+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Posts tagged 'rez'

RSS kanál

Rez ovocných drevín

Autor: Ing. Adriána Francová 19. marca 2018 Žiadne komentáre

Juglans regia        Ako a kedy rezať? Na prvý pohľad jednoduchá otázka, na ktorú však mnohí nepoznajú odpoveď. Preto sme tu pre Vás, aby sme Vám ju objasnili a poskytli zaujímavé informácie o správnom reze, čase a drevinách. Rez nemožno robiť u všetkých drevín v rovnakom čase. Musí byť individuálny podľa druhu, niekedy aj podľa kultivaru, podľa požadovaného tvaru koruny a iných činiteľov.

Výchovný rez

V prvých troch rokoch po vysadení sa robí výchovný rez, ktorý je základom budúceho tvaru a pevnosti koruny.  Na nových letorastoch, ktoré ovocný strom po reze vytvorí, sú všetko iba listové púčiky. Naozaj iba v prvých troch rokoch po výsadbe konáre skrátime, aby presadený stromček zvládol ujatie v nových podmienkach,  a aby vytváral požadovaný základ budúcej rodivej koruny. Akýmkoľvek skrátením výhonu o tretinu či štvrtinu na trojročných a starších stromčekoch v záujme „podpory plodovosti“ dosiahnete iba to, že rastlina znovu vyženie silné nové konáre, na ktorých budú opäť iba listové púčiky. Stromy po takomto zásahu majú tendenciu pripomínať metly, ktoré nerodia. Na konároch, ktoré upravíte výchovným rezom, neočakávajte v najbližšom roku žiadnu úroda. Takýto stromček chystáte iba pre plodenie v ďalšom období. Ak ste pri skracovaní konárov v minulosti dosiahli nejakú úrodu, bolo to vlastne iba na malých konárikoch, ktoré ste vlastne našťastie zabudli skrátiť, a preto priniesli úrodu.

Ak chcete po troch rokoch dosiahnuť na ovocnom stromčeku úrodu, ktorá sa bude neskôr iba zvyšovať, najlepšie je nerobiť nič, teda konáre neskracovať. Na všetkých neskrátených konároch sa až dve tretiny listových púčikoch do jesene premenia na krátke bočné výhonky s kvetnými púčikmi pripomínajúcimi bahniatka a tie zakvitnú a prinesú úrodu až v nasledujúcom roku.

Udržiavací a zmladzovací rez

Aby ovocný strom nenarástol do príliš vysokých rozmerov, treba ho následne, keď sú identifikované všetky kvetné púčiky, udržiavacím rezom skrátiť za posledným kvetným púčikom. Odstrániť tiež môžete pomocou otáčavej pílky celý konár, ktorý rastie nevhodným smerom resp. korunu stromu nadmerne zahusťuje. Tento úkon je najlepšie urobiť na jar, keď už nehrozia veľké mrazy a teda aj namrznutie ošetrovaných konárov. Takto udržiavate strom v kondícii a plodivosti.

Po rokoch vieme strom zmladiť – zmladzovacím rezom. Aplikuje sa na starých stromoch, u kultivaroch, ktoré chceme zachovať, ak sme boli spokojní s chuťovými vlastnosťami plodov. Zmladzovacím rezom podporíte rast nových mladých konárov, ktoré budú opäť v prvom roku iba s plným počtom listových púčikov. V ďalšom roku sa do jesene na nich vytvoria kvetnú púčiky, z ktorých úrody sa budete tešiť až v treťom roku. Akýmkoľvek porušením pravidla u vhodnom reze sa zbytočne pripravíte o možnú úrodu, ktorú by Vám ovocný strom mohol priniesť. Buďte teda trpezlivý, prírodu jednoducho neoklamete.

Ak ste vysadili ovocné stromy na jeseň, pravdepodobne mali upravenú korunu rezom a bol viditeľne skrátený terminál. Takže u takýchto drevín už nie je potrebné v jarnom období vykonávať rez. Ak ste vysadili voľnokorenný stromček neupravený rezom už v záhradníctve, tak ho pred jarou nezabudnite výrazne zrezať, lebo iba tak má šancu na správne ujatie. Samozrejme, môžete tiež odstrániť zimou poškodené konáre, uschnuté a polámané časti.

Samotná výsadba ovocných drevín môže prebiehať na jeseň i na jar. Prevažne v jarnom období sa robia výsadby ovocných stromov najčastejšie v oblastiach s dlhotrvajúcou a intenzívnou zimou na Kysuciach, Orave a Spiši.

Najvhodnejší čas na zmladzovací rez jednotlivých druhov ovocných stromov a krov

Jablone (Malus), hrušky (Pyrus communis) – dobre znášajú rez v predjarí i letný rez

Višne (Prunus cerasus) – skoro na jar, ak je novovysadený strom, inak vždy vykonávame letný rez po zbere úrody, kedy sa skracujú odrodené výhony a konáre. Pre rast a rodivosť sú najcennejšie  30 – 40 cm výhony, na ktorých sú rovnomerne už na jeseň rozložené rodivé púčiky a tým aj záruka úrody. Višňa rodí na jednoročnom dreve.

Marhule (Prunus armeniaca) – v prvom roku po vysadení rez robíme v predjarí, inak vždy po zbere úrody, najlepšie do konca augusta, polovice septembra.

Broskyne (Prunus persica) – rez po zbere úrody, na konci leta, opravný rez môže byť vykonaný aj v predjarí.

Slivky, ringloty (Prunus domestica) – rez po zbere úrody, v júni

Čerešne (Prunus avium) – nikdy nerežeme skoro na jar, pretože trpia nadmerným glejotokom, rez vždy vykonávame po zbere úrody. Rodia na dvojročnom dreve. Rezať sa môže aj počas vegetácie, kedy odstraňujeme nevhodne rastúce konáre a inak poškodené. U čerešní trvá aj 4 roky, kým vytvoríte správny tvar koruny.

Orech (Juglans regia) – nikdy nerežeme v zime a všeobecne ani nemusíme žiadny rez vykonávať. Pokiaľ si prajete tvarovať predsa len korunu, dá sa tak vykonať v lete (jún až august).

Lieska (Corylus avellana) – pestuje sa väčšinou ako ker, skracovať výhony a upravovať tvar môžete od marca do apríla

Ríbezle červené a biele (Ribes rubrum), egreš kríčkový (Ribes grossularia) – výchovný rez ihneď počas výsadby, udržovací rez sa robí asi po 3 rokoch od výsadby a robí sa po zbere úrody, môže sa aj na jar ešte pred samotným pučaním. Ríbezle rodia na dvojročnom dreve, konáre sa skracujú o 1/3, od polovice februára (v predjarí)

Ríbezle čierne (Ribes nigra) – rodia na jednoročnom dreve, preto sa konáre skracujú len minimálne, najlepšie na jar

Maliny (Rubus idaeus) – dvojročky – odrodené výhony sa odstraňujú na jar, kedy je viditeľné, že sú suché, odstraňujú sa celé, mladé sa neskracujú.

Maliny – 2-krát plodiace –  prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Rez sa vykonáva po zbere prvej úrody.

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Listnaté a ihličnaté okrasné dreviny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Zásady výsadby okrasných drevín 

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Rastliny dodávané v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, okrem najteplejších letných dní, kedy by výsadba vyžadovala neustálu kontrolu a starostlivosť.

Dreviny sa vysádzajú vždy rovno a pri výsadbe treba dbať na to, aby sa koreňový bal nerozpadol. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na povrch sa pridáva zvyšná spodina. Novovysadené dreviny sa nehnoja, s prihnojovaním treba počkať, kým sa dobre nezakorenia. Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Okolo drevín solitérne vysadených v trávniku hneď po vysadení treba vytvoriť primerané veľké misy, ktoré umožnia jednoduchšie zalievanie a neskôr aj prihnojovanie a tráva drevinám neodoberá vlahu ani živiny. Veľmi dôležité je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Vysádzanie živých plotov

Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Udržiavací rez sa robí väčšinou raz za rok väčšinou po odkvitnutí. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Vzájomná vzdialenosť rastlín v nízkom plote je asi 0,6 m, pri stredne vysokých plotoch 0,8 – 1,5 m podľa vzrastu jednotlivých druhov a kultivarov. Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast. Základom úspešného hnojenia však i tu zostáva hnojenie dobre vyzretým kompostom.

obr. 1: Vysoké živé ploty, výsadba 1 m od seba (Carpinus betulus)

obr. 2: Ihličnaté živé ploty, výsadba 40 - 80 cm od seba ( Thuja occidentalis ´Smaragd´)

obr. 3: Stredne vysoké živé ploty, výsadba 3 ks na 1 m (Ligustrum ovalifolium)

obr. 4: Nízke živé ploty, výsadba 4-6 ks na m (Spiraea bumalda)

 

Rez živých plotov

Živé ploty sa strihajú kónicky – ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Druhý rez vykonávame v priebehu augusta a to preto, aby dreviny po reze už neobrašili.

                                                                                 

                                                                                                                                                                                                                  

                                                                




obr. 1: Správny kónický rez živého plota 


  

          

                                                                                                                                                                                    






obr. 2: Nesprávny kolmý rez živého plota


Ošetrovanie a starostlivosť v ďalších rokov

Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.

Rez a presvetľovanie

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi. Niektoré dreviny vôbec rez nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu) iné si vyžadujú iba zmladzovanie a ďalšie pravidelný každoročný rez a raz za čas zmladzovanie.

Dreviny, ktoré nepotrebujú rez

Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chaenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendróny (rhododendron), štredrec (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Niektoré dreviny priam neznášajú rez, ako napríklad magnólie (magnolia), ktorá kvitne na koncových, vrcholových púčikoch.

Dreviny, ktoré vyžadujú zmladzovací a presvetľovací rez

Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitzia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentila), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Listnaté dreviny v skupinových výsadbách sa upravujú zimným rezom tak, aby sa navzájom netiesnili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu.

Dreviny vyžadujúce každoročný rez

Rozdeľujú sa do troch skupín podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú.

1. skupina – dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar a na vlaňajšom dreve (forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus); upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Zimný rez sa robí od konca októbra do polovice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokov od vysadenia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové kvetuschopné výhonky. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové letorasty, na ktorých sa budú na budúcu jar tvoriť nové kvety. Režeme na 2 – 4 očká.

2. skupina – dreviny, ktoré kvitnú neskôr a na vlaňajšom dreve (malus, sorbus, crataegus, berberis, tamarix a pod.); výhonky sa skracujú asi o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky.

3. skupina – dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve vyžadujú silný spätný rez (budleia, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica); režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Staré konáriky sa úplne odstraňujú.

Rez drevín na kmienku

Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku je treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar, režeme až po odkvitnutí koncom apríla (mandľa), ostatné dreviny skoro na jar (ruže, vŕby).

Zálievka

Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda. Studničná voda máva často veľký obsah minerálnych látok a ak presiahne ich obsah množstvo 1 g/l je na zálievku nevhodná, pretože zasoľuje pôdu.

Hnojenie

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté príp. bohato kvitnúce kry, naopak menej náročné sú ihličnany a vždyzelené kry.

Rez drevín na kmienku







Ochrana drevín pred zimným vysychaním

 

 

 

 

 

 

 

obr č. 1: Presvetľovací rez

 

 

 

 

 

 

 

obr. 1: Rez drevín so striedavými očkami

 

 

 

 

 

 

 

 

 Obr.2: rez drevín s protistojnými očkami  

 

 

 

 

 

 

 

obr. č. 2: Silný spätný rez 


Rez okrasných stromov a krov

Autor: Ing. Adriána Francová 5. mája 2016 Žiadne komentáre

         Okrasné stromy a kry okrem klasickej starostlivosti vyžadujú aj odbornú starostlivosť v oblasti rezu. Mnohé kvitnú na vlaňajšom dreve, mnohé práve na jednoročnom. Pokiaľ sa to nenaučíte, môžete zbytočne očakávať kvety, keď dreviny každoročne na jar ostriháte.

Ponúkame Vám základné pravidlá ako sa to naučiť.

Rez okrasných stromov a krovDreviny kvitnúce skoro na jar, medzi ktoré patrí dulovec (Chaenomeles), hamamel (Hamamelis), zlatý dážď (Forsythia), vŕba (Salix), pajazmín (Philadelphus), orgován (Syringa), na jar kvitnúce tavoľníky (Spiraea), kvitnú spravidla na starom, vlaňajšom dreve a treba ich ostrihať hneď po odkvitnutí. V prípade, že ich orežete až na jeseň, oberiete sa o značnú časť budúcoročných kvetov. Dreviny kvitnúce v lete a na jeseň kvitnú na novom dreve a obyčajne sa strihajú pred zimou. Pokiaľ je predpoklad tuhej zimy alebo sa nachádzate v miestach s častým výskytom mrazov a dlhotrvajúcej zimy, reže sa obyčajne v predjarí, keď už odoznejú nízke teploty. Najlepšie do polovice marca, kedy ešte neprúdi miazga. Medzi kry patrí napríklad budleja (Buddleia), vajgélia (Weigela), v lete kvitnúce tavoľníky (Spiraea), kalina obyčajná (Viburnum opulus) i siripútková (Viburnum lantana) a kolkvícia ľúbezná (Kolkwitzia amabilis)

Najčastejšie chyby pri reze:

  1. dlhodobo nerezaný ker pôsobí prestarnuto, vyhoľuje zospodu, nekvitne
  2. dreviny, ktoré vyžadujú aj hlboký rez a Vy režete len krátke výhony, pôsobia staro, nekvitnú, lebo netvoria mladé drevo
  3. ak sa rez vykonáva v nevhodnú dobu, oberáte sa o kvety a rastlina tiež trpí vytekaním miazgy a tým je aj náchylnejšia na choroby a škodcov
  4. ak sa robí rez až na staré drevo, obyčajne mnohé dreviny nekvitnú
  5. ak nerežete pravidelne, vznikajú vysoké prestarnuté kry, ktoré po orezaní už nepôsobia esteticky
  6. odstraňujte vždy aj choré, poškodené a napadnuté konáre
  7. používajte vždy očistené nožnice, aby ste zamedzili možnosti prenosu chorôb a škodcov z jednej dreviny na druhú. 
Posted in: Okrasná záhrada Tags: okrasné kryrezstromy

Ako prinútiť kvitnúť vistériu

Autor: Ing. Adriána Francová 23. februára 2016 Žiadne komentáre

        Vistéria (Wisteria sinensis) patrí medzi atraktívne popínavky s mohutným kmeňom a silnými výhonkami v budúcnosti. Zvoľte dostatočne silnú oporu.  Dosahuje výšku aj 5 m, preto jej umiestnenie dôkladne premyslite. Obľubuje slnko aj polotieň a na to, aby pravidelne a bohato kvitla, vyžaduje správny rez a to 2x za rok.

Ako prinútiť kvitnúť vistériuNa internete nájdete množstvo informácii. A medzi nimi aj takú, že vistéria kvitne po 7 rokoch. Nie je to celkom pravda. Po 7 rokoch obyčajne kvitnú semenáče. Zakúpené štepené rastliny obyčajne kvitnú po 3 rokoch. Vyžadujú však správny rez.

Rez sa vykonáva vo februári a to na 2 - 3 očká. Skráti sa hlavný výhon a postranné výhonky. Nebojte sa tohto rezu. Vistéria je rýchlorastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky. Kvitne od apríla do júna. Po lete a odkvitnutí sa výhonky skrátia na 20 cm. Tvar udržiavajte podľa potreby. Pokiaľ ju chcete viesť po pergole, altánku alebo stene, výhonky pravidelne aj vyväzujte. Dá sa pestovať aj v tvare stromčeka, kde korunu udržiavajte v kompaktnom tvare. Počas roka môžete odstraňovať aj nevzhľadne rastúce výhonky, či inak suché a poškodené. Pokiaľ chcete zviditeľniť aj kmeň, môžete výhony obmotávať okolo kmeňa alebo ich odstraňovať.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka množstvo včiel a iného hmyzu. Preto, ak plánujete umiestniť vistériu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmto návštevníkmi. V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti múru alebo na južnú stranu. Nie je náročná na pestovanie.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: vistériarez

Rez ovocných krov

Autor: Ing. Adriána Francová 11. januára 2016 Žiadne komentáre

           Množstvo a kvalita úrody na kroch je závislá od kvality pestovateľského prostredia, výživy a samozrejme ju priamo ovplyvňuje aj správny rez. Často sa stáva, že zoberieme do rúk nožnice a hurá do záhrady strihať vetvičky, keď je jar.

Rez ovocných krovA týmto nepremysleným ťahom, jedným strihom odstránite tohtoročnú úrodu. Nie všetky dreviny kvitnú a plodia na jednoročných výhonoch. Ponúkame Vám praktický prehľad o drobných kroch ovocia a základných strihoch, aby ste úrodu podporili a neoberali sa o ňu.

Dôležité je vedieť, že červenébiele ríbezle rodia na obrastových konárikoch na staršom dreve, ktoré však skracovaním prírastkov strácajú kvalitu, a preto treba kostrové konáre včas odstraňovať a nové výhony skrátiť na 3 očká. Rez drobného ovocia sa vykonáva v predjarí. Štvorročné konáre je potrebné vyrezať a podporiť tak rast nových. S úrodou v takomto prípade počítajte až o rok.

Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve. Tiež veľmi rýchlo starnú. Podstatou je vyrezať všeky staré a zahusťujúce konáre (obyčajne to platí u krovitých typov). Koncom zimy, skoro na jar, sa režú na 2 – 3 púčiky. Potom sa už neskracujú, ale podporuje sa ich rast. Raz za 3 roky treby vykonať zmladzovací rez.

Egreše rovnako rodia na jednoročnom dreve, preto je dôležité odstrániť minuloročné výhony v predajrí, pred pučaním, najneskôr v marci. V neskoršom veku je potrebné zmladenie. Ponechajte na rastline 3 – 4 základné konáre a ostatné odrežte od bázy.  

Maliny sú známe ako raz rodiace a dvakrát rodiace. Raz rodiace maliny už budúci rok na jar uvidíte ako suché, bez obrastu nových lístkov, ktoré jednoducho vystriháte a z koreňov vyženú nový výhon. Dvakrát rodiace maliny prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Niekto reže už na jeseň, keď je zjavné, že maliny už nebudú rodiť. Často sa však stáva, že ešte z pod snehu na výhonkoch vidieť červené plody. Lepšie riešenie je tak na jar. Nestrihajte celé. Celé vystrihajte len suché či inak poškodené výhony.

Pestovateľské tvary a steny z ovocných stromov

Autor: Ing. Adriána Francová 3. januára 2016 Žiadne komentáre

        Obľubujete ovocie a chcete pestovať ovocné stromy v záhrade? Bojíte sa však, že máte málo miesta? Nemusíte stromy pestovať ako solitéry alebo v záhrade ako v ovocnom sade. Môžete si vypestovať zaujímavé steny a štíhle vretená, ktoré poskytujú rovnako bohatú úrodu a navyše zaberajú minimálny priestor.

Pestovateľské tvary a steny z ovocných stromovPestovateľské tvary môžeme rozdeliť na intenzívne: stĺpovité formy, štíhle vreteno, solax, zákrsok, štvrťkmeň, palmety a na extenzívne: polokmeň, vysokokmeň, ktoré sa preferujú vo väčších priestoroch a sú pestované na stredne bujne alebo bujne rastúcich podpníkoch.

Z týchto drevín môžete vytvoriť zaujímavé deliace steny, ktoré vyprodukujú ovocie, ale vyžadujú špeciálny rez a vedenie na drôtenke. Rast drevín sa potom usmerňuje tak, aby kostrové konáre, obyčajne 2, boli vedené na drôtenku z jednej a druhej strany. V druhom a treťom roku sa zakladá druhé a tretie poschodie.

Zahustenie sa reguluje letným rezom, kedy sa skracuje obrast na týchto kostrových konároch. Podobné je pestovanie palmiet, len s tým rozdielom, že kostrové konáre sa vyväzujú do určitého tvaru. Napríklad do písmena V či U. Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Štíhle vreteno je tiež zaujímavá forma pestovania, jedna z najjednoduchších. Na výsadbu sa používajú odrody pestované na slaborastúcich podpníkoch M9. V jednom rade, prípadne časti, by mali byť aj rovnaké odrody. Zjednoduší Vám to ošetrovanie a aj sa v tom viac vyznáte. Potom stačí  vymedziť rady a formovať konáre do strán. Výhodou je kvapková závlaha a samozrejmosťou aj ukotvenie dreviny kolíkom.

Veríme, že ste si vybrali a necháte si poradiť aj odborníkmi, ktorí Vám zároveň pomôžu pri výbere odrôd vzhľadom na Vašu pestovateľskú oblasť alebo požiadavky. Aj v malej záhrade si môžete dopestovať kvalitné a chutné ovocie, ktoré je navyše šťavnaté a zdravé a všestranne využiteľné takmer počas celého roka. 

Ošetrovanie, starostlivosť a rez drobného ovocia

Autor: Ing. Adriána Francová 12. júla 2015 Žiadne komentáre

Ošetrovanie, starostlivosť a rez drobného ovocia

        Medzi drobné ovocie patria ríbezle, egreše, maliny, čučoriedky, jahody, černice, goji a iné známe aj menej známe ovocné druhy, ktoré vyžadujú starostlivosť na to, aby zarodili. Ponúkame Vám niekoľko tipov ako ich správne pestovať a rezať.

Jahody - vyžadujú správnu výsadbu, slnko až polotieň, sadenice nesadiť na rovnaké miesto, kde už boli jahody pestované. Srdiečka jahodových sadeníc musia byť zasadené nad zemou. Nezabudnite na zalievanie, hnojenie, odstraňovanie dcérskych poplazov, ktoré materskú rastlinu vyčerpávajú. Môžete ich použiť na nové výsadby. Tiež im odstraňujte suché a poškodené listy a kontrolujte prípadných škodcov a choroby. Majú radi prekopaný, odburinený substrát.

Maliny - poznáme raz rodiace a dvakrát rodiace. Maliny treba vystrihať na jar, kedy je isté, ktoré výhony sú staré, odrodené a suché. Maliny rodia na dvojročných výhonoch. Dva razy do roka rodiace maliny sa nestrihajú celé, nakoľko rodia už v prvom roku a v druhom roku tie isté výhony zabezpečujú rodivosť, ale nižšie na rastline, nie na koncoch. Odrodené koncové výhonky sa môžu po zbere úrody odstrihnúť.

Goji - nie je náročné na pestovanie. Vyhovuje jej štandardná zemina v záhrade, nič špeciálne. Nakoľko ide o veľmi kvalitný menej známy ovocný druh s množstvom vitamínovzdraviu prospešných látok, na dosiahnutie úrody zvoľte aspoň dve rastliny. Pre rýchlu rodivosť je potrebné vysadiť aspoň 3-ročný ker a venovať sa mu. Najskôr je nutné vytvoriť akoby kmeň a z neho vychádzajúce konáre. Pre plodivosť je dôležitý rez na jar, najneskôr začiatkom júna. Zvoľte dostatočný priestor, slnko, vlhkú, priepustnú pôdu s dostatkom humusu a pH 8.

 

Ríbezle a rez

Autor: Ing. Adriána Francová 9. júla 2015 Žiadne komentáre

        Ríbezle patria medzi drobné ovocie s vysokým obsahom vitamínov, výborne chutia a majú všestranné využitie. Poznáme ich vo farbách biela, červená a čierna. Napriek tomu, že  vyzerajú podobne a líšia sa len vo farbe, vyžadujú rozdielnu starostlivosť najmä v ošetrovaní rezom.

Ríbezle a rez

Fundovaní záhradníci to samozrejme vedia, ale pre začiatočníkov budú tieto rady určite prospešné. Aby ste sa aj v budúcnosti mohli tešiť z vysokých úrod, je nutné rez aplikovať v správnom termíne a vykonať ho správne.

Červené a biele ríbezle rodia na obrastových konárikoch na staršom dreve, ktoré však skracovaním prírastkov strácajú kvalitu, a preto treba kostrové konáre včas odstraňovať a nové výhony skrátiť na 3 očká. Rez sa robí skoro na jar alebo neskoro v jeseni. Staré konáre (napr. 4-ročné) je nutné vyrezať a podporovať tak rast nových. S úrodou budete potom musieť rok počkať.

Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve. A to je zásadný rozdiel. Tiež veľmi rýchlo starnú. Podstatou je vyrezať všetky staré a zahusťujúce konáre (obyčajne to platí u krovitých typov). Koncom zimy resp. skoro na jar sa režú na 2 – 3 púčiky. Potom sa už neskracujú, ale podporuje sa ich rast. Raz za 3 roky treba vykonať zmladzovací rez.

Pokiaľ budete rez u oboch typov vykonávať správne, nemusíte aplikovať hlboký zmladzovací rez a Vaše kry budú vo výbornej kondícii. Stromčekové tvary majú nižšiu životnosť aj menšiu rodivosť, nakoľko je menej rodivého obrastu a nedosahujú takú veľkosť ako krovité tipy. Do malých záhrad sa však lepšie hodia stromčekové tvary. Dajú sa dokonca pestovať aj vo veľkej nádobe na balkóne a terase. Nezabúdajte tiež na pravidelné odstraňovanie chorých, suchých a poliehavých výhonkov, ktoré zbytočne oberajú ker či stromček o krásu a úžitok. Nadbytok zelenej hmoty a výhonkov neznamená vždy vysokú úrodu. Na tohoročných výhonkoch u červených a bielych ríbezlí úroda nebude, ale je to výborný základ na úrodu v budúcom roku. 

Strihanie a rez okrasných drevín a krov

Autor: Ing. Adriána Francová 22. januára 2015 1 komentár

          Mnohí z neskúsených pestovateľov, začiatočníkov vo svojej záhrade neraz urobia veľa škôd, najmä počas strihania okrasných krov. Nie všetky kry sa môžu strihať počas celého roka. Sú rastliny, ktoré sa strihajú v lete, sú dreviny, ktoré sa strihajú v predjarí. V tomto texte nájdete jednoduchý návod, ako sa to naučiť, aby vaše dreviny kvitli bohato, a aby ste strihaním neodstránili práve budúce kvitnúce konáre.  Spiraea japonica

Presvetľovací rez sa robí u drevín, ktoré sú husté a prerastené. Rezom sa odstraňujú staré a poškodené konáre úplne odspodu. Tým sa ker presvetlí a podporí sa mladý obrast. Zostávajúce konáre sa neskracujú Tento rez sa prevádza spravidla od decembra do polovice marca, počas teplôt, ktoré hlboko neklesajú pod 0°C. Nepraktizujte rez už v čase nalievania sa pukov alebo rašenia listov. Dreviny, ktoré sa  tomto období strihajú : tavoľník (Spiraea), pajazmín (Philadelphus), vajgela ružová (Weigela florida),  kalina obyčajná (Viburnum opulus), budleja ľudovo prezývaná motýlí orgován (Buddleia) a iné dreviny kvitnúce v lete, na novom dreve. 

Dreviny kvitnúce na jar sa strihajú po odkvitnutí, nakoľko kvitnú na starom dreve. Medzi ne patria previslé vŕby (Salix caprea pendula), zlatovka (Forsythia x intermedia), dulovec (Chaenomeles japonica), keria japonská (Keria japonica), na jar kvitnúce tavoľníky (Spiraea). 

Pokiaľ sa Vám zdá ker už prerastený a hustý, môžete vykonať silný spätný rez, ktorým úplne tesne pri zemi odstránite všetky výhony. Tým ho zmladíte a podporíte rast mladých a nových výhonov, ktoré môžete ďalej upravovať rezom. Vykonáva sa od decembra do polovice marca. Vhodné dreviny na takéto radikálne rezy sú : tavoľník japonský (Spiraea japonica), hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), nátržník (Potentilla fruticosa), svíb biely (Cornus alba). Nečakajte však, že po takomto zákroku aj  tom istom roku ker zakvitne. Bude potrebovať čas.  Na začiatku marca takto môžete zmladiť levanduľu úzkolistú (Lavandula angustifolia) a budleju (Buddleia). 

Rez popínavých rastlín ako ružeplamienky je však špecifický. U popínavých ruží sa odstraňujú len suché, poškodené či nevhodne vyrastajúce výhony. Plamienky striháme podľa kultivaru. Niektoré vyrastú každoročne z nových výhonov, takže sa môžu ostrihať tesne nad zemou. Niektoré však rastú na starom dreve. U všetkých drevín a krov platí, že nevzhľadne vyrastajúce konáre viete odstrániť kedykoľvek, aj počas leta, či kvitnutia alebo na jeseň. Treba si uvedomiť, že ker bez listov pôsobí inak ako olistený. 

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu