Blog

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. V tomto článku sa pozrieme na to, ktoré dreviny sú skutočne nenáročné, čo je potrebné zvážiť pred výsadbou a ako si uľahčiť starostlivosť o živý plot tak, aby vám slúžil dlhé roky bez starostí.

Čo je bezúdržbový živý plot a pre koho je ideálny

Bezúdržbový živý plot je taký druh živého plotu, ktorý vyžaduje minimálnu starostlivosť, ale pritom plní funkciu klasického plotu - teda zaisťuje súkromie, tlmí hluk, chráni pred vetrom a vyzerá esteticky.

Živý plot bez starostí – realita alebo mýtus?

Samozrejme treba počítať, že žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Tento termín sa preto používa skôr ako označenie pre veľmi nenáročné druhy kríkov alebo drevín, ktoré nerastú príliš rýchlo, nevyžadujú častý rez a strih, dobre odolávajú chorobám a škodcom a poradia si aj s náročnými podmienkami (napríklad dlhšie sucho).

Pre koho sa hodí bezúdržbové riešenie

Bezúdržbové živé ploty sú všeobecne vhodným riešením pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu alebo na túto aktivitu jednoducho nemajú čas. K týmto plotom tiež môžu pristúpiť tí, ktorí sa neradia ku skúseným záhradkárom a uprednostňujú jednoduchosť. Okrem toho sa pre bezúdržbové ploty môžu rozhodnúť vlastníci väčších pozemkov, ktorí by inak strihom trávili obrovské množstvo času.

Výhody a nevýhody bezúdržbových živých plotov

Rovnako ako každé iné riešenie, aj s bezúdržbovým živým plotom sa spája hneď niekoľko hlavných výhod a nevýhod. Poďme sa pozrieť na tie najdôležitejšie z nich.

Výhody, ktoré ocení každý

Nespornou výhodou bezúdržbových živých plotov sú pochopiteľne nízke nároky na údržbu. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne.

So živým plotom získate v záhrade prirodzené oddelenie priestoru a zaistíte si určitú dávku súkromia. Priestor skryjete pred zvedavými zrakmi susedov i okoloidúcich. Celoročne sa potom budete môcť tešiť zo samotného vzhľadu živého plotu, ktorý môže pôsobiť elegantným dojmom.

Nevýhody, s ktorými treba počítať

Obstaranie živého plotu môže všeobecne znamenať vyššiu počiatočnú investíciu. Pokiaľ hľadáte bezúdržbové riešenie, musíte počítať aj s trochu obmedzenou variabilitou pri výbere drevín. Ich ponuka nemusí vždy vyhovovať všetkým vašim estetickým alebo funkčným požiadavkám.
Menej náročné druhy tiež často rastú pomalšie, takže môže trvať dlhšie, kým sa živý plot vytvorí a dostatočne zahustí.

Najlepšie dreviny na bezúdržbový živý plot

Aj keď je výber drevín na tvorbu bezúdržbového živého plotu obmedzený, stále sa môžete rozhodnúť medzi niekoľkými variantmi. Obľúbené môžu byť nielen vyložene okrasné kvitnúce živé ploty, ale aj napríklad jedlé živé ploty, z ktorých môžete mať hneď dvojitú radosť. Poďme sa pozrieť na to, ktoré rastliny sa v tomto ohľade tešia popularite.

Vždyzelené druhy – stála zeleň po celý rok

Pokiaľ si chcete užívať stály vzhľad vášho živého plotu po celý rok, je na mieste obzerať sa po takzvaných vždyzelených druhoch. Obľúbeným variantom je napríklad tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus). Pokiaľ hľadáte nižší plot, môže sa hodiť bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei), ktorý sa skvele hodí aj ako pôdopokryvná rastlina.

Listnaté dreviny s minimálnymi nárokmi

Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte opäť o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot. Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari.

Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov (Berberis thunbergii). Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Z dekoratívnych kríkov so zaujímavými listami možno spomenúť napríklad kalinu obyčajnú (Viburnum opulus).

Pomaly rastúce druhy vhodné pre živé ploty

Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Skvelou voľbou je napríklad krušpán stálezelený (Buxus sempervirens), ktorý je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu. Staviť môžete aj na tis červený (Taxus baccata), ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie. Vedľa nesiahnete ani s cezmínou modrou (Ilex meserveae), čo je krásne tvarovaný ker so zimnou výdržou, pomaly rastúci a vždyzelený.

Čo je potrebné zvážiť pred výsadbou bezúdržbového živého plotu

Predtým, než sa do výsadby bezúdržbového živého plotu vo svojej záhrade pustíte, zvážte niekoľko faktorov:

Pôdne a klimatické podmienky

V prvom rade sa zamerajte na pôdu, ktorú máte k dispozícii.

• Ílovitá pôda zadržuje vodu, a je ťažká
• Piesočnatá pôda je viac priepustná, ale môže rýchlo vysychať
• Hlinitá pôda je pre mnoho rastlín ideálna. Dobre drží vodu aj živiny, väčšina drevín v nej porastie bez problémov
• Kamenistá alebo chudobná pôda môže vyžadovať vylepšenie pomocou kompostu alebo substrátu

Okrem toho samozrejme zohráva úlohu aj to, či budete živý plot vysádzať skôr na slnečné alebo tienisté stanovište. Každý druh rastliny totiž môže vyžadovať niečo iné. Zvážte preto, či sa vami vybranej drevine alebo kríku bude v týchto podmienkach dariť.

Potrebný priestor a orientácia

Tento faktor často rozhoduje o tom, či bude živý plot fungovať prakticky aj esteticky. Pamätajte na to, že každá rastlina potrebuje určitý priestor pre korene aj nadzemnú časť. Vyšší živý plot (nad 2 m) vyžaduje viac priestoru kvôli stabilite aj údržbe. Pokiaľ k plotu nebudete mať prístup z druhej strany (napríklad kvôli plotu suseda), môžu pre vás byť vhodnejšie skôr nižšie druhy rastlín.

Ďalej vezmite do úvahy orientáciu priestoru na svetovú stranu.

• Na severnej a východnej strane je menej slnka a jedná sa o ideálnu voľbu pre druhy do polotieňa. Napríklad tis (Taxus), vtáčí zob (Ligustrum) alebo hrab (Carpinus)
• Južná a západná strana ponúkne počas dňa plné slnka, ktoré bez problémov zvládnu napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea), skalník (Cotoneaster) či krušpán (Buxus)

Rastová rýchlosť a konečná výška

V tomto ohľade väčšinou platí, že čím menšiu údržbu rastlina vyžaduje, tým pomalšie rastie. Informujte sa aj o tom, akú konečnú výšku môže plot maximálne dosiahnuť. Niektorí sa napríklad môžu obzerať po špecifickej výške plotu, aby si dokázali zabezpečiť súkromie alebo napríklad vytvoriť určitý vetrolam.

Starostlivosť o bezúdržbový živý plot –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo to naozaj znamená

Ako sme už spomínali, obstaranie bezúdržbového živého plotu automaticky neznamená nulovú starostlivosť. Každá rastlina totiž vyžaduje, aby ste sa jej aspoň minimálne venovali a týmto spôsobom podporili jej zdravý rast a estetický vzhľad.

Občasná údržba, ktorá sa oplatí

Počas údržby sa zamerajte na tvarovanie živého plotu, aby ste ho smerovali presne tak, ako chcete. Nezabudnite rastliny preventívne kontrolovať a prípadne včas odhaliť, či sa im nedarí. Ak napríklad narazíte na zničené vetvy alebo choroby, začnite situáciu riešiť. Zhruba raz až dvakrát ročne doprajte živému plotu hnojivo, aby sa vám odvďačil zdravým rastom.

Automatizácia starostlivosti

Časť starostlivosti o živý plot môžete automatizovať. Pokiaľ napríklad daná rastlina potrebuje pravidelnú závlahu, môžete investovať do zavlažovacích systémov. Vďaka tomu získajú prístup k vode v definovaných intervaloch bez toho, aby ste vy sami museli na nutnosť zalievania pamätať.

Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny. Mulč tvorí bariéru, cez ktorú sa väčšina burín nedostane k svetlu. Okrem toho môže byť pomocníkom aj na udržanie vlhkosti v pôde a chráni korene.

Odporúčanie

Pri plánovaní živého plotu treba zvážiť hneď niekoľko faktorov. Dajte si preto na čas a jeho tvorbu si poriadne premyslite.

Tipy na výber rastlín podľa regiónu

Výber vhodných rastlín pre živý plot podľa regiónu je kľúčový pre to, aby sa plot dobre uchytil, prospieval dlhodobo a skutočne bol „bezúdržbový“.

• Ak žijete v teplejších nížinách, môžete staviť na pestovanie tavoľníka (Spiraea), vtáčieho zobu (Ligustrum), dráča Thunbergovho (Berberis thunbergii) alebo napríklad skalníka lesklého (Cotoneaster lucidus)
• V chladnejších oblastiach sa môže hodiť skôr hrab obyčajný (Carpinus betulus), tis červený (Taxus baccata), cezmína modrá (Ilex meserveae) alebo kalina obyčajná (Viburnum opulus)
• Vo veterných a exponovaných lokalitách môžete staviť na pestovanie hlohu obyčajného (Crataegus laevigata), hrabu (Carpinus) či vavrínovca lekárskeho a jeho kultivarov (Prunus laurocerasus)

Kombinovanie druhov pre prirodzený vzhľad

Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Rozhodne sa teda nemusíte obmedzovať na pestovanie iba jedného jediného druhu. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok. Rôznorodé živé ploty taktiež poskytujú úkryt a potravu vtákom, hmyzu a drobným živočíchom.

Riešenie pre špecifické potreby – rýchle zakrytie, odhlučnenie, ochrana pred vetrom

• Pokiaľ potrebujete rýchlo zakryť priestor (napríklad pri novostavbe), je treba vyberať z rýchlo rastúcich druhov. Medzi tie patrí napríklad vtáčí zob (Ligustrum vulgare), hrab obyčajný (Carpinus betulus), vavrínovec (Prunus) alebo určité druhy tavoľníka (Spiraea)
• Ak chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom. Skvelou voľbou je tis červený (Taxus baccata), hloh (Crataegus), bršlen (Euonymus) či hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• Pokiaľ riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy. Medzi vhodné dreviny sa radí napríklad hrab (Carpinus), hloh (Crataegus), tavoľník (Spiraea) alebo skalník (Cotoneaster)

Zhrnutie – je bezúdržbový živý plot riešenie pre vás?

Bezúdržbový živý plot môže byť skvelou voľbou – ale iba vtedy, keď dobre premyslíte svoje potreby, priestorové možnosti a štýl záhrady.

Výber drevín podľa štýlu a potrieb je kľúčový. Vždy preto zvážte priestor, ktorý máte k dispozícii a podmienky, ktoré môžete drevinám ponúknuť. Nezabudnite zvážiť aj vaše estetické požiadavky, aby sa vám výsledok po všetkých stránkach páčil.

Pamätajte na to, že žiadny živý plot nie je úplne bez práce. „Bezúdržbový“ v skutočnosti znamená menej častú, ale stále potrebnú starostlivosť – ako je mulčovanie, zavlažovanie, ľahké tvarovanie či občasná kontrola stavu rastlín. Rast bude možno pomalší, ale výsledkom môže byť dlhodobo stabilné a esteticky nenáročné riešenie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Netýkavky sa radia ku krásnym rastlinám, ktoré poznali už naše babičky. Ich výhodou je pomerne ľahké pestovanie a fakt, že sa im darí aj na tienistom stanovisku. Zistite, aké podmienky rastline dopriať, aby sa tešila zdravému rastu a aké populárne druhy netýkaviek existujú.

Charakteristika netýkavky

Netýkavka (latinsky Impatiens) je rastlina patriaca do čeľade netýkavkovitých. Táto kvitnúca rastlina pritom záhradkárov láka hneď z niekoľkých dôvodov. Pýši sa schopnosťou rýchleho rastu, nádhernými kvetmi a dokáže vykvitnúť aj v tienistých oblastiach.

Skvele sa pritom hodí na ozvláštnenie záhradných záhonov, pre záhradkárske kontajnery aj závesné kvetináče. Netýkavky sa ľahko pestujú a svojimi kvetmi vás potešia v období od jari do jesene.

Netýkavky sú spravidla veľmi dobre odolné voči škodcom. Medzi choroby netýkaviek sa ale môžu radiť plesňové ochorenia, rastlinu môžu tiež napadnúť vošky. Ak niektorý z týchto problémov zaznamenáte, je na mieste včas prijať potrebné opatrenia.

Vyberte si sadenice netýkavky a zasaďte si túto krásnu rastlinu aj vo vašej záhrade alebo na terase

Netýkavka balzamínová

Jedným z najobľúbenejších druhov netýkavky je netýkavka balzamínová (Impatiens balsamina). Pôvodne pochádza z Ázie a pre svoju vysokú atraktivitu kvetov je v záhradách skutočne populárna.

Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá obvykle dosahuje výšku okolo 30 až 60 cm. Kvety sú nápadné, majú trubkovitý tvar a môžu sa vyskytovať v rôznych farbách. Časté sú napríklad biele, ružové, červené alebo fialové kvety.

Netýkavka žliazkatá

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) pôvodne pochádza z Himalájí. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme svojim pomerne vysokým vzrastom a výraznými ružovými kvetmi. Charakteristické sú pre ňu štíhle duté stonky a pretiahnuté listy. Dôležité je však spomenúť invazívnu povahu tejto netýkavky. Po vysadení do záhrady môže vytláčať pôvodné druhy rastlín.

Netýkavka malokvetá

Ďalším populárnym druhom netýkavky je netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora). Aj tento druh je pritom preslávený svojou invazívnou povahou. Jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá disponuje pretiahnutými stonkami a drobnými kvetmi. Obvykle žlté alebo zelenožlté kvety sa zoskupujú na dlhých stopkách. Kvitne od júla do októbra.

Netýkavka Wallerova

Netýkavka Wallerova (Impatiens walleriana) je hybridný druh netýkavky. Nazýva sa aj sultánska. Vďaka svojim kvetom býva hojne pestovaný na svoje dekoratívne účely. Poteší vás totiž bohatým a dlhotrvajúcim kvitnutím. Jej kvety sú rúrkovitého tvaru a môžu sa pýšiť rôznymi farbami. Stretnúť sa môžete s bielou, ružovou, červenou, fialovou a mnohými ďalšími odtieňmi. Popularite sa teší aj pre svoju schopnosť kvitnúť hojne a dlho, a to od jari do jesene.

Netýkavka nedotklivá

Netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere) je v Európe považovaná za pôvodný druh. Poznať ju môžete tiež pod označením netýkavka obyčajná. Často sa vyskytuje v lesoch, na vlhkých lúkach alebo napríklad v blízkosti vodných zdrojov.

Jedná sa o vytrvalú rastlinu s pretiahnutými stonkami. Jej kvety sú nápadné a pýšia sa žltou farbou s typickými oranžovými škvrnami. Rastlina vytvára puky, ktoré sa otvárajú v dôsledku ľahkého dotyku alebo pohybu.

Netýkavka Hawkerova

Netýkavka Hawkerova (Impatiens New Guinea) je hybridný druh netýkavky. Často sa pestuje pre svoje dekoratívne účely, pretože zaujme krásnymi kvetmi. Rastlina je preslávená veľkými a nápadnými kvetmi, ktoré môžu mať rôzne farby. Jej listy môžu byť tmavo zelené alebo purpurové.

Pestovanie netýkavky

Pestovanie netýkavky je pomerne jednoduché a s touto úlohou si preto spravidla veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Aby sa vám rastlina odvďačila krásnymi kvetmi, je však potrebné jej na to dopriať adekvátne podmienky.

Netýkavka vyžaduje svetlé až polotienisté stanovište. Pokiaľ ju vysadíte na tienisté stanovište, síce vám porastie, ale môže oveľa menej kvitnúť. Pamätajte na to, že netýkavky potrebujú pomerne veľké množstvo závlahy. Na prípadné preschnutie môžu veľmi rýchlo reagovať. Substrát preto udržujte vždy mierne vlhký, ale rastlinu nenechajte stáť vo vode.

Nenáročnosť týchto rastlín je daná aj tým, že odkvitnuté kvety netýkavky nie je nutné odstraňovať. Netýkavka totiž pestovateľom ponúkne určitú samočistiacu schopnosť, podobne ako napríklad previsnuté petúnie.

Netýkavka prezimovanie

Pokiaľ sa rozhodnete netýkavky pestovať, pamätajte na to, že neznesú mráz. Pred príchodom prvých mrazíkov je preto dôležité ich preniesť na bezpečné stanovište. Minimálna teplota pre prezimovanie tejto rastliny je 10 °C, maximálna 17 °C.

Netýkavky môžete počas zimy ponechať napríklad v chladnejšej miestnosti alebo napríklad v zimnej záhrade. Zálievku počas zimného obdobia obmedzte.

TIP: Netýkavky si môžu v kvetináčoch rozumieť aj s celým radom ďalších populárnych rastlín. Vyskúšajte napríklad jedinečný druh muškátu, ktorý vás ochráni pred komármi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pakost je obľúbená rastlina, ktorá sa objavuje v nejednej záhrade. Pýši sa minimálnymi nárokmi na pestovanie, kvitne prakticky celé leto a vďaka veľkej ponuke druhov si vyberie naozaj každý. Zistite, aké podmienky pakostu dopriať a aké konkrétne druhy sa tešia najväčšej popularite.

Charakteristika pakostu

Pakost (latinsky Geranium) je obľúbená rastlina, ktorá v záhrade poteší záplavou pestrofarebných kvetov. Trvalka pakost je charakteristická svojimi zaujímavými listami, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať tvary holubieho chodidla. Bežne dorastá do výšky 30 až 60 cm a počas jarného až letného obdobia sa môžete tešiť na nádherné farebné kvety. Keďže je pakost obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle, môžete do svojej záhrady nalákať aj tento užitočný hmyz.

Objednajte si geranium online a zasaďte si ho do svojej záhrady ešte tento rok

Pôdopokryvný pakost

Pôdopokryvný pakost je všeobecne označenie pre druhy pakostu, ktoré rýchlo rastú do šírky, majú hustý porast a výborne zakrývajú pôdu. Vďaka tomu môžete vo svojej záhrade efektívne zabrániť rastu buriny a zároveň chrániť pôdu.

Medzi pôdopokryvné pakosty sa radí napríklad pakost podzemkatý (Geranium macrorrhizum), pakost krvavý (Geranium sanguineum), pakost smradľavý (Geranium robertianum), pakost himalájsky (Geranium himalayense) alebo pakost Rozanne (Geranium Rozanne).

Je pakost jedovatý?

Väčšina druhov pakostu nie je jedovatá a je považovaná za bezpečnú rastlinu pre ľudí aj domáce zvieratá. Pakost smradľavý sa dokonca používa aj v ľudovom bylinkárstve.

Pakost druhy

Môžeme rozlíšiť stovky druhov, odrôd a kultivarov pakostu. Vďaka tomu si môžete ľahko nájsť tú pravú rastlinu práve pre vašu záhradu. Medzi obľúbené druhy pakostov sa radia napríklad nasledujúce:

Kakost podzemkatý

Geranium macrorrhizum je silne aromatická trvalka s výraznými listami, ktoré na jeseň získavajú červené zafarbenie. Vytvára hustý koberec, dobre znáša sucho a tieň. Skvele sa hodí pod stromy alebo kríky.

Pakost × cantabrigiens

Geranium × cantabrigiense je nízka, pôdopokryvná trvalka, ktorá vznikla krížením pakostu dalmátskeho a podzemkatého. Má vonné listy, ktoré sa na jeseň krásne sfarbujú. Ružové až fialové kvety rozkvitajú od konca jari do leta.

Pakost krvavý

Geranium sanguineum je pomerne nízky kompaktný druh pakostu. Na prvý pohľad zaujme svojimi farebnými kvetmi. Skvele sa hodí aj do skaliek alebo na okraje záhonov.

Pakost smradľavý

Geranium robertianum je pôvodný planý druh s jemnými ružovými kvetmi. Má výraznú arómu, ktorá odpudzuje hmyz. Darí sa mu aj na chudobnejších stanovištiach a v tieni, často sa šíri samovýsevom.

Pakost hnedočervený

Geranium phaeum je elegantný druh s tmavo purpurovými až hnedočervenými kvetmi. Darí sa mu v polotieni až tieni, dobre rastie aj pod stromami.

Pakost himalájsky

Geranium himalayense je krásna trvalka s veľkými modrofialovými kvetmi. Rýchlo sa rozrastá, má rada polotieň. Chybu neurobíte s vlhšou a priepustnou pôdou.

Pakost škvrnitý

Geranium maculatum je obľúbená trvalka. Zaujme svetlo fialovými až ružovými kvetmi a jemne laločnatými listami, ktoré môžu byť škvrnité, odtiaľ plynie názov tejto rastliny.

Pakost Endresov

Geranium endressii je nízky, pôdopokryvný druh s jasne ružovými kvetmi. Ide o veľmi odolný pakost na slnko alebo do polotieňa.

Pakost lúčny

Geranium pratense je vzpriamene rastúci druh s nápadne modrofialovými kvetmi. Má tendenciu rásť skôr do výšky ako do šírky.

Pakost dalmátsky

Geranium dalmaticum sa pýši jemnými ružovými kvetmi a aromatickými listami. Vynikne na slnečnom a suchšom stanovisku, perfektne sa hodí do skaliek.

Pakost čiernooký

Geranium psilostemon má ružové až purpurové kvety s tmavým stredom. Môže dorastať až do výšky jedného metra, vďaka čomu môže vyniknúť ako zaujímavá solitéra.

Pestovanie pakostu

Pestovanie gerania je pomerne nenáročné a jedná sa preto o skvelú rastlinu aj pre začínajúcich záhradkárov. Pakost všeobecne preferuje skôr slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže je pomerne odolný, je možné často umiestniť pakost do tieňa.

Čo sa týka pôdy, ideálne je tejto rastline dopriať dobre odvodnenú pôdu s dostatkom živín. Vyhnite sa jej premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Rastlinu preto zalievajte až v momente, keď je horná vrstva pôdy suchá.

V prvom roku po výsadbe dbajte na pravidelné pletie a kyprenie pôdy okolo rastlín. Vďaka tomu podporíte tvorbu silného a zdravého koreňového systému. Skoro na jar rastliny očistite a odstráňte suché listy, aby ste podporili tvorbu nových.

Pakost v zime

Aby ste podporili tvorbu nových kvetov, je vhodné pakost v priebehu sezóny zrezávať. Čo sa týka zimy, niektoré druhy pakostu sú voči mrazu odolné, iné sú naopak citlivejšie. V chladnejšejich oblastiach je preto na mieste rastlinu pred mrazivým počasím chrániť.

TIP: Pakost môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Zistite napríklad, ako pestovať stračku, ktorá sa v priestore bude vynímať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rebríček je nenáročná rastlina, ktorá sa stane perfektnou súčasťou vašej záhrady. Jeho kvety sa môžu pýšiť rôznymi farbami, takže s jeho pomocou vytvoríte zaujímavé kombinácie. Nízke nároky na pestovanie navyše zaisťujú, že si s pestovaním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika rebríčka

Rebríček (latinsky Achillea) sa radí k obľúbeným trvalkám hojne pestovaným v záhradách. Na prvý pohľad pôsobí veľmi pôvabne a vďaka množstvu rôznorodých druhov si môžete vybrať farbu presne podľa vášho gusta. Jednotlivé súkvetia navyše lákajú motýle, čmeliaky a včely, takže do svojej záhrady môžete prilákať aj tento potrebný hmyz.

Ide o vytrvalú bylinu, ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje vo veľkej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Priama stonka rebríčka spravidla dorastá do výšky 30 až 60 cm. Jednotlivé drobné kvety sú pritom usporiadané do zložitých súkvetí, ktoré sa nazývajú metlinovité súkvetie.

V našom e-shope nájdete rôzne farby rebríčka, ktorými môžete rozžiariť svoju záhradu. Neváhajte sa inšpirovať

Rebríček druhy

Rozlišujú sa rôzne druhy rebríčka, ktoré sa líšia nielen svojim vzhľadom, ale aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších z nich.

Rebríček obyčajný

Rebríček obyčajný (latinsky Achillea millefolium) je najrozšírenejším druhom rebríčka. Jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá bežne dosahuje výšku 20 až 80 cm. Kvety sú malé, biele alebo ružové a usporiadané v typických metlinách na koncoch vetiev.

Rebríček bertrámový

Rebríček bertrámový (Achillea ptarmica) pochádza pôvodne z Euroázie, ale bol zavlečený aj do Severnej Ameriky, kde sa rozšíril. Táto vytrvalá bylina bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm. Je charakteristická vzpriamenými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovkastými kvetmi.

Rebríček vznešený

Rebríček vznešený (Achillea nobilis) bežne dorastá do výšky 60 cm. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. Farba kvetov u tohto druhu môže byť skutočne rôznorodá. Výnimkou nie sú biele, ružové, oranžové alebo žlté kvety.

Rebríček túžobníkový

Rebríček tužobníkový (Achillea filipendulina) pochádza zo strednej a východnej Európy. Jeho vzpriamené stonky bežne dosahujú výšku 60 až 90 cm. Kvety usporiadané vo veľkých plochých metlinách môžu dosahovať žltý alebo oranžový odtieň.

Rebríček biely

Nejedná sa o oficiálny názov druhu. Avšak pokiaľ hľadáte rebríček s bielou farbou kvetov, môžete sa rozhodnúť pre zodpovedajúci variant rebríčka obyčajného, rebríčka vznešeného či rebríčka bertámového.

Rebríček žltý

Najznámejším zástupcom žltej farby kvetov je rebríček túžobníkový. Konkrétne je možné staviť na kultivar 'Cloth Of Gold' alebo napríklad 'Moonshine'.

Rebríček ružový

Ak hľadáte ružové kvety rebríčka, môžete si vybrať napríklad variant rebríčka obyčajného Achillea millefolium 'Cerise Queen' alebo 'Christel'. Skvele vyzerá aj variant 'Saucy Seduction'. Nežné kvety rozhodne rozžiaria vašu záhradu.

Rebríček oranžový

Okrasným druhom rebríčka oranžového sú napríklad kultivary 'Feuerland', 'Terracotta' či 'Apricot Delight'.

Rebríček červený

Pokiaľ chcete svoju záhradu rozžiariť červenou farbou kvetov, aj v tomto ohľade vám rebríček pomôže. Skvelou voľbou môže byť kultivar 'Paprika', 'Red Velvet' alebo 'Summer Fruits Carmine'.

Pestovanie rebríčka

Požiadavky na pestovanie rebríčka sa môžu prirodzene líšiť v závislosti od vami zvoleného kultivaru. Zatiaľ čo rebríček obyčajný a túžobníkový má rád slnko a priepustnú pôdu, rebríček bertrámový sa vyžíva vo vlhkej a kyprej pôde a pomerne dobre znáša aj polotieň.

Na hnojenie rebríček nie je príliš náročný. Pred výsadbou ale môžete pridať výživné hnojivo, prípadne použiť hnojivo s vyšším obsahom fosforu a draslíka, vďaka ktorému podporíte kvitnutie.

S príchodom jesenných mesiacov je vhodné usychajúce stonky rebríčka nezrezávať. Aj suché súkvetia totiž vyzerajú veľmi pekne a môžu tak zdobiť záhradu po zvyšnú časť roka. Akonáhle napadne sneh, bude aj stred rastliny lepšie chránený. Trsy stačí zrezať až s príchodom jari.

TIP: Rebríček samozrejme môže doplniť množstvo zaujímavých rastlín v záhrade. Viete, ako pestovať srdcovku a ďalšie rastliny? Nenechajte si ujsť naše ďalšie články v blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pustite sa do tvorby živého plotu a oddeľte určitý priestor prírodnou a zároveň estetickou cestou. Nákup jednotlivých rastlín pritom nemusí nutne zaťažiť vašu peňaženku, a to obzvlášť v prípade, že si nakúpite mladšie sadenice. Inšpirujte sa vhodnými rastlinami a tipmi, ako si živý plot na záhrade vytvoriť.

Prečo sa pre živý plot rozhodnúť

Živý plot je skvelou voľbou na zabezpečenie súkromia v záhrade. Okrem toho však môže slúžiť aj ako určitá protihluková bariéra a taktiež plniť svoju estetickú funkciu. Skvele sa preto hodí všade tam, kde nestojíte o okukovanie od zvedavých susedov. Oddeliť napríklad môže priestor s bazénom, záhradným posedením alebo vonkajšiu kuchyňu s grilom.

Aj živý plot si ale žiada dôslednú starostlivosť. Pokiaľ tento krok podceníte, môže sa pomerne rýchlo premeniť na zanedbané a nevzhľadné krovie, ktoré bude mať k estetickému prvku v záhrade pomerne ďaleko.

V našom e-shope nájdete množstvo rastlín pre živé ploty. Vyberte si svojho favorita a pustite sa do jeho tvorby

Čo všetko zvážiť pri výbere živého plotu do záhrady

Predtým, než sa pustíte do výberu drevín do živého plotu, je vhodné zodpovedať si niekoľko otázok. Najprv si ujasnite, či túžite po vždyzelenom, alebo opadavom živom plote. Rozhodnite sa tiež, či túžite skôr po voľne rastúcom alebo strihanom plote.

Premyslite si, či chcete plot vytvoriť iba z jedného druhu rastliny, alebo ich kombinovať niekoľko. Zvážte prípadné obmedzenia. Niektoré druhy rastlín môžu byť pichľavé či jedovaté a nemusia byť preto vhodné pre domácnosti s malými deťmi či miláčikmi. V neposlednom rade zvážte aj to, koľko času môžete venovať jeho starostlivosti. Postup výsadby živého plotu sa potom prirodzene môže pri jednotlivých druhoch rastlín mierne líšiť.

Najlepšie rastliny na živý plot

Živý plot je možné vytvoriť z veľkého množstva rastlín, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na to, aké sú obľúbené rastliny na živý plot.

Opadavé rastliny na živý plot

Opadavé rastliny na živý plot vám počas roka ponúknu určitú premenlivosť. Hneď ako stratia svoje listy, stále im zostanú husté vetvy, ktoré môžu tiež ohraničiť určité územie.

Medzi obľúbené dreviny v tejto kategórii sa jednoznačne radí buk lesný, ktorý môže dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Navyše veľmi dobre znáša rez, a preto sa skvele hodí na výsadbu vyšších tvarovaných plotov. Vedľa nesiahnete ani s hrabom obyčajným, ktorý je pravdepodobne najvýznamnejšou drevinou na zakladanie živých plotov. Väčšinou rastie ako strom, niekedy však aj ako mohutný ker s rozložitými vetvami. Perfektnou voľbou ďalej môže byť javor poľný, ktorý zaujme svojimi pružnými a pomerne tenkými vetvami.

Z ďalších opadavých stromov môžeme spomenúť napríklad drieň obyčajný, karagana stromová, hloh obyčajný, pagaštan konský či kalinu obyčajnú.

Neopadavé rastliny na živý plot

Pokiaľ chcete, aby si váš živý plot držal svoju hustotu, farbu a tvar po celý rok, je na mieste vyberať z neopadavých rastlín. Medzi najbežnejšie používané rastliny pre živý plot sa radia tuje, ktoré vynikajú svojou hustotou, stálou farbou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. No momentálne slabou odolnosťou voči škodcom.

Skvelou voľbou môže byť vtáčí zob s lesklými zelenými listami. Za zmienku stojí aj cyprusovec, ktorý zaujme svojim hustým jemným ihličím, ktoré si uchováva aj v zime. Vhodnou voľbou je tiež krušpán. Tento vždyzelený ker sa skvele hodí na tvarovanie a vytváranie nižších živých plotov. Vyskúšať môžete aj pestovanie skimie s aromatickými kvetmi alebo dekoratívne mahónie.

Jedlé rastliny na živý plot

Živý plot nemusí plniť iba svoju praktickú a estetickú funkciu, ale môže slúžiť aj ako doplnok vášho jedálnička. V takom prípade je vhodné siahnuť napríklad po ovocných kríkoch alebo stromoch, hodiť sa však môžu aj rôzne bylinky.

Z jedlých rastlín vhodných na tvorbu živého plotu možno spomenúť napríklad ríbezle či egreše. Pustiť sa môžete aj do pestovania rakytníka alebo muchovníka. Z byliniek potom stojí za zmienku napríklad lipkavec, lemongrass, rozmarín, tymian či levanduľa. Tieto nízke rastliny môžu opticky oddeliť priestor a zároveň ich môžete používať počas varenia.

Kvitnúci živý plot

Kvitnúci živý plot bezpochyby vyniká po svojej estetickej stránke a dokáže pritiahnuť pozornosť. Vhodnými drevinami pre jeho tvorbu môže byť zlatovka prostredná, tamariška, pajazmín, tavoľník, orgován alebo motýli ker. Všetky tieto druhy vynikajú svojim atraktívnym vzhľadom, krásnou vôňou a farbou. Kvety navyše do vašej záhrady prirodzene prilákajú najrôznejšie druhy motýľov a hmyzu (čo samozrejme nie vždy môže byť žiaduce).

Ako založiť živý plot a ako sa o neho starať

Predtým, než sa pustíte do výsadby živého plotu, pripravte pôdu. Zbavte ju buriny. Pokiaľ je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, skyprite ju, aby mala dobrý odtok vody. Následne sa môžete pustiť do vykopania jám pre jednotlivé rastliny. Dbajte na to, aby boli jamy dostatočne velké a korene sa mohli dobre usadiť.

Zároveň rastliny od seba vysádzajte v primeranej vzdialenosti, aby mohlo dôjsť k vzniku prirodzene vyzerajúceho plotu. Rozostupy samozrejme závisia na zvolených rastlinách. Pri husto rastúcich druhoch to môže byť 30–70 cm, pri voľne rastúcich 1–2 metre. Nezabúdajte im dopriať pravidelnú zálievku, aby si vytvorili silné korene.

Pri tvorbe živého plotu sa samozrejme nezaobídete bez jeho pravidelného strihania a tvarovania. Väčšinu rastlín treba strihať aspoň 1–2x ročne, obvykle na jar a na jeseň. Vďaka tomu docielite správny tvar a hustotu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tarička sa jednoznačne radí medzi obľúbené trvalky na záhon. Pozornosť priláka vďaka bohatým farebným kobercom a skvele preto pokryje svahy alebo vyplní voľné priestory. Pestovatelia oceňujú aj jej nízke nároky na pestovanie, vďaka čomu si s touto rastlinou ľahko poradia aj začiatočníci. Zistite, aké podmienky jej dopriať, aby sa vám odvďačila zdravým rastom.

Charakteristika taričky

Tarička je známa aj pod označením Aubrieta. Jedná sa o rod rastlín z čeľade kapustovitých. Tarička je krásna trvalka pochádzajúca pôvodne z horských oblastí južnej Európy a strednej Ázie. V našich záhradách býva cenená najmä pre svoje nádherné kvety, s ktorými môže skvele pokryť napríklad skalnatú plochu alebo múrik. Obľúbená je aj pre svoju nenáročnosť.

Tarička vytvára bohaté súkvetia, ktoré rastú v hustých trsoch. Obvykle má podobu hustých zelených vankúšov, ktoré sú posiate drobnými kvetmi. Záplava kvetov pritom môže byť často taká bohatá, že zelený podrast je na prvý pohľad takmer neviditeľný. Väčšina druhov taričky kvitne na jar, existujú však aj druhy kvitnúce na jeseň.

Zaobstarajte si sadeničky alebo semienka taričky a vypestujte si túto nevšednú krásku na svojej záhrade aj vy

Druhy taričky

Taričky sa vyskytujú vo veľkom množstve farebných variantov, z ktorých si môžete zvoliť svojho favorita. Poďme sa pozrieť na niekoľko z tých najčastejších.

Tarička žltá

Jedným z najznámejších druhov taričky je tarička žltá (Erysimum cheiri). Pýši sa žiarivou farbou, ktorá vynikne na prvý pohľad.

Tarička oranžová

Tarička oranžová (Erysimum 'Apricot Delight') kvitne v krásnych odtieňoch oranžovej, ktoré záhrade prepožičia príjemne hrejivý nádych.

Tarička fialová

Z fialových odrôd taričky možno spomenúť napríklad taričku záhradnú Aubrieta Hybrida Hamburger Stadtpark, ktorá vytvára bohato kvitnúce koberce.

Tarička biela

Medzi biele druhy Taričiek sa radí napríklad Erysimum 'Ivory Giant' s mimoriadne elegantnými bielymi kvetmi. Skvele vynikne vo svetlých kompozíciách v záhradách.

Tarička červená

Odroda Erysimum 'Royal Red' na prvý pohľad zaujme temne červenými až purpurovými kvetmi, ktoré záhrade dodajú skutočne výrazný vzhľad.

Tarička modrá

Na pomedzí medzi modrou a fialovou odrodou taričky je tarička kosníkovitá 'Royal Blue'. Jej kvety sú tmavo modré až fialovomodré a pomerne veľké.

Tarička pestovanie zo semienok

Taričku je možné vďaka pomerne nízkym nárokom ľahko vypestovať aj zo semienok. Dôležité je však v tomto ohľade dodržať niekoľko základných zásad. Semienka najskôr dôkladne namočte do vody, vďaka čomu sa aktivuje rastový proces. Potom ich môžete umiestniť do kvalitného substrátu.

Semienka taričky nezasypávajte príliš hlboko, stačí ich len ľahko pokryť zeminou. Akonáhle sa objavia prvé klíčky, nezabudnite priebežne kontrolovať vlhkosť a dajte si pozor aj na dostatočné osvetlenie. Semená na záhon vysievajte na jar.

Strih taričky

Po odkvitnutí taričky je vhodné urobiť jej zastrihnutie, aby ste rastlinu udržali kompaktnú. Zároveň týmto spôsobom zabránite jej nekontrolovateľnému rozrastaniu. Zastrihnutie taričky sa vykonáva tesne nad plochou, kde sa nachádzajú listy.

Sadeničky taričky

Alternatívou priameho pestovania zo semienok je kúpa už predpestovaných sadeničiek taričky. Rastlinu umiestnite na slnečné až polotienisté stanovište. Používajte dobre odvodnenú pôdu, ktorá nebude príliš vlhká. Vďaka tomu predídete uhnívaniu koreňov.

Sadeničky taričky môžete na záhon vysadiť v priebehu jari alebo na jeseň. Pamätajte na vytvorenie dostatočne veľkých jamiek a jednotlivé sadenice vysievajte vo vzdialenosti 15 až 30 cm. Vďaka dostatočnému priestoru sa budú môcť rastliny naplno rozvinúť.

Tarička nie je príliš náročná na zálievku, ale najmä v suchom období si dajte pozor na to, aby bola pôda vlhká. Zalievajte preto pravidelne, na druhú stranu ale nedovoľte, aby sa pôda zamokrila príliš.

Tarička v zime

V chladnejších oblastiach nezabudnite taričku ochrániť pred mrazivým počasím. Na jeseň preto môžete pristúpiť k mulčovaniu okolo rastliny, vďaka ktorému zachováte teplo a ochránite jej korene.

TIP: Pri tvorbe záhona pamätajte nielen na farebnú, ale aj veľkostnú rôznorodosť jednotlivých rastlín. Vysadiť môžete napríklad náprstník, vysoký protiklad k taričke a vytvoriť tak zaujímavý kontrast.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vytvorte si na záhrade koberec nádherných žltých kvetov. Sanvitalia sa radí medzi nenáročné a pritom krásne letničky a svojim vzhľadom vám doslova vezme dych. Skvele vyzerá na skalkách, okrajoch záhonov alebo napríklad ako doplnková rastlina v kombinovaných kvetináčoch. Zistite, aké podmienky vitálke zaistiť, aby sa jej perfektne darilo.

Sanvitalia druhy

Sanvitália (Sanvitalia) sa radí do čeľade astrovitých (Asteraceae). Vďaka nespočetnému množstvu drobných žltých kvetov môže na prvý pohľad pripomínať takú malú slnečnicu. Pochádza zo Strednej Ameriky a bežne dorastá do výšky iba 15–20 cm. Existuje pritom hneď niekoľko druhov, ktoré sa vzájomne mierne líšia.

Sanvitália poliehavá

Najčastejšie pestovaným druhom je sanvitália poliehavá (latinsky Sanvitalia procumbens), ktorá sa často používa ako pôdokryvna rastlina. Má žlté kvety s tmavým stredom a vytvára husté koberce. Skvele sa jej darí priamo na záhonoch aj v nádobách. Medzi obľúbené kultivary sanvitálie poliehavej sa radí 'Aztec Gold' s nízkym rastom a veľmi bohatým kvitnutím, 'Golden Carpet' tvoriaci husté koberce alebo 'Mandarin' s kompaktnejším rastom a oranžovými kvetmi. Za zmienku stojí aj kultivar ´Superbini´s bohatými žltými kvetmi.

Sanvitália Abertova

Sanvitália Abertova (Sanvitalia abertii) pochádza z amerického juhozápadu a rastie ako divoká kvetina. Má menšie kvety ako sanvitália plazivá, ale podobné sfarbenie.

Zaobstarajte si sadeničky sanvitálie a ozdobte s ich pomocou záhon, kvetináč alebo napríklad skalku

Výsev sanvitálie

S výsevom sanvitálie môžete začať už od polovice marca, a to do studeného pareniska. Ideálna klíčivá teplota je 15–18 °C, sadenice sa potom pestujú pri teplote 8–12 °C. Čo sa pôdy týka, je táto letnička nenáročná. Vyhnite sa však ťažkým a ílovitým pôdam, v ktorých rastlina nemusí prosperovať.

Sadenice sanvitálie

Sadenice sanvitálie môžete na vonkajšie stanovište premiestniť vtedy, keď už nehrozia žiadne mrazíky. Kvitnúce sanvitálie je možné pomerne ľahko presádzať a ich stanovište tak jednoducho meniť. Stanovište voľte oslnené a nezabúdajte priebežne odstraňovať odkvitnuté časti. Aby sa rastlinám darilo, môžete ich tiež prihnojovať vhodným hnojivom. Rastlina veľmi dobre zvláda priame slnko. Pri nedostatku vody vädne, ale po opätovnom zaliatí sa preberie.

Sanvitália - s čím ju kombinovať?

Sanvitália je známa svojimi drobnými ale výraznými žltými kvetmi, ktoré pripomínajú malé slnečnice. Keďže sa jedná o letničku, potrebuje každý rok obnovu. Na druhú stranu ale býva cenená pre svoju schopnosť kvitnúť po celú sezónu, vďaka čomu sa skvele hodí do kvetináčov, záhonov alebo napríklad dekoratívnych závesných košov.

Sanvitalia prezimovanie

Sanvitália býva obvykle pestovaná ako letnička, pretože nie je odolná voči mrazu. Pri dodržaní niekoľkých základných podmienok však chladné mesiace zvládne. Pred prvými mrazmi presuňte rastliny do kvetináča a umiestnite ich na svetlé miesto, kde panuje teplota okolo 10–15 °C. Zálievku obmedzte, aby substrát nebol trvalo mokrý, ale zároveň úplne nevyschol.

TIP: Sanvitáliu môžete kombinovať s celým radom ďalších kvetov. Vyberte si napríklad niektoré z bielych letničkiek na balkón a vytvorte s nimi krásne scenérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vedeli ste, že odpad vznikajúci pri príprave kávy nemusíte vždy vyhadzovať? Svoje uplatnenie totiž môže nájsť ako hnojivo na záhradu. Kávová usadenina obsahuje veľké množstvo živín, ktoré vaše záhony môžu oceniť. Poďme sa pozrieť na to, aké sú výhody a nevýhody hnojenia kávovou usadeninou a pre aké rastliny ho možno použiť.

Pozor na to, akú kávovú usadeninu používate

Kávová usadenina, ktorú budete využívať ako hnojivo, môže obsahovať iba zvyšky kávy a vody. Zvyšky s obsahom cukru, smotany, mlieka do kávy a podobných zložiek nepoužívajte a radšej ich vyhoďte.

Rastliny, ktoré znášajú kávové usadeniny

Zatiaľ čo pri niektorých rastlinách s kávovou usadeninou neurobíte chybu, niektorým môžete naopak uškodiť. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, kedy má zmysel kávový soc používať a prečo.

Káva ako hnojivo na paradajky

Kávovou usadeninou môžete podporiť zdravý rast vašich paradajok. Obsiahnutý dusík sa zaslúži o podporu rastu silných a zdravých listov. Na druhú stranu, pokiaľ kávové usadeniny použijete príliš, môžete spomaliť kvitnutie a tvorbu plodov. Rovnako si dajte pozor na to, že príliš veľké množstvo kávy v pôde môže pôdu nadmerne okysliť, čo paradajkám neprospieva.

Kávová usadenina pre izbové kvety

Kávová usadenina nachádza najväčšie uplatnenie pri hnojení izbových rastlín. Vďaka svojmu pH totiž pomerne dobre zabíja prípadnú burinu, baktérie a huby. Skvele sa hodí napríklad pre africké fialky, kvitnúci kaktus či vianočnú ružu. Toto hnojivo je možné použiť aj pre azalky, hortenzie, dracény alebo kamélie.

A za prídavok sócu do pôdy vám poďakujú aj orchidey. Kávová usadenina na ne pôsobí pozitívne, pretože orchidey potrebujú veľké množstvo draslíka v pôde. Toto hnojivo zároveň pomáha stimulovať kvitnutie. Prídavok kávy do kvetináča tak môže byť veľmi prospešný.

Káva ako hnojivo na jahody

Kávovou usadeninou rozhodne neublížite ani jahodám, samozrejme v rozumnom množstve. S jej pomocou prevzdušníte pôdu a zlepšíte zadržiavanie vlhkosti. Navyše môže pomáhať proti slimákom a mravcom, ktorí môžu práve jahody napádať.

Kávová usadenina na muškáty

Pri použití kávovej usadeniny na muškáty podporíte rast listov a ich zdravú zelenú farbu. Dajte si ale pozor na to, aby ste to neprehnali s množstvom. Kávová usadenina mierne okysľuje pôdu a príliš kyslá pôda nemusí byť pre muškáty ideálna. Rovnako tak nadmiera dusíka v pôde môže spomaliť kvitnutie tejto obľúbenej rastliny. Kávovú usadeninu preto používajte skôr striedmo a ideálne v kombinácii s inými hnojivami.

Kávová usadenina v záhrade

Doslova zázračne môže kávová usadenina pôsobiť na váš trávnik na záhrade. Sadlinu je vhodné nechať dôkladne preschnúť, aby nechytala pleseň. Potom ju rozdrvte a rozhoďte po trávniku. Kávovú usadeninu na záhrade je možné použiť aj ako mulčovací materiál, ktorý dokáže zamedziť rastu buriny a pomáha udržať vlhkosť pôdy. Záhradkári oceňujú aj fakt, že kávová usadenina prirodzenou cestou odpudzuje mačky, ktoré tak radšej svoju potrebu vykonajú inde a nebudú vám dokonalý trávnik kaziť.

Kávová usadenina proti mravcom

Kávu možno použiť aj na odpudenie mravcov. Stačí trochu sócu nasypať do misky. Túto pascu potom nastražte k miestu, kde sa mravce často zhromažďujú. Okrem toho ju môžete priamo nasypať na jednotlivé cestičky alebo ju rozmiestniť okolo kvetináčov a záhonov. Pokiaľ navyše kávovú usadeninu zmiešate s citrónovou šťavou alebo škoricou, získate ešte účinnejšiu zbraň.

Klady a zápory kávovej usadeniny v pôde

Kávová usadenina pre kvety obsahuje tri hlavné živiny, a to dusík, draslík a fosfor. Okrem toho tu nájdeme aj niektoré dôležité minerály, ako horčík, vápnik a meď.

Kávovú usadeninu je možné v záhrade využiť niekoľkými spôsobmi:

- priame hnojenie: v tomto prípade je potrebné usušenú kávovú usadeninu rozdeliť okolo rastlín a zapracovať ju do pôdy. Prípadne si môžete vytvoriť tekuté hnojivo, kedy usadeninu zmiešate s vodou v pomere 1:5 a necháte zhruba jeden až dva týždne odstáť.

- mulčovanie: kávová usadenina môže slúžiť ako perfektný mulč, ktorý pomôže udržať pôdu vlhkú a zabráni rastu buriny. Pokiaľ sa pre mulčovanie rozhodnete, stačí usadeninu v tenkej vrstve nasypať okolo rastlín.

- kompostovanie: kávovú usadeninu je možné premiešať s kompostom. Soc môže urýchliť rozklad organického materiálu.

Kávový soc so sebou prirodzene prináša určité výhody a nevýhody. Obsahuje rôzne zložky, ktoré môžu odlišne pôsobiť na jednotlivé rastliny. Kávová usadenina je bohatá na organické látky, ako sú najmä polysacharidy, lignín, bielkoviny a tuky. Tie sú dôležité pre zlepšenie štruktúry pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu a živiny.

Obsahuje antioxidanty a vitamíny, ktoré sú dôležité pre správny rast, vývoj a metabolizmus rastlín. Oleje v kávovej usadenine môžu pomôcť zlepšiť štruktúru pôdy. Rovnako sa jedná o prirodzený zdroj dusíka, ktorý je nevyhnutný pre rast a vývoj rastlín, tvorbu proteínov, enzýmov a chlorofylu.

Na druhú stranu ale kávová usadenina obsahuje zvyšky kofeínu. Ten môže mať na rastliny rôzne účinky, pozitívne aj negatívne. Nízke koncentrácie kofeínu môžu stimulovať rast, avšak vyššie koncentrácie môžu brzdiť klíčenie semien alebo byť pre rastliny toxické. Kávová usadenina môže obsahovať zvyšky pesticídov a iných chemikálií, ktoré sa používajú pri pestovaní kávy. Preto sa oplatí používať kvalitnú bio kávu, ktorá bola ošetrená v režime ekologického poľnohospodárstva.

TIP: Zasaďte si vo svojej záhrade citrónový muškát, ktorý vonia aj chráni pred obťažujúcim lietavým hmyzom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie naozajstného machu nie je žiadna sranda. Pokiaľ ale napriek tomu chcete krásu machu preniesť do svojej záhrady, môžete vyskúšať túto alternatívu. Nesie označenie machovička šidlovitá a práve mach na prvý pohľad pripomína. V porovnaní s ním je však jeho pestovanie nenáročné a perfektne preto doplní vašu skalku.

Charakteristika machovičky šidlovitej

Machovička šidlovitá (latinsky Sagina subulata), inými slovami aj írsky mach, je nízka trvalka. Jedná sa o pokryvnú rastlinu, ktorá býva v záhradách cenená pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci práve mach.

Na prvý pohľad zaujme drobnými, ihlicovitými a striedavými listami, ktoré sú príjemne mäkké na dotyk. Listy tvoria husté vankúšovité trsy, ktoré pripomínajú mach. Sfarbovať sa môžu do zeleného až žltkastého odtieňa. Kvety sú skôr drobné a biele, pričom vytvárajú subtílne kvetenstvo na vztýčených stonkách. Na prvý pohľad môžu kvety pripomínať malé hviezdy.

Láka vás táto kobercovitá skalnička a chcete si ju vysadiť aj do svojej záhrady? Neváhajte a zaobstarajte si sadeničky machovičky

Pestovanie machovičky šidlovitej

Pestovanie machovičky je veľmi jednoduché a ľahko si s touto úlohou poradia aj začiatočníci. Správne zvolené stanovište a adekvátna starostlivosť je základom úspechu.

Rastline sa najviac darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku. Pokiaľ ju vysadíte na plné slnko, môžete docieliť hustejší a kompaktný rast. Čo sa pôdy týka, doprajte rastline vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Preferuje neutrálne až mierne kyslé pH. Pôdu udržujte vlhkú, a to najmä v teplejších obdobiach.

Výsev írskeho machu

K výsevu machovičky šidlovitej je možné pristúpiť v období od marca do mája, kedy sa semená vysievajú na povrch substrátu. Zahrňte ich iba ľahko zeminou. Doba klíčenia sa pohybuje od 10 do 14 dní, pričom semenám sa darí pri teplote 18–22 °C. Nezabudnite pritom dbať na pravidelnú zálievku.

Machovička v zime

Machovička šidlovitá patrí obvykle k stálezeleným rastlinám, ktoré veľmi dobre znášajú mierne zimy. Pokiaľ ho však umiestnite do mrazovej kotliny alebo na iné exponované miesto, môžete ho pre istotu zakryť napríklad čečinou.

Machovička namiesto trávnika

Machovička šidlovitá sa často používa namiesto trávnika. Vytvára totiž hustý koberec, ktorý pripomína mach. Keďže pomerne dobre znáša občasný zošľap, možno ho použiť tam, kde neočakávate príliš frekventovanú prevádzku. Okrem toho má svoje miesto v skalných štrbinách či medzerách, kde dokáže veľmi dobre vyplniť prázdny priestor.

TIP: Chcete sa tento rok pustiť do tvorby vlastnej skalky? Prečítajte si, kedy a ako vysádzať skalničky, aby ste sa mohli tešiť z ich krásneho vzhľadu čo najdlhšie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Bakopa (alebo tiež bacopa) sa radí medzi nádherné a zároveň nenáročné letničky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Skvele vynikne najmä v závesných kvetináčoch na vašom balkóne či terase. Tešiť sa môžete na záplavu drobných kvetov, ktoré jednoznačne skrášlia každý priestor. Zistite, ako na pestovanie bakopy.

Kvet Bakopa

Bakopa je rastlina milujúca vlhkosť. Patrí do čeľade skorocelovitých, do ktorej spadajú aj rôzne druhy skorocelu či veroniky. Rastlina bakopa na prvý pohľad zaujme svojimi dužinatými stonkami, ktoré sú pokryté drobnými vajcovitými listami. Bokopa je pomerne silne rozvetvená a jej stonky majú tendenciu sa rozrastať do priestoru a plaziť sa po zemi.

V prirodzenom prostredí bakopa poteší záplavou krásnych kvetov prakticky po celý rok. V našich podmienkach kvitne počas letných mesiacov. Čo sa farby týka, môžu mať kvety bakopy biely, ružový, fialový alebo modrý odtieň. Na jednej rastline pritom možno nájsť desiatky kvetov.

Druhy bakopy

Existuje hneď niekoľko druhov bakop, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita. Poďme si predstaviť tie najrozšírenejšie z nich.

Bakopa plnokvetá

Medzi plnokveté kultivary bakopy sa radí napríklad Sutera 'Scopia Levander' s krásne levanduľovou farbou kvetov, Sutera 'Scopia Double Snowball' s bielymi kvetmi alebo Sutera 'Scopia Gulliver Blue' so zaujímavými fialovomodrými kvetmi.

Bakopa biela

Biela farba kvetov je najbežnejším variantom pri tejto rastline. Do tejto kategórie môže patriť množstvo kultivarov, napríklad Sutera Bacopa 'Dynamic White' alebo Sutera Bacopa 'Midi White'.

Bakopa fialovomodrá

Pod týmto označením môžete nájsť napríklad kultivar Sutera Bacopa 'Giga Blue', ktorý sa pýši pomerne veľkými kvetmi a bohatým kvitnutím.

Bakopa ružová

Nádherné ružové kvety s bielym stredom vám ponúkne napríklad kultivar Bacopa 'Pink Domino', ktorý sa pýši bohatým kvitnutím. Odroda Sutera Bacopa Giga Rose zaujme hviezdicovitými ružovými kvetmi, vďaka ktorým skvele ozvláštni každý priestor.

V našom e-shope nájdete obľúbené balkónovky bakopy. Skúste si ich vypestovať aj vy

Pestovanie bakopy

Aj keď bakopa vyžaduje svetlé stanovište, nie je bezpodmienečne nutné ju vysádzať na priame slnko. Bohato si vystačí s rozptýleným svetlom. Keďže sa bakopa radí medzi vlhkomilné rastliny, je potrebné udržiavať pôdu neustále vlhkú. Dajte si ale pozor na premokrenie, ktoré by mohlo rastline uškodiť.

Bakopa v kvetináči

Najbežnejším spôsobom pestovania bakopy je v kvetináči. Ako sme už spomínali, táto rastlina sa skvele hodí najmä do závesných kvetináčov a truhlíkov. Pred samotnou výsadbou si pripravte vhodný substrát. Na dno kvetináča umiestnite drenážnu vrstvu, ktorá poslúži na odtok prebytočnej vody. Živiny môžete bakope dodávať pomocou kompostu, prípadne využiť vhodný substrát.

Bakopa s muškátom

Bakopa a muškát sa radia medzi rastliny často pestované v kvetináčoch. Aj preto vás môže napadnúť, či je možné obe rastliny pestovať dohromady. Bakopa a muškát majú podobné nároky na svetlo a tiež ponúknu veľmi dobrý rastový súlad. Prednosťou môže byť aj ich doplnenie v rámci vzhľadu. Zatiaľ čo muškáty rastú do výšky, bakopa celok doplní svojim previsnutým rastom.

Aby ale všetko harmonicky fungovalo, je nutné si dať pozor na niekoľko zásadných vecí. Zatiaľ čo muškát znesie suchšiu pôdu, bakope prísušok vadí. Preto kvetináč zalievajte pravidelne, ale s mierou. Muškáty potrebujú viac živín ako bakopa, a to predovšetkým fosfor a draslík na bohaté kvitnutie. Na druhú stranu pri bakope si treba dať pozor na prehnojenie draslíkom. Vzhľadom na to používajte vyvážené hnojivo určené pre balkónové kvety a nepreháňajte to s ním. Zatiaľ čo muškát znesie aj chudobnejší substrát, bakopa vyžaduje ľahkú a zároveň dobre priepustnú pôdu.

Aby bakopa kvitla

Pokiaľ na bakope nepozorujete žiadne kvety, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Prvým z nich môže byť nedostatok svetla. Ak ste rastlinu umiestnili do tieňa alebo polotieňa, môže mať s kvitnutím problémy. V tomto prípade je teda vhodné rastlinu presunúť na vhodnejšie stanovište.

Bakopa má rada pravidelnú zálievku, ale neznáša premokrenie ani presušenie. Pokiaľ je substrát trvalo mokrý alebo naopak suchý, bacopa nekvitne. Správnemu rastu a kvitnutiu môže brániť aj príliš ťažká, ílovitá alebo nepriepustná pôda. Vznik nových pukov môžete podporiť aj pravidelným odstraňovaním odkvitnutých kvetov a zastrihávaním výhonkov. Pozor si dajte aj na prehnojenie rastliny dusíkom, ktorý síce podporuje rast listov, ale na druhú stranu môže obmedzovať kvitnutie.

Bakopa prezimovanie

Bakopa spravidla dokáže odolávať teplotám do -5 °C. Väčšinou preto stačí na zazimovanie pristúpiť až na konci jesene. Po odkvitnutí ju zrežte zhruba o 20 cm a uložte ju na chladné svetlé stanovište bez mrazu. Skvele poslúži napríklad studená chodba alebo zimná záhrada. Teplota by sa tu mala pohybovať okolo 10 °C. Na jar rastlinu presaďte a akonáhle zaznamenáte pučanie nových výhovnov, presuňte ju späť na vonkajšie stanovište.

TIP: Prečítajte si viac o tom, ako sa starať o kvety na balkóne, aby sa vám odvďačili krásnym a zdravým rastom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.