Blog

  Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami.   Pestuje sa v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Obľúbené sú strihané do gule alebo do kužeľa.  Nie je náročný na pestovanie, dobre znáša aj slnko aj polotieň. Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.  Predstavme si však tohto škodcu.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) pochádza z Ázie. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy na krušpánoch, prípadne bršlenoch. Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi, neskôr motýľ bielej alebo svetlohnedej farby. Motýle potom ďalej kladú vajíčka aj na vzdialenejších miestach a takto sa rozširuje po okolí.  Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa. Veľmi dôležité je však kontrolovať porasty od začiatku sezóny.  Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Z nich sa vyvinú larvy. Vijačka v priaznivom roku môže založiť až 3 generácie od apríla do septembra.

Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc, ktoré začínajú požierať ker od jeho vnútra. Pravidelne kontrolujte rozhrnutím kra do strán možný výskyt húseníc, prípadne kontrolujte aj výskyt nakladených vajíčok. Existujú chemické postreky, ktorým môžete zničiť húsenice a motýle. Nie je však účinný proti vajíčkam. Vijačka dokáže prezimovať vo vnútri kra a proces sa opakuje. Pokiaľ by prišli niekoľkodňové mrazivé dni, je tu šanca, že by sa celá generácia zničila. Žiaľ, zimy v poslednom období sú mierne a to vijačke vyhovuje. Ako sme spomenuli, požierať začínajú od stredu kra a končia na vrcholových výhonkoch.  Napadnutá rastlina postupne stráca svoj lesk listov, pôsobí sucho, zvädnuto. Listy sú zahryznuté, vo vnútri je trus húseníc a najmä pavučiny.  Nejeden živý plot dokáže množstvo húseníc doslova zo dňa na deň zlikvidovať. Preto treba pravidelne najmä súvislé plochy kontrolovať.  Treba však začať v prvej fáze. Pokiaľ uvidíte na hornej časti kra pavučinku, celý ker opatrne roztvorte a pozrite sa do vnútra. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie. Vyplavené húsenice treba ihneď zneškodniť. Po uschnutí dreviny od vody za teplého a suchého počasia aplikujte postrek Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC alebo môžete vyskúšať Lepinox Plus. Nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo. Napr. Agrovital.

Po postreku je vhodné podporiť vitalitu rastliny hojným zavlažovaním a prihnojením.

Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.

Veríme, že aj keď vijačka dokáže napáchať veľa škôd, nezanevrete na tento stálozelený ker, ktorý práve v zimnom období a skoro na jar, dokáže celkovú kompozíciu v záhrade dotvoriť svojimi stálozelenými sviežimi listami.

         Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Aj zavlažovať však treba vedieť správne. Jahody uvítajú skôr výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Je toho oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nie len druhý rok po výsadbe. Ponúkame Vám prehľad toho najdôležitejšieho, čo jahodám vyhovuje a čo potrebujú.

1.    výber stanovišťa

Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich zalievať viac, ale dosahujú aj vyššie úrody.

2.      pôda

Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy, s dostatkom humusu a živín. Pôdna reakcia vyhovuje neutrálna až mierne kyslá. Nepridávajte však do pôdy príliš veľa rašeliny. Viac im vyhovuje rozložený kompost alebo listovka. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. V ílovitých pôdach sa jahody pestujú skôr vo vyvýšených záhonoch alebo v hrobliach.

3.      výsadba

Sadenice sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazíkoch. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v tom roku nepočítajte. Po jesennej výsadbe sa na jar dočkáte aj prvých plodov. Vysádzajte len zdravé a silné rastliny s dostatočnými koreňmi, silným stredom a srdiečkom. Počet listov nie je dôležitý. Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Plocha musí byť odburinená a mierne vlhká, prípadne do jám pred sadením nalejte vodu, vložte sadenice a zahrňte. Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Po výsadbe zalejte.

4.      ošetrovanie počas rastu

Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Suché a inak škvrnité listy odstraňujte priebežne. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ideálne je však každý druhý rok vysadiť mladé sadenice, aby ste zberali úrodu postupne.

5.      hnojenie

Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio-jahody, výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom, je vhodné riešenie. Pred hnojením zavlažujte.

6.      zber úrody

Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujete aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou. Zamedzíte tak nahnívaniu, mäknutiu a špinavým plodom od blata.

7.      pozberová starostlivosť

Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Jahody okopte, zavlažte, zbavte buriny, prípadne medzirady namulčujte trávou, senom, slamou.

8.      rozmnožovanie

Na konci leta tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Niektoré, ktoré sa dotýkajú pôdy, aj zakorenia, iné čakajú na vytvorenie koreňov. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte. Mesačné jahody netvoria poplazy, tie sa dajú rozmnožovať len výsevom semien.

9.      mulčovanie

Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Každodenné zalievanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín – burín, ktoré odoberajú vlahu. Ako mulčovací materiál môžete použiť slamu, seno, pokosenú trávu, ktorá zároveň slúži ako zelené hnojenie. Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa. Neprepúšťa vodu a páli na ňu viac slnko.

10.  zazimovanie a ochrana

V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky. Počas dní bez mrazu alebo v období, keď je priaznivé počasie, môžete porast okopať, prípadne zaliať. 

Živé ploty z drevín dokážu kompozične dodať záhrade šarm aj celoročný meniaci sa efekt. Zakryjú nepekné miesta, výškovo dokážu rozdeliť záhradu, opticky ju zmenšiť aj zväčšiť.

Nahrádzajú pevné betónové oplotenie, ktoré sa stalo v dnešnej dobe trendom, i keď nie veľmi šťastným riešením. Plocha záhrady sa používaním betónových oplotení umelo uzatvára a priestor sa prehrieva.

So živým plotom máte o premenlivosť v záhrade postarané. Samozrejme, nič nie je zadarmo. O živý plot sa treba starať, pravidelne ho zalievať, strihať a hnojiť. Úplne na začiatku je však najdôležitejší samotný výber a spôsob výsadby drevín do živého plota.

Poradíme Vám, ako si správne vybrať dreviny do živého plota, ktoré sú vhodné pre konkrétne miesta v záhrade, ktoré sú okrasné plodmi a stálozelené, alebo sú naopak opadavé, ale premenlivé s jesenným vyfarbovaním.

Zozbierali sme tiež najčastejšie otázky ohľadom živých plotov, kde možno nájdete aj odpovede na Vaše otázky ohľadom správneho výberu, pestovania a celoročnej starostlivosti.  

Dôležité je:

1. Správny výber druhov a stanovišťa
2. Výsadba
3. Starostlivosť – strihanie, hnojenie, závlaha

 Najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s pestovaním živého plota:

Ako vybrať dreviny na živý plot?

Zodpovedajte si najskôr na tieto otázky:

1.Plot má byť stálozelený alebo opadavý?

2. Kvitnúci alebo jedlý pripadne kombinácia?

3. Voľnerastúci alebo strihaný?

4. Jedného druhu alebo kombinácia dvoch či viacerých?

5. Do akej výšky má dorásť?

6. Aké má mať obmedzenia? (Zvážiť pichľavé a jedovaté druhy kvôli deťom a zvieratám).

7. Koľko času viete venovať starostlivosti?

Aké dreviny použiť na živý plot?

Je veľmi veľa možností ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný....tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu. Info nájdete tu: http://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-dreviny-a-kombinacie.html

Zároveň platí, že živý plot treba nakombinovať tak, aby spĺňal svoju funkciu aj esteticky pôsobil zároveň.

Ktoré dreviny patria medzi najčastejšie používané?

Ihličnaté: cyprusovec, tuja, tis, smrek, borievka

Stálozelené listnaté: vavrínovec, fotínia, krušpán, bršlen, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, cezmína, mahónia

Opadavé listnaté: hrab, brest, buk, javor, dráč, vtáčí zob, svíb, vŕba, javor

Kvitnúce: budleja, orgován, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín, tamariška, škumpa, vajgelia, tavoľa, kalina, hortenzia https://www.rastlinky.sk/blog/kvitnuci-zivy-plot.html

Nízke trvalkové: ruže, levanduľa, šalvia,

Jedlý živý plot: muchovník, jarabina, baza, josta, rakytník, zemolez kamčatský, hlošina,

https://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-a-steny-z-ovocnych-drevin-a-krov.html

Ktoré menej používané listnaté druhy sú vhodné na výsadbu živého plota?

Z javora poľného (Acer camperstre)sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu. Zaujímavý živý plot docielite aj výsadbou bahenného ibišteka.

Ktoré ihličnany sú najrýchlejšie rastúce a vhodné na výsadbu pre získanie vysokej zelenej steny?

Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8m – 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1m od seba. Pokiaľ chcete dosiahnuť výšku 2-3 metre, vzdialenosť jednotlivých drevín od seba a od oplotenia stačí 0,8m.

Ako druhé sú tuje ´Brabant´, ´Smaragd´, ´Europa Gold´ a borievky – Juniperus scopulorum

Ihličnany sa musia polievať aj v zime?

Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Mráz rovnako katastrofálne pôsobí na rastliny, ktoré neboli zavlažované počas zimného obdobia.

Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota?

Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok. Pri hustých výsadbách si konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. V zime im dopriať vodu, keď nemrzne.

Najpoužívanejšie dreviny:

Zo stálozelených - vavrínovce - výborné sú kultivary ´Novita´, ´Etna´, krušpán (pomaly však rastie), vtáčí zob, cezmína a hlohyňa šarlátová (je nevhodná na pozemok, kde sú deti, lebo je pichľavá a má plody, ktoré by deti mohli lákať).

https://www.rastlinky.sk/blog/stalozelene-druhy.html

Z opadavých sú vhodné hrab, buk, brest a javor poľný, aj vzájomné kombinácie, potom kvitnúce živé ploty v kombinácii s orgovánom, budlejou, tamariškou, zlatý dážď, tavoľník, pajazmín..

https://www.rastlinky.sk/blog/opadave-druhy-na-zivy-plot.html

a samozrejme ihličnany : cyprušteky, smreky a v neposlednom rade obľúbené i neobľúbené tuje smaragdové.

Ako vysadiť živý plot z krušpánu?

Je potrebné vykopať rigol, do ktorého vložíte univerzálny záhradnícky substrát. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a  najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Viac sa mu darí na stanovišti v polotieni ako na priamom celodennom slnku. Pozor aj na kvalitu sadeníc. V prvom roku môže omrznúť, ale dobre znáša rez a aj dobre regeneruje.

Ako hnojiť živý plot?

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Výborný je aj Kristalon, klasický kompost...

Horká soľ je obľúbené doplnkové hnojivo najmä na ihličnany s obsahom horčíka, ktoré zamedzuje vysychaniu vetiev a hnednutiu.

Ako vytvoriť protihlukovú zelenú stenu?

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výšku môžete konzultovať na obecnom, miestnom úrade, budete potrebovať povolenie a tomu predchádza ohlasovacia povinnosť.

Z akých drevín sa dá vytvoriť nízky živý plot, lem okolo záhona?

Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Vhodné sú tiež bršlen a krušpán.

Ako upraviť podložie pre výsadbu živého plota?

Všetko záleží od reálnych podmienok. Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzalny záhradný substrát alebo vlastný kompost. Pokiaľ vysádzate do piesčitej pôdy, doplňte výživný substrát, bez drenáže.

Ako vysádzať?

Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny. Tu nájdete všetky potrebné rozmery : http://www.rastlinky.sk/blog/zive-ploty-dreviny-a-kombinacie.html

Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Pri stredne vysokých živých plotoch 0,6m od seba a pri nízkych plotoch malé rozostupy 0,3 – 0,5m.

https://www.rastlinky.sk/blog/zivy-plot-vysadba-a-osetrovanie.html

Ako vytvoriť levanduľový lem?

Levanduľa dorastá do výšky 60 – 80 cm v kvete. Priemer jednej rastliny je aj 50 cm, preto sa popri chodníkoch a v záhonoch v jednom rade vysádza na vzdialenosť 0,4 – 0,5 m od  seba.

Ako vysadiť živý plot z hrabu, brestu a buka?

Do vytvorené rigola v jednom rade (spone) sa vysádzajú do výživnej pôdy na 1 bm (bežný meter) 3 – 4 ks drevín. Po výsadbe sa dreviny zostrihnú o 1/3, aby sa drevina rozvetvila a zahusťovala už odspodu.

Ak chcete dosiahnuť nepreniknuteľný živý plot používa sa aj výsadba do dvoj sponu, dvojradu, kde na 1 bm použijete 5-6 ks drevín.

Aký je rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných  a voľnokorenných drevín?

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov. Kontajnerované dreviny sa môžu vysádzať počas celého roka, okrem trvalo zamrznutej pôdy za podmienky pravidelnej závlahy.

Kedy strihať živý plot?

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún – júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ideálne obdobie je v čase pod mrakom, s nižšími teplotami, skoro ráno alebo večer.

Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta.

https://www.rastlinky.sk/blog/tvarovanie-a-rez-zivych-plotov-a-soliterov.html

https://www.rastlinky.sk/blog/rez-drevin-v-zivom-plote.html

https://www.rastlinky.sk/blog/zivy-plot-bizardne-tvary.html

Dá sa vysadiť živý plot aj na balkóne?

Samozrejme. Vhodné sú z nižších druhov najmä krušpán či vtáčí zob. Z vyšších ihličnanov, ako sú tuje (Thuja occidentalis Smaragd, Brabant) dokážete vytvoriť ochrannú stenu, kulisu na balkóne i terase.

https://www.rastlinky.sk/blog/vzdyzeleny-balkon.html

Tu nájdete návod na pestovanie drevín:  https://www.rastlinky.sk/blog/listnate-a-ihlicnate-okrasne-dreviny-navod-na-pestovanie.html

Opakujú sa nám otázky zákazníkov, ohľadom pestovania korunkovky alias cisárskej koruny (Fritillaria imperialis). Pripravili sme pre Vás pomôcku, ako jej vytvoriť tie najlepšie podmienky. Jeseň je obdobie výsadieb nových cibuľovín, úprav záhonov a dosádzania. Mnohí z Vás však tieto cibule už v záhrade majú. Pokúste sa v týchto bodoch nájsť odpovede na otázku : prečo nekvitne?

1. Zlé stanovište - obľubuje humóznu pôdu, nie príliš mokrú, slnko až polotieň, nie celodenný úpal.

2. Cibule sú príliš hlboko v zemi. Vykopte koncom augusta a zasaďte nanovo. Cibule sa vysádzajú šikmo, aby sa na mieste kde budú klíčiť nedržala voda. Pozor, cibule sú krehké, podobne ako cibule ľalií.

3. Cibule zhnili z nadmernej zimnej vlhkosti alebo závlahy. Snažte sa ich vysadiť tam, kde sa dlho nedrží sneh.

4. Ak máte príliš ťažkú ílovitú pôdu, vytvorte cibuliam drenáž. Dno jamy vysypte štrkom. Vyžadujú rovnaké podmienky ako ľalie.

5. Cibule už nie sú, zožrali ich myši a iné hlodavce. Skúste vysádzať do plastových košíkov na cibuľoviny.

6. Rastlina vytvorí len listy a kvety nie - cibuľa je zasadená hlboko.

7. Rastlina vytvorí listy aj kvety, ale tie hneď zoschnú - nedostatočná zálievka, príliš slnečné stanovište, nevýživná pôda.

8. Rastlina je slabá, neduživá, postupne celá usychá – cibule sú príliš hlboko v zemi.

Fritilarie patria k majestátnym trvalkám jarného záhona. Už naše staré mamy tieto cibuľoviny s láskou pestovali a boli takmer v každej predzáhradke. Momentálne je na trhu oveľa viac druhov a kultivarov. Je si naozaj z čoho vybrať. Zvoľte jej správne stanovište a budete sa aj vy tešiť ich kráse a dominancii.

       August je letný mesiac, kedy leto vrcholí a miestami oznamuje, že čoskoro príde jeseň a s ňou zmena počasia. Dni v auguste sú kratšie, napriek tomu sú priaznivé teploty na množstvo aktivít v záhrade i na prácu v záhonoch či v ovocnom sade. Na záhrade kvitnú trvalky a letné cibuľoviny a sú práve najkrajšie. Voňajú a sú aj vhodné na rozmnožovanie pomocou delenia trsov. Vzhľadom na dlhotrvajúce suchá najdôležitejšou a najčastejšou činnosťou bude stále zavlažovanie a odstraňovanie odkvitnutých súkvetí. Je čas na zber ovocia a zeleniny, príprava na skladovanie alebo konzervovanie, mrazenie, zaváranie a tiež čas na zber semien jednotlivých letničiek a trvaliek.

Okrasná záhrada

Patrí medzi najkrajšie práve v tomto období. Naplno kvitnú tigrídie a monbrécie, letničky a trvalky. Vyvíjajú sa základy pukov jesennej flóry a preto je závlaha a odburiňovanie záhonov na prvom mieste. Trávnik počas leta trpí viac ako počas zimy, preto ho ešte prihnojte a koste na vyššie. V tomto mesiaci:

- pravidelne zavlažujeme

- postupne obmedzujeme a znížime dávky hnojenia

- trávnik kosíme a zavlažujeme

- dokončíme rez a tvarovanie živých plotov

- vysádzame kosatce, pivonky

- koncom mesiaca môžeme začať s výsadbou jarných cibuľovín ale môžeme počkať aj do septembra

- vysiate dvojročné rastliny na hriadke preriedime a prihnojíme

- zberáme a sušíme liečivé rastliny a kvety do aranžmánov

- rastliny pestované v nádobách (muškáty, fuksie, oleandre) rozmnožujeme odrezkami

- odrezkami rozmnožujeme aj okrasné kry a ihličnany

- koncom mesiaca začíname s výsadbou okrasných krov a drevín s koreňovým balom

- rozmnožujeme trvalky delením trsov

- odburiňujeme záhony

- pripravíme nové plochy záhonov alebo záhradu na celkovú novú výsadbu

- výdatne zalievame vresy, vresovce, azalky a rododendrony

- postaráme sa o vysadené ruže, kontrolujeme výskyt škodcov, odstraňujeme odkvitnuté súkvetia

- v polovici mesiaca je ideálny čas na radikálny rez jednoročných výhonov vistérie

- zbierame semená letničiek a dosušíme ich na tienistom mieste v papierových vreckách

- pripravíme si nádoby na ich uskladnenie

- vyšším trvalkám a popínavým rastlinám upevníme opory a priviažeme ich ku kolom

Ovocná záhrada

V tomto mesiaci nám ovocné stromy ponúkajú svoje plody a plody našej práce. Preto neváhajte a spracujte maximum plodov. Zbierajte aj tie, čo spadnú na zem. Zamedzíte výskytu hmyzu. Pripravte sa na rez kôstkového ovocia.

- zavlažujeme stromy s násadou plodov

- presvetľujeme kôstkoviny, drobné ovocné kry

- pokračujeme v očkovaní podpníkov na spiace očko

- vrúbľujeme čerešne a višne

- tvarujeme, ohýbame a režeme konáre a koruny stromov

- striháme, režeme marhule, broskyne a slivky

- vysádzame nové hriadky jahôd z mladých sadeníc získaných z poplazov

- pripravíme sklad na uloženie zozbieranej úrody ovocia

- v polovici augusta skracujeme výhony broskýň o jednu tretinu

- postrekujeme proti obaľovačovi

Zeleninová záhrada

Aj zeleninová záhrada si vyžaduje našu pozornosť. Dozretú zeleninu treba povyberať, dosušiť a vhodne uskladniť, novú naopak vysiať a vysadiť do pripravených záhonov a dostatočne zavlažovať, nakoľko v tomto mesiaci je menej zrážok.

- dokončíme zber cesnaku a cibule

- pripravíme priestory na uskladnenie zeleniny

- koncom mesiaca skrátime rajčiny nad posledným rozkvitnutým súkvetím

- rajčinám vylamujeme zálistky a odstraňujeme suché listy, listy tieniace plodom, aby stihli dozrieť

- časť kvetov na rajčinách tiež môžeme odstrániť, do jesene by už nestihli plody dozrieť a zbytočne vysiľujú rastlinu, ponechávame tak 3 – 4 kvetenstvá

- zavlažujeme hriadky zeleniny, hlúboviny a koreňovú zeleninu

- pripravíme a zavlažíme hriadky na výsev šalátu, reďkovky, špenátu pre jesenný zber

- zberáme uhorky, paradajky, papriku, baklažány, melóny, tekvice a cukety

- kontrolujeme hlúboviny, najmä kapustu, či ich nenapadli húsenice, ktoré následne musíme pozbierať

-  skontrolujte aj výskyt škodcov počas zberu kalerábu

- tento mesiac je najdôležitejší pre rast zeleru a preto nezabúdajte na pravidelnú zálievku a odtrhávanie spodných listov

- zberáme kôpor, petržlenovú vňať a uskladňujeme v mrazničke

- v skleníkoch vetráme a tienime

- kontrolujeme škodcov a choroby a v prípade ich výskytu zasiahneme

        Leto práve vrcholí, mnohí sa tešia na dovolenku a iní sa tešia na aktívny odpočinok práve v záhrade. K letu patrí grilovanie, kúpanie a slnenie sa. Nie každý však znesie horúčavy, preto máme pre Vás niekoľko tipov, ako sa osviežiť aj počas tých najteplejších a sparných dní. Pripravte si osviežujúci nápoj priamo z rastlín v záhrade a pochutnajte si na studenom miešanom šaláte.

Do 2-litrovej prázdnej fľaše nalejte čistú vodu. Zároveň si pripravte kocky ľadu. Do fľaše vsuňte niekoľko väčších odstrihnutých častí medovky alebo mäty piepornej, čokoládovej alebo akú doma na záhrade pestujete. Ak ich ešte nepestujete, je to jedinečný dôvod na to, založiť si na jeseň alebo jar bylinkový záhon, ktorý v lete s najväčšou pravdepodobnosťou využijete. Fľašu potom vložte do chladničky na hodinu. Potom môžete podávať s kockami ľadu, plátkom citrónu alebo limetky. Naozaj osviežujúci nápoj pre každého.

Ak Vás prekvapí hlad, jednoducho vybehnite do záhrady a natrhajte niekoľko plodov paradajok, uhoriek, papriky, reďkovky z neskorého jarného výsevu, nastrihajte pažítku a petržlenovú vňať a všetko zalejte bielym jogurtom.

Okrem manuálnej práce v záhrade Vás čaká množstvo ovocia a jeho spracovanie. Môžete sa rozhodnúť pre konzervovanie, sušenie, mrazenie, výrobu džemov, marmelád, zmrzlín a štiav. V tomto období dozrievajú marhule, maliny, letné jablká, broskyne.

Záhrada v lete si vyžaduje oveľa väčšiu starostlivosť ako v zimnom období. Jedná sa najmä o zavlažovanie. Zvoľte preto adekvátny spôsob, aby ste zavlažovali prakticky, primerane a zároveň neplytvali vodou. Podľa veľkosti záhrady uvažujte buď o ručnom zalievaní alebo automatickej závlahe. Aj zeleninová a ovocná záhrada môže byť zalievaná automaticky a to kvapkovou závlahou, kde ani jedna kvapka vody nevyjde nazmar.

Dominantou okien sú rastliny v nádobách. Ich koreňový systém je však pravidelne v nádobe prehrievaný, preto aj zálievka pre ne je naozaj dôležitá a to nie len v množstve, ale aj v čase, kedy zalievate. Zalievajte skoro ráno alebo neskoro večer. Ak hnojíte, dbajte na to, aby ste neprekročili množstvo hnojivovej zálievky. Ak plánujete dovolenku, zabezpečte kvetom osobu, ktorá ich zaleje alebo vsaďte na samozavlažovacie nádoby a iné vychytávky, ktoré Vám uľahčia život.

        Na toto obdobie sa teší viacero pestovateľov trvaliek. V júli väčšina z nich kvitne alebo začína kvitnúť a pri správne navrhnutom záhone je naozaj nádherné sledovať postupne kvitnúce trvalky. Takmer každý deň môžete obdivovať ich kvety v plnej kráse.

Trvalky sú výnimočné tým, že kvitnú naozaj dlho, mnohé až do prvých mrazov. Ešte stále kvitne levanduľa, krásnoočko, veroniky, rudbekie, echinacea.

Zelené listy nekvitnúcich druhov ideálne kontrastujú s kvetmi a okrasné trávy celému záhonu dodávajú vzdušný charakter.

Voňavá i liečivá kráska

Pokiaľ obľubujete levanduľu, sľúbte si už teraz, že si ju zadovážite alebo vypestujete v budúcom roku zo semienka. Levanduľa je naozaj vďačná, krásna a voňavá rastlina, navyše liečivka, ktorá tiež nemusí byť len fialová alebo modrá. Sú známe aj biele a ružové kultivary, ktoré výborne dopĺňajú akýkoľvek suchomilný záhon.

Množstvo kvetov v záhrade znamená aj množstvo včiel a motýľov, a to je vhodné aj pre tých, ktorí pestujú ovocné dreviny. V záhrade vysadenej z ihličnanov budete márne hľadať farebné motýle a včely. Samozrejme vo výnimočných prípadoch si svoj úkryt vedia urobiť aj v ihličnatom poraste.

Celoročná starostlivosť

Kvitnúci záhon nespočíva však len v kráse trvaliek. Sú to aj okrasné kvitnúce kry a letničky, ktoré práve teraz ukazujú svoju krásu. Už kvitnú aksamietnice, krásky, nechtík, agerát.

Pokiaľ však nechcete, aby Vám v budúcom roku samovoľne začali na záhone vyrastať mladé rastlinky, tak zvážte ich výsadbu, lebo sa v hojnom počte vysemeňujú.

Okrasné kry sú naozaj krásne, pokiaľ sa im venujete. Bez rezu to nepôjde. Dreviny kvitnúce v apríli a v máji si vyžadujú rez v lete, čiže po odkvitnutí. Dreviny kvitnúce v lete zrežte až v zime alebo skoro na jar. Len potom sa môžete tešiť zo zakvitnutej vajgélie, tavoľníka alebo budleji.

        Tak ako aj my v lete pociťujeme deficit vody, tak aj rastliny sú v horúcich dňoch smädné a túžia po vlahe a osviežení.

Platia tu však určité pravidlá, aby ste im neublížili. Vodu používajte odstátu, vlažnú, najlepšie dažďovú. Rastliny v nádobách zalievajte skoro ráno alebo večer, keď už nepáli slnko. To isté platí aj o rosení a sprchovaní. V opačnom prípade spálite listy.

Aby ste počas sprchovania vo vani nemali vaňu plnú substrátu, zabaľte nádobu do igelitky a zaviažte, vodu striekajte na listy. Nie všetky rastliny sú však vhodné na sprchovanie.

Kúpeľné procedúry si zaslúžia i Vaše kvety

Rastliny, ktoré na terase alebo balkóne letníte – juky, dracény, palmy alebo iné rastliny s pevnejšími okrasnými listami sú vhodné na sprchovanie a rosenie. Rastliny s mäkkými, plstnatými listami nie sú vhodné na sprchovanie. Správna zálievka je taká, keď voda pretečie až do podmisky a substrát je vlhký. Prebytočnú vodu zlejte.

Ak používate aj hnojivo, vodu s misky zlejte do zvláštnej nádoby a použite na doplňujúce zalievanie, aby ste zbytočne nevylievali aj hnojivá. Hnojivá aplikujte správne podľa druhu rastlín vo vhodnom čase a v správnom pomere. Stačí hnojiť raz za týždeň až dva. Ak ste rastliny práve presádzali, nehnojte. V substráte je dosť živín, ktoré vystačia rastline na mesiac.

V letnom období niektoré rastliny vyžadujú tienenie. Rastliny ako bylinky, ktoré patria tiež na slnečný balkón, pravidelne strihajte a používajte ako prísady do jedál. Pestujte len tie, ktoré naozaj využijete.

Rastliny samé doma

Pokiaľ plánujete dovolenku, nezabudnite zabezpečiť rastlinám starostlivosť. Tie bez vody 1-2 týždne na priamom slnku určite neprežijú. Mať spoľahlivú susedu je naozaj na nezaplatenie. Ak však nemáte inú možnosť, umiestnite rastliny do tieňa, do bytu alebo do vane s vodou.

Na balkónovky používajte samozavlažovacie nádoby alebo si vyrobte vlastné zavlažovače pomocou knôtov alebo naplnených plastových fliaš, ktoré prevrátite a zapichnete do nádoby s rastlinou, ktorú predtým dobre zalejete. Prípadne Vaše exotické kúsky premiestnite známym, ktorí sa o ne zodpovedne postarajú.

Kvety kamélie patria medzi najobdivovanejšie kvety sveta. Pripomínajú kvety ruží, ktoré patria medzi najobľúbenejšie kvety a kry a tiež našli svoje stabilné miesto v nejednej záhrade. Kamélie sú však citlivejšie a náročnejšie na pestovanie v porovnaní s ružami. Pokiaľ ste však podľahli jej kráse a chcete ju začať pestovať, potrebujete vedieť niekoľko dôležitých informácii, aby sa jej darilo.

Popis:

Kamélia (Camellia) je stálozelená rastlina – ker – malý strom s lesklými tmavozelenými listami. Kvety sú podobné ruži s tým rozdielom, že nevoňajú. Sú jednoduché i plné. Farebne od bielej, cez ružovú, po tmavoružovú a červenú.  Niektoré odrody nesú aj dvojfarebné kvety. Kôra kmienku a konárikov je hladká, bez tŕňov a svetlo šedá. Kvitne od novembra do apríla. Patrí medzi chladnomilnejšie rastliny. Zvláda teploty do - 5°C. Niektoré vyšľachtené odrody aj - 25°C.  Citlivo však reaguje na prudké teplotné, vlhkostné zmeny a to zhodením všetkých listov a kvetných pukov. Kamélia má počas roka odpočinkové obdobie v čase pred tvorbou nových pukov koncom leta, kedy je dôležité obmedziť hnojenie a zálievku. Následné zalievanie a hnojenie naštartuje rast a puky do krásy.  

Podmienky na pestovanie:

-          dostatok svetla ale nie celodenné slnko

-          rozptýlené svetlo pod korunami stromov alebo zatienená terasa

-          chránené stanovište pred silným vetrom a úpalom

-          južné alebo západné stanovište

-          pôda priepustná, nie vápenatá, bohatá na živiny, odvodnená

-          pH kyslejšie, vhodné pestovať v substráte pre azalky

-          vyššia vzdušná vlhkosť

-          zalievanie mäkkou, odstátou vodou

-          vyššiu vzdušnú vlhkosť docielite postavením nádoby na kamienky, ktoré zalejete vodou, pravidelným rosením na listy, pozor však NIKDY nie na kvety

-          hojná zálievka najmä počas kvitnutia (november – apríl), obmedzená zálievka v letnom období

-          hnojenie 1x za týždeň hnojivom na azalky a rododendrony počas kvitnutia

-          zazimovanie -  prenesenie kamélii pestovaných v nádobách do zimnej záhrady, skleníka, bytu do svetlých ale chladnejších podmienok na verandy a chodby

-          pri pestovaní v byte by teplota nemala vystúpiť v čase kvitnutia nad 16°C

-          ideálna teplota na prezimovanie 5-10°C

-          rozmnožovanie pomocou odrezkov

-          pokiaľ ich pestujete v nádobe, nevyžadujú každoročné presádzanie, ale raz za niekoľko rokov vždy do väčšieho kvetináča

Táto japonská kráska Vám naozaj učaruje svojim pôvabom a krásou. Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a pri nej to platí 100-násobne.

V júli leto vrcholí. Dni sa skracujú ale teploty stúpajú, noci sú chladnejšie ku koncu mesiaca. Vysoké teploty pociťujú najmä rastliny na záhonoch i v nádobách, kde sa intenzívne prehrievajú a bez vody vyzerajú naozaj neesteticky. Preto nezabúdajte na ošetrovane porastov, závlahu a aj ochranu proti chorobám a škodcom. Dostatok vlahy a živín je dôležité pre dlhodobé kvitnutie aj úrodu, ktorá nás v tomto mesiaci čaká.

 Okrasná záhrada

Letné nádherne zakvitnuté záhony sú snáď najkrajšou dominantou záhrady. Nehovoriac o vôni a farbách. Leto však nie je len o pôžitkoch. Je nutné tiež starať sa o záhony, trávnik a rastliny v nádobách. Bez ľudského pričinenia mnohé leto nezvládnu. Dbajte o zálievku a hnojenie.

-          trávnik nekosíme príliš nízko, pravidelne zalievame

-          režeme a tvarujeme živé ploty z opadavých drevín

-          presvetľujeme odkvitnutý orgován

-          vysádzame a presádzame kosatce, ľalie

-          ukončíme výsev dvojročných rastlín ( sirôtky, náprstník, nezábudky, zvončeky, klinčeky)

-          trvalky po odkvitnutí delíme a presádzame

-          zberáme a sušíme liečivé rastliny, bylinky, a kvetiny na aranžovanie a do väzieb

-          odstraňujeme odkvitnuté súkvetia na balkónových rastlinách a stále rastlinky zaštipujeme a prihnojujeme

-          odstraňujeme odkvitnuté kvety na ružiach, kontrolujeme výskyt škodcov, plané výhonky odstraňujeme a nové popínavé výhony priväzujeme k oporám

-          v jazierkach a nádržiach dopĺňame vodu, zberáme riasy

-          prihnojujeme pivónie a kyslomilným druhom prisypeme rašelinu a prihnojíme ich

-          rododendronom a azalkám vylamujeme semenníky opatrne, aby sme nepoškodili budúcoročné púčiky

-          letničkám odstraňujeme odkvitnuté súkvetia

-          môžeme stále dopĺňať na záhony sadenice letničiek, nové vysievame pre jesenné kvitnutie

-          okrasné dreviny môžeme zostrihať, upraviť korunky, samozrejme po odkvitnutí

-          dokončíme vyberanie cibuľovín a sušíme ich na tienistom mieste

-          prihnojujeme trvalky a vyšším poskytneme oporu

 Ovocná záhrada

Tak ako nám poskytuje potešenie okrasná záhrada, tak môžeme očakávať aj v ovocnej záhrade plody našej práce a tešiť sa tak z úrody. Práve dozrievajú marhule a ich vôňa určite poteší nielen chuťové poháriky nás dospelých ale aj deti.

-          zberáme úrodu ovocia

-          po zbere presvetlíme kry a stromčeky drobného ovocia a kôstkoviny

-          po zbere jahody ošetríme, pripravíme záhony na novú výsadbu, staré porasty asi 4 ročné likvidujeme

-          pokračujeme v tvarovaní a v letnom reze jadrovín

-          konáre zaťažené bohatou úrodou chránime a podkladáme opory proti ulomeniu vetiev

-          ovocné stromy dostatočne zavlažujeme

-          očkujeme na spiace očko

Zeleninová záhrada

Hoci je vlahy zo zrážok menej, burina to zvláda aj bez nej a usilovne rastie vďaka vašej závlahe. Pravidelne odstraňujte burinu, aby sa nevysemenila, pretože v tomto období mnohé buriny práve kvitnú. Pre dosiahnutie peknej úrody dbajte na čisté zeleninové hriadky. Konkurenčný boj nastáva aj medzi zeleninou a burinou.

-          hriadky po zbere zeleninovej úrody vyčistíme, upravíme a vysievame ďalšiu zeleninu pre jesenný zber

-          vysievame kríčkovú fazuľu, čínsku kapustu, fenikel, červenú repu, prípadne zemiaky

-          rajčiaky vyväzujeme k oporám a vylamujeme bočné výhonky

-          začíname zberať cesnak a cibuľku

-          kontrolujeme výskyt pásavky zemiakovej, vošiek a poškodené porasty ošetrujeme

-          odburiňujeme hriadky a v prípade nedostatočných zrážok zavlažujeme

-          aplikujeme postreky proti plesni uhorkovej a zemiakovej, rovnako na rajčiakoch