Okrasná záhrada
RSS kanálOkrasná vŕba pestovanie - ozdoba nielen k rybníku
Vŕba (Salix) je pomerne obsiahly rod stromovitých či krovitých rastlín. Vŕby sa bežne vyskytujú takmer po celom svete, prevažná väčšina však v miernom podnebí severnej pologule, skôr vo vlhkých oblastiach. Nájdeme ich pozdĺž riek, okolo rybníkov, v blízkosti rašelinísk, v lužných lesoch, ale aj vo vyšších a chladnejších polohách.
U nás je vŕba spájaná s mnohými tradíciami, v minulosti bolo drevo využívané nielen v košikárstve, ale aj na výrobu nábytku či hudobných nástrojov. Vŕbová kôra sa tiež využívala v tradičnej medicíne. Okrem toho sa jedná o dôležitú včelársku rastlinu. Jahňady sú totiž plné sladkého nektáru a peľu, čo hmyz veľmi ocení.
Vŕby majú obvykle silný kmeň (vzhľadom k veľkosti stromčeka), prípadne rastú v tvare kríka. Listy sú kopijovité alebo čiarkovité, drobných rozmerov, na jeseň opadajú.
Kvety vŕby sú usporiadané do jahňad. Tie môžu mať odlišný vzhľad; nám sú už od detstva najznámejšie vŕby rakytové, ktorým sa ľudovo hovorí „baburiatka, bahniatka“ pre ich hebkú štruktúru.
Pestovanie vŕby
Vŕby sú náročné na svetlo a vlahu. Vysádzame ich teda na stanovište slnečné, prípadne s dostatkom rozptýleného svetla po celý deň. Polotieň či plný tieň týmto rastlinám nesvedčí.
Na pôdu vŕby nie sú vyberavé. Dobre sa im darí aj v menej výživných pôdach s vysokým podielom piesku. Hlavné je pre nich dostatok vlhkosti. Pokiaľ vŕbu nevysadíte priamo pri jazierku alebo pri rybníku, musíte ju pravidelne zalievať - zemina okolo kmeňa by mala byť neustále mierne vlhká (nie podmáčaná, aj keď v tomto ohľade znesú veľa).
Sadenie vŕby
Vŕbu vysádzame rovnako ako ktorýkoľvek iný strom či ker. Dôležité je zvoliť optimálne stanovište – to už sme si priblížili v predchádzajúcom odseku.
Vŕbu zasadíte tak, že vykopete dostatočne veľkú jamu pre koreňový bal, umiestnite strom do jamy a pevne prikryjete zeminou. Pri niektorých druhoch, napríklad pri vŕbe košikárskej, je dôležité vysadiť sadenicu tak, aby jednotlivé vetvy boli k okolitému povrchu pod uhlom 60°, pričom nad zemou zostávajú 3 až 5 púčikov z každého prútu.
Kedy zasadiť vŕbu
Vŕbu je najlepšie zasadiť na jeseň alebo na jar, keď nie je v plnom raste. Ak máte však kvalitné a dostatočne predpestované sadenice, môžete ich vysadiť prakticky kedykoľvek od jari až do jesene. Ak sadíte počas vegetačného obdobia, musíte sa rastline viac venovať, najmä čo sa zálievky týka.
Kam zasadiť vŕbu
Vŕbu by ste mali zasadiť na slnečné miesto s dostatkom vlhkosti a priestoru pre jej rast. Niektoré ázijské druhy, napríklad vŕba japonská, znesú aj mierny polotieň.
Vŕby sú mrazuvzdorné, nie je teda nutná výsadba do kvetináčov a náročný transport na konci každej sezóny. Vetvy niektorých druhov sú pomerne tenké a krehké, preto sa oplatí stromčeky vysadiť na miesto chránené pred vetrom. To sa však netýka napríklad vŕby košikárskej alebo niektorých našich pôvodných druhov, ktoré majú pružné a odolné vetvy.
Strihanie vŕby
Vŕbu je vhodné strihať v období vegetačného pokoja, teda od neskorej jesene do skorej jari. Pri reze odstraňujeme najmä suché, poškodené a prekrývajúce sa konáre. U všetkých pestovaných druhov dbáme aj na estetiku, korunu teda udržujeme v pravidelnom tvare.
Vŕby obrastajú rýchlo, počas roka tak robíme najčastejšie dva až tri rezy. Ten prvý býva najradikálnejší a uskutočňujeme ho ešte pred vytvorením prvých púčikov, teda pokojne už vo februári. Počas roka vykonávame udržiavacie rezy.
Kedy strihať japonskú vŕbu
Vŕbu japonskú striháme každý rok celkom trikrát. Prvý rez robíme na prelome februára a marca. Dôležité je, aby ešte na vetvách neboli rozvinuté púčiky a rez tak vŕbe neuškodil. V túto ročnú dobu sa nebojíme do kríka zasiahnuť poriadne a prevedieme radikálny rez, pri ktorom skrátime výhony až o dve tretiny ich dĺžky.
Ďalší rez robíme v lete, kedy vŕbu zastrihujeme do pekného tvaru. Posledný potom urobíme na jeseň, ideálne v novembri, kedy odstraňujeme všetky vyčnievajúce vetvy, ktoré narúšajú estetiku koruny.
Strihanie vŕby na jeseň
Na rez vŕby sa najviac hodí obdobie okolo Veľkej noci. Nie nadarmo sa košíky, korbáče a ďalšie výrobky pletú práve z vŕbového prútia, ktoré bolo vždy nutné v túto ročnú dobu odstrániť. Rez však môžeme v niektorých prípadoch vykonávať aj na jeseň. Najčastejšie tak robíme pri drobných okrasných druhoch, ktoré chceme udržiavať kompaktné a úhľadné (vzrastlé stromy a košaté kríky zrezávame raz za jeden až dva roky na jar).
Jesenný rez nesmie byť radikálny. Jedná sa o rez udržiavací, kedy odstraňujeme iba nežiaduce časti vetiev, ktoré narúšajú tvar koruny.
Vŕba druhy
Tento rod zahŕňa viac ako 400 jednotlivých druhov. Niektoré druhy vŕb sú si natoľko blízke, že na ich presné rozoznanie je potrebné využiť odborné botanické techniky.
V slovenskej prírode nájdeme 22 pôvodných druhov, ktoré prirodzene rastú najmä vo vlhkých oblastiach, pozdĺž riek, rybníkov či iných vodných plôch. Vŕby sú však obľúbené aj ako okrasné stromy, v záhradách tak okrem našich pôvodných druhov nájdeme aj niektoré z ázijských a amerických vŕb.
Medzi najbežnejšie aj najobľúbenejšiebenejšie druhy pestované u nás patria:
Vŕba ružová (Salix gracilistyla) - tento druh je zaujímavý svojimi ružovými "jahňadami", 'Mount Aso'.
Vŕba japonská (Salix integra) - druh okrasný nielen jarnými kvetmi, ale aj listom. Ľahko sa tvaruje, v záhradách je veľmi obľúbený. Najmä 'Hakuro Nishiki'.
Vŕba stromčekovitá (Salix arbuscula) - nízka okrasná vŕba, tvorí asi jeden meter vysoký stromček. S obľubou vysádzaná ako doplnok medzi nízke kríky a byliny.
Vŕba rakytová (Salix caprea) - stredne vysoký strom, ktorý preferuje rast pri vodných plochách. Významná včelárska rastlina. Zaujímavá je tiež previsnutá forma 'Pendula'.
Naše ďalšie pôvodné druhy bežne sa vyskytujúce v prírode strednej Európy sú Vŕba biela (Salix alba), Vŕba krehká (Salix euxina), Vŕba trojmužná (Salix triandra), Vŕba popolavá (Salix cinerea), Vŕba ušatá (Salix aurita)
Sadenice vŕby do vašej záhrady, k jazierku i rybníku nájdete aj na našom e-shope. Vyberať môžete hneď z niekoľkých obľúbených druhov
Okrasná vŕba
Okrasné vŕby sú v súčasnosti veľmi žiadaným doplnkom moderných záhonov plných okrasných tráv, nízkych kríkov a kvitnúcich bylín. Medzi obľúbené okrasné druhy patrí napríklad vŕba japonská alebo vŕba pokrútená.
Vŕba v kvetináči
Krútená vŕba v kvetináči je krásnou jarnou dekoráciou nielen na záhradu, ale aj na balkón, terasu či pred dom. Dôležité je opäť dodržať niekoľko pravidiel pre pestovanie – najmä plne slnečné stanovište a dostatok vlahy.
Pokiaľ chcete zakúpenú vŕbu v kvetináči pestovať aj naďalej, je nutné ich presadiť do väčšej nádoby a v zimných mesiacoch ideálne kvetináč s rastlinou preniesť do skleníka, v ktorom nemrzne. Krútenú vŕbu tiež môžete po sezóne z pôvodného kvetináča vybrať a jednoducho ju vysadiť do záhrady.
Previsnutá vŕba na kmienku
Okrasná vŕba na kmienku 'Pendula' alebo ´Kilmanrock' skrášli predzáhradku, poskytne tieň v parku alebo sa postará o smútočný vzhľad pietneho miesta. Medzi previsnuté druhy vŕb patria napríklad vŕba babylonská, vŕba biela, vŕba Matsudova alebo vŕba náhrobná. Všetky menované druhy, okrem previsnutých, však dorastajú aj do niekoľkých metrov. Ak hľadáte drobnejší druh previsnutej vŕby na kmienku do záhrady, zvoľte napríklad vŕbu drobnú stromčekovitú.
TIP: Milujete minimalistický vzhľad okrasných odrôd neplodiacich stromov? Vŕbu v záhrade krásne doplnia napríklad zakrpatené brezy alebo javory. A práve o pestovaní okrasných javorov sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.
Zanoväť pestovanie - záplava farieb od skorej jari
Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. U nás je pôvodným druhom iba zanoväť černejúca, zdomácnel tu aj prútnatec metlovitý, ktorý okrem toho pestujeme ako okrasnú drevinu nielen v záhradách, ale aj v parkoch a mestských výsadbách.
Zanoväte sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej či bielej farby, záleží na druhu i kultivare. Kvety majú charakteristický tvar typický pre bôbovité rastliny a môžu byť jednoduché alebo zložené do strapca.
Pestovanie prútnatca sa svojou náročnosťou príliš nelíši od iných kvitnúcich kríkov. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čo rastlina na úspešný rast a kvitnutie potrebuje.
Farby zanoväte
Kvety zanoväte môžu mať rôzne sfarbenia. Farba kvetov závisí nielen od druhu, ale aj od konkrétnej odrody. Stretnúť sa tak môžeme so zanoväťou s bielymi, žltými, oranžovými, červenými, ružovkastými či béžovohnedými kvetmi. Tie môžu byť dokonca dvojfarebné a vytvárajú tak zaujímavé variácie.
Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Tieto dva druhy sa pestujú ako okrasné, pod ich názvom tak nájdeme celý rad kultivarov, ktoré sa od seba líšia farbou, ale aj výškou kríka a ďalšími znakmi.
Zanoväť skorá
(Cytisus × praecox) je hybridný druh zanoväte, ktorý vznikol krížením Cytisus purgans a Cytisus multiflorus. Tento kerovitý druh je obľúbený pre svoje bohaté kvitnutie, ktoré nastáva už skoro na jar, odtiaľ aj názov „skorá“.
Kvety tohto druhu zanoväte sa vyskytujú v rôznych odtieňoch žltej, bielej a ružovkastej farby. Tieto nápadné kvety bývajú usporiadané v zhlukoch sú atraktívne nielen pre pestovateľov, ale aj pre opeľovače z radov hmyzu.
Medzi najobľúbenejšie odrody zanoväte skorej patrí napríklad 'Firefly' so zaujímavým, žltooranžovým sfarbením kvetov, 'Booscop Ruby' s červenými kvetmi, 'Albus' s bielymi kvetmi, žltý 'Allgold', nezvyčajne sfarbená 'Frisia' s hnedožltými a hnedožltými alebo 'Zitronenregen' so žltými kvetmi.
Nádherne sfarbené prútnatce osviežia každú záhradu už čoskoro na jar. Navštívte náš e-shop a vyberte si z našej ponuky
Prútnatec metlovitý
(Cytisus scoparius), je krovitý druh pochádzajúci z Európy a severozápadnej Afriky. Jeho prirodzeným stanovišťom sú slnečné stráne a svetlé lesy - z toho teda možno usúdiť, že v záhrade bude kríkom vyhovovať ako plné slnko, tak polotieň.
Tento druh prútnatca dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický svojou hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Jeho nápadné kvety majú obvykle žltú farbu (u kultivarov sa môže farba líšiť) a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.
Prútnatec metlovitý bol tradične používaný na výrobu metiel, odtiaľ jeho názov "metlovitý". Predtým sa tiež využíval v ľudovom liečiteľstve alebo na zúrodňovanie piesčitej pôdy. Dnes je tento druh obľúbený ako okrasná drevina pre svoje atraktívne kvitnutie a nenáročnosť na pestovanie.
Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Lena' s pomerne veľkými oranžovými kvetmi s žltkastým stredom alebo 'La Coquette' v trikolórnom fialovo-žlto-bielom sfarbení.
Zanoväť černejúca
(Cytisus nigricans) je pôvodným druhom v strednej Európe, teda aj na Slovensku a Českej republike. Tento ker sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál. Vyhľadáva skôr neutrálne až zásadité pôdy, ktoré sú chudobné na živiny a často vysychajú.
Dorastá do výšky pol až dvoch metrov. Jeho kvety majú žltú farbu s tmavými škvrnami vo vnútri a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.
Zanoväť na kmienku
Je to okrasná drevina, ktorá sa pestuje vo forme stromčeka s jedným alebo niekoľkými kmienkami a korunou tvorenou krovitými vetvami. Aby sme dosiahli tento vzhľad, vrúbľujeme mladé kríky zanoväte na podpníky, pretože ani starostlivým rezom by sme takého výsledku pravdepodobne prirodzene nedosiahli.
Táto forma zanoväte je obľúbená pre svoj atraktívny vzhľad a kompaktný rast, vďaka čomu je vhodný do menších záhrad, nádob na terasách alebo ako solitér medzi inými rastlinami.
Zanoväť na kmienku vyžaduje rovnakú starostlivosť ako ostatné druhy, teda pravidelný rez a strihanie, dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby. Zimu by mal stromček stráviť na chránenom mieste bez mrazu.
Zanoväť strihanie
Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Tiež je vhodné prerezať staršie a slabšie vetvy pri základni kríka, aby sa podporil rast mladých a silných výhonov.
Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Môže byť vykonané kedykoľvek počas vegetačného obdobia, ale ideálne by sa malo uskutočniť pred nástupom zimy, aby rastlina mohla lepšie odolávať chladným podmienkam.
Ďalšia starostlivosť o čilimník
Na udržanie zdravého rastu a bohatého kvitnutia je tiež dôležité zabezpečiť zanoväti dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. V zime je dobré chrániť koreňový systém prútnatcov pred mrazom napríklad vrstvou mulča alebo lístia.
TIP: Medzi ďalšie obľúbené druhy stredne veľkých kríkov patrí napríklad cezmína. Tá naopak vyzdobí záhradu aj na jeseň a v zime. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.
Tavoľník pestovanie - nenáročný ker do záhrady
Tavoľník (Spiraea) je rod drevín z čeľade ružovitých, ktorý zahŕňa viac ako 80 druhov. Tieto rastliny sú rozšírené po celom svete, vyskytujú sa predovšetkým v miernom podnebnom pásme a na severnej pologuli.
Tavoľníky sú opadavé kríky alebo nízke stromy s jednoduchými listami a kvetmi usporiadanými do bohatých súkvetí. Kvety bývajú biele, ružové alebo červené a kvitnú od jari do leta. Niektoré druhy tavoľníkov majú aj dekoratívne ovocie vo forme malých bobúľ.
Tieto rastliny sú obľúbené medzi záhradkármii pre svoju ľahkú pestovateľnosť a krásne kvety. Najčastejšie sa vysádzajú ako solitéry alebo skupiny krov do okrasných záhrad, ale je možné ich použiť aj ako živý plot.
Druhy tavoľníka
Medzi najznámejšie druhy tavoľníkov patrí napríklad Spiraea japonica, Spiraea x vanhouttei alebo Spiraea thunbergii. Každý druh má svoje špecifické nároky na stanovište a starostlivosť, preto je dôležité vybrať si ten správny pre danú lokalitu.
Tavoľník biely
(Spiraea alba) pochádza pravdepodobne z Ázie a vyznačuje sa drobnými bielymi kvietkami, ktorými je ker v čase kvetu doslova posiaty. Dorastá sa do výšky dvoch až troch metrov. Listy sú sýto zelené, hladké, vajcovitého tvaru. Tento druh sa tiež často využíval v tradičnej ľudovej medicíne.
Tavoľník čerešňolistý
Tavoľník čerešňolistý vs.slivkolistý (Spiraea prunifolia) dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Je obľúbený pre svoje plné biele kvety, ktoré sa objavujú skoro z jari, ešte pred olistením. Listy sú vajcovité, tmavo zelené s pílovitým okrajom. Vysádza sa nielen do skupín, ale aj ako solitéra, kedy krásne kvety vyniknú ešte lepšie. Najobľúbenejšou odrodou je bohato kvitnúca 'Plena'.
Tavoľník brezolistý
(Spiraea betulifolia) tvorí kompaktnejší, nižší, guľovitý ker. Listy sú svetlo zelené, tvarom podobné listom brezy, ako už druhový názov napovedá. Kvety sa objavujú počas letných mesiacov, majú bielu farbu a sú usporiadané v okolíkoch.
Tavoľník japonský
(Spiraea japonica) patrí medzi najobľúbenejšie a najzaujímavejšie okrasné druhy. Používa sa v záhradách a parkoch do kríkových výsadieb, živých plotov aj ako solitéra. Pomerne veľké súkvetia majú fialovú, ružovú, niekedy aj bielu farbu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Shirobana' alebo 'Golden Princess'.
Tavoľník van Houtteov
(Spiraea × vanhouttei) kvitne veľmi bohato a vytvára husté previsy. Skvele vyzerá v solitérnej výsadbe aj v živom plote. Dorastať sa môže až štyroch metrov, spravidla je to však menej. Prevísajúce vetvy podporia prirodzený a estetický vzhľad aj pri minimálnej údržbe.
Tavoľník Thunbergov
(Spiraea thunbergii) je hustý, košatý ker s tenkými vetvami. Kvitne bohato, bielymi drobnými kvetmi. Jedná sa o nižší druh dorastajúcej sa výšky okolo jedného a pol metra.
Tavoľník Bumaldov
(Spiraea × bumalda), známy aj ako tavoľník nízky, patrí opäť medzi menej vysoké druhy. Kríky sú vysoké len niečo málo cez meter. Kvety bývajú biele, ružové aj fialové - záleží na zvolenej odrode. Hodí sa do skupinových výsadieb.
Tavoľník vŕbolistý
(Spiraea salicifolia) je vzpriamený ker s výbežkami, ktorý produkuje husté pyramídovité klasy bielo-ružových až intenzívne ružových, sladko voňajúcich kvetov s vystupujúcimi tyčinkami. Jeho obdobie kvitnutia trvá od júla do septembra a jeho listy sú tmavo zelenej farby. Rastlina môže dorásť do výšky 200 cm a šírky až 300 cm.
Vysaďte si nenáročné druhy tavoľníka aj do vašej záhrady. Sadenice obľúbených kultivarov nájdete v našom e-shope
Tavoľník v záhrade
Vzhľadom na ľahké a nenáročné pestovanie, krásne kvety a dekoratívne lísty sú tavoľníky obľúbenými rastlinami v záhradách i parkoch.
Kvety môžu byť bielej, ružovej alebo červenej farby a sú usporiadané vo vrcholíkoch. Objavujú sa predovšetkým na jar av lete, rastlina kvitne pomerne dlho. Ker má tiež atraktívne listy, ktoré sú striedavo usporiadané na vetvách.
Tavoľník je pomerne nenáročný druh rastliny, čo sa týka pestovania. Preferuje slnečné stanovište s dobrou priepustnosťou pôdy.
Pestovanie tavoľníka
Pestovanie tavoľníka je pomerne ľahké a nenáročné.
Stanovište - tento ker preferuje slnečné stanovište, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne.
Zemina - dobre priepustná pôda, ideálne mierne vlhká a humózna.
Zálievka - je dôležité ker pravidelne zavlažovať, najmä v období sucha. Vyrastené kríky a skupinové výsadby si s vlhkosťou hospodária samy.
Rez tavoľníka - na udržanie bohatého kvitnutia je vhodné vykonávať jarný rez, pri ktorom sa odstraňujú staré, nekvitnúce a poškodené vetvy.
Rozmnožovanie - možno vykonať letnými či drevitými odrezkami, prípadne aj semenami.
Pri správnej starostlivosti sa môže stať tavoľník atraktívnym prvkom vašej záhrady, ktorý bude každoročne potešiť svojimi nádhernými kvetmi.
Tavoľník na živý plot
Vyššie druhy tavoľníkov sú ideálnymi adeptami na takmer bezúdržbové živé ploty. Strihať sa musí minimálne, ale nie je to nič pre milovníkov perfekcionizmu - ak by sme totiž tavoľník tvarovali do precízne strihaníého plotu, nedočkali by sme sa záplavy kvetov.
Výhodou tavoľníkov je okrem iného aj ich odolnosť voči znečistenému prostrediu. Ak potrebujete vysadiť kríky priamo pri ceste a aspoň trochu eliminovať smog a znečistený vzduch, tavoľníky vám s tým pomôžu.
Tavoľník strihanie
Strihanie tavoľníka síce nie je nevyhnutné, ale rovnako ako u iných rastlín je časom treba ho omladiť kvôli presychaniu, starnutiu a menšiemu množstvu kvetov na starších vetvách. Pokiaľ vieme, ako na to, môžeme to ľahko urobiť a ak urobíme chybu, tavoľník nám ju odpustí.
Ako teda strihať tavoľník? Cieľom rezu je dosiahnuť bohatší, kompaktnejší vzhľad a podporovať rast mladých výhonov pre lepšie kvitnutie, prípadne aj druhú vlnu kvetov. Termín rezu záleží na dobe kvitnutia kríku.
Tavoľníky sa delia na jarné druhy – kvitnú v apríli až júni a letné druhy. Prvú skupinu striháme hneď po odkvitnutí na prvom silnom púčiku zhora. Druhú skupinu striháme zhruba o polovicu alebo až k hlavným vetvám asi 30 cm nad zem, ideálne skoro na jar.
Všeobecne sa dá povedať, že u všetkých tavoľníkov môžeme vykonať radikálne zmladenie, ak je to potrebné. Rastlina rýchlo znova obrastá a kvitne. Pokiaľ mladé kríky neprerezávame, môžu rásť vytiahnuté a riedke. U previsnutých odrôd robíme len mierne skracovanie, aby si zachovali svoj prirodzený vzhľad. Vždy úplne odstraňujeme staré, poškodené alebo napadnuté vetvy. Ak nám vadia nevzhľadné uschnuté plody pri neskoro kvitnúcich druhoch, môžeme ich tiež odstrihnúť.
TIP: Ďalším zaujímavým kvitnúcim kríkom do záhrady je napríklad vajgela. Rozžiari kríkové výsadby farbami a priláka mnoho opeľovačov. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.
Bradavec pestovanie - voňajúca ozdoba záhrady
Bradavec (Caryopteris), je atraktívny a dekoratívny opadavý ker, ktorý pochádza z čeľade hluchavkovitých. Tento druh je pôvodom z východnej Ázie, predovšetkým z oblastí Číny a Japonska. Bradavce sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú v neskorom lete a pokračujú do jesene.
Kvety majú modrofialovú farbu a sú bohaté na nektár, čo láka do záhrady opeľovače, ako sú motýle a včely.
Ker dorastá do výšky 1-2 metre, so širokou korunou zloženou z husto rozvetvených vetiev. Listy bradavca sú protistojné, vajcovitého tvaru s pílovitým okrajom a majú silnú aromatickú vôňu. Na úspešný rast vyžaduje dobre priepustnú pôdu a dostatok slnečného svitu. V záhradách sa často používa ako solitérna rastlina alebo na tvorbu nízkych živých plotov. Okrem estetickej hodnoty sa tomuto kríku pripisuje aj liečivý potenciál, pretože obsahuje niektoré bioaktívne látky s protizápalovými a antimikrobiálnymi účinkami.
Bradavec pestovanie
Bradavec kvitne od júla do septembra a počas tohto obdobia je vhodné ho prihnojovať hnojivami určenými pre byliny alebo kvitnúce rastliny.
Najviac starostlivosti vyžaduje tento ker predovšetkým na jar – v túto ročnú dobu sa venujeme nielen prihnojovaniu, prípadne presádzaniu (ak pestujeme rastlinu v nádobe), ale aj radikálnemu rezu.
Pokiaľ sa vám tento krík osvedčí a budete ho chcieť rozmnožiť, máte dve možnosti - odrezky a výsev semien. Ak necháte kríky vykvitnúť aj odkvitnúť, možno sa rozmnožia samovýsevom a v ďalších rokoch tak okolo prvej rastliny nájdete mnoho ďalších.
Bradavec klandonský zvláda mrazy pomerne dobre, musí sa mu však pomôcť - s prvými mrazíkmi prikryte koreňový systém, prípadne celú spodnú časť kríka mulčom alebo čečinou. Pokiaľ je veľmi chladná zima, môže rastlina zamŕzať, na jar väčšinou bez problémov znovu vyraší.
Ak máte s namŕzaním zlú skúsenosť alebo nemáte možnosť pestovať bradavec clandonský na dostatočne chránenom mieste, zvoľte radšej pestovanie v nádobách a kríky v zime preneste napríklad do skleníka, v ktorom teploty neklesajú pod bod mrazu.
Stanovište vhodné pre bradavec
Bradavec klandonský prosperuje najlepšie na slnečných stanovištiach s humóznou pôdou. Pri výbere polohy zohľadnite jeho rozmery - býva jeden až štyri metre vysoký a takmer dva metre široký, v závislosti od odrody.
Bradavec rez
Vhodná doba pre strihanie bradavca je jar. V skorých jarných mesiacoch zrežeme všetky vetvy kríka takmer pri zemi, ponecháme len pár centimetrov. Tohoto radikálneho rezu sa nebojte, ker veľmi skoro znovu obrastie zdravými vetvami plnými voňavých kvetov. Vďaka tomuto rezu bradavca podporíme nielen kvet, ale aj hustejší a zdravší vzhľad celej rastliny.
Bradavec výška
Bradavec clandonský sa obvykle dorastá 70 centimetrov až jedného metra. Konečná výška závisí od frekvencie a načasovania rezu, ale aj od zvolenej odrody.
Pestovanie je pomerne nenáročné, preto sa tento ker hodí do každej záhrady. Stavte na nádherne voňajúci bradavec v modrej farbe, ktorý nájdete aj v našom e-shope
Bradavec druhy
Do rodu bradavec (Caryopteris) patria tri druhy:
Bradavec clandonský (Caryopteris × clandonensis)
Bradavec mongolský (Caryopteris mongholica)
Bradavec šedivý (Caryopteris incana)
V našich záhradách sa najčastejšie stretneme s bradavcom clandonským, ktorému sa venujeme aj v našom článku. Tento druh ponúka aj mnoho zaujímavých odrôd, ktoré sa od seba líšia napríklad výškou, vzhľadom listov, tvarom kríka alebo odtieňom kvetov.
Medzi najobľúbenejšie odrody patria napríklad 'Grand Blue', 'Blauer Spatz', 'Blue Baloon' alebo 'Heavenly Blue'.
Jediným správnym slovenským názvom pre Caryopteris × clandonensis je bradavec. U českých predajcov alebo v českej literatúre nájdeme rastlinu ako ořechokřídlec, prípadne aj pod názvom ořechoplodec - obaja sú správne a označujú rovnakú rastlinu.
TIP: Ďalším zaujímavo voňajúcim kríkom do záhrady je napríklad pajazmín. Viac o pestovaní pajazmínu nájdete v našom predchádzajúcom článku.
Judášovec - strom, ktorý zaujme listami aj kvetmi
Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Patrí do čeľade bôbovitých, čo poznáme okrem iného podľa typickej stavby kvetu. Ide o opadavé kríky alebo stromy, ktoré pochádzajú pravdepodobne z oblastí Číny, kde sa dodnes vyskytuje päť endemických druhov. Ostatné druhy však nájdeme bežne rásť napríklad v Stredomorí alebo niektorých častiach severnej Ameriky.
Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a nenáročnosti je judášovec ideálnou voľbou pre rôzne záhradné kompozície. Môže byť pestovaný ako solitéra, v skupinách s inými kríkmi alebo ako súčasť kvitnúcich živých plotov. Veľké množstvo voňavých kvetov navyše priláka do záhrady plno opeľovačov.
Práve pre tie sa kríky najčastejšie pestujú. Majú obvykle sýto ružovú, fialovú či purpurovú farbu, u niektorých odrôd (napríklad Album) sa stretneme dokonca s bielou. Zaujímavosťou je, že kvety nemajú žiadne stopky, vyrastajú v trsoch priamo z konárov či kôry. Po odkvitnutí sa na ich mieste vytvárajú pre túto čeľaď typické struky s nejedlými semenami.
Judášovec druhy
Judášovec čínsky
(Cercis chinensis) je opadavý ker alebo malý strom pôvodom z Ázie. Táto rastlina je obľúbená pre svoje nápadné jarné kvety, ktoré sa objavujú ešte pred listami a zahaľujú celé vetvy do ružovej až fialovej farby.
Čínsky judášovec je ideálnou rastlinou do okrasných záhrad. Pestuje sa hlavne ako solitéra, prípadne v skupinách s inými kríkmi či kvetmi. Má zelené, srdcovité listy, ktoré na jeseň získavajú zaujímavú žltú farbu. Drevina je odolná voči mrazu a preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou, skôr zásaditou pôdou.
Na trhu nájdeme mnoho zaujímavých odrôd. Medzi tie obľúbené patrí napríklad 'Avondale' alebo 'Shirobana'.
Judášov strom
Judášovec strukový (Cercis siliquastrum), známy tiež ako judášov strom, patrí medzi opadavé kríky či stromy pochádzajúce z južnej Európy a západnej Ázie.
Kvety rastú priamo z kmeňa a vetiev, majú ružovú až fialovú farbu a rovnako ako u ostatných druhov, aj tu sa objavujú ešte pred vyrašením listov. Drevina dorastá do výšky približne šiestich metrov, hodí sa ako solitér do okrasných záhrad alebo parkov.
Tento druh je na tom s mrazuvzdornosťou o niečo horšie ako judášovec kanadský a čínsky, avšak s teplotami v nižších oblastiach Slovenska a Českej republiky si poradí bez problémov.
Judášovec kanadský
(Cercis canadensis) je opadavý ker alebo strom, ktorý pochádza z východných oblastí Severnej Ameriky. Kvety sú ružové až purpurové a na jar pokrývajú väčšinu vetiev. Krík dorastá do výšky asi piatich metrov, rastie skôr priemernou rýchlosťou. Jeho srdcovité listy majú veľmi zaujímavé farby, od sýto až temne zelenej, cez vínovú, naživo oranžovú až po bordovú.
Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Forest Pansy', 'Merlot' alebo 'Ruby Falls'.
Chcete si užiť kvetmi zasypané judášovce aj vo svojej záhrade? Obľúbené druhy a kultivary nájdete v našom e-shope
Judášovec pestovanie
Výber vhodného stanovišťa
Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Pokiaľ ho chcete pestovať v tieni, majte na pamäti, že kvetov bude menej.
Čo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Je však schopný rásť aj na chudobnejších a ťažších pôdach.
Všeobecne platí, že judášovec kanadský je oveľa odolnejší, poradí si s tieňom aj horšou pôdou. Naopak judášovec čínsky a strukový vyžaduje plné slnko a hlinité humózne pôdy.
Výsadba a starostlivosť
Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné pripraviť pôdu tak, že do nej pridáte kompost. Niektoré druhy (napríklad judášovec strukový) preferujú mierne zásadité, vápenaté pôdy.
Výsadbu vykonávajte tak, aby koreňový krčok bol približne 5 cm pod úrovňou terénu. Po výsadbe rastlinu nezabudnite zaliať a udržiavať pôdu vlhkú, kým sa neuchytí.
Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Hnojenie nie je nutné, ale pokiaľ chcete podporiť kvitnutie, prihnojujte v tomto období fosforom a draslíkom.
Rez judášovca
Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar. Nie je to ale nutné, niektorí záhradkári judášovce neprerezávajú vôbec, iba raz za čas odstránia staré, choré a nekvitnúce vetvy, prípadne vykonajú výchovný rez.
TIP: Okrasné aj plodiace stromy majú nielen estetickú funkciu, sú tiež dôležitým zdrojom potravy pre opeľovače. Medzi zaujímavé stromy do veľkej záhrady patria napríklad sakury, platany či moruše. Stromy do malej záhrady musia byť kompaktnejšie, vysaďte napríklad trpasličie brezy alebo zakrpatené odrody jabloní.
Brečtan pestovanie
Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Obvykle sa stonky brečtanu upínajú na povrchy, po ktorých sa plazia, ako sú napríklad steny domov, stromy a podobne - v tomto prípade sa rastlina "vyšplhá" aj 30 metrov vysoko.
Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku.
Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Koncom zimy z nich dozrievajú okrúhle, väčšinou čierne plody, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo.
Ako pestovať brečtan
Stanovište - preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty
Nároky na pestovanie - jedná sa o veľmi nenáročnú a odolnú rastlinu
Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Mierne zalievame aj pri pestovaní v kvetináči
Substrát - rastlina preferuje rašelinový substrát
Hnojenie - brečtan pestovaný v kvetináči prihnojujeme pravidelne (cca raz za 14 dní) organickým hnojivom alebo hnojivom pre zelené izbové rastliny
Rozmnožovanie - množíme vegetatívne pomocou vrcholových odrezkov, ktoré necháme zakoreniť vo vode, a potom ich zasadíme do kvetináča s rašelinovým substrátom
Brečtan druhy
Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Niektoré odborné zdroje sa totiž nezhodujú na tom, či sa v niektorých prípadoch jedná o jednotlivé druhy alebo len ich varianty.
Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší – niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov. Niektoré druhy je možné pestovať aj ako izbové.
Brečtan popínavý (Hedera helix)
Brečtan alžírsky (Hedera algeriensis)
Brečtan perzský (Hedera colchica)
Brečtan írsky (Hedera hibernica)
Ďalej sú to Hedera canariensis, Hedera cypria, Hedera iberica, Hedera maderensis, Hedera maroccana, Hedera nepalensis, Hedera pastuchowii, Hedera rhombea, Hedera azorica.
Hľadáte sadenice brečtanu do svojej záhrady? Vyberte si hneď z niekoľkých odrôd brečtanu popínavého v našom eshope
Ako sadiť brečtan
Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Sadenice môžeme buď zakúpiť alebo si ich predpestovať z mladých odrezkov, ktoré sme predtým nechali zakoreniť vo vode.
Ďalej postupujeme klasicky - pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom. Potom vložíme sadenicu, prikryjeme korene zeminou, utlačíme a rastlinu zalejeme.
Výsadbu brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ide totiž o rýchlo rastúcu a silne expanzívnu rastlinu; ak sa jej budete chcieť v budúcnosti zbaviť, môže to byť beh na dlhú trať.
Brečtan na plot
Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Smer rastu môžete ľahko regulovať.
Brečtan na fasáde
Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. V opačnom prípade budú drobné korienky brečtanu poškodenú fasádu ešte viac narúšať a tá môže následne pod ťarchou rastliny vo veľkom opadávať.
Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Týmto spôsobom sa do domu môže vyšplhať dokonca aj hlodavec.
Brečtan na kmeni stromu
Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Brečtan nie je parazit, ani poloparazit ako imelo napríklad, dokonca ani liana, ktorá škrtí jednotlivé konáre.
Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie. Do kôry sa upevňuje pomocou prísaviek a malých korienkov, ale neprechádza do vnútra pod kôru a tak nenarušuje nič stromu ani mu nijako neškodí.
Negatívum, ktoré môže časom a vekom vzniknúť je, že sa bujne zazelená, prenikne až do koruny stromov a tak zatieni samotný strom, ktorý potom pomalšie rastie, prípadne má menej nových výhonkov, lebo brečtan mu tieni a nedostáva už dostatok svetla.
Ako strihať brečtan
Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. Pokiaľ rastie brečtan na miestach, z ktorých nechceme celý porast každoročne odstraňovať, môžeme vykonať iba rez výchovný a odstrániť prekážajúce výhony.
Brečtan v kvetináči
V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Na tento účel volíme druhy a odrody s drobnejšími listami, skvele vyzerajú aj panašované kultivary.
Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Brečtan je preto ideálnym adeptom na dekoráciu jesenných nádob osadených rôznofarebnými vresmi, vresovcami a heucherami.
Brečtan izbový
Pestovanie brečtanu v kvetináči je teda pomerne bežnou záležitosťou a rôzne druhy brečtanu v kvetináči s menšími, obvykle zaujímavo sfarbenými listami, nájdeme v každom hobby markete či väčšom záhradníctve.
Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku – do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla. Rastlinu pravidelne hnojíme a počas zimného obdobia jej doprajeme chladnejšie priestory.
Je brečtan jedovatý?
Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie.
TIP: Brečtany patria bezpochyby medzi najznámejšie popínavé druhy. Existuje ale mnoho menej známych popínavých rastlín, ktoré ho na záhrade aj v kvetináčoch skvele doplnia. Viac sa o nich dočítate v našom predchádzajúcom článku.
Hamamel - neobyčajná zimná ozdoba záhrady
Hamamel (Hamamelis) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý pochádza z čeľade Hamamelidaceae. Táto rastlina je známa pre svoje atraktívne žlté, oranžové alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci zimy alebo na začiatku jari, často ešte predtým, než sa objavia listy.
Kvety majú charakteristický tvar s tenkými, povrazovitými okvetnými lístkami a vydávajú príjemnú vôňu.
Listy hamamelu sú striedavé, obvykle eliptického tvaru a na jeseň sa menia na žiarivé odtiene žltej a oranžovej farby.
Krík hamamel je tiež cenený pre svoju liečivú hodnotu, pretože obsahuje látky s protizápalovými a adstringentnými účinkami. Rastlina sa často pestuje ako okrasná drevina v parkoch a záhradách, obľúbená je najmä pre svoju schopnosť kvitnúť aj počas zimného obdobia.
Hamamel pestovanie
Pestovanie hamamelu je pomerne jednoduché a nevyžaduje veľa námahy, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre záhrady.
Hamamel preferuje mierne podnebie a rastie najlepšie v pôdach s dobrou drenážou a mierne kyslým pH. Ideálne stanovište pre hamamel je polotieň alebo plné slnko, no rastlina je schopná tolerovať aj tienistejšie podmienky. Hamamel je pomaly rastúci ker, ktorý môže dosiahnuť výšku 3-4 metre a šírku 2-3 metre.
Pri výsadbe hamamelu je dôležité zaistiť dostatok priestoru pre rast a rozvoj kríka. Rastlina by mala byť vysadená do hĺbky koreňového balu a zavlažovaná pravidelne, kým sa nezakorení. Neskôr je hamamel voči suchu pomerne odolný.
Ker nevyžaduje časté hnojenie, ale na podporu rastu a kvitnutia je vhodné použiť pomaly uvoľňujúce hnojivo na jar. Rastlina tiež ťaží z mulčovania, ktoré pomáha udržať vlhkosť pôdy a chrániť korene pred mrazom.
Hamamel je známy svojimi liečivými vlastnosťami, najmä vďaka obsahu trieslovín a flavonoidov. V tradičnej medicíne sa používa pre svoje protizápalové a antiseptické účinky. Z kôry a listov hamamelu sa vyrába extrakt, ktorý sa používa v kozmetike a farmaceutickom priemysle.
Pestovanie hamamelu je skvelou voľbou pre záhrady s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkou údržbou a atraktívnym vzhľadom.
Kvety hamamelov prinášajú život do záhrady v čase, keď väčšina ostatných rastlín odpočíva. Ak si chcete tiež spestriť záhradu farebnými kvetmi uprostred zimy, kúpte si sadenice hamamelu, ktoré nájdete aj na našom e-shope
Rez hamamelu
Rez hamamelu je dôležitý pre udržanie jeho kompaktného tvaru a bohatého kvitnutia. Hamamel by mal byť prerezávaný každý rok na jar, predtým ako začnú pučať puky a než začne ker obrasť. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú dovnútra kríku. Mladé výhony môžete skrátiť o polovicu, aby sa podporil rast nových vetiev.
Druhy hamamelu
Existuje niekoľko druhov hamamelu, ktoré sa líšia svojim vzhľadom a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie druhy patria: hamamel japonský (Hamamelis japonica), hamamel jarný (Hamamelis vernalis), hamamel mäkký (Hamamelis mollis), hamamel virginský (Hamamelis virginiana), hamamel prostredný (Hamamelis × intermedia)
Hamamel prostredný
(Hamamelis × intermedia) je kríženec medzi dvoma druhmi rodu Hamamelis, konkrétne medzi hamamelom japonským (Hamamelis japonica) a hamamelom virginským (Hamamelis virginiana). Tento opadavý ker je u nás najviac pestovaným druhom a je známy pre svoje atraktívne kvety, ktoré sa objavujú v zimných mesiacoch.
Kvety hamamelu prostredného sú najvýraznejším prvkom tohto kríka. Vyvíjajú sa v tvare remienkov a majú výraznú vôňu. Farba kvetov sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po červenú, čo závisí od konkrétneho kultivaru. Kvitne obvykle od januára do marca, čo prináša živý prvok do záhrad počas zimného obdobia.
Listy sú striedavo usporiadané, eliptické až oválne, s pílovitým okrajom. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžova až červena, čo prispieva k celkovému estetickému vzhľadu kríka. Rastlina dorastá do výšky 3-4 metre a šírky 3-5 metrov, pravidelným rezom však môžete ker udržiavať aj kompaktnejší a vysadiť ho tak aj do menších záhrad.
Tento ker je vhodný pre solitérnu výsadbu, ako súčasť zmiešaných záhonov, prípadne ako súčasť živých plotov na ich spestrenie. Je tiež atraktívny pre opeľovače, ako sú včely a motýle, čo prispieva k biodiverzite záhrady.
Existuje mnoho kultivarov hamamelu prostredného, ktoré sa líšia farbou kvetov, veľkosťou a rastovými nárokmi. Medzi najznámejšie patrí 'Diane' s červenými kvetmi, 'Jelena' s oranžovými kvetmi a 'Pallida' alebo 'Arnold Promise' so žltými kvetmi.
TIP: Medzi nenáročné kríky, ktoré ozdobia vašu záhradu kvetmi, patrí napríklad aj nátržník. Viac o pestovaní nátržníka sa dočítate v našom predchádzajúcom článku.
Orgován pestovanie
Orgován, latinsky Syringa, je ker či nízky strom z čeľade olivovitých. U nás sa najčastejšie pestuje orgován obyčajný, ktorý nájdeme nielen v záhradách, parkoch a mestských zástavbách, ale aj čoraz častejšie ako divo rastúci. Orgován pôvodne pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, niektoré druhy sú pôvodné v juhovýchodnej Európe.
Tento opadavý ker či strom sa pestuje ako okrasná rastlina. Má široko srdcovité, jednoduché listy a kvety nakvitajú v pomerne dlhých súkvetiach. Farba kvetu je najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej, nájdeme však aj biele, žlté a ružové kultivary.
Druhy orgovánu
Existuje asi 16 druhov orgovánu, pričom medzi tie najznámejšie patrí orgován čínsky, orgován karpatský, orgován hyacintokvetý, orgován Meyerov, a hlavne orgován obyčajný (Syringa vulgaris), ktorý sa najčastejšie pestuje u nás, pretože mu naše podnebné podmienky vyhovujú.
Orgován obyčajný je medzi pestovateľmi natoľko obľúbenou rastlinou, že ho nájdeme v množstve rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia celkovým tvarom kríka, vzhľadom listov, veľkosťou súkvetia alebo farbou samotných kvetov.
Farby orgovánu
Orgován fialový
Najbežnejšie sú orgovány z fialovými kvetmi. Táto farba je orgovánu obyčajnému prirodzená. Medzi odrody, ktoré majú svetlé či tmavo fialové kvetenstvo patria napríklad: ‘Amethyst’, ‘Palibin’, ‘Charles Joly’, ‘Paul Thirion’, 'Michael Büchner' a ďalšie…
Biely orgován
Veľmi často sa stretneme s orgovánom kvitnúcim bielymi kvetmi, prípadne majú kvety jemný nádych ružovej farby. Kultivary so svetlými kvetmi sú napríklad: ‘Krasavica Moskvy’, ‘Madame Lemoine’, ‘Liliana’, 'Souvenire D'Alice Harding' a ďalšie…
Žltý orgován
Niektoré odrody môžu mať smotanové až výrazne žlté kvety, ktoré sa hodia najmä do svetlo ladených kríkových výsadieb a decentných záhrad. Najobľúbenejšou odrodou v tejto farbe je 'Primrose'.
Ružový orgován
Orgovány s ružovými kvetmi sú jemné, decentné a hodia sa napríklad k ružovým hortenziám, rododendronom a ďalším kvitnúcim kríkom. Obľúbenými odrodami sú: ‘Miss Kim’, ‘Superba’, ‘Maidens Blush’, ‘Kindy Rose Gaby’, ‘Žemčužina’ a ďalšie…
Nádherné farby orgovánu môžu oživiť aj vašu záhradu. Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd v našom e-shope
Ako pestovať orgován
Stanovište - volíme plne slnečné stanovisko, v polotieni orgován menej kvitne aj vonia. Pestovať ho môžeme ako solitérnu rastlinu aj do kríkových výsadieb, pri ktorých je však nutné poskytnúť orgovánu dostatok priestoru a zodpovedajúci rez.
Substrát - orgován si vystačí s klasickým záhradným substrátom s neutrálnym pH, nemá zvláštne požiadavky.
Zálievka - ani na zálievku nie sú tieto kríky náročné. Intenzívne zalievame najmä mladé kríky po výsadbe. V ďalších rokoch dopĺňame vlahu najmä v horúcich letných dňoch a obdobiach sucha. Orgovánu vyhovuje mierne vlhký substrát, ktorý nie je premokrený.
Hnojenie - prihnojovať môžeme už od jari. Ideálny je kompost, ktorý rozhodíme okolo kríka, prípadne klasické hnojivá aplikované so zálievkou. Dôležité je doplnenie živín najmä v období kvetu.
Odolnosť - orgován obyčajný aj ďalšie u nás bežne pestované druhy sú plne mrazuvzdorné, je možné ich pestovať celoročne vonku. Netrpia ani na napádanie škodcami a chorobami.
Množenie - kríky množíme najlepšie odrezkami, je však možné aj potápanie, vrúbľovanie, očkovanie, výsev zo semien alebo množenie pomocou odkopkov a koreňových výmladkov.
Ako zasadiť orgován
Najprv si zvolíme vhodné stanovište, ktoré by malo byť dostatočne slnečné s neutrálnou až mierne zásaditou kyprou pôdou. Na dno pripravenej jamy dáme kompost.
Nezabúdajte, že orgovány majú veľký koreňový systém. Jama by teda mala byť dostatočne hlboká, v okolí nevysádzame rastliny príliš blízko a dno jamy ešte prepicháme napríklad vidlami, aby mohli korene ľahšie prerastať.
Koreňový bal pred výsadbou namáčame na 24 hodín do vedra s čistou vodou. Potom krík umiestnime do jamy, zasypeme kyprou zeminou a pravidelne zalievame, aby sme podporili zakorenenie. Orgován sa často rozrastá koreňovými výmladkami. Mladé výhonky likvidujte včas.
Kedy strihať orgován
Orgován znáša rez veľmi dobre. Preto je ľahké ho tvarovať a udržiavací rez môžeme vykonávať prakticky kedykoľvek. Súkvetia sú najhustejšie a v najvyššom počte na jednoročných a dvojročných výhonkoch, tie staré je teda vhodné odstraňovať, aby sme podporili rast nových. Na to je potrebné vykonať radikálnejší rez, ktorý realizujeme najčastejšie hneď po odkvitnutí.
A ako strihať orgován? Výhony môžete skrátiť a tvarovať do požadovaného vzhľadu kríka. Pri radikálnom reze sa nebojte skrátiť vetvy na 20 až 30 centimetrov dĺžky. Odstraňujeme aj všetky suché vetvy.
Orgován v kvetináči
Niektoré menšie druhy a odrody je možné pestovať aj v kvetináčoch, napríklad ako voňavú dekoráciu na slnečnej terase. Ako najlepší orgován do kvetináča sa javí orgován Meyerov, ktorý sa dorastá do výšky okolo jedného metra. Do nádob však môžete vysadiť aj iné druhy, je však dôležité ich od začiatku pravidelne tvarovať, aby sme zachovali kompaktný vzhľad.
Orgován na kmienku
Skvelou voľbou do kvetináčov, ale aj do záhonov, je orgován na kmienku. Vyzerá ako malý, bohato kvitnúci stromček. Tvarovanie klasického orgovánu do tejto formy je náročné, obvykle sa pristupuje k vrúbľovaniu na podnož. Takéto kmienkové formy neodnožujú.
TIP: Hľadáte ďalší zaujímavý druh do rozkvitnutej a voňavej záhrady, ktorá je ako stvorená pre včely, motýle a ďalšie opeľovače? Vysaďte si budleju alebo motýlí ker. O tom ako pestovať budleju sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.
Trojpuk pestovanie - ako na ker plný kvetov
Trojpuk, latinsky Deutzia, je kvitnúci ker z čeľade hortenziovitých. Jedná sa o pomerne nízke rastliny dorastajúce do výšky okolo jedného, maximálne dvoch metrov. Začiatkom leta sa na koncoch vetiev začínajú objavovať bohaté kvetenstvá tvorené zvončekovými kvetmi rôznych farieb.
Trojpuk sa pestuje ako okrasná rastlina nielen v záhradách, ale aj v parkoch či mestských zástavbách.
Trojpuk druhy
Trojpuk ružový
(Deutzia rosea) sa vyznačuje hustými bledoružovými kvetenstvami, ktoré sa začínajú objavovať už počas mája. Jedná sa o stredne rýchlo rastúci ker dorastajúci do výšky asi jeden a pol metra. Hodí sa do kríkových výsadieb alebo ako solitér.
Trojpuk drsný
(Deutzia scabra) patrí medzi sadovnícky zaujímavé kultivary s bielymi až ružovkastými kvetmi. Krík je vzpriamený a môže dorastať do výšky až 3 metrov. Pre svoje rozmery sa hodí hlavne na pestovanie samostatne.
Trojpuk štíhly
(Deutzia gracilis) patrí medzi pomalšie rastúce druhy so snehovo bielymi kvetmi. Dorastá do výšky asi 1,5 metra, a hodí sa tak nielen k samostatnému pestovaniu ako solitér, ale aj do kríkových záhonov a výsadieb. Kvety sú o niečo menšie ako u iných druhov trojpuku, avšak množstvom sa ostatným druhom vyrovnajú.
Vysaďte si tento vďačný ker aj do svojej záhrady. Či už umiestnite kvetmi zaplavený trojpuk do kríkovej výsadby alebo preň nájdete samostatné stanovište, vždy vás poteší záplavou hustých a voňavých kvetov
Trojpuk veľkolepý
(Deutzia magnifica) má opäť čisto biele kvety a dorastá do výšky asi dvoch metrov. Jedná sa o kríženca, ktorý ponúka mnoho rôznych kultivarov.
Pestovanie trojpuku
Tento svetlomilný ker uprednostňuje plne slnečné stanovište, ale dobre si poradí aj s polotieňom. Vyhovujú mu vlhké a dobre priepustné pôdy - trojpuk najmä v suchšom období pravidelne zalievame tak, aby zemina okolo kríka (alebo v kvetináči) nebola premokrená ani dlhšiu dobu suchá.
Premokrenie často spôsobuje uhnívanie koreňov alebo problémy s ich namŕzaním počas zimy. Veľké sucho môže zapríčiniť menšie množstvo kvetov a opad listov, preto je vhodné na stanovištiach s rýchlym vysychaním umiestniť okolo kríka drvenú kôru, ktorá vlhkosť lepšie udrží.
Trojpuk môžete pestovať nielen v záhrade, ale aj v nádobách na terase alebo na balkóne. Ide o plne mrazuvzdornú rastlinu, najmä trojpuk štíhly si s nízkymi teplotami poradí veľmi dobre a nevadí mu ani teploty siahajúce až pod -20 °C.
Trojpuk strihanie
Trojpuk rastie pomerne pomaly. Pravidelný a radikálny rez nevyžaduje, je ale vhodné po odkvitnutí zrezať staré vetvy až pri zemi. Tým poskytnete dostatočný prísun živín a svetla mladším výhonom, ktoré budú bohato kvitnúť v ďalšom roku.
TIP: Trojpuk vyzerá skvele vo výsadbe s ďalšími kvitnúcimi kríkmi ako sú napríklad vajgelia, hortenzia, kalina, rododendron či drobná azalka. O pestovaní azalky sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.
Banánovník pestovanie
Banánovník (Musa) je rod rastlín pochádzajúcich údajne z Ázie. Zmienky o banánoch v Ázii sa datujú do obdobia až 600 rokov pred naším letopočtom. Až okolo roku 700 boli banánovníky arabskými obchodníkmi rozšírené po celej Afrike, s portugalskými moreplavcami potom v 16. storočí plávali až do južnej Ameriky.
Dnes patria banány medzi hospodársky významné plodiny a dopyt je po nich po celom svete. Vyznať sa v taxonómii tohto rodu nie je jednoduché, existujú totiž desiatky rôznych krížencov a ani botanici u niektorých z nich nevedia, či sa jedná o krížencov alebo samostatný druh.
Banánovník druhy
Konkrétnych druhov, kultivarov a krížencov banánovníka existujú stovky. My si predstavíme tie, ktoré je možné pestovať aj ako izbové rastliny u nás, prípadne v záhrade či v skleníku.
Mrazuvzdorný banánovník basjoo
Prvým druhom je u nás veľmi obľúbený mrazuvzdorný banánovník basjoo (Musa glakum). Vyznačuje sa výbornou odolnosťou voči nízkym teplotám. Možno ho v našich podmienkach pestovať nielen v skleníku či interiéri, ale aj v záhrade. Pred zimou však potrebuje špeciálnu starostlivosť (viď. ďalšie kapitoly).
Banánovník velutia
(Musa velitina) patrí skôr medzi zakrpatenejšie druhy, dorastá totiž do výšky maximálne 1,2 metra. Plody tohto druhu sú veľmi drobné, asi 7 centimetrov dlhé a nemajú žltú, ale ružovú farbu.
Banánovník červenolistý
(Ensete ventricosum cv. Maurellii) je zaujímavá odroda s červenými okrajmi listov. Vhodný na pestovanie v kvetináčoch v skleníku a na letnenie na terase. Listy sú veľké až 25 centimetrov a ročné prírastky sú až jeden meter.
Banánovník ornata
(Musa ornata) je typický svojimi pruhovanými listami. Kvety sú zdobené drobnými bodkami a majú ružovú farbu. Pokiaľ vám dorastú aj plody, slúžia iba na dekoráciu, jedná sa totiž o okrasný druh a plody nie sú vhodné na konzumáciu.
Ďalšie zaujímavé druhy banánovníka Banánovník habešský (Ensete ventricosum), Banánovník snehový (Musa sikkimensis), Banánovník ohnivý (Musa coccinea).
Ako pestovať banánovník
Pestovanie tejto mohutnej exotickej byliny v byte či na záhrade nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať. Na pamäti by sme však mali mať fakt, že sa jedná skôr o okrasnú rastlinu a kvetov, prípadne plodov sa dočkáte iba výnimočne.
Substrát pre banánovník si treba namiešať. Malo by sa jednať o zmes piesku, rašeliny a kvalitnej zeminy s kompostom s neutrálnym pH. Zálievka musí byť pravidelná, vlahu doplníme dvakrát až trikrát týždenne a množstvo vody prispôsobíme veľkosti rastliny. Zemina nesmie byť premokrená ani príliš suchá. Banánovník prihnojujeme raz týždenne hnojivom s vysokým obsahom draslíka a dusíka.
Ako zasadiť banánovník
Pred výsadbou si namiešame vhodný substrát zmiešaním piesku, rašeliny a kompostu tak, aby bolo pH tejto zmesi neutrálne. Ak máme niektorý z mrazuvzdorných druhov a plánujeme ho vysadiť do záhrady, musíme vyhĺbiť väčšiu jamu a časť zeminy nahradiť práve týmto substrátom. Nesmieme zabudnúť ani na dostatok priestoru, niektoré druhy sa totiž dorastajú aj niekoľko metrov a veľké listy sa rozkladajú aj do šírky.
Pestovanie banánovníka v kvetináči
Ako vypestovať banánovník v kvetináči? Ak vysádzame banánovník do nádoby, je potrebné, aby bola dostatočne veľká. Pre mladé sadenice postačí nádoba s veľkosťou asi 10 litrov. Ak zvolíte na začiatku menšiu nádobu, budete musieť banánovník čoskoro presadiť. V opačnom prípade stačí presádzať do väčšej nádoby s čerstvým substrátom asi raz za päť rokov. Dospelé, plne vyrastené banánovníky potrebujú nádobu s objemom až 40 litrov. Také rastliny sa už zle prenášajú z miesta na miesto, a tak je vhodné im včas nájsť stále stanovište.
Banánovník – rastlina s nádychom exotiky, môže zdobiť aj váš interiér či záhradu. Pozrite si našu aktuálnu ponuku
Vonkajší banánovník
Vonkajším banánovníkom môže byť v horúcich letných mesiacoch asi každý druh alebo kultivar. Tieto byliny milujú slnko a teplo, letnenie na terase či v záhrade im veľmi svedčia. Ak chcete každoročne rastlinu vynášať z interiéru von, zvoľte skôr menší druh, aby manipulácia s dospelou rastlinou nebola tak náročná.
Mrazuvzdorný banánovník
Problém s pestovaním banánovníka vonku začína s príchodom jesene a nízkych teplôt. Aj tu je však riešenie – mrazuvzdorný banánovník. Vybrať môžete hneď z niekoľkých druhov, pričom u nás je najobľúbenejší banánovník basjoo, ktorý si poradí s teplotami 10 až 17 stupňov Celzia pod nulou.
Ďalším druhom je potom banánovník snehový, ktorý znesie aj teploty klesajúce pod -20 °C. Oba druhy je možné pestovať vonku celoročne a vysadiť ich môžete priamo do zeme.
Banánovník izbová rastlina
Ostatné druhy sa poväčšine v našich podmienkach pestujú ako izbové rastliny. Do interiéru sa hodia hlavne menšie druhy, ktoré dorastajú do výšky okolo jedného metra. Do zimnej záhrady či vyhrievaného skleníka potom môžete vysadiť aj vyššie a rozložitejšiee rastliny, ak máte pre ne dostatok miesta. Pestovanie prebieha rovnako ako pri vonkajších druhoch, počas zimy sa snažíme aspoň v rámci možností navodiť obdobie vegetačného pokoja.
Rodiaci banánovník
Mnoho u nás pestovaných druhov patrí medzi okrasné rastliny a ich plody nie sú určené na spotrebu. S kvetmi sa vo vhodných podmienkach stretnete celkom často, plody však dozrievajú veľmi výnimočne. Pri pestovaní v byte sa plodov môžete dočkať pokojne až po 4 rokoch (ak vôbec), v tropickom vyhrievanom skleníku s optimálnou vlhkosťou je výskyt plodov častejší a na rastline sa objavujú asi po 12 mesiacoch od výsadby.
Zazimovanie banánovníka
Pestovanie banánovníka v zime vyžaduje isté opatrenia. Mrazuvzdorné varianty pestované celoročne vonku sa na jeseň úplne zatiahnu a je vhodné ich chrániť - najmä koreňový systém chránime pred mrazmi mulčom.
Ostatné druhy banánovníkov pestované v nádobách umiestnime na zimu do interiéru – ideálne sú nižšie teploty pohybujúce sa v rozmedzí od 10 do 15 stupňov. Na zimu znížime zálievku a vlahu dopĺňame iba po úplnom vyschnutí zeminy. Obmedzíme aj hnojenie.
TIP: Okrem banánovníka môžete doma či v záhrade pestovať aj ďalšie menej známe druhy ovocia. Inšpirujte sa v našom predchádzajúcom článku.
-
Špargľa pestovanie - lahôdka nielen pre gurmánov
5. júna 2023Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou...
-
Pestovanie uhoriek - od semienka po šalát
31. mája 2023Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa...
-
Okrasná vŕba pestovanie - ozdoba nielen k rybníku
26. mája 2023Vŕba (Salix) je pomerne obsiahly rod stromovitých či krovitých rastlín....
-
Zanoväť pestovanie - záplava farieb od skorej jari
22. mája 2023Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50...
-
Tavoľník pestovanie - nenáročný ker do záhrady
17. mája 2023Tavoľník (Spiraea) je rod drevín z čeľade ružovitých, ktorý...
-
Orchidea - pestovanie v byte
12. apríla 2023Dobrý deň, áno, časť koreňov vzdušných môžete dať aj do zeme a časť nechať na...
-
Orchidea - pestovanie v byte
12. apríla 2023moja orchidea kvitla trikrát po pol roku, vzdušné korene už tvoria tretinu rastlinky.... ak...
-
Hnednutie tují, príčiny a starostlivosť o ne
20. decembra 2022Dobrý deň, ak bude priaznivé počasie bez mrazov, samozrejme môžete zalievať aj horkou...
-
Hnednutie tují, príčiny a starostlivosť o ne
19. decembra 2022Dobry den mozem pouzit horku sol aj teraz v zime s polievanim? Dakujem. ...
-
Hnednutie tují, príčiny a starostlivosť o ne
8. decembra 2022Odpovedali sme Vám aj do správy ale možno to pomôže aj iným. Vyskúšajte na jar aplikovať...