Posts tagged 'pestovanie letničiek'

Papuľka sa vďaka svojim pestrofarebným kvetom radí k veľmi obľúbeným rastlinám do záhrady. Jej pestovanie je pritom pomerne nenáročné. Aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila záplavou krásnych kvetov? A aké sú najobľúbenejšie druhy papuliek?

Pestovanie papuľky

Pri pestovaní papuľky je dôležité venovať pozornosť správnemu výberu pôdy. Táto rastlina totiž vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny. Ideálne voľte slnečné stanovište, pretože práve dostatok slnečných lúčov je dôležitý na dosiahnutie zdravého rastu a bohatého kvitnutia. Rastline doprajte pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa trvalému premokreniu. Papuľka spravidla lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Výsev papuľky

Pestovanie papuľky nie je náročné. Výsev môžete vykonávať v marci, a to buď v skleníku, alebo za oknom. Semienka nezasypávajte zeminou, skôr ich len jemne zatlačte. Svetlo totiž podporuje ich klíčenie.

Pokiaľ panuje okolitá teplota okolo 18 °C, semená vyklíčia za zhruba 7 až 10 dní. Po vyklíčení prepikírujte jednotlivé semenáčiky. Akonáhle sú rastliny dostatočne veľké, zaštipnite ich vrchol, aby sa rozvetvili. Do záhrady môžete sadenice vysadiť už v priebehu apríla. Slabé mrazíky by im totiž nemali uškodiť. Kvety papuľky sa objavujú zhruba od júla do októbra.

Zaobstarajte si semená papuľky a pustite sa do jeho výsevu sami. Vašu záhradu potom ozdobia pestrofarebné kvety

Papuľka  po odkvitnutí

V momente, keď papuľka v záhrade odkvitne, je na mieste všetky odkvitnuté súkvetia odstrániť. Týmto spôsobom rastlinu podporíte v tvorbe ďalších kvetov bez toho, aby sa vysilovala tvorbou semien.

Prezimovanie papuliek

Papuľka dokáže prečkať skôr miernejšiu zimu. V našich podmienkach sa preto častejšie pestuje ako letnička. Pokiaľ predsa len chcete, aby vám ponúkla kvety aj budúci rok, myslite na jeho zazimovanie. Ideálne je preniesť papuľku na zimné mesiace dovnútra (napríklad na chodbu či zimnú záhradu).

Je papuľka trvalka?

Aj keď býva papuľka väčšinou pestovaná ako letnička, v skutočnosti ide o krátkovekú trvalku. V teplejších oblastiach dokáže prežiť aj niekoľko rokov, pokiaľ mu k tomu poskytnete dobré podmienky a panujú mierne zimy.

Vo väčšine oblastí, kde sú skôr chladnejšie zimy, sa však papuľka pestuje ako jednoročná, pretože nie je odolná voči mrazom. Pokiaľ chcete, aby papuľka mrazivé počasie zvládla, je potrebné ju pred týmto počasím ochrániť. Na zimné mesiace ho preneste dovnútra alebo mu poskytnite ochranu prostredníctvom mulčovania.

Papuľka väčšia

Medzi najznámejšie druhy papuľky sa radí papuľka väčšia (latinsky Antirrhinum majus). Popularite sa teší najmä pre svoje veľké, živé, farebné kvety. Táto rastlina dorastá do výšky 1 metra, vďaka čomu jednoznačne vynikne v každej záhrade. Papuľka väčšia si vaše srdce získa vďaka rôzne sfarbeným kvetom so zaujímavou  korunou. Má tiež zaujímavé kopijovité listy. Na podporu ďalšieho zakvitnutia je pritom na mieste pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia.

Papuľka nízka

Druhou najznámejšou odrodou papuľky je papuľka nízka (latinsky Antirrhinum nanum). Jedná sa o kompaktnejší variant papuľky, ktorá sa skvele hodí do menších záhrad alebo na pestovanie ako okrajová rastlina. Papuľka nízka dosahuje výšku okolo 30 cm. Aj napriek tomu však ponúkne veľmi pôsobivé kvetenstvo. Odroda býva cenená aj pre svoju schopnosť intenzívne kvitnúť po celé leto. Vďaka tomu perfektne premení vašu záhradu.

TIP: Zaujíma vás, kedy nastáva vhodný čas na výsev letničiek? A s čím papuľky skombinovať? Nenechajte si ujsť ďalší z našich článkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dychberúca kráska, ktorá si vás získa guľovitým tvarom kvetov v žiarivo žltej farbe. Presne taká je kraspédia, ktorú možno s trochou zveličenia označiť za slnko v záhrade. V našich podmienkach býva pestovaná ako letnička a jej vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Zistite, aké podmienky rastline dopriať a na čo si dať pozor.

Charakteristika kraspédie

Kraspédia je pôvodom austrálska trvalka, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. Na prvý pohľad zaujme svojou mohutnou ružicou prízemných čiarkovitých listov, z ktorej vyrastajú vzpriamené kvetné stonky. Stonky sú tenké a dlhé a vyrastajú z nich žlté guľovité súkvetia. Svojím tvarom kraspédia pripomína paličky na bubon alebo tiež gombíky.

Kraspédiu je možné rezať, v takom prípade potom vynikne v aranžmánoch vo váze. Hojne sa používa aj v sušenej podobe.

Craspedia druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kraspédií, ktorými môžete ozvláštniť priestor vašej záhrady, terasy či balkóna. Ich nevšedný vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Kraspédia guľovitá

Jedna z najobľúbenejších kraspédií s latinským označením Craspedia globosa. Vybrať si môžete kultivar 'Billy Buttons', ktorý sa pýši nápadnými žltými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách. Vysieva sa už v januári.

Alternatívou môže byť odroda 'Beauty Impr.', čo je neprehliadnuteľná letnička, ktorá sa môže vynímať aj vo vašej záhrade. Rovnako poteší svojimi nádhernými žltými kvetmi.

Zaobstarajte si semená i sadenice kraspédie a ozdobte s ich pomocou vašu záhradu alebo napríklad kvetináč za oknom

Pestovanie kraspédie

Kraspédia všeobecne vyžaduje slnečné stanovište. Doprajte jej kyslú a dobre priepustnú ľahšiu pôdu. Naopak tejto rastline nesvedčí príliš ťažká pôda, zatienenie a predovšetkým trvalá vlhkosť. V takých podmienkach kraspédia rastie slabo a môže byť tiež náchylná na zahnívanie.

Kraspédia výsev

Kraspédia je charakteristická pomerne dlhou vegetačnou dobou. Prvé kvety sa objavujú až zhruba po 5 až 6 mesiacoch od výsevu. Aby ste sa teda dočkali prvých kvetov koncom júla, musíte urobiť výsev vo februári, najneskôr v marci.

Aj tak sa ale rastlina do plného kvetu dostáva skôr až v auguste a v septembri. Vďaka tomu je perfektnou voľbou na to, aby ste jej krásou ozvláštnili vašu záhradu práve v období neskorého leta a začiatku jesene.

Craspedia prezimovanie

Kraspédia je veľmi citlivá na mráz. V našich podmienkach bohužiaľ kombináciu chladu a zimy neznesie a v zimných mesiacoch typicky uhníva.

TIP: Zistite, kedy je správny čas na výsev letničiek a buďte pripravení včas. S ich pomocou môžete vytvoriť napríklad originálny a pestrofarebný záhon.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Lantana je jednoznačne zaujímavá rastlina, ktorá si vaše srdce získa pre krásnu farbu svojich kvetov. Pochádza z trópov a pestovať ju môžete nielen vo forme kríka, ale aj efektne na kmienku. Zistite, aké podmienky tejto rastline zaistiť, aby sa jej skvele darilo.

Charakteristika lantany

Lantana má podobu exotického kríka, ktorý pôvodom pochádza z Južnej Ameriky. V našich podmienkach býva lantana pestovaná ako balkónová rastlina. Niektorí pestovatelia ju tiež umiestňujú do svetlej chodby domu.

Čo je na lantane jednoznačne najzaujímavejšie, sú jej kvety. Tie totiž v priebehu času menia svoju farbu, vďaka čomu rastlina skutočne vynikne na prvý pohľad. Spočiatku sa kvety rastliny sfarbujú do žltého odtieňa. Neskôr sa farba mení skôr na oranžovú. Následne kvety sčervenajú, až nakoniec prejdú do fialovej. Kvety lantany bývajú veľkým lákadlom aj pre včely a motýle.

Je lantana jedovatá?

Aj keď sú lantany doslova dych vyrážajúce, je potrebné počítať s jednou tienistou stránkou. A tou je ich jedovatosť. U lantany sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ teda budete s lantanou manipulovať, odporúčame vziať si na pomoc rukavice. V opačnom prípade môže rastlina u citlivých osôb vyvolať alergickú reakciu. Dajte si tiež pozor na zabránenie prístupu detí a domácich maznáčikov.

Zaobstarajte si sadenice lantany a ozvláštnite s ich pomocou balkón, terasu alebo iný priestor.*

*Sadenice v našom e-shope sú dostupné vo vhodnom čase na ich výsadbu

Lantana druhy

Najznámejším druhom lantany je Lantana menlivá (respektíve lantana premenlivá). Aj tá je však dostupná v niekoľkých odrodách. V našom e-shope nájdete napríklad Lantana Camara Tropic 'Pitaya' alebo Lantana Camara Tropic 'Ara'.

Lantana pestovanie

Čo sa týka pôdy, lantane sa darí v rašeline zmiešanej so záhradným kompostom. Stanovište voľte ideálne na plnom slnku s dostatkom svetla. Pozornosť venujte tiež pravidelnej zálievke, aby ste podporili stálu vlhkosť koreňového balu. Vyhnite sa však úplnému premokreniu. Rastline môžete pre lepší rast dopriať pravidelné prihnojovanie, a to približne raz týždenne.

Lantana v kvetináči

Lantana býva najčastejšie pestovaná v nádobách. Pokiaľ sa rozhodnete ju na letnú sezónu umiestniť do záhona, je to možné, ale na jeseň ju musíte opäť vyryť a presunúť na miesto, kde nehrozia mrazy.

Lantana strihanie

Lantana sa orezáva na jeseň predtým, než sa rozhodnete ju zazimovať. Prípadne je možné k rezu pristúpiť aj skoro z jari.

Lantana prezimovanie

K zazimovaniu lantany je vhodné pristúpiť ešte predtým, ako udrú prvé mrazíky (teda zhruba koncom septembra či začiatkom októbra). V tomto období ju presuňte na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí od 10 do 20 °C. Pamätajte na to, že lantana musí mať dostatok svetla.

Lantana sa vo vhodných podmienkach radí medzi neopadavé kríky. Preto je nutné jej dopriať aj v zimných mesiacoch pravidelnú zálievku. Dajte si pozor na to, aby substrát nikdy úplne nevyschol.

Lantana na kmienku

Lantanu možno pestovať nielen v podobe menších kríkov, ale aj na kmienku. Týmto spôsobom docielite určité úspory miesta a zároveň elegantnejšieho vzhľadu. V tomto smere skvele poslúžia rastliny očkované na kmienok, pri ktorých sa vám bude ľahko udržovať korunka. Pamätajte na to, že kým kmienok poriadne zosilnie, je dôležité ho vyväzovať k dostatočne pevnej opore.

Ako na množenie lantany

Pokiaľ sa rozhodnete rastlinu rozmnožiť, môžete na to využiť odrezky, a to počas konca leta alebo na jeseň. Jednotlivé odrezky je nutné odobrať, potom ich môžete ošetriť špeciálnym prípravkom podporujúcim zakoreňovanie.

Následne ich zasaďte do substrátu, ktorý vytvoríte zmiešaním rašeliny a perlitu v pomere 1:1. Výsledok je dôležité prikryť fóliou, aby došlo k zvýšeniu vzdušnej vlhkosti. Takto pripravené odrezky môžete uchovávať v izbovej teplote. Akonáhle dôjde k úplnému prekoreneniu, môžete ich presunúť do kvetináčov.

TIP: Vytvorte si zaujímavé kombinácie letničiek na vašom balkóne. Zistite, s čím kombinovať muškáty, aby výsledok fungoval.

Margaréta a chryzantémovka sú dve odlišné rastliny, ktoré sa však medzi sebou často zamieňajú. V oboch prípadoch sa môžete tešiť na krásne romantické kvety, ktoré sa budú vynímať v záhrade, na balkóne aj terase.

Ako sa ale o rastliny správne starať, aby sa vám odvďačili záplavou nádherných kvetov? Na čo si dať pozor? Na tieto a ďalšie otázky si odpovieme v nasledujúcom článku.

Charakteristika margaréty

Margaréta (latinsky Leucanthemum) je rastlina, ktorá je rozšírená prakticky po celom svete. Na prvý pohľad zaujme svojimi bielymi alebo ružovými kvetmi s typickým žltým stredom. Táto vytrvalá rastlina hojne rastie na lúkach a pastvinách, ale aj na okrajoch ciest. U včiel a motýľov je tento kvet obľúbený preto, že sa jedná o bohatý zdroj nektáru.

S margarétou sa však spája aj určitá symbolika. Mnoho ľudí napríklad verí, že margarétový veniec dokáže priniesť šťastie a ochranu pred zlom. V anglickej kultúre býva margaréta spájaná s láskou a romantikou.

Margaréty v záhrade sa skvele vynímajú bok po boku ďalších rastlín. Pristane im to napríklad v kombinácii s rudbekiami a ďalšími vysokými kvetmi. Margaréty sa tiež môžu týčiť nad nižšími rastlinami a vytvárať tak nové poschodie.

V minulosti sa margaréty radili do rodu chryzantém. V súčasnej dobe však už majú margaréty svoj vlastný rod s latinským označením Leucanthemum. Z toho dôvodu sa niekedy môžeme stretnúť s chybným označením a zaradením rastliny medzi chryzantémy.

Charakteristika chryzantémovky

Chryzantémovka (latinsky Argyranthemum) sa margarétam podobá iba stavbou kvetov. Inak sa jedná o krovitú rastlinu, poloker. V našich podmienkach sa pestuje ako letnička, ktorú je možné prezimovať. Bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm a charakteristické sú pre túto rastlinu rozstrapkané, kopijovité až čiarkovité listy.

Margaréta druhy

Medzi najznámejšie druhy margaréty sa bezpochyby radí margaréta veľkokvetá či margaréta biela. Atraktívnych kvetov sa dočkáte aj pri margaréte Leucanthemum x Maximum 'Victorian Secret'.

Medzi margaréty býva niekedy zaraďovaná rimbaba obyčajná (čiže margaréta rimbaba), ktorej drobné kvetinové úbory sú však margaréte iba podobné.

Vyberte si margaréty do kvetináčov i záhrady a ozvláštnite s ich pomocou priestor. Nádherné biele kvety si určite zamilujete. A dajte šancu aj chryzantémovkám.

Margaréta pestovanie

Margaréty spája hneď niekoľko vlastností. Znášajú aj horšie pôdne podmienky a pomerne dlho vydržia vo váze. K predpestovaniu margaréty sa pristupuje v období od marca do júna. Rozhodne je na mieste vykonať výsev semien najprv do pareniska alebo výsevných hrantíkov. Na konkrétne stanovište ich môžete preniesť zhruba od mája do augusta (záleží samozrejme na dobe výsevu semien).

Margaréte sa najlepšie darí na slnečnom až polotienistom stanovisku. Rastline preto vyberte miesto, kde v dostatočnej miere svieti slnko (ale dajte si pozor na ostré poludňajšie slnko v horúcich letných mesiacoch).

Čo sa týka pôdy, voľte ideálne dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH. Rastlina nie je náročná na zalievanie. Aj keď je dostatok vlahy potrebný, pamätajte na to, že margaréta neznáša premokrenie.

Ako strihať margaréty

Aby ste sa tešili z bohatej nádielky kvetov, je vhodné margarétu pravidelne zastrihnúť. Po odkvitnutí sa zamerajte na včasný strih starých kvetov. Vďaka tomu dokáže rastlina vykvitnúť v tom istom roku ešte raz. Rovnako tak aj na jeseň odkvitnuté margaréty zostrihnite, aby sa zbytočne nevysilovali vytváraním semien.

Margaréta patrí medzi dlhoveké trvalky. Avšak zhruba raz za dva až tri roky jej doprajte rozsadenie.

Ako zazimovať margaréty v kvetináči

Margaréty patria medzi mrazuvzdorné trvalky, teda ich pestovanie v kvetináčoch je jednoduché a nevyžadujú žiadnu ochranu. Rez sa potom prevádza na jar.

Pokiaľ je margaréta súčasťou vášho trvalkového záhona v záhrade, je vhodné tieto rastliny na zimu ľahko prikryť čečinou či mulčovacou kôrou, ak ich pestujete v severných chladnejších oblastiach.

Margaréta na kmienku? Poslúži skôr chryzantémovka

Ak chcete ozvláštniť priestor na vašej terase alebo napríklad balkóne, možno vás bude zaujímať možnosť pestovania margaréty na kmienku. V tomto smere však poslúži skôr chryzantémovka. Konkrétne chryzantémovka parížska (latinsky Argyranthemum frutescens) dorastá do výšky okolo pol metra a vytvára kompaktný krík. Aj tieto rastliny po odkvitnutí zastrihujeme a môžeme tiež tvarovať korunu kríka. Rastlinu je možné prezimovať, inak je to letnička.

Chryzantémovka pestovanie

Chryzantémovke sa najlepšie darí na slnečnom stanovisku. Aby ste docielili dobrý rast a bohatú násadu kvetov, stavte na kvalitný a dobre priepustný substrát a pravidelné hnojenie. Pokiaľ bude v zemine zastúpený určitý podiel ílu, môže to pomôcť správnemu zadržaniu živín a vody.

Pamätajte tiež na priebežnú zálievku, aby ste substrát udržali mierne vlhký. Dajte si ale pozor na premokrenie rastliny, čo poznáte podľa typického žltnutia listov. Naopak v prípade sucha môžete bojovať s deformáciou listov a celkovým zakrpatením rastliny v raste.

Kvety sa u chryzantémovky objavujú už v máji a na rastline pretrvávajú zhruba do konca októbra. Vďaka tomu rastlina zdobí priestor počas veľkej časti sezóny. Odkvitnuté kvety pravidelne odstraňujte. Vďaka tomu dáte rastline priestor, aby mohli nasadiť nové puky.

Bohatú násadu kvetov môžete podporiť pravidelným prihnojovaním rastliny. Chryzantémovka sa odporúča hnojiť ideálne raz za týždeň.

Chryzantémovka druhy

Rovnako ako pri margaréte, aj pri chryzantémovke sa môžete stretnúť s radom odrôd. Rôzne odtiene ružovej ponúkne odroda Argyranthemum Percussion 'Double' Pink. Na veľké kvety v ružovej farbe sa môžete tešiť pri variante Argyranthemum Percussion 'Pink Eye'.

Zaujímavým variantom je aj netradičný kultivar Argyranthemum´Double Pink Honeybees´. Tmavo ružové kvety nájdete pri odrode Argyranthemum Day-Zee 'Wine Red'. Ak sa vám páči chryzantémovka so žltou farbou kvetov, nenechajte si ujsť odrodu Argyranthemum Pac Day-Zee Yellow.

Zazimovanie chryzantémovky

Výhodou chryzantémovky je, že si jeho prítomnosť môžete užívať mnoho rokov. Túto rastlinu totiž možno zazimovať. S príchodom nižších teplôt chryzantémovky v nádobe preneste na svetlé miesto s teplotou 5 až 10 °C. Zálievku obmedzte na minimum, ale dajte si pozor na to, aby substrát úplne nevyschol.

Ako strihať chryzantémovky

Chryzantémovku je vhodné na jeseň zredukovať zhruba o tretinu. Na jar potom môžete pristúpiť k ráznemu rezu na udržanie typického huňatého tvaru rastliny.

TIP: Zistite, ako pestovať chryzantémy a doplňte s ich pomocou okrasné záhony vo vašej záhrade.

Túžite po zaujímavej rastline, ktorá vám bude robiť radosť svojimi pestrofarebnými kvetmi? Jednou z možností je verbena, čiže železník. Táto rastlina sa bude skvele vynímať v záhone alebo kvetináči, ktorým môžete ozdobiť svoj parapet. Zistite, aké druhy existujú a ako postupovať pri jej pestovaní.

Verbena či železník

Verbena, železník sú označenéia pre jednu a tú istú rastlinu. Verbena môže byť letnička aj trvalka, pričom vašu záhradu zahalí do krásnych farieb. Kvitne bohato a vyníma sa nielen v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe.

Verbena trvalka

Nie všetky verbeny sú letničky. Výnimkou je napríklad železník argentínsky (latinsky Verbena bonariensis). Jedná sa o trvalku, ktorá dokáže veľmi dobre prečkávať slovenské zimy. Bežne dorastá do výšky 1,5 až 2 metre a perfektne poslúži ako dominanta celého záhonu. Kvitne fialovomodrými súkvetiami. Ďalšou populárnou trvalkou je železník lekársky, ktorý zaujme tuhou a priamou stonkou dorastajúcou do výšky až pol metra.

Verbena letnička

Z letničkových variantov verbeny stojí za zmienku napríklad odroda Verbena pac ´Vera Deep Blue´, ktorá počas kvitnutia zaujme krásnou vôňou a pýši sa krásnymi fialovými kvetmi. Kvety vo fialovej a bielej farbe ponúkne odroda Verbena 'Vera Blue Bicolor'.

Nádherné biele kvety ponúkne Verbena pac ´Vera White´. Pokiaľ túžite po červenej odrode, môžete sa rozhodnúť napríklad pre Verbenu 'Summerdream Dark Red' alebo poloprevisnutú Verbenu 'Estrella Red'. Jedinečné červené kvety ponúkne aj letnička Verbena Wfl 'Gala Beauty Red'. Originálnym variantom je Verbena x peruviana ´Voodoo Red Star´ s červenobielymi kvetmi.

Ak hľadáte rastlinu s krásnymi ružovými kvetmi, bude pre vás skvelou voľbou varianta Verbena Summerdream 'Pink' alebo Verbena Wfl 'Estrella Pink'.

Prezrite si žiarivé druhy železníka a vyberte si medzi nimi variant, ktorý sa bude vynímať v záhone, kvetináči aj inej nádobe

Pestovanie verbeny

Verbene sa najviac darí na južnom, západnom či juhovýchodnom stanovisku. Pokiaľ ju umiestnite do tieňa, nedočkáte sa bohužiaľ kvetov. Verbeny je možné vypestovať aj zo semienok. V tomto smere však možno narazíte na chúlostivosť mladých rastliniek, a preto nejde o nič jednoduché. Vzhľadom k tomu sa ako praktickejšie javí zakúpenie už prijatých a silných sadeníc.

Pri pestovaní železníka sa nezaobídete bez kvalitného substrátu, ktorý by mal byť dobre priepustný a dostatočne výživný. Verbena vyžaduje pravidelnú zálievku, pričom substrát by mal byť schopný vodu po zálievke podržať. Táto rastlina sa skvele hodí na pestovanie do samozavlažovacích hrantíkov, ktoré jej zaistia permanentný prísun vody. Pri pestovaní verbeny pamätajte na zalievanie ráno alebo večer, v sparných letných dňoch pokojne aj každý deň.

Verbena prezimovanie

Mnoho ľudí sa rozhodne s príchodom chladného počasia sa verbeny zbaviť a na jar si kúpiť opäť nové sadenice. To je samozrejme jedna z možných ciest, ale pokiaľ nechcete s príchodom jari utrácať za nové sadenice, môžete sa pokúsiť o zazimovanie rastliny.

V tomto ohľade myslite na to, že verbena potrebuje v zimnom období svetlo, ale zároveň nízku teplotu. Tá by sa mala pohybovať okolo 8-10 °C. Vzhľadom k tomu sa na prezimovanie rastliny skvele hodia napríklad zimné záhrady alebo presvetlené chodby. Čo sa týka zálievky, v zimných mesiacoch stačí dopriať rastline vodu iba v malom množstve. Bohato stačí verbénu zaliať raz za 7 až 14 dní.

Pred jarou stačí železníky zrezať na výšku zhruba 5 centimetrov a preniesť ich do priestorov s teplotou nad 15 °C. Pri pravidelnej zálievke sa môžete pomerne skoro dočkať toho, že rastlina obrazí a rozkošatí sa.

Kvet verbena

Aby ste docielili veľké množstvo kvetov, je na mieste verbenu raz za 14 dní prihnojiť fosforečnými hnojivami. Akonáhle kvety odkvitnú, odštipnite ich. Vďaka tomu sa budete môcť tešiť z kvitnutia počas celej vegetačnej sezóny.

Verbena v kvetináči

Verbena v kvetináči je skvelým spôsobom, ako ozvláštniť parapety vášho okna a pritom urobiť zaujímavú zmenu oproti bežne rozšíreným muškátom. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie v kvetináči, stojí za odporúčanie použitie špeciálnych samozavlažovacích hrantíkov, ktoré rastline sprostredkujú dostatok vlahy.

Ako na množenie verbeny

Túžite po tom verbenu namnožiť? Zaštiepené výhonky tejto rastliny je možné využiť ako odrezky, ktoré najlepšie a najrýchlejšie zakorenia vo vode. Odrezky zbavte spodných listov. Bohato stačí, keď ich necháte zhruba šesť až osem. Akonáhle dôjde k ich zakoreneniu, presadte ich do zmesi perlitu, piesku a rašeliny.

Verbenu trvalku rozmnožíte jednoducho delením trsov na jar.

Na množenie verbeny je možné používať aj metódu kopcovania či potápania, kedy stred nových výhonov zahrniete zeminou a ponecháte ho tak počas siedmich až ôsmich týždňov. Následne môžete výhon s korienkami oddeliť a zasadiť ho samostatne.

TIP: Inšpirujte sa, ako vytvoriť letničkový záhon a premeňte svoju záhradu pomocou krásne kvitnúcich rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kapucínka je bylinný poklad, ktorý si vás získa nielen pre svoje krásne kvety. Jednotlivé časti rastliny bývajú často využívané v rámci ľudového liečiteľstva. Veľká výhoda spočíva v nízkych nárokoch na pestovanie, s ktorým si preto poradia aj začiatočníci.

Aké stanovište a pôdne podmienky tejto rastline dopriať? Podrobné informácie vám odhalí práve tento článok.

Charakteristika kapucínky

Kapucínka je pomerne rýchlo rastúca letnička, ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými žltými, oranžovými a červenými kvetmi. Tieto kvety sú nielen krásne, ale zároveň aj jedlé. Vďaka nízkym nárokom rastlina ľahko vyrastie aj úplnému začiatočníkovi.

Veľkou výhodou tejto rastliny je, že ju možno využiť aj ako ochrankyňu zeleniny a rôznych ovocných stromov. Má totiž tendenciu na seba prirodzene priťahovať vošky, húsenice a slimáky. Tiež odpudzuje plesne a choroby tekvíc, zemiakov, reďkoviek, brokolice, kapusty, karfiolu či kalerábu.

Kedy kvitne kapucínka

Na rastline sa kvety objavujú od júna, pričom kapucínka kvitne až do prvých mrazov. Zdobiť môže vaše kvetinové záhony, ploty, pergoly či okenné hrantíky.

Vyberte si semená kapucínky v našom e-shope a pustite sa do pestovania. Vyberať môžete z rôznych variantov s odlišnou farbou kvetov

Kapucínka druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kapucínky, ktoré sa líšia najmä svojou veľkosťou a farbou kvetov. Niektoré z nich sú nízke, iné popínavé. Atypické kvety a listy ponúkajú kapucínka Tropaeolum peregrinum.

Krásne šarlátové kvety a zároveň temne zelené listy ponúkne odroda ´Princess Of India´. Skvele vynikne na okraji záhona aj vo väčšej nádobe. Obľube sa teší aj pnúca kapucínka väčšia ´Out Of Africa´ s bielo panašovanými listami.

Kapucínka väčšia ´Baby Rose´ zaujme svojimi tmavo ružovými kvetmi, ktoré hojne priťahujú hmyz. Kapucínka ´Tom Pouce´ sa pýši kompaktným vzrastom a kvety so zmesou rôznych farieb. Ďalším perfektným variantom je kapucínka väčšia ´Bijou Double´ v zmesi farieb červenej, oranžovej a žltej.

Kapucínka výsev

Kapucínka sa vyžíva na slnečnom a teplom stanovisku. Neznáša mráz, preto sa u nás pestuje ako letnička. Výsev kapucínky sa vykonáva do hniezd po 2 až 4 semenách do sponu 30 x 30 cm a do hĺbky asi 2 cm.

Pôdu voľte skôr chudobnejšiu a dobre priepustnú, ktorá však nie je príliš prehnojená dusíkom. Pamätajte na to, že semená v pôde nikdy nesmú zaschnúť. Preto si dajte pozor na ich pravidelné zalievanie. Semená začínajú klíčiť v priebehu dvoch až troch týždňov.

Kedy vysádzať kapucínku

Semená kapucínky klíčia pri teplote okolo 15 °C. Vzhľadom na to je možné pristúpiť k ich výsevu na záhon v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky. Pokiaľ sa rozhodnete si predpestovať sadeničky, môžete tak urobiť už v polovici apríla (v takom prípade však sadeničky pestujte v skleníku alebo doma za oknom).

Kapucínka pestovanie v kvetináči

Kapucínka sa dá bez problémov pestovať nielen v záhone v záhrade, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie kapucínky doma, pamätajte na dodržanie správneho stanovišťa a nádobu umiestnite tak, aby na ňu priamo nepražilo slnko. Keďže má rastlina rada vlhko, doprajte jej pravidelnú zálievku.

Využitie kapucínky

Kapucínka nachádza v kuchyni pestré uplatnenie. Mladé listy, puky a kvety sa pýšia ostrou korenistou chuťou, ktorá pripomína chuť žeruchy siatej. Kvety sa hojne používajú na ochutenie zeleninových šalátov, chlebíčkov a ďalších pokrmov. Spracovať teda možno všetky nadzemné časti rastliny.

V ľudovom liečiteľstve sa kapucínka podáva napríklad počas chrípky, prechladnutia, zápaloch dýchacej sústavy alebo bolestiach v krku. Môže byť nápomocná na uvoľnenie hlienu a dezinfekciu dýchacích ciest.

Kedy zbierať semená kapucínky

Púčiky a nezrelé semená kapucínky sa zbierajú a nakladajú do kyslého nálevu podobne ako kapary. Zrelé semená na ďalšie uchovanie a použitie rastlina ponúka zhruba v priebehu septembra a októbra.

TIP: Zaujíma vás, ktoré kvety sú jedlé okrem kapucíniek? Nenechajte si ujsť aj náš článok zameraný práve na túto tému.

Pôvabné žiarivé kvety, ktoré vyniknú v záhone, kvetináči aj v inej nádobe. Tak možno v stručnosti charakterizovať gazánie, ktoré pochádzajú zo slnečnej južnej Afriky. Ako na pestovanie gazánie zo semienok, aké stanovište týmto rastlinám vyhovuje a ako sa o ne starať? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nájdete v tomto článku.

Charakteristika gazánie

Gazánia (latinsky Gazania) vašu záhradu na prvý pohľad premení vďaka svojim veľkým a žiarivým kvetom. Tieto rastliny sa radia do čeľade hviezdicovitých. Charakteristické je pre nich vytvorenie prízemnej ružice laločnatých listov. Kvety sú veľké a vyrastajú na dlhších stonkách.

Gazánia dorastá do výšky okolo 20-40 cm. Najčastejšie sa jej kvety sfarbujú do žltej a oranžovej, stretnúť sa však môžeme aj s inými odtieňmi. V záhrade určite vyniknú aj viacfarebné verzie.

Prečo gazánia nekvitne

Kvety gazánie sú veľmi citlivé na slnečný svit. Ak je zamračené a prší, kvety sa úplne neotvoria. Pokiaľ gazánie umiestnite na tienisté stanovište, môžete sa stretnúť s tým, že táto rastlina nepokvitne vôbec. Slnečný svit je pre gazániu skutočne kľúčový, výnimkou je iba kultivar Daybreak.

Zaobstarajte si semienka gazánie a pustite sa s ich pomocou do tvorby zaujímavého letničkového záhona

Gazánia druhy

Najznámejším zástupcom, ktorého u nás možno uvidieť, je gazánia žiarivá. Ide o mnohonásobne vyšľachtený hybrid druhov Gazania longiscapa, Gazania rigens a Gazania nivea.

Gazánia žiarivá New Day na prvý pohľad očarí svojimi ružovými kvetmi, ktoré majú okolo stredu charakteristický čierny kruh. Popularite sa teší aj už spomínaná gazánia žiarivá Daybreak, ktorá kvitne aj za nižších slnečných podmienok. Gazánia žiarivá New Day Clear Orange zaujme výraznou oranžovou farbou kvetov bez čierneho stredu.

Gazánia zo semienok

Gazániu si môžete zaobstarať nielen vo forme sadeničky, ale tiež si ju pomerne ľahko vypestovať zo semienka. Predpestovanie je vhodné realizovať doma, v parenisku alebo v skleníku. K priamemu výsevu na stanovište je možné pristúpiť zhruba v druhej polovici mája. Doba klíčenia semienok trvá zhruba 10-20 dní, niekedy aj dlhšie. A to za predpokladu, že sa okolitá teplota pohybuje v rozmedzí 18–20 °C.

Pamätajte na to, že gazánia vyžadujú plné slnko a zvládnu dokonca aj úpal. Preto im práve také stanovište doprajte, aby ste sa mohli tešiť z bohatého kvitnutia a zdravého rastu rastliny. Ideálne je voliť hlinitopiesočnatú dobre priepustnú pôdu.

A ako zalievať gazánie? Zálievka by mala byť skôr stredná. Pokiaľ gazániu pestujete v nádobe, voľte miernu zálievku a dajte si pozor na premokrenie. Pri pestovaní v nádobe tiež pamätajte na použitie drenážnej vrstvy.

Počas vegetácie možno rastline zhruba každé 3 týždne dopriať prihnojenie univerzálnymi vodorozpustnými hnojivami. Zároveň priebežne odstraňujte odkvitnuté kvety, ktoré by mohli brániť nakvitaniu nových pukov.

Kedy dať gazánie von

K presunu gazánií na vonkajšie stanovište pristupujte až vo chvíli, keď už nehrozia prízemné mrazíky. Tie by im totiž mohli ublížiť.

Gazánia v kvetináči

Gazánia skvele vynikne nielen voľne v záhone. Pestovať ju môžete aj v kvetináči či inej nádobe, vďaka čomu ozdobíte napríklad vstup do domu alebo priestor na terase. Pri pestovaní v kvetináči nezabudnite dopriať rastline dostatok miesta. Ako sme už spomínali, pamätajte v tomto prípade na použitie drenážnej vrstvy a dajte si pozor na premokrenie rastliny.

Gazánia výsev

Keďže gazánie majú skôr nižší vzrast, hojne sa vysádzajú na okraj zmiešaného záhona. Aj keď je krásna jedna rastlina sama o sebe, v skupine vynikne ešte o niečo viac. Výsev gazánií však nájde uplatnenie aj v zmiešanom kvetináči na balkóne či terase.

A ako ďaleko od seba vysádzať gazánie? Všeobecne je možné odporučiť sadiť tieto rastliny do sponu 20×20 cm. Vďaka tomu bude mať gazánia okolo seba dostatok priestoru.

Gazánia prezimovanie

Gazánia trvalka sa bežne pestuje ako letnička. Pokiaľ sa chcete z krásnych kvetov tešiť aj v budúcom roku, je nutné prezimovanie.

Pokiaľ pestujete gazániu v záhone, vyberte ju z pôdy a očistite jej koreňový bal od prebytočnej hliny. Následne ju presuňte do suchej miestnosti, kde nemrzne (odporúčaná teplota pre prezimovanie je 5-10 °C). Pamätajte tiež na to, že jej korene by nemali úplne vyschnúť. Na jar je nutné rastlinu zastrihnúť na polovicu, potom ju môžete znova vysadiť.
V našich podmienkach sa však pestuje ako letnička.
Pri pestovaní v nádobe je celý proces o niečo jednoduchší, pretože na vhodné stanovište môžete premiestniť celú nádobu s rastlinou.

TIP: Inšpirujte sa ďalšími letničkami, ktoré budú kvitnúť celé leto a vy ich budete môcť obdivovať počas vášho každodenného posedenia v záhrade.

Krásne letničky, ktoré vašu záhradu premenia doslova na nepoznanie. Presne tak možno charakterizovať cínie. Pokiaľ stavíte na postupný výsev, môžu vašu záhradu či terasu zdobiť prakticky po celé leto.

Zistite, ako postupovať pri ich výseve a aké druhy existujú.

Charakteristika cínií

Cínia je okrasná letnička, ktorá sa medzi záhradkármi teší veľkej popularite. Cínií pritom existuje veľké množstvo kultivarov, ktoré sa môžu líšiť svojimi veľkosťami i farebnými prevedeniami. Pôvodom pochádza z Mexika, odkiaľ sa postupom času dostala k nám. Vďaka svojmu vzhľadu sa cínie často využívajú ako atraktívne lákadlo pre motýle. Okrem toho si ich ale tiež môžete narezať do vázy, alebo ich využiť ako okrasné kvety do kvetináčov.

Cínia druhy

Medzi základné druhy cínií sa radia georgínokveté. Tieto rastliny dorastajú do výšky až 90 cm a sú charakteristické veľkými, plnými a prevažne guľovitými kvetmi.

Kalifornské obrie cínie sa pýšia aj výškou okolo 1 metra a ich kvety bývajú strechovito usporiadané a mierne vyklenuté.

Obrie kaktusovité cínie zaujmú typickými strapatými kvetmi, ktoré majú dlhšie a mierne stočené korunné plátky. Do tejto kategórie sa radí napríklad cínia lepá syn. cínia vznešená.

Pomponkovité cínie disponujú menšími, plnými a vysoko klenutými kvetmi. Skvele sa hodia na záhon aj na rez.

Skabiosokveté cínie majú skôr drobné kvety, ktoré môžu pripomínať kvety hlaváča.

Populárna cínia haageova zaujme úzkymi listami a menšími poloplnými až plnými dvojfarebnými kvetmi.

Zaobstarajte si semená cínie už teraz a vytvorte si zo svojej záhrady alebo terasy doslova farebné kráľovstvo

Je cínia jedovatá?

Cínie jedovaté nie sú a ich pestovanie je preto bezproblémové aj u rodín s domácimi miláčikmi. Tieto rastliny však môžu spôsobiť podráždenie pokožky kvôli prítomnosti alkaloidov. Pri strihaní rastliny preto odporúčame nosiť rukavice, aby ste sa týmto reakciám na koži vyhli.

Cínia výsev

Výhodou cínií je ich schopnosť sa vo veľkej miere prispôsobiť väčšine pôdnych podmienok. Ideálnou voľbou je však pôda bohatá na živiny s dobrým systémom odvodnenia. Cíniu je vhodné vysievať do pôdy, kde už bude trvalo rásť (a kde ju teda nebudete vykopávať). Prerušenie koreňov v čase rastu totiž tejto rastline nevyhovuje.

Semená pri výseve umiestnite do vzdialenosti zhruba 10 až 50 cm od seba. U mladej cínie dbajte na dostatočnú zálievku, pôda by mala byť neustále mierne vlhká. U urastených cínií je už situácia odlišná a tak intenzívnu zálievku nevyžadujú.

V momente, keď sadenice cínie dosiahnu výšku zhruba 7 cm, je vhodné ich množstvo v záhone alebo kvetináči pretriediť. A to tak, aby od seba jednotlivé kvety boli vzdialené aspoň 15 až 20 cm. Akonáhle dôjde k odumretiu kvetov, ihneď ich odrežte. Týmto spôsobom docielite ďalšie bohaté kvitnutie.

Cínia do kvetináča

Cínia sa nemusí nutne vynímať iba priamo v záhone. Skvelú službu vám urobia aj v kvetináči, vďaka čomu ozdobia napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte na slnečné stanovište a dostatočne veľkú nádobu, aby sa rastline darilo. Keďže pestovanie cínie nie je nijako zložité, hravo si s ním poradí aj pestovateľ začiatočník.

Kedy vysádzať cínie

Čo sa týka samotného výsevu, semená cínie zasajte zhruba štyri až šesť týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Rastlina začína klíčiť približne pri 10 °C. Pokiaľ chcete dosiahnuť jesenné kvitnutie cínie, môžete vysievať ešte v júni priamo na požadované miesto.

TIP: Pripravte sa na ďalšiu pestovateľskú sezónu v predstihu, okrem okrasných kvetov záhradu často tvorí aj zelenina. Zistite, ako správne predpestovať zeleninu.

S nechtíkom lekárskym sa nespája iba jeho využitie v domácej medicíne. Pestovaný býva aj pre svoje kulinárske využitie a krásny vzhľad, ktorý vynikne aj pri jeho reze do vázy. Navyše je pestovanie tejto bylinky nenáročné a hravo si s ním poradia aj začiatočníci.

Zistite, ako postupovať, kam bylinku umiestniť a ako sa o ňu správne starať.

Charakteristika nechtíka lekárskeho

Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je jednoročná (niekedy dvojročná) bylina, ktorá dosahuje výšku až 50 cm. Pýši sa podlhovastými listami a bohato vetvenými stonkami. Kvety majú charakteristickú žltú až oranžovú farbu. Pôvod nechtíka nie je úplne známy. Pravdou ale zostáva, že jeho silu využívali už starí Egypťania.

Využitie nechtíka lekárskeho

Nechtík lekársky býva často využívaný v gastronómii a tiež liečiteľstve. Ak je reč o korení, táto bylinka sa používa ako náhrada drahého šafranu. Vďaka svojej farbe potom nájde uplatnenie pri výrobe rôznych druhov potravín.

Okrem toho sa z nechtíka lekárskeho často vyrábajú masti, odvary a tinktúry. Napríklad odvar z nechtíka sa môže používať ako obklad pri ranách či pomliaždeninách. Čaje sa využívajú pri ochorení pečene alebo napríklad na podporu zlepšenia trávenia. Nechtíkové masti potom nachádzajú uplatnenie u osôb, ktoré trápia napríklad akné, omrzliny, spáleniny či popraskaná koža.

Nakúpte si semienka nechtíka lekárskeho a buďte včas pripravení na novú pestovateľskú sezónu

Nechtík lekársky výsev

Výhodou nechtíka lekárskeho sú jeho veľmi nízke nároky na pestovanie. Túto bylinku môžete pestovať ako na záhrade v záhone, tak aj v nádobách na balkóne alebo za oknom. Najviac sa bylinke darí na slnečnom stanovisku, spravidla však znesie aj tienisté miesta. Z hľadiska pôdy je ideálnou voľbou vápenatá a dobre priepustná pôda. Naopak ťažké a zamokrené pôdy neznáša dobre.

Čo sa týka samotného výsevu na záhon, môžete k nemu pristúpiť v marci. Výsev robte po štipkách do sponu o veľkosti zhruba 15 × 50 cm. Semienka pri výseve jemne zatlačte do pôdy. Klíčenie rastliny trvá zhruba 10 až 14 dní, prvé kvety môžete zaznamenať po zhruba 10 až 12 týždňoch. Alternatívou je jesenný výsev nechtíka lekárskeho, kedy sa kvety objavia už v apríli alebo máji.

Nechtík lekársky pestovanie v kvetináči

Alternatívou na pestovanie v záhone je pestovanie nechtíka lekárskeho jednoducho v kvetináči, ktorý umiestnite na balkón či terasu. V tomto prípade nezabudnite rastline zaistiť dostatok slnečných lúčov, živín a zálievky. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie vo veľkej nádobe, vybavte ju v spodnej časti drenážou. Vhodné je tiež zasadenie do samozavlažovacích hrantíkov.

Nechtík lekársky v záhrade

Pri pestovaní nechtíka lekárskeho v záhrade nezabudnite okolitú pôdu pravidelne kypriť a zbavovať buriny. V suchom období pamätajte na pravidelnú zálievku, aj keď rastlina spravidla zvládne aj niekoľko dní bez zalievania. Aby ste predĺžili dobu kvitnutia, je na mieste priebežne odstraňovať odkvitnuté kvety. Pokiaľ necháte poslednú zásobu kvetov dozrieť a vysemeniť, v ďalšom roku sa nemusíte výsevom zaoberať a o všetko potrebné sa postará príroda sama za vás.

V záhrade býva táto bylinka hojne pestovaná aj pre svoje dezinfekčné vlastnosti. Dokáže totiž do istej miery dezinfikovať pôdu a odpudzovať háďatko, preto býva pestovaná spoločne so zemiakmi. Zároveň nechtík lekársky odpudzuje vošky a mravce a chráni pred plesňami paradajky a uhorky.

TIP: Zorientujte sa v rozsiahlej ponuke letničiek a kúpte si tie pravé letničky do nádob, ktorými ozdobíte svoju terasu či balkón.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite po krásne farebnej záhrade, balkóne alebo priestore za oknom? V tom prípade sa pustite do pestovania klinčekov. Tieto krásne kvety sa pýšia nádhernými farbami a pritom je ich pestovanie nenáročné. Prečítajte si, ako postupovať a čomu sa vyhnúť.

Charakteristika klinčekov

Klinčeky neodmysliteľne patrili do záhradiek našich babičiek. Pre svoju krásu však bývajú často pestované aj v súčasnosti. S klinčekom sa zároveň spája zaujímavá symbolika, ktorá siaha až do stredoveku. Vtedy bola táto rastlina symbolom pre Pannu Máriu, čo napokon pripomína doteraz používaný ľudový názov pre klinček bradatý – slzičky Panny Márie. Medzi klinčeky sa radí aj starý známy karafiát.

Klinčeky sú všeobecne domovom v Európe a Ázii. Vo voľnej prírode sa na ne dá natrafiť na slnečných stanovištiach na suchších medziach, skalkách a svahoch.

Prezrite si rôzne druhy klinčekov v našom e-shope a vybavte sa včas na novú pestovateľskú sezónu

Klinček druhy

Klinčekov existuje celý rad. Vďaka tomu nie je problém vybrať si takú rastlinu, ktorá sa bude vo vašej záhrade najviac vynímať. Klinčeky môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií.

Nízke vytrvalé druhy klinčekov

Tieto druhy bývajú hojne pestované v skalke. K populárnym druhom sa v tomto ohľade radí najmä klinček alpský, klinček sivý, klinček japonský či klinček peritý. Zabudnúť nesmieme ani na klinček kropenatý, ktorý ako jeden z mála dobre znáša kyslú pôdu.

Klinčeky ako letničky

Pravdepodobne najobľúbenejším druhom klinčeka u nás, ktorý sa pestuje ako letnička, je klinček čínsky. Ten na prvý pohľad zaujme svojim nižším rastom, pričom kvitne v najrôznejších farbách. Jeho kvety sú malé, ale v záhrade zaručene vyniknú.

Ak je reč o letničkách, musíme spomenúť aj klinček karafiát či karafiát záhradný. Táto kvetina je charakteristická svojim vysokým vzpriameným rastom. Keďže je ideálna na rez, často sa umiestňuje ako dekorácia do vázy.

Dvojročné klinčeky

Medzi obľúbené dvojročné rastliny môžeme zaradiť klinček bradatý, ktorý dorastá do výšky 30-50 cm. Tento klinček býva spravidla pestovaný v pestrej škále farieb. Rovnako je ideálny na rez, vďaka čomu v sezóne ozdobí vašu vázu.

Klinček do kvetináča

Klinček sa často pestuje v kvetináči, vďaka čomu si môžete ozdobiť svoj okenný parapet alebo napríklad priestor na balkóne. Ak hľadáte vhodný druh klinčekov na pestovanie v kvetináči, vyberajte skôr z nižších a stredne veľkých druhov. Ideálnou voľbou sú letničky, pri ktorých sa môžete tešiť na farebné kvety prakticky po celé leto. Oproti trvalkám sa rozrastajú rýchlejšie a začínajú tiež rýchlejšie kvitnúť.

Pestovanie klinčekov v kvetináči

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako postupovať pri pestovaní klinčekov v kvetináči a aké nároky vlastne tieto rastliny majú. Výhodou je, že pestovanie klinčekov je naozaj ľahké. Vďaka tomu si s ním hravo poradia aj začiatočníci. Všeobecne možno odporučiť vybrať týmto rastlinám slnečné stanovište. Z hľadiska pôdy voľte nezamokrený vápenitý typ. Rastlinu nezabudnite pravidelne zalievať, ale vyvarujte sa premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.

Klinček je vhodné pred výsadbou na vonkajšie stanovište predpestovať. Semená je možné vysievať do kvetináčov za oknom alebo do skleníka a neskôr ich presadiť von (akonáhle už nehrozia mrazíky).

Klinček v kvetináči aj voľne v pôde býva voči chorobám pomerne dobre odolný. U vyšších druhov sa môže objaviť múčnatka či pleseň šedá, pričom rozvoj plesní môže podporiť dlhodobo vlhké počasie. Ak by sme mali vymenovať nejakých škodcov, mohlo by sa jednať snáď len o zajaca, ktorý by sa na vašu záhradu mohol zatúlať. Listy hvozdíka sú pre neho totiž pochúťkou.

Klinček po odkvitnutí

Akonáhle klinček odkvitne, odporúčame odstrániť zvädnuté kvety a prípadne odumreté časti rastlín. Vďaka tomuto kroku podporíte ďalšie kvitnutie. Niektoré druhy klinčekov môžu znova vykvitnúť v druhom období kvitnutia.

TIP: Zaujala vás možnosť pestovania klinčekov? Preskúmajte aj ďalšie vhodné letničky do nádob a vzájomne ich skombinujte.