Blog

Možno ste si mysleli, že už na záhrade pestujete všetko, ale určite sa mýlite. Poznáte rakytník? Rakytník / Hippophae rhamnoides má síce krkolomný latinský názov ale je to výborná drevina so zaujímavými plodmi, ktorá prekvapí svojim mohutným rastom, hustotou a najmä všestranným použitím práve plodov.

Okrem plodov získate aj výbornú drevinu na živý plot alebo  dokonalé a husté vytvorenie pozadia. Plocha záhrady na pestovanie by však mala byť väčšia. Sú to naozaj mohutné kry a pre získanie maxima z plodov, potrebujete 2 dreviny. Samčiu a samičiu.

Rakytník samčia a samičia drevina a rozdiely

Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá drevina. Pre opelenie a získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Sú vetrom opelivé, teda ak výsadba bude v smere prevládajúceho vetra, je to len výhoda. Rozdiely sú viditeľné najmä počas pučania a kvitnutia.

Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. Naozaj ich neprehliadnete. Zatiaľ čo samičie puky sú podstatne menšie, menej zložené, pritisnuté priamo ku konáriku, vytvárajú akoby misku.  Na základe týchto rozdielov si budete už v záhrade istý, že máte správny pár rastlín.

So samčích sú najznámejšie opeľovače K+ a Pollmix. Samičích je oveľa viac, konkrétne kultivary nájdete nižšie.

Kedy sadiť rakytník

Rakytník je nenáročná drevina, dobre zvládajúca akékoľvek podmienky. Dobre odoláva suchu aj teplu, darí sa mu aj vo vlhkom, nie trvalom podmáčanom prostredí. Dobre sa pestuje aj v íle. Odoláva chorobám aj škodcom, dokonca aj nízkym teplotám a mrazom.

Vyberte si samčie aj samičie rastliny rakytníka v našom eshope.

Vysádza sa na jar od konca marca do polovice novembra do vopred pripravenej pôdy. Pôda by mala byť priepustná a môžete do nej pridať kompost. No aj bez neho sa bude rakytníku dariť.  Rozostupy medzi jednotlivými drevinami by mali byť dodržané na 2 m. V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny.  Dosahujú výšku 2-4 m, teda jeho výsadbu dobre zvážte.  Stačí mu slnko a zálievka tesne po výsadbe , kým sa zakorení. Nevyžaduje ani špeciálne hnojenie.

Ako rezať rakytník

Rakytník rastie pomerne rýchlo a v krátkom čase dosiahnete veľký ker. Do rodivosti nastupuje po cca 3 rokoch pestovania, ak sú zakúpené dreviny malé.

Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, plodil by aj bez rezu, avšak udržať sa bez rezu nedá vzhľadom na jeho veľkosť. Už pri oberaní plodov oceníte, ak orežete celý konár a tak plody získate. Plody sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa zle oberajú. Majú krátke stopky, po silnejšom stačení sa rozpučia a šťava vytečie. Preto sa nechávajú prejsť mrazom a pod ker natiahnete veľkú plachtu a plody strasiete. Kry majú aj ostré tŕne aj kvôli tomu je manipulácia s plodmi ťažšia. No stojí to zato. Mnohé nové odrody sú už menej otŕnené až takmer bez tŕňov.

Rodí na jednoročnom dreve, teda pozor, skracujú sa len do 1/3 výhonky a všetky, ktoré prečnievajú, sú poškodené, suché, krivo rastúce alebo inak pre Vás nevhodné.

Rakytník často vyrastá aj od koreňa ďalšími výhonkami, teda môže sa správať aj invazívne. Preto okolie pravidelne udržiavajte a kľudne aj pokoste. Výborne sa rozmnožuje týmito koreňovými odnožami, aj odrezkami, ktoré stačí zapichnúť do zeme.

Využitie plodov

Ako sme uviedli vyššie, ak pri zbere odrežete s plodmi aj konáre, budúci rok bude úroda nižšia. Ak si dáte prácu a plody ručne oberiete, môžete ich sušiť, vytvoriť šťavu, džem, sirup, med, víno a iné.

Plody dozrievajú koncom leta ale mnohé až október – november.

Plody obsahujú množstvo vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín), minerálov a antioxidantov. Plody sú vhodné na posilnenie imunity, na prevenciu, posilnenie srdca, hojenie rán, žalúdočné vredy aj kožné choroby.

Rakytník odrody

Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody patria Slniečko, Leikora, Krasavice,  medzi novšie a atraktívne Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja. Mnohé nové odrody sú už menej otŕnené, čo je ich výhoda.

Balkón musí za každú cenu zažiariť a to najmä v tom prípade, ak nemáte možnosť pestovať kvety v záhrade. Na malej ploche máte možnosť pestovať síce len niekoľko rastlín, ale za to máte viac času sa im dôsledne venovať, a tak majú aj priestor, aby rástli a kvitli do krásy.

Modré nebo je vždy pozitívom pekného dňa, preto ak máte radi slnečné dni s modrým nebom, vytvorte si túto atmosféru priamo u Vás na balkóne.

Modré kvety - ako na to?

Budete potrebovať niekoľko nádob, chuť vysádzať a kombinovať a samozrejme modro kvitnúce rastliny a rastliny s jemným modrastým, bielym alebo fialovým odtieňom. Modrá je dobrá, ako sa spieva v jednej známej piesni, preto ňou určite nič nepokazíte.

Pokiaľ je Vaša stena na balkóne biela, dokonale do seba zapadnú. Zvážte tiež, ktoré rastliny v modrom prevedení sú vhodné do tieňa, a ktoré na slnko, len tak sa im bude dariť.

Výber z modrých kvetov

Modro kvitnúce rastliny na slnko: agerát, horec, levanduľa, perovskia, veronika, nevädza, zvončeky, kosatce, hyacinty, stračonôžka, ježibaba, lobelka, encián, olovník, pakost, šalvia, tradeskancia...

Modro kvitnúce rastliny do tieňa: hortenzia, funkia s modrými listami, nezábudky, sirôtky, zvončeky. Všetky tieto rastliny viete nakombinovať s bielou alebo žltou farbou. Výnimočné však bude, aj keď zostane záhon len v modrom prevedení.

Modrá upokojuje, dodáva priestoru hĺbku vďaka farbe a priestor zväčšuje, čo je výhodou najmä na malom balkóne, terase či lodžii. Pokiaľ máte však dostatok rastlín, dobre sa kombinujú aj so zelenými listami a okrasnými trávami.

Nebojte sa modrej a uvidíte, že aj takýto balkón bude pôsobiť romanticky a rekreačne.

Doplnky určite doplnia priestor, pozor však na výber farby, príliš veľa farieb priestor roztriešti. Vyberte niečo biele, zelené alebo žlté, či ružové. 

Prečítajte si aj článok, kde sa okrem iného zoznámite so žltými kombináciami kvetov na balkón.

Ak sa Vám už teraz cnie po zakvitnutom balkóne, myslite na výsev letničiek teraz. Takmer všetky typické balkónovky sú letničkami, dokonca aj muškáty. Tie sa však dajú aj prezimovať vo vhodných podmienkach.

Okrem muškátov, ktoré sa tiež dajú dopestovať zo semienka, kvitnúť však budú neskôr, môžete vypestovať aj iné zaujímavé rastliny, ktoré sú vhodné do veľkých mís, do závesných nádob, do zaujímavých tašiek, ktoré v poslednej dobe našli svoje praktické miesto u každého záhradníka či kvetinára.

Letničky do nádob

Koncom februára a v marci môžete začať vysievať sanvitálie (Sanvitalia), železník (Verbena), petúnie (Petunia), lobelka (Lobelia), netýkavky (Impatiens).

Po vzídení a vo fáze klíčnych listov presádzajte do väčších nádob a doprajte rastlinkám vhodné prostredie, aby neboli vytiahnuté za svetlom. Neskôr otužujte na terase, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Potom ich vysaďte do nádob, v ktorých  budú zdobiť Vás balkón, terasu či kvetinový múr až do jesene.

Rastliny, ktoré dokážu vytvoriť previs vysaďte po okraji nádob, rastlinky, ktoré rastú vzpriamene a kompaktne, vysaďte do stredu. Dajú sa výborne kombinovať s muškátmi, drobnokvetými petúniami, alebo bakopou.

Žltá kombinácia rastlín na balkón

Balkónové rastliny nemusia byť striktne vysadené len v kombináciách podľa druhu, ale veľmi moderné a príťažlivé kombinácie získate práve použitím rôznych rastlín s podobným farebným odtieňom.

V dnešnom tipe Vám predstavíme žltú kombináciu, kde budú zastúpené nie len letničky.

ltá farba patrí medzi farby jasné, žiarivé, veselé aj počas zamračených dní. Zväčšujú a presvetľujú daný priestor a rastliny v nádobe môžu plniť funkciu náhradného slnka priamo u Vás na balkóne. Vhodné na výsadbu sú napríklad: žlto kvitnúce begónie (Begonia), gazánie (Gazania), kapucínky (Tropaeolum), papučky (Antirrhinum), nechtík (Calendula), rudbekiu (Rudbeckia), slnečnice (Helianthus), aksamietnice (Tagetes), georgíny (Dahlia), sanvitálie (Sanvitalia), dvojzub (Bidens), petúnie (Petunia), muškát (Pelargonium), krásnoočko (Coreopsis), narcisy (Narcissus), plamienok (Clematis), millionbells,  atď.

Muškáty vydržia na balkóne až do prvých mrazov. Potom je nutné ich premiestniť do pivníc, garáže alebo skladu. Pred zazimovaním ich zrežte o polovicu. Ak počas zimovania opadnú listy, nie je to problém.

Muškáty dokážu prežiť aj v miestnosti bez svetla. Budú mať síce stonky vytiahnuté a biele, ale na jar sa rýchlo spamätajú. Teplota pri prezimovaní by nemala klesať do mínusových teplôt. V pohode znesú 10 °C až 0 °C. Na jar ich opäť zrežte hlboko, aj na 10 cm, podporíte ich hustejší rast. Vysaďte ich do nového substrátu a s prihnojovaním začnite až po mesiaci.

Muškáty po zime

Počas zimy ste pravdepodobne kontrolovali muškáty, ktoré strávili zimu v pivniciach a v skladoch a už ste rozmýšľali nad jarou, kedy budú opäť na svojich miestach. Teraz je vhodné obdobie na podrobnejšiu obhliadku a spätný rez muškátov.

Pozrime sa teda na to, ako prebudiť muškáty po zime.

Muškáty by ste hlavne mali nájsť v živom stave - s bielymi alebo zelenými výhonkami s listami alebo bez nich. Dobre si všímajte prezimujúce rastliny a určite nepestujte rastliny, ktoré sú napadnuté chorobami a škodcami, čo sa počas zimovania môže samozrejme stať.

Pokiaľ boli muškáty prezimované bez prístupu svetla, výhonky sú bielej farby, vytiahnuté dohora. Nie je to tragédia. Čoskoro sa spamätajú. Musíte ich však zrezať o 1/3, odstrániť všetky suché listy a suché a čiastočne zdrevnatené výhony. Začiatkom apríla ich môžete umiestniť na svetlejšie miesto a otužovať.

Každopádne je potrebné vymeniť substrát. Pôvodný je vyčerpaný, už takmer prerastený koreňmi a už nie je schopný ani prijímať vodu. Novým substrátom podporíte rast a vitalitu rastlín. S aktívnou zálievkou však ešte chvíľu počkajte, rovnako s pridávaním hnojív do zálievky. Tým, že vymeníte substrát, rastliny získajú dostatok živín na naštartovanie rastu počas určitého obdobia. S prihnojovaním pre sviežu farbu listov a bujný rast začnite až v máji, neskôr zmeňte hnojivo na podporu násady pukov a dlhé kvitnutie.

Pestrá ponuka rôznych odrôd muškátov v našom eshope.

Plody aktinídie (kiwi)obsahujú vysoký podiel vitamínu C,B,E, stopové prvky i minerály. Pestovať sa dá takmer v každej záhrade, ale potrebujete vedieť pár dôležitých informácii, aby rastliny priniesli aj svoje ovocie.

Ako pestovať kiwi

Aktinídia - kiwi je rýchlorastúca mohutná liana s opadavými listami. V krátkom čase vytvorí bujný porast, ktorý sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhony s plstnatými listami, ktoré dokážu odpariť veľké množstvo vody, preto je nutné zabezpečiť im aj vhodné stanovište a dostatok vlahy. Na jednom stanovišti vydržia aj 40 – 50 rokov, preto je správny výber miesta výsadby dlhodobo významný a dôležitý.

Správny výber odrôd

Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Obyčajne sa však aj takáto rastlina podporí ešte iným kultivarom, pre lepšiu úrodu. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Pokiaľ máte málo miesta postačí aj pár rastlín. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red,.. Čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai,... Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá postupne vyfarbuje. Listy sú bielo-zeleno-ružové.

Rozlišovacie znaky kvetov

Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Opelenie prebieha prostredníctvom včiel a čmeliakov. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Kvety kvitnú na jednoročných výhonoch vyrastajúce z 2 ročného niekedy i staršieho dreva, preto je dôležitý aj rez, aby ste sa neobrali o budúcu úrodu.

Stanovište

Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj pritienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálny je riedky polotieň a primerane otvorené stanovište pre prílet včiel kvôli opeľovaniu. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda má byť mierne kyslá, výživná, dostatočne vlhká. Za sucha rastlina trpí stresom, stráca listy, ktoré rýchlo schnú. Kiwi vyžaduje aj mulč, ktorý chráni plytký koreňový systém a udržiava pôdu vlhkú a v zime pôsobí zároveň ako ochrana.

Pestovanie na opore

Opora pre pestovanie je investícia na dlhé obdobie (nakoľko sa dožíva až 40-50 rokov), preto je nutné zabezpečiť takú, aby toto obdobie vydržala, bola stabilná a dlhodobo funkčná. Používa sa často taká, ako na vinič. Siete a pletivá sú vhodné len pre mladé rastliny, takže časom by ste ich museli vymieňať. Vytvorte stabilnú konštrukciu s drôtenkou, maximálne do výšky 2 metre. Prvý drôt by mal byť odspodu cca vo výške 90 cm, ďalšie postupne vo výške 50 cm od prvej.

Výsadba kiwi

Aktinídia sa vysádza v spone 4x3 metre. Pri menších sponoch výsadby si rastliny silno konkurujú a výhony sa navzájom splietajú. Nemusíte sa obávať, že na začiatku výsadby pôsobia medzery neesteticky. Je to liana, ktorá rýchlo rastie a vy musíte vytvorené výhony od začiatku viazať na pripravenú drôtenku a konštrukciu. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamy. Na jej dno vložte výživný kompost, zmiešaný s rašelinou. Pokiaľ je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na jej dno vysypte kamienky, štrk. Táto vrstva bude slúžiť ako odvodňovanie.

Vysadte si niektorú z odrôd kiwi z ponuky nášho eshopu.

Ako a kedy rezať kiwi

Je veľmi podobný viniču. Reže sa obyčajne koncom zimy, kedy je menšie prúdenie miazgy a rastlina tak veľmi neslzí alebo po opade listov na jeseň. V lete sa vykonáva presvetľovací rez, kedy sa odstraňujú neesteticky rastúce dlhé výhony a konkurenčné. Plodné výhonky sa skracujú za 5-8 listom u samičích rastlín, u samčích sa výhony skrátia na 1m. Pozor na fakt, že výhonky kvitnú a plodia na 2 ročnom dreve, ktoré nesmiete odstrániť rezom. Po zime v neskoršom veku môžete odstraňovať odrodené, suché a staré, i mrazom a inak poškodené výhony. Zároveň do budúcnosti naplánovať, ktorý výhon nahradí starší.

Dozrievanie plodov

Plody za vhodných podmienok dorastú do očakávaných rozmerov podľa odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, cca v októbri až v decembri, kedy už nemusí byť dlhodobo vhodné počasie. Drobnoplodé odrody sú voči chladu odolnejšie. Veľkoplodé sa môžu obrať aj nezrelé. Rýchlo dozrievajú aj v izbových podmienkach. Nezozbieraná úroda mnohokrát vydrží na rastline veľmi dlho, ale plody po mrazoch strácajú svoju dobrú chuť aj obsah vitamínu C.

Spracovanie plodov

Je veľa spôsobov ako spracovať kiwi. Keďže predpokladáte, že úrody bude veľa, pripravte sa aj na spracovanie, aby ste všetky plody využili. Dajú sa pripravovať rôzne miešané ovocné šaláty, kde bude dominovať kiwi, smoothie, nanuky, marmelády, kiwi limonáda s ľadom, kiwi plátky obalené v čokoláde, zákusky a rezy.

Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Viete ako často polievať jahody? Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy. Jahody neznášajú trvalé zamokrenie.

Pestovanie jahôd

Je toho však oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Ponúkame Vám prehľad toho najdôležitejšieho, čo jahodám vyhovuje a čo potrebujú.

Desať jednoduchých zásad ako úspešne pestovať jahody.

Výber stanovišťa

Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.

Zem na jahody alebo pôda vhodná na pestovanie

Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Viac im vyhovuje rozložený kompost alebo listovka. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. V ílovitých pôdach sa jahody pestujú skôr vo vyvýšených záhonoch alebo v hrobliach.

Výsadba

Sadenice sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte. Po jesennej výsadbe sa však už na jar dočkáte prvých plodov. Vysádzajte len zdravé a silné rastliny s dostatočnými koreňmi, silným stredom a srdiečkom.

Počet listov nie je dôležitý. Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Plocha musí byť odburinená a mierne vlhká, prípadne do jám pred sadením nalejte vodu, vložte sadenice a zahrňte. Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Po výsadbe zalejte.

Ošetrovanie počas rastu

Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Suché a inak škvrnité listy odstraňujte priebežne. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ideálne je však každý druhý rok vysadiť mladé sadenice, aby ste zberali úrodu postupne.

Hnojenie

Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Pred hnojením zavlažujte.

Zber úrody

Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujete aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou. Zamedzíte tak nahnívaniu, mäknutiu a špinavým plodom od blata.

Inšpirujte sa ponukou jahôd v našom eshope

Pozberová starostlivosť

Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Jahody okopte, zavlažte, zbavte buriny, prípadne medzirady namulčujte trávou, senom, slamou.

Rozmnožovanie

Na konci leta tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Niektoré, ktoré sa dotýkajú pôdy, aj zakorenia, iné čakajú na vytvorenie koreňov. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte. Mesačné jahody netvoria poplazy, tie sa dajú rozmnožovať len výsevom semien.

Mulčovanie

Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Každodenné zalievanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín – burín, ktoré odoberajú vlahu. Ako mulčovací materiál môžete použiť slamu, seno, pokosenú trávu, ktorá zároveň slúži ako zelené hnojenie. Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa. Neprepúšťa vodu a páli na ňu viac slnko.

Zazimovanie a ochrana

V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky. Počas dní bez mrazu alebo v období, keď je priaznivé počasie, môžete porast okopať, prípadne zaliať.

Kedy presadiť jahody

Jahody na jednom stanovišti vydržia v plnej rodivosti cca 4 roky. Po tomto období je vhodné zmeniť miesto pestovania a na mieste jahôd napríklad pestovať zemiaky alebo cibuľku. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať. Nie sú už schopné plnohodnotne rodiť a staré porasty priebežne vymieňajte každé 4 roky.

Okrasné kry patria medzi dôležitú súčasť záhrady. Bez nich by nevynikli sídliská, parky ani záhrady akéhokoľvek typu. Kry tvoria strednú etáž, sú doplnkom kostrových drevín, výplňovým materiálom, dokonalou obvodovou zeleňou a okrem ochrannej, protihlukovej a stabilnej funkcie ich môžeme pestovať aj ako solitéry v trávniku, pred domom či v nádobách.

Každý túži po pekne upravenej záhrade, dokonalej kombinácii, kde sa postupne striedajú trvalky a kry, dokonca postupne kvitnú či sú stálozelené počas celého roka. Pre dokonalý efekt v záhone je nutné poznať ich prirodzený termín kvitnutia.

Niektoré kry kvitnú od decembra po skorú jar, iné na jar, iné v lete a dokvitajú na jeseň. V našich podmienkach nachádzajú uplatnenia najmä tie, ktoré dokážu prežiť naše zimy. Hoci už ani tá zima nie je taká ako kedysi. V minulosti nebol problém, ak sa niekoľko dní teplota pohybovala na -20 st. C a kry najmä tie pôvodné a domáce zimu prežili. Momentálne nám prekážajú a drevinám škodia zimy bez snehu ako prirodzenej prikrývky a holomrazy. Tie dokážu dreviny poškodiť nielen v zime ale aj na jar. Dreviny vymrznú ak pletivá neboli dostatočne zásobené vodou, pomohlo im k tomu aj zimné slnko alebo nedostatočne vyzreté pletivá, neskorý jesenný rez či neskorá jesenná výsadba a zlé zakorenenie. Nie vždy sa však jedná o vymrznutie, niekedy je to jednoducho vyschnutie dreviny, po zime, bez vlahy a umelého zavlažovania. Keďže je to obdobie po zime, obyčajne sa každý prikláňa k názoru, že je to vymrznutím. Čo však nemusí byť pravda.

Preto je vhodné, používať dreviny vhodné pre naše podmienky. Pokiaľ je drevina mierne náchylná na sneh, mráz, nadbytok vlahy, treba sa postarať o ochranu, mulčovanie, zväzovanie a prikrývanie.

Pokiaľ chcete v záhrade vlastniť aj dreviny, ktorým neprekáža sneh, mráz a napriek tomu dokážu v týchto zimných podmienkach vykvitnúť, mali by ste sa zamerať na jazmín, hamamel, zlatovku, liesku a dulovec, niektoré druhy kaliny a iné zaujímavé kvitnúce kry v zime a samozrejme zároveň mrazuvzdorné. Všetky vymenované kvitnú častokrát aj z pod snehovej prikrývky. Koniec decembra a január je typický pre kvitnutie jazmínu nahokvetého / Jasminum nudiflorum. Neolistené vetvičky a na nich drobné žlté kvety vyniknú už z diaľky. Navyše príjemne vonia.

Atraktívny je aj hamamel. Kvitne na oranžovo alebo žlto podľa kultivaru. Je neskôr zaujímavý aj olistením a hlavne na jeseň nádherným vyfarbovaním listov. Jeho celkový dojem a habitus  je tiež podstatný a atraktívny.

Pestrá ponuka okrasných kríkov z nášho eshopu.

Od decembra začína kvitnúť aj kalina / Viburnum bodnantense ´Dawn´. Jej nádherné a drobné ružové a voňavé kvety neprehliadnete.

Dôležitosť zakomponovať do záhrady aj dreviny s kvitnutím v zimných mesiacoch alebo v predjarí už poznáte. Stačí si teda len vybrať a vhodne skombinovať s inými krami a trvalkami, ktoré k sebe zapadnú a budú sa tolerovať a spolunažívať v tesnej blízkosti.

Záhrada je miesto, kde hľadáte po práci svoje útočisko, relax a každodenne objavujete nové a nové možnosti. Viacerí sa na nás obraciate s otázkou, aké dreviny zakúpiť, aby bola záhrada vysadená stálozelenými krami a najlepšie aj stálozelenými stromami.

Mnohí si neuvedomujú, že práve tá opadavosť listnatých stromov a ich premenlivosť počas ročných období, je to najkrajšie na celej záhrade. Inak pôsobí strom v kvete na jar, s bohatým olistením v lete, či s jesenným vyfarbením, alebo s holými konármi s inovaťou či pod váhou snehu.

Výhodou stálozelených stromov je to, že sú zelené počas celého roka. Záhrada však pôsobí rovnako a nepremenlivo, pre niekoho harmonicky a usporiadane.

V našich podmienkach je to však trochu náročné a samotný výber stromov je naozaj minimálny. Nemôžeme sa klimaticky vyrovnať nádhernému Anglicku, kde prechádzka parkom vo februári je naozaj zážitkom. Všade okolo Vás sú zelené, svetlozelené aj tmavozelené stromy a kry, bohaté, plné listov, dokonca aj s načervenalými novými lístkami. Teploty zime sú prijateľné, maximálne do -5 st a aj to sa zmení počas dňa na plus. Dreviny v tomto klimatickom pásme by dokonca zvládli aj nižšie teploty, vďaka vyššej vzdušnej vlhkosti, oblasti pri mori ešte viac.

Napriek tomu sa aj u nás na Slovensku dá dosť k pekným vypestovaným stromom z klasických krov. Teda pôvodne sa jedná o kry, ktoré sa ďalej pestujú ako viackmenné malé stromy alebo stromy na kmienku do 2-3 m výšky. Kde kmienok má 2 m a potom je naštepená koruna. Sortiment nie je veľmi široký ale nájdu sa druhy, ktoré bez problémov, s menším opadom zvládnu aj naše zimy.

Jedná sa v prvom rade o červienku na kmienku - Photinia x fraserii a jej kultivary. Mnohé sú zaujímavé aj ako viackmeň. Jedná sa pôvodne o ker, malý strom. Má lesklé tmavozelené listy s červenkastým nádychom v jarnom aj jesennom období. Tvar koruny je guľovitý, rezom ju budete udržiavať v kompaktnom tvare.

Podobným prípadom je aj vavrínovec / Prunus laurocerasus na kmienku. Väčšinou ho poznáme ako menší či väčší  ker so stálozelenými listami. Od kultivaru sa odvíja aj farba olistenia.  Podmienky vyžaduje na pestovanie rovnako ako červienka/ photinia.

U nás ich nájdete v sekcii okrasné stálozelené kry.

Mierny opad listov počas tuhých mrazov je v poriadku. Treba si však uvedomiť, aby zimu prežili takéto stromy, je nutné zabezpečiť zimnú zálievku, vyššiu vlhkosť, aby sa cez listy (nakoľko drevina v zime nespí) neodparila všetka voda. Inak hrozí, že listy opadnú a drevina vyschne. Zabezpečte im aj mulčovaciu vrstvu v koreňovej časti, ktorá tiež dlhšie drží vlahu.

Zaujímavou drevinou je Magnolia grandiflora ´Gallisoniensis´. Atraktívna magnólia, ktorá v zime neopadáva ale drží si svoje listy.  Má obrovské kožovité a lesklé listy a nádherné biele a veľké kvety. Magnólia patrí medzi najkrajšie kvitnúce dreviny a táto je dokonalá ešte aj svojou neopadavosťou. Vyžaduje vhodnú výsadbu, chránenú polohu pre vetrom,  v zimnom tieni, na letnom slnku, kyslú pôdu a minimálny podrast. Vydrží do -17 st. počas zimy však vyžaduje zálievku, mierne aj ochranu ak mrazy budú viac ako 2 týždne vkuse.

Ďalšími zaujímavými drevinami sú: mahónia, cezmína, pieris a Phyllirea lafifolia.

Nie je tieň ako tieň. Často sa však stretávame aj so situáciami, kedy v záhrade vznikne aj neštandardný priestor v plnom či miernom tieni a aj tento priestor je nutné vyplniť rastlinami alebo zvoliť architektonický doplnok bez rastlín.

Treba si uvedomiť že slovo „tieň“ môže mať veľa významov. Môže to byť trvalý tieň zo stavby, premenlivý tieň podľa cesty slnka, tieň z existujúcej výsadby, riedky tieň pod korunou stromu alebo aj polotieň, kde ráno na východnej strane svieti do 11 hodiny slnko a potom je už tieň.

V trvalom tieni, niekde medzi domami je naozaj komplikované miesto, v takom sa nebude dariť ničomu, navrhujeme plochu vydláždiť, vyštrkovať. V tieni, kde je aspoň čiastočne slnko by sa darilo niektorých drevinám ako napríklad tis obyčajný /Taxus baccata.

Všeobecne platí pre ihličnany, že sa im darí na slnku, prípadne v polotieni, s priepustnou pôdou, nie trvalo podmáčanou a s kyslejším pH. Nadmerná zálievka a trvalý tieň im prekáža a dreviny časom chradnú.  Občas sa stane, že krátkodobo dreviny prosperujú aj v tieni ale neskôr im začne chýbať fotosyntéza a rast sa spomalí, zostanú riedke a vytiahnuté.  Najmä to vidieť na jedličke / abies a smreku / picea. 

Podrastové borievky / Juniperus vydržia na plnom slnku ale darí sa im aj v podrastovom mozaikovom tieni, teda pod korunami iných ihličnanov alebo stromov, ktoré im prirodzene tienia. Jedná sa o Juniperus virginiana, J. procumbens, J. squamata.

Pokiaľ máte takýto priestor, nesnažte sa ho za každú cenu vysadiť drevinami - ihličnanmi. Sú nádherné trvalky, ktorým sa v tieni dariť naozaj bude. Dekoratívne funkie, heuchery, pachysandra, zbehovec, zimozeleň a astilbe si toto miesto s radosťou obľúbia.

Určite si na to pamätáte. Letné ráno na chalupe a za domom sa rozprestiera nádherná lúka, lietajú včely a motýle, všade vonia sladký nektár a pred očami sa mihá farebná paleta rôznych kvetov. Nie, to nie je sen. Je to realita, no v niektorých prípadoch aj minulosť a spomienky.

Lúčne kvety

Vzhľadom na rôzne zmeny aj v poľnohospodárstve, už je tých kvetinových lúk pomenej. Aby sme ju však mohli ukázať aj našich deťom v budúcnosti, musíme sa o založení kvetinových lúk dozvedieť čo najviac, zachovať ich existenciu a pokiaľ po nej túžite, zvážiť všetky pre a proti a napríklad ju aj založiť.

Kvetinová lúka najviac vynikne vo vidieckom sídle. Vo väčšej záhrade, kde nemusíte uvažovať o pravidelnom kosení. Potrebujete dostatočne veľkú plochu, ktorú treba odburiniť. Nepoužívajte žiadne herbicídy na ničenie burín ale porast ručne vytrhajte, prípadne poorte. Ideálne je, ak ju založíte na jeseň, kedy je dostatok vlhkosti. Pri zabezpečení dostatočnej vlahy v podobe zavlažovania ju môžete samozrejme založiť aj na jar. Semená vysejte na husto a zasypte substrátom. Na jar by mali začať pekne klíčiť aj tie, čo boli vysiate na jeseň. Nie je vhodné kombinovať kvetinové semená s trávovým osivom. Tráva odnožuje a husté trsy by rastlinky lúčnych kvetov zadusili. Postupne sa Vám na plochu dostanú aj iné trvalky alebo buriny z okolia pomocou vetra, vtákov.

Kvetinové osivá pre založenie lúky majú rôzne zloženie. Niektoré sú zložené s letničiek, niektoré aj z trvaliek, v niektorých sa presne dočítate, ktoré rastliny prevládajú a pre ktoré živočíchy a hmyz sú určené ( včely, čmeliaky, motýle).

Výhody kvetinovej lúky:

• - žiadne pravidelné kosenie a hnojenie
• - pestrá zmes, rôzne druhy letničiek a trvaliek
• - po výsadbe takmer žiadna starostlivosť
• - trvalý porast
• - ekologické pestovanie
• - využitie plochy v prospech opeľovačov

Nevýhody lúky:

• - nevhodné pre alergikov (včely, peľ)
• - nevhodné pre loptové hry a pravidelnú pochôdzku
• - nevhodné v tesnej blízkosti domu
• - plocha nie je vzhľadná počas celého roka
• - pokosenú trávu 1-2x ročne treba zozbierať
• - kam so senom?

Lúka je najkrajšia v lete

Kvetinová lúka po založení nadobudne svoj celkový vzhľad až po roku pestovania. V jeseni vysiate osivo sa do jari zakorení vo vlhkej pôde a začne s postupným otepľovaním a topiacim sa snehom klíčiť. Prvé kvety by sa mali objaviť v lete. Trávnik však nebude ešte dostatočne hustý. Po odkvitnutí treba jedenkrát lúku pokosiť, najlepšie ručne. Mnohé rastlinky znovu zakvitnú a vyrastú v závislosti na druhovom zložení. Po roku by už lúka mohla byť podľa vašich predstáv. Pokiaľ chováte včely, bude to určite raj na zemi.

Obyčajne v nej uvidíte margaréty, klinčeky, zvončeky, vlčí mak, nevädzu, ďatelinu, kukučku, ruman, šalviu, kúkoľ, pamajorán, iskerník, rebríček s prímesou modernejších záhradných letničiek ako krásnoočko ( cosmos), slncovka ( Eschscholzia californica), lupina.

Okrem vhodnej plochy je tu veľmi dôležitý aj výber kvalitného osiva. Nie len cena by mala byť rozhodujúca. Druhové zloženie, gramáž, cena a referencie či značka zmesí je podstatný ukazovateľ. Oplatia sa väčšie balenia. Odporúčaný výsevok pre jarný výsev 2-5 g / m2, pre jesenné 3-6 g / m2.

Dostupné balenia rôznych zmesí pre dokonalú kvetinovú lúku nájdete aj v našom eshope.

Pokiaľ túžite po kvetinovej lúke, ale priestor okolo domu či malá záhrada Vám to nedovoľuje, založte si ju v podobe pásu na konci záhrady. Pás by nemal byť v blízkosti hracej plochy detí, či bazéna. Treba naozaj zvážiť, kedy si kvetinovú lúku na malej ploche viete dovoliť a kedy nie. Navyše nádherná je až vtedy, keď sa rozprestiera doširoka – ďaleka. Potrebuje tiež dostatok svetla, slnka.

Pokiaľ máte voľný pozemok, ktorý len udržiavate, je to vhodné riešenie pre založenie kvetinovej lúky. A potom už len sedieť , zozbierať obrovskú kyticu lúčnych kvetov do vázy a nechať sa unášať v myšlienkach, že príroda je naozaj krásna.