+421 2 54651414

Úžitková záhrada

RSS kanál

Kel pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 19. januára 2023 Žiadne komentáre

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Blízkym príbuzným je však kelu hlávková kapusta.

Kel pestovanie

Dnes sa jedná o dva rozdielne druhy s odlišnou chuťou aj upotrebením v kuchyni, v niektorej literatúre sa však môžeme stretnúť s tým, že hlávková kapusta je kultivarom kelu.

Druhy kelu

Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Tie sa od seba líšia hlavne vzhľadom, ale aj požiadavkami na pestovanie, veľkosťou hlávky či chuťou.

Kel hlávkový

(Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. Jedná sa o odolnú rastlinu, ktorú pestujeme zo semien vysievaných priamo do záhonov či skleníka.
Medzi obľúbené odrody kelu hlávkového patrí napríklad 'Predzvesť', 'Vertus' či 'Blistra F1'.

Ružičkový kel

(Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. K obľúbeným odrodám ružičkového kelu patrí napríklad 'Lunet F1' alebo 'Groninger'.Druhy kelu

Kel kučeravý

(Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami.  Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica), ktorý je jemnejší.

Okrasný kel

Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Má veľmi bohatú ružicu, ktorá je navyše doplnená o farby ako je červená, oranžová, žltá, či dokonca fialová.
Z konkrétnych odrôd môžeme spomenúť napríklad 'Victoria Pigeon', 'Peacock' alebo Coral'.

Ďalšie kultivary kelu

Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb. Väčšina týchto variantov je však bežnou verejnosťou považovaná za úplne odlišné druhy, čo vďaka ich odlišnému vzhľadu, chuti i využitiu pochopiteľné.

 

Pustite sa tento rok do pestovania tejto zdravej zeleniny aj vy. Semienka kelu hlávkového, ružičkového aj okrasného nájdete v našom e-shope


Pestovanie hlávkového kelu

Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku. V prípade sucha začnú spodné listy zasychať, avšak pri trvalom premokrení naopak môže dôjsť k ich zahnívaniu.

K vysievaniu semien pristúpime podľa odrody - ak je skorá, vysievame už koncom januára do skleníkov, kde si sadenice predpestujeme. Letné a neskoré odrody môžeme vysievať od marca až do mája priamo do záhona. Ideálny spôn je 50x40 centimetrov, u neskorých 60x50 centimetrov z dôvodu väčších hlávok.

Čo sa týka hnojenia, ideálne je vysievať kel do humóznej pôdy so zapracovaným kompostom. Prihnojiť môžeme ešte počas vegetačnej doby – približne 14 dní od výsadby prihnojíme liadkovými hnojivami a o ďalších 14 dní neskôr už použijeme klasické hnojivo na listovú zeleninu.

Ružičkový kel pestovanie

Pestovanie ružičkového kelu prebieha inak ako pri hlávkovom. V tomto prípade totiž rastie vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú drobné ružičky. Aby sa k nim dostalo svetlo pred vrcholové listy, je nutné spon zväčšiť približne na 70x50 centimetrov.

Ako teda pestovať ružičkový kel? Stanovište by malo byť svetlé, s hlinitou pôdou – nie sú vhodné ťažké, kyslé a humózne pôdy – kel potom nevytvára ružičky.Okrasný kel

Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Na jar a počas vegetačnej doby potom môžeme ružičkový kel ešte prihnojovať dusíkom.

Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta. Tým výrazne podporíme tvorbu nových ružičiek, ku ktorým sa dostane nielen viac svetla, ale aj živín.

Okrasný kel pestovanie

Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. Vyžaduje takmer totožné podmienky, na rozdiel od hlávkového kelu ale nie je jedlý.

V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty. Spon môže byť menší, nevysádzajte však jednotlivé rastliny vo vzdialenosti menšej ako 30 centimetrov, hlávky by sa mohli kvôli nedostatku miesta deformovať.

TIP: V slovenskej kuchyni najčastejšie využijete koreňové druhy zeleniny. Medzi tie patrí hlavne petržlen, zeler a mrkva. Poslednú menovanú zeleninu nájdeme snáď na každej záhrade, preto sme sa o pestovaní mrkvy viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Pestovanie cibule - od výsadby po zber

Autor: Monika Brešťanská 8. decembra 2022 Žiadne komentáre

Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa kvitne nápadnými kvetmi usporiadanými v guľovitom súkvetí. 

Pestovanie cibule

Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Bola, a stále je obľúbenou v ľudovom liečiteľstve rôznych kultúr.

V našom článku sa dozviete, ktorý druh či odrodu cibule zvoliť, ako ju pestovať, kedy sa vysádza cibuľa a kedy je ideálny čas na zber cibule.

Druhy cibule

Ak by sme sa okrem cibule kuchynskej zamerali na ďalšie druhy, ak chcete varianty cibule, boli by to tieto:

cibuľa šalotka - predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Má jemnejšiu chuť a arómu.

cibuľa zimná - sa najviac pestuje v Ázii. Používa sa celá rastlina aj s vňaťou.

cibuľa prerastavá - jedná sa o krížencov cibule kuchynskej a zimnej.

jarná cibuľka – nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Za jarnú cibuľku považujeme rôzne druhy cibule zberané obvykle v ranom štádiu vrátane vňate.

Odrôd cibule je veľa. Líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa. Natrafiť ešte môžete na takzvanú cibuľu sadzačku - ani tu sa nebavíme o samostatnom druhu, ale o malých cibuľkách, ktoré sú pripravené na pestovanie do záhonov.Druhy cibule

Obľúbené odrody cibule

Cibuľa kuchynská žltá

Dagmar, Wellina, Elista, Augusta, Hiberna, Blanco Duro, Globo, Lusy, Všetana, Štutgartská, Alice

Cibuľa kuchynská červená

Lilia, Karmen

Cibuľa zimná

Kaj, Gerda

Šalotky

Camelot F1, Ambition F1, Red Sun, Golden Gourmet

Vhodné na pestovanie “jarnej cibuľky”

Rosa di Firenze, Gerda, Pompei


Vysaďte si niektorý z obľúbených druhov cibule aj do vašej záhrady. Semená cibule nájdete na našom e-shope


Sadenie cibule

Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Sadzačku ukladáme približne 5-8 centimetrov hlboko.

Kedy vysádzať cibuľu

Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Ponechajte medzi nimi priestor 8-10 centimetrov podľa zvolenej odrody.

V prípade sadzačky máme možnosti dve, môžeme ju totiž vysádzať na jar aj na jeseň.

Sadenie cibule na jeseň

Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Teplota pôdy by zároveň nemala byť nižšia ako 5 °C.

Následne postupujeme podľa inštrukcií uvedených vyššie - teda sadíme do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov. Po výsadbe treba záhon prekryť fóliou alebo mulčovať.

Sadenie cibule na jar

Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Konce (teda vrchné časti) cibuliek môžu zo záhona mierne vyčnievať.

Ako pestovať cibuľu

Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Ideálna je východná strana pozemku, na ktorú dopadajú priame lúče hlavne dopoludnia.

Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Zálievku aplikujeme najlepšie ráno, cibuľa nesmie stáť v podmáčanej zemine.

Sadenie cibuleSubstrát - optimálna je hlinitopiesočnatá pôda, ktorá je dobre priepustná, kyprá, a hlavne výživná.

Predplodiny - ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Vhodné je pestovanie po koreňovej zelenine či strukovinách.

Ako pestovať jarnú cibuľku

Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Čo sa týka kultivaru, zamerajte sa na taký, u ktorého je tento typ pestovania odporúčaný.

Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov. Zberať sa dá iba čerstvá vňať, a keď už je cibuľka „unavená“ a vňať rastie pomalšie alebo žltne, možno ju dopestovať ako klasickú cibuľu.

Hnojenie cibule

Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Počas vegetačnej doby môžete použiť špeciálne hnojivo na cibuľu a cesnak, avšak platí, že táto zelenina si na prílišné prihnojovanie nepotrpí a dobre sa jej darí aj bez neho.

Kedy zberať cibuľu

Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Pokiaľ zeleninu zo záhona vyberieme príliš skoro, nie je vhodná na uskladnenie.

Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.

TIP: Skladovanú cibuľu môžete v zimných receptoch doplniť napríklad mrkvou, klasickými zemiakmi či batátmi. Ako pestovať batáty sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Reďkovka pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 30. novembra 2022 Žiadne komentáre

Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Vyznačuje sa ružovou, červenou, prípadne fialovou, ale aj žltou či bielou farbou šupky, bielou dužinou a nadzemnou časťou tvorenou trávovo zelenými listami, ktoré sú tiež jedlé.

Reďkovka pestovanie

Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkovky rastú veľmi rýchlo, sú nenáročné a vypestujete ich v záhone aj v kvetináči.

Druhy reďkoviek

Rod reďkev môžeme rozdeliť na dva základné druhy - reďkev ohnicu, ktorá voľne rastie vo voľnej prírode, a reďkev siatu, ktorú pestujeme pre jej buľvy v záhradách a na poliach.

Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba). Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka. Tá má menšie, chuťovo výraznejšie buľvy a najčastejšie sa konzumuje za surova.

U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Kultivary najčastejšie delíme na skoré, poloskoré a neskoré.

Skoré odrody reďkoviek

Albena, Cherry Belle, Fortuna F1, Duo, Granát, Faraón, Kvinta, Poloneza, Prima, Rampúch, Ria, Saxa, Sexta, Slávia, Slovana, Stela, Purpura F1, Liliana

Poloskoré a poloneskoré odrody reďkoviek

Kvarta, Lada, Ľudka, Vera, Vinara F1

Neskoré odrody reďkoviek

Viola, Zlata


Túto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Vyberte si semienka obľúbenej reďkovky aj vy

 

Pestovanie reďkovky

Reďkovka je nenáročná plodina, ktorá vyrastie prakticky všade - v záhone na záhrade aj v nádobách na terase, bežné je aj pestovanie reďkoviek v byte, či už ako microgreens alebo na klíčky, prípadne pre buľvy v kvetináči na balkóne alebo za oknom na parapete.Reďkovka druhy

Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa. Z tohto dôvodu potrebuje zelenina veľa vlahy, v lete reďkovky zalievame pokojne dvakrát denne.

Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Jedným z týchto univerzálnych kultivarov je napríklad 'Purpura F1'.

Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať. Keď v záhone či kvetináči vzídu prvé lístky, musíme rastliny vyjednotiť, aby mali buľvy dostatok priestoru pre rast.

Pestovanie reďkovky v kvetináči

Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlbku a meter dĺžku. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie.
V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený. Nádoby umiestnime na slnečné stanovište.

Pestovanie reďkoviek v skleníku

Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr. Vo vyhrievanom skleníku potom môžete reďkovky pestovať celoročne a mať tak čerstvú zeleninu aj počas zimy.

Pestovanie reďkoviek v zime

Ako sme si už spomenuli vyššie, reďkovky možno pestovať aj počas zimy. Môžeme tak urobiť vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať. Inak sú ale reďkovky mrazuvzdorné a nízke teploty im neublížia.

Sadenie reďkovky

Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. V tento čas ale nevysievame do záhonov, ale do skleníkov či vyhriatych parenísk.

Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Pokiaľ máte odrodu vhodnú na celoročné pestovanie, môžete nechať výsev pokojne na jeseň, konkrétne na september.

A ako vysádzať reďkovky? Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra. Nezabudnite rastliny vyjednotiť tak, aby medzi nimi bol priestor približne 4 až 5 centimetrov.

Zber reďkovky

Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú. Hraničný termín pre zber je 8-10 týždňov od výsevu.

Ako skladovať reďkovky

Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
 
TIP: Jeseň je ideálnym obdobím aj na výsadbu cesnaku. Ten sadíme do zeme najmä v neskorých jesenných mesiacoch, vďaka čomu je sadivo chránené pred mnohými škodcami. Viac sa o jesennej výsadbe cesnaku dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Ako zberať a uskladniť cesnak

Autor: Ing. Adriána Francová 25. novembra 2022 Žiadne komentáre

Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Momentálne je ideálne obdobie /november/ pre výsadbu cesnaku.

Ako uskladniť cesnak

Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom. Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Ak sa Vám to stane, zamulčujte ho lístím alebo konárikmi ihličnanov.

Na jar ho odokryte mierne prekyprite. Neodporúča sa prekyprenie až ku koreňom.

Prečítajte si viac o pestovaní cesnaku a kvalitných odrodách v predchádzajúcom článku.

Zber cesnaku

Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Záleží však na pestovateľskej oblasti, konkrétnej odrode, či sa jedná o paličiak alebo nepaličiak a tiež od vlastných skúseností s danou pestovanou odrodou.

Je tu niekoľko základných znakov, ktoré Vám pomôžu určiť, či je vhodný čas pre zber cesnaku.

Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Niektoré použijete ako indikátor zrelosti.

Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý sa opäť mierne vyrovná. Vtedy je čas na zber.

Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu.  Ideálne je, ak rovnakú odrodu pestujete v pásoch, vtedy je to identické a viete, ktoré môžete bez problémov vybrať ak už časť výsadby leží. Iná odroda v rovnakom čase môže mať listy zelené a zber sa môže posunúť vzhľadom na klimatické podmienky, lokalitu a odrodu.

Väčšinu cesnaku vyberiete ručne alebo si môžete pomôcť vidlami. Ak je cesnak už príliš dozretý, hlavičky sa môžu rozpadať. Takýto cesnak očistite a odložte na prvé kuchynské spracovanie.Cesnak

Hlávky cesnaku by mali byť pevné, držať pokope a stonka by sa nemala oddeľovať od stredu cesnaku. Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite. Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Tiež nie príliš vysoko pod povaly, kde je vyššia teplota vzduchu. Vyhnite sa pivniciam, kde je vyššia vzdušná vlhkosť a tma.


Na jesennú výsadbu cesnaku si možete vybrať aj z ponuky odrôd sadbových cesnakov z nášho e-shopu


Sušiť cesnak môžete aj ako jednotlivé hlavičky na drevených roštoch a sieťach s prístupom vzduchu a na teplom a polotienistom mieste.

Ako uskladniť cesnak

Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Nie len pre spracovanie, konzumáciu ale aj pre ďalšie sadenie. Pokiaľ ste s cesnakovou sadbou spokojní, odrodu si označte menovkou a niekoľko hlavičiek si ponechajte pre výsadbu na konci jesene.  Ostatné môžete uskladniť v suchých priestoroch, v špajzi, kuchynských skrinkách s ideálnou teplotou do 20 stupňov a vlhkosťou max 60%, alebo jutových vreckách, papierových krabiciach, v košíku.

Určite sa Vám stalo, že niektoré strúčiky cesnaku začali postupne mäknúť, dokonca plesnivieť, schnúť. Mohlo to byť  spôsobené nedostatočným preschnutím, vysokou zrelosťou už počas zberu, mohli byť hlávky nedozreté a teda predčasný zber alebo mali nevhodné podmienky pre uskladnenie. 

Cesnakové strúčiky môžete uskladniť na dlhšiu dobu v mrazničke, sušiť ich, nakladať do vína, soli či olejov. V mrazničke môžete uchovať celé strúčiky v plastových vreckách alebo v nádobách, či v skle, alebo aj sekané, vo forme pasty a v soli. Uchovávajte ho v mrazničke maximálne 3-6 mes.

Cesnak patrí medzi základné prísady do rôznych pokrmov, preto by v kuchyni určite nemal chýbať. Jeho pestovanie nie je náročné. Podmienky na pestovanie sú síce rôzne, teda aj kvalita dopestovaného cesnaku bude rôzna. Jediné čo sa Vám môže stať je, že veľkosť hlavičiek bude menšia ale vždy cesnak získate.

TIP: Fazuľa je ďalšia obľúbená zelenina, ktorá sa často pestuje v záhradách. Prečítajte si viac o tom ako dosiahnúť bohatú úrodu fazule.

Medvedí cesnak pestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 23. novembra 2022 Žiadne komentáre

V poslednej dobe je cesnak medvedí (Allium ursinum) často spomínaný ako domáci liek, vhodná bylinka a korenina do jedál a pre zdravý životný štýl. Vy ho ešte nepestujete? Nebojte sa ho vysadiť.

Medvedí cesnak

Potrebuje špecifické, ale nízke nároky na prostredie. Pokiaľ tieto vhodné podmienky v záhrade objavíte, už Vám nebráni nič, aby ste mali tento zázrak z prírody aj priamo v záhrade. Vyžaduje tieň a vlhké prostredie.

Ako pestovať medvedí cesnak

Najideálnejšie pestovanie je pod korunami riedkych stromov, v kroví. Tak docielite imitované podmienky lesa, v ktorom sa často vyskytuje v hojnom množstve a vytvára doslova zelené lúky. Je typicky aromatický, pažítkový s cesnakovým podtónom, ale pre mnohých aj podobný konvalinke, čo by mohlo byť aj nebezpečné. Ak si teda nie ste stopercentne istí, určite ho z lesa nevykopávajte.Cesnakmedvedí

Jeho cibule sú umiestnené veľmi hlboko v zemi. Podobnosť s konvalinkou je najmä v listovej časti. Kvety sú odlišné, zhodné sú len bielou farbou. Pamätajte na to, že konvalinka nevonia po cesnaku.

Listy medvedieho cesnaku sa na konzum a spracovanie zbierajú skoro na jar a najvhodnejšie sú vtedy, keď cesnak ešte nekvitne. Potom rýchlo schnú a cibule prežívajú opäť v pôde až do nasledujúcej jari. Listy v podstate uvidíme len 2 mesiace.


Aktuálna ponuka medvedieho cesnaku z nášho eshopu


Listy sa dajú použiť priamo v kuchyni na prípravu šalátov, nátierok alebo len tak na chlebík. Dá sa z nich pripraviť aj šťava, tinktúra alebo si ho nakrájajte a uchovajte v mrazničke.

Nie je vhodné ho sušiť. Ak nájdete vhodné miesto na pestovanie v záhrade, pamätajte aj na to, že podobne ako vo voľnej prírode, rovnako sa bude rýchlo rozširovať aj u Vás.

Medvedí cesnak pestovanie v kvetináči

Pokiaľ si chcete jeho chuť a vynikajúce vlastnosti užiť aj na balkóne a terase, pestujte ho v kvetináči. Je to naozaj jednoduché. Len treba počítať s tým, že listy časom zatiahnú a kvetináč zostane prázdny. Na jar však v plnej krásne vyrastú nové a chutné listy. Kvetináč by mal byť dostatočne hlboký, keramický alebo z pálenej hliny. Substrát zvoľte univerzálny, s prímesou piesku na dno položte štrk alebo kamienky, ako drenáž. Snažte sa vyplniť celý kvetináč hľuzkami, aby pôsobil bohato. Listy pravidelne režte a spracovávajte.

Ako uskladniť medvedí cesnak

Hľuzy sa obyčajne neuskladňujú samostatne. Ak máte medvedí cesnak vysadený vonku v záhrade,  hľuzy sú mrazuvzdorné a nie je ich potrebné vyberať z pôdy. Ak cesnak pestujete v nádobách, zatiahnuté hľuzy ponechajte na svojom mieste a mierne prikryte lístím alebo konárikmi ihličnanov alebo celé premiestnite do pivnice. Ideálne nádoby na pestovanie sú hlinené a keramické.
Snažte sa počas sezóny spracovať čo najviac listov pre zimné obdobie a uskladniť práve cenné listy. Jednoduchým spôsobom mrazením a natlačením do nádobiek. Alebo hneď mixovaný vo forme zdravého pesta.

TIP: Mať k dispozícií bylinky z vlastného pestovania je na nezaplatenie. Prečítajte si článok o pestovaní byliniek a možno sa rozhodnete niektoré z nich aj pestovať.

Pestovanie paradajok

Autor: Monika Brešťanská 11. novembra 2022 Žiadne komentáre

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Rovnako ako iná zelenina z čeľade ľuľkovitých, aj paradajky pochádzajú z oblastí južnej a strednej Ameriky a patria medzi veľmi dôležité hospodárske plodiny.

 Pestovanie paradajok

Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Zrelý plod je obvykle červený, šľachtené odrody potom ponúkajú celú škálu odtieňov, od žltej až po fialovú.

Odrody paradajok

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Niektoré majú veľké plody, iné malé, líšia sa aj farbou, chuťou, obsahom vody, výnosom, výškou, množstvom listov či možnosťami finálneho spracovania plodov alebo odolnosťou voči chorobám či popraskaniu.

Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Samostatnou „skupinou“ by sme potom mohli nazvať rôzne nezvyčajné a špeciálne plody, ktoré zaujmú výraznou farbou či špecifickým tvarom.

Najchutnejšie odrody paradajok

Tyčkové paradajkyOdrody paradajok

‘Perun F1’
Veľmi obľúbená odroda s hruškovitými, žltými a sladkými plodmi.

‘Valdo’
Tzv. datľové paradajky - plody rastú v pozdĺžnych trsoch, majú červenú farbu a oválny tvar.

‘Bejbino F1’
Veľmi sladké, červené, okrúhle plody si obľúbia najmä deti.

‘Tornádo F1’
Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle. Vysoký výnos.

‘San Marzano Gigante’
Plody sú veľké a oválne, vhodné najmä na tepelné spracovanie, na zaváranie a prípravu kečupov.

Kríčkové paradajky

‘Tereza F1’
Veľké, sýto červené plody s pevnou šupkou.

‘Denár’
Plody sú skôr strednej veľkosti, oválne, sladké.

‘Karla’
Pomerne malá rastlina aj plody, hodí sa do menších záhonov alebo na pestovanie v nádobách.

‘Pavlína’
Veľké, mäsité, červené plody.

‘Tumbling Tom Yellow’
Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty. Vhodný na pestovanie v nádobách.

Cherry paradajky

‘Dolce Vita F1’
Často sa kupuje ako vrúbľovaná sadenica, vďaka tomu je možné získať väčšiu úrodu dlhých trsov drobných červených plodov.

‘Mirado Red’
Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch. Tiež sa často vrúbľuje.

‘Sanvitos F1’
Dlhé trsy malých, sladkých, okrúhlych plodov.

‘Mirado Orange’
Plody sú oválne, sladké a majú oranžovo-červenú farbu.

Špeciálne odrody paradajok

‘Yellow Gazi Ribbed’
Veľké, mäsité plody žltej farby svojim tvarom pripomínajú tekvicu.

‘Oxheart’
Tzv. býčie srdce - veľký plod svojim vzhľadom aj sýtou červenou farbou pripomína srdce.

'Manolo Tiger Zebrino F1'
Okrúhle, väčšie plody majú zaujímavé sfarbenie - sú fialové s tmavým zebrovaním.

‘Tiverta F1’
Zrelé plody majú žíhanú, žltozelenú farbu.

‘Starlias Choco’
Okrúhle plody sú tmavofialové až hnedé, farbou pripomínajú kakaový bôb.

 

Veľký výber semienok rajčín ale aj inej zeleniny na predpestovanie, či kvalitné a odolné priesady paradajok* nájdete v našom e-shope

* dostupnosť podľa vhodnosti na výsádzanie

 

Predpestovanie paradajok

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Druhý variant je síce oveľa lacnejší, zato pracnejší.

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Predpestovávame v priestoroch, kde je dostatok svetla a hlavne tepla – semená potrebujú teploty okolo 25 °C (niektoré druhy až 30 °C), aby vôbec vyklíčili.

Vrúbľované sadenice paradajok

Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. Vo väčšine prípadov sa jedná o vrúbľované rastliny pre silný rast, výrazne vyšší výnos, vysokú odolnosť – rezistenciu voči chorobám a pre lepšiu kvalitu plodov a listov.

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Samotným hrubnutím a rastom sa kolíček sám uvoľní.

Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši. Vysokým druhom je nutné dať opory, hnojiť, zalievať a rastliny budú prosperovať priamo na záhone aj v nádobách.

Pestovanie paradajok zo semienok

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Vyberte si takú odrodu, ktorá sa svojimi vlastnosťami hodí do záhona či kvetináča a ktorej plody budú korešpondovať s tým, na čo ich chcete využiť.

Druhy paradajokNa pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Tým naplníme sadbovače alebo napríklad čisté malé tégliky od jogurtov, môžeme pridať aj kompost alebo hnojivo určené priamo paradajkám.
Drobné semená klíčia pomerne dlho, prvé lístky sa objavujú dva až tri týždne po výseve.

Výsev paradajok

Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Substrát udržujeme neustále mierne vlhký.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Každú sadeničku opatrne vyberieme zo substrátu a umiestnime ju samostatne do menšieho kvetináčika s výživnou zeminou.

Ako sadiť paradajky

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Dobre sa im darí na južnej či juhovýchodnej strane pozemku alebo vo vzdušnom skleníku.

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Všeobecne by sme rastliny nemali vysádzať príliš blízko k sebe, pretože paradajky sú náchylné na napadnutie plesňami a v hustom poraste, kde sa drží vlhkosť, sa plesniam darí veľmi dobre.

Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Paradajky potom budú lepšie prijímať vodu aj výživu.

Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách. Rastlinu k tyči ešte pripevníme špagátom.

Pestovanie rajčín v nádobách

Pestovanie paradajok v nádobách je v poslednej dobe veľmi populárne. Najmä menšie kríčkové či cherry odrody sú na to ako stvorené. Kvetináč stačí naplniť drenážnou vrstvou, výživnou zeminou a vysiať semienka či umiestniť sadenicu. Nezabúdame na pravidelné hnojenie a zalievanie. Kvetináče môžeme umiestniť napríklad na balkón či terasu a je možné ich aj zavesiť.

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky týmto spôsobom? Viac sa o pestovaní paradajok v nádobách dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Hnojivo na paradajky

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. Tieto hnojivá majú presný pomer živín, ktoré paradajky alebo iná plodová zelenina potrebuje.

So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Nejedná sa o hnojivo, ale o symbiotické mykorhizné huby, ktoré žijú na koreňoch rastlín.

Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Pokiaľ máte väčšie záhony plné zeleniny, oplatí sa siahnuť po najväčšom, 3 kg balení Symbivitu.
Prečítajte si viac o tom, ako mykorhizné baktérie pomáhajú s výživou rastlín a ako tento prípravok vlastne funguje.

Zaštipovanie paradajok

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Na zaštipovanie je najlepšie použiť vlastné prsty.

Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Pri tejto príležitosti zbavíme rastlinu aj poškodených či choro vyzerajúcich listov.

Kedy zberať paradajky

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Z kríkov teda zberáme iba plody v plnej zrelosti, ktoré majú červenú farbu (prípadne finálnu farbu podľa zvolenej odrody).

Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Pokiaľ pestujeme kríčkovú odrodu a chceme zberať celé trsy, odstrihujeme ich po dozretí všetkých plodov záhradníckymi nožnicami.

Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Naopak zlé počasie, chladné večery a nedostatok slnečných lúčov chuť plodov zhoršujú.

Ak ste z Bratislavy alebo máte cestu okolo a chcete ochutnať štavnaté paradajky z nášho vlastného pestovania, zastavte sa na samozber paradajok, prípadne vám ich vieme pripraviť aj my.
 
TIP: Slnečné stanovištia vašej záhrady zaplnila plodová zelenina, ale čo záhony, ktorým sa toľko slnka nedostáva? Pestovanie zeleniny v tieni nie je nemožné, chce to len správne zvolené druhy.

Pestovanie papriky

Autor: Monika Brešťanská 8. novembra 2022 Žiadne komentáre

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Ide v podstate o dužinaté bobule so semenami, z ktorých sa rastliny pestujú.

Pestovanie papriky

Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. Niektoré kultivary sú dokonca pestované ako okrasné izbové rastliny.

V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov. Medzi ďalšie pomerne známe a vysádzané druhy patrí paprika krovitá a paprika čínska – oba tieto druhy sa pestujú ako chilli papričky.

Výsev papriky

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Následne ich ukladáme do sadbovačov so substrátom určeným na klíčenie semien.Paprika druhy

Kedy siať papriky

Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Na vyklíčenie potrebujú semienka papriky teplotu vyššiu ako 22 °C, svetlo a ľahký, dobre výživný substrát.


Okrem inej zeleniny nájdete v ponuke nášho e-shopu aj semená papriky rôznych odrôd a druhov, stačťí si vybrať


Pikírovanie papriky

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Pre ľahšiu údržbu záhona môžete textíliu ponechať, iba do nej urobíte otvory na umiestnenie sadeníc.

Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Následne sadivo dobre zalejeme a vlahu pravidelne dopĺňame, aby rastliny dobre zakorenili.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Ako pestovať papriku

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Zemina musí byť neustále mierne vlhká; pokiaľ budete najmä v období plodu zalievať málo, nebudú papriky šťavnaté a budú im zasychať špičky.

Hnojenie priesad papriky

Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Dusíkaté hnojivá môžeme použiť hneď v začiatkoch, kedy chceme, aby rastlina nasadila listy a rozvetvila stonku, avšak pri kvitnutí a plode dusík nepoužívame.

Pestovanie paprík v nádobách

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Veľakrát s nimi postačí čas od času zatriasť.

Pestovanie paprík v skleníku

PaprikyPaprikám sa v skleníku darí veľmi dobre – majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Ani v skleníku nezabúdame poskytnúť vyšším kríkom oporu vo forme drevenej či kovovej tyče zapichnutej súbežne so stonkou.

S čím sadiť papriku

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami – toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Paprika je pomerne znášanlivá a nevyberavá zelenina, znesie asi všetko, čo vedľa nej vysadíte, dokonca ani vyložene nevadí iným plodinám.

Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Papriky potom pestujeme s plodinami, ktoré majú podobný nárok y na stanovište, pôdu, živiny aj zálievku.

Kedy zberať papriku

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". Nie sú tak sladké, a tak jedlá neprisladia, ale poskytnú im príjemne paprikovú chuť.

Symbivit na papriky

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.

TIP: Nemáte záhradu alebo len neviete čo s priestranným balkónom? Pestovať môžete aj tu! Zelenina na balkóne dnes nie je žiadnou výnimkou a zber môže byť pri správne zvolených odrodách skutočne bohatý.

Pestovanie fazule

Autor: Monika Brešťanská 2. novembra 2022 Žiadne komentáre

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Pestuje sa totiž ako strukovina a zelenina, niektoré druhy môžu byť dokonca okrasné.

 Pestovanie fazule

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Medzi listami sa približne v polovici sezóny začínajú objavovať riedke strapce s kvetmi, ktoré následne vystriedajú plody – struky.

Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Svoje využitie preto našla fazuľa v kuchyni, kde ju možno pripraviť na stovky spôsobov.

Druhy fazule

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris)Druhy fazule

je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Druhú skupinu ešte môžeme rozdeliť na fazuľu kríčkovú so zelenými strukami a fazuľu kríčkovú žltoluskú.

Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Na získanie chutných semien vysádzame odrody ako sú napríklad 'Inka', 'Petra', 'Carmen' alebo zaujímavo sfarbený 'Yin Yang'.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)

tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Obľúbenou odrodou tohto druhu pestovanou pre semeno je 'Scarlet', ktorá sa vyznačuje strakatými semenami fialovej až čiernej farby.

Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Spomenúť by sme mohli ešte napríklad fazuľu mesačnú (Phaseolus lunatus) či fazuľu ostrolistú (Phaseolus acutifolius).


Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu. V našom e-shope môžete vyberať z mnohých farieb, veľkostí a druhov

 

Fazuľa pestovanie

Ako pestovať fazuľu? Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Korene sú plytké, a tak je dôležitá pravidelná a intenzívna zálievka, ktorá zaistí dostatočne vlhký substrát (vyhneme sa však premokreniu a zalievaniu cez list).

Fazuľa pestovanieVolíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu. Maštaľnému hnoju sa vyhýbame úplne, fazuľa ho neznáša.

Ako pestovať kríčkovú fazuľu

Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak chcete fazuľu zberať celé leto, vysádzajte riadky do záhona v rozmedzí približne dvoch týždňov.

Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu. Obvykle sa jedná o kríčkové varianty a spomenúť môžeme napríklad 'Berggold' alebo veľmi zaujímavo, fialovo sfarbenú 'Purple Queen'.

Ako pestovať kolíkovú fazuľu

Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Vďaka svojej nenáročnosti na priestor sú tieto odrody ideálne na menšie záhrady alebo dokonca na pestovanie na balkóne.

Treba ale počítať s tým, že ako stonka neustále rastie, struky dozrievajú postupne po celé leto, nie naraz.

Sadenie fazule

Kedy sadiť fazuľu? Výsev fazule nechávame na obdobie, kedy už teploty neklesajú pod 10 °C, jedná sa teda o máj až začiatok júna.

Ako sadiť fazuľu

Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Tie umiestnime do zeme do hĺbky 4-6 centimetrov.

Kedy zberať fazuľu

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú.
Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
 
TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak. Viac sa o pestovaní cesnaku dozviete aj v našom predchádzajúcom článku.

Pestovanie mrkvy

Autor: Monika Brešťanská 27. októbra 2022 Žiadne komentáre

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. V záhradách sa pestuje ako koreňová zelenina, pričom využiť je možné celú rastlinu vrátane nadzemnej časti.

Pestovanie mrkvy

Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. V druhom roku potom z ružice listov vyrastá stonka s kvetenstvom.

Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Ako pestovať mrkvu a zaistiť si príjem týchto dôležitých látok aj počas zimy sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Druhy mrkvy

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Sem radíme všetky vyšľachtené odrody, ktoré môžu mať rôznu farbu a veľkosť koreňa.

Odrody mrkvy môžeme rozdeliť do niekoľkých základných typov, z ktorých potom konkrétne kultivary vychádzajú:
Parisian - má krátky okrúhly koreň
Chantenay - koreň je kónický, kratší
Nantes - typický "mrkvovitý" tvar
Berlikum - veľké, mohutné a tupo zakončené korene
Flakee - veľmi dlhé a úzke korene

Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi najobľúbenejšie skoré odrody patrí napríklad 'Calibra F1', 'Flyway F1' alebo 'Jarana F1'.Druhy mrkvy

Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Medzi neskoré odrody patrí napríklad 'Koloseum F1', 'Maxima F1' alebo 'Katlen'.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Nájdeme ale aj mrkvy žlté či biele.


Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Semienka mrkvy klasických aj menej známych odrôd zakúpite aj v našom e-shope

 

Sadenie mrkvy

Otázku kedy sadiť mrkvu môžete rozdeliť na dve časti.

Sadenie mrkvy na jar

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Na dodanie živín používame napríklad kompost.

Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Po tomto úkone by mali byť vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami približne päť až sedem centimetrov, v závislosti od zvolenej odrody a veľkosti koreňa.

Výsev mrkvy na jeseň

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Ideálny je výsev do záhona po letnej zelenine ako je napríklad šalát alebo hrášok.

Zber mrkvy

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Zber mrkvy u neskorých kultivarov vykonávame od septembra do októbra a platí, že čím dlhšie v záhone sú, tým je ich chuť lepšia a obsah živín vyšší.

Ako uskladniť mrkvu

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Nikdy ich ale neumývajte, mrkva by pri skladovaní mohla chytiť pleseň.

Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Piesok treba počas skladovania občas mierne zvlhčiť napríklad rozprašovačom.

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
 
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Mišpuľa pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 2. augusta 2022 Žiadne komentáre

Tento pôvabný strom s chutnými plodmi nie je v dnešnej dobe v slovenských záhradách príliš častý, čo je ale veľká škoda. Nielenže je nenáročný na pestovanie, ale jeho chutné plody sú veľmi zdravé a majú široké využitie. A práve vďaka tomu sa ľudia pestovaniu mišpule venujú už dlhšie ako 3000 rokov, najmä v Ázii a starovekom Grécku patrila medzi obľúbené plodiny.

Mišpuľa pestovanie

V Európe sa tieto kríky hojne rozmohli v 12. storočí, ale koncom 18. storočia ich vytlačili iné ovocné dreviny a dnes už sa s mišpulou stretneme skôr sporadicky.

Mišpuľa obyčajná

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Drevo kríka či stromu je pre svoju zaujímavú farbu aj vysokú tvrdosť a húževnatosť veľmi cenené v nábytkárstve.

Plody mišpule

Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Avšak úplne najlepšie je konzumovať zrelé plody počas celej zimy priamo zo stromu.

Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Tá okrem veľkého podielu vody obsahuje aj celý rad vitamínov a ďalších dôležitých látok – vitamín C a B2, triesloviny, kyselinu jablčnú, vápnik, horčík, draslík, sodík a pomerne dosť vlákniny.

Ako pestovať mišpulu

Stanovište – malo by byť teplé, dostatočne slnečné a chránené pred vetrom.

Rozmnožovanie – mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Používa sa na to vrúbľovanie a očkovanie na kmeň hlohu, duly, hrušky alebo jarabiny.

Substrát - rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Znesie však aj hlinitopiesočnaté či vápenaté pôdy, záleží na podpníku, na ktorý je mišpuľa vrúbľovaná.

Výsadba – najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Pri sadenici je potrebné pred uložením do zeme skrátiť korene.  Ak máme mišpulu na podpníku, vysádzame ju tak, aby bolo miesto vrúbľovania 10-20 centimetrov pod povrchom – podpník tak nebude obrastať vlastnými výhonkami.Pestovanie mišpule

Zálievka – rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. S rastúcim vekom mišpule zalievame čím ďalej menej a vyrastený ker či strom už zvládne s vodou hospodáriť sám.

Kvitnutie mišpule – kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Objavujú sa od mája do júna.

Choroby a škodcovia – rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka. Listy môžu ohrýzať larvy niektorých motýľov, čo sa dá riešiť postrekom.

 

Nenáročnú mišpuľu obyčajnú bez problémov dopestujete aj vo svojej záhrade


Rez mišpule

Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Koruna je však nepravidelná a môže pôsobiť neudržovaným dojmom, preto sa mnoho pestovateľov k určitému rezu uchyľuje.

Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. Ďalší radikálny rez už mišpula nepotrebuje.

V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre. Vykonávame ho na jar, po odchode najväčších mrazov, kedy ale na vetvách ešte nie sú púčiky.

Využitie mišpule

Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi – ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Dužina sa dá tiež sušiť.

Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva. V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu – listy, plody, kvety i kôra.
 
TIP: Medzi ďalšie zaujímavé solitéry do záhrady, ktoré skvele doplnia vzhľad mišpule, patrí napríklad muchovník. Prečítajte si viac o pestovaní muchovníku v  našom článku.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu