Blog

Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Pestré farby echinacey potom iste ozvláštnia každú záhradu.

Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. V poslednom období je zaznamenaný obrovský vzostup a obľúbenosť znovu používať túto trvalku do záhonov vďaka novým kultivarom a žiarivým farbám.

Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Výnimkou nie je biele, žlté, ružové, bordové sfarbenie a rôzne odtiene týchto farieb.

Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Každoročne vás na trhu prekvapia nové a nové kultivary, pretože na šľachtenie je táto trvalka ako stvorená.

Kedy kvitne echinacea

Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Echinacea na jeseň aj v lete vašu záhradu zahalí do krásnych pestrofarebných odtieňov.

Echinacea druhy

Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Terč je plnokvetý, smotanovobiely s oranžovým očkom a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé krémovobiele lupene.

Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.

Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.

Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.

Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.

Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Vašu záhradu určite premení aj variant 'Hot Papaya'.

Ako pestovať echinaceu

Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V polotieni budú síce rásť ale nie dostatočne kvitnúť.

V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Vysaďte si tieto krásne slniečka na vašej záhrade aj vy.

Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Na zimu zaťahuje a na jar môžete orezať celú rastlinu.

Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Tam je vhodné vykonať jarné alebo jesenné delenie trsov.

Prečítajte si ako správne rozmnožovať echinaceu ale aj iné trvalky ako napríklad kokardu, astru alebo heuchery.

Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Echinacea v záhone nádherne vynikne a patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám.

Echinacea strihanie

Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Rastlinu môžete pokojne odkvitnutých kvetov zbaviť až na jar, konkrétne zhruba v marci.

Echinacea zazimovanie

Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Pokiaľ echinaceu pestujete v chladnejších lokalitách, môžete ju navyše prikryť čečinou.

Echinacea pestovanie v kvetináči

Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pri pestovaní v kvetináči pamätajte na pravidelnú zálievku.

Echinacea výsev

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.

Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny. Hnojením potom môžete docieliť bohatší kvet.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate nad drevinou, ktorá by rozžiarila každú záhradu? Je to určite javor. Obľúbený, v rôznych farebných prevedeniach, s vyfarbením listov na jeseň, s listami a plodmi vhodnými na aranžovanie. Navyše sa pýši nenáročným pestovaním.

Javor druhy

Javorové stromy sú hojne rozšírené na severnej pologuli. Stretnúť sa s nimi môžete najmä v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Medzi najznámejšie druhy javora sa radí javor horský, javor strieborný, javor jaseňolistý a javor mliečny. Nemenej populárny je javor japonský. Práve v japonskej kultúre pritom býva javor symbolom krásy a elegancie. Zabudnúť nesmieme ani na javor červený (niekedy označovaný aj ako javor kanadský), ktorého štylizovaný list je vyobrazený práve na kanadskej vlajke.

Okrasný javor druhy

Podľa stanovišťa v záhrade sa môžete rozhodovať medzi zelenolistými kultivarmi alebo červeno a oranžovolistými. Spravidla platí, že druhy a kultivary s červenými listami sa počas celého roka vysádzajú do polotieňa, kde nie je prudké slnko. Tým predídete spáleniu listov. Zároveň ich sýta červená, bordová až karmínová farba rozsvieti tmavší kút, ktorý potom vynikne naozaj pútavo a zaujímavo.

Zelenolisté kultivary znesú aj priame slnko. V jesennom období sa obvykle vyfarbujú do žlta, oranžova alebo červena. Vyžadujú dostatok vlhkosti, pretože množstvo listov vodu rýchlo odparuje. Preto sa substrát udržuje primerane vlhký, nie premokrený. Pestujú sa vo vlhších, dobre priepustných pôdach, na plochách chránených pred silným vetrom.

Druhy Acer palmatum je potrebné v prvých rokoch po výsadbe chrániť pred neskorými mrazmi nastieľaním i obaľovaním kmeňa. Inak vyniknú v trávniku, v zmiešanom trvalkovom záhone, spolu s inými javormi, dokonca aj v nádobe alebo ako bonsaj. Nie sú náročné na pestovanie, pokiaľ sa dodržia základné pestovateľské podmienky a potreby dané pre tento druh.

Prezrite si niekoľko kultivarov, ktoré by vás mohli zaujať. Je ich samozrejme oveľa viac.

ACER PALMATUM "BLOODGOOD" má zaujímavé tmavé červené až hnedé sfarbenie listov aj červené plody. Radí sa jednoznačne medzi najobľúbenejšie kultivary, a to kvôli svojej najintenzívnejšej farbe listov. Kultivar dorastá do výšky 3 až 4 metrov. Môže byť pestovaný aj ako červený javor na kmienku.

ACER CRATAEGIFOLIUM "VEITCHII" má tmavo zelené listy s krémovými a svetlo zelenými škvrnami, ktoré sú na jeseň tmavo ružové až purpurové.

Ďalší kultivar A. DISSECTUM „ATROPURPUREUM" s previsnutými vetvami. Listy má červené a na jeseň ohnivooranžové. V dospelosti dorastá do výšky okolo 2 metrov a jeho tvar je široko rozložitý.

"SCHLESINGER" upúta červenými škvrnami na zelených listoch. Ide o stredne veľký až veľký strom, ktorý disponuje veľmi hustou korunou. V dospelosti môže dosahovať výšku až 20 metrov.

ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" a ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" majú jasné, bledé žltozelené listy. ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" zaujme oranžovo červenkastou farbou konárov cez leto, v zime sa potom jedná o sýto koralovo červenú. ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" na prvý pohľad upúta tvarom listov, ktorý pripomína otvorený vejár.

ACER PALAMATUM "ORANGE DREAM" má atraktívne žlto zelené listy, na jeseň oranžové. Tento javor rastie pomaly do široko rozloženého kríka. Skvele sa hodí aj do menšej záhrady.

ACER PALMATUM ATROPURPUREUM má čiernočervené listy, ktoré sa menia na briliantovočervené. Ide o pomaly až stredne rýchlo rastúcu odrodu so široko rozloženým tvarom.

ACER PALMATUM "OSAKAZUKII" má listy na jeseň oranžové až karmínové. Rastie pomerne rýchlo. Najprv vzpriamene, neskôr sa mení do široko rozložitého habitu, ktorý pripomína viackmenný ker.

ACER PALMATUM "GREEN GLOBE" má listy zelené, na jeseň však sčervenie. Jeho listy sú jemné, hlboko štiepené.

ACER PALMATUM “BUTTERFLY” má ostro vykrajované listy, zelenej farby s bielym okrajom, ktoré sa pri rašení a za chladného počasia menia na ružovú farbu.

DISSECTUM pod týmto názvom nájdete strihanolisté formy.

Acer platanoides a jeho kultivary sú známe najmä pre globózne kultivary, ako solitéry do trávnika, prípadne na výsadbu aleje. Stretnúť sa môžete s kultivarmi Globosum (čo je javor s guľovitou korunou) či Crimson King. Sú však aj štíhle rastúce kultivary tohto druhu, napríklad Columnaris.

Kompletnú ponuku okrasných javorov nájdete aj v našom eshope

Neopadavý javor

Javor sa radí medzi listnaté stromy, ktoré na zimu opadajú. Pokiaľ teda hľadáte neopadavý javor, bohužiaľ budete sklamaní.

Ako pestovať javor?

Ako sme už spomínali, pri výbere stanovišťa sa orientujte farbou listov daného javora. Kultivary s červenými listami priamy úpal neznesú, naopak varianty so zelenými listami môžete vysadiť aj na slnečné stanovište.

Čo sa týka zeminy, voľte neutrálnu kyslú pôdu, ktorá bude dobre priepustná. Javor potrebuje pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na jeho trvalé premokrenie. Priebežne pamätajte aj na jeho hnojenie. Javorom prospieva vyššia vzdušná vlhkosť, preto odporúčame ich výsadbu v blízkosti záhradného jazierka alebo vodného toku.

Javor na záhradu

Javor býva v záhradách pestovaný pre svoj krásny vzhľad. Jeho listy na jeseň vám vykúzlia doslova dych vyrážajúci pohľad. Preto je možné odporučiť vysadiť ho na miesto, kde si budete môcť užívať krásny výhľad priamo na strom (napríklad v blízkosti vášho záhradného posedenia). Pokiaľ ste obmedzení priestorom, do menších záhrad sa hodí napríklad javor japonský, javor dlaňovitolistý, javor poľný či javor ohnivý.

Japonský javor zakrpatený

Zakrpatený japonský javor prenesie na jeseň do vašej záhrady krásne farby. Bežne dorastá do výšky okolo 1,5 až 2 metrov. Na prvý pohľad si vás určite získajú zaujímavé tvary listov a ich pestrá farebná škála.

Výber je skutočne široký a niektorým kúskom len málokto odolá. Javor určite musíte mať v záhrade aj vy, a to aj vďaka jeho pomerne nízkym nárokom na pestovanie.

Japonský javor strihanie

Japonské javory vynikajú po stránke vysokej tolerancie k rezu. Radikálny rez sa vykonáva vždy na jar. K menšiemu skráteniu vetiev potom môžete pristúpiť do konca augusta, aby sa jednotlivé rezné rany do zimy dokázali zaceliť.

Zabudnúť nesmieme ani na letný rez javora, ktorý sa vykonáva zhruba v druhej polovici júna. Vďaka tomuto kroku rastlina vyraší ešte v priebehu leta novými výhonkami, ktoré sa budú opäť pýšiť žiarivo červenými listami.

Japonský javor v kvetináči

Keďže japonský javor má obvykle podobu menšieho stromčeka, skvele sa hodí aj pre tých, ktorí nemajú na záhrade príliš veľa miesta. Zároveň ho možno umiestniť do nádoby a týmto spôsobom ho pestovať aj na terase alebo balkóne. V tomto ohľade nezabudnite voliť dostatočne veľký kvetináč na bezproblémový rast. Nádoba by nemala byť plastová. Zvoľte terakotu, pálenú hlinu, keramiku alebo betón.

Pri pestovaní v nádobe pamätajte na pravidelné zalievanie, ale dajte si pozor na preliatie. V dobe vegetácie je spravidla ideálnou voľbou každodenná zálievka. Na dno nasypte drenážnu vrstvu. Aby javor bez problémov prečkal zimné mesiace, obaľte nádobu netkanou textíliou. Zálievku v zime javor potrebuje iba v minimálnom množstve. Doprajte mu preto závlahu iba za teplejších bezmrazých dní.

TIP: Kombinácia okrasných drevín, ktoré vynikajú listami s tými, ktoré sú ozdobné kvetmi, môže byť naozaj veľmi očarujúca. Možno vás zaujala napríklad magnólia a chceli by ste vedieť viac o jej pestovaní.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dychberúca kráska, ktorá si vás získa guľovitým tvarom kvetov v žiarivo žltej farbe. Presne taká je kraspédia, ktorú možno s trochou zveličenia označiť za slnko v záhrade. V našich podmienkach býva pestovaná ako letnička a jej vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Zistite, aké podmienky rastline dopriať a na čo si dať pozor.

Charakteristika kraspédie

Kraspédia je pôvodom austrálska trvalka, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. Na prvý pohľad zaujme svojou mohutnou ružicou prízemných čiarkovitých listov, z ktorej vyrastajú vzpriamené kvetné stonky. Stonky sú tenké a dlhé a vyrastajú z nich žlté guľovité súkvetia. Svojím tvarom kraspédia pripomína paličky na bubon alebo tiež gombíky.

Kraspédiu je možné rezať, v takom prípade potom vynikne v aranžmánoch vo váze. Hojne sa používa aj v sušenej podobe.

Craspedia druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kraspédií, ktorými môžete ozvláštniť priestor vašej záhrady, terasy či balkóna. Ich nevšedný vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Kraspédia guľovitá

Jedna z najobľúbenejších kraspédií s latinským označením Craspedia globosa. Vybrať si môžete kultivar 'Billy Buttons', ktorý sa pýši nápadnými žltými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách. Vysieva sa už v januári.

Alternatívou môže byť odroda 'Beauty Impr.', čo je neprehliadnuteľná letnička, ktorá sa môže vynímať aj vo vašej záhrade. Rovnako poteší svojimi nádhernými žltými kvetmi.

Zaobstarajte si semená i sadenice kraspédie a ozdobte s ich pomocou vašu záhradu alebo napríklad kvetináč za oknom

Pestovanie kraspédie

Kraspédia všeobecne vyžaduje slnečné stanovište. Doprajte jej kyslú a dobre priepustnú ľahšiu pôdu. Naopak tejto rastline nesvedčí príliš ťažká pôda, zatienenie a predovšetkým trvalá vlhkosť. V takých podmienkach kraspédia rastie slabo a môže byť tiež náchylná na zahnívanie.

Kraspédia výsev

Kraspédia je charakteristická pomerne dlhou vegetačnou dobou. Prvé kvety sa objavujú až zhruba po 5 až 6 mesiacoch od výsevu. Aby ste sa teda dočkali prvých kvetov koncom júla, musíte urobiť výsev vo februári, najneskôr v marci.

Aj tak sa ale rastlina do plného kvetu dostáva skôr až v auguste a v septembri. Vďaka tomu je perfektnou voľbou na to, aby ste jej krásou ozvláštnili vašu záhradu práve v období neskorého leta a začiatku jesene.

Craspedia prezimovanie

Kraspédia je veľmi citlivá na mráz. V našich podmienkach bohužiaľ kombináciu chladu a zimy neznesie a v zimných mesiacoch typicky uhníva.

TIP: Zistite, kedy je správny čas na výsev letničiek a buďte pripravení včas. S ich pomocou môžete vytvoriť napríklad originálny a pestrofarebný záhon.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Sviečkovec - gaura - nádherná trvalka, ktorá vašu záhradu zahalí do záplavy nežných romantických kvetov. Ide o pomerne nenáročnú rastlinu, s pestovaním ktorej si hravo poradia aj začiatočníci. Vďaka veľkému množstvu druhov si potom ľahko vyberiete variant, ktorý sa vo vašom priestore bude najviac vynímať.

Sviečkovec pestovanie

Gaura (čiže aj sviečkovec) sa právom radí k veľmi obľúbeným trvalkám. A nie je divu. Vašu záhradu obklopia krásnymi vzdušnými kvetmi, ktoré sa vo vánku pohybujú a pripomínajú motýlie krídla.

Trvalka gaura patrí do čeľade pupalkovitých. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Jej slovenský názov sviečkovec je odvodený od charakteristického tvaru kvetov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú práve sviečky.

Sviečkovec sa vyžíva najmä na slnečnom stanovisku. Čo sa pôdy týka, odporúčame hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia. Vlhkú a premokrenú pôdu znáša zle, pretože v nej má tendenciu uhnívať.

Sviečkovec Lindheimerov

Existuje hneď niekoľko druhov sviečkovcov, ktorých pestovanie sa teší popularite. Tým pravdepodobne najznámejším je sviečkovec Lindheimerov. Práve z neho totiž vznikli všetky ďalšie kultivary sviečkovca bieleho a sviečkovca ružového.

Jedná sa o krásnu a nenáročnú rastlinu, ktorá vám sprostredkuje záplavu dych vyrážajúcich kvetov. K tomuto druhu sa pritom radí sviečkovec biely, ktorý (ako napovedá samotný názov) má iba biele kvety. Ďalším kultivarom sviečkovca Lindheimerova je sviečkovec ružový, ktorý pochopiteľne kvitne ružovými kvetmi v rôznych odtieňoch (v závislosti od konkrétneho kultivaru).

Zaobstarajte si sviečkovce v príjemných farbách a ozvláštnite s nimi trvalkový záhon alebo napríklad priestor vašej terasy

Gaura strihanie

Správne strihanie sviečkovca je dôležitým krokom k tomu, aby ste predĺžili jeho životnosť.

Kedy strihať sviečkovec

Na strihanie gaury pristúpte na jeseň, kedy vykonáte spätný rez na výšku 10 cm. Vďaka tomu budete môcť rastline šetriť sily na ďalší rok. Zároveň sa zbavíte starostí spojených so semenáčikmi. Pokiaľ má totiž rastlina vhodné stanovište, vysemeňuje sa, čo nemusí byť vždy žiaduce.

Gaura v záhone

Trvalka gaura sa bude skvele vynímať práve v trvalkovom záhone. Okrem toho však možno s jej pomocou ozvláštniť nádoby na terase alebo ju vysadiť do voľného priestranstva. Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke.

So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú. Preto je vhodné vybrať im také stanovište, na ktorom už zostanú.

S čím kombinovať gauru

Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou. Skrátka so suchomilnými rastlinami.

Gaura zazimovanie

Zatiaľ čo biely sviečkovec je plne mrazuvzdorný, ružové a panašované kultivary sú na zimu chúlostivejšie a môžu vymrznúť. Preto je dôležité myslieť na vhodnú ochranu, aby došlo k úspešnému prezimovaniu sviečkovca. Na zimné mesiace rastlinu prikryjeme čečinou. Okolie rastliny zamulčujte vrstvou lístia, prípadne využite prikrytie netkanou textíliou.

Gaura po zime

S príchodom jari a akonáhle už nehrozia mrazíky je možné odstrániť minuloročné suché stonky gaury.

TIP: Sviečkovec môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými rastlinami. Stavte napríklad na zaujímavý lomikameň do skalky. Zistite, ako sa pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Dymový strom ( Smoke tree) tak sa škumpe hovorí napríklad v Anglicku, pre jej zaujímavý vzhľad. Jemné páperové súkvetia sa vznášajú nad krom ako oblak dymu. Je to cenná listnatá, opadavá drevina. Sfarbenie listov a kvetov je podľa kultivaru. Ale poznáme ich v klasickej žlto-zelenej forme alebo s bordovými listami a ružovými kvetmi.

Kvitne od júna. Zaujímavé súkvetia zostávajú na drevine až do jesene. Svojim vzhľadom dá každej kompozícii atraktivitu. Výborne vyfarbuje, počas roka mení svoj vzhľad a tak je prínosom pri premene záhrady v akomkoľvek období. Drevo má navyše význam v rezbárstve, nakoľko má výnimočnú žltú farbu. Dosahuje výšku do 5 m a skôr sa rozrastá do šírky. Rastie pomerne pomaly.

Je to pomerne odolná drevina a má svoje opodstatnenie v záhradnej kompozícii, vďaka atraktívnym kvetom a vyfarbeným listom. Dobre zvláda aj naše zimy. V prípade dlhotrvajúcich mrazov môže namrznúť, ale dobre na jar regeneruje a dobre aj zvláda rez.

Obľubuje priepustné vápenaté pôdy, minimálne hnojenie a primeranú závlahu. Uprednostní skôr suchšie prostredie, než trvalé vlhko. Vyhovuje jej plné slnko, dostatočne široká plocha pre svoj prirodzený rast. A menej hnojenia. Obzvlášť atraktívne sú už staršie porasty a ich habitus aj po opade listov.

Latinský názov je trochu ťažší Cotinus coggygria. Tento základný druh má žltozelené listy a naružovelé súkvetia. Neskôr v jeseni vyfarbuje do ružova a listy do bordova.

Je škumpa vlasatá jedovatá?

Škumpa vlasatá patrí medzi jedovaté rastliny a môžu spôsobiť pri dotyku alergické reakcie, pluzgiere a podráždenie pokožky. Manipulujte s ňou v rukaviciach. Opadané lístie sa môže kompostovať.

Kultivary škumpy

´Royal Purple´  je najznámejší a najžiadanejší kultivar, ktorý vyniká bordovými - purpurovo žiarivými listami počas celej vegetácie a ružovými kvetmi. Keď rozkvitne, vyzerá to, ako by sa z rastliny valili obláčiky ružového dymu. Skvele vynikne ako solitéra, ale pestovať ju môžete aj v skupine s ďalšími kríkmi, kedy vám pomôže vytvoriť zaujímavý kontrast.

´Flame´ je atraktívny vďaka zeleným listom, veľkými až 10 cm,  ktoré na jeseň vyfarbia do oranžovo-červena.

´Grace´ má počas roka purpurovo červené listy ale na jeseň sa vyfarbia na ohnivočervené. V lete zaujme prítomnosťou krásnych kvetov v podobe ružových vláknitých metlín.

´Smokey Joe´ listy má tmavo vínové, na jeseň oranžovo červené. Kvety má drobné, usporiadané v dlhých metlinách s dĺžkou 15-29 cm, kvitne od mája do júla.

Aktuálny sortiment ponúkaných kultivarov škumpy si môžete pozrieť aj v našom eshope

Škumpa vlasatá strihanie

Nečakajte usporiadaný, kompaktný ker a pre jeho výsadbu potrebujete naozaj priestor, lebo prirodzene je strapatý a rastie do šírky. Pokiaľ ho chcete udržať v medziach a v menšej veľkosti vyžaduje rez skoro na jar. Nesmie byť však príliš hlboký.

Obyčajne sa pestuje ako voľnerastúci solitér alebo zakomponovaný ker s inými drevinami. Inak nevyžaduje žiadny rez. Po mrazoch môžete odstrániť poškodené výhony.

Pravidelné strihanie škumpy vlasatej je teda kľúčové najmä preto, aby ste udržali kompaktné rozmery rastliny.

Škumpa na kmienku

V malej záhrade sa uplatní škumpa na kmienku. Rovnako je vhodná pre pestovanie v nádobách. Vyberte si vhodnú výšku kmienka, na ktorej je naštepená a vytvarovaná korunka. Kmienok už viac nerastie do výšky, zväčšuje sa len korunka. Tú udržiavajte v kompaktnom tvare. Kmienok radšej ukotvite a priviažte k opore.

Ako rýchlo rastie škumpa vlasatá

Škumpa vlasatá rastie rýchlosťou zhruba 15 cm za rok. Vždy ale samozrejme záleží na tom, aké podmienky rastline zaistíte.

TIP: Chcete mať záhradu výnimočnú, čo sa týka druhového zloženia rastlín? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme menej známe ozdobné kry.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie  o novinkách v sortimente, výhodné akciové ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Vypestujte si aj vy romantické srdiečka, ktoré sa budú vo vašej záhrade naozaj vynímať. Vďaka srdcovke premeníte každý priestor na doslova rozprávkový. Zistite, medzi akými obľúbenými variantami môžete vyberať a aké podmienky dodržať, aby sa tejto rastline darilo.

Charakteristika srdcovky

Srdcovka (Dicentra) býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu.

Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare srdca. Tie sú zavesené na previsnutých stonkách, ktoré vyrastajú uprostred papradinových listov.

Chcete mať kvety v tvare srdca vo vašej záhrade? Neváhajte a kúpte si kvalitné sadeničky v našom e-shope

Pestovanie srdcovky

Aby sa vám srdcovka odvďačila svojim pôvabným vzhľadom, treba jej na to dopriať vhodné podmienky. Z hľadiska pôdy voľte mierne vlhkú, humóznu a priepustnú variantu. Pokiaľ použijete ťažkú ílovitú alebo príliš suchú pôdu, pravdepodobne sa jej príliš dariť nebude.

Dužinaté korene tejto rastliny rastú plytko pod povrchom pôdy. Preto je vhodné zamerať sa na pravidelné mulčovanie pôdy, vďaka čomu srdcovku ochránite pred nadmerným vysychaním.

Srdcovky sa radia medzi dlhoročné rastliny. Po odkvitnutí alebo skoro z jari ich môžete množiť delením trsov. Pamätajte ale na to, aby ste postupovali s citom. Dužinaté korene totiž môže byť jednoduché poškodiť.

Srdcovka kvet

Názov rastliny jednoznačne plynie z tvaru kvetov, ktoré pripomínajú malé srdiečka. Tieto jemné srdcovité kvety v odtieňoch ružovej a bielej dodajú priestoru romantický nádych a bezpochyby zaujmú na prvý pohľad.

Srdcovka po odkvitnutí

Stonky srdcovky pomerne krátko po odkvitnutí zoschnú a stiahnu sa späť do zeme, kde rastlina prečká do nasledujúcej jari. Po odkvitnutí sa odporúča slabnúce a zaťahujúce sa listy odstrihnúť a rastline dopriať pokoj.

Srdcovka nádherná

Srdcovka nádherná nesie latinské označenie Dicentra spectabilis. Rastlina pochádza z Číny a Japonska a pýši sa jasne ružovými kvetmi. Niektoré jej kultivary však môžu kvitnúť bielo. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo visiacich súkvetiach, ktoré vytvárajú retiazky. Listy sú trojuholníkového tvaru a majú sviežo zelenú farbu. Bežne srdcovka nádherná dorastá do výšky 60 až 90 cm.

Srdcovka drobnokvetá

Srdcovka drobnokvetá (latinsky Dicentra spectabilis) sa radí medzi obľúbené kvety objavujúce sa nielen vo vidieckych záhradách. Jej kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci na oblúkovito ohnutých stonkách. Rastline sa skvele darí v kyprej záhradnej pôde s dostatkom vlahy. Vynikne ako solitéra aj ako súčasť skupinovej výsadby.

Srdcovka nízka

Srdcovka nízka, latinsky Dicentra formosa, je ďalším obľúbeným druhom tejto rastliny. Pochádza pritom zo západného pobrežia Severnej Ameriky, kde sa jej darí najmä v pritienených lesných stanovištiach. Srdcovka nízka bežne dorastá do výšky okolo 40 cm. Charakteristická je pre ňu prízemná ružica zelených, perovito tvarovaných listov s dlhými stopkami, ktoré spoločne vyrastajú z podzemku. Súkvetie potom tvoria obojpohlavné kvety s ružovou alebo bielou korunou.

TIP: Srdcovku môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších krásnych rastlín. Prečítajte si napríklad, aký je rozdiel medzi fakľou a fakľovkou.

Tropická juka premení priestor u vás doma aj v záhrade. Táto rastlina si vaše srdce jednoznačne získa vďaka krásnemu vzhľadu a nenáročnému pestovaniu. Zistite, aký druh sa v slovenských záhradách teší najväčšej popularite a aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila svojim bezproblémovým rastom.

Charakteristika juky

Pestovanie juky v posledných rokoch získava na popularite. Ide o izbovú rastlinu, ktorá miluje teplo. Na prvý pohľad si určite obľúbite jej exotický vzhľad, ktorý pripomína palmu. Juka pochádza z južných častí Ameriky a Mexika. Má podobu menšieho stromčeka, z ktorého kmienka vyrastá jeden alebo viac trsov dlhých, úzkych a zelených listov. Kvitnúca juka potom krásne ozdobí vašu záhradu či iný priestor.

Juka druhy

Všeobecne existuje mnoho druhov juky. Niektoré z nich sú pritom prirodzene lepšie adaptované na špecifické klimatické podmienky ako iné. Pred výberom konkrétneho druhu juky si preto premyslite, či sa jedná o vhodnú voľbu práve do vašich podmienok. V našich záhradách sa najčastejšie stretnete s jukou vláknitou.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice juky. Vyberte si vhodný kultivar a pustite sa do jeho pestovania aj vy

Juka vláknitá

Juka vláknitá (latinsky Yucca filamentosa) je druh, ktorý pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Charakteristickou vlastnosťou sú mečovité listy, ktoré sú dlhé a široké. Tuhé zelené listy pritom majú biele či krémové vlákna tiahnuce sa okolo ich okrajov. Na konci dlhých stoniek sa objavujú súkvetia s nádhernými bielymi alebo krémovými kvetmi.

Ak sa rozhodnete pre pestovanie juky vonku, vyberte jej slnečné až polotienisté stanovište. Z hľadiska pôdy vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, ktorá môže byť piesočnatá a pokojne aj chudobná na živiny. Juka vláknitá dobre odoláva suchu a častú zálievku nevyžaduje.

Juka vláknitá a jedovatosť

Kvety juky bývajú v Amerike využívané a stáva sa z nich obľúbená pochúťka. Okvetné lístky svojou chuťou pripomínajú špargľu a bývajú pridávané napríklad do zeleninových šalátov. Niekedy sa tiež obaľujú v cestíčku, usmažia sa a na záver sa pocukrujú.

Iná situácia však nastáva v otázke toho, či je juka jedovatá pre mačky a psy. Odpoveď totiž znie áno. Juka obsahuje rovnako ako napríklad aloe vera či dracena saponíny. Po požití sa u zvieraťa môže objaviť slinenie, zvracanie, hnačka a apatia.

Juka obrovská

Juka obrovská (Yucca elephantipes) býva niekedy prezývaná ako slonia noha. Ide o pomerne veľký sukulentný druh, ktorý sa často pestuje ako izbová rastlina. Na vonkajšom stanovišti vám porastie skôr v teplejších klimatických podmienkach.

Juka obrovská zaujme svojimi dlhými mečovitými listami, ktoré sú usporiadané v ružici. Ich dĺžka môže byť až 1,5 metra. Táto rastlina vyžaduje dostatok svetla, ale pozor si dajte na priame slnko, ktoré by mohlo spáliť jej listy. Na pestovanie voľte dobre odvodnenú pôdu, ktorá rýchlo vysychá. Rastlina lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Juka banánová

Medzi ďalšie rozšírené druhy sa radí juka banánová (Yucca baccata). Táto rastlina plodí jedlé plody, ktoré pripomínajú banán. Odtiaľ napokon plynie aj jej názov. Právom sa radí k najmrazuvzdornejším jukám. Jej listy sú zelenomodré, merajú zhruba jeden meter a po hranách tvoria vlákna. V našich podmienkach sa ale spravidla plodov nedočkáte.

Juka krátkolistá

K veľmi dobre mrazuvzdorným jukám sa radí aj juka krátkolistá (Yucca brevifolia). Ide o vôbec najvyššieho predstaviteľa rodu juka, ktorý dorastá do úctyhodnej výšky 10 až 12 metrov. Navyše sa dožíva až stovky rokov.

Juka nádherná

Juka nádherná (latinsky Yucca gloriosa) je vzpriamene rastúci ker alebo strom, ktorý môže dosahovať do výšky až 5 metrov. Listy sú širšie, mečovité, pevné a disponujú ostrými koncami. Ich sivasto zelená farba získava modrastý nádych.

Juka sivá

Juka sivá (latinsky Yucca glauca) je vždyzelená rastlina. Pýši sa skôr nízkym vzrastom, bežne dorastá do výšky zhruba 60 cm. Jej kvety sú biele a vyrastajú v hustých strapcoch. Svojím tvarom pritom pripomínajú konvalinky. Listy vyrastajú v prízemnej ružici a dosahujú peknú modrozelenú farbu.

Vonkajšia juka

Niektoré druhy juky je možné pestovať aj vonku, iné sú v našich podmienkach naopak vhodnejšie do domáceho prostredia. Medzi vonkajšie juky sa radí najmä spomínaná juka vláknitá.

Vonkajšia juka v kvetináči

Pamätajte na to, že juka zasadená v kvetináči je oveľa menej mrazuvzdorná ako tá zasadená voľne v záhrade. Rastliny v nádobe môžu zničiť aj mrazy okolo -5 °C. Vzhľadom k tomu sa najčastejšie odporúča juku v kvetináči na zimné mesiace preniesť alebo ju aspoň dobre zazimovať. Juka môže prezimovať v zimnej záhrade. Na ochranu pred mrazom je možné použiť izoláciu tvorenú hrubou vrstvou polystyrénu. Vďaka tomu ochránite jej korene. Odporúčame ju pestovať v keramickom, terakotovom alebo hlinenom kvetináči, ktorý dobre viaže vodu v zime.

Kedy presadiť vonkajšiu juku

Presádzanie juky budete riešiť v prípade, keď sa rozhodnete túto rastlinu pestovať v nádobe. Juka vyžaduje dostatok miesta, preto ju pravidelne presádzajte v momente, keď je jej kvetináč už malý. Koreňový systém juky môže byť pomerne zložitý, preto je priestranná nádoba kľúčom k úspechu.

V prípade, že juku presádzate, skontrolujte jej korene. Ak narazíte na zhnité alebo čierne kusy, odrežte ich. Zároveň môžete mierne zrezať zvyšok koreňov, aby ste obnovili silu rastliny.

Juka žltnutie listov

Žltnutie listov u juky je väčšinou späté s nadmernou zálievkou. Tento problém ale môže spôsobiť aj nedostatok svetla či živín alebo malý kvetináč.

Ako zachrániť juku

Pokiaľ je žltnutie vo veľkej miere, rastlinu odporúčame vybrať z kvetináča a dôkladne skontrolovať jej korene. Hnedé a zahnívajúce odstráňte a skúste tiež existujúci substrát nahradiť novým. Juku neprelievajte.

Pokiaľ vaša juka chradne a nič nepomáha, môžete ju tiež pod listami odrezať a nechať znova zakoreniť.

Prerastená juka

Juka samozrejme môže prerásť do rozmerov, ktoré už pre priestor vašej záhrady budú neprijateľné. V takom prípade sa nebojte rastlinu orezať a namnožiť.

Zrezanie juky

Zrezanie juky sa väčšinou vykonáva na začiatku vegetačného obdobia. Aby rastlina dobre vyzerala, nezabúdajte tiež priebežne odtrhávať staré a suché spodné listy. Zbaviť sa môžete aj tých listov, ktoré netrčia smerom nahor, ale naopak oblúkovito previsajú.

Juka vláknitá po odkvitnutí

Akonáhle dôjde k odkvitnutiu juky, odporúča sa celú stonku pri zemi odrezať. Po odkvitnutí postupne odumiera celá ružica a okolo nej sa postupne vytvára niekoľko dcérskych ružíc.

TIP: Rozkvitnutá záhrada je jednoznačne nádherná. Prezrite si náš prehľad vhodných kvitnúcich stromov a nechajte sa inšpirovať.

Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Napriek tomu sa ale oplatí si vopred ujasniť, na čo si v tomto ohľade dať pozor a aké podmienky rebarbore dopriať.

V tomto článku sa pozrieme aj na to, ako je to s konzumáciou rebarbory.

Charakteristika rebarbory

Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.

Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Naopak listy rebarbory sú jedovaté a konzumovať by sa nemali.

Zaobstarajte si sadenice rebarbory a vyskúšajte pestovanie tejto zaujímavej plodiny aj vy

Ako zasadiť rebarboru

Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Miesto na výsadbu dobre pripravte a medzi rastlinami nezabudnite ponechať dostatočné medzery (aspoň 90 až 120 cm).

Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Pred výsadbou ju preto obohaťte o kompost či dobre rozložený hnoj.

Pestovanie rebarbory zo semien

Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Tie môžete po jednej zasadiť do kvetináča a nechať ich rásť pri teplote okolo 20 ° C až do doby, kedy ich možno presunúť na vonkajšie stanovište (po odznení posledných ranných mrazíkov).

Kedy zasadiť rebarboru

Rebarbora sa vysieva a vysádza buď na jar (ideálne v marci či apríli), alebo na jeseň (ešte pred príchodom prvých mrazíkov).

Rebarbora pestovanie v kvetináči

Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Samotnú nádobu potom umiestnite na slnečné alebo polotienisté stanovište.

Presádzanie rebarbory

Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol.

Presádzanie nezdržujte. Korene rastliny by nemali na vzduchu byť príliš dlho, preto majte nové miesto vopred dobre pripravené. Prípadne odkopok rebarbory medzitým prikryte namočenou vrecovinou alebo podobným materiálom.

Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Na jednom stanovisku vám rebarbora vydrží pokojne aj 10 rokov.

Čím hnojiť rebarboru

Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Na tento účel môže poslúžiť napríklad maštaľný hnoj alebo kompost či zákvas zo slepačincov.

Ako zazimovať rebarboru

Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Čo s rebarborou na jeseň urobiť, aby sa vám na jar odvďačila opäť svojim zdravým rastom? Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Vďaka tomu lepšie udržíte vhodnú teplotu a ochránite korene rastliny.

Jesenný zber rebarbory

Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Nesie označenie Glaskin's Perpetual a s jej pomocou si teda môžete užiť aj jesenný zber rebarbory.

Okrasná rebarbora

Rebarboru je možné pestovať aj ako originálnu okrasnú rastlinu. Na tento účel sa hodí napríklad rebarbora okrasná červená, ktorá zaujme svojimi listami aj mohutnou stonkou a červenými kvetmi. Vynikne ako solitéra vo vašom trávniku a môže tiež oživiť zabudnuté kúty vašej záhrady.

Do kedy sa môže jesť rebarbora

Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. t.j do Jána 24.6

Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy. V tomto období sa teda tejto zelenine pre istotu vyhýbajte.

TIP: Do vašej záhrady môžete zasadiť aj množstvo ďalších plodín na spracovanie. Zistite napríklad, ako pestovať kapustu, ktorá patrí medzi vďačné druhy zeleniny.

Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Zistite, aké sú jeho najrozšírenejšie druhy a aké podmienky dodržať, aby sa náprstníku dobre darilo.

Charakteristika náprstníka

Náprstník (latinsky Digitalis) je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú pritom usporiadané do tvaru ružice prízemného listu. Ružicu vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú). Kvitne v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Jedná sa o krátkovekú trvalku, dvojročku. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien.

Náprstník je v domovine trvalka, pri ktorej sa rozlišuje hneď niekoľko druhov. Poďme si tie najznámejšie z nich v stručnosti predstaviť. V našich podmienkach rastie ako dvojročná rastlina.

Náprstník červený

Náprstník červený (latinsky Digitalis purpurea) je dvojročná bylina. Tento druh je známy predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh. Často sa pritom pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Charakteristická je pre ňu aj prízemná ružica listov a vysoký kvetný stvol.

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý (latinsky Digitalis grandiflora) sa preslávil svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá. Listy sú zelené, striedavé a pýšia sa eliptickým či kopijovitým tvarom.

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý (latinsky Digitalis lanata) dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby. Rastlina pôvodom pochádza z Balkánu a dobre sa jej darí najmä v humóznych pôdach.

Náprstník žltý

Náprstník žltý (latinsky Digitalis lutea) pôvodne pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím. Tešiť sa môžete na dlhý jednostranný trs so žltými rúrkovitými kvetmi. Náprstník žltý dorastá do výšky až 80 cm.

V našom e-shope nájdete náprstník v pestrých farbách a rôznych druhoch. Vyberte si variant, ktorý sa vám bude do záhrady najviac hodiť

Pestovanie náprstníka

Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku. Vzhľadom na to je vhodné vybrať také miesto, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom.

Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať.

Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké. Vzhľadom na to využite kolíky alebo určitú podpornú konštrukciu. Náprstníky všeobecne silné hnojenie nevyžadujú.

Náprstník jedovatosť

Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu. Rastlina je nebezpečná nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá.

Náprstník po odkvitnutí

Akonáhle náprstník odkvitne, jeho stonka sa odreže až nad listovou ružicou. Vďaka tomu rastlina na mieste vydrží dlhšie. Spätným rezom po odkvitnutí môžete predĺžiť životnosť jednotlivých rastlín.

Náprstník v zime

Náprstník sa najčastejšie pestuje v záhone spoločne s ďalšími trvalkami. Na zimné mesiace je vhodné tento záhon ľahko prikryť čečinou. Nič ďalšie ale nie je potrebné.

TIP: Skombinujte náprstník v záhone s ďalšími trvalkami. Zistite, ako pestovať zimozeleň a ďalšie populárne rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ligurček (Levisticum officinale) je v domovine vždyzelený ker. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. V slovenských záhradách sa však teší veľkej popularite a táto bylinka nachádza hojné uplatnenie v kuchyni. Rastlinu poznáme aj pod názvom "Maggi." Listy je možné používať nielen čerstvé, ale aj sušené. V našich podmienkach ale zaťahuje a listy na zimu stráca.

Zistite, ako na pestovanie ligurčeka, na čo si dať pozor a aké najčastejšie choroby ho môžu postretnúť.

Ako pestovať ligurček

Pestovanie ligurčeka na záhrade je pomerne nenáročné. Buď môžete pristúpiť k priamemu výsevu semien, alebo využiť už predpestované sadenice. Čo sa pôdy týka, ligurček vyžaduje hlbokú pôdu, ktorá bude priemerne vlhká a dobre zásobená živinami. Dôležitý je predovšetkým vápnik a organické látky.

Zaobstarajte si priesady ligurčeka a zasaďte si ich do záhona alebo do kvetináča

Kedy zasadiť ligurček

V prípade, že sa rozhodnete pre výsev semien, urobte tak v marci alebo na jeseň. Semená je vhodné sadiť do hĺbky 3 cm, pričom pamätajte na to, aby bol substrát neustále vlhký.

Kedy presadiť ligurček

Mladé sadenice môžete do vonkajšieho prostredia presunúť zhruba v júni. Samotné listy je možné otrhávať zhruba od mája až do prvých mrazov.

Čím hnojiť ligurček

Počas pestovania je vhodné ligurček prihnojovať. Vďaka tomu podporíte správny vývoj koreňového systému a docielite vyššiu produkciu listov. Vhodné sú organické hnojivá, ktoré obsahujú dostatok fosforu, draslíka a dusíka.

Pomocníkom vám môže byť aj prípravok SYMBIVIT na bylinky, ktorý znižuje potrebu zálievky a hnojenia a zároveň u byliniek zvyšuje obsah aromatických látok.

Ligurček a jeho choroby

Medzi časté choroby ligurčeka patria hnedé škvrny objavujúce sa na listoch. Táto škvrnitosť sa väčšinou objavuje z dôvodu premokrenia rastliny.

Medzi ďalšie choroby sa radí hrdzavosť, ktorú rozoznáte podľa drobných škvrniek na listoch, ktoré majú tendenciu sa rozrastať. List následne hnedne a odumiera. Pokiaľ si túto chorobu všimnete, je vhodné napadnutú časť rastliny odstrániť až pri zemi a spáliť ju. Pokiaľ dôjde k väčšiemu zásahu, je možné odporučiť sa rastliny úplne zbaviť a vypestovať ju znovu na inom mieste.

V prípade, že spozorujete diery na listoch, môže za nimi stáť nosánik ligurčekový. V tomto smere je najlepším riešením rastlinu premiestniť.

Za krútením listov potom môžu najčastejšie stáť roztočce alebo vošky. Na tie sú účinné najrôznejšie špeciálne postreky.

Ako pestovať ligurček vonku

Pokiaľ sa rozhodnete pre priamy výsev semien na vonkajšie stanovište, urobte tak na jar (v marci alebo apríli) či na jeseň (v septembri a októbri). Semená vysievajte do skupín po piatich až šiestich kusoch. Akonáhle vzídu, nechajte na mieste len tri až štyri najsilnejšie rastliny.

Ako zazimovať ligurček

V prípade, že budete bylinku pestovať vo vonkajšom prostredí, budete pochopiteľne riešiť aj jej zazimovanie. Rastlina je schopná bez problémov prezimovať a nie je potrebné ju na to nijako zvlášť pripravovať. Ligurček sa sám stiahne do podzemných častí a na jar znova vyraší.

Ligurček pestovanie na balkóne

Ligurček patrí medzi obľúbené bylinky hojne pestované aj na balkónoch. Nezabudnite voliť dostatočne veľkú a hlbokú nádobu a pamätajte na pravidelnú zálievku. Ligurček v kvetináči umiestnite na slnečné miesto, ideálne však do polotieňa.

Ako pestovať ligurček v byte

Ligurček možno podobne ako ďalšie bylinky pestovať aj v kvetináči za oknom. Vďaka tomu budete mať v kuchyni čerstvé bylinky po celý rok bez toho, aby ste boli obmedzení na ich nakupovanie alebo pestovanie v záhradke.

Do pripravenej nádoby je možné buď priamo zasadiť sadeničky, alebo si ich vypestovať zo semienok. Druhý variant je pochopiteľne časovo náročnejší, ale určite nie nemožný. Na klíčenie semienok využite menšiu nádobu, ktorú umiestnite na teplé a slnečné miesto. Nezabudnite na pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na premokrenie. Akonáhle sa zo semienok stanú sadenice, môžete ich presadiť do kvetináčov, či iných nádob.

Ako strihať ligurček

Ligurček je vhodné zastrihávať pomocou nožníc. Táto bylinka má tendenciu sa pomerne veľmi rozrastať. Raz za čas sa odporúča rastlinu celú ostrihať, aby vyrazila znova a jej listy boli opäť čerstvé. Platí totiž, že novšie listy sú jemnejšie a mäkšie ako tie staré a tiež majú lepšiu chuť a arómu. A kedy zberať ligurček? Jednoducho v okamihu, keď dosiahne plný rast (zhruba od júna do septembra).

Ako sušiť ligurček

Ligurček nemusíte vždy spracovať úplne čerstvý. Pre budúce použitie a uskladnenie ho môžete ľahko usušiť. Ligurček pritom dobre schne aj bez využitia pomocníkov v podobe sušičiek. Ostrihané listy je nutné dôkladne rozložiť do jednej vrstvy.

Prípadne ich môžete zviazať dohromady a zavesiť v priestore. Na sušenie používajte vždy tienisté miesto, kde dochádza k dobrej cirkulácii vzduchu.

Pokiaľ budete používať sušičku, voľte teplotu maximálne 40 °C, aby si ligurček zachoval svoju farbu, chuť i vôňu.

Listy môžete tiež mraziť v celku alebo nasekané.

Ako uchovať ligurček

Usušený ligurček uchovávajte v dobre uzatvárateľnej nádobe, do ktorej sa nedostane vlhkosť. Nádobu uložte na tmavé miesto.

TIP: Prečítajte si, ako ľahko vypestovať zdravé bylinky, ktoré využijete pri varení.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.