Blog

Túžite vašu skalku doplniť o skutočne zaujímavú rastlinu, ktorá zaručene pritiahne pozornosť na prvý pohľad? Jednou z možností je plesnivec alpínsky, ktorý sa pýši nádhernými kvetmi v tvare malých hviezd. Prečítajte si, ako na jeho pestovanie, aké podmienky mu dopriať a s čím môžete túto jedinečnú rastlinu skombinovať.

Charakteristika plesnivca alpínského

Plesnivec alpínsky (latinsky Leontopodium alpinum) je vytrvalá rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v horských oblastiach a na skalnatých stanovištiach. Na prvý pohľad vás jednoznačne zaujme svojimi striebristo bielymi kvetnými úbormi, ktoré obklopujú kopijovité listy. Skvele sa hodí na skupinovú výsadbu v skalke.

Zaobstarajte si semienka alebo sadeničky plesnivca alpínskeho v našom e-shope a vysaďte ich rovno na záhon

Okrem plesnivca alpínského je známych hneď niekoľko ďalších druhov plesnivca. Patrí medzi ne napríklad plesnivec čínsky (Leontopodium sinense), plesnivec himalájsky (Leontopodium himalayanum), plesnivec japonsky (Leontopodium japonicum) alebo plesnivec sibírsky (Leontopodium sibiricum).

Pestovanie plesnivca alpínskeho

Alpínsky plesnivec býva medzi pestovateľmi oceňovaný pre svoje nízke nároky na pestovanie. Kľúčová je najmä správna voľba stanovišťa. Ideálne túto rastlinu vysaďte na slnečné stanovište, dariť sa jej však bude aj v polotieni. Voľte zásaditú, priepustnú a štrkovitú pôdu. Rastlina vyžaduje skôr miernu zálievku a viac ako premokrenie toleruje skôr suchšie podmienky.

Plesnivec v záhrade

Sadenice plesnivca môžete na záhradu vysádzať od konca mája až do augusta. Pekne vyzerajú na záhone vysadené do sponu 30 × 20 cm. Výhodou je, že rastlina je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná. Jediné, pred čím treba rastlinu chrániť, je dlhodobá vlhkosť a dlho ležiaci sneh.

Plesnivec kvet

Plesnivec alpínsky je vysoko dekoratívny predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému kvetu. Vzhľadom k tomu sa často suší a hodí sa aj na dekoratívne účely.

Tieto jedinečné kvety sa pýšia bielou chlpatou štruktúrou a na prvý pohľad pripomínajú malé hviezdy. S pomocou plesnivca tak môžete do vašej záhrady preniesť kus prírody z vysokohorských oblastí. Pamätajte na to, že plesnivec spravidla kvitne až v druhom roku od výsadby, a to v období od konca mája do augusta.

Kde vysadiť plesnivec

Plesnivec sa skvele stane súčasťou vašej skalky. Pri voľbe stanovišťa sa snažte ideálne napodobniť jeho prirodzené prostredie. To znamená, že môžete plesnivec alpínsky vysadiť na kamenisté miesto.

Rastline sa bude dariť napríklad v štrbinách medzi jednotlivými kameňmi. Doplniť ho možno napríklad okrasnými trávami alebo kvitnúcimi skalničkami s podobnými nárokmi. Plesnivec alpínsky sa môže vynímať aj na suchom múriku spoločne so skalkovými sukulentmi.

Výsev plesnivca

K výsevu tejto rastliny pristupujte ideálne počas februára. Pomocníkom vám bude substrát pre izbové rastliny, do ktorého je možné pridať malé množstvo piesku. Jednotlivé semená iba ľahko zasypte, pritlačte a opatrne zalejte. Semená klíčia pri teplote aspoň 18 °C. Na dopestovanie sadeničiek je potom potrebná teplota okolo 12 až 16 °C.

Predpestovanie plesnivca alpínskeho zaberie zhruba tri mesiace. Po tejto dobe môžete sadeničky zasadiť na vami zvolené stanovište. Pamätajte na to, že rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Ideálne voľte kamenistú, vápenitú a nezamokrenú pôdu.

TIP: Inšpirujte sa, aké sú ďalšie vhodné rastliny do skalky a pustite sa do plánovania.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Obe tieto rastliny patria medzi dominantné trvalky a ich názvy sa často zamieňajú. Prečítajte si, ako ich od seba rozoznáte a aké sú rozdiely v ich pestovaní.

Eremurus pestovanie

Fakľa (Eremurus) je trsovitá trvalka pochádzajúca z Ázie. Vytvára mohutné bezlisté kvetné stonky a každá z nich tvorí hustý klas hviezdnicovitých bielych, ružových alebo žltých kvetov s nápadnými tyčinkami, ktoré sú vyhľadávané včelami a motýľmi

Pre bohaté kvitnutie potrebujú studenú zimu, ktorá navodí kvitnutie. Mladé rastlinky sú však citlivé na mráz. Fakľa vyžaduje suché, priepustné pôdy, pestovanie na plnom slnku v trvalkovom záhone.

Dôležité je sa postarať aj o fakľu po odkvitnutí. Listy nechajte prirodzene odumrieť, aby poskytli hľuze energiu na nasledujúci rok.

Vyberte si kvet fakle z ponuky eshopu a ozdobte touto trvalkou vašu záhradu

Na jeseň je nutné ich nastlať kompostom, ale koreňovú hlavu nechať voľnú. Rozmnožujú sa delením trsov po odkvitnutí.

Kleopatrina ihla pestovanie

Fakľovka (Kniphofia), nazývaná aj Kleopatrina ihla, je podzemkatá trvalka pochádzajúca z Afriky. Väčšinou sú to stálozelené rastliny, existujú však aj opadavé druhy.

Rastliny vytvárajú rovnako bezlisté pevné stonky ukončené dlhými súkvetiami klasovitých kvetov so strapcami. Kvety bývajú červené, oranžové, biele i žlté a kombinované. Výškou dosahujú od 50 do 180 cm.

Objavte fakľovku v našej aktuálnej ponuke a vysadte si ju na záhon alebo aj do nádoby

Pri pestovaní fakľovky si dajte pozor na zimnú vlhkosť, ktorá rastline nevyhovuje. Citlivé druhy sa musia pestovať s nástielkou, ktorá im vyhovuje alebo v chladnom skleníku. Vyžaduje hlboké, priepustné, suchšie pôdy na plnom slnku alebo v čiastočnom tieni.

Vynikne v trvalkovom záhone aj ako solitéra. Rozmnožuje sa delením trsov skoro na jar. V čase kvitnutia sú plné čmeliakov, včiel a iného hmyzu.

Kleopatrina ihla v kvetináči

Kleopatrinu ihlu je možné pestovať aj v nádobách a týmto spôsobom si oživiť napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte ale na to, aby bol kvetináč dostatočne veľký (pojať by mal minimálne 10 litrov substrátu). Dno nádoby musí mať otvory, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na lepšie odvodnenie je vhodné dať na dno zhruba 5cm vrstvu hrubého štrku či drobných kamienkov.

Fakľovka strihanie

K rezu fakľpvky je možné pristúpiť v rôznych častiach roka. Na jar sa napríklad odstraňujú všetky suché, poškodené alebo mŕtve listy, ktoré na rastline zostali z predchádzajúceho roka. Na jeseň môžete odrezať kvety a poškodené listy a kleopatrinu ihlu tak pripraviť na zimu.

Kleopatrina ihla presádzanie

Kleopatrinu ihlu je možné presádzať, avšak je potrebné byť v tomto ohľade opatrní. Zásobná hľuza tejto rastliny je totiž veľmi krehká a môže sa pomerne ľahko zlomiť.

Pokiaľ sa do tejto úlohy chcete pustiť, vytvorte si najskôr v zemi dostatočne veľkú jamu, do ktorej sa okrem hľúzy zmestia aj korene. Niektoré korene môžu byť silne prepletené, preto postupujte veľmi opatrne. Pamätajte na to, aby vegetačný vrchol rastliny smeroval vždy nahor (nájdete ho v stredovom puku). Dajte si pozor na to, aby žiadna z častí hľuzy zo zeme nevyčnievala.

Ak máte tendenciu jednu rastlinu opakovane presádzať, môžete následne bojovať s problémom, že nebude kvitnúť. Vždy je preto lepšie nechať kleopatrinu ihlu na jednom stanovisku viac rokov.

Čo s fakľovkou po odkvitnutí

Kleopatrina ihla na prvý pohľad zaujme svojou listovou ružicou, ktorá je podobná ružici juky. Rovnako kvet vyrastá zo stvolu, ktorý je pokrytý šupinami. Po odkvitnutí je však nutné stvol, ktorý môže dosahovať dĺžku až 2 metrov, odrezať.

Kleopatrina ihla zazimovanie

Aby rastlina dobre zvládla zimné mesiace, je vhodné zhruba o tretinu skrátiť jej listy. Hlavnú časť rastliny potom môžete zakryť opadaným lístím drevín. V teplejších lokalitách zvláda kleopatrina ihla zimu pomerne obstojne. V chladnejších miestach je vhodné využiť jej dôkladné zateplenie opadaným lístím. Všeobecne možno povedať, že kleopatrina ihla je mrazuvzdorná až do -25 °C.

Kleopatrina ihla na jar

Kleopatrina ihla sa najčastejšie vysádza na jeseň, ale k tomuto kroku možno pristúpiť aj na jar. Okrem toho je vhodné v tomto období začať s pravidelnou zálievkou (za predpokladu, že pôda nie je prirodzene vlhká). Akonáhle začne rastlina dosahovať väčšiu výšku, zaistite jej oporu, aby sa vystavená vetru nezlomila. V momente, keď kleopatrina ihla začne rásť, môžete tiež začať s prihnojovaním hnojivom bohatým na fosfor a draslík, vďaka ktorému podporíte rast kvetov.

Je kleopatrina ihla jedovatá?

Áno, u kleopatrinej ihly sú jedovaté všetky časti rastliny. Rastlina môže byť toxická nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Pri manipulácii s hľuzami (počas výsadby) je vhodné vždy používať rukavice.

Pokiaľ chcete prilákať hmyz do záhrady, určite začnite pestovať tieto dominantné trvalky, ktoré Vám rozpália záhradu ako pochodne, ktoré pripomínajú práve tieto kvety.

TIP: Poznáte kaméliu a jej nároky na pestovanie? Zistite ako túto krásnu kvetinu, pripomínajúcu ružu pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Starček sa pýši pomerne veľkou druhovou rozmanitosťou. Jednou z najznámejších odrôd je starček previsnutý, ktorý na prvý pohľad pripomína šnúru plnú korálikov. Zistite, aké ďalšie druhy sú rozšírené a ako na ich pestovanie.

Starček zahŕňa veľké množstvo druhov

Starček (latinsky Senecio) je rod rastlín z čeľade hviezdicovité. Zahŕňa pritom veľké množstvo druhov rastlín, ktoré môžu mať podobu bylín i kríkov a stromov. Názov starček je odvodený od podobnosti rastliny, ktorá po odkvitnutí pripomína belavú hlavu starého muža.

Rod Senecio má veľké množstvo druhov. Medzi tie najznámejšie sa radí napríklad starček obyčajný dorastajúci do výšky 10 až 40 cm so žltými kvetmi či starček previsnutý, ktorý býva hojne pestovaný ako zaujímavá izbová rastlina. Z ďalších druhov stojí za zmienku napríklad starček vodný, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo vlhkom prostredí či starček prímorský pochádzajúci zo Stredomoria.

Medzi krásne rastliny sa ďalej radí starček Fuchsov, ktorý je známy v ČR pod ľudovým menom kycol alebo inak straček vajcovitý. Ďalej potom existuje napríklad starček jarný, starček hájný, starček lesný, starček skalný, či starček ružový.

Zaujímavým variantom je senecio 'Angel Wings', ktorého listy pripomínajú práve anjelské krídla.

Starček kvet

Veľkosť, tvar i sfarbenie kvetov Senecio sa odvíja od zvoleného druhu starčeka. Najčastejšie sa však môžete stretnúť s výraznými kvetmi v žltej farbe. Niektoré druhy starčeka sú však pestované skôr pre svoj dekoratívny vzhľad listov ako pre samotné kvety.

Pokiaľ vám žiadny kvet starček neponúkne, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Predovšetkým môže ísť o nevhodné podmienok, ako je nedostatok svetla, zlá teplota či nevhodná zálievka. Tiež mladé rastliny niekedy nemusia kvitnúť, kým nedosiahnu určitý vek.

Rastlina starček strieborný

Starček strieborný patrí do rodu Jacobaea, ale skôr sa radil práve do rodu Senecio. Aj z toho dôvodu býva často označovaný ako Senecio cineraria, aj keď správne označenie je Jacobaea maritima.

Starček strieborný preferuje slnečné stanovište, kde najviac vynikne sfarbenie jeho listov. Znesie aj polotieň, ale v takom prípade môže trochu stratiť intenzitu jeho striebristého odtieňa. Z hľadiska pôdy mu vyhovuje priepustná a ľahká pôda. Rastlina tiež lepšie znáša sucho ako premokrenie. Skvele sa hodí ako obruba záhonov alebo ako doplnok k inak farebným kvetom.

Vypestujte si starček strieborný aj vy a tešte sa z jeho krásneho a originálneho vzhľadu

Starček pestovanie

Pri pestovaní starčeka je samozrejme potrebné rastline zaistiť adekvátne podmienky. Tie sa môžu čiastočne líšiť podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete.

Starček ťahavý pestovanie

Starček previsnutý preferuje slnečné stanovište, avšak bez priameho svetla, ktoré by mohlo spáliť jeho listy. Nezabudnite rastline ponúknuť dobre priepustnú pôdu. Kvetináč alebo nádoba na pestovanie by mala mať otvory, aby sa zabránilo premokreniu rastliny.

Starček nevyžaduje príliš časté zalievanie. Pokiaľ ho prelejete, môžete pomerne ľahko spôsobiť uhnívanie koreňov. Vždy preto k zálievke pristúpte až v momente, keď bude vrchná časť pôdy suchá. Časté prihnojovanie nie je potrebné. Stačí ho vykonať raz mesačne počas vegetačného obdobia.

Starček sa všeobecne radí medzi teplomilné rastliny. Preferuje teplotu v rozmedzí 18–25 °C. Niektoré druhy znesú aj chladnejšie podmienky.

Starček strihanie

Požiadavky na rez a starostlivosť sa prirodzene líšia podľa konkrétneho druhu rastliny. Starček previsnutý napríklad vyžaduje pravidelné skracovanie dlhých previsnutých stoniek, vďaka čomu podporíte vetvenie a hustejší rast rastliny. Odstrihnuté časti môžete použiť na rozmnožovanie.

Starček strieborný sa strihá po odkvitnutí, kedy odstránite odkvitnuté stonky. Na jar potom môžete vykonať ešte spätný rez, vďaka ktorému rastlinu omladíte a podporíte jej bujný rast.

Starček skalný pravidelný strih nevyžaduje, ale môžete aspoň odstrániť prerastené či poškodené časti rastliny.

Pokiaľ pestujete starček Weinmannov, nezabudnite na jar zaradiť tvarovací rez, vďaka ktorému zachováte kompaktné rozmery rastliny.

Starček ružový môžete na konci sezóny zastrihnúť radikálne, aby ste sa mohli v budúcom roku tešiť z ešte lepšieho rastu.

Starček prezimovanie

Podmienky na prezimovanie starčeka sa opäť odvíjajú od toho, pre aký druh sa rozhodnete.

Sukulentné starčeky je nutné na zimu preniesť do vnútorných priestorov, kde teplota neklesá pod 10 °C. Ideálne je rozmedzie od 10 do 15 °C. Na zimné mesiace výrazne obmedzte zálievku a rastlinu nehnojte.

Krovité starčeky (napríklad starček Weinmannov či starček Kleinov) sú čiastočne mrazuvzdorné, pokiaľ sa pestujú na záhone. V chladnejších oblastiach je však možné jednoznačne odporučiť prikryť ich čečinou alebo netkanou textíliou.

Jednoročné starčeky (napríklad starček obyčajný) sa prirodzene neprezimovávajú, pretože svoj životný cyklus dokončia počas jednej sezóny.

TIP: Rozžiarte váš balkón či terasu zaujímavými kvetmi po celý rok. Prečítajte si, aké kvety zvoliť na balkón v zime.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Muškáty vydržia na balkóne až do prvých mrazov, potom je nutné ich premiestniť do pivníc, garáže alebo skladu. Pred zazimovaním ich zrežte o polovicu. Ak počas zimovania opadnú listy, nie je to problém. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako zazimovať muškáty v byte či dome.

Akú teplotu vydržia muškáty

Prezimovanie muškátov v tme je možné. Budú mať síce stonky vytiahnuté a biele, ale na jar sa rýchlo spamätajú. Voliť však samozrejme môžete aj svetlé priestory. Teplota pri prezimovaní muškátov by nemala klesať do mínusových teplôt. V pohode znesú 10 až 0 °C. Na jar ich opäť zrežte hlboko, aj na 10 cm, podporíte ich hustejší rast. Vysaďte ich do nového substrátu a s prihnojovaním začnite až po mesiaci.

Ako prezimovať muškáty

Aby vám muškáty mohli zdobiť priestor aj budúci rok, je potrebné včas pristúpiť k ich zazimovaniu. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako postupovať.

Kedy zazimovať muškáty

Najskôr si poďme povedať, kedy upratať muškáty. Muškáty je vhodné premiestniť ešte predtým, než prídu prvé mrazíky. S príchodom jesene preto sledujte predpoveď počasia a včas ich preneste do teplejšieho prostredia.

Zazimovanie muškátov

S prípravou zazimovania muškátov začnite už na konci leta. Najprv obmedzte zálievku a rovnako tak sa už vyhnite prihnojovaniu rastliny. Nezabudnite tiež odstrániť suché, zažltnuté a nezdravé listy. Ďalšie konkrétne kroky a podmienky sa môžu mierne líšiť od vami zvolenej odrody.

Ako zazimovať anglické muškáty?

Pamätajte na to, že tento typ muškátov potrebuje počas zimných mesiacov teplotu do 10 °C. Vhodným miestom na ich prezimovanie preto môže byť napríklad zimná záhrada či nevykurovaná veranda.

Ako zazimovať vzpriamené muškáty?

U tohto druhu muškátov nie je vyložene nutný strih pred zazimovaním. K zastrihnutiu rastliny preto môžete bez problémov pristúpiť až na jar.

Ako prezimovať ťahavé muškáty?

U tejto odrody pamätajte na dôsledné zredukovanie jednotlivých výhonov (zhruba na polovicu).

Previsnuté muškáty prezimovanie

Pokiaľ pestujete previsnuté muškáty, je potrebné ich dlhé výhony na zimu skrátiť zhruba na polovicu. Na jar potom môžete pristúpiť k ešte výraznejšiemu zastrihnutiu.

Ako strihať muškáty na zimu

Muškátom treba zrezať všetky tohtoročné výhony, a to tak, aby si rastlina zachovala zhruba jednu tretinu svojej veľkosti. Okrem toho odstráňte všetky zostávajúce kvety a uschnuté listy. Nezabudnite skontrolovať, že daná rastlina nie je napadnutá plesňou alebo inou chorobou.

Pestrá ponuka rôznych odrôd muškátov v našom eshope

Prezimovanie muškátov podľa našich babičiek

Muškáty sú pomyselnou stálicou našich záhrad. Ich prezimovanie riešili už naše babičky. Tie odporúčali muškáty na zimné mesiace zabaliť do novín, a potom ich zavesiť do chladnej miestnosti „hlavou dole“. Na jar potom síce tieto muškáty vyzerali trochu unavene a vyschnuté, s príchodom slniečka sa však väčšinou spamätali.

Prezimovanie muškátov v byte

Vyššie uvedený tip od našich babičiek je samozrejme nepoužiteľný v prostredí dnešných panelových domov, ktoré bývajú prekúrené a chladné prostredie tu budete hľadať len ťažko. Na prezimovanie muškátov v byte sa najčastejšie využíva presvetlené stanovište blízko okna na chodbe, kde je dostatok svetla a zároveň tu spravidla nepanujú také vysoké teploty.

Vyskúšať môžete aj použitie krabice. Ako prezimovať muškáty v krabici? Rastliny vyberte z nádob a korene očistite od všetkých zvyškov zeminy. Zabaľte ich do novín a zviažte povrázkom. Následne ich hlavou dole umiestnite do papierovej krabice. Na jar ich opatrne vybaľte, mierne skráťte ich korene a výhony a namočte ich na deň do vody. Potom môžete muškáty vysadiť do kvetináčov s novým substrátom. Nezabudnite ich tiež pravidelne zalievať a prihnojovať.

Muškáty po zime

Počas zimy ste pravdepodobne kontrolovali muškáty, ktoré strávili zimu v pivniciach a v skladoch a už ste premýšľali nad jarou, kedy budú opäť na svojich miestach. Teraz je vhodné obdobie na podrobnejšiu obhliadku a spätný rez muškátov. Pozrime sa teda na to, ako prebudiť muškáty po zime.

Kedy prebudiť muškáty

Muškáty by ste hlavne mali nájsť v živom stave – s bielymi alebo zelenými výhonkami s listami alebo bez nich. Dobre si všímajte prezimujúce rastliny a určite nepestujte rastliny, ktoré sú napadnuté chorobami a škodcami, čo sa počas zimovania môže samozrejme stať. Najvyšší čas na prebudenie muškátov z pomyselného zimného spánku nastáva zhruba počas marca.

Ako zrezať muškáty na jar

Pokiaľ boli muškáty prezimované bez prístupu svetla, výhonky sú bielej farby, vytiahnuté nahor. Nie je to tragédia, čoskoro sa spamätajú. Musíte ich však zrezať o 1/3, odstrániť všetky suché listy a suché a čiastočne zdrevnatelé výhony.

Začiatkom apríla ich môžete umiestniť na svetlejšie miesto a otužovať. Každopádne treba vymeniť substrát, pôvodný je vyčerpaný, už takmer prerastený koreňmi a už nie je schopný ani prijímať vodu. Novým substrátom podporíte rast a vitalitu rastlín.

S aktívnou zálievkou však ešte chvíľu počkajte, rovnako tak s pridávaním hnojív do zálievky. Tým, že vymeníte substrát, rastliny získajú dostatok živín na naštartovanie rastu počas určitého obdobia.

S prihnojovaním pre sviežu farbu listov a bujný rast začnite až v máji, neskôr zmeňte hnojivo na podporu násady pukov a dlhé kvitnutie.

TIP: Ak budete na jar plánovať nové výsadby na balkón, nemusíte sa obmedzovať iba na muškáty. Prečítajte si článok o pestovaní letničiek na balkóne.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orlíček patrí medzi skutočne dych vyrážajúce rastliny. Jeho kvety navyše do vašej záhrady prilákajú čmeliakov, včely a tiež motýle. Z hľadiska pestovania sa jedná o nenáročnú rastlinu, s ktorou si poradia aj pestovatelia začiatočníci. Zistite, aké podmienky orlíčku dopriať, aby ste sa mohli tešiť z jeho rastu.

Orlíček obyčajný

Najznámejším druhom orlíčka je orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). V Európe sa jedná o pôvodný druh a naraziť naň preto môžete aj vo voľnej prírode. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme vzpriamenými stonkami a trsom listov. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Kvety orlíčka obyčajného majú charakteristický trubkovitý tvar a pýšia sa výraznými ostrými cípmi na konci, ktoré pripomínajú orlie pazúry. Kvety sa môžu sfarbovať do fialového, modrého alebo ružového odtieňa. Orlíček obyčajný kvitne počas jari a leta, a to obvykle od mája do júla.

Je orlíček jedovatý?

Áno. Trvalka orlíček obsahuje alkaloidy a je preto jedovatý. Pokiaľ máte malé deti, odporúčame rastlinu vysadiť na miesto, ktoré je mimo ich dosahu.

S čím kombinovať orlíček

Orlíček vynikne nielen ako solitér na pestovanom trávniku, ale môže doplniť aj vašu skupinovú výsadbu. Efektne vyzerá napríklad v kombinácii s pivonkami, kosatcami alebo ružami. Hodiť sa môže tiež k narcisom a iným skorým cibuľovinám.

Orlíček alpský

Z ďalších populárnych odrôd orlíčka stojí za zmienku orlíček alpský (Aquilegia alpina). Domovom tejto rastliny sú Alpy, ako napokon napovedá samotný názov. Dospelá rastlina dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je vzpriamená, mierne rozvetvená a vyrastajú na nej modrasté kvety s charakteristickou stavbou. Perfektne vynikne aj ako rezaná rastlina do vázy.

Orlíček kanadský

Orlíček kanadský (Aquilegia canadensis) je druh orlíčka, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Tento orlíček sa pýši krásnymi výraznými červenými kvetmi so žltým stredom. Skvele vynikne v rámci zmiešaných trvalkových záhonov a tiež na skalkách.

Orlíček vejárovitý

Orlíček vejárovitý (Aquilegia flabellata) je druh orlíčka pochádzajúci z východnej Ázie, konkrétne z Japonska a Kórey. V dospelosti môže dosahovať výšku 20 cm. V máji až júni kvitne krásnymi kvietkami snehobielej farby. Prízemné listy vytvárajú vankúš, z ktorého vyrastajú dlhé stonky. Skvele sa hodí aj na pestovanie v nádobách.

Prezrite si sadeničky aj semienka orlíčka v našom e-shope a vyberte si variant do vašej záhrady

Orlíček výsev

Orlíček sa radí medzi nenáročné rastliny a dokáže sa pomerne dobre prispôsobiť rôznym podmienkam. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Dajte si pozor, aby bolo miesto chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Na plnom slnku má totiž tendenciu vädnúť.

Pôdu voľte dobre odvodnenú a s dostatočným množstvom humusu. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost alebo iný organický materiál na zlepšenie štruktúry a zvýšenie obsahu živín.

Orlíček spravidla dokáže odolať suchu, avšak počas suchých období je nutné ho pravidelne zalievať. Pôdu preto udržujte vlhkú, ale dajte si pozor na premokrenie.

Kedy vysadiť orlíček

Semená orlíčka je vhodné na záhon vysiať v priebehu apríla a mája. Semená je možné buď vysievať priamo do zeme, alebo ich najprv predpestovať a sadenice von premiestniť neskôr. Keďže semená klíčia na svetle, vysejte ich na povrch substrátu, a potom ich iba mierne pritlačte.

Presadenie orlíčka

Treba upozorniť, že orlíček nemá rád delenie trsov a presádzanie. Vzhľadom k tomu je lepšie orlíček množiť semenami.

Orlíček po odkvitnutí

Akonáhle orlíček odkvitne, zostane z neho len nijako výrazne zaujímavá zelená ružica listov. Pokiaľ chcete zabrániť tomu, aby sa orlíček vysemenil, nezabudnite jednotlivé stonky s kvetmi včas odstrihnúť. Pokiaľ túžite po tom, aby záhon vyzeral krásne aj po zvyšok sezóny, oplatí sa orlíček kombinovať s rastlinami, ktoré kvitnú dlhšie. Vďaka tomu sa budete môcť priebežne tešiť z krásnych pestrofarebných kvetov.

Orlíček strihanie

Ako sme už spomínali, včasné zastrihnutie kvetov po odkvitnutí rastliny zaistí, že sa rastlina nevysemení a nebude sa rozširovať po vašej záhrade. Po odkvitnutí je možné tiež prerezať zvädnuté alebo poškodené listy a stonky a týmto spôsobom podporiť zdravý rast rastliny.

TIP: Orlíček môžete v záhrade skombinovať s ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite, ako pestovať heucheru, ktorá môže túto rastlinu skvele doplniť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Je množstvo okrasných krov, ktoré dokážu vytvoriť zaujímavé zákutia. Kalina (Viburnum) však patrí medzi tie dreviny, ktoré sú hodnotné pre svoje kvety a niektoré aj vďaka stálozeleným listom.

Čiže ich variabilita je všeobecne použiteľná v záhradných kompozíciách ako solitéra, aj do pozadia záhonov, dokonca aj na zmiešané živé ploty, či pestovanie v nádobách.

Rozlišuje sa cca 200 druhov. Výber nádherných kalín nájdete aj v našom eshope.

Kalina druhy

Medzi najznámejšie vždyzelené druhy kaliny patrí Viburnum rhytidophyllum (Kalina vrásčitolistá). Jej impozantné vráskavé listy zdobia ker počas celej zimy. Sú dlhé, vráskavé, sýto zelené a pomerne pevné. Na jar rozkvitne bieložltými kvetmi.

Zvláštnosťou je aj to, že kvetné púčiky sa tvoria už na jeseň, sú hnedé a pokryté chĺpkami, ktoré na citlivej pokožke môžu spôsobiť podráždenie a začervenanie. Neskôr po odkvitnutí sa vytvoria červené plody, ktoré sú jedovaté.

Na pestovanie nie je náročná. Znáša všetky typy pôdy, okrem plytkých a podmáčaných pôd sa jej naozaj bude dariť kdekoľvek. Rastie pomerne rýchlo, bez rezu v svetlom tieni až polotieni. Počas tuhej zimy síce môže stratiť časť listov, ale tie na jar rýchlo dorastú.

Ďalšia vždyzelená kalina je kalina Davidova (Viburnum davidii), ktorá je charakteristická elegantným vzhľadom. Má modrozelené listy, biele kvety, ktoré kvitnú na jar. V lete, po opelení, sa tvoria modré plody, ktoré sú nejedlé. Dorastá do výšky okolo 1m.

Je naozaj nádherná, ale potrebuje zimnú ochranu a chránené stanovište pred silným vetrom, rovnako aj pred priamym zimným a letným slnkom. Je citlivá na mráz, preto je nutné (najmä v období, keď sú holomrazy bez snehu) celú rastlinu obaliť textíliou. Obľubuje mierne kyslé pôdy. Odvďačí sa vám krásnym kvetom a lístím, ktoré je dekoratívne počas celého roka. Rovnako tak ani na jar ju neprehliadnete. Púčiky sú ružovkasté, ale vykvitnú z nich biele kvety.

Kalina bodnantská je veľmi atraktívna rastlina, hlavne počas zimných mesiacov. Viburnum bodnantense 'Dawn' rozkvitá počas miernych zím už koncom decembra a vydrží kvitnúť do marca. Kvety má úzke trubkovité, najskôr sýto ružovej a neskôr svetlo ružovej farby. Vykvitajú v zhlukoch priamo na bezlistej vetve. Najväčšou prednosťou je silná, ale veľmi príjemná vôňa, ktorá sa rozširuje v teplejších zimných dňoch a je predzvesťou prichádzajúcej jari.

Ďalšia atraktívna je Kalina obyčajná s bielymi guľovitými súkvetiami, ktoré zaplavia celý ker. Viburnum opulus 'Roseum' kvitne v máji nádhernými súkvetiami, ktoré doslova visia z vetvičiek. Z diaľky pôsobia ako kvety hortenzie. Listy síce na jeseň opadávajú, ale ešte predtým sa celý ker rozžiari červeným odtieňom.

Výborne sa jej darí na plnom slnku, v každej pôde a dokonca nevyžaduje ani hnojenie. Má však v obľube humózne pôdy. Dosahuje výšku 3 m. Je to naozaj impozantná dominanta predzáhradky alebo zmiešaného záhonu. Dokonca by sa jej darilo aj vo veľkej nádobe.

abudnúť nesmieme ani na kalinu pražskú (Viburnum 'Pragense'), ktorá má podobu vždyzeleného kríka. Listy sú lesklé, vrásnité, kopijovité podlhovasté. Tešiť sa môžete na drobné kvety, ktoré sa objavujú na konci jari. Ker dorastá do výšky až 2,5 metrov.

Nemenej krásnou odrodou je kalina voňavá (Viburnum farreri). Tento opadavý ker pochádza z Číny. Rastie vzpriamene a je bohato rozvetvený. Kvitne ešte pred rašením listov, a to najčastejšie od marca do mája.

Pestrý výber okrasných kríkov z nášho eshopu

A takto by sa dalo skutočne pokračovať v popise aj ďalších kalín. Majú široké využitie, preto ich nevynechajte pri plánovaní vašej novej koncepcie záhrady.

Ker kalina

Kalina je ker, ktorý v záhrade pôsobí veľmi efektným dojmom. Poďme sa pozrieť na to, kedy kvitne a aké odrody sú vždyzelené.

Kedy kvitne kalina

Doba kvetu závisí od konkrétnej odrody. Kalina obyčajná kvitne od mája do júla. Hlavné obdobie kvitnutia nastáva spravidla v júni, kedy je ker dokonale obsypaný farebnými kvetmi. Kalina bodnanská vás kvetmi poteší najčastejšie od marca do apríla. Kalina vráskavolistá kvitne hneď skoro na jar.

Kalina kvitnúca v zime

Pokiaľ túžite, aby vašu záhradu kvety rozžiarili aj v zimných mesiacoch, vysaďte si tu kalinu bodnanskú. U nej sa totiž počas miernej zimy môžu kvety objaviť už v decembri.

Vždyzelená kalina

Medzi vždyzelené druhy kaliny sa radí napríklad kalina vrásčitolistá, kalina vavrinolistá, kalina Dávidova alebo kalina širokolistá. Tieto odrody teda záhrade poskytujú zeleň aj počas zimných mesiacov a jedná sa o kaliny neopadavé. Naopak listy kaliny obyčajnej, kaliny voňavej či kaliny bodnanskej sa na jeseň sfarbujú do červena a opadajú.

Ako rýchlo rastie kalina

Rýchlosť rastu kaliny sa samozrejme odvíja od konkrétneho druhu a taktiež podmienok, ktoré tomuto kríku doprajete. Typický ročný prírastok sa pohybuje zhruba od 20 do 40 cm. Rast kaliny podporíte vhodnou starostlivosťou, pravidelným prihnojovaním a správne zvolenou zálievkou.

Kalina obyčajná rez

Podmienky pre rez kaliny sa čiastočne odvíja od toho, pre akú odrodu sa rozhodnete.

Kaliny kvitnúce na jar sa režú hneď po odkvitnutí. Okrem toho môžete odstrániť staršie vetvy blízko pri zemi, čím podporíte rast nových výhonkov a zlepšíte celkový tvar.

Vždyzelené kaliny je vhodné ľahko prerezať buď na jar, alebo po odkvitnutí. Na udržanie kompaktného vzhľadu môžete tiež na jar skrátiť nové výhony o tretinu až polovicu.

Kaliny kvitnúce v zime sa režú na začiatku jari, čím podporíte rast nových výhonov.

Kalina na kmienku

Na pestovanie na kmienku sú ideálnou voľbou skôr kompaktné odrody kalín, ako napríklad kalina vavrinolistá či kalina obyčajná. Pokiaľ máte o pestovaní kaliny na kmienku záujem, je potrebné sa zamerať na správny rez. U mladého kríka odstraňujte spodné vetvy, aby ste podporili rast hlavnej stonky. Akonáhle kmienok dosiahne požadovanú výšku, zastrihnite vrchol hlavnej stonky, čím podporíte rast koruny.

Je kalina jedovatá?

Plody kaliny sú pre ľudí jedovaté. Ich konzumácia môže vyvolať zápal žalúdka a čriev.

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalšom zaujímavom kríku - budleji. Patrí medzi rýchlo rastúce kríky, ktoré vás prekvapia nádhernými farbami.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Papuľka sa vďaka svojim pestrofarebným kvetom radí k veľmi obľúbeným rastlinám do záhrady. Jej pestovanie je pritom pomerne nenáročné. Aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila záplavou krásnych kvetov? A aké sú najobľúbenejšie druhy papuliek?

Pestovanie papuľky

Pri pestovaní papuľky je dôležité venovať pozornosť správnemu výberu pôdy. Táto rastlina totiž vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny. Ideálne voľte slnečné stanovište, pretože práve dostatok slnečných lúčov je dôležitý na dosiahnutie zdravého rastu a bohatého kvitnutia. Rastline doprajte pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa trvalému premokreniu. Papuľka spravidla lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Výsev papuľky

Pestovanie papuľky nie je náročné. Výsev môžete vykonávať v marci, a to buď v skleníku, alebo za oknom. Semienka nezasypávajte zeminou, skôr ich len jemne zatlačte. Svetlo totiž podporuje ich klíčenie.

Pokiaľ panuje okolitá teplota okolo 18 °C, semená vyklíčia za zhruba 7 až 10 dní. Po vyklíčení prepikírujte jednotlivé semenáčiky. Akonáhle sú rastliny dostatočne veľké, zaštipnite ich vrchol, aby sa rozvetvili. Do záhrady môžete sadenice vysadiť už v priebehu apríla. Slabé mrazíky by im totiž nemali uškodiť. Kvety papuľky sa objavujú zhruba od júla do októbra.

Zaobstarajte si semená papuľky a pustite sa do jeho výsevu sami. Vašu záhradu potom ozdobia pestrofarebné kvety

Papuľka  po odkvitnutí

V momente, keď papuľka v záhrade odkvitne, je na mieste všetky odkvitnuté súkvetia odstrániť. Týmto spôsobom rastlinu podporíte v tvorbe ďalších kvetov bez toho, aby sa vysilovala tvorbou semien.

Prezimovanie papuliek

Papuľka dokáže prečkať skôr miernejšiu zimu. V našich podmienkach sa preto častejšie pestuje ako letnička. Pokiaľ predsa len chcete, aby vám ponúkla kvety aj budúci rok, myslite na jeho zazimovanie. Ideálne je preniesť papuľku na zimné mesiace dovnútra (napríklad na chodbu či zimnú záhradu).

Je papuľka trvalka?

Aj keď býva papuľka väčšinou pestovaná ako letnička, v skutočnosti ide o krátkovekú trvalku. V teplejších oblastiach dokáže prežiť aj niekoľko rokov, pokiaľ mu k tomu poskytnete dobré podmienky a panujú mierne zimy.

Vo väčšine oblastí, kde sú skôr chladnejšie zimy, sa však papuľka pestuje ako jednoročná, pretože nie je odolná voči mrazom. Pokiaľ chcete, aby papuľka mrazivé počasie zvládla, je potrebné ju pred týmto počasím ochrániť. Na zimné mesiace ho preneste dovnútra alebo mu poskytnite ochranu prostredníctvom mulčovania.

Papuľka väčšia

Medzi najznámejšie druhy papuľky sa radí papuľka väčšia (latinsky Antirrhinum majus). Popularite sa teší najmä pre svoje veľké, živé, farebné kvety. Táto rastlina dorastá do výšky 1 metra, vďaka čomu jednoznačne vynikne v každej záhrade. Papuľka väčšia si vaše srdce získa vďaka rôzne sfarbeným kvetom so zaujímavou  korunou. Má tiež zaujímavé kopijovité listy. Na podporu ďalšieho zakvitnutia je pritom na mieste pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia.

Papuľka nízka

Druhou najznámejšou odrodou papuľky je papuľka nízka (latinsky Antirrhinum nanum). Jedná sa o kompaktnejší variant papuľky, ktorá sa skvele hodí do menších záhrad alebo na pestovanie ako okrajová rastlina. Papuľka nízka dosahuje výšku okolo 30 cm. Aj napriek tomu však ponúkne veľmi pôsobivé kvetenstvo. Odroda býva cenená aj pre svoju schopnosť intenzívne kvitnúť po celé leto. Vďaka tomu perfektne premení vašu záhradu.

TIP: Zaujíma vás, kedy nastáva vhodný čas na výsev letničiek? A s čím papuľky skombinovať? Nenechajte si ujsť ďalší z našich článkov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Navyše sa jedná o trvalku, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie a ľahko si s ňou poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veroniky

Veronika (latinsky Veronica) vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom. Vo voľnej prírode sa s veronikou najčastejšie stretnete na vlhkých miestach svetlých lesov, v blízkosti močiarov, na stepných pláňach a tiež horských lúkach.

S čím kombinovať veroniku

Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.

Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.

Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny. Vysadiť ich môžete tiež pred určitý múrik alebo plot, kde budú potláčať jednoliatu plochu.

Prezrite si jednotlivé trvalky veroniky v našej ponuke a vyberte si medzi nimi odrodu, ktorá sa vám bude najviac páčiť

Kvet rastliny Veronica

Ako sme už spomínali, veronika sa pýši krásnymi kvetmi, ktoré vyniknú na prvý pohľad. V závislosti od konkrétnej odrody sa pritom môžete stretnúť s rôznymi tvarmi i farbou kvetov. Veronika sa sfarbuje do modrého, fialového, ružového či bieleho odtieňa.

Kedy strihať veroniku

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. A ako strihať veroniku? Na to sa pozrieme nižšie.

Veronika po odkvitnutí

Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete. Po odkvitnutí je možné tiež veroniku zostrihnúť až k zemi, a to najneskôr na konci zimy.

Veronika druhy

Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia svojím tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi tie najznámejšie sa radia nasledujúce.

Veronika klasnatá

Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou. Táto rastlina sa často používa ako okrasná rastlina v záhonoch, skalkách alebo iných záhradných kompozíciách.

Veronika dlholistá

Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi. Jeho početné postranné výhony postupne nakvitajú a predlžujú celkovú dobu kvitnutia.

Veronika rozprestretá

Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek. Jedná sa o nízku okrasnú rastlinu, ktorá nájde uplatnenie ako pôdopokryvná rastlina alebo na skalkách.

Veronika perzská

Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie. Jedná sa o jednoročnú bylinu, ktorá disponuje drobnými modrými kvetmi s vajcovitými listami.

Veronika lekárska

Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov. Čaj z tejto rastliny sa používa napríklad pri prechladnutí alebo kašli.

Veronika laločnatá

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad. Kvety sa môžu sfarbovať do modrého alebo fialového odtieňa, pričom na vrchole stoniek tvoria husté klásky.

Veronika poľná

Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Obvykle rastie na trávnatých poliach, na okrajoch ciest, poliach či viniciach.

Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov. Táto veronika tiež býva považovaná za burinovú rastlinu.

Veronika nitkovitá

Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vo voľnej prírode často rastie na chudobných a kamenistých stanovištiach.

Veronika klasnatá pestovanie

Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.

Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.

TIP: Veronika patrí medzi zaujímavé rastliny, ktoré určite vyniknú po boku ďalších kvetov. Odhaľte rady na pestovanie astilby a pustite sa do tvorby zaujímavých kombinácií.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Smrekovec opadavý sa dá pritom využiť aj na pestovanie jedinečných bonsajov.

Druhy smrekovca

Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov. Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú. Na strome sa objavujú drobné šišky, ktoré tu zostávajú dva až tri roky.

Z ďalších rozšírených odrôd stojí za zmienku smrekovec japonský (Larix kaempferi) pochádzajúci z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Tento strom sa hojne používa na pestovanie bonsajov.

Spomenúť ďalej môžeme smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L.russica), ktorý zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach. Smrekovec Lyalov (Larix lyalii) sa pýši riedkym habitom, zaujímavými modrozelenými ihlicami a pomalým rastom.

Zaobstarajte si sadenice smrekovca opadavého v našom e-shope a ozdobte pomocou tohto stromu priestor vašej záhrady

Smrekovec previsnutý

Smrekovec opadavý previsnutý je špecifickou formou smrekovca. Na prvý pohľad si vás určite získa pre svoj atraktívny a unikátny vzhľad. Vetvy previsnutého smrekovca sa výrazne skláňajú dole, vďaka čomu strom získava elegantný kaskádovitý vzhľad.

Previsnutý smrekovec pestovanie

Previsnutému smrekovcu sa darí v dobre priepustnej vlhšej pôde. Je veľmi odolný voči mrazu a pomerne dobre znáša aj chladnejšiu klímu. Aj keď znesie aj polotieň, na slnečnom stanovisku sa mu darí najlepšie.

Previsnutý smrekovec nevyžaduje nijak zásadnú údržbu, avšak pre udržanie jeho estetického vzhľadu je vhodné pravidelne orezávať suché a poškodené vetvy. Keďže dobre reaguje na tvarovanie, môžete si jeho vzhľad do istej miery upraviť.

Smrekovec opadavý na kmienku

Prevísajúci smrekovec môže byť buď vetvený od zeme a vytvárať zaujímavý plazivý koberec, alebo byť pestovaný ako smrekovec na kmienku (Larix kaempferi 'Stiff Weeper'). V takom prípade tvoria vetvy nádherný previs až k zemi.

Vzácnejšia forma smrekovca opadavého, označovaná ako modrý trpaslík je Larix kaempferi 'Blue Dwarf'. Predávaná je ako stromčeková forma s výškou 1m. Ihličie je šedomodré. Na jeseň mení farbu na žltú a opadáva.

Smrekovec opadavý previsnutý strihanie

Ak chcete vytvoriť presný tvar (napríklad nižšiu alebo bohatšiu korunu), je možné vykonávať pravidelný rez smrekovca. V rámci neho odstráňte vetvy, ktoré kazia celkový vzhľad. Typicky môže ísť o tie vetvy, ktoré rastú príliš do strán.

Prevísajúci smrekovec má prirodzený kaskádovitý vzhľad. Pokiaľ chcete jeho tvar regulovať, môžete jednotlivé previsnuté vetvy skracovať. V tomto ohľade je možné zastrihnúť konce vetiev pre udržanie kratšieho a kompaktnejšieho vzhľadu. Rez vykonávajte vždy tesne nad púčikom, aby vetvy mohli ďalej zdravo pučať.

Smrekovec previsnutý neopadavý

Smrekovce sú jedny z mála opadavých ihličnanov. Vzhľadom k tomu ani smrekovec previsnutý neopadavý neexistuje. Jednotlivé kultivary sú vždy opadavé.

Zakrpatený smrekovec

Niektoré odrody smrekovca sú k dostaniu aj v ich zakrpatenej podobe. Tento pomaly rastúci variant smrekovca sa používa najmä na okrasné účely. Drevina spravidla dorastá do výšky okolo 1 až 2 metrov. Vzhľadom k tomu sa hodí na použitie v malých záhradách alebo v rámci okrasných skaliek. Pokiaľ sa rozhodnete pre jeho tvarovanie, môžete docieliť jedinečné bonsaje.

Ako sadiť smrekovec

Smrekovec je vhodné vysádzať na slnečné, prípadne polotienisté miesto. Pôdu voľte mierne kyslú, priepustnú a s dostatkom živín. Pamätajte na to, že smrekovce neznášajú trvalé premokrenie. Preto je vhodné voliť také stanovište, kde sa dlhodobo nedrží voda.

Smrekovce korenia pomerne hlboko, preto nie sú náročné ani z hľadiska hnojenia. Potrebné živiny si totiž zaobstarajú z hlbších vrstiev pôdy. Pestovanie smrekovca je teda pomerne nenáročné a s týmto stromom si hravo poradia aj začiatočníci.

Tvarovanie smrekovca

Smrekovec sa radí medzi dreviny, ktoré je možné pomerne ľahko tvarovať a týmto spôsobom docieliť požadovaný vzhľad. Vďaka tomu sa jedná o perfektnú voľbu aj pre tvorbu bonsajov.

Na jar, keď ešte strom nemá nové ihlice, sa zamerajte na odstránenie poškodených, suchých alebo skrížených vetiev, ktoré môžu ovplyvňovať rast hlavného kmeňa. Na jar alebo v lete je možné tiež vykonať ľahký rez mladých výhonov, vďaka čomu podporíte vetvenie a bohatší rast. Ak chcete docieliť zaujímavé bonsaje, je vhodné pravidelné zastrihovanie nových výhonov, tvarovanie drôtom a tiež úprava koreňov.

TIP: Zakrpatený smrekovec je možné pestovať aj v nádobe a týmto spôsobom ozdobiť napríklad vstup do vášho domu. Zistite, aké sú ďalšie ihličnany vhodné do nádob.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Záleží na druhoch.

Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne.  Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe. Listy sú väčšinou tmavozelené, kožovité.

Čemerice druhy

Jednotlivé druhy čemerice sa líšia svojou výškou, typom listov a tiež farbou kvetov.

Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Dá sa pekne kombinovať s jarnými cibuľovinami.

Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Jedinečnou odrodou je čemerica korzická (Helleborus argutifolius), ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje na Korzike a Sardínii a pýši sa zvončekovitými bielozelenými kvietkami.

Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Je to vyšší druh, takže na záhone nezanikne ani pod snehom, pokiaľ nám ho príroda nadelí.

Vianočný zázrak

Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Kultivar 'Christmas Carol' vytvára rozsiahly koreňový systém, odporúča sa preto okolo rastlín rozsypať vrstvu mulča alebo lístia a meniť ho každú jar.

Pozor, korene čemeríc sú jedovaté! Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Do záhrady ich potom vysaďte na jar a tešte sa z tejto najkrajšej čemerice.

Čemerica pestovanie

Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Najlepšie sa im darí v podraste nižších listnatých stromov a kríkov, ako sú kaliny či hamamel, ktoré im poskytujú riedky a prirodzený tieň a zároveň sa tam môžu nekontrolovateľne šíriť, a tak zaplniť celú plochu.

Nádherné čemerice nájdete v našej ponuke medzi trvalkami

Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Majú v obľube vápenaté pôdy.

Prečo nekvitnú čemerice

Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Medzi ďalšie príčiny je možné zaradiť nedostatok rozptýleného svetla.

Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. V neposlednom rade môže za týmto problémom stáť napadnutie rastliny nejakým škodcom alebo chorobou.

Čemerice po odkvitnutí

Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Staré, poškodené a nevzhľadné listy odstráňte, aby čemerica vyzerala krásne.

Ako pestovať čemericu

Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Rovnako môžete odstraňovať suché a poškodené listy.

Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Pri manipulácii s nimi používajte rukavice.

Kedy strihať čemericu

Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ďalej potom môžete (ale nemusíte) odstraňovať odkvitnuté kvety, aby rastlina mohla energiu smerovať skôr do tvorby semien a nie do ďalšieho kvitnutia.

Kedy zasadiť čemericu

Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. K tomuto kroku sa môžete uchýliť aj v lete, avšak vysoké teploty nemusia tejto rastline robiť dobre a je nutné dbať na dostatočnú zálievku.

Pestovanie čemerice doma

Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Rastline však k tomu musíte zaistiť všetko potrebné.

Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čo sa substrátu týka, použite kvalitný substrát pre izbové rastliny s prídavkom kompostu.

Čemerica v kvetináči

Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase. Ideálne je tieto kvetináče umiestniť na východnú alebo severnú stranu, kde bude rastlina vystavená ranným lúčom, ale zároveň na ňu nebudú priamo svietiť tie popoludňajšie.

Čemerica rozmnožovanie

Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili. Je potrebná prirodzená alebo umelá stratifikácia pred výsevom.

Veríme, že si čemerice obľúbite pre ich nádherné kvety a nenáročné pestovanie. Záhony v záhrade tak v neskorých zimných a skorých jarných mesiacoch ponúknu úplne iný rozmer a farby.

TIP: Chcete aby vaša záhrada bola zakvitnutá čo najdlhšie? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.