Posts tagged 'pestovanie trvaliek'

Tarička sa jednoznačne radí medzi obľúbené trvalky na záhon. Pozornosť priláka vďaka bohatým farebným kobercom a skvele preto pokryje svahy alebo vyplní voľné priestory. Pestovatelia oceňujú aj jej nízke nároky na pestovanie, vďaka čomu si s touto rastlinou ľahko poradia aj začiatočníci. Zistite, aké podmienky jej dopriať, aby sa vám odvďačila zdravým rastom.

Charakteristika taričky

Tarička je známa aj pod označením Aubrieta. Jedná sa o rod rastlín z čeľade kapustovitých. Tarička je krásna trvalka pochádzajúca pôvodne z horských oblastí južnej Európy a strednej Ázie. V našich záhradách býva cenená najmä pre svoje nádherné kvety, s ktorými môže skvele pokryť napríklad skalnatú plochu alebo múrik. Obľúbená je aj pre svoju nenáročnosť.

Tarička vytvára bohaté súkvetia, ktoré rastú v hustých trsoch. Obvykle má podobu hustých zelených vankúšov, ktoré sú posiate drobnými kvetmi. Záplava kvetov pritom môže byť často taká bohatá, že zelený podrast je na prvý pohľad takmer neviditeľný. Väčšina druhov taričky kvitne na jar, existujú však aj druhy kvitnúce na jeseň.

Zaobstarajte si sadeničky alebo semienka taričky a vypestujte si túto nevšednú krásku na svojej záhrade aj vy

Druhy taričky

Taričky sa vyskytujú vo veľkom množstve farebných variantov, z ktorých si môžete zvoliť svojho favorita. Poďme sa pozrieť na niekoľko z tých najčastejších.

Tarička žltá

Jedným z najznámejších druhov taričky je tarička žltá (Erysimum cheiri). Pýši sa žiarivou farbou, ktorá vynikne na prvý pohľad.

Tarička oranžová

Tarička oranžová (Erysimum 'Apricot Delight') kvitne v krásnych odtieňoch oranžovej, ktoré záhrade prepožičia príjemne hrejivý nádych.

Tarička fialová

Z fialových odrôd taričky možno spomenúť napríklad taričku záhradnú Aubrieta Hybrida Hamburger Stadtpark, ktorá vytvára bohato kvitnúce koberce.

Tarička biela

Medzi biele druhy Taričiek sa radí napríklad Erysimum 'Ivory Giant' s mimoriadne elegantnými bielymi kvetmi. Skvele vynikne vo svetlých kompozíciách v záhradách.

Tarička červená

Odroda Erysimum 'Royal Red' na prvý pohľad zaujme temne červenými až purpurovými kvetmi, ktoré záhrade dodajú skutočne výrazný vzhľad.

Tarička modrá

Na pomedzí medzi modrou a fialovou odrodou taričky je tarička kosníkovitá 'Royal Blue'. Jej kvety sú tmavo modré až fialovomodré a pomerne veľké.

Tarička pestovanie zo semienok

Taričku je možné vďaka pomerne nízkym nárokom ľahko vypestovať aj zo semienok. Dôležité je však v tomto ohľade dodržať niekoľko základných zásad. Semienka najskôr dôkladne namočte do vody, vďaka čomu sa aktivuje rastový proces. Potom ich môžete umiestniť do kvalitného substrátu.

Semienka taričky nezasypávajte príliš hlboko, stačí ich len ľahko pokryť zeminou. Akonáhle sa objavia prvé klíčky, nezabudnite priebežne kontrolovať vlhkosť a dajte si pozor aj na dostatočné osvetlenie. Semená na záhon vysievajte na jar.

Strih taričky

Po odkvitnutí taričky je vhodné urobiť jej zastrihnutie, aby ste rastlinu udržali kompaktnú. Zároveň týmto spôsobom zabránite jej nekontrolovateľnému rozrastaniu. Zastrihnutie taričky sa vykonáva tesne nad plochou, kde sa nachádzajú listy.

Sadeničky taričky

Alternatívou priameho pestovania zo semienok je kúpa už predpestovaných sadeničiek taričky. Rastlinu umiestnite na slnečné až polotienisté stanovište. Používajte dobre odvodnenú pôdu, ktorá nebude príliš vlhká. Vďaka tomu predídete uhnívaniu koreňov.

Sadeničky taričky môžete na záhon vysadiť v priebehu jari alebo na jeseň. Pamätajte na vytvorenie dostatočne veľkých jamiek a jednotlivé sadenice vysievajte vo vzdialenosti 15 až 30 cm. Vďaka dostatočnému priestoru sa budú môcť rastliny naplno rozvinúť.

Tarička nie je príliš náročná na zálievku, ale najmä v suchom období si dajte pozor na to, aby bola pôda vlhká. Zalievajte preto pravidelne, na druhú stranu ale nedovoľte, aby sa pôda zamokrila príliš.

Tarička v zime

V chladnejších oblastiach nezabudnite taričku ochrániť pred mrazivým počasím. Na jeseň preto môžete pristúpiť k mulčovaniu okolo rastliny, vďaka ktorému zachováte teplo a ochránite jej korene.

TIP: Pri tvorbe záhona pamätajte nielen na farebnú, ale aj veľkostnú rôznorodosť jednotlivých rastlín. Vysadiť môžete napríklad náprstník, vysoký protiklad k taričke a vytvoriť tak zaujímavý kontrast.

Pomohl vám tento článek? Chcete-li dostávat pravidelné pěstitelské tipy do zahrady, informace o novinkách v sortimentu a výhodné akční nabídky, registrujte se k odběru našeho newsletteru.

Pestovanie naozajstného machu nie je žiadna sranda. Pokiaľ ale napriek tomu chcete krásu machu preniesť do svojej záhrady, môžete vyskúšať túto alternatívu. Nesie označenie machovička šidlovitá a práve mach na prvý pohľad pripomína. V porovnaní s ním je však jeho pestovanie nenáročné a perfektne preto doplní vašu skalku.

Charakteristika machovičky šidlovitej

Machovička šidlovitá (latinsky Sagina subulata), inými slovami aj írsky mach, je nízka trvalka. Jedná sa o pokryvnú rastlinu, ktorá býva v záhradách cenená pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci práve mach.

Na prvý pohľad zaujme drobnými, ihlicovitými a striedavými listami, ktoré sú príjemne mäkké na dotyk. Listy tvoria husté vankúšovité trsy, ktoré pripomínajú mach. Sfarbovať sa môžu do zeleného až žltkastého odtieňa. Kvety sú skôr drobné a biele, pričom vytvárajú subtílne kvetenstvo na vztýčených stonkách. Na prvý pohľad môžu kvety pripomínať malé hviezdy.

Láka vás táto kobercovitá skalnička a chcete si ju vysadiť aj do svojej záhrady? Neváhajte a zaobstarajte si sadeničky machovičky

Pestovanie machovičky šidlovitej

Pestovanie machovičky je veľmi jednoduché a ľahko si s touto úlohou poradia aj začiatočníci. Správne zvolené stanovište a adekvátna starostlivosť je základom úspechu.

Rastline sa najviac darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku. Pokiaľ ju vysadíte na plné slnko, môžete docieliť hustejší a kompaktný rast. Čo sa pôdy týka, doprajte rastline vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Preferuje neutrálne až mierne kyslé pH. Pôdu udržujte vlhkú, a to najmä v teplejších obdobiach.

Výsev írskeho machu

K výsevu machovičky šidlovitej je možné pristúpiť v období od marca do mája, kedy sa semená vysievajú na povrch substrátu. Zahrňte ich iba ľahko zeminou. Doba klíčenia sa pohybuje od 10 do 14 dní, pričom semenám sa darí pri teplote 18–22 °C. Nezabudnite pritom dbať na pravidelnú zálievku.

Machovička v zime

Machovička šidlovitá patrí obvykle k stálezeleným rastlinám, ktoré veľmi dobre znášajú mierne zimy. Pokiaľ ho však umiestnite do mrazovej kotliny alebo na iné exponované miesto, môžete ho pre istotu zakryť napríklad čečinou.

Machovička namiesto trávnika

Machovička šidlovitá sa často používa namiesto trávnika. Vytvára totiž hustý koberec, ktorý pripomína mach. Keďže pomerne dobre znáša občasný zošľap, možno ho použiť tam, kde neočakávate príliš frekventovanú prevádzku. Okrem toho má svoje miesto v skalných štrbinách či medzerách, kde dokáže veľmi dobre vyplniť prázdny priestor.

TIP: Chcete sa tento rok pustiť do tvorby vlastnej skalky? Prečítajte si, kedy a ako vysádzať skalničky, aby ste sa mohli tešiť z ich krásneho vzhľadu čo najdlhšie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zvonček (Campanula) je nádhernou rastlinou, ktorá dokáže jednoznačne osviežiť vašu záhradu, balkón alebo terasu. Navyše sa dá pestovať aj v domácich podmienkach. Zistite, aké podmienky tejto trvalke dopriať a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším. Pozrieme sa aj na to, na čo si dať pri pestovaní zvončeka pozor.

Zvonček a jeho pestovanie

Pestovanie zvončekov je naozaj nenáročné. Tieto rastliny nekladú vysoké nároky na pôdu. Vystačí si s bežnou dobre priepustnou zeminou. Je možné pritom odporučiť do pôdy kompost či iný organický materiál. Pamätajte na pravidelnú zálievku rastliny, a to najmä počas suchých období. Vyhnite sa však premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť uhnívanie koreňov.

Čo sa týka hnojenia, zvonček ho spravidla nepotrebuje. Avšak pri výsadbe alebo na jar je dobré pridať do pôdy univerzálne hnojivo alebo kompost, aby sa rastline lepšie darilo.

Kde vysadiť zvončeky

Pri výsadbe zvončekov je samozrejme potrebné zohľadniť individuálne požiadavky na základe vami zvolenej odrody. Všeobecne možno odporučiť týmto rastlinám slnečné (prípadne mierne zatienené) stanovište. Vyhnite sa príliš tmavým miestam, kde by zvončeky mohli menej kvitnúť alebo by sa mohli príliš vyťahovať za svetlom.

Vyberte si aj tento rok sadeničky zvončekov a vypestujte si tieto nádherné trvalky vo svojej záhrade

Campanula pestovanie vonku

Pri pestovaní zvončekov vonku je možné tieto rastliny veľmi dobre kombinovať s ďalšími trvalkami, letničkami alebo okrasnými trávami. Týmto spôsobom môžete vytvárať farebne zaujímavé a harmonické kompozície. Zvončeky možno doplniť napríklad margarétami, šalviou, kostravou či petúniami. Fantázii sa však medze rozhodne nekladú.

Campanula pestovanie doma

Zaujímavosťou je, že niektoré druhy zvončekov možno pestovať aj doma ako izbové rastliny. Rastlinu umiestnite na stanovište, kde panuje dostatok rozptýleného svetla. Ideálne je tiež na pestovanie zvoliť skôr chladnejšiu miestnosť, v ktorej je teplota okolo 15–20 °C. Príliš vysoké teploty a sucho v interiéri môžu rastline uškodiť. Keďže majú zvončeky rady vyššiu vzdušnú vlhkosť, môžete ich čas od času rosiť (obzvlášť počas vykurovacej sezóny).

Z odrôd, ktoré sa dajú dobre pestovať v interiéroch, možno spomenúť napríklad Campanula isophylla alebo nízky druh Campanula portenschlagiana, ktorý je ideálny na pestovanie v kvetináčoch.

Zvončeky v kvetináči

Zvončeky môžete pestovať v nádobe, vďaka čomu si možno ozvláštniť nielen váš interiér, ale aj priestor na balkóne či terase. Počítajte s tým, že zvončeky sa môžu pomerne rýchlo rozrastať, a preto im doprajte dostatočne veľkú nádobu. Kvetináč musí disponovať odtokovými otvormi, aby ste predišli premokreniu rastliny. Mladé rastliny je možné presádzať každý rok na jar, pri starších rastlinách už stačí k tomuto kroku pristúpiť zhruba každé dva až tri roky.

Aké zvončeky poznáme

Zvonček (známy tiež ako Campanula) je rod z čeľade zvončekovité (Campanulaceae). V súčasnej dobe existuje viac ako 300 rôznych druhov zvončekov.

Pre jednotlivé rastliny sú charakteristické atraktívne kvety, ktoré sa v závislosti od konkrétneho druhu môžu sfarbovať do krásnej fialovej, modrej, ružovej či bielej farby. Kvety zvončeka sú najčastejšie práve v tvare zvončeka, listy potom srdcovito alebo guľovito tvarované. Usporiadanie listov môže byť v prízemnej ružici, alebo striedavo po celej dĺžke stonky. Aké sú teda obľúbené druhy Campanule?

Zvonček maličký

Campanula cochleariifolia je pomerne nízky, kompaktný a bohato kvitnúci druh zvončeka. Skvele sa hodí nielen do trvalkových záhonov, ale aj do skaliek či nádob.

Zvonček Poscharskov

Campanula poscharskyana je vytrvalá rastlina, ktorá vytvára bohaté vankúše poliehavých stoniek. Dorastá pritom do výšky iba 10 cm a tešiť sa môžete na záplavu modrých kvetov.

Zvonček bodkovaný

Campanula punctata je vytrvalá bylina pôvodne pochádzajúca z Kórey. Môže dorastať až do výšky 1 metra. Kvety majú tvar valcovito pretiahnutého zvončeka a vyrastajú na koncoch stonky.

Zvonček klbkatý

Campanula glomerata disponuje klbkami súkvetí, ktoré obsahujú zhluky kvetov na vrchole stonky. Rastlina obvykle dosahuje výšku 30 až 60 cm. Listy môžu byť čiarkovité alebo vajcovité, striedavo usporiadané.

Zvonček širokolistý

Campanula latifolia je vytrvalá bylina, ktorá vo voľnej prírode rastie vo vlhších lesoch a na vlhkých lúkach. Kvety sa sfarbujú do fialového odtieňa, často sa však vyskytuje aj bielokvetá forma.

Zvonček karpatský

Campanula carpatica je vytrvalá rastlina pôvodom z hôr Karpatského oblúka. Väčšinou dorastá do výšky 15 až 30 cm. Má drobné zvonkovité kvety, ktoré môžu byť sfarbené fialovo, modro alebo bielo. Listy tejto rastliny sú skôr menšie, hladké a tmavo zelené.

Zvonček skalničkový

Campanula portenschlagiana je malá vytrvalá rastlina pochádzajúca z Dalmácie. Pýši sa vankúšovitým rastom a obvykle dosahuje výšku 10 až 20 cm. Drobné zvonkovité kvety sa môžu sfarbovať do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Listy sú drobné, hladké.

Zvonček broskyňolistý

Zaujímavým druhom zvončeka je aj zvonček broskyňolistý Campanula persicifolia pochádzajúci z Európy a Ázie. Má vysoké stonky a väčšinou dosahuje výšku 60 až 120 cm. Jeho úzke listy sú pritom podobné listom broskyne, odtiaľ napokon plynie aj jeho meno.

TIP: Zvončeky môžete v záhrade doplniť ďalšími zaujímavými rastlinami, ktoré lahodia oku. Zistite, ako na pestovanie sirôtok, ktoré sú tiež obľúbenou voľbou.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite vašu skalku doplniť o skutočne zaujímavú rastlinu, ktorá zaručene pritiahne pozornosť na prvý pohľad? Jednou z možností je plesnivec alpínsky, ktorý sa pýši nádhernými kvetmi v tvare malých hviezd. Prečítajte si, ako na jeho pestovanie, aké podmienky mu dopriať a s čím môžete túto jedinečnú rastlinu skombinovať.

Charakteristika plesnivca alpínského

Plesnivec alpínsky (latinsky Leontopodium alpinum) je vytrvalá rastlina, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä v horských oblastiach a na skalnatých stanovištiach. Na prvý pohľad vás jednoznačne zaujme svojimi striebristo bielymi kvetnými úbormi, ktoré obklopujú kopijovité listy. Skvele sa hodí na skupinovú výsadbu v skalke.

Zaobstarajte si semienka alebo sadeničky plesnivca alpínskeho v našom e-shope a vysaďte ich rovno na záhon

Okrem plesnivca alpínského je známych hneď niekoľko ďalších druhov plesnivca. Patrí medzi ne napríklad plesnivec čínsky (Leontopodium sinense), plesnivec himalájsky (Leontopodium himalayanum), plesnivec japonsky (Leontopodium japonicum) alebo plesnivec sibírsky (Leontopodium sibiricum).

Pestovanie plesnivca alpínskeho

Alpínsky plesnivec býva medzi pestovateľmi oceňovaný pre svoje nízke nároky na pestovanie. Kľúčová je najmä správna voľba stanovišťa. Ideálne túto rastlinu vysaďte na slnečné stanovište, dariť sa jej však bude aj v polotieni. Voľte zásaditú, priepustnú a štrkovitú pôdu. Rastlina vyžaduje skôr miernu zálievku a viac ako premokrenie toleruje skôr suchšie podmienky.

Plesnivec v záhrade

Sadenice plesnivca môžete na záhradu vysádzať od konca mája až do augusta. Pekne vyzerajú na záhone vysadené do sponu 30 × 20 cm. Výhodou je, že rastlina je v našich podmienkach plne mrazuvzdorná. Jediné, pred čím treba rastlinu chrániť, je dlhodobá vlhkosť a dlho ležiaci sneh.

Plesnivec kvet

Plesnivec alpínsky je vysoko dekoratívny predovšetkým vďaka svojmu zaujímavému kvetu. Vzhľadom k tomu sa často suší a hodí sa aj na dekoratívne účely.

Tieto jedinečné kvety sa pýšia bielou chlpatou štruktúrou a na prvý pohľad pripomínajú malé hviezdy. S pomocou plesnivca tak môžete do vašej záhrady preniesť kus prírody z vysokohorských oblastí. Pamätajte na to, že plesnivec spravidla kvitne až v druhom roku od výsadby, a to v období od konca mája do augusta.

Kde vysadiť plesnivec

Plesnivec sa skvele stane súčasťou vašej skalky. Pri voľbe stanovišťa sa snažte ideálne napodobniť jeho prirodzené prostredie. To znamená, že môžete plesnivec alpínsky vysadiť na kamenisté miesto.

Rastline sa bude dariť napríklad v štrbinách medzi jednotlivými kameňmi. Doplniť ho možno napríklad okrasnými trávami alebo kvitnúcimi skalničkami s podobnými nárokmi. Plesnivec alpínsky sa môže vynímať aj na suchom múriku spoločne so skalkovými sukulentmi.

Výsev plesnivca

K výsevu tejto rastliny pristupujte ideálne počas februára. Pomocníkom vám bude substrát pre izbové rastliny, do ktorého je možné pridať malé množstvo piesku. Jednotlivé semená iba ľahko zasypte, pritlačte a opatrne zalejte. Semená klíčia pri teplote aspoň 18 °C. Na dopestovanie sadeničiek je potom potrebná teplota okolo 12 až 16 °C.

Predpestovanie plesnivca alpínskeho zaberie zhruba tri mesiace. Po tejto dobe môžete sadeničky zasadiť na vami zvolené stanovište. Pamätajte na to, že rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Ideálne voľte kamenistú, vápenitú a nezamokrenú pôdu.

TIP: Inšpirujte sa, aké sú ďalšie vhodné rastliny do skalky a pustite sa do plánovania.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Obe tieto rastliny patria medzi dominantné trvalky a ich názvy sa často zamieňajú. Prečítajte si, ako ich od seba rozoznáte a aké sú rozdiely v ich pestovaní.

Eremurus pestovanie

Fakľa (Eremurus) je trsovitá trvalka pochádzajúca z Ázie. Vytvára mohutné bezlisté kvetné stonky a každá z nich tvorí hustý klas hviezdnicovitých bielych, ružových alebo žltých kvetov s nápadnými tyčinkami, ktoré sú vyhľadávané včelami a motýľmi

Pre bohaté kvitnutie potrebujú studenú zimu, ktorá navodí kvitnutie. Mladé rastlinky sú však citlivé na mráz. Fakľa vyžaduje suché, priepustné pôdy, pestovanie na plnom slnku v trvalkovom záhone.

Dôležité je sa postarať aj o fakľu po odkvitnutí. Listy nechajte prirodzene odumrieť, aby poskytli hľuze energiu na nasledujúci rok.

Vyberte si kvet fakle z ponuky eshopu a ozdobte touto trvalkou vašu záhradu

Na jeseň je nutné ich nastlať kompostom, ale koreňovú hlavu nechať voľnú. Rozmnožujú sa delením trsov po odkvitnutí.

Kleopatrina ihla pestovanie

Fakľovka (Kniphofia), nazývaná aj Kleopatrina ihla, je podzemkatá trvalka pochádzajúca z Afriky. Väčšinou sú to stálozelené rastliny, existujú však aj opadavé druhy.

Rastliny vytvárajú rovnako bezlisté pevné stonky ukončené dlhými súkvetiami klasovitých kvetov so strapcami. Kvety bývajú červené, oranžové, biele i žlté a kombinované. Výškou dosahujú od 50 do 180 cm.

Objavte fakľovku v našej aktuálnej ponuke a vysadte si ju na záhon alebo aj do nádoby

Pri pestovaní fakľovky si dajte pozor na zimnú vlhkosť, ktorá rastline nevyhovuje. Citlivé druhy sa musia pestovať s nástielkou, ktorá im vyhovuje alebo v chladnom skleníku. Vyžaduje hlboké, priepustné, suchšie pôdy na plnom slnku alebo v čiastočnom tieni.

Vynikne v trvalkovom záhone aj ako solitéra. Rozmnožuje sa delením trsov skoro na jar. V čase kvitnutia sú plné čmeliakov, včiel a iného hmyzu.

Kleopatrina ihla v kvetináči

Kleopatrinu ihlu je možné pestovať aj v nádobách a týmto spôsobom si oživiť napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte ale na to, aby bol kvetináč dostatočne veľký (pojať by mal minimálne 10 litrov substrátu). Dno nádoby musí mať otvory, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na lepšie odvodnenie je vhodné dať na dno zhruba 5cm vrstvu hrubého štrku či drobných kamienkov.

Fakľovka strihanie

K rezu fakľpvky je možné pristúpiť v rôznych častiach roka. Na jar sa napríklad odstraňujú všetky suché, poškodené alebo mŕtve listy, ktoré na rastline zostali z predchádzajúceho roka. Na jeseň môžete odrezať kvety a poškodené listy a kleopatrinu ihlu tak pripraviť na zimu.

Kleopatrina ihla presádzanie

Kleopatrinu ihlu je možné presádzať, avšak je potrebné byť v tomto ohľade opatrní. Zásobná hľuza tejto rastliny je totiž veľmi krehká a môže sa pomerne ľahko zlomiť.

Pokiaľ sa do tejto úlohy chcete pustiť, vytvorte si najskôr v zemi dostatočne veľkú jamu, do ktorej sa okrem hľúzy zmestia aj korene. Niektoré korene môžu byť silne prepletené, preto postupujte veľmi opatrne. Pamätajte na to, aby vegetačný vrchol rastliny smeroval vždy nahor (nájdete ho v stredovom puku). Dajte si pozor na to, aby žiadna z častí hľuzy zo zeme nevyčnievala.

Ak máte tendenciu jednu rastlinu opakovane presádzať, môžete následne bojovať s problémom, že nebude kvitnúť. Vždy je preto lepšie nechať kleopatrinu ihlu na jednom stanovisku viac rokov.

Čo s fakľovkou po odkvitnutí

Kleopatrina ihla na prvý pohľad zaujme svojou listovou ružicou, ktorá je podobná ružici juky. Rovnako kvet vyrastá zo stvolu, ktorý je pokrytý šupinami. Po odkvitnutí je však nutné stvol, ktorý môže dosahovať dĺžku až 2 metrov, odrezať.

Kleopatrina ihla zazimovanie

Aby rastlina dobre zvládla zimné mesiace, je vhodné zhruba o tretinu skrátiť jej listy. Hlavnú časť rastliny potom môžete zakryť opadaným lístím drevín. V teplejších lokalitách zvláda kleopatrina ihla zimu pomerne obstojne. V chladnejších miestach je vhodné využiť jej dôkladné zateplenie opadaným lístím. Všeobecne možno povedať, že kleopatrina ihla je mrazuvzdorná až do -25 °C.

Kleopatrina ihla na jar

Kleopatrina ihla sa najčastejšie vysádza na jeseň, ale k tomuto kroku možno pristúpiť aj na jar. Okrem toho je vhodné v tomto období začať s pravidelnou zálievkou (za predpokladu, že pôda nie je prirodzene vlhká). Akonáhle začne rastlina dosahovať väčšiu výšku, zaistite jej oporu, aby sa vystavená vetru nezlomila. V momente, keď kleopatrina ihla začne rásť, môžete tiež začať s prihnojovaním hnojivom bohatým na fosfor a draslík, vďaka ktorému podporíte rast kvetov.

Je kleopatrina ihla jedovatá?

Áno, u kleopatrinej ihly sú jedovaté všetky časti rastliny. Rastlina môže byť toxická nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Pri manipulácii s hľuzami (počas výsadby) je vhodné vždy používať rukavice.

Pokiaľ chcete prilákať hmyz do záhrady, určite začnite pestovať tieto dominantné trvalky, ktoré Vám rozpália záhradu ako pochodne, ktoré pripomínajú práve tieto kvety.

TIP: Poznáte kaméliu a jej nároky na pestovanie? Zistite ako túto krásnu kvetinu, pripomínajúcu ružu pestovať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orlíček patrí medzi skutočne dych vyrážajúce rastliny. Jeho kvety navyše do vašej záhrady prilákajú čmeliakov, včely a tiež motýle. Z hľadiska pestovania sa jedná o nenáročnú rastlinu, s ktorou si poradia aj pestovatelia začiatočníci. Zistite, aké podmienky orlíčku dopriať, aby ste sa mohli tešiť z jeho rastu.

Orlíček obyčajný

Najznámejším druhom orlíčka je orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). V Európe sa jedná o pôvodný druh a naraziť naň preto môžete aj vo voľnej prírode. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme vzpriamenými stonkami a trsom listov. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Kvety orlíčka obyčajného majú charakteristický trubkovitý tvar a pýšia sa výraznými ostrými cípmi na konci, ktoré pripomínajú orlie pazúry. Kvety sa môžu sfarbovať do fialového, modrého alebo ružového odtieňa. Orlíček obyčajný kvitne počas jari a leta, a to obvykle od mája do júla.

Je orlíček jedovatý?

Áno. Trvalka orlíček obsahuje alkaloidy a je preto jedovatý. Pokiaľ máte malé deti, odporúčame rastlinu vysadiť na miesto, ktoré je mimo ich dosahu.

S čím kombinovať orlíček

Orlíček vynikne nielen ako solitér na pestovanom trávniku, ale môže doplniť aj vašu skupinovú výsadbu. Efektne vyzerá napríklad v kombinácii s pivonkami, kosatcami alebo ružami. Hodiť sa môže tiež k narcisom a iným skorým cibuľovinám.

Orlíček alpský

Z ďalších populárnych odrôd orlíčka stojí za zmienku orlíček alpský (Aquilegia alpina). Domovom tejto rastliny sú Alpy, ako napokon napovedá samotný názov. Dospelá rastlina dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je vzpriamená, mierne rozvetvená a vyrastajú na nej modrasté kvety s charakteristickou stavbou. Perfektne vynikne aj ako rezaná rastlina do vázy.

Orlíček kanadský

Orlíček kanadský (Aquilegia canadensis) je druh orlíčka, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Tento orlíček sa pýši krásnymi výraznými červenými kvetmi so žltým stredom. Skvele vynikne v rámci zmiešaných trvalkových záhonov a tiež na skalkách.

Orlíček vejárovitý

Orlíček vejárovitý (Aquilegia flabellata) je druh orlíčka pochádzajúci z východnej Ázie, konkrétne z Japonska a Kórey. V dospelosti môže dosahovať výšku 20 cm. V máji až júni kvitne krásnymi kvietkami snehobielej farby. Prízemné listy vytvárajú vankúš, z ktorého vyrastajú dlhé stonky. Skvele sa hodí aj na pestovanie v nádobách.

Prezrite si sadeničky aj semienka orlíčka v našom e-shope a vyberte si variant do vašej záhrady

Orlíček výsev

Orlíček sa radí medzi nenáročné rastliny a dokáže sa pomerne dobre prispôsobiť rôznym podmienkam. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Dajte si pozor, aby bolo miesto chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Na plnom slnku má totiž tendenciu vädnúť.

Pôdu voľte dobre odvodnenú a s dostatočným množstvom humusu. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost alebo iný organický materiál na zlepšenie štruktúry a zvýšenie obsahu živín.

Orlíček spravidla dokáže odolať suchu, avšak počas suchých období je nutné ho pravidelne zalievať. Pôdu preto udržujte vlhkú, ale dajte si pozor na premokrenie.

Kedy vysadiť orlíček

Semená orlíčka je vhodné na záhon vysiať v priebehu apríla a mája. Semená je možné buď vysievať priamo do zeme, alebo ich najprv predpestovať a sadenice von premiestniť neskôr. Keďže semená klíčia na svetle, vysejte ich na povrch substrátu, a potom ich iba mierne pritlačte.

Presadenie orlíčka

Treba upozorniť, že orlíček nemá rád delenie trsov a presádzanie. Vzhľadom k tomu je lepšie orlíček množiť semenami.

Orlíček po odkvitnutí

Akonáhle orlíček odkvitne, zostane z neho len nijako výrazne zaujímavá zelená ružica listov. Pokiaľ chcete zabrániť tomu, aby sa orlíček vysemenil, nezabudnite jednotlivé stonky s kvetmi včas odstrihnúť. Pokiaľ túžite po tom, aby záhon vyzeral krásne aj po zvyšok sezóny, oplatí sa orlíček kombinovať s rastlinami, ktoré kvitnú dlhšie. Vďaka tomu sa budete môcť priebežne tešiť z krásnych pestrofarebných kvetov.

Orlíček strihanie

Ako sme už spomínali, včasné zastrihnutie kvetov po odkvitnutí rastliny zaistí, že sa rastlina nevysemení a nebude sa rozširovať po vašej záhrade. Po odkvitnutí je možné tiež prerezať zvädnuté alebo poškodené listy a stonky a týmto spôsobom podporiť zdravý rast rastliny.

TIP: Orlíček môžete v záhrade skombinovať s ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite, ako pestovať heucheru, ktorá môže túto rastlinu skvele doplniť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú. Navyše sa jedná o trvalku, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie a ľahko si s ňou poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veroniky

Veronika (latinsky Veronica) vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti pritom môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojim tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom. Vo voľnej prírode sa s veronikou najčastejšie stretnete na vlhkých miestach svetlých lesov, v blízkosti močiarov, na stepných pláňach a tiež horských lúkach.

S čím kombinovať veroniku

Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.

Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.

Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny. Vysadiť ich môžete tiež pred určitý múrik alebo plot, kde budú potláčať jednoliatu plochu.

Prezrite si jednotlivé trvalky veroniky v našej ponuke a vyberte si medzi nimi odrodu, ktorá sa vám bude najviac páčiť

Kvet rastliny Veronica

Ako sme už spomínali, veronika sa pýši krásnymi kvetmi, ktoré vyniknú na prvý pohľad. V závislosti od konkrétnej odrody sa pritom môžete stretnúť s rôznymi tvarmi i farbou kvetov. Veronika sa sfarbuje do modrého, fialového, ružového či bieleho odtieňa.

Kedy strihať veroniku

Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte. A ako strihať veroniku? Na to sa pozrieme nižšie.

Veronika po odkvitnutí

Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete. Po odkvitnutí je možné tiež veroniku zostrihnúť až k zemi, a to najneskôr na konci zimy.

Veronika druhy

Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia svojím tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi tie najznámejšie sa radia nasledujúce.

Veronika klasnatá

Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou. Táto rastlina sa často používa ako okrasná rastlina v záhonoch, skalkách alebo iných záhradných kompozíciách.

Veronika dlholistá

Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi. Jeho početné postranné výhony postupne nakvitajú a predlžujú celkovú dobu kvitnutia.

Veronika rozprestretá

Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek. Jedná sa o nízku okrasnú rastlinu, ktorá nájde uplatnenie ako pôdopokryvná rastlina alebo na skalkách.

Veronika perzská

Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie. Jedná sa o jednoročnú bylinu, ktorá disponuje drobnými modrými kvetmi s vajcovitými listami.

Veronika lekárska

Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov. Čaj z tejto rastliny sa používa napríklad pri prechladnutí alebo kašli.

Veronika laločnatá

Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad. Kvety sa môžu sfarbovať do modrého alebo fialového odtieňa, pričom na vrchole stoniek tvoria husté klásky.

Veronika poľná

Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Obvykle rastie na trávnatých poliach, na okrajoch ciest, poliach či viniciach.

Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov. Táto veronika tiež býva považovaná za burinovú rastlinu.

Veronika nitkovitá

Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vo voľnej prírode často rastie na chudobných a kamenistých stanovištiach.

Veronika klasnatá pestovanie

Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.

Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné. Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.

TIP: Veronika patrí medzi zaujímavé rastliny, ktoré určite vyniknú po boku ďalších kvetov. Odhaľte rady na pestovanie astilby a pustite sa do tvorby zaujímavých kombinácií.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Záleží na druhoch.

Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne.  Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe. Listy sú väčšinou tmavozelené, kožovité.

Čemerice druhy

Jednotlivé druhy čemerice sa líšia svojou výškou, typom listov a tiež farbou kvetov.

Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Dá sa pekne kombinovať s jarnými cibuľovinami.

Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Jedinečnou odrodou je čemerica korzická (Helleborus argutifolius), ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje na Korzike a Sardínii a pýši sa zvončekovitými bielozelenými kvietkami.

Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Je to vyšší druh, takže na záhone nezanikne ani pod snehom, pokiaľ nám ho príroda nadelí.

Vianočný zázrak

Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Kultivar 'Christmas Carol' vytvára rozsiahly koreňový systém, odporúča sa preto okolo rastlín rozsypať vrstvu mulča alebo lístia a meniť ho každú jar.

Pozor, korene čemeríc sú jedovaté! Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Do záhrady ich potom vysaďte na jar a tešte sa z tejto najkrajšej čemerice.

Čemerica pestovanie

Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Najlepšie sa im darí v podraste nižších listnatých stromov a kríkov, ako sú kaliny či hamamel, ktoré im poskytujú riedky a prirodzený tieň a zároveň sa tam môžu nekontrolovateľne šíriť, a tak zaplniť celú plochu.

Nádherné čemerice nájdete v našej ponuke medzi trvalkami

Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Majú v obľube vápenaté pôdy.

Prečo nekvitnú čemerice

Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Medzi ďalšie príčiny je možné zaradiť nedostatok rozptýleného svetla.

Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. V neposlednom rade môže za týmto problémom stáť napadnutie rastliny nejakým škodcom alebo chorobou.

Čemerice po odkvitnutí

Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Staré, poškodené a nevzhľadné listy odstráňte, aby čemerica vyzerala krásne.

Ako pestovať čemericu

Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Rovnako môžete odstraňovať suché a poškodené listy.

Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Pri manipulácii s nimi používajte rukavice.

Kedy strihať čemericu

Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ďalej potom môžete (ale nemusíte) odstraňovať odkvitnuté kvety, aby rastlina mohla energiu smerovať skôr do tvorby semien a nie do ďalšieho kvitnutia.

Kedy zasadiť čemericu

Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. K tomuto kroku sa môžete uchýliť aj v lete, avšak vysoké teploty nemusia tejto rastline robiť dobre a je nutné dbať na dostatočnú zálievku.

Pestovanie čemerice doma

Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Rastline však k tomu musíte zaistiť všetko potrebné.

Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čo sa substrátu týka, použite kvalitný substrát pre izbové rastliny s prídavkom kompostu.

Čemerica v kvetináči

Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase. Ideálne je tieto kvetináče umiestniť na východnú alebo severnú stranu, kde bude rastlina vystavená ranným lúčom, ale zároveň na ňu nebudú priamo svietiť tie popoludňajšie.

Čemerica rozmnožovanie

Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili. Je potrebná prirodzená alebo umelá stratifikácia pred výsevom.

Veríme, že si čemerice obľúbite pre ich nádherné kvety a nenáročné pestovanie. Záhony v záhrade tak v neskorých zimných a skorých jarných mesiacoch ponúknu úplne iný rozmer a farby.

TIP: Chcete aby vaša záhrada bola zakvitnutá čo najdlhšie? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Pestré farby echinacey potom iste ozvláštnia každú záhradu.

Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. V poslednom období je zaznamenaný obrovský vzostup a obľúbenosť znovu používať túto trvalku do záhonov vďaka novým kultivarom a žiarivým farbám.

Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Výnimkou nie je biele, žlté, ružové, bordové sfarbenie a rôzne odtiene týchto farieb.

Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Každoročne vás na trhu prekvapia nové a nové kultivary, pretože na šľachtenie je táto trvalka ako stvorená.

Kedy kvitne echinacea

Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Echinacea na jeseň aj v lete vašu záhradu zahalí do krásnych pestrofarebných odtieňov.

Echinacea druhy

Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Terč je plnokvetý, smotanovobiely s oranžovým očkom a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé krémovobiele lupene.

Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.

Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.

Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.

Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.

Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Vašu záhradu určite premení aj variant 'Hot Papaya'.

Ako pestovať echinaceu

Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V polotieni budú síce rásť ale nie dostatočne kvitnúť.

V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Vysaďte si tieto krásne slniečka na vašej záhrade aj vy.

Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Na zimu zaťahuje a na jar môžete orezať celú rastlinu.

Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Tam je vhodné vykonať jarné alebo jesenné delenie trsov.

Prečítajte si ako správne rozmnožovať echinaceu ale aj iné trvalky ako napríklad kokardu, astru alebo heuchery.

Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Echinacea v záhone nádherne vynikne a patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám.

Echinacea strihanie

Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Rastlinu môžete pokojne odkvitnutých kvetov zbaviť až na jar, konkrétne zhruba v marci.

Echinacea zazimovanie

Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Pokiaľ echinaceu pestujete v chladnejších lokalitách, môžete ju navyše prikryť čečinou.

Echinacea pestovanie v kvetináči

Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pri pestovaní v kvetináči pamätajte na pravidelnú zálievku.

Echinacea výsev

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.

Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny. Hnojením potom môžete docieliť bohatší kvet.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Sviečkovec - gaura - nádherná trvalka, ktorá vašu záhradu zahalí do záplavy nežných romantických kvetov. Ide o pomerne nenáročnú rastlinu, s pestovaním ktorej si hravo poradia aj začiatočníci. Vďaka veľkému množstvu druhov si potom ľahko vyberiete variant, ktorý sa vo vašom priestore bude najviac vynímať.

Sviečkovec pestovanie

Gaura (čiže aj sviečkovec) sa právom radí k veľmi obľúbeným trvalkám. A nie je divu. Vašu záhradu obklopia krásnymi vzdušnými kvetmi, ktoré sa vo vánku pohybujú a pripomínajú motýlie krídla.

Trvalka gaura patrí do čeľade pupalkovitých. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Jej slovenský názov sviečkovec je odvodený od charakteristického tvaru kvetov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú práve sviečky.

Sviečkovec sa vyžíva najmä na slnečnom stanovisku. Čo sa pôdy týka, odporúčame hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia. Vlhkú a premokrenú pôdu znáša zle, pretože v nej má tendenciu uhnívať.

Sviečkovec Lindheimerov

Existuje hneď niekoľko druhov sviečkovcov, ktorých pestovanie sa teší popularite. Tým pravdepodobne najznámejším je sviečkovec Lindheimerov. Práve z neho totiž vznikli všetky ďalšie kultivary sviečkovca bieleho a sviečkovca ružového.

Jedná sa o krásnu a nenáročnú rastlinu, ktorá vám sprostredkuje záplavu dych vyrážajúcich kvetov. K tomuto druhu sa pritom radí sviečkovec biely, ktorý (ako napovedá samotný názov) má iba biele kvety. Ďalším kultivarom sviečkovca Lindheimerova je sviečkovec ružový, ktorý pochopiteľne kvitne ružovými kvetmi v rôznych odtieňoch (v závislosti od konkrétneho kultivaru).

Zaobstarajte si sviečkovce v príjemných farbách a ozvláštnite s nimi trvalkový záhon alebo napríklad priestor vašej terasy

Gaura strihanie

Správne strihanie sviečkovca je dôležitým krokom k tomu, aby ste predĺžili jeho životnosť.

Kedy strihať sviečkovec

Na strihanie gaury pristúpte na jeseň, kedy vykonáte spätný rez na výšku 10 cm. Vďaka tomu budete môcť rastline šetriť sily na ďalší rok. Zároveň sa zbavíte starostí spojených so semenáčikmi. Pokiaľ má totiž rastlina vhodné stanovište, vysemeňuje sa, čo nemusí byť vždy žiaduce.

Gaura v záhone

Trvalka gaura sa bude skvele vynímať práve v trvalkovom záhone. Okrem toho však možno s jej pomocou ozvláštniť nádoby na terase alebo ju vysadiť do voľného priestranstva. Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke.

So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú. Preto je vhodné vybrať im také stanovište, na ktorom už zostanú.

S čím kombinovať gauru

Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou. Skrátka so suchomilnými rastlinami.

Gaura zazimovanie

Zatiaľ čo biely sviečkovec je plne mrazuvzdorný, ružové a panašované kultivary sú na zimu chúlostivejšie a môžu vymrznúť. Preto je dôležité myslieť na vhodnú ochranu, aby došlo k úspešnému prezimovaniu sviečkovca. Na zimné mesiace rastlinu prikryjeme čečinou. Okolie rastliny zamulčujte vrstvou lístia, prípadne využite prikrytie netkanou textíliou.

Gaura po zime

S príchodom jari a akonáhle už nehrozia mrazíky je možné odstrániť minuloročné suché stonky gaury.

TIP: Sviečkovec môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými rastlinami. Stavte napríklad na zaujímavý lomikameň do skalky. Zistite, ako sa pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.