+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

Okrasná záhrada

RSS kanál

Zaujímavé kry do záhrady

Autor: Ing. Adriána Francová 10. júna 2019 Žiadne komentáre

        Každý si svoju záhradu predstavuje inak. Ale to najdôležitejšie vytvoria rastliny a dreviny. Poskytnú tieň, zátišie, súkromie, oddelia priestor, zjemnia línie, ochránia pred vetrom i slnkom a záhrade dodajú neopakovateľné čaro. Môžete vyberať z druhov, ktoré sú vysoké, nízke, košaté, previslé, kvitnúce, plodiace a predsa pre Vás budú tie najkrajšie. Okrem vizáže však vyberajte aj podľa podmienok, ktoré pre ne máte v záhrade. Tu je niekoľko tipov pre tie najkrajšie kry do záhrady.

Zaujímavé kry do záhradySamostatnú a obľúbenú skupinu tvoria javory. Elegantne sa vynímajú v akejkoľvek záhrade ako solitéry, v skupinových výsadbách s inými drevinami, krami a trvalkami. Je ich nespočetné množstvo. Očaria počas celého roka a najmä v jesennom období, keď listy vyfarbujú do červena, oranžova, purpurova. Iné zas upútajú sviežou zelenou farbou s jemným panašovaním. Vyžadujú však polotieň.

Atraktívne sú aj v lete kvitnúce kry, vďaka ktorým máte v záhrade množstvo motýľov. Ker, ktorý naozaj priťahuje motýle, je letný orgován, inak nazývaný aj motýlí ker – budleja (Buddleia davidii). Svoju krásu ukáže v polovici júla a kvitne opakovane až do mrazov. Navyše sa z neho šíri sladká vôňa. Je to jediný ker, ktorý vyslovene láka motýľov a na jednom kry môžete napočítať neuveriteľné množstvo rôznych druhov motýľov. Kvitne na bielo, ružovo, purpurovo, fialovo i žlto. Kvetenstvom sa podobá orgovánu. Nádherné sú jemné oblúkovité vetvy plné kvetenstva skláňajúce sa až k zemi. Dbajte na správny výber miesta, lebo v krátkom čase vyrastie rýchlo do výšky i šírky.

Večnou krásou prekvitá nostalgická a zároveň stále obľúbená ruža. Je toľko kultivarov, že je veľmi ťažké vybrať si tú najkrajšiu. Bohato kvitnúce kry vyniknú ako solitér alebo ako liana popínajúca sa po pergole či oblúku. Stačí pravidelne odstraňovať odkvitnuté súkvetia a dažďom poškodené kvety a ker bude vyzerať dokonale. Mnoho kultivarov aj nádherne vonia.

Máte aj Vy svoj obľúbený ker, ktorý máte na záhrade, prípadne sa ho chystáte pestovať?

Záhrada v júni

Autor: Ing. Adriána Francová 10. júna 2019 Žiadne komentáre

        Záhrada v letnom šate je naozaj čarovná. Rozkvitajú kvety, ktoré v inom období nekvitnú, rašia prvé hľuznaté rastliny vysádzané koncom apríla, dokonca dozrievajú prvé plody v ovocnej záhrade. Leto však nie je len o práci. Je to o pobyte v záhrade, ktorá má dokonalú kompozíciu, a preto si môžete dovoliť oddych, relax, grilovanie alebo kúpanie. A pravá grilovačka sa nezaobíde bez aromatických byliniek.

Záhrada v júniVyberte si v záhrade slnečné miesto v blízkosti terasy alebo altánku, grilu, krbu, aby ste ich mali čo najbližšie. Bylinky môžete pestovať v záhone alebo v špirále. Vyžadujú minimálnu starostlivosť, slnkopravidelné zostrihávanie, aby sa udržiaval kompaktný tvar a zbytočne nevybiehali do kvetu. Určite nezabudnite vysadiť bazalku, saturejku, rozmarín, tymian, levanduľu, jarnú cibuľku alebo cibuľu sibírsku, petržlen.

Byliniek je samozrejme viac, ale je zbytočné vysádzať veľa, niektoré ani nepoužijete. Pestovanie je nenáročné. Zabezpečte im priepustnú aj piesočnatú pôdu, miernu zálievku a určite sa im bude dariť. Na mäso a ryby využijete určite saturejkurozmarín. Na zeleninové šaláty určite použite bazalku. Zemiaky pečené ochuťte petržlenovou vňaťou, rozmarínommajoránom. A na osviežujúci nápoj určite pestujte mätu. Momentálne je k dispozícii množstvo druhov, ktoré sú naozaj atraktívne a voňavé. Mäta žuvačková, mojito, figová, zázvorová, čokoládová, jahodová, pomarančová, jablková, ananásová. Do 2l fľaše čistej vody vložte na pol hodinu niekoľko dlhých výhonkov mäty napríklad čokoládovej a osviežujúci nápoj Vás naozaj povzbudí a osvieži.

Okrem byliniek je vhodné obdobie na výsadby trvaliek a všetky aktívne práce súvisiace so záhradou. V začínajúcom letnom období je záhrada plná života, motýľov a kvetov. Podporte ich v kvitnutí, v raste, rovnako i trávnik a zásobujte ich pravidelne vlahou. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: júntrvalkybylinky

Tipy na mesiac Máj

Autor: Ing. Adriána Francová 8. mája 2019 Žiadne komentáre

        Máj je najkrajší jarný mesiac, kde nás ešte môžu potrápiť posledné mrazíky v období „troch zamrznutých“ a niekedy ešte na Urbana. Po týchto dňoch sa už môžeme spokojne pustiť do výsadby každého druhu. Májové obdobie je charakteristické kvitnutím čerešní, jabloní, orgovánu, mandlí a keď zafúka vietor padá na zem kvetinový dážď. V záhrade sme oveľa častejšie než predtým, nakoľko si to sama záhrada vyžaduje a na druhej strane, čo je príjemnejšie než si posedieť v kresle či v hojdacej sieti pod korunami stromov?

Kvitnú konvalinky, sirôtky, srdcovka, lupiny, fialky, maky. Naozaj romantické rastliny, ktoré by nemali chýbať v žiadnom záhone. Ponúkame Vám niekoľko dôležitých tipov a rád do záhrady, aby bola ešte krajšia a zdravšia.

Okrasná záhrada

Je pre mnohých tým najdôležitejším v záhrade. Dokonalé záhony a trávnik vynikajú len vtedy, keď sú upravené. 

Tipy na mesiac máj- zakladáme nový trávnik a starší trávnik ošetrujeme, prihnojujeme

- dokončíme prevzdušnenie trávnika

- dosievame prázdne miesta v trávniku

- voľné plochy pripravíme na výsadby a výsevy, pravidelne odburiňujeme

- na voľnú plochu vysádzame predpestované letničky

- môžeme vysievať letničky do voľnej pôdy aj tie, ktoré neznášajú presádzanie - ako slnečnice

- vysádzame hľuznaté rastliny, mečíky, georgíny, acidantery, kany

- pred výsadbou hľuznatých rastlín skontrolujeme hľuzy a odstránime nahnité alebo inak poškodené

- z jarných cibuľovín odstraňujeme odkvitnuté kvety

- snežienkové trsy môžeme rozdeliť

- pokiaľ sme drobné cibuľoviny pestovali priamo v trávniku, počkáme na ich zatiahnutie a až potom kosíme

- na okná a balkóny do nádob vysádzame okrasné rastliny a balkónovky a už ich ponecháme trvalo na miestach, kde ich chceme pestovať

- v druhej polovici mesiaca vyložíme rastliny na terasy a balkóny, zazimované rastliny tiež

- zakladáme nové záhony, vysádzame okrasné dreviny a kry, trvalky a letničky

- miesta po odkvitnutých jarných cibuľovinách dopĺňame letničkami alebo dvojročnými rastlinami

- nakupujeme exotické dreviny, balkónové rastliny a iné trvalky do záhonov alebo do nádob

- prihnojujeme ruže a okrasné dreviny

- popínavým rastlinám pripravíme treláže a opory na popínanie

- zakladáme jazierka, vysádzame vodné rastliny a lekná

- striháme dreviny kvitnúce na jar, po odkvitnutí, zlatovku, kériu, trojpuk, tavoľníky

- vysoké trvalky vyväzujeme

- zakladáme kvetinové lúky

- pravidelne zalievame a kosíme trávnik

- zalievame všetky rastliny v záhrade

- vysádzame ihličnany s koreňovým balom

- pripravíme miesta na grilovanie a opekanie

- dopĺňame mulčovaciu kôru na záhony

 

Tipy na mesiac májOvocná záhrada

Pre ovocinára ďalší náročný mesiac, čo sa týka kontroly ovocných stromov, očkovania a postrekov.

- v tomto období dokončujeme preštepovanie ovocných drevín

- na ovocných stenách vyväzujeme konáre

- stromčekovým drevinám drobného ovocia zabezpečíme opory a dobre ich pripevníme

- zavlažujeme jahody, prihnojujeme, prípadne ich môžeme podkladať slamou alebo podložkami

- vysádzame nové ovocné dreviny pestované v kontajneroch

- koncom mesiaca začíname s prebierkou plodov broskýň

- ešte stále je vhodné obdobie na presvetľovací rez jabloní a hrušiek

- jadrové ovocie ošetrujeme proti chorobám a škodcom

- misy okolo ovocných drevín ponechávame nezaburinené a zavlažujeme

- odstraňujem odnože na ríbezliach egrešoch

- na dokvitajúcich slivkách ukončíme postrek proti piliarke slivkovej

- sledujeme pravidelne predpovede počasia a v prípade blížiacich sa mrazov môžeme ovocné dreviny, ktoré kvitnú chrániť zadymovaním, mladé stromčeky prikrývame

 

Zeleninová záhrada

Na hriadkach sa črtajú prvé lístky reďkoviek, hrášku, cibuľky, cesnaku a byliniek. Pre mnohých je tento mesiac však ďalšou fázou, kedy sa vysieva a sadí teplomilná zelenina. Nezabudnite na mrazíky a včas ju prikryte a ochráňte. Úroda môže byť ohrozená.

- vysievame fazuľu, tekvice, kukuricu, zemiaky a uhorky

- sadíme zeler

- v polovici mesiaca vysadíme predpestované rajčinypapriku, melóny, uhorky

- okopávame a ošetrujeme vysiatu zeleninu na jeseň

- ošetrujeme rovnako vysiatu zeleninu  marci a v apríli

- vo fóliovníku a skleníku vetráme, zatieňujeme, naďalej vysádzame novú zeleninu

- ošetrujeme cibuľu a cesnak postrekmi proti mínerke pórovej a proti plesni

- vysievame bylinky, delíme trsy mäty, rozsádzame šalviu, tymian

- skoré zemiaky ošetrujeme proti pásavke zemiakovej

- hrášku pripravíme oporu

Posted in: Okrasná záhrada Tags: tipymáj

Ruže - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 8. mája 2019 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú. Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Výsadba

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi. Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých popínavá ruža druhým rokom kvitne.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinovú trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne. 1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom) 2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku. 3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu. 4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu. Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Cibuľoviny privítajú jar

Autor: Ing. Adriána Francová 11. marca 2019 Žiadne komentáre

         Jar je po zime ako balzam na dušu. Nielen pre svoje predlžujúce sa dni, viac svetla a slnka, pre lepšiu náladu a svieži vzduch, ale aj pre rozmanitosť farieb, ktoré vídame v podobe farebných jarných kvetov. Na tento okamih čakáme, či už bola zima mierna alebo mrazivá. Proste je to v nás.

Cibuľoviny privítajú jarDuša záhradníka sa prebúdza s postupným otepľovaním tak ako prvé jarné kvety. Už počas zimných mesiacov ste si určite všimli, že v teplejšom období začali rašiť listy tulipánovnarcisov. Medzi prvými sa však aj s kvetmi ukázali snežienky a šafrány. Tulipánomnarcisom to potrvá trochu dlhšie. Pokiaľ máte staršie výsadby, možno ani nezakvitnú. Prečo? Cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jeseň, majú tendenciu zaťahovať rokmi hlbšie a hlbšie do zeme, a preto keď sú už príliš hlboko, vyrastú len listy a nie kvetné stonky. Môžete ich vykopaťvysadiť plytšie – najlepšie je na výsadbu cibuľovín používanie plastových alebo pletivových košov. Cibule sú čiastočne ochránené pred rôznymi hlodavcami, ktorým cibule chutia a zároveň tým zabránite zostupovaniu cibuliek do hĺbky. Tiež ich viete kedykoľvek presadiť a najmä nájsť na záhone.

Cibuľoviny patria do skupiny rastlín s najrozmanitejšou výškou, farbou, vôňou a použitím. Okrem pestovania na záhone sa dajú pestovať aj v nádobách a dokonca aj rýchliť v byte. Pestujú sa pre kombinované záhony s dvojročkami alebo na zmiešaných trvalkových záhonoch, kedy záhon rozveselia najmä v skorom jarnom období, kedy kvitnú len máloktoré rastliny. Vyniknú v skalkách, pod stromami, v trávniku i v dlhom páse pozdĺž domu alebo plota.

Do zatienených častí sú vhodné najmä tie drobnokvitnúce - inak nazývané drobné cibuľoviny ako modrice, snežienky, scily, puškínie, nízke okrasné cesnakytavolíny. Možno si myslíte, že sa im v tieni nebude dariť. Práve naopak. V pôvodnom domácom prostredí pochádzajú z riedkych lesov. Vykvitnú ešte skôr, než sa zalistí porast nad nimi, preto ich môžete vysadiť do podobných podmienok. V čase olistenia stromov a krov už budú zaťahovať. Svoj účel však splnili. Vyššie druhy ako hyacinty, narcisy a tulipány sú určené na slnečné až polotienisté stanovište, skôr na záhony. Aby ste neprišli o tento zážitok, nezabudnite na ich jesennú výsadbu.

Vintage záhrada – návrat do minulosti

Autor: Adriána Francová 20. februára 2019 Žiadne komentáre

Čo vlastne znamená Vintage?

V doslovnom preklade by malo ísť o niečo staré, historické, pôvodne klasické, čo už bolo a momentálne je to opäť vzácne a nadčasové. V záhradnej architektúre, je to záhrada našich prababičiek, ktorá sa vynímala za dreveným plotom s hlinenými džbánmi, spoza ktorého voňal nádherný orgován.

Celá záhrada voňala sladkým nektárom kvitnúcich stromov a krov, hýrila farbami a tie sa striedali takmer pravidelne po celej ploche. Vynikali najmä trvalky, pivonky, plamienky, ruže a hortenzie, ktoré svojimi obrovskými hlávkami, takmer do jesene, dodávali záhrade jedinečnosť a šarm.

Takmer na prvom mieste sú práve trvalkové záhony, ktoré vynikali tak, akoby tam boli odjakživa. Nebolo tam miesto pre žiadne textílie, kôru ani štrk. Iba plocha vysadená rastlinami, ktorá samovoľne ako splývala s okolím. Samozrejmosťou boli vyčistené záhony od buriny. Správna hustá výsadba a použitie vhodných trvaliek však zabezpečila, že burina nemala šancu a ošetrovanie jednotlivých záhonov nebolo nutné. Čím boli porasty staršie, tým bola záhrada divokejšia a krajšia. Z farieb vynikala najmä ružová, modrá, fialová a biela. Nechýbala levanduľa, stračonôžka, srdcovky, náprstníky, rudbekiemargaréty.

Blízko domu bol aj ovocný sad, ktorý na jar pôsobil naozaj jedinečne, kvitnúce čerešne a jablone sa vynímali nad ostatným a oznamovali, že je tu jar.

Chceli by ste si aj vy založiť záhradu vo vintage štýle alebo aspoň časť záhrady?

Nie je nič ľahšie ako zastaviť čas pomocou vhodných drevín, trvaliek, materiálov, doplnkov a vytvoriť svoju vintage záhradu snov. Medzi najatraktívnejšie doplnky do vintage záhrady patria biele lavičky, hojdačky, pergoly a oblúky na popínanie ruží. Môže byť ich aj viac ks ako jeden. Na dotvorenie použite okolité predmety ako staré fúriky, hlinené džbány a nádoby, ktoré už poznačil čas a vysaďte do nich úplne jednoduché trvalky alebo letničky na dotvorenie kompozície. Pod starou jabloňou musí byť určite lavička. Nezabudnite na staré krhly, hodiny, vtáčie búdky, menovky, tabuľky, svietniky a stoličky, jednoducho všetko čo je staré, čomu môžete jemnou patinou vrátiť šmrnc a zakomponovať to v záhrade. Vyberte si miesto v záhrade, kde vytvoríte kompozíciu rovnakú ako v byte. S miestom na sedenie, obklopené zeleňou a so všetkým tak, akoby práve niekto z toho miesta vstal a odišiel.

Dbajte na výber prírodných materiálov najmä kameňa a dreva, nebojte sa používať kov, porcelán, keramiku a rôzne látky s jednoduchou potlačou, vankúše, závesy a staré debničky, palety, kvetináče s bylinkami a kobercovými trvalkami. V jarnom období samozrejme nezabudnite na drobné cibuľoviny. A potom si v hojdačke s knihou v ruke alebo na lavičke pod veľkým stromom môžete dopriať tú nadčasovosť a príjemné chvíle.

V našej ponuke nájdete všetky dreviny a trvalky, s ktorými dokážete vytvoriť jedinečnú vintage záhradu. Pri kombinovaní použite jemné farby dostupných kultivarov. Pre dosiahnutie ešte lepšieho efektu vyberajte pastelové farby a odtiene jednej farby, napríklad celý kút zlaďte do jemne ružova, čisto biela alebo do modra.


Zoznam vhodných drevín a trvaliek:

Orgován (Syringa), budleja ( Buddleja), kalina (Viburnum), vajgélia (Weigela), pivonia (Paeonia), srdcovka (Dicentra), hortenzia (Hydrangea), popínavé ruže (Rosa clg,), levanduľa (Lavandula), šalvia (Salvia), stračonôžka (Delphinium), náprstník (Digitalis), rudbekia echinacea (Rudbeckia, Echinacea), margaréta (Leucanthemum), plamienok (Clematis), lobelka (Lobelia), lobulária (Lobularia), iberka (Iberis), mydlica (Saponaria), muškáty (Pelargonum), popínavá hortenzia (Hydrangea petiolaris), okrasné trávy, materina dúška (Thymus) atď.

 

Hnednutie tují, príčiny a starostlivosť o ne

Autor: Adriána Francová 18. februára 2019 Žiadne komentáre

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny. Má svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je naozaj na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Naopak, snažíme sa ich udržať v dobrom zdravotnom stave, no nie vždy je to jednoduché. Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky.

Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Môže byť spôsobené vplyvom: 

- nedostatočnej závlahy po výsadbe

- nedostatočnej zimnej závlahy

- nadbytočnej závlahy

- vysokej hladiny spodnej vody

- nedostatočným hnojením

- nedostatkom horčíka

- nadmerného hnojenia

- nedostatku svetla

- hustej výsadby

- vplyvom zimného slnka

- striedania mrazivých a teplejších dní

- chorôb a škodcov a iné

 


Hnednutie ako prirodzený jav

Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Dajú sa však odstrániť rezom.

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ na týchto vetvičkách nevidíte žiadne známky poškodenia hmyzom, zverou alebo hubovým ochorením, jedná sa len o stav spôsobený zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom.

Hubové ochorenia

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Použite v tom prípade Dithane DG Neo Tec + Amistar + zmáčadlo Agrovital a po 14 dňoch postrek opakujte.

Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Platí ošetrenie fungicídmi a postrek opakovať po 10 – 14 dňoch.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny.  Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Môžete ju aplikovať vo forme postreku na celú drevinu alebo zálievkou ku koreňu.

1 kg balenie Vám vystačí na: 20 m2 ako posyp k rastlinám a drevinám, 125 l zálievky ku koreňom alebo 200l postreku pri aplikácii na list.  Návod nájdete na balení.

Lykokaz tujový / Lykokaz borievkový

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť. Obyčajne hneď celú drevinu.

Roztoče – pavúkovce

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Nutné aplikovať postrek proti roztočom.

Zimné slnko

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Slnko svieti aj v zime a odsáva z listov vodu a ak nie je doplnená, vysaje to všetko z dreviny.  Obyčajne je to viditeľné z jednej strany, kde vychádza slnko alebo kde sa zdržiava najdlhšie počas zimných dní.

Hnednutie v zatienenom stanovišti

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Je to najmä v kútoch záhrady, za domom, v úzkych pásoch, kde nesvieti slnko, v tesnej blízkosti plota, kde z druhej strany nesvieti slnko a neprúdi tam vzduch.

Hnednutie zo spálenia

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený.  Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Vetvičky, ktoré sa dotýkajú takéhoto horúceho plota môžu byť spálené.

Hnednutie po výsadbe

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.  Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať.  V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Pokiaľ máte zálievku pod kontrolou, mohlo sa stať, že bol koreňový bal tuje poškodený, useknutý hlavný koreň,  zožraté korene, nevhodné podložie, suť v mieste výsadby alebo iný materiál zakopaný v zemi a tuja sa jednoducho nezakorenila.

Naša rada pri výsadbe...

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Dobre utlačte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Postup výsadby je rovnaký.

Hnednutie tují z hustej výsadby

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Ak sú natlačené na oplotení, nedajú sa ošetrovať ani upravovať, strihať, ak je opletenie slabšie, môžu ho aj vekom poškodiť.

Hnednutie tují pestovaných v nádobách

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Platí to pre všetky stalozelené, ihličnaté dreviny.

Hnednutie po zime = nedostatočná zimná závlaha

Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Pokiaľ je zima bez snehu a dlhodobo mrazivá, po mrazoch treba zaliať.

Hnednutie po neodbornom reze

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom.  Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Pokiaľ plánujete zrezať 5 m vysoké tuje o polovicu, určite nie je vhodné ich zrezať naraz o polovicu.

Hnednutie z nadmerného hnojenia

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Je nutné obmedziť zálievku, presadiť dreviny v nádobe a nehnojiť.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade.  Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. o 2 ks v zmiešanej výsadbe. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru.

 

 

 

Cypripedium - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 9. februára 2019 Žiadne komentáre

Umiestnenie:

Polotieň bez priameho slnka počas poludnia. Veľmi vhodné miesto je na severnej strane budovy. Väčšina cypripédií sú lesné rastliny, a preto uprednostňujú chladné miesta, ktoré veľmi nevysychajú a neprehrievajú sa počas leta. Ideálne sú tiež miesta, v ktorých sa darí papradiam. Svoje cypripédiá tiež nevysaďte blízko stromov alebo veľkých krov, aby im ich korene neodčerpávali vodu a živiny!

Pôda:

Papučkové záhradné orchidey potrebujú vzdušnú priepustnú (hĺbka 10 cm) a stredne vlhkú pôdu. Ťažké a ílovité pôdy treba vylepšiť napríklad prímesou piesku. Ak je plánované umiestnenie privlhké, treba mu zabezpečiť drenáž. V pieskových pôdach, ktoré rýchlo vysychajú, sa odporúča zvýšiť ich schopnosť udržať vodu prídavkom perlitu. Pokrytie

pôdy vrstvou bukového lístia alebo ihličia má pozitívny vplyv na štruktúru a vlhkosť. Papučkové záhradné orchidey sú úplne mrazuvzdorné, a preto nepotrebujú žiadnu doplňujúcu ochranu počas zimy.

Výsadba:

Korene rozložte v horných 10 cm pôdy tak, aby púčik bol asi 2-3 cm pod úrovňou pôdy. Zostávajúci substrát nasypte okolo bez pritláčania a dôkladne zalejte.

Zálievka a hnojenie:

Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť, a preto je počas suchého leta nevyhnutná pravidelná zálievka. Na jar sa odporúča rastliny pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami avšak v polovičnej koncentrácii.

Výsadba spolu s inými rastlinami:

Papučkové záhradné orchidey vyzerajú najlepšie v kombinácii s pomalo rastúcimi papraďami, krpčiarkami (Epimedium) alebo funkiami. Nedokážu však súperiť s bujne rastúcimi trvalkami, krami a stromami. Dávajte preto pozor na tieto vznešené rastliny!

Ochrana papučkových orchideí:

Slimáky dokážu spôsobiť pohromu za jednu noc. Obzvlášť na jar treba na mladé výhonky cypripédií dávať pozor a zabezpečiť im primeranú ochranu.

Pestovanie a pokyny k pestovaniu záhradných orchideí rodu Cypripedium

Aby ste predišli stratám v zime, pozorne si prečítajte nasledujúce pokyny.

1. Ak je počas zimy vlhké a daždivé počasie (teploty do +5 ° C sú dostatočné pre spánok cypripedií), mali by ste chrániť rastliny v kvetináčoch na dobre vetranom mieste chránenom pred dažďom, a tak predchádzať zahnívaniu.

2. V chladných oblastiach s teplotami -20 ° C alebo nižšie, nie sú žiadne problémy s prezimovaním, a to ani v prípade rastlín v kvetináčoch. Počas zimy je dôležitá ochrana proti priamemu slnku, aby sa zabránilo prebúdzaniu rastlín počas dňa. V opačnom prípade kolísanie teploty spôsobuje straty, najmä v prvej zimnej dobe po výsadbe do kvetináča. Okrem toho sa odporúča zakrytie rastlín vetvami ihličnanov.

3. Nepoužívajte textíliu chrániacu proti mrazmi ani iné pevné kryty. Myši radi žijú pod takýmito prístreškami a zvyšujú tiež možnosť vzniku hniloby alebo skorého začiatku rastu. Fóliové tunely alebo skleníkové prístrešky sa tiež neodporúčajú, pretože teplota v nich príliš vysoko stúpa počas slnečných dní. Cypripédiá majú radšej polotieň, priamo vonku v mrazivých podmienkach počas celej zimy a najmä rovnomernú teplotu, ktorá nestúpa !

Zhrnutie:

Nie je to mráz, ktorý by mohol zničiť vaše rastliny. Je to práve zahrievanie počas dňa alebo dlhotrvajúca vlhkosť. Vysadené rastliny v kvetináčoch, ktoré ponoríte do piesku, majú koreňovú sústavu úplne v bezpečí bez akýchkoľvek ďalších opatrení.

 

Osadenie suchého múrika

Autor: Ing. Adriána Francová 25. januára 2019 Žiadne komentáre

        Druhy, ktoré sa bežne používajú do skaliek a na výsadbu sutí, sa používajú aj na výsadbu suchých múrikov. Suché kvetinové múriky majú výhodu v jednoduchej stavbe bez použitia malty alebo betónu.

Ide o kamene nasucho ukladané na seba v tvare múru, ktoré sa presýpajú len pieskom, štrkom, do ktorého je následne uskutočnená výsadba. Samotné rastliny potom držia múr, vypĺňajú ho.

Osadenie suchého múrikaNeznamená to, že stavba musí byť len dobrá po výsadbe rastlín. Musí byť pevnástabilná, aby nepodliehala poveternostným vplyvom.

Suché múriky obyčajne bývajú vysoké len 50 cm, max. 1 meter. Dodržte správnu šírku, sklon, prípadne na spodku umiestnite aj drenážne rúrky na odtok vody.

Takýto kvetinový múrik môže oddeliť napríklad okrasnú časť od úžitkovej, prípadne ním môžete vyrovnať členitý terén v záhrade alebo s ním len okrášliť miesto v blízkosti terasy a sedenia.

V prvom roku po výsadbe nečakajte zázraky. Rokmi bude múrik stále krajší a krajší. Tiež ho viete kedykoľvek doplniť ďalšími rastlinami, ktoré vytvoria previsy, zhluky a koberce. Drobné cibuľoviny Vám vytvoria ideálny jarný efekt v skorom období po zime.

Múrik by mal byť umiestnený na slnku. Nezabudnite na zavlažovanie bezprostredne po výsadbe. Na výsadbu sa používajú väčšinou druhy, ktoré nevyžadujú výdatnú zálievku, ale bez nej to nepôjde. Používajú sa skalničky, pôdopokryvné nízke rastliny a dreviny, drobné jarné cibuľoviny, nízke kobercové trvalky a okrasné trávy.

Rovnakým spôsobom môžete vysadiť aj iné múriky. Čo sa týka finančného hľadiska, pre niekoho lacná záležitosť, ak je zvolený domáci druh kameňa, z blízkeho lesa alebo kameňolomu. Drahšie a atraktívnejšie kamene Vás budú stáť viac. Vhodná je aj bridlica, pieskovec, andezit, vápenec. 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: suchý múrik

Čas predpestovať letničky

Autor: Ing. Adriána Francová 14. januára 2019 Žiadne komentáre

        Nie vždy musíte kupovať predpestované sadenice letničiek. Neuveríte, koľko zábavy a potešenia zažijete pri ich vypestovaní od malého semienka. Nehovoriac o tom, že Vám budú srdcu blízke od prvých klíčnych listov až do neskorej jesene.

Čas predpestovať letničkySú to rastliny, ktoré v krátkom čase vyklíčia, zakvitnú, poskytnú semená a odumrú. Kvety majú variabilné tvarom i farbou a kvitnú od leta až do mrazov, mnohokrát ešte aj spod prvého snehu. Pokiaľ na to máte priestor, možnosti a chuť, vyskúšajte to s nami.

Niektoré letničky majú kolovitý koreň a tie nie sú vhodné na predpestovanie. Obyčajne ide o letničky s väčšími semienkami, ktoré môžete od apríla až mája vysádzať priamo na záhon. Rovnako neznášajú presádzanie (slnečnica, nocenka, ľan, kapucínka, hrachor, nechtík).

Veľmi drobné semienka je nutné predpestovať v nádobách a v bytových podmienkach. Niektoré už koncom januára a počas celého februára (lobelka, papuľka). V marci sa môžu predpestovať semená ako rastlín, ako sú aksamietnica, astra, cínia, šalvia či agerátum.

Semená vysievajte do vydezinfikovaných alebo nových nádob, do parenísk do hĺbky, ktorá je typická pre konkrétny druh, ale dá sa určiť aj podľa veľkosti semien. Tie drobné sa vysievajú plytko, väčšie do hĺbky 7 - 10 cm.

Používajte ľahké priepustné zeminy alebo hotové substráty a samozrejme nezabúdajte na pravidelné zalievanie a zahmlovanie či rosenie. Pre rýchlejší efekt môžete požiť fóliu alebo nádoby prikryte sklom. Vo fáze dvoch listov ich pikírujte a doprajte priemernú teplotu, vlahu a veľa slnka .

Posted in: Okrasná záhrada Tags: letničkyvýsev
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu