Posts tagged 'pestovanie ovocia'

Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Na našom území sa vyskytuje v teplejších oblastiach, kde sa dožíva aj 600 rokov. Mnoho oskoruší na našom území patrí medzi pamätné stromy.

Tento vzácny exemplár si však môžete vysadiť aj do svojej záhrady – ako ho pestovať, čo všetko potrebuje a čo je plodom oskoruše a ako ho využiť sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Jarabina oskorušová

Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Jeho pôvod siaha až do obdobia treťohôr, čo z neho robí veľmi starobylú rastlinu.

Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov. Kmeň je pokrytý šedohnedou kôrou s pozdĺžnymi prasklinami. Listy oskoruše sú jednoduché, vajcovité a majú pílovitý okraj. Na jeseň sa sfarbujú do oranžova alebo žlta.

Jarabina oskorušová rastie predovšetkým v teplých a suchých oblastiach strednej a južnej Európy. Na Slovensku je tento druh vzácny a pamätné stromy sú chránené.

Čo je oskoruša

Pod názvom "oskoruša" teda nájdeme rastlinu - jarabinu oskorušovú (Sorbus domestica), ktorú sme si bližšie popísali v predchádzajúcom odseku. Ako oskoruše sa však označujú aj priamo plody tohto stromu.

Plod oskoruše

Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C. Oskoruše sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je lepšie nechať ich zhnednúť a zmäknúť.

Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Plody zrejú a opadávajú väčšinou od augusta do novembra. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Samostatne rastúce stromy s veľkými korunami majú obvykle bohatšiu úrodu ako tie, ktoré sa nachádzajú v lese.

Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie. V niektorých prípadoch sa stáva, že plodí iba jedna polovica stromu – tento jav sa nazýva striedavá plodnosť.

Na Slovensku vážia plody oskoruší z otvorených krajín 10 až 30 g a majú priemer 2,5 až 4 cm. Plody lesných stromov bývajú menšie – len asi 4-15 g. V južnej Európe môžu byť plody väčšie s priemerom až 5 cm a váhou okolo 30g.

Vlastné plody tohto zaujímavého a netradičného ovocia môžete zberať aj vo svojej záhrade. Sadenice oskoruše nájdete v našom e-shope

Oskoruša kvet

Kvety sú drobné, biele alebo svetlo ružovej farby, zoskupené v chocholíkoch. Oskoruša kvitne v máji a júni a jej kvety poskytujú potravu pre mnoho druhov hmyzu. Strom kvitne asi len 14 dní, potom sa na miestach kvetov začnú objavovať drobné, nezrelé plody. Je to jednodomá drevina schopná samoopelenia.

Oskoruše využitie

Rovnako ako pri iných ovocných stromoch, aj pri oskoruši domácej možno využiť plody a drevo.

Z plodov sa najčastejšie pripravujú rôzne zaváraniny ako sú marmelády, džemy a kompóty, ale aj sirupy, mušty a šťavy. Dajú sa tiež sušiť a skvele chutia aj surové. Poslednou možnosťou je príprava pálenky.

Drevo oskoruší je tvrdé, pevné, ťažké a veľmi kvalitné. Predtým sa hojne používalo v stolárstve alebo na výrobu hudobných nástrojov, dnes je jeho spracovanie v závislosti od počtu stromov a stupňa ochrany vzácne.

Oskoruša pestovanie

Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Oskoruša by mala byť vysadená na slnečnom a chránenom mieste, ideálne v záhradách alebo parkoch, kde má dostatok priestoru na rast.

Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov. Pri výsadbe je dôležité zachovať dostatočný priestor pre koreňový systém.

Pôdu okolo stromu udržujeme vlhkú, ale nie premokrenú. V suchých obdobiach zalievame najmä mladé stromčeky po výsadbe, vyrastený strom si dokáže z vlahou hospodáriť sám. Prihnojujeme najčastejšie kompostom alebo organickými hnojivami obsahujúcimi draslík, fosfor a dusík; hnojiť by sme mali raz ročne na jar – podporíme tým kvet a množstvo plodov.

Oskoruše vysádzame ideálne na jeseň, keď strom stráca listy a prechádza do pokojového obdobia. Niektorí záhradkári však mladé stromčeky sadia na jar - tento postup sa odporúča hlavne pri drobnejších sadeniciach, počas jari a leta majú možnosť riadne zakoreniť a neohrozia ich mrazy.

Mladé stromčeky môžete rozmnožiť napríklad odoberaním výhonkov zo starších rastlín alebo výsevom semien z plodov. Pri množení semenami treba počítať s dlhším obdobím klíčenia a pomalším rastom mladých rastlín. Ak si chcete vysadiť oskorušu do záhrady, najlepším riešením je zakúpenie predpestovanej sadenice z kvalitného záhradníctva.

Rez oskoruše

Nezabúdame ani na pravidelný rez a tvarovanie koruny, ktorý vykonávame počas vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo koncom zimy. Pravidelným prerezávaním zaistíte harmónický rast stromu a prevenciu pred chorobami či škodcami.

TIP: Hľadáte ďalšie zaujímavé a netradičné druhy ovocia do záhrady? Na našom blogu vám poradíme s pestovaním množstva konkrétnych, aj menej tradičných druhov. Napríklad viac o pestovaní figovníku sa dozviete v tomto článku.

Mandľa (Prunus dulcis) je opadavý strom z čeľade ružovitých, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a výživné plody – mandle. Sú príbuzné broskyniam, marhuliam a čerešniam, a vyžadujú aj podobné podmienky pre rast a starostlivosť.

Mandle pochádzajú z oblasti Stredného východu a juhozápadnej Ázie, kde boli pestované už pred tisíc rokmi. Dnes sa mandle pestujú vo veľkom množstve odrôd po celom svete, najmä v oblastiach s miernym podnebím, ako je Stredomorie, Kalifornia alebo Austrália.

Pestovanie mandľovníka môže byť náročnejšie ako pestovanie iných ovocných stromov, ale s pravidelnou a správnou starostlivosťou sa môžete tešiť na bohatú úrodu chutných mandlí aj v niektorých oblastiach u nás.

Odrody mandlí

‘Santa Caterina’

Jedná sa o samoopelivú odrodu, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Dobre zvláda aj mierne mrazy, hodí sa do našich vinárskych oblastí, kde bez problémov prezimuje. Vyznačuje sa sladkými a veľkými plodmi, ktorým predchádzajú ružovo sfarbené kvety.

‘Zora’

Čiastočne samoopelivá odroda. Kvety sa oproti iným kultivarom objavujú skôr a majú bielu farbu. Plody sú eliptické, úzke, stredne veľké, ich úroda je bohatá. U nás sa jej dobre darí vo vinárskych oblastiach a prakticky všade, kde plodia a prospievajú broskyne. Ide o kultivar odolný voči hubovým chorobám.

'Nonpareil'

Jedná sa o jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd mandlí na svete. Pochádza z USA a je známa pre svoje veľké, široké a ploché plody s tenkou šupkou. Táto odroda je veľmi obľúbená vďaka svojej vysokej produktivite, skvelej chuti a univerzálnosti - mandle z odrody 'Nonpareil' sa používajú ako na priamu konzumáciu, tak na výrobu mandľového mlieka, marcipánu alebo mandľových lupienkov.

'Carmel'

Táto odroda pochádza z Kalifornie a je obľúbená najmä pre svoju vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru a s mierne tvrdšou šupkou ako u odrody 'Nonpareil'. 'Carmel' sa často pestuje ako opeľovač pre iné odrody mandlí a je vhodný na priemyselné spracovanie, napríklad na mandle pražené alebo solené.

'Marcona'

Jedná sa o tradičnú španielsku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, okrúhle a mäsité plody s jemnou chuťou. 'Marcona' je často považovaná za "kráľovnú" medzi mandľami a je obľúbená najmä v Španielsku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú turron (mandľový nugát) alebo polvorones (mandľové sušienky).

'Ferragnes'

Táto odroda pochádza z Francúzska a je obľúbená pre svoju vysokú odolnosť voči mrazu a suchu. Plody sú stredne veľké, podlhovastého tvaru a s tvrdšou šupkou. 'Ferragnes' je vhodný na pestovanie v stredoeurópskych podmienkach a je často používaný ako opeľovač pre iné odrody.

'Tuono'

Ide o taliansku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, podlhovasté plody s tenkou šupkou a výraznou chuťou. 'Tuono' je obľúbená najmä v Taliansku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú amaretti (mandľové sušienky) alebo cantucci (mandľové piškóty).

Hľadáte zaujímavý doplnok do vinice alebo záhrady v teplejších a nižších oblastiach? Mandle sú skvelou voľbou - odolné a kvalitné odrody mandlí nájdete aj v našom e-shope

Mrazuvzdorná mandľa

Niektoré odrody mandlí sú odolnejšie voči mrazu a dajú sa pestovať aj v chladnejších podmienkach. Pri výbere odrody vždy zohľadníme oblasť, v ktorej stromy vysádzame. Väčšina „mrazuvzdorných“ odrôd znesie teploty len okolo -5 °C. Pri dlhodobejších mrazoch sa môžu poškodiť aj tieto kultivary. Na pestovanie v našich podnebných podmienkach sa hodí napríklad odroda “All in One”. Aj tak sa však odporúča mandľovníky vysádzať skôr do vinárskych oblastí.

Pestovanie mandlí

Vhodné stanovište na pestovanie mandľovníkov je slnečné a chránené miesto s dobre priepustnou, hlinito-piesočnatou pôdou. Mandle preferujú neutrálnu až mierne zásaditú pôdu s pH 6,5-7,5. Pred výsadbou je vhodné vykonať základné hnojenie kompostom alebo záhradným hnojom.

Mandle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby nedošlo k uhnívaniu koreňov. V období vegetácie je vhodné zálievku kombinovať s hnojením, napríklad pomocou tekutých hnojív na báze draslíka a fosforu.

Hnojenie mandlí by malo prebiehať pravidelne od jari do jesene. Na jar je vhodné použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov a konárov. V priebehu vegetácie je potrebné prihnojovať hnojivami s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú kvitnutie a rodivosť.

Mandle sú náchylné na niektoré choroby a škodce, ako je monilióza alebo vošky. Na prevenciu je dôležité udržiavať čistotu okolia stromu, pravidelne odstraňovať opadané listy a plody.

Pestovanie mandľovníka má však aj svoje nevýhody. Stromy potrebujú veľa vody, čo môže byť problém v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Paradoxne práve v takých oblastiach sa pestuje najviac mandľovníkov na svete, príkladom môže byť napríklad Kalifornia.

Rez mandle

Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu stromu, kompaktný vzhľad a pro dosiahnutie čo najväčšej úrody. Rez by mal byť vykonávaný v období pokoja, teda v zimnom období.

A ako strihať mandľu? Pri reze je dôležité odstrániť prekrývajúce sa vetvy, aby bol strom dobre presvetlený. Odstráňte tiež poškodené, choré vetvy a staré neplodiace vetvy, aby sa podporil rast nových plodných vetví.

Kedy strihať mandľovník

Ako už bolo spomenuté, rez mandľovníka by mal prebiehať v období pokoja, teda v zimnom období. Ideálna doba pre rez je od decembra do februára, kedy strom stráca listy a je možné lepšie vidieť jednotlivé vetvy.

Plod mandľovníka

Plody mandľovníka, známe ako mandle, sú obľúbené po celom svete vďaka svojej výživnej hodnote a širokému využitiu v kuchyni. Mandle sa skladajú z jedlého semena obklopeného tvrdým orieškom a zelenou dužinou.

Mandle sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu E, ktorý podporuje zdravie kože a vlasov, a vitamínu B2, ktorý pomáha udržovať energiu v tele. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, fosfor a draslík. Mandle sú tiež dobrým zdrojom bielkovín a vlákniny.

V kuchyni sa mandle používajú v celom rade pokrmov a receptov. Môžeme ich jesť surové alebo pražené, pridávať ich do müsli, jogurtu či šalátov. Mandle sa tiež spracovávajú na mandľovú múku, ktorá je bezlepkovou alternatívou k pšeničnej múke a je vhodná pre osoby trpiace celiakiou. Mandľové mlieko je rastlinnou náhradou kravského mlieka a je obľúbené medzi vegánmi a ľuďmi s intoleranciou laktózy.

Mandle majú aj svoje miesto v kozmetike, kde sa z nich získava mandľový olej. Tento olej je bohatý na vitamín E a má hydratačné a regeneračné účinky na pokožku. Je vhodný na citlivú pokožku a často sa používa ako základ pre masážne oleje.

Nevýhodou je, že orechy obsahujú amygdalín (ten je hlavne v takzvaných mandliach horkých), ktorý sa v tele premieňa na kyanid. Konzumácia veľkého množstva surových mandlí môže byť preto nebezpečná, avšak pražením sa tento jed odstraňuje.

Kvet mandľovníka

Mandľa je okrem iného známa aj svojimi nádhernými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar. Kvety nielenže dodávajú stromu krásny vzhľad, ale kvitnúca mandľa tiež láka rôzne opeľovače od včiel, cez čmeliakov až po motýle.

TIP: Doplňte si záhradu niektorým z menej tradičných druhov ovocia. Zvoľte napríklad dulu, muchovník alebo mišpuľu. Rady, ako pestovať práve mišpuľu, nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, inými názvami tiež gaštanovník jedlý alebo len jedlý gaštan, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany. Tie sú jedlé a veľmi výživné, majú vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky.

Jedlý gaštan si môžete vypestovať aj vo svojej záhrade, v nasledujúcich riadkoch vám poradíme, čo táto rastlina potrebuje.

Druhy gaštanov

Gaštan jedlý

V našom článku sa budeme venovať tomuto druhu - teda gaštanu jedlému, ktorého plody možno využiť v kuchyni. Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Tieto rozmery stromy dosiahnu počas svojho veľmi dlhého života, niektoré žijúce exempláre sú staré aj viac ako 500 rokov.

Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Pokiaľ teda chcete zbierať plody, je vhodné do záhrady umiestniť viac sadeníc.

Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Po dozretí semien obal praská a vypadávajú zrelé semená, ktorým hovoríme jedlé gaštany.

Výsadbu gaštanu do záhrady starostlivo zvážte a uistite sa, že žiadny člen vašej domácnosti netrpí alergiou na peľ, pretože gaštan je veľmi silným alergénom.

Pestovanie gaštanu jedlého

Ako pestovať jedlý gaštan? Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Nezabudnite, že sa jedná o pomerne mohutné stromy, ktoré potrebujú dostatok priestoru. Gaštanovník sa hodí skôr do väčších záhrad, sadov alebo parkov.

Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Gaštan dobre znáša sucho, správne zakorenené stromčeky už zalievať nemusíme.

Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. S plodmi môžeme pri množení semenami počítať najskôr za 20 rokov, ak si zakúpite štepenú sadenicu, úrody sa dočkáte podstatne skôr.

Láka vás vypestovať si vlastné chutné gaštany vo svojej záhrade? Sadenice gaštanu jedlého nájdete aj v našom e-shope

Gaštan konský

Pagaštan, divý gaštan, maďal iným názvom tiež pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, príbuzné však rastliny nie sú. Radíme ho do čeľade mydlovníkovitých. Jeho plody jedlé nie sú. Využíva sa ako okrasný strom a v nábytkárstve. Okrem toho je pagaštan konský dôležitou rastlinou pre včelárov aj pre ľudovú a modernú medicínu. Látky získavané zo semien, listov a ďalších častí stromu sa využívajú na výrobu mastí a ďalších liečiv.

Červený gaštan

Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) čiže pagaštan červený nie je s naším gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh radíme opäť do čeľade mydlovníkovitých. Oproti pagaštanu konskému má sýto ružové až červené kvety. Je tiež nižší a stretneme sa s ním menej často. Pestuje sa ako okrasná rastlina v parkoch.

Tahitský gaštan

Inocarpus, ľudovo zvaný ako tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých. Je to tropická rastlina, s ktorou sa u nás bežne nestretneme. Plody inokarpu sú jedlé a napríklad na tichomorských ostrovoch sa jedná o dôležitú poľnohospodársku plodinu.

Ako zasadiť gaštan

Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. Dno môžeme vysypať aj kompostom, ktorý mladý stromček pekne vyživí.

Kedy zasadiť gaštan? K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Ak by sme sa rozhodli pre pestovanie zo semien, vysievame ich na jar.

Kvitnúci gaštan

Kvety sa objavujú od mája do júna. Ide v podstate o jahňady, vyzerajú úplne inak ako kvety pagaštanov, s ktorými si ľudia gaštan jedlý často zamieňajú. Kvety tohto stromu sú nenápadné, drobné, zelenkastej farby.

Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými, cudzoopelivými kvetmi. Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome, pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Postačí tak vysadiť do záhrady jeden stromček.

Gaštan jedlý rez

Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. Tieto kroky sú dôležité pre správne utvorenie koruny.

V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Každý rez je nutné ošetriť štepárskym voskom.

Ako spoznať jedlý gaštan

Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Plody pagaštanu sú naopak uložené v dužnatejšom obale s menšími "hrotmi", ktorý má zelenú farbu.

Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštanu dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Pri konskom gaštane nájdeme v dužinatom obale jedno, nanajvýš dve okrúhle semená.

Ďalším znakom je potom samotný strom, konkrétne jeho listy. Pri konskom gaštane čiže pagaštane sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

TIP: Ďalším užitočným stromom do záhrady je napríklad orech kráľovský. Jeho plody sú veľmi zdravé a vyrastený strom navyše poskytne tieň v horúcich letných dňoch. O pestovaní orecha sa viac dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Banánovník (Musa) je rod rastlín pochádzajúcich údajne z Ázie. Zmienky o banánoch v Ázii sa datujú do obdobia až 600 rokov pred naším letopočtom. Až okolo roku 700 boli banánovníky arabskými obchodníkmi rozšírené po celej Afrike, s portugalskými moreplavcami potom v 16. storočí plávali až do južnej Ameriky.

Dnes patria banány medzi hospodársky významné plodiny a dopyt je po nich po celom svete. Vyznať sa v taxonómii tohto rodu nie je jednoduché, existujú totiž desiatky rôznych krížencov a ani botanici u niektorých z nich nevedia, či sa jedná o krížencov alebo samostatný druh.

Banánovník druhy

Konkrétnych druhov, kultivarov a krížencov banánovníka existujú stovky. My si predstavíme tie, ktoré je možné pestovať aj ako izbové rastliny u nás, prípadne v záhrade či v skleníku.

Mrazuvzdorný banánovník basjoo

Prvým druhom je u nás veľmi obľúbený mrazuvzdorný banánovník basjoo (Musa glakum). Vyznačuje sa výbornou odolnosťou voči nízkym teplotám. Možno ho v našich podmienkach pestovať nielen v skleníku či interiéri, ale aj v záhrade. Pred zimou však potrebuje špeciálnu starostlivosť (viď. ďalšie kapitoly).

Banánovník velutia

(Musa velitina) patrí skôr medzi zakrpatenejšie druhy, dorastá totiž do výšky maximálne 1,2 metra. Plody tohto druhu sú veľmi drobné, asi 7 centimetrov dlhé a nemajú žltú, ale ružovú farbu.

Banánovník červenolistý

(Ensete ventricosum cv. Maurellii) je zaujímavá odroda s červenými okrajmi listov. Vhodný na pestovanie v kvetináčoch v skleníku a na letnenie na terase. Listy sú veľké až 25 centimetrov a ročné prírastky sú až jeden meter.

Banánovník ornata

(Musa ornata) je typický svojimi pruhovanými listami. Kvety sú zdobené drobnými bodkami a majú ružovú farbu. Pokiaľ vám dorastú aj plody, slúžia iba na dekoráciu, jedná sa totiž o okrasný druh a plody nie sú vhodné na konzumáciu.

Ďalšie zaujímavé druhy banánovníka Banánovník habešský (Ensete ventricosum), Banánovník snehový (Musa sikkimensis), Banánovník ohnivý (Musa coccinea).

Ako pestovať banánovník

Pestovanie tejto mohutnej exotickej byliny v byte či na záhrade nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať. Na pamäti by sme však mali mať fakt, že sa jedná skôr o okrasnú rastlinu a kvetov, prípadne plodov sa dočkáte iba výnimočne.

Substrát pre banánovník si treba namiešať. Malo by sa jednať o zmes piesku, rašeliny a kvalitnej zeminy s kompostom s neutrálnym pH. Zálievka musí byť pravidelná, vlahu doplníme dvakrát až trikrát týždenne a množstvo vody prispôsobíme veľkosti rastliny. Zemina nesmie byť premokrená ani príliš suchá. Banánovník prihnojujeme raz týždenne hnojivom s vysokým obsahom draslíka a dusíka.

Ako zasadiť banánovník

Pred výsadbou si namiešame vhodný substrát zmiešaním piesku, rašeliny a kompostu tak, aby bolo pH tejto zmesi neutrálne. Ak máme niektorý z mrazuvzdorných druhov a plánujeme ho vysadiť do záhrady, musíme vyhĺbiť väčšiu jamu a časť zeminy nahradiť práve týmto substrátom. Nesmieme zabudnúť ani na dostatok priestoru, niektoré druhy sa totiž dorastajú aj niekoľko metrov a veľké listy sa rozkladajú aj do šírky.

Pestovanie banánovníka v kvetináči

Ako vypestovať banánovník v kvetináči? Ak vysádzame banánovník do nádoby, je potrebné, aby bola dostatočne veľká. Pre mladé sadenice postačí nádoba s veľkosťou asi 10 litrov. Ak zvolíte na začiatku menšiu nádobu, budete musieť banánovník čoskoro presadiť. V opačnom prípade stačí presádzať do väčšej nádoby s čerstvým substrátom asi raz za päť rokov. Dospelé, plne vyrastené banánovníky potrebujú nádobu s objemom až 40 litrov. Také rastliny sa už zle prenášajú z miesta na miesto, a tak je vhodné im včas nájsť stále stanovište.

Banánovník – rastlina s nádychom exotiky, môže zdobiť aj váš interiér či záhradu. Pozrite si našu aktuálnu ponuku

Vonkajší banánovník

Vonkajším banánovníkom môže byť v horúcich letných mesiacoch asi každý druh alebo kultivar. Tieto byliny milujú slnko a teplo, letnenie na terase či v záhrade im veľmi svedčia. Ak chcete každoročne rastlinu vynášať z interiéru von, zvoľte skôr menší druh, aby manipulácia s dospelou rastlinou nebola tak náročná.

Mrazuvzdorný banánovník

Problém s pestovaním banánovníka vonku začína s príchodom jesene a nízkych teplôt. Aj tu je však riešenie – mrazuvzdorný banánovník. Vybrať môžete hneď z niekoľkých druhov, pričom u nás je najobľúbenejší banánovník basjoo, ktorý si poradí s teplotami 10 až 17 stupňov Celzia pod nulou.

Ďalším druhom je potom banánovník snehový, ktorý znesie aj teploty klesajúce pod -20 °C. Oba druhy je možné pestovať vonku celoročne a vysadiť ich môžete priamo do zeme.

Banánovník izbová rastlina

Ostatné druhy sa poväčšine v našich podmienkach pestujú ako izbové rastliny. Do interiéru sa hodia hlavne menšie druhy, ktoré dorastajú do výšky okolo jedného metra. Do zimnej záhrady či vyhrievaného skleníka potom môžete vysadiť aj vyššie a rozložitejšiee rastliny, ak máte pre ne dostatok miesta. Pestovanie prebieha rovnako ako pri vonkajších druhoch, počas zimy sa snažíme aspoň v rámci možností navodiť obdobie vegetačného pokoja.

Rodiaci banánovník

Mnoho u nás pestovaných druhov patrí medzi okrasné rastliny a ich plody nie sú určené na spotrebu. S kvetmi sa vo vhodných podmienkach stretnete celkom často, plody však dozrievajú veľmi výnimočne. Pri pestovaní v byte sa plodov môžete dočkať pokojne až po 4 rokoch (ak vôbec), v tropickom vyhrievanom skleníku s optimálnou vlhkosťou je výskyt plodov častejší a na rastline sa objavujú asi po 12 mesiacoch od výsadby.

Zazimovanie banánovníka

Pestovanie banánovníka v zime vyžaduje isté opatrenia. Mrazuvzdorné varianty pestované celoročne vonku sa na jeseň úplne zatiahnu a je vhodné ich chrániť - najmä koreňový systém chránime pred mrazmi mulčom.

Ostatné druhy banánovníkov pestované v nádobách umiestnime na zimu do interiéru – ideálne sú nižšie teploty pohybujúce sa v rozmedzí od 10 do 15 stupňov. Na zimu znížime zálievku a vlahu dopĺňame iba po úplnom vyschnutí zeminy. Obmedzíme aj hnojenie.

TIP: Okrem banánovníka môžete doma či v záhrade pestovať aj ďalšie menej známe druhy ovocia. Inšpirujte sa v našom predchádzajúcom článku.

Orech kráľovský, niekedy tiež ako orech vlašský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom z čeľade orechovitých. Tvar koruny závisí predovšetkým od toho, či sa jedná o šľachtenú odrodu či divý orech, dorastať môže až 50 metrov na výšku.

Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Ďalej sa strom využíva na získavanie kvalitného dreva či ako medonosná a tieniaca rastlina do záhrady.

Pestovanie orechov

Stanovište - orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry.
Pôda - vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá.
Zálievka - substrát by mal byť neustále vlhký. Vyrastený strom si s tým poradí sám, mladý stromček po výsadbe však musíme pravidelne zalievať, aby zapustil korene.

Druhy orechov

Orech kráľovský (Juglans regia)

tomuto druhu sa primárne venujeme v našom článku. Ide totiž o najrozšírenejší druh u nás. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Listy orecha kráľovského sú nepárne a zložené z 5 až 9 jednotlivých lístkov.

Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Veľmi obľúbené je tiež drevo orecha, ktoré sa používa na výrobu nábytku a vyznačuje sa vysokou kvalitou a tvrdosťou.

Medzi ďalších zástupcov tohto druhu patrí napríklad:

Orech čierny (Juglans nigra)
Orech drobnoplodý (Juglans microcarpa)
Orech japonský (Juglans ailantifolia)
Orech mandžuský (Juglans mandshurica)
Orech popolavý (Juglans cinerea)

Zdravotné benefity orecha

Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz. Využíva sa aj ako účinné preháňadlo.

Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II. typu a podporujú zdravý spánok.

Vypestujte si zdravé a chutné orechy na vlastnej záhrade. Potrebovať k tomu budete iba vhodné miesto a kvalitné sadenice orecha, ktoré si môžete vybrať aj z našej ponuky.

Ako zasadiť orech

Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Pokiaľ sú zhoršené pôdne podmienky, vystelieme jamu na dne ešte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom.

Sadenie orecha z plodu

Ako vypestovať orech z orecha? Je to pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý má často neistý výsledok. Pokiaľ sa aj napriek tomu chcete do pestovania týmto spôsobom pustiť, pripravte si neolúpané orechy. Tie namočíme do vody a potom odstránime dužinatý obal. Následne je nutné udržať orechy cez zimu v chlade. Ideálne je umiestniť ich do mrazničky. Na jar potom necháme orechy vyklíčiť vo vrstve zeminy, rašeliny a piesku - tento substrát ešte prekryjeme mulčom, aby sme udržali optimálnu vlhkosť aj teplotu.

Sadenie orecha

Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Dostupné bývajú malé stromčeky s výškou 50 centimetrov i urastenejšie kusy s výškou 150 centimetrov.

Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Nevýhodou je, že potrebujú oveľa väčšiu jamu a výsadba orecha je tak fyzicky náročnejšia.

Kedy zasadiť orech

Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pôda by ešte (alebo už) nemala byť zamrznutá.

Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Koreňový systém udržíme v teple mulčovaním a korunu môžete obaliť netkanou textíliou.

Ako rýchlo rastie orech

Orechy rastú pomerne pomaly. Ročné príbytky sú závislé od podmienok, v ktorých rastlinu pestujeme. Za nedostatku vody nemusia na stromčeku vyrašiť nové vetvy pokojne po celý rok. V prvých rokoch aj stromček rastie nepravidelne.

Udáva sa však, že priemerný prírastok pri dobrej starostlivosti je asi 20 centimetrov za rok. Od 10 roku veku sa rast ustáli a zrýchli, v tejto chvíli môžeme čakať, že bude strom každým rokom o 50 až 100 centimetrov vyšší, kým sa rast nezastaví na 40 až 50 metroch (u „zakrpatených“ odrôd je to samozrejme menej).

Kedy začne orech plodiť

Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe. Dnes sa už však stretneme s odrodami, ktoré plodia veľmi skoro, a to aj 4 roky od výsadby.

Rez orecha

Kedy prerezať orech? Tieto stromy spravidla rez príliš nevyžadujú. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. Počas života stromu potom odstraňujeme aj choré či suché vetvy, aby sme predchádzali napadnutiu chorobami a škodcami.

U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.

TIP: Medzi ďalšie tradičné ovocie do záhrady patria napríklad marhule, slivky, hrušky či jablká. Nie všetky druhy však možno pestovať vo vyšších polohách. Jablone do chladných oblastí sú najlepšou voľbou. Ktoré odrody vybrať vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Dula a dulovec sú veľmi podobné názvy, ktoré označujú odlišné rastliny alebo ich časti. O týchto rozdieloch, ale aj o tom, ako na pestovanie dule a dulovca sa bližšie rozpíšeme v nasledujúcich riadkoch.

Čo je dula?

Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Duly sa dnes pestujú pomerne vzácne, v záhradách a sadoch ich často nenájdeme, predtým bolo toto ovocie bežnejšie.

Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Majú zaujímavý tvar a počas jari rozkvitajú plnými ružovými kvetmi, ktoré do záhrady lákajú opeľovače.

Dula plod

Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. V ľudovom názvosloví sa plodom hovorí aj "Venušine jablká".

Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené.

Kvet dule

Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Dule sú samoopelivé.

Spracovanie plodov dule

Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka. Pokiaľ necháte plody na stromoch prejsť mrazom, zosladnú a je možné ich konzumovať aj surové.

Dula pestovanie

Pestovanie dule je ľahké, jedná sa o nenáročné stromčeky či kríky, pri ktorých je potrebné dodržať isté pravidlá najmä pri výsadbe.

Stanovište - dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Vhodné je slnečné stanovište, nevadí ani polotieň.

Závlaha - po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Mladým stromčekom s nedostatočne rozvinutým koreňovým systémom dopĺňame vodu aj v ďalších rokoch, najmä pri extrémne suchom počasí.

Výživa - pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Vhodné však je pred výsadbou vystlať dno jamy kompostom.

Dula strom

Aby vznikol z rastliny klasický strom s mohutnejším kmeňom, treba ju k tomu od začiatku smerovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Kmeň dule je silný asi ako u jabloní či hrušiek a nie príliš vysoký. Výrazná je skôr koruna, ktorá sa rozrastá až päť metrov do šírky.

Dula ker

Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov. Čo sa týka rezu, na konkrétnych „pravidlách“ sa nezhodnú ani odborníci. Niektorí pestovatelia preferujú radikálny rez a vetvy kríkov (či stromov) zrezávajú až o polovicu každý rok. Iný preferujú iba rez výchovný a pestovatelia, ktorí chcú dule ako ker, neprerezávajú až do prvých plodov.

Dula odrody

'Vranja' - má plody väčšie, skôr hruškovitého tvaru
'Ronda' - plody sú súmerne okrúhle a pripomínajú viac jablká, majú žltú farbu
'Leskovač' - plody sú skôr zelenkasté, okrúhle
'Portugal' - tvar je nepravidelný, mierne podlhovastý, farba plodov žltá
‘Pinterowa’ - hruškovitý tvar, plody sú veľké a žlté

Toto nezvyčajné ovocie sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade. Vyberte si niektorú z odrôd v našom e-shope a vypestujte si vlastné chutné a zdravé duly

Čo je to dulovec?

Aj keď je názov rastliny veľmi podobný, jedná sa o dva úplne odlišné druhy. Dulovec, latinsky Chaenomeles, je okrasný ker, ktorý často nájdeme v parkoch, v mestách či v okrasných záhradách.

Medzi najobľúbenejšie druhy tohto rodu patrí napríklad dulovec japonský so svojimi výrazne ružovými až červenými kvetmi.

Po odkvitnutí dulovce tvoria plody - malé malvice podobné plodom dule.

Dulovec pestovanie

S pestovaním je to obdobné ako pri duliach. Aj dulovce potrebujú slnečné stanovište, dobre priepustné hlinité pôdy a dostatok vlahy najmä po výsadbe.

Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Dulovce sa najčastejšie pestujú ako solitéry či v kríkových výsadbách, zriedka sa stávajú súčasťou kvitnúcich živých plotov.

Dulovec plody

Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné. Ak by sme chceli plody dulovca jesť, treba ich pred konzumáciou tepelne spracovať.

TIP: Ak hľadáte ďalšie zaujímavé rastliny do záhrady, ktoré vás potešia chutnými a veľmi zdravými plodmi, vyskúšajte napríklad figy. Ako úspešne pestovať figovník vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Tento pôvabný strom s chutnými plodmi nie je v dnešnej dobe v slovenských záhradách príliš častý, čo je ale veľká škoda. Nielenže je nenáročný na pestovanie, ale jeho chutné plody sú veľmi zdravé a majú široké využitie. A práve vďaka tomu sa ľudia pestovaniu mišpule venujú už dlhšie ako 3000 rokov, najmä v Ázii a starovekom Grécku patrila medzi obľúbené plodiny.

V Európe sa tieto kríky hojne rozmohli v 12. storočí, ale koncom 18. storočia ich vytlačili iné ovocné dreviny a dnes už sa s mišpulou stretneme skôr sporadicky.

Mišpuľa obyčajná

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Drevo kríka či stromu je pre svoju zaujímavú farbu aj vysokú tvrdosť a húževnatosť veľmi cenené v nábytkárstve.

Plody mišpule

Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Avšak úplne najlepšie je konzumovať zrelé plody počas celej zimy priamo zo stromu.

Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Tá okrem veľkého podielu vody obsahuje aj celý rad vitamínov a ďalších dôležitých látok – vitamín C a B2, triesloviny, kyselinu jablčnú, vápnik, horčík, draslík, sodík a pomerne dosť vlákniny.

Ako pestovať mišpulu

Stanovište – malo by byť teplé, dostatočne slnečné a chránené pred vetrom.

Rozmnožovanie – mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Používa sa na to vrúbľovanie a očkovanie na kmeň hlohu, duly, hrušky alebo jarabiny.

Substrát - rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Znesie však aj hlinitopiesočnaté či vápenaté pôdy, záleží na podpníku, na ktorý je mišpuľa vrúbľovaná.

Výsadba – najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Pri sadenici je potrebné pred uložením do zeme skrátiť korene.  Ak máme mišpulu na podpníku, vysádzame ju tak, aby bolo miesto vrúbľovania 10-20 centimetrov pod povrchom – podpník tak nebude obrastať vlastnými výhonkami.

Zálievka – rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. S rastúcim vekom mišpule zalievame čím ďalej menej a vyrastený ker či strom už zvládne s vodou hospodáriť sám.

Kvitnutie mišpule – kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Objavujú sa od mája do júna.

Choroby a škodcovia – rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka. Listy môžu ohrýzať larvy niektorých motýľov, čo sa dá riešiť postrekom.

Nenáročnú mišpuľu obyčajnú bez problémov dopestujete aj vo svojej záhrade

Rez mišpule

Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Koruna je však nepravidelná a môže pôsobiť neudržovaným dojmom, preto sa mnoho pestovateľov k určitému rezu uchyľuje.

Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. Ďalší radikálny rez už mišpula nepotrebuje.

V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre. Vykonávame ho na jar, po odchode najväčších mrazov, kedy ale na vetvách ešte nie sú púčiky.

Využitie mišpule

Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi – ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Dužina sa dá tiež sušiť.

Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva. V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu – listy, plody, kvety i kôra.
 
TIP: Medzi ďalšie zaujímavé solitéry do záhrady, ktoré skvele doplnia vzhľad mišpule, patrí napríklad muchovník. Prečítajte si viac o pestovaní muchovníku v  našom článku.

Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Na ich listoch si totiž s obľubou pochutnávajú húsenice priadky morušovej, z ktorej kokonov sa hodvábne vlákna získavajú.

Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade. V našom článku sa dozviete viac o pestovaní, a tiež o ďalších odrodách tohto druhu.

Pestovanie moruše

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Vhodné sú teda teplejšie nížiny, napríklad južné Slovensko je na pestovanie moruší ako stvorené.

Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Potrebuje však, aby mu v tomto nekonkurovala žiadna iná väčšia rastlina v okolí, preto morušovníky vysádzame v dostatočnej vzdialenosti od ostatných drevín.

Výsadba moruše

Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Medzitým si pripravíme dostatočne hlbokú jamu, korene sa potrebujú dobre uchytiť - preto môžeme kopať do hĺbky pokojne až jedného metra, pričom na spodok jamy v prípade nutnosti vysypeme čerstvý záhradný substrát obohatený o kompost.

Ďalej postupujeme tak, ako je bežné – k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Zeminu primerane utlačíme a novo vysadený stromček ešte zalejeme, v období zakoreňovania by okolitá pôda nemala byť príliš suchá, aj keď v budúcnosti moruše preferujú skôr suchšiu zeminu.

Plody moruše

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku – skrátka prírodný vitamínový komplex. Zaujímavosťou moruší je, že obsahujú aj veľké množstvo rastlinných bielkovín, ktoré sú navyše dobre stráviteľné, čo z nich robí ideálnu plodinu pre vegánov a vegetariánov.

Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Farba môže byť temne fialová, ružová až biela.

Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. Moruše sú veľmi krehké a nezvládajú manipuláciu ani dopravu, preto ich takmer nikdy nezoženiete na trhu ani na pultoch obchodov.

A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade. Výber chutných odrôd moruší nájdete aj v našom e-shope

Rez moruše

Výchovný rez moruší

Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Počas života morušovníka už robíme iba rez výchovný, radikálny rez tieto stromy nepotrebujú a je úplne zbytočný.

Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. V každom prípade rany ošetríme štepárskym voskom.

Moruša previsnutá rez

U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu. Nasledujúce vegetačné obdobie necháme vetvy voľne rásť a od ďalšieho roka už odstraňujeme iba tie vetvy, ktoré vybočujú z požadovaného tvaru koruny, teda vykonávame opäť iba akýsi udržiavací výchovný rez.

Odrody moruše

Moruša čierna

Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Ide o pomerne teplomilnú rastlinu, ktorej sa dobre darí vo vinárskych oblastiach.

Moruša biela

Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové – hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. U nás sa pestuje oveľa častejšie ako jeho príbuzný Morus nigra.

Morušovník previsnutý

Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Medzi pestovateľmi je veľmi obľúbený najmä vďaka ľahšiemu prístupu k plodom pri zbere.

Veríme, že po prečítaní článku bude výber a aj samotné pestovanie moruše pre vás hračkou a jej chutné a sladké plody sa stanú súčasťou mnohých záhrad.

TIP: Ak chcete pestovať ešte menej známe a tradičné druhy, inšpirujte sa napríklad článkom o pestovaní goji, kľukvy a ďalších druhov.

Ovocné dreviny sú klasické dreviny, ktoré si tiež vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu. Nepôjde to bez základných faktorov, ako je rez, závlaha, hnojenie a ochrana voči chorobám a škodcom.

Na trhu je množstvo druhov a kultivarov, ktoré sú rezistentné, čiže odolné voči niektorým ochoreniam a škodcom a nevyžadujú takú chemickú ochranu voči bežným ochoreniam.

Bez  závlahy a hnojenia však nastávajú problémy s rastom, vývojom kvetných pukov a dokonca aj kvalita plodov a ich veľkosť či chuť je ovplyvnená práve ich zdravotným stavom.

Hnojením dodáte stromu základné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast alebo dozrievanie pletív, množstvo kvetov a plodov. Samozrejme je dôležité, aké hnojivá používate a akým spôsobom ich ponúknete danej drevine. Na všetko je určité vhodné obdobie.

Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Na jeseň používajte naopak hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Prírodná či chemická cesta?

Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Granulovaným hnojivom hnojte do vlhkej pôdy.

Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy. Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je samozrejme na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. Je niekoľko možností.

Vyberte si vhodné ovocné stromy do svojho sadu z našej ponuky*

* dostupnosť v jesennej ponuke

Momentálne je tu obdobie bio pestovania plodov, čo je bez akejkoľvek chemickej ochrany. Bohužiaľ, niekedy to bez chémie nejde. Potom je tu jediný spôsob, ako zamedziť šíreniu ochorenia, a to vykopaním a odstránením daného pestovaného kultivaru zo sadu a záhrady a nahradením ho za rezistentný.

Postreky v ovocnej záhrade

Myslíte si, že bez postrekov to v dnešnej dobe v ovocnej záhrade nepôjde? Ako s chorobami a škodcami bojovali naši predkovia? Používali rôzne odvary z lúčnych a liečivých rastlín, ktoré aj v dnešnej dobe našli v záhradách a sadoch uplatnenie. Používajú sa výluhy zo žihľavy a iných aromatických plodín ako cibuľa a cesnak, tabak, ktoré škodcom nevoňajú.

Niekedy však neprebehne úplná spokojnosť s výsledkom, ale zato takýto postrek vnímame ako eko-hnojivo a bio-podporné látky.

Potom nastalo obdobie použitia silnej chémie, ktoré malo aj negatívne účinky na celé životné prostredie. V dnešnej dobe nachádzajú na trhu uplatnenie ekologické postreky, ktoré priamo pôsobia na škodcu alebo chorobu a bohužiaľ bez nich to niekedy nejde. Kučeravosť listov u broskýň určite nezničíte výluhom. Musíte včas použiť meďnaté prípravky, ktorými priam celý strom a púčiky vysprchujete. Práve v máji sa aplikuje  druhý preventívny postrek.

V máji sa aplikujú postreky proti múčnatke egrešov, jabloní a ríbezlí a pokiaľ chcete pravidelne zozbierať úrodu marhúľ, nezabudnite na postrek proti monilióze marhúľ (odumieranie výhonov a kvetov). Nevyhnutný je aj postrek proti piliarke slivkovej a vrtivke čerešňovej. Samozrejme, našli by sa aj ďalšie vhodné postreky  na jahody, marhule, vinič.

Skúste dreviny dôkladne kontrolovať, včas zakročiť proti škodcom ako sú vošky. Dodržiavajte správne aplikovanie výživ a hnojív, pravidelne a výdatne zalievajte, najmä počas suchej jari a v čase násady kvetov a plodov. Misy okolo kmeňov udržiavajte v nezaburinenom stave pre lepší prísun vody a živín priamo ku koreňom. Možno sa Vám potom podarí niektoré dreviny zachrániť pred postrekmi.

Na jar mnohí aplikujú predjaré postreky, ktoré majú za úlohu zničiť prezimujúce štádia škodcov, vajíčka a larvy, ktoré sa s postupným otepľovaním začínajú prebúdzať a vyvíjať. Postrek musíte vykonať pred samotným kvitnutím za bezveterného počasia, bez prítomnosti dažďa s teplotou okolo 15 °C.

TIP: Aby ovocné stromy v sade prosperovali a dokázali odolávať škodcom a chorobám, musíte im vytvoriť vhodné podmienky pre ich rast. Prečítajte si ovocné desatoro pestovateľa a zvýšte si šancu na zdravý rast stromov.

Aj ovocné dreviny si vyžadujú celoročnú pozornosť. Nedá sa priamo poukázať, ktorá činnosť je najdôležitejšia. Ponúkame Vám prehľad, načo by ste počas celého roka nemali zabudnúť, aby dreviny boli v plnej kondícii, kvitli, plodili a najmä boli bez chorôb a škodcov. Pravidelne si ich všímajte. Len tak dosiahnete pravidelné a kvalitné úrody, veľké plody a radosť so záhradníčenia.

Starostlivosť o ovocné stromy na jar

Jar je obdobím po dlhej zime, kedy všetko opäť ožíva a prebúdza sa zo zimného spánku. Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín.

Aktuálnu ponuku ovocných stromov nájdete aj v našom eshope

Môžete tam pridať niekoľko lopatiek rozloženého kompostu, prípadne štartovacieho hnojiva pre rast a kvitnutie. Broskyne v predjarí vyžadujú postrek proti kučeravosti listov, iné ovocné dreviny ako marhule postrek proti moniliovému usychaniu kvetov a výhonkov, vinič proti chloróze, jahody proti roztočíku jahodovému, a ostatné dreviny proti prezimujúcim škodcom a hubovým či bakteriálnym chorobám. To platí napríklad pre ríbezle, egreše, slivky, broskyne. Jar je aj obdobím rezu.Tiež je to obdobie vysádzania nových stromov a krov.

Letná starostlivosť

Leto je aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Všímať si samozrejme ochorenia, vošky a iné škodce, ktoré treba včas a za vhodného počasia zneškodniť, postriekať.

Alebo sa snažte o pestovanie rezistentných odrôd, prípadne využiť bio a ekologické postreky a výluhy z rôznych dostupných rastlín, ktoré majú tiež svoje opodstatnenie.

Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu. Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs. Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda. Môžete zvoliť aj radikálny rez.

Ostatné dreviny, ktoré majú pod váhou plodov ohnuté konáre, podporte a vyviažte.

Starostlivosť o ovocné stromy na jeseň

Jeseň je ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka.

Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom. Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo.

Vyberte si ovocné kríky do vašej záhrady

Kmene mladých stromov môžete koncom jesene obaliť a zabezpečiť voči obhryzu zajačím pletivom. Koniec jesene je ideálna na zakladanie nových výsadieb a doplnenie druhov do ovocnej záhrady. Nezabudnite na ukotvenie oporu a zálievku.

Zimná starostlivosť

Zima je odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien. Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny.

Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom. Najmä mladé výsadby.

Koncom zimy už môžete dreviny, najmä drobné ovocie a jadroviny rezať.

TIP: Máte svoju záhradu vo vyšších polohách a nechcete sa vzdať obľúbených jabĺk? Prečítajte si článok o jabloniach, ktoré sú vhodné do vyšších polôh.