Balkónová záhradka

Starček sa pýši pomerne veľkou druhovou rozmanitosťou. Jednou z najznámejších odrôd je starček previsnutý, ktorý na prvý pohľad pripomína šnúru plnú korálikov. Zistite, aké ďalšie druhy sú rozšírené a ako na ich pestovanie.

Starček zahŕňa veľké množstvo druhov

Starček (latinsky Senecio) je rod rastlín z čeľade hviezdicovité. Zahŕňa pritom veľké množstvo druhov rastlín, ktoré môžu mať podobu bylín i kríkov a stromov. Názov starček je odvodený od podobnosti rastliny, ktorá po odkvitnutí pripomína belavú hlavu starého muža.

Rod Senecio má veľké množstvo druhov. Medzi tie najznámejšie sa radí napríklad starček obyčajný dorastajúci do výšky 10 až 40 cm so žltými kvetmi či starček previsnutý, ktorý býva hojne pestovaný ako zaujímavá izbová rastlina. Z ďalších druhov stojí za zmienku napríklad starček vodný, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo vlhkom prostredí či starček prímorský pochádzajúci zo Stredomoria.

Medzi krásne rastliny sa ďalej radí starček Fuchsov, ktorý je známy v ČR pod ľudovým menom kycol alebo inak straček vajcovitý. Ďalej potom existuje napríklad starček jarný, starček hájný, starček lesný, starček skalný, či starček ružový.

Zaujímavým variantom je senecio 'Angel Wings', ktorého listy pripomínajú práve anjelské krídla.

Starček kvet

Veľkosť, tvar i sfarbenie kvetov Senecio sa odvíja od zvoleného druhu starčeka. Najčastejšie sa však môžete stretnúť s výraznými kvetmi v žltej farbe. Niektoré druhy starčeka sú však pestované skôr pre svoj dekoratívny vzhľad listov ako pre samotné kvety.

Pokiaľ vám žiadny kvet starček neponúkne, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Predovšetkým môže ísť o nevhodné podmienok, ako je nedostatok svetla, zlá teplota či nevhodná zálievka. Tiež mladé rastliny niekedy nemusia kvitnúť, kým nedosiahnu určitý vek.

Rastlina starček strieborný

Starček strieborný patrí do rodu Jacobaea, ale skôr sa radil práve do rodu Senecio. Aj z toho dôvodu býva často označovaný ako Senecio cineraria, aj keď správne označenie je Jacobaea maritima.

Starček strieborný preferuje slnečné stanovište, kde najviac vynikne sfarbenie jeho listov. Znesie aj polotieň, ale v takom prípade môže trochu stratiť intenzitu jeho striebristého odtieňa. Z hľadiska pôdy mu vyhovuje priepustná a ľahká pôda. Rastlina tiež lepšie znáša sucho ako premokrenie. Skvele sa hodí ako obruba záhonov alebo ako doplnok k inak farebným kvetom.

Vypestujte si starček strieborný aj vy a tešte sa z jeho krásneho a originálneho vzhľadu

Starček pestovanie

Pri pestovaní starčeka je samozrejme potrebné rastline zaistiť adekvátne podmienky. Tie sa môžu čiastočne líšiť podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete.

Starček ťahavý pestovanie

Starček previsnutý preferuje slnečné stanovište, avšak bez priameho svetla, ktoré by mohlo spáliť jeho listy. Nezabudnite rastline ponúknuť dobre priepustnú pôdu. Kvetináč alebo nádoba na pestovanie by mala mať otvory, aby sa zabránilo premokreniu rastliny.

Starček nevyžaduje príliš časté zalievanie. Pokiaľ ho prelejete, môžete pomerne ľahko spôsobiť uhnívanie koreňov. Vždy preto k zálievke pristúpte až v momente, keď bude vrchná časť pôdy suchá. Časté prihnojovanie nie je potrebné. Stačí ho vykonať raz mesačne počas vegetačného obdobia.

Starček sa všeobecne radí medzi teplomilné rastliny. Preferuje teplotu v rozmedzí 18–25 °C. Niektoré druhy znesú aj chladnejšie podmienky.

Starček strihanie

Požiadavky na rez a starostlivosť sa prirodzene líšia podľa konkrétneho druhu rastliny. Starček previsnutý napríklad vyžaduje pravidelné skracovanie dlhých previsnutých stoniek, vďaka čomu podporíte vetvenie a hustejší rast rastliny. Odstrihnuté časti môžete použiť na rozmnožovanie.

Starček strieborný sa strihá po odkvitnutí, kedy odstránite odkvitnuté stonky. Na jar potom môžete vykonať ešte spätný rez, vďaka ktorému rastlinu omladíte a podporíte jej bujný rast.

Starček skalný pravidelný strih nevyžaduje, ale môžete aspoň odstrániť prerastené či poškodené časti rastliny.

Pokiaľ pestujete starček Weinmannov, nezabudnite na jar zaradiť tvarovací rez, vďaka ktorému zachováte kompaktné rozmery rastliny.

Starček ružový môžete na konci sezóny zastrihnúť radikálne, aby ste sa mohli v budúcom roku tešiť z ešte lepšieho rastu.

Starček prezimovanie

Podmienky na prezimovanie starčeka sa opäť odvíjajú od toho, pre aký druh sa rozhodnete.

Sukulentné starčeky je nutné na zimu preniesť do vnútorných priestorov, kde teplota neklesá pod 10 °C. Ideálne je rozmedzie od 10 do 15 °C. Na zimné mesiace výrazne obmedzte zálievku a rastlinu nehnojte.

Krovité starčeky (napríklad starček Weinmannov či starček Kleinov) sú čiastočne mrazuvzdorné, pokiaľ sa pestujú na záhone. V chladnejších oblastiach je však možné jednoznačne odporučiť prikryť ich čečinou alebo netkanou textíliou.

Jednoročné starčeky (napríklad starček obyčajný) sa prirodzene neprezimovávajú, pretože svoj životný cyklus dokončia počas jednej sezóny.

TIP: Rozžiarte váš balkón či terasu zaujímavými kvetmi po celý rok. Prečítajte si, aké kvety zvoliť na balkón v zime.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Muškáty vydržia na balkóne až do prvých mrazov, potom je nutné ich premiestniť do pivníc, garáže alebo skladu. Pred zazimovaním ich zrežte o polovicu. Ak počas zimovania opadnú listy, nie je to problém. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako zazimovať muškáty v byte či dome.

Akú teplotu vydržia muškáty

Prezimovanie muškátov v tme je možné. Budú mať síce stonky vytiahnuté a biele, ale na jar sa rýchlo spamätajú. Voliť však samozrejme môžete aj svetlé priestory. Teplota pri prezimovaní muškátov by nemala klesať do mínusových teplôt. V pohode znesú 10 až 0 °C. Na jar ich opäť zrežte hlboko, aj na 10 cm, podporíte ich hustejší rast. Vysaďte ich do nového substrátu a s prihnojovaním začnite až po mesiaci.

Ako prezimovať muškáty

Aby vám muškáty mohli zdobiť priestor aj budúci rok, je potrebné včas pristúpiť k ich zazimovaniu. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako postupovať.

Kedy zazimovať muškáty

Najskôr si poďme povedať, kedy upratať muškáty. Muškáty je vhodné premiestniť ešte predtým, než prídu prvé mrazíky. S príchodom jesene preto sledujte predpoveď počasia a včas ich preneste do teplejšieho prostredia.

Zazimovanie muškátov

S prípravou zazimovania muškátov začnite už na konci leta. Najprv obmedzte zálievku a rovnako tak sa už vyhnite prihnojovaniu rastliny. Nezabudnite tiež odstrániť suché, zažltnuté a nezdravé listy. Ďalšie konkrétne kroky a podmienky sa môžu mierne líšiť od vami zvolenej odrody.

Ako zazimovať anglické muškáty?

Pamätajte na to, že tento typ muškátov potrebuje počas zimných mesiacov teplotu do 10 °C. Vhodným miestom na ich prezimovanie preto môže byť napríklad zimná záhrada či nevykurovaná veranda.

Ako zazimovať vzpriamené muškáty?

U tohto druhu muškátov nie je vyložene nutný strih pred zazimovaním. K zastrihnutiu rastliny preto môžete bez problémov pristúpiť až na jar.

Ako prezimovať ťahavé muškáty?

U tejto odrody pamätajte na dôsledné zredukovanie jednotlivých výhonov (zhruba na polovicu).

Previsnuté muškáty prezimovanie

Pokiaľ pestujete previsnuté muškáty, je potrebné ich dlhé výhony na zimu skrátiť zhruba na polovicu. Na jar potom môžete pristúpiť k ešte výraznejšiemu zastrihnutiu.

Ako strihať muškáty na zimu

Muškátom treba zrezať všetky tohtoročné výhony, a to tak, aby si rastlina zachovala zhruba jednu tretinu svojej veľkosti. Okrem toho odstráňte všetky zostávajúce kvety a uschnuté listy. Nezabudnite skontrolovať, že daná rastlina nie je napadnutá plesňou alebo inou chorobou.

Pestrá ponuka rôznych odrôd muškátov v našom eshope

Prezimovanie muškátov podľa našich babičiek

Muškáty sú pomyselnou stálicou našich záhrad. Ich prezimovanie riešili už naše babičky. Tie odporúčali muškáty na zimné mesiace zabaliť do novín, a potom ich zavesiť do chladnej miestnosti „hlavou dole“. Na jar potom síce tieto muškáty vyzerali trochu unavene a vyschnuté, s príchodom slniečka sa však väčšinou spamätali.

Prezimovanie muškátov v byte

Vyššie uvedený tip od našich babičiek je samozrejme nepoužiteľný v prostredí dnešných panelových domov, ktoré bývajú prekúrené a chladné prostredie tu budete hľadať len ťažko. Na prezimovanie muškátov v byte sa najčastejšie využíva presvetlené stanovište blízko okna na chodbe, kde je dostatok svetla a zároveň tu spravidla nepanujú také vysoké teploty.

Vyskúšať môžete aj použitie krabice. Ako prezimovať muškáty v krabici? Rastliny vyberte z nádob a korene očistite od všetkých zvyškov zeminy. Zabaľte ich do novín a zviažte povrázkom. Následne ich hlavou dole umiestnite do papierovej krabice. Na jar ich opatrne vybaľte, mierne skráťte ich korene a výhony a namočte ich na deň do vody. Potom môžete muškáty vysadiť do kvetináčov s novým substrátom. Nezabudnite ich tiež pravidelne zalievať a prihnojovať.

Muškáty po zime

Počas zimy ste pravdepodobne kontrolovali muškáty, ktoré strávili zimu v pivniciach a v skladoch a už ste premýšľali nad jarou, kedy budú opäť na svojich miestach. Teraz je vhodné obdobie na podrobnejšiu obhliadku a spätný rez muškátov. Pozrime sa teda na to, ako prebudiť muškáty po zime.

Kedy prebudiť muškáty

Muškáty by ste hlavne mali nájsť v živom stave – s bielymi alebo zelenými výhonkami s listami alebo bez nich. Dobre si všímajte prezimujúce rastliny a určite nepestujte rastliny, ktoré sú napadnuté chorobami a škodcami, čo sa počas zimovania môže samozrejme stať. Najvyšší čas na prebudenie muškátov z pomyselného zimného spánku nastáva zhruba počas marca.

Ako zrezať muškáty na jar

Pokiaľ boli muškáty prezimované bez prístupu svetla, výhonky sú bielej farby, vytiahnuté nahor. Nie je to tragédia, čoskoro sa spamätajú. Musíte ich však zrezať o 1/3, odstrániť všetky suché listy a suché a čiastočne zdrevnatelé výhony.

Začiatkom apríla ich môžete umiestniť na svetlejšie miesto a otužovať. Každopádne treba vymeniť substrát, pôvodný je vyčerpaný, už takmer prerastený koreňmi a už nie je schopný ani prijímať vodu. Novým substrátom podporíte rast a vitalitu rastlín.

S aktívnou zálievkou však ešte chvíľu počkajte, rovnako tak s pridávaním hnojív do zálievky. Tým, že vymeníte substrát, rastliny získajú dostatok živín na naštartovanie rastu počas určitého obdobia.

S prihnojovaním pre sviežu farbu listov a bujný rast začnite až v máji, neskôr zmeňte hnojivo na podporu násady pukov a dlhé kvitnutie.

TIP: Ak budete na jar plánovať nové výsadby na balkón, nemusíte sa obmedzovať iba na muškáty. Prečítajte si článok o pestovaní letničiek na balkóne.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Nádherná a pritom jedovatá. Púštna ruža je krásna rastlina pochádzajúca z Afriky, ktorá skvele ozdobí napríklad váš parapet. Zaujme svojimi kvetmi, ktoré sa vyfarbujú do bielej, ružovej až tmavočervenej farby. Ako na jej pestovanie?

Pestovanie púštnej ruže

Púštna ruža ( Adenium obesum ) je sukulentná rastlina, ktorá vás doslova uchváti svojimi nádhernými kvetmi. Práve vďaka nim skvele rozžiari každý priestor. Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z púštnych oblastí strednej Afriky a arabského polostrova. Vo svojom domácom prostredí vytvára kríky alebo menšie stromčeky, ktoré sú charakteristické hrubým kmeňom i konármi. Farba kvetov môže byť biela, ružová až tmavo červená, vďaka čomu celok pôsobí veľmi dekoratívnym dojmom.

Z hľadiska pôdy na pestovanie voľte piesočnatú zeminu. Vhodný môže byť substrát pre kaktusy a sukulenty. Mladé rastliny sa presádzajú každý rok vždy na jar. Staršie rastliny môžete presádzať podľa aktuálnej potreby.

Púštna ruža je zvyknutá na teplé počasie. Preto niet divu, že jej najviac prospieva dostatok slnečných lúčov v priebehu celého roka. Akonáhle je slnečného svitu málo alebo nastane zima, môžete ju nechať odpočívať pri teplote okolo 15 °C. V tomto období je zároveň dôležité obmedziť zálievku a rastline dopriať len toľko vody, aby jej neuschli korene. Od apríla do októbra je naopak nutné ružu pravidelne zalievať, pričom do zálievky môžete pridať hnojivo na kaktusy a sukulenty. Ak máte skleník, môžete púštnu ružu zhruba od apríla do septembra pestovať v ňom.

Treba zdôrazniť, že púštna ruža je jedovatá. Preto ju vždy umiestnite mimo dosahu detí a domácich miláčikov. Zároveň je možné odporučiť, aby ste pri manipulácii s ňou používali rukavice.

Prezrite si aktuálnu ponuku púštnych ruží v našom e-shope a vyberte si rastlinu, ktorá vás svojimi kvetmi uchváti

Tvarovanie púštnej ruže

Púštna ruža je veľmi tolerantná k rezu a tvarovaniu. Vďaka tomu si z nej môžete postupom času vytvoriť efektný bonsaj. Rastline môžete dať vzpriamený alebo napríklad šikmý vzhľad. Tiež ju možno tvarovať do vzhľadu nejakého živočícha a podobne.

Púštnej ruži opadávajú listy

Púštnu ružu prirodzene opadávajú listy v momente, keď nastane obdobie sucha. Tento problém však môže nastať aj v prípade, keď dôjde k určitej zmene podmienok (napríklad rastlinu prenesiete na iné stanovište). Pokiaľ je to váš prípad, nesnažte sa rast nových listov podporiť o to väčšou zálievkou. Namiesto toho nechajte rastlinu, aby si zvykla na nové prostredie pri minimálnej zálievke. Ak púštna ruža zhadzuje listy, môže problém spočívať aj v nedostatku svetla.

Púštna ruža žltnutie listov

Pokiaľ si všimnete že listy púštnej ruže začnú žltnúť, je na mieste obmedziť zálievku.

Púštna ruža nekvitne

Púštna ruža kvitne pri správnej starostlivosti niekoľkokrát do roka. Prvé kvety sa spravidla objavujú v máji a júni, ďalšie potom na scénu prichádzajú koncom leta.

Čo ale môže stáť za tým, že púštne ruže nekvitne vôbec? V prvom rade to môže nastať v prípade, keď rastlina nemá dostatočný prístup k slnečnému svetlu.

Kvety sa tiež nemusia na rastline objaviť v prípade, že ste ju nedávno presadili. Vtedy si totiž rastlina ešte len môže zvykať na nové prostredie a svoju energiu smerovať skôr do rastúcich koreňov než do toho, aby kvitla.

Problémy s kvetmi môžu nastať aj v momente, keď rastlina stojí v rozmočenej pôde alebo vo vode. V takom prípade rastlina nielen prestáva kvitnúť, ale sa na nej môže objaviť aj hniloba.

Púštna ruža nevyžaduje veľkú intenzitu hnojenia. Avšak dostatok živín je podstatným faktorom na to, aby sa mohli rozvinúť kvety.

Púštne ruže a škodcovia

Silné a zdravé rastliny sa spravidla škodcom dokážu veľmi dobre ubrániť. Niekedy však môže byť púštna ruža napadnutá roztočmi či vlnatkami. Pokiaľ týchto škodcov na rastline zbadáte, použite ochranný prostriedok podľa návodu. Pamätajte na to, že vôbec najväčšiu škodu môžete rastline napáchať v prípade, keď ju vystavíte príliš chladnému prostrediu a nadmernej vlhkosti.

TIP: Slnečné stanovište vyhovuje aj ďalším rastlinám. Zistite, ako pestovať nádchovník, ktorý vám okrem iného pomôže od upchatého nosa.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zasaďte si v záhrade bylinky, vďaka ktorým ozvláštnite vaše pokrmy alebo si z nich napríklad pripravíte lahodné hrejivé čaje. V prvej časti článku sme sa zamerali na pestovanie bazalky a medovky. V druhom diele sme si povedali viac o pestovaní tymiánu a mäty. A v dnešnej tretej časti sa budeme sústrediť na ďalšie dve populárne bylinky, a to šalvia a yzop.

Šalvia pestovanie

Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.

Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).

K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Preto jednotlivé sadenice umiestnite približne 40 cm od seba.

Vyberte si semienka z našej ponuky a pustite sa do pestovania nádherne voňajúcej šalvie aj vy.

Šalvia druhy

Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Stretnúť sa môžete aj so šalviou praslenatou, šalviou rozmarínou alebo napríklad šalviou lepkavou.

Šalvia pestovanie v kvetináči

Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. Šalvia v kvetináči vydrží zhruba 4 až 5 rokov, potom je nutné vysadiť nové rastlinky.

Šalvia prezimovanie

V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.

Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať. Na tento účel využite prikrývku (napríklad v podobe čečiny), vďaka čomu bude rastlina chránená pred mrazom.

Yzop pestovanie

Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.

Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.

Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Keďže má yzop veľké množstvo vetvičiek a lístkov, je vhodné ho zasadiť na pozemok bez vytrvalých burín.

Zaobstarajte si semienka a sadenice yzopu a zasaďte si túto krásnu bylinku vo svojej záhrade, na terase či balkóne

Yzop lekársky

Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.

Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Ideálne je yzop zbierať v čase kvetu.

Sušenie yzopu

Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.

TIP: Populárnou bylinkou v záhradách je aj bobkový list, ktorý nájde v kuchyni široké uplatnenie. Zistite, ako na správne pestovanie bobkového listu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vaša záhrada v sebe môže ukrývať množstvo pokladov. Jedným z nich sú aj liečivé bylinky, ktoré vám pomôžu s najrôznejšími zdravotnými neduhmi. V prvej časti článku sa podrobne zameriame na pestovanie bazalky a medovky a predstavíme vám, v čom môžu byť tieto bylinky prospešné.

Bazalka pestovanie

Bazalka je populárna bylinka, ktorá má svoje čestné miesto nielen v talianskej kuchyni. Intenzívne vonia a pokrmom dokáže dodať skutočne jedinečnú chuť. V našich domovoch sa často objavuje nielen v záhradách, ale aj v kvetináčoch.

Bazalka dokáže zatočiť aj s niektorými zdravotnými problémami a napríklad bazalka pravá podporuje chuť do jedla.

Veľkú úrodu bazalky môžete spracovať pomocou sušenia. Najviac účinných látok pritom obsahuje v čase kvetu. Listy bazalky sušte v tenkých vrstvách v tieni pri teplotách do 35 ºC. Suchú a rozdrvenú bylinku môžete skladovať na tmavom mieste v uzavretej nádobe.

Preneste si vôňu a chuť Talianska aj k vám domov. Zaobstarajte si semienka bazalky a pustite sa do jej pestovania.

Bazalka druhy

Rozlišujeme hneď niekoľko druhov bazaliek. Z tých najznámejších možno spomenúť bazalku pravú, ktorá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí.

Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad bazalku americkú, ktorá patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou. Popularite sa teší aj bazalka pravá citrónová s čistou citrónovou vôňou či bazalka šedá, ktorej chuť pripomína kombináciu korenia a citrónu.

Kedy je čas na výsev bazalky

Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Na záhradu potom môžete sadeničky umiestniť v druhej polovici mája, akonáhle úplne pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov.

Bazalka pestovanie v záhrade

Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku.

Semienka na predpestovanie vysajte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadeničky, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba. Pri zalievaní si dajte pozor na to, aby ste príliš nekropili listy.

Bazalka v kvetináči

Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysajte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky.

Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti. Ak chcete zvýšiť obsah aromatických látok, môžete si zaobstarať prípravok Symbivit na bylinky, ktorý je špeciálne vyvinutý na tento druh rastlín.

Pestovanie bazalky v zime

Pokiaľ si chcete prítomnosť bazalky užívať aj v zimných mesiacoch, preložte celú rastlinu zo záhonu do kvetináča. Ten potom preneste domov a umiestnite ho na čo najsvetlejšie miesto s bežnou teplotou. Pokiaľ bazalku pestujete v kvetináči po celý rok, pamätajte na jej presadenie do nového substrátu určeného pre bylinky.

Kvitnutie bazalky alebo čo robiť s kvetmi

V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Pamätajte tiež na to, že vďaka zaštipovaniu mladých rastlín bazalka pekne zhustne a rozkošatí sa.

Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Prezrite si semená byliniek pre zdravie v našom e-shope a vyberte si medzi nimi svojich favoritov

Medovka pestovanie

Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché. Už od pradávna sa pritom táto rastlina používa na upokojenie pri nadmernom strese a pomôcť dokáže aj pri nespavosti. Prispieva aj k tíšeniu záchvatov kašľa u detí a uvoľňuje kŕče žalúdka.

Medovka druhy

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom medovky je jednoznačne medovka lekárska, ktorá dorastá do výšky zhruba 70 až 150 cm a pýši sa charakteristickými aromatickými listami.

Medzi ďalšie známe druhy medovky možno zaradiť Melissa axillaris, ktorý sa používa v Ázii. V Číne je populárna Melissa flava. Skôr menej známym druhom medovky je napríklad Melissa yunnanensis pestovaný aj v Ázii.

Medovka pestovanie v kvetináči

Medovka je viacročná rastlina a hodí sa na pestovanie v záhone aj kvetináči. Keďže má rada priame slnko a prísun čerstvého vzduchu, bude sa jej dariť na balkóne alebo za oknom. Kvetináč naplňte vhodným substrátom a vsaďte doň sadeničku. Nádobu voľte skôr hlbšiu, pretože korene medovky môžu rásť až do hĺbky 30 cm. Krík pravidelne zaštipujte, aby si zachoval svoj kompaktný tvar.

Láka vás pestovanie tejto liečivej bylinky u vás doma? Zaobstarajte si semienka medovky a pustite sa do práce.

Medovka pestovania doma, alebo radšej v záhrade?

Medovku môžete pestovať doma aj v záhrade, záleží teda iba na vašich možnostiach a preferenciách. Pri pestovaní v záhrade sa jej bude dariť medzi ostatnými bylinkami. Počas vegetačného obdobia okolie zbavujte buriny, pôdu mierne prevzdušňujte a okopávajte. Myslite na primeranú zálievku a občasné hnojenie.

Medovka sa najčastejšie pestuje zo zakúpených sadeníc, prípadne si ju možno tiež predpestovať zo semienok. V takom prípade semienka vysievame vo vzdialenosti zhruba 3 cm od seba. Ideálnym obdobím na predpestovanie je marec.

Nenechajte si ujsť pokračovanie článkov o pestovaní byliniek. Prečítajte si druhú a tretiu časť našej mini série.

TIP: Medovku aj bazalku je možné pestovať aj po boku ďalších rastlín či byliniek. Prečítajte si, ktoré bylinky sa k sebe hodia a ako v záhrade či kvetináči všetko vhodne zorganizovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Okrasná žihľava, odborne Koleus (Coleus), známa aj ako žihľava africká či farebná, je atraktívna rastlina pochádzajúca z tropických oblastí Ázie a Afriky. Tento druh je obľúbeným doplnkom pre záhrady alebo okenné parapety. Listy týchto žihľavy majú širokú škálu farieb - od červenej, cez oranžovú, žltú, zelenú až po fialovú, a takmer vždy sú viacfarebné či panašované, čo im na zaujímavom vzhľade ešte pridáva.

Okrasná žihľava pestovanie

Okrasné žihľavy možno ľahko pestovať zo semien alebo odrezkov a sú známe svojou rýchlou adaptáciou na rôzne podmienky. Odrezok postačí odobrať ostrým nástrojom, potrieť stimulátorom na zakorenenie a umiestniť do zeminy, prípadne nechať zakoreniť v nádobke s vodou. Týmto spôsobom si z jednej materskej rastliny vypestujete žihľavy do celého záhona.

Jedným z hlavných dôvodov popularity okrasnej žihľavy je jej nenáročnosť na starostlivosť. Vyžaduje len pravidelné zalievanie a dostatok svetla na udržanie svojich sýtych farieb. Pozor však na spálenie listov na priamom slnku počas horúcich letných dní, ktoré hrozia najmä u kultivarov veľmi tmavých farieb. Dôležité je tiež rastliny neprelievať, nadmerná vlhkosť spôsobuje hnednutie a opadávanie listov.

Na pestovanie žihľavy sa hodia skôr kyslejšie substráty zložené z rašeliny a záhradnej zeminy. Počas vegetačnej doby rastliny pravidelne zaštipujeme, aby sme podporili ich rozrastanie do šírky a pravidelný tvar.

Je ideálnym riešením pre tých, ktorí chcú mať krásne rastliny bez nutnosti zložitej údržby. Dá sa pestovať nielen v kvetináčoch, ale aj ako vďačná a veľmi odolná izbovka. Jej vôňa tiež údajne odpudzuje hmyz, čo je ďalším plusom na jej umiestnenie vonku alebo pri oknách.

Koleusy skvele doplnia izbové rastliny v interiéri aj letničky na balkóne. Pestro sfarbené odrody okrasnej žihľavy nájdete v našom e-shope

Okrasné žihľavy v kvetináči

Ozdobná žihľava sa hodí aj na pestovanie v kvetináči. Aj tu postupujeme podľa vyššie spomínaných pravidiel pre pestovanie - kvetináče naplníme záhradným substrátom a rašelinou, v pomere 1:1, na dno umiestnime drenážnu vrstvu pre ľahší odtok prebytočnej vody pri zálievke.

Nádoby so žihľavami umiestnime na poloslnečný balkón, parapet či terasu. Najvhodnejšia je východná či juhovýchodná strana, v opačnom prípade sa listy koleusov nemusia vyfarbiť, pretože plný tieň rastline neprospieva.

Koleus prezimovanie

Pri pestovaní v kvetináčoch vonku je potrebné mať na pamäti, že tento druh žihľavy nie je mrazuvzdorný. Ak začnú vonkajšie teploty klesať pod 10 stupňov, mali by sme nádoby s rastlinami preniesť do interiéru, skleníka či zimnej záhrady. Aj počas zimy sa snažíme dbať na dostatok svetla. Kvetné stonky odporúčame pravidelne odstraňovať. Je to rastlina najmä okrasná listom.

TIP: Ako na kvitnúce balkón po celý rok? Okrasné žihľavy doplňte cibuľovinami a sirôtkami na jar, muškátmi a petúniami na leto, na jeseň pridajte chryzantémy a v zime vres či hamamel. Ďalšie tipy nájdete na našom blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dichondra, inými názvami tiež strieborný vodopád alebo strieborný dážď, je previsnutá rastlina s drobnými listami zeleno striebristej farby. Rastlina pochádza z oblastí strednej Ameriky. Vytvára až dva metre dlhé "liany", a je tak ideálnou okrasnou rastlinou do závesných hrantíkov na balkónoch či terasách.

Ako pestovať strieborný vodopád

Dichondra preferuje plné slnko, nanajvýš mierny polotieň. Umiestnenie závisí aj od konkrétneho druhu dichondry, niektoré kultivary sú pôdopokryvné a vysádzame ich tak do záhonov. Iné, konkrétne práve „strieborný vodopád“, sa hodia na pestovanie v závesných kvetináčoch alebo v klasických kvetináčoch.

Rastline doprajeme stredne intenzívnu a pravidelnú zálievku, avšak vďaka svojmu pôvodu si dobre poradia aj s kratšou dobou sucha. Dichondru vyživujeme hnojivami pre nekvitnúce rastliny - hnojivo aplikujeme raz za 14 dní spoločne so zálievkou.

Množenie dichondry

Dichondru je možné pomerne ľahko rozmnožiť pomocou semien i odrezkov. Semená vysádzame do pareniska v interiéri, ideálne už počas marca. Na vyklíčenie semien by mala byť izbová teplota približne 25 stupňov, ideálne je teda umiestnenie blízko radiátora. Substrát udržujeme stále vlhký a mladé sadenice premiestnime von až koncom mája.

Ďalšou možnosťou je rezkoanie. Odrezky udržujte v teplote 18 až 20 stupňov. Odoberáme ich viac-menej kedykoľvek od jari do jesene. Odrezok by mal mať asi pätnásť centimetrov. Jeho spodnú stranu potom potrieme stimulátorom na zakorenenie a zapichneme do substrátu.

Strieborný dážď do záhrady

Ak pestujeme rastlinu v záhone, zastane pôdopokryvnú funkciu. Rozrastá sa do dĺžky až 2 metre a vytvára na povrchu záhona hustý strieborný koberec. V tomto prípade sa snažíme dichondru udržiavať skôr v suchšom prostredí, pretože hustý vlhký porast by mohli napádať plesne.

Dichondra na balkón

Asi najobľúbenejšie je pestovanie dichondry na balkónoch či terasách. Skvele sa hodí do závesných kvetináčov, ktoré striebristé listy doslova obrastú. Okrem toho možno dichondru kombinovať s ďalšími previsnutými rastlinami do kvetináčov - najlepšie vyzerá s kvitnúcimi druhmi ako sú petúnie, lobelky, bakopa a podobne.

Ak hľadáte nové kúsky do letných hrantíkov, "strieborný vodopád" bude tou pravou voľbou. Prevísajúce dichondry do nádob nájdete v našom e-shope

Dichondra prezimovanie

Dichondry nevystavujte mrazu ani teplotám nižším ako 10 stupňov celzia. Keď začne priemerná vonkajšia teplota klesať, premiestnite rastlinu do teplejšieho skleníka alebo do nevykurovanej miestnosti v interiéri. Ešte predtým je dobré dichondru skrátiť tak, aby sa dobre skladovala. Zemina v kvetináči by nemala byť ani cez zimu dlhodobo suchá. Zálievku teda znížime na minimum, občas však rastlinu v zimnom období zalejeme.

TIP: Či už chcete vyzdobiť balkón, okenné parapety alebo kvetináče na terase, pomôžu vám s tým letničky do nádob. Zvoľte klasické muškáty či petúnie, begónie alebo nadrobno kvitnúce lobelky, ktoré sa hodia aj do závesných kvetináčov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

S klasickým pestovaním v zemine sa spája mnoho výhod, ale aj nevýhod. Medzi hlavné nevýhody patrí najmä tvorba plesní a rôznych patogénov v substráte, ktoré môžu dráždiť alergikov. To býva často dôvodom, prečo citlivejší ľudia nepestujú doma žiadne rastliny. Hydroponický spôsob pestovania rastlín ale umožňuje obstaranie izboviek či byliniek aj citlivejším jedincom.

V našom článku sa bližšie pozrieme na to, čo to vlastne hydropónia je, ako postupovať pri pestovaní týmto spôsobom a ktoré rastliny je možné hydroponicky pestovať.

Čo je hydropónia

Hydropónia je spôsob pestovania rastlín bez substrátu. Potrebná je iba rastlina, živný roztok, médium a špeciálny kvetináč. Jedná sa o veľmi "čistý" spôsob pestovania rastlín, pri ktorom je možné eliminovať vznik plesní a množenie rôznych patogénnych látok.

Medzi hlavné výhody hydroponického pestovania patria:

- kontrola výživy počas pestovania - je možné dokonale sledovať a ovplyvňovať príjem jednotlivých živín

- efektívnejšie pestovanie a vyššie výnosy

- obmedzenie plesní a menšie riziko napadnutia škodcami aj chorobami

Nevýhody hydropónie

Hoci pri hydroponickom pestovaní rastlín prevažujú pozitíva, môžeme sa stretnúť aj s niektorými nevýhodami. Medzi tie patrí najmä ľahké prehnojenie rastlín a s tým spojené ich poškodenie či dokonca úhyn. Treba si dôkladne naštudovať dávkovanie hnojív a zostavovanie živných roztokov pre dané druhy rastlín. V tomto je hydroponické pestovanie náročnejšie od toho klasického.

Ďalším úskalím býva aj udržiavanie koreňového systému aj roztoku v čistote - v opačnom prípade sa v roztoku začnú tvoriť riasy alebo množiť rôzne organizmy, ktoré negatívne ovplyvnia pH roztoku aj jeho zloženie.

Poslednou nevýhodou potom môže byť vyššia obstarávacia cena špeciálnych nádob určených na tento spôsob pestovania.

Hydropónia doma

U veľkopestovateľov je hydroponické pestovanie pre svoje pozitívne prínosy pomerne časté a obľúbené. Často tak pestujú mnohé druhy zeleniny alebo bylinky.
Doma je ale stále hydropónia skôr výnimkou, pokiaľ však máte skleník alebo by ste radi pestovali rastliny v interiéri bez neporiadku zo substrátu, určite tento spôsob vyskúšajte.

Čo budete potrebovať:
Vhodné rastliny, živný roztok - pripravuje sa obvykle priamo z hnojív určených pre hydropóniu, na obale hnojiva je potom možné nájsť postup na namiešanie. Receptov na domáci živný roztok však na internete nájdete množstvo, avšak často nemožno zaručiť, že bude obsahovať všetky potrebné živiny. Kvetináče - potrebovať budete na každú rastlinu dva - jeden plný (vodotesný bez otvorov) a druhý dierovaný. Médium - predtým sa často používal keramzit či perlit, dnes je ale bežnejšie kokosové vlákno, rockwool (minerálna vlna) alebo oasis kocky.

Postup pre hydroponické pestovanie je nasledovný. Najprv dobre očistíme rastlinu a jej koreňový systém. Umiestnime ju do nádoby s čistou vodou, ktorú každý deň meníme, pričom korene prepláchneme. Po niekoľkých dňoch je rastlina pripravená na prechod na hydroponický spôsob pestovania. V tejto chvíli naplníme dierovaný kvetináč zvoleným médiom. Plný kvetináč naplníme asi do jednej štvrtiny obsahu živným roztokom. Do média umiestnime rastlinu a dierovaný kvetináč vložíme do nádoby s roztokom.

Pri pestovaní dodávame živiny pravidelne, nikdy ale roztok nenalievame priamo na médium, to by mohlo začať plesnivieť. Odporúča sa raz za dva až štyri týždne celý roztok vymeniť, nádoby vymyť, médium a korene prepláchnuť čistou vodou.

Hydroponické pestovanie izbových rastlín

Doma sa najčastejšie hydroponicky pestujú bylinky alebo izbové rastliny. Väčšine izboviek tento spôsob pestovania veľmi prospieva. Najčastejšie sa takto pestuje lopatkovec (Spathiphyllum), avšak v živnom roztoku môžete pestovať aj mnoho ďalších druhov, hodí sa k tomu napríklad antúria (Anturium), dracéna (Dracaena), brečtan (Hedera), fikusy (Ficus), potosovec (syn. šplhavnica, Epipremnum), zelenec (Chlorophytum), monstera (Monstera), kalanchoa (Kalanchoe)...

Medzi najobľúbenejšie izbové rastliny patria rôzne druhy orchideí. Hydroponické pestovanie orchideí je pomerne neobvyklé, ale rastlinám prospieva. O pestovaní orchideí v byte všeobecne sme sa viac rozpísali v našom minulom článku.

Rastliny vhodné na hydropóniu

Medzi „hydroponické rastliny“ ale neradíme iba tie izbové. Týmto spôsobom je možné pestovať aj niektoré druhy zeleniny, drobného ovocia alebo bylín.

Hydroponické pestovanie zeleniny

Asi najbežnejšou zeleninou pestovanou hydroponicky je tá listová - šaláty všetkého druhu, špenát, rukola a ďalšie sa pestujú iba v roztoku veľmi často nielen u veľkopestovateľov, ale aj v skleníkoch záhradkárov. Zelenina rastie rýchlo, potrebuje menej miesta a netreba ju pravidelne zalievať, čo ušetrí veľa práce. Navyše sa často chránená pred niektorými druhmi škodcov a chorôb.

Koreňová zelenina sa príliš často týmto spôsobom nepestuje, hydropónia sa ale využíva v prípade reďkoviek, ktoré je možné týmto spôsobom zberať už za 3 týždne.

V poslednej dobe je obľúbené aj hydroponické pestovanie paradajok. Ako je známe, táto zelenina vyžaduje dostatok vlahy, zároveň však trpí na plesne, čo sťažuje jej zalievanie. Plesne sa tiež často množia priamo v záhone v substráte. Pri hydropónii tieto problémy odpadajú. Kvetináče jednoducho umiestnite do teplého skleníka. Paradajky môžete týmto spôsobom pokojne pestovať už od semienok. Väčšinou sa ale prechádza na živný roztok až pri silnejších sadeniciach.

Hydroponické pestovanie byliniek

Čistejšie, zdravšie a výnosnejšie pestovanie neminulo ani v domácnostiach toľko obľúbené bylinky. Nielenže si nemusíte robiť starosti s pravidelnou zálievkou, ktorú väčšina byliniek vyžaduje, ale netýkajú sa vás ani problémy s preliatím, plesňami alebo škodcami. Na hydroponické pestovanie sa hodia takmer všetky druhy klasických byliniek ako je mäta, bazalka, petržlenová vňať, pažítka a ďalšie. Záhradkári sú tiež presvedčení o tom, že bylinky rastúce v živnom roztoku intenzívnejšie voňajú a majú lepšiu chuť.

TIP: Hydroponicky je možné pestovať aj mnoho liečivých rastlín. Medzi ne patrí napríklad aj nádchovník, ktorý pomáha uvoľniť horné dýchacie cesty a nemal by v zimných mesiacoch chýbať v žiadnej domácnosti. Ako pestovať nádchovník sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Klíčky konzumovali už starovekí Egypťania a Číňania – a mali na to dobré dôvody. Naklíčené semienko je totiž doslova nabité vitamínmi, minerálmi a ďalšími látkami, ktoré pozitívne ovplyvňujú imunitný systém a doplnia potrebné živiny dôležité pre správne fungovanie organizmu.

Aby mohlo semeno vyklíčiť a vyrásť z neho plnohodnotná rastlina, potrebuje do štartu nielen dostatok makro a mikro živín, ale aj energiu. To je ďalší dôvod, prečo by sme si mali klíčky pravidelne dopriať, sú totiž bohatým zdrojom energie. V neposlednom rade sú to obsiahnuté enzýmy, ktoré napomáhajú s regeneračnými procesmi v tele.

Je teda zrejmé, že sa jedná o takzvanú superpotravinu. V kuchyni klíčky využijete prakticky do všetkého. Môžete ich pridať do šalátov, do nátierok, dozdobiť s nimi obložené pečivo alebo polievky, pridať ich aj do zeleninovej prílohy k hlavným pokrmom. Poďme sa teda pozrieť, ako si klíčky vypestovať a aké semená sú na tieto účely najvhodnejšie.

Semená na naklíčenie

Naklíčiť môžeme prakticky čokoľvek od žeruchy, cez šošovicu, fazuľu až po hrach. Mnoho ľudí nekupuje priamo semená na klíčky, ale zakúpi v supermarkete balíček danej suroviny, ktorú potom na tento účel využije. Klíčky sa síce objavia, nemusia však byť tak kvalitné, klíčivosť je nižšia a navyše môžu semená obsahovať zvyšky pesticídov a ďalších nevhodných látok.

Ideálnym riešením je teda zakúpiť priamo semená na klíčenie. Rozhodne nenakličujte semená určené na výsev - tie sú ošetrené moridlami, ktoré nie sú určené na konzumáciu!

BIO semienka na klíčenie

Najlepšie semená na naklíčenie sú tie v BIO kvalite. Len tu máte istotu, že sa jedná o kvalitné semienka bez pesticídov a iných chemikálií.
Ktoré druhy BIO semienok na klíčenie sú najobľúbenejšie? Sú to mungo fazuľky, reďkovka, šošovica, lucerna, cícer, obilniny (pšenica, jačmeň, raž), žerucha, horčica, rukola, cesnak...

Medzi menej vhodné potom patria hlavne väčšie druhy fazule, ktoré sú tvrdé aj po naklíčení a zle sa trávia. Ďalej nenakličujeme orechy a lúpané či tepelne upravené semená. Nevhodné je tiež klíčiť chia semienka a ľan - tieto druhy totiž po namočení vytvárajú gélový obal, pomaly a zle klíčia. Ľanové a chia semienko konzumujte nenaklíčené, ideálne mleté alebo práve iba namáčané. No a poslednou skupinou nevhodných semien na klíčenie sú už spomínané semienka určené na výsev.

Nevyznáte sa v druhoch ani typoch semien? Semienka na naklíčenie v BIO kvalite nájdete priamo v našom e-shope

Ako klíčiť semienka doma

Klíčenie semienok sa môže javiť ako jednoduchá záležitosť. Určite ste aj vy počas svojich školských rokov v rámci výučby klíčenia semien skúšali. V tomto prípade ste asi použili mokrú vatu, na ktorú ste semienka uložili a čakali, kým sa klíčky objavia.

Tento spôsob je jednoduchý, rýchly a nevyžaduje žiadne investície. Je ale možné, že sa na klíčkoch objaví pleseň, pretože vlhkosť môže byť príliš vysoká. Navyše klíčky na vate nie je možné preplachovať. Z týchto dôvodov sa semená neklíčia ani v substráte.

Ako teda pri klíčení postupovať?

Najprv si zaobstarajte vhodné semienka - ako už sme spomenuli vyššie, ideálne sú semienka určené priamo na naklíčovanie v BIO kvalite.

Ďalším krokom je nákup nakličovacích misiek a nádob. Existujú dokonca niekoľkoposchodové nakličovacie nádoby, v ktorých semená umiestnite na sitá a ľahko ich pravidelne prepláchnete. Mnoho ľudí ale dáva semienka do sitka, ktoré umiestni nad pohár s vodou a  semená majú dostatok vlahy, možno ich ľahko prepláchnuť.

Teraz už poďme priamo k procesu - v prvom rade semená preberte. Kvalitné balenie už obvykle neobsahujú žiadne prímesi, kamienky či zvyšky zeminy, ale stať sa to môže. Vyraďte aj prasknuté či inak poškodené semienka.

Pracujte v úplnej čistote. Umyte si ruky, umyte aj všetky misky a ďalšie pomôcky, ktoré na klíčenie potrebujete. Predídete tak plesniveniu klíčkov.
Semená najprv namočte. Najmä veľké druhy s tvrdou šupkou ako je cícer, hrach a ďalšie, potrebujú namáčať aj 24 hodín.

Počas klíčenia semená preplachujte minimálne dvakrát denne (počas horúceho letného počasia aj viackrát). Na preplachovanie použite pitnú, najlepšie prevarenú studenú vodu.

Prezerajte klíčky - pokiaľ rozpoznáte pleseň, musíte bohužiaľ semienka zlikvidovať. Pleseň môže mať rôzne podoby, môže sa javiť ako biely či šedavý povlak alebo spôsobovať černenie a zahnívanie drobných korienkov. Kľúčiky tiež môžu zapáchať. Po likvidácii semien riadne umyte a dezinfikujte nádoby. Pozor na zámenu plesne s ochlpením korienkov, to býva najčastejšie prítomné u brokolice, žeruchy, reďkovky a horčice.

TIP: Kvalitné bio semená neslúžia iba na klíčenie. Môžete ich vysadiť aj do záhonov a vypestovať si vlastnú bio zeleninu.

Určite patríte medzi nich aj vy, ktorí pri nákupe potravín neodolali červeným kráskam s názvom Euphorbia pulcherrima – vianočná ruža.  Okrem klasickej červenej, môžete objaviť aj biele, smotanové, či fialovo sfarbené. Možno ste ani nevedeli, že sa jedná o listy danej rastliny a nie kvety.

Aby ste sa tejto kráske tešili naozaj do Vianoc alebo dokonca aj dlhšie obdobie, či pestovali ju ako interiérovú rastlinu, je potrebné spoznať ju a hlavne jej nároky na pestovanie.

Vianočná ruža pestovanie

Zásady pestovania

1. Prvý krok je v obchodnom reťazci aebo radšej v malom kvetinárstve na rohu ulice vybrať správnu rastlinu s nepremokreným substrátom, s nepoškodenými listami (nesmú byť suché, hnilé, polámané).

2. Rastlinu šetrne preniesť v obale, novinách, papieri, plátenej taške, v závislosti na teplote vonku. Nemalo by extrémne fúkať a ani mrznúť.

3.Aklimatizovanie by malo prebehnúť postupne. Jeden deň ju nechajte na chladnejšej chodbe s dostatkom svetla, blízko okna. Nasledujúci deň ju premiestnite do izby, kde bude nastálo.

4. Priestor by mal byť dostatočne svetlý, primerane teplý, 15-20 stupňov, nie nad radiátorom, výhodou je východná expozícia, nie priamo na okne, nie v zafajčenom priestore.

5. Substrát je nutné udržiavať vlhký, v podmiske nesmie zostávať voda a je nutné rastlinu rosiť.

6. Toto jej bude stačiť pre pestovanie do Vianoc. Ak chcete pokračovať v pestovaní aj ďalej, pokračujte v čítaní.

7. Od januára do apríla pestujte ružu podobne ako doteraz, s maximom svetla a v primeranej teplote a vlhkosti.

8. Začiatkom apríla znižujte zálievku a polievajte až keď substrát úplne preschne.

9. V apríli potrebuje vianočná ruža 15 hodín tmy, málo vody, môže pôsobiť zvädnuto. Teda zvoľte vhodnú krabicu, ktorou ju budete zakrývať.  Teplota by mala byť 15-16 stupňov. Zakrývanie by malo prebiehať 1 mesiac. Je to na svetlo najcitlivejšia rastlina. Celý proces môže pokaziť svetlo, z TV, monitora, prechádzajúce autá po ulici za oknom.

10. Nasleduje májové zrezanie. Veľmi drastický krok ale nutný. Ponechajte len stonky 8-10 cm so zelenými listami, alebo bez nich.

11. Rastlinu presaďte do väčšieho kvetináča, do ľahkého priepustného substrátu. Pri teplote 16 -18 st. by mala začať pučať. Doprajte jej svetlo a primeranú vlahu.

12. V júni ju môžete premiestniť do polotieňa, aj na balkón, či exteriéru  záhrade.

13. V júli znovu nutný rez o 2 cm a odstránenie bočných výhonkov. Nebojte sa, je to tak v poriadku. Podporíte tak rast nových listov.

14. V auguste ju premiestnite do interiéru, na svetlé miesto, teplota nad 17 stupňov.

15. V októbri je už svetla menej, ale ruža ho potrebuje, teda začnite s prisvetlovaním a naopak medzi 17-20 hod so zatmievaním v krabici. Tento postup opakujte až do konca novembra.

16. V novembri sa objavia kvetné puky, nezabudnite hnojiť a polievať.

17. Svetlo, zmeny svetla a tmy pôsobia priamo na vyfarbovanie listeňov, druhý hlavný faktor je teplota prostredia a vlaha.

Držíme Vám palce, nech Vám vianočná ruža robí radosť nie len na Vianoce. Ak jej venujete dostatočnú starostlivosť, určite sa to podarí.

TIP: S príchodom chladných dní sa musíme postarať aj o kvety na balkóne. Ak vás zaujíma pestovanie izbových rastlín, viac na túto tému sa dočítate v článkoch, kde sa venujeme napríklad pestovaniu exotickej vanilky alebo izbových orchideií.