+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Úžitková záhrada

RSS kanál

Dobrú chuť Vám prajú kvety zo záhrady a balkóna

Autor: Adriána Francová 9. februára 2018 Žiadne komentáre

Možno to znie neuveriteľne, ale pravda je taká, že aj kvety sa dajú konzumovať. A pokiaľ ich vhodne naaranžujete na tanier, určite Vám bude aj lepšie chutiť. Nie je to len módny výstrelok. Tieto kvety sa používali v kuchyni už v minulosti. V Stredomorí, na Ďalekom aj Strednom Východe. Nie je to jedlo na nasýtenie sa, ale pokrm pre oči, chuťové poháriky, spoznávanie nových vôní a chutí. Aj kvety majú svojskú chuť. Niektoré sú výrazne, niektoré menej aromatické a mnohé svojou farbou zaujmú natoľko, že každodenné všedné jedlo bude pôsobiť s kvetmi elegantnejšie, upravenejšie a estetickejšie.

Okrem toho, že si ich môžete nazbierať na lúkach, veľa z nich môžete pestovať aj v záhrade alebo v nádobách na terase a balkóne.

Pri ich zbere treba dodržiavať určité zásady:

   -  kvety zbierajte skoro ráno alebo dopoludnia, kedy je ich chuť výraznejšia, lebo obsahujú viac vody, ktorá sa nestačila ešte vypariť

   -  zbierajte len na miestach, kde nie je prach

   - nepoužívajte na rastliny žiadne chemické postreky a hnojivá

   -  kvety alebo rastliny napadnuté chorobami a škodcami nepoužívajte

   -  kvety neumývajte, len ich otriasajte

   -  odstráňte z nich všetky piestiky, peľ a tyčinky

   - vo väčšine prípadov sú vhodné na konzumovanie len okvetné lístky

   - pokiaľ máte alergiu, kvety nekonzumujte

   - kvety môžete konzumovať čerstvé, sušené, mrazené, tepelne ľahko upravené, pečené

   - aj karfiol, brokolica sú nerozvinuté kvety

   - kvety, ktoré presne neviete identifikovať,radšej nekonzumujte

Medzi najčastejšie konzumovateľné kvety patria: levanduľa, kapucínka, kvety bežných byliniek (mäta, medovka, materina dúška, tymián, pažítka), aksamietnica, nechtík, fialky a sirôtky

Na lúke môžete zozbierať kvety púpavy, podbeľu, prvosienky jarnej, pľúcnika lekárskeho, boráku, hluchavky, fialky, ruže šípkovej, margaréty, nevädze, kvety lesných jahôd a iné odrody s bielym kvetom, kvety ďateliny...

Na zeleninovej hriadke nezabudnite na kvety uhorky, tekvíc a cukiet, kôpru, pažítky, cibule, cesnaku, rukoly, bazalky...

V kvetinovom záhone nazbierate jedlé kvety z týchto trvaliek: levanduľa, šalvia, ruža, slnečnica, klinček, chryzantémy, Rosa hybr. Rosella, echinacea, sirôtky..

Dokonca aj z balkóna viete zozbierať okrasné kvetenstvá fuksie a muškátu. Výborné sú citrusové kvety.

V lese nazbierate: lipový aj agátový kvet, bazový kvet

Pozor! Z niektorých rastlín sú jedlé naozaj len kvety. Platí to napríklad u agátu. Celá rastlina je jedovatá okrem kvetov. Vyskúšajte vypražený cuketový kvet, obalený v cestíčku. Týmto istým spôsobom môžete pripraviť aj kvety agátu a bazy.

Pokiaľ nemáte záhradu, ale láka vás pestovanie, mnohé z nich viete vypestovať aj v nádobách na balkóne a terase. Vďačná a rýchlo rastúca je kapucínka, levanduľa, šalvia, bylinky, aksamietnica.

S pestovaním môžete začať priamo od semienka, alebo si zakúpiť hotové rastliny v kvetináčoch. Jedlé kvety na pestovanie nevyžadujú špeciálnu starostlivosť. Čo je logické, nesmú sa používať žiadne chemické postreky a hnojivá, ktoré by poškodili chuť samotného kvetu. Pokiaľ chcete takéto rastliny hnojiť, používajte sa len vlastný kompost, ktorý stačí zapracovať, alebo nasypať ku rastline. Niektoré zakúpené substráty už môžu obsahovať granulované hnojivo.  V nádobe sa bude dariť aj sirôtkam a kapucínke. Nie sú náročné na pestovanie a pokiaľ im doprajete dostatok slnka a vlahy, budú prekvitať.

Mnohé kvety, ktorými chcete osviežiť nápoje, môžete zamraziť do nádoby spolu s vodou a v podobe kociek ľadu ich potom používať. Najmä kvety materinej dúšky, medovky a mäty. Kvety fialky a sirôtok vyniknú v zeleninovom šaláte, na zmrzline alebo koláčoch a zákuskoch.

Nechajte sa inšpirovať, získajte z vlastnej záhrady maximum a spoznávajte nové netradičné chute.

 

 

 

 

 

 

 

Tipy na mesiac február

Autor: Ing. Adriána Francová 8. februára 2018 Žiadne komentáre

        Február je ďalší zimný mesiac, ktorý prináša niekedy najsilnejšie mrazy, inokedy jarné počasie. Predlžujú sa dni i slnečný svit a ďalej hrozí nebezpečenstvo veľkého kolísania teplôt, ktoré poškodzuje dreviny a trvalky, najmä tie novovysadené.

 

Zrezaný ker

V prípade vyšších denných teplôt naozaj dochádza k prebúdzaniu pukov na stromoch, cibuľoviny veselo vytŕčajú zo zeme, čo tiež nie je šťastné obdobie. Teplé februárové dni môžete využiť na predjarné upratovanie. Skontrolujte rastliny pod krytmi, ale neodstraňujte ich. Nikdy neviete, aké počasie príde. I v tejto dobe zdanlivého pokoja vyžaduje záhrada našu prítomnosť. Veď v týchto dňoch sa rodí nové vegetačné obdobie a do značnej miery záleží na nás, ako bude úspešné. S čím by sme mali začať nám napovedá samo počasie.

 

Okrasná záhrada

Všetci už netrpezlivo čakáme na príchod jari a na bežný záhradnícky kolobeh prác okolo rastlín, ktoré nás čoskoro privítajú nádhernými kvetmi. Chvíľu si predsa len počkáme, ale koncom mesiaca nás už možno potešia prvé snežienky, krokusy, skoré narcisy a prvosienky.

 

- vysievame letničky ako gazánie (Gazania), papuľky (Antirhinnum), železníky (Verbena) do nádob

- vysievajú sa aj trvalky ako zvončeky (Campanula), maky (Papaver) a horec (Gentiana)

- režeme okrasné dreviny kvitnúce v lete – budleja (Buddleia), ibištek (Hibiscus), tavoľníky (Spiraea), hortenzie (Hydrangea)

- od konca mesiaca režeme silnejším spätným rezom živé ploty z listnatých druhov

- pokiaľ počasie dovolí, začneme s prípravou záhonov

- ak nemrzne, polievame ihličnany a kry

- staré a choré dreviny odstraňujeme aj z koreňmi

- je vhodný čas nakupovať letné cibuľoviny a hľuzySnežienky

- pripravte jamy na výsadbu okrasných krov a stromov

- prezimujúce muškáty a iné balkónovky skontrolujeme, opatrne zalievame a režeme tiež oleandre (Nerium) a fuksie (Fuchsia)

- pokiaľ ste nestihli vysadiť cibuľoviny na jeseň, môžete tak urobiť teraz v dňoch bez mrazov

- ak už nie je sneh, môžeme prehrabať trávnik,

- vyskúšajte klíčivosť starších semien letničiek, dvojročiek a trvaliek

- skontrolujeme skalku a kvitnúce drobné cibuľoviny, čemericu (Helleborus)

- odstraňujeme ťažšie a hrubšie kryty na skalke, trvalkách a cibuľovinách

 

Ovocná záhrada

V ovocnej záhrade bude tiež rušno. Je tu veľmi dôležité obdobie pre násadu pukov, ktoré ovplyvňujú samotnú úrodu. Nedostatok snehu a mrazivých dní, bude mať pravdepodobne za následok nevymiznutie niektorých škodcov, preto už teraz myslite aj na ochranu ovocných drevín. Nedostatok snehu ďalej spôsobuje aj nedostatok pôdnej vlahy, a preto nezabúdajte na zálievku. Samozrejme, len keď nemrzne.

 

pokračujeme v reze ovocných drevín, jadroviny a drobné ovocie

- počas nemrazivých dní režeme egreše a ríbezle

- v teplejších oblastiach môžeme koncom mesiaca začať rezať vinič

- od konca mesiaca môžeme rozmnožovať maliny

- kontrolujeme uskladnené ovocie

- broskyne ošetrujeme postrekom proti kučeravosti listov (od konca februára)

- pripravíme jamy na jarnú výsadbu ovocných drevín

 

VýsevyZeleninová záhrada

Mnohí už v tomto mesiaci vysievajú prvé semená šalátov a priesad teplomilnej zeleniny, hlúbovej zeleniny i byliniek na predpestovanie do skleníkov.

- pripravujeme pareniská

- vo vykurovaných skleníkoch vysievame reďkovky, skorú mrkvušalátkaleráb

- od polovice mesiaca vysievame semená rajčín a papriky

- zimný cesnak ošetrujeme v miestach pravidelného výskytu škodcu proti fúzavke cesnakovej

- predklíčujeme sadenice zemiakov

- kontrolujeme uskladnenú zeleninu

- dokončíme pestovateľský plán

Posted in: Úžitková záhrada Tags: tipyfebruár

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?

Autor: Ing. Adriána Francová 8. februára 2018 Žiadne komentáre

        Samozrejme v prvom rade to, na čo máte Vy a Vaši blízki chuť, čo chcete spracovávať, konzervovať alebo uskladniť na zimu a zároveň vhodné odrody podľa pestovateľskej oblasti.

Niekedy však nestačí len toto. Musíte brať ohľad aj na veľkosť pozemku, smer prevládajúcich vetrov, orientáciu svetových strán. Vždy pred samotnou kúpou ovocného stromčeka uvažujte o jeho umiestnení a aj o čase, ktorý musíte stráviť so samotnou starostlivosťou k nemu.

Čo sa oplatí pestovať v ovocnom sade?Patrí sem zálievka, hnojenie, rez, prebierka plodov, zber ovocia, postreky. Prípadne si môžete zaobstarať osobného záhradníka, ktorý sa rád za finančnú odmenu o váš súkromný sad postará.

Pokiaľ máte dostatok voľného priestoru pre výsadbu ovocných stromov, dodržiavajte rozostupy, zvoľte výber podpníkov, čo sa týka rýchlosti rastu a výšky koruny v dospelosti, zvoľte pestovateľský tvar a v konečnom dôsledku vyberajte z odrôd podľa toho, ktoré Vám napríklad chutia, ktoré Vám odporučia alebo sú vhodné do pestovateľskej oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Správna voľba prinesie ovocie

V niektorých prípadoch musíte zvoliť aj vhodného opeľovača. Mnohé druhy sú samoopelivé, ale podpora druhej odrody, ktorá v rovnakom čase kvitne, zabezpečí vyššie výnosy a kvalitnejšiu úrodu. 

Potom si môžete vybrať aj podľa toho, či chcete plody tvrdé, šťavnaté, zelené, červené, sypké, dužinaté, na konzervovanie, na priamy konzum.  V malom sade si môžete dovoliť len menšie množstvo druhov ovocných stromov, prípadne samoopelivé odrody alebo stĺpovité formy, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v korunnej časti. Počítajte však s nižšími úrodami.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. Bez závlahy, správneho rezu a hnojenia to určite nepôjde. Preto, ak máte pochybnosti, nechajte si poradiť a pýtajte sa skúsených ovocinárov, kým si nezabezpečíte dostatok informácii aspoň o základnej starostlivosti o ovocný sad, z ktorého chcete vyťažiť maximum. 

V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výnimkou sú mrazové kotliny a extrémne svahové stanovištia s extrémnymi podmienkami. A tiež si viete vybrať z pomedzi rezistentných odrôd, kde nemusíte aplikovať toľko chemických postrekov.   

Paw-paw, Asimina triloba (L) - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. januára 2018 Žiadne komentáre

Pawpaw je rastlina v našej oblasti síce nepôvodná, avšak  našej klíme prispôsobená, nenáročná a veľmi odolná. Je vysoko  plodná a vizuálne neprehliadnuteľná. 

Stanovište

Pri výbere stanovišťa treba brať ohľad na kvalitu pôdy (hĺbku  a priepustnosť možno vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho  substrátu) a na oslnenie v priebehu dňa (vhodné je slnečné,  v teplých oblastiach mierne zatienené miesto). Čím chránenejšie  stanovište proti vetru, hlavne v zimnom období, tým lepšie. Je  vhodná pravidelná závlaha (1 krát za dva týždne až do augusta). 

Opelenie 

Z dôvodov cudzoopelivosti sa musia pestovať 2 rôzne odrody.  Opelenie zabezpečujú najmä muchy a vietor. Je nevyhnutné  aby obidve rastliny boli vzdialené max. 9 m od seba. Rastliny dosahujú  výšky až 6m a odporúčaný spon je 3 - 4,5 m. 

Zimovanie 

Mrazuvzdornosť je udávaná minimálne do -25°C. Pawpaw  kvitne relatívne neskoro a dlho. Kvitnutie nastáva pred úplným  olistením, podľa charakteru počasia koncom apríla až mája a trvá  až 3 týždne, takže prípadné jarné mrazíky by nemali poškodiť  celú úrodu. Citlivosť nových výhonkov k mrazíkom stúpa s ich  veľkosťou. V prípade skutočne veľkých jarných mrazov pawpaw  regeneruje cca v júny, ale už bez kvitnutia.  Je vhodné minimálne prvý rok po výsadbe rastlinu na zimu  mierne chrániť - osvedčilo sa nahrnutie zeminy okolo kmeňa do výšky  cca 50 cm. V ďalších 2 rokoch sa takýmto nepracným opatrením  taktiež nič nepokazí. Zeminu môžeme odhrnúť začiatkom apríla.  Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu  zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý  chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v  dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa  javí známe bielenie kmeňa. 

Hnojenie 

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit,  Krystalon). Škodcami pawpaw prakticky netrpí, rastlina je insekticídna,  jej domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadné hubové  choroby na veľkých listoch pri vlhkom počasí je možné odstrániť  bežnými fungicídmi (napr. meďnatými). 

Rez 

Pawpaw rastie v pomerne prísnom pyramidálnom tvare a  kvitne na minuloročných letorastoch. Preto rez nieje za potreby,  výnimkou môže byť základné tvarovanie a odstránenie uschnutých  a poškodených vetví. 

Plody 

Plody dozrievajú v septembri až októbri. Zrelosť sa pozná  podľa ľahkého zmäknutia plodov a zmeny farby do žlta, po prípade  je najlepším indikátorom zrelosti intenzívna exotická ovocná vôňa.  Ak do príchodu mrazov nestihnú plody dozrieť na rastline, dozrejú  v izbovej teplote po pridaní zrelých jabĺk cca do 14 dní. Pri konzumácii  sa plody rozkroja, vyberú sa semená, ktoré sú jedovaté (iba  pri rozkúsaní) a je sa obsah žlto-oranžovej farby, príjemnej vône,  pudingovej konzistencie a exkluzívnej chuti. Spracovanie, mimo  priamej konzumácie, je možné viacerými spôsobmi, avšak chuť  plodov, ktorými viac než prekvapíte nielen seba ale aj všetkých  známych, väčšinou zabezpečí že nebudete maž žiadne prebytky.  Plody vydržia pri izbovej teplote zrelé cca týždeň, chladené dlhšie.  Výživná a vitamínovo - minerálne hodnota plodov je značná. 

Upozornenie

Semená plodov sú jedovaté (po prekúsnutí), je treba ich pred  konzumáciou vybrať! Semená sú dostatočne veľké, až 2,5 cm, ich  počet v 1 plode býva okolo 10. 

Posted in: Úžitková záhrada Tags: pawpaw

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Maliny a černice - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Odrody s dvojročným cyklom v prvom roku vyženú odstredu mladé tenké olistené výhonky, tie sa rozvetvia a na nich sa vyvinú v druhom roku kvety a plody. Prúty, ktoré zarodili potom odumrú. Konáriky bývajú s tŕňmi, niektoré odrody ich majú hladké. Stáloplodiace odrody rodia na jednoročnom dreve, a preto sa kompletne zostrihávajú každú jar. Po zostrihnutí na jar vyženú nové výhonky s tie opäť zarodia.

Podnebie a klimatické oblasti

Maliny sa môžu pestovať vo všetkých klimatických oblastiach na Slovensku. Vyžadujú však chránené slnečné stanovište, ktoré podporuje vývin plodov a vysokú úrodu. Najčastejšie vysádzajú na okraje záhrad, napr. k plotu.

Príprava pôdy a výsadba

Maliny, podobne ako jahody, vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú, hlinito-piesčitú neutrálnu alebo mierne kyslú pôdu. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu sú na jar mesiace marec až máj, na jeseň október do príchodu prvých jesenných mrazov. Pokiaľ máme k dispozícii rastliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Rastliny vyberieme z kontajnera a spolu so zeminou ich vysadíme do vopred pripravenej jamy tak, aby výška okraju jamy bola rovnaká so zemitým obalom koreňov. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemeru do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, počas suchých dní maliny musíme zavlažovať. Od marca začneme prihnojovať.

Ošetrovanie a zber plodov

Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov. Zabraňuje aj nežiadúcemu znečisteniu plodov, ktoré sú, rovnako ako jahody, na znečistenie či premokrenie veľmi háklivé a ľahko podliehajú plesniam. Černice majú podobné klimatické a pôdne nároky ako maliny. Najvhodnejší spôsob pestovania je pestovanie na opore. Ideálne sú natiahnuté drôty, železná alebo drevená mriežka. Aby ker ostal priehľadný, oddelíme od seba jednoročné a plodonosné dvojročné výhony. Tieto vyväzujeme na oporu. Odplodené dvojročné výhony (červené) na jar vystrihujeme tesne pri zemi. Tak vytvoríme miesto pre nové výhony. Takto zabezpečíme, aby sa choroby a škodcovia neprenášali zo starých výhonov na nové.

 

Na jar vystrihujeme u černíc dvojročné odplodené výhony

Jahody - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Pestovanie jahôd je rozšírené a stále sa teší veľkej popularite.  Je nenáročné a môžu sa mu venovať nielen skúsení záhradkári  ale aj začiatočníci. Rodia už v prvom roku výsadby a sú zdrojom  vitamínu C. 

Podnebie a klimatické oblasti 

Jahody vyžadujú veľa svetla a ročné zrážky aspoň 600 – 700  mm. Vhodné je slnečné stanovište chránené pred zimným ostrým  vetrom. Pokiaľ vieme jahodám poskytnúť teplé chránené miesto  aj vo vyšších polohách, môžeme ich pestovať i v oblastiach nad  500 m. n. m. V oblastiach, kde sa vyskytujú holomrazy je pestovanie  jahôd nevhodné. 

Pôda 

Jahody vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú, hlinito-  -piesčitú neutrálnu alebo mierne kyslú pôdu. Ťažké ílovité pôdy,  chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie  jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta,  kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené  maštaľným hnojom. Kompost potrebný pre výsadbu môžeme  zmiešať aj s hnojivom Kristalon alebo Cererit. Pôdu pre výsadbu jahôd  by sme mali pripraviť aspoň rok pred plánovanou výsadbou. 

Výsadba jahôd 

Jahody môžeme vysádzať tak na jar ako aj na jeseň. Najvhodnejšia  je však výsadba jesenná od konca augusta do októbra, kedy  rastliny môžu dobre zakoreniť. Ranná rosa a chladnejšie obdobie  priaznivo pôsobí na vývoj rastlín. Na jar je vhodné vysádzať jahody  v druhej polovici apríla 2 – 3 týždne po príprave miesta na sadenie.  Zarodia však až na ďalší rok. V čase kvitnutia a rodenia rastliny nepresádzame.  Rastliny, by mali byť dobre prekorenené s vyvinutým  srdiečkom. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami záleží od ich  veľkosti a mohutnosti. Menšie rastliny vysádzame do vzdialenosti  asi 20 cm, stredne veľké a bujne rastúce 30 až 40 cm. Vzdialenosť  medzi hriadkami by mala byť dostatočná pre pohyb medzi hriadkami,  ošetrovanie sadeníc a odstraňovanie burín (cca 50 až 70 cm).

Ošetrovanie a zber plodov 

Plody sú veľmi háklivé na premokrenie a náchylné plesniam,  a preto ich častejšie kontrolujeme, zaplesnené a nahnité plody  ihneď odstraňujeme. Aby sme plody ochránili pred vlhkom, podkladáme  ich suchou slamou alebo pilinami. Často sa používa pri  pestovaní jahôd aj špeciálna čierna textília, ktorá zabraňuje nielen  šíreniu burín, ale ochraňuje aj plody pred dotykom s mokrou pôdou.  Pri zbere plody z rastliny opatrne odštipávame alebo odstrihávame. Oberáme len dobre prezreté plody. 

 

Posted in: Úžitková záhrada Tags: jahody

Goji, Kľukva, Gotu Kola - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Goji / Lycium / Kustovnica

Výsadba

Pôda by mala mať okolo pH 8, skôr ľahšia, piesočnatoílovitá. Rastliny vysádzame na vzdialenosť 2 - 2,5 m. Do jamy sa oplatí pridať vyzretý hnoj alebo ešte lepšie kompost. Od konca mája až do konca kvitnutia a násady plodov sa odporúča dôkladný výživový postrek na listy.

Závlaha

Občasná, nárazová. Na jar raz mesačne, v lete a na jeseň raz až dvakrát za mesiac. Prvá a posledná zálievka by mala byť výdatná, až 60 mm. Mladé rastliny zalievame až do doby dôkladného zakorenenia podľa potreby.

Výchovný rez

Cieľom je zaistiť skorú násadu plodov. V prvom roku sa hlavný kmeň vypestuje do výšky 50-60 cm. Okolo hlavného kmeňa si vyberte 3-5 bočných konárikov rovnomerne rozmiestnených, ktoré budú slúžiť ako základ koruny a tie zostrihnite na 10-20 cm, aby sa podporilo druhotné rozkonárovanie. Medzitým nechajte 3-4 konáre z hlavného kmeňa bez zaštipovania. Tie budú slúžiť ako dočasná plocha na skorú násadu plodov. Novovyrastené vyššie položené konáre sa skracujú, aby sa posilnili nižšie položené výhony. V druhom roku vyberte jeden silný vertikálny výhon zo spodnej časti ako predĺženie kmeňa. Skráťte ho o 10-20 cm, aby sa podporilo rozkonárovanie. Potom si vyberte 1 až 2 prúty a skráťte ich o 10 cm na plodné výhony. Ak sú nejaké výhonky z kostrových alebo vedľajších konárov, ponechajte jeden, ktorý zastrihnete 10 až 20 cm nad korunou stromu. Potom ponechajte ďalších 4-5 druhotných výhonov, ktoré budú tvoriť druhotnú plodiacu korunu. Všetky ostatné výhony z hlavného kmeňa sa odstránia. V treťom až piatom roku sa opakuje postup z druhého roku. Spodné konáre slúžia na posilnenie a zväčšenie koruny. Ak nejaký vzpriamený výhon vyrastie z vrchnej časti rastliny, skráťte ho 10-20 cm nad korunou stromu. Ak nerastie žiadny vertikálny výhon z hlavného kmeňa, vyberte 1-3 vertikálne výhony z vrchných konárov 15-20 cm od hlavného kmeňa a skráťte ich 20 cm nad korunou. Po piatich rokoch pestovania má priemerný strom výšku 1,6 m, jeho koruna šírku 1,5 m a kmeň má priemer asi 6 cm.

Prerezávanie

Hlavným účelom je omladiť konáre a získať pravidelne a bohato plodiacu rastlinu. Princípom je odstránenie prekrížených, zahusťujúcich a prestarnutých konárov a koreňových výmladkov. Snažíme sa vypestovať zdravé výhony v prázdnych miestach koruny, ktoré budú vytvárať nové plodné výhony. Jarné prerezávanie sa vykonáva v druhej polovici apríla. Pri ňom sa odstraňujú suché konáre po zime. Cieľom letného prerezávania je odstránenie výhonov z hlavného kmeňa a hlavných konárov. Ak je však v korune medzera alebo časť kmienku odumiera, udržujte ich a skracujte pre druhotné rozkonárovanie. V mieste bez kmeňa vyberte vertikálne výhony a nechajte ich rásť do 10 cm nad korunu. Zimné prerezávanie sa vykonáva po zbere alebo vo februári až marci ďalšieho roku. Odstráňte silné výhony zospodu a vrchu kmeňa, aby sa udržala výška rastliny. Odstráňte staré, slabé, vzpriamené, prekrížené a choré konáre vo vnútri koruny. Po prerezávaní by mali byť výhony rovnomerne rozmiestnené pre dobrý prístup svetla a vzduchu.

Zber a sušenie ovocia

Zber je vhodné vykonať, keď sú plody zrelé na 80-90 %. Vyvarujte sa zberu po daždi. Bobule potrebujú opatrné zaobchádzanie, aby sa nestlačili a nepoškodili. Sušenie môže byť prirodzené vzduchom alebo mechanicky v sušičke. Plody rozložte v 2 cm vrstve a počas sušenia ich neotáčajte. Použitie Konzumácia sušených a čerstvých plodov – upravuje vysoký tlak, posilňuje zrak, odstraňuje závrate, bolesti v krížoch, chronické „vnútorné“ krvácanie, krvácanie z nosu, astmu a únavu.

Gotu Kola / Centella asiatica

Centella v lete porastie aj vonku na záhone, inak sa pestuje celoročne v izbových podmienkach, napríklad v závesnom kvetináči. Dobre sa rozrastá plazivými odnožami, ľahko zakoreňuje a pokryje plochu. Listy sa dajú niekoľkokrát v roku ostrihať nožnicami a usušiť pre neskoršie použitie. Teplota pri sušení nemá presiahnuť 30°C, aby sa zachovali účinné látky. Pre dobrý rast vyžaduje dostatok vody a snáď len mierne prihnojenie komplexnými hnojivami alebo ešte pred výsadbou dobrým kompostom. Burina sa musí vytrhať včas, neskôr by to bolo obtiažne. Pred príchodom zimy sa môžu pozberať, umyť a usušiť celé rastliny aj s koreňmi. Iba pár rastlín sa vysadí do kvetináča a prezimuje v miestnosti pri teplote (15°C), pre prípadnú výsadbu v budúcom roku.



Kľukva / Cranberry / Vaccinium macrocarpon

Umiestnenie

Kľukva obľubuje plné slnko a dobre priepustnú pôdu s obsahom organických častí. Pre výsadbu vykopte jamu dvakrát väčšiu ako je koreňový bal, aby sa rastlinka mohla dobre zakoreniť. Do ílovitej pôdy pridajte záhradnícky substrát alebo rašelinu. Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je 60-90 cm.

Vzrast

Kľukva je pôdopokryvná rastlina. Koreňovými poplazmi sa dokáže rozšíriť asi 50 cm za rok. Konáriky vyrastajú z poplazov a dorastajú do výšky asi 15-20 cm. Na nich sa na jar objavia kvety a neskôr plody. Cieľom je v prvých dvoch rokoch dosiahnuť najväčšie rozšírenie poplazov na pokrytie pôdy a potom vytvoriť bohaté vertikálne výhonky (až do 200 na m2), ktoré budú kvitnúť a plodiť. Rastlina má jemný koreňový systém, ktorý rastie v hĺbke do 12 cm.

Zálievka

Počas prvej sezóny udržujte pôdu stále vlhkú. Po výsadbe výdatne zalejte a následne polievajte niekoľkokrát za týždeň počas celého leta. Pôda má byť vlhká na dotyk, nie však premočená.

Prihnojovanie

Pomáha bujnejšiemu rastu a bohatej násade plodov. Používajte živinami dobre vybalansované hnojivo dvakrát týždenne hlavne v máji a v júni.

Kvitnutie a plodenie

Svetloružové kvety sa objavujú skoro na jar. Niekoľko plodov sa dá dopestovať už v prvom roku po výsadbe, avšak od druhej sezóny bude úroda určite bohatšia, pretože rastlina už bude mať vytvorených viacero poplazov.

Zimovanie

Pri výsadbe do voľnej pôdy znesú až -40°C. Neskoro v novembri až začiatkom decembra sa rastliny odporúča ochrániť mulčovaním proti holomrazom a suchému zimnému vetru. Začiatkom apríla možno mulč odstrániť. Ak sa však majú vyskytnúť mrazivé noci, treba rastlinu na noc prikryť, a to hlavne ak už začala vytvárať nové mladé výhonky.

Rez

V treťom roku života rastliny odstráňte na jar staré odrodené výhony a skráťte poplazy podľa potreby ešte predtým než rastlina začne rásť. Takto dosiahnete zdravý vzrast a minimalizujete priveľmi dlhé poplazy. Každý tretí rok rez opakujte.

 

Figovník a pestovanie v našich podmienkach

Autor: Adriána Francová 4. decembra 2017 Žiadne komentáre

Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny najmä pre svoje plody. V našich podmienkach je tiež možné dopestovať bohatú úrodu za predpokladu vhodného stanovišťa a prezimovania najmä mladých rastlín. Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. Listy majú zaujímavý tvar a pôsobí v záhone dekoratívne aj bez plodov. Na jar sa v pazuchách listov na minuloročnom dreve tvoria malé hruškovité plody, preto je dôležité, aby tieto výhonky nenamrzli počas zimy alebo skoro na jar. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Plody, ktoré sa tvoria v lete už do jesene dozrieť nestihnú, preto je lepšie ak v nevhodných podmienkach je vysadený do nádoby a pred mrazmi prenesený do nemrznúcich podmienok, kde plody z leta do jari dozrú, hoci listy opadnú.

Stanovište:

V našich podmienkach zvláda mrazy do - 18°C. Mladé dreviny je vhodné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Pokiaľ výhonky zmrznú, musia sa na jar odstrániť a čaká sa na nové výhonky, ktoré vyrastú od koreňa. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Plody tvorí bez kvitnutia. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Nevhodné miesta sú severné, s nedostatkom slnka počas dňa, veterné a nechránené miesta, podmáčané, kyslé a nevýživné pôdy.


Opeľovanie:

Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina. Do našich podmienok vyberajte len druhy, ktoré nie sú závislé na opeľovači. Je to naozaj komplikovaný proces, nakoľko u nás osička hrnčiarka nežije, a preto vyberajte len druhy, ktoré rodia aj bez opeľovania.

Ako sadiť?

Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Dostatočne prihrniete a zalejete. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Ochráni to korene pred mrazmi. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. 10 l nádobu, presádzanie každé 4 roky a pravidelné doplnenie čerstvého substrátu.

Starostlivosť počas roka:

Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Hnojivo je ideálne použiť s postupným uvoľňovaním. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Pozor na nadmernú zálievku, vtedy plody môžu praskať. Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Neskôr už nie. Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 – 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. V ďalších rokoch ponechajte 3 základné výhony, ktoré opäť zrežete za 5 púčikom a tým dosiahnete rozkonárenie.

Plody:

Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Nechajte sa zlákať pestovaním tejto subtropickej rastliny. Podľa podmienok, ktoré máte a najmä podľa lokality zvoľte pestovanie v nádobe alebo priamo vo voľnej pôde a dočkáte sa určite sladkých a výživných plodov, ktoré sa veľmi dobre predávajú aj na pultoch obchodných reťazcov.

Posted in: Úžitková záhrada Tags: figovník

Hurmi-kaki - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 4. decembra 2017 Žiadne komentáre

Hurmi-kaki viržínske (Diospyros virginiana)

Hurmi-kaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Pestuje sa ako vyšší ker alebo nízkokmenný strom.

Stanovište

Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady.

Opeľovanie

Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Rastliny sadíme v spone 3 - 6 metrov.

Zimovanie

Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. V prípade mrazového poškodenia strom spoľahlivo regeneruje, avšak už bez kvitnutia. Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája. Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Vhodné je aj zabalenie kmeňa v prvých 4 rokoch do jutoviny.

Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Prípadná chemická alebo iná ochrana je zhodná s našimi rastlinami.

Rez

Hurmi-kaki rez nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

Plody

Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol. Dužinu si však môžete aj čerstvú natrieť na pečivo.

Hurmi-kaki japonské

Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C). Obe odrody sú chuťovo veľmi dobré a sú samoopelivé, ale je výhodné – pre kvalitu i veľkosť plodov – mať dobrého opeľovača.

 

Posted in: Úžitková záhrada Tags: hurmikaki
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu