rastliny treba vybrať najvhodnejšie druhy vzhľadom na to, či treba zakryť celú plochu alebo prizdobiť iba jej časť. Treba tiež zobrať do úvahy ich nároky na polohu, pôdu a klimatické podmienky, ale aj ich vzrastové vlastnosti.

Dôležitým je tiež spôsob prichytávania rastlín na podporu. Niektoré majú prichytávajúce korienky alebo terčíky, iné zas ovíjavé úponky a pod. Väčšinu popínavých rastlín treba   aspoň zo začiatku usmerňovať prípadne vyväzovať. Režú sa iba vtedy, keď prerastajú vymedzené miesto. Niektoré druhy sa môžu vysádzať nad svahmi a vysokými terasami, z ktorých potom voľne ovísajú dolu.

Kompletný sortiment popínavých rastlín z ponuky nášho eshopu

Pri pestovaní popínavých drevín pri murovaných plotoch alebo pri múroch domov je dôležité vysadiť rastliny tak, aby ich koreňový systém bol v dosahu zrážkovej vody. Brečtan má rád dostatok vlahy. Darí sa mu na slnku i v tieni. Pestrolisté kultivary brečtanu treba v zimnom období v koreňovej oblasti chrániť prikrývkou   proti mrazu.

Pestovanie clematisu

Ozajstnými skvostami medzi popínavými rastlinami sú plamienky (Clematis). Vysádzajú sa na slnečnom mieste a korene sa nastielajú vhodným nastielacím materiálom, príp. nižšou výsadbou, ktorá   udržuje korene vlhké. Najvhodnejším termínom na výsadbu plamienkov je jeseň alebo začiatok jari. Kontajnerované rastliny možno vysádzať v ktorejkoľvek časti roka, treba im však zabezpečiť pravidelné zavlažovanie. Väčšina plamienkov potrebuje svetlo a slnko, ale ich korene majú radšej chlad, preto sa nastielajú rozličným materiálom.

Ak sa plamienky sadia k stene, umiestnia sa asi 30 cm od nej, pretože pôda pod stenou je vo všeobecnosti veľmi suchá. Na dno jamy sa pred sadením odporúča dať vrstvu kvalitného záhradného kompostu. Stonky novovysadených plamienkov sa priväzujú k opore.

Clematis druhy

Plamienky kvitnú v rôznom čase a rôzne sú aj ich potreby na rez. Podľa strihania sa rozdeľujú do troch hlavných skupín:

Plamienky kvitnúce na jar

Nevyžadujú rez iba občasné presvetlenie. Radíme sem Clematis alpina (´Columbine´, ´Constance´, ´Pink Flamingo´, ´Ruby´), Clematis macropetala (´Blue Bird´, ´Lagoon´, ´Markham´s Pink´), Clematis montana (´Rubens´, ´Freda´, ´Mayleen´)

Plamienky kvitnúce na jar a v lete

Vyžadujú hlbší rez niekoľkých silnejších ročných výhonov. Patria sem veľkokveté hybridy: ´Alabast´, ´Dr. Ruppel´, ´Duchess of Edimburg´, ´H. F. Young ´, ´Kőnigskind´, ´Lasurstern´, ´Nelly Moser´, ´Niobe´, ´Piilu´, ´Snow Queen´, ´The Presiden´, ´Miss Bateman´

Plamienky kvitnúce od polovice leta

Tieto druhy vyžadujú hlboký rez. Do tejto skupiny patria Clematis viticella ´Mary Rose´, ´Black Prince´, ´Comtesse de Bouchaud´, ´Huldine´, ´Venosa Violacea´, Clematis tangutica, Clematis integrifolia a Clematis rehderiana.

Všetky veľkokveté hybridy, ktoré kvitnú začiatkom leta patria do druhej skupiny. Do tretej skupiny patrí obľúbený plamienok   tangutský, ktorý sa skoro na jar úplne zrezáva.

Vyberte si z ponuky plamienkov v  našom eshope

Clematis strihanie

obr. a. Jemný presvetľovací rez u na jar kvitnúcich druhov 

obr. b. Strihanie plamienka - hlbší rez niekoľkých silnejších výhonov u druhov kvitnúcich na jar a v lete  

obr. c. Hlboký rez u druhov kvitnúcich od polovice leta

Rez vistérií

Tu si môžete pozrieť aktuálnu ponuku vistérií

obr. 1: Po výsadbe skrátime hlavný výhon asi 1 meter nad zemou. Bočné skrátime o niečo viac.  

obr. 2: V lete vyväzujeme postranné výhony k natiahnutým drôtom a skracujeme ich na štyri očká. Skrátením povzbudíme tvorbu kvetných pupeňov. 

obr. 3: V zime skrátime hlavný výhon a spodné postranné výhony vyviažeme vodorovne na natiahnuté drôty.      

obr. 4: Krátke výhony postranných konárov zaštipneme na štyri očká. Najspodnejšie novo vyrašené výhony odstránime.

obr. 5: Postranné konáre skrátime o tretinu. Horné konáre vodorovne upevníme. Hlavný výhon skrátime tiež.      

obr. 6: V nasledujúcich rokoch pravidelne zrezávame postranné výhony v zimnom období po odkvitnutí. 

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalších zaujímavých popínavkách, ktorými môžete vhodne doplniť výsadbu.

Snáď každý z nás pozná typické a všeobecne známe popínavé rastliny. Bežne sa v záhrade pestujú, sú obľúbené a je ich však oveľa viac a pre mnohých sú neznáme. Teraz máte možnosť spoznať jednotlivé popínavé rastliny.

Nádherná Tecoma capensis (tekomária kapská) je zaujímavá vždyzelená liana dorastajúca až do 7 metrov. Kvitne takmer počas celého roka nádhernými trúbkovitými kvetmi oranžovej až červenooranžovej farby. Vhodná na popínanie stien, múrov. Pestuje sa podobne ako trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans).

Lapageria rosea (lapagéria) je tiež stálozelená liana, ktorá vynikne na chránených múroch a stenách, nakoľko ju môže poškodiť neskorý aj skorý jarný mráz, prípadne slnko v zimných mesiacoch. Vyžaduje kyslú pôdu. Vynikne krásnymi cukríkovo ružovými zvončekovitými kvetmi. Pod popínavou rastlinou môžete vysadiť podrast rastlín, ktoré ochránia korene a budú ich udržiavať v tieni. Rastliny musia byť kyslomilné. Ideálne použiť vresy a vresovce.

Menej známa akébia päťpočetná (Akebia quinata) je dokonalá popínavka, na ktorej kvety nikdy nezabudnete. Nádherne vonia a vytvára menšie vínovočervené kvety, ktoré dominujú nad listami. Výborná na ploty. Má silné ovíjavé stonky a je poloopadavá. V miernej zime si svoje listy dlho ponecháva až do rašenia nových. Podobná je akébia trojpočetná (Akebia trifoliata)

Medzi netradičné stálozelené druhy patria : Trachelospermum, Tecoma capensis, Stauntonia hexaphylla, Pileostegia viburnoides, Lapageria rosea, Holboellia coriacea, Eccremocarpus scaber, Berberidopsis corralina.

Kompletný sortiment tradičných aj menej tradičných popínavých rastlín

Určite je z čoho vyberať. Klasika je klasika a aj menej známe druhy si zaslúžia byť na výslní a dostať sa do povedomia.

TIP: Aj medzi ozdobnými kríkmi sa nájdu nie celkom bežné druhy. Inšpirujte sa v našom článku o menej známych ozdobných kroch.

Tak ako žiadna rastlina v našej záhrade, ani popínavky nebudú rásť  a prosperovať bez nášho pričinenia. Vyžadujú starostlivosť rovnako ako iné rastliny, čo sa týka zálievky, vhodného miesta na výsadbu a aj špeciálnu starostlivosť podľa ročného obdobia. Tiež ich dokážu napadnúť choroby a škodcovia, preto si musíte všímať aj prvé príznaky a včas zakročiť.

Počas leta je najdôležitejšia zálievka, najmä pre rastliny vysadené v nádobách a mladé práve vysadené rastliny vyžadujú vyššiu zálievku ako staršie rastliny. Počas horúcich letných dní, je najdôležitejšia.

Zalievajte skoro ráno, alebo večer, odstátou vodou, s vhodným hnojivom, ktoré sa však nepridáva do každej zálievky. Nepolievajte na listy a kvety, ale sústreďte vodu ku koreňom a okolo kmienka. Viacerým rastlinám, ktoré sú vysadené v rade by bolo vhodnejšie vytvoriť kvapkovú závlahu. Ušetríte tak množstvo vody, čas aj finančné náklady za vodu a rastliny budú mať vždy vlahu akú potrebujú. Pred samotnou výsadbou zapracujte ku koreňom kvalitný substrát alebo kompost.

Starostlivosť o popínavky podľa ročného obdobia

Jarná starostlivosť

- rez plamienkov podľa skupiny

- výsadba popínavých rastlín cca od apríla

- odstraňovanie suchých a poškodených výhonov

- zalievanie a hnojenie

- vyväzovanie výhonov popínaviek

- sledovanie škodcov, najmä zelené vošky

- výsadba do nádob

- odoberanie mäkkých výhonov na zakoreňovanie (vistéria)

- ochrana rastlín voči slimákom

- výsev letničkových popínaviek ( kapucínka, povojník, hrachor)

- koncom jari ich vysádzajte k opore alebo do nádob

Kompletný sortiment popínavých rastlín z nášho eshopu

Letná starostlivosť

- odstraňovanie výhonov, ktoré rastú nekontrolovane alebo sú neestetické

- odstraňovanie odkvitnutých a suchých kvetov

- pravidelná zálievka a hnojenie

- odoberajte polovyzreté odrezky na zakorenenie

- kontrolujte mulč

- vyväzujte výhonky ku konštrukcii

- aplikujte postreky proti chorobám a škodcom

- skracujte vistérie

Jesenná starostlivosť

- pravidelná zálievka

- vysádzanie popínavých rastlín, najmä plamienky, ruže

- zber semien jednoročných popínavých rastlín

- odstraňovanie odumretých letničiek

- koncom jesene nakopiť mulčovací materiál k popínavých   rastlinám a najmä ku koreňovej časti

- kontrola vyviazaných výhonov

- odstraňovanie suchých a poškodených kvetov a listov

- citlivé druhy treba preniesť do skleníkov a parenísk, prípadne do bytu

- nakopcujte ruže

- hnojte hnojivom s vyšším obsahom draslíka, na vyzrievanie pletív

Zimná starostlivosť

- počas dní, keď nemrzne zalievajte

- kontrolujte výhony a ich upevnenie ku konštrukcii

- v prípade veľkého množstva snehu striasajte sneh z popínavých rastlín, ale veľmi opatrne

- kým nie je trvalo zamrznutá pôda, môžu sa rastliny aj vysádzať

- citlivejšie a mladé rastliny zazimujte vhodným obalom a mulčom

- stratifikujte semená, ktoré musia prejsť chladom

- koncom zimy môžete rozmnožovať popínavky potápaním

Veríme, že pri dodržaní týchto zásad, budú vaše popínavky ozdobou záhrady, pergoly alebo múru.

Tip: Prečítajte si kompletný návod na pestovanie popínavých rastlín.

Podľahli ste čaru romantických záhrad, kde dominujú popínavé rastliny a neviete si vybrať? Tiež tu platí pravidlo výberu podľa stanovištných podmienok. Ponúkame vám prehliadku niektorých zaujímavých druhov, ktoré oslovia vďaka vzhľadu, vôni i nenáročnosťou pestovania a rýchlosťou rastu.

Potom už záleží na Vás, či chcete dekorovať alebo skryť nepekné miesta.

Popínavé rastliny na slnko

Vhodná popínavka na slnečné stanovište je napríklad plamienok (Clematis). Platí tu však pravidlo, korene v tieni, hlava rastliny na slnku. Prečítajte si viac o pestovaní plamienkov.

Úžitok v podobe plodov budete mať z ďalšej popínavky - aktinídia (Actinidia, A.kolomikta). Medzi klasiku, ktorá nikdy nesklame patria popínnavé ruže, taktiež aj pavinič (Parthenocissus quinquefolia, Parthenocissus tricuspidata), mučenka (Passiflora caerulea), jazmín (Jasminum officinale), hortenzia (Hydrangea anomala- petiolaris), vistéria (Wisteria floribunda)

Popínavé rastliny do polotieňa

Sem môžeme zaradiť opäť plamienok, berberidopsis (Berberidopsis corallina), kobea (Cobaea scandens), lapagéria (Lapageria rosea), zemolez (Lonicera x heckrottii), brečtan (Hedera helix) – panašované kultivary. Aj všetky vyššie uvedené druhy bez problémov prežijú ľahký polotieň

Popínavé rastliny do tieňa

Medzi vhodné ťahavé rastliny do tieňa môžeme zaradiť brečtan.

Popínavé jednoročky

Vhodná je tunbergia krídlatá alebo čiernooká Zuzana (Thunbergia alata), kapucínka (Tropaeolum majus), hrachor voňavý (Lathyrus odoratus), povojník (Ipomoea), kobea (Cobaea scandens) u nás pestovaná ako jednoročka.

Pozor na invázne a rýchlo sa rozrastajúce sa druhy – Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), Trúbkovec koreňujúci (Campsis x radicans), pohánkovec alebo krídlatka (Fallopia baldschuanica)

Hoci majú niektoré aj svoje nevýhody, lebo rýchlo rastú a je ich ťažké zbaviť sa , vynikajú množstvom kvetov a listov, ktoré v krátkom čase dokážu zakryť škaredé múry, steny, dokonca konštrukcie na ukrytie smetiarskych nádob alebo skladisko.

Mnohé naozaj lákajú hmyz svojimi dokonalými, farebnými a voňavými kvetmi. Viaceré vyfarbujú na jeseň a mnohé zároveň zostávajú zelené počas celého roka.

Aktuálny sortiment popínavých rastlín z nášho eshopu

U viacerých sa vyvíjajú aj plody, ktoré sú nejedlé. Nájdu sa aj druhy, ktoré rodia jedlé plody. Tie vyniknú najmä v eko záhradách a na plochách, kde je dostatok slnka a miesta na pestovanie. Teraz si už určite vyberiete.

Balkón nie je len o sedení alebo pestovaní 3 rastlín v malom kvetináči. Určite ste v nejakom časopise alebo na internete už videli plný a bohatý zelený balkón, ktorý sršal energiou a sviežosťou. Na takýto balkón však musíte mať aj čas - zalievať rastliny, prípadne hnojiť, zatieňovať a niekedy sa im aj prihovoriť.

Nie vždy musí ísť o pestovanie klasických balkónových druhov ako muškáty, petúnie, begónie ale aj o bylinky či pár kusov zeleniny.Skúste namiesto roliet a zatienenia vytvoriť prirodzenú zelenú clonu z popínavých kvetov na balkón alebo rastlín, ktoré vám vedia priniesť aj plody.

Ide o jednoduché pestovanie jednoročných rastlín, ktoré sú vo vhodných podmienkach schopné vyrásť aj do 2 – 3 metrov.  Potrebujete len dostatočne hlbokú nádobu (minimálne 30 cm) - do nej vysejte semená fazule záhradnej, okrasnej fazule, hrachoru voňavého, kapucínky  alebo povojníka. Všetky tieto rastliny vyžadujú oporu. Môžete vytvoriť mrežu z drôtov alebo špagátov, prípadne drevenú a kovovú treláž, po ktorej sa budú rýchlosťou popínať.

Tieto rastliny sú vhodné na slnečné stanovište. Po vyrastení Vám poskytnú úchvatné zatienené miesto, kedy sa k Vám slnko prederie len cez niektoré veľké listy. Okrem zelenej plochy Vás tieto liany potešia kvetmi od konca jari až do jesene a dokonca aj jedlými plodmi v prípade kapucínky a neskôr aj strukmi na fazuli. Môžete vysiať aj hrášok.

Fazuľa je veľmi vďačnou rastlinou. Kvitne bielymi i červenými kvetmi a tvorí jedlé struky, ktoré môžu byť rôznej farby od zelenej, červenej, strakatej, fialovej až čiernej.

Menej tradičné črepníkové kvety na balkón z našej ponuky

Povojník Vás očarí veľkými farebnými kvetmi bielej, ružovej či fialovej farby.

Jedinou nevýhodou týchto rastlín je, že ich musíte vysievať každoročne. Má to však aj svoje výhody. Odpadáva nepraktické zazimovanie v byte alebo v pivniciach, čo u panelákových bytoch býva naozaj problém. Na jeseň jednoducho zozbierate úrodu, strhnete liany a listy a zasa na jar vysejete nové semená.

Rastliny sa nepredpestovávajú, ale priamo vysievajú do nádob. Okrem jednoročných rastlín viete pestovať aj trvalky.

Náš tip: Doplnte výsadbu na balkóne vhodným ihličnanom v kvetináči.