Blog

         Biela farba je čistá, decentná, krásna, svieža a výborne kombinovateľná. Tentokrát Vám predstavíme bielo kvitnúce balkónovky, a potom už necháme na Vás, či ich budete kombinovať s inými farbami alebo si vysadíte bielo kvitnúce rastliny samostatne.

Biela farba má aj svoje nevýhody, nakoľko počas dažďa kvety rýchlejšie zožltnú až zhnednú a už nevyzerajú tak čisto. Umiestnite ich preto na miesto pod strechu alebo iný prístrešok, kde budú ochránené pred vetrom a dažďom.

Medzi najkrajšie a najpoužívanejšie bielo kvitnúce balkónové rastliny patria: agerátum (Ageratum houstonianum), bakopa (Bacopa speciosa), gazánie (Gazania splendens), železník (Verbena x hybrida), lobelka (Lobelia erinus), veternice (Anemone), chryzantémovka (Argyranthemum frutescens), netýkavka (Impatiens walleriana), begónie (Begonia tuberhybrida, B. semperflorens), papuľky (Antirrhinum majus), petúnie (Petunia x hybrida), muškáty (Pelargonium zonale) a šalvie (Salvia splendens).

Ide o letničky, ktoré dobre znášajú slnko a sucho.

Samozrejme sú aj rastliny do polotieňa. Z vyššie menovaných sú do polotieňa vhodné: bakopa (Bacopa speciosa), netýkavka (Impatiens walleriana), lobelka (Lobelia erinus), begónie (Begonia tuberhybrida, B. semperflorens).

Do pozadia vždy vysaďte vyššie rastliny a do popredia nižšie až previslé. Nádoba by mala vyzerať bohato a pekne. Nikdy však nevysádzajte príliš veľa rastlín do hrantu. Časom sa každá rozvinie do krásy.

Pokiaľ budete používať hnojivo na balkónové a kvitnúce rastliny, podporíte kvitnutie, množstvo kvetov, intenzitu a dĺžku kvitnutia. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujte a rastliny zaštipujte, aby sa rozvetvovali.

Bielo kvitnúce rastliny sa výborne kombinujú s jednou alebo dvomi farbami. Podľa svojich predstáv si môžete vybrať  červené, modré, zelené či žlté kombinácie. Previslý plektrant (Plectranthus thunbergii) výborne doplní nádobu aj farebne, nakoľko má biele panašovanie. Jeho netypická vôňa navyše odpudzuje komáre. 

Ešte skôr ako sa začnú vysádzať popínavé rastliny treba vybrať najvhodnejšie druhy vzhľadom na to, či treba zakryť celú plochu alebo prizdobiť iba jej časť. Treba tiež zobrať do úvahy ich nároky na polohu, pôdu a klimatické podmienky, ale aj ich vzrastové vlastnosti. Dôležitým je tiež spôsob prichytávania rastlín na podporu. Niektoré majú prichytávajúce korienky alebo terčíky, iné zas ovíjavé úponky a pod. Väčšinu popínavých rastlín treba   aspoň zo začiatku usmerňovať prípadne vyväzovať. Režú sa iba vtedy, keď prerastajú vymedzené miesto. Niektoré druhy sa môžu vysádzať nad svahmi a vysokými terasami, z ktorých potom voľne ovísajú dolu. Pri pestovaní popínavých drevín pri murovaných plotoch alebo pri múroch domov je dôležité vysadiť rastliny tak, aby ich koreňový systém bol v dosahu zrážkovej vody. Brečtan má rád dostatok vlahy. Darí sa mu na slnku i v tieni. Pestrolisté kultivary brečtanu treba v zimnom období v koreňovej oblasti chrániť prikrývkou   proti mrazu.  

Plamienky   

Ozajstnými skvostami medzi popínavými rastlinami sú plamienky. Vysádzajú sa na slnečnom mieste a korene sa nastielajú vhodným nastielacím materiálom, príp. nižšou výsadbou, ktorá   udržuje korene vlhké. Najvhodnejším termínom na výsadbu plamienkov je jeseň alebo začiatok jari. Kontajnerované rastliny možno vysádzať v ktorejkoľvek časti roka, treba im však zabezpečiť pravidelné zavlažovanie. Väčšina plamienkov potrebuje svetlo a slnko, ale ich korene majú radšej chlad, preto sa nastielajú rozličným materiálom. Ak sa plamienky sadia k stene, umiestnia sa asi 30 cm od nej, pretože pôda pod stenou je vo všeobecnosti veľmi suchá. Na dno jamy sa pred sadením odporúča dať vrstvu kvalitného záhradného kompostu. Stonky novovysadených plamienkov sa priväzujú k opore.  

Rez plamienka  

Plamienky kvitnú v rôznom čase a rôzne sú aj ich potreby na rez. Podľa strihania sa rozdeľujú do troch hlavných skupín:  

1) Na jar kvitnúce plamienky – nevyžadujú rez iba občasné presvetlenie, Clematis alpina (´Columbine´, ´Constance´, ´Pink Flamingo´, ´Ruby´), Clematis macropetala (´Blue Bird´, ´Lagoon´, ´Markham´s Pink´), Clematis montana (´Rubens´, ´Freda´, ´Mayleen´), 

 2) Plamienky kvitnúce na jar a v lete – hlbší rez niekoľkých silnejších ročných výhonov, veľkokveté hybridy: ´Alabast´, ´Dr. Ruppel´, ´Duchess of Edimburg´, ´H. F. Young ´, ´Kőnigskind´, ´Lasurstern´, ´Nelly Moser´, ´Niobe´, ´Piilu´, ´Snow Queen´, ´The Presiden´, ´Miss Bateman´,  

3) Plamienky kvitnúce od polovice leta – vyžadujú hlboký rez, Clematis viticella ´Mary Rose´, ´Black Prince´, ´Comtesse de Bouchaud´, ´Huldine´, ´Venosa Violacea´, Clematis tangutica, Clematis integrifolia a Clematis rehderiana. Všetky veľkokveté hybridy, ktoré kvitnú začiatkom leta patria do druhej skupiny. Do tretej skupiny patrí obľúbený plamienok   tangutský, ktorý sa skoro na jar úplne zrezáva.  

 obr. 1: Jemný presvetľovací rez u na jar kvitnúcich druhov 

obr. 2: Hlbší rez niekoľkých silnejších výhonov u druhov kvitnúcich na jar a v lete  

obr. 3: Hlboký rez u druhov kvitnúcich od polovice leta  

Rez vistérií  

obr. 1: Po výsadbe skrátime hlavný výhon asi 1 meter nad zemou. Bočné skrátime o niečo viac.  

obr. 2: V lete vyväzujeme postranné výhony k natiahnutým drôtom a skracujeme ich na štyri očká. Skrátením povzbudíme tvorbu kvetných pupeňov.  

obr. 3: V zime skrátime hlavný výhon a spodné postranné výhony vyviažeme vodorovne na natiahnuté drôty.      

obr. 4: Krátke výhony postranných konárov zaštipneme na štyri očká. Najspodnejšie novo vyrašené výhony odstránime.  

obr. 5: Postranné konáre skrátime o tretinu. Horné konáre vodorovne upevníme. Hlavný výhon skrátime tiež.      

obr. 6: V nasledujúcich rokoch pravidelne zrezávame postranné výhony v zimnom období po odkvitnutí. 

        Modré a chutné plody tohto drobného ovocia nesmú chýbať ani u Vás v záhrade. Nie sú náročné na pestovanie a výborne sa pestujú aj vo väčších nádobách na terase alebo priamo v okrasnom záhone. Pokiaľ ešte stále váhate s kúpou, presvedčíme Vás, že si môžete trúfať na toto ovocie plné vitamínov a výbornej chuti. Pri kúpe vyberajte minimálne 2 rastliny rôznych odrôd pre dosiahnutie ideálneho opelenia a tým aj možnosti získania plodov. Základom je tiež výber vhodného stanovišťa pre pestovanie a úprava pôdy. V klasickej záhradnej pôde alebo v nádobe so záhradným univerzálnym substrátom sa im dariť nebude. Jednoznačne akúkoľvek plochu doplnia a Vás osviežia napríklad pri ohliadke záhrady alebo pri samotnej práci v nej.   

Pestovanie v pôde a v nádobe

Stanovište vyberajte polotienisté, najlepšie s dopoludňajším slnko a poobedným pritienením.  Nemusí byť vyslovene v úžitkovej či ovocnej časti záhrady. Kľudne ich môžete vysadiť v rámci vresoviska alebo spolu s rastlinami milujúcimi kyslé prostredie ( azalky, rododendróny, vresovce). To znamená že ich vysádzajte do veľkého množstva rašeliny zmiešanej so záhradníckym substrátom v pomere minimálne 2:1

Ak sa rozhodnete pre pestovanie v nádobe, voľte postupne podľa potreby stále väčšie kvetináče. Nevysádzajte príliš hlboko. Korene potrebujú dostatok vzduchu. Povrch môžete zamulčovať kôrou a nezabúdať na zálievku a výživu. Hnojiť stačí najskôr mesiac po výsadbe. Keďže ide o plody, ktoré farbia, treba si uvedomiť už dopredu, že plocha, kde budú pripradne prezreté neobraté plody padať, zostane zafarbená ( dlažba, chodník ). 

Starostlivosť

Počas prvých 2 – 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Odstraňujte len poškodené, ulomené a suché konáre. Slabé treba skrátiť, aby ste získali pekný základ pre rodiace vetvy. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte však výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 – 4 rok by mal mať 4 – 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme. V neskoršom veku treba vykonať zmladzovací rez a vybrať mladé konáre pre úspešnú rodivosť, odrodené a staré úplne odstrániť. Výhodou je, že čučoriedky nenapádajú takmer žiadne choroby a škodce, pokiaľ však nepočítame vtáctvo, ktoré s obľubu v čase zrelosti nalietava na ker. Treba ho chrániť sieťami.
Určite ste sa už niekoľkokrát pristihli ako popri práci odtrhnete červenú jahodu alebo maliny, prípadne si natrháte za hrsť ríbezlí. Takto to môžete vyskúšať aj s čučoriedkou, od ktorej sa len ťažko odtrhnete. Milovať ich budú aj deti. Jednoduchý zber ich určite priláka. Ich modrofialové pery a jazyk alebo fľaky na oblečení ich prezradia. Plody sú naozaj chutné, voňavé a plné vitamínov. Obsahujú farbivá a vitamíny B, C, provitamín A, ktoré priaznivo vplývajú na organizmus človeka. Konkrétne na zrak, proti ekzémom, na koliky i hnačky ( v tomto prípade vhodné pre malé deti ). Pomocou nich si viete doplniť jedálniček a zároveň žiť zdravo, dokonca aj chudnúť. Imunitný systém bude posilnený, vy si zamaškrtíte s celou rodinou a najmä plody nemusíte kupovať, nakoľko patria k tým drahším. Dajú sa sušiť, mraziť, konzervovať. Môžete z nich kedykoľvek pripraviť výborný koláč, marmeládu, kompót, šťavy, čaj a iné nápoje.

Z čoho si môžete vybrať?

Známe sú najmä kanadské čučoriedky a iné americké odrody ako Patriot, Bluecrop, Spartan, Brigita, Toro, Duke alebo aj najnovšie vyšľachtená čučoriedka s ružovými plodmi – Pink lemonade.

Okrem klasických čučoriedok sú známe aj im podobné zemolezy kamčatské. Sú netypické tvarom a veľkosťou a navyše ich prednosťou je fakt, že ich môžete zasadiť do klasickej záhradnej pôdy. Nepatria do skupiny klasických čučoriedok, ale chutia veľmi podobne. Tiež tu platí zásada výberu vhodného opeľovača, čiže vybrať minimálne 2 rastliny s 2 rôznymi odrodami. Starostlivosť a rez je podobný ako pri pestovaní klasických čučoriedok. Neváhajte a doplňte záhradu aj o tento veľmi chutný druh drobného ovocia.

Jarné obdobie sa blíži. Je čas na prípravu záhonov a výsevy zeleniny s krátkym vegetačným obdobím. V marci sa oficiálne začína záhradnícky rok, je potrebné pripraviť záhony. Pokiaľ máte na úžitkovú záhradu vyčlenenú len malú plochu, vyskúšajte moderné pestovanie vo vyvýšených záhonoch.

Pôda sa tak neprehrieva, udržuje si dlhšie vlahu, aj burine sa menej darí a navyše odpadáva manuálne a ťažké okopávanie. V mnohých prípadoch stačí pôdu prekypriť malými hrabličkami. Vo vyvýšených záhonoch môžete pestovať všetky druhy zeleniny aj bylinky spolu s letničkami.

Medzi skoré a prvé výsevy patria výsevy kôpru, šalátu, reďkovky, cibuľky a špenátu. V poslednej dobe si u nás našiel miesto aj novozélandský špenát, ktorý je podobný využitím ako klasický špenát. Oficiálny názov je štvorbôčik rozložitý – Tetragonia expansa. Tieto semená môžete vysievať už od polovice marca, pokiaľ to pôdne podmienky dovoľujú a pôda je preschnutá, bez snehu. Klíčia pri teplote 3 – 4 °C. Neskôr, koncom marca môžete začať s výsevom mrkvy skorej, petržlenu, paštrnáku a cibule.

Mrkvu neskorú stačí vysiať v polovici apríla. Reďkovku, šalát, špenát i hrášok môžete vysiať aj 3x do konca sezóny a úrodu určite zozbierate. Plochu po výseve udržiavajte. V prvom rade určite vyklíčia buriny, ktoré ihneď odstraňujte. V mieste výsevu však opatrne, aby ste nevytrhli aj klíčiacu zeleninu.

Ak chcete burinu oklamať, všetko pripravte na výsevy, ale semená nevysejte. Vyklíčenú burinu vytrhajte a vysejete semená. Burine bude dlhšie trvať, kým vyrastie nová a Vy tým zabezpečíte vyššie rastlinky zo semien. Moderné výsadby sú také, ktoré lahodia aj oku. Vysievajte teda rôzne druhy zeleniny do radov vedľa seba. Zamedzíte tým aj výskytu škodcov. Vysejte rad reďkovky, rad mrkvy, rad špenátu atď. Samozrejme dbajte na jednotlivú znášanlivosť plodín a najmä na striedanie plodín počas jednotlivých rokov.

Na ploche si nechajte priestor ešte na aprílové výsevy a výsadby teplomilnej zeleniny. Pokiaľ vysejete ešte letničky po obvode, ako napríklad aksamietnice, ktoré sú v rôznych farbách i výškach, vytvoríte doslova ekozáhradku. Letničky, ktoré sú aromatické, odháňajú aj množstvo škodcov. Celkovo viete úžitkovú časť od okrasnej oddeliť zelenou alebo kvetinovou stenou, či nízkym živým plotom z letničiek, trvaliek, ihličnanov a krov.

        Levanduľa patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie aromatické byliny súčasnosti. Pokiaľ aj Vy túžite po vypestovaní tejto rastliny priamo od semienka, dodržiavajte tieto rady a určite sa Vám to podarí. S výsevom začnite už vo februári, aby ste do mája až júna získali silné rastliny na výsadbu do záhrady alebo do nádob na terasu. Semená musia byť dozreté a suché.

1. Pripravte si vhodnú plytkú nádobu, misku.

2. Zmiešajte záhradnícky univerzálny substrát s podielom piesku 1:1.

3. Semená vysievajte na riedko, plytko a zasypte 1 mm jemnej vrstvy piesku (alebo nezasypávajte vôbec).

4. Výsev prikryte jednou vrstvou servítky a zavlažte postrekom tak, aby sa semená nevyplavili.

5. Misku umiestnite na svetlé, vzdušné a teplé miesto.

6. Nevhodné miesto je nad radiátorom, lebo substrát sa rýchlo vysušuje a hrozí, že zaschnú aj semená, prípadne už klíčiace slabé rastlinky.

7. Dbajte na to, aby rastlinky neboli vytiahnuté a misku pravidelne otáčajte za svetlom, prípadne použite lampu a svieťte na výsevy aspoň 3 hodiny denne (v zimnom období je málo prirodzeného svetla).

8. Po vyklíčení mladé rastlinky opatrne vyberte pomocou ceruzky či tenkej paličky z pôdy a presaďte samostatne po jednom kuse do kvetináčov alebo väčších nádobiek.

9. Zalievajte s mierou, substrát neprelievajte, doprajte im ideálnu teplotu a svetlo.

10. V máji až júni sú rastliny vhodné na výsadbu do záhonov a lemov.

11. Vyššie rastliny môžete zaštipnúť.

12. Vyžaduje priame celodenné slnko, ľahké, priepustné, piesočnaté, na živiny chudobné pôdy a málo vlahy.

13. Kvety očakávajte v budúcom roku.

14. Aby prezimovali, mladé jedince na záhone prikryte konármi, čečinou, lístím, prípadne použite kartóny, pod ktoré dáte ešte listy zo stromov.

14. Levanduľu v nádobách (ak bude zimovať vonku na terase) umiestnite ešte do drevenej debničky, vysteľte lístím alebo použite polystyrén.

15. Prezimovať ju môžete aj vo svetlej pivnici na okne, všade tam, kde nemrzne a teplota sa pohybuje do 10 °C.

16. Na jar levanduľu zostrihajte a udržiavajte kompaktný tvar.

17. V júli až v auguste zostrihajte odkvitnuté súkvetia, zozbierajte semená.

18. Nestrihajte až do dreva.

19. Radikálnejší rez po staré drevo zvládne levanduľa na jar lepšie ako pred zimou.

20. V treťom roku po výsadbe môžete na záhone získať veľké rastliny produkujúce množstvo kvetov, z ktorých môžete vytvoriť dekoračné kytice, zozbierať množstvo semien, prípadne vyskúšať vyrobiť levanduľový cukor.

21. Počítajte s tým, že jedna rastlina v dospelosti narastie do šírky aj 60 cm. Preto ju vysádzajte jednotlivo alebo ako nízky živý plot, obruby a lem cca 50 cmod seba.

22. Okrem klasickej levanduľovo modrej a fialovej levandule si určite zamilujete aj ružovkasté a biele kultivary.

23. Francúzska levanduľa a jej kultivary u nás zimu prezimujú len zriedka. 

        Okrem zeleniny môžete na balkóne pestovať aj ovocné druhy. Samozrejme, nemáme teraz na mysli to, aby ste si zakúpili klasickú jabloň a vyskúšali ju pestovať v nádobe. Pre pestovanie v nádobách sú vhodné stĺpovité druhy jabloní, hrušiek, čerešní, takzvané baleríny alebo druhy previsnuté, pestované na kmienku.

Ide najmä o drobné ovocie. Postačí Vám jeden veľký črepník, nádoba, kde bude mať stromček dostatočný priestor pre svoj koreňový systém. Do jednej nádoby vysaďte vždy len jednu drevinu. Nezabúdajte na pravidelnú zálievku, hnojenie, kyprenie substrátu a kontrolovanie výskytu možných chorôb a škodcov.

Baleríny vyžadujú minimálny rez a rovnakú starostlivosť ako dreviny vonku. Už v druhom roku po výsadbe môžete zozbierať prvú úrodu, pokiaľ im zvolíte vhodné podmienky na pestovanie, čo sa týka aj svetla a vlahy. Nečakajte hneď obsypaný terminál množstvom jabĺk alebo hrušiek. Viete si predstaviť chutnejšie posedenie počas raňajok, keď si vlastnoručne zozbierate šťavnaté moruše a vysypete ich do jogurtu alebo müsli? Nič nie je lepšie ako vedomosť toho, čo jete.

Rovnako bohatej úrody sa dočkáte zo stromčekových tvarov drobného ovocia ako ríbezle, egreše alebo dokonca jahôd. Tie sú naozaj všestranné a veľmi chutné. Vypestujete ich v závesnej nádobe i v hrante namiesto muškátov. Výhodné je, ak si vyberiete niekoľko odrôd pre postupný zber, prípadne pestujte stáloplodiace jahody, z ktorých môžete zozbierať úrodu aj v októbri.

Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny najmä pre svoje plody. V našich podmienkach je tiež možné dopestovať bohatú úrodu za predpokladu vhodného stanovišťa a prezimovania najmä mladých rastlín. Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. Listy majú zaujímavý tvar a pôsobí v záhone dekoratívne aj bez plodov. Na jar sa v pazuchách listov na minuloročnom dreve tvoria malé hruškovité plody, preto je dôležité, aby tieto výhonky nenamrzli počas zimy alebo skoro na jar. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Plody, ktoré sa tvoria v lete už do jesene dozrieť nestihnú, preto je lepšie ak v nevhodných podmienkach je vysadený do nádoby a pred mrazmi prenesený do nemrznúcich podmienok, kde plody z leta do jari dozrú, hoci listy opadnú.

Stanovište:

V našich podmienkach zvláda mrazy do - 18°C. Mladé dreviny je vhodné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Pokiaľ výhonky zmrznú, musia sa na jar odstrániť a čaká sa na nové výhonky, ktoré vyrastú od koreňa. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Plody tvorí bez kvitnutia. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Nevhodné miesta sú severné, s nedostatkom slnka počas dňa, veterné a nechránené miesta, podmáčané, kyslé a nevýživné pôdy.

Opeľovanie:

Je to jednodomá alebo dvojdomá rastlina. Do našich podmienok vyberajte len druhy, ktoré nie sú závislé na opeľovači. Je to naozaj komplikovaný proces, nakoľko u nás osička hrnčiarka nežije, a preto vyberajte len druhy, ktoré rodia aj bez opeľovania.

Ako sadiť?

Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Dostatočne prihrniete a zalejete. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Ochráni to korene pred mrazmi. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. 10 l nádobu, presádzanie každé 4 roky a pravidelné doplnenie čerstvého substrátu.

Starostlivosť počas roka:

Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Hnojivo je ideálne použiť s postupným uvoľňovaním. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Pozor na nadmernú zálievku, vtedy plody môžu praskať. Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Neskôr už nie. Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 – 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. V ďalších rokoch ponechajte 3 základné výhony, ktoré opäť zrežete za 5 púčikom a tým dosiahnete rozkonárenie.

Plody:

Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Figovníky netrpia žiadnymi chorobami ani škodcami. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Nechajte sa zlákať pestovaním tejto subtropickej rastliny. Podľa podmienok, ktoré máte a najmä podľa lokality zvoľte pestovanie v nádobe alebo priamo vo voľnej pôde a dočkáte sa určite sladkých a výživných plodov, ktoré sa veľmi dobre predávajú aj na pultoch obchodných reťazcov.

       Počas zimy a v predjarí záhrada pôsobí šedivo a nezáživne. Sú tam len holé vetvy, pár ihličnanov, zviazané okrasné trávy a neostrihané súkvetia trvaliek. Kým sa začnú zelenať vetvičky listnatých drevín, je možné, aby ich predbehli aj kvety.

Musíte však vyberať druhy, ktoré sú charakteristické skorým jarným kvitnutím, ešte pred vývinom listov. Takýmto spôsobom môžete osviežiť záhradu a obohatiť ju o iný pohľad. Okrem toho veľa urobia aj skoré jarné cibuľoviny, ktoré ako podrast vykvitajú už od februára. Medzi atraktívne farby skorej jari patrí žltá, červená, ružová a biela a medzi zaujímavé jarné dreviny patria: hamamel (Hamamelis japonica), jazmín nahokvetý (Jasminum nudiflorum), lykovec (Daphne mezerum), kéria japonská (Kerria japonica), dulovec japonský (Chaenomeles japonica), zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia), judášovec strukový (Cercis siliquastrum).

Pred samotným olistením kvitne lieska, jelša, vŕba biela, purpurová, vŕba rakytová previslá (Salix caprea pendula), magnólia (Magnolia) i mandľa (Prunus tenella).

Mnohé z vymenovaných druhov je možné pestovať aj v nádobách na terase a balkóne. Vysádzať ich môžete priamo na jar. Nezabudnite ich pravidelne zalievať a prihnojovať. V nádobe substrát rýchlo presychá. V zimnom období treba dreviny obaliť a prisunúť aspoň k stene, múru, aby boli ochránené priamo pred vetrom a mrazom.  

Medzi prvými magnóliami rozkvitá už v marci magnolia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Pokiaľ ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, nakoľko neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy a keďže pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob. 

        Každý máme svoju predstavu o ideálnom alebo najkrajšom balkóne. Podľa toho, ako je balkón orientovaný, viete vybrať správne rastliny a tým dosiahnuť požadovaný efekt. Nemusí ísť vždy len o typické balkónové rastliny vysadené v hrantoch, visiace zo zábradlia alebo zo závesnej nádoby. Rastliny môžete vysadiť aj v zmesi farieb alebo ich jednotlivo kombinovať do odtieňov jednej farby alebo dvoch. Farby pôsobia na psychický stav a pohodlie človeka už od nepamäti. Pomocou farieb môžeme bezprostredne navodiť atmosféru alebo súvislé pokračovanie z interiéru do exteriéru.

ŽLTÝ BALKÓN : Svieti a vytvára žiarivú atmosféru aj v dňoch, keď je pod mrakom, rozžiari  priestor a použitím slamených a ratanových doplnkov vytvoríte priestor na pohodlné oddychovanie. Používajú sa: žlto kvitnúce begónie (Begonia), gazánie (Gazania), kapucínky (Tropaeolum), papučky (Calceolaria), nechtík (Calendula), rudbekie (Rudbeckia), slnečnice (Helianthus), aksamietnice (Tagetes), georgíny (Dahlia), sanvitálie (Sanvitalia).

ČERVENÝ BALKÓN : Použite kombináciu muškátov (Pelargonium), šalvie (Salvia), cínie (Zinnia), železníkov (Verbena) a begónie (Begonia) vo farbách červenej, či oranžovej, ktoré symbolizujú oheň a lásku. Ako doplnky použite kanvice na polievanie rovnakej farby a iné nádoby, črepníky, sviečky a deky.

ZELENÝ BALKÓN : Predstavuje množstvo dekoratívnych listov, pocit sviežosti, pokoja a života zároveň. Balkón môže poslúžiť ako druhá kuchyňa, ak sa na ňom rozhodnete pestovať bylinky a zelené korenie. Pre výsadby zeleného balkóny či terasy sa odporúčajú trvalky, pričom odpadávajú každoročné náklady na kúpu letničiek. Vhodné sú funkia (Hosta), ktorá má veľa kultivarov s panašovanými listami, mliečnik (Euphorbia), hluchavky (Lamium), ktoré majú síce nenápadné kvety, ale dekoratívne listy s ľahko červenou alebo striebristou kresbou, brečtan (Hedera) a okrasné trávy.

MODRÝ BALKÓN : Zvádza k oddychu a k snívaniu. Existuje množstvo odtieňov modrej. Od bledomodrej, cez svietivú modrú po tmavomodrú až k fialovej. Aj keď sa nám zdá, že fialová pôsobí chladne, v kombinácii s bielou alebo vínovočervenou dosiahnete elegantný vzhľad, ktorý neunikne pohľadom. Modrá farba patrí medzi studené odtiene, preto ak chcete dosiahnuť teplejší pocit, musíte ju skombinovať so žltou a oranžovou. Modrá voľba: agerát (Ageratum), flox (Phlox), fialky (Viola), sirôtky (Viola), zvončeky (Campanula), plamienky (Clematis), nezábudky (Myosotis), petúnie (Petunia). Väčšina týchto letničiek je dostupných však aj v iných farbách ako napr. biela, ružová.

Môžete kombinovať jeden druh viacerých farieb, 2-3 druhy, ktoré usporiadame pri výsadbe podľa výšky, šírky a pridáme previsnuté rastliny. Do väčších keramických a drevených nádob môžete použiť i vždyzelené dreviny, zakrslé ihličnany s letničkami či cibuľovinami.

Ak nemáme dostatok miesta, môžeme použiť na pestovanie aj závesné nádoby, nevýhodou je snáď zložitejšie zalievanie a hmotnosť nádoby, preto by mala byť bezpečne upevnená. Do závesných nádob používajte rastliny odolnejšie voči vetru, prudkému dažďu, prípadne proti intenzívnemu žiareniu, lebo v týchto nádobách sa pôda prehrieva rýchlejšie. Pre ešte efektívnejšie pestovanie a atraktívny vzhľad Vám odporúčame pestovanie balkónových rastlín v závesných taškách a tubách, ktoré sú novinkou v pestovaní. Sú z odolných materiálov, s otvormi pre vloženie rastliniek. Dobre sa zalievajú, substrát sa neprehrieva. Vyskúšajte aj tento spôsob pestovania.

         Mali by ste záujem pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Môžete. Nemusíte pestovať len okrasné kry, ktoré sú pre okrasné záhrady bežné. Medzi najznámejšie patria ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď.

Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať. Zaujímavý je napríklad pieris japonský – Pieris japonica Mountain Fire, Carnaval alebo skimia japonská - Rubella – Skimmia japonica.

Oba kry pochádzajú z Japonska, patria medzi vždyzelené kry. Pieris je charakteristický nádhernými listami, ktoré sú kožovité a lesklé, často s bielym lemovaním. Nové listy sú žiarivo červené a vynikajú viac ako samostatné biele kvety. Dobre sa mu darí vo vlhkých a kyslých pôdach v polotieni. Rovnako skimia má kožovité listy a zaujímavé fialové aj červené kvety, ktoré sa vyvíjajú na jeseň a v zime. Takže opäť prínos do záhrady v čase, keď dokáže vykvitnúť menej rastlinných druhov. Listy sú neopadavé, takže bude zaujímavá v záhrade počas celého roku. Vyžaduje kyslé, vlhké pôdy a polotieň. Dajú sa pestovať aj v nádobe na terase a balkóne.

Medzi atraktívne a stále menej známe patrí malý strom alebo väčší ker styrax, ktorý Vás prekvapí na konci jari a začiatkom leta množstvom zvončekových voňavých kvetov bielej farby. Naozajstná dominanta. Je ich niekoľko druhov.

Možno Vás zaujme judášovec strukový – Cercis siliquastrum, ktorý je však známejší, ale stále málo používaný v záhrade. Pritom je naozaj počas kvitnutia neprehliadnuteľný. Okrem kvetov vyniká listami, ktoré na jeseň príjemne vyfarbujú do hneda a bronzova. Počas kvitnutia je zaplavený ružovými alebo bielymi hustými zväzočkami kvetov, podľa kultivaru. Vytvorí dokonalú dominantu v trávniku alebo vo väčšej záhrade. Dorastá do výšky 10 m.

Z domácich druhov Vás určite oslovia okrasné jablone, ktoré vynikajú okrem voňavých kvetov aj plodmi, ktoré síce nie sú určené na konzum, ale radosť v záhrade určite urobia. Na jar i na jeseň. Niektoré kultivary sú atraktívne aj bordovým sfarbením listov. Tie druhy s farebnými listami vyniknú najmä na slnečnom stanovišti. Pestujú sa rovnako ako iné okrasné stromy a kry, prípadne podobne ako klasická jabloň. Medzi najkrajšie patria kultivary: . Vy si však môžete vybrať úplne iné, podľa farby kvetu alebo plodov, ktoré dozrievajú koncom leta alebo v jeseni.