Blog

        Každý si svoju záhradu predstavuje inak. Ale to najdôležitejšie vytvoria rastliny a dreviny. Poskytnú tieň, zátišie, súkromie, oddelia priestor, zjemnia línie, ochránia pred vetrom i slnkom a záhrade dodajú neopakovateľné čaro. Môžete vyberať z druhov, ktoré sú vysoké, nízke, košaté, previslé, kvitnúce, plodiace a predsa pre Vás budú tie najkrajšie. Okrem vizáže však vyberajte aj podľa podmienok, ktoré pre ne máte v záhrade. Tu je niekoľko tipov pre tie najkrajšie kry do záhrady.

Samostatnú a obľúbenú skupinu tvoria javory. Elegantne sa vynímajú v akejkoľvek záhrade ako solitéry, v skupinových výsadbách s inými drevinami, krami a trvalkami. Je ich nespočetné množstvo. Očaria počas celého roka a najmä v jesennom období, keď listy vyfarbujú do červena, oranžova, purpurova. Iné zas upútajú sviežou zelenou farbou s jemným panašovaním. Vyžadujú však polotieň.

Atraktívne sú aj v lete kvitnúce kry, vďaka ktorým máte v záhrade množstvo motýľov. Ker, ktorý naozaj priťahuje motýle, je letný orgován, inak nazývaný aj motýlí ker – budleja (Buddleia davidii). Svoju krásu ukáže v polovici júla a kvitne opakovane až do mrazov. Navyše sa z neho šíri sladká vôňa. Je to jediný ker, ktorý vyslovene láka motýľov a na jednom kry môžete napočítať neuveriteľné množstvo rôznych druhov motýľov. Kvitne na bielo, ružovo, purpurovo, fialovo i žlto. Kvetenstvom sa podobá orgovánu. Nádherné sú jemné oblúkovité vetvy plné kvetenstva skláňajúce sa až k zemi. Dbajte na správny výber miesta, lebo v krátkom čase vyrastie rýchlo do výšky i šírky.

Večnou krásou prekvitá nostalgická a zároveň stále obľúbená ruža. Je toľko kultivarov, že je veľmi ťažké vybrať si tú najkrajšiu. Bohato kvitnúce kry vyniknú ako solitér alebo ako liana popínajúca sa po pergole či oblúku. Stačí pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia a dažďom poškodené kvety a ker bude vyzerať dokonale. Mnoho kultivarov aj nádherne vonia.

Máte aj Vy svoj obľúbený ker, ktorý máte na záhrade, prípadne sa ho chystáte pestovať?

        Hurá, blíži sa leto. Tak očakávané, tak príjemné, s množstvom kvetov, prvých plodov a pohody, možno aj oddychu práve vo vašej záhrade, ktorú už od jari zveľaďujete a hýčkate. Aj v lete nás čaká premenlivé počasie, výkyvy teplôt, zrážky a možno menej zrážok a potreba zalievania, výsadba. Záhrada nás očarí množstvom nádherných kvetov a vôní a nie len tých kvetinových. Vôňa grilovaného mäsa, byliniek, sladkých jahôd a čerešní a vôňa pohody a radosti.

Väčšinu dňa strávime vonku s priateľmi, rodinou a deťmi. Je teda dôležité zabezpečiť vhodné stolovanie vonku, nájsť príjemný tieň v altánku alebo pod korunami stromov, pripraviť bazény a grily. Trávnik vyžaduje zvlášť starostlivosť, lebo bude veľmi zaťažovaný aj deťmi a hrami, ktoré sú spojené s trávnikom. Môžete si dovoliť aj príjemné leňošenie na. Preto by mal byť trávnik dominantou a vašou pýchou. Tak hurá do víru leta a s ním spojených prác v záhrade. Tento čas bude plný plodov vašej doterajšej práce.

Okrasná záhrada

Patrí medzi najobľúbenejšie časti záhrady práve na začiatku leta, kedy Vás okrem práce potešia kvety, ktoré sú charakteristické pre toto obdobie. Vôňa pokosenej trávy, slnko, šepot vody a možno Vás aj osvieži prúd vody zo zavlažovača.

- skracujeme výhonky na prísne tvarovaných živých plotoch a okrasne strihaných drevinách

- pravidelne kosíme a zalievame trávnik

- prihnojujeme trávnik a balkónové rastliny

- balkónové rastliny zaštipujeme a odstraňujeme im odkvitnuté súkvetia, tým podporujeme bohaté kvitnutie a rozvetvenie rastlín

- vyberáme z pôdy zatiahnuté jarné cibuľoviny (po zožltnutí listov) a sušíme ich v tieni na vzdušnom mieste

- vysádzame predpestované letničky do nádob a na záhony

- odstraňujeme odkvitnuté súkvetia kvetov a dokvitnuté dvojročné rastliny

- pravidelne odstraňujeme burinu a prekopávame povrch pôdy, zavlažujeme všetky rastliny

- v júni zrežeme lupiny, odkvitnuté margaréty pre ďalšie kvitnutie

- prihnojujeme ruže a vyväzujeme ich k oporám

- ťažkým súkvetiam pomôžeme oporou (pivonky, ruže)

- zostrihávame odkvitnuté rododendrony, orgovány, azalky

- vysievame dvojročné rastliny ako zvončeky, sirôtky  a náprstníky

- stále je vhodný čas na pokladanie trávnatých kobercov

- odstraňujeme buriny z trávnika

- pokiaľ ste nestihli v predošlom mesiaci, je ešte vhodný čas na vertikutáciu trávnika

- stále vysádzame okrasné dreviny a trvalky s koreňovým balom

- zaštipujeme výhonky borovíc pre kompaktný rast

- odkvitnuté trvalky rozmnožujeme delením trsov

- priebežne dopĺňame mulčovaciu kôru na záhony

Ovocná záhrada

V ovocnej záhrade sa to červená. Nie sú to však rozpaky prírody, ale prvé plody, ktoré dozrievajú na slnku a voňajú teplom a ich sladkosť rozvoniava až do polovice záhrady. Dozrievajú jahody a čerešne, rebarbora je tiež pripravená na rezanie a šťavnatý koláč. Zároveň Vám to rozvoniava aj v kuchyni.

- podkladáme pod jahody textíliu alebo iné podložky proti znečisteniu a hnitiu plodov

- zberáme prvú úrodu jahôd a čerešní

- jahody zberáme s krátkou stopkou a skoro ráno alebo večer, vydržia dlhšie čerstvé

- koncom mesiaca sa pripravíme na zber ríbezlí, egrešov a malín

- prihnojujeme ovocné dreviny a dôkladne zavlažujeme

- prebierku plodov robíme na kôstkovinách a po júnovom opade aj na jadrovinách

- ošetrujeme ovocné druhy napadnuté škodcami a chorobami

- konzervujeme alebo inak spracovávame plody jahôd a čerešní

- do konca júna zrežeme a použijeme rebarboru

Zeleninová záhrada

Aj zelenina potrebuje pravidelnú starostlivosť najmä v období bez zrážok. Bez vody neprežije. V čase tvorby plodov je velmi dôležitá. Rovnako myslite na optimálne hnojenie a boj voči chorobám a škodcom. Upravená záhradka je základom dobrého pocitu správneho záhradkára.

- čistíme hriadky po zbere skorej zeleniny a zemiakoch

- pripravujeme ďalšie výsevy šalátu a reďkovky

- vysádzame hlúboviny, fazuľku, fenikel a červenú repu

- pravidelne zalievame teplomilnú zeleninu a v čase sucha celú pestovateľskú plochu

- vyväzujeme rajčiny a odstraňujeme bočné výhonky

- pokosenú trávu môžeme vysypávať pod rajčiny

- zostrihávame priebežne bylinky a zberáme vňať na spracovanie alebo sušenie

- vysievame rastliny pre zelené hnojenie

- v sparných dňoch vetráme vo fóliovníkoch a skleníkoch a zatieňujeme počas horúcich dní

- odstraňujeme burinu

        Záhrada v letnom šate je naozaj čarovná. Rozkvitajú kvety, ktoré v inom období nekvitnú, rašia prvé hľuznaté rastliny vysádzané koncom apríla, dokonca dozrievajú prvé plody v ovocnej záhrade. Leto však nie je len o práci. Je to o pobyte v záhrade, ktorá má dokonalú kompozíciu, a preto si môžete dovoliť oddych, relax, grilovanie alebo kúpanie. A pravá grilovačka sa nezaobíde bez aromatických byliniek.

Vyberte si v záhrade slnečné miesto v blízkosti terasy alebo altánku, grilu, krbu, aby ste ich mali čo najbližšie. Bylinky môžete pestovať v záhone alebo v špirále. Vyžadujú minimálnu starostlivosť, slnko a pravidelné zostrihávanie, aby sa udržiaval kompaktný tvar a zbytočne nevybiehali do kvetu. Určite nezabudnite vysadiť bazalku, saturejku, rozmarín, tymian, levanduľu, jarnú cibuľku alebo cibuľu sibírsku, petržlen.

Byliniek je samozrejme viac, ale je zbytočné vysádzať veľa, niektoré ani nepoužijete. Pestovanie je nenáročné. Zabezpečte im priepustnú aj piesočnatú pôdu, miernu zálievku a určite sa im bude dariť. Na mäso a ryby využijete určite saturejku a rozmarín. Na zeleninové šaláty určite použite bazalku. Zemiaky pečené ochuťte petržlenovou vňaťou, rozmarínom a majoránom. A na osviežujúci nápoj určite pestujte mätu. Momentálne je k dispozícii množstvo druhov, ktoré sú naozaj atraktívne a voňavé. Mäta žuvačková, mojito, figová, zázvorová, čokoládová, jahodová, pomarančová, jablková, ananásová. Do 2l fľaše čistej vody vložte na pol hodinu niekoľko dlhých výhonkov mäty napríklad čokoládovej a osviežujúci nápoj Vás naozaj povzbudí a osvieži.

Okrem byliniek je vhodné obdobie na výsadby trvaliek a všetky aktívne práce súvisiace so záhradou. V začínajúcom letnom období je záhrada plná života, motýľov a kvetov. Podporte ich v kvitnutí, v raste, rovnako i trávnik a zásobujte ich pravidelne vlahou. 

          Túžite po dokonalej malej záhrade aj na malej ploche balkóna a terasy? V tom prípade musíte mať určite vysadený strom, najlepšie už vyšší na kmienku, ktorý svojou korunou poskytne aj tieň.

Vhodnými drevinami sú práve druhy, ktoré sú na kmienku a do výšky už rásť nebudú. Budú zväčšovať len svoju korunu, ktorá sa dá upravovať strihom. Väčšinu druhov s guľovitou korunou už nie je potrebné ošetrovať rezom, nakoľko vytvárajú guľu prirodzene, bez strihania. Preto si vyberte konečnú výšku stromu napr. 1,5 –2 metre.

Pokiaľ túžite len po oživení priestoru, môžete do nádoby vysadiť aj previslú formu okrasnej čerešne, brezy či vŕby. Do zatieneného prostredia sa hodia aj druhy javora na kmienku s guľovitou korunou, magnólie a okrasný červený buk.

Na slnko sa hodia katalpy, javory so zelenými listami, okrasné čerešne a jablone. Pokiaľ chcete, aby bol strom efektný a počas celého roka zelený, vyberajte z ihličnatých a vždyzelených druhov. Zaujímavé sú kmienkové tvary skalníkov, cezmíny, mahónie, cédrov, smrekovcov a iných strihaných ihličnanov.

Nezabúdajte, že stromy vysadené v nádobe majú obmedzené podmienky pre rast i prijímanie živín a vody a neustále vyžadujú Vašu starostlivosť. Korene sa viac prehrievajú, je potrebné dopĺňať živiny nielen vo forme hnojív, ale aj výmenou substrátu. Postupným rastom musíte meniť aj nádoby, čo sa týka veľkosti. Ako podrast môžete vysadiť kvitnúce trvalky alebo pôdopokryvné rastliny, ktoré vytvoria jemný previs. Na jeseň vysaďte jarné cibuľoviny, ktoré po zime  balkón výborne rozžiaria a prevoňajú.

        Máj je najkrajší jarný mesiac, kde nás ešte môžu potrápiť posledné mrazíky v období „troch zamrznutých“ a niekedy ešte na Urbana. Po týchto dňoch sa už môžeme spokojne pustiť do výsadby každého druhu. Májové obdobie je charakteristické kvitnutím čerešní, jabloní, orgovánu, mandlí a keď zafúka vietor padá na zem kvetinový dážď. V záhrade sme oveľa častejšie než predtým, nakoľko si to sama záhrada vyžaduje a na druhej strane, čo je príjemnejšie než si posedieť v kresle či v hojdacej sieti pod korunami stromov?

Kvitnú konvalinky, sirôtky, srdcovka, lupiny, fialky, maky. Naozaj romantické rastliny, ktoré by nemali chýbať v žiadnom záhone. Ponúkame Vám niekoľko dôležitých tipov a rád do záhrady, aby bola ešte krajšia a zdravšia.

Okrasná záhrada

Je pre mnohých tým najdôležitejším v záhrade. Dokonalé záhony a trávnik vynikajú len vtedy, keď sú upravené. 

- zakladáme nový trávnik a starší trávnik ošetrujeme, prihnojujeme

- dokončíme prevzdušnenie trávnika

- dosievame prázdne miesta v trávniku

- voľné plochy pripravíme na výsadby a výsevy, pravidelne odburiňujeme

- na voľnú plochu vysádzame predpestované letničky

- môžeme vysievať letničky do voľnej pôdy aj tie, ktoré neznášajú presádzanie - ako slnečnice

- vysádzame hľuznaté rastliny, mečíky, georgíny, acidantery, kany

- pred výsadbou hľuznatých rastlín skontrolujeme hľuzy a odstránime nahnité alebo inak poškodené

- z jarných cibuľovín odstraňujeme odkvitnuté kvety

- snežienkové trsy môžeme rozdeliť

- pokiaľ sme drobné cibuľoviny pestovali priamo v trávniku, počkáme na ich zatiahnutie a až potom kosíme

- na okná a balkóny do nádob vysádzame okrasné rastliny a balkónovky a už ich ponecháme trvalo na miestach, kde ich chceme pestovať

- v druhej polovici mesiaca vyložíme rastliny na terasy a balkóny, zazimované rastliny tiež

- zakladáme nové záhony, vysádzame okrasné dreviny a kry, trvalky a letničky

- miesta po odkvitnutých jarných cibuľovinách dopĺňame letničkami alebo dvojročnými rastlinami

- nakupujeme exotické dreviny, balkónové rastliny a iné trvalky do záhonov alebo do nádob

- prihnojujeme ruže a okrasné dreviny

- popínavým rastlinám pripravíme treláže a opory na popínanie

- zakladáme jazierka, vysádzame vodné rastliny a lekná

- striháme dreviny kvitnúce na jar, po odkvitnutí, zlatovku, kériu, trojpuk, tavoľníky

- vysoké trvalky vyväzujeme

- zakladáme kvetinové lúky

- pravidelne zalievame a kosíme trávnik

- zalievame všetky rastliny v záhrade

- vysádzame ihličnany s koreňovým balom

- pripravíme miesta na grilovanie a opekanie

- dopĺňame mulčovaciu kôru na záhony

Ovocná záhrada

Pre ovocinára ďalší náročný mesiac, čo sa týka kontroly ovocných stromov, očkovania a postrekov.

- v tomto období dokončujeme preštepovanie ovocných drevín

- na ovocných stenách vyväzujeme konáre

- stromčekovým drevinám drobného ovocia zabezpečíme opory a dobre ich pripevníme

- zavlažujeme jahody, prihnojujeme, prípadne ich môžeme podkladať slamou alebo podložkami

- vysádzame nové ovocné dreviny pestované v kontajneroch

- koncom mesiaca začíname s prebierkou plodov broskýň

- ešte stále je vhodné obdobie na presvetľovací rez jabloní a hrušiek

- jadrové ovocie ošetrujeme proti chorobám a škodcom

- misy okolo ovocných drevín ponechávame nezaburinené a zavlažujeme

- odstraňujem odnože na ríbezliach a egrešoch

- na dokvitajúcich slivkách ukončíme postrek proti piliarke slivkovej

- sledujeme pravidelne predpovede počasia a v prípade blížiacich sa mrazov môžeme ovocné dreviny, ktoré kvitnú chrániť zadymovaním, mladé stromčeky prikrývame

Zeleninová záhrada

Na hriadkach sa črtajú prvé lístky reďkoviek, hrášku, cibuľky, cesnaku a byliniek. Pre mnohých je tento mesiac však ďalšou fázou, kedy sa vysieva a sadí teplomilná zelenina. Nezabudnite na mrazíky a včas ju prikryte a ochráňte. Úroda môže byť ohrozená.

- vysievame fazuľu, tekvice, kukuricu, zemiaky a uhorky

- sadíme zeler

- v polovici mesiaca vysadíme predpestované rajčiny a papriku, melóny, uhorky

- okopávame a ošetrujeme vysiatu zeleninu na jeseň

- ošetrujeme rovnako vysiatu zeleninu  marci a v apríli

- vo fóliovníku a skleníku vetráme, zatieňujeme, naďalej vysádzame novú zeleninu

- ošetrujeme cibuľu a cesnak postrekmi proti mínerke pórovej a proti plesni

- vysievame bylinky, delíme trsy mäty, rozsádzame šalviu, tymian

- skoré zemiaky ošetrujeme proti pásavke zemiakovej

- hrášku pripravíme oporu

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú. Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Výsadba

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi. Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých popínavá ruža druhým rokom kvitne.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinovú trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne. 1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom) 2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku. 3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu. 4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu. Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

        Toto obdobie je vhodné na nákup semien zeleniny. Keďže niektoré druhy zeleniny majú príliš dlhú vegetačnú dobu, je dobré si ich včas predpestovať, aby ste sa aj dočkali úrody. U druhov, ktoré majú krátku vegetačnú dobu ako šalát a kaleráb, predpestovaním naopak docielite skorý zber úrody. Teplomilné zeleniny ako paprika, rajčiny, uhorky, tekvice a melóny neznášajú chlad a jarné mrazy, preto je potrebné si premyslieť výsevy a najmä ich samotnú výsadbu do skleníka, fóliovníka alebo do voľnej pôdy. Na vonkajšie záhony sa obyčajne vysádzajú po rizikových jarných mrazoch, ktoré sa v poslednej dobe trochu posúvajú na obdobie okolo 25.5. Ponúkame Vám praktického poradcu pre odhadnutie správneho termínu výsevu a výsadby do voľnej pôdy podľa zeleniny:

Spolupracujeme s nadšenými pestovateľmi z akosadit.sk

Využite svoju pestovateľskú plochu čo najefektívnejšie a vytvorte zároveň podmienky na maximalizáciu úrody! 

Nechajte si vytvoriť svoj osevný plán špeciálnym algoritmom TU. Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov.

         Jar je po zime ako balzam na dušu. Nielen pre svoje predlžujúce sa dni, viac svetla a slnka, pre lepšiu náladu a svieži vzduch, ale aj pre rozmanitosť farieb, ktoré vídame v podobe farebných jarných kvetov. Na tento okamih čakáme, či už bola zima mierna alebo mrazivá. Proste je to v nás.

Duša záhradníka sa prebúdza s postupným otepľovaním tak ako prvé jarné kvety. Už počas zimných mesiacov ste si určite všimli, že v teplejšom období začali rašiť listy tulipánov a narcisov. Medzi prvými sa však aj s kvetmi ukázali snežienky a šafrány. Tulipánom a narcisom to potrvá trochu dlhšie. Pokiaľ máte staršie výsadby, možno ani nezakvitnú. Prečo? Cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jeseň, majú tendenciu zaťahovať rokmi hlbšie a hlbšie do zeme, a preto keď sú už príliš hlboko, vyrastú len listy a nie kvetné stonky. Môžete ich vykopať a vysadiť plytšie – najlepšie je na výsadbu cibuľovín používanie plastových alebo pletivových košov. Cibule sú čiastočne ochránené pred rôznymi hlodavcami, ktorým cibule chutia a zároveň tým zabránite zostupovaniu cibuliek do hĺbky. Tiež ich viete kedykoľvek presadiť a najmä nájsť na záhone.

Cibuľoviny patria do skupiny rastlín s najrozmanitejšou výškou, farbou, vôňou a použitím. Okrem pestovania na záhone sa dajú pestovať aj v nádobách a dokonca aj rýchliť v byte. Pestujú sa pre kombinované záhony s dvojročkami alebo na zmiešaných trvalkových záhonoch, kedy záhon rozveselia najmä v skorom jarnom období, kedy kvitnú len máloktoré rastliny. Vyniknú v skalkách, pod stromami, v trávniku i v dlhom páse pozdĺž domu alebo plota.

Do zatienených častí sú vhodné najmä tie drobnokvitnúce - inak nazývané drobné cibuľoviny ako modrice, snežienky, scily, puškínie, nízke okrasné cesnaky a tavolíny. Možno si myslíte, že sa im v tieni nebude dariť. Práve naopak. V pôvodnom domácom prostredí pochádzajú z riedkych lesov. Vykvitnú ešte skôr, než sa zalistí porast nad nimi, preto ich môžete vysadiť do podobných podmienok. V čase olistenia stromov a krov už budú zaťahovať. Svoj účel však splnili. Vyššie druhy ako hyacinty, narcisy a tulipány sú určené na slnečné až polotienisté stanovište, skôr na záhony. Aby ste neprišli o tento zážitok, nezabudnite na ich jesennú výsadbu.

        Kto by si neprial, aby mu na terase počas celého roka niečo kvitlo a bolo zaujímavé, voňavé a estetické? Samozrejme, dá sa to. Treba si len sadnúť, vybrať rastliny a vhodne ich vysadiť tak, aby kvitli postupne a zaujali trebárs farebne, listami, habitusom a vôňou.

Keď hovoríme o balkónovkách, nemusí ísť striktne o muškáty a petúnie. V podstate môžeme hovoriť o akejkoľvek trvalke, drevine, ktorú budete pestovať na balkóne alebo terase a počas ročného obdobia nejakým spôsobom zmení svoj vzhľad.

Nápadité a pestré štyri ročné obdobia

Na JAR sú balkóny zaplnené jarnými cibuľovinami, tulipánmi (Tulipa) a narcismi (Narcissus), sedmokráskami (Bellis), sirôtkami (Viola), magnóliami (Magnolia) a čerešňami (Prunus avium), zanoväťou (Cytisus) a zlatým dažďom (Forsythia).

LETO je charakteristické oleandrami (Nerium), sanvitáliami (Sanvitalia), muškátmi (Pelargonium), petúniami (Petunia), letným orgovánom (Buddleia), krásnoočkom (Coreopsis) a rôznymi trvalkami ako echinacea (Echinacea), rudbekia (Rudbeckia)...

JESEŇ je v znamení farieb a okrasných tráv. V nádobe vynikne ostrica (Carex), ozdobnica (Miscanthus), perovec (Pennisetum), imperata (Imperata), pavinič (Parthenocissus), javory (Acer), bršlen (Euonymus), chryzantémy (Chrysanthemum), starček (Senecio). Nezabudnite vysadiť jarné cibuľoviny do nádob. Tie Vás potešia skoro na jar, dokonca niektoré vykvitnú aj spod snehu.

ZIMA je trochu komplikovanejšia, ale nie je ťažké vybrať dreviny, kry a trvalky tak, aby zaujali aj v tomto nepriaznivom období. Vyniká brečtan (Hedera), vres (Calluna), vresovec (Erica). Hlavnými drevinami sú však stálozelené ihličnany a kry (tuje, borovice, cyprušteky, borievky, smreky, vavrínovec, krušpán, skalník ). A to, že nekvitnú? Zaujmú určite tvarom, výškou a sfarbením ihličiek, ktoré nemusí byť striktne len zelené.

Do väčších nádob môžete vysadiť dreviny, ktoré Vám zakvitnú v zime, v predjarí, napríklad hamamel (Hamamelis), lieska (Corylus).

Určite sme Vás sčasti inšpirovali. Samozrejme existuje niekoľko stoviek ďalších rastlín, ktoré sa dajú pestovať a vzájomne kombinovať na balkóne a terase. Ak chcete pekný balkón a terasu, určite tieto priestory využívajte počas celého roka. Ani zima Vás nesmie odradiť.

Čo vlastne znamená Vintage?

V doslovnom preklade by malo ísť o niečo staré, historické, pôvodne klasické, čo už bolo a momentálne je to opäť vzácne a nadčasové. V záhradnej architektúre, je to záhrada našich prababičiek, ktorá sa vynímala za dreveným plotom s hlinenými džbánmi, spoza ktorého voňal nádherný orgován.

Celá záhrada voňala sladkým nektárom kvitnúcich stromov a krov, hýrila farbami a tie sa striedali takmer pravidelne po celej ploche. Vynikali najmä trvalky, pivonky, plamienky, ruže a hortenzie, ktoré svojimi obrovskými hlávkami, takmer do jesene, dodávali záhrade jedinečnosť a šarm.

Takmer na prvom mieste sú práve trvalkové záhony, ktoré vynikali tak, akoby tam boli odjakživa. Nebolo tam miesto pre žiadne textílie, kôru ani štrk. Iba plocha vysadená rastlinami, ktorá samovoľne ako splývala s okolím. Samozrejmosťou boli vyčistené záhony od buriny. Správna hustá výsadba a použitie vhodných trvaliek však zabezpečila, že burina nemala šancu a ošetrovanie jednotlivých záhonov nebolo nutné. Čím boli porasty staršie, tým bola záhrada divokejšia a krajšia. Z farieb vynikala najmä ružová, modrá, fialová a biela. Nechýbala levanduľa, stračonôžka, srdcovky, náprstníky, rudbekie a margaréty.

Blízko domu bol aj ovocný sad, ktorý na jar pôsobil naozaj jedinečne, kvitnúce čerešne a jablone sa vynímali nad ostatným a oznamovali, že je tu jar.

Chceli by ste si aj vy založiť záhradu vo vintage štýle alebo aspoň časť záhrady?

Nie je nič ľahšie ako zastaviť čas pomocou vhodných drevín, trvaliek, materiálov, doplnkov a vytvoriť svoju vintage záhradu snov. Medzi najatraktívnejšie doplnky do vintage záhrady patria biele lavičky, hojdačky, pergoly a oblúky na popínanie ruží. Môže byť ich aj viac ks ako jeden. Na dotvorenie použite okolité predmety ako staré fúriky, hlinené džbány a nádoby, ktoré už poznačil čas a vysaďte do nich úplne jednoduché trvalky alebo letničky na dotvorenie kompozície. Pod starou jabloňou musí byť určite lavička. Nezabudnite na staré krhly, hodiny, vtáčie búdky, menovky, tabuľky, svietniky a stoličky, jednoducho všetko čo je staré, čomu môžete jemnou patinou vrátiť šmrnc a zakomponovať to v záhrade. Vyberte si miesto v záhrade, kde vytvoríte kompozíciu rovnakú ako v byte. S miestom na sedenie, obklopené zeleňou a so všetkým tak, akoby práve niekto z toho miesta vstal a odišiel.

Dbajte na výber prírodných materiálov najmä kameňa a dreva, nebojte sa používať kov, porcelán, keramiku a rôzne látky s jednoduchou potlačou, vankúše, závesy a staré debničky, palety, kvetináče s bylinkami a kobercovými trvalkami. V jarnom období samozrejme nezabudnite na drobné cibuľoviny. A potom si v hojdačke s knihou v ruke alebo na lavičke pod veľkým stromom môžete dopriať tú nadčasovosť a príjemné chvíle.

V našej ponuke nájdete všetky dreviny a trvalky, s ktorými dokážete vytvoriť jedinečnú vintage záhradu. Pri kombinovaní použite jemné farby dostupných kultivarov. Pre dosiahnutie ešte lepšieho efektu vyberajte pastelové farby a odtiene jednej farby, napríklad celý kút zlaďte do jemne ružova, čisto biela alebo do modra.

Zoznam vhodných drevín a trvaliek:

Orgován (Syringa), budleja ( Buddleja), kalina (Viburnum), vajgélia (Weigela), pivonia (Paeonia), srdcovka (Dicentra), hortenzia (Hydrangea), popínavé ruže (Rosa clg,), levanduľa (Lavandula), šalvia (Salvia), stračonôžka (Delphinium), náprstník (Digitalis), rudbekia – echinacea (Rudbeckia, Echinacea), margaréta (Leucanthemum), plamienok (Clematis), lobelka (Lobelia), lobulária (Lobularia), iberka (Iberis), mydlica (Saponaria), muškáty (Pelargonum), popínavá hortenzia (Hydrangea petiolaris), okrasné trávy, materina dúška (Thymus) atď.