Posts tagged 'pestovanie letničiek'

Vytvorte si na záhrade koberec nádherných žltých kvetov. Sanvitalia sa radí medzi nenáročné a pritom krásne letničky a svojim vzhľadom vám doslova vezme dych. Skvele vyzerá na skalkách, okrajoch záhonov alebo napríklad ako doplnková rastlina v kombinovaných kvetináčoch. Zistite, aké podmienky vitálke zaistiť, aby sa jej perfektne darilo.

Sanvitalia druhy

Sanvitália (Sanvitalia) sa radí do čeľade astrovitých (Asteraceae). Vďaka nespočetnému množstvu drobných žltých kvetov môže na prvý pohľad pripomínať takú malú slnečnicu. Pochádza zo Strednej Ameriky a bežne dorastá do výšky iba 15–20 cm. Existuje pritom hneď niekoľko druhov, ktoré sa vzájomne mierne líšia.

Sanvitália poliehavá

Najčastejšie pestovaným druhom je sanvitália poliehavá (latinsky Sanvitalia procumbens), ktorá sa často používa ako pôdokryvna rastlina. Má žlté kvety s tmavým stredom a vytvára husté koberce. Skvele sa jej darí priamo na záhonoch aj v nádobách. Medzi obľúbené kultivary sanvitálie poliehavej sa radí 'Aztec Gold' s nízkym rastom a veľmi bohatým kvitnutím, 'Golden Carpet' tvoriaci husté koberce alebo 'Mandarin' s kompaktnejším rastom a oranžovými kvetmi. Za zmienku stojí aj kultivar ´Superbini´s bohatými žltými kvetmi.

Sanvitália Abertova

Sanvitália Abertova (Sanvitalia abertii) pochádza z amerického juhozápadu a rastie ako divoká kvetina. Má menšie kvety ako sanvitália plazivá, ale podobné sfarbenie.

Zaobstarajte si sadeničky sanvitálie a ozdobte s ich pomocou záhon, kvetináč alebo napríklad skalku

Výsev sanvitálie

S výsevom sanvitálie môžete začať už od polovice marca, a to do studeného pareniska. Ideálna klíčivá teplota je 15–18 °C, sadenice sa potom pestujú pri teplote 8–12 °C. Čo sa pôdy týka, je táto letnička nenáročná. Vyhnite sa však ťažkým a ílovitým pôdam, v ktorých rastlina nemusí prosperovať.

Sadenice sanvitálie

Sadenice sanvitálie môžete na vonkajšie stanovište premiestniť vtedy, keď už nehrozia žiadne mrazíky. Kvitnúce sanvitálie je možné pomerne ľahko presádzať a ich stanovište tak jednoducho meniť. Stanovište voľte oslnené a nezabúdajte priebežne odstraňovať odkvitnuté časti. Aby sa rastlinám darilo, môžete ich tiež prihnojovať vhodným hnojivom. Rastlina veľmi dobre zvláda priame slnko. Pri nedostatku vody vädne, ale po opätovnom zaliatí sa preberie.

Sanvitália - s čím ju kombinovať?

Sanvitália je známa svojimi drobnými ale výraznými žltými kvetmi, ktoré pripomínajú malé slnečnice. Keďže sa jedná o letničku, potrebuje každý rok obnovu. Na druhú stranu ale býva cenená pre svoju schopnosť kvitnúť po celú sezónu, vďaka čomu sa skvele hodí do kvetináčov, záhonov alebo napríklad dekoratívnych závesných košov.

Sanvitalia prezimovanie

Sanvitália býva obvykle pestovaná ako letnička, pretože nie je odolná voči mrazu. Pri dodržaní niekoľkých základných podmienok však chladné mesiace zvládne. Pred prvými mrazmi presuňte rastliny do kvetináča a umiestnite ich na svetlé miesto, kde panuje teplota okolo 10–15 °C. Zálievku obmedzte, aby substrát nebol trvalo mokrý, ale zároveň úplne nevyschol.

TIP: Sanvitáliu môžete kombinovať s celým radom ďalších kvetov. Vyberte si napríklad niektoré z bielych letničkiek na balkón a vytvorte s nimi krásne scenérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate, akou pôvabnú letničkou si vyzdobiť vašu záhradu, balkón alebo terasu? Jednou z možností je rastlina osteospermum, ktorej kvety sa môžu sfarbovať do pestrej škály odtieňov. Poďme sa pozrieť na to, kedy vysievať osteospermum, aké podmienky tejto rastliny zaistiť a na čo si dať počas pestovania pozor. Ale nebojte sa. Rastlina je pomerne nenáročná a poradia si s ňou aj začiatočníci.

Čo je pre osteospermum charakteristické

Osteospermum (inými slovami aj kapská margaréta, lúčovka alebo modroočko) je krásna rastlina pôvodne pochádzajúca z Afriky. Vo svojej pôvodnej oblasti sa jedná o dlhoročnú rastlinu, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. V zime totiž u nás pre ňu nie sú ideálne teplotné podmienky.

Osteospermum dorastá do výšky 20 až 40 cm. Tešiť sa pritom môžete na očarujúce kvety, ktoré sa môžu sfarbovať do bieleho, žltého, fialového, ružového, oranžového, červeného alebo modrastého odtieňa. Jednotlivé odrody rastliny sa pýšia väčšinou nie príliš výraznými kopijovitými listami.

Zaobstarajte si sadeničky osteospermum v našom e-shope a ozdobte touto krásnou rastlinou vašu záhradu

Je osteospermum trvalka?

Osteospermum je pôvodne trvalka, avšak v našich podmienkach býva najčastejšie pestovaná ako letnička. Na prezimovanie táto rastlina vyžaduje vzdušné a dostatočne presvetlené stanovište, kde sa teplota pohybuje od 2 do 10 °C. Osteospermum a mráz totiž nejdú dohromady.

S čím kombinovať osteospermum

Kvety osteospermum môžu vytvárať zaujímavé kombinácie s množstvom rôznych rastlín. Hodiť sa k nim môžu napríklad gazánia, skvele ale vyzerá aj verbena či petúnia. Vsadiť môžete aj na okrasné trávy, ako je kostrava či ostrica. Kontrast k výrazným kvetom môže vytvoriť napríklad smil (Helichrysum), santolina či levanduľa. Podobnú dobu kvitnutia ako osteospermum ponúkne napríklad nechtík alebo cínia.

Ako pestovať osteospermum zo semien

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať osteospermum. Semená sa vysievajú do ľahkého substrátu v období od februára do marca. Substrát je pritom vhodné doplniť perlitom, ktorý ho ešte viac prevzdušní. Semienká klíčia 2 až 3 týždne, pričom na to potrebujú teplotu okolo 20 °C. Ideálne je zvoliť slnečné a zároveň dobre chránené stanovište. Pokiaľ bude osteospermum vystavené zlému počasiu, má tendenciu zatvárať kvety (avšak s príchodom priaznivejšieho počasia sa opäť rozvinú).

Osteospermum nezabudnite pravidelne zalievať. V priebehu vegetačného obdobia je vhodné rastlinu taktiež prihnojovať.

Osteospermum v kvetináči

Osteospermum je možné pestovať nielen voľne v záhone, ale aj v nádobe. Na dno kvetináča je vhodné nasypať štrk. Potom zmiešajte pôdu s kompostom a nasypte ju do dvoch tretín nádoby. Následne môžete pridať pomaly uvoľňujúce sa hnojivo. Rastlinu potom zasaďte do kvetináča.

Nezabudnite ju pravidelne zalievať. Dajte si ale pozor na to, aby vo vode nestála a nezačali jej uhnívať korene. Priebežne tiež odstraňujte odkvitnuté kvety, čím si zaistíte novú násadu.

Osteospermum v zime

Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach býva jednoduchšie pestovať osteospermum ako letničku. Pokiaľ sa ale napriek tomu chcete pokúsiť o prezimovanie osteospermy, je dôležité dodržať niekoľko pravidiel. Predovšetkým treba rastlinu premiestniť do interiéru v momente, keď teploty klesnú pod 10 °C (a zároveň pred príchodom prvých mrazov).

Na prezimovanie voľte svetlé a chladné stanovište s teplotou medzi 5–10 °C. Ideálna môže byť napríklad zimná záhrada, pivnica s oknom či nezámrzný skleník. Počas zimy obmedzte zálievku a rastlinu zalievajte iba tak, aby substrát úplne nevyschol. Pred prezimovaním nezabudnite rastlinu zastrihnúť na dĺžku 10–15 cm.

S príchodom jari môžete začať prísun vody postupne navyšovať. Pokiaľ už korene rastliny vyplnili celý kvetináč, môžete osteospermum zasadiť do nového substrátu. Akonáhle už nehrozia posledné jarné mrazíky (väčšinou v polovici mája), môžete rastlinu presunúť von.

TIP: Inšpirujte sa a zistite aké sú ďalšie letničky rôznych farieb a vytvorte kombináciu, ktorá zaujme na prvý pohľad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Papuľka sa vďaka svojim pestrofarebným kvetom radí k veľmi obľúbeným rastlinám do záhrady. Jej pestovanie je pritom pomerne nenáročné. Aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila záplavou krásnych kvetov? A aké sú najobľúbenejšie druhy papuliek?

Pestovanie papuľky

Pri pestovaní papuľky je dôležité venovať pozornosť správnemu výberu pôdy. Táto rastlina totiž vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny. Ideálne voľte slnečné stanovište, pretože práve dostatok slnečných lúčov je dôležitý na dosiahnutie zdravého rastu a bohatého kvitnutia. Rastline doprajte pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa trvalému premokreniu. Papuľka spravidla lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Výsev papuľky

Pestovanie papuľky nie je náročné. Výsev môžete vykonávať v marci, a to buď v skleníku, alebo za oknom. Semienka nezasypávajte zeminou, skôr ich len jemne zatlačte. Svetlo totiž podporuje ich klíčenie.

Pokiaľ panuje okolitá teplota okolo 18 °C, semená vyklíčia za zhruba 7 až 10 dní. Po vyklíčení prepikírujte jednotlivé semenáčiky. Akonáhle sú rastliny dostatočne veľké, zaštipnite ich vrchol, aby sa rozvetvili. Do záhrady môžete sadenice vysadiť už v priebehu apríla. Slabé mrazíky by im totiž nemali uškodiť. Kvety papuľky sa objavujú zhruba od júla do októbra.

Zaobstarajte si semená papuľky a pustite sa do jeho výsevu sami. Vašu záhradu potom ozdobia pestrofarebné kvety

Papuľka  po odkvitnutí

V momente, keď papuľka v záhrade odkvitne, je na mieste všetky odkvitnuté súkvetia odstrániť. Týmto spôsobom rastlinu podporíte v tvorbe ďalších kvetov bez toho, aby sa vysilovala tvorbou semien.

Prezimovanie papuliek

Papuľka dokáže prečkať skôr miernejšiu zimu. V našich podmienkach sa preto častejšie pestuje ako letnička. Pokiaľ predsa len chcete, aby vám ponúkla kvety aj budúci rok, myslite na jeho zazimovanie. Ideálne je preniesť papuľku na zimné mesiace dovnútra (napríklad na chodbu či zimnú záhradu).

Je papuľka trvalka?

Aj keď býva papuľka väčšinou pestovaná ako letnička, v skutočnosti ide o krátkovekú trvalku. V teplejších oblastiach dokáže prežiť aj niekoľko rokov, pokiaľ mu k tomu poskytnete dobré podmienky a panujú mierne zimy.

Vo väčšine oblastí, kde sú skôr chladnejšie zimy, sa však papuľka pestuje ako jednoročná, pretože nie je odolná voči mrazom. Pokiaľ chcete, aby papuľka mrazivé počasie zvládla, je potrebné ju pred týmto počasím ochrániť. Na zimné mesiace ho preneste dovnútra alebo mu poskytnite ochranu prostredníctvom mulčovania.

Papuľka väčšia

Medzi najznámejšie druhy papuľky sa radí papuľka väčšia (latinsky Antirrhinum majus). Popularite sa teší najmä pre svoje veľké, živé, farebné kvety. Táto rastlina dorastá do výšky 1 metra, vďaka čomu jednoznačne vynikne v každej záhrade. Papuľka väčšia si vaše srdce získa vďaka rôzne sfarbeným kvetom so zaujímavou  korunou. Má tiež zaujímavé kopijovité listy. Na podporu ďalšieho zakvitnutia je pritom na mieste pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia.

Papuľka nízka

Druhou najznámejšou odrodou papuľky je papuľka nízka (latinsky Antirrhinum nanum). Jedná sa o kompaktnejší variant papuľky, ktorá sa skvele hodí do menších záhrad alebo na pestovanie ako okrajová rastlina. Papuľka nízka dosahuje výšku okolo 30 cm. Aj napriek tomu však ponúkne veľmi pôsobivé kvetenstvo. Odroda býva cenená aj pre svoju schopnosť intenzívne kvitnúť po celé leto. Vďaka tomu perfektne premení vašu záhradu.

TIP: Zaujíma vás, kedy nastáva vhodný čas na výsev letničiek? A s čím papuľky skombinovať? Nenechajte si ujsť ďalší z našich článkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dychberúca kráska, ktorá si vás získa guľovitým tvarom kvetov v žiarivo žltej farbe. Presne taká je kraspédia, ktorú možno s trochou zveličenia označiť za slnko v záhrade. V našich podmienkach býva pestovaná ako letnička a jej vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Zistite, aké podmienky rastline dopriať a na čo si dať pozor.

Charakteristika kraspédie

Kraspédia je pôvodom austrálska trvalka, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. Na prvý pohľad zaujme svojou mohutnou ružicou prízemných čiarkovitých listov, z ktorej vyrastajú vzpriamené kvetné stonky. Stonky sú tenké a dlhé a vyrastajú z nich žlté guľovité súkvetia. Svojím tvarom kraspédia pripomína paličky na bubon alebo tiež gombíky.

Kraspédiu je možné rezať, v takom prípade potom vynikne v aranžmánoch vo váze. Hojne sa používa aj v sušenej podobe.

Craspedia druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kraspédií, ktorými môžete ozvláštniť priestor vašej záhrady, terasy či balkóna. Ich nevšedný vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Kraspédia guľovitá

Jedna z najobľúbenejších kraspédií s latinským označením Craspedia globosa. Vybrať si môžete kultivar 'Billy Buttons', ktorý sa pýši nápadnými žltými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách. Vysieva sa už v januári.

Alternatívou môže byť odroda 'Beauty Impr.', čo je neprehliadnuteľná letnička, ktorá sa môže vynímať aj vo vašej záhrade. Rovnako poteší svojimi nádhernými žltými kvetmi.

Zaobstarajte si semená i sadenice kraspédie a ozdobte s ich pomocou vašu záhradu alebo napríklad kvetináč za oknom

Pestovanie kraspédie

Kraspédia všeobecne vyžaduje slnečné stanovište. Doprajte jej kyslú a dobre priepustnú ľahšiu pôdu. Naopak tejto rastline nesvedčí príliš ťažká pôda, zatienenie a predovšetkým trvalá vlhkosť. V takých podmienkach kraspédia rastie slabo a môže byť tiež náchylná na zahnívanie.

Kraspédia výsev

Kraspédia je charakteristická pomerne dlhou vegetačnou dobou. Prvé kvety sa objavujú až zhruba po 5 až 6 mesiacoch od výsevu. Aby ste sa teda dočkali prvých kvetov koncom júla, musíte urobiť výsev vo februári, najneskôr v marci.

Aj tak sa ale rastlina do plného kvetu dostáva skôr až v auguste a v septembri. Vďaka tomu je perfektnou voľbou na to, aby ste jej krásou ozvláštnili vašu záhradu práve v období neskorého leta a začiatku jesene.

Craspedia prezimovanie

Kraspédia je veľmi citlivá na mráz. V našich podmienkach bohužiaľ kombináciu chladu a zimy neznesie a v zimných mesiacoch typicky uhníva.

TIP: Zistite, kedy je správny čas na výsev letničiek a buďte pripravení včas. S ich pomocou môžete vytvoriť napríklad originálny a pestrofarebný záhon.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Lantana je jednoznačne zaujímavá rastlina, ktorá si vaše srdce získa pre krásnu farbu svojich kvetov. Pochádza z trópov a pestovať ju môžete nielen vo forme kríka, ale aj efektne na kmienku. Zistite, aké podmienky tejto rastline zaistiť, aby sa jej skvele darilo.

Charakteristika lantany

Lantana má podobu exotického kríka, ktorý pôvodom pochádza z Južnej Ameriky. V našich podmienkach býva lantana pestovaná ako balkónová rastlina. Niektorí pestovatelia ju tiež umiestňujú do svetlej chodby domu.

Čo je na lantane jednoznačne najzaujímavejšie, sú jej kvety. Tie totiž v priebehu času menia svoju farbu, vďaka čomu rastlina skutočne vynikne na prvý pohľad. Spočiatku sa kvety rastliny sfarbujú do žltého odtieňa. Neskôr sa farba mení skôr na oranžovú. Následne kvety sčervenajú, až nakoniec prejdú do fialovej. Kvety lantany bývajú veľkým lákadlom aj pre včely a motýle.

Je lantana jedovatá?

Aj keď sú lantany doslova dych vyrážajúce, je potrebné počítať s jednou tienistou stránkou. A tou je ich jedovatosť. U lantany sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ teda budete s lantanou manipulovať, odporúčame vziať si na pomoc rukavice. V opačnom prípade môže rastlina u citlivých osôb vyvolať alergickú reakciu. Dajte si tiež pozor na zabránenie prístupu detí a domácich maznáčikov.

Zaobstarajte si sadenice lantany a ozvláštnite s ich pomocou balkón, terasu alebo iný priestor.*

*Sadenice v našom e-shope sú dostupné vo vhodnom čase na ich výsadbu

Lantana druhy

Najznámejším druhom lantany je Lantana menlivá (respektíve lantana premenlivá). Aj tá je však dostupná v niekoľkých odrodách. V našom e-shope nájdete napríklad Lantana Camara Tropic 'Pitaya' alebo Lantana Camara Tropic 'Ara'.

Lantana pestovanie

Čo sa týka pôdy, lantane sa darí v rašeline zmiešanej so záhradným kompostom. Stanovište voľte ideálne na plnom slnku s dostatkom svetla. Pozornosť venujte tiež pravidelnej zálievke, aby ste podporili stálu vlhkosť koreňového balu. Vyhnite sa však úplnému premokreniu. Rastline môžete pre lepší rast dopriať pravidelné prihnojovanie, a to približne raz týždenne.

Lantana v kvetináči

Lantana býva najčastejšie pestovaná v nádobách. Pokiaľ sa rozhodnete ju na letnú sezónu umiestniť do záhona, je to možné, ale na jeseň ju musíte opäť vyryť a presunúť na miesto, kde nehrozia mrazy.

Lantana strihanie

Lantana sa orezáva na jeseň predtým, než sa rozhodnete ju zazimovať. Prípadne je možné k rezu pristúpiť aj skoro z jari.

Lantana prezimovanie

K zazimovaniu lantany je vhodné pristúpiť ešte predtým, ako udrú prvé mrazíky (teda zhruba koncom septembra či začiatkom októbra). V tomto období ju presuňte na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí od 10 do 20 °C. Pamätajte na to, že lantana musí mať dostatok svetla.

Lantana sa vo vhodných podmienkach radí medzi neopadavé kríky. Preto je nutné jej dopriať aj v zimných mesiacoch pravidelnú zálievku. Dajte si pozor na to, aby substrát nikdy úplne nevyschol.

Lantana na kmienku

Lantanu možno pestovať nielen v podobe menších kríkov, ale aj na kmienku. Týmto spôsobom docielite určité úspory miesta a zároveň elegantnejšieho vzhľadu. V tomto smere skvele poslúžia rastliny očkované na kmienok, pri ktorých sa vám bude ľahko udržovať korunka. Pamätajte na to, že kým kmienok poriadne zosilnie, je dôležité ho vyväzovať k dostatočne pevnej opore.

Ako na množenie lantany

Pokiaľ sa rozhodnete rastlinu rozmnožiť, môžete na to využiť odrezky, a to počas konca leta alebo na jeseň. Jednotlivé odrezky je nutné odobrať, potom ich môžete ošetriť špeciálnym prípravkom podporujúcim zakoreňovanie.

Následne ich zasaďte do substrátu, ktorý vytvoríte zmiešaním rašeliny a perlitu v pomere 1:1. Výsledok je dôležité prikryť fóliou, aby došlo k zvýšeniu vzdušnej vlhkosti. Takto pripravené odrezky môžete uchovávať v izbovej teplote. Akonáhle dôjde k úplnému prekoreneniu, môžete ich presunúť do kvetináčov.

TIP: Vytvorte si zaujímavé kombinácie letničiek na vašom balkóne. Zistite, s čím kombinovať muškáty, aby výsledok fungoval.

Margaréta a chryzantémovka sú dve odlišné rastliny, ktoré sa však medzi sebou často zamieňajú. V oboch prípadoch sa môžete tešiť na krásne romantické kvety, ktoré sa budú vynímať v záhrade, na balkóne aj terase.

Ako sa ale o rastliny správne starať, aby sa vám odvďačili záplavou nádherných kvetov? Na čo si dať pozor? Na tieto a ďalšie otázky si odpovieme v nasledujúcom článku.

Charakteristika margaréty

Margaréta (latinsky Leucanthemum) je rastlina, ktorá je rozšírená prakticky po celom svete. Na prvý pohľad zaujme svojimi bielymi alebo ružovými kvetmi s typickým žltým stredom. Táto vytrvalá rastlina hojne rastie na lúkach a pastvinách, ale aj na okrajoch ciest. U včiel a motýľov je tento kvet obľúbený preto, že sa jedná o bohatý zdroj nektáru.

S margarétou sa však spája aj určitá symbolika. Mnoho ľudí napríklad verí, že margarétový veniec dokáže priniesť šťastie a ochranu pred zlom. V anglickej kultúre býva margaréta spájaná s láskou a romantikou.

Margaréty v záhrade sa skvele vynímajú bok po boku ďalších rastlín. Pristane im to napríklad v kombinácii s rudbekiami a ďalšími vysokými kvetmi. Margaréty sa tiež môžu týčiť nad nižšími rastlinami a vytvárať tak nové poschodie.

V minulosti sa margaréty radili do rodu chryzantém. V súčasnej dobe však už majú margaréty svoj vlastný rod s latinským označením Leucanthemum. Z toho dôvodu sa niekedy môžeme stretnúť s chybným označením a zaradením rastliny medzi chryzantémy.

Charakteristika chryzantémovky

Chryzantémovka (latinsky Argyranthemum) sa margarétam podobá iba stavbou kvetov. Inak sa jedná o krovitú rastlinu, poloker. V našich podmienkach sa pestuje ako letnička, ktorú je možné prezimovať. Bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm a charakteristické sú pre túto rastlinu rozstrapkané, kopijovité až čiarkovité listy.

Margaréta druhy

Medzi najznámejšie druhy margaréty sa bezpochyby radí margaréta veľkokvetá či margaréta biela. Atraktívnych kvetov sa dočkáte aj pri margaréte Leucanthemum x Maximum 'Victorian Secret'.

Medzi margaréty býva niekedy zaraďovaná rimbaba obyčajná (čiže margaréta rimbaba), ktorej drobné kvetinové úbory sú však margaréte iba podobné.

Vyberte si margaréty do kvetináčov i záhrady a ozvláštnite s ich pomocou priestor. Nádherné biele kvety si určite zamilujete. A dajte šancu aj chryzantémovkám.

Margaréta pestovanie

Margaréty spája hneď niekoľko vlastností. Znášajú aj horšie pôdne podmienky a pomerne dlho vydržia vo váze. K predpestovaniu margaréty sa pristupuje v období od marca do júna. Rozhodne je na mieste vykonať výsev semien najprv do pareniska alebo výsevných hrantíkov. Na konkrétne stanovište ich môžete preniesť zhruba od mája do augusta (záleží samozrejme na dobe výsevu semien).

Margaréte sa najlepšie darí na slnečnom až polotienistom stanovisku. Rastline preto vyberte miesto, kde v dostatočnej miere svieti slnko (ale dajte si pozor na ostré poludňajšie slnko v horúcich letných mesiacoch).

Čo sa týka pôdy, voľte ideálne dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH. Rastlina nie je náročná na zalievanie. Aj keď je dostatok vlahy potrebný, pamätajte na to, že margaréta neznáša premokrenie.

Ako strihať margaréty

Aby ste sa tešili z bohatej nádielky kvetov, je vhodné margarétu pravidelne zastrihnúť. Po odkvitnutí sa zamerajte na včasný strih starých kvetov. Vďaka tomu dokáže rastlina vykvitnúť v tom istom roku ešte raz. Rovnako tak aj na jeseň odkvitnuté margaréty zostrihnite, aby sa zbytočne nevysilovali vytváraním semien.

Margaréta patrí medzi dlhoveké trvalky. Avšak zhruba raz za dva až tri roky jej doprajte rozsadenie.

Ako zazimovať margaréty v kvetináči

Margaréty patria medzi mrazuvzdorné trvalky, teda ich pestovanie v kvetináčoch je jednoduché a nevyžadujú žiadnu ochranu. Rez sa potom prevádza na jar.

Pokiaľ je margaréta súčasťou vášho trvalkového záhona v záhrade, je vhodné tieto rastliny na zimu ľahko prikryť čečinou či mulčovacou kôrou, ak ich pestujete v severných chladnejších oblastiach.

Margaréta na kmienku? Poslúži skôr chryzantémovka

Ak chcete ozvláštniť priestor na vašej terase alebo napríklad balkóne, možno vás bude zaujímať možnosť pestovania margaréty na kmienku. V tomto smere však poslúži skôr chryzantémovka. Konkrétne chryzantémovka parížska (latinsky Argyranthemum frutescens) dorastá do výšky okolo pol metra a vytvára kompaktný krík. Aj tieto rastliny po odkvitnutí zastrihujeme a môžeme tiež tvarovať korunu kríka. Rastlinu je možné prezimovať, inak je to letnička.

Chryzantémovka pestovanie

Chryzantémovke sa najlepšie darí na slnečnom stanovisku. Aby ste docielili dobrý rast a bohatú násadu kvetov, stavte na kvalitný a dobre priepustný substrát a pravidelné hnojenie. Pokiaľ bude v zemine zastúpený určitý podiel ílu, môže to pomôcť správnemu zadržaniu živín a vody.

Pamätajte tiež na priebežnú zálievku, aby ste substrát udržali mierne vlhký. Dajte si ale pozor na premokrenie rastliny, čo poznáte podľa typického žltnutia listov. Naopak v prípade sucha môžete bojovať s deformáciou listov a celkovým zakrpatením rastliny v raste.

Kvety sa u chryzantémovky objavujú už v máji a na rastline pretrvávajú zhruba do konca októbra. Vďaka tomu rastlina zdobí priestor počas veľkej časti sezóny. Odkvitnuté kvety pravidelne odstraňujte. Vďaka tomu dáte rastline priestor, aby mohli nasadiť nové puky.

Bohatú násadu kvetov môžete podporiť pravidelným prihnojovaním rastliny. Chryzantémovka sa odporúča hnojiť ideálne raz za týždeň.

Chryzantémovka druhy

Rovnako ako pri margaréte, aj pri chryzantémovke sa môžete stretnúť s radom odrôd. Rôzne odtiene ružovej ponúkne odroda Argyranthemum Percussion 'Double' Pink. Na veľké kvety v ružovej farbe sa môžete tešiť pri variante Argyranthemum Percussion 'Pink Eye'.

Zaujímavým variantom je aj netradičný kultivar Argyranthemum´Double Pink Honeybees´. Tmavo ružové kvety nájdete pri odrode Argyranthemum Day-Zee 'Wine Red'. Ak sa vám páči chryzantémovka so žltou farbou kvetov, nenechajte si ujsť odrodu Argyranthemum Pac Day-Zee Yellow.

Zazimovanie chryzantémovky

Výhodou chryzantémovky je, že si jeho prítomnosť môžete užívať mnoho rokov. Túto rastlinu totiž možno zazimovať. S príchodom nižších teplôt chryzantémovky v nádobe preneste na svetlé miesto s teplotou 5 až 10 °C. Zálievku obmedzte na minimum, ale dajte si pozor na to, aby substrát úplne nevyschol.

Ako strihať chryzantémovky

Chryzantémovku je vhodné na jeseň zredukovať zhruba o tretinu. Na jar potom môžete pristúpiť k ráznemu rezu na udržanie typického huňatého tvaru rastliny.

TIP: Zistite, ako pestovať chryzantémy a doplňte s ich pomocou okrasné záhony vo vašej záhrade.

Túžite po zaujímavej rastline, ktorá vám bude robiť radosť svojimi pestrofarebnými kvetmi? Jednou z možností je verbena, čiže železník. Táto rastlina sa bude skvele vynímať v záhone alebo kvetináči, ktorým môžete ozdobiť svoj parapet. Zistite, aké druhy existujú a ako postupovať pri jej pestovaní.

Verbena či železník

Verbena, železník sú označenéia pre jednu a tú istú rastlinu. Verbena môže byť letnička aj trvalka, pričom vašu záhradu zahalí do krásnych farieb. Kvitne bohato a vyníma sa nielen v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe.

Verbena trvalka

Nie všetky verbeny sú letničky. Výnimkou je napríklad železník argentínsky (latinsky Verbena bonariensis). Jedná sa o trvalku, ktorá dokáže veľmi dobre prečkávať slovenské zimy. Bežne dorastá do výšky 1,5 až 2 metre a perfektne poslúži ako dominanta celého záhonu. Kvitne fialovomodrými súkvetiami. Ďalšou populárnou trvalkou je železník lekársky, ktorý zaujme tuhou a priamou stonkou dorastajúcou do výšky až pol metra.

Verbena letnička

Z letničkových variantov verbeny stojí za zmienku napríklad odroda Verbena pac ´Vera Deep Blue´, ktorá počas kvitnutia zaujme krásnou vôňou a pýši sa krásnymi fialovými kvetmi. Kvety vo fialovej a bielej farbe ponúkne odroda Verbena 'Vera Blue Bicolor'.

Nádherné biele kvety ponúkne Verbena pac ´Vera White´. Pokiaľ túžite po červenej odrode, môžete sa rozhodnúť napríklad pre Verbenu 'Summerdream Dark Red' alebo poloprevisnutú Verbenu 'Estrella Red'. Jedinečné červené kvety ponúkne aj letnička Verbena Wfl 'Gala Beauty Red'. Originálnym variantom je Verbena x peruviana ´Voodoo Red Star´ s červenobielymi kvetmi.

Ak hľadáte rastlinu s krásnymi ružovými kvetmi, bude pre vás skvelou voľbou varianta Verbena Summerdream 'Pink' alebo Verbena Wfl 'Estrella Pink'.

Prezrite si žiarivé druhy železníka a vyberte si medzi nimi variant, ktorý sa bude vynímať v záhone, kvetináči aj inej nádobe

Pestovanie verbeny

Verbene sa najviac darí na južnom, západnom či juhovýchodnom stanovisku. Pokiaľ ju umiestnite do tieňa, nedočkáte sa bohužiaľ kvetov. Verbeny je možné vypestovať aj zo semienok. V tomto smere však možno narazíte na chúlostivosť mladých rastliniek, a preto nejde o nič jednoduché. Vzhľadom k tomu sa ako praktickejšie javí zakúpenie už prijatých a silných sadeníc.

Pri pestovaní železníka sa nezaobídete bez kvalitného substrátu, ktorý by mal byť dobre priepustný a dostatočne výživný. Verbena vyžaduje pravidelnú zálievku, pričom substrát by mal byť schopný vodu po zálievke podržať. Táto rastlina sa skvele hodí na pestovanie do samozavlažovacích hrantíkov, ktoré jej zaistia permanentný prísun vody. Pri pestovaní verbeny pamätajte na zalievanie ráno alebo večer, v sparných letných dňoch pokojne aj každý deň.

Verbena prezimovanie

Mnoho ľudí sa rozhodne s príchodom chladného počasia sa verbeny zbaviť a na jar si kúpiť opäť nové sadenice. To je samozrejme jedna z možných ciest, ale pokiaľ nechcete s príchodom jari utrácať za nové sadenice, môžete sa pokúsiť o zazimovanie rastliny.

V tomto ohľade myslite na to, že verbena potrebuje v zimnom období svetlo, ale zároveň nízku teplotu. Tá by sa mala pohybovať okolo 8-10 °C. Vzhľadom k tomu sa na prezimovanie rastliny skvele hodia napríklad zimné záhrady alebo presvetlené chodby. Čo sa týka zálievky, v zimných mesiacoch stačí dopriať rastline vodu iba v malom množstve. Bohato stačí verbénu zaliať raz za 7 až 14 dní.

Pred jarou stačí železníky zrezať na výšku zhruba 5 centimetrov a preniesť ich do priestorov s teplotou nad 15 °C. Pri pravidelnej zálievke sa môžete pomerne skoro dočkať toho, že rastlina obrazí a rozkošatí sa.

Kvet verbena

Aby ste docielili veľké množstvo kvetov, je na mieste verbenu raz za 14 dní prihnojiť fosforečnými hnojivami. Akonáhle kvety odkvitnú, odštipnite ich. Vďaka tomu sa budete môcť tešiť z kvitnutia počas celej vegetačnej sezóny.

Verbena v kvetináči

Verbena v kvetináči je skvelým spôsobom, ako ozvláštniť parapety vášho okna a pritom urobiť zaujímavú zmenu oproti bežne rozšíreným muškátom. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie v kvetináči, stojí za odporúčanie použitie špeciálnych samozavlažovacích hrantíkov, ktoré rastline sprostredkujú dostatok vlahy.

Ako na množenie verbeny

Túžite po tom verbenu namnožiť? Zaštiepené výhonky tejto rastliny je možné využiť ako odrezky, ktoré najlepšie a najrýchlejšie zakorenia vo vode. Odrezky zbavte spodných listov. Bohato stačí, keď ich necháte zhruba šesť až osem. Akonáhle dôjde k ich zakoreneniu, presadte ich do zmesi perlitu, piesku a rašeliny.

Verbenu trvalku rozmnožíte jednoducho delením trsov na jar.

Na množenie verbeny je možné používať aj metódu kopcovania či potápania, kedy stred nových výhonov zahrniete zeminou a ponecháte ho tak počas siedmich až ôsmich týždňov. Následne môžete výhon s korienkami oddeliť a zasadiť ho samostatne.

TIP: Inšpirujte sa, ako vytvoriť letničkový záhon a premeňte svoju záhradu pomocou krásne kvitnúcich rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kapucínka je bylinný poklad, ktorý si vás získa nielen pre svoje krásne kvety. Jednotlivé časti rastliny bývajú často využívané v rámci ľudového liečiteľstva. Veľká výhoda spočíva v nízkych nárokoch na pestovanie, s ktorým si preto poradia aj začiatočníci.

Aké stanovište a pôdne podmienky tejto rastline dopriať? Podrobné informácie vám odhalí práve tento článok.

Charakteristika kapucínky

Kapucínka je pomerne rýchlo rastúca letnička, ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými žltými, oranžovými a červenými kvetmi. Tieto kvety sú nielen krásne, ale zároveň aj jedlé. Vďaka nízkym nárokom rastlina ľahko vyrastie aj úplnému začiatočníkovi.

Veľkou výhodou tejto rastliny je, že ju možno využiť aj ako ochrankyňu zeleniny a rôznych ovocných stromov. Má totiž tendenciu na seba prirodzene priťahovať vošky, húsenice a slimáky. Tiež odpudzuje plesne a choroby tekvíc, zemiakov, reďkoviek, brokolice, kapusty, karfiolu či kalerábu.

Kedy kvitne kapucínka

Na rastline sa kvety objavujú od júna, pričom kapucínka kvitne až do prvých mrazov. Zdobiť môže vaše kvetinové záhony, ploty, pergoly či okenné hrantíky.

Vyberte si semená kapucínky v našom e-shope a pustite sa do pestovania. Vyberať môžete z rôznych variantov s odlišnou farbou kvetov

Kapucínka druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kapucínky, ktoré sa líšia najmä svojou veľkosťou a farbou kvetov. Niektoré z nich sú nízke, iné popínavé. Atypické kvety a listy ponúkajú kapucínka Tropaeolum peregrinum.

Krásne šarlátové kvety a zároveň temne zelené listy ponúkne odroda ´Princess Of India´. Skvele vynikne na okraji záhona aj vo väčšej nádobe. Obľube sa teší aj pnúca kapucínka väčšia ´Out Of Africa´ s bielo panašovanými listami.

Kapucínka väčšia ´Baby Rose´ zaujme svojimi tmavo ružovými kvetmi, ktoré hojne priťahujú hmyz. Kapucínka ´Tom Pouce´ sa pýši kompaktným vzrastom a kvety so zmesou rôznych farieb. Ďalším perfektným variantom je kapucínka väčšia ´Bijou Double´ v zmesi farieb červenej, oranžovej a žltej.

Kapucínka výsev

Kapucínka sa vyžíva na slnečnom a teplom stanovisku. Neznáša mráz, preto sa u nás pestuje ako letnička. Výsev kapucínky sa vykonáva do hniezd po 2 až 4 semenách do sponu 30 x 30 cm a do hĺbky asi 2 cm.

Pôdu voľte skôr chudobnejšiu a dobre priepustnú, ktorá však nie je príliš prehnojená dusíkom. Pamätajte na to, že semená v pôde nikdy nesmú zaschnúť. Preto si dajte pozor na ich pravidelné zalievanie. Semená začínajú klíčiť v priebehu dvoch až troch týždňov.

Kedy vysádzať kapucínku

Semená kapucínky klíčia pri teplote okolo 15 °C. Vzhľadom na to je možné pristúpiť k ich výsevu na záhon v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky. Pokiaľ sa rozhodnete si predpestovať sadeničky, môžete tak urobiť už v polovici apríla (v takom prípade však sadeničky pestujte v skleníku alebo doma za oknom).

Kapucínka pestovanie v kvetináči

Kapucínka sa dá bez problémov pestovať nielen v záhone v záhrade, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie kapucínky doma, pamätajte na dodržanie správneho stanovišťa a nádobu umiestnite tak, aby na ňu priamo nepražilo slnko. Keďže má rastlina rada vlhko, doprajte jej pravidelnú zálievku.

Využitie kapucínky

Kapucínka nachádza v kuchyni pestré uplatnenie. Mladé listy, puky a kvety sa pýšia ostrou korenistou chuťou, ktorá pripomína chuť žeruchy siatej. Kvety sa hojne používajú na ochutenie zeleninových šalátov, chlebíčkov a ďalších pokrmov. Spracovať teda možno všetky nadzemné časti rastliny.

V ľudovom liečiteľstve sa kapucínka podáva napríklad počas chrípky, prechladnutia, zápaloch dýchacej sústavy alebo bolestiach v krku. Môže byť nápomocná na uvoľnenie hlienu a dezinfekciu dýchacích ciest.

Kedy zbierať semená kapucínky

Púčiky a nezrelé semená kapucínky sa zbierajú a nakladajú do kyslého nálevu podobne ako kapary. Zrelé semená na ďalšie uchovanie a použitie rastlina ponúka zhruba v priebehu septembra a októbra.

TIP: Zaujíma vás, ktoré kvety sú jedlé okrem kapucíniek? Nenechajte si ujsť aj náš článok zameraný práve na túto tému.

Pôvabné žiarivé kvety, ktoré vyniknú v záhone, kvetináči aj v inej nádobe. Tak možno v stručnosti charakterizovať gazánie, ktoré pochádzajú zo slnečnej južnej Afriky. Ako na pestovanie gazánie zo semienok, aké stanovište týmto rastlinám vyhovuje a ako sa o ne starať? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nájdete v tomto článku.

Charakteristika gazánie

Gazánia (latinsky Gazania) vašu záhradu na prvý pohľad premení vďaka svojim veľkým a žiarivým kvetom. Tieto rastliny sa radia do čeľade hviezdicovitých. Charakteristické je pre nich vytvorenie prízemnej ružice laločnatých listov. Kvety sú veľké a vyrastajú na dlhších stonkách.

Gazánia dorastá do výšky okolo 20-40 cm. Najčastejšie sa jej kvety sfarbujú do žltej a oranžovej, stretnúť sa však môžeme aj s inými odtieňmi. V záhrade určite vyniknú aj viacfarebné verzie.

Prečo gazánia nekvitne

Kvety gazánie sú veľmi citlivé na slnečný svit. Ak je zamračené a prší, kvety sa úplne neotvoria. Pokiaľ gazánie umiestnite na tienisté stanovište, môžete sa stretnúť s tým, že táto rastlina nepokvitne vôbec. Slnečný svit je pre gazániu skutočne kľúčový, výnimkou je iba kultivar Daybreak.

Zaobstarajte si semienka gazánie a pustite sa s ich pomocou do tvorby zaujímavého letničkového záhona

Gazánia druhy

Najznámejším zástupcom, ktorého u nás možno uvidieť, je gazánia žiarivá. Ide o mnohonásobne vyšľachtený hybrid druhov Gazania longiscapa, Gazania rigens a Gazania nivea.

Gazánia žiarivá New Day na prvý pohľad očarí svojimi ružovými kvetmi, ktoré majú okolo stredu charakteristický čierny kruh. Popularite sa teší aj už spomínaná gazánia žiarivá Daybreak, ktorá kvitne aj za nižších slnečných podmienok. Gazánia žiarivá New Day Clear Orange zaujme výraznou oranžovou farbou kvetov bez čierneho stredu.

Gazánia zo semienok

Gazániu si môžete zaobstarať nielen vo forme sadeničky, ale tiež si ju pomerne ľahko vypestovať zo semienka. Predpestovanie je vhodné realizovať doma, v parenisku alebo v skleníku. K priamemu výsevu na stanovište je možné pristúpiť zhruba v druhej polovici mája. Doba klíčenia semienok trvá zhruba 10-20 dní, niekedy aj dlhšie. A to za predpokladu, že sa okolitá teplota pohybuje v rozmedzí 18–20 °C.

Pamätajte na to, že gazánia vyžadujú plné slnko a zvládnu dokonca aj úpal. Preto im práve také stanovište doprajte, aby ste sa mohli tešiť z bohatého kvitnutia a zdravého rastu rastliny. Ideálne je voliť hlinitopiesočnatú dobre priepustnú pôdu.

A ako zalievať gazánie? Zálievka by mala byť skôr stredná. Pokiaľ gazániu pestujete v nádobe, voľte miernu zálievku a dajte si pozor na premokrenie. Pri pestovaní v nádobe tiež pamätajte na použitie drenážnej vrstvy.

Počas vegetácie možno rastline zhruba každé 3 týždne dopriať prihnojenie univerzálnymi vodorozpustnými hnojivami. Zároveň priebežne odstraňujte odkvitnuté kvety, ktoré by mohli brániť nakvitaniu nových pukov.

Kedy dať gazánie von

K presunu gazánií na vonkajšie stanovište pristupujte až vo chvíli, keď už nehrozia prízemné mrazíky. Tie by im totiž mohli ublížiť.

Gazánia v kvetináči

Gazánia skvele vynikne nielen voľne v záhone. Pestovať ju môžete aj v kvetináči či inej nádobe, vďaka čomu ozdobíte napríklad vstup do domu alebo priestor na terase. Pri pestovaní v kvetináči nezabudnite dopriať rastline dostatok miesta. Ako sme už spomínali, pamätajte v tomto prípade na použitie drenážnej vrstvy a dajte si pozor na premokrenie rastliny.

Gazánia výsev

Keďže gazánie majú skôr nižší vzrast, hojne sa vysádzajú na okraj zmiešaného záhona. Aj keď je krásna jedna rastlina sama o sebe, v skupine vynikne ešte o niečo viac. Výsev gazánií však nájde uplatnenie aj v zmiešanom kvetináči na balkóne či terase.

A ako ďaleko od seba vysádzať gazánie? Všeobecne je možné odporučiť sadiť tieto rastliny do sponu 20×20 cm. Vďaka tomu bude mať gazánia okolo seba dostatok priestoru.

Gazánia prezimovanie

Gazánia trvalka sa bežne pestuje ako letnička. Pokiaľ sa chcete z krásnych kvetov tešiť aj v budúcom roku, je nutné prezimovanie.

Pokiaľ pestujete gazániu v záhone, vyberte ju z pôdy a očistite jej koreňový bal od prebytočnej hliny. Následne ju presuňte do suchej miestnosti, kde nemrzne (odporúčaná teplota pre prezimovanie je 5-10 °C). Pamätajte tiež na to, že jej korene by nemali úplne vyschnúť. Na jar je nutné rastlinu zastrihnúť na polovicu, potom ju môžete znova vysadiť.
V našich podmienkach sa však pestuje ako letnička.
Pri pestovaní v nádobe je celý proces o niečo jednoduchší, pretože na vhodné stanovište môžete premiestniť celú nádobu s rastlinou.

TIP: Inšpirujte sa ďalšími letničkami, ktoré budú kvitnúť celé leto a vy ich budete môcť obdivovať počas vášho každodenného posedenia v záhrade.

Krásne letničky, ktoré vašu záhradu premenia doslova na nepoznanie. Presne tak možno charakterizovať cínie. Pokiaľ stavíte na postupný výsev, môžu vašu záhradu či terasu zdobiť prakticky po celé leto.

Zistite, ako postupovať pri ich výseve a aké druhy existujú.

Charakteristika cínií

Cínia je okrasná letnička, ktorá sa medzi záhradkármi teší veľkej popularite. Cínií pritom existuje veľké množstvo kultivarov, ktoré sa môžu líšiť svojimi veľkosťami i farebnými prevedeniami. Pôvodom pochádza z Mexika, odkiaľ sa postupom času dostala k nám. Vďaka svojmu vzhľadu sa cínie často využívajú ako atraktívne lákadlo pre motýle. Okrem toho si ich ale tiež môžete narezať do vázy, alebo ich využiť ako okrasné kvety do kvetináčov.

Cínia druhy

Medzi základné druhy cínií sa radia georgínokveté. Tieto rastliny dorastajú do výšky až 90 cm a sú charakteristické veľkými, plnými a prevažne guľovitými kvetmi.

Kalifornské obrie cínie sa pýšia aj výškou okolo 1 metra a ich kvety bývajú strechovito usporiadané a mierne vyklenuté.

Obrie kaktusovité cínie zaujmú typickými strapatými kvetmi, ktoré majú dlhšie a mierne stočené korunné plátky. Do tejto kategórie sa radí napríklad cínia lepá syn. cínia vznešená.

Pomponkovité cínie disponujú menšími, plnými a vysoko klenutými kvetmi. Skvele sa hodia na záhon aj na rez.

Skabiosokveté cínie majú skôr drobné kvety, ktoré môžu pripomínať kvety hlaváča.

Populárna cínia haageova zaujme úzkymi listami a menšími poloplnými až plnými dvojfarebnými kvetmi.

Zaobstarajte si semená cínie už teraz a vytvorte si zo svojej záhrady alebo terasy doslova farebné kráľovstvo

Je cínia jedovatá?

Cínie jedovaté nie sú a ich pestovanie je preto bezproblémové aj u rodín s domácimi miláčikmi. Tieto rastliny však môžu spôsobiť podráždenie pokožky kvôli prítomnosti alkaloidov. Pri strihaní rastliny preto odporúčame nosiť rukavice, aby ste sa týmto reakciám na koži vyhli.

Cínia výsev

Výhodou cínií je ich schopnosť sa vo veľkej miere prispôsobiť väčšine pôdnych podmienok. Ideálnou voľbou je však pôda bohatá na živiny s dobrým systémom odvodnenia. Cíniu je vhodné vysievať do pôdy, kde už bude trvalo rásť (a kde ju teda nebudete vykopávať). Prerušenie koreňov v čase rastu totiž tejto rastline nevyhovuje.

Semená pri výseve umiestnite do vzdialenosti zhruba 10 až 50 cm od seba. U mladej cínie dbajte na dostatočnú zálievku, pôda by mala byť neustále mierne vlhká. U urastených cínií je už situácia odlišná a tak intenzívnu zálievku nevyžadujú.

V momente, keď sadenice cínie dosiahnu výšku zhruba 7 cm, je vhodné ich množstvo v záhone alebo kvetináči pretriediť. A to tak, aby od seba jednotlivé kvety boli vzdialené aspoň 15 až 20 cm. Akonáhle dôjde k odumretiu kvetov, ihneď ich odrežte. Týmto spôsobom docielite ďalšie bohaté kvitnutie.

Cínia do kvetináča

Cínia sa nemusí nutne vynímať iba priamo v záhone. Skvelú službu vám urobia aj v kvetináči, vďaka čomu ozdobia napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte na slnečné stanovište a dostatočne veľkú nádobu, aby sa rastline darilo. Keďže pestovanie cínie nie je nijako zložité, hravo si s ním poradí aj pestovateľ začiatočník.

Kedy vysádzať cínie

Čo sa týka samotného výsevu, semená cínie zasajte zhruba štyri až šesť týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Rastlina začína klíčiť približne pri 10 °C. Pokiaľ chcete dosiahnuť jesenné kvitnutie cínie, môžete vysievať ešte v júni priamo na požadované miesto.

TIP: Pripravte sa na ďalšiu pestovateľskú sezónu v predstihu, okrem okrasných kvetov záhradu často tvorí aj zelenina. Zistite, ako správne predpestovať zeleninu.