Posts tagged 'ako sa starať o živý plot'

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. V tomto článku sa pozrieme na to, ktoré dreviny sú skutočne nenáročné, čo je potrebné zvážiť pred výsadbou a ako si uľahčiť starostlivosť o živý plot tak, aby vám slúžil dlhé roky bez starostí.

Čo je bezúdržbový živý plot a pre koho je ideálny

Bezúdržbový živý plot je taký druh živého plotu, ktorý vyžaduje minimálnu starostlivosť, ale pritom plní funkciu klasického plotu - teda zaisťuje súkromie, tlmí hluk, chráni pred vetrom a vyzerá esteticky.

Živý plot bez starostí – realita alebo mýtus?

Samozrejme treba počítať, že žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Tento termín sa preto používa skôr ako označenie pre veľmi nenáročné druhy kríkov alebo drevín, ktoré nerastú príliš rýchlo, nevyžadujú častý rez a strih, dobre odolávajú chorobám a škodcom a poradia si aj s náročnými podmienkami (napríklad dlhšie sucho).

Pre koho sa hodí bezúdržbové riešenie

Bezúdržbové živé ploty sú všeobecne vhodným riešením pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu alebo na túto aktivitu jednoducho nemajú čas. K týmto plotom tiež môžu pristúpiť tí, ktorí sa neradia ku skúseným záhradkárom a uprednostňujú jednoduchosť. Okrem toho sa pre bezúdržbové ploty môžu rozhodnúť vlastníci väčších pozemkov, ktorí by inak strihom trávili obrovské množstvo času.

Výhody a nevýhody bezúdržbových živých plotov

Rovnako ako každé iné riešenie, aj s bezúdržbovým živým plotom sa spája hneď niekoľko hlavných výhod a nevýhod. Poďme sa pozrieť na tie najdôležitejšie z nich.

Výhody, ktoré ocení každý

Nespornou výhodou bezúdržbových živých plotov sú pochopiteľne nízke nároky na údržbu. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne.

So živým plotom získate v záhrade prirodzené oddelenie priestoru a zaistíte si určitú dávku súkromia. Priestor skryjete pred zvedavými zrakmi susedov i okoloidúcich. Celoročne sa potom budete môcť tešiť zo samotného vzhľadu živého plotu, ktorý môže pôsobiť elegantným dojmom.

Nevýhody, s ktorými treba počítať

Obstaranie živého plotu môže všeobecne znamenať vyššiu počiatočnú investíciu. Pokiaľ hľadáte bezúdržbové riešenie, musíte počítať aj s trochu obmedzenou variabilitou pri výbere drevín. Ich ponuka nemusí vždy vyhovovať všetkým vašim estetickým alebo funkčným požiadavkám.
Menej náročné druhy tiež často rastú pomalšie, takže môže trvať dlhšie, kým sa živý plot vytvorí a dostatočne zahustí.

Najlepšie dreviny na bezúdržbový živý plot

Aj keď je výber drevín na tvorbu bezúdržbového živého plotu obmedzený, stále sa môžete rozhodnúť medzi niekoľkými variantmi. Obľúbené môžu byť nielen vyložene okrasné kvitnúce živé ploty, ale aj napríklad jedlé živé ploty, z ktorých môžete mať hneď dvojitú radosť. Poďme sa pozrieť na to, ktoré rastliny sa v tomto ohľade tešia popularite.

Vždyzelené druhy – stála zeleň po celý rok

Pokiaľ si chcete užívať stály vzhľad vášho živého plotu po celý rok, je na mieste obzerať sa po takzvaných vždyzelených druhoch. Obľúbeným variantom je napríklad tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus). Pokiaľ hľadáte nižší plot, môže sa hodiť bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei), ktorý sa skvele hodí aj ako pôdopokryvná rastlina.

Listnaté dreviny s minimálnymi nárokmi

Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte opäť o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot. Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari.

Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov (Berberis thunbergii). Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Z dekoratívnych kríkov so zaujímavými listami možno spomenúť napríklad kalinu obyčajnú (Viburnum opulus).

Pomaly rastúce druhy vhodné pre živé ploty

Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Skvelou voľbou je napríklad krušpán stálezelený (Buxus sempervirens), ktorý je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu. Staviť môžete aj na tis červený (Taxus baccata), ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie. Vedľa nesiahnete ani s cezmínou modrou (Ilex meserveae), čo je krásne tvarovaný ker so zimnou výdržou, pomaly rastúci a vždyzelený.

Čo je potrebné zvážiť pred výsadbou bezúdržbového živého plotu

Predtým, než sa do výsadby bezúdržbového živého plotu vo svojej záhrade pustíte, zvážte niekoľko faktorov:

Pôdne a klimatické podmienky

V prvom rade sa zamerajte na pôdu, ktorú máte k dispozícii.

• Ílovitá pôda zadržuje vodu, a je ťažká
• Piesočnatá pôda je viac priepustná, ale môže rýchlo vysychať
• Hlinitá pôda je pre mnoho rastlín ideálna. Dobre drží vodu aj živiny, väčšina drevín v nej porastie bez problémov
• Kamenistá alebo chudobná pôda môže vyžadovať vylepšenie pomocou kompostu alebo substrátu

Okrem toho samozrejme zohráva úlohu aj to, či budete živý plot vysádzať skôr na slnečné alebo tienisté stanovište. Každý druh rastliny totiž môže vyžadovať niečo iné. Zvážte preto, či sa vami vybranej drevine alebo kríku bude v týchto podmienkach dariť.

Potrebný priestor a orientácia

Tento faktor často rozhoduje o tom, či bude živý plot fungovať prakticky aj esteticky. Pamätajte na to, že každá rastlina potrebuje určitý priestor pre korene aj nadzemnú časť. Vyšší živý plot (nad 2 m) vyžaduje viac priestoru kvôli stabilite aj údržbe. Pokiaľ k plotu nebudete mať prístup z druhej strany (napríklad kvôli plotu suseda), môžu pre vás byť vhodnejšie skôr nižšie druhy rastlín.

Ďalej vezmite do úvahy orientáciu priestoru na svetovú stranu.

• Na severnej a východnej strane je menej slnka a jedná sa o ideálnu voľbu pre druhy do polotieňa. Napríklad tis (Taxus), vtáčí zob (Ligustrum) alebo hrab (Carpinus)
• Južná a západná strana ponúkne počas dňa plné slnka, ktoré bez problémov zvládnu napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea), skalník (Cotoneaster) či krušpán (Buxus)

Rastová rýchlosť a konečná výška

V tomto ohľade väčšinou platí, že čím menšiu údržbu rastlina vyžaduje, tým pomalšie rastie. Informujte sa aj o tom, akú konečnú výšku môže plot maximálne dosiahnuť. Niektorí sa napríklad môžu obzerať po špecifickej výške plotu, aby si dokázali zabezpečiť súkromie alebo napríklad vytvoriť určitý vetrolam.

Starostlivosť o bezúdržbový živý plot –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo to naozaj znamená

Ako sme už spomínali, obstaranie bezúdržbového živého plotu automaticky neznamená nulovú starostlivosť. Každá rastlina totiž vyžaduje, aby ste sa jej aspoň minimálne venovali a týmto spôsobom podporili jej zdravý rast a estetický vzhľad.

Občasná údržba, ktorá sa oplatí

Počas údržby sa zamerajte na tvarovanie živého plotu, aby ste ho smerovali presne tak, ako chcete. Nezabudnite rastliny preventívne kontrolovať a prípadne včas odhaliť, či sa im nedarí. Ak napríklad narazíte na zničené vetvy alebo choroby, začnite situáciu riešiť. Zhruba raz až dvakrát ročne doprajte živému plotu hnojivo, aby sa vám odvďačil zdravým rastom.

Automatizácia starostlivosti

Časť starostlivosti o živý plot môžete automatizovať. Pokiaľ napríklad daná rastlina potrebuje pravidelnú závlahu, môžete investovať do zavlažovacích systémov. Vďaka tomu získajú prístup k vode v definovaných intervaloch bez toho, aby ste vy sami museli na nutnosť zalievania pamätať.

Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny. Mulč tvorí bariéru, cez ktorú sa väčšina burín nedostane k svetlu. Okrem toho môže byť pomocníkom aj na udržanie vlhkosti v pôde a chráni korene.

Odporúčanie

Pri plánovaní živého plotu treba zvážiť hneď niekoľko faktorov. Dajte si preto na čas a jeho tvorbu si poriadne premyslite.

Tipy na výber rastlín podľa regiónu

Výber vhodných rastlín pre živý plot podľa regiónu je kľúčový pre to, aby sa plot dobre uchytil, prospieval dlhodobo a skutočne bol „bezúdržbový“.

• Ak žijete v teplejších nížinách, môžete staviť na pestovanie tavoľníka (Spiraea), vtáčieho zobu (Ligustrum), dráča Thunbergovho (Berberis thunbergii) alebo napríklad skalníka lesklého (Cotoneaster lucidus)
• V chladnejších oblastiach sa môže hodiť skôr hrab obyčajný (Carpinus betulus), tis červený (Taxus baccata), cezmína modrá (Ilex meserveae) alebo kalina obyčajná (Viburnum opulus)
• Vo veterných a exponovaných lokalitách môžete staviť na pestovanie hlohu obyčajného (Crataegus laevigata), hrabu (Carpinus) či vavrínovca lekárskeho a jeho kultivarov (Prunus laurocerasus)

Kombinovanie druhov pre prirodzený vzhľad

Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Rozhodne sa teda nemusíte obmedzovať na pestovanie iba jedného jediného druhu. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok. Rôznorodé živé ploty taktiež poskytujú úkryt a potravu vtákom, hmyzu a drobným živočíchom.

Riešenie pre špecifické potreby – rýchle zakrytie, odhlučnenie, ochrana pred vetrom

• Pokiaľ potrebujete rýchlo zakryť priestor (napríklad pri novostavbe), je treba vyberať z rýchlo rastúcich druhov. Medzi tie patrí napríklad vtáčí zob (Ligustrum vulgare), hrab obyčajný (Carpinus betulus), vavrínovec (Prunus) alebo určité druhy tavoľníka (Spiraea)
• Ak chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom. Skvelou voľbou je tis červený (Taxus baccata), hloh (Crataegus), bršlen (Euonymus) či hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• Pokiaľ riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy. Medzi vhodné dreviny sa radí napríklad hrab (Carpinus), hloh (Crataegus), tavoľník (Spiraea) alebo skalník (Cotoneaster)

Zhrnutie – je bezúdržbový živý plot riešenie pre vás?

Bezúdržbový živý plot môže byť skvelou voľbou – ale iba vtedy, keď dobre premyslíte svoje potreby, priestorové možnosti a štýl záhrady.

Výber drevín podľa štýlu a potrieb je kľúčový. Vždy preto zvážte priestor, ktorý máte k dispozícii a podmienky, ktoré môžete drevinám ponúknuť. Nezabudnite zvážiť aj vaše estetické požiadavky, aby sa vám výsledok po všetkých stránkach páčil.

Pamätajte na to, že žiadny živý plot nie je úplne bez práce. „Bezúdržbový“ v skutočnosti znamená menej častú, ale stále potrebnú starostlivosť – ako je mulčovanie, zavlažovanie, ľahké tvarovanie či občasná kontrola stavu rastlín. Rast bude možno pomalší, ale výsledkom môže byť dlhodobo stabilné a esteticky nenáročné riešenie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pustite sa do tvorby živého plotu a oddeľte určitý priestor prírodnou a zároveň estetickou cestou. Nákup jednotlivých rastlín pritom nemusí nutne zaťažiť vašu peňaženku, a to obzvlášť v prípade, že si nakúpite mladšie sadenice. Inšpirujte sa vhodnými rastlinami a tipmi, ako si živý plot na záhrade vytvoriť.

Prečo sa pre živý plot rozhodnúť

Živý plot je skvelou voľbou na zabezpečenie súkromia v záhrade. Okrem toho však môže slúžiť aj ako určitá protihluková bariéra a taktiež plniť svoju estetickú funkciu. Skvele sa preto hodí všade tam, kde nestojíte o okukovanie od zvedavých susedov. Oddeliť napríklad môže priestor s bazénom, záhradným posedením alebo vonkajšiu kuchyňu s grilom.

Aj živý plot si ale žiada dôslednú starostlivosť. Pokiaľ tento krok podceníte, môže sa pomerne rýchlo premeniť na zanedbané a nevzhľadné krovie, ktoré bude mať k estetickému prvku v záhrade pomerne ďaleko.

V našom e-shope nájdete množstvo rastlín pre živé ploty. Vyberte si svojho favorita a pustite sa do jeho tvorby

Čo všetko zvážiť pri výbere živého plotu do záhrady

Predtým, než sa pustíte do výberu drevín do živého plotu, je vhodné zodpovedať si niekoľko otázok. Najprv si ujasnite, či túžite po vždyzelenom, alebo opadavom živom plote. Rozhodnite sa tiež, či túžite skôr po voľne rastúcom alebo strihanom plote.

Premyslite si, či chcete plot vytvoriť iba z jedného druhu rastliny, alebo ich kombinovať niekoľko. Zvážte prípadné obmedzenia. Niektoré druhy rastlín môžu byť pichľavé či jedovaté a nemusia byť preto vhodné pre domácnosti s malými deťmi či miláčikmi. V neposlednom rade zvážte aj to, koľko času môžete venovať jeho starostlivosti. Postup výsadby živého plotu sa potom prirodzene môže pri jednotlivých druhoch rastlín mierne líšiť.

Najlepšie rastliny na živý plot

Živý plot je možné vytvoriť z veľkého množstva rastlín, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na to, aké sú obľúbené rastliny na živý plot.

Opadavé rastliny na živý plot

Opadavé rastliny na živý plot vám počas roka ponúknu určitú premenlivosť. Hneď ako stratia svoje listy, stále im zostanú husté vetvy, ktoré môžu tiež ohraničiť určité územie.

Medzi obľúbené dreviny v tejto kategórii sa jednoznačne radí buk lesný, ktorý môže dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Navyše veľmi dobre znáša rez, a preto sa skvele hodí na výsadbu vyšších tvarovaných plotov. Vedľa nesiahnete ani s hrabom obyčajným, ktorý je pravdepodobne najvýznamnejšou drevinou na zakladanie živých plotov. Väčšinou rastie ako strom, niekedy však aj ako mohutný ker s rozložitými vetvami. Perfektnou voľbou ďalej môže byť javor poľný, ktorý zaujme svojimi pružnými a pomerne tenkými vetvami.

Z ďalších opadavých stromov môžeme spomenúť napríklad drieň obyčajný, karagana stromová, hloh obyčajný, pagaštan konský či kalinu obyčajnú.

Neopadavé rastliny na živý plot

Pokiaľ chcete, aby si váš živý plot držal svoju hustotu, farbu a tvar po celý rok, je na mieste vyberať z neopadavých rastlín. Medzi najbežnejšie používané rastliny pre živý plot sa radia tuje, ktoré vynikajú svojou hustotou, stálou farbou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. No momentálne slabou odolnosťou voči škodcom.

Skvelou voľbou môže byť vtáčí zob s lesklými zelenými listami. Za zmienku stojí aj cyprusovec, ktorý zaujme svojim hustým jemným ihličím, ktoré si uchováva aj v zime. Vhodnou voľbou je tiež krušpán. Tento vždyzelený ker sa skvele hodí na tvarovanie a vytváranie nižších živých plotov. Vyskúšať môžete aj pestovanie skimie s aromatickými kvetmi alebo dekoratívne mahónie.

Jedlé rastliny na živý plot

Živý plot nemusí plniť iba svoju praktickú a estetickú funkciu, ale môže slúžiť aj ako doplnok vášho jedálnička. V takom prípade je vhodné siahnuť napríklad po ovocných kríkoch alebo stromoch, hodiť sa však môžu aj rôzne bylinky.

Z jedlých rastlín vhodných na tvorbu živého plotu možno spomenúť napríklad ríbezle či egreše. Pustiť sa môžete aj do pestovania rakytníka alebo muchovníka. Z byliniek potom stojí za zmienku napríklad lipkavec, lemongrass, rozmarín, tymian či levanduľa. Tieto nízke rastliny môžu opticky oddeliť priestor a zároveň ich môžete používať počas varenia.

Kvitnúci živý plot

Kvitnúci živý plot bezpochyby vyniká po svojej estetickej stránke a dokáže pritiahnuť pozornosť. Vhodnými drevinami pre jeho tvorbu môže byť zlatovka prostredná, tamariška, pajazmín, tavoľník, orgován alebo motýli ker. Všetky tieto druhy vynikajú svojim atraktívnym vzhľadom, krásnou vôňou a farbou. Kvety navyše do vašej záhrady prirodzene prilákajú najrôznejšie druhy motýľov a hmyzu (čo samozrejme nie vždy môže byť žiaduce).

Ako založiť živý plot a ako sa o neho starať

Predtým, než sa pustíte do výsadby živého plotu, pripravte pôdu. Zbavte ju buriny. Pokiaľ je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, skyprite ju, aby mala dobrý odtok vody. Následne sa môžete pustiť do vykopania jám pre jednotlivé rastliny. Dbajte na to, aby boli jamy dostatočne velké a korene sa mohli dobre usadiť.

Zároveň rastliny od seba vysádzajte v primeranej vzdialenosti, aby mohlo dôjsť k vzniku prirodzene vyzerajúceho plotu. Rozostupy samozrejme závisia na zvolených rastlinách. Pri husto rastúcich druhoch to môže byť 30–70 cm, pri voľne rastúcich 1–2 metre. Nezabúdajte im dopriať pravidelnú zálievku, aby si vytvorili silné korene.

Pri tvorbe živého plotu sa samozrejme nezaobídete bez jeho pravidelného strihania a tvarovania. Väčšinu rastlín treba strihať aspoň 1–2x ročne, obvykle na jar a na jeseň. Vďaka tomu docielite správny tvar a hustotu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Má tenké a vzpriamené vetvy pokryté drobnými chĺpkami, tenké listy a biele kvety usporiadané v latách, ktoré po odkvitnutí nahrádzajú čierne bobuľovité plody.

Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry. V nasledujúcom článku si uvedieme, aké podmienky na pestovanie ker potrebuje, ako ho strihať a ako na výsadbu vtáčieho zobu.

Pestovanie vtáčieho zobu

Stanovište - nie je náročný, vyhovuje mu takmer každý typ pôdy, rásť môže na plnom slnku aj v polotieni.

Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia. Živý plot ale väčšinou vie s vlhkosťou hospodáriť sám.

Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie. Počas života ale žiadne výrazné prihnojovanie nepotrebuje.

Vtáčí zob druhy

Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare)

Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Počas leta sa na kríku objavujú biele kvety, ktoré striedajú čierne bobule poskytujúce potravu pre vtáctvo.

Vtáčí zob neopadavý

Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje. Kvety aj plody sú veľmi podobné ako u vtáčieho zobu obyčajného.

Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Vtáčí zob nielen na živé ploty, ale aj na pestovanie v podobe solitérov, nájdete na našom e-shope

Živý plot z vtáčieho zobu

Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vytvára hustý nepriestupný porast, ktorý dobre odoláva nárazom vetra.

Ako sadiť vtáčí zob

Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Vzrastejšie sadenice však nie je problém vysádzať ani od septembra do novembra, pričom sa odporúča chrániť korene mulčom.

Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Pokiaľ máte v pláne vysádzať vo viacerých radoch, potrebujete päť rastlín na bežný meter.

Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu. Nezabudnite kopať jamy dostatočne ďaleko od plotu, aby ste mali v budúcnosti dostatok miesta na manipuláciu pri strihaní kríkov.

Kedy strihať vtáčí zob

Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. Ďalšie skrátenie prichádza približne v novembri, kedy opäť výhony zrežeme – tentoraz všetky do rovnakej výšky, ktorý by mala činiť asi jeden meter.

V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie.
Kedy teda strihať vtáčí zob? Ideálna doba je koniec jari a koniec jesene.

Ako rýchlo rastie vtáčí zob

Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriestupný živý plot. Nezabudnite však, že rýchlosť rastu a kvalitu porastu určuje aj pravidelnosť strihania vtáčieho zobu, dostatočne výživná pôda aj slnečné stanovište.

Vtáčí zob v zime

Kríky nie sú plne mrazuvzdorné, no zimu zvládnu. Pokiaľ bývate v oblastiach, kde počas zimných mesiacov klesá ortuť na teplomere veľmi nízko, vysaďte kríky radšej na jar, aby stihli dobre zakoreniť. Tenké vetvy vtáčieho zobu sa môžu pod vrstvou snehu ohýbať a polámať. To sa ale deje skôr pri solitérnej výsadbe, pri živých plotoch len minimálne.

Vtáčí zob plody

Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča.

TIP: Kvety vtáčieho zobu majú biely až vanilkový odtieň, sú teda jemnejšie a nenápadnejšie. Pokiaľ však dávate v záhrade prednosť živým farbám, vysaďte si kvitnúci živý plot. Aké druhy sú najlepšie vám poradíme v predchádzajúcom článku.

Páčia sa Vám živé ploty a chcete si nejaký vysadiť na záhrade? Ponúkame Vám prehľad najpoužívanejších a zároveň najkrajších drevín vhodných na výsadbu živého plota. Nájdete ich rozdelené do skupín podľa výšky požadovaného plota aj s praktickými informáciami o výsadbe a rozostupoch.

Dreviny na živý plot

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty do výšky 0,7m

V tejto skupine nájdeme nízke živé ploty a prísne tvarované druhy pre lemy a obruby chodníkov alebo záhonov.

Thuja occ.globosa –  vysádzame vo vzdialenosti 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu požadovanej hustoty

Berberis thunbergii – 0,4 – 0,5 m od seba

Berberis th. Atropurpurea – 0,4 –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,3 – 0,4 m od seba do 2 alebo 3 sponu podľa požadovanej hustoty

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,4 – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken – 0,6-0,7 m od seba

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty 0,7 - 2m

Dreviny z tejto skupiny sú už síce vzrastovo vyššie, no stále ich je možné tvarovať strihom.

Thuja occ.Smaragd – 0,7 –0,8 m od seba

Cupressocyparis leylandii - 0,7 - 0,8 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata –0,6 m od seba

Acer campestre –0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Berberis thunbergii –0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 –0,6 m od seba

Cornus mas – 0,5 m od seba

Fagus sylvatica –0,5 m od seba

Ligustrum vulgare – 0,4 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,4 – 0,5 m od seba

Crataegus monogyna – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei –0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Otto Luyken -0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Etna – 0,7 m od seba

Dreviny pre tvarované / strihané živé ploty s výškou 2 - 4m

Skutočne vysoké  a masívne živé ploty, ktoré sú však stále strihané do požadovaného tvaru a výšky.

Juniperus chinensis  – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii - 0,8 - 0,9 m od seba

Picea abies –0,6 m od seba

Taxus baccata – 0,6 –0,7 m od seba

Thuja occidentalis –0,7 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Fagus sylvatica – 0,5 m od seba

Carpinus betulus –0,5 mod seba

Amelanchier lamarckii – 0,6 m od seba

Eleagnus angustifolia – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Rotundifolia  – 0,5 – 0,7 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,5 – 0,7 m od seba

Kompletný sortiment rastlín na živé ploty z nášho eshopu

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty do výšky 0,7m

V tejto skupine nájdete rastliny , ktoré môžete nechať rásť bez tvarovania a pravidelného strihu.

Mahonia aquifolium – 0,5 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 – 0,5 m od seba

Buxus microphylla – 0,4 –0,5 m od seba

Chaenomeles japonica – 0,4 –0,5 m od seba

Spiraea bumalda – 0,4 –0,5 m od seba

Rosa spp. – záhonové ruže – 0,4 –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Etna 0,5 – 0,7 m od seba

Dreviny pre voľne rastúce živé ploty 0,7 - 2m

Chamaecyparis lawsoniana nana – 0,6 – 0,7 m od seba

Buxus sempervirens – 0,4 –0,5 m od seba

Thuja occidentalis Smaragd –0,7 m od seba

Viburnum pragense – 0,5 m od seba

Berberis julianae – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii – 0,5 m od seba

Berberis thunbergii Atropurpurea – 0,5 m od seba

Philadelphus lemoinei – 0,5 m od seba

Philadelphus coronarius –0,5 m od seba

Potentila fruticosa – 0,4 – 0,5 m od seba

Weigelia Florida – 0,5 m od seba

Symphoricarpos albus – 0,5 m od seba

Spiraea vanhouttei – 0,5 m od seba

Forsythia intermedia – 0,5 m od seba

Hibiscus syriacus – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Lonicera xylosteum – 0,5 m od seba

Pyracantha coccinea –0 ,5 m od seba

Rosa canina – 0,4 – 0,5 m od seba

Sorbaria sorbifolia – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

Dreviny pre voľne rastúci živý plot 2 - 4m

Picea abies – 0,7 m od seba

Chamaecyparis law. – 0,7 m od seba

Cupressocyparis leylandii - 0,8 m od seba

Thuja occ. – 0,7 m od seba

Pyracantha coccinea – 0,5 m od seba

Viburnum rhytidophyllum – 0,5 m od seba

Acer campestre – 0,5 m od seba

Amelanchier lamarckii – 0,5 m od seba

Carpinus betulus – 0,5 m od seba

Cornus sanquinea – 0,5 m od seba

Ligustrum ovalifolium – 0,5 m od seba

Sambucus nigra – 0,5 m od seba

Syringa vulgaris – 0,5 m od seba

Tamarix tetradra – 0,5 m od seba

Viburnum opulus –0,5 m od seba

Prunus laurocerasus Novita – 0,7 m od seba

Vhodné kombinácie drevín

Druh: Syringa vulgaris , Viburnum opulus

            Voľne rastúci zaujímavý živý plot, kvitnutie V – VI. farba fialová, biela, intenzívne

            voňavé kvety, výška 2 – 4 m

            počet rastlín na 1 bm 3 ks Syringa vulgaris

            počet rastlín na 1 bm 2 ks Viburnum opulus

počet rastlín na 10 bm 15 ks Syringa, 10 ks Viburnum, striedanie je možné po 1 – 2 m

Druh: Cornus sanqiunea, Forsythia intermedia, Rosa canina, Philadelphus coronarius,

            Hibiscus syriacus                  

            Voľne rastúci zaujímavo kvitnúci živý plot, kvitnutie postupné.

Druh: Buddleja, Rosa, Philadelphus, Syringa

Druh: Weigela, Viburnum, Forsythia, Philadelphus, Deutzia

Druh: Forsythia, Tamarix, Philadeplhus, Spiraea vanhouttei, Weigela

Druh: Fagus sylvatica, Carpinus betulus

Druh: Acer campestre, Cornus sanquinea, Amelanchier lamarckii

Druh: Forsythia intermedia, Ligustrum ovalifolium, Spiraea bumalda – nízky strihaný

Druh: Berberis julianae, Ligustrum ovalifolium, Pyracantha coccinea – vždyzelený strihaný

            i voľne rastúci živý plot

Druh: Amelanchier lamarckii, Pyracantha coccinea, Berberis thunbergii Atropurpurea,

            Symphoricarpos albus, Crataegus monogyna

            Zaujímavý živý plot farbami, jesenným vyfarbením a plodmi

TIP: Ak vašu záhradku tvoríte na balkóne, pozrite sa na článok ako vytvoriť živý plot na balkóne.

Páčia sa Vám živé ploty, prípadne by ste sa chceli odizolovať od susedov aspoň takouto clonou? Aj na terase či balkóne môžete založiť živý plot. Budete na to potrebovať dostatočne veľké nádoby v závislosti od vysadených druhov a výbornú drenáž.

Neopadavý živý plot

Vysokú stenu vytvoríte z tují a cypruštekov. Nádoby môžu byť klasické alebo v podobe hrantov, do ktorých sa vmestia aj 2 kusy. Počítajte s tým, že veľkosť jednej nádoby by mala byť minimálne 1 meter pre dve tuje alebo cyprušteky. Pokiaľ je to možné, zakúpte si tuje vo výške aspoň 60 – 80 cm.

Živý plot na balkón, na terasu vytvoríte aj zo vždyzelených okrasných kríkov

Kontajnerované dreviny môžete vysádzať počas celého roka, nie však počas tuhej zimy. Voľnokorenné dreviny vysádzajte skôr na jar alebo na jeseň. Pokiaľ túžite po nižšom vždyzelenom živom plote len tak pre potešenie, vytvorte si ho z krušpánu, vtáčieho zobu alebo vavrínovca.

Nečakajte, že bude Váš plot hneď po výsadbe zapojený, bez medzier. Vyžaduje to množstvo času a strihania, aby ste docielili požadovaný efekt. Krušpán patrí medzi často pestované dreviny na nízke živé ploty, nakoľko pomalšie rastie, ale veľmi dobre znáša rez. Strihá sa aj 3x do roka. Rýchlejšie rastie vtáčí zob aj vavrínovec. Počítajte s menším opadom listov.

Živý plot v kvetináči

Do metrovej nádoby vysaďte 3 – 4 kusy drevín. Ak sú už vyššie a väčšie, len 3 kusy. Nádobu vysteľte textíliou alebo vrecovinou.

Musíte ponechať otvory na odtok prebytočnej vody. V spodnej časti vytvorte asi10 cmdrenáž z drobného štrku alebo kamienkov, keramzitu, doplňte vhodný substrát, vysaďte dreviny a ako mulč použite kôru alebo štrk.

Po výsadbe rastliny hneď nestrihajte, doprajte im čas na zakorenenie. Pokiaľ uvidíte nové mladé prírastky, je to dobré znamenie. Dreviny sa úspešne prispôsobili novým podmienkam a za predpokladu každodennej starostlivosti sa im bude dariť.

Živý plot zakladajte na jar alebo na jeseň, prípadne v lete mimo obdobia s teplotami nad 30 °C. Ideálna orientácia terasy a balkóna so živým plotom je východ, západ i sever. Južná strana musí byť tienená.

Ak okrem rastlín na živý plot plánujete aj iné druhy, prečítajte si článok o tom aké kvety sú vhodné napríklad na horúci balkón.

Tip: Viete kedy strihať živý plot?

Rez patrí k starostlivosti o akékoľvek výsadby. Pokiaľ ste sa rozhodli pre voľne rastúci živý plot, rez aplikujte podľa vysadených druhov. Koniec júla a najmä august je vhodné obdobie na rez a strihanie živých plotov a zaujímavých solitérnych rastlín, najmä z ihličnatých drevín. V dnešnom článku vám ponúkame pár rád ako to zvládnuť a dosiahnúť krásny tvar rastlín a hlavne im rezom neublížiť.

Doprajte pred strihaním drevinám dostatočne veľkú a pravidelnú závlahu a nezabúdajte na ňu ani po reze. Snažte sa rezať počas zamračeného dňa. Podmienkou kvalitného rezu okrem termínu sú aj dostatočne ostré nožnice a kvalitné náradie, ktoré nie sú znečistené alebo kontaminované chorobou alebo škodcom po predchádzajúcom strihaní napadnutých drevín.

Dreviny nikdy v tomto letnom období nerežte hlboko do dreva. Na to je určené jarné obdobie.

Ako strihať živý plot

V prvých rokoch života po výsadbe je rez častý, aby sa kry zahustili, rozvetvili. Listnaté druhy sa strihajú aj 3x do roka, v období vegetačného pokoja, v júni a raz koncom júla alebo začiatkom augusta. Počítajte s množstvom rastlinného odpadu v podobe vetiev a listov.

Aktuálna ponuka rastlín na živé ploty

Na jar kvitnúce listnaté kry sa strihajú po odkvitnutí, to je zhruba v máji až júni. Jedná sa najmä o zlatý dážď (Forsythia intermedia), tavoľník van houtteho (Spiraea van Houtteii), dulovec (Chaenomeles japonica), tamarišku (Tamarix), orgován (Syringa vulgaris).

Hlboký rez aplikujte vyslovene len vtedy, ak sa jedná o starý živý plot, ktorý potrebujete zmladiť a podporiť mladé výhony zo starého kmeňa.

Dreviny kvitnúce v lete (budleja, tavoľníky, ibišteky a pajazmín) sa strihajú v zime až v predjarí (koniec februára až do marca, kým nezačnú rašiť).

Vždyzelené kry upravujte od septembra až do prvých mrazov

Vytvorte si živý plot z okrasných kríkov

Strihané živé ploty sa musia udržiavať, strihať pravidelne a správne už od mladého veku, aby ste dokázali vytvoriť naozaj hustú a rovnú stenu alebo plot.

Kedy strihať tuje

Ihličnany v strihanom živom plote, napríklad tuje, sa strihajú až po dosiahnutí požadovanej výšky. Ak plánujete živý plot vo výške 2 metre, tuje zrežte, až keď dosiahnu výšku 2 metre.

Pokiaľ chcete plot nižší, zrežte nižšie. Živé ploty z ihličnanov tvarujte len na jeseň alebo v predjarí. Používajú sa špeciálne plotové nožnice alebo krovinorezy. Dbajte na to, aby boli  steny šikmé a aby bol živý plot dolu o 20 – 50 cm širší ako hore.

Kedy sa strihajú ihličnany

Ihličnany sa strihajú minimálne. Odstraňujú sa len nepekne rastúce vetvy, čiže sa jedná skôr o kozmetickú, estetickú úpravu.

Smrek je potrebné rezať opatrne. Pokiaľ sa Vám to nepodarí, chybu už ťažko napravíte a aj to bude na plote vidieť. Nikdy nerežte do dreva, ale režte v období rastu mladých výhonkov.

Tvarovanie živých plotov

Okrem týchto klasických tvarov môžete vyskúšať aj tvarovanie drevín do gule, ihlanu, špirál a štvorcov. Ideálne je na to použiť krušpán, bršlen. Tieto dreviny môžete tvarovať a strihať už od mája, kedy uvidíte prvé výhonky. Pokiaľ si netrúfate na to, môžete použiť rôzne predlohy vyhotovené z pletiva. Mnohé iné tvary v podobe vtákov a zajačikov sa dajú bežne zakúpiť v záhradníckych potrebách. Stačí ich navliecť na kry, ponechať ich tam počas celého roka a zostrihávať len prerastené výhonky. Konštrukcia celá prerastie a už sa neodstraňuje z kra.

Zo známeho krušpánu dokážete vytvoriť rôzne veľké zvieratá a gule, ktoré nemusia byť umiestnené a vysadené len v pravidelných záhradách. Prípadne rovnú zostrihanú časť ihličnanu v rohu môžete osviežiť strapatou korunou alebo drevinou tvarovanou do gule.

Ako na tvarovací rez do špirály:

• - rastlina musí byť aspoň jeden meter vysoká
• - musí mať rovný a pevný kmeň
• - na kužeľ oviňte povraz v plánovanej forme odspodu na vrchol
• - krátkymi nožnicami strihajte podľa povrazu odspodu hore
• - v ďalších rokoch obnovujte špirálu pravidelným rezom

Návod ako vytvoriť zajačika z krušpánu:

• - na dostatočne veľký ker natiahnite pletivo s malými okami
• - vytvarujte ho do tvaru zajačika alebo iného zvieratka
• - pre začiatok si zvoľte jednoduchý tvar
• - ostrihajte všetko čo prečnieva cez pletivo
• - odstráňte hrubé konáre, aby ste podporili rast mladých výhonkov zo stredu
• - pravidelne strihajte a tvarujte

Dávate prednosť skôr klasickému alebo voľne rastúcemu živému plotu? Skúste napríklad jedlý živý plot alebo sa inšpirujte ďalšími drevinami z našej ponuky, spolu s ich návodom na pestovanie.

Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami.   Pestuje sa v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Obľúbené sú strihané do gule alebo do kužeľa.  Dobre znáša aj slnko aj polotieň.

Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.  Predstavme si však tohto škodcu.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) pochádza z Ázie. Na Slovensku sa objavila okolo roku 2011 a odvtedy spôsobuje problémy na krušpánoch, prípadne bršlenoch. Je to húsenica zelená s čiernymi pásikmi, neskôr motýľ bielej alebo svetlohnedej farby. Motýle potom ďalej kladú vajíčka aj na vzdialenejších miestach a takto sa rozširuje po okolí.

Pokiaľ na krušpáne objavíte pavučinu, je už v štádiu zakuklenia sa. Veľmi dôležité je však kontrolovať porasty od začiatku sezóny.  Vijačka kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Z nich sa vyvinú larvy. Vijačka v priaznivom roku môže založiť až 3 generácie od apríla do septembra.

Najdôležitejšie je včas zaregistrovať výskyt húseníc, ktoré začínajú požierať ker od jeho vnútra. Pravidelne kontrolujte rozhrnutím kra do strán možný výskyt húseníc, prípadne kontrolujte aj výskyt nakladených vajíčok.

Postrek na krušpán

Existujú chemické postreky, ktorým môžete zničiť húsenice a motýle. Nie je však účinný proti vajíčkam.

Vijačka dokáže prezimovať vo vnútri kra a proces sa opakuje. Pokiaľ by prišli niekoľkodňové mrazivé dni, je tu šanca, že by sa celá generácia zničila. Žiaľ, zimy v poslednom období sú mierne a to vijačke vyhovuje.

Ako sme spomenuli, požierať začínajú od stredu kra a končia na vrcholových výhonkoch.  Napadnutá rastlina postupne stráca svoj lesk listov, pôsobí sucho, zvädnuto. Listy sú zahryznuté, vo vnútri je trus húseníc a najmä pavučiny.  Nejeden živý plot dokáže množstvo húseníc doslova zo dňa na deň zlikvidovať. Preto treba pravidelne najmä súvislé plochy kontrolovať.  Treba však začať v prvej fáze. Pokiaľ uvidíte na hornej časti kra pavučinku, celý ker opatrne roztvorte a pozrite sa do vnútra. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie. Vyplavené húsenice treba ihneď zneškodniť.

Krušpán a iné vždyzelené kríky nájdete aj v našom eshope

Po uschnutí dreviny od vody za teplého a suchého počasia aplikujte postrek Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC alebo môžete vyskúšať Lepinox Plus. Nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou, je potrebné použiť aj zmáčadlo. Napr. Agrovital.

Po postreku je vhodné podporiť vitalitu rastliny hojným zavlažovaním a prihnojením.

Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.

Veríme, že aj keď vijačka dokáže napáchať veľa škôd, nezanevrete na tento stálozelený ker, ktorý práve v zimnom období a skoro na jar, dokáže celkovú kompozíciu v záhrade dotvoriť svojimi stálozelenými sviežimi listami.

Tip: Prečítajte si aj článok o hnednutí tují a starostlivosti o takto napadnuté rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

V dnešnej modernej dobe majú mnohí tendenciu obohnať sa v záhrade vysokým nepriehľadným múrom a tak si zabezpečiť súkromie. Čo tak vyskúšať živý plot, ktorý vie byť rovnako funkčný, s niektorými druhmi aj nepreniknuteľný a navyše počas roka variabilný a prírodný?

Dnes Vám predstavíme najkrajšie a najvhodnejšie opadavé listnaté stromy na opadavý živý plot. Aj opadavý plot môže ochrániť a ohraničiť záhradu, a to spleťou hustých konárov počas neskorej jesene a zimy. Niektoré druhy však svoje listy strácajú až počas jarného rastu nových listov, a tým je drevina zaujímavá vyfarbovaním počas celého roka.

Vhodnými druhmi sú buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor poľný (Acer campestre). Do výsadby môžete zvoliť jeden druh alebo pokojne nakombinujte aj tri druhy. Dreviny sa dobre navzájom znášajú, dopĺňajú sa a vytvárajú zaujímavý živý plot.

Na celkový efekt si samozrejme niekoľko rokov počkáte, ale výsadba je trvalá a naozaj funkčná. Uvedené dreviny sú vhodné  na strihané živé ploty. Druhy rastú priemerne rýchlo.

Ročný prírastok je cca 30 – 40 cm. Rašia už skoro na jar. Listy sa na jeseň vyfarbujú do žlta, oranžova, červena až hneda. Vytvárajú príjemnú kulisu, ktorá zároveň poskytuje úkryt a potravu mnohým vtákom, hmyzu a včelám.

Dreviny sú vhodné do modernej záhrady, ako aj pre lesné záhrady a romantické zákutia. Neznášajú sucho, kyslé a chudobné pôdy. Sú mrazuvzdorné, dobre odolávajú vetru a znášajú aj prašné mestské prostredie.

Aj živý plot vyžaduje závlahu, ideálne je, ak zabezpečíte kvapkovú, ktorá sa dá regulovať. Výsadbu uskutočnite na jar alebo jeseň do trojsponu. Budete prekvapení rastom, vzhľadom i celkovou funkčnosťou, i keď na túto krásu si budete musieť počkať.

Všetky listnaté stromy z našej ponuky

Z buku a hrabu viete vytvoriť aj stenu vysokú 4 metre. Dbajte na správnu výživu, strihanie a tento plot bude určite dominantou Vašej záhrady a navyše bude naozaj prírodný.

Ak dávate prednosť kvitnúcim drevinám, môžete zvoliť kvitnúci živý plot.

Ani živý plot nemusí byť jednotvárny. Doprajte záhrade nový vzhľad vďaka zaujímavým kombináciám drevín a druhov. Dreviny, aj keď sú opadavé, vedia počas roka rôzne spestriť záhradu.

Na jar krásnymi mladými a sviežimi listami, na jeseň vyfarbením do bronzova až medena a na jeseň červeným alebo žltým sfarbením. Samozrejme, nesmie chýbať hnedá a oranžová. Niektoré, hoci aj opadavé druhy, si svoje lístie dokážu udržať aj počas zimy až do nových listov. Tvoria tak kulisu a hustú stenu.

Tip: prečítajte si článok o tom ako sadiť živý plot.

Kombinovaný živý plot vytvoríte výsadbou kvitnúcich a stálozelených druhov a tým získate zaujímavý plot plný kvetov a v zime zas prázdny priestor vyplnia stálozelené druhy. Kombinujte druhy, ktoré nie sú náročné na rez, vytvárajú husté a dostatočne veľké kry, ktoré nenamŕzajú a sú vhodné práve do Vašich podmienok z hľadiska svetla, tieňa, pôdy. Pokiaľ chcete vytvoriť kvitnúci živý plot, dreviny kombinujte tak, aby vždy niečo kvitlo.

Farebný živý plot

Ponúkame Vám zaujímavý príklad kombinovaného živého plotu. Všetko závisí od dĺžky výsadby. Na 10 metrov budete potrebovať:

vtáčí zob, zlatý dážď, vavrínovec, budleja, vtáčí zob, orgován, vavrínovec, tavoľník, vtáčí zob. Dreviny vysádzajte do 3 sponu, na vzdialenosť 0,5 m.

Ihličnany na živý plot

Ani ihličnatý živý plot nemusí byť jednotvárny. Kombinujte rôzne farby a tvary, prípadne vytvorte zmiešanú stenu z rôznych ihličnanov.

Pôjde o zaujímavé vytvorenie pozadia pomocou rôznych tvarov, farieb, textúr, nie o klasickú výsadbu jedného druhu. Kombinujte smreky, borovice, tuje a cyprušteky.

Vytvorte jemnú líniu pozdĺž plotu a do popredia vysaďte nižšie kompaktné ihličnany, tuje, borievky a doplňte okrasné trávy a listnaté kry. Nezabudnite na farebné kombinovanie.

Rastliny na živé ploty v eshope

Ďalšie inšpirácie na najpoužívanejšie dreviny do živých plotov nájdete v tomto prehľade.

Živý plot nemusí plniť len estetickú a ochrannú funkciu. Môžete si vysadiť aj dreviny, z ktorých budete mať aj reálny konzumný úžitok a záhradu tak obohatíte o kvety a neskôr aj o plody, ktoré sa dajú rôzne spracovať. Práca v záhrade tým môže byť aj osviežujúca a zberom plodov môžete zamestnať aj deti.

Kríky s jedlými plodmi

Jedlé živé ploty však vyžadujú dostatok priestoru, nakoľko sú rezom ošetrované iba minimálne. Medzi atraktívne druhy patria rakytník, muchovník, hloh, zemolez kamčatský a baza čierna.

Musíte však počítať aj s určitými nevýhodami jedlého plotu. Plody ako také lákajú vtákov a menšie zvieratká. Vtáctvo plody roznáša v zobákoch a dokážu ich preniesť na rôzne vzdialenosti a tak znečistiť aj terasu, povešanú bielizeň, chodníky a dlažby. Pokiaľ chcete tieto plodiace kry pred náletmi ochrániť, musíte si zabezpečiť ochranné siete, prípadne zabezpečiť plašiče alebo vyrobiť zaujímavého strašiaka.

Tip: Všetko, čo potrebujete vedieť o živých plotoch.

Každý druh sa zberá v inú dobu a aj sa rôzne spracováva. Pred samotným výberom a výsadbou živého plotu za účelom získavania pravidelných úrod plodov si rozmyslite, na čo konkrétne chcete plody využívať, ako ich spracovávať, prípadne si zabezpečte ich odbyt. Pokiaľ je priestor väčší, zvoľte aj viac druhov s postupným zberom.

Zemolezu i rakytníku vyberte vhodných partnerov – opeľovačov, aby boli úrody vo vyšších číslach. Prvú úrodu, po vysadení do správnych podmienok, očakávajte v 3. roku života.

Vyberte si z ponuky kríkov s jedlými plodmi

O vysadené kry je potrebné sa dobre starať. Dôležitá je zálievka, hnojenie a rez. Teraz nemáme na mysli rez v zmysle úpravy  vzhľadu krov, ale rez pre ďalšiu rodivosť a prosperovanie krov.

Krásny a navyše úžitkový živý plot sa dá vytvoriť aj z ovocných drevín, prečítajte si ako na to.