Posts tagged 'pestovanie trvaliek'

Túžite vašu skalku doplniť o skutočne zaujímavú rastlinu, ktorá zaručene pritiahne pozornosť na prvý pohľad? Jednou z možností je plesnivec alpínsky, ktorý sa pýši nádhernými kvetmi v tvare malých hviezd. Prečítajte si, ako na jeho pestovanie, aké podmienky mu dopriať a s čím môžete túto jedinečnú rastlinu skombinovať.

Charakteristika plesnivca alpínského

Plesnivec alpínsky (latinsky Leontopodium alpinum) je vytrvalá rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v horských oblastiach a na skalnatých stanovištiach. Na prvý pohľad vás jednoznačne zaujme svojimi striebristo bielymi kvetnými úbormi, ktoré obklopujú kopijovité listy. Skvele sa hodí na skupinovú výsadbu v skalke.

Zaobstarajte si semienka alebo sadeničky plesnivca alpínskeho v našom e-shope a vysaďte ich rovno na záhon

Okrem plesnivca alpínského je známych hneď niekoľko ďalších druhov plesnivca. Patrí medzi ne napríklad plesnivec čínsky (Leontopodium sinense), plesnivec himalájsky (Leontopodium himalayanum), plesnivec japonsky (Leontopodium japonicum) alebo plesnivec sibírsky (Leontopodium sibiricum).

Pestovanie plesnivca alpínskeho

Alpínsky plesnivec býva medzi pestovateľmi oceňovaný pre svoje nízke nároky na pestovanie. Kľúčová je najmä správna voľba stanovišťa. Ideálne túto rastlinu vysaďte na slnečné stanovište, dariť sa jej však bude aj v polotieni. Voľte zásaditú, priepustnú a štrkovitú pôdu. Rastlina vyžaduje skôr miernu zálievku a viac ako premokrenie toleruje skôr suchšie podmienky.

Plesnivec v záhrade

Sadenice plesnivca môžete na záhradu vysádzať od konca mája až do augusta. Pekne vyzerajú na záhone vysadené do sponu 30 × 20 cm. Výhodou je, že rastlina je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná. Jediné, pred čím treba rastlinu chrániť, je dlhodobá vlhkosť a dlho ležiaci sneh.

Plesnivec kvet

Plesnivec alpínsky je vysoko dekoratívny predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému kvetu. Vzhľadom k tomu sa často suší a hodí sa aj na dekoratívne účely.

Tieto jedinečné kvety sa pýšia bielou chlpatou štruktúrou a na prvý pohľad pripomínajú malé hviezdy. S pomocou plesnivca tak môžete do vašej záhrady preniesť kus prírody z vysokohorských oblastí. Pamätajte na to, že plesnivec spravidla kvitne až v druhom roku od výsadby, a to v období od konca mája do augusta.

Kde vysadiť plesnivec

Plesnivec sa skvele stane súčasťou vašej skalky. Pri voľbe stanovišťa sa snažte ideálne napodobniť jeho prirodzené prostredie. To znamená, že môžete plesnivec alpínsky vysadiť na kamenisté miesto.

Rastline sa bude dariť napríklad v štrbinách medzi jednotlivými kameňmi. Doplniť ho možno napríklad okrasnými trávami alebo kvitnúcimi skalničkami s podobnými nárokmi. Plesnivec alpínsky sa môže vynímať aj na suchom múriku spoločne so skalkovými sukulentmi.

Výsev plesnivca

K výsevu tejto rastliny pristupujte ideálne počas februára. Pomocníkom vám bude substrát pre izbové rastliny, do ktorého je možné pridať malé množstvo piesku. Jednotlivé semená iba ľahko zasypte, pritlačte a opatrne zalejte. Semená klíčia pri teplote aspoň 18 °C. Na dopestovanie sadeničiek je potom potrebná teplota okolo 12 až 16 °C.

Predpestovanie plesnivca alpínskeho zaberie zhruba tri mesiace. Po tejto dobe môžete sadeničky zasadiť na vami zvolené stanovište. Pamätajte na to, že rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Ideálne voľte kamenistú, vápenitú a nezamokrenú pôdu.

TIP: Inšpirujte sa, aké sú ďalšie vhodné rastliny do skalky a pustite sa do plánovania.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Obe tieto rastliny patria medzi dominantné trvalky a ich názvy sa často zamieňajú. Prečítajte si, ako ich od seba rozoznáte a aké sú rozdiely v ich pestovaní.

Eremurus pestovanie

Fakľa (Eremurus) je trsovitá trvalka pochádzajúca z Ázie. Vytvára mohutné bezlisté kvetné stonky a každá z nich tvorí hustý klas hviezdnicovitých bielych, ružových alebo žltých kvetov s nápadnými tyčinkami, ktoré sú vyhľadávané včelami a motýľmi

Pre bohaté kvitnutie potrebujú studenú zimu, ktorá navodí kvitnutie. Mladé rastlinky sú však citlivé na mráz. Fakľa vyžaduje suché, priepustné pôdy, pestovanie na plnom slnku v trvalkovom záhone.

Dôležité je sa postarať aj o fakľu po odkvitnutí. Listy nechajte prirodzene odumrieť, aby poskytli hľuze energiu na nasledujúci rok.

Vyberte si kvet fakle z ponuky eshopu a ozdobte touto trvalkou vašu záhradu

Na jeseň je nutné ich nastlať kompostom, ale koreňovú hlavu nechať voľnú. Rozmnožujú sa delením trsov po odkvitnutí.

Kleopatrina ihla pestovanie

Fakľovka (Kniphofia), nazývaná aj Kleopatrina ihla, je podzemkatá trvalka pochádzajúca z Afriky. Väčšinou sú to stálozelené rastliny, existujú však aj opadavé druhy.

Rastliny vytvárajú rovnako bezlisté pevné stonky ukončené dlhými súkvetiami klasovitých kvetov so strapcami. Kvety bývajú červené, oranžové, biele i žlté a kombinované. Výškou dosahujú od 50 do 180 cm.

Objavte fakľovku v našej aktuálnej ponuke a vysadte si ju na záhon alebo aj do nádoby

Pri pestovaní fakľovky si dajte pozor na zimnú vlhkosť, ktorá rastline nevyhovuje. Citlivé druhy sa musia pestovať s nástielkou, ktorá im vyhovuje alebo v chladnom skleníku. Vyžaduje hlboké, priepustné, suchšie pôdy na plnom slnku alebo v čiastočnom tieni.

Vynikne v trvalkovom záhone aj ako solitéra. Rozmnožuje sa delením trsov skoro na jar. V čase kvitnutia sú plné čmeliakov, včiel a iného hmyzu.

Kleopatrina ihla v kvetináči

Kleopatrinu ihlu je možné pestovať aj v nádobách a týmto spôsobom si oživiť napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte ale na to, aby bol kvetináč dostatočne veľký (pojať by mal minimálne 10 litrov substrátu). Dno nádoby musí mať otvory, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na lepšie odvodnenie je vhodné dať na dno zhruba 5cm vrstvu hrubého štrku či drobných kamienkov.

Fakľovka strihanie

K rezu fakľpvky je možné pristúpiť v rôznych častiach roka. Na jar sa napríklad odstraňujú všetky suché, poškodené alebo mŕtve listy, ktoré na rastline zostali z predchádzajúceho roka. Na jeseň môžete odrezať kvety a poškodené listy a kleopatrinu ihlu tak pripraviť na zimu.

Kleopatrina ihla presádzanie

Kleopatrinu ihlu je možné presádzať, avšak je potrebné byť v tomto ohľade opatrní. Zásobná hľuza tejto rastliny je totiž veľmi krehká a môže sa pomerne ľahko zlomiť.

Pokiaľ sa do tejto úlohy chcete pustiť, vytvorte si najskôr v zemi dostatočne veľkú jamu, do ktorej sa okrem hľúzy zmestia aj korene. Niektoré korene môžu byť silne prepletené, preto postupujte veľmi opatrne. Pamätajte na to, aby vegetačný vrchol rastliny smeroval vždy nahor (nájdete ho v stredovom puku). Dajte si pozor na to, aby žiadna z častí hľuzy zo zeme nevyčnievala.

Ak máte tendenciu jednu rastlinu opakovane presádzať, môžete následne bojovať s problémom, že nebude kvitnúť. Vždy je preto lepšie nechať kleopatrinu ihlu na jednom stanovisku viac rokov.

Čo s fakľovkou po odkvitnutí

Kleopatrina ihla na prvý pohľad zaujme svojou listovou ružicou, ktorá je podobná ružici juky. Rovnako kvet vyrastá zo stvolu, ktorý je pokrytý šupinami. Po odkvitnutí je však nutné stvol, ktorý môže dosahovať dĺžku až 2 metrov, odrezať.

Kleopatrina ihla zazimovanie

Aby rastlina dobre zvládla zimné mesiace, je vhodné zhruba o tretinu skrátiť jej listy. Hlavnú časť rastliny potom môžete zakryť opadaným lístím drevín. V teplejších lokalitách zvláda kleopatrina ihla zimu pomerne obstojne. V chladnejších miestach je vhodné využiť jej dôkladné zateplenie opadaným lístím. Všeobecne možno povedať, že kleopatrina ihla je mrazuvzdorná až do -25 °C.

Kleopatrina ihla na jar

Kleopatrina ihla sa najčastejšie vysádza na jeseň, ale k tomuto kroku možno pristúpiť aj na jar. Okrem toho je vhodné v tomto období začať s pravidelnou zálievkou (za predpokladu, že pôda nie je prirodzene vlhká). Akonáhle začne rastlina dosahovať väčšiu výšku, zaistite jej oporu, aby sa vystavená vetru nezlomila. V momente, keď kleopatrina ihla začne rásť, môžete tiež začať s prihnojovaním hnojivom bohatým na fosfor a draslík, vďaka ktorému podporíte rast kvetov.

Je kleopatrina ihla jedovatá?

Áno, u kleopatrinej ihly sú jedovaté všetky časti rastliny. Rastlina môže byť toxická nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Pri manipulácii s hľuzami (počas výsadby) je vhodné vždy používať rukavice.

Pokiaľ chcete prilákať hmyz do záhrady, určite začnite pestovať tieto dominantné trvalky, ktoré Vám rozpália záhradu ako pochodne, ktoré pripomínajú práve tieto kvety.

TIP: Poznáte kaméliu a jej nároky na pestovanie? Zistite ako túto krásnu kvetinu, pripomínajúcu ružu pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orlíček patrí medzi skutočne dych vyrážajúce rastliny. Jeho kvety navyše do vašej záhrady prilákajú čmeliakov, včely a tiež motýle. Z hľadiska pestovania sa jedná o nenáročnú rastlinu, s ktorou si poradia aj pestovatelia začiatočníci. Zistite, aké podmienky orlíčku dopriať, aby ste sa mohli tešiť z jeho rastu.

Orlíček obyčajný

Najznámejším druhom orlíčka je orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). V Európe sa jedná o pôvodný druh a naraziť naň preto môžete aj vo voľnej prírode. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme vzpriamenými stonkami a trsom listov. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Kvety orlíčka obyčajného majú charakteristický trubkovitý tvar a pýšia sa výraznými ostrými cípmi na konci, ktoré pripomínajú orlie pazúry. Kvety sa môžu sfarbovať do fialového, modrého alebo ružového odtieňa. Orlíček obyčajný kvitne počas jari a leta, a to obvykle od mája do júla.

Je orlíček jedovatý?

Áno. Trvalka orlíček obsahuje alkaloidy a je preto jedovatý. Pokiaľ máte malé deti, odporúčame rastlinu vysadiť na miesto, ktoré je mimo ich dosahu.

S čím kombinovať orlíček

Orlíček vynikne nielen ako solitér na pestovanom trávniku, ale môže doplniť aj vašu skupinovú výsadbu. Efektne vyzerá napríklad v kombinácii s pivonkami, kosatcami alebo ružami. Hodiť sa môže tiež k narcisom a iným skorým cibuľovinám.

Orlíček alpský

Z ďalších populárnych odrôd orlíčka stojí za zmienku orlíček alpský (Aquilegia alpina). Domovom tejto rastliny sú Alpy, ako napokon napovedá samotný názov. Dospelá rastlina dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je vzpriamená, mierne rozvetvená a vyrastajú na nej modrasté kvety s charakteristickou stavbou. Perfektne vynikne aj ako rezaná rastlina do vázy.

Orlíček kanadský

Orlíček kanadský (Aquilegia canadensis) je druh orlíčka, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Tento orlíček sa pýši krásnymi výraznými červenými kvetmi so žltým stredom. Skvele vynikne v rámci zmiešaných trvalkových záhonov a tiež na skalkách.

Orlíček vejárovitý

Orlíček vejárovitý (Aquilegia flabellata) je druh orlíčka pochádzajúci z východnej Ázie, konkrétne z Japonska a Kórey. V dospelosti môže dosahovať výšku 20 cm. V máji až júni kvitne krásnymi kvietkami snehobielej farby. Prízemné listy vytvárajú vankúš, z ktorého vyrastajú dlhé stonky. Skvele sa hodí aj na pestovanie v nádobách.

Prezrite si sadeničky aj semienka orlíčka v našom e-shope a vyberte si variant do vašej záhrady

Orlíček výsev

Orlíček sa radí medzi nenáročné rastliny a dokáže sa pomerne dobre prispôsobiť rôznym podmienkam. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Dajte si pozor, aby bolo miesto chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Na plnom slnku má totiž tendenciu vädnúť.

Pôdu voľte dobre odvodnenú a s dostatočným množstvom humusu. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost alebo iný organický materiál na zlepšenie štruktúry a zvýšenie obsahu živín.

Orlíček spravidla dokáže odolať suchu, avšak počas suchých období je nutné ho pravidelne zalievať. Pôdu preto udržujte vlhkú, ale dajte si pozor na premokrenie.

Kedy vysadiť orlíček

Semená orlíčka je vhodné na záhon vysiať v priebehu apríla a mája. Semená je možné buď vysievať priamo do zeme, alebo ich najprv predpestovať a sadenice von premiestniť neskôr. Keďže semená klíčia na svetle, vysejte ich na povrch substrátu, a potom ich iba mierne pritlačte.

Presadenie orlíčka

Treba upozorniť, že orlíček nemá rád delenie trsov a presádzanie. Vzhľadom k tomu je lepšie orlíček množiť semenami.

Orlíček po odkvitnutí

Akonáhle orlíček odkvitne, zostane z neho len nijako výrazne zaujímavá zelená ružica listov. Pokiaľ chcete zabrániť tomu, aby sa orlíček vysemenil, nezabudnite jednotlivé stonky s kvetmi včas odstrihnúť. Pokiaľ túžite po tom, aby záhon vyzeral krásne aj po zvyšok sezóny, oplatí sa orlíček kombinovať s rastlinami, ktoré kvitnú dlhšie. Vďaka tomu sa budete môcť priebežne tešiť z krásnych pestrofarebných kvetov.

Orlíček strihanie

Ako sme už spomínali, včasné zastrihnutie kvetov po odkvitnutí rastliny zaistí, že sa rastlina nevysemení a nebude sa rozširovať po vašej záhrade. Po odkvitnutí je možné tiež prerezať zvädnuté alebo poškodené listy a stonky a týmto spôsobom podporiť zdravý rast rastliny.

TIP: Orlíček môžete v záhrade skombinovať s ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite, ako pestovať heucheru, ktorá môže túto rastlinu skvele doplniť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Navyše sa jedná o trvalku, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie a ľahko si s ňou poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veroniky

Veronika (latinsky Veronica) vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom. Vo voľnej prírode sa s veronikou najčastejšie stretnete na vlhkých miestach svetlých lesov, v blízkosti močiarov, na stepných pláňach a tiež horských lúkach.

S čím kombinovať veroniku

Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.

Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.

Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny. Vysadiť ich môžete tiež pred určitý múrik alebo plot, kde budú potláčať jednoliatu plochu.

Prezrite si jednotlivé trvalky veroniky v našej ponuke a vyberte si medzi nimi odrodu, ktorá sa vám bude najviac páčiť

Kvet rastliny Veronica

Ako sme už spomínali, veronika sa pýši krásnymi kvetmi, ktoré vyniknú na prvý pohľad. V závislosti od konkrétnej odrody sa pritom môžete stretnúť s rôznymi tvarmi i farbou kvetov. Veronika sa sfarbuje do modrého, fialového, ružového či bieleho odtieňa.

Kedy strihať veroniku

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. A ako strihať veroniku? Na to sa pozrieme nižšie.

Veronika po odkvitnutí

Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete. Po odkvitnutí je možné tiež veroniku zostrihnúť až k zemi, a to najneskôr na konci zimy.

Veronika druhy

Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia svojím tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi tie najznámejšie sa radia nasledujúce.

Veronika klasnatá

Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou. Táto rastlina sa často používa ako okrasná rastlina v záhonoch, skalkách alebo iných záhradných kompozíciách.

Veronika dlholistá

Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi. Jeho početné postranné výhony postupne nakvitajú a predlžujú celkovú dobu kvitnutia.

Veronika rozprestretá

Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek. Jedná sa o nízku okrasnú rastlinu, ktorá nájde uplatnenie ako pôdopokryvná rastlina alebo na skalkách.

Veronika perzská

Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie. Jedná sa o jednoročnú bylinu, ktorá disponuje drobnými modrými kvetmi s vajcovitými listami.

Veronika lekárska

Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov. Čaj z tejto rastliny sa používa napríklad pri prechladnutí alebo kašli.

Veronika laločnatá

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad. Kvety sa môžu sfarbovať do modrého alebo fialového odtieňa, pričom na vrchole stoniek tvoria husté klásky.

Veronika poľná

Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Obvykle rastie na trávnatých poliach, na okrajoch ciest, poliach či viniciach.

Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov. Táto veronika tiež býva považovaná za burinovú rastlinu.

Veronika nitkovitá

Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vo voľnej prírode často rastie na chudobných a kamenistých stanovištiach.

Veronika klasnatá pestovanie

Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.

Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.

TIP: Veronika patrí medzi zaujímavé rastliny, ktoré určite vyniknú po boku ďalších kvetov. Odhaľte rady na pestovanie astilby a pustite sa do tvorby zaujímavých kombinácií.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Záleží na druhoch.

Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne.  Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe. Listy sú väčšinou tmavozelené, kožovité.

Čemerice druhy

Jednotlivé druhy čemerice sa líšia svojou výškou, typom listov a tiež farbou kvetov.

Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Dá sa pekne kombinovať s jarnými cibuľovinami.

Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Jedinečnou odrodou je čemerica korzická (Helleborus argutifolius), ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje na Korzike a Sardínii a pýši sa zvončekovitými bielozelenými kvietkami.

Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Je to vyšší druh, takže na záhone nezanikne ani pod snehom, pokiaľ nám ho príroda nadelí.

Vianočný zázrak

Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Kultivar 'Christmas Carol' vytvára rozsiahly koreňový systém, odporúča sa preto okolo rastlín rozsypať vrstvu mulča alebo lístia a meniť ho každú jar.

Pozor, korene čemeríc sú jedovaté! Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Do záhrady ich potom vysaďte na jar a tešte sa z tejto najkrajšej čemerice.

Čemerica pestovanie

Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Najlepšie sa im darí v podraste nižších listnatých stromov a kríkov, ako sú kaliny či hamamel, ktoré im poskytujú riedky a prirodzený tieň a zároveň sa tam môžu nekontrolovateľne šíriť, a tak zaplniť celú plochu.

Nádherné čemerice nájdete v našej ponuke medzi trvalkami

Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Majú v obľube vápenaté pôdy.

Prečo nekvitnú čemerice

Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Medzi ďalšie príčiny je možné zaradiť nedostatok rozptýleného svetla.

Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. V neposlednom rade môže za týmto problémom stáť napadnutie rastliny nejakým škodcom alebo chorobou.

Čemerice po odkvitnutí

Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Staré, poškodené a nevzhľadné listy odstráňte, aby čemerica vyzerala krásne.

Ako pestovať čemericu

Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Rovnako môžete odstraňovať suché a poškodené listy.

Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Pri manipulácii s nimi používajte rukavice.

Kedy strihať čemericu

Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ďalej potom môžete (ale nemusíte) odstraňovať odkvitnuté kvety, aby rastlina mohla energiu smerovať skôr do tvorby semien a nie do ďalšieho kvitnutia.

Kedy zasadiť čemericu

Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. K tomuto kroku sa môžete uchýliť aj v lete, avšak vysoké teploty nemusia tejto rastline robiť dobre a je nutné dbať na dostatočnú zálievku.

Pestovanie čemerice doma

Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Rastline však k tomu musíte zaistiť všetko potrebné.

Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čo sa substrátu týka, použite kvalitný substrát pre izbové rastliny s prídavkom kompostu.

Čemerica v kvetináči

Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase. Ideálne je tieto kvetináče umiestniť na východnú alebo severnú stranu, kde bude rastlina vystavená ranným lúčom, ale zároveň na ňu nebudú priamo svietiť tie popoludňajšie.

Čemerica rozmnožovanie

Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili. Je potrebná prirodzená alebo umelá stratifikácia pred výsevom.

Veríme, že si čemerice obľúbite pre ich nádherné kvety a nenáročné pestovanie. Záhony v záhrade tak v neskorých zimných a skorých jarných mesiacoch ponúknu úplne iný rozmer a farby.

TIP: Chcete aby vaša záhrada bola zakvitnutá čo najdlhšie? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Pestré farby echinacey potom iste ozvláštnia každú záhradu.

Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. V poslednom období je zaznamenaný obrovský vzostup a obľúbenosť znovu používať túto trvalku do záhonov vďaka novým kultivarom a žiarivým farbám.

Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Výnimkou nie je biele, žlté, ružové, bordové sfarbenie a rôzne odtiene týchto farieb.

Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Každoročne vás na trhu prekvapia nové a nové kultivary, pretože na šľachtenie je táto trvalka ako stvorená.

Kedy kvitne echinacea

Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Echinacea na jeseň aj v lete vašu záhradu zahalí do krásnych pestrofarebných odtieňov.

Echinacea druhy

Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Terč je plnokvetý, smotanovobiely s oranžovým očkom a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé krémovobiele lupene.

Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.

Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.

Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.

Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.

Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Vašu záhradu určite premení aj variant 'Hot Papaya'.

Ako pestovať echinaceu

Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V polotieni budú síce rásť ale nie dostatočne kvitnúť.

V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Vysaďte si tieto krásne slniečka na vašej záhrade aj vy.

Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Na zimu zaťahuje a na jar môžete orezať celú rastlinu.

Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Tam je vhodné vykonať jarné alebo jesenné delenie trsov.

Prečítajte si ako správne rozmnožovať echinaceu ale aj iné trvalky ako napríklad kokardu, astru alebo heuchery.

Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Echinacea v záhone nádherne vynikne a patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám.

Echinacea strihanie

Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Rastlinu môžete pokojne odkvitnutých kvetov zbaviť až na jar, konkrétne zhruba v marci.

Echinacea zazimovanie

Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Pokiaľ echinaceu pestujete v chladnejších lokalitách, môžete ju navyše prikryť čečinou.

Echinacea pestovanie v kvetináči

Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pri pestovaní v kvetináči pamätajte na pravidelnú zálievku.

Echinacea výsev

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.

Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny. Hnojením potom môžete docieliť bohatší kvet.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Sviečkovec - gaura - nádherná trvalka, ktorá vašu záhradu zahalí do záplavy nežných romantických kvetov. Ide o pomerne nenáročnú rastlinu, s pestovaním ktorej si hravo poradia aj začiatočníci. Vďaka veľkému množstvu druhov si potom ľahko vyberiete variant, ktorý sa vo vašom priestore bude najviac vynímať.

Sviečkovec pestovanie

Gaura (čiže aj sviečkovec) sa právom radí k veľmi obľúbeným trvalkám. A nie je divu. Vašu záhradu obklopia krásnymi vzdušnými kvetmi, ktoré sa vo vánku pohybujú a pripomínajú motýlie krídla.

Trvalka gaura patrí do čeľade pupalkovitých. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Jej slovenský názov sviečkovec je odvodený od charakteristického tvaru kvetov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú práve sviečky.

Sviečkovec sa vyžíva najmä na slnečnom stanovisku. Čo sa pôdy týka, odporúčame hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia. Vlhkú a premokrenú pôdu znáša zle, pretože v nej má tendenciu uhnívať.

Sviečkovec Lindheimerov

Existuje hneď niekoľko druhov sviečkovcov, ktorých pestovanie sa teší popularite. Tým pravdepodobne najznámejším je sviečkovec Lindheimerov. Práve z neho totiž vznikli všetky ďalšie kultivary sviečkovca bieleho a sviečkovca ružového.

Jedná sa o krásnu a nenáročnú rastlinu, ktorá vám sprostredkuje záplavu dych vyrážajúcich kvetov. K tomuto druhu sa pritom radí sviečkovec biely, ktorý (ako napovedá samotný názov) má iba biele kvety. Ďalším kultivarom sviečkovca Lindheimerova je sviečkovec ružový, ktorý pochopiteľne kvitne ružovými kvetmi v rôznych odtieňoch (v závislosti od konkrétneho kultivaru).

Zaobstarajte si sviečkovce v príjemných farbách a ozvláštnite s nimi trvalkový záhon alebo napríklad priestor vašej terasy

Gaura strihanie

Správne strihanie sviečkovca je dôležitým krokom k tomu, aby ste predĺžili jeho životnosť.

Kedy strihať sviečkovec

Na strihanie gaury pristúpte na jeseň, kedy vykonáte spätný rez na výšku 10 cm. Vďaka tomu budete môcť rastline šetriť sily na ďalší rok. Zároveň sa zbavíte starostí spojených so semenáčikmi. Pokiaľ má totiž rastlina vhodné stanovište, vysemeňuje sa, čo nemusí byť vždy žiaduce.

Gaura v záhone

Trvalka gaura sa bude skvele vynímať práve v trvalkovom záhone. Okrem toho však možno s jej pomocou ozvláštniť nádoby na terase alebo ju vysadiť do voľného priestranstva. Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke.

So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú. Preto je vhodné vybrať im také stanovište, na ktorom už zostanú.

S čím kombinovať gauru

Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou. Skrátka so suchomilnými rastlinami.

Gaura zazimovanie

Zatiaľ čo biely sviečkovec je plne mrazuvzdorný, ružové a panašované kultivary sú na zimu chúlostivejšie a môžu vymrznúť. Preto je dôležité myslieť na vhodnú ochranu, aby došlo k úspešnému prezimovaniu sviečkovca. Na zimné mesiace rastlinu prikryjeme čečinou. Okolie rastliny zamulčujte vrstvou lístia, prípadne využite prikrytie netkanou textíliou.

Gaura po zime

S príchodom jari a akonáhle už nehrozia mrazíky je možné odstrániť minuloročné suché stonky gaury.

TIP: Sviečkovec môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými rastlinami. Stavte napríklad na zaujímavý lomikameň do skalky. Zistite, ako sa pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Vypestujte si aj vy romantické srdiečka, ktoré sa budú vo vašej záhrade naozaj vynímať. Vďaka srdcovke premeníte každý priestor na doslova rozprávkový. Zistite, medzi akými obľúbenými variantami môžete vyberať a aké podmienky dodržať, aby sa tejto rastline darilo.

Charakteristika srdcovky

Srdcovka (Dicentra) býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu.

Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare srdca. Tie sú zavesené na previsnutých stonkách, ktoré vyrastajú uprostred papradinových listov.

Chcete mať kvety v tvare srdca vo vašej záhrade? Neváhajte a kúpte si kvalitné sadeničky v našom e-shope

Pestovanie srdcovky

Aby sa vám srdcovka odvďačila svojim pôvabným vzhľadom, treba jej na to dopriať vhodné podmienky. Z hľadiska pôdy voľte mierne vlhkú, humóznu a priepustnú variantu. Pokiaľ použijete ťažkú ílovitú alebo príliš suchú pôdu, pravdepodobne sa jej príliš dariť nebude.

Dužinaté korene tejto rastliny rastú plytko pod povrchom pôdy. Preto je vhodné zamerať sa na pravidelné mulčovanie pôdy, vďaka čomu srdcovku ochránite pred nadmerným vysychaním.

Srdcovky sa radia medzi dlhoročné rastliny. Po odkvitnutí alebo skoro z jari ich môžete množiť delením trsov. Pamätajte ale na to, aby ste postupovali s citom. Dužinaté korene totiž môže byť jednoduché poškodiť.

Srdcovka kvet

Názov rastliny jednoznačne plynie z tvaru kvetov, ktoré pripomínajú malé srdiečka. Tieto jemné srdcovité kvety v odtieňoch ružovej a bielej dodajú priestoru romantický nádych a bezpochyby zaujmú na prvý pohľad.

Srdcovka po odkvitnutí

Stonky srdcovky pomerne krátko po odkvitnutí zoschnú a stiahnu sa späť do zeme, kde rastlina prečká do nasledujúcej jari. Po odkvitnutí sa odporúča slabnúce a zaťahujúce sa listy odstrihnúť a rastline dopriať pokoj.

Srdcovka nádherná

Srdcovka nádherná nesie latinské označenie Dicentra spectabilis. Rastlina pochádza z Číny a Japonska a pýši sa jasne ružovými kvetmi. Niektoré jej kultivary však môžu kvitnúť bielo. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo visiacich súkvetiach, ktoré vytvárajú retiazky. Listy sú trojuholníkového tvaru a majú sviežo zelenú farbu. Bežne srdcovka nádherná dorastá do výšky 60 až 90 cm.

Srdcovka drobnokvetá

Srdcovka drobnokvetá (latinsky Dicentra spectabilis) sa radí medzi obľúbené kvety objavujúce sa nielen vo vidieckych záhradách. Jej kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci na oblúkovito ohnutých stonkách. Rastline sa skvele darí v kyprej záhradnej pôde s dostatkom vlahy. Vynikne ako solitéra aj ako súčasť skupinovej výsadby.

Srdcovka nízka

Srdcovka nízka, latinsky Dicentra formosa, je ďalším obľúbeným druhom tejto rastliny. Pochádza pritom zo západného pobrežia Severnej Ameriky, kde sa jej darí najmä v pritienených lesných stanovištiach. Srdcovka nízka bežne dorastá do výšky okolo 40 cm. Charakteristická je pre ňu prízemná ružica zelených, perovito tvarovaných listov s dlhými stopkami, ktoré spoločne vyrastajú z podzemku. Súkvetie potom tvoria obojpohlavné kvety s ružovou alebo bielou korunou.

TIP: Srdcovku môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších krásnych rastlín. Prečítajte si napríklad, aký je rozdiel medzi fakľou a fakľovkou.

Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Zistite, aké sú jeho najrozšírenejšie druhy a aké podmienky dodržať, aby sa náprstníku dobre darilo.

Charakteristika náprstníka

Náprstník (latinsky Digitalis) je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú pritom usporiadané do tvaru ružice prízemného listu. Ružicu vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú). Kvitne v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Jedná sa o krátkovekú trvalku, dvojročku. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien.

Náprstník je v domovine trvalka, pri ktorej sa rozlišuje hneď niekoľko druhov. Poďme si tie najznámejšie z nich v stručnosti predstaviť. V našich podmienkach rastie ako dvojročná rastlina.

Náprstník červený

Náprstník červený (latinsky Digitalis purpurea) je dvojročná bylina. Tento druh je známy predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh. Často sa pritom pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Charakteristická je pre ňu aj prízemná ružica listov a vysoký kvetný stvol.

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý (latinsky Digitalis grandiflora) sa preslávil svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá. Listy sú zelené, striedavé a pýšia sa eliptickým či kopijovitým tvarom.

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý (latinsky Digitalis lanata) dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby. Rastlina pôvodom pochádza z Balkánu a dobre sa jej darí najmä v humóznych pôdach.

Náprstník žltý

Náprstník žltý (latinsky Digitalis lutea) pôvodne pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím. Tešiť sa môžete na dlhý jednostranný trs so žltými rúrkovitými kvetmi. Náprstník žltý dorastá do výšky až 80 cm.

V našom e-shope nájdete náprstník v pestrých farbách a rôznych druhoch. Vyberte si variant, ktorý sa vám bude do záhrady najviac hodiť

Pestovanie náprstníka

Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku. Vzhľadom na to je vhodné vybrať také miesto, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom.

Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať.

Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké. Vzhľadom na to využite kolíky alebo určitú podpornú konštrukciu. Náprstníky všeobecne silné hnojenie nevyžadujú.

Náprstník jedovatosť

Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu. Rastlina je nebezpečná nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá.

Náprstník po odkvitnutí

Akonáhle náprstník odkvitne, jeho stonka sa odreže až nad listovou ružicou. Vďaka tomu rastlina na mieste vydrží dlhšie. Spätným rezom po odkvitnutí môžete predĺžiť životnosť jednotlivých rastlín.

Náprstník v zime

Náprstník sa najčastejšie pestuje v záhone spoločne s ďalšími trvalkami. Na zimné mesiace je vhodné tento záhon ľahko prikryť čečinou. Nič ďalšie ale nie je potrebné.

TIP: Skombinujte náprstník v záhone s ďalšími trvalkami. Zistite, ako pestovať zimozeleň a ďalšie populárne rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Stračonôžka sa môže ľahko stať dominantou vašej záhrady. Ide totiž o výrazný kvet, ktorý len tak neprehliadnete. Zistite, aké sú obľúbené druhy stračonôžky, ako na jej pestovanie a čomu sa vyvarovať. Táto rastlina sa perfektne hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Charakteristika stračonôžky

Stračonôžka je trvalka, ktorá dorastá do úctyhodnej výšky 120 až 200 cm. Vzhľadom na to nie je problém ju medzi ostatnými kvetmi v záhrade rozpoznať. Stračonôžka rastie v trsoch, ktoré je možné na jar rozdeliť. Vďaka svojej veľkosti perfektne vynikne ako zaujímavá solitéra. Z hľadiska sfarbenia sa môžete stretnúť s bielou, cez ružovú až po výrazne modrú farbu.

Poznávacím znakom stračonôžky sú delené, často päťpočetné kvety s ostrohou. Kúzlo tejto rastliny spočíva v tom, že vytvára bohato nahustené súkvetie v tvare hrozna alebo klasu. Listy, ktoré vyrastajú v spodnej časti, sú väčšinou pomerne zubaté a majú tri, päť alebo výnimočne sedem lalokov.

Druhy stračonôžok

Pri stračonôžke rozlišujeme hneď niekoľko zaujímavých druhov. V strednej Európe je pritom pôvodným druhom iba stračonôžka stračka.

Stračonôžka "stračka"

Medzi obľúbené kultivary stračonôžky možno zaradiť Delphinium Grandiflorum 'Magic Fountain White' s krásnymi snehobielymi kvietkami.

Stračonôžka biela

Stračonôžka biela Delphinium Cultorum 'Galahad' taktiež zaujme krásne bielou farbou kvetov. Skvele sa hodí na stanovište zaliate slnkom.

Stračonôžka zo série Pacific

Snehobiele kvety, ktoré iste prilákajú nejedného motýľa, ponúkne aj Delphinium Pacific 'Galahad'. Na blankytne modré kvety sa môžete tešiť pri variantoch Delphinium Pacific 'Summer Skies' alebo Delphinium Pacific 'Blue Bird'.

Nádherné fialové kvety ponúkne varianta Delphinium Pacific 'Black Knight', ktorá vzhľadom k tejto farbe krásne vynikne na slnkom zaliatych stanovištiach. Delphinium Pacific 'Astolat' sa pýši sýto ružovými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách.

Stračonôžka veľkokvetá

Stračonôžka veľkokvetá - vysoká, Delphinium elatum, je známa pre svoje veľké a výrazné kvety. To napokon napovedá aj jej názov. Stretnúť sa môžete s rôznymi farebnými variantmi.

Stračonôžka záhradná

Stračonôžka záhradná Delphinium x cultorum vznikla krížením rôznych druhov stračonôžok. Stretnúť sa môžete s najrôznejšími výškami, farbami aj tvarmi kvetov. Vďaka tomu je pre pestovateľov mimoriadne atraktívna.

Vyberte si semená aj sadenice stračonôžok v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou svoju záhradu

Stračonôžka pestovanie

Veľkou výhodou stračonôžky sú bezpochyby jej nízke nároky na pestovanie. Z hľadiska pôdy vyžaduje hlbokú, humóznu a kyprú pôdu, čo možno docieliť pridaním kompostu už počas výsadby.

Odvďačí sa vám aj v prípade, že ju čas od času prehnojíte tekutým hnojivom. Pamätajte tiež na dostatok vlahy. Stračonôžka vyžaduje slnečné stanovište a polohu, kde bude chránená pred vetrom.

Výsev stračonôžky

Stračonôžku je možné pestovať za využitia priameho výsevu. Semená možno vysiať už na jeseň, pričom dokážu prezimovať a pokvitnú opäť na jar.

Prípadne je možné pristúpiť k skorému jarnému výsevu, vďaka ktorému rastlina pokvitne začiatkom leta. Obe varianty je možné tiež skombinovať a týmto spôsobom si stračonôžkovú sezónu predĺžiť.

Stračonôžka pestovania zo semien

Pamätajte na to, že teplota pôdy na klíčenie semien by mala byť okolo 13 °C. Jednotlivé semená sejeme zhruba 0,5 cm hlboko. Je dôležité, aby mali pre klíčenie tmu. Akonáhle rastliny vzídu a ich výška bude maximálne 30 cm, doprajte im oporu. Výnimkou sú v tomto ohľade iba zakrpatené odrody, ktoré budete pestovať na skalke.

Pokiaľ budete predpestovanie vykonávať v skleníku, môžete rastliny von presadiť zhruba v druhej polovici mája. Semená stračonôžky pritom klíčia zhruba 3 až 6 týždňov.

Rez stračonôžky

Akonáhle stračonôžka odkvitne, je vhodné do hĺbky zrezať jej stonku. Zároveň rastlinu dostatočne pohnojte a doprajte jej výdatnú zálievku. Týmto spôsobom ľahko docielite to, že vám stračonôžky na konci leta vykvitnú druhýkrát.

K ďalšiemu rezu sa pristupuje na jeseň. Vtedy po odumretí stonky odrežte tesne pri zemi celú rastlinu.

Je stračonôžka jedovatá?

Stračonôžka sa radí medzi mierne jedovaté odrody. Jej požitie môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Problém však môže nastať aj pri kontakte s listami, kedy môže dôjsť k podráždeniu kože. Pokiaľ sa teda radíte medzi alergikov alebo citlivé osoby, je vhodné pri manipulácii s rastlinou vždy používať ochranné rukavice.

TIP: Stračonôžku môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite napríklad, ako na úspešné pestovanie čemerice.