Úžitková záhrada

Tento pôvabný strom s chutnými plodmi nie je v dnešnej dobe v slovenských záhradách príliš častý, čo je ale veľká škoda. Nielenže je nenáročný na pestovanie, ale jeho chutné plody sú veľmi zdravé a majú široké využitie. A práve vďaka tomu sa ľudia pestovaniu mišpule venujú už dlhšie ako 3000 rokov, najmä v Ázii a starovekom Grécku patrila medzi obľúbené plodiny.

V Európe sa tieto kríky hojne rozmohli v 12. storočí, ale koncom 18. storočia ich vytlačili iné ovocné dreviny a dnes už sa s mišpulou stretneme skôr sporadicky.

Mišpuľa obyčajná

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Drevo kríka či stromu je pre svoju zaujímavú farbu aj vysokú tvrdosť a húževnatosť veľmi cenené v nábytkárstve.

Plody mišpule

Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. K zberu sa teda uchyľujeme v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Avšak úplne najlepšie je konzumovať zrelé plody počas celej zimy priamo zo stromu.

Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Tá okrem veľkého podielu vody obsahuje aj celý rad vitamínov a ďalších dôležitých látok – vitamín C a B2, triesloviny, kyselinu jablčnú, vápnik, horčík, draslík, sodík a pomerne dosť vlákniny.

Ako pestovať mišpulu

Stanovište – malo by byť teplé, dostatočne slnečné a chránené pred vetrom.

Rozmnožovanie – mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Používa sa na to vrúbľovanie a očkovanie na kmeň hlohu, duly, hrušky alebo jarabiny.

Substrát - rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Znesie však aj hlinitopiesočnaté či vápenaté pôdy, záleží na podpníku, na ktorý je mišpuľa vrúbľovaná.

Výsadba – najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Pri sadenici je potrebné pred uložením do zeme skrátiť korene tak, aby boli na priereze biele. Ak máme mišpulu na podpníku, vysádzame ju tak, aby bolo miesto vrúbľovania 10-20 centimetrov pod povrchom – podpník tak nebude obrastať vlastnými výhonkami.

Zálievka – rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. S rastúcim vekom mišpule zalievame čím ďalej menej a vyrastený ker či strom už zvládne s vodou hospodáriť sám.

Kvitnutie mišpule – kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Objavujú sa od mája do júna.

Choroby a škodcovia – rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka. Listy môžu okusovať larvy niektorých motýľov, čo sa dá riešiť postrekom.

Nenáročnú mišpuľu obyčajnú bez problémov dopestujete aj vo svojej záhrade

Rez mišpule

Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Koruna je však nepravidelná a môže pôsobiť neudržovaným dojmom, preto sa mnoho pestovateľov k určitému rezu uchyľuje.

Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. Ďalší radikálny rez už mišpula nepotrebuje.

V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre. Vykonávame ho na jar, po odchode najväčších mrazov, kedy ale na vetvách ešte nie sú púčiky.

Využitie mišpule

Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi – ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Dužina sa dá tiež sušiť.

Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Má sa za to, že pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva. V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu – listy, plody, kvety i kôra.
 
TIP: Medzi ďalšie zaujímavé solitéry do záhrady, ktoré skvele doplnia vzhľad mišpule, patrí napríklad muchovník. Prečítajte si viac o pestovaní muchovníku v  našom článku.

Arónia (Aronia melanocarpa), alebo aj jarabina čierna, prípadne temnoplodec, je opadavý ker, ktorého bobule sú obľúbené pre svoje pozitívne účinky na ľudské zdravie. Kríky arónie pohlcujú smog a dobre znášajú aj rast v priemyselných oblastiach. Vďaka svojej húževnatosti sa pestuje ako súčasť živých plotov.

Starostlivosť o ker nie je nijako náročná, arónia preferuje slnečné až polotienisté a suchšie stanovište, navyše je odolný voči škodcom. Je to skrátka ideálna rastlina do každej záhrady, preto si ju poďme predstaviť bližšie.

Arónia odrody

Do rodu arónie zaraďujeme tri konkrétne druhy:

Arónia jahodovolistá (Aronia arbutifolia)

kríky sú vysoké približne 2 až 4 metre. Bežne sa vyskytuje v USA, jeho plody boli obľúbené u pôvodných obyvateľov Ameriky. Malvice tohto druhu sú jasne až tmavo červené a na kríku zostávajú až do zimy.

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa)

pestuje sa nielen pre svoje živinami nabité plody čiernej farby, ale aj ako okrasná rastlina. Kríky sú až tri metre vysoké, nemajú žiadne zvláštne nároky na pestovanie a hodia sa do každej záhrady.

Arónia čerešňolistá (Aronia prunifolia)

tento druh sa vyznačuje vajcovitými špicatými listami, ktoré sú na spodnej strane mierne ochlpené. Plody sú červené až čierne a nezostávajú na kríku cez zimu.

Ako zasadiť aróniu

Na pestovanie arónie si najprv musíme zaobstarať kvalitné sadenice. Výsadba sa potom nijako nelíši od sadenia iných kríkov. Najprv si teda vyhĺbime dostatočne hlbokú jamu, asi o 15 centimetrov hlbšiu, než je samotný koreňový bal. Steny jamy môžeme ešte narušiť špičkou rýľa, aby sme koreňom uľahčili prechod zeminou.

Dno jamy vyložíme čerstvým záhradným substrátom premiešaným s kompostom, na ktorý krík položíme. Potom už len prekryjeme korene zeminou, dobre ju pritlačíme a ker zalejeme.

Čo sa týka termínu výsadby, máme dve možnosti - buď ker vysadíme na jeseň pred prvými mrazmi, alebo potom na jar, keď naopak posledné mrazy odídu. Kontajnerované dreviny je možné vysadiť počas celého roka, okrem zimy.

A ako pestovať aróniu ďalej? Rastlina nepotrebuje takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť. Mladý ker treba pravidelne zalievať, kým sa riadne neuchytí. Preferuje slnko, v polotieni porastie tiež, no plody môžu mať problém dozrievať. Krík môžeme raz za čas prihnojiť kompostom.

Vysaďte si tento liečivý ker aj do svojej záhrady. Aktuálnu ponuku zaujímavých odrôd arónií si môžete pozrieť v našom e-shope

Strihanie arónie

Rez arónie sa neodporúča robiť nijako radikálne. To však platí v prípade, že túžite po záplave bielych kvetov a bohatej úrode plodov. V tomto prípade môžeme zrezávať iba nové alebo príliš staré výhony, pretože plody sa objavujú na dvoch až šesťročných vetvách. Pozor tiež na zrezávanie koncov vitálnych výhonov, pretože plody sa najčastejšie nachádzajú práve na ich koncoch.

Arónia živý plot

Aróniu je možné pestovať aj ako súčasť živého plotu. Rastlina pohlcuje nečistoty vo vzduchu, a tak je arónia ideálnym živým plotom v prípade, že bývate blízko priemyselnej oblasti alebo pri hlavnej ceste. Ďalšou výhodou je krásny vzhľad po celé ročné obdobie – na jar zdobia kríky sýto zelené listy, v lete biele až ružové kvety, na jeseň a v zime červené alebo čierne plody.

O živý plod z arónie sa treba starať naozaj minimálne. Vďaka odolnosti proti škodcom a chorobám nevznikajú v poraste prázdne miesta po poškodení. Pri výsadbe plotu rozmiestnime jednotlivé rastliny s približne 50 centimetrovými rozostupmi.

Plody arónie

Plody arónie sa začínajú objavovať v treťom až štvrtom roku života, pričom úroda býva najväčšia medzi siedmym až desiatym rokom veku kríka. Z jednej rastliny je možné získať 3 až 8 kilogramov bobúľ ročne.

Ovocie je plné vitamínov, minerálnych a antioxidantov. Vďaka tomu pôsobí proti celému radu zdravotných neduhov. Pôsobí blahodárne na kardiovaskulárny systém, žalúdočné vredy a celkové zdravie žalúdka a tráviacej sústavy, problémy s chudokrvnosťou, zlepšenie pamäte, zlepšenie zraku a zdravia očí.

Látky obsiahnuté v plodoch tiež zmierňujú príznaky neurodegeneratívnych ochorení ako je Parkinsonova a Alzheimerova choroba, pomáhajú udržať optimálnu hladinu cukru v krvi, a v neposlednom rade veľmi účinne zbavujú telo ťažkých kovov a ďalších nežiaducich látok.

Arónia a jej využitie

Plody temnoplodca čierneho majú široké využitie. Okrem toho, že sú obľúbené v ľudovom liečiteľstve, sa používajú na prípravu ovocných štiav a sirupov, kompótov, džemov a marmelád, vína a iných alkoholických nápojov ale aj čajov.

Plody je tiež možné sušiť či mraziť na neskoršie spracovanie. Čerstvé malvice majú skôr trpkú chuť, preto sa ovocie zriedka konzumuje nespracované.
 
TIP: Pokiaľ chcete vašu záhradu maximálne využiť, a zároveň by ste v nej radi mali dostatok súkromia, stavte aj na aróniu. Po vysadení vznikne jedlý živý plot, ktorý bude nielen krásny, ale aj užitočný!

Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Na ich listoch si totiž s obľubou pochutnávajú húsenice priadky morušovej, z ktorej kokonov sa hodvábne vlákna získavajú.

Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade. V našom článku sa dozviete viac o pestovaní, a tiež o ďalších odrodách tohto druhu.

Pestovanie moruše

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Vhodné sú teda teplejšie nížiny, napríklad južné Slovensko je na pestovanie moruší ako stvorené.

Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Potrebuje však, aby mu v tomto nekonkurovala žiadna iná väčšia rastlina v okolí, preto morušovníky vysádzame v dostatočnej vzdialenosti od ostatných drevín.

Výsadba moruše

Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Medzitým si pripravíme dostatočne hlbokú jamu, korene sa potrebujú dobre uchytiť - preto môžeme kopať do hĺbky pokojne až jedného metra, pričom na spodok jamy v prípade nutnosti vysypeme čerstvý záhradný substrát obohatený o kompost.

Ďalej postupujeme tak, ako je bežné – k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Zeminu primerane utlačíme a novo vysadený stromček ešte zalejeme, v období zakoreňovania by okolitá pôda nemala byť príliš suchá, aj keď v budúcnosti moruše preferujú skôr suchšiu zeminu.

Plody moruše

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku – skrátka prírodný vitamínový komplex. Zaujímavosťou moruší je, že obsahujú aj veľké množstvo rastlinných bielkovín, ktoré sú navyše dobre stráviteľné, čo z nich robí ideálnu plodinu pre vegánov a vegetariánov.

Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Farba môže byť temne fialová, ružová až biela.

Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. Moruše sú veľmi krehké a nezvládajú manipuláciu ani dopravu, preto ich takmer nikdy nezoženiete na trhu ani na pultoch obchodov.

A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade. Výber chutných odrôd moruší nájdete aj v našom e-shope

Rez moruše

Výchovný rez moruší

Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Počas života morušovníka už robíme iba rez výchovný, radikálny rez tieto stromy nepotrebujú a je úplne zbytočný.

Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. V každom prípade rany ošetríme štepárskym voskom.

Moruša previsnutá rez

U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu. Nasledujúce vegetačné obdobie necháme vetvy voľne rásť a od ďalšieho roka už odstraňujeme iba tie vetvy, ktoré vybočujú z požadovaného tvaru koruny, teda vykonávame opäť iba akýsi udržiavací výchovný rez.

Odrody moruše

Moruša čierna

Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Ide o pomerne teplomilnú rastlinu, ktorej sa dobre darí vo vinárskych oblastiach.

Moruša biela

Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové – hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. U nás sa pestuje oveľa častejšie ako jeho príbuzný Morus nigra.

Morušovník previsnutý

Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Medzi pestovateľmi je veľmi obľúbený najmä vďaka ľahšiemu prístupu k plodom pri zbere.

Veríme, že po prečítaní článku bude výber a aj samotné pestovanie moruše pre vás hračkou a jej chutné a sladké plody sa stanú súčasťou mnohých záhrad.

TIP: Ak chcete pestovať ešte menej známe a tradičné druhy, inšpirujte sa napríklad článkom o pestovaní goji, kľukvy a ďalších druhov.

Rod černíc je natoľko obsiahly, že sa jeho výskumom zaoberá dokonca zvláštna odnož botaniky. Nás však budú v nasledujúcom článku zaujímať iba tmavé, sladkokyslé plody černice beztŕňovej, ktoré sa vyznačujú práve absenciou tŕňov. Ak zhrnieme základné vlastnosti týchto užitočných rastlín, môžeme povedať, že sa jedná o kríky opatrené drobnými tŕňmi, ktorých plody sú spravidla jedlé a chutné.

Plody sa s obľubou konzumujú čerstvé, ich využitie je však oveľa širšie. Z černíc možno pripravovať múčniky, kompóty, marmelády a džemy, šťavy, ovocné vína, ba dokonca pálenky. Ak je úrody nadbytok, môžeme okrem vyššie spomínaného černice aj zmraziť. Svoje uplatnenie nájdu tiež listy černice, z ktorých sa pripravujú bylinné odvary ľudového liečiteľstva.

Černice odrody

Ako sme si už povedali v úvode nášho článku, druhov a odrôd černíc je naozaj veľa. Medzi tie najobľúbenejšie a najlepšie černice patria napríklad tieto:

'Arapaho' - túto odrodu je možné vysadiť takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Vyznačuje sa pravidelnou násadou veľkých a chutných plodov.

'Navaho' - jedná sa o novší kultivar, ktorý zaujme vzpriameným rastom, veľkými a chutnými plodmi, ktoré dozrievajú v auguste až septembri. Patrí medzi druhy bez tŕňov.

'Loch Ness' - odroda veľmi dobre znáša aj silnejšie mrazy a patrí medzi tie odolnejšie aj čo sa chorôb týka. Na stonkách sa koncom leta objavujú veľké trsy plodov, pod ktorými sa rastlina doslova prehýba. Je tak potrebná opora. Zber úrody je veľmi jednoduchý aj vďaka absencii tŕňov, o ktoré by sme sa mohli poraniť.

'Black Jewel' - plody tohto kultivaru sú tmavo fialové, na pohľad až čierne. Majú výraznú, sladkú chuť a sú vhodné pre všetky druhy spracovania.

'Triple Crown' - túto odrodu radíme medzi polovzpriamené, potrebuje teda k svojmu rastu oporu. Je ale o poznanie kompaktnejší ako iné odrody. Patrí medzi skoré druhy a plody sa objavujú už začiatkom júla.

'Dirksen' – tento kultivar vysádzame skôr v teplejších oblastiach. Je odolná voči chorobám a nesie veľké, mierne kyslé až trpké plody vyváženej chuti, ktoré možno spotrebovať nielen na priamu konzumáciu, ale aj na pečenie alebo zaváranie.

'Cacanska Beztrna' - je obľúbená vďaka absencii tŕňov a veľmi sladkým plodom. Patrí medzi stredne skoré odrody.

'Black Satin' - rastliny sú vysoké a bohato vetvené. Vďaka tomu sú výnosy z jedného kríka pomerne veľké, a je možné z neho zozbierať až 6 kilogramov stredne veľkých sladkých černíc. Tŕne na rastlinách takmer nenájdeme.

'Relevant' - medzi novšie odrody radíme aj Relevant. Rastlina sa hodí do všetkých pestovateľských oblastí a nesie plody skvelej chuti.

V našom e-shope nájdete chutné a zdravé černice aj na svoju záhradu

Pestovanie černice

Ako pestovať černice? U dnešných odrôd černíc to nie je nič náročné, ale niektorých pravidiel sa držať musíme. Dôležitý je pravidelný rez, dostatočne pevná opora, po ktorej sa rastliny môžu plaziť, úrodná pôda s občasným prihnojením a samozrejme pravidelná zálievka. Černice nie sú náročné na priestor a pestovať ich môžeme pokojne pri drôtenom plote na menších záhradkách.

Kedy sadiť černice

Klasické černice sa bežne do záhrady vysádzajú na jeseň, avšak beztrnné varianty môžeme vysádzať aj v jarných mesiacoch. Ak chceme presadiť mladé rastliny na iné stanovište, poprípade do väčšieho kvetináča, opäť tak možno urobiť na jar aj v jesenných mesiacoch.

Černice v kvetináči

Pestovanie černíc v kvetináči je pomerne neobvyklé, ale nie nemožné. V poslednej dobe, keď sa ľudia z miest dávajú na „balkónové zahradničenie“, sa černice pestujú v nádobách stále častejšie. Aj v tomto prípade samozrejme potrebuje rastlina oporu. Volíme skôr kompaktnejšie odrody. Pri pestovaní v kvetináči budeme musieť rastlinu v prvých rokoch presadiť do priestranejšej nádoby. Urobíme tak na jar či na jeseň.

Čo sa týka zeminy, postačí bežný záhradný substrát, ktorý premiešame s dobre odležaným kompostom alebo použijeme už pripravené hnojivo. K černiciam v kvetináči pristupujeme rovnako aj pri reze, ktorý je však v tomto prípade o niečo radikálnejší.

Čím hnojiť černice

Černice je nevyhnutné prihnojovať hneď na jar, keď potrebujú k svojmu rastu čo najviac dusíka. Počas vegetačného obdobia prihnojujeme tiež, avšak tentoraz by sa malo jednať skôr o hnojivo s obsahom draslíka a síry. Keďže hodláme plody konzumovať, je najlepšie využiť na výživu hnojivá organické. Skvelý je kompost alebo napríklad slepačince.

Pre správny rast a bohatú úrodu môžeme využiť aj prípravky s obsahom mykorhíznych húb. Tie fungujú na princípe symbiózy, kedy sa huby usadia na koreňoch rastliny a zásobujú ju živinami. Ďalšou výhodou je potom zahustenie a rozšírenie koreňového systému, vďaka čomu môže rastlina z pôdy čerpať ešte viac živín. Výborným prípravkom z tejto skupiny je napríklad SYMBIVIT.

Choroby černíc

Aj keď sú černice pomerne húževnaté a odolné rastliny, môžu sa o ne pokúšať niektoré choroby aj škodcovia. Medzi tie najbežnejšie patria napríklad hrdze či vošky.

Ako strihať černice

Rez černíc je potrebné vykonávať pravidelne, pretože kríky sa rýchlo rozrastajú. Pravidelný rez tiež zaistí väčšiu úrodu a vyššiu odolnosť voči chorobám. A kedy strihať černice? Robíme tak hlavne na jar, kedy je rez veľmi radikálny, ale aj na jeseň potrebujú kríky skrátiť.

Ako strihať černice na jar

Na jar striháme černicu čo najskôr, avšak až vtedy, keď už nehrozia príliš silné mrazy. Striháme hlavne odplodené výhony, plody sa totiž objavujú na dvojročných výhonkoch. Vďaka tomu, že výhony, ktoré neplodili, ponecháme, a tie ostatné odstrihneme, sa dočkáme bohatej úrody každoročne.

Strihanie černíc na jeseň

 Aby bol ker košatý, môžeme niektoré postranné výhony ešte skrátiť nad druhým až tretím púčikom. Táto časť výhonu zdrevnatie a z očiek budú vyrastať čerstvé výhony. Tento rez černíc vykonávame na jeseň, ideálne v septembri. Na zimu by sme mali čo najviac listov ponechať. Černice sú síce mrazuvzdorné, ale silný mráz a studený vietor príliš dobre neznáša. Lístie, ktoré ešte neopadalo, im poskytne určitú ochranu.

TIP: Spoločne s ostružinami si môžete na záhrade aj v kvetináči vypestovať aj napríklad kiwi. Ak máte obavy z pestovania, prečítajte si článok o pestovaní kiwi.

Ovocné dreviny sú klasické dreviny, ktoré si tiež vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu. Nepôjde to bez základných faktorov, ako je rez, závlaha, hnojenie a ochrana voči chorobám a škodcom.

Na trhu je množstvo druhov a kultivarov, ktoré sú rezistentné, čiže odolné voči niektorým ochoreniam a škodcom a nevyžadujú takú chemickú ochranu voči bežným ochoreniam.

Bez  závlahy a hnojenia však nastávajú problémy s rastom, vývojom kvetných pukov a dokonca aj kvalita plodov a ich veľkosť či chuť je ovplyvnená práve ich zdravotným stavom.

Hnojením dodáte stromu základné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast alebo dozrievanie pletív, množstvo kvetov a plodov. Samozrejme je dôležité, aké hnojivá používate a akým spôsobom ich ponúknete danej drevine. Na všetko je určité vhodné obdobie.

Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Na jeseň používajte naopak hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Prírodná či chemická cesta?

Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Granulovaným hnojivom hnojte do vlhkej pôdy.

Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy. Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je samozrejme na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. Je niekoľko možností.

Vyberte si vhodné ovocné stromy do svojho sadu z našej ponuky*

* dostupnosť v jesennej ponuke

Momentálne je tu obdobie bio pestovania plodov, čo je bez akejkoľvek chemickej ochrany. Bohužiaľ, niekedy to bez chémie nejde. Potom je tu jediný spôsob, ako zamedziť šíreniu ochorenia, a to vykopaním a odstránením daného pestovaného kultivaru zo sadu a záhrady a nahradením ho za rezistentný.

Postreky v ovocnej záhrade

Myslíte si, že bez postrekov to v dnešnej dobe v ovocnej záhrade nepôjde? Ako s chorobami a škodcami bojovali naši predkovia? Používali rôzne odvary z lúčnych a liečivých rastlín, ktoré aj v dnešnej dobe našli v záhradách a sadoch uplatnenie. Používajú sa výluhy zo žihľavy a iných aromatických plodín ako cibuľa a cesnak, tabak, ktoré škodcom nevoňajú.

Niekedy však neprebehne úplná spokojnosť s výsledkom, ale zato takýto postrek vnímame ako eko-hnojivo a bio-podporné látky.

Potom nastalo obdobie použitia silnej chémie, ktoré malo aj negatívne účinky na celé životné prostredie. V dnešnej dobe nachádzajú na trhu uplatnenie ekologické postreky, ktoré priamo pôsobia na škodcu alebo chorobu a bohužiaľ bez nich to niekedy nejde. Kučeravosť listov u broskýň určite nezničíte výluhom. Musíte včas použiť meďnaté prípravky, ktorými priam celý strom a púčiky vysprchujete. Práve v máji sa aplikuje  druhý preventívny postrek.

V máji sa aplikujú postreky proti múčnatke egrešov, jabloní a ríbezlí a pokiaľ chcete pravidelne zozbierať úrodu marhúľ, nezabudnite na postrek proti monilióze marhúľ (odumieranie výhonov a kvetov). Nevyhnutný je aj postrek proti piliarke slivkovej a vrtivke čerešňovej. Samozrejme, našli by sa aj ďalšie vhodné postreky  na jahody, marhule, vinič.

Skúste dreviny dôkladne kontrolovať, včas zakročiť proti škodcom ako sú vošky. Dodržiavajte správne aplikovanie výživ a hnojív, pravidelne a výdatne zalievajte, najmä počas suchej jari a v čase násady kvetov a plodov. Misy okolo kmeňov udržiavajte v nezaburinenom stave pre lepší prísun vody a živín priamo ku koreňom. Možno sa Vám potom podarí niektoré dreviny zachrániť pred postrekmi.

Na jar mnohí aplikujú predjaré postreky, ktoré majú za úlohu zničiť prezimujúce štádia škodcov, vajíčka a larvy, ktoré sa s postupným otepľovaním začínajú prebúdzať a vyvíjať. Postrek musíte vykonať pred samotným kvitnutím za bezveterného počasia, bez prítomnosti dažďa s teplotou okolo 15 °C.

TIP: Aby ovocné stromy v sade prosperovali a dokázali odolávať škodcom a chorobám, musíte im vytvoriť vhodné podmienky pre ich rast. Prečítajte si ovocné desatoro pestovateľa a zvýšte si šancu na zdravý rast stromov.

Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sa v slovenskej kuchyni objavujú stále častejšie. Ich špecifická chuť výborne vynikne v domácich hranolkách aj zemiakovom pyré. S veľkou obľubou ich nakupujú mamičky batoliat, ktoré sladkastú chuť ocenia asi najviac.

Túto tropickú a zdravú zeleninu si však môžeme bežne vypestovať aj doma, a nie je na to potrebné nič viac než na pestovanie klasických zemiakov, ktoré už dobre poznáme. Poďme sa teda pozrieť, ako na to!

Všetko o batátoch

Povojnca batátová, niekedy tiež jedlá, latinsky potom Ipomea batatas, patrí medzi tropické rastliny pochádzajúce zo strednej Ameriky. Hľuzy tejto rastliny sú jedlé, ich dužina je väčšinou sýto oranžová (môže mať však aj ďalšie farby od žltej až po fialovú) a má mierne sladkú chuť. Tieto hľuzy sa využívajú obdobne ako hľúzy zemiaka, vzhľadom sú zemiakom tiež podobné, aj keď tieto dve rastliny botanicky príbuzné nie sú.

Jedná sa o plazivú rastlinu, s vajcovitými až srdcovitými listami, ktoré pôsobia veľmi esteticky a povijnica sa často pestuje aj ako okrasná. Vo väčšine prípadov sa však pestuje pre hľuzy, a to nielen na záhradkách vášnivých pestovateľov, ale aj vo veľkom. Medzi najväčších producentov batátov sa radí Čína, Malawi a Tanzánia.

Sladké zemiaky druhy

Je známych viac ako 400 rôznych odrôd batátov, ktoré sa od seba líšia v mnohom – veľkosťou, tvarom a farbou listov, veľkosťou, tvarom, chuťou a farbou hľúz, veľkosťou a celkovým vzhľadom rastliny a podobne. Vzhľadom k takému počtu rôznych kultivarov si ich tu nemôžeme vymenovať všetky, a tak si uvedieme aspoň pár z tých, ktoré sú bežne dostupné u nás a dobre znášajú naše klimatické podmienky.

Na Slovensku sa sladký zemiak pestuje ako pre hľuzy, tak ako okrasná rastlina.

Okrasné batáty:

- ‚Yellow' – listy sú svetlo zelené so žltým podtónom, klasické veľkosti.
- ‚Compact Yellow' – žltozelené listy sú menšie veľkosti. Rastlina sa s oporou dorastá až do 3 metrov.
- ‚Red' – listy sú temne červené, dužina hľúz má tiež tmavší odtieň.
- ‚Cameo' – vajcovité listy majú veľmi tmavý fialový odtieň.
- ‚Colored Leafs' – bujne rastúci kultivar so zelenobielymi až ružovkastými listami. Pestuje sa hlavne ako okrasný.
- ‚Green' – táto odroda sa vyznačuje trávovo zelenými listami, ktoré sú skôr srdcovitého tvaru.
- ‚Marguerite' – listy sú srdcovité a limetkovo zelené, pestuje sa ako okrasná.

Jedlé batáty:

- ‚Erato White' – vysoká produkcia hľúz, listy hlboko sú vykrajované, hľuzy majú hnedú šupku a bielu dužinu.
- ‚Erato Orange' – táto odroda sa od tej predchádzajúcej líši iba tým, že plody majú dužinu oranžovej farby.

Aktuálne dostupné odrody sladkých zemiakov si môžete vybrať aj v našom eshope

Ako pestovať batáty

Okrasné:

- Stanovište: pestovanie batátov je vhodné na slnku až v polotieni. Pestovať sa dá v záhone, v kvetináči aj väčšom kvetináči. Okrasné kultivary sa skvele hodia do kvetináčov k letničkám.
- Nároky na pôdu: výživný a kyprý substrát
- Závlaha: rastlina má radšej vlhké prostredie bez prelievania.
- Rez: pestuje sa ako letnička, rez teda nevyžaduje.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: okrasné druhy hnojíme raz až dvakrát týždenne hnojivom pre balkónové rastliny

Jedlé:

- Stanovište: pestujeme na slnku až v polotieni, na dostatočne veľkom priestranstve. K stonkám je možné umiestniť oporu, v opačnom prípade sa bude rastlina na stanovišti chovať ako pôdokryvná.
- Nároky na pôdu: hlboké, hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.
- Závlaha: pravidelne zalievame, v období sucha zálievku ešte zintenzívnime.
- Rez: rez nie je vyžadovaný, batát sa pestuje ako jednoročná rastlina.
- Odolnosť: nie sú mrazuvzdorné, pred prípadnými prízemnými mrazíkmi je nutné rastliny chrániť.
- Množenie: batáty množíme pomocou listových rezňov alebo naklíčených hľúz.
- Hnojenie: ak pestujeme povojnicu batátovú pre hľuzy, je nutné používať organické hnojivá, napríklad kompost.

Ako sadiť batáty

Batáty väčšinou pestujeme z koreňových hľúz. Je potrebné počítať s tým, že plazivá povojnica zaberie na pozemku dosť miesta, preto jej vyhradíme obdobné políčko, ako by sme sadili klasické zemiaky. Na pozemku si vytvoríme asi 10 centimetrov hlboké brázdy rozmiestnené približne 40 centimetrov od seba. Samotné naklíčené hľuzy do nich vkladáme opäť so 40-centimetrovým rozostupom. Rozmiestnené hľuzy zahrnieme hlinou do hrobčekov, pričom predtým ešte môžeme do zeminy zapraviť kompost alebo hnoj.

Kvitnutie a dozrievanie hľúz

Kvety sa objaviť môžu, ale nemusia. Keď už budete mať to šťastie, nájdete kalichovité kvietky bielej, ružovej až fialovej farby, ktoré sú pomerne veľké a na rastline rozmiestnené v skupinách.

Hľúzy dozrievajú obvykle počas septembra a októbra. Poznáme to tak, že byľ začne zasychať. Až po jej úplnom zaschnutí môžeme hľúzy vykopať. Postupujeme veľmi opatrne, mechanické poškodenie sladkých zemiakov by malo za následok ich rýchlu skazu, vzhľadom na obsah cukru. Zozbierané batáty môžeme uskladniť na suchom, chladnom a dobre vetranom mieste.

Choroby a škodcovia batátov

V našich podmienkach sa povojnici batátovej škodcovia aj choroby vyhýbajú a k žiadnemu z ochorení tu nie je náchylná. Na rastline si nepochutnávajú ani pásavky a ďalší „typicky zemiakoví“ škodcovia. Jediné, na čom si môžu nepozvaní hostia pochutnávať, sú hľuzy. Tie zvyčajne požierajú hlodavce.

Využitie batátov

Ako sme sa už zmienili vyššie, batát sa často pestuje ako rastlina okrasná listom. Skvele sa jej darí v nádobách a pestovatelia ju s obľubou vysádzajú do kvetináčov s letničkami, s ktorými tvoria krásne, previsnuté, aj meter dlhé kompozície.

Pre človeka sú však užitočnejšie hľuzy tejto rastliny. Tie obsahujú celý rad živín, ľahko stráviteľné sacharidy, dostatok vlákniny, betakarotén a mnoho ďalších zdraviu prospešných látok. Zrelé hľuzy teda našli svoje široké uplatnenie v kuchyni a je možné ich zaradiť do mnohých receptov. Batáty je možné variť, piecť, smažiť – medzi najobľúbenejšie recepty patria batátové pyré, batátové hranolky, ale aj zemiakové placky z batátov, prípadne sladké pokrmy a múčniky.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac aj o pestovaní ďalších druhov zeleniny, prečitajte si napríklad náš článok o pestovaní rajčín na balkóne.

Možno to znie neuveriteľne, ale pravda je taká, že aj kvety sa dajú konzumovať. A pokiaľ ich vhodne naaranžujete na tanier, určite Vám bude aj lepšie chutiť. Nie je to len módny výstrelok. Tieto kvety sa používali v kuchyni už v minulosti. V Stredomorí, na Ďalekom aj Strednom Východe.

Nie je to jedlo na nasýtenie sa, ale pokrm pre oči, chuťové poháriky, spoznávanie nových vôní a chutí. Aj kvety majú svojskú chuť. Niektoré sú výrazne, niektoré menej aromatické a mnohé svojou farbou zaujmú natoľko, že každodenné všedné jedlo bude pôsobiť s kvetmi elegantnejšie, upravenejšie a estetickejšie.

Okrem toho, že si ich môžete nazbierať na lúkach, veľa z nich môžete pestovať aj v záhrade alebo v nádobách na terase a balkóne.

Pri ich zbere treba dodržiavať určité zásady:

   -  kvety zbierajte skoro ráno alebo dopoludnia, kedy je ich chuť výraznejšia, lebo obsahujú viac vody, ktorá sa nestačila ešte vypariť

   -  zbierajte len na miestach, kde nie je prach

   - nepoužívajte na rastliny žiadne chemické postreky a hnojivá

   -  kvety alebo rastliny napadnuté chorobami a škodcami nepoužívajte

   -  kvety neumývajte, len ich otriasajte

   -  odstráňte z nich všetky piestiky, peľ a tyčinky

   - vo väčšine prípadov sú vhodné na konzumovanie len okvetné lístky

   - pokiaľ máte alergiu, kvety nekonzumujte

   - kvety môžete konzumovať čerstvé, sušené, mrazené, tepelne ľahko upravené, pečené

   - aj karfiol, brokolica sú nerozvinuté kvety

   - kvety, ktoré presne neviete identifikovať,radšej nekonzumujte

Ktoré kvety sú jedlé

Medzi najčastejšie konzumovateľné kvety patria: levanduľa, kapucínka, kvety bežných byliniek (mäta, medovka, materina dúška, tymián, pažítka), aksamietnica, nechtík, fialky a sirôtky

Na lúke môžete zozbierať kvety púpavy, podbeľu, prvosienky jarnej, pľúcnika lekárskeho, boráku, hluchavky, fialky, ruže šípkovej, margaréty, nevädze, kvety lesných jahôd a iné odrody s bielym kvetom, kvety ďateliny...

Na zeleninovej hriadke nezabudnite na kvety uhorky, tekvíc a cukiet, kôpru, pažítky, cibule, cesnaku, rukoly, bazalky...

V kvetinovom záhone nazbierate jedlé kvety z týchto trvaliek: levanduľa, šalvia, ruža, slnečnica, klinček, chryzantémy, Rosa hybr. Rosella, echinacea, sirôtky.

Dokonca aj z balkóna viete zozbierať okrasné kvetenstvá fuksie a muškátu. Výborné sú citrusové kvety.

V lese nazbierate: lipový aj agátový kvet, bazový kvet

Pozor! Z niektorých rastlín sú jedlé naozaj len kvety. Platí to napríklad u agátu. Celá rastlina je jedovatá okrem kvetov. Vyskúšajte vypražený cuketový kvet, obalený v cestíčku. Týmto istým spôsobom môžete pripraviť aj kvety agátu a bazy.

Pokiaľ nemáte záhradu, ale láka vás pestovanie, mnohé z nich viete vypestovať aj v nádobách na balkóne a terase. Vďačná a rýchlo rastúca je kapucínka, levanduľa, šalvia, bylinky, aksamietnica.

Jedlé kvety pestovanie

S pestovaním môžete začať priamo od semienka, alebo si zakúpiť hotové rastliny v kvetináčoch. Jedlé kvety na pestovanie nevyžadujú špeciálnu starostlivosť. Čo je logické, nesmú sa používať žiadne chemické postreky a hnojivá, ktoré by poškodili chuť samotného kvetu. Pokiaľ chcete takéto rastliny hnojiť, používajte sa len vlastný kompost, ktorý stačí zapracovať, alebo nasypať ku rastline. Niektoré zakúpené substráty už môžu obsahovať granulované hnojivo.  V nádobe sa bude dariť aj sirôtkam a kapucínke. Nie sú náročné na pestovanie a pokiaľ im doprajete dostatok slnka a vlahy, budú prekvitať.

Mnohé kvety, ktorými chcete osviežiť nápoje, môžete zamraziť do nádoby spolu s vodou a v podobe kociek ľadu ich potom používať. Najmä kvety materinej dúšky, medovky a mäty. Kvety fialky a sirôtok vyniknú v zeleninovom šaláte, na zmrzline alebo koláčoch a zákuskoch.

Nechajte sa inšpirovať, získajte z vlastnej záhrady maximum a spoznávajte nové netradičné chute aj vďaka jedlým kvetom zo záhrady alebo voľnej prírody.

TIP: Chcete dať prednosť skôr klasickým bylinkám? Možno vás potom skôr zaujme napríklad medvedí cesnak a spôsob jeho pestovania.

Úžitkovú časť záhrady si mnoho ľudí bez tradičných zemiakov ani nevie predstaviť. Ich pestovanie má dlhú tradíciu a každý pestovateľ má svoj "recept" na bohatú úrodu.

Čo však robiť ak je vaša záhrada príliš malá a zvažujete kam vysadiť každú jednu rastlinu? Ak sa nechcete vzdať svojej vlastnej úrody zemiakov, ponúkame vám spôsob ako získať množstvo zemiakov v malej záhrade pomocou pletiva.

Nezúfajte, že máte malú záhradu a nemôžete v nej pestovať všetky druhy zeleniny. Navyše asi všetci si uvedomujú, že zemiaky potrebujú veľkú plochu, nakoľko sú vysoké a potrebujú prihŕňať zemou.

Ponúkame Vám výborné riešenie, ako aj na malej ploche získate veľké množstvo zemiakov. Postačí Vám na to pletivo s väčšími okami, slama, kompost alebo substrát a sadbové zemiaky.

Tento kôš na zemiaky umiestnite na svetlé miesto v záhrade. Pletivo môže byť ľubovoľne vysoké.

1. Stočte pletivo do kruhu a zaistite, aby sa nerozchádzalo.

2. Mierne ho prihrňte zemou.

3. Na dno umiestnite slamu a zasypte ju vyzretým kompostom alebo záhradníckym substrátom.

4. Po obvode kruhu vysaďte zemiaky tak, aby boli aspoň v každom druhom oku pletiva.

5. Dbajte na to, aby očká zemiakov smerovali von.

6. Pridajte opäť vrstvu slamy, zasypte kompostom a postup so zemiakmi a výsadbou opakujte, až kým sa nedostanete na vrch pletiva.

7. Vrchné zemiaky môžu byť vysadené v strede, lebo majú možnosť rásť hore.

8. V prípade potreby zalievajte a sledujte, ako Vám pletivo obrastá listami zemiakov.

9. Keď listy zoschnú cca v septembri povyťahujte uschnutú vňať a vytiahnite pletivo, zemiaky sa Vám vysypú priamo na záhradu a stačí ich len pozbierať.

Dopestujte si bohatú úrodu zeleniny, v našej ponuke nájdete aj kvalitné a odolné priesady zeleniny

TIP: V prípade malej záhrady alebo pestovania na balkóne, si prečítajte aj článok o pestovaní zeleniny v nádobách.

Zdroj foto inšpirácie : http://alternative-energy-gardning.blogspot.ca/2013/10/how-to-make-potato-barrel-using-chicken.html

Bobkový list všetci poznáme najmä z kuchyne. Jeho nezameniteľnú vôňu nenahradí v niektorých jedlách absolútne nič. Poznáme ho väčšinou sušený. Vedeli ste, že ho môžete dopestovať aj vo vašej záhrade alebo v kvetináči? Stačí pár dôležitých informácii o pestovaní a môžete hneď začať.

Vavrínovec vs Bobkový list

...alebo Prunus laurocerasus vs Laurus nobilis...

Mnohí si ich mýlia ale je veľmi dôležité vedieť rozdiely. Vavrín a Vavrínovec sú dve rozdielne rastliny, pojednáva hneď o tom aj ich latinský názov. Chápeme, že nie každý ho ovláda. Často sa bežný človek o vavríne vyjadruje ako o vavrínovci a naopak. No jeden z nich vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je jedovatý a vavrín pravý (Laurus nobilis) je práve jedlý bobkový list. Rozdiel je vidieť aj na listoch a v samotnej stavbe rastliny- dreviny.

Bobkový list pochádza z Ázie, Iránu ale hojne sa nachádza a okolo Stredomoria. Je náchylný na mrazy ale postupne sa udomácňuje aj v našich podmienkach. Staršie dreviny vedia prežiť bez ujmy aj v záhrade na juhu Slovenska. Obyčajne sa však na zimu prenáša do nemrznúcich podmienok, najmä ak sa jedná o mladé dreviny a zakoreňujúce odrezky.

Je to stálo-zelený ker, výborne sa tvaruje a dobre zvláda rez. Rýchlo sa rozmnožuje odrezkami a jeho listy môžete využiť na aranžovanie, sušenie a najmä v kuchyni. Kvitne na jar bielymi kvetmi. Neskôr sa tvoria plody vo veľkosti čerešne fialovej až čiernej farby.

Ako pestovať bobkový list

Bobkový list v záhrade

Umiestnite ho na priame slnko, s chránenou expozíciou aspoň z 2 strán a korene zamulčujte kôrou. V prípade poškodenia mrazom dobre po reze regeneruje. Vonku však odporúčame pestovať len v teplejších lokalitách, juh Slovenska a naozaj staršie dreviny s postupným otužovaním. Inak zvláda teploty do -5 stupňov.

Bobkový list v kvetináči

Vyžaduje klasický univerzálny substrát alebo substrát pre bylinky. Po zakúpení ho určite presaďte a pestujte na terase alebo balkóne až do príchodu mrazov. Neskôr ho premiestnite do bytu, svetlej a chladnej chodby, zimnej záhrady. Pestovať sa môže ako ker alebo na kmienku. V byte vyžaduje to čo klasické izbové rastliny. Na chodbe zvládne 13-18 stupňov a primeranú zálievku. Čím je teplo nižšia, tým aj zálievka musí byť nižšia. Ak je teplota v byte vyššia, treba aj rosiť na listy. Obľubuje svetlé miesto, pozor však na radiátor a priame slnko cez sklo, používajte radšej žalúzie alebo ho umiestnite v blízkosti okna.  

Bobkový list strihanie

Bobkový list striháme vonku cca 2x ročne. Podporujeme jeho habitus a hustotu a tiež ho môžeme strihať samozrejme podľa potreby do kuchyne. Pokiaľ ho pestujete ako kmienok, korunku zastrihávajte pravidelne. Udržíte tak jej hustý vzhľad. Odrezky môžete použiť zároveň na ďalšie zakoreňovanie. Krovitý vavrín upravujte podľa potreby a požadovaného tvaru. Rez je jednoduchý, nevyžaduje nič špeciálne.

Hnojenie a zálievka

Hnojiť môžete univerzálnym hnojivom počas vegetácie. V zime sa nehnojí. Zálievka by mala byť pravidelná ale nesmie byť pôda a substrát dlhodobo podmáčaná.

Je bobkový list mrazuvzdorný?

Ako sme už uviedli vyššie v texte, máme skúsenosti, že staršie dreviny bez problémov prežijú aj naše zimy na juhu Slovenska v chránenej polohe. Odporúčame však najmä mladé dreviny premiestniť pred mrazmi do nemrznúcich podmienok. Zvláda teplotný pokles na -2 až -5 st., staršie dreviny aj -10 až -15 st. Mnohí pestovatelia ich preventívne obaľujú aj do starších diek a korene mulčujú lístím a kôrou.

Bobkový list zber a použitie

Bobkový list sa využíval už v minulosti na dekorovanie víťazov, v podobe vencov. Jeho nezameniteľnú arómu spozná snáď každý. Listy sa však nekonzumujú, len sa nechajú vyvariť alebo sa nakladajú so zeleninou. Listy sú veľmi horké a ostré.

Chcete si vavrín dopestovať v záhrade alebo v kvetináči? Vyberte si z aktuálnej ponuky rastlín bobkového listu v našom eshope

Môžete ich používať aj na aranžovanie, viazanie vencov a zaujímavých dekorácii.

Listy sa zbierajú počas celého roka. Skontrolujte, či nemajú známky poškodenia. Sušia sa voľne položené vedľa seba na plechu, v polotieni alebo v sušičke a uskladňujú v sklenených nádobách dobre uzatvárateľných ale aj v látkových a papierových vreckách. Používať sa môžu aj čerstvé listy.

Využiť ich môžete na rôzne zálievky pri zaváraní zeleniny, uhoriek, kapusty, papriky, aj húb. Vhodný je aj na prípravu mäsa, rýb, do kyslých polievok. Môžete z neho vyrobiť aj repelent proti otravnému hmyzu alebo ho uložiť do skriniek, aby Vám mole nenapadli ryžu, sušené hríby alebo fazuľu.

Z vývarov sa robia aj rôzne obklady na rany a je veľmi obľúbený aj v liečiteľstve. V Grécku a v Ríme bol považovaný za posvätnú rastlinu a bol vysadený pred každým chrámom. Ukrýva v sebe silice, glykosidy, partenolidy, triesloviny, horčíny a tiež éterické oleje. Pomáha pri cukrovke, tlaku, opuchoch, pri bolestiach krížov, na trávenie a podporuje chuť do jedla. Tiež pôsobí protizápalovo a dezinfekčne.

TIP: Ďalšia obľúbená rastlina, ktorá prospieva nášmu zdraviu je napríklad medvedí cesnak. Prečítajte si článok o tom ako sa Allium ursinum pestuje.

Toto obdobie je vhodné na nákup semien zeleniny. Keďže niektoré druhy zeleniny majú príliš dlhú vegetačnú dobu, je dobré si ich včas predpestovať, aby ste sa aj dočkali úrody.

U druhov, ktoré majú krátku vegetačnú dobu ako šalát a kaleráb, predpestovaním naopak docielite skorý zber úrody. Teplomilné zeleniny ako paprika, rajčiny, uhorky, tekvice a melóny neznášajú chlad a jarné mrazy, preto je potrebné si premyslieť výsevy a najmä ich samotnú výsadbu do skleníka, fóliovníka alebo do voľnej pôdy.

Na vonkajšie záhony sa obyčajne vysádzajú po rizikových jarných mrazoch, ktoré sa v poslednej dobe trochu posúvajú na obdobie okolo 25.5. Ak nie ste si celkom istí ako postupovať pri výseve, prečítajte si článok ako semienka na sadenie správne pripraviť.

Ponúkame Vám praktického poradcu pre odhadnutie správneho termínu výsevu a výsadby do voľnej pôdy podľa zeleniny:

Jarný výsev zeleniny

Jarné obdobie sa blíži. Je čas na prípravu záhonov a výsevy zeleniny s krátkym vegetačným obdobím. V marci sa oficiálne začíal záhradnícky rok, je potrebné pripraviť záhony. Pokiaľ máte na úžitkovú záhradu vyčlenenú len malú plochu, vyskúšajte moderné pestovanie vo vyvýšených záhonoch.

Pôda sa tak neprehrieva, udržuje si dlhšie vlahu, aj burine sa menej darí a navyše odpadáva manuálne a ťažké okopávanie. V mnohých prípadoch stačí pôdu prekypriť malými hrabličkami. Vo vyvýšených záhonoch môžete pestovať všetky druhy zeleniny aj bylinky spolu s letničkami.

Medzi skoré a prvé výsevy patria výsevy kôpru, šalátu, reďkovky, cibuľky a špenátu. V poslednej dobe si u nás našiel miesto aj novozélandský špenát, ktorý je podobný využitím ako klasický špenát. Oficiálny názov je štvorbôčik rozložitý – Tetragonia expansa. Tieto semená môžete vysievať už od polovice marca, pokiaľ to pôdne podmienky dovoľujú a pôda je preschnutá, bez snehu. Klíčia pri teplote 3 – 4 °C. Neskôr, koncom marca môžete začať s výsevom mrkvy skorej, petržlenu, paštrnáku a cibule.

Mrkvu neskorú stačí vysiať v polovici apríla. Reďkovku, šalát, špenát i hrášok môžete vysiať aj 3x do konca sezóny a úrodu určite zozbierate. Plochu po výseve udržiavajte. V prvom rade určite vyklíčia buriny, ktoré ihneď odstraňujte. V mieste výsevu však opatrne, aby ste nevytrhli aj klíčiacu zeleninu.

Ak chcete burinu oklamať, všetko pripravte na výsevy, ale semená nevysejte. Vyklíčenú burinu vytrhajte a vysejete semená. Burine bude dlhšie trvať, kým vyrastie nová a Vy tým zabezpečíte vyššie rastlinky zo semien. Moderné výsadby sú také, ktoré lahodia aj oku. Vysievajte teda rôzne druhy zeleniny do radov vedľa seba. Zamedzíte tým aj výskytu škodcov. Vysejte rad reďkovky, rad mrkvy, rad špenátu atď. Samozrejme dbajte na jednotlivú znášanlivosť plodín a najmä na striedanie plodín počas jednotlivých rokov.

Na ploche si nechajte priestor ešte na aprílové výsevy a výsadby teplomilnej zeleniny. Pokiaľ vysejete ešte letničky po obvode, ako napríklad aksamietnice, ktoré sú v rôznych farbách i výškach, vytvoríte doslova ekozáhradku. Letničky, ktoré sú aromatické, odháňajú aj množstvo škodcov. Celkovo viete úžitkovú časť od okrasnej oddeliť zelenou alebo kvetinovou stenou, či nízkym živým plotom z letničiek, trvaliek, ihličnanov a krov.

Spolupracujeme s nadšenými pestovateľmi z akosadit.sk. Využite svoju pestovateľskú plochu čo najefektívnejšie a vytvorte zároveň podmienky na maximalizáciu úrody! 

Nechajte si vytvoriť svoj osevný plán špeciálnym algoritmom TU. Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov.

TIP: V našom ďalšom článku sa dozviete podrobnejšie informácie o pestovaní reďkovky a inej rýchlenej zeleniny.