Balkónová záhradka

Zasaďte si v záhrade bylinky, vďaka ktorým ozvláštnite vaše pokrmy alebo si z nich napríklad pripravíte lahodné hrejivé čaje. V prvej časti článku sme sa zamerali na pestovanie bazalky a medovky. V druhom diele sme si povedali viac o pestovaní tymiánu a mäty. A v dnešnej tretej časti sa budeme sústrediť na ďalšie dve populárne bylinky, a to šalvia a yzop.

Šalvia pestovanie

Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.

Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).

K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Preto jednotlivé sadenice umiestnite približne 40 cm od seba.

Vyberte si semienka z našej ponuky a pustite sa do pestovania nádherne voňajúcej šalvie aj vy.

Šalvia druhy

Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska. Stretnúť sa môžete aj so šalviou praslenatou, šalviou rozmarínou alebo napríklad šalviou lepkavou.

Šalvia pestovanie v kvetináči

Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. Šalvia v kvetináči vydrží zhruba 4 až 5 rokov, potom je nutné vysadiť nové rastlinky.

Šalvia prezimovanie

V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.

Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať. Na tento účel využite prikrývku (napríklad v podobe čečiny), vďaka čomu bude rastlina chránená pred mrazom.

Yzop pestovanie

Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.

Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.

Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Keďže má yzop veľké množstvo vetvičiek a lístkov, je vhodné ho zasadiť na pozemok bez vytrvalých burín.

Zaobstarajte si semienka a sadenice yzopu a zasaďte si túto krásnu bylinku vo svojej záhrade, na terase či balkóne

Yzop lekársky

Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.

Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm. Ideálne je yzop zbierať v čase kvetu.

Sušenie yzopu

Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.

TIP: Populárnou bylinkou v záhradách je aj bobkový list, ktorý nájde v kuchyni široké uplatnenie. Zistite, ako na správne pestovanie bobkového listu.

Vaša záhrada v sebe môže ukrývať množstvo pokladov. Jedným z nich sú aj liečivé bylinky, ktoré vám pomôžu s najrôznejšími zdravotnými neduhmi. V prvej časti článku sa podrobne zameriame na pestovanie bazalky a medovky a predstavíme vám, v čom môžu byť tieto bylinky prospešné.

Bazalka pestovanie

Bazalka je populárna bylinka, ktorá má svoje čestné miesto nielen v talianskej kuchyni. Intenzívne vonia a pokrmom dokáže dodať skutočne jedinečnú chuť. V našich domovoch sa často objavuje nielen v záhradách, ale aj v kvetináčoch.

Bazalka dokáže zatočiť aj s niektorými zdravotnými problémami a napríklad bazalka pravá podporuje chuť do jedla.

Veľkú úrodu bazalky môžete spracovať pomocou sušenia. Najviac účinných látok pritom obsahuje v čase kvetu. Listy bazalky sušte v tenkých vrstvách v tieni pri teplotách do 35 ºC. Suchú a rozdrvenú bylinku môžete skladovať na tmavom mieste v uzavretej nádobe.

Preneste si vôňu a chuť Talianska aj k vám domov. Zaobstarajte si semienka bazalky a pustite sa do jej pestovania.

Bazalka druhy

Rozlišujeme hneď niekoľko druhov bazaliek. Z tých najznámejších možno spomenúť bazalku pravú, ktorá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí.

Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad bazalku americkú, ktorá patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou. Popularite sa teší aj bazalka pravá citrónová s čistou citrónovou vôňou či bazalka šedá, ktorej chuť pripomína kombináciu korenia a citrónu.

Kedy je čas na výsev bazalky

Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Na záhradu potom môžete sadeničky umiestniť v druhej polovici mája, akonáhle úplne pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov.

Bazalka pestovanie v záhrade

Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku.

Semienka na predpestovanie vysajte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadeničky, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba. Pri zalievaní si dajte pozor na to, aby ste príliš nekropili listy.

Bazalka v kvetináči

Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysajte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky.

Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti. Ak chcete zvýšiť obsah aromatických látok, môžete si zaobstarať prípravok Symbivit na bylinky, ktorý je špeciálne vyvinutý na tento druh rastlín.

Pestovanie bazalky v zime

Pokiaľ si chcete prítomnosť bazalky užívať aj v zimných mesiacoch, preložte celú rastlinu zo záhonu do kvetináča. Ten potom preneste domov a umiestnite ho na čo najsvetlejšie miesto s bežnou teplotou. Pokiaľ bazalku pestujete v kvetináči po celý rok, pamätajte na jej presadenie do nového substrátu určeného pre bylinky.

Kvitnutie bazalky alebo čo robiť s kvetmi

V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Pamätajte tiež na to, že vďaka zaštipovaniu mladých rastlín bazalka pekne zhustne a rozkošatí sa.

Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Prezrite si semená byliniek pre zdravie v našom e-shope a vyberte si medzi nimi svojich favoritov

Medovka pestovanie

Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché. Už od pradávna sa pritom táto rastlina používa na upokojenie pri nadmernom strese a pomôcť dokáže aj pri nespavosti. Prispieva aj k tíšeniu záchvatov kašľa u detí a uvoľňuje kŕče žalúdka.

Medovka druhy

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom medovky je jednoznačne medovka lekárska, ktorá dorastá do výšky zhruba 70 až 150 cm a pýši sa charakteristickými aromatickými listami.

Medzi ďalšie známe druhy medovky možno zaradiť Melissa axillaris, ktorý sa používa v Ázii. V Číne je populárna Melissa flava. Skôr menej známym druhom medovky je napríklad Melissa yunnanensis pestovaný aj v Ázii.

Medovka pestovanie v kvetináči

Medovka je viacročná rastlina a hodí sa na pestovanie v záhone aj kvetináči. Keďže má rada priame slnko a prísun čerstvého vzduchu, bude sa jej dariť na balkóne alebo za oknom. Kvetináč naplňte vhodným substrátom a vsaďte doň sadeničku. Nádobu voľte skôr hlbšiu, pretože korene medovky môžu rásť až do hĺbky 30 cm. Krík pravidelne zaštipujte, aby si zachoval svoj kompaktný tvar.

Láka vás pestovanie tejto liečivej bylinky u vás doma? Zaobstarajte si semienka medovky a pustite sa do práce.

Medovka pestovania doma, alebo radšej v záhrade?

Medovku môžete pestovať doma aj v záhrade, záleží teda iba na vašich možnostiach a preferenciách. Pri pestovaní v záhrade sa jej bude dariť medzi ostatnými bylinkami. Počas vegetačného obdobia okolie zbavujte buriny, pôdu mierne prevzdušňujte a okopávajte. Myslite na primeranú zálievku a občasné hnojenie.

Medovka sa najčastejšie pestuje zo zakúpených sadeníc, prípadne si ju možno tiež predpestovať zo semienok. V takom prípade semienka vysievame vo vzdialenosti zhruba 3 cm od seba. Ideálnym obdobím na predpestovanie je marec.

Nenechajte si ujsť pokračovanie článkov o pestovaní byliniek. Prečítajte si druhú a tretiu časť našej mini série.

TIP: Medovku aj bazalku je možné pestovať aj po boku ďalších rastlín či byliniek. Prečítajte si, ktoré bylinky sa k sebe hodia a ako v záhrade či kvetináči všetko vhodne zorganizovať.

Okrasná žihľava, odborne Koleus (Coleus), známa aj ako žihľava africká či farebná, je atraktívna rastlina pochádzajúca z tropických oblastí Ázie a Afriky. Tento druh je obľúbeným doplnkom pre záhrady alebo okenné parapety. Listy týchto žihľavy majú širokú škálu farieb - od červenej, cez oranžovú, žltú, zelenú až po fialovú, a takmer vždy sú viacfarebné či panašované, čo im na zaujímavom vzhľade ešte pridáva.

Okrasná žihľava pestovanie

Okrasné žihľavy možno ľahko pestovať zo semien alebo odrezkov a sú známe svojou rýchlou adaptáciou na rôzne podmienky. Odrezok postačí odobrať ostrým nástrojom, potrieť stimulátorom na zakorenenie a umiestniť do zeminy, prípadne nechať zakoreniť v nádobke s vodou. Týmto spôsobom si z jednej materskej rastliny vypestujete žihľavy do celého záhona.

Jedným z hlavných dôvodov popularity okrasnej žihľavy je jej nenáročnosť na starostlivosť. Vyžaduje len pravidelné zalievanie a dostatok svetla na udržanie svojich sýtych farieb. Pozor však na spálenie listov na priamom slnku počas horúcich letných dní, ktoré hrozia najmä u kultivarov veľmi tmavých farieb. Dôležité je tiež rastliny neprelievať, nadmerná vlhkosť spôsobuje hnednutie a opadávanie listov.

Na pestovanie žihľavy sa hodia skôr kyslejšie substráty zložené z rašeliny a záhradnej zeminy. Počas vegetačnej doby rastliny pravidelne zaštipujeme, aby sme podporili ich rozrastanie do šírky a pravidelný tvar.

Je ideálnym riešením pre tých, ktorí chcú mať krásne rastliny bez nutnosti zložitej údržby. Dá sa pestovať nielen v kvetináčoch, ale aj ako vďačná a veľmi odolná izbovka. Jej vôňa tiež údajne odpudzuje hmyz, čo je ďalším plusom na jej umiestnenie vonku alebo pri oknách.

Koleusy skvele doplnia izbové rastliny v interiéri aj letničky na balkóne. Pestro sfarbené odrody okrasnej žihľavy nájdete v našom e-shope

Okrasné žihľavy v kvetináči

Ozdobná žihľava sa hodí aj na pestovanie v kvetináči. Aj tu postupujeme podľa vyššie spomínaných pravidiel pre pestovanie - kvetináče naplníme záhradným substrátom a rašelinou, v pomere 1:1, na dno umiestnime drenážnu vrstvu pre ľahší odtok prebytočnej vody pri zálievke.

Nádoby so žihľavami umiestnime na poloslnečný balkón, parapet či terasu. Najvhodnejšia je východná či juhovýchodná strana, v opačnom prípade sa listy koleusov nemusia vyfarbiť, pretože plný tieň rastline neprospieva.

Koleus prezimovanie

Pri pestovaní v kvetináčoch vonku je potrebné mať na pamäti, že tento druh žihľavy nie je mrazuvzdorný. Ak začnú vonkajšie teploty klesať pod 10 stupňov, mali by sme nádoby s rastlinami preniesť do interiéru, skleníka či zimnej záhrady. Aj počas zimy sa snažíme dbať na dostatok svetla. Kvetné stonky odporúčame pravidelne odstraňovať. Je to rastlina najmä okrasná listom.

TIP: Ako na kvitnúce balkón po celý rok? Okrasné žihľavy doplňte cibuľovinami a sirôtkami na jar, muškátmi a petúniami na leto, na jeseň pridajte chryzantémy a v zime vres či hamamel. Ďalšie tipy nájdete na našom blogu.

Dichondra, inými názvami tiež strieborný vodopád alebo strieborný dážď, je previsnutá rastlina s drobnými listami zeleno striebristej farby. Rastlina pochádza z oblastí strednej Ameriky. Vytvára až dva metre dlhé "liany", a je tak ideálnou okrasnou rastlinou do závesných hrantíkov na balkónoch či terasách.

Ako pestovať strieborný vodopád

Dichondra preferuje plné slnko, nanajvýš mierny polotieň. Umiestnenie závisí aj od konkrétneho druhu dichondry, niektoré kultivary sú pôdopokryvné a vysádzame ich tak do záhonov. Iné, konkrétne práve „strieborný vodopád“, sa hodia na pestovanie v závesných kvetináčoch alebo v klasických kvetináčoch.

Rastline doprajeme stredne intenzívnu a pravidelnú zálievku, avšak vďaka svojmu pôvodu si dobre poradia aj s kratšou dobou sucha. Dichondru vyživujeme hnojivami pre nekvitnúce rastliny - hnojivo aplikujeme raz za 14 dní spoločne so zálievkou.

Množenie dichondry

Dichondru je možné pomerne ľahko rozmnožiť pomocou semien i odrezkov. Semená vysádzame do pareniska v interiéri, ideálne už počas marca. Na vyklíčenie semien by mala byť izbová teplota približne 25 stupňov, ideálne je teda umiestnenie blízko radiátora. Substrát udržujeme stále vlhký a mladé sadenice premiestnime von až koncom mája.

Ďalšou možnosťou je rezkoanie. Odrezky udržujte v teplote 18 až 20 stupňov. Odoberáme ich viac-menej kedykoľvek od jari do jesene. Odrezok by mal mať asi pätnásť centimetrov. Jeho spodnú stranu potom potrieme stimulátorom na zakorenenie a zapichneme do substrátu.

Strieborný dážď do záhrady

Ak pestujeme rastlinu v záhone, zastane pôdopokryvnú funkciu. Rozrastá sa do dĺžky až 2 metre a vytvára na povrchu záhona hustý strieborný koberec. V tomto prípade sa snažíme dichondru udržiavať skôr v suchšom prostredí, pretože hustý vlhký porast by mohli napádať plesne.

Dichondra na balkón

Asi najobľúbenejšie je pestovanie dichondry na balkónoch či terasách. Skvele sa hodí do závesných kvetináčov, ktoré striebristé listy doslova obrastú. Okrem toho možno dichondru kombinovať s ďalšími previsnutými rastlinami do kvetináčov - najlepšie vyzerá s kvitnúcimi druhmi ako sú petúnie, lobelky, bakopa a podobne.

Ak hľadáte nové kúsky do letných hrantíkov, "strieborný vodopád" bude tou pravou voľbou. Prevísajúce dichondry do nádob nájdete v našom e-shope

Dichondra prezimovanie

Dichondry nevystavujte mrazu ani teplotám nižším ako 10 stupňov celzia. Keď začne priemerná vonkajšia teplota klesať, premiestnite rastlinu do teplejšieho skleníka alebo do nevykurovanej miestnosti v interiéri. Ešte predtým je dobré dichondru skrátiť tak, aby sa dobre skladovala. Zemina v kvetináči by nemala byť ani cez zimu dlhodobo suchá. Zálievku teda znížime na minimum, občas však rastlinu v zimnom období zalejeme.

TIP: Či už chcete vyzdobiť balkón, okenné parapety alebo kvetináče na terase, pomôžu vám s tým letničky do nádob. Zvoľte klasické muškáty či petúnie, begónie alebo nadrobno kvitnúce lobelky, ktoré sa hodia aj do závesných kvetináčov.

S klasickým pestovaním v zemine sa spája mnoho výhod, ale aj nevýhod. Medzi hlavné nevýhody patrí najmä tvorba plesní a rôznych patogénov v substráte, ktoré môžu dráždiť alergikov. To býva často dôvodom, prečo citlivejší ľudia nepestujú doma žiadne rastliny. Hydroponický spôsob pestovania rastlín ale umožňuje obstaranie izboviek či byliniek aj citlivejším jedincom.

V našom článku sa bližšie pozrieme na to, čo to vlastne hydropónia je, ako postupovať pri pestovaní týmto spôsobom a ktoré rastliny je možné hydroponicky pestovať.

Čo je hydropónia

Hydropónia je spôsob pestovania rastlín bez substrátu. Potrebná je iba rastlina, živný roztok, médium a špeciálny kvetináč. Jedná sa o veľmi "čistý" spôsob pestovania rastlín, pri ktorom je možné eliminovať vznik plesní a množenie rôznych patogénnych látok.

Medzi hlavné výhody hydroponického pestovania patria:

- kontrola výživy počas pestovania - je možné dokonale sledovať a ovplyvňovať príjem jednotlivých živín

- efektívnejšie pestovanie a vyššie výnosy

- obmedzenie plesní a menšie riziko napadnutia škodcami aj chorobami

Nevýhody hydropónie

Hoci pri hydroponickom pestovaní rastlín prevažujú pozitíva, môžeme sa stretnúť aj s niektorými nevýhodami. Medzi tie patrí najmä ľahké prehnojenie rastlín a s tým spojené ich poškodenie či dokonca úhyn. Treba si dôkladne naštudovať dávkovanie hnojív a zostavovanie živných roztokov pre dané druhy rastlín. V tomto je hydroponické pestovanie náročnejšie od toho klasického.

Ďalším úskalím býva aj udržiavanie koreňového systému aj roztoku v čistote - v opačnom prípade sa v roztoku začnú tvoriť riasy alebo množiť rôzne organizmy, ktoré negatívne ovplyvnia pH roztoku aj jeho zloženie.

Poslednou nevýhodou potom môže byť vyššia obstarávacia cena špeciálnych nádob určených na tento spôsob pestovania.

Hydropónia doma

U veľkopestovateľov je hydroponické pestovanie pre svoje pozitívne prínosy pomerne časté a obľúbené. Často tak pestujú mnohé druhy zeleniny alebo bylinky.
Doma je ale stále hydropónia skôr výnimkou, pokiaľ však máte skleník alebo by ste radi pestovali rastliny v interiéri bez neporiadku zo substrátu, určite tento spôsob vyskúšajte.

Čo budete potrebovať:
Vhodné rastliny, živný roztok - pripravuje sa obvykle priamo z hnojív určených pre hydropóniu, na obale hnojiva je potom možné nájsť postup na namiešanie. Receptov na domáci živný roztok však na internete nájdete množstvo, avšak často nemožno zaručiť, že bude obsahovať všetky potrebné živiny. Kvetináče - potrebovať budete na každú rastlinu dva - jeden plný (vodotesný bez otvorov) a druhý dierovaný. Médium - predtým sa často používal keramzit či perlit, dnes je ale bežnejšie kokosové vlákno, rockwool (minerálna vlna) alebo oasis kocky.

Postup pre hydroponické pestovanie je nasledovný. Najprv dobre očistíme rastlinu a jej koreňový systém. Umiestnime ju do nádoby s čistou vodou, ktorú každý deň meníme, pričom korene prepláchneme. Po niekoľkých dňoch je rastlina pripravená na prechod na hydroponický spôsob pestovania. V tejto chvíli naplníme dierovaný kvetináč zvoleným médiom. Plný kvetináč naplníme asi do jednej štvrtiny obsahu živným roztokom. Do média umiestnime rastlinu a dierovaný kvetináč vložíme do nádoby s roztokom.

Pri pestovaní dodávame živiny pravidelne, nikdy ale roztok nenalievame priamo na médium, to by mohlo začať plesnivieť. Odporúča sa raz za dva až štyri týždne celý roztok vymeniť, nádoby vymyť, médium a korene prepláchnuť čistou vodou.

Hydroponické pestovanie izbových rastlín

Doma sa najčastejšie hydroponicky pestujú bylinky alebo izbové rastliny. Väčšine izboviek tento spôsob pestovania veľmi prospieva. Najčastejšie sa takto pestuje lopatkovec (Spathiphyllum), avšak v živnom roztoku môžete pestovať aj mnoho ďalších druhov, hodí sa k tomu napríklad antúria (Anturium), dracéna (Dracaena), brečtan (Hedera), fikusy (Ficus), potosovec (syn. šplhavnica, Epipremnum), zelenec (Chlorophytum), monstera (Monstera), kalanchoa (Kalanchoe)...

Medzi najobľúbenejšie izbové rastliny patria rôzne druhy orchideí. Hydroponické pestovanie orchideí je pomerne neobvyklé, ale rastlinám prospieva. O pestovaní orchideí v byte všeobecne sme sa viac rozpísali v našom minulom článku.

Rastliny vhodné na hydropóniu

Medzi „hydroponické rastliny“ ale neradíme iba tie izbové. Týmto spôsobom je možné pestovať aj niektoré druhy zeleniny, drobného ovocia alebo bylín.

Hydroponické pestovanie zeleniny

Asi najbežnejšou zeleninou pestovanou hydroponicky je tá listová - šaláty všetkého druhu, špenát, rukola a ďalšie sa pestujú iba v roztoku veľmi často nielen u veľkopestovateľov, ale aj v skleníkoch záhradkárov. Zelenina rastie rýchlo, potrebuje menej miesta a netreba ju pravidelne zalievať, čo ušetrí veľa práce. Navyše sa často chránená pred niektorými druhmi škodcov a chorôb.

Koreňová zelenina sa príliš často týmto spôsobom nepestuje, hydropónia sa ale využíva v prípade reďkoviek, ktoré je možné týmto spôsobom zberať už za 3 týždne.

V poslednej dobe je obľúbené aj hydroponické pestovanie paradajok. Ako je známe, táto zelenina vyžaduje dostatok vlahy, zároveň však trpí na plesne, čo sťažuje jej zalievanie. Plesne sa tiež často množia priamo v záhone v substráte. Pri hydropónii tieto problémy odpadajú. Kvetináče jednoducho umiestnite do teplého skleníka. Paradajky môžete týmto spôsobom pokojne pestovať už od semienok. Väčšinou sa ale prechádza na živný roztok až pri silnejších sadeniciach.

Hydroponické pestovanie byliniek

Čistejšie, zdravšie a výnosnejšie pestovanie neminulo ani v domácnostiach toľko obľúbené bylinky. Nielenže si nemusíte robiť starosti s pravidelnou zálievkou, ktorú väčšina byliniek vyžaduje, ale netýkajú sa vás ani problémy s preliatím, plesňami alebo škodcami. Na hydroponické pestovanie sa hodia takmer všetky druhy klasických byliniek ako je mäta, bazalka, petržlenová vňať, pažítka a ďalšie. Záhradkári sú tiež presvedčení o tom, že bylinky rastúce v živnom roztoku intenzívnejšie voňajú a majú lepšiu chuť.

TIP: Hydroponicky je možné pestovať aj mnoho liečivých rastlín. Medzi ne patrí napríklad aj nádchovník, ktorý pomáha uvoľniť horné dýchacie cesty a nemal by v zimných mesiacoch chýbať v žiadnej domácnosti. Ako pestovať nádchovník sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Klíčky konzumovali už starovekí Egypťania a Číňania – a mali na to dobré dôvody. Naklíčené semienko je totiž doslova nabité vitamínmi, minerálmi a ďalšími látkami, ktoré pozitívne ovplyvňujú imunitný systém a doplnia potrebné živiny dôležité pre správne fungovanie organizmu.

Aby mohlo semeno vyklíčiť a vyrásť z neho plnohodnotná rastlina, potrebuje do štartu nielen dostatok makro a mikro živín, ale aj energiu. To je ďalší dôvod, prečo by sme si mali klíčky pravidelne dopriať, sú totiž bohatým zdrojom energie. V neposlednom rade sú to obsiahnuté enzýmy, ktoré napomáhajú s regeneračnými procesmi v tele.

Je teda zrejmé, že sa jedná o takzvanú superpotravinu. V kuchyni klíčky využijete prakticky do všetkého. Môžete ich pridať do šalátov, do nátierok, dozdobiť s nimi obložené pečivo alebo polievky, pridať ich aj do zeleninovej prílohy k hlavným pokrmom. Poďme sa teda pozrieť, ako si klíčky vypestovať a aké semená sú na tieto účely najvhodnejšie.

Semená na naklíčenie

Naklíčiť môžeme prakticky čokoľvek od žeruchy, cez šošovicu, fazuľu až po hrach. Mnoho ľudí nekupuje priamo semená na klíčky, ale zakúpi v supermarkete balíček danej suroviny, ktorú potom na tento účel využije. Klíčky sa síce objavia, nemusia však byť tak kvalitné, klíčivosť je nižšia a navyše môžu semená obsahovať zvyšky pesticídov a ďalších nevhodných látok.

Ideálnym riešením je teda zakúpiť priamo semená na klíčenie. Rozhodne nenakličujte semená určené na výsev - tie sú ošetrené moridlami, ktoré nie sú určené na konzumáciu!

BIO semienka na klíčenie

Najlepšie semená na naklíčenie sú tie v BIO kvalite. Len tu máte istotu, že sa jedná o kvalitné semienka bez pesticídov a iných chemikálií.
Ktoré druhy BIO semienok na klíčenie sú najobľúbenejšie? Sú to mungo fazuľky, reďkovka, šošovica, lucerna, cícer, obilniny (pšenica, jačmeň, raž), žerucha, horčica, rukola, cesnak...

Medzi menej vhodné potom patria hlavne väčšie druhy fazule, ktoré sú tvrdé aj po naklíčení a zle sa trávia. Ďalej nenakličujeme orechy a lúpané či tepelne upravené semená. Nevhodné je tiež klíčiť chia semienka a ľan - tieto druhy totiž po namočení vytvárajú gélový obal, pomaly a zle klíčia. Ľanové a chia semienko konzumujte nenaklíčené, ideálne mleté alebo práve iba namáčané. No a poslednou skupinou nevhodných semien na klíčenie sú už spomínané semienka určené na výsev.

Nevyznáte sa v druhoch ani typoch semien? Semienka na naklíčenie v BIO kvalite nájdete priamo v našom e-shope

Ako klíčiť semienka doma

Klíčenie semienok sa môže javiť ako jednoduchá záležitosť. Určite ste aj vy počas svojich školských rokov v rámci výučby klíčenia semien skúšali. V tomto prípade ste asi použili mokrú vatu, na ktorú ste semienka uložili a čakali, kým sa klíčky objavia.

Tento spôsob je jednoduchý, rýchly a nevyžaduje žiadne investície. Je ale možné, že sa na klíčkoch objaví pleseň, pretože vlhkosť môže byť príliš vysoká. Navyše klíčky na vate nie je možné preplachovať. Z týchto dôvodov sa semená neklíčia ani v substráte.

Ako teda pri klíčení postupovať?

Najprv si zaobstarajte vhodné semienka - ako už sme spomenuli vyššie, ideálne sú semienka určené priamo na naklíčovanie v BIO kvalite.

Ďalším krokom je nákup nakličovacích misiek a nádob. Existujú dokonca niekoľkoposchodové nakličovacie nádoby, v ktorých semená umiestnite na sitá a ľahko ich pravidelne prepláchnete. Mnoho ľudí ale dáva semienka do sitka, ktoré umiestni nad pohár s vodou a  semená majú dostatok vlahy, možno ich ľahko prepláchnuť.

Teraz už poďme priamo k procesu - v prvom rade semená preberte. Kvalitné balenie už obvykle neobsahujú žiadne prímesi, kamienky či zvyšky zeminy, ale stať sa to môže. Vyraďte aj prasknuté či inak poškodené semienka.

Pracujte v úplnej čistote. Umyte si ruky, umyte aj všetky misky a ďalšie pomôcky, ktoré na klíčenie potrebujete. Predídete tak plesniveniu klíčkov.
Semená najprv namočte. Najmä veľké druhy s tvrdou šupkou ako je cícer, hrach a ďalšie, potrebujú namáčať aj 24 hodín.

Počas klíčenia semená preplachujte minimálne dvakrát denne (počas horúceho letného počasia aj viackrát). Na preplachovanie použite pitnú, najlepšie prevarenú studenú vodu.

Prezerajte klíčky - pokiaľ rozpoznáte pleseň, musíte bohužiaľ semienka zlikvidovať. Pleseň môže mať rôzne podoby, môže sa javiť ako biely či šedavý povlak alebo spôsobovať černenie a zahnívanie drobných korienkov. Kľúčiky tiež môžu zapáchať. Po likvidácii semien riadne umyte a dezinfikujte nádoby. Pozor na zámenu plesne s ochlpením korienkov, to býva najčastejšie prítomné u brokolice, žeruchy, reďkovky a horčice.

TIP: Kvalitné bio semená neslúžia iba na klíčenie. Môžete ich vysadiť aj do záhonov a vypestovať si vlastnú bio zeleninu.

Určite patríte medzi nich aj vy, ktorí pri nákupe potravín neodolali červeným kráskam s názvom Euphorbia pulcherrima – vianočná ruža.  Okrem klasickej červenej, môžete objaviť aj biele, smotanové, či fialovo sfarbené. Možno ste ani nevedeli, že sa jedná o listy danej rastliny a nie kvety.

Aby ste sa tejto kráske tešili naozaj do Vianoc alebo dokonca aj dlhšie obdobie, či pestovali ju ako interiérovú rastlinu, je potrebné spoznať ju a hlavne jej nároky na pestovanie.

Vianočná ruža pestovanie

Zásady pestovania

1. Prvý krok je v obchodnom reťazci aebo radšej v malom kvetinárstve na rohu ulice vybrať správnu rastlinu s nepremokreným substrátom, s nepoškodenými listami (nesmú byť suché, hnilé, polámané).

2. Rastlinu šetrne preniesť v obale, novinách, papieri, plátenej taške, v závislosti na teplote vonku. Nemalo by extrémne fúkať a ani mrznúť.

3.Aklimatizovanie by malo prebehnúť postupne. Jeden deň ju nechajte na chladnejšej chodbe s dostatkom svetla, blízko okna. Nasledujúci deň ju premiestnite do izby, kde bude nastálo.

4. Priestor by mal byť dostatočne svetlý, primerane teplý, 15-20 stupňov, nie nad radiátorom, výhodou je východná expozícia, nie priamo na okne, nie v zafajčenom priestore.

5. Substrát je nutné udržiavať vlhký, v podmiske nesmie zostávať voda a je nutné rastlinu rosiť.

6. Toto jej bude stačiť pre pestovanie do Vianoc. Ak chcete pokračovať v pestovaní aj ďalej, pokračujte v čítaní.

7. Od januára do apríla pestujte ružu podobne ako doteraz, s maximom svetla a v primeranej teplote a vlhkosti.

8. Začiatkom apríla znižujte zálievku a polievajte až keď substrát úplne preschne.

9. V apríli potrebuje vianočná ruža 15 hodín tmy, málo vody, môže pôsobiť zvädnuto. Teda zvoľte vhodnú krabicu, ktorou ju budete zakrývať.  Teplota by mala byť 15-16 stupňov. Zakrývanie by malo prebiehať 1 mesiac. Je to na svetlo najcitlivejšia rastlina. Celý proces môže pokaziť svetlo, z TV, monitora, prechádzajúce autá po ulici za oknom.

10. Nasleduje májové zrezanie. Veľmi drastický krok ale nutný. Ponechajte len stonky 8-10 cm so zelenými listami, alebo bez nich.

11. Rastlinu presaďte do väčšieho kvetináča, do ľahkého priepustného substrátu. Pri teplote 16 -18 st. by mala začať pučať. Doprajte jej svetlo a primeranú vlahu.

12. V júni ju môžete premiestniť do polotieňa, aj na balkón, či exteriéru  záhrade.

13. V júli znovu nutný rez o 2 cm a odstránenie bočných výhonkov. Nebojte sa, je to tak v poriadku. Podporíte tak rast nových listov.

14. V auguste ju premiestnite do interiéru, na svetlé miesto, teplota nad 17 stupňov.

15. V októbri je už svetla menej, ale ruža ho potrebuje, teda začnite s prisvetlovaním a naopak medzi 17-20 hod so zatmievaním v krabici. Tento postup opakujte až do konca novembra.

16. V novembri sa objavia kvetné puky, nezabudnite hnojiť a polievať.

17. Svetlo, zmeny svetla a tmy pôsobia priamo na vyfarbovanie listeňov, druhý hlavný faktor je teplota prostredia a vlaha.

Držíme Vám palce, nech Vám vianočná ruža robí radosť nie len na Vianoce. Ak jej venujete dostatočnú starostlivosť, určite sa to podarí.

TIP: S príchodom chladných dní sa musíme postarať aj o kvety na balkóne. Ak vás zaujíma pestovanie izbových rastlín, viac na túto tému sa dočítate v článkoch, kde sa venujeme napríklad pestovaniu exotickej vanilky alebo izbových orchideií.

Parapety v zime nemusia byť prázdne. Aj v jesennom a zimnom období dokážete vytvoriť zaujímavé kompozície, ktoré nahradia letničky a muškáty, ktoré vzhľadom na teplú jeseň mnohé ešte bohato kvitnú. Je však čas ich zazimovať a nádoby pripraviť pre jeseň a zimu.

Najdôležitejšie sú však samotné nádoby. Klasický tenký plast pre zimnú výsadbu nie je vhodný. Korene trvaliek ľahko premrznú a plast nedokáže naviazať vodu a vlahu. Vhodným materiálom je keramika, betón, terakota, drevo alebo ak plast, tak tvrdený, z vnútornými vložkami. Taktiež je potrebné tieto nádoby vhodne uchytiť na parapetnej doske. Pokiaľ nemáte kovové držiaky, ktoré zabraňujú zosuvu, vymyslite vhodné ukotvenie alebo aspoň závažie, ktoré vložíte do nádob. Na dne nádoby to môže byť štrk, kameň alebo medzi rastlinami dekoratívne kamene, okrúhliaky.

Nie je nutné vysádzať všade len vresy a vresovce.  Okrem týchto trvaliek, ktoré uprednostňujú kyslé ph sa môžu vysádzať tieto rastliny: heuchera, zimozeleň, čemerice, Muehlenbeckia, calocephalus – strieborný drôtik, gaulthéria, brečtan, okrasné trávy carex - ostrica, imperata a nízke kostravy.

Rovnako majú svoje poslanie čistec - stachys, astry - aster, okrasné kapusty, skalné ruže – sempervivum a rozchodníky - sedum rôznych druhov, najmä tie nižšie.

Z drevín sú to určite pieris, skimmia, leucothoe, bršlen, hebe, drobné ihličnany, kosodrevina a borievky, skalník, cezmína a mahónia.

Všetko záleží od veľkosti nádob. Mnohé nádoby môžete mať pred vchodom do domu, na terase aj balkóne a počas celého roka môžu vyzerať pekne a reprezentatívne.

Ak si vysadíte tieto nádoby na začiatku jesene, neoberiete sa o nádherný pohľad vyfarbovania niektorých druhov zmenami teplôt a pôsobením slnečných dní.

Pred Vianocami dozdobte nádoby konárikmi ihličnanov, doplňte svetielka na baterku alebo led sviečky a drobné ozdoby.

Ako výplň môžete zvoliť mach, lístie alebo sysal. Ak sú nádoby dostatočne veľké, vnútro nádoby môžete vystlať jutovým vrecom. Dokonca nádoby do tejto jutoviny, vrecoviny, či iných látok obaliť. A uviazať okolo nich stužky a mašle.

Nezabúdajte na pravidelnú zálievku počas dní, keď nemrzne a bezprostredne po výsadbe. Niektoré rastliny ako calocephalus budú efektné aj dlho do jari svojim samotným vzhľadom, aj keď zimu neprežijú.  Ako previs určite zvoľte brečtan rôznych druhov. Zaujímavé sú práve drobnolisté kultivary, panašované alebo aj dlhé výhonky zimozelene.

Nebojte sa experimentovať. Aj jednoduchá výsadba urobí svoje.

TIP: Inšpirujte sa aj ďalšími vhodnými rastlinami, ktoré dodajú vášmu zimnému balkónu, či terase farbu a zútulnia ho. Prečítajte si článok o rastlinách na balkóne v zime alebo o pestovaní a zimovaní rastlín na balkóne.

Rod gloxínia (Sinningia) zahŕňa asi 75 druhov rozdelených do desiatok až stoviek rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia najmä sfarbením nápadne veľkých kvetov. Gloxínie pochádzajú zo strednej a južnej Ameriky. Jedná sa o vytrvalé byliny či menšie kríky, ktoré vyrastajú z podzemnej hľuzy.

U nás sa tieto kvety pestujú väčšinou ako izbové. Ako pestovať gloxínie sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Gloxínia starostlivosť

Nároky na svetlo - stanovište by malo byť dostatočne svetlé, ale nie na priamom slnku. Pod priamymi lúčmi sa listy rastliny zvinujú.
Závlaha - na zalievanie používame vždy odstátu vodu izbovej teploty, vyhnite sa studenej vode priamo z vodovodu. Vodu lejeme do misky, na listy a kvety by sa nemala dostať. Substrát by nikdy nemal zostať suchý, ale ani preliaty. Ideálne je použitie hlbšej misky, do ktorej umiestnime kamienky a postavíme na ne kvetináč. Kvetina si bude vodu postupne nasávať, a zároveň sa do jej okolia voda odparí, čo zaistí optimálnu vlhkosť.
Teplota – optimálna je izbová teplota.
Hnojenie - gloxíniu hnojíme v čase kvitnutia; použiť možno slabý roztok tekutého hnojiva na kvitnúce rastliny.
Substrát - kvetina si vystačí s klasickým záhradným substrátom, ale preferuje mierne kyslejšie pH, preto môžeme použiť aj substrát rašelinový.
Rozmnožovanie – množíme listovými odrezkami, obdobne ako africké fialky. Gloxíniu možno rozmnožiť aj generatívne semenami, nie je to však efektívny spôsob.

Druhy a odrody gloxínie

Medzi najobľúbenejšie druhy medzi pestovateľmi patrí napríklad gloxínia maličká (s. pusilla), gloxínia kráľovská (s. regina) alebo gloxínia nádherná (s. speciosa).

Posledný z týchto troch druhov sa vyznačuje veľkými kvetmi, vďaka ktorým sa obľúbený aj medzi šľachtiteľmi. Stretneme sa tak s desiatkami odrôd, pričom medzi najobľúbenejšie patria napríklad:

'Kaiser Friedrich' - kvety sú sýto červené, po okrajoch bielej
'Kaiser Wilhelm' - farba kvetov prechádza zo stredu z tmavo fialovej až okraj k bielej
'Etoile de Feu' - kvety sú sýto červené
'Mont Blanc' - táto odroda sa vyznačuje snehovo bielymi kvetmi
'Hollywood' - okvetné lístky tohto kultivaru sú tmavo fialové s mierne modrým nádychom
‘Defiance’ - farba kvetov je sýto červená

Hľadáte pestro kvetúcu izbovú rastlinu, ktorá bude zdobiť váš okenný parapet po celý rok? Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd gloxínie v našom e-shope

Kvitnúce gloxínie

Kvety môžu mať rôzne farby v závislosti od konkrétnej odrody či druhu. Najčastejšie sú však červené, fialové, ružové alebo biele. Nijako nevonia a vo svojom prirodzenom prostredí lákajú opeľovače iba svojim vzhľadom. Pri rastlinách pestovaných v interiéri sa objavujú prakticky celoročne.

Po odkvitnutí stonky so zvyškom kvetu odstráňte, čoskoro sa potom objavia nové. Pokiaľ sú na rastline puky, ktoré sa dlho neotvárajú, premiestnite kvetináč inam – gloxínia pravdepodobne stojí v prievane.

Ako presadiť gloxíniu

Nový kvetináč naplníme vhodným substrátom, najlepšie zmesou klasickej záhradnej zeminy s rašelinou. Pod kvetináč umiestnime misku s kamienkami a do zeminy vložíme rastlinu, ktorú dobre prihrnieme hlinou. Potom nalejeme do misky vodu – nezalievame cez listy ani cez kvety.
Ak presádzame zazimované hľuzy, ukladáme ich do zeminy už koncom februára alebo začiatkom marca. Hľuzu dáme do vyhĺbenej jamky v substráte a prikryjeme ju asi dvoma centimetrami zeminy. Ideálne je hľuze vytvoriť malé „parenisko“ napríklad použitím fólie, mikroténového vrecka alebo veľkého pohára.

Zazimovanie gloxínie

Rastliny nie sú mrazuvzdorné a teplota ich okolia by nemala klesať pod 15 °C. Najlepší spôsob zazimovania gloxínie je nasledujúci – po odkvitnutí znížime rastline zálievku a úplne obmedzíme hnojenie. Nadzemnú časť môžeme zastrihnúť a kvetináč s hľuzou premiestniť do chladnejšej miestnosti (10-15 °C). Tu necháme hľuzu v pôvodnej zemine až do konca februára, kedy ju vyberieme a podľa postupu uvedeného vyššie presadíme.
 
TIP: Neviete si rady, ako sa starať o kvety v zime? Základom je zníženie zálievky a obmedzenie hnojiva. Ďalšie tipy a rady sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Pelargonium crispum alebo Pelargonium citronella je pomenovanie pre zaujímavý a vyhľadávaný muškát s citrónovou vôňou, ktorý jednoducho odpudzuje lietajúci a otravný hmyz ako komáre a osi.

Muškát proti komárom ?

Atraktívny kultivar ´Moskito Schocker´je polodrevnatý muškát, ktorý aj ľahko prezimujete. Má výrazné aromatické listy a nepatrné kvety. Listu sú mierne zvlnené, iné než majú bežné vzpriamené muškáty. Stačí slabý vánok a ucítite príjemnú citrónovú vôňu. Dosahuje výšku max 50 cm.

Ideálny pre výsadbu do nádob, môže byť aj v závesnom kvetináči. Kvitne drobnými kvetmi, ktoré nie sú až tak zaujímavé ako celková vôňa muškátu.

Určite máte v záhrade alebo na balkóne či terase miesta, kde sa večer so západom slnka usadíte a vychutnáte si pohodovú atmosféru a tú Vám môžu znepríjemniť komáre.

Začiatkom jarnej sezóny si môžete zaobstarať muškáty, ktoré odpudzujú komáre

Skúste sa obklopiť týmito rastlinkami v nádobách a uvidíte rozdiely.

Citrónový muškát pestovanie

Citrónový muškát pestujete podobne ako klasické vzpriamené muškáty. Môžete si ich zabezpečiť v skorých jarných mesiacoch v sadbovačoch a dopestovať alebo zakúpiť mladé kontajnerované rastlinky, ktoré si vysadíte do ľubovoľných nádob.

Vyžadujú slnko až polotieň, výživný substrát pre balkónové rastliny, výdatnú zálievku podľa teploty a hnojenie cca 1x za týždeň podobne ako iné balkónové rastliny.

Na jeseň ho zrežte o polovicu a odrezky môžete zakoreniť. Muškáty umiestnite v chladnej a svetlej miestnosti na okne alebo v pivnici. Dajú sa dobre prezimovať aj v tme, s minimálnou zálievkou. Vo februári, je nutné ich ostrihať ešte o 1/3 a pripraviť na jar.

Muškát s citrónovou vôňou si obľúbite nie len pre vôňu ale aj praktické využitie najmä pri večernom posedení.

TIP: Tvoria muškáty hlavnú časť vašej balkónovej výsadby? Prečítajte si článok akú starostlivosť by ste muškátom mali poskytnúť.