Blog

Zasaďte si v záhrade bylinky, vďaka ktorým ozvláštnite vaše pokrmy alebo si z nich napríklad pripravíte lahodné hrejivé čaje. V prvej časti článku sme sa zamerali na pestovanie bazalky a medovky. V druhom diele sme si povedali viac o pestovaní tymiánu a mäty. A v dnešnej tretej časti sa budeme sústrediť na ďalšie dve populárne bylinky, a to šalvia a yzop.

Šalvia pestovanie

Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.

Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).

K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Preto jednotlivé sadenice umiestnite približne 40 cm od seba.

Vyberte si semienka z našej ponuky a pustite sa do pestovania nádherne voňajúcej šalvie aj vy.

Šalvia druhy

Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Stretnúť sa môžete aj so šalviou praslenatou, šalviou rozmarínou alebo napríklad šalviou lepkavou.

Šalvia pestovanie v kvetináči

Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. Šalvia v kvetináči vydrží zhruba 4 až 5 rokov, potom je nutné vysadiť nové rastlinky.

Šalvia prezimovanie

V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.

Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať. Na tento účel využite prikrývku (napríklad v podobe čečiny), vďaka čomu bude rastlina chránená pred mrazom.

Yzop pestovanie

Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.

Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.

Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Keďže má yzop veľké množstvo vetvičiek a lístkov, je vhodné ho zasadiť na pozemok bez vytrvalých burín.

Zaobstarajte si semienka a sadenice yzopu a zasaďte si túto krásnu bylinku vo svojej záhrade, na terase či balkóne

Yzop lekársky

Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.

Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Ideálne je yzop zbierať v čase kvetu.

Sušenie yzopu

Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.

TIP: Populárnou bylinkou v záhradách je aj bobkový list, ktorý nájde v kuchyni široké uplatnenie. Zistite, ako na správne pestovanie bobkového listu.

Pavinič alebo inak divý vinič, divé hrozno je rod rastlín z čeľade viničovité. Vďaka svojmu pomerne rýchlemu rastu a krásnym listom sa radí medzi najvyhľadávanejšie popínavé dreviny. Zaujíma vás, aké druhy paviniča existujú a ako na ich pestovanie vo vašej záhrade?

Pavinič trojlaločný

Rodu paviničov dominujú dva druhy. Jedná sa o pavinič trojlaločný a pavinič päťlaločný. Prvý spomínaný druh zaujme svojimi lesklými svetlo zelenými listami, ktoré sa pýšia tromi výraznými hrotmi. Odtiaľ napokon pochádza aj jeho pomenovanie. Táto popínavá drevina pôvodom pochádza z Ázie, u nás sa pestuje zhruba od roku 1860.

Pavinič trojlaločný je krásny po celý rok, ale úplne najviac vynikne na jeseň. Práve v tomto období sa totiž jeho listy vyfarbia do nádherných tónov červenej a oranžovej, vďaka čomu dodajú vašej záhrade to pravé jesenné čaro.

Pavinič trojlaločný pestovanie

Pavinič všeobecne vyniká vysokou odolnosťou voči priemyselnému znečisteniu. Tiež dobre znáša zastrihovanie. Vytvára vzdušné korene. Jeho úpony sú dlhé až 3 cm a pri kontakte s povrchom vylučujú látku podobnú lepidlu. Vďaka tomu sa rastlina dokáže pnúť aj po hladkom povrchu.

A ako vysádzať pavinič? Všetky druhy paviniča vyžadujú slnečné až polotienisté stanovištia. Dariť sa im bude v akomkoľvek type pôdy. Potrebné je vyhnúť sa iba zamokrenej pôde, a to predovšetkým v prvých rokoch pestovania. V chladnejších oblastiach môžete mladú rastlinu chrániť pred mrazom. Pomocníkom vám bude netkaná textília alebo nahrnutie kôrového mulča.

Ako ďaleko od seba vysádzať pavinič?

Pri pestovaní paviniča pamätajte aj na to, že táto rastlina na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa preto mala pohybovať okolo dvoch metrov.

Pri výsadbe treba vyhĺbiť jamu hlbokú aspoň 50 cm. Vždy sa riaďte konkrétnou veľkosťou balu sadenice. Pamätajte tiež na to, aby ste sa vyhli spoločnému pestovaniu niekoľkých druhov paviniča dohromady, pretože sa neznesú.

A ako rýchlo rastie pavinič?

Pavinič rastie veľmi rýchlo a na porovnanie je jeho rast ešte rýchlejší ako u brečtanu. Ľahko môže dorásť až do 20 metrov. V prvom roku pestovania je prírastok minimálny, sadenice totiž zatiaľ len korenia. V druhom roku môžete očakávať prírastok zhruba 1,5 metra, v ďalších rokoch potom až 3 metre. Veľakrát sa pritom pavinič práve s brečtanom kombinuje.

Prezrite si naše nádherne sfarbené druhy paviničov a vyberte si sadenice pre následné pestovanie

Pavinič päťlaločný

Pavinič päťlaločný sa od toho trojlaločného mierne líši. Jeho listy sú rozdelené na päť tmavo zelených pílovitých častí a môžu trochu pripomínať listy gaštanu.

Rovnako ako pri paviniči trojlaločnom sa aj v tomto prípade listy na jeseň vyfarbujú do krásnej červenej farby. Pamätajte na to, že pavinič neopadavý neexistuje. Na zimné mesiace teda svoje listy zhadzujú.

Mnoho ľudí tiež určite bude zaujímať to, či je pavinič jedovatý. Bobule sú pre človeka a ďalšie cicavce slabo jedovaté. Avšak majú odpornú chuť, a preto otrava väčšinou nehrozí. Pre vtáky bobule jedovaté nie sú, naopak, pre nich ide o dôležitý zdroj potravy.

Pavinič päťlaločný pestovanie

Podmienky na pestovanie paviniča päťlaločného sú prakticky totožné ako u paviniča trojlaločného. Aspoň čo sa pôdy a stanoviťa týka. Avšak rozdiel spočíva v tom, že pavinič päťlaločný k svojmu rastu potrebuje oporu alebo aspoň drsný podklad. K opore sa táto rastlina prichytáva korienkami.

Rastliny je možné pomerne ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Počas vegetácie môžete pristúpiť k odrezávaniu polovyzretých výhonkov. Tie následne zapichnite do kvetináča s vhodným substrátom, zakryte fóliou a nechajte zakoreniť. Niekedy môžu výhony zakoreniť aj v pohári s vodou. Je to ďaleko viac expanzívnejšia rastlina ako pavinič trojlaločný. Pokiaľ teda chcete mať rast viac pod kontrolou, zvoľte pavinič trojlaločný.

Pamätajte na to, že oba druhy paviničov veľmi odnožujú, vytvárajú nové a nové rastliny od koreňov, rastúce výhony poľahnuté na zemi tiež rýchlo zakorenia. Výsadba by mala byť premyslená a uvážená. Len ucelené plochy dodajú jesenný efekt a ozdobu vášmu plotu alebo múru.

TIP: Medzi ďalšie krásne popínavé rastliny do záhrady je možné zaradiť napríklad populárny clematis. V našom predcházajúcom článku zistite viac o tom, ako plamienky alebo clematisy pestovať.

Vo vašej záhrade nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj zaujímavé liečivé bylinky. V prvej časti tohto článku sme si povedali viac o pestovaní bazalky a medovky. V druhej časti sa podrobne zameriame na ďalšie dve bylinky, a to konkrétne tymian a mätu.

Tymián pestovanie

Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky. Pokiaľ tymián použijete ako obrubu kvetinového či zeleninového záhonu, skvele s ním odradíte slimáky.

Tymián druhy

Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu. Svoje uplatnenie nachádza pri dochucovaní koreňovej zeleniny a mäsitých pokrmov.

Ako na výsev tymiánu

Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.

Ak budete chcieť tymian pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája.

Tymian kvitne od mája do júla. Na jeho zbieranie je najvhodnejšie pristúpiť tesne pred rozkvetom, kedy obsahuje maximálne množstvo aromatických látok.

Tymián pestovanie vonku

Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom. V našich podmienkach dokáže tymián v záhone prezimovať, ale odporúčame ho prekryť čečinou.

Pestovanie tymiánu v kvetináči

Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymian v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra. Čo sa týka veľkosti a tvaru nádoby, voľte skôr širšie a nie príliš hlboké kvetináče.

Ako strihať tymián

Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihovaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky. Tieto odstrihnuté časti môžete usušiť.

Prezrite si rôzne druhy tymiánu a vyberte si medzi nimi ideálneho adepta na pestovanie.

Mäta pestovanie

Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj. Mäta totiž napomáha relaxácii a spánku.

Aké druhy mäty existujú

Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne.

Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov. Brazílska mäta sa prezýva kubánske oregano a často sa využíva v thajskej a kubánskej kuchyni.

Ako na výsev mäty

Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C. Vyrastené rastlinky potom môžete premiestniť na záhon.

V našom e-shope nájdete sadenice aj semienka mäty. Sami si teda môžete vybrať, pre aký variant pestovania sa rozhodnete.

Mäta pestovania v kvetináči

Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko. Rozhodnúť sa môžete napríklad na pestovanie mäty na balkóne v nádobe, alebo kvetináč umiestniť na parapet do vašej kuchyne.

Mäta pestovanie vonku

Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny. Vzhľadom na to je vhodné ju v takom prípade sadiť aspoň 30 cm od ostatných rastlín.

Nezabudnite si prečítať aj tretiu časť o pestovaní byliniek.

TIP: Bylinková špirála je jedným zo skvelých spôsobov, ako tymián aj mätu v záhrade zasadiť a navyše ušetriť priestor. Zistite, ako ju vytvoriť.

K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Ako na to a na čo si dať pozor?

Aké druhy melónov existujú?

Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov – vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.

Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru.

Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Spomenúť môžeme tiež Honeydew so sladkastou medovou chuťou žltej dužiny alebo sladký Piel de Sapo.

Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Zaobstarajte si kvalitné semienka pre vašu výsadbu

Melón pestovanie

Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Obľube sa teší pestovanie melónov v nádobe, skleníku aj voľne v záhrade.

Ako na predpestovanie melónov

Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Sadeničky pravidelne zalievajte, ale dávajte si pozor, aby ste ich nepremokrili.

Kedy na výsev melónov

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky. Záhon môžete tiež prikryť netkanou textíliou alebo fóliou, ktorá bude priťahovať slnečné lúče a akumulovať v sebe teplo.

Pestovanie melónov v kvetináči

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Vzhľadom na to, že bude mať melón v nádobe pomerne málo priestoru, vytvorte mu oporu, po ktorej bude môcť rastlina šplhať.

Pestovanie melónov v skleníku

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Akonáhle plody dozrievajú, môžete zálievku ukončiť.

Pestovanie melónov na záhrade

Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.

Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Akonáhle sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. V čase kvitnutia je možné aj do zálievky nariediť hnojivo na paradajky.

Výsadba melónov a zber

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní budete počuť dutý zvuk.

Zaštipovanie melónov

Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom.

Vyskúšajte vrúbľovaný melón

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. A v neposlednom rade musíme zdôrazniť aj nižšie nároky na pestovanie.

Vrúbľovaný melón pestovanie

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.

U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.

Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.

TIP: Nebojte sa vo svojej záhrade experimentovať. Okrem melónov sa môžete pustiť napríklad do pestovania obľúbenej reďkovky.

Túžite po tom pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Pustite sa do toho. Rozhodne sa nemusíte obmedzovať iba na pestovanie okrasných kríkov, ktoré sú pomerne bežné a nájdete ich takmer v každej záhrade.

Medzi tie najznámejšie patria napríklad ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď. Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať.

Rovnako aj ponuka menej tradičných, prípadne neopadavých kríkov je pomerne bohatá. V tomto článku si niektoré z nich bližšie predstavíme.

Skímia japonská pestovanie

Skímia japonská má podobu krásneho vždyzeleného kríka, ktorý vašu záhradu na jar ozvláštni bielymi až ružovobielymi kvetmi. Na jeseň sa potom dočkáte červených alebo bielych plodov, ktoré na kríku zostávajú aj cez zimu.

Keďže je skímia vresovisková rastlina, spájajú sa s ňou špecifické nároky na stanovište a pôdu. Konkrétne by ste mali zvoliť priepustnú, kyslú a stredne vlhkú pôdu. V záhrade sa jej bude dariť najmä v tieni či polotieni. Myslite aj na jej ochranu pred silným zimným či jarným slnkom, inak je ale rastlina mrazuvzdorná.Pestovať ju môžete voľne v záhrade, ale dariť sa jej bude aj v nádobách. Skvele sa dopĺňa napríklad s rododendrónmi, s ktorými má podobné nároky na pestovanie.

Skímia sa perfektne hodí aj na rez do vázy, kedy ozvláštni váš domov. Využiť ju môžete aj pri výrobe adventného venca a ďalších vianočných dekorácií.

Skímia druhy

Takmer všetky skímie ponúkané v záhradníctvach sú odrodou skímie japonskej (skimmia japonica). Treba zdôrazniť, že sa jedná o dvojdomé rastliny. To znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Aby ste teda docielili už spomínané plody, je nutné mať aspoň jednu skímiu samčiu a jednu samičiu.

Výnimkou je napríklad obojpohlavná odroda Skimmia reevesiana. Medzi samičie netradičné skímie možno zaradiť napríklad nízku Bowles Dwarf Female, či Nymans. Pri odrode Veitchii sa môžete tešiť na bohatú nádielku červených plodov, biele plody ponúkne napríklad Fructu Albo. Zo samčích odrôd môžeme spomenúť Fragrans so silne aromatickými listami alebo odrodu Rubella.

Leucothoe pestovanie

Rod leucothoe tvorí niekoľko desiatok druhov, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé kultivary sú charakteristické svojim mierne poliehavým a rozložitým charakterom rastu. Dorastať môžu až do výšky 150 cm, väčšinou to však býva o poznanie menej.

Všeobecne sa na pestovanie týchto kríkov hodí dobre priepustná, vlhšia a kyslá pôda. Je však nutné sa vyhnúť premokreniu. Z hľadiska umiestnenia v záhrade preferuje skôr polotienisté až tienisté stanovište. Hodí sa napríklad do skaliek, pestovať ju však môžete aj v nádobe.

Leucothoe walteri a ďalšie populárne druhy

Existuje hneď niekoľko kultivarov leucothoe s nádychom exotiky, ktoré sa pri pestovaní v záhrade tešia veľkej popularite. Jedným z nich je napríklad Leucothoe walteri 'Rainbow', ktorý dorastá do výšky 60 až 100 cm. Vyniká pevnými listami, ktoré majú v čase pučania zeleno-bielo-ružové sfarbenie. Počas leta získavajú skôr zelenú farbu s nie príliš nápadnou bielou kresbou. Na jeseň si potom vaše srdce získajú listy s farbou červeného vína.

Obľúbený je ďalej aj kultivar Leucothoe 'Zeblid', ktorý je charakteristický o niečo nižším a kompaktnejším vzrastom. Vyniká výrazne červenou farbou svojich listov. Za zmienku stojí aj Leucothoe axillaris 'Curly Red' s neveľkými, pokrútenými a pomerne tvrdými listami.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov z nášho eshopu

Pieris pestovanie

Tretím menej známym ozdobným kríkom, ktorý sa v záhrade skvele vyníma, je pieris. Jedná sa o vresoviskovú rastlinu, ktorá dorastá do výšky okolo 2 metrov. Rastie však pomerne pomaly. Tento hustý ker zaujme lesklými a jemne zašpicatenými listami. Často majú tmavo zelenú alebo svetlo panašovanú farbu. V období od marca do mája sa môžete tešiť na biele kvety s bankovitým tvarom, ktoré pripomínajú kvet konvalinky.

Čo sa týka pestovania pierisu, voľte vlhšie stanovište v polotieni. Silné slnečné lúče totiž môžu spáliť jeho listy. Pôda by mala byť humózna, rašelinová a dobre priepustná.

Pieris japonský, pieris kvetnatý a ďalšie druhy

Populárnym druhom rastliny pieris je napríklad pieris japonský, ktorý dorastá do výšky 2 metrov. Jeho listy majú zúbkovaný okraj. Horná strana listov vyniká tmavo zelenou farbou, spodná strana je potom svetlo zelená. Od marca do apríla tento druh ozvláštňujú biele bankovité kvety.

Sadenice pierisu japonského sú dostupné v niekoľkých jeho odrodách (napríklad Flaming Silver, Rosalinda a ďalšie). Medzi ďalšie obľúbené druhy možno zaradiť napríklad pieris kvetnatý, ktorý tvoria vajcovité listy s typickou tmavo zelenou farbou. V období od apríla do mája sa objavujú biele kvety.

Ďalšie ozdobné kry

Uvedené tri ozdobné kry samozrejme predstavujú iba nepatrnú časť. Medzi ďalšie populárne netradičné kríky alebo menšie stromy sa radí napríklad styrax. Zaujať môže aj judášovec, ktorá je ideálnou voľbou pre najrôznejšie záhradné kompozície. V našom blogu si napokon môžete prečítať, ako pestovať judášov strom a s niektorými kríkmi ho vhodne skombinovať.

TIP: Určite chcete aby všetky rastliny, ktoré v záhrade pestujete, prežili zimné obdobie. Ak niektoré z nich budú navyše aj kvitnúť, získate ozdobu zimnej záhrady. Prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Vaša záhrada v sebe môže ukrývať množstvo pokladov. Jedným z nich sú aj liečivé bylinky, ktoré vám pomôžu s najrôznejšími zdravotnými neduhmi. V prvej časti článku sa podrobne zameriame na pestovanie bazalky a medovky a predstavíme vám, v čom môžu byť tieto bylinky prospešné.

Bazalka pestovanie

Bazalka je populárna bylinka, ktorá má svoje čestné miesto nielen v talianskej kuchyni. Intenzívne vonia a pokrmom dokáže dodať skutočne jedinečnú chuť. V našich domovoch sa často objavuje nielen v záhradách, ale aj v kvetináčoch.

Bazalka dokáže zatočiť aj s niektorými zdravotnými problémami a napríklad bazalka pravá podporuje chuť do jedla.

Veľkú úrodu bazalky môžete spracovať pomocou sušenia. Najviac účinných látok pritom obsahuje v čase kvetu. Listy bazalky sušte v tenkých vrstvách v tieni pri teplotách do 35 ºC. Suchú a rozdrvenú bylinku môžete skladovať na tmavom mieste v uzavretej nádobe.

Preneste si vôňu a chuť Talianska aj k vám domov. Zaobstarajte si semienka bazalky a pustite sa do jej pestovania.

Bazalka druhy

Rozlišujeme hneď niekoľko druhov bazaliek. Z tých najznámejších možno spomenúť bazalku pravú, ktorá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí.

Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad bazalku americkú, ktorá patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou. Popularite sa teší aj bazalka pravá citrónová s čistou citrónovou vôňou či bazalka šedá, ktorej chuť pripomína kombináciu korenia a citrónu.

Kedy je čas na výsev bazalky

Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Na záhradu potom môžete sadeničky umiestniť v druhej polovici mája, akonáhle úplne pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov.

Bazalka pestovanie v záhrade

Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku.

Semienka na predpestovanie vysajte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadeničky, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba. Pri zalievaní si dajte pozor na to, aby ste príliš nekropili listy.

Bazalka v kvetináči

Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysajte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky.

Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti. Ak chcete zvýšiť obsah aromatických látok, môžete si zaobstarať prípravok Symbivit na bylinky, ktorý je špeciálne vyvinutý na tento druh rastlín.

Pestovanie bazalky v zime

Pokiaľ si chcete prítomnosť bazalky užívať aj v zimných mesiacoch, preložte celú rastlinu zo záhonu do kvetináča. Ten potom preneste domov a umiestnite ho na čo najsvetlejšie miesto s bežnou teplotou. Pokiaľ bazalku pestujete v kvetináči po celý rok, pamätajte na jej presadenie do nového substrátu určeného pre bylinky.

Kvitnutie bazalky alebo čo robiť s kvetmi

V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Pamätajte tiež na to, že vďaka zaštipovaniu mladých rastlín bazalka pekne zhustne a rozkošatí sa.

Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Prezrite si semená byliniek pre zdravie v našom e-shope a vyberte si medzi nimi svojich favoritov

Medovka pestovanie

Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché. Už od pradávna sa pritom táto rastlina používa na upokojenie pri nadmernom strese a pomôcť dokáže aj pri nespavosti. Prispieva aj k tíšeniu záchvatov kašľa u detí a uvoľňuje kŕče žalúdka.

Medovka druhy

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom medovky je jednoznačne medovka lekárska, ktorá dorastá do výšky zhruba 70 až 150 cm a pýši sa charakteristickými aromatickými listami.

Medzi ďalšie známe druhy medovky možno zaradiť Melissa axillaris, ktorý sa používa v Ázii. V Číne je populárna Melissa flava. Skôr menej známym druhom medovky je napríklad Melissa yunnanensis pestovaný aj v Ázii.

Medovka pestovanie v kvetináči

Medovka je viacročná rastlina a hodí sa na pestovanie v záhone aj kvetináči. Keďže má rada priame slnko a prísun čerstvého vzduchu, bude sa jej dariť na balkóne alebo za oknom. Kvetináč naplňte vhodným substrátom a vsaďte doň sadeničku. Nádobu voľte skôr hlbšiu, pretože korene medovky môžu rásť až do hĺbky 30 cm. Krík pravidelne zaštipujte, aby si zachoval svoj kompaktný tvar.

Láka vás pestovanie tejto liečivej bylinky u vás doma? Zaobstarajte si semienka medovky a pustite sa do práce.

Medovka pestovania doma, alebo radšej v záhrade?

Medovku môžete pestovať doma aj v záhrade, záleží teda iba na vašich možnostiach a preferenciách. Pri pestovaní v záhrade sa jej bude dariť medzi ostatnými bylinkami. Počas vegetačného obdobia okolie zbavujte buriny, pôdu mierne prevzdušňujte a okopávajte. Myslite na primeranú zálievku a občasné hnojenie.

Medovka sa najčastejšie pestuje zo zakúpených sadeníc, prípadne si ju možno tiež predpestovať zo semienok. V takom prípade semienka vysievame vo vzdialenosti zhruba 3 cm od seba. Ideálnym obdobím na predpestovanie je marec.

Nenechajte si ujsť pokračovanie článkov o pestovaní byliniek. Prečítajte si druhú a tretiu časť našej mini série.

TIP: Medovku aj bazalku je možné pestovať aj po boku ďalších rastlín či byliniek. Prečítajte si, ktoré bylinky sa k sebe hodia a ako v záhrade či kvetináči všetko vhodne zorganizovať.

Radí sa k najkrajším cibuľovinám a jeden z jeho druhov sa navyše preslávil ako veľmi vzácne korenie. O čom je reč? O rode krokus (latinsky crocus), ktorý v sebe zahŕňa niekoľko desiatok druhov. V záhrade zaujme vďaka pestrým farbám, ktoré každý priestor zaručene rozžiaria. Aké druhy krokusov sú najznámejšie a ako na ich pestovanie?

Druhy krokusov

Krokusy alebo šafrany sa všeobecne delia do dvoch základných kategórií – jarnej a jesennej. Na jarné krokusy sa môžete tešiť po roztopení posledného snehu, jesenné krokusy potom vašu záhradu rozžiaria s príchodom babieho leta.

Krokus jarný

Čo sa týka druhov krokusov kvitnúcich na jar, tak sa u nás často pestuje šafran jarný (crocus vernus), ktorý pochádza z oblasti Álp, Pyrenejí a Balkánu. Popularite sa teší tiež šafran zlatý (crocus chrysanthus), ktorý patrí medzi botanické žlto kvitnúce druhy. Z jednej hľuzy pritom vyrastá hneď niekoľko kvetov. Staviť ďalej môžete na šafran dvojkvetý (crocus biflorus), ktorý sa pýši bielymi alebo modrastými kvetmi.

Z viacerých rozrastajúcich sa druhov jarných krokusov možno spomenúť napríklad šafran tmavokvetý (crocus tommasinianus), ktorý kvitne fialovými hviezdicovitými kvetmi so žltými prašníkmi. Šafran Sieberov (crocus sieberi) zaujme bielymi kvetmi so žltým hrdlom a fialkastými vonkajšími okvetnými lístkami.

Jesenné krokusy

Medzi najznámejšie jesenné krokusy možno zaradiť napríklad krokus siaty (crocus sativus). Na prvý pohľad zaujme svojimi intenzívne fialovými kvetmi s tmavším žilkovaním. Navyše je práve tento druh zdrojom toľko vzácneho šafranu. Medzi jesenné krokusy možno zaradiť aj Biebersteinov krokus (crocus speciosus), ktorý sa pýši modrofialovými kvetmi s viditeľnou sieťou tmavších žíl. Do kategórie je možné ďalej zaradiť crocus cancellatus, crocus kotschyanus či crocus pulchellus.

Láka vás pestovanie krokusov? Prezrite si naše kvalitné cibuľky krokusov a vyberte si medzi nimi svojho favorita

Krokusy v trávniku

Šafrany skvele vyniknú na väčších plochách trávnika alebo ako súčasť skupiny okrasných kríkov. Veľmi pôsobivo vyzerajú skupiny kvetov rovnakej farby, na druhú stranu ich môžete ľahko kombinovať medzi sebou a vytvárať tak nevšedné farebné kombinácie.

Krokusy v kvetináči

Šafrany možno pestovať aj v kvetináči a týmto spôsobom ozvláštniť nielen svoju záhradu, ale napríklad aj terasu či balkón. A ako pestovať krokusy v kvetináči, aby sa im darilo? Pri sadení je potrebné, aby na dne kvetináčov bol do výšky zhruba dvoch palcov štrk alebo hrubý piesok. Naň umiestnite vhodnú zeminu.

Cibuľky krokusu sa do kvetináča vysádzajú rovnako ako do pôdy, teda zhruba do hĺbky 5 až 10 cm. Akonáhle vám šafrany vykvitnú, obmedzte zálievku tak, aby pôda nebola premokrená a nedochádzalo k uhnívaniu podzemnej časti.

Krokusy pestovanie

Krokusy sa právom radia k najjednoduchším rastlinám na pestovanie. Ľahko si s nimi preto poradia aj pestovatelia začiatočníci. Pri výsadbe vezmite do úvahy, či máte k dispozícii jarné, alebo jesenné druhy krokusov. Jarné druhy sa totiž vysádzajú na jeseň (od septembra do novembra), jesenné treba zasadiť v lete (ideálne v júli či auguste).

Krokusy výsadba

Najlepšie sa im bude dariť v piesočnatých a hlinitých pôdach, ktoré sú dostatočne priepustné a nepremokrené. Pod hľuzami by sa ideálne mala nachádzať hrubšia štruktúra, napríklad v podobe kamienkov či štrku. Hĺbka výsadby sa pohybuje medzi 5 až 8 cm, väčšie cibuľky je vhodné sadiť hlbšie.

Na dosiahnutie bohatého kvitnutia doprajte rastlinám zeminu z kompostu obohatenú o popol zo spáleného dreva či piesok. Naopak používanie maštaľného hnoja sa neodporúča.

Šafranom sa bude dobre dariť na slnku či v miernom tieni. Ak ich budete pestovať na veľmi slnečnom mieste, počítajte s kratšou dobou kvitnutia. To však platí iba pri jarných druhoch, jesenné naopak slnečné stanovište ocenia.

Kedy kvitnú krokusy

Jarné krokusy vašu záhradu rozžiaria väčšinou v období medzi februárom a začiatkom apríla. Vykvitajú totiž pomerne skoro po roztopení posledného snehu. Naopak, jesenné odrody krokusu svoje farebné kvety svetu ukážu až v rozmedzí septembra a novembra.

Krokusy po odkvitnutí

Pri krokusoch je vhodné po odkvitnutí ostrihať všetky kvety. Následne sa rastliny ponechávajú v pokoji, kým sa cibuľa zatiahne a listy uschnú. Tieto listy potom ostriháme. Cibuľky možno nechať v pôde a počkať na ich ďalšie kvitnutie v budúcom roku.

Alternatívou je vykopanie cibuliek, čo odporúčame vykonávať zhruba po 5 rokoch, nie každý rok. Následne namnožené cibuľky oddeľte a nechajte ich na suchom a tmavom mieste zaschnúť. Do pôdy ich opäť zasadíte v momente, keď na ne príde rad (teda pri jarných krokusoch na jeseň, pri jesenných v lete).

TIP: Vašu záhradu skvele rozžiaria aj ďalšie hľuznaté rastliny. Prečítajte si, ako na pestovanie begónií, ktoré môžu hrať najrôznejšími farbami.

Zlatovka, alebo tiež ľudovo nazývaná zlatý dážď, je druh rastliny z čeľade olivovníkovitých. Vedecké meno je Forsythia. Tento ker je pomenovaný po Williamovi Forsythovi, škótskom botanikovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov Kráľovskej botanickej spoločnosti.

Zlatovky sú obľúbené najmä pre svoje nádherné jarné kvitnutie, kedy sa celý ker pokryje žiarivo žltými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy.

Existuje asi jedenásť druhov zlatovky, ktoré pochádzajú z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Niektoré druhy sú vysoké až 3 metre, zatiaľ čo iné sú menšie a kompaktnejšie. Krík je veľmi odolný a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach.

Listy zlatovky sú obvykle tmavo zelené a trojuholníkové alebo srdcovité. Kvety sú najcharakteristickejším rysom zlatovky - sú veľké, žiarivo žlté a majú štyri lístky. Kvety sa obvykle objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci.

V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako je to s pestovaním tohto typicky jarného kríka a čo všetko potrebuje k úspešnému rastu a bohatému kvitnutiu.

Odrody zlatého dažďa

Zlatovka sa vyskytuje v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a niektorými ďalšími charakteristikami. Každá odroda zlatovky má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré jej umožňujú vyniknúť v rôznych záhradných prostrediach.

Zlatovka prostredná

vedecky známa ako Forsythia x intermedia, je druh zlatovky, ktorý je často vidieť v záhradách a parkoch. Je krížencom dvoch ázijských druhov zlatovky, konkrétne Forsythia suspensa a Forsythia viridissima.

Táto zlatovka je veľmi populárna pre svoj kvet – celý ker pokryje žiarivo zlatými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké, žiarivo žlté, štvorpočetné. Obvykle sa objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci, a zostávajú na kríku niekoľko týždňov.

Zlatovka prostredná je stredne veľká až veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Listy sú tmavo zelené, trojuholníkové alebo srdcovité a na jeseň sa vyfarbujú do krásne bronzovej farby.

Forsythia x intermedia je veľmi odolná a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach. Vyžaduje plné slnko a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivá. Je tiež odolná voči väčšine škodcov a chorôb.

Zlatovku pestujeme najčastejšie ako solitéru, ale často sa vysádza aj do kvitnúcich živých plotov. V tomto prípade jej stačí iba pravidelný rez, ktorý znáša veľmi dobre a rýchlo znova obrastá.

Medzi najznámejšie odrody patria napríklad:

Forsythia x intermedia 'Spectabilis' - Táto odroda je známa pre svoje veľké, bohato kvitnúce kríky, ktoré môžu dosahovať výšku až 3 metre. Jej kvety sú veľké a intenzívne žlté.

Forsythia x intermedia 'Goldzauber' - Tento kultivar je obľúbený pre svoje sýto zlaté kvety a robustný rast. Je tiež veľmi odolný voči mrazu.

Forsythia x intermedia 'Minigold' - Táto zakrpatená odroda má menšiu veľkosť a je ideálna pre pestovanie v nádobách. Kvety sú menšie, ale veľmi hojné.

Forsythia viridissima 'Bronxensis' - Táto odroda je známa pre svoje tmavo zelené listy a kompaktné rozmery. Kvety sú menšie a menej nápadné, ale stále veľmi atraktívne.

Forsythia × intermedia 'Arnold Dwarf' – výška iba do 0,5 m

Forsythia × intermedia 'Beatrix Farrand'

Forsythia × intermedia 'Densiflora'

‘Weekend’
Tento kultivar dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Vytvára skôr rozkladitý ker, a tak sa najlepšie hodí na solitérne pestovanie. Kvitne od apríla, kvety sú veľké, žltej farby.

‘Lynwood gold’

Ide o nižšiu odrodu, pri ktorej sa dočkáme výšky okolo jedného až dvoch metrov. Krík rastie vzpriamene, hodí sa tiež do živých plotov.

‘Maluch’

Ďalšou nižšou odrodou je Maluch - dorastá maximálne do 1,5 metra, častejšie je ešte nižšia. Vetvy rastú vzpriamene, kopijovité listy majú sýto zelenú farbu, ktorá na jeseň tmavne.

Pestujte zlatovky aj vo svojej záhrade! Či už sa rozhodnete pre solitérny ker do predzáhradky, alebo pre kvitnúci živý plot, obľúbené kultivary nájdete na našom e-shope - zlatý dážď predaj

Zlatovka európska

vedecky známa ako Forsythia europaea, je vzácny a menej známy druh zlatovky. Je to jediný druh zlatovky, ktorý pochádza z Európy, konkrétne z oblasti Balkánu.

Tento ker dosahuje výšku až 2 metre. Jej listy sú opačné, obvajcovité až obkopinaté, na vrchole tupé až špicaté, na báze uťaté až srdcovité a majú zreteľné žilnatiny. Listy sú tmavo zelenej farby a na jeseň sa menia na atraktívnu bronzovú farbu.

Kvety zlatovky európskej sú charakteristicky žiarivo žltej farby, rovnako ako u ostatných druhov zlatoviek, ale môžu byť o niečo menšie. Objavujú sa na jar, často už v marci.

Zlatica previsnutá

vedecky známa ako Forsythia suspensa, je jedným z druhov zlatovky, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Tento druh je obľúbený vďaka svojmu charakteristickému tvaru s previsnutými vetvami, ktorý dodáva krajine jedinečný vzhľad.

Zlatovka previsnutá je stredne veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Jej vetvy sú dlhé a previsnuté, čo jej dáva elegantný vzhľad. Listy sú striedavé, podlhovasté a majú tmavo zelenú farbu.

Kvety tohto druhu zlatovky sú žiarivo žlté a objavujú sa na jar, často už v marci, ešte pred tým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké a nápadné, čo robí tento druh zlatovky veľmi atraktívnym pre záhradnícky dizajn. Najčastejšie sa pestuje ako solitéra.

Pestovanie zlatovky

Ker zlatý dážď nie je náročný na pestovanie. Vyžaduje plné slnko (znesie aj polotieň) a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivý. Kry sú tiež odolné voči väčšine škodcov a chorôb. Jedinou údržbovou požiadavkou je pravidelný rez, ktorý pomáha udržiavať tvar kríka a podporuje bohaté kvitnutie.

Zlatý dážď rez

Najlepší čas na rez je krátko po odkvitnutí, obvykle v neskorom jarnom až skorom letnom období. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy a tiež tie, ktoré sú príliš husto rastúce, aby sa zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu a svetla pre zdravý rast rastliny.

Ak je ker príliš hustý, môže byť tiež užitočné vykonať presvetlenie, čo znamená odstránenie niektorých vetiev uprostred kríka. Pri reze je tiež dobré nechať niektoré z mladších výhonov, ktoré budú budúci rok kvitnúť. Rez by mal byť vykonaný ostrými nožnicami alebo pílou, aby sa zabránilo poškodeniu rastliny.

Zlatý dážď kvitnutie

Kvety zlatovky sú jedným z najvýraznejších znakov tejto rastliny. Sú žiarivo žlté a často sa objavujú na kríku ešte skôr ako listy. To robí zo zlatého dažďa ideálnu rastlinu, ktorá prežiari smutnú zimnú záhradu.

Zlatovka obvykle začína kvitnúť v marci či apríli (podľa aktuálneho počasia) a kvety sa na vetvách držia aj niekoľko týždňov. Ker je nimi bohato posiaty - vďaka tomu tiež vzniklo jeho ľudové meno, pretože množstvo kvietkov po celej dĺžke vetiev vytvára dojem "zlatého dažďa".

Zlatý dážď na kmienku

Zaujímavým spôsobom pestovania zlatovky je pestovanie na kmienku. Kríky sa do požadovaného vzhľadu dajú tvarovať, často sa tiež vrúbľujú. Na kmienku je možné pestovať ako zlatovku so vzpriamenými vetvami, tak previsnuté kultivary, ktoré v tejto forme pekne vyniknú. Zlatovku na kmienku pestujeme ako samostatne stojace.

Zlatý dážď sadenie

Výsadba zlatovky je relatívne jednoduchá a môže byť vykonaná ako na jar, tak na jeseň. Zlatovka preferuje plné slnko, ale znesú aj polotieň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu, ideálne s neutrálnym pH alebo mierne kyslým

Pri výsadbe vykopeme dieru dostatočne veľkú pre koreňový bal zlatice a umiestnime rastlinu do takej hĺbky, aby bola koruna rastliny v úrovni so zemou (pri variante na kmienku je koruna samozrejme vyššie). Po vysadení rastlinu riadne zalejeme a pravidelne ju zavlažujeme aj v nasledujúcich týždňoch, aby sme podporili zakorenenie.

TIP: Vaša záhrada môže rozkvitnúť aj ďalšími kríkmi. Okrem zlatého dažďa sú skvelou voľbou napríklad rododendrony, ibišteky, či vajgélie. Ako pestovať vajgelu sa dozviete aj na našom blogu.

Lomikameň (Saxifraga) je rod rastlín z čeľade lomikameňovitých. Tento rod zahŕňa približne 440 druhov, ktoré sú rozšírené hlavne na severnej pologuli, s významnou prítomnosťou v subarktických a alpínskych oblastiach.

Názov Saxifraga pochádza z latinských slov "saxum" (skala) a "frangere" (zlomiť), odkazujúce na schopnosť niektorých druhov rast v štrbinách skál, kde môžu postupne rozširovať trhliny. Tieto rastliny sú húževnaté a odolné, prispôsobené ťažkým podmienkam, a sú známe svojimi nádhernými kvetmi. V našom článku sa podrobnejšie pozrieme na tento fascinujúci rod rastlín, jeho charakteristiky, druhy a využitie.

Lomikameň druhy

Lomikameň Arendsov

Saxifraga arendsii je často využívaná rastlina v okrasných záhradách. Táto vytrvalá rastlina je obľúbená pre svoje drobné, ale nápadné ružové, biele alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci jari a v lete.

Pochádza z hôr Európy a Ázie a je pomenovaný po nemeckom záhradníkovi Georgeovi Arendsovi. Vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti je možné lomikameň Arendsov pestovať aj v našich podmienkach. Je ideálny pre skalky, okrasné záhony aj nádoby.

Preferuje slnečné polohy a dobre priepustnú pôdu. Rastline sa darí aj v polotieni, ale v takom prípade kvitne menej bohato. Je to rastlina, ktorá je odolná voči mrazu a suchu, čo umožňuje jej pestovanie aj v náročnejších podmienkach.

Tento druh je veľmi obľúbený medzi záhradkármi aj šľachtiteľmi, a tak sa stretneme s množstvom odrôd, ktoré sa od seba líšia predovšetkým farbou kvetov. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

'Grandiflora Alba' - tento kultivar má oproti iným odrodám väčšie kvety, ktoré sú bielo sfarbené so svetlo žltým stredom.

'Purpurteppich' - purpurovo sfarbené drobné kvietky tejto odrody vytvárajú bohaté porasty.

'Highlander Red' - sýto červené kvety so žltým stredom vyrastajú na dlhých tenkých stonkách.

'Touran White' - drobné, čisto biele kvety, vytvárajú spoločne so sviežo zelenými listami husté koberce.

Lomikameň zrnitý

Saxifraga granulata je rozšírený predovšetkým v Európe, ale možno ho nájsť aj v juhozápadnej Ázii a severnej Afrike. Tento lomikameň sa vyznačuje svojimi bielymi, ružovkastými až červenými kvetmi, ktoré sa objavujú od mája do júla. Kvety sa zoskupujú do súkvetia na konci vysokej stonky.

Listy sú prízemné, zelené, na báze zrastené do ružice. Typickým znakom tohto druhu sú drobné, zrnité útvary na koreňoch, odkiaľ je odvodený aj jeho názov.

Lomikameň zrnitý preferuje slnečné polohy a vlhké, ale dobre priepustné pôdy. V prírode ho nájdeme na lúkach, pastvinách, v lese, ale aj na skalách a suťových svahoch. V záhradách je často využívaný ako okrasná rastlina do skaliek.

Lomikameň poplazivý

Saxifraga stolonifera pochádza z východnej Ázie. Tento druh je známy svojimi jasnými bielymi kvetmi s purpurovými bodkami, ktoré sa objavujú na dlhých stopkách nad listami v letných mesiacoch.

Ide o trsnatú rastlinu, ktorá tvorí výbežky, ktorými sa šíri. Listy lomikameňa poplazivého sú zelené, srdcovitého tvaru, s bielymi žilkami a sú usporiadané do prízemnej ružice.

Táto rastlina preferuje polotienisté až tienisté polohy a dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Lomikameň poplazivý je obľúbený ako izbová rastlina vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a ľahkej starostlivosti. Rovnako je často využívaný v záhradách na výsadbu do tienistých skaliek a ako podrast v lesných záhradách.

Lomikameň metlinatý

Saxifraga paniculata je pôvodom z horských oblastí Európy a západnej Ázie. Tento druh je známy svojimi malými, ale nápadnými bielymi kvetmi, ktoré vyrastajú na konci pomerne dlhých stoniek nad prízemnými listami.

Listy lomikameňa metlinatého sú tmavo zelené, široko eliptické a majú charakteristický mramorový vzor. Táto rastlina preferuje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú, kamenistú pôdu.

Lomikameň metlinatý je obľúbený v záhradníctve, kde je často využívaný na výsadbu do skaliek a alpínskych záhrad vďaka svojej odolnosti a nádherným kvetom. Je to rastlina, ktorá je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj v náročných podmienkach.

Lomikameň tienistý

Saxifraga umbrosa je pôvodom z juhozápadnej Európy. Tento druh má ružové kvety, ktoré sa objavujú na konci jari a v lete.
Kvety rastú na vysokých stonkách nad prízemnou ružicou listov, ktoré sú zelené, lesklé a majú charakteristický tvar.

Lomikameň tienistý, ako už názov napovedá, preferuje tienisté až polotienisté polohy a dobre priepustnú, humóznu pôdu. V záhradách je často využívaný na výsadbu do tienistých skál a do tienistých častí záhrad. Je mrazuvzdorný a nenáročný na starostlivosť.

Lomikameň do skalky si zaobstaráte napríklad aj v našom e-shope. Vyberať môžete hneď z niekoľkých farieb a odrôd

Pestovanie lomikameňov

Pestovanie lomikameňov (Saxifraga) je pomerne jednoduché, pretože sa jedná o odolné rastliny, ktoré nevyžadujú veľa starostlivosti. Napriek tomu existujú určité aspekty, ktoré treba zvážiť pre úspešné pestovanie.
Niektoré lomikamene preferujú miesta s dostatočným slnkom, iné zase polotieň či úplný tieň - je teda potrebné vybrať stanovište adekvátne zvolenému druhu. Pôda by mala byť dobre priepustná alebo kamenistá, pretože príliš vlhké podmienky môžu viesť k hnilobe koreňov.

Mnohé druhy lomikameňov sú odolné voči mrazu a dokážu prežiť aj tvrdé zimy. Presádzanie sa odporúča na jar, pričom mladé rastliny je dobré na zimu prikryť. Rez je nutný iba u niektorých druhov, inak postačí odstránenie odkvitnutých kvetov. Lomikamene sú rastliny, ktoré dokážu potešiť svojimi krásnymi kvetmi a pritom nevyžadujú zvláštnu starostlivosť, čo ich robí ideálnymi pre začínajúcich záhradkárov.

Lomikameň v kvetináči

Pestovanie lomikameňov v kvetináči je ďalšou možnosťou, ako si vychutnať krásu týchto rastlín. Výber správneho kvetináča je dôležitý – mal by byť dostatočne hlboký, aby pomohol podporiť koreňový systém rastliny a mal by disponovať drenážnymi otvormi, ktoré zabránia premokreniu.

Pôda by mala byť dobre priepustná, ideálne zmes záhradkárskej pôdy, piesku a malých kameňov alebo okruhliakov. Rastliny umiestnime na slnečné alebo polotienisté miesto. V zime treba rastliny premiestniť na chladnejšie miesto a zvlhčovať ich mierne, aby prečkali obdobie pokoja.

Pravidelné prihnojovanie počas vegetačného obdobia podporí rast a kvitnutie rastlín. Pestovanie lomikameňa v kvetináči je skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú vlastnú záhradu - vystačia si totiž aj s menším balkónom alebo okenným parapetom.

TIP: Medzi ďalšie nádherné trvalky do skalky patrí napríklad rozchodník, materina dúška či nízke druhy astier. O pestovaní skalničiek sa dočítate viac na našom blogu.

Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Tento druh tekvice je veľmi variabilný, čo znamená, že existuje mnoho odlišných odrôd a typov.

Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Takmer všetky varianty sú jedlé, aj keď ich chute sa môžu líšiť.

Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.

Druhy tekvice

Hokkaido

Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Pochádza z Japonska a je známa pre svoju malú až strednú veľkosť, sýto oranžovú farbu (niekedy zelenú) a hladkú kôru.

Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je tiež veľmi zdravá, obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a vlákninu.

Jej obľuba stále rastie, nielen vďaka vynikajúcej chuti, ale aj vďaka skutočnosti, že na rozdiel od niektorých iných druhov tekvíc, nemusí byť pred varením lúpaná, čo zjednodušuje prípravu.

Špagetová tekvica

Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Ako názov napovedá, dužina tejto tekvice sa po uvarení mení na vlákna, ktoré pripomínajú špagety.

Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Je tiež jednoduchá na prípravu - stačí ju rozpoliť, vybrať semená a uvariť v rúre alebo na pare.

Maslová tekvica

Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Maslová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej bohatej, sladkej chuti.

Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Je veľmi obľúbená počas jesenných a zimných mesiacov, kedy je jej chuť a nutričná hodnota na vrchole.

Tekvica veľkoplodá Goliáš

Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Niektoré odrody tohto druhu môžu dosahovať hmotnosť až niekoľko sto kilogramov, čo ich robí obľúbenými účastníkmi súťaží o najväčšiu tekvicu.

Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.
Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Aj napriek tomu je tekvica veľkoplodá Goliáš jedlá a môže byť použitá v mnohých kulinárskych receptoch, najmä na zaváranie.

Tekvica cuketa

Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Môžu byť konzumované ako surové, tak varené, grilované, dusené alebo plnené.

Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Cukety sú tiež obľúbené pre svoju rýchlu a jednoduchú pestovateľnosť, čo je ideálne pre záhradkárov všetkých úrovní.

Výsev tekvíc

Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, semená si nemusíte kupovať, použiť môžete aj tie, ktoré máte z minuloročných plodov, ak ich máte k dispozícii.

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Tekvicám sa napokon „páči“ aj priamo na komposte.

Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Klíčenie môžete očakávať zhruba do 10 dní.

Predpestovanie tekvíc

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Manipulácia s rastlinami im totiž môže uškodiť, čo môže viesť dokonca až k zastaveniu ich rastu.

Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. U tých s veľkými plodmi môže byť vzdialenosť práve až 1 meter.

Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Semienka tekvíc rôznych druhov a typov nájdete aj na našom e-shope

Kedy zasadiť tekvicu

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Dovtedy hrozia mrazy, ktoré by zatiaľ slabé rastliny jednoznačne mohli poškodiť.

Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Tá dokáže chrániť sadeničky tekvíc predovšetkým pred spálením od slnka.

Ako pestovať tekvicu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Určite im tiež nevyhovuje tieň a vlhko.

Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Pokiaľ už si to všimneme, musíme siahnuť po postreku.

A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Nehodí sa však do skleníka, kde by rýchlo utláčali ostatné rastliny.

Kedy zberať tekvicu

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Typické je pre túto fázu aj to, že sa na stonke sa tvoria praskliny a stopka zaschne.

Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Namrznutie by sa prepísalo do životnosti aj kvality dužiny.

Tekvica hokkaido pestovanie

Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Podobne aj hokkaido môže na kompost.

Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Ideálny čas na výsev je obdobie okolo polovice mája.

Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. A to aj z tej kúpenej, ak nemáte zatiaľ vlastné.

Kedy zberať tekvicu hokkaido

Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Plod by mal byť tvrdý s hladkou a pevnou šupkou a intenzívnou sýtou farbou.

Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Aj v prípade tekvíc hokaido rozhodne platí, že im nijako nesvedčí mráz.

Okrasná tekvica pestovanie

Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase.
Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Nezabudnite dodržať rozostup 0,5 metra.

Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Pre úspešné klíčenie je nutné zaistiť sadeničkám hlavne svetlo a teplo.

Kedy zberať okrasné tekvice

Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Z jednej rastliny zozbierate dokonca okolo 10 až 15 plodov, tekvice tak možno považovať za veľmi výnosné.

Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Čas na zber prichádza v septembri a v októbri.

Okrasné tekvice

Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Tieto tekvice sú obvykle menšie a majú rôzne tvary a farby, od bielej, zelenej, žltej až po rôzne odtiene oranžovej.

Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

TIP: Hľadáte ideálnu letnú zeleninu, ktorú môžete konzumovať už za pár týždňov? Vysaďte si reďkovky! Viac sa o pestovaní reďkoviek dočítate na našom blogu.