Blog

Tarička sa jednoznačne radí medzi obľúbené trvalky na záhon. Pozornosť priláka vďaka bohatým farebným kobercom a skvele preto pokryje svahy alebo vyplní voľné priestory. Pestovatelia oceňujú aj jej nízke nároky na pestovanie, vďaka čomu si s touto rastlinou ľahko poradia aj začiatočníci. Zistite, aké podmienky jej dopriať, aby sa vám odvďačila zdravým rastom.

Charakteristika taričky

Tarička je známa aj pod označením Aubrieta. Jedná sa o rod rastlín z čeľade kapustovitých. Tarička je krásna trvalka pochádzajúca pôvodne z horských oblastí južnej Európy a strednej Ázie. V našich záhradách býva cenená najmä pre svoje nádherné kvety, s ktorými môže skvele pokryť napríklad skalnatú plochu alebo múrik. Obľúbená je aj pre svoju nenáročnosť.

Tarička vytvára bohaté súkvetia, ktoré rastú v hustých trsoch. Obvykle má podobu hustých zelených vankúšov, ktoré sú posiate drobnými kvetmi. Záplava kvetov pritom môže byť často taká bohatá, že zelený podrast je na prvý pohľad takmer neviditeľný. Väčšina druhov taričky kvitne na jar, existujú však aj druhy kvitnúce na jeseň.

Zaobstarajte si sadeničky alebo semienka taričky a vypestujte si túto nevšednú krásku na svojej záhrade aj vy

Druhy taričky

Taričky sa vyskytujú vo veľkom množstve farebných variantov, z ktorých si môžete zvoliť svojho favorita. Poďme sa pozrieť na niekoľko z tých najčastejších.

Tarička žltá

Jedným z najznámejších druhov taričky je tarička žltá (Erysimum cheiri). Pýši sa žiarivou farbou, ktorá vynikne na prvý pohľad.

Tarička oranžová

Tarička oranžová (Erysimum 'Apricot Delight') kvitne v krásnych odtieňoch oranžovej, ktoré záhrade prepožičia príjemne hrejivý nádych.

Tarička fialová

Z fialových odrôd taričky možno spomenúť napríklad taričku záhradnú Aubrieta Hybrida Hamburger Stadtpark, ktorá vytvára bohato kvitnúce koberce.

Tarička biela

Medzi biele druhy Taričiek sa radí napríklad Erysimum 'Ivory Giant' s mimoriadne elegantnými bielymi kvetmi. Skvele vynikne vo svetlých kompozíciách v záhradách.

Tarička červená

Odroda Erysimum 'Royal Red' na prvý pohľad zaujme temne červenými až purpurovými kvetmi, ktoré záhrade dodajú skutočne výrazný vzhľad.

Tarička modrá

Na pomedzí medzi modrou a fialovou odrodou taričky je tarička kosníkovitá 'Royal Blue'. Jej kvety sú tmavo modré až fialovomodré a pomerne veľké.

Tarička pestovanie zo semienok

Taričku je možné vďaka pomerne nízkym nárokom ľahko vypestovať aj zo semienok. Dôležité je však v tomto ohľade dodržať niekoľko základných zásad. Semienka najskôr dôkladne namočte do vody, vďaka čomu sa aktivuje rastový proces. Potom ich môžete umiestniť do kvalitného substrátu.

Semienka taričky nezasypávajte príliš hlboko, stačí ich len ľahko pokryť zeminou. Akonáhle sa objavia prvé klíčky, nezabudnite priebežne kontrolovať vlhkosť a dajte si pozor aj na dostatočné osvetlenie. Semená na záhon vysievajte na jar.

Strih taričky

Po odkvitnutí taričky je vhodné urobiť jej zastrihnutie, aby ste rastlinu udržali kompaktnú. Zároveň týmto spôsobom zabránite jej nekontrolovateľnému rozrastaniu. Zastrihnutie taričky sa vykonáva tesne nad plochou, kde sa nachádzajú listy.

Sadeničky taričky

Alternatívou priameho pestovania zo semienok je kúpa už predpestovaných sadeničiek taričky. Rastlinu umiestnite na slnečné až polotienisté stanovište. Používajte dobre odvodnenú pôdu, ktorá nebude príliš vlhká. Vďaka tomu predídete uhnívaniu koreňov.

Sadeničky taričky môžete na záhon vysadiť v priebehu jari alebo na jeseň. Pamätajte na vytvorenie dostatočne veľkých jamiek a jednotlivé sadenice vysievajte vo vzdialenosti 15 až 30 cm. Vďaka dostatočnému priestoru sa budú môcť rastliny naplno rozvinúť.

Tarička nie je príliš náročná na zálievku, ale najmä v suchom období si dajte pozor na to, aby bola pôda vlhká. Zalievajte preto pravidelne, na druhú stranu ale nedovoľte, aby sa pôda zamokrila príliš.

Tarička v zime

V chladnejších oblastiach nezabudnite taričku ochrániť pred mrazivým počasím. Na jeseň preto môžete pristúpiť k mulčovaniu okolo rastliny, vďaka ktorému zachováte teplo a ochránite jej korene.

TIP: Pri tvorbe záhona pamätajte nielen na farebnú, ale aj veľkostnú rôznorodosť jednotlivých rastlín. Vysadiť môžete napríklad náprstník, vysoký protiklad k taričke a vytvoriť tak zaujímavý kontrast.

Pomohl vám tento článek? Chcete-li dostávat pravidelné pěstitelské tipy do zahrady, informace o novinkách v sortimentu a výhodné akční nabídky, registrujte se k odběru našeho newsletteru.

Vytvorte si na záhrade koberec nádherných žltých kvetov. Sanvitalia sa radí medzi nenáročné a pritom krásne letničky a svojim vzhľadom vám doslova vezme dych. Skvele vyzerá na skalkách, okrajoch záhonov alebo napríklad ako doplnková rastlina v kombinovaných kvetináčoch. Zistite, aké podmienky vitálke zaistiť, aby sa jej perfektne darilo.

Sanvitalia druhy

Sanvitália (Sanvitalia) sa radí do čeľade astrovitých (Asteraceae). Vďaka nespočetnému množstvu drobných žltých kvetov môže na prvý pohľad pripomínať takú malú slnečnicu. Pochádza zo Strednej Ameriky a bežne dorastá do výšky iba 15–20 cm. Existuje pritom hneď niekoľko druhov, ktoré sa vzájomne mierne líšia.

Sanvitália poliehavá

Najčastejšie pestovaným druhom je sanvitália poliehavá (latinsky Sanvitalia procumbens), ktorá sa často používa ako pôdokryvna rastlina. Má žlté kvety s tmavým stredom a vytvára husté koberce. Skvele sa jej darí priamo na záhonoch aj v nádobách. Medzi obľúbené kultivary sanvitálie poliehavej sa radí 'Aztec Gold' s nízkym rastom a veľmi bohatým kvitnutím, 'Golden Carpet' tvoriaci husté koberce alebo 'Mandarin' s kompaktnejším rastom a oranžovými kvetmi. Za zmienku stojí aj kultivar ´Superbini´s bohatými žltými kvetmi.

Sanvitália Abertova

Sanvitália Abertova (Sanvitalia abertii) pochádza z amerického juhozápadu a rastie ako divoká kvetina. Má menšie kvety ako sanvitália plazivá, ale podobné sfarbenie.

Zaobstarajte si sadeničky sanvitálie a ozdobte s ich pomocou záhon, kvetináč alebo napríklad skalku

Výsev sanvitálie

S výsevom sanvitálie môžete začať už od polovice marca, a to do studeného pareniska. Ideálna klíčivá teplota je 15–18 °C, sadenice sa potom pestujú pri teplote 8–12 °C. Čo sa pôdy týka, je táto letnička nenáročná. Vyhnite sa však ťažkým a ílovitým pôdam, v ktorých rastlina nemusí prosperovať.

Sadenice sanvitálie

Sadenice sanvitálie môžete na vonkajšie stanovište premiestniť vtedy, keď už nehrozia žiadne mrazíky. Kvitnúce sanvitálie je možné pomerne ľahko presádzať a ich stanovište tak jednoducho meniť. Stanovište voľte oslnené a nezabúdajte priebežne odstraňovať odkvitnuté časti. Aby sa rastlinám darilo, môžete ich tiež prihnojovať vhodným hnojivom. Rastlina veľmi dobre zvláda priame slnko. Pri nedostatku vody vädne, ale po opätovnom zaliatí sa preberie.

Sanvitália - s čím ju kombinovať?

Sanvitália je známa svojimi drobnými ale výraznými žltými kvetmi, ktoré pripomínajú malé slnečnice. Keďže sa jedná o letničku, potrebuje každý rok obnovu. Na druhú stranu ale býva cenená pre svoju schopnosť kvitnúť po celú sezónu, vďaka čomu sa skvele hodí do kvetináčov, záhonov alebo napríklad dekoratívnych závesných košov.

Sanvitalia prezimovanie

Sanvitália býva obvykle pestovaná ako letnička, pretože nie je odolná voči mrazu. Pri dodržaní niekoľkých základných podmienok však chladné mesiace zvládne. Pred prvými mrazmi presuňte rastliny do kvetináča a umiestnite ich na svetlé miesto, kde panuje teplota okolo 10–15 °C. Zálievku obmedzte, aby substrát nebol trvalo mokrý, ale zároveň úplne nevyschol.

TIP: Sanvitáliu môžete kombinovať s celým radom ďalších kvetov. Vyberte si napríklad niektoré z bielych letničkiek na balkón a vytvorte s nimi krásne scenérie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vedeli ste, že odpad vznikajúci pri príprave kávy nemusíte vždy vyhadzovať? Svoje uplatnenie totiž môže nájsť ako hnojivo na záhradu. Kávová usadenina obsahuje veľké množstvo živín, ktoré vaše záhony môžu oceniť. Poďme sa pozrieť na to, aké sú výhody a nevýhody hnojenia kávovou usadeninou a pre aké rastliny ho možno použiť.

Pozor na to, akú kávovú usadeninu používate

Kávová usadenina, ktorú budete využívať ako hnojivo, môže obsahovať iba zvyšky kávy a vody. Zvyšky s obsahom cukru, smotany, mlieka do kávy a podobných zložiek nepoužívajte a radšej ich vyhoďte.

Rastliny, ktoré znášajú kávové usadeniny

Zatiaľ čo pri niektorých rastlinách s kávovou usadeninou neurobíte chybu, niektorým môžete naopak uškodiť. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, kedy má zmysel kávový soc používať a prečo.

Káva ako hnojivo na paradajky

Kávovou usadeninou môžete podporiť zdravý rast vašich paradajok. Obsiahnutý dusík sa zaslúži o podporu rastu silných a zdravých listov. Na druhú stranu, pokiaľ kávové usadeniny použijete príliš, môžete spomaliť kvitnutie a tvorbu plodov. Rovnako si dajte pozor na to, že príliš veľké množstvo kávy v pôde môže pôdu nadmerne okysliť, čo paradajkám neprospieva.

Kávová usadenina pre izbové kvety

Kávová usadenina nachádza najväčšie uplatnenie pri hnojení izbových rastlín. Vďaka svojmu pH totiž pomerne dobre zabíja prípadnú burinu, baktérie a huby. Skvele sa hodí napríklad pre africké fialky, kvitnúci kaktus či vianočnú ružu. Toto hnojivo je možné použiť aj pre azalky, hortenzie, dracény alebo kamélie.

A za prídavok sócu do pôdy vám poďakujú aj orchidey. Kávová usadenina na ne pôsobí pozitívne, pretože orchidey potrebujú veľké množstvo draslíka v pôde. Toto hnojivo zároveň pomáha stimulovať kvitnutie. Prídavok kávy do kvetináča tak môže byť veľmi prospešný.

Káva ako hnojivo na jahody

Kávovou usadeninou rozhodne neublížite ani jahodám, samozrejme v rozumnom množstve. S jej pomocou prevzdušníte pôdu a zlepšíte zadržiavanie vlhkosti. Navyše môže pomáhať proti slimákom a mravcom, ktorí môžu práve jahody napádať.

Kávová usadenina na muškáty

Pri použití kávovej usadeniny na muškáty podporíte rast listov a ich zdravú zelenú farbu. Dajte si ale pozor na to, aby ste to neprehnali s množstvom. Kávová usadenina mierne okysľuje pôdu a príliš kyslá pôda nemusí byť pre muškáty ideálna. Rovnako tak nadmiera dusíka v pôde môže spomaliť kvitnutie tejto obľúbenej rastliny. Kávovú usadeninu preto používajte skôr striedmo a ideálne v kombinácii s inými hnojivami.

Kávová usadenina v záhrade

Doslova zázračne môže kávová usadenina pôsobiť na váš trávnik na záhrade. Sadlinu je vhodné nechať dôkladne preschnúť, aby nechytala pleseň. Potom ju rozdrvte a rozhoďte po trávniku. Kávovú usadeninu na záhrade je možné použiť aj ako mulčovací materiál, ktorý dokáže zamedziť rastu buriny a pomáha udržať vlhkosť pôdy. Záhradkári oceňujú aj fakt, že kávová usadenina prirodzenou cestou odpudzuje mačky, ktoré tak radšej svoju potrebu vykonajú inde a nebudú vám dokonalý trávnik kaziť.

Kávová usadenina proti mravcom

Kávu možno použiť aj na odpudenie mravcov. Stačí trochu sócu nasypať do misky. Túto pascu potom nastražte k miestu, kde sa mravce často zhromažďujú. Okrem toho ju môžete priamo nasypať na jednotlivé cestičky alebo ju rozmiestniť okolo kvetináčov a záhonov. Pokiaľ navyše kávovú usadeninu zmiešate s citrónovou šťavou alebo škoricou, získate ešte účinnejšiu zbraň.

Klady a zápory kávovej usadeniny v pôde

Kávová usadenina pre kvety obsahuje tri hlavné živiny, a to dusík, draslík a fosfor. Okrem toho tu nájdeme aj niektoré dôležité minerály, ako horčík, vápnik a meď.

Kávovú usadeninu je možné v záhrade využiť niekoľkými spôsobmi:

- priame hnojenie: v tomto prípade je potrebné usušenú kávovú usadeninu rozdeliť okolo rastlín a zapracovať ju do pôdy. Prípadne si môžete vytvoriť tekuté hnojivo, kedy usadeninu zmiešate s vodou v pomere 1:5 a necháte zhruba jeden až dva týždne odstáť.

- mulčovanie: kávová usadenina môže slúžiť ako perfektný mulč, ktorý pomôže udržať pôdu vlhkú a zabráni rastu buriny. Pokiaľ sa pre mulčovanie rozhodnete, stačí usadeninu v tenkej vrstve nasypať okolo rastlín.

- kompostovanie: kávovú usadeninu je možné premiešať s kompostom. Soc môže urýchliť rozklad organického materiálu.

Kávový soc so sebou prirodzene prináša určité výhody a nevýhody. Obsahuje rôzne zložky, ktoré môžu odlišne pôsobiť na jednotlivé rastliny. Kávová usadenina je bohatá na organické látky, ako sú najmä polysacharidy, lignín, bielkoviny a tuky. Tie sú dôležité pre zlepšenie štruktúry pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu a živiny.

Obsahuje antioxidanty a vitamíny, ktoré sú dôležité pre správny rast, vývoj a metabolizmus rastlín. Oleje v kávovej usadenine môžu pomôcť zlepšiť štruktúru pôdy. Rovnako sa jedná o prirodzený zdroj dusíka, ktorý je nevyhnutný pre rast a vývoj rastlín, tvorbu proteínov, enzýmov a chlorofylu.

Na druhú stranu ale kávová usadenina obsahuje zvyšky kofeínu. Ten môže mať na rastliny rôzne účinky, pozitívne aj negatívne. Nízke koncentrácie kofeínu môžu stimulovať rast, avšak vyššie koncentrácie môžu brzdiť klíčenie semien alebo byť pre rastliny toxické. Kávová usadenina môže obsahovať zvyšky pesticídov a iných chemikálií, ktoré sa používajú pri pestovaní kávy. Preto sa oplatí používať kvalitnú bio kávu, ktorá bola ošetrená v režime ekologického poľnohospodárstva.

TIP: Zasaďte si vo svojej záhrade citrónový muškát, ktorý vonia aj chráni pred obťažujúcim lietavým hmyzom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie naozajstného machu nie je žiadna sranda. Pokiaľ ale napriek tomu chcete krásu machu preniesť do svojej záhrady, môžete vyskúšať túto alternatívu. Nesie označenie machovička šidlovitá a práve mach na prvý pohľad pripomína. V porovnaní s ním je však jeho pestovanie nenáročné a perfektne preto doplní vašu skalku.

Charakteristika machovičky šidlovitej

Machovička šidlovitá (latinsky Sagina subulata), inými slovami aj írsky mach, je nízka trvalka. Jedná sa o pokryvnú rastlinu, ktorá býva v záhradách cenená pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci práve mach.

Na prvý pohľad zaujme drobnými, ihlicovitými a striedavými listami, ktoré sú príjemne mäkké na dotyk. Listy tvoria husté vankúšovité trsy, ktoré pripomínajú mach. Sfarbovať sa môžu do zeleného až žltkastého odtieňa. Kvety sú skôr drobné a biele, pričom vytvárajú subtílne kvetenstvo na vztýčených stonkách. Na prvý pohľad môžu kvety pripomínať malé hviezdy.

Láka vás táto kobercovitá skalnička a chcete si ju vysadiť aj do svojej záhrady? Neváhajte a zaobstarajte si sadeničky machovičky

Pestovanie machovičky šidlovitej

Pestovanie machovičky je veľmi jednoduché a ľahko si s touto úlohou poradia aj začiatočníci. Správne zvolené stanovište a adekvátna starostlivosť je základom úspechu.

Rastline sa najviac darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku. Pokiaľ ju vysadíte na plné slnko, môžete docieliť hustejší a kompaktný rast. Čo sa pôdy týka, doprajte rastline vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Preferuje neutrálne až mierne kyslé pH. Pôdu udržujte vlhkú, a to najmä v teplejších obdobiach.

Výsev írskeho machu

K výsevu machovičky šidlovitej je možné pristúpiť v období od marca do mája, kedy sa semená vysievajú na povrch substrátu. Zahrňte ich iba ľahko zeminou. Doba klíčenia sa pohybuje od 10 do 14 dní, pričom semenám sa darí pri teplote 18–22 °C. Nezabudnite pritom dbať na pravidelnú zálievku.

Machovička v zime

Machovička šidlovitá patrí obvykle k stálezeleným rastlinám, ktoré veľmi dobre znášajú mierne zimy. Pokiaľ ho však umiestnite do mrazovej kotliny alebo na iné exponované miesto, môžete ho pre istotu zakryť napríklad čečinou.

Machovička namiesto trávnika

Machovička šidlovitá sa často používa namiesto trávnika. Vytvára totiž hustý koberec, ktorý pripomína mach. Keďže pomerne dobre znáša občasný zošľap, možno ho použiť tam, kde neočakávate príliš frekventovanú prevádzku. Okrem toho má svoje miesto v skalných štrbinách či medzerách, kde dokáže veľmi dobre vyplniť prázdny priestor.

TIP: Chcete sa tento rok pustiť do tvorby vlastnej skalky? Prečítajte si, kedy a ako vysádzať skalničky, aby ste sa mohli tešiť z ich krásneho vzhľadu čo najdlhšie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Bakopa (alebo tiež bacopa) sa radí medzi nádherné a zároveň nenáročné letničky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Skvele vynikne najmä v závesných kvetináčoch na vašom balkóne či terase. Tešiť sa môžete na záplavu drobných kvetov, ktoré jednoznačne skrášlia každý priestor. Zistite, ako na pestovanie bakopy.

Kvet Bakopa

Bakopa je rastlina milujúca vlhkosť. Patrí do čeľade skorocelovitých, do ktorej spadajú aj rôzne druhy skorocelu či veroniky. Rastlina bakopa na prvý pohľad zaujme svojimi dužinatými stonkami, ktoré sú pokryté drobnými vajcovitými listami. Bokopa je pomerne silne rozvetvená a jej stonky majú tendenciu sa rozrastať do priestoru a plaziť sa po zemi.

V prirodzenom prostredí bakopa poteší záplavou krásnych kvetov prakticky po celý rok. V našich podmienkach kvitne počas letných mesiacov. Čo sa farby týka, môžu mať kvety bakopy biely, ružový, fialový alebo modrý odtieň. Na jednej rastline pritom možno nájsť desiatky kvetov.

Druhy bakopy

Existuje hneď niekoľko druhov bakop, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita. Poďme si predstaviť tie najrozšírenejšie z nich.

Bakopa plnokvetá

Medzi plnokveté kultivary bakopy sa radí napríklad Sutera 'Scopia Levander' s krásne levanduľovou farbou kvetov, Sutera 'Scopia Double Snowball' s bielymi kvetmi alebo Sutera 'Scopia Gulliver Blue' so zaujímavými fialovomodrými kvetmi.

Bakopa biela

Biela farba kvetov je najbežnejším variantom pri tejto rastline. Do tejto kategórie môže patriť množstvo kultivarov, napríklad Sutera Bacopa 'Dynamic White' alebo Sutera Bacopa 'Midi White'.

Bakopa fialovomodrá

Pod týmto označením môžete nájsť napríklad kultivar Sutera Bacopa 'Giga Blue', ktorý sa pýši pomerne veľkými kvetmi a bohatým kvitnutím.

Bakopa ružová

Nádherné ružové kvety s bielym stredom vám ponúkne napríklad kultivar Bacopa 'Pink Domino', ktorý sa pýši bohatým kvitnutím. Odroda Sutera Bacopa Giga Rose zaujme hviezdicovitými ružovými kvetmi, vďaka ktorým skvele ozvláštni každý priestor.

V našom e-shope nájdete obľúbené balkónovky bakopy. Skúste si ich vypestovať aj vy

Pestovanie bakopy

Aj keď bakopa vyžaduje svetlé stanovište, nie je bezpodmienečne nutné ju vysádzať na priame slnko. Bohato si vystačí s rozptýleným svetlom. Keďže sa bakopa radí medzi vlhkomilné rastliny, je potrebné udržiavať pôdu neustále vlhkú. Dajte si ale pozor na premokrenie, ktoré by mohlo rastline uškodiť.

Bakopa v kvetináči

Najbežnejším spôsobom pestovania bakopy je v kvetináči. Ako sme už spomínali, táto rastlina sa skvele hodí najmä do závesných kvetináčov a truhlíkov. Pred samotnou výsadbou si pripravte vhodný substrát. Na dno kvetináča umiestnite drenážnu vrstvu, ktorá poslúži na odtok prebytočnej vody. Živiny môžete bakope dodávať pomocou kompostu, prípadne využiť vhodný substrát.

Bakopa s muškátom

Bakopa a muškát sa radia medzi rastliny často pestované v kvetináčoch. Aj preto vás môže napadnúť, či je možné obe rastliny pestovať dohromady. Bakopa a muškát majú podobné nároky na svetlo a tiež ponúknu veľmi dobrý rastový súlad. Prednosťou môže byť aj ich doplnenie v rámci vzhľadu. Zatiaľ čo muškáty rastú do výšky, bakopa celok doplní svojim previsnutým rastom.

Aby ale všetko harmonicky fungovalo, je nutné si dať pozor na niekoľko zásadných vecí. Zatiaľ čo muškát znesie suchšiu pôdu, bakope prísušok vadí. Preto kvetináč zalievajte pravidelne, ale s mierou. Muškáty potrebujú viac živín ako bakopa, a to predovšetkým fosfor a draslík na bohaté kvitnutie. Na druhú stranu pri bakope si treba dať pozor na prehnojenie draslíkom. Vzhľadom na to používajte vyvážené hnojivo určené pre balkónové kvety a nepreháňajte to s ním. Zatiaľ čo muškát znesie aj chudobnejší substrát, bakopa vyžaduje ľahkú a zároveň dobre priepustnú pôdu.

Aby bakopa kvitla

Pokiaľ na bakope nepozorujete žiadne kvety, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Prvým z nich môže byť nedostatok svetla. Ak ste rastlinu umiestnili do tieňa alebo polotieňa, môže mať s kvitnutím problémy. V tomto prípade je teda vhodné rastlinu presunúť na vhodnejšie stanovište.

Bakopa má rada pravidelnú zálievku, ale neznáša premokrenie ani presušenie. Pokiaľ je substrát trvalo mokrý alebo naopak suchý, bacopa nekvitne. Správnemu rastu a kvitnutiu môže brániť aj príliš ťažká, ílovitá alebo nepriepustná pôda. Vznik nových pukov môžete podporiť aj pravidelným odstraňovaním odkvitnutých kvetov a zastrihávaním výhonkov. Pozor si dajte aj na prehnojenie rastliny dusíkom, ktorý síce podporuje rast listov, ale na druhú stranu môže obmedzovať kvitnutie.

Bakopa prezimovanie

Bakopa spravidla dokáže odolávať teplotám do -5 °C. Väčšinou preto stačí na zazimovanie pristúpiť až na konci jesene. Po odkvitnutí ju zrežte zhruba o 20 cm a uložte ju na chladné svetlé stanovište bez mrazu. Skvele poslúži napríklad studená chodba alebo zimná záhrada. Teplota by sa tu mala pohybovať okolo 10 °C. Na jar rastlinu presaďte a akonáhle zaznamenáte pučanie nových výhovnov, presuňte ju späť na vonkajšie stanovište.

TIP: Prečítajte si viac o tom, ako sa starať o kvety na balkóne, aby sa vám odvďačili krásnym a zdravým rastom.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trápi vás vo vašej záhrade výskyt krtkov a radi by ste sa ich konečne raz a navždy zbavili? Pokiaľ nepatríte medzi priaznivcov chemických riešení, budete sa prirodzene obzerať po vhodných rastlinách, ktoré tieto zvieratá odpudzujú. Zistite, čo proti krtkom na záhrade pestovať, aby si títo nepozvaní hostia svoju návštevu nabudúce rozmysleli.

Krtko na záhrade je estetickým problémom

Krtkovia môžu potrápiť nejedného záhradkára. Tento hmyzožravý cicavec je už dlhú dobu považovaný za škodcu, ktorý ničí záhradu. Žije v podzemných chodbách a o jeho výskyte vo vašej záhrade sa spravidla dozviete až v momente, keď objavíte prvý krtinec. Tieto krtince pritom vznikajú z prebytočnej hliny, ktorú krtkovia vytláčajú von z podzemných chodieb, aby mohli dýchať. Pokiaľ taký krtinec rozhrabete, často sa v jeho blízkosti objaví nový. Krtko si totiž týmto spôsobom stráži prívod vzduchu.

Aj keď veľa záhradkárom objavené krtince zapríčinia vrásky na čele, v skutočnosti by ste mali skôr jasať. Sú totiž indikátorom zdravej pôdy, ktorá je úrodná a bohatá na potravu. Práve v takej pôde sa totiž krtkovia prirodzene zdržujú. Krtince pritom môžete aj zužitkovať. Zemina z nich je totiž krásne prevzdušnená a možno ju použiť napríklad do kvetináčov na pestovanie vašich izbových rastlín.

Ako sa zbaviť krtka na záhrade

Väčšine ľudí krtkovia prekážajú práve z estetického hľadiska. Ostatne nie je sa čomu diviť. Roky pracne budujete krásnu záhradu, staráte sa o trávnik, sadíte okrasné rastliny. A zrazu stačí len chvíľa a celá vaša práca príde nanivoč. Krtko môže poškodiť korene mladých sadeničiek a týmto spôsobom napáchať veľa škody. Našťastie ale existuje niekoľko prírodných spôsobov, ako sa tohto škodcu môžete zbaviť.

Kvety proti krtkom

Pokiaľ sa pozrieme na to, čo proti krtkom skutočne zaberá, dostaneme sa k rôznym druhom rastlín. Krtkovia majú veľmi citlivý čuch. Preto je vhodné v záhrade pestovať také rastliny, ktoré im svojim pachom budú nepríjemné. Konkrétne možno odporučiť využiť silu nechtíka, aksamietnice. Krtkom nevonia ani obyčajný cesnak, z ktorého navyše budete mať úžitok.

Na odpudenie krtkov ďalej poslúži napríklad láskavec krvavý, cisárska koruna, čemerica východná či kandík americký. Ricín obyčajný je na prvý pohľad zaujímavá červená rastlina proti krtkom, ktorá je však mierne jedovatá kvôli šťave. Dajte si teda pozor v prípade, že máte domácich miláčikov alebo deti.

Ochrana proti krtkom v záhrade

Vždy pamätajte na to, že krtka zabiť nesmiete. Je totiž chránený. Jedinou možnosťou teda je ho zo záhrady vyhnať a váš pozemok pred týmto nepozvaným hosťom naďalej chrániť.

Pomôcť si môžete listy bazy čiernej, ktoré jednoducho nastrkáte do jednotlivých chodbičiek. Okrem toho je možné použiť aj listy bazalky, levandule alebo mäty. Všetky tieto prírodné prostriedky môžu byť v boji proti krtkom v záhrade veľmi účinné. Krtkom nevoňajú ani psie alebo mačacie chlpy. Skúste teda dôkladne vyčesať svojho domáceho maznáčika a chlpy nastražiť do jednotlivých chodbičiek.

TIP: V záhrade dokážu potrápiť nielen krtkovia, ale aj najrôznejší dotieravý hmyz. Zistite, čo funguje proti komárom, aby ste si letné posedenie užili bez nepríjemných štípancov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Chcete sa vo svojej záhrade pýšiť záplavou romantických kvetov, ktoré jednoznačne pritiahnu pozornosť? V tom prípade sa môžete pustiť do pestovania lobelky. Táto rastlina nielen nádherne vyzerá, ale navyše ju zvládnu ľahko vypestovať aj začiatočníci. Zistite, na čo si v tomto ohľade dať pozor a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším.

Charakteristika lobelky

Lobelka sa právom radí medzi populárne rastliny do záhrady. Pýši sa totiž prekrásnymi drobnými kvetmi, ktoré vytvárajú bohaté kvitnúce trsy. Lobelka sa perfektne vyníma ako v kvetinovom záhone, tak aj v závesnom kvetináči. Táto rastlina pritom kvitne tak bohato, že jej listy pod záplavou kvetov doslova zanikajú.

Vyberte si sadeničky alebo semienka lobeliek v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania na záhone či v kvetináči

Ako na pestovanie lobelky

Pestovanie lobeliek je pomerne jednoduché. Rastlinám sa darí najmä na slnečných stanovištiach, dobre však porastú aj v polotieni. Pokiaľ nimi chcete ozdobiť vaše okná, vyberajte ideálne tie, ktoré sú orientované na juh, juhovýchod, východ či juhozápad.

Kvety sa objavujú zhruba v júni a pretrvávajú až do mrazov. Nezabudnite pritom lobelky pravidelne zalievať. Obzvlášť v horúcich letných dňoch vyžadujú zvýšenú zálievku. Na druhú stranu s hnojivom to nepreháňajte. Rastlinu stačí prihnojiť zhruba raz za desať dní železitým hnojivom.

Pestovanie lobeliek zo semienok

Lobelku je možné vysievať už v priebehu januára a februára. Jednotlivé semienka sú veľmi drobné, preto ich nezasypávame substrátom. Zároveň výsev nesmie byť príliš hustý. Semienka začínajú klíčiť už po týždni. Akonáhle lobelka vzíde, dvakrát ju prepichujeme (vždy trs niekoľkých rastlín). Prípadne je možné semienka vysievať do sadbovača po zhruba 10 kusoch a takto sa prepichovaniu vyhnúť.

Lobelky v kvetináči

Ako už bolo spomenuté, lobelky sú ideálnou voľbou pre pestovanie v kvetináči či nádobe. Týmto spôsobom môžu ozdobiť parapet vášho okna, balkón alebo napríklad terasu. Sadenice kvetov balkónových lobeliek pritom môžete von umiestniť až v momente, keď už nehrozia ranné mrazíky. Aby sa vám lobelka odvďačila záplavou kvetov, pamätajte na jej dôsledné zalievanie (v nádobe obzvlášť).

Lobelka prezimovanie

Akonáhle lobelka odkvitne, môžete ju zrezať zhruba o jednu tretinu. Vďaka tomu podporíte pravdepodobnosť, že rastlina znovu obrazí a pokvitne. Lobelka nie je mrazuvzdorná. Vonku zimu neprežije. Môžete ju premiestniť do bytu alebo na chladné schodisko a prezimovať ju tam.

Druhy lobeliek

Čo sa lobeliek týka, je známych približne 400 rôznych druhov, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, aké konkrétne druhy lobelky sa tešia popularite práve u nás.

Lobelka previsnutá

Jedným z najobľúbenejších druhov lobelky je jednoznačne lobelka previsnutá, ktorá má svoje čestné miesto v mnohých závesných kvetináčoch. Farba kvetov sa môže ďalej líšiť podľa konkrétneho kultivaru. Stretnúť sa môžete s bielymi, modrými alebo napríklad fialovými kvetmi.

Lobelka biela

Lobelka biela zaujme svojimi bielymi kvetmi, ktoré vytvárajú zaujímavý kontrast so zelenými listami. Skvele sa hodí na kombináciu s inými letničkami, napríklad s modrou lobelkou alebo farebnými muškátmi.

Lobelka modrá

Najznámejším a najobľúbenejším druhom lobelky je lobelka modrá (Lobelia erinus). Na prvý pohľad vás určite upútajú jej modré kvety, často s bielym stredom. Husté koberce nízkych kvetov vyniknú v rámci skalky, záhona alebo v kvetináči.

Lobelka šarlátová

Lobelka šarlátová (Lobelia cardinalis) je rastlina, ktorá sa od bežnej lobelky modrej líši vzpriamenejším rastom a nápadnými červenými kvetmi. Tento variant môže dosahovať výšku až 90 cm.

Lobelka modrá veľkokvetá

Alternatívou ku klasickej lobelke modrej môže byť lobelka modrá veľkokvetá (Lobelia siphilitica). Tento druh je charakteristický krásnymi svetlo až tmavomodrými kvetmi, ktoré vyrastajú na pomerne vysokých stonkách. Táto lobelka nie je tak citlivá na sucho, napriek tomu si vyžaduje pravidelnú zálievku.

TIP: Na vašej terase nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj tie úžitkové. Zistite, ako pestovať chutnú zeleninu na balkóne a pustite sa do práce.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zvonček (Campanula) je nádhernou rastlinou, ktorá dokáže jednoznačne osviežiť vašu záhradu, balkón alebo terasu. Navyše sa dá pestovať aj v domácich podmienkach. Zistite, aké podmienky tejto trvalke dopriať a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším. Pozrieme sa aj na to, na čo si dať pri pestovaní zvončeka pozor.

Zvonček a jeho pestovanie

Pestovanie zvončekov je naozaj nenáročné. Tieto rastliny nekladú vysoké nároky na pôdu. Vystačí si s bežnou dobre priepustnou zeminou. Je možné pritom odporučiť do pôdy kompost či iný organický materiál. Pamätajte na pravidelnú zálievku rastliny, a to najmä počas suchých období. Vyhnite sa však premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť uhnívanie koreňov.

Čo sa týka hnojenia, zvonček ho spravidla nepotrebuje. Avšak pri výsadbe alebo na jar je dobré pridať do pôdy univerzálne hnojivo alebo kompost, aby sa rastline lepšie darilo.

Kde vysadiť zvončeky

Pri výsadbe zvončekov je samozrejme potrebné zohľadniť individuálne požiadavky na základe vami zvolenej odrody. Všeobecne možno odporučiť týmto rastlinám slnečné (prípadne mierne zatienené) stanovište. Vyhnite sa príliš tmavým miestam, kde by zvončeky mohli menej kvitnúť alebo by sa mohli príliš vyťahovať za svetlom.

Vyberte si aj tento rok sadeničky zvončekov a vypestujte si tieto nádherné trvalky vo svojej záhrade

Campanula pestovanie vonku

Pri pestovaní zvončekov vonku je možné tieto rastliny veľmi dobre kombinovať s ďalšími trvalkami, letničkami alebo okrasnými trávami. Týmto spôsobom môžete vytvárať farebne zaujímavé a harmonické kompozície. Zvončeky možno doplniť napríklad margarétami, šalviou, kostravou či petúniami. Fantázii sa však medze rozhodne nekladú.

Campanula pestovanie doma

Zaujímavosťou je, že niektoré druhy zvončekov možno pestovať aj doma ako izbové rastliny. Rastlinu umiestnite na stanovište, kde panuje dostatok rozptýleného svetla. Ideálne je tiež na pestovanie zvoliť skôr chladnejšiu miestnosť, v ktorej je teplota okolo 15–20 °C. Príliš vysoké teploty a sucho v interiéri môžu rastline uškodiť. Keďže majú zvončeky rady vyššiu vzdušnú vlhkosť, môžete ich čas od času rosiť (obzvlášť počas vykurovacej sezóny).

Z odrôd, ktoré sa dajú dobre pestovať v interiéroch, možno spomenúť napríklad Campanula isophylla alebo nízky druh Campanula portenschlagiana, ktorý je ideálny na pestovanie v kvetináčoch.

Zvončeky v kvetináči

Zvončeky môžete pestovať v nádobe, vďaka čomu si možno ozvláštniť nielen váš interiér, ale aj priestor na balkóne či terase. Počítajte s tým, že zvončeky sa môžu pomerne rýchlo rozrastať, a preto im doprajte dostatočne veľkú nádobu. Kvetináč musí disponovať odtokovými otvormi, aby ste predišli premokreniu rastliny. Mladé rastliny je možné presádzať každý rok na jar, pri starších rastlinách už stačí k tomuto kroku pristúpiť zhruba každé dva až tri roky.

Aké zvončeky poznáme

Zvonček (známy tiež ako Campanula) je rod z čeľade zvončekovité (Campanulaceae). V súčasnej dobe existuje viac ako 300 rôznych druhov zvončekov.

Pre jednotlivé rastliny sú charakteristické atraktívne kvety, ktoré sa v závislosti od konkrétneho druhu môžu sfarbovať do krásnej fialovej, modrej, ružovej či bielej farby. Kvety zvončeka sú najčastejšie práve v tvare zvončeka, listy potom srdcovito alebo guľovito tvarované. Usporiadanie listov môže byť v prízemnej ružici, alebo striedavo po celej dĺžke stonky. Aké sú teda obľúbené druhy Campanule?

Zvonček maličký

Campanula cochleariifolia je pomerne nízky, kompaktný a bohato kvitnúci druh zvončeka. Skvele sa hodí nielen do trvalkových záhonov, ale aj do skaliek či nádob.

Zvonček Poscharskov

Campanula poscharskyana je vytrvalá rastlina, ktorá vytvára bohaté vankúše poliehavých stoniek. Dorastá pritom do výšky iba 10 cm a tešiť sa môžete na záplavu modrých kvetov.

Zvonček bodkovaný

Campanula punctata je vytrvalá bylina pôvodne pochádzajúca z Kórey. Môže dorastať až do výšky 1 metra. Kvety majú tvar valcovito pretiahnutého zvončeka a vyrastajú na koncoch stonky.

Zvonček klbkatý

Campanula glomerata disponuje klbkami súkvetí, ktoré obsahujú zhluky kvetov na vrchole stonky. Rastlina obvykle dosahuje výšku 30 až 60 cm. Listy môžu byť čiarkovité alebo vajcovité, striedavo usporiadané.

Zvonček širokolistý

Campanula latifolia je vytrvalá bylina, ktorá vo voľnej prírode rastie vo vlhších lesoch a na vlhkých lúkach. Kvety sa sfarbujú do fialového odtieňa, často sa však vyskytuje aj bielokvetá forma.

Zvonček karpatský

Campanula carpatica je vytrvalá rastlina pôvodom z hôr Karpatského oblúka. Väčšinou dorastá do výšky 15 až 30 cm. Má drobné zvonkovité kvety, ktoré môžu byť sfarbené fialovo, modro alebo bielo. Listy tejto rastliny sú skôr menšie, hladké a tmavo zelené.

Zvonček skalničkový

Campanula portenschlagiana je malá vytrvalá rastlina pochádzajúca z Dalmácie. Pýši sa vankúšovitým rastom a obvykle dosahuje výšku 10 až 20 cm. Drobné zvonkovité kvety sa môžu sfarbovať do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Listy sú drobné, hladké.

Zvonček broskyňolistý

Zaujímavým druhom zvončeka je aj zvonček broskyňolistý Campanula persicifolia pochádzajúci z Európy a Ázie. Má vysoké stonky a väčšinou dosahuje výšku 60 až 120 cm. Jeho úzke listy sú pritom podobné listom broskyne, odtiaľ napokon plynie aj jeho meno.

TIP: Zvončeky môžete v záhrade doplniť ďalšími zaujímavými rastlinami, ktoré lahodia oku. Zistite, ako na pestovanie sirôtok, ktoré sú tiež obľúbenou voľbou.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Chcete sa pýšiť hustým živým plotom, ktorý vašu záhradu ochráni pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich? V tom prípade je potrebné sa rozhodnúť pre správny typ dreviny. Jednou z možností je brest sibírsky, čiže turkestánsky brest. Ten ponúkne veľmi slušný ročný prírastok. Zároveň je jeho pestovanie pomerne nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika turkestánskeho brestu

Turkestanský brest (Ulmus pumila celer) je iné označenie pre brest sibírsky. Táto okrasná drevina vyniká svojim veľmi rýchlym rastom a v kategórii živých plotov by ste len ťažko hľadali konkurenta. Pravidelný ročný prírastok brestu sibírskeho dosahuje 1,2 až 1,8 metra. Táto drevina sa veľmi dobre rozvetvuje. Zároveň skvele znáša strih a dá sa preto ľahko tvarovať do podoby hustého živého plotu.

Na prvý pohľad vás určite zaujmú aj lesklé zelené listy. Brest sibírsky sa pýši malými zelenými až žltkastými listami v tvare vajíčka. Okraje jednotlivých listov sú pílkovité, pričom olistenie v hlavnej sezóne je pomerne husté.

Vypestujte si tento zázračný živý plot vo svojej záhrade aj vy. Zaobstarajte si sadu sadeníc v našom e-shope

Turkestanský brest výsadba

Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na to, ako vysádzať turkestánsky brest. Brest sibírsky je ideálne zasadiť do neutrálnej pôdy, ktorú môžete doplniť rašelinou alebo kompostom. Pokiaľ budete turkestánsky brest sadiť do ťažkých hlinitých pôd, možno odporučiť do pôdy pridať piesok. V suchých mesiacoch rastline doprajte dostatočnú zálievku. Na dostatok vody je brest sibírsky náročný predovšetkým v prvých rokoch svojho rastu. Akonáhle rastliny zosilnejú, vystačia si s menším množstvom vody.

Sadenice turkestánskeho brestu sadíme do jamy s hĺbkou a šírkou zhruba 30 až 40 cm. Samotné rastliny vysádzajte od seba zhruba 20 až 30 cm.

Turkestanský brest v zime

Výhodou brestu sibírskeho je jeho vysoká odolnosť voči mrazivému počasiu. Táto drevina výborne znáša mrazy až do teploty -35 °C.

Živý plot z turkestánskeho brestu

Turkestanský brest je ideálnou voľbou pre tvorbu živého plotu. Na tento účel je vhodné ho vysadiť buď na jar (od marca do júna), alebo na jeseň pred príchodom prvých mrazov (od konca septembra do novembra).

Strihanie turkestánskeho brestu

Prvý rok na jar je vhodné turkestánsky brest zrezať zhruba 15 až 20 cm nad zemou, aby sa drevina bohato rozvetvila. Ďalší rez turkestánskeho brestu vykonajte počas leta, kedy jednotlivé vetvičky zrežete zhruba na polovicu. Na jeseň už stačí drevinu iba podľa potreby dotvarovať.

TIP: Zistite, aké sú ďalšie stromy vhodné na živý plot a vytvorte si z vašej záhrady oázu pokoja a súkromia.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Evodia (čiže včelí strom) je okrasný listnatý strom, z ktorého prítomnosti v záhrade ťažia najmä včelári. Kvitne totiž až na konci leta, keď sa už v prírode prirodzene nachádza málo kvetov. Zistite, čo je pre neho charakteristické a aké pravidlá dodržať pri jeho pestovaní.

Včelí strom

Evodia, ampak alebo tiež včelí strom. To všetko sú označenia pre jeden a ten istý strom, ktorý sa u nás pestuje prevažne v botanických záhradách, parkoch alebo arborétach. Postupom času sa však jeho pestovanie teší popularite aj v bežných záhradách pri domoch. Z jeho benefitov napokon ťažia najmä včelári, pretože včelám ponúkne potravu aj v neskorom lete.

Medonosný strom evodie sa radí do čeľade rutovitých (Rutaceae). Samotný rod potom zahŕňa zhruba 50 druhov stromov, ktoré pôvodne pochádzajú z východnej Ázie, Austrálie a Polynézie.

U nás v strednej Európe býva najčastejšie pestovaný Evódia Daniellova (Tetradium daniellii), stretnúť sa môžeme aj s Evódia hupehenská (Tetradium hupehensis).

Zaobstarajte si sadenice evodie a pustite sa do pestovania tejto zaujímavej dreviny aj vy

Včelí strom pestovanie

Pokiaľ chcete mať vo svojej záhrade stromy pre včely, môže pre vás byť práve evodia skvelým spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a s touto úlohou si hravo poradia aj začiatočníci.

Evodiu je vhodné umiestniť na slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže mladé stromy bývajú pomerne citlivé na vietor, zvoľte ideálne miesto, ktoré je dobre chránené pred silným vetrom. Čo sa pôdy týka, evodia preferuje hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Skvelou voľbou je pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Keďže včelí strom nezvláda trvalo zamokrenú pôdu, nezabudnite zaistiť jej odvodnenie.

U mladých stromčekov pamätajte v prvých rokoch na pravidelnú zálievku. Staršie stromy sú už voči suchu odolnejšie.

Výhodou tohto medonosného stromu je tiež skutočnosť, že je v našich klimatických podmienkach plne mrazuvzdorný. Mladé stromčeky však odporúčame v prvých rokoch pred mrazmi chrániť. Použiť je možné mulčovanie alebo netkanú textíliu.

Kam zasadiť včelí strom

Pokiaľ máte včelín, je vhodné evodiu zasadiť do blízkosti jednotlivých úľov. Ako sme už spomínali, ideálne vyberajte slnečné miesto, ktoré maximalizuje kvitnutie. Hodiť sa ale môže aj do sadu s ovocnými stromami alebo do úžitkovej časti záhrady. Rozhodnúť sa môžete aj pre jeho výsadbu na okraj záhrady, kde evodia vynikne ako zaujímavý solitérny strom.

Na druhú stranu ale myslite na to, že drevina má tendenciu priťahovať veľké množstvo včiel a hmyzu. Preto môže byť jej výsadba nežiadúca v blízkosti obytného priestoru alebo napríklad záhradného posedenia, kde vás môže hmyz obťažovať. Čo sa týka doby výsadby, evodia sa vysádza na jar alebo na jeseň.

Kedy kvitne evodia

Evodia strom začína kvitnúť zhruba 5 až 7 rokov od výsadby. Obdobie kvitnutia nastáva od júla do augusta. Práve vďaka tejto neskoršej dobe kvitnutia a veľkému množstvu vyprodukovaného nektáru sa jedná o obľúbenú voľbu včelárov.

TIP: Existuje množstvo ďalších stromov, ktoré môžu byť skvelou voľbou do vašej záhrady. Zistite napríklad, ako na pestovanie magnólie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.