Úžitková záhrada

Vedeli ste, že odpad vznikajúci pri príprave kávy nemusíte vždy vyhadzovať? Svoje uplatnenie totiž môže nájsť ako hnojivo na záhradu. Kávová usadenina obsahuje veľké množstvo živín, ktoré vaše záhony môžu oceniť. Poďme sa pozrieť na to, aké sú výhody a nevýhody hnojenia kávovou usadeninou a pre aké rastliny ho možno použiť.

Pozor na to, akú kávovú usadeninu používate

Kávová usadenina, ktorú budete využívať ako hnojivo, môže obsahovať iba zvyšky kávy a vody. Zvyšky s obsahom cukru, smotany, mlieka do kávy a podobných zložiek nepoužívajte a radšej ich vyhoďte.

Rastliny, ktoré znášajú kávové usadeniny

Zatiaľ čo pri niektorých rastlinách s kávovou usadeninou neurobíte chybu, niektorým môžete naopak uškodiť. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, kedy má zmysel kávový soc používať a prečo.

Káva ako hnojivo na paradajky

Kávovou usadeninou môžete podporiť zdravý rast vašich paradajok. Obsiahnutý dusík sa zaslúži o podporu rastu silných a zdravých listov. Na druhú stranu, pokiaľ kávové usadeniny použijete príliš, môžete spomaliť kvitnutie a tvorbu plodov. Rovnako si dajte pozor na to, že príliš veľké množstvo kávy v pôde môže pôdu nadmerne okysliť, čo paradajkám neprospieva.

Kávová usadenina pre izbové kvety

Kávová usadenina nachádza najväčšie uplatnenie pri hnojení izbových rastlín. Vďaka svojmu pH totiž pomerne dobre zabíja prípadnú burinu, baktérie a huby. Skvele sa hodí napríklad pre africké fialky, kvitnúci kaktus či vianočnú ružu. Toto hnojivo je možné použiť aj pre azalky, hortenzie, dracény alebo kamélie.

A za prídavok sócu do pôdy vám poďakujú aj orchidey. Kávová usadenina na ne pôsobí pozitívne, pretože orchidey potrebujú veľké množstvo draslíka v pôde. Toto hnojivo zároveň pomáha stimulovať kvitnutie. Prídavok kávy do kvetináča tak môže byť veľmi prospešný.

Káva ako hnojivo na jahody

Kávovou usadeninou rozhodne neublížite ani jahodám, samozrejme v rozumnom množstve. S jej pomocou prevzdušníte pôdu a zlepšíte zadržiavanie vlhkosti. Navyše môže pomáhať proti slimákom a mravcom, ktorí môžu práve jahody napádať.

Kávová usadenina na muškáty

Pri použití kávovej usadeniny na muškáty podporíte rast listov a ich zdravú zelenú farbu. Dajte si ale pozor na to, aby ste to neprehnali s množstvom. Kávová usadenina mierne okysľuje pôdu a príliš kyslá pôda nemusí byť pre muškáty ideálna. Rovnako tak nadmiera dusíka v pôde môže spomaliť kvitnutie tejto obľúbenej rastliny. Kávovú usadeninu preto používajte skôr striedmo a ideálne v kombinácii s inými hnojivami.

Kávová usadenina v záhrade

Doslova zázračne môže kávová usadenina pôsobiť na váš trávnik na záhrade. Sadlinu je vhodné nechať dôkladne preschnúť, aby nechytala pleseň. Potom ju rozdrvte a rozhoďte po trávniku. Kávovú usadeninu na záhrade je možné použiť aj ako mulčovací materiál, ktorý dokáže zamedziť rastu buriny a pomáha udržať vlhkosť pôdy. Záhradkári oceňujú aj fakt, že kávová usadenina prirodzenou cestou odpudzuje mačky, ktoré tak radšej svoju potrebu vykonajú inde a nebudú vám dokonalý trávnik kaziť.

Kávová usadenina proti mravcom

Kávu možno použiť aj na odpudenie mravcov. Stačí trochu sócu nasypať do misky. Túto pascu potom nastražte k miestu, kde sa mravce často zhromažďujú. Okrem toho ju môžete priamo nasypať na jednotlivé cestičky alebo ju rozmiestniť okolo kvetináčov a záhonov. Pokiaľ navyše kávovú usadeninu zmiešate s citrónovou šťavou alebo škoricou, získate ešte účinnejšiu zbraň.

Klady a zápory kávovej usadeniny v pôde

Kávová usadenina pre kvety obsahuje tri hlavné živiny, a to dusík, draslík a fosfor. Okrem toho tu nájdeme aj niektoré dôležité minerály, ako horčík, vápnik a meď.

Kávovú usadeninu je možné v záhrade využiť niekoľkými spôsobmi:

- priame hnojenie: v tomto prípade je potrebné usušenú kávovú usadeninu rozdeliť okolo rastlín a zapracovať ju do pôdy. Prípadne si môžete vytvoriť tekuté hnojivo, kedy usadeninu zmiešate s vodou v pomere 1:5 a necháte zhruba jeden až dva týždne odstáť.

- mulčovanie: kávová usadenina môže slúžiť ako perfektný mulč, ktorý pomôže udržať pôdu vlhkú a zabráni rastu buriny. Pokiaľ sa pre mulčovanie rozhodnete, stačí usadeninu v tenkej vrstve nasypať okolo rastlín.

- kompostovanie: kávovú usadeninu je možné premiešať s kompostom. Soc môže urýchliť rozklad organického materiálu.

Kávový soc so sebou prirodzene prináša určité výhody a nevýhody. Obsahuje rôzne zložky, ktoré môžu odlišne pôsobiť na jednotlivé rastliny. Kávová usadenina je bohatá na organické látky, ako sú najmä polysacharidy, lignín, bielkoviny a tuky. Tie sú dôležité pre zlepšenie štruktúry pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu a živiny.

Obsahuje antioxidanty a vitamíny, ktoré sú dôležité pre správny rast, vývoj a metabolizmus rastlín. Oleje v kávovej usadenine môžu pomôcť zlepšiť štruktúru pôdy. Rovnako sa jedná o prirodzený zdroj dusíka, ktorý je nevyhnutný pre rast a vývoj rastlín, tvorbu proteínov, enzýmov a chlorofylu.

Na druhú stranu ale kávová usadenina obsahuje zvyšky kofeínu. Ten môže mať na rastliny rôzne účinky, pozitívne aj negatívne. Nízke koncentrácie kofeínu môžu stimulovať rast, avšak vyššie koncentrácie môžu brzdiť klíčenie semien alebo byť pre rastliny toxické. Kávová usadenina môže obsahovať zvyšky pesticídov a iných chemikálií, ktoré sa používajú pri pestovaní kávy. Preto sa oplatí používať kvalitnú bio kávu, ktorá bola ošetrená v režime ekologického poľnohospodárstva.

TIP: Zasaďte si vo svojej záhrade citrónový muškát, ktorý vonia aj chráni pred obťažujúcim lietavým hmyzom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. U nás jakon zatiaľ nie je tak rozšírený, ale je to veľká škoda. Táto chuťovo veľmi zaujímavá zelenina si ľahko získa vaše srdce. Navyše je pestovanie jednoduché a v mnohom pripomína pestovanie klasických zemiakov. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, čo jakon je a aké podmienky mu zaistiť.

Čo je jakon

Jakon (Smallanthus sonchifolius) je vytrvalá rastlina z čeľade hviezdicovitých. Prirodzene sa vyskytuje v dažďových lesoch Peru a Bolívie v nadmorských výškach od 1 000 do 3 770 metrov.

Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj. Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami.

Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina. Nad týmito hľúzami rastlina tvorí hľúzy stonkové (čiže kaudexy), ktoré jej slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Používajú sa ako sadivo a na konzumáciu vhodné nie sú.

Zaobstarajte si sadenice jakonu v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania. Poradia si s ním aj začiatočníci

Ako chutí jakon

Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľuzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám.

Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Ich prednosťou je vysoký obsah vlákniny, draslíka, železa, vápnika, fosforu a enzýmov.

Ako jakon usušiť

Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky. Jednotlivé hľuzy najemno nakrájajte a sušte ich v sušičke alebo rúre.

Pestovanie Yakonu

Jakon si môžete v našich podmienkach vyskúšať vypestovať aj vy. Pamätajte, že rastline vyhovuje slnečné stanovište. Na svoj rast tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú.

Jakon na predaj má podobu sadeníc. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Rastliny vysádzajte asi 40 cm od seba, aby mala každá rastlina dostatok priestoru na svoj rast.

Kedy vysadiť jakon

Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Teda nezabudnite kypriť a ohŕňať riadky.

Jakon mrazuvzdornosť

Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.

Teraz už viete nielen to, kde kúpiť yakon, ale aj aké podmienky mu dopriať a čím podporiť jeho zdravý rast. Neváhajte a vyskúšajte túto superpotravinu aj vy.

TIP: Okrem jakonu sa môžete pustiť do výsadby ďalšej chutnej, tentokrát tradičnej zeleniny. Zistite napríklad, ako vypestovať chutný hrášok.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Zistite, na čo si dať pozor a ako správne vykonávať rez, aby sa vám egreš odvďačil krásnym a zdravým rastom.

Charakteristika egrešov

Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Zatiaľ čo predtým sa jednalo o planý ker so zelenými plodmi, v súčasnosti je väčšina egrešov vyšľachtených tak, aby boli plody nielen zelené, ale aj biele alebo červené.

Egreše druhy

Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi.

Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu.

Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.

Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Dobre rastúcou odrodou je potom beztŕňový variant ´Pax®´ s pravidelnou a spravidla veľmi bohatou odrodou.

Veľkoplodý egreš

Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Výbornú chuť veľkých plodov ale ponúkne aj odroda skorého až stredne skorého egreša - 'Karát´.

Egreš bez tŕňov

Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť. Má stredne veľké až veľké plody jasne červenej farby.

Vyberte si chutné odrody egrešov, pustite sa do ich pestovania a tešte sa z bohatej úrody

Egreše pestovanie

Pestovanie egrešov sa v prvom rade odvíja od toho, či chcete kríkový, alebo stromčekový egreš.

Egreše ker

Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Aby kríčkový egreš nebol náchylný na plesne, pamätajte tiež na nutnosť počas leta odstraňovať všetky nové mladé výhony.

Stromčekový egreš

Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.

V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. A ako hlboko vysádzať egreše? Jednoducho tak, aby boli všetky korene a zhruba 5 cm kmienku pod zemou.

Kedy vysádzať egreše

Ak vás táto plodina zaujala, určite budete riešiť, kedy zasadiť egreše. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Takto zasadená rastlina bude mať dostatok času na to, aby stihla pred začiatkom zimy zakoreniť.

Druhou možnosťou je výsadba egrešov na jar, avšak vždy pred začiatkom vegetačného obdobia.

Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Kontajnerované druhy je možné vysadiť počas celého roka, okrem trvalého zamrznutia pôdy a nezáleží či sa jedná o stromček alebo ker.

Strihanie egrešov

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. A kedy sa strihajú egreše? U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.

Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. Pri zasadení na jar je možné tento krok vykonať ihneď, v prípade jesennej výsadby počkajte až na teplejšie obdobie a vykonajte jarný rez egrešov.

Ako strihať egreše

U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.

Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Po štyroch až šiestich rokoch od výsadby môžete pristúpiť k omladzovaciemu rezu, pri ktorom sa základné vetvy ponechajú na dĺžku ôsmich až desiatich očiek, bočné potom na dve až štyri očká.

Rez egrešov

Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.

TIP: Skúste okrem egrešu vypestovať aj ďalšie zaujímavé plodiny. Zistite napríklad, ako pestovať menej známu aróniu. Toto ovocie je plné vitamínov a antioxidantov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tropická juka premení priestor u vás doma aj v záhrade. Táto rastlina si vaše srdce jednoznačne získa vďaka krásnemu vzhľadu a nenáročnému pestovaniu. Zistite, aký druh sa v slovenských záhradách teší najväčšej popularite a aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila svojim bezproblémovým rastom.

Charakteristika juky

Pestovanie juky v posledných rokoch získava na popularite. Ide o izbovú rastlinu, ktorá miluje teplo. Na prvý pohľad si určite obľúbite jej exotický vzhľad, ktorý pripomína palmu. Juka pochádza z južných častí Ameriky a Mexika. Má podobu menšieho stromčeka, z ktorého kmienka vyrastá jeden alebo viac trsov dlhých, úzkych a zelených listov. Kvitnúca juka potom krásne ozdobí vašu záhradu či iný priestor.

Juka druhy

Všeobecne existuje mnoho druhov juky. Niektoré z nich sú pritom prirodzene lepšie adaptované na špecifické klimatické podmienky ako iné. Pred výberom konkrétneho druhu juky si preto premyslite, či sa jedná o vhodnú voľbu práve do vašich podmienok. V našich záhradách sa najčastejšie stretnete s jukou vláknitou.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice juky. Vyberte si vhodný kultivar a pustite sa do jeho pestovania aj vy

Juka vláknitá

Juka vláknitá (latinsky Yucca filamentosa) je druh, ktorý pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Charakteristickou vlastnosťou sú mečovité listy, ktoré sú dlhé a široké. Tuhé zelené listy pritom majú biele či krémové vlákna tiahnuce sa okolo ich okrajov. Na konci dlhých stoniek sa objavujú súkvetia s nádhernými bielymi alebo krémovými kvetmi.

Ak sa rozhodnete pre pestovanie juky vonku, vyberte jej slnečné až polotienisté stanovište. Z hľadiska pôdy vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, ktorá môže byť piesočnatá a pokojne aj chudobná na živiny. Juka vláknitá dobre odoláva suchu a častú zálievku nevyžaduje.

Juka vláknitá a jedovatosť

Kvety juky bývajú v Amerike využívané a stáva sa z nich obľúbená pochúťka. Okvetné lístky svojou chuťou pripomínajú špargľu a bývajú pridávané napríklad do zeleninových šalátov. Niekedy sa tiež obaľujú v cestíčku, usmažia sa a na záver sa pocukrujú.

Iná situácia však nastáva v otázke toho, či je juka jedovatá pre mačky a psy. Odpoveď totiž znie áno. Juka obsahuje rovnako ako napríklad aloe vera či dracena saponíny. Po požití sa u zvieraťa môže objaviť slinenie, zvracanie, hnačka a apatia.

Juka obrovská

Juka obrovská (Yucca elephantipes) býva niekedy prezývaná ako slonia noha. Ide o pomerne veľký sukulentný druh, ktorý sa často pestuje ako izbová rastlina. Na vonkajšom stanovišti vám porastie skôr v teplejších klimatických podmienkach.

Juka obrovská zaujme svojimi dlhými mečovitými listami, ktoré sú usporiadané v ružici. Ich dĺžka môže byť až 1,5 metra. Táto rastlina vyžaduje dostatok svetla, ale pozor si dajte na priame slnko, ktoré by mohlo spáliť jej listy. Na pestovanie voľte dobre odvodnenú pôdu, ktorá rýchlo vysychá. Rastlina lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Juka banánová

Medzi ďalšie rozšírené druhy sa radí juka banánová (Yucca baccata). Táto rastlina plodí jedlé plody, ktoré pripomínajú banán. Odtiaľ napokon plynie aj jej názov. Právom sa radí k najmrazuvzdornejším jukám. Jej listy sú zelenomodré, merajú zhruba jeden meter a po hranách tvoria vlákna. V našich podmienkach sa ale spravidla plodov nedočkáte.

Juka krátkolistá

K veľmi dobre mrazuvzdorným jukám sa radí aj juka krátkolistá (Yucca brevifolia). Ide o vôbec najvyššieho predstaviteľa rodu juka, ktorý dorastá do úctyhodnej výšky 10 až 12 metrov. Navyše sa dožíva až stovky rokov.

Juka nádherná

Juka nádherná (latinsky Yucca gloriosa) je vzpriamene rastúci ker alebo strom, ktorý môže dosahovať do výšky až 5 metrov. Listy sú širšie, mečovité, pevné a disponujú ostrými koncami. Ich sivasto zelená farba získava modrastý nádych.

Juka sivá

Juka sivá (latinsky Yucca glauca) je vždyzelená rastlina. Pýši sa skôr nízkym vzrastom, bežne dorastá do výšky zhruba 60 cm. Jej kvety sú biele a vyrastajú v hustých strapcoch. Svojím tvarom pritom pripomínajú konvalinky. Listy vyrastajú v prízemnej ružici a dosahujú peknú modrozelenú farbu.

Vonkajšia juka

Niektoré druhy juky je možné pestovať aj vonku, iné sú v našich podmienkach naopak vhodnejšie do domáceho prostredia. Medzi vonkajšie juky sa radí najmä spomínaná juka vláknitá.

Vonkajšia juka v kvetináči

Pamätajte na to, že juka zasadená v kvetináči je oveľa menej mrazuvzdorná ako tá zasadená voľne v záhrade. Rastliny v nádobe môžu zničiť aj mrazy okolo -5 °C. Vzhľadom k tomu sa najčastejšie odporúča juku v kvetináči na zimné mesiace preniesť alebo ju aspoň dobre zazimovať. Juka môže prezimovať v zimnej záhrade. Na ochranu pred mrazom je možné použiť izoláciu tvorenú hrubou vrstvou polystyrénu. Vďaka tomu ochránite jej korene. Odporúčame ju pestovať v keramickom, terakotovom alebo hlinenom kvetináči, ktorý dobre viaže vodu v zime.

Kedy presadiť vonkajšiu juku

Presádzanie juky budete riešiť v prípade, keď sa rozhodnete túto rastlinu pestovať v nádobe. Juka vyžaduje dostatok miesta, preto ju pravidelne presádzajte v momente, keď je jej kvetináč už malý. Koreňový systém juky môže byť pomerne zložitý, preto je priestranná nádoba kľúčom k úspechu.

V prípade, že juku presádzate, skontrolujte jej korene. Ak narazíte na zhnité alebo čierne kusy, odrežte ich. Zároveň môžete mierne zrezať zvyšok koreňov, aby ste obnovili silu rastliny.

Juka žltnutie listov

Žltnutie listov u juky je väčšinou späté s nadmernou zálievkou. Tento problém ale môže spôsobiť aj nedostatok svetla či živín alebo malý kvetináč.

Ako zachrániť juku

Pokiaľ je žltnutie vo veľkej miere, rastlinu odporúčame vybrať z kvetináča a dôkladne skontrolovať jej korene. Hnedé a zahnívajúce odstráňte a skúste tiež existujúci substrát nahradiť novým. Juku neprelievajte.

Pokiaľ vaša juka chradne a nič nepomáha, môžete ju tiež pod listami odrezať a nechať znova zakoreniť.

Prerastená juka

Juka samozrejme môže prerásť do rozmerov, ktoré už pre priestor vašej záhrady budú neprijateľné. V takom prípade sa nebojte rastlinu orezať a namnožiť.

Zrezanie juky

Zrezanie juky sa väčšinou vykonáva na začiatku vegetačného obdobia. Aby rastlina dobre vyzerala, nezabúdajte tiež priebežne odtrhávať staré a suché spodné listy. Zbaviť sa môžete aj tých listov, ktoré netrčia smerom nahor, ale naopak oblúkovito previsajú.

Juka vláknitá po odkvitnutí

Akonáhle dôjde k odkvitnutiu juky, odporúča sa celú stonku pri zemi odrezať. Po odkvitnutí postupne odumiera celá ružica a okolo nej sa postupne vytvára niekoľko dcérskych ružíc.

TIP: Rozkvitnutá záhrada je jednoznačne nádherná. Prezrite si náš prehľad vhodných kvitnúcich stromov a nechajte sa inšpirovať.

Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Napriek tomu sa ale oplatí si vopred ujasniť, na čo si v tomto ohľade dať pozor a aké podmienky rebarbore dopriať.

V tomto článku sa pozrieme aj na to, ako je to s konzumáciou rebarbory.

Charakteristika rebarbory

Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.

Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Naopak listy rebarbory sú jedovaté a konzumovať by sa nemali.

Zaobstarajte si sadenice rebarbory a vyskúšajte pestovanie tejto zaujímavej plodiny aj vy

Ako zasadiť rebarboru

Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Miesto na výsadbu dobre pripravte a medzi rastlinami nezabudnite ponechať dostatočné medzery (aspoň 90 až 120 cm).

Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Pred výsadbou ju preto obohaťte o kompost či dobre rozložený hnoj.

Pestovanie rebarbory zo semien

Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Tie môžete po jednej zasadiť do kvetináča a nechať ich rásť pri teplote okolo 20 ° C až do doby, kedy ich možno presunúť na vonkajšie stanovište (po odznení posledných ranných mrazíkov).

Kedy zasadiť rebarboru

Rebarbora sa vysieva a vysádza buď na jar (ideálne v marci či apríli), alebo na jeseň (ešte pred príchodom prvých mrazíkov).

Rebarbora pestovanie v kvetináči

Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Samotnú nádobu potom umiestnite na slnečné alebo polotienisté stanovište.

Presádzanie rebarbory

Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol.

Presádzanie nezdržujte. Korene rastliny by nemali na vzduchu byť príliš dlho, preto majte nové miesto vopred dobre pripravené. Prípadne odkopok rebarbory medzitým prikryte namočenou vrecovinou alebo podobným materiálom.

Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Na jednom stanovisku vám rebarbora vydrží pokojne aj 10 rokov.

Čím hnojiť rebarboru

Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Na tento účel môže poslúžiť napríklad maštaľný hnoj alebo kompost či zákvas zo slepačincov.

Ako zazimovať rebarboru

Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Čo s rebarborou na jeseň urobiť, aby sa vám na jar odvďačila opäť svojim zdravým rastom? Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Vďaka tomu lepšie udržíte vhodnú teplotu a ochránite korene rastliny.

Jesenný zber rebarbory

Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Nesie označenie Glaskin's Perpetual a s jej pomocou si teda môžete užiť aj jesenný zber rebarbory.

Okrasná rebarbora

Rebarboru je možné pestovať aj ako originálnu okrasnú rastlinu. Na tento účel sa hodí napríklad rebarbora okrasná červená, ktorá zaujme svojimi listami aj mohutnou stonkou a červenými kvetmi. Vynikne ako solitéra vo vašom trávniku a môže tiež oživiť zabudnuté kúty vašej záhrady.

Do kedy sa môže jesť rebarbora

Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. t.j do Jána 24.6

Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy. V tomto období sa teda tejto zelenine pre istotu vyhýbajte.

TIP: Do vašej záhrady môžete zasadiť aj množstvo ďalších plodín na spracovanie. Zistite napríklad, ako pestovať kapustu, ktorá patrí medzi vďačné druhy zeleniny.

Ligurček (Levisticum officinale) je v domovine vždyzelený ker. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. V slovenských záhradách sa však teší veľkej popularite a táto bylinka nachádza hojné uplatnenie v kuchyni. Rastlinu poznáme aj pod názvom "Maggi." Listy je možné používať nielen čerstvé, ale aj sušené. V našich podmienkach ale zaťahuje a listy na zimu stráca.

Zistite, ako na pestovanie ligurčeka, na čo si dať pozor a aké najčastejšie choroby ho môžu postretnúť.

Ako pestovať ligurček

Pestovanie ligurčeka na záhrade je pomerne nenáročné. Buď môžete pristúpiť k priamemu výsevu semien, alebo využiť už predpestované sadenice. Čo sa pôdy týka, ligurček vyžaduje hlbokú pôdu, ktorá bude priemerne vlhká a dobre zásobená živinami. Dôležitý je predovšetkým vápnik a organické látky.

Zaobstarajte si priesady ligurčeka a zasaďte si ich do záhona alebo do kvetináča

Kedy zasadiť ligurček

V prípade, že sa rozhodnete pre výsev semien, urobte tak v marci alebo na jeseň. Semená je vhodné sadiť do hĺbky 3 cm, pričom pamätajte na to, aby bol substrát neustále vlhký.

Kedy presadiť ligurček

Mladé sadenice môžete do vonkajšieho prostredia presunúť zhruba v júni. Samotné listy je možné otrhávať zhruba od mája až do prvých mrazov.

Čím hnojiť ligurček

Počas pestovania je vhodné ligurček prihnojovať. Vďaka tomu podporíte správny vývoj koreňového systému a docielite vyššiu produkciu listov. Vhodné sú organické hnojivá, ktoré obsahujú dostatok fosforu, draslíka a dusíka.

Pomocníkom vám môže byť aj prípravok SYMBIVIT na bylinky, ktorý znižuje potrebu zálievky a hnojenia a zároveň u byliniek zvyšuje obsah aromatických látok.

Ligurček a jeho choroby

Medzi časté choroby ligurčeka patria hnedé škvrny objavujúce sa na listoch. Táto škvrnitosť sa väčšinou objavuje z dôvodu premokrenia rastliny.

Medzi ďalšie choroby sa radí hrdzavosť, ktorú rozoznáte podľa drobných škvrniek na listoch, ktoré majú tendenciu sa rozrastať. List následne hnedne a odumiera. Pokiaľ si túto chorobu všimnete, je vhodné napadnutú časť rastliny odstrániť až pri zemi a spáliť ju. Pokiaľ dôjde k väčšiemu zásahu, je možné odporučiť sa rastliny úplne zbaviť a vypestovať ju znovu na inom mieste.

V prípade, že spozorujete diery na listoch, môže za nimi stáť nosánik ligurčekový. V tomto smere je najlepším riešením rastlinu premiestniť.

Za krútením listov potom môžu najčastejšie stáť roztočce alebo vošky. Na tie sú účinné najrôznejšie špeciálne postreky.

Ako pestovať ligurček vonku

Pokiaľ sa rozhodnete pre priamy výsev semien na vonkajšie stanovište, urobte tak na jar (v marci alebo apríli) či na jeseň (v septembri a októbri). Semená vysievajte do skupín po piatich až šiestich kusoch. Akonáhle vzídu, nechajte na mieste len tri až štyri najsilnejšie rastliny.

Ako zazimovať ligurček

V prípade, že budete bylinku pestovať vo vonkajšom prostredí, budete pochopiteľne riešiť aj jej zazimovanie. Rastlina je schopná bez problémov prezimovať a nie je potrebné ju na to nijako zvlášť pripravovať. Ligurček sa sám stiahne do podzemných častí a na jar znova vyraší.

Ligurček pestovanie na balkóne

Ligurček patrí medzi obľúbené bylinky hojne pestované aj na balkónoch. Nezabudnite voliť dostatočne veľkú a hlbokú nádobu a pamätajte na pravidelnú zálievku. Ligurček v kvetináči umiestnite na slnečné miesto, ideálne však do polotieňa.

Ako pestovať ligurček v byte

Ligurček možno podobne ako ďalšie bylinky pestovať aj v kvetináči za oknom. Vďaka tomu budete mať v kuchyni čerstvé bylinky po celý rok bez toho, aby ste boli obmedzení na ich nakupovanie alebo pestovanie v záhradke.

Do pripravenej nádoby je možné buď priamo zasadiť sadeničky, alebo si ich vypestovať zo semienok. Druhý variant je pochopiteľne časovo náročnejší, ale určite nie nemožný. Na klíčenie semienok využite menšiu nádobu, ktorú umiestnite na teplé a slnečné miesto. Nezabudnite na pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na premokrenie. Akonáhle sa zo semienok stanú sadenice, môžete ich presadiť do kvetináčov, či iných nádob.

Ako strihať ligurček

Ligurček je vhodné zastrihávať pomocou nožníc. Táto bylinka má tendenciu sa pomerne veľmi rozrastať. Raz za čas sa odporúča rastlinu celú ostrihať, aby vyrazila znova a jej listy boli opäť čerstvé. Platí totiž, že novšie listy sú jemnejšie a mäkšie ako tie staré a tiež majú lepšiu chuť a arómu. A kedy zberať ligurček? Jednoducho v okamihu, keď dosiahne plný rast (zhruba od júna do septembra).

Ako sušiť ligurček

Ligurček nemusíte vždy spracovať úplne čerstvý. Pre budúce použitie a uskladnenie ho môžete ľahko usušiť. Ligurček pritom dobre schne aj bez využitia pomocníkov v podobe sušičiek. Ostrihané listy je nutné dôkladne rozložiť do jednej vrstvy.

Prípadne ich môžete zviazať dohromady a zavesiť v priestore. Na sušenie používajte vždy tienisté miesto, kde dochádza k dobrej cirkulácii vzduchu.

Pokiaľ budete používať sušičku, voľte teplotu maximálne 40 °C, aby si ligurček zachoval svoju farbu, chuť i vôňu.

Listy môžete tiež mraziť v celku alebo nasekané.

Ako uchovať ligurček

Usušený ligurček uchovávajte v dobre uzatvárateľnej nádobe, do ktorej sa nedostane vlhkosť. Nádobu uložte na tmavé miesto.

TIP: Prečítajte si, ako ľahko vypestovať zdravé bylinky, ktoré využijete pri varení.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Cícer medzi ľuďmi stále nie je tak rozšírený. Pritom si ale táto pochúťka rozhodne zaslúži dostatok pozornosti. Ide totiž o jednu z najlepších a navyše ľahko stráviteľných strukovín. Pestovať ju môžete aj v klasickej záhrade v záhone.

Zistite, ako postupovať a na čo si v tomto smere dať pozor.

Charakteristika cíceru

Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. Ide o starovekú plodinu, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kuchyni naprieč celým svetom. Popularite sa teší najmä pre svoj vysoký obsah bielkovín, vlákniny, minerálov a vitamínov.

Cícer výsadba

V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. K prenosu na vonkajšie stanovište je vhodné pristúpiť až v momente, keď rastlina dosiahne výšku okolo 12 cm.

Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Nezabúdajte ani na pravidelnú zálievku.

Nakúpte si semienka cíceru a skúste si túto jedinečnú plodinu sami vypestovať

Cícer pestovanie

Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve. Navyše získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť.

Čo sa týka vhodnej pôdy na pestovanie cícera, voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. V opačnom prípade však môžete rastlinu občas zaliať v čase kvetu a pri tvorbe mladých strukov.

Oporu rastlina nevyžaduje. Dajte si ale pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave. To je dôležité až do chvíle, keď rastliny dostatočne narastú a zapoja sa. Potom by ste s nimi už nemali žiadnym spôsobom manipulovať. Podobne ako hrach sa cícer totiž môže ľahko polámať.

Zber cíceru

K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka.

Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Pokiaľ by ste fázu dosušenia preskočili, riskujete rozvoj plesne z dôvodu vlhkosti.

Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave. To znamená vtedy, keď sú jednotlivé struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké. Takýto cícer sa skvele hodí na priamu konzumáciu.

Cícer a škodcovia

Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Ak narazíte na choré rastliny, bezodkladne ich odstráňte. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky.

Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.

TIP: Cícer sa dá pestovať aj ako microgreens a užiť si jej skvelú chuť. Zistite viac o tom, ako na semienka na klíčky.

Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. A neskôr sa môžete tešiť na sladké a šťavnaté plody, ktoré majú v kuchyni pestré možnosti spracovania.

Zistite, ako na správne pestovanie tejto ovocnej dreviny, aby sa jej vo vašej záhrade darilo.

Druhy broskýň

Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Nižšie uvádzame aspoň niekoľko odrôd v jednotlivých kategóriách, ktoré sa u nás pestujú najčastejšie.

Skoré odrody broskýň: Moretini, Fenix, Early Glo, Dixired, Amsdenova, Early Redhaven…
Stredné odrody broskýň: Harbrite, Harnas, Flaming Furry, Krasava, Majorita…
Neskoré odrody broskýň: Elberta, Envoy, Fairhaven, Inka, Flamingo, Suncrest, Allstar…

Zaobstarajte si sadenice broskýň a nektariniek a pustite sa do ich pestovania v záhrade aj vy

Pestovanie broskýň

Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov.

U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Pri zálievke si pritom vždy dajte pozor na to, aby pôda vodu dobre vsakovala a strom nestál v nahromadenej vode.

Nektarinky pestovanie

Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti. Broskyne totiž spravidla bývajú odolnejšie ako nektarinky, ktoré môžu trpieť na najrôznejšie choroby.

Výsadba broskýň

K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. Výnimkou však nie sú ani situácie, keď stromčeky do pôdy sadíme v jesenných mesiacoch.

Výsadba broskýň na jar

V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života.

Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody.

Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Pokiaľ by išlo o menšiu veľkosť, bolo by nutné pravidelne pristupovať k starostlivému rezu.

Hnojenie broskyne

Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Najdôležitejším okamihom na doplnenie živín je moment po odkvitnutí broskyne, kedy strom potrebuje doplniť najmä draslík.

Ako na prezimovanie broskyne

Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília. Staršie stromčeky si potom už s krátkodobými mrazmi spravidla dokážu poradiť.

Rez broskyne

Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Ak strom vysádzate na jeseň, počkajte s prvým rezom až na jar.

Jarný rez broskýň

Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.

Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Rovnako odstraňujeme výhonky rastúce smerom dovnútra.

Rez broskýň v neskorších rokoch

Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.

TIP: Zatiaľ čo broskyne sú v slovenských záhradách pomerne rozšírené, mišpule až toľko nie. V skutočnosti je to ale veľká škoda. Zistite, ako pestovať mišpulu a užite si jej chutné plody.

Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Zistite, aké sú tie najlepšie odrody marhúľ, ako pri pestovaní postupovať a na čo si dať pozor.

Pozrieme sa tiež na to, kedy a ako strihať marhuľu, aby sa strom tešil dobrému zdraviu a vy docielili bohatú úrodu.

Najlepšie odrody marhúľ

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Jednotlivé odrody sa pritom najčastejšie delia do troch skupín, a to na skoré, stredne skoré a neskoré typy.

Skoré odrody marhúľ

Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Ak počas sezóny panujú dobré podmienky, môžete sa dokonca dočkať druhého zberu.

Z obľúbených raných odrôd marhúľ možno spomenúť napríklad odrodu Aurora, Karola, Pinkcot, Barbora, Sylvercot či Vesna.

Stredne skoré odrody marhúľ

Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. K zberu marhúľ je spravidla možné pristúpiť uprostred leta.

K najobľúbenejším odrodám v tejto kategórii sa radí Veharda, Harcot, Kioto a Goldrich.

Neskoré odrody marhúľ

S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Na druhú stranu ponúknu mnohokrát výraznejšiu chuť, a to vďaka svojej dlhšej dobe zrenia.

Z populárnych neskorých odrôd marhúľ stojí za zmienku odroda Harlayne, Harogem či Bergeron.

Vyberte si medzi jednotlivými stromčekmi marhúľ tú pravú odrodu presne pre vás a pustite sa do pestovania

Mrazuvzdorné marhule

Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky.

Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa. Jej plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj konzervovanie.

Z ďalších mrazuvzdorných odrôd marhúľ je možné odporučiť odrodu Kompakta, Goldrich či Minaret.

Sadenie marhule

Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.

Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.

Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.

Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Staviť ďalej môžete na priebežné mulčovanie pôdy v okolí stromu, vďaka čomu potlačíte rast buriny a zadržíte vlahu v pôde.

Za ako dlho plodí marhuľa

Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Marhule sa najčastejšie pestujú do tridsiateho roku života.

Rez marhúľ

Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Kedy po akom reze siahnuť?

Jarný rez marhúľ

Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. V ďalších rokoch potom slúži na to, aby ste strom udržali v dobrej kondícii.

Letný rez marhúľ

K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu. Vďaka tomu podporíme očká na spodnej časti letorastu na to, aby tvorili ďalšie výhony.

Jesenný rez marhúľ

Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihovanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky. Rovnako tak drevinu zbavte suchých, odumretých alebo chorých vetiev.

Radikálny rez marhúľ

Ako radikálny rez marhúľ sa označuje ten, ktorý sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny. Okrem toho je nutné skrátiť aj všetky ostatné výhony, ktoré sa najčastejšie strihajú na jednu tretinu až dve tretiny dĺžky. Ideálnym obdobím pre tento rez je prvá jar po jesennej výsadbe stromu.

TIP: Hľadáte ďalšiu originálnu plodinu na pestovanie vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na pestovanie moruše.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. Zaujíma vás, akú odrodu si vybrať na pestovanie? Na aké stanovište túto ovocnú drevinu vysadiť, aby sa jej skvele darilo? A na čo si dať pozor? Čítajte náš článok zameraný na výsadbu hrušky a jej pestovanie.

Odrody hrušky

Jednotlivé odrody hrušiek sa delia do 3 základných kategórií - letné, jesenné a zimné.

Letné odrody hrušiek

U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Medzi populárne letné odrody hrušiek sa radí napríklad Clappova, Isolda či hruška Williamsova.

Jesenné odrody hrušiek

Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Medzi populárne jesenné druhy hrušiek sa radí napríklad Hardyho maslovka, Armida či Mramornaja.

Zimné odrody hrušiek

Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica.

Ponuka hrušiek v našom e-shope je pomerne rozsiahla. Vyberte si odrodu, ktorá vám najviac zachutí

Hrušky do vyšších polôh

Zatiaľ čo niektoré odrody hrušiek sú vhodné do teplejších oblastí s nadmorskou výškou od 200 do 350 metrov, iné je možné vysadiť v lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 metrov. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa. Naopak z teplomilných hrušiek môžeme spomenúť hrušku Williamsovu či Amforu.

Samoopelivé hrušky

Ako samoopelivosť sa označuje schopnosť opelenia kvetu prenesením vlastného peľu z prašníka (peľnice) na bliznu. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír. Klasické odrody sú prevažne cudzoopelivé a vyžadujú na získanie bohatej úrody opeľovače.

Sadenie hrušiek

Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.

Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.

Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období. Najväčší účinok pritom dosahuje spoločne s mykorhiznými prípravkami.

Choroby hrušky

Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Choroba sa pritom vyskytuje práve v miestach, kde sa nachádzajú oba tieto stromy. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba (záleží však aj na prúdení vzduchu a podobne). Ak sa chcete chorobe vyhnúť, oplatí sa tiež vyberať hrušky rezistentné voči hrdzi hruškovej.

Z ďalších chorôb môžeme spomenúť takzvanú moníliovú hnilobu hrušiek, kedy sa na jednotlivých plodoch rýchlo rozširujú hnilobné škvrny a nasleduje postupná hniloba celých plodov.

Rez hrušky

Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju vyväzovať hneď na začiatku pestovania. Vďaka tomu si môžete nastaviť vhodný základný tvar koruny.

Kedy strihať hrušky

Ako prvý prichádza na rad rez hrušiek po výsadbe. V tomto prípade pritom záleží na tom, ako starý stromček ste zasadili a či už stihol vytvoriť nejaké postranné vetvy. Tieto vetvy sa skracujú tesne nad púčikom smerujúcim von. Všetky nové výhony môžete pri novom stromčeku skracovať zhruba na polovicu. Zároveň odstraňujte tie výhony, ktoré rastú smerom do koruny stromu. Vďaka pravidelnému rezu v prvom roku života sa koruna hrušky veľmi rýchlo rozvetví.

Jarný rez hrušky

V rámci jarného rezu hrušky môžete skracovať alebo zaštipovať letorasty, vďaka čomu podporíte lepšiu tvorbu púčikov.

Zimný rez hrušiek

K prerezaniu hrušky je možné pristúpiť aj v zime, vďaka čomu podporíte jej celkové zdravie a úrodnosť. Pokiaľ sa jedná o strom so slabým rastom, odporúča sa strih hrušky vykonávať ideálne pred obdobím vegetačného pokoja. Dajte si však pozor na to, že zimný rez hrušky sa nesmie vykonávať pri teplote nižšej ako -8 °C, pretože mráz by mohol poškodiť obnažené pletivo.

TIP: Hrušky a jablká patria neodmysliteľne k sebe a sú súčasťou takmer každej ovocnej záhrady. Prečítajte si, ako vybrať jablone do chladných oblastí, aby sa im darilo.