Blog

Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa kvitne nápadnými kvetmi usporiadanými v guľovitom súkvetí. 

Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Bola, a stále je obľúbenou v ľudovom liečiteľstve rôznych kultúr.

V našom článku sa dozviete, ktorý druh či odrodu cibule zvoliť, ako ju pestovať, kedy sa vysádza cibuľa a kedy je ideálny čas na zber cibule.

Druhy cibule

Ak by sme sa okrem cibule kuchynskej zamerali na ďalšie druhy, ak chcete varianty cibule, boli by to tieto:

cibuľa šalotka - predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Má jemnejšiu chuť a arómu.

cibuľa zimná - sa najviac pestuje v Ázii. Používa sa celá rastlina aj s vňaťou.

cibuľa prerastavá - jedná sa o krížencov cibule kuchynskej a zimnej.

jarná cibuľka – nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Za jarnú cibuľku považujeme rôzne druhy cibule zberané obvykle v ranom štádiu vrátane vňate.

Odrôd cibule je veľa. Líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa. Natrafiť ešte môžete na takzvanú cibuľu sadzačku - ani tu sa nebavíme o samostatnom druhu, ale o malých cibuľkách, ktoré sú pripravené na pestovanie do záhonov.

Obľúbené odrody cibule

Cibuľa kuchynská žltá

Dagmar, Wellina, Elista, Augusta, Hiberna, Blanco Duro, Globo, Lusy, Všetana, Štutgartská, Alice

Cibuľa kuchynská červená

Lilia, Karmen

Cibuľa zimná

Kaj, Gerda

Šalotky

Camelot F1, Ambition F1, Red Sun, Golden Gourmet

Vhodné na pestovanie “jarnej cibuľky”

Rosa di Firenze, Gerda, Pompei

Vysaďte si niektorý z obľúbených druhov cibule aj do vašej záhrady. Semená cibule nájdete na našom e-shope

Sadenie cibule

Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Sadzačku ukladáme približne 5-8 centimetrov hlboko.

Kedy vysádzať cibuľu

Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Ponechajte medzi nimi priestor 8-10 centimetrov podľa zvolenej odrody.

V prípade sadzačky máme možnosti dve, môžeme ju totiž vysádzať na jar aj na jeseň.

Sadenie cibule na jeseň

Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Teplota pôdy by zároveň nemala byť nižšia ako 5 °C.

Následne postupujeme podľa inštrukcií uvedených vyššie - teda sadíme do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov. Po výsadbe treba záhon prekryť fóliou alebo mulčovať.

Sadenie cibule na jar

Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Konce (teda vrchné časti) cibuliek môžu zo záhona mierne vyčnievať.

Ako pestovať cibuľu

Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Ideálna je východná strana pozemku, na ktorú dopadajú priame lúče hlavne dopoludnia.

Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Zálievku aplikujeme najlepšie ráno, cibuľa nesmie stáť v podmáčanej zemine.

Substrát - optimálna je hlinitopiesočnatá pôda, ktorá je dobre priepustná, kyprá, a hlavne výživná.

Predplodiny - ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Vhodné je pestovanie po koreňovej zelenine či strukovinách.

Ako pestovať jarnú cibuľku

Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Čo sa týka kultivaru, zamerajte sa na taký, u ktorého je tento typ pestovania odporúčaný.

Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov. Zberať sa dá iba čerstvá vňať, a keď už je cibuľka „unavená“ a vňať rastie pomalšie alebo žltne, možno ju dopestovať ako klasickú cibuľu.

Hnojenie cibule

Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Počas vegetačnej doby môžete použiť špeciálne hnojivo na cibuľu a cesnak, avšak platí, že táto zelenina si na prílišné prihnojovanie nepotrpí a dobre sa jej darí aj bez neho.

Kedy zberať cibuľu

Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Pokiaľ zeleninu zo záhona vyberieme príliš skoro, nie je vhodná na uskladnenie.

Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.

TIP: Skladovanú cibuľu môžete v zimných receptoch doplniť napríklad mrkvou, klasickými zemiakmi či batátmi. Ako pestovať batáty sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Určite patríte medzi nich aj vy, ktorí pri nákupe potravín neodolali červeným kráskam s názvom Euphorbia pulcherrima – vianočná ruža.  Okrem klasickej červenej, môžete objaviť aj biele, smotanové, či fialovo sfarbené. Možno ste ani nevedeli, že sa jedná o listy danej rastliny a nie kvety.

Aby ste sa tejto kráske tešili naozaj do Vianoc alebo dokonca aj dlhšie obdobie, či pestovali ju ako interiérovú rastlinu, je potrebné spoznať ju a hlavne jej nároky na pestovanie.

Vianočná ruža pestovanie

Zásady pestovania

1. Prvý krok je v obchodnom reťazci aebo radšej v malom kvetinárstve na rohu ulice vybrať správnu rastlinu s nepremokreným substrátom, s nepoškodenými listami (nesmú byť suché, hnilé, polámané).

2. Rastlinu šetrne preniesť v obale, novinách, papieri, plátenej taške, v závislosti na teplote vonku. Nemalo by extrémne fúkať a ani mrznúť.

3.Aklimatizovanie by malo prebehnúť postupne. Jeden deň ju nechajte na chladnejšej chodbe s dostatkom svetla, blízko okna. Nasledujúci deň ju premiestnite do izby, kde bude nastálo.

4. Priestor by mal byť dostatočne svetlý, primerane teplý, 15-20 stupňov, nie nad radiátorom, výhodou je východná expozícia, nie priamo na okne, nie v zafajčenom priestore.

5. Substrát je nutné udržiavať vlhký, v podmiske nesmie zostávať voda a je nutné rastlinu rosiť.

6. Toto jej bude stačiť pre pestovanie do Vianoc. Ak chcete pokračovať v pestovaní aj ďalej, pokračujte v čítaní.

7. Od januára do apríla pestujte ružu podobne ako doteraz, s maximom svetla a v primeranej teplote a vlhkosti.

8. Začiatkom apríla znižujte zálievku a polievajte až keď substrát úplne preschne.

9. V apríli potrebuje vianočná ruža 15 hodín tmy, málo vody, môže pôsobiť zvädnuto. Teda zvoľte vhodnú krabicu, ktorou ju budete zakrývať.  Teplota by mala byť 15-16 stupňov. Zakrývanie by malo prebiehať 1 mesiac. Je to na svetlo najcitlivejšia rastlina. Celý proces môže pokaziť svetlo, z TV, monitora, prechádzajúce autá po ulici za oknom.

10. Nasleduje májové zrezanie. Veľmi drastický krok ale nutný. Ponechajte len stonky 8-10 cm so zelenými listami, alebo bez nich.

11. Rastlinu presaďte do väčšieho kvetináča, do ľahkého priepustného substrátu. Pri teplote 16 -18 st. by mala začať pučať. Doprajte jej svetlo a primeranú vlahu.

12. V júni ju môžete premiestniť do polotieňa, aj na balkón, či exteriéru  záhrade.

13. V júli znovu nutný rez o 2 cm a odstránenie bočných výhonkov. Nebojte sa, je to tak v poriadku. Podporíte tak rast nových listov.

14. V auguste ju premiestnite do interiéru, na svetlé miesto, teplota nad 17 stupňov.

15. V októbri je už svetla menej, ale ruža ho potrebuje, teda začnite s prisvetlovaním a naopak medzi 17-20 hod so zatmievaním v krabici. Tento postup opakujte až do konca novembra.

16. V novembri sa objavia kvetné puky, nezabudnite hnojiť a polievať.

17. Svetlo, zmeny svetla a tmy pôsobia priamo na vyfarbovanie listeňov, druhý hlavný faktor je teplota prostredia a vlaha.

Držíme Vám palce, nech Vám vianočná ruža robí radosť nie len na Vianoce. Ak jej venujete dostatočnú starostlivosť, určite sa to podarí.

TIP: S príchodom chladných dní sa musíme postarať aj o kvety na balkóne. Ak vás zaujíma pestovanie izbových rastlín, viac na túto tému sa dočítate v článkoch, kde sa venujeme napríklad pestovaniu exotickej vanilky alebo izbových orchideií.

Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Vyznačuje sa ružovou, červenou, prípadne fialovou, ale aj žltou či bielou farbou šupky, bielou dužinou a nadzemnou časťou tvorenou trávovo zelenými listami, ktoré sú tiež jedlé.

Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkovky rastú veľmi rýchlo, sú nenáročné a vypestujete ich v záhone aj v kvetináči.

Druhy reďkoviek

Rod reďkev môžeme rozdeliť na dva základné druhy - reďkev ohnicu, ktorá voľne rastie vo voľnej prírode, a reďkev siatu, ktorú pestujeme pre jej buľvy v záhradách a na poliach.

Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba). Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka. Tá má menšie, chuťovo výraznejšie buľvy a najčastejšie sa konzumuje za surova.

U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Kultivary najčastejšie delíme na skoré, poloskoré a neskoré.

Skoré odrody reďkoviek

Albena, Cherry Belle, Fortuna F1, Duo, Granát, Faraón, Kvinta, Poloneza, Prima, Rampúch, Ria, Saxa, Sexta, Slávia, Slovana, Stela, Purpura F1, Liliana

Poloskoré a poloneskoré odrody reďkoviek

Kvarta, Lada, Ľudka, Vera, Vinara F1

Neskoré odrody reďkoviek

Viola, Zlata

Túto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Vyberte si semienka obľúbenej reďkovky aj vy

Pestovanie reďkovky

Reďkovka je nenáročná plodina, ktorá vyrastie prakticky všade - v záhone na záhrade aj v nádobách na terase, bežné je aj pestovanie reďkoviek v byte, či už ako microgreens alebo na klíčky, prípadne pre buľvy v kvetináči na balkóne alebo za oknom na parapete.

Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa. Z tohto dôvodu potrebuje zelenina veľa vlahy, v lete reďkovky zalievame pokojne dvakrát denne.

Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Jedným z týchto univerzálnych kultivarov je napríklad 'Purpura F1'.

Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať. Keď v záhone či kvetináči vzídu prvé lístky, musíme rastliny vyjednotiť, aby mali buľvy dostatok priestoru pre rast.

Pestovanie reďkovky v kvetináči

Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlbku a meter dĺžku. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie.
V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený. Nádoby umiestnime na slnečné stanovište.

Pestovanie reďkoviek v skleníku

Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr. Vo vyhrievanom skleníku potom môžete reďkovky pestovať celoročne a mať tak čerstvú zeleninu aj počas zimy.

Pestovanie reďkoviek v zime

Ako sme si už spomenuli vyššie, reďkovky možno pestovať aj počas zimy. Môžeme tak urobiť vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať. Inak sú ale reďkovky mrazuvzdorné a nízke teploty im neublížia.

Sadenie reďkovky

Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. V tento čas ale nevysievame do záhonov, ale do skleníkov či vyhriatych parenísk.

Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Pokiaľ máte odrodu vhodnú na celoročné pestovanie, môžete nechať výsev pokojne na jeseň, konkrétne na september.

A ako vysádzať reďkovky? Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra. Nezabudnite rastliny vyjednotiť tak, aby medzi nimi bol priestor približne 4 až 5 centimetrov.

Zber reďkovky

Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú. Hraničný termín pre zber je 8-10 týždňov od výsevu.

Ako skladovať reďkovky

Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
 
TIP: Jeseň je ideálnym obdobím aj na výsadbu cesnaku. Ten sadíme do zeme najmä v neskorých jesenných mesiacoch, vďaka čomu je sadivo chránené pred mnohými škodcami. Viac sa o jesennej výsadbe cesnaku dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Momentálne je ideálne obdobie /november/ pre výsadbu cesnaku.

Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom. Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Ak sa Vám to stane, zamulčujte ho lístím alebo konárikmi ihličnanov.

Na jar ho odokryte mierne prekyprite. Neodporúča sa prekyprenie až ku koreňom.

Prečítajte si viac o pestovaní cesnaku a kvalitných odrodách v predchádzajúcom článku.

Zber cesnaku

Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Záleží však na pestovateľskej oblasti, konkrétnej odrode, či sa jedná o paličiak alebo nepaličiak a tiež od vlastných skúseností s danou pestovanou odrodou.

Je tu niekoľko základných znakov, ktoré Vám pomôžu určiť, či je vhodný čas pre zber cesnaku.

Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Niektoré použijete ako indikátor zrelosti.

Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý sa opäť mierne vyrovná. Vtedy je čas na zber.

Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu.  Ideálne je, ak rovnakú odrodu pestujete v pásoch, vtedy je to identické a viete, ktoré môžete bez problémov vybrať ak už časť výsadby leží. Iná odroda v rovnakom čase môže mať listy zelené a zber sa môže posunúť vzhľadom na klimatické podmienky, lokalitu a odrodu.

Väčšinu cesnaku vyberiete ručne alebo si môžete pomôcť vidlami. Ak je cesnak už príliš dozretý, hlavičky sa môžu rozpadať. Takýto cesnak očistite a odložte na prvé kuchynské spracovanie.

Hlávky cesnaku by mali byť pevné, držať pokope a stonka by sa nemala oddeľovať od stredu cesnaku. Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite. Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Tiež nie príliš vysoko pod povaly, kde je vyššia teplota vzduchu. Vyhnite sa pivniciam, kde je vyššia vzdušná vlhkosť a tma.

Na jesennú výsadbu cesnaku si možete vybrať aj z ponuky odrôd sadbových cesnakov z nášho e-shopu

Sušiť cesnak môžete aj ako jednotlivé hlavičky na drevených roštoch a sieťach s prístupom vzduchu a na teplom a polotienistom mieste.

Ako uskladniť cesnak

Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Nie len pre spracovanie, konzumáciu ale aj pre ďalšie sadenie. Pokiaľ ste s cesnakovou sadbou spokojní, odrodu si označte menovkou a niekoľko hlavičiek si ponechajte pre výsadbu na konci jesene.  Ostatné môžete uskladniť v suchých priestoroch, v špajzi, kuchynských skrinkách s ideálnou teplotou do 20 stupňov a vlhkosťou max 60%, alebo jutových vreckách, papierových krabiciach, v košíku.

Určite sa Vám stalo, že niektoré strúčiky cesnaku začali postupne mäknúť, dokonca plesnivieť, schnúť. Mohlo to byť  spôsobené nedostatočným preschnutím, vysokou zrelosťou už počas zberu, mohli byť hlávky nedozreté a teda predčasný zber alebo mali nevhodné podmienky pre uskladnenie. 

Cesnakové strúčiky môžete uskladniť na dlhšiu dobu v mrazničke, sušiť ich, nakladať do vína, soli či olejov. V mrazničke môžete uchovať celé strúčiky v plastových vreckách alebo v nádobách, či v skle, alebo aj sekané, vo forme pasty a v soli. Uchovávajte ho v mrazničke maximálne 3-6 mes.

Cesnak patrí medzi základné prísady do rôznych pokrmov, preto by v kuchyni určite nemal chýbať. Jeho pestovanie nie je náročné. Podmienky na pestovanie sú síce rôzne, teda aj kvalita dopestovaného cesnaku bude rôzna. Jediné čo sa Vám môže stať je, že veľkosť hlavičiek bude menšia ale vždy cesnak získate.

TIP: Fazuľa je ďalšia obľúbená zelenina, ktorá sa často pestuje v záhradách. Prečítajte si viac o tom ako dosiahnúť bohatú úrodu fazule.

V poslednej dobe je cesnak medvedí (Allium ursinum) často spomínaný ako domáci liek, vhodná bylinka a korenina do jedál a pre zdravý životný štýl. Vy ho ešte nepestujete? Nebojte sa ho vysadiť.

Potrebuje špecifické, ale nízke nároky na prostredie. Pokiaľ tieto vhodné podmienky v záhrade objavíte, už Vám nebráni nič, aby ste mali tento zázrak z prírody aj priamo v záhrade. Vyžaduje tieň a vlhké prostredie.

Ako pestovať medvedí cesnak

Najideálnejšie pestovanie je pod korunami riedkych stromov, v kroví. Tak docielite imitované podmienky lesa, v ktorom sa často vyskytuje v hojnom množstve a vytvára doslova zelené lúky. Je typicky aromatický, pažítkový s cesnakovým podtónom, ale pre mnohých aj podobný konvalinke, čo by mohlo byť aj nebezpečné. Ak si teda nie ste stopercentne istí, určite ho z lesa nevykopávajte.

Jeho cibule sú umiestnené veľmi hlboko v zemi. Podobnosť s konvalinkou je najmä v listovej časti. Kvety sú odlišné, zhodné sú len bielou farbou. Pamätajte na to, že konvalinka nevonia po cesnaku.

Listy medvedieho cesnaku sa na konzum a spracovanie zbierajú skoro na jar a najvhodnejšie sú vtedy, keď cesnak ešte nekvitne. Potom rýchlo schnú a cibule prežívajú opäť v pôde až do nasledujúcej jari. Listy v podstate uvidíme len 2 mesiace.

Aktuálna ponuka medvedieho cesnaku z nášho eshopu

Listy sa dajú použiť priamo v kuchyni na prípravu šalátov, nátierok alebo len tak na chlebík. Dá sa z nich pripraviť aj šťava, tinktúra alebo si ho nakrájajte a uchovajte v mrazničke.

Nie je vhodné ho sušiť. Ak nájdete vhodné miesto na pestovanie v záhrade, pamätajte aj na to, že podobne ako vo voľnej prírode, rovnako sa bude rýchlo rozširovať aj u Vás.

Medvedí cesnak pestovanie v kvetináči

Pokiaľ si chcete jeho chuť a vynikajúce vlastnosti užiť aj na balkóne a terase, pestujte ho v kvetináči. Je to naozaj jednoduché. Len treba počítať s tým, že listy časom zatiahnú a kvetináč zostane prázdny. Na jar však v plnej krásne vyrastú nové a chutné listy. Kvetináč by mal byť dostatočne hlboký, keramický alebo z pálenej hliny. Substrát zvoľte univerzálny, s prímesou piesku na dno položte štrk alebo kamienky, ako drenáž. Snažte sa vyplniť celý kvetináč hľuzkami, aby pôsobil bohato. Listy pravidelne režte a spracovávajte.

Ako uskladniť medvedí cesnak

Hľuzy sa obyčajne neuskladňujú samostatne. Ak máte medvedí cesnak vysadený vonku v záhrade,  hľuzy sú mrazuvzdorné a nie je ich potrebné vyberať z pôdy. Ak cesnak pestujete v nádobách, zatiahnuté hľuzy ponechajte na svojom mieste a mierne prikryte lístím alebo konárikmi ihličnanov alebo celé premiestnite do pivnice. Ideálne nádoby na pestovanie sú hlinené a keramické.
Snažte sa počas sezóny spracovať čo najviac listov pre zimné obdobie a uskladniť práve cenné listy. Jednoduchým spôsobom mrazením a natlačením do nádobiek. Alebo hneď mixovaný vo forme zdravého pesta.

Bršlen (Euonymus) je opadavý alebo vždyzelený ker s jednoduchými listami, drobnými zaujímavými kvetmi, ktorého plodom je tobolka. V tomto rode nájdeme viac ako 140 rôznych druhov.

Pôvodne pochádzajú bršleny pravdepodobne z Číny, dnes sú však doma takmer na všetkých kontinentoch. V Českej a Slovenskej republike sú pôvodné dva druhy, a to bršlen európsky a bršlen bradavičnatý. V okrasných záhradách sa potom pestujú aj ďalšie druhy.

Pestovanie bršlenu

Bršleny sú nenáročné rastliny, ktoré v našich končinách bez problémov prezimujú. Hodí sa teda na celoročnú výsadbu do záhrad. Mrazy nezvláda iba bršlen japonský, ktorý musíme zazimovať v skleníku či interiéri. Použitie v záhrade je rôznorodé. Bršleny môžu slúžiť ako pôdokryvné rastliny, solitéry, živé ploty i popínavé rastliny, všetko závisí od konkrétneho druhu.

Rez kríky nevyžadujú. Ak chcete rast usmerniť a skrátiť vetvy či dodať bršlenu tvar, urobte tak počas mája. Čo sa týka pôdy, mala by byť humózna, hlinitá a dobre výživná.

Bršleny preferujú slnečné až polotienisté stanovište, avšak pokiaľ pestujete kultivar s farebnými listami, umiestnite ho skôr na slnko, kde sa kresba listov vyfarbí. Ak chcete ker rozmnožiť, môžete tak urobiť pomocou odrezkov alebo potápaním výhonov.

Opadavé druhy bršlenov

Bršlen európsky

B. európsky (E. europaeus) je jedným z pôvodných druhov u nás. Jeho kopijovité listy na jeseň zmenia farbu na červenú a následne opadajú. Kvety sa objavujú od mája do júna, sú drobné, žltej farby. Keď odkvitnú, začnú dozrievať štvorlaločné červené plody, ktoré pôsobia veľmi esteticky.

Bršlen krídlatý

B. krídlatý (E.alatus) má tmavo zelené vajcovité listy, ktoré sú na dotyk tuhé. Na jeseň zčervenajú, následne opadávajú. Kvety sú žltozelené.

Bršlen Hamiltonov

B. Hamiltonov (E. hamiltonianus) kvety tohto druhu sú biele až červenkasté. Po odkvitnutí sa tvoria ružové plody. Listy sú tuhé, vajcovitého tvaru.

Bršlen širokolistý

B. širokolistý (E. latifolius) je pomerne vysoký ker, ktorý dorastá do výšky až 5 metrov. Je vhodný na pestovanie ako solitér. Má sýto zelené listy, zelenožlté kvety a plody sú ružové, niekedy až do červena.

Vždyzelené druhy bršlenov

Bršlen Fortuneov

B. Fortuneov (E. fortunei) je drobnejší vždyzelený bršlen, ktorý môže v záhrade slúžiť ako pôdokryvná rastlina. Listy sú rôzne veľké aj tvarované, pôsobia nepravidelne, majú vajcovitý tvar. Je okrasný vďaka svojim rôzne vyfarbeným listom. Konkrétna farba sa líši podľa odrody.

Bršlen japonský

B. japonský (E. japonicus) je jediným zástupcom, ktorý nie je schopný v našich podmienkach prezimovať. Ak zvolíte tento druh, je nutné pestovanie v nádobách, aby bolo možné bršlen preniesť do priestorov, ktorým sa v zime mráz vyhýba. Je ale dobré mať na pamäti, že dorastá do výšky až 4 metrov, a tak je potrebná veľká nádoba a pravidelný rez, ktorý zachová ker kompaktný. Je dostupných mnoho odrôd, ktoré majú rôzne farebné, panašované či žíhané listy.

Bršlen nízky

B. nízky (E. nanus) - tento druh patrí k tým nižším. Môže byť súčasťou záhonov s kríkmi, drobným živým plotom, ktorý opticky rozdeľuje pozemok, alebo slúžiť ako pôdopokryvná rastlina. Ide o poloopadavý druh.

Vyberte si niektorý z týchto druhov do vašej záhrady. Nenáročné bršleny ponúkame aj v našom e-shope

Bršleny na kmienku

Rôzne druhy a kultivary bršlenov môžete kúpiť aj ako vrúbľované kontajnerové rastliny na kmienku. V tomto prípade pôsobí rastlina ako drobný okrasný stromček, ktorý sa svojím vzhľadom hodí napríklad do záhrad japonského štýlu. Možno ho pestovať aj v nádobách, preto je vhodné kupovať ako vrúbľovaný bršlen japonský.

Vďaka vysokej znášanlivosti rezu je možné stromček často zastrihovať a udržiavať tak jeho korunu pekne kompaktnú. Vrúbľovanie navyše zvyšuje celkovú odolnosť rastliny.

Bršlen popínavý

Niektoré druhy, napríklad bršlen Fornuterov, môžeme pestovať aj ako popínavé rastliny. Výborne vyzerajú vysadené do drevených kvetináčov s oporou, kde vytvoria prírodnú zábranu, ktorá uchráni vašu terasu pred vetrom, slnkom aj pohľadmi okoloidúcich. Popínavý bršlen však môže pokrývať aj ploty, kmene stromov alebo múry, a to až do výšky 3 metrov.

Bršlen ako živý plot

Živý plot z bršlenu je veľmi obľúbený hneď z niekoľkých dôvodov. Kríky zvyčajne rastú pomaly, veľmi dobre znášajú rez a pravidelné tvarovanie, sú husté a neopadavé druhy poskytujú súkromie aj v zimnom období. Jednotlivé kríky stačí na jeseň či na jar vysadiť v rozostupoch 50-80 centimetrov, podľa veľkosti zvolenej odrody.

Bršlen pestovanie v kvetináči

Nižšie kultivary alebo vrúbľované bršleny na kmienku pestujeme aj v nádobách. Na ich naplnenie použijeme kvalitný, humózny a dobre výživný záhradný substrát. Ten musí byť neustále mierne vlhký, nie však preliaty. Pri pestovaní v kvetináči dávame rastliny skôr do polotieňa. Ako sme už spomínali, bršlen japonský je vhodné chrániť aj pred vetrom a mrazom.
 
TIP: Bršleny skvele doplnia ďalšie bohato kvitnúce kríky. Zvoliť môžete napríklad kalinu či hlohyňu. O pestovaní hlohyne sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Enciánový stromček (Lycianthes rantonnetii syn. Solanum rantonnetii) je okrasná rastlina s kvetmi podobnými horcom, ale príbuzná s ľuľkovitými druhmi. Rastlinu je možné pestovať ako ker, častejšie ju ale záhradkári tvarujú ako stromček, ktorý môže dorásť do výšky až dvoch metrov.

Výrazné kvety bohato pokrývajúce celú korunu majú fialovú farbu, výnimočne aj čisto bielu. Všetky časti rastliny sú jedovaté, vrátane zrelých bobuľovitých plodov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako sa starať o enciánový stromček.

Pestovanie enciánového stromčeka

Stanovište - slnečné, je potrebné si dať pozor na priamy úpal; cez poludňajšie slnko by sme mali rastline dopriať mierny tieň s rozptýlenými lúčmi.

Pôda - na typ substrátu je enciánový stromček pomerne náročný. Vyžaduje kyprý, humózny a výživný substrát s neutrálnym pH.

Zálievka - stromček zalievame pravidelne tak, aby substrát nikdy nevyschol, ale rastlina zároveň nestála v podmáčanej pôde. Výdatnú zálievku aplikujeme ráno alebo večer, nikdy počas horúceho slnečného dňa.

Hnojenie - pri presádzaní by sme mali čerstvý substrát premiešať s kompostom. Počas vegetačnej doby vyživujeme enciánový stromček ideálne hnojivami rozpustnými vo vode.

Kvitnutie - do kvetu rastlina prechádza v júni a posledné kvety na vetvách nájdeme ešte v septembri. Kvety sú päťpočetné, fialovej či bielej farby, uprostred majú typickú žltú škvrnu.

Presádzanie – stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Vždy vymeníme substrát a použijeme väčšiu nádobu.

Chcete si túto zaujímavú bohato kvitnúcu rastlinu vysadiť aj vo svojej záhrade či terase? Enciánové stromčeky nájdete aj v našom e-shope

Prezimovanie enciánového stromčeka

Enciánový strom nie je odolný voči mrazom, a tak je možné pestovať ho iba v prenosných nádobách, aby sme ich pred mrazmi včas uchránili. Von rastlinu prenášame až v druhej polovici mája, kedy už žiadne mrazíky nehrozia a vzduch je dostatočne teplý.

Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Počas zimného obdobia môže stromček zhodiť listy.

Enciánový stromček strihanie

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Ak chcete mať pekný stromček, musíte s tvarovaním začať čo najskôr.

Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. Všetky tieto úkony vykonávame na jar, aby mala rastlina dostatok času zaceliť rany a sily na rast nových výhonkov.

V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme.

TIP: Rozkvitnutý enciánový stromček v záhrade skvele doplní napríklad vajgela. Aj tá ponúka záplavu rôznofarebných kvetov aj nenáročnosť. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Parapety v zime nemusia byť prázdne. Aj v jesennom a zimnom období dokážete vytvoriť zaujímavé kompozície, ktoré nahradia letničky a muškáty, ktoré vzhľadom na teplú jeseň mnohé ešte bohato kvitnú. Je však čas ich zazimovať a nádoby pripraviť pre jeseň a zimu.

Najdôležitejšie sú však samotné nádoby. Klasický tenký plast pre zimnú výsadbu nie je vhodný. Korene trvaliek ľahko premrznú a plast nedokáže naviazať vodu a vlahu. Vhodným materiálom je keramika, betón, terakota, drevo alebo ak plast, tak tvrdený, z vnútornými vložkami. Taktiež je potrebné tieto nádoby vhodne uchytiť na parapetnej doske. Pokiaľ nemáte kovové držiaky, ktoré zabraňujú zosuvu, vymyslite vhodné ukotvenie alebo aspoň závažie, ktoré vložíte do nádob. Na dne nádoby to môže byť štrk, kameň alebo medzi rastlinami dekoratívne kamene, okrúhliaky.

Nie je nutné vysádzať všade len vresy a vresovce.  Okrem týchto trvaliek, ktoré uprednostňujú kyslé ph sa môžu vysádzať tieto rastliny: heuchera, zimozeleň, čemerice, Muehlenbeckia, calocephalus – strieborný drôtik, gaulthéria, brečtan, okrasné trávy carex - ostrica, imperata a nízke kostravy.

Rovnako majú svoje poslanie čistec - stachys, astry - aster, okrasné kapusty, skalné ruže – sempervivum a rozchodníky - sedum rôznych druhov, najmä tie nižšie.

Z drevín sú to určite pieris, skimmia, leucothoe, bršlen, hebe, drobné ihličnany, kosodrevina a borievky, skalník, cezmína a mahónia.

Všetko záleží od veľkosti nádob. Mnohé nádoby môžete mať pred vchodom do domu, na terase aj balkóne a počas celého roka môžu vyzerať pekne a reprezentatívne.

Ak si vysadíte tieto nádoby na začiatku jesene, neoberiete sa o nádherný pohľad vyfarbovania niektorých druhov zmenami teplôt a pôsobením slnečných dní.

Pred Vianocami dozdobte nádoby konárikmi ihličnanov, doplňte svetielka na baterku alebo led sviečky a drobné ozdoby.

Ako výplň môžete zvoliť mach, lístie alebo sysal. Ak sú nádoby dostatočne veľké, vnútro nádoby môžete vystlať jutovým vrecom. Dokonca nádoby do tejto jutoviny, vrecoviny, či iných látok obaliť. A uviazať okolo nich stužky a mašle.

Nezabúdajte na pravidelnú zálievku počas dní, keď nemrzne a bezprostredne po výsadbe. Niektoré rastliny ako calocephalus budú efektné aj dlho do jari svojim samotným vzhľadom, aj keď zimu neprežijú.  Ako previs určite zvoľte brečtan rôznych druhov. Zaujímavé sú práve drobnolisté kultivary, panašované alebo aj dlhé výhonky zimozelene.

Nebojte sa experimentovať. Aj jednoduchá výsadba urobí svoje.

TIP: Inšpirujte sa aj ďalšími vhodnými rastlinami, ktoré dodajú vášmu zimnému balkónu, či terase farbu a zútulnia ho. Prečítajte si článok o rastlinách na balkóne v zime alebo o pestovaní a zimovaní rastlín na balkóne.

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Rovnako ako iná zelenina z čeľade ľuľkovitých, aj paradajky pochádzajú z oblastí južnej a strednej Ameriky a patria medzi veľmi dôležité hospodárske plodiny.

Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Zrelý plod je obvykle červený, šľachtené odrody potom ponúkajú celú škálu odtieňov, od žltej až po fialovú.

Odrody paradajok

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Niektoré majú veľké plody, iné malé, líšia sa aj farbou, chuťou, obsahom vody, výnosom, výškou, množstvom listov či možnosťami finálneho spracovania plodov alebo odolnosťou voči chorobám či popraskaniu.

Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Samostatnou „skupinou“ by sme potom mohli nazvať rôzne nezvyčajné a špeciálne plody, ktoré zaujmú výraznou farbou či špecifickým tvarom.

Najchutnejšie odrody paradajok

Tyčkové paradajky

‘Perun F1’
Veľmi obľúbená odroda s hruškovitými, žltými a sladkými plodmi.

‘Valdo’
Tzv. datľové paradajky - plody rastú v pozdĺžnych trsoch, majú červenú farbu a oválny tvar.

‘Bejbino F1’
Veľmi sladké, červené, okrúhle plody si obľúbia najmä deti.

‘Tornádo F1’
Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle. Vysoký výnos.

‘San Marzano Gigante’
Plody sú veľké a oválne, vhodné najmä na tepelné spracovanie, na zaváranie a prípravu kečupov.

Kríčkové paradajky

‘Tereza F1’
Veľké, sýto červené plody s pevnou šupkou.

‘Denár’
Plody sú skôr strednej veľkosti, oválne, sladké.

‘Karla’
Pomerne malá rastlina aj plody, hodí sa do menších záhonov alebo na pestovanie v nádobách.

‘Pavlína’
Veľké, mäsité, červené plody.

‘Tumbling Tom Yellow’
Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty. Vhodný na pestovanie v nádobách.

Cherry paradajky

‘Dolce Vita F1’
Často sa kupuje ako vrúbľovaná sadenica, vďaka tomu je možné získať väčšiu úrodu dlhých trsov drobných červených plodov.

‘Mirado Red’
Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch. Tiež sa často vrúbľuje.

‘Sanvitos F1’
Dlhé trsy malých, sladkých, okrúhlych plodov.

‘Mirado Orange’
Plody sú oválne, sladké a majú oranžovo-červenú farbu.

Špeciálne odrody paradajok

‘Yellow Gazi Ribbed’
Veľké, mäsité plody žltej farby svojim tvarom pripomínajú tekvicu.

‘Oxheart’
Tzv. býčie srdce - veľký plod svojim vzhľadom aj sýtou červenou farbou pripomína srdce.

'Manolo Tiger Zebrino F1'
Okrúhle, väčšie plody majú zaujímavé sfarbenie - sú fialové s tmavým zebrovaním.

‘Tiverta F1’
Zrelé plody majú žíhanú, žltozelenú farbu.

‘Starlias Choco’
Okrúhle plody sú tmavofialové až hnedé, farbou pripomínajú kakaový bôb.

Veľký výber semienok rajčín ale aj inej zeleniny na predpestovanie, či kvalitné a odolné priesady paradajok* nájdete v našom e-shope

* dostupnosť podľa vhodnosti na výsádzanie

Predpestovanie paradajok

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Druhý variant je síce oveľa lacnejší, zato pracnejší.

Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Predpestovávame v priestoroch, kde je dostatok svetla a hlavne tepla – semená potrebujú teploty okolo 25 °C (niektoré druhy až 30 °C), aby vôbec vyklíčili.

Vrúbľované sadenice paradajok

Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. Vo väčšine prípadov sa jedná o vrúbľované rastliny pre silný rast, výrazne vyšší výnos, vysokú odolnosť – rezistenciu voči chorobám a pre lepšiu kvalitu plodov a listov.

V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Samotným hrubnutím a rastom sa kolíček sám uvoľní.

Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši. Vysokým druhom je nutné dať opory, hnojiť, zalievať a rastliny budú prosperovať priamo na záhone aj v nádobách.

Pestovanie paradajok zo semienok

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Vyberte si takú odrodu, ktorá sa svojimi vlastnosťami hodí do záhona či kvetináča a ktorej plody budú korešpondovať s tým, na čo ich chcete využiť.

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Tým naplníme sadbovače alebo napríklad čisté malé tégliky od jogurtov, môžeme pridať aj kompost alebo hnojivo určené priamo paradajkám.
Drobné semená klíčia pomerne dlho, prvé lístky sa objavujú dva až tri týždne po výseve.

Výsev paradajok

Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Substrát udržujeme neustále mierne vlhký.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Každú sadeničku opatrne vyberieme zo substrátu a umiestnime ju samostatne do menšieho kvetináčika s výživnou zeminou.

Ako sadiť paradajky

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Dobre sa im darí na južnej či juhovýchodnej strane pozemku alebo vo vzdušnom skleníku.

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Všeobecne by sme rastliny nemali vysádzať príliš blízko k sebe, pretože paradajky sú náchylné na napadnutie plesňami a v hustom poraste, kde sa drží vlhkosť, sa plesniam darí veľmi dobre.

Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Paradajky potom budú lepšie prijímať vodu aj výživu.

Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách. Rastlinu k tyči ešte pripevníme špagátom.

Pestovanie rajčín v nádobách

Pestovanie paradajok v nádobách je v poslednej dobe veľmi populárne. Najmä menšie kríčkové či cherry odrody sú na to ako stvorené. Kvetináč stačí naplniť drenážnou vrstvou, výživnou zeminou a vysiať semienka či umiestniť sadenicu. Nezabúdame na pravidelné hnojenie a zalievanie. Kvetináče môžeme umiestniť napríklad na balkón či terasu a je možné ich aj zavesiť.

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky týmto spôsobom? Viac sa o pestovaní paradajok v nádobách dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Hnojivo na paradajky

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. Tieto hnojivá majú presný pomer živín, ktoré paradajky alebo iná plodová zelenina potrebuje.

So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Nejedná sa o hnojivo, ale o symbiotické mykorhizné huby, ktoré žijú na koreňoch rastlín.

Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Pokiaľ máte väčšie záhony plné zeleniny, oplatí sa siahnuť po najväčšom, 3 kg balení Symbivitu.
Prečítajte si viac o tom, ako mykorhizné baktérie pomáhajú s výživou rastlín a ako tento prípravok vlastne funguje.

Zaštipovanie paradajok

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Na zaštipovanie je najlepšie použiť vlastné prsty.

Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Pri tejto príležitosti zbavíme rastlinu aj poškodených či choro vyzerajúcich listov.

Kedy zberať paradajky

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Z kríkov teda zberáme iba plody v plnej zrelosti, ktoré majú červenú farbu (prípadne finálnu farbu podľa zvolenej odrody).

Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Pokiaľ pestujeme kríčkovú odrodu a chceme zberať celé trsy, odstrihujeme ich po dozretí všetkých plodov záhradníckymi nožnicami.

Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber. Naopak zlé počasie, chladné večery a nedostatok slnečných lúčov chuť plodov zhoršujú.

Ak ste z Bratislavy alebo máte cestu okolo a chcete ochutnať štavnaté paradajky z nášho vlastného pestovania, zastavte sa na samozber paradajok, prípadne vám ich vieme pripraviť aj my.
 
TIP: Slnečné stanovištia vašej záhrady zaplnila plodová zelenina, ale čo záhony, ktorým sa toľko slnka nedostáva? Pestovanie zeleniny v tieni nie je nemožné, chce to len správne zvolené druhy.

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Ide v podstate o dužinaté bobule so semenami, z ktorých sa rastliny pestujú.

Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. Niektoré kultivary sú dokonca pestované ako okrasné izbové rastliny.

V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov. Medzi ďalšie pomerne známe a vysádzané druhy patrí paprika krovitá a paprika čínska – oba tieto druhy sa pestujú ako chilli papričky.

Výsev papriky

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Následne ich ukladáme do sadbovačov so substrátom určeným na klíčenie semien.

Kedy siať papriky

Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Na vyklíčenie potrebujú semienka papriky teplotu vyššiu ako 22 °C, svetlo a ľahký, dobre výživný substrát.

Okrem inej zeleniny nájdete v ponuke nášho e-shopu aj semená papriky rôznych odrôd a druhov, stačťí si vybrať

Pikírovanie papriky

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Pre ľahšiu údržbu záhona môžete textíliu ponechať, iba do nej urobíte otvory na umiestnenie sadeníc.

Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Následne sadivo dobre zalejeme a vlahu pravidelne dopĺňame, aby rastliny dobre zakorenili.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Ako pestovať papriku

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Zemina musí byť neustále mierne vlhká; pokiaľ budete najmä v období plodu zalievať málo, nebudú papriky šťavnaté a budú im zasychať špičky.

Hnojenie priesad papriky

Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Dusíkaté hnojivá môžeme použiť hneď v začiatkoch, kedy chceme, aby rastlina nasadila listy a rozvetvila stonku, avšak pri kvitnutí a plode dusík nepoužívame.

Pestovanie paprík v nádobách

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Veľakrát s nimi postačí čas od času zatriasť.

Pestovanie paprík v skleníku

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre – majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Ani v skleníku nezabúdame poskytnúť vyšším kríkom oporu vo forme drevenej či kovovej tyče zapichnutej súbežne so stonkou.

S čím sadiť papriku

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami – toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Paprika je pomerne znášanlivá a nevyberavá zelenina, znesie asi všetko, čo vedľa nej vysadíte, dokonca ani vyložene nevadí iným plodinám.

Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Papriky potom pestujeme s plodinami, ktoré majú podobný nárok y na stanovište, pôdu, živiny aj zálievku.

Kedy zberať papriku

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". Nie sú tak sladké, a tak jedlá neprisladia, ale poskytnú im príjemne paprikovú chuť.

Symbivit na papriky

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.

TIP: Nemáte záhradu alebo len neviete čo s priestranným balkónom? Pestovať môžete aj tu! Zelenina na balkóne dnes nie je žiadnou výnimkou a zber môže byť pri správne zvolených odrodách skutočne bohatý.