Blog

Pestovanie suchomilných rastlín je stále populárnejšie. Tieto druhy si vystačia s minimom vody, majú nízke nároky na údržbu a napriek tomu dokážu zaujať svojim vzhľadom. Skvele sa preto môžu hodiť na miesta s obmedzeným zavlažovaním. V dobe klimatických zmien, dlhších období sucha a rastúcich nákladov na údržbu záhrad prinášajú ideálne riešenie pre každého, kto hľadá krásu s minimom starostí.

Suchomilné trvalky

Ako suchomilné trvalky sa označujú tie trvalky, ktoré sú prispôsobené náročným podmienkam. Veľmi dobre zvládajú dlhodobé sucho, silné slnko a aj vietor. Často vytvárajú hlboké korene alebo majú dužinaté listy, vďaka ktorým efektívne hospodária s vodou. Väčšina suchomilných trvaliek má dlhý životný cyklus a nevyžaduje časté presádzanie. Pri správnej výsadbe a minimálnej starostlivosti vydrží na jednom mieste aj mnoho rokov.

Mnohé suchomilné rastliny do záhrady menia svoju podobu v priebehu roka – kvitnú od jari do jesene, farbia listy či tvoria dekoratívne semenníky. Aj po odkvitnutí zostávajú vizuálne zaujímavé, takže môžu vašu záhradu ozvláštniť po celý rok.

Aby sa suchomilným trvalkám darilo, voľte ideálne plne slnečné miesto. Mierny svah alebo vyvýšené záhony zaručia dobrý odtok vody a zabránia premokreniu. Pôda by mala byť priepustná, skôr chudobná a piesočnatá.

Medzi obľúbené suchomilné trvalky sa radí napríklad levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rozchodník (Sedum), kocúrnik (Nepeta) či Agastache (Agastache).

S čím trvalky do sucha v záhone kombinovať?

Suchomilné trvalky skvele vyniknú v kombinácii s ďalšími odolnými rastlinami a štrukturálnymi prvkami, ako sú kamene, drevo či štrk. Pri plánovaní záhona nezabudnite zohľadniť nielen podmienky, ktoré dané rastliny potrebujú, ale aj ich vzhľad.

Napríklad levanduľu môžete doplniť šalviou (Salvia), rozchodníkom či tymiánom (Thymus) a vytvoriť tak vzhľad inšpirovaný Stredomorím. Pri pestovaní rozchodníka ho môžete doplniť kostravou (Festuca) a materinou dúškou (Thymus) a zaistiť tak zaujímavý nízky kobercovitý efekt.

Suchomilné trvalky do nádob

Výsadba suchomilných rastlín do kvetináčov alebo nádob je ideálne riešenie pre tých, ktorí chcú pestovať zeleň na balkónoch, terasách alebo tam, kde nie je klasická záhrada. Nádoby umožňujú ľahké prenášanie, cielené zalievanie aj lepšiu kontrolu nad pôdnymi podmienkami.

Pri výbere nádoby myslite na to, aby mala odtokové otvory. Pre väčšie kríky vždy použite hlbšie nádoby, minimálne 30 cm. Voľte priepustný a ľahký substrát – ideálna je zmes pre sukulenty alebo trvalky. Na dno kvetináča dajte vrstvu keramzitu či štrku, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov.

Mrazuvzdorné druhy môžete aj počas zimných mesiacov nechať vonku, ale je dôležité chrániť kvetináč, napr. jutou alebo bublinkovou fóliou. Citlivé druhy presuňte do svetlého, chladného miesta bez mrazu. V zime ich zalievajte len minimálne. Na jar pridajte pomaly rozpustné hnojivo. Vyhnite sa však prehnojeniu - suchomilky nepotrebujú bohatú výživu.

Na pestovanie v nádobách sa hodí napríklad levanduľa, rozmarín (Rosmarinus), kocúrnik, rozchodník alebo tymián (Thymus).

Suchomilné trávy

Suchomilné okrasné trávy sa v záhradách tešia veľkej popularite. Trávy ponúkajú jemnú štruktúru listov, vzdušné súkvetia a rôznu výšku, čím oživujú záhony plné sukulentov alebo bylín. Ich textúra prináša do výsadby hĺbku a zamedzuje jednotvárnosti.

Vzhľadom na ľahkosť jednotlivých stebiel trávy okamžite reagujú aj na jemný vánok a prinášajú do záhrady pohyb. Vďaka tomu môže vaša výsadba pôsobiť naživo a dynamicky. Mnohé z nich si zachovávajú svoj vzhľad aj počas zimného obdobia, takže si ich estetiku môžete užívať celoročne.

Z obľúbených suchomilných tráv do záhrady stojí za zmienku napríklad kostrava (Festuca), perovec (Pennisetum), ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), smlz (Calamagrostis Varia) alebo rôzne druhy ostrice (Carex).

Okrasné trávy do kvetináča

Okrasné trávy nie sú len pre záhony – skvele vyniknú aj v nádobách na balkóne, terase alebo pri vchode. Vďaka svojmu tvaru, pohybu a nenáročnosti dodajú výsadbe vzdušnosť a moderný vzhľad.

Do nádob sa skvele hodí napríklad kostrava, perovec, ostrica alebo smlz (Calamagrostis). Na dosiahnutie pestrého a harmonického vzhľadu ich môžete kombinovať s kvitnúcimi trvalkami, napríklad levanduľou, rozchodníkom alebo šalviou. Skvelého efektu docielite aj s bylinkami, sukulentmi a rozchodníkmi.

Zálievku treba voliť naozaj striedmu. Trávy nezalievajte príliš často, ale keď už, tak dôkladne. Pamätajte na to, že substrát nesmie byť trvalo mokrý. Na jar je vhodné zrezať suché listy cca 5–10 cm nad zemou. Každé 2–3 roky alebo pri prerastaní kvetináča je dôležité trávy presadiť.

Suchomilné dreviny

Suchomilné kríky a menšie stromy predstavujú skvelú kostru záhrady – dodávajú výsadbe výšku, štruktúru a tieň bez toho, aby vyžadovali pravidelnú zálievku. Sú ideálne voľbou do miest s obmedzeným prístupom k vode, kamenistých svahov alebo mestských záhrad bez zavlažovania.

V záhrade môžu nájsť uplatnenie aj ako živý plot. Husto rastúce druhy poslúžia ako prírodná bariéra, ktorá chráni pred vetrom aj pohľadmi okoloidúcich. Dekoratívne kríky sa potom skvele hodia na solitérnu výsadbu. Vhodné druhy je možné začleniť do zmiešaných záhonov spolu s trvalkami a trávami – vytvoria prirodzene pôsobiacu kompozíciu s celoročnou štruktúrou.

V rámci pestovania suchomilných stromov do záhrady je vhodné uprednostniť dobre priepustnú pôdu. U ílovitých pôd môže byť vhodné zlepšiť drenáž pridaním štrku alebo piesku. Pri výsadbe potom kríky a stromy zbytočne nazahlcujte vodou. Ideálna doba výsadby je na jar alebo na jeseň, kedy ešte nepanuje extrémne horúco.

Väčšina suchomilných kríkov dobre znáša tvarovací rez – robí sa najčastejšie skoro na jar. Rez podporuje hustejší rast a dlhšie kvitnutie.

Obľúbené kríky a dreviny, ktoré zvládnu sucho

Z obľúbených kríkov a drevín, ktoré sucho bez problémov zvládnu, možno menovať napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea) alebo muchovník (Amelanchier). Skvele vyzerá aj škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) alebo hlohyňa (Pyracantha).

TIP: Máte opačný problém a hľadáte skôr rastliny, ktoré zvládnu väčšiu mieru vlhkosti? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na pestovanie vlhkomilných rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kvety, ktoré si mnohí pamätáte ako neodmysliteľnú súčasť záhrady svojej babičky. Nedalo sa prehliadnuť ich nádherné a bohaté hlávky, ktoré svietili už z diaľky. Pokiaľ ste si hortenzie obľúbili a chcete oživiť spomienky na detstvo, máme pre vás dobrú správu.

Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je treba vedieť zopár informácií, ktoré vám teraz prezradíme.

Hortenzia druhy

Pokiaľ premýšľate o výsadbe hortenzie do záhrady alebo nádoby, určite sa budete obzerať po vhodnej variante. Nižšie sa pozrieme na najobľúbenejšie druhy hortenzií a to, čo je pre nich charakteristické.

Hortenzia veľkolistá

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) je najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom hortenzie. Typické sú pre ňu guľovité kvety v odtieňoch ružovej, modrej, fialovej alebo bielej. Kvety menia farbu podľa pH pôdy.

Hortenzia metlinatá

Alternatívou môže byť hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá je odolnejšia a vhodná na výsadbu do záhrady. Jej stonky kvetov sú skôr kužeľovité, často biele alebo zelenkavé. Niektoré odrody môžu prechádzať do ružovej.

Hortenzia stromčeková

Hortenzia stromčeková (Hydrangea arborescens) je pomerne nenáročná a veľmi dobre odolná voči chladu. Má veľké biele guľovité kvety, je dekoratívne a spravidla dobre znáša rez.

Hortenzia popínavá

Obľúbeným popínavým druhom hortenzie je hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris). Skvele sa hodí k pergolám, stenám alebo napríklad plotom. Kvitne bielymi plochými kvetmi, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať kvety bazy čiernej.

Hortenzia pílovitá

Medzi najznámejšie druhy hortenzie sa radí aj hortenzia pílovitá (Hydrangea serrata), ktorá je pomerne kompaktná a jemná. Lepšie znáša horské a chladnejšie polohy.

Kedy sadiť hortenzie

Najvhodnejší čas na výsadbu hortenzií nastáva na jar, keď už pôda nie je premrznutá a rastlina má k dispozícii celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Rastliny však možno bez problémov vsádzať aj v lete a na jeseň. Pokiaľ sa však uchýlite k výsadbe počas parných dní, zaistite hortenziu dostatočnú zálievku.

Ako sadiť hortenzie

Pred samotným sadením hortenzie vložte koreňový bal na zhruba päť až desať minút do vody bez kvetináča. Medzitým vykopte jamu, ktorá bude asi dvakrát väčšia ako kvetináč. Do jamy môžete pridať hnojivo a opatrne zasadiť rastlinu. Následne všetko zahrňte zeminou a dobre pritlačte. Nezabudnite na výdatnú zálievku, pritom ale zabráňte premokreniu rastliny. Lepšie je zalievať častejšie a nie príliš veľa.

Hortenzie pestovanie

Hortenziám sa bude dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou, aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Ako sa starať o hortenzie

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy. Pamätajte na to, že hortenzie majú vysokú potrebu vody, najmä v horúcich letných dňoch. Preto ich pravidelne zalievajte a nikdy nenechajte pôdu úplne vyschnúť.

Hortenzie hnojenie

Hnojenie hortenzií je kľúčové pre bohaté kvitnutie, zdravý rast a u niektorých druhov aj pre ovplyvnenie farby kvetov. Na jar pomocou hnojiva podporíte rast nových výhonov a tvorbu pukov.

Kompletný sortiment a aktuálna ponuka hortenzií do vašej záhrady

Používajte hnojivo pre hortenzie, alebo univerzálne hnojivo pre kyslomilné rastliny (ako rododendrony alebo azalky) Dané hnojivo by malo obsahovať dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a ideálne aj mikroprvky. kvety je naopak dôležitý dostatok vápna.

Čas na presádzanie hortenzie

Či už presádzate hortenzie z kvetináča do zeme, alebo na iné miesto na záhrade, cieľom je minimalizovať stres rastliny a podporiť jej zdravý rast. Najvhodnejší čas na presadenie hortenzií priamo na záhone je buď na jar, alebo na jeseň.

Hortenzie vykopte tak, aby ste získali čo najväčší koreňový bal a nepoškodili korene. Nová jama by potom mala byť zhruba dvojnásobne väčšia ako tá pôvodná. Ihneď po presadení nezabudnite hortenzie dôkladne zaliať. Okolo rastliny môžete taktiež rozprestrieť vrstvu mulča, ktorá pomôže udržať vlahu.

S čím kombinovať hortenzie

Hortenzie sú výrazné a pôsobivé rastliny, ktoré skvele vyniknú ako solitéry, ale ešte lepšie vyzerajú v kombinácii s ďalšími trvalkami, kríkmi alebo okrasnými trávami. Pri výsadbe rôznych druhov rastlín nezabudnite vždy vziať do úvahy to, aby mali podobné nároky na stanovište a pestovanie.

Medzi kvety s podobnými nárokmi ako hortenzie sa radia napríklad hosty (Hosty), echinacea (Echinacea), heuchery (Heuchera) či srdcovky (Dicentra). Z okrasných tráv, ktoré zaujímavo doplnia štruktúru a pohyb do záhona, možno spomenúť napríklad ozdobnice (Miscanthus), bezkolenec (Molinia) či perovec (Pennisetum). V záhone budú perfektne vyzerať aj azalky (Rhododendron) či pierisy.

"Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie."

Hortenzia a pestovanie v črepníku

Hortenziám sa bude dariť nielen voľne v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Aj v tomto ohľade je však potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

Hortenzie v kvetináči

Zo všetkého najdôležitejšie je zvoliť dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 30 až 40 cm s odtokovými otvormi. Dno kvetináča vyložte drenážnou vrstvou, ktorá pomôže predísť premokreniu koreňov. Nádobu s hortenziou umiestnite na tienisté alebo polotienisté miesto. Vyhnite sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré by mohlo spáliť listy a kvety. Na zalievanie hortenzií v kvetináči používajte dažďovú alebo aspoň odstátu vodu.

Ako zazimovať hortenzie v kvetináči

Hortenzie v kvetináči cez zimu bohužiaľ nemôžete nechať vo vonkajšom prostredí. Namiesto toho ho preneste na chránené miesto.

Zatiaľ čo mierny chlad hortenzii spravidla nevadí, mrazy priamo na koreňovom bale pre ňu môžu mať fatálne následky. Ak nemáte možnosť kvetináč preniesť, skúste ho aspoň vhodne zatepliť a nechať ho vonku na chránenom mieste.

Hortenzie a pestovanie v záhrade

Na rozdiel od kvetináčov majú hortenzie v záhrade viac miesta na korenie, čo podporuje ich vitalitu, rast a odolnosť. Nie je nutné ich presádzať, stačí im dobre pripravené stanovište. V záhrade je dôležité pôdu vylepšiť priamo na mieste výsadby – pridaním rašeliny, kompostu alebo substrátu pre kyslomilné rastliny.

V porovnaní s pestovaním v kvetináči býva aj v záhrade zálievka menej častá, pretože pôda drží vlhkosť lepšie ako kvetináče. V období sucha je však stále nutné rastlinu zalievať.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúce a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto vám nepredal nafarbenú hlávku.

To len vďaka pôdnej reakcii hortenzie zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne ružové. Pôdy s vyšším pH 5,5 – 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modrej hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.

Topoľovka, známa aj ako slezová ruža, je statná a nápadná rastlina, ktorá si svoje miesto našla predovšetkým v tradičných vidieckych záhradách. Vďaka svojim vysokým stonkám, ktoré sú obsypané veľkými kvetmi v pestrých farbách dokáže vytvoriť výraznú vertikálnu dominantu aj tam, kde iným rastlinám slnko skôr škodí. A práve slnko je to, čo topoľovka miluje – čím viac svetla jej doprajete, tým bohatším kvitnutím sa vám odmení.

Základné druhy a odrody topoľoviek

Topoľovka (iným označením slezová ruža, latinsky Alcea) je známa predovšetkým ako okrasná rastlina, málokto však vie, že býva pestovaná aj ako zaujímavá liečivka. Pevné stonky tejto rastliny sa pýšia štíhlymi súkvetiami s veľkým množstvom kvetov pastelových farieb. Okvetné plátky sú pomerne tenké a pripomínajú hodvábny papier.

Topoľovka bola postupom času vyšľachtená do veľkého množstva kultivarov. Vďaka tomu si môžete vybrať odrodu s bielymi, ružovými, žltými alebo napríklad temne fialovými kvetmi.

Niektorí sa mylne domnievajú, že topoľovka (Alcea) je to isté ako ibiš (Althaea). Často sa pletú, pretože patria do rovnakej čeľade slezovitých (Malvaceae) a vzhľadovo aj funkčne si sú veľmi podobné. Napriek tomu sa však medzi nimi vyskytuje hneď niekoľko rozdielov.

Zaobstarajte si sadenice slezovej ruže a pustite sa do pestovania tejto krásnej rastliny aj vy

Topoľovka ružová

Topoľovka ružová (Alcea rosea) je najznámejším druhom topoľovky. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Ázie a bežne dorastá do výšky dvoch až troch metrov. Kvety sa môžu pýšiť množstvom rôznych farieb, ako je biela, ružová, červená, žltá, vínová alebo napríklad čiernofialová.

Topoľovka sudetská

Topoľovka sudetská (Alcea ficifolia) je menej nápadný, ale odolnejší druh topoľovky. Jej kvety pripomínajú divoký slez. Často sa pestuje v prírodných a vidieckych záhradách.

Slezová ruža pestovanie

Aby sa topoľovka - slezová ruža tešila zdravému rastu, je samozrejme dôležité jej zaistiť adekvátne podmienky. Na bujný rast a kvitnutie vyžaduje najmä správne zvolené stanovište, ideálne na slnku a v závetrí.

Pôdu na pestovanie voľte dobre priepustnú a zároveň výživnú. Počas obdobia rastu a kvitnutia určite neurobíte chybu s pridaním organického hnojiva. Mohutná stonka tejto rastliny totiž potrebuje pomerne veľké množstvo živín.

Topoľovka výsev

Aby ste sa v danom roku dočkali kvetov topoľovky, je potrebné rastlinu vysiať alebo vysadiť už v predchádzajúcom roku. Výsev v apríli je ideálny na predpestovanie sadeničiek, v máji alebo júni potom môžete vykonávať výsev priamo na záhon. Pokiaľ sa rozhodnete pre predpestovanie topoľovky, na konečné stanovište ju môžete premiestniť na konci leta alebo na jeseň.

Slezová ruža rez

Topoľovka je dvojročná rastlina, avšak jej životnosť je možné do určitej miery predĺžiť. Na tento účel poslúži najmä včasný rez po odkvitnutí. Pokiaľ ide o staršie rastliny, potom je vhodné topoľovku zrezať tesne nad zemou.

Zimná ochrana topoľoviek

Po prvých mrazíkoch (alebo po opade listov) zrežte stonky cca 5–10 cm nad zemou. Odstránením nadzemnej časti podporíte rastlinu v tom, aby silu uložila do koreňov. Hoci býva topoľovka pomerne odolná, pri novo vysadených rastlinách sa odporúča na zimu prikryť korene. Využiť na to môžete čečinu, slamu alebo napríklad vrstvu lístia.

Slezová ruža choroby

Slezovú ružu samozrejme môžu napádať aj rôzne choroby. Jednou z najbežnejších chorôb topoľoviek je hrdza slezová, ktorá sa prejavuje prítomnosťou oranžovo-hnedých až hrdzavých škvŕn na spodnej strane listov.

Stretnúť sa môžete aj s múčnatkou. Ide o biely povlak na listoch, ktorý pripomína múku. V takom prípade je nutné napadané časti odstrániť a obmedziť zálievku. Pomôcť ďalej môžu postreky s jedlou sódou alebo sírou.

Čo sa týka škodcov, môžete sa u topoľoviek najčastejšie stretnúť s voškami, húsenicami a slimákmi. Vošky sa často držia na mladých výhonkoch a znižujú vitalitu rastliny. Slimáci a húsenice môžu okusovať listy a zanechávať na nich diery.

Prečo zasadiť topoľovku

Predovšetkým treba zdôrazniť okrasný efekt topoľovky. Táto rastlina vytvára vysoké stonky posiate veľkými kvetmi v širokej škále farieb – od bielej cez ružovú až po temne fialovú. Kvitne celé leto a výrazne oživí záhon, plot alebo stenu. Záhrade dodá romantický nádych.

Kvety topoľovky sú bohaté na peľ a prirodzene priťahujú včely, čmeliaky i motýle, čo prospieva aj ostatným rastlinám v záhrade.

Vďaka svojej výške môže slezová ruža nájsť praktické využitie v dizajne záhrady. Poslúži ako prirodzená clona (napríklad pri plote), ako vertikálny prvok do kvetinového záhona alebo pozadia pre nižšie trvalky a letničky.

TIP: Prečítajte si tiež, ako úspešne pestovať nechtík lekársky, ktorým môžete topoľovku v záhrade doplniť.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Ale poďme postupne.

Pestovanie rajčín na balkóne

Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Aj v tomto prípade je však potrebné pamätať na zaistenie správnych podmienok, aby sa paradajky tešili dobrému rastu.

V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6–8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Sú menšie, zároveň vám však ponúknu chutné a šťavnaté plody.

Vyberte si z nášho e-shopu zdravé a odolné priesady paradajok podľa vašej chuti

Kedy sadiť paradajky na balkón

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Obvykle preto ideálny čas na výsadbu nastáva koncom mája alebo začiatkom júna.

Kríčkové paradajky na balkóne

Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Obvykle totiž dorastajú do výšky okolo 30-60 cm a nevyžadujú toľko opory ako vysoké odrody.

Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Rásť tak vedľa seba môžu napríklad červené a žlté paradajky, čo navyše vytvorí zaujímavý dekoratívny efekt.

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Ak objavíte vošky alebo iných nepozvaných hostí, čo najskôr proti nim zakročte.

Z kríčkových paradajok vhodných na pestovanie v nádobách je možné odporučiť napríklad odrodu 'Karla' alebo alebo 'Tumbling Tom Yellow'.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Poďme sa podrobne pozrieť na to, ako pestovať paradajky v kvetináči, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody.

Ako sadiť paradajky do kvetináča

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu – aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Otvor na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou, aby rastliny nezačali uhnívať.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Ponorte rastlinu tak, aby mala minimálne 2–3 listy pod úrovňou zeminy.

Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Pre menšie odrody postačí 30 cm, pre väčšie odrody odporúčam aspoň 40 – 50 cm medzi rastlinami.

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Ideálne je zálievku vykonávať skoro ráno alebo neskoro večer, aby ste minimalizovali odparovanie vody.

Ako sadiť vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. V neposlednom rade v tejto kategórii môžete vyberať z množstva zaujímavých kultivarov.

Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. To je kľúčové, aby podnož nevyhnala vlastné korene, čo by mohlo ovplyvniť výnosy.

Ako strihať balkónové paradajky

Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Pužite kolíky, pletivo alebo špeciálne oporné tyče, ktoré pomôžu rastlinám rásť vertikálne a udržia ich pevne na mieste.

Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Tým pádom v podstate zastavíte ich rast smerom nahor a rastlina bude sústrediť energiu na kvitnutie a plody.

TIP: Pestovanie paradajky, prípadne inej zeleniny, nie je žiadna veda a s troškou šikovnosti a trpezlivosti to zvládnete. Ak však z akéhokoľvek dôvodu dávate prednosť už vypestovaným plodom, ktoré si chcete natrhať úplne čerstvé, v  našom skleníku vám ponúkame v sezóne aj samozber chutných a voňavých rajčín.

Vlhkomilné rastliny rozhodne nemusia byť iba ozdobou vodných plôch v záhrade. Často sa jedná o rastliny, ktorým sa darí aj v polotieni, na vlhkých stanovištiach alebo v kvetinových záhonoch, ktoré potrebujú oživenie. Objavte druhy, ktoré milujú vlahu a zároveň vnesú do vašej záhrady harmóniu, farby aj prírodnú rovnováhu.

Vlhkomilné rastliny – sprievodca výsadbou do vlhka a tieňa

Vlhkomilné rastliny na záhradu sú ideálnou voľbou pre vlhké a zatienené miesta. Aj v tomto prípade je však nutné rastlinám zabezpečiť adekvátnu starostlivosť, aby sa im darilo.

Čo znamená „vlhkomilné“ a kedy sú také rastliny riešením

„Vlhkomilné“ rastliny sú rastliny, ktoré prirodzene vyhľadávajú a potrebujú trvalo vlhkú až mokrú pôdu. Neznamená to, že musí stáť priamo vo vode (aj keď niektoré to zvládnu), ale že im vyhovuje prostredie s vyššou vlhkosťou pôdy aj vzduchu.

Vlhkomilné rastliny sa vzhľadom na svoju charakteristiku hodia do najrôznejších kútov záhrady. S ich pomocou môžete spestriť napríklad okolie záhradných jazierok a potokov, záhony v tieni a polotieni či miesta, kde dochádza k zlému odtoku vody. Hodia sa však aj ako dekorácia do vlhkých kútov záhrady alebo lesných zákutí.

Vzťah medzi vlhkom a tieňom – prečo idú často ruka v ruke

Vlhkomilné rastliny sú často tie, ktoré patria na vlhké a tienisté stanovište. Vlhko a tieň spolu často súvisia, pretože tieň pomáha udržiavať pôdu dlhšie vlhkú.

Keď je miesto zatienené – napríklad pod stromami, pri plote alebo na severnej strane budovy – slnko tam nesvieti tak intenzívne, a preto voda z pôdy nevyparuje tak rýchlo ako na slnku. Práve preto si na takýchto stanovištiach môžeme dovoliť vysadiť rastliny do tieňa a vlhka. Napokon aj v prírode sa vlhkomilné rastliny často vyskytujú práve v tienistých, chránených lokalitách (lesný podrast, mokrade a podobne).

Typy vlhkých stanovíšť

Okolie záhradného jazierka alebo potoka: Často sa jedná o trvalo vlhkú až podmáčanú pôdu. Môže ísť o skvelé stanovište pre rastliny, ktoré znášajú priamy kontakt s vodou.

Mokrade a rašeliniská: Jedná sa spravidla o miesta so zlým odtokom vody alebo prirodzenou podzemnou vlhkosťou.

Záhony v tieni: Pôda býva vlhká vďaka ochrane pred slnkom a opadanému lístiu.

Retenčná plocha: Umelo vytvorená časť v záhrade, kde sa nachádza retenčná nádrž na zachytávanie dažďovej vody.

Miesta pri odkvapoch alebo zvodoch vody: Tieto stanovištia bývajú často premokrené iba prechodne.

Prečo je dôležité zvoliť správne druhy a nepokúšať sa o kompromisy

Každé stanovište má svoje špecifiká a môže ponúknuť vhodné prostredie pre určité druhy rastlín. Rastliny, ktoré nie sú prispôsobené vysokej vlhkosti, môžu ľahko hniť, chradnúť alebo vôbec neporastú.

Výsadba bežných záhradných rastlín do vlhkej pôdy preto môže často končiť sklamaním, neefektívnou údržbou a zbytočnými nákladmi. Preto je vždy efektívnejšie rešpektovať podmienky daného miesta a vybrať si na výsadbu iba tie rastliny, ktorým vlhko svedčia.

Stromy do podmáčanej pôdy

Pokým sa rozhodujete, čo na vlhké stanovište vysadiť, prvým variantom sú stromy. V tomto ohľade je nutné vyberať z tých, ktoré sú práve do podmáčanej pôdy vhodné.

Kedy je pôda podmáčaná a ako to ovplyvňuje výber drevín

Pôda je podmáčaná, keď je trvalo nasýtená vodou natoľko, že sa medzi časticami pôdy drží voda namiesto vzduchu. Podmáčanú pôdu poznáte podľa niekoľkých znakov. Po daždi sa na takej pôde voda dlhú dobu drží na povrchu. Aj keď inak panuje sucho, na tomto stanovišti je pôda na dotyk vlhká a mäkká. Pokiaľ už sa tu pustíte do výkopu jamy, rýchlo sa v nej bude hromadiť voda.

Vlhkomilné stromy – vhodné druhy

Väčšina stromov a kríkov v premokrenej pôde trpí, ale existujú dreviny, ktoré v nich rásť budú. Je nutné vyberať tie stromy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v lužných lesoch, mokradiach alebo na brehoch vôd.

Medzi také stromy sa radí napríklad vŕba biela (Salix alba), ktorá vyniká svojim rýchlym rastom a skvele sa hodí na výsadbu k vodným plochám. Vedľa nesiahnete ani s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), ktorá veľmi dobre znáša trvalé zamokrenie. Je cenená nielen pre svoju schopnosť spevňovať brehy, ale aj pre schopnosť obohacovať pôdu dusíkom vďaka symbióze s pôdnymi baktériami.

Ďalším variantom môže byť topoľ čierny (Populus nigra), ktorý sa vzhľadom na svoj vyšší vzrast hodí skôr do väčších záhrad. Za odporúčanie stojí tiež jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) vyznačujúci sa rýchlym rastom a majestátnym vzhľadom. S nadbytkom vody sa dokáže vyrovnať aj dub letný (Quercus robur), ktorý môže pomôcť stabilizovať pôdu a brániť erózii.

Tipy na pestovanie do ťažkej alebo premočenej pôdy

Ako už bolo spomenuté, možno všeobecne odporučiť sadiť druhy prirodzene rastúce vo vlhkých alebo mokraďových stanovištiach. Pokiaľ chcete zabrániť hnilobe koreňov, môže byť vhodné zasadiť rastliny vyššie ako je úroveň terénu.

V prípade príliš ťažkej pôdy môže byť vhodné do výsadbovej jamy primiešať kompost a piesok, čím sa zlepší štruktúra pôdy, zvýši sa jej vzdušnosť a podporí sa odtok vody. Výsadbu nevykonávajte počas trvalého zamokrenia pôdy, ale snažte sa počkať na okamih, kedy aspoň trochu vyschne. Pôdu okolo výsadby tiež nezošľapávajte, aby ste príliš nezabránili prístupu vzduchu ku koreňom.

Vlhkomilné kríky

Okrem stromov sa samozrejme môžete rozhodnúť pre výsadbu vlhkomilných kríkov. Aj v tejto kategórii existuje hneď niekoľko kríkov, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita.

Kríky do vlhkej pôdy – vhodné druhy

Do vlhkej pôdy sa skvele hodia kríky, ktoré znesú trvalo alebo pravidelne vlhké stanovište bez toho, aby trpeli hnilobou koreňov. Pomyselnou stávkou na istotu môže byť napríklad kalina obyčajná (Viburnum opulus) s jedinečnými kvetmi. Vedľa nesiahnete ani so zemolezom obyčajným (Lonicera xylosteum), čo je nenáročný opadavý ker, ktorému sa dobre darí vo vlhkom tieni aj polotieni.

Skvelým variantom je ďalej baza čierna (Sambucus nigra), ktorý môže dosahovať úctyhodnú výšku a navyše si z jeho kvetov môžete pripraviť napríklad lahodný sirup. Vlhkú a humóznu pôdu miluje hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla). Ďalším perfektným variantom môže byť tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolius), čo je odolný ker s výraznými listami. Nielen pre tvorbu živého plotu, ale aj ako solitéra sa uplatní vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare) s dekoratívnym vzhľadom.

Ako ich udržať zdravé – prevencia proti hnilobe a plesniam

Pokiaľ sa rozhodnete kríky vo vlhkej pôde pestovať, pamätajte na dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Vďaka tomu predídete tvorbe hniloby a plesní. Predovšetkým je možné odporučiť sadiť kríky na mierne vyvýšeniny alebo do kopca, aby voda nestála priamo pri koreňovom krčku. Pri výsadbe väčšieho počtu kríkov udržujte medzi jednotlivými rastlinami dostatočnú vzdialenosť, aby tu mohol prúdiť vzduch.

V neposlednom rade môže byť vhodné ker pravidelne prerezávať a odstraňovať prebytočné či poškodené vetvy. Týmto spôsobom sa nebude vlhkosť toľko držať vo vnútri koruny. Pre zlepšenie drenáže a prevzdušnenie pôdy primiešajte v rámci výsadby kompost, piesok alebo drvenú kôru.

Vlhkomilné trvalky

Posledným variantom pre výsadbu do tienistých a vlhkých stanovíšť sú vlhkomilné trvalky. Aj v tomto prípade je pritom potrebné vyberať z druhov, ktoré dané podmienky dobre zvládnu.

Rastliny do tieňa a vlhka

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu rastlín do tieňa a vlhka, máte na výber z pomerne širokej ponuky druhov. Vzhľadom k tomu môžete uprednostniť taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim estetickým požiadavkám.

Z pôdopokryvných vlhkomilných rastlín stojí za zmienku napríklad zbehovec plazivý (Ajuga reptans), ktorý má podobu vždyzeleného koberca. Skvele v záhrade vyzerá aj zimozeleň menšia (Vinca minor), ktorá je veľmi nenáročná a do tienistých a vlhkých priestorov ako stvorená.

Najobľúbenejšie trvalky na vlhké miesta

Medzi obľúbené rastliny sa radia paprade, napríklad papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Je veľmi nenáročná a tieň a vlhko zvláda bez problémov. Skvele vyzerá aj chochlačka dutá (Corydalis cava) s nádhernými kvetmi alebo napríklad pľúcnik (Pulmonaria), ktorý sa pýši dekoratívnymi listami a kvetmi. Vedľa nesiahnete ani s alchemilkou mäkkou (Alchemilla mollis), ktorá vytvára jedinečný hustý porast. Vysadiť môžete tiež pakost (Geranium) s jemnými fialovými kvetmi alebo žltušku nádhernú (Thalictrum rochebrunianum) s drobnými ružovo-fialovými kvetmi.

Kombinácia podľa farby, výšky a obdobia kvitnutia

Pri plánovaní záhona samozrejme môžete zohľadniť farbu kvetov, výšku aj obdobie kvitnutia, aby záhon vyzeral atraktívne počas celého vegetačného obdobia.

Skorá jar: Počas marca a apríla kvitne napríklad bledula jarná (Leucojum vernum) s bielou farbou kvetov, veternica hájna (Anemone nemorosa) s bieloružovou farbou kvetov či chochlačka dutá (Corydalis cava) s fialovou farbou kvetov.

Neskorá jar: V priebehu mája a júna v záhrade môže kvitnúť napríklad pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) s modroružovou farbou kvetov, udatník lesný (Aruncus dioicus var. dioicus) s krémovou farbou kvetov alebo hosty (Hosta) s bielou či fialovou farbou kvetov.

Leto: Počas leta sa o slovo môže prihlásiť alchemilka mäkká (Alchemilla mollis) so žltozelenými kvetmi alebo napríklad zimozeleň menšia (Vinca minor) s fialovými kvetmi.

Čo sa výšky týka, do zadnej časti záhona sa oplatí umiestniť vyššie rastliny. Typicky pôjde o vyššie paprade, hodí sa tu aj udatník (Aruncus). Do strednej časti môžete vysadiť napríklad pľúcnik (Pulmonaria officinalis), alchemilku (Alchemilla) či hostu (Hosta). Do popredia sa potom hodia nízke rastliny, typicky bledule (Leucojum vernum), chochlačky (Corydalis), zbehovec (Ajuga) či zimozeleň (Vinca).

Minimálna starostlivosť – čo im prospieva, čo škodí

Vlhkomilné rastliny sú často veľmi odolné, pokiaľ rastú na správnom mieste – teda tam, kde je pôda prirodzene vlhká a vzduch nie je príliš suchý. Vyžadujú len minimálnu starostlivosť, ale zároveň existuje niekoľko pravidiel, ktoré je dobré dodržiavať, aby sa tešili zdraviu.

Pravidelným mulčovaním môžete udržať pôdnu vlhkosť, potlačiť rast buriny a chrániť korene. Pamätajte na to, že príliš husto vysadené rastliny horšie „dýchajú“ a ľahko ich napadnú plesne. Listový kompost alebo rašelina môže obohatiť pôdu a zlepšiť jej štruktúru, čo sa hodí najmä pri ťažkých ílovitých pôdach. Vlhkomilné rastliny ale spravidla ocenia prirodzené podmienky bez zásahov navyše – ak ich raz dobre zasadíte na vhodné miesto, obvykle si vystačia samé.

Tipy na výsadbu a starostlivosť o vlhkomilné rastliny

Skôr než sa pustíte do výsadby vlhkomilných rastlín, môže byť na mieste vykonať určité prípravné práce.

Ako pripraviť pôdu a prečo drenáž nie je vždy odpoveď

Pri výsadbe vlhkomilných rastlín je kľúčové pripraviť pôdu tak, aby zadržiavala vlhkosť, ale zároveň nespôsobovala hnilobu koreňov. Drenáž sa často odporúča, ale nie je univerzálnym riešením – pri rastlinách, ktoré milujú vlhko alebo trvalé zamokrenie, môže byť naopak nevhodná, pretože odvádza práve tú vlahu, ktorú potrebujú.

Vo väčšine prípadov je ideálna stredná, humusová pôda s dobrou štruktúrou. Pôdu okolo výsadby je vhodné neutáčať, pretože korene potrebujú kyslík. Záhony môžete tvoriť mierne vyvýšené alebo tvarované, aby ste docielili lepšiu kontrolu prúdenia vody.

Kedy zalievať a kedy nechať prírodu pracovať

Zálievka vlhkomilných rastlín by mala byť cielená a striedma – aj keď majú rady vlhko, premokrenie im môže uškodiť rovnako ako sucho. Zálievka je spravidla potrebná v prvých týždňoch po výsadbe, kedy korene ešte nie sú dostatočne rozrastené.

Ďalej k tomuto kroku pristúpte počas horúceho leta bez dažďa. V takom prípade môže aj vo vlhkom stanovisku pôda pri dlhodobom suchu vyschnúť. Na zálievku samozrejme nezabúdajte vtedy, ak sa rozhodnete vlhkomilné rastliny pestovať v nádobe. A ďalej potom pri čerstvom presadení alebo delení rastlín, pretože práve zaliatie pomáha rastline ľahšie sa adaptovať.

Slimáci, plesne a iné výzvy – čo funguje bez chémie

Vlhké a tienisté stanovištia sú bohužiaľ ideálnym prostredím nielen pre vlhkomilné rastliny, ale aj pre nepríjemných návštevníkov ako sú slimáci, plesne alebo hubové choroby.

Na slimáky funguje napríklad ich ručný zber večer alebo po daždi. Nastražiť môžete aj nechemické pasce zo zvyškov piva, v ktorom sa slimáci utopia. Pomocníkom môže byť aj hrubý mulč, pretože sa títo nepozvaní hostia neradi pohybujú po ostrom a suchom povrchu. Ako prirodzená bariéra poslúži aj ochranné okraje z medenej pásky alebo popola.

Aby ste predišli plesniam a hubovým ochoreniam, zaistite vzdušný priestor okolo rastlín. Neprelievajte ich a ak už budete vykonávať zálievku, tak vždy ku koreňom (nie na listy). Ak si všimnete napadnuté časti rastliny, odstráňte ich ihneď a zabráňte šíreniu plesní a chorôb. Prírodné antifungicídne účinky prináša napríklad postrek z cesnaku.

Praktické rady pre krásny efekt aj mimo sezóny kvitnutia

Aby vlhkomilné záhony vyzerali pekne aj mimo hlavnej sezóny kvitnutia, je dobré myslieť na kompozíciu listov, štruktúru porastu a stálosť farieb po celý rok. Pamätajte na to, že dekoratívny efekt môžu tvoriť nielen kvety, ale aj listy.

Pomocníkom môžu byť aj vždyzelené pôdopokryvné rastliny, ktoré vyzerajú krásne po celý rok. Môžete tiež vytvárať kontrasty v textúrach a odtieňoch zelenej. Zvoliť je možné aj rastliny s pekným jesenným sfarbením.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trávnička je nenápadná, ale v záhrade dokáže vykúzliť skutočný klenot. Vďaka hustému vankúšovitému rastu a bohatému kvitnutiu je ideálnou voľbou pre slnečné miesta, skalky, obruby aj kvetináče. V tomto článku sa podrobne pozrieme, ako na jej pestovanie.

Charakteristika trávničky a prečo patrí aj do modernej záhrady

Trávnička sa prirodzene vyskytuje na skalnatých stanovištiach a vzhľadom na to sa skvele hodí ako súčasť vašej skalky. V záhrade sa vám odvďačí svojou nenáročnosťou a krásnymi kvetmi.

Základné informácie o trávničke

Trávnička (latinsky Armeria) je rod rastlín z čeľade Plumbaginaceae. Ide o obľúbené trvalky, ktoré prirodzene rastú na skalnatých a pobrežných stanovištiach. Vďaka svojmu nízkemu vzrastu a zaujímavým kvetom sa v záhradách pestujú pre svoje dekoratívne účely. Ich drobné guľovité kvety vytvárajú na dlhých stonkách husté súkvetia.

Výhody trávničky

S pestovaním trávničky sa spája množstvo výhod, vďaka čomu je obľúbená u záhradkárov. Pokiaľ jej doprajte správne podmienky, odvďačí sa vám svojou nenáročnosťou a dekoratívnym vzhľadom. Keďže prirodzene priťahuje rôzne druhy motýľov a hmyzu, podporí biodiverzitu v záhrade. Trávničku je možné použiť nielen na menších, ale aj väčších plochách v záhrade.

Kedy môže byť zaujímavou alternatívou ku klasickému trávniku

Trávnička prímorská sa v záhradách často používa ako náhrada klasického trávnika. Jej listy totiž hrubú trávu pripomínajú. Navyše je veľmi odolná a znesie sucho, chudobnú pôdu aj priame slnko. Je preto ideálna tam, kde by klasický trávnik ťažko rástol bez pravidelného zavlažovania. Rovnako ak nechcete často kosiť a starať sa o trávnik, trávnička je ideálna – rastie pomaly a nepotrebuje častú starostlivosť.

Zaobstarajte si sadeničky trávničky rôznych farieb a vytvorte si tento jedinečný trávnik v záhrade aj vy

Druhy trávničky – ako si vybrať tú pravú

Existuje hneď niekoľko druhov trávničky, ktoré si môžete do svojej záhrady vybrať. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších.

Trávnička trsnatá

Trávnička trsnatá (Armeria caespitosa) vytvára nízke, husté trsy a zaujme svojimi ružovými až fialovými kvetmi.

Trávnička širokolistá

Trávnička širokolistá (Armeria pseudarmeria) má širšie listy a bohatšie kvety. Aj táto rastlina sa môže pochváliť krásnymi ružovými kvetmi.

Trávnička veľkokvetá

Trávnička veľkokvetá (Armeria juniperifolia) je kompaktný druh trávničky s drobnejšími listami a väčšími kvetmi. Veľmi dobre pritom znáša skalnaté pôdy.

Na čo sa zamerať pri výbere

Pri výbere trávničky je dôležité zohľadniť predovšetkým vaše očakávania od vzhľadu a rastu rastliny. Podmienky na pestovanie sú totiž u jednotlivých odrôd veľmi podobné.

Trávnička prímorská pestovanie

Jedným z najobľúbenejších druhov je trávnička prímorská (Armeria maritima).

Ideálny čas na výsadbu

Najvhodnejšia doba na výsadbu trávničky prímorskej je jar (od apríla do mája) alebo jeseň (september až október).

Výber miesta - slnko alebo polotieň?

Trávnička prímorská najlepšie prospieva na slnečnom stanovisku. Plné slnko rastline neprekáža.

Pôda, drenáž a príprava záhonu

Pre pestovanie zvoľte ľahkú, priepustnú a skôr chudobnú pôdu. Pri príprave záhona je vhodné pôdu dobre nakypriť do hĺbky aspoň 20–30 cm a prípadne na dno zapracovať vrstvu drenáže, napríklad z drobného štrku alebo keramzitu.

Postup pri výsadbe krok za krokom

Vyberte v záhrade vhodné miesto a pripravte pôdu (nakyprite ju a použite drenážnu vrstvu). Pripravte sadenicu. Koreňový bal môžete pred výsadbou na niekoľko minút namočiť do vody. Vyhĺbte jamku, aby sa do nej vošiel celý koreňový bal, potom vysaďte trávničku a jemne ju utlačte. Ihneď po výsadbe sadenicu zalejte.

Rozdiel v pestovaní jednotlivých druhov

Základné nároky jednotlivých druhov trávničiek sú rovnaké. Všetky trávničky majú rady slnečné stanovište, priepustnú pôdu a neznášajú premokrenie.

Starostlivosť o trávničku počas roka

Aj keď sa trávnička radí medzi skôr nenáročné rastliny, určitú starostlivosť predsa len potrebuje. Poďme sa pozrieť, na čo v tejto súvislosti nezabudnúť.

Zalievanie - kedy a koľko

Po výsadbe nezabudnite pôdu udržiavať vlhkú, aby sa jednotlivé rastliny dobre ujali. Akonáhle zakorení, tak častá zálievka už nie je potreba. Trávnička je suchomilná, a preto zálievku potrebuje až pri dlhšom období sucha. Lepšie je trávničku prelievať menej často a dôkladne, aby voda prenikla až ku koreňom. Premokreniu sa vyhnite, rastlina by totiž mohla začať uhnívať.

Hnojenie - čo trávnička potrebuje a čo nie

Trávnička rastie najlepšie v chudobnejších pôdach. Hnojenie teda vo väčšine prípadov nie je vôbec potrebné, prípadne sa k tomuto kroku môžete uchýliť raz až dvakrát ročne. Namiesto chemických prípravkov stačí použiť kompost alebo jemne rozložený hnoj.

Strihanie a úprava

Trávničku nie je potrebné bežne strihať. Rastie totiž nízko a kompaktne. Po odkvitnutí môžete ostrihať jednotlivé kvetné stvoly. Prípadne je možné k strihu pristúpiť v prípade, že trávnička začne prerastať. Priebežne tiež odstráňte prípadné suché časti rastliny.

Ako riešiť bežné problémy

Trávnička väčšinou netrpí na škodcov. Ak sa objavia vošky, môžete ich zmyť prúdom vody alebo použiť postrek. Proti slimákom potom najlepšie zaberie ich ručný zber.

Ak objavíte žltnutie listov, môže to značiť premokrenie alebo zlé odvodnenie. V takom prípade je nutné zálievku obmedziť.

K rednutiu trsov prirodzene dochádza vplyvom starnutia rastliny alebo nedostatkom živín. Čas od času je nutné rastliny obmeniť, prípadne do pôdy pridať živiny.

Trávnička ako súčasť dizajnu záhrady

Vzhľadom na svoje estetické vlastnosti býva trávnička cenená. Svoje uplatnenie nájde v rámci najrôznejších záhradných kompozícií.

Skalničky, obruby, výsadba do kvetináčov

Trávničky sú vďaka svojej kompaktnej a nenáročnej povahe ideálnou voľbou nielen do záhradných skaliek, ale aj na vysadenie obrúb záhonov či ciest. Vďaka svojim nízkym nárokom na pestovanie a odolnosti sa hodia aj do nádob. Týmto spôsobom môžu ozdobiť priestor vášho balkóna alebo terasy.

Kombinovanie s inými rastlinami

Trávničky samozrejme môžete ľahko kombinovať aj s ďalšími rastlinami. V tomto smere je vhodné vyberať také rastliny, ktoré majú podobné nároky na substrát a zálievku. Výborne sa dopĺňajú napríklad s rozchodníkmi, skalnicami, taričkami alebo šalviami. Vedľa nesiahnete ani s levanduľou alebo materinou dúškou. Okrem toho môže trávnička poslúžiť ako podrast pre vyššie suchomilné trvalky a byliny.

Nízka údržba a celoročná estetika

Ako už bolo spomenuté, trávnička je obľúbená vzhľadom na nízke nároky na údržbu. Vzhľadom k tomu sa hodí aj pre záhradníckych začiatočníkov alebo tých, ktorí starostlivosťou o rastliny nechcú tráviť príliš veľa času. Trávnička sa vám odvďačí celoročnou estetickou hodnotou.

Prečo trávnička nekvitne?

Medzi najčastejšie dôvody, prečo trávnička nekvitne, sa radí nedostatok svetla. Pamätajte na to, že táto rastlina miluje slnko. Problémy môžu nastať aj v prípade, že je tu premokrená pôda. Problémy s kvitnutím môžu mať aj staršie rastliny, ktoré môžu slabnúť a dôsledkom toho menej kvitnúť.

Tipy a triky pre ešte krajšiu trávničku

Pokiaľ už sa rozhodnete trávničku pestovať, určite sa budete snažiť docieliť čo najkrajší vzhľad. Pomocníkom vám v tomto smere môže byť niekoľko trikov.

Mulčovanie drobným štrkom

Vďaka tomuto kroku podporíte priepustnosť pôdy, čo trávničky milujú, pretože neznášajú premokrenie. Zároveň drobný štrk ochráni povrch pôdy pred vysychaním a zabráni erózii pôdy po daždi. Štrková vrstva navyše v záhrade môže pôsobiť veľmi estetickým dojmom a v kombinácii s trávničkou priťahovať pozornosť.

Kombinácia s geotextíliou

Použitie geotextílie pod trávničky môže byť praktickým riešením, najmä ak chcete znížiť množstvo buriny a uľahčiť údržbu výsadby. Práve použitie geotextílie pritom môžete doplniť následným mulčovaním drobným štrkom, čím účinne zabránite prerastaniu buriny.

Ako podporiť hustý a zdravý rast

Aby ste docielili hustého a zdravého rastu trávničiek, vyberte im v prvom rade vhodné stanovište – najlepšie slnečné miesto s priepustnou, skôr chudobnejšou pôdou. Po výsadbe rastliny zalievajte, kým dobre nezakorení, potom zálievku obmedzte. Ďalej pomôže priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetov a suchých častí.

TIP: Svoju záhradu môžete skrášliť celým množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Pripomeňte si napríklad, ako pestovať obľúbenú echinaceu, ktorá sa vám tiež odvďačí nádhernými kvetmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. V tomto článku sa pozrieme na to, ktoré dreviny sú skutočne nenáročné, čo je potrebné zvážiť pred výsadbou a ako si uľahčiť starostlivosť o živý plot tak, aby vám slúžil dlhé roky bez starostí.

Čo je bezúdržbový živý plot a pre koho je ideálny

Bezúdržbový živý plot je taký druh živého plotu, ktorý vyžaduje minimálnu starostlivosť, ale pritom plní funkciu klasického plotu - teda zaisťuje súkromie, tlmí hluk, chráni pred vetrom a vyzerá esteticky.

Živý plot bez starostí – realita alebo mýtus?

Samozrejme treba počítať, že žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Tento termín sa preto používa skôr ako označenie pre veľmi nenáročné druhy kríkov alebo drevín, ktoré nerastú príliš rýchlo, nevyžadujú častý rez a strih, dobre odolávajú chorobám a škodcom a poradia si aj s náročnými podmienkami (napríklad dlhšie sucho).

Pre koho sa hodí bezúdržbové riešenie

Bezúdržbové živé ploty sú všeobecne vhodným riešením pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu alebo na túto aktivitu jednoducho nemajú čas. K týmto plotom tiež môžu pristúpiť tí, ktorí sa neradia ku skúseným záhradkárom a uprednostňujú jednoduchosť. Okrem toho sa pre bezúdržbové ploty môžu rozhodnúť vlastníci väčších pozemkov, ktorí by inak strihom trávili obrovské množstvo času.

Výhody a nevýhody bezúdržbových živých plotov

Rovnako ako každé iné riešenie, aj s bezúdržbovým živým plotom sa spája hneď niekoľko hlavných výhod a nevýhod. Poďme sa pozrieť na tie najdôležitejšie z nich.

Výhody, ktoré ocení každý

Nespornou výhodou bezúdržbových živých plotov sú pochopiteľne nízke nároky na údržbu. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne.

So živým plotom získate v záhrade prirodzené oddelenie priestoru a zaistíte si určitú dávku súkromia. Priestor skryjete pred zvedavými zrakmi susedov i okoloidúcich. Celoročne sa potom budete môcť tešiť zo samotného vzhľadu živého plotu, ktorý môže pôsobiť elegantným dojmom.

Nevýhody, s ktorými treba počítať

Obstaranie živého plotu môže všeobecne znamenať vyššiu počiatočnú investíciu. Pokiaľ hľadáte bezúdržbové riešenie, musíte počítať aj s trochu obmedzenou variabilitou pri výbere drevín. Ich ponuka nemusí vždy vyhovovať všetkým vašim estetickým alebo funkčným požiadavkám.
Menej náročné druhy tiež často rastú pomalšie, takže môže trvať dlhšie, kým sa živý plot vytvorí a dostatočne zahustí.

Najlepšie dreviny na bezúdržbový živý plot

Aj keď je výber drevín na tvorbu bezúdržbového živého plotu obmedzený, stále sa môžete rozhodnúť medzi niekoľkými variantmi. Obľúbené môžu byť nielen vyložene okrasné kvitnúce živé ploty, ale aj napríklad jedlé živé ploty, z ktorých môžete mať hneď dvojitú radosť. Poďme sa pozrieť na to, ktoré rastliny sa v tomto ohľade tešia popularite.

Vždyzelené druhy – stála zeleň po celý rok

Pokiaľ si chcete užívať stály vzhľad vášho živého plotu po celý rok, je na mieste obzerať sa po takzvaných vždyzelených druhoch. Obľúbeným variantom je napríklad tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus). Pokiaľ hľadáte nižší plot, môže sa hodiť bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei), ktorý sa skvele hodí aj ako pôdopokryvná rastlina.

Listnaté dreviny s minimálnymi nárokmi

Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte opäť o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot. Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari.

Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov (Berberis thunbergii). Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Z dekoratívnych kríkov so zaujímavými listami možno spomenúť napríklad kalinu obyčajnú (Viburnum opulus).

Pomaly rastúce druhy vhodné pre živé ploty

Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Skvelou voľbou je napríklad krušpán stálezelený (Buxus sempervirens), ktorý je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu. Staviť môžete aj na tis červený (Taxus baccata), ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie. Vedľa nesiahnete ani s cezmínou modrou (Ilex meserveae), čo je krásne tvarovaný ker so zimnou výdržou, pomaly rastúci a vždyzelený.

Čo je potrebné zvážiť pred výsadbou bezúdržbového živého plotu

Predtým, než sa do výsadby bezúdržbového živého plotu vo svojej záhrade pustíte, zvážte niekoľko faktorov:

Pôdne a klimatické podmienky

V prvom rade sa zamerajte na pôdu, ktorú máte k dispozícii.

• Ílovitá pôda zadržuje vodu, a je ťažká
• Piesočnatá pôda je viac priepustná, ale môže rýchlo vysychať
• Hlinitá pôda je pre mnoho rastlín ideálna. Dobre drží vodu aj živiny, väčšina drevín v nej porastie bez problémov
• Kamenistá alebo chudobná pôda môže vyžadovať vylepšenie pomocou kompostu alebo substrátu

Okrem toho samozrejme zohráva úlohu aj to, či budete živý plot vysádzať skôr na slnečné alebo tienisté stanovište. Každý druh rastliny totiž môže vyžadovať niečo iné. Zvážte preto, či sa vami vybranej drevine alebo kríku bude v týchto podmienkach dariť.

Potrebný priestor a orientácia

Tento faktor často rozhoduje o tom, či bude živý plot fungovať prakticky aj esteticky. Pamätajte na to, že každá rastlina potrebuje určitý priestor pre korene aj nadzemnú časť. Vyšší živý plot (nad 2 m) vyžaduje viac priestoru kvôli stabilite aj údržbe. Pokiaľ k plotu nebudete mať prístup z druhej strany (napríklad kvôli plotu suseda), môžu pre vás byť vhodnejšie skôr nižšie druhy rastlín.

Ďalej vezmite do úvahy orientáciu priestoru na svetovú stranu.

• Na severnej a východnej strane je menej slnka a jedná sa o ideálnu voľbu pre druhy do polotieňa. Napríklad tis (Taxus), vtáčí zob (Ligustrum) alebo hrab (Carpinus)
• Južná a západná strana ponúkne počas dňa plné slnka, ktoré bez problémov zvládnu napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea), skalník (Cotoneaster) či krušpán (Buxus)

Rastová rýchlosť a konečná výška

V tomto ohľade väčšinou platí, že čím menšiu údržbu rastlina vyžaduje, tým pomalšie rastie. Informujte sa aj o tom, akú konečnú výšku môže plot maximálne dosiahnuť. Niektorí sa napríklad môžu obzerať po špecifickej výške plotu, aby si dokázali zabezpečiť súkromie alebo napríklad vytvoriť určitý vetrolam.

Starostlivosť o bezúdržbový živý plot –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo to naozaj znamená

Ako sme už spomínali, obstaranie bezúdržbového živého plotu automaticky neznamená nulovú starostlivosť. Každá rastlina totiž vyžaduje, aby ste sa jej aspoň minimálne venovali a týmto spôsobom podporili jej zdravý rast a estetický vzhľad.

Občasná údržba, ktorá sa oplatí

Počas údržby sa zamerajte na tvarovanie živého plotu, aby ste ho smerovali presne tak, ako chcete. Nezabudnite rastliny preventívne kontrolovať a prípadne včas odhaliť, či sa im nedarí. Ak napríklad narazíte na zničené vetvy alebo choroby, začnite situáciu riešiť. Zhruba raz až dvakrát ročne doprajte živému plotu hnojivo, aby sa vám odvďačil zdravým rastom.

Automatizácia starostlivosti

Časť starostlivosti o živý plot môžete automatizovať. Pokiaľ napríklad daná rastlina potrebuje pravidelnú závlahu, môžete investovať do zavlažovacích systémov. Vďaka tomu získajú prístup k vode v definovaných intervaloch bez toho, aby ste vy sami museli na nutnosť zalievania pamätať.

Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny. Mulč tvorí bariéru, cez ktorú sa väčšina burín nedostane k svetlu. Okrem toho môže byť pomocníkom aj na udržanie vlhkosti v pôde a chráni korene.

Odporúčanie

Pri plánovaní živého plotu treba zvážiť hneď niekoľko faktorov. Dajte si preto na čas a jeho tvorbu si poriadne premyslite.

Tipy na výber rastlín podľa regiónu

Výber vhodných rastlín pre živý plot podľa regiónu je kľúčový pre to, aby sa plot dobre uchytil, prospieval dlhodobo a skutočne bol „bezúdržbový“.

• Ak žijete v teplejších nížinách, môžete staviť na pestovanie tavoľníka (Spiraea), vtáčieho zobu (Ligustrum), dráča Thunbergovho (Berberis thunbergii) alebo napríklad skalníka lesklého (Cotoneaster lucidus)
• V chladnejších oblastiach sa môže hodiť skôr hrab obyčajný (Carpinus betulus), tis červený (Taxus baccata), cezmína modrá (Ilex meserveae) alebo kalina obyčajná (Viburnum opulus)
• Vo veterných a exponovaných lokalitách môžete staviť na pestovanie hlohu obyčajného (Crataegus laevigata), hrabu (Carpinus) či vavrínovca lekárskeho a jeho kultivarov (Prunus laurocerasus)

Kombinovanie druhov pre prirodzený vzhľad

Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Rozhodne sa teda nemusíte obmedzovať na pestovanie iba jedného jediného druhu. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok. Rôznorodé živé ploty taktiež poskytujú úkryt a potravu vtákom, hmyzu a drobným živočíchom.

Riešenie pre špecifické potreby – rýchle zakrytie, odhlučnenie, ochrana pred vetrom

• Pokiaľ potrebujete rýchlo zakryť priestor (napríklad pri novostavbe), je treba vyberať z rýchlo rastúcich druhov. Medzi tie patrí napríklad vtáčí zob (Ligustrum vulgare), hrab obyčajný (Carpinus betulus), vavrínovec (Prunus) alebo určité druhy tavoľníka (Spiraea)
• Ak chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom. Skvelou voľbou je tis červený (Taxus baccata), hloh (Crataegus), bršlen (Euonymus) či hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• Pokiaľ riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy. Medzi vhodné dreviny sa radí napríklad hrab (Carpinus), hloh (Crataegus), tavoľník (Spiraea) alebo skalník (Cotoneaster)

Zhrnutie – je bezúdržbový živý plot riešenie pre vás?

Bezúdržbový živý plot môže byť skvelou voľbou – ale iba vtedy, keď dobre premyslíte svoje potreby, priestorové možnosti a štýl záhrady.

Výber drevín podľa štýlu a potrieb je kľúčový. Vždy preto zvážte priestor, ktorý máte k dispozícii a podmienky, ktoré môžete drevinám ponúknuť. Nezabudnite zvážiť aj vaše estetické požiadavky, aby sa vám výsledok po všetkých stránkach páčil.

Pamätajte na to, že žiadny živý plot nie je úplne bez práce. „Bezúdržbový“ v skutočnosti znamená menej častú, ale stále potrebnú starostlivosť – ako je mulčovanie, zavlažovanie, ľahké tvarovanie či občasná kontrola stavu rastlín. Rast bude možno pomalší, ale výsledkom môže byť dlhodobo stabilné a esteticky nenáročné riešenie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Netýkavky sa radia ku krásnym rastlinám, ktoré poznali už naše babičky. Ich výhodou je pomerne ľahké pestovanie a fakt, že sa im darí aj na tienistom stanovisku. Zistite, aké podmienky rastline dopriať, aby sa tešila zdravému rastu a aké populárne druhy netýkaviek existujú.

Charakteristika netýkavky

Netýkavka (latinsky Impatiens) je rastlina patriaca do čeľade netýkavkovitých. Táto kvitnúca rastlina pritom záhradkárov láka hneď z niekoľkých dôvodov. Pýši sa schopnosťou rýchleho rastu, nádhernými kvetmi a dokáže vykvitnúť aj v tienistých oblastiach.

Skvele sa pritom hodí na ozvláštnenie záhradných záhonov, pre záhradkárske kontajnery aj závesné kvetináče. Netýkavky sa ľahko pestujú a svojimi kvetmi vás potešia v období od jari do jesene.

Netýkavky sú spravidla veľmi dobre odolné voči škodcom. Medzi choroby netýkaviek sa ale môžu radiť plesňové ochorenia, rastlinu môžu tiež napadnúť vošky. Ak niektorý z týchto problémov zaznamenáte, je na mieste včas prijať potrebné opatrenia.

Vyberte si sadenice netýkavky a zasaďte si túto krásnu rastlinu aj vo vašej záhrade alebo na terase

Netýkavka balzamínová

Jedným z najobľúbenejších druhov netýkavky je netýkavka balzamínová (Impatiens balsamina). Pôvodne pochádza z Ázie a pre svoju vysokú atraktivitu kvetov je v záhradách skutočne populárna.

Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá obvykle dosahuje výšku okolo 30 až 60 cm. Kvety sú nápadné, majú trubkovitý tvar a môžu sa vyskytovať v rôznych farbách. Časté sú napríklad biele, ružové, červené alebo fialové kvety.

Netýkavka žliazkatá

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) pôvodne pochádza z Himalájí. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme svojim pomerne vysokým vzrastom a výraznými ružovými kvetmi. Charakteristické sú pre ňu štíhle duté stonky a pretiahnuté listy. Dôležité je však spomenúť invazívnu povahu tejto netýkavky. Po vysadení do záhrady môže vytláčať pôvodné druhy rastlín.

Netýkavka malokvetá

Ďalším populárnym druhom netýkavky je netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora). Aj tento druh je pritom preslávený svojou invazívnou povahou. Jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá disponuje pretiahnutými stonkami a drobnými kvetmi. Obvykle žlté alebo zelenožlté kvety sa zoskupujú na dlhých stopkách. Kvitne od júla do októbra.

Netýkavka Wallerova

Netýkavka Wallerova (Impatiens walleriana) je hybridný druh netýkavky. Nazýva sa aj sultánska. Vďaka svojim kvetom býva hojne pestovaný na svoje dekoratívne účely. Poteší vás totiž bohatým a dlhotrvajúcim kvitnutím. Jej kvety sú rúrkovitého tvaru a môžu sa pýšiť rôznymi farbami. Stretnúť sa môžete s bielou, ružovou, červenou, fialovou a mnohými ďalšími odtieňmi. Popularite sa teší aj pre svoju schopnosť kvitnúť hojne a dlho, a to od jari do jesene.

Netýkavka nedotklivá

Netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere) je v Európe považovaná za pôvodný druh. Poznať ju môžete tiež pod označením netýkavka obyčajná. Často sa vyskytuje v lesoch, na vlhkých lúkach alebo napríklad v blízkosti vodných zdrojov.

Jedná sa o vytrvalú rastlinu s pretiahnutými stonkami. Jej kvety sú nápadné a pýšia sa žltou farbou s typickými oranžovými škvrnami. Rastlina vytvára puky, ktoré sa otvárajú v dôsledku ľahkého dotyku alebo pohybu.

Netýkavka Hawkerova

Netýkavka Hawkerova (Impatiens New Guinea) je hybridný druh netýkavky. Často sa pestuje pre svoje dekoratívne účely, pretože zaujme krásnymi kvetmi. Rastlina je preslávená veľkými a nápadnými kvetmi, ktoré môžu mať rôzne farby. Jej listy môžu byť tmavo zelené alebo purpurové.

Pestovanie netýkavky

Pestovanie netýkavky je pomerne jednoduché a s touto úlohou si preto spravidla veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Aby sa vám rastlina odvďačila krásnymi kvetmi, je však potrebné jej na to dopriať adekvátne podmienky.

Netýkavka vyžaduje svetlé až polotienisté stanovište. Pokiaľ ju vysadíte na tienisté stanovište, síce vám porastie, ale môže oveľa menej kvitnúť. Pamätajte na to, že netýkavky potrebujú pomerne veľké množstvo závlahy. Na prípadné preschnutie môžu veľmi rýchlo reagovať. Substrát preto udržujte vždy mierne vlhký, ale rastlinu nenechajte stáť vo vode.

Nenáročnosť týchto rastlín je daná aj tým, že odkvitnuté kvety netýkavky nie je nutné odstraňovať. Netýkavka totiž pestovateľom ponúkne určitú samočistiacu schopnosť, podobne ako napríklad previsnuté petúnie.

Netýkavka prezimovanie

Pokiaľ sa rozhodnete netýkavky pestovať, pamätajte na to, že neznesú mráz. Pred príchodom prvých mrazíkov je preto dôležité ich preniesť na bezpečné stanovište. Minimálna teplota pre prezimovanie tejto rastliny je 10 °C, maximálna 17 °C.

Netýkavky môžete počas zimy ponechať napríklad v chladnejšej miestnosti alebo napríklad v zimnej záhrade. Zálievku počas zimného obdobia obmedzte.

TIP: Netýkavky si môžu v kvetináčoch rozumieť aj s celým radom ďalších populárnych rastlín. Vyskúšajte napríklad jedinečný druh muškátu, ktorý vás ochráni pred komármi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pakost je obľúbená rastlina, ktorá sa objavuje v nejednej záhrade. Pýši sa minimálnymi nárokmi na pestovanie, kvitne prakticky celé leto a vďaka veľkej ponuke druhov si vyberie naozaj každý. Zistite, aké podmienky pakostu dopriať a aké konkrétne druhy sa tešia najväčšej popularite.

Charakteristika pakostu

Pakost (latinsky Geranium) je obľúbená rastlina, ktorá v záhrade poteší záplavou pestrofarebných kvetov. Trvalka pakost je charakteristická svojimi zaujímavými listami, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať tvary holubieho chodidla. Bežne dorastá do výšky 30 až 60 cm a počas jarného až letného obdobia sa môžete tešiť na nádherné farebné kvety. Keďže je pakost obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle, môžete do svojej záhrady nalákať aj tento užitočný hmyz.

Objednajte si geranium online a zasaďte si ho do svojej záhrady ešte tento rok

Pôdopokryvný pakost

Pôdopokryvný pakost je všeobecne označenie pre druhy pakostu, ktoré rýchlo rastú do šírky, majú hustý porast a výborne zakrývajú pôdu. Vďaka tomu môžete vo svojej záhrade efektívne zabrániť rastu buriny a zároveň chrániť pôdu.

Medzi pôdopokryvné pakosty sa radí napríklad pakost podzemkatý (Geranium macrorrhizum), pakost krvavý (Geranium sanguineum), pakost smradľavý (Geranium robertianum), pakost himalájsky (Geranium himalayense) alebo pakost Rozanne (Geranium Rozanne).

Je pakost jedovatý?

Väčšina druhov pakostu nie je jedovatá a je považovaná za bezpečnú rastlinu pre ľudí aj domáce zvieratá. Pakost smradľavý sa dokonca používa aj v ľudovom bylinkárstve.

Pakost druhy

Môžeme rozlíšiť stovky druhov, odrôd a kultivarov pakostu. Vďaka tomu si môžete ľahko nájsť tú pravú rastlinu práve pre vašu záhradu. Medzi obľúbené druhy pakostov sa radia napríklad nasledujúce:

Kakost podzemkatý

Geranium macrorrhizum je silne aromatická trvalka s výraznými listami, ktoré na jeseň získavajú červené zafarbenie. Vytvára hustý koberec, dobre znáša sucho a tieň. Skvele sa hodí pod stromy alebo kríky.

Pakost × cantabrigiens

Geranium × cantabrigiense je nízka, pôdopokryvná trvalka, ktorá vznikla krížením pakostu dalmátskeho a podzemkatého. Má vonné listy, ktoré sa na jeseň krásne sfarbujú. Ružové až fialové kvety rozkvitajú od konca jari do leta.

Pakost krvavý

Geranium sanguineum je pomerne nízky kompaktný druh pakostu. Na prvý pohľad zaujme svojimi farebnými kvetmi. Skvele sa hodí aj do skaliek alebo na okraje záhonov.

Pakost smradľavý

Geranium robertianum je pôvodný planý druh s jemnými ružovými kvetmi. Má výraznú arómu, ktorá odpudzuje hmyz. Darí sa mu aj na chudobnejších stanovištiach a v tieni, často sa šíri samovýsevom.

Pakost hnedočervený

Geranium phaeum je elegantný druh s tmavo purpurovými až hnedočervenými kvetmi. Darí sa mu v polotieni až tieni, dobre rastie aj pod stromami.

Pakost himalájsky

Geranium himalayense je krásna trvalka s veľkými modrofialovými kvetmi. Rýchlo sa rozrastá, má rada polotieň. Chybu neurobíte s vlhšou a priepustnou pôdou.

Pakost škvrnitý

Geranium maculatum je obľúbená trvalka. Zaujme svetlo fialovými až ružovými kvetmi a jemne laločnatými listami, ktoré môžu byť škvrnité, odtiaľ plynie názov tejto rastliny.

Pakost Endresov

Geranium endressii je nízky, pôdopokryvný druh s jasne ružovými kvetmi. Ide o veľmi odolný pakost na slnko alebo do polotieňa.

Pakost lúčny

Geranium pratense je vzpriamene rastúci druh s nápadne modrofialovými kvetmi. Má tendenciu rásť skôr do výšky ako do šírky.

Pakost dalmátsky

Geranium dalmaticum sa pýši jemnými ružovými kvetmi a aromatickými listami. Vynikne na slnečnom a suchšom stanovisku, perfektne sa hodí do skaliek.

Pakost čiernooký

Geranium psilostemon má ružové až purpurové kvety s tmavým stredom. Môže dorastať až do výšky jedného metra, vďaka čomu môže vyniknúť ako zaujímavá solitéra.

Pestovanie pakostu

Pestovanie gerania je pomerne nenáročné a jedná sa preto o skvelú rastlinu aj pre začínajúcich záhradkárov. Pakost všeobecne preferuje skôr slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže je pomerne odolný, je možné často umiestniť pakost do tieňa.

Čo sa týka pôdy, ideálne je tejto rastline dopriať dobre odvodnenú pôdu s dostatkom živín. Vyhnite sa jej premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Rastlinu preto zalievajte až v momente, keď je horná vrstva pôdy suchá.

V prvom roku po výsadbe dbajte na pravidelné pletie a kyprenie pôdy okolo rastlín. Vďaka tomu podporíte tvorbu silného a zdravého koreňového systému. Skoro na jar rastliny očistite a odstráňte suché listy, aby ste podporili tvorbu nových.

Pakost v zime

Aby ste podporili tvorbu nových kvetov, je vhodné pakost v priebehu sezóny zrezávať. Čo sa týka zimy, niektoré druhy pakostu sú voči mrazu odolné, iné sú naopak citlivejšie. V chladnejšejich oblastiach je preto na mieste rastlinu pred mrazivým počasím chrániť.

TIP: Pakost môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Zistite napríklad, ako pestovať stračku, ktorá sa v priestore bude vynímať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rebríček je nenáročná rastlina, ktorá sa stane perfektnou súčasťou vašej záhrady. Jeho kvety sa môžu pýšiť rôznymi farbami, takže s jeho pomocou vytvoríte zaujímavé kombinácie. Nízke nároky na pestovanie navyše zaisťujú, že si s pestovaním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika rebríčka

Rebríček (latinsky Achillea) sa radí k obľúbeným trvalkám hojne pestovaným v záhradách. Na prvý pohľad pôsobí veľmi pôvabne a vďaka množstvu rôznorodých druhov si môžete vybrať farbu presne podľa vášho gusta. Jednotlivé súkvetia navyše lákajú motýle, čmeliaky a včely, takže do svojej záhrady môžete prilákať aj tento potrebný hmyz.

Ide o vytrvalú bylinu, ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje vo veľkej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Priama stonka rebríčka spravidla dorastá do výšky 30 až 60 cm. Jednotlivé drobné kvety sú pritom usporiadané do zložitých súkvetí, ktoré sa nazývajú metlinovité súkvetie.

V našom e-shope nájdete rôzne farby rebríčka, ktorými môžete rozžiariť svoju záhradu. Neváhajte sa inšpirovať

Rebríček druhy

Rozlišujú sa rôzne druhy rebríčka, ktoré sa líšia nielen svojim vzhľadom, ale aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších z nich.

Rebríček obyčajný

Rebríček obyčajný (latinsky Achillea millefolium) je najrozšírenejším druhom rebríčka. Jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá bežne dosahuje výšku 20 až 80 cm. Kvety sú malé, biele alebo ružové a usporiadané v typických metlinách na koncoch vetiev.

Rebríček bertrámový

Rebríček bertrámový (Achillea ptarmica) pochádza pôvodne z Euroázie, ale bol zavlečený aj do Severnej Ameriky, kde sa rozšíril. Táto vytrvalá bylina bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm. Je charakteristická vzpriamenými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovkastými kvetmi.

Rebríček vznešený

Rebríček vznešený (Achillea nobilis) bežne dorastá do výšky 60 cm. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. Farba kvetov u tohto druhu môže byť skutočne rôznorodá. Výnimkou nie sú biele, ružové, oranžové alebo žlté kvety.

Rebríček túžobníkový

Rebríček tužobníkový (Achillea filipendulina) pochádza zo strednej a východnej Európy. Jeho vzpriamené stonky bežne dosahujú výšku 60 až 90 cm. Kvety usporiadané vo veľkých plochých metlinách môžu dosahovať žltý alebo oranžový odtieň.

Rebríček biely

Nejedná sa o oficiálny názov druhu. Avšak pokiaľ hľadáte rebríček s bielou farbou kvetov, môžete sa rozhodnúť pre zodpovedajúci variant rebríčka obyčajného, rebríčka vznešeného či rebríčka bertámového.

Rebríček žltý

Najznámejším zástupcom žltej farby kvetov je rebríček túžobníkový. Konkrétne je možné staviť na kultivar 'Cloth Of Gold' alebo napríklad 'Moonshine'.

Rebríček ružový

Ak hľadáte ružové kvety rebríčka, môžete si vybrať napríklad variant rebríčka obyčajného Achillea millefolium 'Cerise Queen' alebo 'Christel'. Skvele vyzerá aj variant 'Saucy Seduction'. Nežné kvety rozhodne rozžiaria vašu záhradu.

Rebríček oranžový

Okrasným druhom rebríčka oranžového sú napríklad kultivary 'Feuerland', 'Terracotta' či 'Apricot Delight'.

Rebríček červený

Pokiaľ chcete svoju záhradu rozžiariť červenou farbou kvetov, aj v tomto ohľade vám rebríček pomôže. Skvelou voľbou môže byť kultivar 'Paprika', 'Red Velvet' alebo 'Summer Fruits Carmine'.

Pestovanie rebríčka

Požiadavky na pestovanie rebríčka sa môžu prirodzene líšiť v závislosti od vami zvoleného kultivaru. Zatiaľ čo rebríček obyčajný a túžobníkový má rád slnko a priepustnú pôdu, rebríček bertrámový sa vyžíva vo vlhkej a kyprej pôde a pomerne dobre znáša aj polotieň.

Na hnojenie rebríček nie je príliš náročný. Pred výsadbou ale môžete pridať výživné hnojivo, prípadne použiť hnojivo s vyšším obsahom fosforu a draslíka, vďaka ktorému podporíte kvitnutie.

S príchodom jesenných mesiacov je vhodné usychajúce stonky rebríčka nezrezávať. Aj suché súkvetia totiž vyzerajú veľmi pekne a môžu tak zdobiť záhradu po zvyšnú časť roka. Akonáhle napadne sneh, bude aj stred rastliny lepšie chránený. Trsy stačí zrezať až s príchodom jari.

TIP: Rebríček samozrejme môže doplniť množstvo zaujímavých rastlín v záhrade. Viete, ako pestovať srdcovku a ďalšie rastliny? Nenechajte si ujsť naše ďalšie články v blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.