Posts tagged 'pestovanie ovocia'

Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. A neskôr sa môžete tešiť na sladké a šťavnaté plody, ktoré majú v kuchyni pestré možnosti spracovania.

Zistite, ako na správne pestovanie tejto ovocnej dreviny, aby sa jej vo vašej záhrade darilo.

Druhy broskýň

Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Nižšie uvádzame aspoň niekoľko odrôd v jednotlivých kategóriách, ktoré sa u nás pestujú najčastejšie.

Skoré odrody broskýň: Moretini, Fenix, Early Glo, Dixired, Amsdenova, Early Redhaven…
Stredné odrody broskýň: Harbrite, Harnas, Flaming Furry, Krasava, Majorita…
Neskoré odrody broskýň: Elberta, Envoy, Fairhaven, Inka, Flamingo, Suncrest, Allstar…

Zaobstarajte si sadenice broskýň a nektariniek a pustite sa do ich pestovania v záhrade aj vy

Pestovanie broskýň

Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov.

U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Pri zálievke si pritom vždy dajte pozor na to, aby pôda vodu dobre vsakovala a strom nestál v nahromadenej vode.

Nektarinky pestovanie

Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti. Broskyne totiž spravidla bývajú odolnejšie ako nektarinky, ktoré môžu trpieť na najrôznejšie choroby.

Výsadba broskýň

K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. Výnimkou však nie sú ani situácie, keď stromčeky do pôdy sadíme v jesenných mesiacoch.

Výsadba broskýň na jar

V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života.

Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody.

Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Pokiaľ by išlo o menšiu veľkosť, bolo by nutné pravidelne pristupovať k starostlivému rezu.

Hnojenie broskyne

Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Najdôležitejším okamihom na doplnenie živín je moment po odkvitnutí broskyne, kedy strom potrebuje doplniť najmä draslík.

Ako na prezimovanie broskyne

Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília. Staršie stromčeky si potom už s krátkodobými mrazmi spravidla dokážu poradiť.

Rez broskyne

Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Ak strom vysádzate na jeseň, počkajte s prvým rezom až na jar.

Jarný rez broskýň

Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.

Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Rovnako odstraňujeme výhonky rastúce smerom dovnútra.

Rez broskýň v neskorších rokoch

Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.

TIP: Zatiaľ čo broskyne sú v slovenských záhradách pomerne rozšírené, mišpule až toľko nie. V skutočnosti je to ale veľká škoda. Zistite, ako pestovať mišpulu a užite si jej chutné plody.

Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Zistite, aké sú tie najlepšie odrody marhúľ, ako pri pestovaní postupovať a na čo si dať pozor.

Pozrieme sa tiež na to, kedy a ako strihať marhuľu, aby sa strom tešil dobrému zdraviu a vy docielili bohatú úrodu.

Najlepšie odrody marhúľ

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Jednotlivé odrody sa pritom najčastejšie delia do troch skupín, a to na skoré, stredne skoré a neskoré typy.

Skoré odrody marhúľ

Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Ak počas sezóny panujú dobré podmienky, môžete sa dokonca dočkať druhého zberu.

Z obľúbených raných odrôd marhúľ možno spomenúť napríklad odrodu Aurora, Karola, Pinkcot, Barbora, Sylvercot či Vesna.

Stredne skoré odrody marhúľ

Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. K zberu marhúľ je spravidla možné pristúpiť uprostred leta.

K najobľúbenejším odrodám v tejto kategórii sa radí Veharda, Harcot, Kioto a Goldrich.

Neskoré odrody marhúľ

S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Na druhú stranu ponúknu mnohokrát výraznejšiu chuť, a to vďaka svojej dlhšej dobe zrenia.

Z populárnych neskorých odrôd marhúľ stojí za zmienku odroda Harlayne, Harogem či Bergeron.

Vyberte si medzi jednotlivými stromčekmi marhúľ tú pravú odrodu presne pre vás a pustite sa do pestovania

Mrazuvzdorné marhule

Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky.

Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa. Jej plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj konzervovanie.

Z ďalších mrazuvzdorných odrôd marhúľ je možné odporučiť odrodu Kompakta, Goldrich či Minaret.

Sadenie marhule

Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.

Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.

Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.

Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Staviť ďalej môžete na priebežné mulčovanie pôdy v okolí stromu, vďaka čomu potlačíte rast buriny a zadržíte vlahu v pôde.

Za ako dlho plodí marhuľa

Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Marhule sa najčastejšie pestujú do tridsiateho roku života.

Rez marhúľ

Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Kedy po akom reze siahnuť?

Jarný rez marhúľ

Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. V ďalších rokoch potom slúži na to, aby ste strom udržali v dobrej kondícii.

Letný rez marhúľ

K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu. Vďaka tomu podporíme očká na spodnej časti letorastu na to, aby tvorili ďalšie výhony.

Jesenný rez marhúľ

Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihovanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky. Rovnako tak drevinu zbavte suchých, odumretých alebo chorých vetiev.

Radikálny rez marhúľ

Ako radikálny rez marhúľ sa označuje ten, ktorý sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny. Okrem toho je nutné skrátiť aj všetky ostatné výhony, ktoré sa najčastejšie strihajú na jednu tretinu až dve tretiny dĺžky. Ideálnym obdobím pre tento rez je prvá jar po jesennej výsadbe stromu.

TIP: Hľadáte ďalšiu originálnu plodinu na pestovanie vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na pestovanie moruše.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. Zaujíma vás, akú odrodu si vybrať na pestovanie? Na aké stanovište túto ovocnú drevinu vysadiť, aby sa jej skvele darilo? A na čo si dať pozor? Čítajte náš článok zameraný na výsadbu hrušky a jej pestovanie.

Odrody hrušky

Jednotlivé odrody hrušiek sa delia do 3 základných kategórií - letné, jesenné a zimné.

Letné odrody hrušiek

U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Medzi populárne letné odrody hrušiek sa radí napríklad Clappova, Isolda či hruška Williamsova.

Jesenné odrody hrušiek

Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Medzi populárne jesenné druhy hrušiek sa radí napríklad Hardyho maslovka, Armida či Mramornaja.

Zimné odrody hrušiek

Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica.

Ponuka hrušiek v našom e-shope je pomerne rozsiahla. Vyberte si odrodu, ktorá vám najviac zachutí

Hrušky do vyšších polôh

Zatiaľ čo niektoré odrody hrušiek sú vhodné do teplejších oblastí s nadmorskou výškou od 200 do 350 metrov, iné je možné vysadiť v lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 metrov. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa. Naopak z teplomilných hrušiek môžeme spomenúť hrušku Williamsovu či Amforu.

Samoopelivé hrušky

Ako samoopelivosť sa označuje schopnosť opelenia kvetu prenesením vlastného peľu z prašníka (peľnice) na bliznu. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír. Klasické odrody sú prevažne cudzoopelivé a vyžadujú na získanie bohatej úrody opeľovače.

Sadenie hrušiek

Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.

Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.

Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období. Najväčší účinok pritom dosahuje spoločne s mykorhiznými prípravkami.

Choroby hrušky

Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Choroba sa pritom vyskytuje práve v miestach, kde sa nachádzajú oba tieto stromy. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba (záleží však aj na prúdení vzduchu a podobne). Ak sa chcete chorobe vyhnúť, oplatí sa tiež vyberať hrušky rezistentné voči hrdzi hruškovej.

Z ďalších chorôb môžeme spomenúť takzvanú moníliovú hnilobu hrušiek, kedy sa na jednotlivých plodoch rýchlo rozširujú hnilobné škvrny a nasleduje postupná hniloba celých plodov.

Rez hrušky

Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju vyväzovať hneď na začiatku pestovania. Vďaka tomu si môžete nastaviť vhodný základný tvar koruny.

Kedy strihať hrušky

Ako prvý prichádza na rad rez hrušiek po výsadbe. V tomto prípade pritom záleží na tom, ako starý stromček ste zasadili a či už stihol vytvoriť nejaké postranné vetvy. Tieto vetvy sa skracujú tesne nad púčikom smerujúcim von. Všetky nové výhony môžete pri novom stromčeku skracovať zhruba na polovicu. Zároveň odstraňujte tie výhony, ktoré rastú smerom do koruny stromu. Vďaka pravidelnému rezu v prvom roku života sa koruna hrušky veľmi rýchlo rozvetví.

Jarný rez hrušky

V rámci jarného rezu hrušky môžete skracovať alebo zaštipovať letorasty, vďaka čomu podporíte lepšiu tvorbu púčikov.

Zimný rez hrušiek

K prerezaniu hrušky je možné pristúpiť aj v zime, vďaka čomu podporíte jej celkové zdravie a úrodnosť. Pokiaľ sa jedná o strom so slabým rastom, odporúča sa strih hrušky vykonávať ideálne pred obdobím vegetačného pokoja. Dajte si však pozor na to, že zimný rez hrušky sa nesmie vykonávať pri teplote nižšej ako -8 °C, pretože mráz by mohol poškodiť obnažené pletivo.

TIP: Hrušky a jablká patria neodmysliteľne k sebe a sú súčasťou takmer každej ovocnej záhrady. Prečítajte si, ako vybrať jablone do chladných oblastí, aby sa im darilo.

Slivky sa u nás radia medzi populárne pestované ovocie. Tieto plody sú skvelým zdrojom antioxidantov, najrôznejších vitamínov a minerálnych látok. Viete, ako na ich pestovanie? Kedy pristúpiť k výsadbe slivky a kedy a ako vykonávať jednotlivé rezy stromov?

Druhy sliviek

Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek.

Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z našich obľúbených odrôd vyzdvihneme Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka a stará odroda Durandzia, výborná na pálenie.

Slivkám sa veľmi podobajú poloslivky. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica.

Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku.

Ringloty sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál.

Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova.

Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou. Väčšinou sa dužina veľmi dobre oddeľuje od kôstky.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice chutných sliviek a ringlot. Stačí si len vybrať tú pravú odrodu pre vás

Výsadba sliviek

Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz.

Čo sa týka pôdy pri výsadbe sliviek, voľte hlbokú a úrodnú pôdu. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.

Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.

Choroby slivky

Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami). Táto drevina tiež môže trpieť voškami, ktoré stoja za skrútenými listami. Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Z ďalších chorôb možno spomenúť napríklad červenú škvrnitosť slivky, hnedú hnilobu či piliarku slivkovú.

Rez sliviek

Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Okrem toho je pravidelný radikálny rez slivky dôležitý aj preto, aby sa ťarchou ovocia vetvy toľko nelámali.

Kedy strihať slivky

Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Následne sa tejto aktivite venujte pravidelne každý rok v období vegetačného pokoja.

Rez slivky po výsadbe

Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Vďaka okamžitému rezu znížite riziko šoku a poškodenia z presadenia a zároveň podporíte dobré zakorenenie stromu.

Letný rez slivky

Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Rovnako môžete upraviť vetvy, u ktorých dochádza ku kríženiu alebo súbežnému rastu.

Jarný rez slivky

Po skončení mrazov je možné vykonávať jarný rez slivky. V rámci neho odstráňte všetky vetvy, ktoré vedú dovnútra stromu. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy. Plodné vetvy v hlavnej korune stromu skráťte zhruba o tretinu, aby sa vplyvom váhy plodov alebo silného vetra nezlomili.

Výchovný rez slivky

Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.

TIP: Skúste okrem pestovania sliviek aj pestovanie orechov. Zistite, ako postupovať a na čo si dať pozor.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kto by nemiloval čerešne. Toto ovocie sa právom radí k symbolom toho pravého leta. Či už si na nich s radosťou pochutnáte len tak, alebo sa ich rozhodnete pridať do obľúbenej bublaniny, určite neurobíte chybu. Ako na pestovanie čerešní, aby ste si mohli užiť skutočne bohatú úrodu priamo na vašej záhrade?

Druhy čerešní

Čerešňa patrí do čeľade Rosaceae - ružovitých. Existuje pritom nepreberné množstvo kultivarov čerešní, ktoré je možné pestovať v záhrade. Všeobecne sa čerešne rozdeľujú na takzvané chrupky a srdcovky. Chrupky sú chrumkavejšie a kyselkavejšie, zatiaľ čo srdcovky sú charakteristické skôr svojou šťavnatosťou a sladšou chuťou.

Dôležitý je aj správny výber podpníka. Do menšej záhrady vyberajte samoopelivé druhy a nízke podpníky. Pre veľké záhrady môžete zvoliť podpník z čerešne vtáčej. Čerešne sú väčšinou cudzoopelivé. Pre bohatú úrodu treba teda vysadiť dva stromy a zvoliť vhodného opeľovača pre daný kultivar. Zistite viac o tom, aké voliť podpníky pre čerešne v našom článku.

Chrupky

Medzi odrody zo skupiny chrupiek je možné zaradiť napríklad čerešňu Napoleonovu, ktorá je vhodná skôr pre chránené polohy. Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, potom sa vám odvďačí svojimi veľkými a atraktívnymi plodmi.

Do vyšších a chladnejších polôh je vhodná napríklad čerešňa Hedelfingenská, ktorá patrí všeobecne medzi otužilejšie čerešne. Jej plody sú tmavo hnedočervené.

Čerešňa Burlat nemá zvláštne nároky na pôdu, avšak vyžaduje teplé a slnečné stanovište dobre chránené pred vetrom. Medzi veľké výhody tejto čerešne možno zaradiť fakt, že jej plody nemajú tendenciu vplyvom dažďa praskať.

Čerešňa Van ponúkne veľkú výnosnosť, pričom sa skvele hodí do rôznych oblastí a pôd. Je tiež odolná voči mrazu.

Čerešňu Sam môžete zasadiť na prakticky všetky stanovištia. Je však trochu citlivejšia na mráz a občas môže praskať.

Srdcovky

Medzi populárne odrody z kategórie srdoviek môžeme zaradiť čerešňu Karešovu, ktorej sa bude dariť najmä na teplých stanovištiach. Vyžaduje dostatok vlahy, ale nemá tendenciu trpieť červivosťou či vrtivkou čerešňovou.

Čerešňa Gaštanka je skvelou voľbou pre priamu konzumáciu. Pôdu je možné voliť stredne ťažkú, pričom tento ovocný strom odoláva mrazu. Plody nemajú tendenciu príliš praskať.

Čerešňa Rivan sa radí k najskorším srdcovkám. Z hľadiska pôdy vyžaduje stredne ťažký variant, staviť môžete na chladnejšiu polohu. Plody len málo praskajú a táto čerešňa je taktiež veľmi odolná voči mrazu.

Vhodní opeľovači čerešní:

Všetky višne sú samoopelivé.

U nás nájdete lahodné odrody čerešní a višní, ktoré sú pripravené na pestovanie vo vašej záhrade. Zaobstarajte si obľúbnú odrodu a pustite sa do výsadby

Ako zasadiť čerešňu

Čerešňa má rada teplú hlbokú pôdu s dostatkom vápnika. V čase kvitnutia je citlivá na mrazíky a rovnako tak jej nerobia dobre ani veľké mrazy v zimných mesiacoch. Rovnako sa jej príliš nedarí v premokrenej pôde.

Pred samotnou výsadbou čerešne do záhrady treba odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (aspoň na dve hodiny). Pamätajte na to, že väčšina mladých stromčekov potrebuje v ranej fáze oporu, použiť môžete kôl. Pôdu nezabudnite dôkladne zaliať. Po vsiaknutí vody je možné ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím. A kedy sadiť čerešňu? Buď na jar, alebo na jeseň. V chladných oblastiach a na severe odporúčame výsadbu voľnokorenných stromov na jar.

Ako hlboko zasadiť čerešňu

Pre výsadbu čerešne samozrejme bude potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť primeraná veľkosti koreňov, ktoré strom má. Všeobecne môžeme povedať, že by jama mala byť zhruba 40 cm hlboká a 70 cm široká.

Ako vypestovať čerešne z kôstky

Ak si chcete vypestovať čerešňu z kôstky, postupujte nasledovne. Akonáhle čerešňu skonzumujete, kôstku dôkladne očistite. Následne ju nechajte na suchom a teplom mieste vyschnúť. Vyhnite sa ale tomu, aby ste ju umiestnili na priame slnečné svetlo.

Vysušenú kôstku zabaľte do mierne vlhkého papierového obrúska. Následne ju vložte do igelitového vrecka alebo sklenenej nádoby a umiestnite do pivnice alebo chladničky zhruba na 3 mesiace. Pravidelne ale kontrolujte, či nedochádza ku klíčeniu. Ak nejaké klíčky objavíte, odstráňte ich.

Po troch mesiacoch kôstku vezmite a vložte ju do misky či plytkého kvetináča. Semienko nedávajte príliš hlboko a čo sa týka pôdy, voľte skôr piesočnatú zmes. Takto zasadenú kôstku môžete umiestniť na okenný parapet, alebo do skleníka. Pamätajte na to, aby na ňu po celý deň svietilo slniečko a aby mala dostatok tepla. Dajte si tiež pozor na to, aby pôda nevyschla.

Zhruba po dvoch týždňoch by ste mali zaznamenať rast sadenice. Akonáhle povyrastie a bude mať dva rady listov, môžete ju presadiť do väčšieho kvetináča. K presadeniu na záhradu však pristúpte až po roku na jar. Takto vypestovanú čerešňu umiestnite na plné slnko.

Kedy strihať čerešňu

K strihu čerešne je najlepšie pristupovať v čase vegetácie. To znamená buď neskôr na jar, od začiatku doby kvitnutia do doby odkvitnutia, alebo počas zberu plodov či tesne po zbere. Práve v čase vegetácie je totiž strom najvitálnejší a tieto zásahy dokáže lepšie a rýchlejšie zaceliť ako počas kľudového obdobia.

Rez čerešne

K prvému rezu čerešne spravidla dochádza hneď po výsadbe a zasadení stromu. Ide o takzvaný výchovný rez, ktorý určuje, ako bude strom vyzerať. Nasleduje rez udržiavací, ktorého cieľom je podporiť kondíciu stromu. Mal by zodpovedať prirodzenému stavu a rastu daného druhu.

Kedy prerezávať čerešňu

Počas prerezávania čerešne strom zbavujeme poškodených, slabnúcich či umierajúcich vetiev. Zároveň je možné odstrániť choré či hmyzom napadnuté časti stromu. Tento rez je vhodné vykonávať počas vegetačného obdobia.

Jarný rez čerešne

Pokiaľ sa chcete pustiť do jarného rezu čerešne, robte ho najskôr v plnom kvete. V rámci tohto kroku môžete formovať tvar koruny, aby sa do nej dostalo čo najviac slnka. Zároveň môžete týmto spôsobom podporiť, aby sa vetvy svojou vlastnou váhou neohýbali smerom dole.

Oproti tomu počas leta môžete odstraňovať nové prírastky, ktoré rastú priamo nahor či do strán, a ktoré križujú ostatné vetvy. Pri letnom reze čerešne je možné tiež odstrániť všetky nepotrebné letorasty.

Pestovanie višne je prakticky totožné

Pestovanie višne je v mnohom podobné ako v prípade čerešne. Predsa len sa jedná o veľmi príbuzné ovocné stromy. Len višňa v porovnaní s čerešňou nie je taká náročná na podmienky prostredia. Rovnako ako čerešňa ale nemá rada studené a uzavreté polohy. Spôsob vykonávania rezu je u čerešní a višní totožný. Nelíši sa ani spôsob pestovania z kôstky a následného sadenia do pôdy.

TIP: Čo tak si okrem čerešne do záhrady zasadiť napríklad taký figovník? Túto sladkú pochúťku je ľahké si zamilovať. Prečítajte si všetko o pestovaní figovníka.

Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Na našom území sa vyskytuje v teplejších oblastiach, kde sa dožíva aj 600 rokov. Mnoho oskoruší na našom území patrí medzi pamätné stromy.

Tento vzácny exemplár si však môžete vysadiť aj do svojej záhrady – ako ho pestovať, čo všetko potrebuje a čo je plodom oskoruše a ako ho využiť sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Jarabina oskorušová

Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Jeho pôvod siaha až do obdobia treťohôr, čo z neho robí veľmi starobylú rastlinu.

Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov. Kmeň je pokrytý šedohnedou kôrou s pozdĺžnymi prasklinami. Listy oskoruše sú jednoduché, vajcovité a majú pílovitý okraj. Na jeseň sa sfarbujú do oranžova alebo žlta.

Jarabina oskorušová rastie predovšetkým v teplých a suchých oblastiach strednej a južnej Európy. Na Slovensku je tento druh vzácny a pamätné stromy sú chránené.

Čo je oskoruša

Pod názvom "oskoruša" teda nájdeme rastlinu - jarabinu oskorušovú (Sorbus domestica), ktorú sme si bližšie popísali v predchádzajúcom odseku. Ako oskoruše sa však označujú aj priamo plody tohto stromu.

Plod oskoruše

Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C. Oskoruše sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je lepšie nechať ich zhnednúť a zmäknúť.

Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Plody zrejú a opadávajú väčšinou od augusta do novembra. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Samostatne rastúce stromy s veľkými korunami majú obvykle bohatšiu úrodu ako tie, ktoré sa nachádzajú v lese.

Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie. V niektorých prípadoch sa stáva, že plodí iba jedna polovica stromu – tento jav sa nazýva striedavá plodnosť.

Na Slovensku vážia plody oskoruší z otvorených krajín 10 až 30 g a majú priemer 2,5 až 4 cm. Plody lesných stromov bývajú menšie – len asi 4-15 g. V južnej Európe môžu byť plody väčšie s priemerom až 5 cm a váhou okolo 30g.

Vlastné plody tohto zaujímavého a netradičného ovocia môžete zberať aj vo svojej záhrade. Sadenice oskoruše nájdete v našom e-shope

Oskoruša kvet

Kvety sú drobné, biele alebo svetlo ružovej farby, zoskupené v chocholíkoch. Oskoruša kvitne v máji a júni a jej kvety poskytujú potravu pre mnoho druhov hmyzu. Strom kvitne asi len 14 dní, potom sa na miestach kvetov začnú objavovať drobné, nezrelé plody. Je to jednodomá drevina schopná samoopelenia.

Oskoruše využitie

Rovnako ako pri iných ovocných stromoch, aj pri oskoruši domácej možno využiť plody a drevo.

Z plodov sa najčastejšie pripravujú rôzne zaváraniny ako sú marmelády, džemy a kompóty, ale aj sirupy, mušty a šťavy. Dajú sa tiež sušiť a skvele chutia aj surové. Poslednou možnosťou je príprava pálenky.

Drevo oskoruší je tvrdé, pevné, ťažké a veľmi kvalitné. Predtým sa hojne používalo v stolárstve alebo na výrobu hudobných nástrojov, dnes je jeho spracovanie v závislosti od počtu stromov a stupňa ochrany vzácne.

Oskoruša pestovanie

Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Oskoruša by mala byť vysadená na slnečnom a chránenom mieste, ideálne v záhradách alebo parkoch, kde má dostatok priestoru na rast.

Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov. Pri výsadbe je dôležité zachovať dostatočný priestor pre koreňový systém.

Pôdu okolo stromu udržujeme vlhkú, ale nie premokrenú. V suchých obdobiach zalievame najmä mladé stromčeky po výsadbe, vyrastený strom si dokáže z vlahou hospodáriť sám. Prihnojujeme najčastejšie kompostom alebo organickými hnojivami obsahujúcimi draslík, fosfor a dusík; hnojiť by sme mali raz ročne na jar – podporíme tým kvet a množstvo plodov.

Oskoruše vysádzame ideálne na jeseň, keď strom stráca listy a prechádza do pokojového obdobia. Niektorí záhradkári však mladé stromčeky sadia na jar - tento postup sa odporúča hlavne pri drobnejších sadeniciach, počas jari a leta majú možnosť riadne zakoreniť a neohrozia ich mrazy.

Mladé stromčeky môžete rozmnožiť napríklad odoberaním výhonkov zo starších rastlín alebo výsevom semien z plodov. Pri množení semenami treba počítať s dlhším obdobím klíčenia a pomalším rastom mladých rastlín. Ak si chcete vysadiť oskorušu do záhrady, najlepším riešením je zakúpenie predpestovanej sadenice z kvalitného záhradníctva.

Rez oskoruše

Nezabúdame ani na pravidelný rez a tvarovanie koruny, ktorý vykonávame počas vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo koncom zimy. Pravidelným prerezávaním zaistíte harmónický rast stromu a prevenciu pred chorobami či škodcami.

TIP: Hľadáte ďalšie zaujímavé a netradičné druhy ovocia do záhrady? Na našom blogu vám poradíme s pestovaním množstva konkrétnych, aj menej tradičných druhov. Napríklad viac o pestovaní figovníku sa dozviete v tomto článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Mandľa (Prunus dulcis) je opadavý strom z čeľade ružovitých, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a výživné plody – mandle. Sú príbuzné broskyniam, marhuliam a čerešniam, a vyžadujú aj podobné podmienky pre rast a starostlivosť.

Mandle pochádzajú z oblasti Stredného východu a juhozápadnej Ázie, kde boli pestované už pred tisíc rokmi. Dnes sa mandle pestujú vo veľkom množstve odrôd po celom svete, najmä v oblastiach s miernym podnebím, ako je Stredomorie, Kalifornia alebo Austrália.

Pestovanie mandľovníka môže byť náročnejšie ako pestovanie iných ovocných stromov, ale s pravidelnou a správnou starostlivosťou sa môžete tešiť na bohatú úrodu chutných mandlí aj v niektorých oblastiach u nás.

Odrody mandlí

‘Santa Caterina’

Jedná sa o samoopelivú odrodu, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Dobre zvláda aj mierne mrazy, hodí sa do našich vinárskych oblastí, kde bez problémov prezimuje. Vyznačuje sa sladkými a veľkými plodmi, ktorým predchádzajú ružovo sfarbené kvety.

‘Zora’

Čiastočne samoopelivá odroda. Kvety sa oproti iným kultivarom objavujú skôr a majú bielu farbu. Plody sú eliptické, úzke, stredne veľké, ich úroda je bohatá. U nás sa jej dobre darí vo vinárskych oblastiach a prakticky všade, kde plodia a prospievajú broskyne. Ide o kultivar odolný voči hubovým chorobám.

'Nonpareil'

Jedná sa o jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd mandlí na svete. Pochádza z USA a je známa pre svoje veľké, široké a ploché plody s tenkou šupkou. Táto odroda je veľmi obľúbená vďaka svojej vysokej produktivite, skvelej chuti a univerzálnosti - mandle z odrody 'Nonpareil' sa používajú ako na priamu konzumáciu, tak na výrobu mandľového mlieka, marcipánu alebo mandľových lupienkov.

'Carmel'

Táto odroda pochádza z Kalifornie a je obľúbená najmä pre svoju vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru a s mierne tvrdšou šupkou ako u odrody 'Nonpareil'. 'Carmel' sa často pestuje ako opeľovač pre iné odrody mandlí a je vhodný na priemyselné spracovanie, napríklad na mandle pražené alebo solené.

'Marcona'

Jedná sa o tradičnú španielsku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, okrúhle a mäsité plody s jemnou chuťou. 'Marcona' je často považovaná za "kráľovnú" medzi mandľami a je obľúbená najmä v Španielsku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú turron (mandľový nugát) alebo polvorones (mandľové sušienky).

'Ferragnes'

Táto odroda pochádza z Francúzska a je obľúbená pre svoju vysokú odolnosť voči mrazu a suchu. Plody sú stredne veľké, podlhovastého tvaru a s tvrdšou šupkou. 'Ferragnes' je vhodný na pestovanie v stredoeurópskych podmienkach a je často používaný ako opeľovač pre iné odrody.

'Tuono'

Ide o taliansku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, podlhovasté plody s tenkou šupkou a výraznou chuťou. 'Tuono' je obľúbená najmä v Taliansku, kde sa používa na prípravu tradičných pokrmov, ako sú amaretti (mandľové sušienky) alebo cantucci (mandľové piškóty).

Hľadáte zaujímavý doplnok do vinice alebo záhrady v teplejších a nižších oblastiach? Mandle sú skvelou voľbou - odolné a kvalitné odrody mandlí nájdete aj v našom e-shope

Mrazuvzdorná mandľa

Niektoré odrody mandlí sú odolnejšie voči mrazu a dajú sa pestovať aj v chladnejších podmienkach. Pri výbere odrody vždy zohľadníme oblasť, v ktorej stromy vysádzame. Väčšina „mrazuvzdorných“ odrôd znesie teploty len okolo -5 °C. Pri dlhodobejších mrazoch sa môžu poškodiť aj tieto kultivary. Na pestovanie v našich podnebných podmienkach sa hodí napríklad odroda “All in One”. Aj tak sa však odporúča mandľovníky vysádzať skôr do vinárskych oblastí.

Pestovanie mandlí

Vhodné stanovište na pestovanie mandľovníkov je slnečné a chránené miesto s dobre priepustnou, hlinito-piesočnatou pôdou. Mandle preferujú neutrálnu až mierne zásaditú pôdu s pH 6,5-7,5. Pred výsadbou je vhodné vykonať základné hnojenie kompostom alebo záhradným hnojom.

Mandle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby nedošlo k uhnívaniu koreňov. V období vegetácie je vhodné zálievku kombinovať s hnojením, napríklad pomocou tekutých hnojív na báze draslíka a fosforu.

Hnojenie mandlí by malo prebiehať pravidelne od jari do jesene. Na jar je vhodné použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov a konárov. V priebehu vegetácie je potrebné prihnojovať hnojivami s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú kvitnutie a rodivosť.

Mandle sú náchylné na niektoré choroby a škodce, ako je monilióza alebo vošky. Na prevenciu je dôležité udržiavať čistotu okolia stromu, pravidelne odstraňovať opadané listy a plody.

Pestovanie mandľovníka má však aj svoje nevýhody. Stromy potrebujú veľa vody, čo môže byť problém v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Paradoxne práve v takých oblastiach sa pestuje najviac mandľovníkov na svete, príkladom môže byť napríklad Kalifornia.

Rez mandle

Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu stromu, kompaktný vzhľad a pro dosiahnutie čo najväčšej úrody. Rez by mal byť vykonávaný v období pokoja, teda v zimnom období.

A ako strihať mandľu? Pri reze je dôležité odstrániť prekrývajúce sa vetvy, aby bol strom dobre presvetlený. Odstráňte tiež poškodené, choré vetvy a staré neplodiace vetvy, aby sa podporil rast nových plodných vetví.

Kedy strihať mandľovník

Ako už bolo spomenuté, rez mandľovníka by mal prebiehať v období pokoja, teda v zimnom období. Ideálna doba pre rez je od decembra do februára, kedy strom stráca listy a je možné lepšie vidieť jednotlivé vetvy.

Plod mandľovníka

Plody mandľovníka, známe ako mandle, sú obľúbené po celom svete vďaka svojej výživnej hodnote a širokému využitiu v kuchyni. Mandle sa skladajú z jedlého semena obklopeného tvrdým orieškom a zelenou dužinou.

Mandle sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu E, ktorý podporuje zdravie kože a vlasov, a vitamínu B2, ktorý pomáha udržovať energiu v tele. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, fosfor a draslík. Mandle sú tiež dobrým zdrojom bielkovín a vlákniny.

V kuchyni sa mandle používajú v celom rade pokrmov a receptov. Môžeme ich jesť surové alebo pražené, pridávať ich do müsli, jogurtu či šalátov. Mandle sa tiež spracovávajú na mandľovú múku, ktorá je bezlepkovou alternatívou k pšeničnej múke a je vhodná pre osoby trpiace celiakiou. Mandľové mlieko je rastlinnou náhradou kravského mlieka a je obľúbené medzi vegánmi a ľuďmi s intoleranciou laktózy.

Mandle majú aj svoje miesto v kozmetike, kde sa z nich získava mandľový olej. Tento olej je bohatý na vitamín E a má hydratačné a regeneračné účinky na pokožku. Je vhodný na citlivú pokožku a často sa používa ako základ pre masážne oleje.

Nevýhodou je, že orechy obsahujú amygdalín (ten je hlavne v takzvaných mandliach horkých), ktorý sa v tele premieňa na kyanid. Konzumácia veľkého množstva surových mandlí môže byť preto nebezpečná, avšak pražením sa tento jed odstraňuje.

Kvet mandľovníka

Mandľa je okrem iného známa aj svojimi nádhernými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar. Kvety nielenže dodávajú stromu krásny vzhľad, ale kvitnúca mandľa tiež láka rôzne opeľovače od včiel, cez čmeliakov až po motýle.

TIP: Doplňte si záhradu niektorým z menej tradičných druhov ovocia. Zvoľte napríklad dulu, muchovník alebo mišpuľu. Rady, ako pestovať práve mišpuľu, nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, inými názvami tiež gaštanovník jedlý alebo len jedlý gaštan, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany. Tie sú jedlé a veľmi výživné, majú vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky.

Jedlý gaštan si môžete vypestovať aj vo svojej záhrade, v nasledujúcich riadkoch vám poradíme, čo táto rastlina potrebuje.

Druhy gaštanov

Gaštan jedlý

V našom článku sa budeme venovať tomuto druhu - teda gaštanu jedlému, ktorého plody možno využiť v kuchyni. Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Tieto rozmery stromy dosiahnu počas svojho veľmi dlhého života, niektoré žijúce exempláre sú staré aj viac ako 500 rokov.

Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Pokiaľ teda chcete zbierať plody, je vhodné do záhrady umiestniť viac sadeníc.

Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Po dozretí semien obal praská a vypadávajú zrelé semená, ktorým hovoríme jedlé gaštany.

Výsadbu gaštanu do záhrady starostlivo zvážte a uistite sa, že žiadny člen vašej domácnosti netrpí alergiou na peľ, pretože gaštan je veľmi silným alergénom.

Pestovanie gaštanu jedlého

Ako pestovať jedlý gaštan? Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Nezabudnite, že sa jedná o pomerne mohutné stromy, ktoré potrebujú dostatok priestoru. Gaštanovník sa hodí skôr do väčších záhrad, sadov alebo parkov.

Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Gaštan dobre znáša sucho, správne zakorenené stromčeky už zalievať nemusíme.

Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. S plodmi môžeme pri množení semenami počítať najskôr za 20 rokov, ak si zakúpite štepenú sadenicu, úrody sa dočkáte podstatne skôr.

Láka vás vypestovať si vlastné chutné gaštany vo svojej záhrade? Sadenice gaštanu jedlého nájdete aj v našom e-shope

Gaštan konský

Pagaštan, divý gaštan, maďal iným názvom tiež pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, príbuzné však rastliny nie sú. Radíme ho do čeľade mydlovníkovitých. Jeho plody jedlé nie sú. Využíva sa ako okrasný strom a v nábytkárstve. Okrem toho je pagaštan konský dôležitou rastlinou pre včelárov aj pre ľudovú a modernú medicínu. Látky získavané zo semien, listov a ďalších častí stromu sa využívajú na výrobu mastí a ďalších liečiv.

Červený gaštan

Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) čiže pagaštan červený nie je s naším gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh radíme opäť do čeľade mydlovníkovitých. Oproti pagaštanu konskému má sýto ružové až červené kvety. Je tiež nižší a stretneme sa s ním menej často. Pestuje sa ako okrasná rastlina v parkoch.

Tahitský gaštan

Inocarpus, ľudovo zvaný ako tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých. Je to tropická rastlina, s ktorou sa u nás bežne nestretneme. Plody inokarpu sú jedlé a napríklad na tichomorských ostrovoch sa jedná o dôležitú poľnohospodársku plodinu.

Ako zasadiť gaštan

Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. Dno môžeme vysypať aj kompostom, ktorý mladý stromček pekne vyživí.

Kedy zasadiť gaštan? K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Ak by sme sa rozhodli pre pestovanie zo semien, vysievame ich na jar.

Kvitnúci gaštan

Kvety sa objavujú od mája do júna. Ide v podstate o jahňady, vyzerajú úplne inak ako kvety pagaštanov, s ktorými si ľudia gaštan jedlý často zamieňajú. Kvety tohto stromu sú nenápadné, drobné, zelenkastej farby.

Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými, cudzoopelivými kvetmi. Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome, pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Postačí tak vysadiť do záhrady jeden stromček.

Gaštan jedlý rez

Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. Tieto kroky sú dôležité pre správne utvorenie koruny.

V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Každý rez je nutné ošetriť štepárskym voskom.

Ako spoznať jedlý gaštan

Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Plody pagaštanu sú naopak uložené v dužnatejšom obale s menšími "hrotmi", ktorý má zelenú farbu.

Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštanu dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Pri konskom gaštane nájdeme v dužinatom obale jedno, nanajvýš dve okrúhle semená.

Ďalším znakom je potom samotný strom, konkrétne jeho listy. Pri konskom gaštane čiže pagaštane sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

TIP: Ďalším užitočným stromom do záhrady je napríklad orech kráľovský. Jeho plody sú veľmi zdravé a vyrastený strom navyše poskytne tieň v horúcich letných dňoch. O pestovaní orecha sa viac dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Banánovník (Musa) je rod rastlín pochádzajúcich údajne z Ázie. Zmienky o banánoch v Ázii sa datujú do obdobia až 600 rokov pred naším letopočtom. Až okolo roku 700 boli banánovníky arabskými obchodníkmi rozšírené po celej Afrike, s portugalskými moreplavcami potom v 16. storočí plávali až do južnej Ameriky.

Dnes patria banány medzi hospodársky významné plodiny a dopyt je po nich po celom svete. Vyznať sa v taxonómii tohto rodu nie je jednoduché, existujú totiž desiatky rôznych krížencov a ani botanici u niektorých z nich nevedia, či sa jedná o krížencov alebo samostatný druh.

Banánovník druhy

Konkrétnych druhov, kultivarov a krížencov banánovníka existujú stovky. My si predstavíme tie, ktoré je možné pestovať aj ako izbové rastliny u nás, prípadne v záhrade či v skleníku.

Mrazuvzdorný banánovník basjoo

Prvým druhom je u nás veľmi obľúbený mrazuvzdorný banánovník basjoo (Musa glakum). Vyznačuje sa výbornou odolnosťou voči nízkym teplotám. Možno ho v našich podmienkach pestovať nielen v skleníku či interiéri, ale aj v záhrade. Pred zimou však potrebuje špeciálnu starostlivosť (viď. ďalšie kapitoly).

Banánovník velutia

(Musa velitina) patrí skôr medzi zakrpatenejšie druhy, dorastá totiž do výšky maximálne 1,2 metra. Plody tohto druhu sú veľmi drobné, asi 7 centimetrov dlhé a nemajú žltú, ale ružovú farbu.

Banánovník červenolistý

(Ensete ventricosum cv. Maurellii) je zaujímavá odroda s červenými okrajmi listov. Vhodný na pestovanie v kvetináčoch v skleníku a na letnenie na terase. Listy sú veľké až 25 centimetrov a ročné prírastky sú až jeden meter.

Banánovník ornata

(Musa ornata) je typický svojimi pruhovanými listami. Kvety sú zdobené drobnými bodkami a majú ružovú farbu. Pokiaľ vám dorastú aj plody, slúžia iba na dekoráciu, jedná sa totiž o okrasný druh a plody nie sú vhodné na konzumáciu.

Ďalšie zaujímavé druhy banánovníka Banánovník habešský (Ensete ventricosum), Banánovník snehový (Musa sikkimensis), Banánovník ohnivý (Musa coccinea).

Ako pestovať banánovník

Pestovanie tejto mohutnej exotickej byliny v byte či na záhrade nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať. Na pamäti by sme však mali mať fakt, že sa jedná skôr o okrasnú rastlinu a kvetov, prípadne plodov sa dočkáte iba výnimočne.

Substrát pre banánovník si treba namiešať. Malo by sa jednať o zmes piesku, rašeliny a kvalitnej zeminy s kompostom s neutrálnym pH. Zálievka musí byť pravidelná, vlahu doplníme dvakrát až trikrát týždenne a množstvo vody prispôsobíme veľkosti rastliny. Zemina nesmie byť premokrená ani príliš suchá. Banánovník prihnojujeme raz týždenne hnojivom s vysokým obsahom draslíka a dusíka.

Ako zasadiť banánovník

Pred výsadbou si namiešame vhodný substrát zmiešaním piesku, rašeliny a kompostu tak, aby bolo pH tejto zmesi neutrálne. Ak máme niektorý z mrazuvzdorných druhov a plánujeme ho vysadiť do záhrady, musíme vyhĺbiť väčšiu jamu a časť zeminy nahradiť práve týmto substrátom. Nesmieme zabudnúť ani na dostatok priestoru, niektoré druhy sa totiž dorastajú aj niekoľko metrov a veľké listy sa rozkladajú aj do šírky.

Pestovanie banánovníka v kvetináči

Ako vypestovať banánovník v kvetináči? Ak vysádzame banánovník do nádoby, je potrebné, aby bola dostatočne veľká. Pre mladé sadenice postačí nádoba s veľkosťou asi 10 litrov. Ak zvolíte na začiatku menšiu nádobu, budete musieť banánovník čoskoro presadiť. V opačnom prípade stačí presádzať do väčšej nádoby s čerstvým substrátom asi raz za päť rokov. Dospelé, plne vyrastené banánovníky potrebujú nádobu s objemom až 40 litrov. Také rastliny sa už zle prenášajú z miesta na miesto, a tak je vhodné im včas nájsť stále stanovište.

Banánovník – rastlina s nádychom exotiky, môže zdobiť aj váš interiér či záhradu. Pozrite si našu aktuálnu ponuku

Vonkajší banánovník

Vonkajším banánovníkom môže byť v horúcich letných mesiacoch asi každý druh alebo kultivar. Tieto byliny milujú slnko a teplo, letnenie na terase či v záhrade im veľmi svedčia. Ak chcete každoročne rastlinu vynášať z interiéru von, zvoľte skôr menší druh, aby manipulácia s dospelou rastlinou nebola tak náročná.

Mrazuvzdorný banánovník

Problém s pestovaním banánovníka vonku začína s príchodom jesene a nízkych teplôt. Aj tu je však riešenie – mrazuvzdorný banánovník. Vybrať môžete hneď z niekoľkých druhov, pričom u nás je najobľúbenejší banánovník basjoo, ktorý si poradí s teplotami 10 až 17 stupňov Celzia pod nulou.

Ďalším druhom je potom banánovník snehový, ktorý znesie aj teploty klesajúce pod -20 °C. Oba druhy je možné pestovať vonku celoročne a vysadiť ich môžete priamo do zeme.

Banánovník izbová rastlina

Ostatné druhy sa poväčšine v našich podmienkach pestujú ako izbové rastliny. Do interiéru sa hodia hlavne menšie druhy, ktoré dorastajú do výšky okolo jedného metra. Do zimnej záhrady či vyhrievaného skleníka potom môžete vysadiť aj vyššie a rozložitejšiee rastliny, ak máte pre ne dostatok miesta. Pestovanie prebieha rovnako ako pri vonkajších druhoch, počas zimy sa snažíme aspoň v rámci možností navodiť obdobie vegetačného pokoja.

Rodiaci banánovník

Mnoho u nás pestovaných druhov patrí medzi okrasné rastliny a ich plody nie sú určené na spotrebu. S kvetmi sa vo vhodných podmienkach stretnete celkom často, plody však dozrievajú veľmi výnimočne. Pri pestovaní v byte sa plodov môžete dočkať pokojne až po 4 rokoch (ak vôbec), v tropickom vyhrievanom skleníku s optimálnou vlhkosťou je výskyt plodov častejší a na rastline sa objavujú asi po 12 mesiacoch od výsadby.

Zazimovanie banánovníka

Pestovanie banánovníka v zime vyžaduje isté opatrenia. Mrazuvzdorné varianty pestované celoročne vonku sa na jeseň úplne zatiahnu a je vhodné ich chrániť - najmä koreňový systém chránime pred mrazmi mulčom.

Ostatné druhy banánovníkov pestované v nádobách umiestnime na zimu do interiéru – ideálne sú nižšie teploty pohybujúce sa v rozmedzí od 10 do 15 stupňov. Na zimu znížime zálievku a vlahu dopĺňame iba po úplnom vyschnutí zeminy. Obmedzíme aj hnojenie.

TIP: Okrem banánovníka môžete doma či v záhrade pestovať aj ďalšie menej známe druhy ovocia. Inšpirujte sa v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orech kráľovský, niekedy tiež ako orech vlašský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom z čeľade orechovitých. Tvar koruny závisí predovšetkým od toho, či sa jedná o šľachtenú odrodu či divý orech, dorastať môže až 50 metrov na výšku.

Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Ďalej sa strom využíva na získavanie kvalitného dreva či ako medonosná a tieniaca rastlina do záhrady.

Pestovanie orechov

Stanovište - orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry.
Pôda - vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá.
Zálievka - substrát by mal byť neustále vlhký. Vyrastený strom si s tým poradí sám, mladý stromček po výsadbe však musíme pravidelne zalievať, aby zapustil korene.

Druhy orechov

Orech kráľovský (Juglans regia)

tomuto druhu sa primárne venujeme v našom článku. Ide totiž o najrozšírenejší druh u nás. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Listy orecha kráľovského sú nepárne a zložené z 5 až 9 jednotlivých lístkov.

Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Veľmi obľúbené je tiež drevo orecha, ktoré sa používa na výrobu nábytku a vyznačuje sa vysokou kvalitou a tvrdosťou.

Medzi ďalších zástupcov tohto druhu patrí napríklad:

Orech čierny (Juglans nigra)
Orech drobnoplodý (Juglans microcarpa)
Orech japonský (Juglans ailantifolia)
Orech mandžuský (Juglans mandshurica)
Orech popolavý (Juglans cinerea)

Zdravotné benefity orecha

Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz. Využíva sa aj ako účinné preháňadlo.

Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II. typu a podporujú zdravý spánok.

Vypestujte si zdravé a chutné orechy na vlastnej záhrade. Potrebovať k tomu budete iba vhodné miesto a kvalitné sadenice orecha, ktoré si môžete vybrať aj z našej ponuky.

Ako zasadiť orech

Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Pokiaľ sú zhoršené pôdne podmienky, vystelieme jamu na dne ešte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom.

Sadenie orecha z plodu

Ako vypestovať orech z orecha? Je to pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý má často neistý výsledok. Pokiaľ sa aj napriek tomu chcete do pestovania týmto spôsobom pustiť, pripravte si neolúpané orechy. Tie namočíme do vody a potom odstránime dužinatý obal. Následne je nutné udržať orechy cez zimu v chlade. Ideálne je umiestniť ich do mrazničky. Na jar potom necháme orechy vyklíčiť vo vrstve zeminy, rašeliny a piesku - tento substrát ešte prekryjeme mulčom, aby sme udržali optimálnu vlhkosť aj teplotu.

Sadenie orecha

Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Dostupné bývajú malé stromčeky s výškou 50 centimetrov i urastenejšie kusy s výškou 150 centimetrov.

Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Nevýhodou je, že potrebujú oveľa väčšiu jamu a výsadba orecha je tak fyzicky náročnejšia.

Kedy zasadiť orech

Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pôda by ešte (alebo už) nemala byť zamrznutá.

Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Koreňový systém udržíme v teple mulčovaním a korunu môžete obaliť netkanou textíliou.

Ako rýchlo rastie orech

Orechy rastú pomerne pomaly. Ročné príbytky sú závislé od podmienok, v ktorých rastlinu pestujeme. Za nedostatku vody nemusia na stromčeku vyrašiť nové vetvy pokojne po celý rok. V prvých rokoch aj stromček rastie nepravidelne.

Udáva sa však, že priemerný prírastok pri dobrej starostlivosti je asi 20 centimetrov za rok. Od 10 roku veku sa rast ustáli a zrýchli, v tejto chvíli môžeme čakať, že bude strom každým rokom o 50 až 100 centimetrov vyšší, kým sa rast nezastaví na 40 až 50 metroch (u „zakrpatených“ odrôd je to samozrejme menej).

Kedy začne orech plodiť

Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe. Dnes sa už však stretneme s odrodami, ktoré plodia veľmi skoro, a to aj 4 roky od výsadby.

Rez orecha

Kedy prerezať orech? Tieto stromy spravidla rez príliš nevyžadujú. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. Počas života stromu potom odstraňujeme aj choré či suché vetvy, aby sme predchádzali napadnutiu chorobami a škodcami.

U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.

TIP: Medzi ďalšie tradičné ovocie do záhrady patria napríklad marhule, slivky, hrušky či jablká. Nie všetky druhy však možno pestovať vo vyšších polohách. Jablone do chladných oblastí sú najlepšou voľbou. Ktoré odrody vybrať vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.