Blog

Mnoho ľudí pozná kiwi ako exotické ovocie zo supermarketu, ale len málokto vie, že túto popínavú lianu možno úspešne pestovať aj v našich záhradách alebo na balkónoch.

Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Ako pestovať kiwi doma, aby ste si mohli vychutnať šťavnaté plody plné chuti? V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako kiwi sadiť, aké podmienky mu poskytnúť a na čo si dávať pozor.

Ako pestovať kiwi

Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Na jednom mieste rastú 40 – 50 rokov, preto je z dlhodobého hľadiska dôležitý aj výber správneho miesta na výsadbu.

Pestovanie kiwi v kvetináči

Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu. Dbajte na pravidelnú zálievku, ale dávajte pozor, aby ste rastlinu nepreliali.

Kiwi pestovanie na záhrade

Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Dávajte si tiež pozor na možné premokrenie.

Odrody kiwi

Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Obyčajne sa však aj takáto rastlina podporí ešte iným kultivarom, pre lepšiu úrodu.

Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Pokiaľ máte málo miesta postačí aj pár rastlín.

Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje. Listy sú bielo-zeleno-ružové.

Rozlišovacie znaky kvetov

Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Opelenie prebieha prostredníctvom včiel a čmeliakov.

Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Kvety kvitnú na jednoročných výhonoch vyrastajúce z 2 ročného niekedy i staršieho dreva, preto je dôležitý aj rez, aby ste sa neobrali o budúcu úrodu.

Mrazuvzdorné kiwi

Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta – takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Pestuje sa ako popínavá liana a potrebuje oporu.

Ako zasadiť kiwi

Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Kiwi si vyžaduje aj mulčovanie, ktoré chráni plytký koreňový systém, udržiava pôdu vlhkú a v zime pôsobí ako ochrana.

Vysadte si niektorú z odrôd kiwi z ponuky nášho eshopu

Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Ide o rýchlo rastúcu lianu a výhonky musíte od začiatku vyväzovať k pripravenému drôtu a konštrukcii.

Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Táto vrstva bude slúžiť ako drenáž.

Opora pre kiwi

Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Často sa pestuje podobne ako vinič.

Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Prvý drôt umiestnite asi 90 cm nad zemou a druhý drôt 50 cm nad prvým.

Rez kiwi

Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Pravidelným prerezávaním sa zabezpečí, že rastlina bude mať dostatok nových konárov, ktoré budú prinášať ovocie.

Kedy strihať kiwi

Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Vo všeobecnosti sa odporúča jarný a letný rez kiwi.

Ako strihať kiwi

Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. Zatiaľ čo hlavný tvarovací a plodonosný rez sa vykonáva na jar, letný rez sa používa najmä na udržiavanie rastliny a podporu dozrievania plodov.

Jarný rez kiwi

Jarný rez kiwi sa zvyčajne vykonáva koncom zimy, keď je tok šťavy menší a rastlina toľko neslintá, alebo po opade listov na jeseň.

Letný rez kiwi

V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Zároveň naplánujte, ktorý výhonok v budúcnosti nahradí starší výhonok.

Ako spracovať kiwi

Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Nezbierané plody môžu zostať na rastline dlhý čas, ale mrazom strácajú dobrú chuť a obsah vitamínu C. 

Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody. Môžete si pripraviť rôzne miešané ovocné šaláty, v ktorých dominuje kiwi, smoothies, nanuky, zmrzlinu, marmeládu, kiwi limonádu s ľadom, rezy kiwi, dezerty.

TIP: Chcete doplniť svoju záhradu o ďalší, možno menej známy druh ovocia? Prečítajte si článok o pestovaní figovníku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vistérie (Wisteria sinensis) sú jedny z najkrajších a najpôsobivejších popínavých drevín, ktoré dokážu svojou okázalosťou a bohatstvom kvetov ozdobiť každú záhradu. S ich dlhým, visiacimi strapcami kvetov v pastelových farbách, ako je fialová, biela alebo ružová, sa stávajú neodolateľným lákadlom pre oči. Pestovanie vistárie však vyžaduje správne podmienky a starostlivosť, aby sa prejavili jej skutočné krásy.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa o túto fascinujúcu rastlinu starať a ako vykonávať rez vistérie, aby mohla v plnej kráse rozkvitnúť vo vašej záhrade.

Wisteria pestovanie

Pri pestovaní vistérie si dajte pozor predovšetkým na správne zvolené stanovište. Táto rastlina vyžaduje slnečné, teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Čo sa pôdy týka, voľte priepustnú, hlinitú a výživnú pôdu, ktorú môžete vylepšiť humóznym kompostom s neutranou až zásaditou reakciou. Dajte si pozor na to, aby pôda neobsahovala nadmerné množstvo vápnika. V takom prípade by totiž listy mohli trpieť silným žltnutím.

Vyberte si voňavé vistérie v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou priestor v záhrade aj vy

Wisteria sadenie

Aby sa vistérie dobre ujala, sadíme ju najlepšie na jar. Na tento účel sa využívajú bezlisté sadenice zapestované v kvetináčoch alebo kontajneroch s pevným koreňovým balom. Ak sa rozhodnete pre jesennú výsadbu, riskujete, že dužinaté korene môžu uhnívať.

Sadenice nezabudnite dôkladne zaliať a pôdnu vlahu udržujte vlhkú, než dôjde k plnému zakoreneniu rastliny. Pôdu okolo vistérie zakryte vrstvou mulčovacej kôry.

Wisteria na pergole

Skôr než sa pustíte do samotnej výsadby vistérie, vyberte jej vhodné miesto v záhrade. Keďže sa jedná o popínavú rastlinu, bude k svojmu rastu potrebovať oporu. Pomocníkom jej môže byť pergola, mreža alebo stena, ktorú môže obopnúť. Keďže vistéria môže dorastať do veľkých rozmerov, doprajte jej dostatok priestoru. Práve pergolu pritom dokáže zaujímavým spôsobom ozvláštniť a zútulniť.

Vistéria pestovanie v kvetináči

Vistériu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu.

Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Ďalej je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať, pretože pestovanie v kvetináči obmedzuje prístup k živinám v pôde. Aj keď bude rastlina v kvetináči, stále potrebuje oporu, napríklad mreža alebo treláž, po ktorej sa môže šplhať. Pri pestovaní v nádobe je taktiež nutné rastlinu v zime chrániť pred mrazom.

Wisteria strihanie

Strihanie vistérie sa vykonáva vo februári, a to na 2-3 očká. Počas toho sa skráti hlavný výhon a postranné výhonky. Rez dlhých výhonov je možné vykonať aj po odkvitnutí. Druhý hlavný rez sa potom robí v auguste, kedy sa skracujú dlhé výhony a udržuje sa kompaktný stav rastliny. Pokiaľ viete, ako strihať vistériu, môžete tým podporiť jej zdravý vzhľad aj kvitnutie.

Aby wisteria kvitla

Kvetné púčiky vistérie sa zakladajú na krátkych postranných výhonkoch na staršom dreve. Rozkvitajú pritom postupne alebo sa môžu otvárať súčasne. Väčšinou sa kvety objavia skôr, ako sa rozvinú listy.

Kľúčovým krokom k podpore kvitnutia je už spomínaný pravidelný strih. Vistéria strihanie potrebuje, a preto sa tohto rezu nebojte. Vistéria je rýchlo rastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Veľa ľudí samozrejme zaujíma aj to, ako dlho kvitne vistéria. Akonáhle sa na rastline tieto nádherné kvety objavia, chceme si ich prítomnosť užiť čo najdlhšie. Hlavné obdobie kvitnutia pritom trvá približne 2 až 3 týždne.

Prečo nekvitne vistéria

Dôvodom nekvitnutia môže byť to, že vistériu pestujete príliš krátko. Medzi ďalšie faktory možno zaradiť zle zvolené stanovište. Rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi. Nemenej dôležitá je kvalitná pôda a pravidelná zálievka, na druhú stranu si ale dajte pozor na premokrenie. Pôdu je vhodné pravidelne obohacovať kompostom alebo organickým hnojivom, aby boli kvety vistérie výrazné.

Kedy kvitne wisteria

Zakúpené vrúbľované rastliny obvykle kvitnú po 3 rokoch. Preto buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie. Kvitnutie vistérie nastáva od apríla do júna.

Pokiaľ rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Ten kvitne po siedmich až desiatich rokoch.

Vistéria a jej kvitnutie

Vistérie kvitnú v niekoľkých krásnych farbách, pričom najbežnejšia je fialová či modrofialová, biela, ružová alebo modrá. Každá farba kvetov môže mať rôzne odtiene, od jemných po intenzívne, a závisí od konkrétnej odrody vistérie.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka veľa včiel a iného hmyzu (najmä najväčšie včely –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dreváriky). Preto, ak plánujete umiestniť vistáriu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmito návštevníkmi.

V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti steny alebo na južnú stranu.

Vistérie môžu v záhrade skvele vyzerať napríklad v kombinácii s ružami. Ak pestujete ruže, prečítajte si aj článok o tom ako správne rezať ruže.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ježibaba je nenáročná, ale pôsobivá trvalka, ktorá si získava stále miesto v záhradách. Miluje slnko, sucho a dobre priepustnú pôdu. Ide preto o ideálnu voľbu pre tých, ktorí nechcú tráviť hodiny zalievaním. Okrem toho je ježibaba skvelou pastvou pre včely a ďalšie opeľovače a vďaka svojmu guľovitému kvetenstvu pôsobí veľmi dekoratívne nielen na záhonoch, ale aj vo váze. Ako ježibabu správne pestovať a čo všetko jej dopriať, aby sa jej darilo?

Charakteristika ježibaby

Ježibaba, inak označovaná aj ako okrúhly bodliak, latinsky Echinops na prvý pohľad naozaj ako bodliak vyzerá. Nahráva tomu guľovitý tvar jej kvetov aj charakteristická modrá farba. Pochádza zo Stredomoria a bežne dokáže dorastať do výšky okolo 80 cm. Hoci rastlina na prvý pohľad môže vyzerať exoticky, v skutočnosti je príbuzná s tými, ktoré už v našich podmienkach dávno zdomácneli.

Ježibaba guľatohlavá

Echinops sphaerocephalus má podobu vysokej trvalky s guľovitými kvetmi belavej, svetlo modrej až zelenošedej farby. Je obľúbená pre svoje dekoratívne kvety a odolnosť voči suchu. Na Slovensku i v Čechách sa vyskytuje roztrúsene po celom území. Môžeme ju nájsť okolo železničných a cestných násypov, v suchých priekopách pozdĺž ciest alebo na brehoch riek.

Ježibaba belasá

Echinops ritro je nižší druh ježibaby s výraznými modrofialovými kvetmi. Výborne sa hodí do záhonov aj ako sušina do váz. Preferuje slnečné a suché stanovište.

Ježibaba modrá

Echinops bannaticus je stredne vysoký druh s guľovitými modrými kvetmi. Vyniká pravidelným tvarom kvetenstva a je atraktívna pre opeľovače. Skvelá do prírodných aj moderných záhrad. Známa je aj biela odroda Star Frost.

Pestovanie ježibaby

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie ježibaby vo vašej záhrade, je samozrejme dôležité tejto rastline dopriať adekvátne podmienky. Pri výseve zo semien ich môžete do pôdy vysiať už v marci doma a predpestovať si sadenice, ktoré počas mája umiestnite na vonkajšie stanovište (akonáhle pominú posledné mrazíky).

Nechcete riskovať neúspech pri výsadbe zo semien? Zaobstarajte si sadenice ježibaby a vysaďte ich priamo do záhona či nádoby

Ježibaby doslova milujú plne slnečné stanovište, nebojte sa im ho preto dopriať. Pôdu voľte dobre priepustnú a vyhnite sa sadeniu rastliny do ťažkej ílovitej pôdy. Pestovanie ježibaby je veľmi nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci. Skvele sa pritom hodí aj na rez, pričom vo váze má tendenciu vydržať pomerne dlho. Okrem toho sa často používa aj v suchých väzbách, kde vynikne jeho jedinečná štruktúra.

Ježibaba kvet

Ježibaba na prvý pohľad rozhodne zaujme svojím guľovitým súkvetím, ktoré sa sfarbuje do modra. Kvet ježibaby láka včely a tiež ďalší hmyz, vďaka čomu patrí medzi dôležité medonosné rastliny.

Semená pritom vynikajú svojou vysokou klíčivosťou. Preto možno odporučiť vyzreté súkvetie včas odstraňovať, aby ste zabránili tomu, že sa ježibaby čoskoro rozšíria do celej záhrady.

Semana ježibaby pritom majú aj svoje praktické využitie. Niektorí ich zbierajú počas septembra, kedy plne dozrievajú, drvia ich a vyrábajú z nich tinktúru.

TIP: Ďalšou zaujímavou rastlinou do vašej záhrady môže byť napríklad čemerica, ktorá sa v poslednej dobe radí medzi často vyhľadávané trvalky. Prečítajte si v našom článku všetko o pestovaní čemerice a ozdobte s jej pomocou daný priestor aj vy.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie suchomilných rastlín je stále populárnejšie. Tieto druhy si vystačia s minimom vody, majú nízke nároky na údržbu a napriek tomu dokážu zaujať svojim vzhľadom. Skvele sa preto môžu hodiť na miesta s obmedzeným zavlažovaním. V dobe klimatických zmien, dlhších období sucha a rastúcich nákladov na údržbu záhrad prinášajú ideálne riešenie pre každého, kto hľadá krásu s minimom starostí.

Suchomilné trvalky

Ako suchomilné trvalky sa označujú tie trvalky, ktoré sú prispôsobené náročným podmienkam. Veľmi dobre zvládajú dlhodobé sucho, silné slnko a aj vietor. Často vytvárajú hlboké korene alebo majú dužinaté listy, vďaka ktorým efektívne hospodária s vodou. Väčšina suchomilných trvaliek má dlhý životný cyklus a nevyžaduje časté presádzanie. Pri správnej výsadbe a minimálnej starostlivosti vydrží na jednom mieste aj mnoho rokov.

Mnohé suchomilné rastliny do záhrady menia svoju podobu v priebehu roka – kvitnú od jari do jesene, farbia listy či tvoria dekoratívne semenníky. Aj po odkvitnutí zostávajú vizuálne zaujímavé, takže môžu vašu záhradu ozvláštniť po celý rok.

Aby sa suchomilným trvalkám darilo, voľte ideálne plne slnečné miesto. Mierny svah alebo vyvýšené záhony zaručia dobrý odtok vody a zabránia premokreniu. Pôda by mala byť priepustná, skôr chudobná a piesočnatá.

Medzi obľúbené suchomilné trvalky sa radí napríklad levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rozchodník (Sedum), kocúrnik (Nepeta) či Agastache (Agastache).

S čím trvalky do sucha v záhone kombinovať?

Suchomilné trvalky skvele vyniknú v kombinácii s ďalšími odolnými rastlinami a štrukturálnymi prvkami, ako sú kamene, drevo či štrk. Pri plánovaní záhona nezabudnite zohľadniť nielen podmienky, ktoré dané rastliny potrebujú, ale aj ich vzhľad.

Napríklad levanduľu môžete doplniť šalviou (Salvia), rozchodníkom či tymiánom (Thymus) a vytvoriť tak vzhľad inšpirovaný Stredomorím. Pri pestovaní rozchodníka ho môžete doplniť kostravou (Festuca) a materinou dúškou (Thymus) a zaistiť tak zaujímavý nízky kobercovitý efekt.

Suchomilné trvalky do nádob

Výsadba suchomilných rastlín do kvetináčov alebo nádob je ideálne riešenie pre tých, ktorí chcú pestovať zeleň na balkónoch, terasách alebo tam, kde nie je klasická záhrada. Nádoby umožňujú ľahké prenášanie, cielené zalievanie aj lepšiu kontrolu nad pôdnymi podmienkami.

Pri výbere nádoby myslite na to, aby mala odtokové otvory. Pre väčšie kríky vždy použite hlbšie nádoby, minimálne 30 cm. Voľte priepustný a ľahký substrát – ideálna je zmes pre sukulenty alebo trvalky. Na dno kvetináča dajte vrstvu keramzitu či štrku, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov.

Mrazuvzdorné druhy môžete aj počas zimných mesiacov nechať vonku, ale je dôležité chrániť kvetináč, napr. jutou alebo bublinkovou fóliou. Citlivé druhy presuňte do svetlého, chladného miesta bez mrazu. V zime ich zalievajte len minimálne. Na jar pridajte pomaly rozpustné hnojivo. Vyhnite sa však prehnojeniu - suchomilky nepotrebujú bohatú výživu.

Na pestovanie v nádobách sa hodí napríklad levanduľa, rozmarín (Rosmarinus), kocúrnik, rozchodník alebo tymián (Thymus).

Suchomilné trávy

Suchomilné okrasné trávy sa v záhradách tešia veľkej popularite. Trávy ponúkajú jemnú štruktúru listov, vzdušné súkvetia a rôznu výšku, čím oživujú záhony plné sukulentov alebo bylín. Ich textúra prináša do výsadby hĺbku a zamedzuje jednotvárnosti.

Vzhľadom na ľahkosť jednotlivých stebiel trávy okamžite reagujú aj na jemný vánok a prinášajú do záhrady pohyb. Vďaka tomu môže vaša výsadba pôsobiť naživo a dynamicky. Mnohé z nich si zachovávajú svoj vzhľad aj počas zimného obdobia, takže si ich estetiku môžete užívať celoročne.

Z obľúbených suchomilných tráv do záhrady stojí za zmienku napríklad kostrava (Festuca), perovec (Pennisetum), ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), smlz (Calamagrostis Varia) alebo rôzne druhy ostrice (Carex).

Okrasné trávy do kvetináča

Okrasné trávy nie sú len pre záhony – skvele vyniknú aj v nádobách na balkóne, terase alebo pri vchode. Vďaka svojmu tvaru, pohybu a nenáročnosti dodajú výsadbe vzdušnosť a moderný vzhľad.

Do nádob sa skvele hodí napríklad kostrava, perovec, ostrica alebo smlz (Calamagrostis). Na dosiahnutie pestrého a harmonického vzhľadu ich môžete kombinovať s kvitnúcimi trvalkami, napríklad levanduľou, rozchodníkom alebo šalviou. Skvelého efektu docielite aj s bylinkami, sukulentmi a rozchodníkmi.

Zálievku treba voliť naozaj striedmu. Trávy nezalievajte príliš často, ale keď už, tak dôkladne. Pamätajte na to, že substrát nesmie byť trvalo mokrý. Na jar je vhodné zrezať suché listy cca 5–10 cm nad zemou. Každé 2–3 roky alebo pri prerastaní kvetináča je dôležité trávy presadiť.

Suchomilné dreviny

Suchomilné kríky a menšie stromy predstavujú skvelú kostru záhrady – dodávajú výsadbe výšku, štruktúru a tieň bez toho, aby vyžadovali pravidelnú zálievku. Sú ideálne voľbou do miest s obmedzeným prístupom k vode, kamenistých svahov alebo mestských záhrad bez zavlažovania.

V záhrade môžu nájsť uplatnenie aj ako živý plot. Husto rastúce druhy poslúžia ako prírodná bariéra, ktorá chráni pred vetrom aj pohľadmi okoloidúcich. Dekoratívne kríky sa potom skvele hodia na solitérnu výsadbu. Vhodné druhy je možné začleniť do zmiešaných záhonov spolu s trvalkami a trávami – vytvoria prirodzene pôsobiacu kompozíciu s celoročnou štruktúrou.

V rámci pestovania suchomilných stromov do záhrady je vhodné uprednostniť dobre priepustnú pôdu. U ílovitých pôd môže byť vhodné zlepšiť drenáž pridaním štrku alebo piesku. Pri výsadbe potom kríky a stromy zbytočne nazahlcujte vodou. Ideálna doba výsadby je na jar alebo na jeseň, kedy ešte nepanuje extrémne horúco.

Väčšina suchomilných kríkov dobre znáša tvarovací rez – robí sa najčastejšie skoro na jar. Rez podporuje hustejší rast a dlhšie kvitnutie.

Obľúbené kríky a dreviny, ktoré zvládnu sucho

Z obľúbených kríkov a drevín, ktoré sucho bez problémov zvládnu, možno menovať napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea) alebo muchovník (Amelanchier). Skvele vyzerá aj škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) alebo hlohyňa (Pyracantha).

TIP: Máte opačný problém a hľadáte skôr rastliny, ktoré zvládnu väčšiu mieru vlhkosti? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na pestovanie vlhkomilných rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kvety, ktoré si mnohí pamätáte ako neodmysliteľnú súčasť záhrady svojej babičky. Nedalo sa prehliadnuť ich nádherné a bohaté hlávky, ktoré svietili už z diaľky. Pokiaľ ste si hortenzie obľúbili a chcete oživiť spomienky na detstvo, máme pre vás dobrú správu.

Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je treba vedieť zopár informácií, ktoré vám teraz prezradíme.

Hortenzia druhy

Pokiaľ premýšľate o výsadbe hortenzie do záhrady alebo nádoby, určite sa budete obzerať po vhodnej variante. Nižšie sa pozrieme na najobľúbenejšie druhy hortenzií a to, čo je pre nich charakteristické.

Hortenzia veľkolistá

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) je najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom hortenzie. Typické sú pre ňu guľovité kvety v odtieňoch ružovej, modrej, fialovej alebo bielej. Kvety menia farbu podľa pH pôdy.

Hortenzia metlinatá

Alternatívou môže byť hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá je odolnejšia a vhodná na výsadbu do záhrady. Jej stonky kvetov sú skôr kužeľovité, často biele alebo zelenkavé. Niektoré odrody môžu prechádzať do ružovej.

Hortenzia stromčeková

Hortenzia stromčeková (Hydrangea arborescens) je pomerne nenáročná a veľmi dobre odolná voči chladu. Má veľké biele guľovité kvety, je dekoratívne a spravidla dobre znáša rez.

Hortenzia popínavá

Obľúbeným popínavým druhom hortenzie je hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris). Skvele sa hodí k pergolám, stenám alebo napríklad plotom. Kvitne bielymi plochými kvetmi, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať kvety bazy čiernej.

Hortenzia pílovitá

Medzi najznámejšie druhy hortenzie sa radí aj hortenzia pílovitá (Hydrangea serrata), ktorá je pomerne kompaktná a jemná. Lepšie znáša horské a chladnejšie polohy.

Kedy sadiť hortenzie

Najvhodnejší čas na výsadbu hortenzií nastáva na jar, keď už pôda nie je premrznutá a rastlina má k dispozícii celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Rastliny však možno bez problémov vsádzať aj v lete a na jeseň. Pokiaľ sa však uchýlite k výsadbe počas parných dní, zaistite hortenziu dostatočnú zálievku.

Ako sadiť hortenzie

Pred samotným sadením hortenzie vložte koreňový bal na zhruba päť až desať minút do vody bez kvetináča. Medzitým vykopte jamu, ktorá bude asi dvakrát väčšia ako kvetináč. Do jamy môžete pridať hnojivo a opatrne zasadiť rastlinu. Následne všetko zahrňte zeminou a dobre pritlačte. Nezabudnite na výdatnú zálievku, pritom ale zabráňte premokreniu rastliny. Lepšie je zalievať častejšie a nie príliš veľa.

Hortenzie pestovanie

Hortenziám sa bude dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou, aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Ako sa starať o hortenzie

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy. Pamätajte na to, že hortenzie majú vysokú potrebu vody, najmä v horúcich letných dňoch. Preto ich pravidelne zalievajte a nikdy nenechajte pôdu úplne vyschnúť.

Hortenzie hnojenie

Hnojenie hortenzií je kľúčové pre bohaté kvitnutie, zdravý rast a u niektorých druhov aj pre ovplyvnenie farby kvetov. Na jar pomocou hnojiva podporíte rast nových výhonov a tvorbu pukov.

Kompletný sortiment a aktuálna ponuka hortenzií do vašej záhrady

Používajte hnojivo pre hortenzie, alebo univerzálne hnojivo pre kyslomilné rastliny (ako rododendrony alebo azalky) Dané hnojivo by malo obsahovať dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a ideálne aj mikroprvky. kvety je naopak dôležitý dostatok vápna.

Čas na presádzanie hortenzie

Či už presádzate hortenzie z kvetináča do zeme, alebo na iné miesto na záhrade, cieľom je minimalizovať stres rastliny a podporiť jej zdravý rast. Najvhodnejší čas na presadenie hortenzií priamo na záhone je buď na jar, alebo na jeseň.

Hortenzie vykopte tak, aby ste získali čo najväčší koreňový bal a nepoškodili korene. Nová jama by potom mala byť zhruba dvojnásobne väčšia ako tá pôvodná. Ihneď po presadení nezabudnite hortenzie dôkladne zaliať. Okolo rastliny môžete taktiež rozprestrieť vrstvu mulča, ktorá pomôže udržať vlahu.

S čím kombinovať hortenzie

Hortenzie sú výrazné a pôsobivé rastliny, ktoré skvele vyniknú ako solitéry, ale ešte lepšie vyzerajú v kombinácii s ďalšími trvalkami, kríkmi alebo okrasnými trávami. Pri výsadbe rôznych druhov rastlín nezabudnite vždy vziať do úvahy to, aby mali podobné nároky na stanovište a pestovanie.

Medzi kvety s podobnými nárokmi ako hortenzie sa radia napríklad hosty (Hosty), echinacea (Echinacea), heuchery (Heuchera) či srdcovky (Dicentra). Z okrasných tráv, ktoré zaujímavo doplnia štruktúru a pohyb do záhona, možno spomenúť napríklad ozdobnice (Miscanthus), bezkolenec (Molinia) či perovec (Pennisetum). V záhone budú perfektne vyzerať aj azalky (Rhododendron) či pierisy.

"Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie."

Hortenzia a pestovanie v črepníku

Hortenziám sa bude dariť nielen voľne v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Aj v tomto ohľade je však potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

Hortenzie v kvetináči

Zo všetkého najdôležitejšie je zvoliť dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 30 až 40 cm s odtokovými otvormi. Dno kvetináča vyložte drenážnou vrstvou, ktorá pomôže predísť premokreniu koreňov. Nádobu s hortenziou umiestnite na tienisté alebo polotienisté miesto. Vyhnite sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré by mohlo spáliť listy a kvety. Na zalievanie hortenzií v kvetináči používajte dažďovú alebo aspoň odstátu vodu.

Ako zazimovať hortenzie v kvetináči

Hortenzie v kvetináči cez zimu bohužiaľ nemôžete nechať vo vonkajšom prostredí. Namiesto toho ho preneste na chránené miesto.

Zatiaľ čo mierny chlad hortenzii spravidla nevadí, mrazy priamo na koreňovom bale pre ňu môžu mať fatálne následky. Ak nemáte možnosť kvetináč preniesť, skúste ho aspoň vhodne zatepliť a nechať ho vonku na chránenom mieste.

Hortenzie a pestovanie v záhrade

Na rozdiel od kvetináčov majú hortenzie v záhrade viac miesta na korenie, čo podporuje ich vitalitu, rast a odolnosť. Nie je nutné ich presádzať, stačí im dobre pripravené stanovište. V záhrade je dôležité pôdu vylepšiť priamo na mieste výsadby – pridaním rašeliny, kompostu alebo substrátu pre kyslomilné rastliny.

V porovnaní s pestovaním v kvetináči býva aj v záhrade zálievka menej častá, pretože pôda drží vlhkosť lepšie ako kvetináče. V období sucha je však stále nutné rastlinu zalievať.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúce a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto vám nepredal nafarbenú hlávku.

To len vďaka pôdnej reakcii hortenzie zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne ružové. Pôdy s vyšším pH 5,5 – 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modrej hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.

Topoľovka, známa aj ako slezová ruža, je statná a nápadná rastlina, ktorá si svoje miesto našla predovšetkým v tradičných vidieckych záhradách. Vďaka svojim vysokým stonkám, ktoré sú obsypané veľkými kvetmi v pestrých farbách dokáže vytvoriť výraznú vertikálnu dominantu aj tam, kde iným rastlinám slnko skôr škodí. A práve slnko je to, čo topoľovka miluje – čím viac svetla jej doprajete, tým bohatším kvitnutím sa vám odmení.

Základné druhy a odrody topoľoviek

Topoľovka (iným označením slezová ruža, latinsky Alcea) je známa predovšetkým ako okrasná rastlina, málokto však vie, že býva pestovaná aj ako zaujímavá liečivka. Pevné stonky tejto rastliny sa pýšia štíhlymi súkvetiami s veľkým množstvom kvetov pastelových farieb. Okvetné plátky sú pomerne tenké a pripomínajú hodvábny papier.

Topoľovka bola postupom času vyšľachtená do veľkého množstva kultivarov. Vďaka tomu si môžete vybrať odrodu s bielymi, ružovými, žltými alebo napríklad temne fialovými kvetmi.

Niektorí sa mylne domnievajú, že topoľovka (Alcea) je to isté ako ibiš (Althaea). Často sa pletú, pretože patria do rovnakej čeľade slezovitých (Malvaceae) a vzhľadovo aj funkčne si sú veľmi podobné. Napriek tomu sa však medzi nimi vyskytuje hneď niekoľko rozdielov.

Zaobstarajte si sadenice slezovej ruže a pustite sa do pestovania tejto krásnej rastliny aj vy

Topoľovka ružová

Topoľovka ružová (Alcea rosea) je najznámejším druhom topoľovky. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Ázie a bežne dorastá do výšky dvoch až troch metrov. Kvety sa môžu pýšiť množstvom rôznych farieb, ako je biela, ružová, červená, žltá, vínová alebo napríklad čiernofialová.

Topoľovka sudetská

Topoľovka sudetská (Alcea ficifolia) je menej nápadný, ale odolnejší druh topoľovky. Jej kvety pripomínajú divoký slez. Často sa pestuje v prírodných a vidieckych záhradách.

Slezová ruža pestovanie

Aby sa topoľovka - slezová ruža tešila zdravému rastu, je samozrejme dôležité jej zaistiť adekvátne podmienky. Na bujný rast a kvitnutie vyžaduje najmä správne zvolené stanovište, ideálne na slnku a v závetrí.

Pôdu na pestovanie voľte dobre priepustnú a zároveň výživnú. Počas obdobia rastu a kvitnutia určite neurobíte chybu s pridaním organického hnojiva. Mohutná stonka tejto rastliny totiž potrebuje pomerne veľké množstvo živín.

Topoľovka výsev

Aby ste sa v danom roku dočkali kvetov topoľovky, je potrebné rastlinu vysiať alebo vysadiť už v predchádzajúcom roku. Výsev v apríli je ideálny na predpestovanie sadeničiek, v máji alebo júni potom môžete vykonávať výsev priamo na záhon. Pokiaľ sa rozhodnete pre predpestovanie topoľovky, na konečné stanovište ju môžete premiestniť na konci leta alebo na jeseň.

Slezová ruža rez

Topoľovka je dvojročná rastlina, avšak jej životnosť je možné do určitej miery predĺžiť. Na tento účel poslúži najmä včasný rez po odkvitnutí. Pokiaľ ide o staršie rastliny, potom je vhodné topoľovku zrezať tesne nad zemou.

Zimná ochrana topoľoviek

Po prvých mrazíkoch (alebo po opade listov) zrežte stonky cca 5–10 cm nad zemou. Odstránením nadzemnej časti podporíte rastlinu v tom, aby silu uložila do koreňov. Hoci býva topoľovka pomerne odolná, pri novo vysadených rastlinách sa odporúča na zimu prikryť korene. Využiť na to môžete čečinu, slamu alebo napríklad vrstvu lístia.

Slezová ruža choroby

Slezovú ružu samozrejme môžu napádať aj rôzne choroby. Jednou z najbežnejších chorôb topoľoviek je hrdza slezová, ktorá sa prejavuje prítomnosťou oranžovo-hnedých až hrdzavých škvŕn na spodnej strane listov.

Stretnúť sa môžete aj s múčnatkou. Ide o biely povlak na listoch, ktorý pripomína múku. V takom prípade je nutné napadané časti odstrániť a obmedziť zálievku. Pomôcť ďalej môžu postreky s jedlou sódou alebo sírou.

Čo sa týka škodcov, môžete sa u topoľoviek najčastejšie stretnúť s voškami, húsenicami a slimákmi. Vošky sa často držia na mladých výhonkoch a znižujú vitalitu rastliny. Slimáci a húsenice môžu okusovať listy a zanechávať na nich diery.

Prečo zasadiť topoľovku

Predovšetkým treba zdôrazniť okrasný efekt topoľovky. Táto rastlina vytvára vysoké stonky posiate veľkými kvetmi v širokej škále farieb – od bielej cez ružovú až po temne fialovú. Kvitne celé leto a výrazne oživí záhon, plot alebo stenu. Záhrade dodá romantický nádych.

Kvety topoľovky sú bohaté na peľ a prirodzene priťahujú včely, čmeliaky i motýle, čo prospieva aj ostatným rastlinám v záhrade.

Vďaka svojej výške môže slezová ruža nájsť praktické využitie v dizajne záhrady. Poslúži ako prirodzená clona (napríklad pri plote), ako vertikálny prvok do kvetinového záhona alebo pozadia pre nižšie trvalky a letničky.

TIP: Prečítajte si tiež, ako úspešne pestovať nechtík lekársky, ktorým môžete topoľovku v záhrade doplniť.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Ale poďme postupne.

Pestovanie rajčín na balkóne

Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Aj v tomto prípade je však potrebné pamätať na zaistenie správnych podmienok, aby sa paradajky tešili dobrému rastu.

V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6–8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Sú menšie, zároveň vám však ponúknu chutné a šťavnaté plody.

Vyberte si z nášho e-shopu zdravé a odolné priesady paradajok podľa vašej chuti

Kedy sadiť paradajky na balkón

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Obvykle preto ideálny čas na výsadbu nastáva koncom mája alebo začiatkom júna.

Kríčkové paradajky na balkóne

Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Obvykle totiž dorastajú do výšky okolo 30-60 cm a nevyžadujú toľko opory ako vysoké odrody.

Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Rásť tak vedľa seba môžu napríklad červené a žlté paradajky, čo navyše vytvorí zaujímavý dekoratívny efekt.

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Ak objavíte vošky alebo iných nepozvaných hostí, čo najskôr proti nim zakročte.

Z kríčkových paradajok vhodných na pestovanie v nádobách je možné odporučiť napríklad odrodu 'Karla' alebo alebo 'Tumbling Tom Yellow'.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Poďme sa podrobne pozrieť na to, ako pestovať paradajky v kvetináči, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody.

Ako sadiť paradajky do kvetináča

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu – aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Otvor na odtok prebytočnej vody by mal byť samozrejmosťou, aby rastliny nezačali uhnívať.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Ponorte rastlinu tak, aby mala minimálne 2–3 listy pod úrovňou zeminy.

Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Pre menšie odrody postačí 30 cm, pre väčšie odrody odporúčam aspoň 40 – 50 cm medzi rastlinami.

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Ideálne je zálievku vykonávať skoro ráno alebo neskoro večer, aby ste minimalizovali odparovanie vody.

Ako sadiť vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. V neposlednom rade v tejto kategórii môžete vyberať z množstva zaujímavých kultivarov.

Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. To je kľúčové, aby podnož nevyhnala vlastné korene, čo by mohlo ovplyvniť výnosy.

Ako strihať balkónové paradajky

Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Pužite kolíky, pletivo alebo špeciálne oporné tyče, ktoré pomôžu rastlinám rásť vertikálne a udržia ich pevne na mieste.

Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Tým pádom v podstate zastavíte ich rast smerom nahor a rastlina bude sústrediť energiu na kvitnutie a plody.

TIP: Pestovanie paradajky, prípadne inej zeleniny, nie je žiadna veda a s troškou šikovnosti a trpezlivosti to zvládnete. Ak však z akéhokoľvek dôvodu dávate prednosť už vypestovaným plodom, ktoré si chcete natrhať úplne čerstvé, v  našom skleníku vám ponúkame v sezóne aj samozber chutných a voňavých rajčín.

Vlhkomilné rastliny rozhodne nemusia byť iba ozdobou vodných plôch v záhrade. Často sa jedná o rastliny, ktorým sa darí aj v polotieni, na vlhkých stanovištiach alebo v kvetinových záhonoch, ktoré potrebujú oživenie. Objavte druhy, ktoré milujú vlahu a zároveň vnesú do vašej záhrady harmóniu, farby aj prírodnú rovnováhu.

Vlhkomilné rastliny – sprievodca výsadbou do vlhka a tieňa

Vlhkomilné rastliny na záhradu sú ideálnou voľbou pre vlhké a zatienené miesta. Aj v tomto prípade je však nutné rastlinám zabezpečiť adekvátnu starostlivosť, aby sa im darilo.

Čo znamená „vlhkomilné“ a kedy sú také rastliny riešením

„Vlhkomilné“ rastliny sú rastliny, ktoré prirodzene vyhľadávajú a potrebujú trvalo vlhkú až mokrú pôdu. Neznamená to, že musí stáť priamo vo vode (aj keď niektoré to zvládnu), ale že im vyhovuje prostredie s vyššou vlhkosťou pôdy aj vzduchu.

Vlhkomilné rastliny sa vzhľadom na svoju charakteristiku hodia do najrôznejších kútov záhrady. S ich pomocou môžete spestriť napríklad okolie záhradných jazierok a potokov, záhony v tieni a polotieni či miesta, kde dochádza k zlému odtoku vody. Hodia sa však aj ako dekorácia do vlhkých kútov záhrady alebo lesných zákutí.

Vzťah medzi vlhkom a tieňom – prečo idú často ruka v ruke

Vlhkomilné rastliny sú často tie, ktoré patria na vlhké a tienisté stanovište. Vlhko a tieň spolu často súvisia, pretože tieň pomáha udržiavať pôdu dlhšie vlhkú.

Keď je miesto zatienené – napríklad pod stromami, pri plote alebo na severnej strane budovy – slnko tam nesvieti tak intenzívne, a preto voda z pôdy nevyparuje tak rýchlo ako na slnku. Práve preto si na takýchto stanovištiach môžeme dovoliť vysadiť rastliny do tieňa a vlhka. Napokon aj v prírode sa vlhkomilné rastliny často vyskytujú práve v tienistých, chránených lokalitách (lesný podrast, mokrade a podobne).

Typy vlhkých stanovíšť

Okolie záhradného jazierka alebo potoka: Často sa jedná o trvalo vlhkú až podmáčanú pôdu. Môže ísť o skvelé stanovište pre rastliny, ktoré znášajú priamy kontakt s vodou.

Mokrade a rašeliniská: Jedná sa spravidla o miesta so zlým odtokom vody alebo prirodzenou podzemnou vlhkosťou.

Záhony v tieni: Pôda býva vlhká vďaka ochrane pred slnkom a opadanému lístiu.

Retenčná plocha: Umelo vytvorená časť v záhrade, kde sa nachádza retenčná nádrž na zachytávanie dažďovej vody.

Miesta pri odkvapoch alebo zvodoch vody: Tieto stanovištia bývajú často premokrené iba prechodne.

Prečo je dôležité zvoliť správne druhy a nepokúšať sa o kompromisy

Každé stanovište má svoje špecifiká a môže ponúknuť vhodné prostredie pre určité druhy rastlín. Rastliny, ktoré nie sú prispôsobené vysokej vlhkosti, môžu ľahko hniť, chradnúť alebo vôbec neporastú.

Výsadba bežných záhradných rastlín do vlhkej pôdy preto môže často končiť sklamaním, neefektívnou údržbou a zbytočnými nákladmi. Preto je vždy efektívnejšie rešpektovať podmienky daného miesta a vybrať si na výsadbu iba tie rastliny, ktorým vlhko svedčia.

Stromy do podmáčanej pôdy

Pokým sa rozhodujete, čo na vlhké stanovište vysadiť, prvým variantom sú stromy. V tomto ohľade je nutné vyberať z tých, ktoré sú práve do podmáčanej pôdy vhodné.

Kedy je pôda podmáčaná a ako to ovplyvňuje výber drevín

Pôda je podmáčaná, keď je trvalo nasýtená vodou natoľko, že sa medzi časticami pôdy drží voda namiesto vzduchu. Podmáčanú pôdu poznáte podľa niekoľkých znakov. Po daždi sa na takej pôde voda dlhú dobu drží na povrchu. Aj keď inak panuje sucho, na tomto stanovišti je pôda na dotyk vlhká a mäkká. Pokiaľ už sa tu pustíte do výkopu jamy, rýchlo sa v nej bude hromadiť voda.

Vlhkomilné stromy – vhodné druhy

Väčšina stromov a kríkov v premokrenej pôde trpí, ale existujú dreviny, ktoré v nich rásť budú. Je nutné vyberať tie stromy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v lužných lesoch, mokradiach alebo na brehoch vôd.

Medzi také stromy sa radí napríklad vŕba biela (Salix alba), ktorá vyniká svojim rýchlym rastom a skvele sa hodí na výsadbu k vodným plochám. Vedľa nesiahnete ani s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), ktorá veľmi dobre znáša trvalé zamokrenie. Je cenená nielen pre svoju schopnosť spevňovať brehy, ale aj pre schopnosť obohacovať pôdu dusíkom vďaka symbióze s pôdnymi baktériami.

Ďalším variantom môže byť topoľ čierny (Populus nigra), ktorý sa vzhľadom na svoj vyšší vzrast hodí skôr do väčších záhrad. Za odporúčanie stojí tiež jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) vyznačujúci sa rýchlym rastom a majestátnym vzhľadom. S nadbytkom vody sa dokáže vyrovnať aj dub letný (Quercus robur), ktorý môže pomôcť stabilizovať pôdu a brániť erózii.

Tipy na pestovanie do ťažkej alebo premočenej pôdy

Ako už bolo spomenuté, možno všeobecne odporučiť sadiť druhy prirodzene rastúce vo vlhkých alebo mokraďových stanovištiach. Pokiaľ chcete zabrániť hnilobe koreňov, môže byť vhodné zasadiť rastliny vyššie ako je úroveň terénu.

V prípade príliš ťažkej pôdy môže byť vhodné do výsadbovej jamy primiešať kompost a piesok, čím sa zlepší štruktúra pôdy, zvýši sa jej vzdušnosť a podporí sa odtok vody. Výsadbu nevykonávajte počas trvalého zamokrenia pôdy, ale snažte sa počkať na okamih, kedy aspoň trochu vyschne. Pôdu okolo výsadby tiež nezošľapávajte, aby ste príliš nezabránili prístupu vzduchu ku koreňom.

Vlhkomilné kríky

Okrem stromov sa samozrejme môžete rozhodnúť pre výsadbu vlhkomilných kríkov. Aj v tejto kategórii existuje hneď niekoľko kríkov, z ktorých si môžete vybrať svojho favorita.

Kríky do vlhkej pôdy – vhodné druhy

Do vlhkej pôdy sa skvele hodia kríky, ktoré znesú trvalo alebo pravidelne vlhké stanovište bez toho, aby trpeli hnilobou koreňov. Pomyselnou stávkou na istotu môže byť napríklad kalina obyčajná (Viburnum opulus) s jedinečnými kvetmi. Vedľa nesiahnete ani so zemolezom obyčajným (Lonicera xylosteum), čo je nenáročný opadavý ker, ktorému sa dobre darí vo vlhkom tieni aj polotieni.

Skvelým variantom je ďalej baza čierna (Sambucus nigra), ktorý môže dosahovať úctyhodnú výšku a navyše si z jeho kvetov môžete pripraviť napríklad lahodný sirup. Vlhkú a humóznu pôdu miluje hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla). Ďalším perfektným variantom môže byť tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolius), čo je odolný ker s výraznými listami. Nielen pre tvorbu živého plotu, ale aj ako solitéra sa uplatní vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare) s dekoratívnym vzhľadom.

Ako ich udržať zdravé – prevencia proti hnilobe a plesniam

Pokiaľ sa rozhodnete kríky vo vlhkej pôde pestovať, pamätajte na dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Vďaka tomu predídete tvorbe hniloby a plesní. Predovšetkým je možné odporučiť sadiť kríky na mierne vyvýšeniny alebo do kopca, aby voda nestála priamo pri koreňovom krčku. Pri výsadbe väčšieho počtu kríkov udržujte medzi jednotlivými rastlinami dostatočnú vzdialenosť, aby tu mohol prúdiť vzduch.

V neposlednom rade môže byť vhodné ker pravidelne prerezávať a odstraňovať prebytočné či poškodené vetvy. Týmto spôsobom sa nebude vlhkosť toľko držať vo vnútri koruny. Pre zlepšenie drenáže a prevzdušnenie pôdy primiešajte v rámci výsadby kompost, piesok alebo drvenú kôru.

Vlhkomilné trvalky

Posledným variantom pre výsadbu do tienistých a vlhkých stanovíšť sú vlhkomilné trvalky. Aj v tomto prípade je pritom potrebné vyberať z druhov, ktoré dané podmienky dobre zvládnu.

Rastliny do tieňa a vlhka

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu rastlín do tieňa a vlhka, máte na výber z pomerne širokej ponuky druhov. Vzhľadom k tomu môžete uprednostniť taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim estetickým požiadavkám.

Z pôdopokryvných vlhkomilných rastlín stojí za zmienku napríklad zbehovec plazivý (Ajuga reptans), ktorý má podobu vždyzeleného koberca. Skvele v záhrade vyzerá aj zimozeleň menšia (Vinca minor), ktorá je veľmi nenáročná a do tienistých a vlhkých priestorov ako stvorená.

Najobľúbenejšie trvalky na vlhké miesta

Medzi obľúbené rastliny sa radia paprade, napríklad papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Je veľmi nenáročná a tieň a vlhko zvláda bez problémov. Skvele vyzerá aj chochlačka dutá (Corydalis cava) s nádhernými kvetmi alebo napríklad pľúcnik (Pulmonaria), ktorý sa pýši dekoratívnymi listami a kvetmi. Vedľa nesiahnete ani s alchemilkou mäkkou (Alchemilla mollis), ktorá vytvára jedinečný hustý porast. Vysadiť môžete tiež pakost (Geranium) s jemnými fialovými kvetmi alebo žltušku nádhernú (Thalictrum rochebrunianum) s drobnými ružovo-fialovými kvetmi.

Kombinácia podľa farby, výšky a obdobia kvitnutia

Pri plánovaní záhona samozrejme môžete zohľadniť farbu kvetov, výšku aj obdobie kvitnutia, aby záhon vyzeral atraktívne počas celého vegetačného obdobia.

Skorá jar: Počas marca a apríla kvitne napríklad bledula jarná (Leucojum vernum) s bielou farbou kvetov, veternica hájna (Anemone nemorosa) s bieloružovou farbou kvetov či chochlačka dutá (Corydalis cava) s fialovou farbou kvetov.

Neskorá jar: V priebehu mája a júna v záhrade môže kvitnúť napríklad pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) s modroružovou farbou kvetov, udatník lesný (Aruncus dioicus var. dioicus) s krémovou farbou kvetov alebo hosty (Hosta) s bielou či fialovou farbou kvetov.

Leto: Počas leta sa o slovo môže prihlásiť alchemilka mäkká (Alchemilla mollis) so žltozelenými kvetmi alebo napríklad zimozeleň menšia (Vinca minor) s fialovými kvetmi.

Čo sa výšky týka, do zadnej časti záhona sa oplatí umiestniť vyššie rastliny. Typicky pôjde o vyššie paprade, hodí sa tu aj udatník (Aruncus). Do strednej časti môžete vysadiť napríklad pľúcnik (Pulmonaria officinalis), alchemilku (Alchemilla) či hostu (Hosta). Do popredia sa potom hodia nízke rastliny, typicky bledule (Leucojum vernum), chochlačky (Corydalis), zbehovec (Ajuga) či zimozeleň (Vinca).

Minimálna starostlivosť – čo im prospieva, čo škodí

Vlhkomilné rastliny sú často veľmi odolné, pokiaľ rastú na správnom mieste – teda tam, kde je pôda prirodzene vlhká a vzduch nie je príliš suchý. Vyžadujú len minimálnu starostlivosť, ale zároveň existuje niekoľko pravidiel, ktoré je dobré dodržiavať, aby sa tešili zdraviu.

Pravidelným mulčovaním môžete udržať pôdnu vlhkosť, potlačiť rast buriny a chrániť korene. Pamätajte na to, že príliš husto vysadené rastliny horšie „dýchajú“ a ľahko ich napadnú plesne. Listový kompost alebo rašelina môže obohatiť pôdu a zlepšiť jej štruktúru, čo sa hodí najmä pri ťažkých ílovitých pôdach. Vlhkomilné rastliny ale spravidla ocenia prirodzené podmienky bez zásahov navyše – ak ich raz dobre zasadíte na vhodné miesto, obvykle si vystačia samé.

Tipy na výsadbu a starostlivosť o vlhkomilné rastliny

Skôr než sa pustíte do výsadby vlhkomilných rastlín, môže byť na mieste vykonať určité prípravné práce.

Ako pripraviť pôdu a prečo drenáž nie je vždy odpoveď

Pri výsadbe vlhkomilných rastlín je kľúčové pripraviť pôdu tak, aby zadržiavala vlhkosť, ale zároveň nespôsobovala hnilobu koreňov. Drenáž sa často odporúča, ale nie je univerzálnym riešením – pri rastlinách, ktoré milujú vlhko alebo trvalé zamokrenie, môže byť naopak nevhodná, pretože odvádza práve tú vlahu, ktorú potrebujú.

Vo väčšine prípadov je ideálna stredná, humusová pôda s dobrou štruktúrou. Pôdu okolo výsadby je vhodné neutáčať, pretože korene potrebujú kyslík. Záhony môžete tvoriť mierne vyvýšené alebo tvarované, aby ste docielili lepšiu kontrolu prúdenia vody.

Kedy zalievať a kedy nechať prírodu pracovať

Zálievka vlhkomilných rastlín by mala byť cielená a striedma – aj keď majú rady vlhko, premokrenie im môže uškodiť rovnako ako sucho. Zálievka je spravidla potrebná v prvých týždňoch po výsadbe, kedy korene ešte nie sú dostatočne rozrastené.

Ďalej k tomuto kroku pristúpte počas horúceho leta bez dažďa. V takom prípade môže aj vo vlhkom stanovisku pôda pri dlhodobom suchu vyschnúť. Na zálievku samozrejme nezabúdajte vtedy, ak sa rozhodnete vlhkomilné rastliny pestovať v nádobe. A ďalej potom pri čerstvom presadení alebo delení rastlín, pretože práve zaliatie pomáha rastline ľahšie sa adaptovať.

Slimáci, plesne a iné výzvy – čo funguje bez chémie

Vlhké a tienisté stanovištia sú bohužiaľ ideálnym prostredím nielen pre vlhkomilné rastliny, ale aj pre nepríjemných návštevníkov ako sú slimáci, plesne alebo hubové choroby.

Na slimáky funguje napríklad ich ručný zber večer alebo po daždi. Nastražiť môžete aj nechemické pasce zo zvyškov piva, v ktorom sa slimáci utopia. Pomocníkom môže byť aj hrubý mulč, pretože sa títo nepozvaní hostia neradi pohybujú po ostrom a suchom povrchu. Ako prirodzená bariéra poslúži aj ochranné okraje z medenej pásky alebo popola.

Aby ste predišli plesniam a hubovým ochoreniam, zaistite vzdušný priestor okolo rastlín. Neprelievajte ich a ak už budete vykonávať zálievku, tak vždy ku koreňom (nie na listy). Ak si všimnete napadnuté časti rastliny, odstráňte ich ihneď a zabráňte šíreniu plesní a chorôb. Prírodné antifungicídne účinky prináša napríklad postrek z cesnaku.

Praktické rady pre krásny efekt aj mimo sezóny kvitnutia

Aby vlhkomilné záhony vyzerali pekne aj mimo hlavnej sezóny kvitnutia, je dobré myslieť na kompozíciu listov, štruktúru porastu a stálosť farieb po celý rok. Pamätajte na to, že dekoratívny efekt môžu tvoriť nielen kvety, ale aj listy.

Pomocníkom môžu byť aj vždyzelené pôdopokryvné rastliny, ktoré vyzerajú krásne po celý rok. Môžete tiež vytvárať kontrasty v textúrach a odtieňoch zelenej. Zvoliť je možné aj rastliny s pekným jesenným sfarbením.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trávnička je nenápadná, ale v záhrade dokáže vykúzliť skutočný klenot. Vďaka hustému vankúšovitému rastu a bohatému kvitnutiu je ideálnou voľbou pre slnečné miesta, skalky, obruby aj kvetináče. V tomto článku sa podrobne pozrieme, ako na jej pestovanie.

Charakteristika trávničky a prečo patrí aj do modernej záhrady

Trávnička sa prirodzene vyskytuje na skalnatých stanovištiach a vzhľadom na to sa skvele hodí ako súčasť vašej skalky. V záhrade sa vám odvďačí svojou nenáročnosťou a krásnymi kvetmi.

Základné informácie o trávničke

Trávnička (latinsky Armeria) je rod rastlín z čeľade Plumbaginaceae. Ide o obľúbené trvalky, ktoré prirodzene rastú na skalnatých a pobrežných stanovištiach. Vďaka svojmu nízkemu vzrastu a zaujímavým kvetom sa v záhradách pestujú pre svoje dekoratívne účely. Ich drobné guľovité kvety vytvárajú na dlhých stonkách husté súkvetia.

Výhody trávničky

S pestovaním trávničky sa spája množstvo výhod, vďaka čomu je obľúbená u záhradkárov. Pokiaľ jej doprajte správne podmienky, odvďačí sa vám svojou nenáročnosťou a dekoratívnym vzhľadom. Keďže prirodzene priťahuje rôzne druhy motýľov a hmyzu, podporí biodiverzitu v záhrade. Trávničku je možné použiť nielen na menších, ale aj väčších plochách v záhrade.

Kedy môže byť zaujímavou alternatívou ku klasickému trávniku

Trávnička prímorská sa v záhradách často používa ako náhrada klasického trávnika. Jej listy totiž hrubú trávu pripomínajú. Navyše je veľmi odolná a znesie sucho, chudobnú pôdu aj priame slnko. Je preto ideálna tam, kde by klasický trávnik ťažko rástol bez pravidelného zavlažovania. Rovnako ak nechcete často kosiť a starať sa o trávnik, trávnička je ideálna – rastie pomaly a nepotrebuje častú starostlivosť.

Zaobstarajte si sadeničky trávničky rôznych farieb a vytvorte si tento jedinečný trávnik v záhrade aj vy

Druhy trávničky – ako si vybrať tú pravú

Existuje hneď niekoľko druhov trávničky, ktoré si môžete do svojej záhrady vybrať. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších.

Trávnička trsnatá

Trávnička trsnatá (Armeria caespitosa) vytvára nízke, husté trsy a zaujme svojimi ružovými až fialovými kvetmi.

Trávnička širokolistá

Trávnička širokolistá (Armeria pseudarmeria) má širšie listy a bohatšie kvety. Aj táto rastlina sa môže pochváliť krásnymi ružovými kvetmi.

Trávnička veľkokvetá

Trávnička veľkokvetá (Armeria juniperifolia) je kompaktný druh trávničky s drobnejšími listami a väčšími kvetmi. Veľmi dobre pritom znáša skalnaté pôdy.

Na čo sa zamerať pri výbere

Pri výbere trávničky je dôležité zohľadniť predovšetkým vaše očakávania od vzhľadu a rastu rastliny. Podmienky na pestovanie sú totiž u jednotlivých odrôd veľmi podobné.

Trávnička prímorská pestovanie

Jedným z najobľúbenejších druhov je trávnička prímorská (Armeria maritima).

Ideálny čas na výsadbu

Najvhodnejšia doba na výsadbu trávničky prímorskej je jar (od apríla do mája) alebo jeseň (september až október).

Výber miesta - slnko alebo polotieň?

Trávnička prímorská najlepšie prospieva na slnečnom stanovisku. Plné slnko rastline neprekáža.

Pôda, drenáž a príprava záhonu

Pre pestovanie zvoľte ľahkú, priepustnú a skôr chudobnú pôdu. Pri príprave záhona je vhodné pôdu dobre nakypriť do hĺbky aspoň 20–30 cm a prípadne na dno zapracovať vrstvu drenáže, napríklad z drobného štrku alebo keramzitu.

Postup pri výsadbe krok za krokom

Vyberte v záhrade vhodné miesto a pripravte pôdu (nakyprite ju a použite drenážnu vrstvu). Pripravte sadenicu. Koreňový bal môžete pred výsadbou na niekoľko minút namočiť do vody. Vyhĺbte jamku, aby sa do nej vošiel celý koreňový bal, potom vysaďte trávničku a jemne ju utlačte. Ihneď po výsadbe sadenicu zalejte.

Rozdiel v pestovaní jednotlivých druhov

Základné nároky jednotlivých druhov trávničiek sú rovnaké. Všetky trávničky majú rady slnečné stanovište, priepustnú pôdu a neznášajú premokrenie.

Starostlivosť o trávničku počas roka

Aj keď sa trávnička radí medzi skôr nenáročné rastliny, určitú starostlivosť predsa len potrebuje. Poďme sa pozrieť, na čo v tejto súvislosti nezabudnúť.

Zalievanie - kedy a koľko

Po výsadbe nezabudnite pôdu udržiavať vlhkú, aby sa jednotlivé rastliny dobre ujali. Akonáhle zakorení, tak častá zálievka už nie je potreba. Trávnička je suchomilná, a preto zálievku potrebuje až pri dlhšom období sucha. Lepšie je trávničku prelievať menej často a dôkladne, aby voda prenikla až ku koreňom. Premokreniu sa vyhnite, rastlina by totiž mohla začať uhnívať.

Hnojenie - čo trávnička potrebuje a čo nie

Trávnička rastie najlepšie v chudobnejších pôdach. Hnojenie teda vo väčšine prípadov nie je vôbec potrebné, prípadne sa k tomuto kroku môžete uchýliť raz až dvakrát ročne. Namiesto chemických prípravkov stačí použiť kompost alebo jemne rozložený hnoj.

Strihanie a úprava

Trávničku nie je potrebné bežne strihať. Rastie totiž nízko a kompaktne. Po odkvitnutí môžete ostrihať jednotlivé kvetné stvoly. Prípadne je možné k strihu pristúpiť v prípade, že trávnička začne prerastať. Priebežne tiež odstráňte prípadné suché časti rastliny.

Ako riešiť bežné problémy

Trávnička väčšinou netrpí na škodcov. Ak sa objavia vošky, môžete ich zmyť prúdom vody alebo použiť postrek. Proti slimákom potom najlepšie zaberie ich ručný zber.

Ak objavíte žltnutie listov, môže to značiť premokrenie alebo zlé odvodnenie. V takom prípade je nutné zálievku obmedziť.

K rednutiu trsov prirodzene dochádza vplyvom starnutia rastliny alebo nedostatkom živín. Čas od času je nutné rastliny obmeniť, prípadne do pôdy pridať živiny.

Trávnička ako súčasť dizajnu záhrady

Vzhľadom na svoje estetické vlastnosti býva trávnička cenená. Svoje uplatnenie nájde v rámci najrôznejších záhradných kompozícií.

Skalničky, obruby, výsadba do kvetináčov

Trávničky sú vďaka svojej kompaktnej a nenáročnej povahe ideálnou voľbou nielen do záhradných skaliek, ale aj na vysadenie obrúb záhonov či ciest. Vďaka svojim nízkym nárokom na pestovanie a odolnosti sa hodia aj do nádob. Týmto spôsobom môžu ozdobiť priestor vášho balkóna alebo terasy.

Kombinovanie s inými rastlinami

Trávničky samozrejme môžete ľahko kombinovať aj s ďalšími rastlinami. V tomto smere je vhodné vyberať také rastliny, ktoré majú podobné nároky na substrát a zálievku. Výborne sa dopĺňajú napríklad s rozchodníkmi, skalnicami, taričkami alebo šalviami. Vedľa nesiahnete ani s levanduľou alebo materinou dúškou. Okrem toho môže trávnička poslúžiť ako podrast pre vyššie suchomilné trvalky a byliny.

Nízka údržba a celoročná estetika

Ako už bolo spomenuté, trávnička je obľúbená vzhľadom na nízke nároky na údržbu. Vzhľadom k tomu sa hodí aj pre záhradníckych začiatočníkov alebo tých, ktorí starostlivosťou o rastliny nechcú tráviť príliš veľa času. Trávnička sa vám odvďačí celoročnou estetickou hodnotou.

Prečo trávnička nekvitne?

Medzi najčastejšie dôvody, prečo trávnička nekvitne, sa radí nedostatok svetla. Pamätajte na to, že táto rastlina miluje slnko. Problémy môžu nastať aj v prípade, že je tu premokrená pôda. Problémy s kvitnutím môžu mať aj staršie rastliny, ktoré môžu slabnúť a dôsledkom toho menej kvitnúť.

Tipy a triky pre ešte krajšiu trávničku

Pokiaľ už sa rozhodnete trávničku pestovať, určite sa budete snažiť docieliť čo najkrajší vzhľad. Pomocníkom vám v tomto smere môže byť niekoľko trikov.

Mulčovanie drobným štrkom

Vďaka tomuto kroku podporíte priepustnosť pôdy, čo trávničky milujú, pretože neznášajú premokrenie. Zároveň drobný štrk ochráni povrch pôdy pred vysychaním a zabráni erózii pôdy po daždi. Štrková vrstva navyše v záhrade môže pôsobiť veľmi estetickým dojmom a v kombinácii s trávničkou priťahovať pozornosť.

Kombinácia s geotextíliou

Použitie geotextílie pod trávničky môže byť praktickým riešením, najmä ak chcete znížiť množstvo buriny a uľahčiť údržbu výsadby. Práve použitie geotextílie pritom môžete doplniť následným mulčovaním drobným štrkom, čím účinne zabránite prerastaniu buriny.

Ako podporiť hustý a zdravý rast

Aby ste docielili hustého a zdravého rastu trávničiek, vyberte im v prvom rade vhodné stanovište – najlepšie slnečné miesto s priepustnou, skôr chudobnejšou pôdou. Po výsadbe rastliny zalievajte, kým dobre nezakorení, potom zálievku obmedzte. Ďalej pomôže priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetov a suchých častí.

TIP: Svoju záhradu môžete skrášliť celým množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Pripomeňte si napríklad, ako pestovať obľúbenú echinaceu, ktorá sa vám tiež odvďačí nádhernými kvetmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. V tomto článku sa pozrieme na to, ktoré dreviny sú skutočne nenáročné, čo je potrebné zvážiť pred výsadbou a ako si uľahčiť starostlivosť o živý plot tak, aby vám slúžil dlhé roky bez starostí.

Čo je bezúdržbový živý plot a pre koho je ideálny

Bezúdržbový živý plot je taký druh živého plotu, ktorý vyžaduje minimálnu starostlivosť, ale pritom plní funkciu klasického plotu - teda zaisťuje súkromie, tlmí hluk, chráni pred vetrom a vyzerá esteticky.

Živý plot bez starostí – realita alebo mýtus?

Samozrejme treba počítať, že žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Tento termín sa preto používa skôr ako označenie pre veľmi nenáročné druhy kríkov alebo drevín, ktoré nerastú príliš rýchlo, nevyžadujú častý rez a strih, dobre odolávajú chorobám a škodcom a poradia si aj s náročnými podmienkami (napríklad dlhšie sucho).

Pre koho sa hodí bezúdržbové riešenie

Bezúdržbové živé ploty sú všeobecne vhodným riešením pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu alebo na túto aktivitu jednoducho nemajú čas. K týmto plotom tiež môžu pristúpiť tí, ktorí sa neradia ku skúseným záhradkárom a uprednostňujú jednoduchosť. Okrem toho sa pre bezúdržbové ploty môžu rozhodnúť vlastníci väčších pozemkov, ktorí by inak strihom trávili obrovské množstvo času.

Výhody a nevýhody bezúdržbových živých plotov

Rovnako ako každé iné riešenie, aj s bezúdržbovým živým plotom sa spája hneď niekoľko hlavných výhod a nevýhod. Poďme sa pozrieť na tie najdôležitejšie z nich.

Výhody, ktoré ocení každý

Nespornou výhodou bezúdržbových živých plotov sú pochopiteľne nízke nároky na údržbu. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne.

So živým plotom získate v záhrade prirodzené oddelenie priestoru a zaistíte si určitú dávku súkromia. Priestor skryjete pred zvedavými zrakmi susedov i okoloidúcich. Celoročne sa potom budete môcť tešiť zo samotného vzhľadu živého plotu, ktorý môže pôsobiť elegantným dojmom.

Nevýhody, s ktorými treba počítať

Obstaranie živého plotu môže všeobecne znamenať vyššiu počiatočnú investíciu. Pokiaľ hľadáte bezúdržbové riešenie, musíte počítať aj s trochu obmedzenou variabilitou pri výbere drevín. Ich ponuka nemusí vždy vyhovovať všetkým vašim estetickým alebo funkčným požiadavkám.
Menej náročné druhy tiež často rastú pomalšie, takže môže trvať dlhšie, kým sa živý plot vytvorí a dostatočne zahustí.

Najlepšie dreviny na bezúdržbový živý plot

Aj keď je výber drevín na tvorbu bezúdržbového živého plotu obmedzený, stále sa môžete rozhodnúť medzi niekoľkými variantmi. Obľúbené môžu byť nielen vyložene okrasné kvitnúce živé ploty, ale aj napríklad jedlé živé ploty, z ktorých môžete mať hneď dvojitú radosť. Poďme sa pozrieť na to, ktoré rastliny sa v tomto ohľade tešia popularite.

Vždyzelené druhy – stála zeleň po celý rok

Pokiaľ si chcete užívať stály vzhľad vášho živého plotu po celý rok, je na mieste obzerať sa po takzvaných vždyzelených druhoch. Obľúbeným variantom je napríklad tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus). Pokiaľ hľadáte nižší plot, môže sa hodiť bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei), ktorý sa skvele hodí aj ako pôdopokryvná rastlina.

Listnaté dreviny s minimálnymi nárokmi

Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte opäť o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot. Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari.

Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov (Berberis thunbergii). Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Z dekoratívnych kríkov so zaujímavými listami možno spomenúť napríklad kalinu obyčajnú (Viburnum opulus).

Pomaly rastúce druhy vhodné pre živé ploty

Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Skvelou voľbou je napríklad krušpán stálezelený (Buxus sempervirens), ktorý je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu. Staviť môžete aj na tis červený (Taxus baccata), ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie. Vedľa nesiahnete ani s cezmínou modrou (Ilex meserveae), čo je krásne tvarovaný ker so zimnou výdržou, pomaly rastúci a vždyzelený.

Čo je potrebné zvážiť pred výsadbou bezúdržbového živého plotu

Predtým, než sa do výsadby bezúdržbového živého plotu vo svojej záhrade pustíte, zvážte niekoľko faktorov:

Pôdne a klimatické podmienky

V prvom rade sa zamerajte na pôdu, ktorú máte k dispozícii.

• Ílovitá pôda zadržuje vodu, a je ťažká
• Piesočnatá pôda je viac priepustná, ale môže rýchlo vysychať
• Hlinitá pôda je pre mnoho rastlín ideálna. Dobre drží vodu aj živiny, väčšina drevín v nej porastie bez problémov
• Kamenistá alebo chudobná pôda môže vyžadovať vylepšenie pomocou kompostu alebo substrátu

Okrem toho samozrejme zohráva úlohu aj to, či budete živý plot vysádzať skôr na slnečné alebo tienisté stanovište. Každý druh rastliny totiž môže vyžadovať niečo iné. Zvážte preto, či sa vami vybranej drevine alebo kríku bude v týchto podmienkach dariť.

Potrebný priestor a orientácia

Tento faktor často rozhoduje o tom, či bude živý plot fungovať prakticky aj esteticky. Pamätajte na to, že každá rastlina potrebuje určitý priestor pre korene aj nadzemnú časť. Vyšší živý plot (nad 2 m) vyžaduje viac priestoru kvôli stabilite aj údržbe. Pokiaľ k plotu nebudete mať prístup z druhej strany (napríklad kvôli plotu suseda), môžu pre vás byť vhodnejšie skôr nižšie druhy rastlín.

Ďalej vezmite do úvahy orientáciu priestoru na svetovú stranu.

• Na severnej a východnej strane je menej slnka a jedná sa o ideálnu voľbu pre druhy do polotieňa. Napríklad tis (Taxus), vtáčí zob (Ligustrum) alebo hrab (Carpinus)
• Južná a západná strana ponúkne počas dňa plné slnka, ktoré bez problémov zvládnu napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea), skalník (Cotoneaster) či krušpán (Buxus)

Rastová rýchlosť a konečná výška

V tomto ohľade väčšinou platí, že čím menšiu údržbu rastlina vyžaduje, tým pomalšie rastie. Informujte sa aj o tom, akú konečnú výšku môže plot maximálne dosiahnuť. Niektorí sa napríklad môžu obzerať po špecifickej výške plotu, aby si dokázali zabezpečiť súkromie alebo napríklad vytvoriť určitý vetrolam.

Starostlivosť o bezúdržbový živý plot –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo to naozaj znamená

Ako sme už spomínali, obstaranie bezúdržbového živého plotu automaticky neznamená nulovú starostlivosť. Každá rastlina totiž vyžaduje, aby ste sa jej aspoň minimálne venovali a týmto spôsobom podporili jej zdravý rast a estetický vzhľad.

Občasná údržba, ktorá sa oplatí

Počas údržby sa zamerajte na tvarovanie živého plotu, aby ste ho smerovali presne tak, ako chcete. Nezabudnite rastliny preventívne kontrolovať a prípadne včas odhaliť, či sa im nedarí. Ak napríklad narazíte na zničené vetvy alebo choroby, začnite situáciu riešiť. Zhruba raz až dvakrát ročne doprajte živému plotu hnojivo, aby sa vám odvďačil zdravým rastom.

Automatizácia starostlivosti

Časť starostlivosti o živý plot môžete automatizovať. Pokiaľ napríklad daná rastlina potrebuje pravidelnú závlahu, môžete investovať do zavlažovacích systémov. Vďaka tomu získajú prístup k vode v definovaných intervaloch bez toho, aby ste vy sami museli na nutnosť zalievania pamätať.

Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny. Mulč tvorí bariéru, cez ktorú sa väčšina burín nedostane k svetlu. Okrem toho môže byť pomocníkom aj na udržanie vlhkosti v pôde a chráni korene.

Odporúčanie

Pri plánovaní živého plotu treba zvážiť hneď niekoľko faktorov. Dajte si preto na čas a jeho tvorbu si poriadne premyslite.

Tipy na výber rastlín podľa regiónu

Výber vhodných rastlín pre živý plot podľa regiónu je kľúčový pre to, aby sa plot dobre uchytil, prospieval dlhodobo a skutočne bol „bezúdržbový“.

• Ak žijete v teplejších nížinách, môžete staviť na pestovanie tavoľníka (Spiraea), vtáčieho zobu (Ligustrum), dráča Thunbergovho (Berberis thunbergii) alebo napríklad skalníka lesklého (Cotoneaster lucidus)
• V chladnejších oblastiach sa môže hodiť skôr hrab obyčajný (Carpinus betulus), tis červený (Taxus baccata), cezmína modrá (Ilex meserveae) alebo kalina obyčajná (Viburnum opulus)
• Vo veterných a exponovaných lokalitách môžete staviť na pestovanie hlohu obyčajného (Crataegus laevigata), hrabu (Carpinus) či vavrínovca lekárskeho a jeho kultivarov (Prunus laurocerasus)

Kombinovanie druhov pre prirodzený vzhľad

Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Rozhodne sa teda nemusíte obmedzovať na pestovanie iba jedného jediného druhu. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok. Rôznorodé živé ploty taktiež poskytujú úkryt a potravu vtákom, hmyzu a drobným živočíchom.

Riešenie pre špecifické potreby – rýchle zakrytie, odhlučnenie, ochrana pred vetrom

• Pokiaľ potrebujete rýchlo zakryť priestor (napríklad pri novostavbe), je treba vyberať z rýchlo rastúcich druhov. Medzi tie patrí napríklad vtáčí zob (Ligustrum vulgare), hrab obyčajný (Carpinus betulus), vavrínovec (Prunus) alebo určité druhy tavoľníka (Spiraea)
• Ak chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom. Skvelou voľbou je tis červený (Taxus baccata), hloh (Crataegus), bršlen (Euonymus) či hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• Pokiaľ riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy. Medzi vhodné dreviny sa radí napríklad hrab (Carpinus), hloh (Crataegus), tavoľník (Spiraea) alebo skalník (Cotoneaster)

Zhrnutie – je bezúdržbový živý plot riešenie pre vás?

Bezúdržbový živý plot môže byť skvelou voľbou – ale iba vtedy, keď dobre premyslíte svoje potreby, priestorové možnosti a štýl záhrady.

Výber drevín podľa štýlu a potrieb je kľúčový. Vždy preto zvážte priestor, ktorý máte k dispozícii a podmienky, ktoré môžete drevinám ponúknuť. Nezabudnite zvážiť aj vaše estetické požiadavky, aby sa vám výsledok po všetkých stránkach páčil.

Pamätajte na to, že žiadny živý plot nie je úplne bez práce. „Bezúdržbový“ v skutočnosti znamená menej častú, ale stále potrebnú starostlivosť – ako je mulčovanie, zavlažovanie, ľahké tvarovanie či občasná kontrola stavu rastlín. Rast bude možno pomalší, ale výsledkom môže byť dlhodobo stabilné a esteticky nenáročné riešenie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.