Okrasná záhrada

Krásny, ale prudko jedovatý. Presne tak je možné stručne charakterizovať oleander, ktorý najmä v Stredomorí tvorí bujné živé ploty. U nás sa pritom popularite teší jeho letné pestovanie voľne v záhrade či nádobách. Ako na to, aby sa rastline darilo a na čo si dať pozor?

Ako pestovať oleander

Oleander je vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý je charakteristický svojimi krásnymi kvetmi a prudkou jedovatosťou. Pýši sa spravidla pomerne úzkymi zelenými listami a rôznofarebnými kvetmi, ktoré majú najčastejšie odtieň ružovej, žltej alebo bielej. Jeho výška môže byť 2 až 6 metrov.

Pokiaľ sa vám oleandre páčia a chcete ich pestovať v záhrade, je nutné dodržať hneď niekoľko pravidiel. Správna starostlivosť a podmienky sú totiž kľúčové na to, aby sa tejto rastline darilo. Z hľadiska stanovišťa voľte slnečné a teplé polohy. Ideálne ho umiestnite na plné slnko, prípadne do polotieňa.

Ďalej venujte pozornosť správnej príprave pôdy. Substrát na oleander by mal byť dobre priepustný s dobrým systémom odvodnenia. Na tento účel teda môžete do pôdy pridať piesok. Oleander býva dobre odolný voči suchu, avšak v čase rastu (na jar a v lete) vyžaduje pravidelnú zálievku. Vyhnite sa však premokreniu. Nedostatok vody, predovšetkým v čase nasadzovania kvetov, môže byť dôvodom, prečo nekvitne oleander.

Hľadáte sadenice oleandra na predaj? V našom e-shope nájdete množstvo rôznych variantov. Vyberte si medzi nimi svojho favorita

Ako zasadiť oleander

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie oleandra zo semienka, zasaďte ich do substrátu a ten udržujte stále vlhký. Aby ste podporili klíčenie, umiestnite ich na teplé a vlhké miesto (pomôcť si môžete aj fóliou). Semienka by vám mali vyrásť zhruba za 2 až 3 týždne.

Oleander jedovatosť

Oleander je prudko jedovatý. Preto sa jeho pestovanie neodporúča v domácnostiach, kde by k nemu mohli mať prístup deti alebo domáci miláčikovia. Jedovaté sú pritom všetky časti rastliny vrátane kvetov, pričom najväčšia koncentrácia jedovatých látok sa nachádza v listoch. Zatiaľ čo mierna otrava sa prejaví nevoľnosťou, požitie väčšieho množstva listov môže spôsobiť smrť.

Oleander druhy

Oleandre sa pestujú v mnohých rôznych odrodách. Najznámejší je oleander obyčajný a jeho kultivary. Tieto rastliny sa rozlišujú aj podľa farby jednotlivých kvetov, kedy najčastejší je oleander biely, ružový, čajový a červený.

Kedy strihať oleander

Rez oleandra sa zvyčajne vykonáva do konca leta alebo jesene. Menej často sa potom k nemu pristupuje na jar.

Kedy strihať oleander, aby kvitol

Pokiaľ je váš oleander dostatočne košatý a môžete ho pravidelne presádzať, rez nie je vyložene nutný. Aby ste docielili kvitnutie, je vhodné nezrezať úplne všetky výhony. Bohato stačí, keď skrátite iba tie najstaršie.

Ako strihať oleander

A ako teda pri strihu oleandra postupovať? Rez sa vykonáva tesne nad praslenom. Ide o miesto, kde vyrastajú tri až štyri listy naraz. Staré prerastené vetvy je možné zrezať zhruba o tretinu. Zároveň odstráňte príliš tenké alebo nevhodne rastúce výhony. Pokiaľ sa jedná o mladší ker, môžete vybrané výhony iba zaštipnúť a týmto spôsobom docieliť košatejší vzhľad.

Pestovanie oleandra v kvetináči

Oleander môžete pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v kvetináči. V takom prípade si dajte pozor na to, aby ste sa vyhli premokreniu alebo nedostatku vlahy. Počas leta ho výdatne zalievajte. V podvečer môžete pristúpiť aj k roseniu, dajte si len pozor na namočenie kvetov.

Oleander na kmienku

Výnimkou nie je ani pestovanie oleandra na kmienku, kedy je koruna pestovaná v rôznej výške. Týmto spôsobom sa z kmienka odstraňujú nežiaduce výhony a listy a do tejto formy sa dostanú rastliny zásahom činnosti pestovateľa. Pri odstraňovaní listov používajte rukavice.

Kedy presadiť oleander

S pestovaním rastliny v kvetináči úzko súvisí otázka, kedy presádzať oleander. Pokiaľ veľkosť kvetináča prestane rastline vyhovovať, je na mieste ju presadiť a dopriať jej viac priestoru pre rast. Vhodným obdobím na presadenie je jar, prípadne jeseň či zima po odkvitnutí kvetov. Pri presádzaní používajte rukavice a tričko s dlhým rukávom, aby ste zbytočne neprišli do priameho kontaktu s jedovatou rastlinou.

Kedy dať oleander von

Pokiaľ oleander pestujete v kvetináči, môžete ho ľahko prenášať medzi vnútorným a vonkajším prostredím na základe aktuálnej vonkajšej teploty. Pri prezimovaní ho môžete von umiestniť v momente, keď sa teplota pohybuje medzi 10 a 15 °C a nehrozia už posledné mrazíky.

Oleander prezimovanie

Oleander sa radí medzi rastliny, pri ktorých je v chladných oblastiach dôležité pamätať na správny spôsob zazimovania. Vďaka tomu toto obdobie ľahšie prekoná a na jar sa budete z jeho krásy opäť tešiť.

Ako zazimovať oleander

Akonáhle teploty klesnú pod bod mrazu, je vhodné rastlinu preniesť do nemrznúcich podmienok. Ak oleander pestujete v nádobe, môžete ho na zimné mesiace preniesť do domáceho prostredia (napríklad do zimnej záhrady alebo na verandu).

Mrazuvzdorný oleander

Pokiaľ túžite po pestovaní mrazuvzdorného oleandra, je potrebné siahnuť po odolných druhoch rastliny. Napríklad oleander mrazuvzdorný Atlas Nain de Tidili znesie aj -8 °C v nádobe a až -15°C krátkodobo v exteriéri. Vzhľadom k tomu tento oleander zazimovanie nevyžaduje a nie je nutné ho chrániť pred jarnými či jesennými mrazíkmi.

TIP: Skúste si vypestovať aj ďalšie kríky s nádychom exotiky. Zistite, ako pestovať hebe a na čo si dať pozor.

Gypsa (alebo aj nevestin závoj či latinsky Gypsophila) dostala svoje označenie podľa podobnosti jej drobných kvetov s čipkou typického závoja nevesty. Radí sa do čeľade klinčekovitých, jej pestovanie je pomerne jednoduché a vašu záhradu skvele zmení. Dobre sa bude vynímať aj vo váze.

Gypsomilka metlinatá

Medzi populárne pestované vytrvalé druhy sa radí gypsomilka metlinatá (latinsky Gypsophila paniculata), ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm. Na prvý pohľad zaujme svojimi jednoduchými drobnými bielymi kvetmi. Tento druh má podobu košatého a bohato rozvetveného trsu.

Gypsomilka metlinatá sa skvele hodí do rôznych druhov záhrad. Pestovať ju môžete ako voľne, tak aj v nádobách. Po rozkvitnutí je vhodná na rez a následné použitie vo vázach, prípadne si ju môžete tiež usušiť do rozmanitých sušených aranžmánov.

Ako na pestovanie gypsomilky metlinatej

Z hľadiska substrátu voľte hlbokú a vápenitú pôdu. Za suchého leta pamätajte na pravidelnú zálievku. Gypsomilky krásne kvitnú zhruba od júna do augusta. Aby sa však rastlina príliš nevysilovala, je vhodné odkvitnuté kvety ostrihať. Stanovište voľte plne oslnené. Pamätajte tiež na to, aby ste rastlinu nikdy neprikrývali lístím, radšej použite čečinu.

Pokiaľ si chcete rastlinu vypestovať zo semienok, môžete k ich výsevu pristúpiť v marci až júni. Použiť je možné buď výsevné hrantíky, alebo parenisko s teplotou okolo 15 °C. Vyrastené sadeničky môžete na stanovište premiestniť v júni či júli.

Nevestin závoj pestovanie v kvetináči

Gypsophila pestovanie zvláda aj v nádobách, vďaka čomu skvele vynikne napríklad na balkónoch či terasách. V zime však treba dávať pozor na vyššiu vlhkosť v nádobe, ktorá jej môže škodiť.

Na čo sa nevestin závoj používa

Vetvičky gypsomilky nachádzajú uplatnenie pri tvorbe najrôznejších aranžmánov. Skvele dopĺňajú napríklad kytice zložené z ruží. Vetvičky treba odstrihnúť skôr, než sa kvety rozvinú (v opačnom prípade by vám opadali). Potom ich môžete umiestniť do vázy s malým množstvom vody, kde budú pomaly zasychať a držať si tvar.

Netradičná trvalka gypsophila môže zdobiť aj vašu záhradu. Vyberte si z našej ponuky kvalitných semienok alebo rastlín

Gypsomilka plazivá

Druhým obľúbeným druhom je gypsomilka plazivá (Gypsomila repens). Na rozdiel od gypsomilky metlinatej sa jedná o nízku kobercovú skalničku, ktorá kvitne drobnými ružovými kvetmi. Dorastá do výšky iba 20 cm a rastie teda skôr pri zemi. Jeho šírka sa pohybuje medzi 30 až 50 cm. Vo voľnej prírode môžete na gypsomilku plazivú naraziť v severných a južných vápencových Alpách, v Karpatoch alebo napríklad v pohorí severného Španielska.

Tento druh gypsomilky nachádza v záhradách uplatnenie najmä v skalkách alebo suchých múrikoch. Skvele tiež obzvláštnia kaskádovité svahy, kde sa pekne rozprestiera a visí. Vďaka svojej veľkej prispôsobivosti sa pritom hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Ako na pestovanie gypsomilky plazivej

Pokiaľ vo svojej záhrade zatúžite práve po tejto rastline, doprajte jej ideálne slnečné stanovište. Spravidla ale dobre znáša aj polotieň. Z hľadiska pôdy preferuje hlinitopiesčité pôdy s obsahom vápnika. Substrát tiež môže byť mierne kyslý. Vyhovuje jej skôr suchšia pôda, so zálievkou to preto rozhodne nepreháňajte.

Pestovanie gypsomilky plazivej aj metlinatej zo semienka prebieha prakticky rovnako u oboch druhov. Pamätajte na to, že do múrikov či skaliek sa vysádza vždy po jednom kuse. Rastlina totiž na svoj rast potrebuje dostatok priestoru.

TIP: Gypsophila sa v záhrade skvele kombinuje aj s najrôznejšími nízkymi či vysokými trávami. Zistite viac o tom, aké okrasné trávy sú dostupné v našom e-shope.

Pavinič alebo inak divý vinič, divé hrozno je rod rastlín z čeľade viničovité. Vďaka svojmu pomerne rýchlemu rastu a krásnym listom sa radí medzi najvyhľadávanejšie popínavé dreviny. Zaujíma vás, aké druhy paviniča existujú a ako na ich pestovanie vo vašej záhrade?

Pavinič trojlaločný

Rodu paviničov dominujú dva druhy. Jedná sa o pavinič trojlaločný a pavinič päťlaločný. Prvý spomínaný druh zaujme svojimi lesklými svetlo zelenými listami, ktoré sa pýšia tromi výraznými hrotmi. Odtiaľ napokon pochádza aj jeho pomenovanie. Táto popínavá drevina pôvodom pochádza z Ázie, u nás sa pestuje zhruba od roku 1860.

Pavinič trojlaločný je krásny po celý rok, ale úplne najviac vynikne na jeseň. Práve v tomto období sa totiž jeho listy vyfarbia do nádherných tónov červenej a oranžovej, vďaka čomu dodajú vašej záhrade to pravé jesenné čaro.

Pavinič trojlaločný pestovanie

Pavinič všeobecne vyniká vysokou odolnosťou voči priemyselnému znečisteniu. Tiež dobre znáša zastrihovanie. Vytvára vzdušné korene. Jeho úpony sú dlhé až 3 cm a pri kontakte s povrchom vylučujú látku podobnú lepidlu. Vďaka tomu sa rastlina dokáže pnúť aj po hladkom povrchu.

A ako vysádzať pavinič? Všetky druhy paviniča vyžadujú slnečné až polotienisté stanovištia. Dariť sa im bude v akomkoľvek type pôdy. Potrebné je vyhnúť sa iba zamokrenej pôde, a to predovšetkým v prvých rokoch pestovania. V chladnejších oblastiach môžete mladú rastlinu chrániť pred mrazom. Pomocníkom vám bude netkaná textília alebo nahrnutie kôrového mulča.

Ako ďaleko od seba vysádzať pavinič?

Pri pestovaní paviniča pamätajte aj na to, že táto rastlina na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa preto mala pohybovať okolo dvoch metrov.

Pri výsadbe treba vyhĺbiť jamu hlbokú aspoň 50 cm. Vždy sa riaďte konkrétnou veľkosťou balu sadenice. Pamätajte tiež na to, aby ste sa vyhli spoločnému pestovaniu niekoľkých druhov paviniča dohromady, pretože sa neznesú.

A ako rýchlo rastie pavinič?

Pavinič rastie veľmi rýchlo a na porovnanie je jeho rast ešte rýchlejší ako u brečtanu. Ľahko môže dorásť až do 20 metrov. V prvom roku pestovania je prírastok minimálny, sadenice totiž zatiaľ len korenia. V druhom roku môžete očakávať prírastok zhruba 1,5 metra, v ďalších rokoch potom až 3 metre. Veľakrát sa pritom pavinič práve s brečtanom kombinuje.

Prezrite si naše nádherne sfarbené druhy paviničov a vyberte si sadenice pre následné pestovanie

Pavinič päťlaločný

Pavinič päťlaločný sa od toho trojlaločného mierne líši. Jeho listy sú rozdelené na päť tmavo zelených pílovitých častí a môžu trochu pripomínať listy gaštanu.

Rovnako ako pri paviniči trojlaločnom sa aj v tomto prípade listy na jeseň vyfarbujú do krásnej červenej farby. Pamätajte na to, že pavinič neopadavý neexistuje. Na zimné mesiace teda svoje listy zhadzujú.

Mnoho ľudí tiež určite bude zaujímať to, či je pavinič jedovatý. Bobule sú pre človeka a ďalšie cicavce slabo jedovaté. Avšak majú odpornú chuť, a preto otrava väčšinou nehrozí. Pre vtáky bobule jedovaté nie sú, naopak, pre nich ide o dôležitý zdroj potravy.

Pavinič päťlaločný pestovanie

Podmienky na pestovanie paviniča päťlaločného sú prakticky totožné ako u paviniča trojlaločného. Aspoň čo sa pôdy a stanoviťa týka. Avšak rozdiel spočíva v tom, že pavinič päťlaločný k svojmu rastu potrebuje oporu alebo aspoň drsný podklad. K opore sa táto rastlina prichytáva korienkami.

Rastliny je možné pomerne ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Počas vegetácie môžete pristúpiť k odrezávaniu polovyzretých výhonkov. Tie následne zapichnite do kvetináča s vhodným substrátom, zakryte fóliou a nechajte zakoreniť. Niekedy môžu výhony zakoreniť aj v pohári s vodou. Je to ďaleko viac expanzívnejšia rastlina ako pavinič trojlaločný. Pokiaľ teda chcete mať rast viac pod kontrolou, zvoľte pavinič trojlaločný.

Pamätajte na to, že oba druhy paviničov veľmi odnožujú, vytvárajú nové a nové rastliny od koreňov, rastúce výhony poľahnuté na zemi tiež rýchlo zakorenia. Výsadba by mala byť premyslená a uvážená. Len ucelené plochy dodajú jesenný efekt a ozdobu vášmu plotu alebo múru.

TIP: Medzi ďalšie krásne popínavé rastliny do záhrady je možné zaradiť napríklad populárny clematis. V našom predcházajúcom článku zistite viac o tom, ako plamienky alebo clematisy pestovať.

Túžite po tom pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Pustite sa do toho. Rozhodne sa nemusíte obmedzovať iba na pestovanie okrasných kríkov, ktoré sú pomerne bežné a nájdete ich takmer v každej záhrade.

Medzi tie najznámejšie patria napríklad ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď. Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať.

Rovnako aj ponuka menej tradičných, prípadne neopadavých kríkov je pomerne bohatá. V tomto článku si niektoré z nich bližšie predstavíme.

Skímia japonská pestovanie

Skímia japonská má podobu krásneho vždyzeleného kríka, ktorý vašu záhradu na jar ozvláštni bielymi až ružovobielymi kvetmi. Na jeseň sa potom dočkáte červených alebo bielych plodov, ktoré na kríku zostávajú aj cez zimu.

Keďže je skímia vresovisková rastlina, spájajú sa s ňou špecifické nároky na stanovište a pôdu. Konkrétne by ste mali zvoliť priepustnú, kyslú a stredne vlhkú pôdu. V záhrade sa jej bude dariť najmä v tieni či polotieni. Myslite aj na jej ochranu pred silným zimným či jarným slnkom, inak je ale rastlina mrazuvzdorná.Pestovať ju môžete voľne v záhrade, ale dariť sa jej bude aj v nádobách. Skvele sa dopĺňa napríklad s rododendrónmi, s ktorými má podobné nároky na pestovanie.

Skímia sa perfektne hodí aj na rez do vázy, kedy ozvláštni váš domov. Využiť ju môžete aj pri výrobe adventného venca a ďalších vianočných dekorácií.

Skímia druhy

Takmer všetky skímie ponúkané v záhradníctvach sú odrodou skímie japonskej (skimmia japonica). Treba zdôrazniť, že sa jedná o dvojdomé rastliny. To znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Aby ste teda docielili už spomínané plody, je nutné mať aspoň jednu skímiu samčiu a jednu samičiu.

Výnimkou je napríklad obojpohlavná odroda Skimmia reevesiana. Medzi samičie netradičné skímie možno zaradiť napríklad nízku Bowles Dwarf Female, či Nymans. Pri odrode Veitchii sa môžete tešiť na bohatú nádielku červených plodov, biele plody ponúkne napríklad Fructu Albo. Zo samčích odrôd môžeme spomenúť Fragrans so silne aromatickými listami alebo odrodu Rubella.

Leucothoe pestovanie

Rod leucothoe tvorí niekoľko desiatok druhov, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé kultivary sú charakteristické svojim mierne poliehavým a rozložitým charakterom rastu. Dorastať môžu až do výšky 150 cm, väčšinou to však býva o poznanie menej.

Všeobecne sa na pestovanie týchto kríkov hodí dobre priepustná, vlhšia a kyslá pôda. Je však nutné sa vyhnúť premokreniu. Z hľadiska umiestnenia v záhrade preferuje skôr polotienisté až tienisté stanovište. Hodí sa napríklad do skaliek, pestovať ju však môžete aj v nádobe.

Leucothoe walteri a ďalšie populárne druhy

Existuje hneď niekoľko kultivarov leucothoe s nádychom exotiky, ktoré sa pri pestovaní v záhrade tešia veľkej popularite. Jedným z nich je napríklad Leucothoe walteri 'Rainbow', ktorý dorastá do výšky 60 až 100 cm. Vyniká pevnými listami, ktoré majú v čase pučania zeleno-bielo-ružové sfarbenie. Počas leta získavajú skôr zelenú farbu s nie príliš nápadnou bielou kresbou. Na jeseň si potom vaše srdce získajú listy s farbou červeného vína.

Obľúbený je ďalej aj kultivar Leucothoe 'Zeblid', ktorý je charakteristický o niečo nižším a kompaktnejším vzrastom. Vyniká výrazne červenou farbou svojich listov. Za zmienku stojí aj Leucothoe axillaris 'Curly Red' s neveľkými, pokrútenými a pomerne tvrdými listami.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov z nášho eshopu

Pieris pestovanie

Tretím menej známym ozdobným kríkom, ktorý sa v záhrade skvele vyníma, je pieris. Jedná sa o vresoviskovú rastlinu, ktorá dorastá do výšky okolo 2 metrov. Rastie však pomerne pomaly. Tento hustý ker zaujme lesklými a jemne zašpicatenými listami. Často majú tmavo zelenú alebo svetlo panašovanú farbu. V období od marca do mája sa môžete tešiť na biele kvety s bankovitým tvarom, ktoré pripomínajú kvet konvalinky.

Čo sa týka pestovania pierisu, voľte vlhšie stanovište v polotieni. Silné slnečné lúče totiž môžu spáliť jeho listy. Pôda by mala byť humózna, rašelinová a dobre priepustná.

Pieris japonský, pieris kvetnatý a ďalšie druhy

Populárnym druhom rastliny pieris je napríklad pieris japonský, ktorý dorastá do výšky 2 metrov. Jeho listy majú zúbkovaný okraj. Horná strana listov vyniká tmavo zelenou farbou, spodná strana je potom svetlo zelená. Od marca do apríla tento druh ozvláštňujú biele bankovité kvety.

Sadenice pierisu japonského sú dostupné v niekoľkých jeho odrodách (napríklad Flaming Silver, Rosalinda a ďalšie). Medzi ďalšie obľúbené druhy možno zaradiť napríklad pieris kvetnatý, ktorý tvoria vajcovité listy s typickou tmavo zelenou farbou. V období od apríla do mája sa objavujú biele kvety.

Ďalšie ozdobné kry

Uvedené tri ozdobné kry samozrejme predstavujú iba nepatrnú časť. Medzi ďalšie populárne netradičné kríky alebo menšie stromy sa radí napríklad styrax. Zaujať môže aj judášovec, ktorá je ideálnou voľbou pre najrôznejšie záhradné kompozície. V našom blogu si napokon môžete prečítať, ako pestovať judášov strom a s niektorými kríkmi ho vhodne skombinovať.

TIP: Určite chcete aby všetky rastliny, ktoré v záhrade pestujete, prežili zimné obdobie. Ak niektoré z nich budú navyše aj kvitnúť, získate ozdobu zimnej záhrady. Prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Radí sa k najkrajším cibuľovinám a jeden z jeho druhov sa navyše preslávil ako veľmi vzácne korenie. O čom je reč? O rode krokus (latinsky crocus), ktorý v sebe zahŕňa niekoľko desiatok druhov. V záhrade zaujme vďaka pestrým farbám, ktoré každý priestor zaručene rozžiaria. Aké druhy krokusov sú najznámejšie a ako na ich pestovanie?

Druhy krokusov

Krokusy alebo šafrany sa všeobecne delia do dvoch základných kategórií – jarnej a jesennej. Na jarné krokusy sa môžete tešiť po roztopení posledného snehu, jesenné krokusy potom vašu záhradu rozžiaria s príchodom babieho leta.

Krokus jarný

Čo sa týka druhov krokusov kvitnúcich na jar, tak sa u nás často pestuje šafran jarný (crocus vernus), ktorý pochádza z oblasti Álp, Pyrenejí a Balkánu. Popularite sa teší tiež šafran zlatý (crocus chrysanthus), ktorý patrí medzi botanické žlto kvitnúce druhy. Z jednej hľuzy pritom vyrastá hneď niekoľko kvetov. Staviť ďalej môžete na šafran dvojkvetý (crocus biflorus), ktorý sa pýši bielymi alebo modrastými kvetmi.

Z viacerých rozrastajúcich sa druhov jarných krokusov možno spomenúť napríklad šafran tmavokvetý (crocus tommasinianus), ktorý kvitne fialovými hviezdicovitými kvetmi so žltými prašníkmi. Šafran Sieberov (crocus sieberi) zaujme bielymi kvetmi so žltým hrdlom a fialkastými vonkajšími okvetnými lístkami.

Jesenné krokusy

Medzi najznámejšie jesenné krokusy možno zaradiť napríklad krokus siaty (crocus sativus). Na prvý pohľad zaujme svojimi intenzívne fialovými kvetmi s tmavším žilkovaním. Navyše je práve tento druh zdrojom toľko vzácneho šafranu. Medzi jesenné krokusy možno zaradiť aj Biebersteinov krokus (crocus speciosus), ktorý sa pýši modrofialovými kvetmi s viditeľnou sieťou tmavších žíl. Do kategórie je možné ďalej zaradiť crocus cancellatus, crocus kotschyanus či crocus pulchellus.

Láka vás pestovanie krokusov? Prezrite si naše kvalitné cibuľky krokusov a vyberte si medzi nimi svojho favorita

Krokusy v trávniku

Šafrany skvele vyniknú na väčších plochách trávnika alebo ako súčasť skupiny okrasných kríkov. Veľmi pôsobivo vyzerajú skupiny kvetov rovnakej farby, na druhú stranu ich môžete ľahko kombinovať medzi sebou a vytvárať tak nevšedné farebné kombinácie.

Krokusy v kvetináči

Šafrany možno pestovať aj v kvetináči a týmto spôsobom ozvláštniť nielen svoju záhradu, ale napríklad aj terasu či balkón. A ako pestovať krokusy v kvetináči, aby sa im darilo? Pri sadení je potrebné, aby na dne kvetináčov bol do výšky zhruba dvoch palcov štrk alebo hrubý piesok. Naň umiestnite vhodnú zeminu.

Cibuľky krokusu sa do kvetináča vysádzajú rovnako ako do pôdy, teda zhruba do hĺbky 5 až 10 cm. Akonáhle vám šafrany vykvitnú, obmedzte zálievku tak, aby pôda nebola premokrená a nedochádzalo k uhnívaniu podzemnej časti.

Krokusy pestovanie

Krokusy sa právom radia k najjednoduchším rastlinám na pestovanie. Ľahko si s nimi preto poradia aj pestovatelia začiatočníci. Pri výsadbe vezmite do úvahy, či máte k dispozícii jarné, alebo jesenné druhy krokusov. Jarné druhy sa totiž vysádzajú na jeseň (od septembra do novembra), jesenné treba zasadiť v lete (ideálne v júli či auguste).

Krokusy výsadba

Najlepšie sa im bude dariť v piesočnatých a hlinitých pôdach, ktoré sú dostatočne priepustné a nepremokrené. Pod hľuzami by sa ideálne mala nachádzať hrubšia štruktúra, napríklad v podobe kamienkov či štrku. Hĺbka výsadby sa pohybuje medzi 5 až 8 cm, väčšie cibuľky je vhodné sadiť hlbšie.

Na dosiahnutie bohatého kvitnutia doprajte rastlinám zeminu z kompostu obohatenú o popol zo spáleného dreva či piesok. Naopak používanie maštaľného hnoja sa neodporúča.

Šafranom sa bude dobre dariť na slnku či v miernom tieni. Ak ich budete pestovať na veľmi slnečnom mieste, počítajte s kratšou dobou kvitnutia. To však platí iba pri jarných druhoch, jesenné naopak slnečné stanovište ocenia.

Kedy kvitnú krokusy

Jarné krokusy vašu záhradu rozžiaria väčšinou v období medzi februárom a začiatkom apríla. Vykvitajú totiž pomerne skoro po roztopení posledného snehu. Naopak, jesenné odrody krokusu svoje farebné kvety svetu ukážu až v rozmedzí septembra a novembra.

Krokusy po odkvitnutí

Pri krokusoch je vhodné po odkvitnutí ostrihať všetky kvety. Následne sa rastliny ponechávajú v pokoji, kým sa cibuľa zatiahne a listy uschnú. Tieto listy potom ostriháme. Cibuľky možno nechať v pôde a počkať na ich ďalšie kvitnutie v budúcom roku.

Alternatívou je vykopanie cibuliek, čo odporúčame vykonávať zhruba po 5 rokoch, nie každý rok. Následne namnožené cibuľky oddeľte a nechajte ich na suchom a tmavom mieste zaschnúť. Do pôdy ich opäť zasadíte v momente, keď na ne príde rad (teda pri jarných krokusoch na jeseň, pri jesenných v lete).

TIP: Vašu záhradu skvele rozžiaria aj ďalšie hľuznaté rastliny. Prečítajte si, ako na pestovanie begónií, ktoré môžu hrať najrôznejšími farbami.

Zlatovka, alebo tiež ľudovo nazývaná zlatý dážď, je druh rastliny z čeľade olivovníkovitých. Vedecké meno je Forsythia. Tento ker je pomenovaný po Williamovi Forsythovi, škótskom botanikovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov Kráľovskej botanickej spoločnosti.

Zlatovky sú obľúbené najmä pre svoje nádherné jarné kvitnutie, kedy sa celý ker pokryje žiarivo žltými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy.

Existuje asi jedenásť druhov zlatovky, ktoré pochádzajú z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Niektoré druhy sú vysoké až 3 metre, zatiaľ čo iné sú menšie a kompaktnejšie. Krík je veľmi odolný a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach.

Listy zlatovky sú obvykle tmavo zelené a trojuholníkové alebo srdcovité. Kvety sú najcharakteristickejším rysom zlatovky - sú veľké, žiarivo žlté a majú štyri lístky. Kvety sa obvykle objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci.

V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako je to s pestovaním tohto typicky jarného kríka a čo všetko potrebuje k úspešnému rastu a bohatému kvitnutiu.

Odrody zlatého dažďa

Zlatovka sa vyskytuje v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a niektorými ďalšími charakteristikami. Každá odroda zlatovky má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré jej umožňujú vyniknúť v rôznych záhradných prostrediach.

Zlatovka prostredná

vedecky známa ako Forsythia x intermedia, je druh zlatovky, ktorý je často vidieť v záhradách a parkoch. Je krížencom dvoch ázijských druhov zlatovky, konkrétne Forsythia suspensa a Forsythia viridissima.

Táto zlatovka je veľmi populárna pre svoj kvet – celý ker pokryje žiarivo zlatými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké, žiarivo žlté, štvorpočetné. Obvykle sa objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci, a zostávajú na kríku niekoľko týždňov.

Zlatovka prostredná je stredne veľká až veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Listy sú tmavo zelené, trojuholníkové alebo srdcovité a na jeseň sa vyfarbujú do krásne bronzovej farby.

Forsythia x intermedia je veľmi odolná a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach. Vyžaduje plné slnko a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivá. Je tiež odolná voči väčšine škodcov a chorôb.

Zlatovku pestujeme najčastejšie ako solitéru, ale často sa vysádza aj do kvitnúcich živých plotov. V tomto prípade jej stačí iba pravidelný rez, ktorý znáša veľmi dobre a rýchlo znova obrastá.

Medzi najznámejšie odrody patria napríklad:

Forsythia x intermedia 'Spectabilis' - Táto odroda je známa pre svoje veľké, bohato kvitnúce kríky, ktoré môžu dosahovať výšku až 3 metre. Jej kvety sú veľké a intenzívne žlté.

Forsythia x intermedia 'Goldzauber' - Tento kultivar je obľúbený pre svoje sýto zlaté kvety a robustný rast. Je tiež veľmi odolný voči mrazu.

Forsythia x intermedia 'Minigold' - Táto zakrpatená odroda má menšiu veľkosť a je ideálna pre pestovanie v nádobách. Kvety sú menšie, ale veľmi hojné.

Forsythia viridissima 'Bronxensis' - Táto odroda je známa pre svoje tmavo zelené listy a kompaktné rozmery. Kvety sú menšie a menej nápadné, ale stále veľmi atraktívne.

Forsythia × intermedia 'Arnold Dwarf' – výška iba do 0,5 m

Forsythia × intermedia 'Beatrix Farrand'

Forsythia × intermedia 'Densiflora'

‘Weekend’
Tento kultivar dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Vytvára skôr rozkladitý ker, a tak sa najlepšie hodí na solitérne pestovanie. Kvitne od apríla, kvety sú veľké, žltej farby.

‘Lynwood gold’

Ide o nižšiu odrodu, pri ktorej sa dočkáme výšky okolo jedného až dvoch metrov. Krík rastie vzpriamene, hodí sa tiež do živých plotov.

‘Maluch’

Ďalšou nižšou odrodou je Maluch - dorastá maximálne do 1,5 metra, častejšie je ešte nižšia. Vetvy rastú vzpriamene, kopijovité listy majú sýto zelenú farbu, ktorá na jeseň tmavne.

Pestujte zlatovky aj vo svojej záhrade! Či už sa rozhodnete pre solitérny ker do predzáhradky, alebo pre kvitnúci živý plot, obľúbené kultivary nájdete na našom e-shope - zlatý dážď predaj

Zlatovka európska

vedecky známa ako Forsythia europaea, je vzácny a menej známy druh zlatovky. Je to jediný druh zlatovky, ktorý pochádza z Európy, konkrétne z oblasti Balkánu.

Tento ker dosahuje výšku až 2 metre. Jej listy sú opačné, obvajcovité až obkopinaté, na vrchole tupé až špicaté, na báze uťaté až srdcovité a majú zreteľné žilnatiny. Listy sú tmavo zelenej farby a na jeseň sa menia na atraktívnu bronzovú farbu.

Kvety zlatovky európskej sú charakteristicky žiarivo žltej farby, rovnako ako u ostatných druhov zlatoviek, ale môžu byť o niečo menšie. Objavujú sa na jar, často už v marci.

Zlatica previsnutá

vedecky známa ako Forsythia suspensa, je jedným z druhov zlatovky, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Tento druh je obľúbený vďaka svojmu charakteristickému tvaru s previsnutými vetvami, ktorý dodáva krajine jedinečný vzhľad.

Zlatovka previsnutá je stredne veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Jej vetvy sú dlhé a previsnuté, čo jej dáva elegantný vzhľad. Listy sú striedavé, podlhovasté a majú tmavo zelenú farbu.

Kvety tohto druhu zlatovky sú žiarivo žlté a objavujú sa na jar, často už v marci, ešte pred tým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké a nápadné, čo robí tento druh zlatovky veľmi atraktívnym pre záhradnícky dizajn. Najčastejšie sa pestuje ako solitéra.

Pestovanie zlatovky

Ker zlatý dážď nie je náročný na pestovanie. Vyžaduje plné slnko (znesie aj polotieň) a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivý. Kry sú tiež odolné voči väčšine škodcov a chorôb. Jedinou údržbovou požiadavkou je pravidelný rez, ktorý pomáha udržiavať tvar kríka a podporuje bohaté kvitnutie.

Zlatý dážď rez

Najlepší čas na rez je krátko po odkvitnutí, obvykle v neskorom jarnom až skorom letnom období. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy a tiež tie, ktoré sú príliš husto rastúce, aby sa zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu a svetla pre zdravý rast rastliny.

Ak je ker príliš hustý, môže byť tiež užitočné vykonať presvetlenie, čo znamená odstránenie niektorých vetiev uprostred kríka. Pri reze je tiež dobré nechať niektoré z mladších výhonov, ktoré budú budúci rok kvitnúť. Rez by mal byť vykonaný ostrými nožnicami alebo pílou, aby sa zabránilo poškodeniu rastliny.

Zlatý dážď kvitnutie

Kvety zlatovky sú jedným z najvýraznejších znakov tejto rastliny. Sú žiarivo žlté a často sa objavujú na kríku ešte skôr ako listy. To robí zo zlatého dažďa ideálnu rastlinu, ktorá prežiari smutnú zimnú záhradu.

Zlatovka obvykle začína kvitnúť v marci či apríli (podľa aktuálneho počasia) a kvety sa na vetvách držia aj niekoľko týždňov. Ker je nimi bohato posiaty - vďaka tomu tiež vzniklo jeho ľudové meno, pretože množstvo kvietkov po celej dĺžke vetiev vytvára dojem "zlatého dažďa".

Zlatý dážď na kmienku

Zaujímavým spôsobom pestovania zlatovky je pestovanie na kmienku. Kríky sa do požadovaného vzhľadu dajú tvarovať, často sa tiež vrúbľujú. Na kmienku je možné pestovať ako zlatovku so vzpriamenými vetvami, tak previsnuté kultivary, ktoré v tejto forme pekne vyniknú. Zlatovku na kmienku pestujeme ako samostatne stojace.

Zlatý dážď sadenie

Výsadba zlatovky je relatívne jednoduchá a môže byť vykonaná ako na jar, tak na jeseň. Zlatovka preferuje plné slnko, ale znesú aj polotieň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu, ideálne s neutrálnym pH alebo mierne kyslým

Pri výsadbe vykopeme dieru dostatočne veľkú pre koreňový bal zlatice a umiestnime rastlinu do takej hĺbky, aby bola koruna rastliny v úrovni so zemou (pri variante na kmienku je koruna samozrejme vyššie). Po vysadení rastlinu riadne zalejeme a pravidelne ju zavlažujeme aj v nasledujúcich týždňoch, aby sme podporili zakorenenie.

TIP: Vaša záhrada môže rozkvitnúť aj ďalšími kríkmi. Okrem zlatého dažďa sú skvelou voľbou napríklad rododendrony, ibišteky, či vajgélie. Ako pestovať vajgelu sa dozviete aj na našom blogu.

Lomikameň (Saxifraga) je rod rastlín z čeľade lomikameňovitých. Tento rod zahŕňa približne 440 druhov, ktoré sú rozšírené hlavne na severnej pologuli, s významnou prítomnosťou v subarktických a alpínskych oblastiach.

Názov Saxifraga pochádza z latinských slov "saxum" (skala) a "frangere" (zlomiť), odkazujúce na schopnosť niektorých druhov rast v štrbinách skál, kde môžu postupne rozširovať trhliny. Tieto rastliny sú húževnaté a odolné, prispôsobené ťažkým podmienkam, a sú známe svojimi nádhernými kvetmi. V našom článku sa podrobnejšie pozrieme na tento fascinujúci rod rastlín, jeho charakteristiky, druhy a využitie.

Lomikameň druhy

Lomikameň Arendsov

Saxifraga arendsii je často využívaná rastlina v okrasných záhradách. Táto vytrvalá rastlina je obľúbená pre svoje drobné, ale nápadné ružové, biele alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci jari a v lete.

Pochádza z hôr Európy a Ázie a je pomenovaný po nemeckom záhradníkovi Georgeovi Arendsovi. Vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti je možné lomikameň Arendsov pestovať aj v našich podmienkach. Je ideálny pre skalky, okrasné záhony aj nádoby.

Preferuje slnečné polohy a dobre priepustnú pôdu. Rastline sa darí aj v polotieni, ale v takom prípade kvitne menej bohato. Je to rastlina, ktorá je odolná voči mrazu a suchu, čo umožňuje jej pestovanie aj v náročnejších podmienkach.

Tento druh je veľmi obľúbený medzi záhradkármi aj šľachtiteľmi, a tak sa stretneme s množstvom odrôd, ktoré sa od seba líšia predovšetkým farbou kvetov. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

'Grandiflora Alba' - tento kultivar má oproti iným odrodám väčšie kvety, ktoré sú bielo sfarbené so svetlo žltým stredom.

'Purpurteppich' - purpurovo sfarbené drobné kvietky tejto odrody vytvárajú bohaté porasty.

'Highlander Red' - sýto červené kvety so žltým stredom vyrastajú na dlhých tenkých stonkách.

'Touran White' - drobné, čisto biele kvety, vytvárajú spoločne so sviežo zelenými listami husté koberce.

Lomikameň zrnitý

Saxifraga granulata je rozšírený predovšetkým v Európe, ale možno ho nájsť aj v juhozápadnej Ázii a severnej Afrike. Tento lomikameň sa vyznačuje svojimi bielymi, ružovkastými až červenými kvetmi, ktoré sa objavujú od mája do júla. Kvety sa zoskupujú do súkvetia na konci vysokej stonky.

Listy sú prízemné, zelené, na báze zrastené do ružice. Typickým znakom tohto druhu sú drobné, zrnité útvary na koreňoch, odkiaľ je odvodený aj jeho názov.

Lomikameň zrnitý preferuje slnečné polohy a vlhké, ale dobre priepustné pôdy. V prírode ho nájdeme na lúkach, pastvinách, v lese, ale aj na skalách a suťových svahoch. V záhradách je často využívaný ako okrasná rastlina do skaliek.

Lomikameň poplazivý

Saxifraga stolonifera pochádza z východnej Ázie. Tento druh je známy svojimi jasnými bielymi kvetmi s purpurovými bodkami, ktoré sa objavujú na dlhých stopkách nad listami v letných mesiacoch.

Ide o trsnatú rastlinu, ktorá tvorí výbežky, ktorými sa šíri. Listy lomikameňa poplazivého sú zelené, srdcovitého tvaru, s bielymi žilkami a sú usporiadané do prízemnej ružice.

Táto rastlina preferuje polotienisté až tienisté polohy a dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Lomikameň poplazivý je obľúbený ako izbová rastlina vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a ľahkej starostlivosti. Rovnako je často využívaný v záhradách na výsadbu do tienistých skaliek a ako podrast v lesných záhradách.

Lomikameň metlinatý

Saxifraga paniculata je pôvodom z horských oblastí Európy a západnej Ázie. Tento druh je známy svojimi malými, ale nápadnými bielymi kvetmi, ktoré vyrastajú na konci pomerne dlhých stoniek nad prízemnými listami.

Listy lomikameňa metlinatého sú tmavo zelené, široko eliptické a majú charakteristický mramorový vzor. Táto rastlina preferuje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú, kamenistú pôdu.

Lomikameň metlinatý je obľúbený v záhradníctve, kde je často využívaný na výsadbu do skaliek a alpínskych záhrad vďaka svojej odolnosti a nádherným kvetom. Je to rastlina, ktorá je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj v náročných podmienkach.

Lomikameň tienistý

Saxifraga umbrosa je pôvodom z juhozápadnej Európy. Tento druh má ružové kvety, ktoré sa objavujú na konci jari a v lete.
Kvety rastú na vysokých stonkách nad prízemnou ružicou listov, ktoré sú zelené, lesklé a majú charakteristický tvar.

Lomikameň tienistý, ako už názov napovedá, preferuje tienisté až polotienisté polohy a dobre priepustnú, humóznu pôdu. V záhradách je často využívaný na výsadbu do tienistých skál a do tienistých častí záhrad. Je mrazuvzdorný a nenáročný na starostlivosť.

Lomikameň do skalky si zaobstaráte napríklad aj v našom e-shope. Vyberať môžete hneď z niekoľkých farieb a odrôd

Pestovanie lomikameňov

Pestovanie lomikameňov (Saxifraga) je pomerne jednoduché, pretože sa jedná o odolné rastliny, ktoré nevyžadujú veľa starostlivosti. Napriek tomu existujú určité aspekty, ktoré treba zvážiť pre úspešné pestovanie.
Niektoré lomikamene preferujú miesta s dostatočným slnkom, iné zase polotieň či úplný tieň - je teda potrebné vybrať stanovište adekvátne zvolenému druhu. Pôda by mala byť dobre priepustná alebo kamenistá, pretože príliš vlhké podmienky môžu viesť k hnilobe koreňov.

Mnohé druhy lomikameňov sú odolné voči mrazu a dokážu prežiť aj tvrdé zimy. Presádzanie sa odporúča na jar, pričom mladé rastliny je dobré na zimu prikryť. Rez je nutný iba u niektorých druhov, inak postačí odstránenie odkvitnutých kvetov. Lomikamene sú rastliny, ktoré dokážu potešiť svojimi krásnymi kvetmi a pritom nevyžadujú zvláštnu starostlivosť, čo ich robí ideálnymi pre začínajúcich záhradkárov.

Lomikameň v kvetináči

Pestovanie lomikameňov v kvetináči je ďalšou možnosťou, ako si vychutnať krásu týchto rastlín. Výber správneho kvetináča je dôležitý – mal by byť dostatočne hlboký, aby pomohol podporiť koreňový systém rastliny a mal by disponovať drenážnymi otvormi, ktoré zabránia premokreniu.

Pôda by mala byť dobre priepustná, ideálne zmes záhradkárskej pôdy, piesku a malých kameňov alebo okruhliakov. Rastliny umiestnime na slnečné alebo polotienisté miesto. V zime treba rastliny premiestniť na chladnejšie miesto a zvlhčovať ich mierne, aby prečkali obdobie pokoja.

Pravidelné prihnojovanie počas vegetačného obdobia podporí rast a kvitnutie rastlín. Pestovanie lomikameňa v kvetináči je skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú vlastnú záhradu - vystačia si totiž aj s menším balkónom alebo okenným parapetom.

TIP: Medzi ďalšie nádherné trvalky do skalky patrí napríklad rozchodník, materina dúška či nízke druhy astier. O pestovaní skalničiek sa dočítate viac na našom blogu.

Trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans), je očarujúca lianovitá rastlina, ktorá svojimi atraktívnymi a nápadnými kvetmi priťahuje nielen zvedavé pohľady, ale aj motýle a ďalšie opeľovače.

Tento ker pochádza z juhovýchodných oblastí Spojených štátov amerických, avšak vďaka svojej odolnosti a prispôsobivosti si našiel cestu do mnohých európskych záhrad. Trúbkovec je ideálnym riešením pre tých, ktorí hľadajú impozantný doplnok pre svoj záhradný priestor – či už ako živý plot, okrasnú oporu alebo solitérny prvok.

Pestovanie trúbkovca koreňujúceho síce vyžaduje určitú starostlivosť a pozornosť, ale s trochou trpezlivosti sa vám odmení bohatou paletou farebných kvetov v tvare trubiek, ktoré oplývajú exotickým šarmom.

Trúbkovec druhy

Trúbkovec veľkokvetý

(Campsis grandiflora) sa vyznačuje svojimi trúbkovými kvetmi veľkých rozmerov, ktoré sa objavujú od júla až do októbra. Rastlina pochádza pravdepodobne z Číny. Hodí sa na popínanie pergol či plotov. Dôležité je rastlinu neprelievať, pretože má tendenciu uhnívať v koreňoch. Dobre odoláva miernym mrazom.

Trúbkovec koreňujúci

(Campsis radicans) je dekoratívna popínavá rastlina patriaca do čeľade trubačovitých. Pôvodom je z juhovýchodných oblastí USA, u nás sa pestuje ako okrasný ker v záhradách. Tento druh sa vyznačuje rýchlym rastom a schopnosťou šplhať po oporách alebo pnúť sa po stromoch vďaka svojim vzdušným koreňom.

Jeho hlavným lákadlom sú veľké, farebné kvety v tvare trúbok, ktoré rozkvitajú od júla do augusta a priťahujú do záhrady opeľovače z celého okolia. Pokiaľ sú kvety opeľované, objavia sa po ich odkvitnutí plody – dlhé zelené struky, ktoré sú jedovaté. Pozor, jedovatá je pre cicavce vrátane človeka celá rastlina.

Medzi najobľúbenejšie odrody tohto druhu patrí napríklad 'Flava' so žltými kvetmi, 'Flamenco' so sýtočervenými kvetmi alebo 'Madame Galen' s kvetmi v klasickej oranžovej farbe.

Popínavý trúbkovec v rôznych farbách, ktorý dodá vašej záhrade exotický nádych a skrášli ploty, múriky aj kvetináče, nájdete aj v našom e-shope

Trúbkovec koreňujúci pestovanie

Pestovanie trúbkovca je relatívne jednoduché, ak sú splnené základné nároky na stanovište a pôdu. Rastlina preferuje slnečné polohy a priepustnú, na živiny bohatú pôdu. Je dôležité zaistiť jej dostatočnú oporu, aby sa liany mali o čo zachytiť.

V prvých rokoch rastu je vhodné chrániť mladé rastliny pred silnými mrazmi, neskôr sa už stávajú odolnejšími a niektoré odrody zvládajú aj silné mrazy. Pravidelným rezom je možné udržať požadovaný tvar a veľkosť kríka, rovnako ako podporiť bohatšie kvitnutie.

Trúbkovec koreňujúci potrebuje aj pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období, ale pozor na preliatie. Hnojením počas vegetačného obdobia zaistíte bohatší rast a kvitnutie. Voľte organické hnojivá alebo minerálne hnojivá určené priamo pre kvitnúce kríky.

Nevýhodou v pestovaní je bujný rast a hlavne výhonky od koreňov, ktoré sa môžu nekontrolovateľne šíriť záhradou. Mladé výhony je nutné včas likvidovať.

Trúbkovec v nádobe

Pestovanie trúbkovca koreňujúceho v kvetináči je možné, aj keď rastlina vyžaduje viac starostlivosti ako v záhradnej pôde. Zvoľte dostatočne veľký kvetináč s odvodňovacím otvorom a použite kvalitnú priepustnú zeminu zmiešanú s kompostom na zaistenie potrebných živín.

Rastlina potrebuje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku, ale dbajte na to, aby ste ju nepreliali. V priebehu vegetačného obdobia odporúčame hnojenie tekutým hnojivom na podporu rastu a kvitnutia. Je nutné zaistiť pevnú oporu na šplhanie a pravidelný rez na udržanie kompaktného tvaru.

Pri pestovaní v kvetináči je tiež dôležité chrániť rastlinu pred silnými mrazmi – napríklad umiestnením do skleníka alebo chladnej miestnosti počas zimných mesiacov.

Kedy strihať trúbkovec

Rez trúbkovca je dôležitým aspektom starostlivosti o túto rastlinu, ktorý prispieva k udržaniu jej zdravia, tvaru a bohatého kvitnutia. Rez by mal prebiehať na jar, najlepšie v marci alebo apríli, keď už hrozba silných mrazov ustúpila.

Pri reze odstráňte staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú príliš husto alebo narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Mladé výhonky skráťte na 2-3 púčiky od hlavného výhonu, podporíte tým rast nových, mladých a vitálnych výhonkov. U starších rastlín môžete vykonať aj radikálnejší rez na omladenie kríka.

TIP: Ak hľadáte ideálne popínavé rastliny na balkón, ale trúbkovce sa vám zdajú príliš veľké, inšpirujte sa našim článkom, kde vám predstavíme ďalšie tipy na popínavky na balkón.

Akébia je fascinujúci rod rastlín, ktorý nielen priťahuje pozornosť svojim atraktívnym vzhľadom, ale tiež ponúka širokú škálu využitia v tradičnej medicíne a kozmetike. Tieto rýchlo rastúce popínavé liany s pôvodom v exotickej Ázii, s elegantnými listami a neobvyklými kvetmi sú obľúbeným doplnkom záhrad a parkov po celom svete.

V nasledujúcich riadkoch si viac povieme o u nás najviac pestovanej akébii päťpočetnej a jej pestovaní.

Akébia päťpočetná

Akébia (Akebia) je rod rastlín patriaci do čeľade kokylovitých. Pôvodne pochádza z východnej Ázie, najmä z Japonska a Číny. Akébia je známa pre svoje atraktívne, rýchlo rastúce popínavé liany s elegantnými listami a neobvyklými kvetmi.

Medzi najznámejšie druhy akébií patrí akébia päťpočetná (Akebia quinata) a akébia trojpočetná (Akebia trifoliata). Tieto druhy sú obľúbené ako okrasné rastliny v záhradách a parkoch, kde sa pestujú pre svoj atraktívny vzhľad a rýchly rast.

Liany akébie päťpočetnej dorastajú do dĺžky až 10 metrov, pričom rastlina môže byť až tri metre široká. Listy tohto druhu sú päťpočetné a dlanovito zložené, jednotlivé lístky majú eliptický tvar a celý zložený list je veľký približne päť až desať centimetrov.

Ak je mierna zima, prípadne ak akébia rastie v teplejších oblastiach, opadáva počas vegetačného pokoja iba čiastočne.

Táto rastlina je pestovaná najmä ako okrasná – má v záhrade podobnú funkciu ako napríklad známejší popínavý brečtan – môže teda vytvoriť prírodné zatienenie pergoly či pokryť múriky a ploty v záhrade. Výhodou oproti spomínanému brečtanu je fakt, že nejde o jedovatú rastlinu, plody sú naopak dokonca jedlé.

Okrem svojho dekoratívneho významu má akébia aj tradičné lekárske využitie, najmä v čínskej medicíne, kde sa používa ako prostriedok proti bolestiam hlavy, nespavosti alebo depresiám. Tiež má diuretické a antifungálne účinky. V poslednej dobe sa výťažky tiež objavujú v kozmetických prísadách pre svoje hydratačné a ochranné vlastnosti.

Kvety akébie

Kvety sa objavujú na jar, obvykle počas apríla a mája. Sú drobné, nápadné a voňavé, s farebnými okvetnými lístkami v odtieňoch fialovej, purpurovej alebo belavo zelenej farby. Kvety sú jednopohlavné, pričom samičie kvety bývajú väčšie a tmavšie, samčie naopak menšie, obvykle purpurovej farby. Pri pestovaní je nutné opeľovať rastlinu peľom iného kusu, len tak sa dočkáte plodov.

Akébia plody

Po odkvitnutí sa na lianách akébie objavujú podlhovasté plody ružovej či fialovej farby, s hrubými kožovitými šupkami. Vnútri plodu potom nájdeme slizovitú dužinu, ktorá chráni čierne semená.

Plody akébie päťpočetnej sú jedlé, majú exotickú chuť a najčastejšie sa využívajú v klasických ázijských receptoch. Pokiaľ teda dôjde k opeleniu, dočkáte sa plodov začiatkom jesene. Zozbierať ich však musíte včas, ak sú prezreté, pukajú a zosychajú.

Ak sa chcete pustiť do pestovania exotickej akébie, navštívte náš e-shop a vyberte si z ponuky sadeníc tejto zaujímavej rastliny do svojej záhrady

Pestovanie akébie

Pestovanie akébie (Akebia) je pomerne jednoduché a nevyžaduje zvláštnu starostlivosť či podmienky. Tieto rýchlo rastúce popínavé liany sú ideálnym doplnkom pre záhrady, kde môžu skrášliť ploty, pergoly či iné opory.

Akébia preferuje slnečné až polotienisté stanovište s dobre priepustnou, vyživenou pôdou. Na dosiahnutie bohatšieho kvitnutia je vhodné umiestniť rastlinu na dostatočne svetlé miesto. Vhodným obdobím na výsadbu akébie je jar alebo jeseň.

Rastlinu treba pravidelne zalievať, najmä v období sucha či vyšších teplôt. V zimnom období by mala byť zálievka obmedzená. Akébia je pomerne odolná voči mrazu, ale mladé rastliny môžu vyžadovať prikrytie počas extrémnych mrazov.
Pokiaľ ide o hnojenie, Akébia ocenia prídavok kompostu alebo organických hnojív na jar a znovu na jeseň.

Rez akébie

Nenáročnosť akébie oceníte aj pri pravidelnom reze rastlín v záhrade. Tento druh totiž zastrihovanie nevyžaduje. K rezu môžete pristúpiť z estetických dôvodov – odstraňujeme šľahúne, ktoré zasahujú do miest, kam rastlinu pustiť nechceme, prípadne rezom podporíme rast do požadovaného tvaru a smeru. V predjarí tiež odstraňujeme suché či poškodené liany. Ak je už rastlina staršia, môžeme urobiť radikálny rez, ktorý podporí rast nových výhonov a celkovú vitalitu akébie.

TIP: Ďalšou exoticky vyzerajúcou rastlinou s veľmi zaujímavými kvetmi je clematis. Aj tento druh môžeme vysadiť k plotu alebo k pergole. Ako pestovať clematis sa dočítate v predchádzajúcom článku na blogu.

Vŕba (Salix) je pomerne obsiahly rod stromovitých či krovitých rastlín. Vŕby sa bežne vyskytujú takmer po celom svete, prevažná väčšina však v miernom podnebí severnej pologule, skôr vo vlhkých oblastiach. Nájdeme ich pozdĺž riek, okolo rybníkov, v blízkosti rašelinísk, v lužných lesoch, ale aj vo vyšších a chladnejších polohách.

U nás je vŕba spájaná s mnohými tradíciami, v minulosti bolo drevo využívané nielen v košikárstve, ale aj na výrobu nábytku či hudobných nástrojov. Vŕbová kôra sa tiež využívala v tradičnej medicíne. Okrem toho sa jedná o dôležitú včelársku rastlinu. Jahňady sú totiž plné sladkého nektáru a peľu, čo hmyz veľmi ocení.

Vŕby majú obvykle silný kmeň (vzhľadom k veľkosti stromčeka), prípadne rastú v tvare kríka. Listy sú kopijovité alebo čiarkovité, drobných rozmerov, na jeseň opadajú.

Kvety vŕby sú usporiadané do jahňad. Tie môžu mať odlišný vzhľad; nám sú už od detstva najznámejšie vŕby rakytové, ktorým sa ľudovo hovorí „baburiatka, bahniatka“  pre ich hebkú štruktúru.

Pestovanie vŕby

Vŕby sú náročné na svetlo a vlahu. Vysádzame ich teda na stanovište slnečné, prípadne s dostatkom rozptýleného svetla po celý deň. Polotieň či plný tieň týmto rastlinám nesvedčí.

Na pôdu vŕby nie sú vyberavé. Dobre sa im darí aj v menej výživných pôdach s vysokým podielom piesku. Hlavné je pre nich dostatok vlhkosti. Pokiaľ vŕbu nevysadíte priamo pri jazierku alebo pri rybníku, musíte ju pravidelne zalievať - zemina okolo kmeňa by mala byť neustále mierne vlhká (nie podmáčaná, aj keď v tomto ohľade znesú veľa).

Sadenie vŕby

Vŕbu vysádzame rovnako ako ktorýkoľvek iný strom či ker. Dôležité je zvoliť optimálne stanovište – to už sme si priblížili v predchádzajúcom odseku.

Vŕbu zasadíte tak, že vykopete dostatočne veľkú jamu pre koreňový bal, umiestnite strom do jamy a pevne prikryjete zeminou. Pri niektorých druhoch, napríklad pri vŕbe košikárskej, je dôležité vysadiť sadenicu tak, aby jednotlivé vetvy boli k okolitému povrchu pod uhlom 60°, pričom nad zemou zostávajú 3 až 5 púčikov z každého prútu.

Kedy zasadiť vŕbu

Vŕbu je najlepšie zasadiť na jeseň alebo na jar, keď nie je v plnom raste. Ak máte však kvalitné a dostatočne predpestované sadenice, môžete ich vysadiť prakticky kedykoľvek od jari až do jesene. Ak sadíte počas vegetačného obdobia, musíte sa rastline viac venovať, najmä čo sa zálievky týka.

Kam zasadiť vŕbu

Vŕbu by ste mali zasadiť na slnečné miesto s dostatkom vlhkosti a priestoru pre jej rast. Niektoré ázijské druhy, napríklad vŕba japonská, znesú aj mierny polotieň.

Vŕby sú mrazuvzdorné, nie je teda nutná výsadba do kvetináčov a náročný transport na konci každej sezóny. Vetvy niektorých druhov sú pomerne tenké a krehké, preto sa oplatí stromčeky vysadiť na miesto chránené pred vetrom. To sa však netýka napríklad vŕby košikárskej alebo niektorých našich pôvodných druhov, ktoré majú pružné a odolné vetvy.

Strihanie vŕby

Vŕbu je vhodné strihať v období vegetačného pokoja, teda od neskorej jesene do skorej jari. Pri reze odstraňujeme najmä suché, poškodené a prekrývajúce sa konáre. U všetkých pestovaných druhov dbáme aj na estetiku, korunu teda udržujeme v pravidelnom tvare.
Vŕby obrastajú rýchlo, počas roka tak robíme najčastejšie dva až tri rezy. Ten prvý býva najradikálnejší a uskutočňujeme ho ešte pred vytvorením prvých púčikov, teda pokojne už vo februári. Počas roka vykonávame udržiavacie rezy.

Kedy strihať japonskú vŕbu

Vŕbu japonskú striháme každý rok celkom trikrát. Prvý rez robíme na prelome februára a marca. Dôležité je, aby ešte na vetvách neboli rozvinuté púčiky a rez tak vŕbe neuškodil. V túto ročnú dobu sa nebojíme do kríka zasiahnuť poriadne a prevedieme radikálny rez, pri ktorom skrátime výhony až o dve tretiny ich dĺžky.

Ďalší rez robíme v lete, kedy vŕbu zastrihujeme do pekného tvaru. Posledný potom urobíme na jeseň, ideálne v novembri, kedy odstraňujeme všetky vyčnievajúce vetvy, ktoré narúšajú estetiku koruny.

Strihanie vŕby na jeseň

Na rez vŕby sa najviac hodí obdobie okolo Veľkej noci. Nie nadarmo sa košíky, korbáče a ďalšie výrobky pletú práve z vŕbového prútia, ktoré bolo vždy nutné v túto ročnú dobu odstrániť. Rez však môžeme v niektorých prípadoch vykonávať aj na jeseň. Najčastejšie tak robíme pri drobných okrasných druhoch, ktoré chceme udržiavať kompaktné a úhľadné (vzrastlé stromy a košaté kríky zrezávame raz za jeden až dva roky na jar).

Jesenný rez nesmie byť radikálny. Jedná sa o rez udržiavací, kedy odstraňujeme iba nežiaduce časti vetiev, ktoré narúšajú tvar koruny.

Vŕba druhy

Tento rod zahŕňa viac ako 400 jednotlivých druhov. Niektoré druhy vŕb sú si natoľko blízke, že na ich presné rozoznanie je potrebné využiť odborné botanické techniky.

V slovenskej prírode nájdeme 22 pôvodných druhov, ktoré prirodzene rastú najmä vo vlhkých oblastiach, pozdĺž riek, rybníkov či iných vodných plôch. Vŕby sú však obľúbené aj ako okrasné stromy, v záhradách tak okrem našich pôvodných druhov nájdeme aj niektoré z ázijských a amerických vŕb.

Medzi najbežnejšie aj najobľúbenejšiebenejšie druhy pestované u nás patria:

Vŕba ružová (Salix gracilistyla) - tento druh je zaujímavý svojimi ružovými "jahňadami", 'Mount Aso'.

Vŕba japonská (Salix integra) - druh okrasný nielen jarnými kvetmi, ale aj listom. Ľahko sa tvaruje, v záhradách je veľmi obľúbený. Najmä 'Hakuro Nishiki'.

Vŕba stromčekovitá (Salix arbuscula) - nízka okrasná vŕba, tvorí asi jeden meter vysoký stromček. S obľubou vysádzaná ako doplnok medzi nízke kríky a byliny.

Vŕba rakytová (Salix caprea) - stredne vysoký strom, ktorý preferuje rast pri vodných plochách. Významná včelárska rastlina. Zaujímavá je tiež previsnutá forma 'Pendula'.

Naše ďalšie pôvodné druhy bežne sa vyskytujúce v prírode strednej Európy sú Vŕba biela (Salix alba), Vŕba krehká (Salix euxina), Vŕba trojmužná (Salix triandra), Vŕba popolavá (Salix cinerea), Vŕba ušatá (Salix aurita)

Sadenice vŕby do vašej záhrady, k jazierku i rybníku nájdete aj na našom e-shope. Vyberať môžete hneď z niekoľkých obľúbených druhov

Okrasná vŕba

Okrasné vŕby sú v súčasnosti veľmi žiadaným doplnkom moderných záhonov plných okrasných tráv, nízkych kríkov a kvitnúcich bylín. Medzi obľúbené okrasné druhy patrí napríklad vŕba japonská alebo vŕba pokrútená.

Vŕba v kvetináči

Krútená vŕba v kvetináči je krásnou jarnou dekoráciou nielen na záhradu, ale aj na balkón, terasu či pred dom. Dôležité je opäť dodržať niekoľko pravidiel pre pestovanie – najmä plne slnečné stanovište a dostatok vlahy.

Pokiaľ chcete zakúpenú vŕbu v kvetináči pestovať aj naďalej, je nutné ich presadiť do väčšej nádoby a v zimných mesiacoch ideálne kvetináč s rastlinou preniesť do skleníka, v ktorom nemrzne. Krútenú vŕbu tiež môžete po sezóne z pôvodného kvetináča vybrať a jednoducho ju vysadiť do záhrady.

Previsnutá vŕba na kmienku

Okrasná vŕba na kmienku 'Pendula' alebo ´Kilmanrock' skrášli predzáhradku, poskytne tieň v parku alebo sa postará o smútočný vzhľad pietneho miesta. Medzi previsnuté druhy vŕb patria napríklad vŕba babylonská, vŕba biela, vŕba Matsudova alebo vŕba náhrobná. Všetky menované druhy, okrem previsnutých, však dorastajú aj do niekoľkých metrov. Ak hľadáte drobnejší druh previsnutej vŕby na kmienku do záhrady, zvoľte napríklad vŕbu drobnú stromčekovitú.

TIP: Milujete minimalistický vzhľad okrasných odrôd neplodiacich stromov? Vŕbu v záhrade krásne doplnia napríklad zakrpatené brezy alebo javory. A práve o pestovaní okrasných javorov sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.