februára 2023

Ostrica (Carex), je bylina či tráva z čeľade šachorovitých. Ide o vytrvalú rastlinu. Pre všetkých zástupcov tohto veľmi rozsiahleho rodu je typická absencia kolienok na tenkých stonkách a výrazne špicaté, dlhé, tenké listy.

Ostrice nájdeme rásť voľne v prírode, mnoho druhov je v strednej Európe pôvodných. Vďaka svojmu trsovitému tvaru sa zástupcovia ostríc dostali do hľadáčika šľachtiteľov, ktorí z nich vytvorili pôsobivé okrasné rastliny skvele sa hodiace do moderných záhrad.

Pestovanie ostrice v záhrade

Stanovište - vyberáme skôr polotieň, na slnku by tráva mohla rýchlo vysychať a žltnúť.

Pôda - ostrice preferujú vlhký a dobre priepustný substrát. Nie sú náročné na živiny ani na konkrétny typ pôdy, avšak ako pri každej rastline platí, že čím kvalitnejší substrát je, tým lepšie sa rastline darí.

Rozmnožovanie - ak si chcete záhon s ostricami rozšíriť, ideálnym obdobím je jeseň, kedy je možné trsy trávy vykopať, rozdeliť a vysadiť na iné stanovište. Ďalším spôsobom je pestovanie zo semien.

Nároky na pestovanie - ostrica je odolná, plne mrazuvzdorná rastlina (niektoré druhy sú na mráz citlivejšie), ktorá príliš starostlivosť nepotrebuje. Počas veľmi suchých dní ocenia zálievku, vysoké druhy môžeme zväzovať alebo zaplietať.

Aj vašu záhradu môžu skrášliť ostrice v rôznych farbách a veľkostiach. Vyberte si niektorý z obľúbených druhov na našom e-shope

Ostrica druhy

Tráva ostrica zahŕňa desiatky, ak nie stovky rôznych druhov. Uveďme si tie najobľúbenejšie, ktoré záhradníci aj pestovatelia s obľubou vysádzajú.

Ostrica Buchananova

Ostrica Buchananova (Carex buchananii) je stredne veľký druh dorastajúci do výšky 40 až 50 centimetrov. Rastie v košatých trsoch. Listy majú hnedohrdzavú farbu a kvety sa objavujú počas júna a júla. Na pestovanie tohto druhu je vhodné aj slnečné stanovište. Na zimu nemení farbu a netreba ju strihať, hodí sa však skôr do teplejších oblastí. Vhodná je mierne kyslá pôda, v záhonoch vedľa rododendronov a vresov sa jej bude dariť veľmi dobre.

Ostrica chocholatá

Carex comans, dorastá do výšky až 30 cm. Tvorí trsy dlhých úzkych listov. Farba listov môže byť rôzna - môže byť od svetlo zelenej až po jemne hnedú, záleží na zvolenej odrode. Listy zostávajú dekoratívne po celý rok. Kvitne od apríla do mája. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Bronze Perfection' alebo 'Amazon Mist'.

Ostrica japonská

Ostrica japonská, latinsky Carex morrowii, je vždyzelený druh kvitnúci od apríla do mája. Husté trsy obvykle dorastajú do výšky až 40 cm. Tento druh pôsobí veľmi dekoratívne a medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Ice Dance', 'Irish Green' alebo 'Variegata'.

Ostrica muskingumská

Ostrica muskingumenská (Carex muskingumensis) má veľmi tenké listy a tvorí hustý trs dorastajúci do výšky až 60 centimetrov. Najlepšie teda vynikne ako solitér alebo v modernom záhone, kde doplnia napríklad levanduľu či zakrpatené brezy. Na jar je vhodné trsy zostrihať.

Ostrica previsnutá

Ostrica previsnutá, latinsky ako Carex pendula, tvorí veľmi bohaté a vysoké trsy, nezriedka sa dorastajúce aj jedného metra. Tento druh sa stane dominantou záhonov, pestuje sa aj ako solitéra. Na zimu sa trsy trávy zväzujú či zaplietajú. Listy sú o niečo širšie ako u iných okrasných druhov, majú obvykle tmavo zelenú farbu a ich povrch môže byť lesklý.

Ďalšie vysádzané druhy okrasných ostríc

Medzi ďalšie druhy, s ktorými sa môžeme v okrasných záhradách stretnúť, patria napríklad:
ostrica Grayova (C. grayi Carey)
ostrica vysoká (C. elata)
ostrica žltá (C. flava)
ostrica horská (C. montana)
ostrica vtákonohá (C. ornithopoda)
ostrica tôňomilná (C. umbrosa)
ostrica sivá (C. flacca)

TIP: Nenašli ste pre okrasné trávy v záhrade miesto? Nechajte ich vyniknúť na terase či balkóne. Okrasné trávy v kvetináči sú krásnou prírodnou dekoráciou, ako ich pestovať, a ktoré druhy sa na to najlepšie hodia, vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Mať krásnu a zaujímavú záhradu môže mať naozaj každý. Niekto si pod týmto predstavuje čisté línie, krásny a udržiavaný trávnik s jedným solitérom a zakrpatenými ihličnanmi a niekto ovocný sad. Pre niekoho sú to trvalkové záhony a zaujímavé premenlivé okrasné kry, ktoré počas roka menia svoj vzhľad.

Použitím trvaliek však naozaj dokážete vytvoriť nádherné scenérie. Výborne sa kombinujú, sú variabilné farbou, tvarom, výškou, použitím, lákajú opeľovače a okrem toho, že sa dobre rozrastajú, sú podľa druhov vhodné na akékoľvek miesto. V tejto prvej sérii o trvalkách vám predstavíme tri trvalky, na slnečné stanovište, ktoré patria medzi zaujímavé a obľúbené medzi pestovateľmi.

Rudbekia pestovanie

Rudbekie, strapaté slniečka záhrad. Latinsky Rudbeckia, patrí medzi atraktívne a nenáročné trvalky pre slnkom zaliate záhony. Rod zahŕňa letničky, trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú rozkonárené alebo nerozkonárené stonky, listy s drsným povrchom. Kvetné úbory vyrastajú jednotlivo na dlhých stonkách. Kvitne od leta do jesenných mrazov.

Často majú žlté kvety s vypuklým terčom. Niektoré okvetné lupene majú aj farbu oranžovú, bordovú, červenú, tmavú, zelenú. Sú vhodné na rez. Najčastejšie sa pestujú v zmiešaných trvalkových záhonoch. Nižšie druhy v popredí, vysoké v pozadí.

Rudbekia druhy

Poznáme niekoľko druhov.

Rudbeckia hirta patrí u nás medzi krátko žijúce trvalky alebo skôr jednoročné druhy, ktoré sa však dobre vysemeňujú na záhone, teda sa tam môžu objaviť opakovane zo semien. Terč je tmavohnedý a okvetné lupene výrazné zlato, oranžovo, žíhané. Výška je podľa podmienok pestovania a lokality od 30-90 cm.

Rudbeckia ´Herbstsonnie´- dorastá do výšky až 2 metre, pozor teda na umiestnenie v záhone.

Rudbeckia fulgida výborne znáša aj sucho. Dorastá do výšky 90 cm  kvety sú veľké, žlté s vypuklým tmavým terčom.

Rudbeckia laciniata sa niekedy správa invazívne. Môže merať aj 2 m. Je to podzemkatá trvalka, rozrastajúca sa. No v trvalkových záhonoch lesného typu má svoje obľúbené miesto.

Rudbekie uprednostňujú priepustné, výživné pôdy, nie piesočnaté pôdy na priamom slnku. Pôda si musí vedieť vlahu udržať. Výborne sa kombinujú. Nevýhodou je, že ich často požierajú slimáky. Neprekážajú im ani drsné stonky a listy. Často nekontrolovaný porast zmizne rýchlo pred očami. Pozor teda na nové rastlinky v záhone.

Rudbekia strihanie

Trvalky sa môžu po odkvitnutí ponechať na záhone a ostrihať až na jar. Niektorí však odstrihávajú odkvitnuté súkvetia priebežne po odkvitnutí.

Rudbekia a pestovanie zo semien

Trvalky vysievame do studeného pareniska začiatkom jari. Po vyklíčení ich jednotíme a presadíme jednotlivo. Druhým spôsobom je delenie trsov na jeseň alebo na jar. Tento spôsob je rýchlejší.

Jednoročné druhy vysievame na jar pri teplote 16 stupňov.

Celú paletu trvaliek v tých najkrajších farbách si môžete prezrieť aj v našom e-shope

Kokarda pestovanie

Zaujímavou je aj ďalšia trvalka a to je kokarda, latinsky Gaillardia. Kvety tejto trvalky naozaj rozžiaria letné a jesenné záhony. Sú atraktívne farbou a kompaktnosťou. Sú žltej, červenej, bordovej farby alebo dvojfarebné.

Kokarda druhy

Existuje niekoľko desiatok druhov, u nás sa však pestujú dva Kokarda ostitá  a (Gaillardia aristata) a Kokarda veľkokvetá (Gaillardia grandiflora).

Kokarda ostitá (Gaillardia aristata) Hoci sú kvety naozaj jedinečné, patrí medzi krátkoveké trvalky. Znamená to, že na záhone zostáva bez delenia max 3-5 rokov. Dobre sa však rozširuje semenami a mladými rastlinkami. Kvitne už v prvom roku, kvety pripomínajú tvarom margarétky, sú však inak sfarbené. Kvitnú celé leto až do jesene.

´Granada´- kvetinové lupienky kultivaru Gaillardia aristata ´Granada´ sú zvláštne zafarbené tak, že polovica každého lupienku je smerom k stredu červená a smerom k okrajom žltá, čo dodáva rastline exotický vzhľad.

Kokarda veľkokvetá (Gaillardia grandiflora)

Kvety sú naozaj veľkolepé, dvojfarebné, červené so žltým alebo oranžovým okrajom.

Odroda ´Kobolt´ - je nízkeho vzrastu do 20 cm, kvety sú rovnako dvojfarebné. Stred je červený a okraje okvetných lístkov sú žlté. Kvitne až do mrazov.

Kríženec ´Burgunder´- má kvety vínovočervenej farby. Výška je 50-60 cm. Niekedy sa uvádza názov aj ´Burgundy´.

Kokardy vyžadujú priepustné, výživné a ľahké pôdy na priamom slnku. V zime neznášajú zimnú vlahu, množstvo snehu a preto sa občas stane, že na jar už nevyrašia.

Kokarda a pestovanie zo semien

Semená letničiek aj trvaliek sa vysievajú na jar pri 13-18 stupňoch, priamo do voľnej pôdy sa vysievajú koncom jari. Semená rastú veľmi dobre. Po vyklíčení sa jednotia. Trvalky kvitnú už v prvom roku. Odstrihávaním odkvitnutých súkvetí podporíte hustotu habitusu a nové listy. Udržiavate tak kompaktnosť rastliny.  Všetky kokardy sú výborné do letných kytíc. V záhone sa často uplatňujú medzi trvalka, pozor však na slimáky a slizniaky, ktoré ich tiež s obľubou konzumujú, hoci listy aj stonky sú drsné podobne ako u rudbekie.

Krásnoočko pestovanie

Treťou veľmi obľúbenou trvalkou je krásnoočko, kráska, latinsky Coreopsis.

Coreopsis – krásnoočko, kráska je veľkým rodom až 100 druhov, medzi ktorými sú letničky aj trvalky. Mnohé pochádzajú zo Severnej Ameriky a Mexika, kde na prériách rastú bežne ako tráva.

Majú protistojné, zelené, pomerne úzke listy. Sú to vzpriamené rastliny, niektoré drevnatejú. Kvitnú bohato, množstvo kvetom prevažne žltej farby. Kvety lákajú včely a iné opeľovače. Sú vhodné do kytíc, aranžmánov a rez.

Vyžadujú rovnaké podmienky  ako predchádzajúce druhy. Priepustnú, výživnú pôdy, veľa slnka a primeranú vlahu. Sú mrazuvzdorné. Rýchlo sa rozširujú do okolia semenami a v druhom roku Vás na záhone dokážu prekvapiť nové mladé sadenice. Vysoké druhy potrebujú oporu. Odstrihávaním odkvitnutých súkvetí podporíte remontantné kvitnutie až do mrazov.

Krásnoočko druhy

Coreopsis grandiflora – Kráska veľkoúborová je dominantou každého kvitnúceho záhona. Najmä kultivary  ´Early Sunrise´, ´Sunray´, obe majú žlté, akoby plné súkvetia. Výška rastliny je cca 40-70 cm.

C. verticillata – táto kráska sa vyznačuje svojim hustým vzhľadom a drobnejšími kvetmi. Listy sú akoby kôprovité. ´Grandiflora´- má tmavožlté kvety, ´Moonbeam´- má citrónovo žlté úbory, ´Zagreb´- zlatožlté úbory a výborne toleruje sucho.

C. lanceolata- kráska kopijolistá, dosahuje výšku cca do 40 cm. Zaujímavé sú kultivary: ´Sonnenkind´ - má zlatožlté súkvetia, ´Sterntaler´ - má žlté úbory s hnedým stredom.

Kultivar ´Limerock Ruby, patrí medzi novšie odrody a kvety sú bordovo červené. Výška je 30-40 cm. Pri pestovaní pozor na zimnú vlahu.

Coreopsis rosea – Kráska ružová a kultivar ´American Dream´sa Vám určite zapáči. Kvety sú drobné, ružové.  

Tieto trvalky si určite obľúbite, pre ich variabilnosť a použitie. Sú nenáročné na pestovanie a svojimi nevšednými kvetmi a farebnosťou pri vhodných kombináciách Vás budú tešiť až do jesene.

TIP: Ak vám to priestor dovolí, za trvalky môžete vysadiť napríklad okrasné kríky. Jedným z nich je aj cezmínia a viac o jej pestovaní sa dočítate v našom článku.

Inšpirujte sa aj druhou časťou nášho miniseriálu o najkrajších trvalkách, kde vám predstavíme flox, monardu a ľaliovku.

Orech kráľovský, niekedy tiež ako orech vlašský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom z čeľade orechovitých. Tvar koruny závisí predovšetkým od toho, či sa jedná o šľachtenú odrodu či divý orech, dorastať môže až 50 metrov na výšku.

Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Ďalej sa strom využíva na získavanie kvalitného dreva či ako medonosná a tieniaca rastlina do záhrady.

Pestovanie orechov

Stanovište - orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry.
Pôda - vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá.
Zálievka - substrát by mal byť neustále vlhký. Vyrastený strom si s tým poradí sám, mladý stromček po výsadbe však musíme pravidelne zalievať, aby zapustil korene.

Druhy orechov

Orech kráľovský (Juglans regia)

tomuto druhu sa primárne venujeme v našom článku. Ide totiž o najrozšírenejší druh u nás. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Listy orecha kráľovského sú nepárne a zložené z 5 až 9 jednotlivých lístkov.

Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Veľmi obľúbené je tiež drevo orecha, ktoré sa používa na výrobu nábytku a vyznačuje sa vysokou kvalitou a tvrdosťou.

Medzi ďalších zástupcov tohto druhu patrí napríklad:

Orech čierny (Juglans nigra)
Orech drobnoplodý (Juglans microcarpa)
Orech japonský (Juglans ailantifolia)
Orech mandžuský (Juglans mandshurica)
Orech popolavý (Juglans cinerea)

Zdravotné benefity orecha

Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz. Využíva sa aj ako účinné preháňadlo.

Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II. typu a podporujú zdravý spánok.

Vypestujte si zdravé a chutné orechy na vlastnej záhrade. Potrebovať k tomu budete iba vhodné miesto a kvalitné sadenice orecha, ktoré si môžete vybrať aj z našej ponuky.

Ako zasadiť orech

Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Pokiaľ sú zhoršené pôdne podmienky, vystelieme jamu na dne ešte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom.

Sadenie orecha z plodu

Ako vypestovať orech z orecha? Je to pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý má často neistý výsledok. Pokiaľ sa aj napriek tomu chcete do pestovania týmto spôsobom pustiť, pripravte si neolúpané orechy. Tie namočíme do vody a potom odstránime dužinatý obal. Následne je nutné udržať orechy cez zimu v chlade. Ideálne je umiestniť ich do mrazničky. Na jar potom necháme orechy vyklíčiť vo vrstve zeminy, rašeliny a piesku - tento substrát ešte prekryjeme mulčom, aby sme udržali optimálnu vlhkosť aj teplotu.

Sadenie orecha

Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Dostupné bývajú malé stromčeky s výškou 50 centimetrov i urastenejšie kusy s výškou 150 centimetrov.

Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Nevýhodou je, že potrebujú oveľa väčšiu jamu a výsadba orecha je tak fyzicky náročnejšia.

Kedy zasadiť orech

Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pôda by ešte (alebo už) nemala byť zamrznutá.

Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Koreňový systém udržíme v teple mulčovaním a korunu môžete obaliť netkanou textíliou.

Ako rýchlo rastie orech

Orechy rastú pomerne pomaly. Ročné príbytky sú závislé od podmienok, v ktorých rastlinu pestujeme. Za nedostatku vody nemusia na stromčeku vyrašiť nové vetvy pokojne po celý rok. V prvých rokoch aj stromček rastie nepravidelne.

Udáva sa však, že priemerný prírastok pri dobrej starostlivosti je asi 20 centimetrov za rok. Od 10 roku veku sa rast ustáli a zrýchli, v tejto chvíli môžeme čakať, že bude strom každým rokom o 50 až 100 centimetrov vyšší, kým sa rast nezastaví na 40 až 50 metroch (u „zakrpatených“ odrôd je to samozrejme menej).

Kedy začne orech plodiť

Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe. Dnes sa už však stretneme s odrodami, ktoré plodia veľmi skoro, a to aj 4 roky od výsadby.

Rez orecha

Kedy prerezať orech? Tieto stromy spravidla rez príliš nevyžadujú. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. Počas života stromu potom odstraňujeme aj choré či suché vetvy, aby sme predchádzali napadnutiu chorobami a škodcami.

U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.

TIP: Medzi ďalšie tradičné ovocie do záhrady patria napríklad marhule, slivky, hrušky či jablká. Nie všetky druhy však možno pestovať vo vyšších polohách. Jablone do chladných oblastí sú najlepšou voľbou. Ktoré odrody vybrať vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Georgína, latinsky Dahlia, patrí do čeľade astrovitých a je stálicou v našich záhradách. Tento rod zahŕňa okolo 40 konkrétnych druhov a nespočetné množstvo odrôd a farebných variácií.

Georgíny pochádzajú z južnej Ameriky, kde je dodnes väčšina druhov doma. U nás sa najčastejšie stretávame s georgínou kráľovskou (Dahlia imperialis) a georgínou záhradnou (Dahlia pinnata).

Dahlie sa využívajú ako okrasné rastliny. Vysádzajú sa do kvitnúcich záhonov, do kvetináčov a používajú sa aj do rezaných kvetinových väzieb. Pestovanie georgín nie je náročné, potrebujú však starostlivosť a optimálne podmienky na život.

Dahlia pestovanie

Stanovište - georgíny vysádzame na plne slnečné stanovište, ktoré je chránené pred vetrom.

Pôda - vhodný je hlinitý a humózny substrát.

Závlaha - zeminu udržujeme stále mierne vlhkú. Pri pestovaní georgín v kvetináči dopĺňame vodu pravidelne a dáme pozor na prelievanie.

Výživa - v jesenných mesiacoch je do záhona vhodné zapraviť maštaľný hnoj či kompost. Na jar potom doplníme výživu klasickým hnojivom pre kvitnúce rastliny, ktoré môžeme aplikovať so zálievkou.

Hľuzy georgín

Georgíny je možné pestovať z odrezkov aj semienok, avšak ak sa rozhodnete pre pestovanie georgín, najčastejšie siahnete po hľuzách. Tie môžete buď zakúpiť alebo získať z rastlín z predchádzajúceho roka. Hľuzy zberáme vtedy, keď zmrzne nadzemná časť rastliny - v tejto chvíli ich opatrne vyberieme zo zeme, odstránime z nich zeminu a nečistoty, stonku odstrihneme a skladujeme ich pri 5 až 8 stupňoch. Potrebujú relatívne vysokú vlhkosť, preto je vhodné ich ukladať do rašeliny.

Ak si chcete tento rok tieto krásne kvety vysadiť do záhonov, je najvyšší čas si predpestovať sadenice. hľuzy georgín nájdete aj v našom e-shope

Kedy sadiť georgíny

Georgíny sú extrémne citlivé na mráz. Stačí, aby sa ochladilo na 0 °C a rastliny sa môžu nenávratne poškodiť. Hľuzy pred výsadbou namáčame cez noc do vody. Ak chcete mať v záhone náskok, môžete si ich nechať naklíčiť v interiéri. Než ich ale premiestnite von, myslite na postupné otužovanie.

Ako sadiť georgíny

Hľuzy ukladáme do zeme naklíčenými očkami nahor, približne 5 centimetrov pod povrch. Následne ich prekryjeme zeminou a pravidelne zalievame. Ak vysádzame vysoké odrody, nezabudneme umiestniť do záhonov aj oporu.

Georgíny bohato vetvia, preto jednotlivé hľuzy vysádzame v rozmedzí 40 až 60 centimetrov.

Ako sme si už uviedli vyššie, výsadba georgín je závislá od mrazov. Aby sme kvety neohrozili, je dobré hľuzy či sadenice vysadiť najskôr na konci apríla, ideálne až po troch zamrznutých, teda v polovici mája.

Georgíny v črepníku

Ako pestovať georgíny v kvetináči? Od pestovania v záhonoch sa to príliš nelíši. Opäť platí, že použijeme kvalitný hlinitý substrát zmiešaný s kompostom. Následne ukladáme namočené hľuzy očkami nahor. Nezabúdame na pravidelnú zálievku, môžeme využiť aj samozavlažovacie hrantíky.

Aj pri pestovaní v nádobách dodržíme rozostup hľúz 40 centimetrov. Používajú sa aj kompaktnejšie odrody. Kvetináče umiestnime na slnečné a teplé miesto do závetria.

Georgíny prezimovanie

Zazimovanie georgín je každoročný proces, vďaka ktorému môžete z daných hľúz na jar vypestovať nové rastliny.
Na jeseň najskôr počkáme, kým nadzemná časť rastliny zamrzne. Následne ju odstránime a vyberieme všetky hľuzy zo zeme. Očistíme ich, usušíme a uložíme na tmavé a chladné miesto (teplota by nemala byť vyššia ako 8 stupňov). Hľuzy na zimu ukladáme buď do rašeliny alebo do piesku, aby si udržali optimálnu vlhkosť.

TIP: Georgíny sú krásne kvety, ktoré v záhrade vyniknú aj doplnia už vysadené druhy. S ich pomocou môžete vytvoriť farebný záhon cibuľovín, ktorý pokvitne od jari až do jesene.

Dula a dulovec sú veľmi podobné názvy, ktoré označujú odlišné rastliny alebo ich časti. O týchto rozdieloch, ale aj o tom, ako na pestovanie dule a dulovca sa bližšie rozpíšeme v nasledujúcich riadkoch.

Čo je dula?

Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Duly sa dnes pestujú pomerne vzácne, v záhradách a sadoch ich často nenájdeme, predtým bolo toto ovocie bežnejšie.

Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Majú zaujímavý tvar a počas jari rozkvitajú plnými ružovými kvetmi, ktoré do záhrady lákajú opeľovače.

Dula plod

Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. V ľudovom názvosloví sa plodom hovorí aj "Venušine jablká".

Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené.

Kvet dule

Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Dule sú samoopelivé.

Spracovanie plodov dule

Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka. Pokiaľ necháte plody na stromoch prejsť mrazom, zosladnú a je možné ich konzumovať aj surové.

Dula pestovanie

Pestovanie dule je ľahké, jedná sa o nenáročné stromčeky či kríky, pri ktorých je potrebné dodržať isté pravidlá najmä pri výsadbe.

Stanovište - dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Vhodné je slnečné stanovište, nevadí ani polotieň.

Závlaha - po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Mladým stromčekom s nedostatočne rozvinutým koreňovým systémom dopĺňame vodu aj v ďalších rokoch, najmä pri extrémne suchom počasí.

Výživa - pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Vhodné však je pred výsadbou vystlať dno jamy kompostom.

Dula strom

Aby vznikol z rastliny klasický strom s mohutnejším kmeňom, treba ju k tomu od začiatku smerovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Kmeň dule je silný asi ako u jabloní či hrušiek a nie príliš vysoký. Výrazná je skôr koruna, ktorá sa rozrastá až päť metrov do šírky.

Dula ker

Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov. Čo sa týka rezu, na konkrétnych „pravidlách“ sa nezhodnú ani odborníci. Niektorí pestovatelia preferujú radikálny rez a vetvy kríkov (či stromov) zrezávajú až o polovicu každý rok. Iný preferujú iba rez výchovný a pestovatelia, ktorí chcú dule ako ker, neprerezávajú až do prvých plodov.

Dula odrody

'Vranja' - má plody väčšie, skôr hruškovitého tvaru
'Ronda' - plody sú súmerne okrúhle a pripomínajú viac jablká, majú žltú farbu
'Leskovač' - plody sú skôr zelenkasté, okrúhle
'Portugal' - tvar je nepravidelný, mierne podlhovastý, farba plodov žltá
‘Pinterowa’ - hruškovitý tvar, plody sú veľké a žlté

Toto nezvyčajné ovocie sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade. Vyberte si niektorú z odrôd v našom e-shope a vypestujte si vlastné chutné a zdravé duly

Čo je to dulovec?

Aj keď je názov rastliny veľmi podobný, jedná sa o dva úplne odlišné druhy. Dulovec, latinsky Chaenomeles, je okrasný ker, ktorý často nájdeme v parkoch, v mestách či v okrasných záhradách.

Medzi najobľúbenejšie druhy tohto rodu patrí napríklad dulovec japonský so svojimi výrazne ružovými až červenými kvetmi.

Po odkvitnutí dulovce tvoria plody - malé malvice podobné plodom dule.

Dulovec pestovanie

S pestovaním je to obdobné ako pri duliach. Aj dulovce potrebujú slnečné stanovište, dobre priepustné hlinité pôdy a dostatok vlahy najmä po výsadbe.

Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Dulovce sa najčastejšie pestujú ako solitéry či v kríkových výsadbách, zriedka sa stávajú súčasťou kvitnúcich živých plotov.

Dulovec plody

Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné. Ak by sme chceli plody dulovca jesť, treba ich pred konzumáciou tepelne spracovať.

TIP: Ak hľadáte ďalšie zaujímavé rastliny do záhrady, ktoré vás potešia chutnými a veľmi zdravými plodmi, vyskúšajte napríklad figy. Ako úspešne pestovať figovník vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Má tenké a vzpriamené vetvy pokryté drobnými chĺpkami, tenké listy a biele kvety usporiadané v latách, ktoré po odkvitnutí nahrádzajú čierne bobuľovité plody.

Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry. V nasledujúcom článku si uvedieme, aké podmienky na pestovanie ker potrebuje, ako ho strihať a ako na výsadbu vtáčieho zobu.

Pestovanie vtáčieho zobu

Stanovište - nie je náročný, vyhovuje mu takmer každý typ pôdy, rásť môže na plnom slnku aj v polotieni.

Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia. Živý plot ale väčšinou vie s vlhkosťou hospodáriť sám.

Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie. Počas života ale žiadne výrazné prihnojovanie nepotrebuje.

Vtáčí zob druhy

Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Počas leta sa na kríku objavujú biele kvety, ktoré striedajú čierne bobule poskytujúce potravu pre vtáctvo.

Vtáčí zob neopadavý

Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje. Kvety aj plody sú veľmi podobné ako u vtáčieho zobu obyčajného.

Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Vtáčí zob nielen na živé ploty, ale aj na pestovanie v podobe solitérov, nájdete na našom e-shope

Živý plot z vtáčieho zobu

Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vytvára hustý nepriestupný porast, ktorý dobre odoláva nárazom vetra.

Ako sadiť vtáčí zob

Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Vzrastejšie sadenice však nie je problém vysádzať ani od septembra do novembra, pričom sa odporúča chrániť korene mulčom.

Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Pokiaľ máte v pláne vysádzať vo viacerých radoch, potrebujete päť rastlín na bežný meter.

Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu. Nezabudnite kopať jamy dostatočne ďaleko od plotu, aby ste mali v budúcnosti dostatok miesta na manipuláciu pri strihaní kríkov.

Kedy strihať vtáčí zob

Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. Ďalšie skrátenie prichádza približne v novembri, kedy opäť výhony zrežeme – tentoraz všetky do rovnakej výšky, ktorý by mala činiť asi jeden meter.

V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie.
Kedy teda strihať vtáčí zob? Ideálna doba je koniec jari a koniec jesene.

Ako rýchlo rastie vtáčí zob

Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriestupný živý plot. Nezabudnite však, že rýchlosť rastu a kvalitu porastu určuje aj pravidelnosť strihania vtáčieho zobu, dostatočne výživná pôda aj slnečné stanovište.

Vtáčí zob v zime

Kríky nie sú plne mrazuvzdorné, no zimu zvládnu. Pokiaľ bývate v oblastiach, kde počas zimných mesiacov klesá ortuť na teplomere veľmi nízko, vysaďte kríky radšej na jar, aby stihli dobre zakoreniť. Tenké vetvy vtáčieho zobu sa môžu pod vrstvou snehu ohýbať a polámať. To sa ale deje skôr pri solitérnej výsadbe, pri živých plotoch len minimálne.

Vtáčí zob plody

Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča.

TIP: Kvety vtáčieho zobu majú biely až vanilkový odtieň, sú teda jemnejšie a nenápadnejšie. Pokiaľ však dávate v záhrade prednosť živým farbám, vysaďte si kvitnúci živý plot. Aké druhy sú najlepšie vám poradíme v predchádzajúcom článku.

Určite už viete, že opeľovače sú pre záhradu prospešné a vďaka nim máme plody a obilie. Vo všeobecnosti sa vždy hovorí len o včelách. No v prírode sa vyskytujú aj iné opeľovače, ktoré môžete do záhrady prilákať správnou výsadbou a druhovým zložením.

Včela alebo čmeliak?

Chov včiel je náročná činnosť. Vyžaduje dennú starostlivosť, kontrolu, prikrmovanie, ošetrenie, a mať poznatky a vedomosti o včelách. Nie každý si ich vie a môže dovoliť, nie po finančnej stránke, ale najmä po tej časovej a vedomostnej.

Chov čmeliakov je o niečo jednoduchší a zastávajú rovnakú prácu a funkciu ako majú včely. S tým, že vedľajší produkt nie je med. Dokonca v mnohých prípadoch sú aktívnejšie a vhodnejšie. Vedeli ste, že čmeliaky opeľujú aj počas dažďa? Nakoľko sú väčšie a ťažšie nemajú problém ani vo veternejšom počasí, dokonca v chladnejšom dni. Vylietavajú od 8 stupňov a to je vhodné najmä pre opeľovanie na jar kvitnúcich ovocných drevín, za chladného a daždivého počasie, kedy by ste včely márne čakali. Mnohé rastliny majú kvety, ktoré vedia opeliť len čmeliaky.

Domček pre čmeliaky

Momentálne sú na trhu rôzne spoločnosti, ktoré Vám domček / box so čmeliakmi doručí priamo domov. Sú vhodné pre opeľovanie v skleníkoch, fóliovníkoch, v zimných záhradách, ale aj vonku v sadoch a záhradách. Dokážete si vybrať kolóniu s kráľovnou aj bez, dokonca obdržíte aj cukrový roztok.

Veríme, že tento box, nebude len jednoročnou záležitosťou a vytvoríte im vhodné podmienky na to, aby u vás zostali a ubytovali sa.

Podmienkou je správne uloženie boxu alebo prípravu nového bývania. Dbajte na výškové uloženie, aby ich nenapadli hraboše, mačky a mravce, a hlavne im doprajte správne rastliny pre opeľovanie, s dostatkom peľu a nektáru.

Čmeliaky milujú levandule, ovocné dreviny ako jablone a hrušky, ďatelinu. Na poraste zostávajú dlho a za minútu navštívia viac kvetov ako včely. Napriek svojej hmotnosti a veľkosti sú naozaj výkonné. Nasadiť ich do skleníka či záhrady musíte pred kvitnutím cca 7 dní.

No aj bez zakúpeného boxu vo vidieckom prostredí vďaka trvalkám a množstvu ovocných stromov dokážete udržať množstvo čmeliakov. Výhodou je aj to, že nebodajú tak často ako včely. Sú mierumilovnejšie. Teda samčeky nebodajú vôbec, tie vylietavajú až v júli, samičky lietajú od mája bežne v prírode a dokážu Vás pichnúť a ucítite to ako pichnutie osou.

Čmeliaky majú hryzacie ústrojenstvo, k ťažko dostupným kvetom sa prehryzú a zároveň ho opelia. Preto včely nenavštevujú najmä dlhé a úzke kvetenstvá, lebo majú jazyk a týmto malým jazýčkom sa včely nedostanú k nektáru a peľu. Čmeliaky preto nutne potrebujeme.

Ďalšia odlišnosť a trochu krutosť je, že trúdy (samec) a neoplodnené robotnice (samice) zimu neprežijú. Prežijú len oplodnené samičky, ktoré sa na jar zobudia ako mladé kráľovné, ktoré založia svoju vlastnú novú kolóniu.

Presvedčili sme Vás, že čmeliaky zohrávajú v sadoch a záhradách dôležitú úlohu? Myslím, že áno. Vysaďte si dostatok levandule, šalvie, rebríčky a krásky. My sme to vyskúšali tiež a naše čmeliaky opeľujú v skleníku zeleninu aj jahody, mnohé citrusy, maliny a okrasné dreviny.

TIP: Ak chcete aby vaša záhrada doslova žila užitočným hmyzom, prečítajte si náš článok o tom ako prilákať opeľovače do záhrady. A možno sa vám príde vhod aj pár rád pri zakladaní trvalkového záhonu.