Okrasná záhrada

Pakost je obľúbená rastlina, ktorá sa objavuje v nejednej záhrade. Pýši sa minimálnymi nárokmi na pestovanie, kvitne prakticky celé leto a vďaka veľkej ponuke druhov si vyberie naozaj každý. Zistite, aké podmienky pakostu dopriať a aké konkrétne druhy sa tešia najväčšej popularite.

Charakteristika pakostu

Pakost (latinsky Geranium) je obľúbená rastlina, ktorá v záhrade poteší záplavou pestrofarebných kvetov. Trvalka pakost je charakteristická svojimi zaujímavými listami, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať tvary holubieho chodidla. Bežne dorastá do výšky 30 až 60 cm a počas jarného až letného obdobia sa môžete tešiť na nádherné farebné kvety. Keďže je pakost obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle, môžete do svojej záhrady nalákať aj tento užitočný hmyz.

Objednajte si geranium online a zasaďte si ho do svojej záhrady ešte tento rok

Pôdopokryvný pakost

Pôdopokryvný pakost je všeobecne označenie pre druhy pakostu, ktoré rýchlo rastú do šírky, majú hustý porast a výborne zakrývajú pôdu. Vďaka tomu môžete vo svojej záhrade efektívne zabrániť rastu buriny a zároveň chrániť pôdu.

Medzi pôdopokryvné pakosty sa radí napríklad pakost podzemkatý (Geranium macrorrhizum), pakost krvavý (Geranium sanguineum), pakost smradľavý (Geranium robertianum), pakost himalájsky (Geranium himalayense) alebo pakost Rozanne (Geranium Rozanne).

Je pakost jedovatý?

Väčšina druhov pakostu nie je jedovatá a je považovaná za bezpečnú rastlinu pre ľudí aj domáce zvieratá. Pakost smradľavý sa dokonca používa aj v ľudovom bylinkárstve.

Pakost druhy

Môžeme rozlíšiť stovky druhov, odrôd a kultivarov pakostu. Vďaka tomu si môžete ľahko nájsť tú pravú rastlinu práve pre vašu záhradu. Medzi obľúbené druhy pakostov sa radia napríklad nasledujúce:

Kakost podzemkatý

Geranium macrorrhizum je silne aromatická trvalka s výraznými listami, ktoré na jeseň získavajú červené zafarbenie. Vytvára hustý koberec, dobre znáša sucho a tieň. Skvele sa hodí pod stromy alebo kríky.

Pakost × cantabrigiens

Geranium × cantabrigiense je nízka, pôdopokryvná trvalka, ktorá vznikla krížením pakostu dalmátskeho a podzemkatého. Má vonné listy, ktoré sa na jeseň krásne sfarbujú. Ružové až fialové kvety rozkvitajú od konca jari do leta.

Pakost krvavý

Geranium sanguineum je pomerne nízky kompaktný druh pakostu. Na prvý pohľad zaujme svojimi farebnými kvetmi. Skvele sa hodí aj do skaliek alebo na okraje záhonov.

Pakost smradľavý

Geranium robertianum je pôvodný planý druh s jemnými ružovými kvetmi. Má výraznú arómu, ktorá odpudzuje hmyz. Darí sa mu aj na chudobnejších stanovištiach a v tieni, často sa šíri samovýsevom.

Pakost hnedočervený

Geranium phaeum je elegantný druh s tmavo purpurovými až hnedočervenými kvetmi. Darí sa mu v polotieni až tieni, dobre rastie aj pod stromami.

Pakost himalájsky

Geranium himalayense je krásna trvalka s veľkými modrofialovými kvetmi. Rýchlo sa rozrastá, má rada polotieň. Chybu neurobíte s vlhšou a priepustnou pôdou.

Pakost škvrnitý

Geranium maculatum je obľúbená trvalka. Zaujme svetlo fialovými až ružovými kvetmi a jemne laločnatými listami, ktoré môžu byť škvrnité, odtiaľ plynie názov tejto rastliny.

Pakost Endresov

Geranium endressii je nízky, pôdopokryvný druh s jasne ružovými kvetmi. Ide o veľmi odolný pakost na slnko alebo do polotieňa.

Pakost lúčny

Geranium pratense je vzpriamene rastúci druh s nápadne modrofialovými kvetmi. Má tendenciu rásť skôr do výšky ako do šírky.

Pakost dalmátsky

Geranium dalmaticum sa pýši jemnými ružovými kvetmi a aromatickými listami. Vynikne na slnečnom a suchšom stanovisku, perfektne sa hodí do skaliek.

Pakost čiernooký

Geranium psilostemon má ružové až purpurové kvety s tmavým stredom. Môže dorastať až do výšky jedného metra, vďaka čomu môže vyniknúť ako zaujímavá solitéra.

Pestovanie pakostu

Pestovanie gerania je pomerne nenáročné a jedná sa preto o skvelú rastlinu aj pre začínajúcich záhradkárov. Pakost všeobecne preferuje skôr slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže je pomerne odolný, je možné často umiestniť pakost do tieňa.

Čo sa týka pôdy, ideálne je tejto rastline dopriať dobre odvodnenú pôdu s dostatkom živín. Vyhnite sa jej premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Rastlinu preto zalievajte až v momente, keď je horná vrstva pôdy suchá.

V prvom roku po výsadbe dbajte na pravidelné pletie a kyprenie pôdy okolo rastlín. Vďaka tomu podporíte tvorbu silného a zdravého koreňového systému. Skoro na jar rastliny očistite a odstráňte suché listy, aby ste podporili tvorbu nových.

Pakost v zime

Aby ste podporili tvorbu nových kvetov, je vhodné pakost v priebehu sezóny zrezávať. Čo sa týka zimy, niektoré druhy pakostu sú voči mrazu odolné, iné sú naopak citlivejšie. V chladnejšejich oblastiach je preto na mieste rastlinu pred mrazivým počasím chrániť.

TIP: Pakost môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších zaujímavých rastlín. Zistite napríklad, ako pestovať stračku, ktorá sa v priestore bude vynímať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Rebríček je nenáročná rastlina, ktorá sa stane perfektnou súčasťou vašej záhrady. Jeho kvety sa môžu pýšiť rôznymi farbami, takže s jeho pomocou vytvoríte zaujímavé kombinácie. Nízke nároky na pestovanie navyše zaisťujú, že si s pestovaním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika rebríčka

Rebríček (latinsky Achillea) sa radí k obľúbeným trvalkám hojne pestovaným v záhradách. Na prvý pohľad pôsobí veľmi pôvabne a vďaka množstvu rôznorodých druhov si môžete vybrať farbu presne podľa vášho gusta. Jednotlivé súkvetia navyše lákajú motýle, čmeliaky a včely, takže do svojej záhrady môžete prilákať aj tento potrebný hmyz.

Ide o vytrvalú bylinu, ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje vo veľkej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Priama stonka rebríčka spravidla dorastá do výšky 30 až 60 cm. Jednotlivé drobné kvety sú pritom usporiadané do zložitých súkvetí, ktoré sa nazývajú metlinovité súkvetie.

V našom e-shope nájdete rôzne farby rebríčka, ktorými môžete rozžiariť svoju záhradu. Neváhajte sa inšpirovať

Rebríček druhy

Rozlišujú sa rôzne druhy rebríčka, ktoré sa líšia nielen svojim vzhľadom, ale aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na niekoľko najobľúbenejších z nich.

Rebríček obyčajný

Rebríček obyčajný (latinsky Achillea millefolium) je najrozšírenejším druhom rebríčka. Jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá bežne dosahuje výšku 20 až 80 cm. Kvety sú malé, biele alebo ružové a usporiadané v typických metlinách na koncoch vetiev.

Rebríček bertrámový

Rebríček bertrámový (Achillea ptarmica) pochádza pôvodne z Euroázie, ale bol zavlečený aj do Severnej Ameriky, kde sa rozšíril. Táto vytrvalá bylina bežne dorastá do výšky 60 až 90 cm. Je charakteristická vzpriamenými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovkastými kvetmi.

Rebríček vznešený

Rebríček vznešený (Achillea nobilis) bežne dorastá do výšky 60 cm. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. Farba kvetov u tohto druhu môže byť skutočne rôznorodá. Výnimkou nie sú biele, ružové, oranžové alebo žlté kvety.

Rebríček túžobníkový

Rebríček tužobníkový (Achillea filipendulina) pochádza zo strednej a východnej Európy. Jeho vzpriamené stonky bežne dosahujú výšku 60 až 90 cm. Kvety usporiadané vo veľkých plochých metlinách môžu dosahovať žltý alebo oranžový odtieň.

Rebríček biely

Nejedná sa o oficiálny názov druhu. Avšak pokiaľ hľadáte rebríček s bielou farbou kvetov, môžete sa rozhodnúť pre zodpovedajúci variant rebríčka obyčajného, rebríčka vznešeného či rebríčka bertámového.

Rebríček žltý

Najznámejším zástupcom žltej farby kvetov je rebríček túžobníkový. Konkrétne je možné staviť na kultivar 'Cloth Of Gold' alebo napríklad 'Moonshine'.

Rebríček ružový

Ak hľadáte ružové kvety rebríčka, môžete si vybrať napríklad variant rebríčka obyčajného Achillea millefolium 'Cerise Queen' alebo 'Christel'. Skvele vyzerá aj variant 'Saucy Seduction'. Nežné kvety rozhodne rozžiaria vašu záhradu.

Rebríček oranžový

Okrasným druhom rebríčka oranžového sú napríklad kultivary 'Feuerland', 'Terracotta' či 'Apricot Delight'.

Rebríček červený

Pokiaľ chcete svoju záhradu rozžiariť červenou farbou kvetov, aj v tomto ohľade vám rebríček pomôže. Skvelou voľbou môže byť kultivar 'Paprika', 'Red Velvet' alebo 'Summer Fruits Carmine'.

Pestovanie rebríčka

Požiadavky na pestovanie rebríčka sa môžu prirodzene líšiť v závislosti od vami zvoleného kultivaru. Zatiaľ čo rebríček obyčajný a túžobníkový má rád slnko a priepustnú pôdu, rebríček bertrámový sa vyžíva vo vlhkej a kyprej pôde a pomerne dobre znáša aj polotieň.

Na hnojenie rebríček nie je príliš náročný. Pred výsadbou ale môžete pridať výživné hnojivo, prípadne použiť hnojivo s vyšším obsahom fosforu a draslíka, vďaka ktorému podporíte kvitnutie.

S príchodom jesenných mesiacov je vhodné usychajúce stonky rebríčka nezrezávať. Aj suché súkvetia totiž vyzerajú veľmi pekne a môžu tak zdobiť záhradu po zvyšnú časť roka. Akonáhle napadne sneh, bude aj stred rastliny lepšie chránený. Trsy stačí zrezať až s príchodom jari.

TIP: Rebríček samozrejme môže doplniť množstvo zaujímavých rastlín v záhrade. Viete, ako pestovať srdcovku a ďalšie rastliny? Nenechajte si ujsť naše ďalšie články v blogu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pustite sa do tvorby živého plotu a oddeľte určitý priestor prírodnou a zároveň estetickou cestou. Nákup jednotlivých rastlín pritom nemusí nutne zaťažiť vašu peňaženku, a to obzvlášť v prípade, že si nakúpite mladšie sadenice. Inšpirujte sa vhodnými rastlinami a tipmi, ako si živý plot na záhrade vytvoriť.

Prečo sa pre živý plot rozhodnúť

Živý plot je skvelou voľbou na zabezpečenie súkromia v záhrade. Okrem toho však môže slúžiť aj ako určitá protihluková bariéra a taktiež plniť svoju estetickú funkciu. Skvele sa preto hodí všade tam, kde nestojíte o okukovanie od zvedavých susedov. Oddeliť napríklad môže priestor s bazénom, záhradným posedením alebo vonkajšiu kuchyňu s grilom.

Aj živý plot si ale žiada dôslednú starostlivosť. Pokiaľ tento krok podceníte, môže sa pomerne rýchlo premeniť na zanedbané a nevzhľadné krovie, ktoré bude mať k estetickému prvku v záhrade pomerne ďaleko.

V našom e-shope nájdete množstvo rastlín pre živé ploty. Vyberte si svojho favorita a pustite sa do jeho tvorby

Čo všetko zvážiť pri výbere živého plotu do záhrady

Predtým, než sa pustíte do výberu drevín do živého plotu, je vhodné zodpovedať si niekoľko otázok. Najprv si ujasnite, či túžite po vždyzelenom, alebo opadavom živom plote. Rozhodnite sa tiež, či túžite skôr po voľne rastúcom alebo strihanom plote.

Premyslite si, či chcete plot vytvoriť iba z jedného druhu rastliny, alebo ich kombinovať niekoľko. Zvážte prípadné obmedzenia. Niektoré druhy rastlín môžu byť pichľavé či jedovaté a nemusia byť preto vhodné pre domácnosti s malými deťmi či miláčikmi. V neposlednom rade zvážte aj to, koľko času môžete venovať jeho starostlivosti. Postup výsadby živého plotu sa potom prirodzene môže pri jednotlivých druhoch rastlín mierne líšiť.

Najlepšie rastliny na živý plot

Živý plot je možné vytvoriť z veľkého množstva rastlín, ktoré sa líšia svojím vzhľadom aj nárokmi na pestovanie. Poďme sa pozrieť na to, aké sú obľúbené rastliny na živý plot.

Opadavé rastliny na živý plot

Opadavé rastliny na živý plot vám počas roka ponúknu určitú premenlivosť. Hneď ako stratia svoje listy, stále im zostanú husté vetvy, ktoré môžu tiež ohraničiť určité územie.

Medzi obľúbené dreviny v tejto kategórii sa jednoznačne radí buk lesný, ktorý môže dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Navyše veľmi dobre znáša rez, a preto sa skvele hodí na výsadbu vyšších tvarovaných plotov. Vedľa nesiahnete ani s hrabom obyčajným, ktorý je pravdepodobne najvýznamnejšou drevinou na zakladanie živých plotov. Väčšinou rastie ako strom, niekedy však aj ako mohutný ker s rozložitými vetvami. Perfektnou voľbou ďalej môže byť javor poľný, ktorý zaujme svojimi pružnými a pomerne tenkými vetvami.

Z ďalších opadavých stromov môžeme spomenúť napríklad drieň obyčajný, karagana stromová, hloh obyčajný, pagaštan konský či kalinu obyčajnú.

Neopadavé rastliny na živý plot

Pokiaľ chcete, aby si váš živý plot držal svoju hustotu, farbu a tvar po celý rok, je na mieste vyberať z neopadavých rastlín. Medzi najbežnejšie používané rastliny pre živý plot sa radia tuje, ktoré vynikajú svojou hustotou, stálou farbou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. No momentálne slabou odolnosťou voči škodcom.

Skvelou voľbou môže byť vtáčí zob s lesklými zelenými listami. Za zmienku stojí aj cyprusovec, ktorý zaujme svojim hustým jemným ihličím, ktoré si uchováva aj v zime. Vhodnou voľbou je tiež krušpán. Tento vždyzelený ker sa skvele hodí na tvarovanie a vytváranie nižších živých plotov. Vyskúšať môžete aj pestovanie skimie s aromatickými kvetmi alebo dekoratívne mahónie.

Jedlé rastliny na živý plot

Živý plot nemusí plniť iba svoju praktickú a estetickú funkciu, ale môže slúžiť aj ako doplnok vášho jedálnička. V takom prípade je vhodné siahnuť napríklad po ovocných kríkoch alebo stromoch, hodiť sa však môžu aj rôzne bylinky.

Z jedlých rastlín vhodných na tvorbu živého plotu možno spomenúť napríklad ríbezle či egreše. Pustiť sa môžete aj do pestovania rakytníka alebo muchovníka. Z byliniek potom stojí za zmienku napríklad lipkavec, lemongrass, rozmarín, tymian či levanduľa. Tieto nízke rastliny môžu opticky oddeliť priestor a zároveň ich môžete používať počas varenia.

Kvitnúci živý plot

Kvitnúci živý plot bezpochyby vyniká po svojej estetickej stránke a dokáže pritiahnuť pozornosť. Vhodnými drevinami pre jeho tvorbu môže byť zlatovka prostredná, tamariška, pajazmín, tavoľník, orgován alebo motýli ker. Všetky tieto druhy vynikajú svojim atraktívnym vzhľadom, krásnou vôňou a farbou. Kvety navyše do vašej záhrady prirodzene prilákajú najrôznejšie druhy motýľov a hmyzu (čo samozrejme nie vždy môže byť žiaduce).

Ako založiť živý plot a ako sa o neho starať

Predtým, než sa pustíte do výsadby živého plotu, pripravte pôdu. Zbavte ju buriny. Pokiaľ je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, skyprite ju, aby mala dobrý odtok vody. Následne sa môžete pustiť do vykopania jám pre jednotlivé rastliny. Dbajte na to, aby boli jamy dostatočne velké a korene sa mohli dobre usadiť.

Zároveň rastliny od seba vysádzajte v primeranej vzdialenosti, aby mohlo dôjsť k vzniku prirodzene vyzerajúceho plotu. Rozostupy samozrejme závisia na zvolených rastlinách. Pri husto rastúcich druhoch to môže byť 30–70 cm, pri voľne rastúcich 1–2 metre. Nezabúdajte im dopriať pravidelnú zálievku, aby si vytvorili silné korene.

Pri tvorbe živého plotu sa samozrejme nezaobídete bez jeho pravidelného strihania a tvarovania. Väčšinu rastlín treba strihať aspoň 1–2x ročne, obvykle na jar a na jeseň. Vďaka tomu docielite správny tvar a hustotu.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tarička sa jednoznačne radí medzi obľúbené trvalky na záhon. Pozornosť priláka vďaka bohatým farebným kobercom a skvele preto pokryje svahy alebo vyplní voľné priestory. Pestovatelia oceňujú aj jej nízke nároky na pestovanie, vďaka čomu si s touto rastlinou ľahko poradia aj začiatočníci. Zistite, aké podmienky jej dopriať, aby sa vám odvďačila zdravým rastom.

Charakteristika taričky

Tarička je známa aj pod označením Aubrieta. Jedná sa o rod rastlín z čeľade kapustovitých. Tarička je krásna trvalka pochádzajúca pôvodne z horských oblastí južnej Európy a strednej Ázie. V našich záhradách býva cenená najmä pre svoje nádherné kvety, s ktorými môže skvele pokryť napríklad skalnatú plochu alebo múrik. Obľúbená je aj pre svoju nenáročnosť.

Tarička vytvára bohaté súkvetia, ktoré rastú v hustých trsoch. Obvykle má podobu hustých zelených vankúšov, ktoré sú posiate drobnými kvetmi. Záplava kvetov pritom môže byť často taká bohatá, že zelený podrast je na prvý pohľad takmer neviditeľný. Väčšina druhov taričky kvitne na jar, existujú však aj druhy kvitnúce na jeseň.

Zaobstarajte si sadeničky alebo semienka taričky a vypestujte si túto nevšednú krásku na svojej záhrade aj vy

Druhy taričky

Taričky sa vyskytujú vo veľkom množstve farebných variantov, z ktorých si môžete zvoliť svojho favorita. Poďme sa pozrieť na niekoľko z tých najčastejších.

Tarička žltá

Jedným z najznámejších druhov taričky je tarička žltá (Erysimum cheiri). Pýši sa žiarivou farbou, ktorá vynikne na prvý pohľad.

Tarička oranžová

Tarička oranžová (Erysimum 'Apricot Delight') kvitne v krásnych odtieňoch oranžovej, ktoré záhrade prepožičia príjemne hrejivý nádych.

Tarička fialová

Z fialových odrôd taričky možno spomenúť napríklad taričku záhradnú Aubrieta Hybrida Hamburger Stadtpark, ktorá vytvára bohato kvitnúce koberce.

Tarička biela

Medzi biele druhy Taričiek sa radí napríklad Erysimum 'Ivory Giant' s mimoriadne elegantnými bielymi kvetmi. Skvele vynikne vo svetlých kompozíciách v záhradách.

Tarička červená

Odroda Erysimum 'Royal Red' na prvý pohľad zaujme temne červenými až purpurovými kvetmi, ktoré záhrade dodajú skutočne výrazný vzhľad.

Tarička modrá

Na pomedzí medzi modrou a fialovou odrodou taričky je tarička kosníkovitá 'Royal Blue'. Jej kvety sú tmavo modré až fialovomodré a pomerne veľké.

Tarička pestovanie zo semienok

Taričku je možné vďaka pomerne nízkym nárokom ľahko vypestovať aj zo semienok. Dôležité je však v tomto ohľade dodržať niekoľko základných zásad. Semienka najskôr dôkladne namočte do vody, vďaka čomu sa aktivuje rastový proces. Potom ich môžete umiestniť do kvalitného substrátu.

Semienka taričky nezasypávajte príliš hlboko, stačí ich len ľahko pokryť zeminou. Akonáhle sa objavia prvé klíčky, nezabudnite priebežne kontrolovať vlhkosť a dajte si pozor aj na dostatočné osvetlenie. Semená na záhon vysievajte na jar.

Strih taričky

Po odkvitnutí taričky je vhodné urobiť jej zastrihnutie, aby ste rastlinu udržali kompaktnú. Zároveň týmto spôsobom zabránite jej nekontrolovateľnému rozrastaniu. Zastrihnutie taričky sa vykonáva tesne nad plochou, kde sa nachádzajú listy.

Sadeničky taričky

Alternatívou priameho pestovania zo semienok je kúpa už predpestovaných sadeničiek taričky. Rastlinu umiestnite na slnečné až polotienisté stanovište. Používajte dobre odvodnenú pôdu, ktorá nebude príliš vlhká. Vďaka tomu predídete uhnívaniu koreňov.

Sadeničky taričky môžete na záhon vysadiť v priebehu jari alebo na jeseň. Pamätajte na vytvorenie dostatočne veľkých jamiek a jednotlivé sadenice vysievajte vo vzdialenosti 15 až 30 cm. Vďaka dostatočnému priestoru sa budú môcť rastliny naplno rozvinúť.

Tarička nie je príliš náročná na zálievku, ale najmä v suchom období si dajte pozor na to, aby bola pôda vlhká. Zalievajte preto pravidelne, na druhú stranu ale nedovoľte, aby sa pôda zamokrila príliš.

Tarička v zime

V chladnejších oblastiach nezabudnite taričku ochrániť pred mrazivým počasím. Na jeseň preto môžete pristúpiť k mulčovaniu okolo rastliny, vďaka ktorému zachováte teplo a ochránite jej korene.

TIP: Pri tvorbe záhona pamätajte nielen na farebnú, ale aj veľkostnú rôznorodosť jednotlivých rastlín. Vysadiť môžete napríklad náprstník, vysoký protiklad k taričke a vytvoriť tak zaujímavý kontrast.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie naozajstného machu nie je žiadna sranda. Pokiaľ ale napriek tomu chcete krásu machu preniesť do svojej záhrady, môžete vyskúšať túto alternatívu. Nesie označenie machovička šidlovitá a práve mach na prvý pohľad pripomína. V porovnaní s ním je však jeho pestovanie nenáročné a perfektne preto doplní vašu skalku.

Charakteristika machovičky šidlovitej

Machovička šidlovitá (latinsky Sagina subulata), inými slovami aj írsky mach, je nízka trvalka. Jedná sa o pokryvnú rastlinu, ktorá býva v záhradách cenená pre svoj jedinečný vzhľad pripomínajúci práve mach.

Na prvý pohľad zaujme drobnými, ihlicovitými a striedavými listami, ktoré sú príjemne mäkké na dotyk. Listy tvoria husté vankúšovité trsy, ktoré pripomínajú mach. Sfarbovať sa môžu do zeleného až žltkastého odtieňa. Kvety sú skôr drobné a biele, pričom vytvárajú subtílne kvetenstvo na vztýčených stonkách. Na prvý pohľad môžu kvety pripomínať malé hviezdy.

Láka vás táto kobercovitá skalnička a chcete si ju vysadiť aj do svojej záhrady? Neváhajte a zaobstarajte si sadeničky machovičky

Pestovanie machovičky šidlovitej

Pestovanie machovičky je veľmi jednoduché a ľahko si s touto úlohou poradia aj začiatočníci. Správne zvolené stanovište a adekvátna starostlivosť je základom úspechu.

Rastline sa najviac darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovisku. Pokiaľ ju vysadíte na plné slnko, môžete docieliť hustejší a kompaktný rast. Čo sa pôdy týka, doprajte rastline vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Preferuje neutrálne až mierne kyslé pH. Pôdu udržujte vlhkú, a to najmä v teplejších obdobiach.

Výsev írskeho machu

K výsevu machovičky šidlovitej je možné pristúpiť v období od marca do mája, kedy sa semená vysievajú na povrch substrátu. Zahrňte ich iba ľahko zeminou. Doba klíčenia sa pohybuje od 10 do 14 dní, pričom semenám sa darí pri teplote 18–22 °C. Nezabudnite pritom dbať na pravidelnú zálievku.

Machovička v zime

Machovička šidlovitá patrí obvykle k stálezeleným rastlinám, ktoré veľmi dobre znášajú mierne zimy. Pokiaľ ho však umiestnite do mrazovej kotliny alebo na iné exponované miesto, môžete ho pre istotu zakryť napríklad čečinou.

Machovička namiesto trávnika

Machovička šidlovitá sa často používa namiesto trávnika. Vytvára totiž hustý koberec, ktorý pripomína mach. Keďže pomerne dobre znáša občasný zošľap, možno ho použiť tam, kde neočakávate príliš frekventovanú prevádzku. Okrem toho má svoje miesto v skalných štrbinách či medzerách, kde dokáže veľmi dobre vyplniť prázdny priestor.

TIP: Chcete sa tento rok pustiť do tvorby vlastnej skalky? Prečítajte si, kedy a ako vysádzať skalničky, aby ste sa mohli tešiť z ich krásneho vzhľadu čo najdlhšie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Trápi vás vo vašej záhrade výskyt krtkov a radi by ste sa ich konečne raz a navždy zbavili? Pokiaľ nepatríte medzi priaznivcov chemických riešení, budete sa prirodzene obzerať po vhodných rastlinách, ktoré tieto zvieratá odpudzujú. Zistite, čo proti krtkom na záhrade pestovať, aby si títo nepozvaní hostia svoju návštevu nabudúce rozmysleli.

Krtko na záhrade je estetickým problémom

Krtkovia môžu potrápiť nejedného záhradkára. Tento hmyzožravý cicavec je už dlhú dobu považovaný za škodcu, ktorý ničí záhradu. Žije v podzemných chodbách a o jeho výskyte vo vašej záhrade sa spravidla dozviete až v momente, keď objavíte prvý krtinec. Tieto krtince pritom vznikajú z prebytočnej hliny, ktorú krtkovia vytláčajú von z podzemných chodieb, aby mohli dýchať. Pokiaľ taký krtinec rozhrabete, často sa v jeho blízkosti objaví nový. Krtko si totiž týmto spôsobom stráži prívod vzduchu.

Aj keď veľa záhradkárom objavené krtince zapríčinia vrásky na čele, v skutočnosti by ste mali skôr jasať. Sú totiž indikátorom zdravej pôdy, ktorá je úrodná a bohatá na potravu. Práve v takej pôde sa totiž krtkovia prirodzene zdržujú. Krtince pritom môžete aj zužitkovať. Zemina z nich je totiž krásne prevzdušnená a možno ju použiť napríklad do kvetináčov na pestovanie vašich izbových rastlín.

Ako sa zbaviť krtka na záhrade

Väčšine ľudí krtkovia prekážajú práve z estetického hľadiska. Ostatne nie je sa čomu diviť. Roky pracne budujete krásnu záhradu, staráte sa o trávnik, sadíte okrasné rastliny. A zrazu stačí len chvíľa a celá vaša práca príde nanivoč. Krtko môže poškodiť korene mladých sadeničiek a týmto spôsobom napáchať veľa škody. Našťastie ale existuje niekoľko prírodných spôsobov, ako sa tohto škodcu môžete zbaviť.

Kvety proti krtkom

Pokiaľ sa pozrieme na to, čo proti krtkom skutočne zaberá, dostaneme sa k rôznym druhom rastlín. Krtkovia majú veľmi citlivý čuch. Preto je vhodné v záhrade pestovať také rastliny, ktoré im svojim pachom budú nepríjemné. Konkrétne možno odporučiť využiť silu nechtíka, aksamietnice. Krtkom nevonia ani obyčajný cesnak, z ktorého navyše budete mať úžitok.

Na odpudenie krtkov ďalej poslúži napríklad láskavec krvavý, cisárska koruna, čemerica východná či kandík americký. Ricín obyčajný je na prvý pohľad zaujímavá červená rastlina proti krtkom, ktorá je však mierne jedovatá kvôli šťave. Dajte si teda pozor v prípade, že máte domácich miláčikov alebo deti.

Ochrana proti krtkom v záhrade

Vždy pamätajte na to, že krtka zabiť nesmiete. Je totiž chránený. Jedinou možnosťou teda je ho zo záhrady vyhnať a váš pozemok pred týmto nepozvaným hosťom naďalej chrániť.

Pomôcť si môžete listy bazy čiernej, ktoré jednoducho nastrkáte do jednotlivých chodbičiek. Okrem toho je možné použiť aj listy bazalky, levandule alebo mäty. Všetky tieto prírodné prostriedky môžu byť v boji proti krtkom v záhrade veľmi účinné. Krtkom nevoňajú ani psie alebo mačacie chlpy. Skúste teda dôkladne vyčesať svojho domáceho maznáčika a chlpy nastražiť do jednotlivých chodbičiek.

TIP: V záhrade dokážu potrápiť nielen krtkovia, ale aj najrôznejší dotieravý hmyz. Zistite, čo funguje proti komárom, aby ste si letné posedenie užili bez nepríjemných štípancov.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Zvonček (Campanula) je nádhernou rastlinou, ktorá dokáže jednoznačne osviežiť vašu záhradu, balkón alebo terasu. Navyše sa dá pestovať aj v domácich podmienkach. Zistite, aké podmienky tejto trvalke dopriať a aké druhy sa radia k tým najobľúbenejším. Pozrieme sa aj na to, na čo si dať pri pestovaní zvončeka pozor.

Zvonček a jeho pestovanie

Pestovanie zvončekov je naozaj nenáročné. Tieto rastliny nekladú vysoké nároky na pôdu. Vystačí si s bežnou dobre priepustnou zeminou. Je možné pritom odporučiť do pôdy kompost či iný organický materiál. Pamätajte na pravidelnú zálievku rastliny, a to najmä počas suchých období. Vyhnite sa však premokreniu, ktoré by mohlo spôsobiť uhnívanie koreňov.

Čo sa týka hnojenia, zvonček ho spravidla nepotrebuje. Avšak pri výsadbe alebo na jar je dobré pridať do pôdy univerzálne hnojivo alebo kompost, aby sa rastline lepšie darilo.

Kde vysadiť zvončeky

Pri výsadbe zvončekov je samozrejme potrebné zohľadniť individuálne požiadavky na základe vami zvolenej odrody. Všeobecne možno odporučiť týmto rastlinám slnečné (prípadne mierne zatienené) stanovište. Vyhnite sa príliš tmavým miestam, kde by zvončeky mohli menej kvitnúť alebo by sa mohli príliš vyťahovať za svetlom.

Vyberte si aj tento rok sadeničky zvončekov a vypestujte si tieto nádherné trvalky vo svojej záhrade

Campanula pestovanie vonku

Pri pestovaní zvončekov vonku je možné tieto rastliny veľmi dobre kombinovať s ďalšími trvalkami, letničkami alebo okrasnými trávami. Týmto spôsobom môžete vytvárať farebne zaujímavé a harmonické kompozície. Zvončeky možno doplniť napríklad margarétami, šalviou, kostravou či petúniami. Fantázii sa však medze rozhodne nekladú.

Campanula pestovanie doma

Zaujímavosťou je, že niektoré druhy zvončekov možno pestovať aj doma ako izbové rastliny. Rastlinu umiestnite na stanovište, kde panuje dostatok rozptýleného svetla. Ideálne je tiež na pestovanie zvoliť skôr chladnejšiu miestnosť, v ktorej je teplota okolo 15–20 °C. Príliš vysoké teploty a sucho v interiéri môžu rastline uškodiť. Keďže majú zvončeky rady vyššiu vzdušnú vlhkosť, môžete ich čas od času rosiť (obzvlášť počas vykurovacej sezóny).

Z odrôd, ktoré sa dajú dobre pestovať v interiéroch, možno spomenúť napríklad Campanula isophylla alebo nízky druh Campanula portenschlagiana, ktorý je ideálny na pestovanie v kvetináčoch.

Zvončeky v kvetináči

Zvončeky môžete pestovať v nádobe, vďaka čomu si možno ozvláštniť nielen váš interiér, ale aj priestor na balkóne či terase. Počítajte s tým, že zvončeky sa môžu pomerne rýchlo rozrastať, a preto im doprajte dostatočne veľkú nádobu. Kvetináč musí disponovať odtokovými otvormi, aby ste predišli premokreniu rastliny. Mladé rastliny je možné presádzať každý rok na jar, pri starších rastlinách už stačí k tomuto kroku pristúpiť zhruba každé dva až tri roky.

Aké zvončeky poznáme

Zvonček (známy tiež ako Campanula) je rod z čeľade zvončekovité (Campanulaceae). V súčasnej dobe existuje viac ako 300 rôznych druhov zvončekov.

Pre jednotlivé rastliny sú charakteristické atraktívne kvety, ktoré sa v závislosti od konkrétneho druhu môžu sfarbovať do krásnej fialovej, modrej, ružovej či bielej farby. Kvety zvončeka sú najčastejšie práve v tvare zvončeka, listy potom srdcovito alebo guľovito tvarované. Usporiadanie listov môže byť v prízemnej ružici, alebo striedavo po celej dĺžke stonky. Aké sú teda obľúbené druhy Campanule?

Zvonček maličký

Campanula cochleariifolia je pomerne nízky, kompaktný a bohato kvitnúci druh zvončeka. Skvele sa hodí nielen do trvalkových záhonov, ale aj do skaliek či nádob.

Zvonček Poscharskov

Campanula poscharskyana je vytrvalá rastlina, ktorá vytvára bohaté vankúše poliehavých stoniek. Dorastá pritom do výšky iba 10 cm a tešiť sa môžete na záplavu modrých kvetov.

Zvonček bodkovaný

Campanula punctata je vytrvalá bylina pôvodne pochádzajúca z Kórey. Môže dorastať až do výšky 1 metra. Kvety majú tvar valcovito pretiahnutého zvončeka a vyrastajú na koncoch stonky.

Zvonček klbkatý

Campanula glomerata disponuje klbkami súkvetí, ktoré obsahujú zhluky kvetov na vrchole stonky. Rastlina obvykle dosahuje výšku 30 až 60 cm. Listy môžu byť čiarkovité alebo vajcovité, striedavo usporiadané.

Zvonček širokolistý

Campanula latifolia je vytrvalá bylina, ktorá vo voľnej prírode rastie vo vlhších lesoch a na vlhkých lúkach. Kvety sa sfarbujú do fialového odtieňa, často sa však vyskytuje aj bielokvetá forma.

Zvonček karpatský

Campanula carpatica je vytrvalá rastlina pôvodom z hôr Karpatského oblúka. Väčšinou dorastá do výšky 15 až 30 cm. Má drobné zvonkovité kvety, ktoré môžu byť sfarbené fialovo, modro alebo bielo. Listy tejto rastliny sú skôr menšie, hladké a tmavo zelené.

Zvonček skalničkový

Campanula portenschlagiana je malá vytrvalá rastlina pochádzajúca z Dalmácie. Pýši sa vankúšovitým rastom a obvykle dosahuje výšku 10 až 20 cm. Drobné zvonkovité kvety sa môžu sfarbovať do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa. Listy sú drobné, hladké.

Zvonček broskyňolistý

Zaujímavým druhom zvončeka je aj zvonček broskyňolistý Campanula persicifolia pochádzajúci z Európy a Ázie. Má vysoké stonky a väčšinou dosahuje výšku 60 až 120 cm. Jeho úzke listy sú pritom podobné listom broskyne, odtiaľ napokon plynie aj jeho meno.

TIP: Zvončeky môžete v záhrade doplniť ďalšími zaujímavými rastlinami, ktoré lahodia oku. Zistite, ako na pestovanie sirôtok, ktoré sú tiež obľúbenou voľbou.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Chcete sa pýšiť hustým živým plotom, ktorý vašu záhradu ochráni pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich? V tom prípade je potrebné sa rozhodnúť pre správny typ dreviny. Jednou z možností je brest sibírsky, čiže turkestánsky brest. Ten ponúkne veľmi slušný ročný prírastok. Zároveň je jeho pestovanie pomerne nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika turkestánskeho brestu

Turkestanský brest (Ulmus pumila celer) je iné označenie pre brest sibírsky. Táto okrasná drevina vyniká svojim veľmi rýchlym rastom a v kategórii živých plotov by ste len ťažko hľadali konkurenta. Pravidelný ročný prírastok brestu sibírskeho dosahuje 1,2 až 1,8 metra. Táto drevina sa veľmi dobre rozvetvuje. Zároveň skvele znáša strih a dá sa preto ľahko tvarovať do podoby hustého živého plotu.

Na prvý pohľad vás určite zaujmú aj lesklé zelené listy. Brest sibírsky sa pýši malými zelenými až žltkastými listami v tvare vajíčka. Okraje jednotlivých listov sú pílkovité, pričom olistenie v hlavnej sezóne je pomerne husté.

Vypestujte si tento zázračný živý plot vo svojej záhrade aj vy. Zaobstarajte si sadu sadeníc v našom e-shope

Turkestanský brest výsadba

Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na to, ako vysádzať turkestánsky brest. Brest sibírsky je ideálne zasadiť do neutrálnej pôdy, ktorú môžete doplniť rašelinou alebo kompostom. Pokiaľ budete turkestánsky brest sadiť do ťažkých hlinitých pôd, možno odporučiť do pôdy pridať piesok. V suchých mesiacoch rastline doprajte dostatočnú zálievku. Na dostatok vody je brest sibírsky náročný predovšetkým v prvých rokoch svojho rastu. Akonáhle rastliny zosilnejú, vystačia si s menším množstvom vody.

Sadenice turkestánskeho brestu sadíme do jamy s hĺbkou a šírkou zhruba 30 až 40 cm. Samotné rastliny vysádzajte od seba zhruba 20 až 30 cm.

Turkestanský brest v zime

Výhodou brestu sibírskeho je jeho vysoká odolnosť voči mrazivému počasiu. Táto drevina výborne znáša mrazy až do teploty -35 °C.

Živý plot z turkestánskeho brestu

Turkestanský brest je ideálnou voľbou pre tvorbu živého plotu. Na tento účel je vhodné ho vysadiť buď na jar (od marca do júna), alebo na jeseň pred príchodom prvých mrazov (od konca septembra do novembra).

Strihanie turkestánskeho brestu

Prvý rok na jar je vhodné turkestánsky brest zrezať zhruba 15 až 20 cm nad zemou, aby sa drevina bohato rozvetvila. Ďalší rez turkestánskeho brestu vykonajte počas leta, kedy jednotlivé vetvičky zrežete zhruba na polovicu. Na jeseň už stačí drevinu iba podľa potreby dotvarovať.

TIP: Zistite, aké sú ďalšie stromy vhodné na živý plot a vytvorte si z vašej záhrady oázu pokoja a súkromia.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Evodia (čiže včelí strom) je okrasný listnatý strom, z ktorého prítomnosti v záhrade ťažia najmä včelári. Kvitne totiž až na konci leta, keď sa už v prírode prirodzene nachádza málo kvetov. Zistite, čo je pre neho charakteristické a aké pravidlá dodržať pri jeho pestovaní.

Včelí strom

Evodia, ampak alebo tiež včelí strom. To všetko sú označenia pre jeden a ten istý strom, ktorý sa u nás pestuje prevažne v botanických záhradách, parkoch alebo arborétach. Postupom času sa však jeho pestovanie teší popularite aj v bežných záhradách pri domoch. Z jeho benefitov napokon ťažia najmä včelári, pretože včelám ponúkne potravu aj v neskorom lete.

Medonosný strom evodie sa radí do čeľade rutovitých (Rutaceae). Samotný rod potom zahŕňa zhruba 50 druhov stromov, ktoré pôvodne pochádzajú z východnej Ázie, Austrálie a Polynézie.

U nás v strednej Európe býva najčastejšie pestovaný Evódia Daniellova (Tetradium daniellii), stretnúť sa môžeme aj s Evódia hupehenská (Tetradium hupehensis).

Zaobstarajte si sadenice evodie a pustite sa do pestovania tejto zaujímavej dreviny aj vy

Včelí strom pestovanie

Pokiaľ chcete mať vo svojej záhrade stromy pre včely, môže pre vás byť práve evodia skvelým spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a s touto úlohou si hravo poradia aj začiatočníci.

Evodiu je vhodné umiestniť na slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže mladé stromy bývajú pomerne citlivé na vietor, zvoľte ideálne miesto, ktoré je dobre chránené pred silným vetrom. Čo sa pôdy týka, evodia preferuje hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Skvelou voľbou je pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Keďže včelí strom nezvláda trvalo zamokrenú pôdu, nezabudnite zaistiť jej odvodnenie.

U mladých stromčekov pamätajte v prvých rokoch na pravidelnú zálievku. Staršie stromy sú už voči suchu odolnejšie.

Výhodou tohto medonosného stromu je tiež skutočnosť, že je v našich klimatických podmienkach plne mrazuvzdorný. Mladé stromčeky však odporúčame v prvých rokoch pred mrazmi chrániť. Použiť je možné mulčovanie alebo netkanú textíliu.

Kam zasadiť včelí strom

Pokiaľ máte včelín, je vhodné evodiu zasadiť do blízkosti jednotlivých úľov. Ako sme už spomínali, ideálne vyberajte slnečné miesto, ktoré maximalizuje kvitnutie. Hodiť sa ale môže aj do sadu s ovocnými stromami alebo do úžitkovej časti záhrady. Rozhodnúť sa môžete aj pre jeho výsadbu na okraj záhrady, kde evodia vynikne ako zaujímavý solitérny strom.

Na druhú stranu ale myslite na to, že drevina má tendenciu priťahovať veľké množstvo včiel a hmyzu. Preto môže byť jej výsadba nežiadúca v blízkosti obytného priestoru alebo napríklad záhradného posedenia, kde vás môže hmyz obťažovať. Čo sa týka doby výsadby, evodia sa vysádza na jar alebo na jeseň.

Kedy kvitne evodia

Evodia strom začína kvitnúť zhruba 5 až 7 rokov od výsadby. Obdobie kvitnutia nastáva od júla do augusta. Práve vďaka tejto neskoršej dobe kvitnutia a veľkému množstvu vyprodukovaného nektáru sa jedná o obľúbenú voľbu včelárov.

TIP: Existuje množstvo ďalších stromov, ktoré môžu byť skvelou voľbou do vašej záhrady. Zistite napríklad, ako na pestovanie magnólie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate, akou pôvabnú letničkou si vyzdobiť vašu záhradu, balkón alebo terasu? Jednou z možností je rastlina osteospermum, ktorej kvety sa môžu sfarbovať do pestrej škály odtieňov. Poďme sa pozrieť na to, kedy vysievať osteospermum, aké podmienky tejto rastliny zaistiť a na čo si dať počas pestovania pozor. Ale nebojte sa. Rastlina je pomerne nenáročná a poradia si s ňou aj začiatočníci.

Čo je pre osteospermum charakteristické

Osteospermum (inými slovami aj kapská margaréta, lúčovka alebo modroočko) je krásna rastlina pôvodne pochádzajúca z Afriky. Vo svojej pôvodnej oblasti sa jedná o dlhoročnú rastlinu, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. V zime totiž u nás pre ňu nie sú ideálne teplotné podmienky.

Osteospermum dorastá do výšky 20 až 40 cm. Tešiť sa pritom môžete na očarujúce kvety, ktoré sa môžu sfarbovať do bieleho, žltého, fialového, ružového, oranžového, červeného alebo modrastého odtieňa. Jednotlivé odrody rastliny sa pýšia väčšinou nie príliš výraznými kopijovitými listami.

Zaobstarajte si sadeničky osteospermum v našom e-shope a ozdobte touto krásnou rastlinou vašu záhradu

Je osteospermum trvalka?

Osteospermum je pôvodne trvalka, avšak v našich podmienkach býva najčastejšie pestovaná ako letnička. Na prezimovanie táto rastlina vyžaduje vzdušné a dostatočne presvetlené stanovište, kde sa teplota pohybuje od 2 do 10 °C. Osteospermum a mráz totiž nejdú dohromady.

S čím kombinovať osteospermum

Kvety osteospermum môžu vytvárať zaujímavé kombinácie s množstvom rôznych rastlín. Hodiť sa k nim môžu napríklad gazánia, skvele ale vyzerá aj verbena či petúnia. Vsadiť môžete aj na okrasné trávy, ako je kostrava či ostrica. Kontrast k výrazným kvetom môže vytvoriť napríklad smil (Helichrysum), santolina či levanduľa. Podobnú dobu kvitnutia ako osteospermum ponúkne napríklad nechtík alebo cínia.

Ako pestovať osteospermum zo semien

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať osteospermum. Semená sa vysievajú do ľahkého substrátu v období od februára do marca. Substrát je pritom vhodné doplniť perlitom, ktorý ho ešte viac prevzdušní. Semienká klíčia 2 až 3 týždne, pričom na to potrebujú teplotu okolo 20 °C. Ideálne je zvoliť slnečné a zároveň dobre chránené stanovište. Pokiaľ bude osteospermum vystavené zlému počasiu, má tendenciu zatvárať kvety (avšak s príchodom priaznivejšieho počasia sa opäť rozvinú).

Osteospermum nezabudnite pravidelne zalievať. V priebehu vegetačného obdobia je vhodné rastlinu taktiež prihnojovať.

Osteospermum v kvetináči

Osteospermum je možné pestovať nielen voľne v záhone, ale aj v nádobe. Na dno kvetináča je vhodné nasypať štrk. Potom zmiešajte pôdu s kompostom a nasypte ju do dvoch tretín nádoby. Následne môžete pridať pomaly uvoľňujúce sa hnojivo. Rastlinu potom zasaďte do kvetináča.

Nezabudnite ju pravidelne zalievať. Dajte si ale pozor na to, aby vo vode nestála a nezačali jej uhnívať korene. Priebežne tiež odstraňujte odkvitnuté kvety, čím si zaistíte novú násadu.

Osteospermum v zime

Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach býva jednoduchšie pestovať osteospermum ako letničku. Pokiaľ sa ale napriek tomu chcete pokúsiť o prezimovanie osteospermy, je dôležité dodržať niekoľko pravidiel. Predovšetkým treba rastlinu premiestniť do interiéru v momente, keď teploty klesnú pod 10 °C (a zároveň pred príchodom prvých mrazov).

Na prezimovanie voľte svetlé a chladné stanovište s teplotou medzi 5–10 °C. Ideálna môže byť napríklad zimná záhrada, pivnica s oknom či nezámrzný skleník. Počas zimy obmedzte zálievku a rastlinu zalievajte iba tak, aby substrát úplne nevyschol. Pred prezimovaním nezabudnite rastlinu zastrihnúť na dĺžku 10–15 cm.

S príchodom jari môžete začať prísun vody postupne navyšovať. Pokiaľ už korene rastliny vyplnili celý kvetináč, môžete osteospermum zasadiť do nového substrátu. Akonáhle už nehrozia posledné jarné mrazíky (väčšinou v polovici mája), môžete rastlinu presunúť von.

TIP: Inšpirujte sa a zistite aké sú ďalšie letničky rôznych farieb a vytvorte kombináciu, ktorá zaujme na prvý pohľad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.