Posts tagged 'pestovanie trvaliek'

Trávnička je nenápadná, ale v záhrade dokáže vykúzliť skutočný klenot. Vďaka hustému vankúšovitému rastu a bohatému kvitnutiu je ideálnou voľbou pre slnečné miesta, skalky, obruby aj kvetináče. V tomto článku sa podrobne pozrieme, ako na jej pestovanie.

Charakteristika trávničky a prečo patrí aj do modernej záhrady

Trávnička sa prirodzene vyskytuje na skalnatých stanovištiach a vzhľadom na to sa skvele hodí ako súčasť vašej skalky. V záhrade sa vám odvďačí svojou nenáročnosťou a krásnymi kvetmi.

Základné informácie o trávničke

Trávnička (latinsky Armeria) je rod rastlín z čeľade Plumbaginaceae. Ide o obľúbené trvalky, ktoré prirodzene rastú na skalnatých a pobrežných stanovištiach. Vďaka svojmu nízkemu vzrastu a zaujímavým kvetom sa v záhradách pestujú pre svoje dekoratívne účely. Ich drobné guľovité kvety vytvárajú na dlhých stonkách husté súkvetia.

Výhody trávničky

S pestovaním trávničky sa spája množstvo výhod, vďaka čomu je obľúbená u záhradkárov. Pokiaľ jej doprajte správne podmienky, odvďačí sa vám svojou nenáročnosťou a dekoratívnym vzhľadom. Keďže prirodzene priťahuje rôzne druhy motýľov a hmyzu, podporí biodiverzitu v záhrade. Trávničku je možné použiť nielen na menších, ale aj väčších plochách v záhrade.

Kedy môže byť zaujímavou alternatívou ku klasickému trávniku

Trávnička prímorská sa v záhradách často používa ako náhrada klasického trávnika. Jej listy totiž hrubú trávu pripomínajú. Navyše je veľmi odolná a znesie sucho, chudobnú pôdu aj priame slnko. Je preto ideálna tam, kde by klasický trávnik ťažko rástol bez pravidelného zavlažovania. Rovnako ak nechcete často kosiť a starať sa o trávnik, trávnička je ideálna – rastie pomaly a nepotrebuje častú starostlivosť.

Zaobstarajte si sadeničky trávničky rôznych farieb a vytvorte si tento jedinečný trávnik v záhrade aj vy

Druhy trávničky – ako si vybrať tú pravú

Existuje hneď niekoľko druhov trávničky, ktoré si môžete do svojej záhrady vybrať. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších.

Trávnička trsnatá

Trávnička trsnatá (Armeria caespitosa) vytvára nízke, husté trsy a zaujme svojimi ružovými až fialovými kvetmi.

Trávnička širokolistá

Trávnička širokolistá (Armeria pseudarmeria) má širšie listy a bohatšie kvety. Aj táto rastlina sa môže pochváliť krásnymi ružovými kvetmi.

Trávnička veľkokvetá

Trávnička veľkokvetá (Armeria juniperifolia) je kompaktný druh trávničky s drobnejšími listami a väčšími kvetmi. Veľmi dobre pritom znáša skalnaté pôdy.

Na čo sa zamerať pri výbere

Pri výbere trávničky je dôležité zohľadniť predovšetkým vaše očakávania od vzhľadu a rastu rastliny. Podmienky na pestovanie sú totiž u jednotlivých odrôd veľmi podobné.

Trávnička prímorská pestovanie

Jedným z najobľúbenejších druhov je trávnička prímorská (Armeria maritima).

Ideálny čas na výsadbu

Najvhodnejšia doba na výsadbu trávničky prímorskej je jar (od apríla do mája) alebo jeseň (september až október).

Výber miesta - slnko alebo polotieň?

Trávnička prímorská najlepšie prospieva na slnečnom stanovisku. Plné slnko rastline neprekáža.

Pôda, drenáž a príprava záhonu

Pre pestovanie zvoľte ľahkú, priepustnú a skôr chudobnú pôdu. Pri príprave záhona je vhodné pôdu dobre nakypriť do hĺbky aspoň 20–30 cm a prípadne na dno zapracovať vrstvu drenáže, napríklad z drobného štrku alebo keramzitu.

Postup pri výsadbe krok za krokom

Vyberte v záhrade vhodné miesto a pripravte pôdu (nakyprite ju a použite drenážnu vrstvu). Pripravte sadenicu. Koreňový bal môžete pred výsadbou na niekoľko minút namočiť do vody. Vyhĺbte jamku, aby sa do nej vošiel celý koreňový bal, potom vysaďte trávničku a jemne ju utlačte. Ihneď po výsadbe sadenicu zalejte.

Rozdiel v pestovaní jednotlivých druhov

Základné nároky jednotlivých druhov trávničiek sú rovnaké. Všetky trávničky majú rady slnečné stanovište, priepustnú pôdu a neznášajú premokrenie.

Starostlivosť o trávničku počas roka

Aj keď sa trávnička radí medzi skôr nenáročné rastliny, určitú starostlivosť predsa len potrebuje. Poďme sa pozrieť, na čo v tejto súvislosti nezabudnúť.

Zalievanie - kedy a koľko

Po výsadbe nezabudnite pôdu udržiavať vlhkú, aby sa jednotlivé rastliny dobre ujali. Akonáhle zakorení, tak častá zálievka už nie je potreba. Trávnička je suchomilná, a preto zálievku potrebuje až pri dlhšom období sucha. Lepšie je trávničku prelievať menej často a dôkladne, aby voda prenikla až ku koreňom. Premokreniu sa vyhnite, rastlina by totiž mohla začať uhnívať.

Hnojenie - čo trávnička potrebuje a čo nie

Trávnička rastie najlepšie v chudobnejších pôdach. Hnojenie teda vo väčšine prípadov nie je vôbec potrebné, prípadne sa k tomuto kroku môžete uchýliť raz až dvakrát ročne. Namiesto chemických prípravkov stačí použiť kompost alebo jemne rozložený hnoj.

Strihanie a úprava

Trávničku nie je potrebné bežne strihať. Rastie totiž nízko a kompaktne. Po odkvitnutí môžete ostrihať jednotlivé kvetné stvoly. Prípadne je možné k strihu pristúpiť v prípade, že trávnička začne prerastať. Priebežne tiež odstráňte prípadné suché časti rastliny.

Ako riešiť bežné problémy

Trávnička väčšinou netrpí na škodcov. Ak sa objavia vošky, môžete ich zmyť prúdom vody alebo použiť postrek. Proti slimákom potom najlepšie zaberie ich ručný zber.

Ak objavíte žltnutie listov, môže to značiť premokrenie alebo zlé odvodnenie. V takom prípade je nutné zálievku obmedziť.

K rednutiu trsov prirodzene dochádza vplyvom starnutia rastliny alebo nedostatkom živín. Čas od času je nutné rastliny obmeniť, prípadne do pôdy pridať živiny.

Trávnička ako súčasť dizajnu záhrady

Vzhľadom na svoje estetické vlastnosti býva trávnička cenená. Svoje uplatnenie nájde v rámci najrôznejších záhradných kompozícií.

Skalničky, obruby, výsadba do kvetináčov

Trávničky sú vďaka svojej kompaktnej a nenáročnej povahe ideálnou voľbou nielen do záhradných skaliek, ale aj na vysadenie obrúb záhonov či ciest. Vďaka svojim nízkym nárokom na pestovanie a odolnosti sa hodia aj do nádob. Týmto spôsobom môžu ozdobiť priestor vášho balkóna alebo terasy.

Kombinovanie s inými rastlinami

Trávničky samozrejme môžete ľahko kombinovať aj s ďalšími rastlinami. V tomto smere je vhodné vyberať také rastliny, ktoré majú podobné nároky na substrát a zálievku. Výborne sa dopĺňajú napríklad s rozchodníkmi, skalnicami, taričkami alebo šalviami. Vedľa nesiahnete ani s levanduľou alebo materinou dúškou. Okrem toho môže trávnička poslúžiť ako podrast pre vyššie suchomilné trvalky a byliny.

Nízka údržba a celoročná estetika

Ako už bolo spomenuté, trávnička je obľúbená vzhľadom na nízke nároky na údržbu. Vzhľadom k tomu sa hodí aj pre záhradníckych začiatočníkov alebo tých, ktorí starostlivosťou o rastliny nechcú tráviť príliš veľa času. Trávnička sa vám odvďačí celoročnou estetickou hodnotou.

Prečo trávnička nekvitne?

Medzi najčastejšie dôvody, prečo trávnička nekvitne, sa radí nedostatok svetla. Pamätajte na to, že táto rastlina miluje slnko. Problémy môžu nastať aj v prípade, že je tu premokrená pôda. Problémy s kvitnutím môžu mať aj staršie rastliny, ktoré môžu slabnúť a dôsledkom toho menej kvitnúť.

Tipy a triky pre ešte krajšiu trávničku

Pokiaľ už sa rozhodnete trávničku pestovať, určite sa budete snažiť docieliť čo najkrajší vzhľad. Pomocníkom vám v tomto smere môže byť niekoľko trikov.

Mulčovanie drobným štrkom

Vďaka tomuto kroku podporíte priepustnosť pôdy, čo trávničky milujú, pretože neznášajú premokrenie. Zároveň drobný štrk ochráni povrch pôdy pred vysychaním a zabráni erózii pôdy po daždi. Štrková vrstva navyše v záhrade môže pôsobiť veľmi estetickým dojmom a v kombinácii s trávničkou priťahovať pozornosť.

Kombinácia s geotextíliou

Použitie geotextílie pod trávničky môže byť praktickým riešením, najmä ak chcete znížiť množstvo buriny a uľahčiť údržbu výsadby. Práve použitie geotextílie pritom môžete doplniť následným mulčovaním drobným štrkom, čím účinne zabránite prerastaniu buriny.

Ako podporiť hustý a zdravý rast

Aby ste docielili hustého a zdravého rastu trávničiek, vyberte im v prvom rade vhodné stanovište – najlepšie slnečné miesto s priepustnou, skôr chudobnejšou pôdou. Po výsadbe rastliny zalievajte, kým dobre nezakorení, potom zálievku obmedzte. Ďalej pomôže priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetov a suchých častí.

TIP: Svoju záhradu môžete skrášliť celým množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Pripomeňte si napríklad, ako pestovať obľúbenú echinaceu, ktorá sa vám tiež odvďačí nádhernými kvetmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pakost je obľúbená rastlina, ktorá sa objavuje v nejednej záhrade. Pýši sa minimálnymi nárokmi na pestovanie, kvitne prakticky celé leto a vďaka veľkej ponuke druhov si vyberie naozaj každý. Zistite, aké podmienky pakostu dopriať a aké konkrétne druhy sa tešia najväčšej popularite.

Charakteristika pakostu

Pakost (latinsky Geranium) je obľúbená rastlina, ktorá v záhrade poteší záplavou pestrofarebných kvetov. Trvalka pakost je charakteristická svojimi zaujímavými listami, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať tvary holubieho chodidla. Bežne dorastá do výšky 30 až 60 cm a počas jarného až letného obdobia sa môžete tešiť na nádherné farebné kvety. Keďže je pakost obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle, môžete do svojej záhrady nalákať aj tento užitočný hmyz.

Objednajte si geranium online a zasaďte si ho do svojej záhrady ešte tento rok

Pôdopokryvný pakost

Pôdopokryvný pakost je všeobecne označenie pre druhy pakostu, ktoré rýchlo rastú do šírky, majú hustý porast a výborne zakrývajú pôdu. Vďaka tomu môžete vo svojej záhrade efektívne zabrániť rastu buriny a zároveň chrániť pôdu.

Medzi pôdopokryvné pakosty sa radí napríklad pakost podzemkatý (Geranium macrorrhizum), pakost krvavý (Geranium sanguineum), pakost smradľavý (Geranium robertianum), pakost himalájsky (Geranium himalayense) alebo pakost Rozanne (Geranium Rozanne).

Je pakost jedovatý?

Väčšina druhov pakostu nie je jedovatá a je považovaná za bezpečnú rastlinu pre ľudí aj domáce zvieratá. Pakost smradľavý sa dokonca používa aj v ľudovom bylinkárstve.

Pakost druhy

Môžeme rozlíšiť stovky druhov, odrôd a kultivarov pakostu. Vďaka tomu si môžete ľahko nájsť tú pravú rastlinu práve pre vašu záhradu. Medzi obľúbené druhy pakostov sa radia napríklad nasledujúce:

Kakost podzemkatý

Geranium macrorrhizum je silne aromatická trvalka s výraznými listami, ktoré na jeseň získavajú červené zafarbenie. Vytvára hustý koberec, dobre znáša sucho a tieň. Skvele sa hodí pod stromy alebo kríky.

Pakost × cantabrigiens

Geranium × cantabrigiense je nízka, pôdopokryvná trvalka, ktorá vznikla krížením pakostu dalmátskeho a podzemkatého. Má vonné listy, ktoré sa na jeseň krásne sfarbujú. Ružové až fialové kvety rozkvitajú od konca jari do leta.

Pakost krvavý

Geranium sanguineum je pomerne nízky kompaktný druh pakostu. Na prvý pohľad zaujme svojimi farebnými kvetmi. Skvele sa hodí aj do skaliek alebo na okraje záhonov.

Pakost smradľavý

Geranium robertianum je pôvodný planý druh s jemnými ružovými kvetmi. Má výraznú arómu, ktorá odpudzuje hmyz. Darí sa mu aj na chudobnejších stanovištiach a v tieni, často sa šíri samovýsevom.

Pakost hnedočervený

Geranium phaeum je elegantný druh s tmavo purpurovými až hnedočervenými kvetmi. Darí sa mu v polotieni až tieni, dobre rastie aj pod stromami.

Pakost himalájsky

Geranium himalayense je krásna trvalka s veľkými modrofialovými kvetmi. Rýchlo sa rozrastá, má rada polotieň. Chybu neurobíte s vlhšou a priepustnou pôdou.

Pakost škvrnitý

Geranium maculatum je obľúbená trvalka. Zaujme svetlo fialovými až ružovými kvetmi a jemne laločnatými listami, ktoré môžu byť škvrnité, odtiaľ plynie názov tejto rastliny.

Pakost Endresov

Geranium endressii je nízky, pôdopokryvný druh s jasne ružovými kvetmi. Ide o veľmi odolný pakost na slnko alebo do polotieňa.

Pakost lúčny

Geranium pratense je vzpriamene rastúci druh s nápadne modrofialovými kvetmi. Má tendenciu rásť skôr do výšky ako do šírky.

Pakost dalmátsky

Geranium dalmaticum sa pýši jemnými ružovými kvetmi a aromatickými listami. Vynikne na slnečnom a suchšom stanovisku, perfektne sa hodí do skaliek.

Pakost čiernooký

Geranium psilostemon má ružové až purpurové kvety s tmavým stredom. Môže dorastať až do výšky jedného metra, vďaka čomu môže vyniknúť ako zaujímavá solitéra.

Pestovanie pakostu

Pestovanie gerania je pomerne nenáročné a jedná sa preto o skvelú rastlinu aj pre začínajúcich záhradkárov. Pakost všeobecne preferuje skôr slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže je pomerne odolný, je možné často umiestniť pakost do tieňa.

Čo sa týka pôdy, ideálne je tejto rastline dopriať dobre odvodnenú pôdu s dostatkom živín. Vyhnite sa jej premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Rastlinu preto zalievajte až v momente, keď je horná vrstva pôdy suchá.

V prvom roku po výsadbe dbajte na pravidelné pletie a kyprenie pôdy okolo rastlín. Vďaka tomu podporíte tvorbu silného a zdravého koreňového systému. Skoro na jar rastliny očistite a odstráňte suché listy, aby ste podporili tvorbu nových.

Pakost v zime

Aby ste podporili tvorbu nových kvetov, je vhodné pakost v priebehu sezóny zrezávať. Čo sa týka zimy, niektoré druhy pakostu sú voči mrazu odolné, iné sú naopak citlivejšie. V chladnejšejich oblastiach je preto na mieste rastlinu pred mrazivým počasím chrániť.

TIP: Pakost môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Zistite napríklad, ako pestovať stračku, ktorá sa v priestore bude vynímať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rebríček je nenáročná rastlina, ktorá sa stane perfektnou súčasťou vašej záhrady. Jeho kvety sa môžu pýšiť rôznymi farbami, takže s jeho pomocou vytvoríte zaujímavé kombinácie. Nízke nároky na pestovanie navyše zaisťujú, že si s pestovaním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika rebríčka

Rebríček (latinsky Achillea) sa radí k obľúbeným trvalkám hojne pestovaným v záhradách. Na prvý pohľad pôsobí veľmi pôvabne a vďaka množstvu rôznorodých druhov si môžete vybrať farbu presne podľa vášho gusta. Jednotlivé súkvetia navyše lákajú motýle, čmeliaky a včely, takže do svojej záhrady môžete prilákať aj tento potrebný hmyz.

Ide o vytrvalú bylinu, ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje vo veľkej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Priama stonka rebríčka spravidla dorastá do výšky 30 až 60 cm. Jednotlivé drobné kvety sú pritom usporiadané do zložitých súkvetí, ktoré sa nazývajú metlinovité súkvetie.

V našom e-shope nájdete rôzne farby rebríčka, ktorými môžete rozžiariť svoju záhradu. Neváhajte sa inšpirovať

Rebríček druhy

Rozlišujú sa rôzne druhy rebríčka, ktoré sa líšia nielen svojim vzhľadom, ale aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších z nich.

Rebríček obyčajný

Rebríček obyčajný (latinsky Achillea millefolium) je najrozšírenejším druhom rebríčka. Jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá bežne dosahuje výšku 20 až 80 cm. Kvety sú malé, biele alebo ružové a usporiadané v typických metlinách na koncoch vetiev.

Rebríček bertrámový

Rebríček bertrámový (Achillea ptarmica) pochádza pôvodne z Euroázie, ale bol zavlečený aj do Severnej Ameriky, kde sa rozšíril. Táto vytrvalá bylina bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm. Je charakteristická vzpriamenými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovkastými kvetmi.

Rebríček vznešený

Rebríček vznešený (Achillea nobilis) bežne dorastá do výšky 60 cm. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. Farba kvetov u tohto druhu môže byť skutočne rôznorodá. Výnimkou nie sú biele, ružové, oranžové alebo žlté kvety.

Rebríček túžobníkový

Rebríček tužobníkový (Achillea filipendulina) pochádza zo strednej a východnej Európy. Jeho vzpriamené stonky bežne dosahujú výšku 60 až 90 cm. Kvety usporiadané vo veľkých plochých metlinách môžu dosahovať žltý alebo oranžový odtieň.

Rebríček biely

Nejedná sa o oficiálny názov druhu. Avšak pokiaľ hľadáte rebríček s bielou farbou kvetov, môžete sa rozhodnúť pre zodpovedajúci variant rebríčka obyčajného, rebríčka vznešeného či rebríčka bertámového.

Rebríček žltý

Najznámejším zástupcom žltej farby kvetov je rebríček túžobníkový. Konkrétne je možné staviť na kultivar 'Cloth Of Gold' alebo napríklad 'Moonshine'.

Rebríček ružový

Ak hľadáte ružové kvety rebríčka, môžete si vybrať napríklad variant rebríčka obyčajného Achillea millefolium 'Cerise Queen' alebo 'Christel'. Skvele vyzerá aj variant 'Saucy Seduction'. Nežné kvety rozhodne rozžiaria vašu záhradu.

Rebríček oranžový

Okrasným druhom rebríčka oranžového sú napríklad kultivary 'Feuerland', 'Terracotta' či 'Apricot Delight'.

Rebríček červený

Pokiaľ chcete svoju záhradu rozžiariť červenou farbou kvetov, aj v tomto ohľade vám rebríček pomôže. Skvelou voľbou môže byť kultivar 'Paprika', 'Red Velvet' alebo 'Summer Fruits Carmine'.

Pestovanie rebríčka

Požiadavky na pestovanie rebríčka sa môžu prirodzene líšiť v závislosti od vami zvoleného kultivaru. Zatiaľ čo rebríček obyčajný a túžobníkový má rád slnko a priepustnú pôdu, rebríček bertrámový sa vyžíva vo vlhkej a kyprej pôde a pomerne dobre znáša aj polotieň.

Na hnojenie rebríček nie je príliš náročný. Pred výsadbou ale môžete pridať výživné hnojivo, prípadne použiť hnojivo s vyšším obsahom fosforu a draslíka, vďaka ktorému podporíte kvitnutie.

S príchodom jesenných mesiacov je vhodné usychajúce stonky rebríčka nezrezávať. Aj suché súkvetia totiž vyzerajú veľmi pekne a môžu tak zdobiť záhradu po zvyšnú časť roka. Akonáhle napadne sneh, bude aj stred rastliny lepšie chránený. Trsy stačí zrezať až s príchodom jari.

TIP: Rebríček samozrejme môže doplniť množstvo zaujímavých rastlín v záhrade. Viete, ako pestovať srdcovku a ďalšie rastliny? Nenechajte si ujsť naše ďalšie články v blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tarička sa jednoznačne radí medzi obľúbené trvalky na záhon. Pozornosť priláka vďaka bohatým farebným kobercom a skvele preto pokryje svahy alebo vyplní voľné priestory. Pestovatelia oceňujú aj jej nízke nároky na pestovanie, vďaka čomu si s touto rastlinou ľahko poradia aj začiatočníci. Zistite, aké podmienky jej dopriať, aby sa vám odvďačila zdravým rastom.

Charakteristika taričky

Tarička je známa aj pod označením Aubrieta. Jedná sa o rod rastlín z čeľade kapustovitých. Tarička je krásna trvalka pochádzajúca pôvodne z horských oblastí južnej Európy a strednej Ázie. V našich záhradách býva cenená najmä pre svoje nádherné kvety, s ktorými môže skvele pokryť napríklad skalnatú plochu alebo múrik. Obľúbená je aj pre svoju nenáročnosť.

Tarička vytvára bohaté súkvetia, ktoré rastú v hustých trsoch. Obvykle má podobu hustých zelených vankúšov, ktoré sú posiate drobnými kvetmi. Záplava kvetov pritom môže byť často taká bohatá, že zelený podrast je na prvý pohľad takmer neviditeľný. Väčšina druhov taričky kvitne na jar, existujú však aj druhy kvitnúce na jeseň.

Zaobstarajte si sadeničky alebo semienka taričky a vypestujte si túto nevšednú krásku na svojej záhrade aj vy

Druhy taričky

Taričky sa vyskytujú vo veľkom množstve farebných variantov, z ktorých si môžete zvoliť svojho favorita. Poďme sa pozrieť na niekoľko z tých najčastejších.

Tarička žltá

Jedným z najznámejších druhov taričky je tarička žltá (Erysimum cheiri). Pýši sa žiarivou farbou, ktorá vynikne na prvý pohľad.

Tarička oranžová

Tarička oranžová (Erysimum 'Apricot Delight') kvitne v krásnych odtieňoch oranžovej, ktoré záhrade prepožičia príjemne hrejivý nádych.

Tarička fialová

Z fialových odrôd taričky možno spomenúť napríklad taričku záhradnú Aubrieta Hybrida Hamburger Stadtpark, ktorá vytvára bohato kvitnúce koberce.

Tarička biela

Medzi biele druhy Taričiek sa radí napríklad Erysimum 'Ivory Giant' s mimoriadne elegantnými bielymi kvetmi. Skvele vynikne vo svetlých kompozíciách v záhradách.

Tarička červená

Odroda Erysimum 'Royal Red' na prvý pohľad zaujme temne červenými až purpurovými kvetmi, ktoré záhrade dodajú skutočne výrazný vzhľad.

Tarička modrá

Na pomedzí medzi modrou a fialovou odrodou taričky je tarička kosníkovitá 'Royal Blue'. Jej kvety sú tmavo modré až fialovomodré a pomerne veľké.

Tarička pestovanie zo semienok

Taričku je možné vďaka pomerne nízkym nárokom ľahko vypestovať aj zo semienok. Dôležité je však v tomto ohľade dodržať niekoľko základných zásad. Semienka najskôr dôkladne namočte do vody, vďaka čomu sa aktivuje rastový proces. Potom ich môžete umiestniť do kvalitného substrátu.

Semienka taričky nezasypávajte príliš hlboko, stačí ich len ľahko pokryť zeminou. Akonáhle sa objavia prvé klíčky, nezabudnite priebežne kontrolovať vlhkosť a dajte si pozor aj na dostatočné osvetlenie. Semená na záhon vysievajte na jar.

Strih taričky

Po odkvitnutí taričky je vhodné urobiť jej zastrihnutie, aby ste rastlinu udržali kompaktnú. Zároveň týmto spôsobom zabránite jej nekontrolovateľnému rozrastaniu. Zastrihnutie taričky sa vykonáva tesne nad plochou, kde sa nachádzajú listy.

Sadeničky taričky

Alternatívou priameho pestovania zo semienok je kúpa už predpestovaných sadeničiek taričky. Rastlinu umiestnite na slnečné až polotienisté stanovište. Používajte dobre odvodnenú pôdu, ktorá nebude príliš vlhká. Vďaka tomu predídete uhnívaniu koreňov.

Sadeničky taričky môžete na záhon vysadiť v priebehu jari alebo na jeseň. Pamätajte na vytvorenie dostatočne veľkých jamiek a jednotlivé sadenice vysievajte vo vzdialenosti 15 až 30 cm. Vďaka dostatočnému priestoru sa budú môcť rastliny naplno rozvinúť.

Tarička nie je príliš náročná na zálievku, ale najmä v suchom období si dajte pozor na to, aby bola pôda vlhká. Zalievajte preto pravidelne, na druhú stranu ale nedovoľte, aby sa pôda zamokrila príliš.

Tarička v zime

V chladnejších oblastiach nezabudnite taričku ochrániť pred mrazivým počasím. Na jeseň preto môžete pristúpiť k mulčovaniu okolo rastliny, vďaka ktorému zachováte teplo a ochránite jej korene.

TIP: Pri tvorbe záhona pamätajte nielen na farebnú, ale aj veľkostnú rôznorodosť jednotlivých rastlín. Vysadiť môžete napríklad náprstník, vysoký protiklad k taričke a vytvoriť tak zaujímavý kontrast.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie naozajstného machu nie je žiadna sranda. Pokiaľ ale napriek tomu chcete krásu machu preniesť do svojej záhrady, môžete vyskúšať túto alternatívu. Nesie označenie machovička šidlovitá a práve mach na prvý pohľad pripomína. V porovnaní s ním je však jeho pestovanie nenáročné a perfektne preto doplní vašu skalku.

Charakteristika machovičky šidlovitej

Machovička šidlovitá (latinsky Sagina subulata), inými slovami aj írsky mach, je nízka trvalka. Jedná sa o pokryvnú rastlinu, ktorá býva v záhradách cenená pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci práve mach.

Na prvý pohľad zaujme drobnými, ihlicovitými a striedavými listami, ktoré sú príjemne mäkké na dotyk. Listy tvoria husté vankúšovité trsy, ktoré pripomínajú mach. Sfarbovať sa môžu do zeleného až žltkastého odtieňa. Kvety sú skôr drobné a biele, pričom vytvárajú subtílne kvetenstvo na vztýčených stonkách. Na prvý pohľad môžu kvety pripomínať malé hviezdy.

Láka vás táto kobercovitá skalnička a chcete si ju vysadiť aj do svojej záhrady? Neváhajte a zaobstarajte si sadeničky machovičky

Pestovanie machovičky šidlovitej

Pestovanie machovičky je veľmi jednoduché a ľahko si s touto úlohou poradia aj začiatočníci. Správne zvolené stanovište a adekvátna starostlivosť je základom úspechu.

Rastline sa najviac darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku. Pokiaľ ju vysadíte na plné slnko, môžete docieliť hustejší a kompaktný rast. Čo sa pôdy týka, doprajte rastline vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Preferuje neutrálne až mierne kyslé pH. Pôdu udržujte vlhkú, a to najmä v teplejších obdobiach.

Výsev írskeho machu

K výsevu machovičky šidlovitej je možné pristúpiť v období od marca do mája, kedy sa semená vysievajú na povrch substrátu. Zahrňte ich iba ľahko zeminou. Doba klíčenia sa pohybuje od 10 do 14 dní, pričom semenám sa darí pri teplote 18–22 °C. Nezabudnite pritom dbať na pravidelnú zálievku.

Machovička v zime

Machovička šidlovitá patrí obvykle k stálezeleným rastlinám, ktoré veľmi dobre znášajú mierne zimy. Pokiaľ ho však umiestnite do mrazovej kotliny alebo na iné exponované miesto, môžete ho pre istotu zakryť napríklad čečinou.

Machovička namiesto trávnika

Machovička šidlovitá sa často používa namiesto trávnika. Vytvára totiž hustý koberec, ktorý pripomína mach. Keďže pomerne dobre znáša občasný zošľap, možno ho použiť tam, kde neočakávate príliš frekventovanú prevádzku. Okrem toho má svoje miesto v skalných štrbinách či medzerách, kde dokáže veľmi dobre vyplniť prázdny priestor.

TIP: Chcete sa tento rok pustiť do tvorby vlastnej skalky? Prečítajte si, kedy a ako vysádzať skalničky, aby ste sa mohli tešiť z ich krásneho vzhľadu čo najdlhšie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zvonček (Campanula) je nádhernou rastlinou, ktorá dokáže jednoznačne osviežiť vašu záhradu, balkón alebo terasu. Navyše sa dá pestovať aj v domácich podmienkach. Zistite, aké podmienky tejto trvalke dopriať a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším. Pozrieme sa aj na to, na čo si dať pri pestovaní zvončeka pozor.

Zvonček a jeho pestovanie

Pestovanie zvončekov je naozaj nenáročné. Tieto rastliny nekladú vysoké nároky na pôdu. Vystačí si s bežnou dobre priepustnou zeminou. Je možné pritom odporučiť do pôdy kompost či iný organický materiál. Pamätajte na pravidelnú zálievku rastliny, a to najmä počas suchých období. Vyhnite sa však premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť uhnívanie koreňov.

Čo sa týka hnojenia, zvonček ho spravidla nepotrebuje. Avšak pri výsadbe alebo na jar je dobré pridať do pôdy univerzálne hnojivo alebo kompost, aby sa rastline lepšie darilo.

Kde vysadiť zvončeky

Pri výsadbe zvončekov je samozrejme potrebné zohľadniť individuálne požiadavky na základe vami zvolenej odrody. Všeobecne možno odporučiť týmto rastlinám slnečné (prípadne mierne zatienené) stanovište. Vyhnite sa príliš tmavým miestam, kde by zvončeky mohli menej kvitnúť alebo by sa mohli príliš vyťahovať za svetlom.

Vyberte si aj tento rok sadeničky zvončekov a vypestujte si tieto nádherné trvalky vo svojej záhrade

Campanula pestovanie vonku

Pri pestovaní zvončekov vonku je možné tieto rastliny veľmi dobre kombinovať s ďalšími trvalkami, letničkami alebo okrasnými trávami. Týmto spôsobom môžete vytvárať farebne zaujímavé a harmonické kompozície. Zvončeky možno doplniť napríklad margarétami, šalviou, kostravou či petúniami. Fantázii sa však medze rozhodne nekladú.

Campanula pestovanie doma

Zaujímavosťou je, že niektoré druhy zvončekov možno pestovať aj doma ako izbové rastliny. Rastlinu umiestnite na stanovište, kde panuje dostatok rozptýleného svetla. Ideálne je tiež na pestovanie zvoliť skôr chladnejšiu miestnosť, v ktorej je teplota okolo 15–20 °C. Príliš vysoké teploty a sucho v interiéri môžu rastline uškodiť. Keďže majú zvončeky rady vyššiu vzdušnú vlhkosť, môžete ich čas od času rosiť (obzvlášť počas vykurovacej sezóny).

Z odrôd, ktoré sa dajú dobre pestovať v interiéroch, možno spomenúť napríklad Campanula isophylla alebo nízky druh Campanula portenschlagiana, ktorý je ideálny na pestovanie v kvetináčoch.

Zvončeky v kvetináči

Zvončeky môžete pestovať v nádobe, vďaka čomu si možno ozvláštniť nielen váš interiér, ale aj priestor na balkóne či terase. Počítajte s tým, že zvončeky sa môžu pomerne rýchlo rozrastať, a preto im doprajte dostatočne veľkú nádobu. Kvetináč musí disponovať odtokovými otvormi, aby ste predišli premokreniu rastliny. Mladé rastliny je možné presádzať každý rok na jar, pri starších rastlinách už stačí k tomuto kroku pristúpiť zhruba každé dva až tri roky.

Aké zvončeky poznáme

Zvonček (známy tiež ako Campanula) je rod z čeľade zvončekovité (Campanulaceae). V súčasnej dobe existuje viac ako 300 rôznych druhov zvončekov.

Pre jednotlivé rastliny sú charakteristické atraktívne kvety, ktoré sa v závislosti od konkrétneho druhu môžu sfarbovať do krásnej fialovej, modrej, ružovej či bielej farby. Kvety zvončeka sú najčastejšie práve v tvare zvončeka, listy potom srdcovito alebo guľovito tvarované. Usporiadanie listov môže byť v prízemnej ružici, alebo striedavo po celej dĺžke stonky. Aké sú teda obľúbené druhy Campanule?

Zvonček maličký

Campanula cochleariifolia je pomerne nízky, kompaktný a bohato kvitnúci druh zvončeka. Skvele sa hodí nielen do trvalkových záhonov, ale aj do skaliek či nádob.

Zvonček Poscharskov

Campanula poscharskyana je vytrvalá rastlina, ktorá vytvára bohaté vankúše poliehavých stoniek. Dorastá pritom do výšky iba 10 cm a tešiť sa môžete na záplavu modrých kvetov.

Zvonček bodkovaný

Campanula punctata je vytrvalá bylina pôvodne pochádzajúca z Kórey. Môže dorastať až do výšky 1 metra. Kvety majú tvar valcovito pretiahnutého zvončeka a vyrastajú na koncoch stonky.

Zvonček klbkatý

Campanula glomerata disponuje klbkami súkvetí, ktoré obsahujú zhluky kvetov na vrchole stonky. Rastlina obvykle dosahuje výšku 30 až 60 cm. Listy môžu byť čiarkovité alebo vajcovité, striedavo usporiadané.

Zvonček širokolistý

Campanula latifolia je vytrvalá bylina, ktorá vo voľnej prírode rastie vo vlhších lesoch a na vlhkých lúkach. Kvety sa sfarbujú do fialového odtieňa, často sa však vyskytuje aj bielokvetá forma.

Zvonček karpatský

Campanula carpatica je vytrvalá rastlina pôvodom z hôr Karpatského oblúka. Väčšinou dorastá do výšky 15 až 30 cm. Má drobné zvonkovité kvety, ktoré môžu byť sfarbené fialovo, modro alebo bielo. Listy tejto rastliny sú skôr menšie, hladké a tmavo zelené.

Zvonček skalničkový

Campanula portenschlagiana je malá vytrvalá rastlina pochádzajúca z Dalmácie. Pýši sa vankúšovitým rastom a obvykle dosahuje výšku 10 až 20 cm. Drobné zvonkovité kvety sa môžu sfarbovať do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Listy sú drobné, hladké.

Zvonček broskyňolistý

Zaujímavým druhom zvončeka je aj zvonček broskyňolistý Campanula persicifolia pochádzajúci z Európy a Ázie. Má vysoké stonky a väčšinou dosahuje výšku 60 až 120 cm. Jeho úzke listy sú pritom podobné listom broskyne, odtiaľ napokon plynie aj jeho meno.

TIP: Zvončeky môžete v záhrade doplniť ďalšími zaujímavými rastlinami, ktoré lahodia oku. Zistite, ako na pestovanie sirôtok, ktoré sú tiež obľúbenou voľbou.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite vašu skalku doplniť o skutočne zaujímavú rastlinu, ktorá zaručene pritiahne pozornosť na prvý pohľad? Jednou z možností je plesnivec alpínsky, ktorý sa pýši nádhernými kvetmi v tvare malých hviezd. Prečítajte si, ako na jeho pestovanie, aké podmienky mu dopriať a s čím môžete túto jedinečnú rastlinu skombinovať.

Charakteristika plesnivca alpínského

Plesnivec alpínsky (latinsky Leontopodium alpinum) je vytrvalá rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v horských oblastiach a na skalnatých stanovištiach. Na prvý pohľad vás jednoznačne zaujme svojimi striebristo bielymi kvetnými úbormi, ktoré obklopujú kopijovité listy. Skvele sa hodí na skupinovú výsadbu v skalke.

Zaobstarajte si semienka alebo sadeničky plesnivca alpínskeho v našom e-shope a vysaďte ich rovno na záhon

Okrem plesnivca alpínského je známych hneď niekoľko ďalších druhov plesnivca. Patrí medzi ne napríklad plesnivec čínsky (Leontopodium sinense), plesnivec himalájsky (Leontopodium himalayanum), plesnivec japonsky (Leontopodium japonicum) alebo plesnivec sibírsky (Leontopodium sibiricum).

Pestovanie plesnivca alpínskeho

Alpínsky plesnivec býva medzi pestovateľmi oceňovaný pre svoje nízke nároky na pestovanie. Kľúčová je najmä správna voľba stanovišťa. Ideálne túto rastlinu vysaďte na slnečné stanovište, dariť sa jej však bude aj v polotieni. Voľte zásaditú, priepustnú a štrkovitú pôdu. Rastlina vyžaduje skôr miernu zálievku a viac ako premokrenie toleruje skôr suchšie podmienky.

Plesnivec v záhrade

Sadenice plesnivca môžete na záhradu vysádzať od konca mája až do augusta. Pekne vyzerajú na záhone vysadené do sponu 30 × 20 cm. Výhodou je, že rastlina je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná. Jediné, pred čím treba rastlinu chrániť, je dlhodobá vlhkosť a dlho ležiaci sneh.

Plesnivec kvet

Plesnivec alpínsky je vysoko dekoratívny predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému kvetu. Vzhľadom k tomu sa často suší a hodí sa aj na dekoratívne účely.

Tieto jedinečné kvety sa pýšia bielou chlpatou štruktúrou a na prvý pohľad pripomínajú malé hviezdy. S pomocou plesnivca tak môžete do vašej záhrady preniesť kus prírody z vysokohorských oblastí. Pamätajte na to, že plesnivec spravidla kvitne až v druhom roku od výsadby, a to v období od konca mája do augusta.

Kde vysadiť plesnivec

Plesnivec sa skvele stane súčasťou vašej skalky. Pri voľbe stanovišťa sa snažte ideálne napodobniť jeho prirodzené prostredie. To znamená, že môžete plesnivec alpínsky vysadiť na kamenisté miesto.

Rastline sa bude dariť napríklad v štrbinách medzi jednotlivými kameňmi. Doplniť ho možno napríklad okrasnými trávami alebo kvitnúcimi skalničkami s podobnými nárokmi. Plesnivec alpínsky sa môže vynímať aj na suchom múriku spoločne so skalkovými sukulentmi.

Výsev plesnivca

K výsevu tejto rastliny pristupujte ideálne počas februára. Pomocníkom vám bude substrát pre izbové rastliny, do ktorého je možné pridať malé množstvo piesku. Jednotlivé semená iba ľahko zasypte, pritlačte a opatrne zalejte. Semená klíčia pri teplote aspoň 18 °C. Na dopestovanie sadeničiek je potom potrebná teplota okolo 12 až 16 °C.

Predpestovanie plesnivca alpínskeho zaberie zhruba tri mesiace. Po tejto dobe môžete sadeničky zasadiť na vami zvolené stanovište. Pamätajte na to, že rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Ideálne voľte kamenistú, vápenitú a nezamokrenú pôdu.

TIP: Inšpirujte sa, aké sú ďalšie vhodné rastliny do skalky a pustite sa do plánovania.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Obe tieto rastliny patria medzi dominantné trvalky a ich názvy sa často zamieňajú. Prečítajte si, ako ich od seba rozoznáte a aké sú rozdiely v ich pestovaní.

Eremurus pestovanie

Fakľa (Eremurus) je trsovitá trvalka pochádzajúca z Ázie. Vytvára mohutné bezlisté kvetné stonky a každá z nich tvorí hustý klas hviezdnicovitých bielych, ružových alebo žltých kvetov s nápadnými tyčinkami, ktoré sú vyhľadávané včelami a motýľmi

Pre bohaté kvitnutie potrebujú studenú zimu, ktorá navodí kvitnutie. Mladé rastlinky sú však citlivé na mráz. Fakľa vyžaduje suché, priepustné pôdy, pestovanie na plnom slnku v trvalkovom záhone.

Dôležité je sa postarať aj o fakľu po odkvitnutí. Listy nechajte prirodzene odumrieť, aby poskytli hľuze energiu na nasledujúci rok.

Vyberte si kvet fakle z ponuky eshopu a ozdobte touto trvalkou vašu záhradu

Na jeseň je nutné ich nastlať kompostom, ale koreňovú hlavu nechať voľnú. Rozmnožujú sa delením trsov po odkvitnutí.

Kleopatrina ihla pestovanie

Fakľovka (Kniphofia), nazývaná aj Kleopatrina ihla, je podzemkatá trvalka pochádzajúca z Afriky. Väčšinou sú to stálozelené rastliny, existujú však aj opadavé druhy.

Rastliny vytvárajú rovnako bezlisté pevné stonky ukončené dlhými súkvetiami klasovitých kvetov so strapcami. Kvety bývajú červené, oranžové, biele i žlté a kombinované. Výškou dosahujú od 50 do 180 cm.

Objavte fakľovku v našej aktuálnej ponuke a vysadte si ju na záhon alebo aj do nádoby

Pri pestovaní fakľovky si dajte pozor na zimnú vlhkosť, ktorá rastline nevyhovuje. Citlivé druhy sa musia pestovať s nástielkou, ktorá im vyhovuje alebo v chladnom skleníku. Vyžaduje hlboké, priepustné, suchšie pôdy na plnom slnku alebo v čiastočnom tieni.

Vynikne v trvalkovom záhone aj ako solitéra. Rozmnožuje sa delením trsov skoro na jar. V čase kvitnutia sú plné čmeliakov, včiel a iného hmyzu.

Kleopatrina ihla v kvetináči

Kleopatrinu ihlu je možné pestovať aj v nádobách a týmto spôsobom si oživiť napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte ale na to, aby bol kvetináč dostatočne veľký (pojať by mal minimálne 10 litrov substrátu). Dno nádoby musí mať otvory, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na lepšie odvodnenie je vhodné dať na dno zhruba 5cm vrstvu hrubého štrku či drobných kamienkov.

Fakľovka strihanie

K rezu fakľpvky je možné pristúpiť v rôznych častiach roka. Na jar sa napríklad odstraňujú všetky suché, poškodené alebo mŕtve listy, ktoré na rastline zostali z predchádzajúceho roka. Na jeseň môžete odrezať kvety a poškodené listy a kleopatrinu ihlu tak pripraviť na zimu.

Kleopatrina ihla presádzanie

Kleopatrinu ihlu je možné presádzať, avšak je potrebné byť v tomto ohľade opatrní. Zásobná hľuza tejto rastliny je totiž veľmi krehká a môže sa pomerne ľahko zlomiť.

Pokiaľ sa do tejto úlohy chcete pustiť, vytvorte si najskôr v zemi dostatočne veľkú jamu, do ktorej sa okrem hľúzy zmestia aj korene. Niektoré korene môžu byť silne prepletené, preto postupujte veľmi opatrne. Pamätajte na to, aby vegetačný vrchol rastliny smeroval vždy nahor (nájdete ho v stredovom puku). Dajte si pozor na to, aby žiadna z častí hľuzy zo zeme nevyčnievala.

Ak máte tendenciu jednu rastlinu opakovane presádzať, môžete následne bojovať s problémom, že nebude kvitnúť. Vždy je preto lepšie nechať kleopatrinu ihlu na jednom stanovisku viac rokov.

Čo s fakľovkou po odkvitnutí

Kleopatrina ihla na prvý pohľad zaujme svojou listovou ružicou, ktorá je podobná ružici juky. Rovnako kvet vyrastá zo stvolu, ktorý je pokrytý šupinami. Po odkvitnutí je však nutné stvol, ktorý môže dosahovať dĺžku až 2 metrov, odrezať.

Kleopatrina ihla zazimovanie

Aby rastlina dobre zvládla zimné mesiace, je vhodné zhruba o tretinu skrátiť jej listy. Hlavnú časť rastliny potom môžete zakryť opadaným lístím drevín. V teplejších lokalitách zvláda kleopatrina ihla zimu pomerne obstojne. V chladnejších miestach je vhodné využiť jej dôkladné zateplenie opadaným lístím. Všeobecne možno povedať, že kleopatrina ihla je mrazuvzdorná až do -25 °C.

Kleopatrina ihla na jar

Kleopatrina ihla sa najčastejšie vysádza na jeseň, ale k tomuto kroku možno pristúpiť aj na jar. Okrem toho je vhodné v tomto období začať s pravidelnou zálievkou (za predpokladu, že pôda nie je prirodzene vlhká). Akonáhle začne rastlina dosahovať väčšiu výšku, zaistite jej oporu, aby sa vystavená vetru nezlomila. V momente, keď kleopatrina ihla začne rásť, môžete tiež začať s prihnojovaním hnojivom bohatým na fosfor a draslík, vďaka ktorému podporíte rast kvetov.

Je kleopatrina ihla jedovatá?

Áno, u kleopatrinej ihly sú jedovaté všetky časti rastliny. Rastlina môže byť toxická nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Pri manipulácii s hľuzami (počas výsadby) je vhodné vždy používať rukavice.

Pokiaľ chcete prilákať hmyz do záhrady, určite začnite pestovať tieto dominantné trvalky, ktoré Vám rozpália záhradu ako pochodne, ktoré pripomínajú práve tieto kvety.

TIP: Poznáte kaméliu a jej nároky na pestovanie? Zistite ako túto krásnu kvetinu, pripomínajúcu ružu pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orlíček patrí medzi skutočne dych vyrážajúce rastliny. Jeho kvety navyše do vašej záhrady prilákajú čmeliakov, včely a tiež motýle. Z hľadiska pestovania sa jedná o nenáročnú rastlinu, s ktorou si poradia aj pestovatelia začiatočníci. Zistite, aké podmienky orlíčku dopriať, aby ste sa mohli tešiť z jeho rastu.

Orlíček obyčajný

Najznámejším druhom orlíčka je orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). V Európe sa jedná o pôvodný druh a naraziť naň preto môžete aj vo voľnej prírode. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme vzpriamenými stonkami a trsom listov. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Kvety orlíčka obyčajného majú charakteristický trubkovitý tvar a pýšia sa výraznými ostrými cípmi na konci, ktoré pripomínajú orlie pazúry. Kvety sa môžu sfarbovať do fialového, modrého alebo ružového odtieňa. Orlíček obyčajný kvitne počas jari a leta, a to obvykle od mája do júla.

Je orlíček jedovatý?

Áno. Trvalka orlíček obsahuje alkaloidy a je preto jedovatý. Pokiaľ máte malé deti, odporúčame rastlinu vysadiť na miesto, ktoré je mimo ich dosahu.

S čím kombinovať orlíček

Orlíček vynikne nielen ako solitér na pestovanom trávniku, ale môže doplniť aj vašu skupinovú výsadbu. Efektne vyzerá napríklad v kombinácii s pivonkami, kosatcami alebo ružami. Hodiť sa môže tiež k narcisom a iným skorým cibuľovinám.

Orlíček alpský

Z ďalších populárnych odrôd orlíčka stojí za zmienku orlíček alpský (Aquilegia alpina). Domovom tejto rastliny sú Alpy, ako napokon napovedá samotný názov. Dospelá rastlina dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je vzpriamená, mierne rozvetvená a vyrastajú na nej modrasté kvety s charakteristickou stavbou. Perfektne vynikne aj ako rezaná rastlina do vázy.

Orlíček kanadský

Orlíček kanadský (Aquilegia canadensis) je druh orlíčka, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Tento orlíček sa pýši krásnymi výraznými červenými kvetmi so žltým stredom. Skvele vynikne v rámci zmiešaných trvalkových záhonov a tiež na skalkách.

Orlíček vejárovitý

Orlíček vejárovitý (Aquilegia flabellata) je druh orlíčka pochádzajúci z východnej Ázie, konkrétne z Japonska a Kórey. V dospelosti môže dosahovať výšku 20 cm. V máji až júni kvitne krásnymi kvietkami snehobielej farby. Prízemné listy vytvárajú vankúš, z ktorého vyrastajú dlhé stonky. Skvele sa hodí aj na pestovanie v nádobách.

Prezrite si sadeničky aj semienka orlíčka v našom e-shope a vyberte si variant do vašej záhrady

Orlíček výsev

Orlíček sa radí medzi nenáročné rastliny a dokáže sa pomerne dobre prispôsobiť rôznym podmienkam. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Dajte si pozor, aby bolo miesto chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Na plnom slnku má totiž tendenciu vädnúť.

Pôdu voľte dobre odvodnenú a s dostatočným množstvom humusu. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost alebo iný organický materiál na zlepšenie štruktúry a zvýšenie obsahu živín.

Orlíček spravidla dokáže odolať suchu, avšak počas suchých období je nutné ho pravidelne zalievať. Pôdu preto udržujte vlhkú, ale dajte si pozor na premokrenie.

Kedy vysadiť orlíček

Semená orlíčka je vhodné na záhon vysiať v priebehu apríla a mája. Semená je možné buď vysievať priamo do zeme, alebo ich najprv predpestovať a sadenice von premiestniť neskôr. Keďže semená klíčia na svetle, vysejte ich na povrch substrátu, a potom ich iba mierne pritlačte.

Presadenie orlíčka

Treba upozorniť, že orlíček nemá rád delenie trsov a presádzanie. Vzhľadom k tomu je lepšie orlíček množiť semenami.

Orlíček po odkvitnutí

Akonáhle orlíček odkvitne, zostane z neho len nijako výrazne zaujímavá zelená ružica listov. Pokiaľ chcete zabrániť tomu, aby sa orlíček vysemenil, nezabudnite jednotlivé stonky s kvetmi včas odstrihnúť. Pokiaľ túžite po tom, aby záhon vyzeral krásne aj po zvyšok sezóny, oplatí sa orlíček kombinovať s rastlinami, ktoré kvitnú dlhšie. Vďaka tomu sa budete môcť priebežne tešiť z krásnych pestrofarebných kvetov.

Orlíček strihanie

Ako sme už spomínali, včasné zastrihnutie kvetov po odkvitnutí rastliny zaistí, že sa rastlina nevysemení a nebude sa rozširovať po vašej záhrade. Po odkvitnutí je možné tiež prerezať zvädnuté alebo poškodené listy a stonky a týmto spôsobom podporiť zdravý rast rastliny.

TIP: Orlíček môžete v záhrade skombinovať s ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite, ako pestovať heucheru, ktorá môže túto rastlinu skvele doplniť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Navyše sa jedná o trvalku, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie a ľahko si s ňou poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veroniky

Veronika (latinsky Veronica) vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom. Vo voľnej prírode sa s veronikou najčastejšie stretnete na vlhkých miestach svetlých lesov, v blízkosti močiarov, na stepných pláňach a tiež horských lúkach.

S čím kombinovať veroniku

Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.

Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.

Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny. Vysadiť ich môžete tiež pred určitý múrik alebo plot, kde budú potláčať jednoliatu plochu.

Prezrite si jednotlivé trvalky veroniky v našej ponuke a vyberte si medzi nimi odrodu, ktorá sa vám bude najviac páčiť

Kvet rastliny Veronica

Ako sme už spomínali, veronika sa pýši krásnymi kvetmi, ktoré vyniknú na prvý pohľad. V závislosti od konkrétnej odrody sa pritom môžete stretnúť s rôznymi tvarmi i farbou kvetov. Veronika sa sfarbuje do modrého, fialového, ružového či bieleho odtieňa.

Kedy strihať veroniku

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. A ako strihať veroniku? Na to sa pozrieme nižšie.

Veronika po odkvitnutí

Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete. Po odkvitnutí je možné tiež veroniku zostrihnúť až k zemi, a to najneskôr na konci zimy.

Veronika druhy

Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia svojím tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi tie najznámejšie sa radia nasledujúce.

Veronika klasnatá

Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou. Táto rastlina sa často používa ako okrasná rastlina v záhonoch, skalkách alebo iných záhradných kompozíciách.

Veronika dlholistá

Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi. Jeho početné postranné výhony postupne nakvitajú a predlžujú celkovú dobu kvitnutia.

Veronika rozprestretá

Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek. Jedná sa o nízku okrasnú rastlinu, ktorá nájde uplatnenie ako pôdopokryvná rastlina alebo na skalkách.

Veronika perzská

Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie. Jedná sa o jednoročnú bylinu, ktorá disponuje drobnými modrými kvetmi s vajcovitými listami.

Veronika lekárska

Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov. Čaj z tejto rastliny sa používa napríklad pri prechladnutí alebo kašli.

Veronika laločnatá

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad. Kvety sa môžu sfarbovať do modrého alebo fialového odtieňa, pričom na vrchole stoniek tvoria husté klásky.

Veronika poľná

Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Obvykle rastie na trávnatých poliach, na okrajoch ciest, poliach či viniciach.

Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov. Táto veronika tiež býva považovaná za burinovú rastlinu.

Veronika nitkovitá

Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vo voľnej prírode často rastie na chudobných a kamenistých stanovištiach.

Veronika klasnatá pestovanie

Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.

Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.

TIP: Veronika patrí medzi zaujímavé rastliny, ktoré určite vyniknú po boku ďalších kvetov. Odhaľte rady na pestovanie astilby a pustite sa do tvorby zaujímavých kombinácií.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.