Okrasná záhrada

Pôvabné žiarivé kvety, ktoré vyniknú v záhone, kvetináči aj v inej nádobe. Tak možno v stručnosti charakterizovať gazánie, ktoré pochádzajú zo slnečnej južnej Afriky. Ako na pestovanie gazánie zo semienok, aké stanovište týmto rastlinám vyhovuje a ako sa o ne starať? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nájdete v tomto článku.

Charakteristika gazánie

Gazánia (latinsky Gazania) vašu záhradu na prvý pohľad premení vďaka svojim veľkým a žiarivým kvetom. Tieto rastliny sa radia do čeľade hviezdicovitých. Charakteristické je pre nich vytvorenie prízemnej ružice laločnatých listov. Kvety sú veľké a vyrastajú na dlhších stonkách.

Gazánia dorastá do výšky okolo 20-40 cm. Najčastejšie sa jej kvety sfarbujú do žltej a oranžovej, stretnúť sa však môžeme aj s inými odtieňmi. V záhrade určite vyniknú aj viacfarebné verzie.

Prečo gazánia nekvitne

Kvety gazánie sú veľmi citlivé na slnečný svit. Ak je zamračené a prší, kvety sa úplne neotvoria. Pokiaľ gazánie umiestnite na tienisté stanovište, môžete sa stretnúť s tým, že táto rastlina nepokvitne vôbec. Slnečný svit je pre gazániu skutočne kľúčový, výnimkou je iba kultivar Daybreak.

Zaobstarajte si semienka gazánie a pustite sa s ich pomocou do tvorby zaujímavého letničkového záhona

Gazánia druhy

Najznámejším zástupcom, ktorého u nás možno uvidieť, je gazánia žiarivá. Ide o mnohonásobne vyšľachtený hybrid druhov Gazania longiscapa, Gazania rigens a Gazania nivea.

Gazánia žiarivá New Day na prvý pohľad očarí svojimi ružovými kvetmi, ktoré majú okolo stredu charakteristický čierny kruh. Popularite sa teší aj už spomínaná gazánia žiarivá Daybreak, ktorá kvitne aj za nižších slnečných podmienok. Gazánia žiarivá New Day Clear Orange zaujme výraznou oranžovou farbou kvetov bez čierneho stredu.

Gazánia zo semienok

Gazániu si môžete zaobstarať nielen vo forme sadeničky, ale tiež si ju pomerne ľahko vypestovať zo semienka. Predpestovanie je vhodné realizovať doma, v parenisku alebo v skleníku. K priamemu výsevu na stanovište je možné pristúpiť zhruba v druhej polovici mája. Doba klíčenia semienok trvá zhruba 10-20 dní, niekedy aj dlhšie. A to za predpokladu, že sa okolitá teplota pohybuje v rozmedzí 18–20 °C.

Pamätajte na to, že gazánia vyžadujú plné slnko a zvládnu dokonca aj úpal. Preto im práve také stanovište doprajte, aby ste sa mohli tešiť z bohatého kvitnutia a zdravého rastu rastliny. Ideálne je voliť hlinitopiesočnatú dobre priepustnú pôdu.

A ako zalievať gazánie? Zálievka by mala byť skôr stredná. Pokiaľ gazániu pestujete v nádobe, voľte miernu zálievku a dajte si pozor na premokrenie. Pri pestovaní v nádobe tiež pamätajte na použitie drenážnej vrstvy.

Počas vegetácie možno rastline zhruba každé 3 týždne dopriať prihnojenie univerzálnymi vodorozpustnými hnojivami. Zároveň priebežne odstraňujte odkvitnuté kvety, ktoré by mohli brániť nakvitaniu nových pukov.

Kedy dať gazánie von

K presunu gazánií na vonkajšie stanovište pristupujte až vo chvíli, keď už nehrozia prízemné mrazíky. Tie by im totiž mohli ublížiť.

Gazánia v kvetináči

Gazánia skvele vynikne nielen voľne v záhone. Pestovať ju môžete aj v kvetináči či inej nádobe, vďaka čomu ozdobíte napríklad vstup do domu alebo priestor na terase. Pri pestovaní v kvetináči nezabudnite dopriať rastline dostatok miesta. Ako sme už spomínali, pamätajte v tomto prípade na použitie drenážnej vrstvy a dajte si pozor na premokrenie rastliny.

Gazánia výsev

Keďže gazánie majú skôr nižší vzrast, hojne sa vysádzajú na okraj zmiešaného záhona. Aj keď je krásna jedna rastlina sama o sebe, v skupine vynikne ešte o niečo viac. Výsev gazánií však nájde uplatnenie aj v zmiešanom kvetináči na balkóne či terase.

A ako ďaleko od seba vysádzať gazánie? Všeobecne je možné odporučiť sadiť tieto rastliny do sponu 20×20 cm. Vďaka tomu bude mať gazánia okolo seba dostatok priestoru.

Gazánia prezimovanie

Gazánia trvalka sa bežne pestuje ako letnička. Pokiaľ sa chcete z krásnych kvetov tešiť aj v budúcom roku, je nutné prezimovanie.

Pokiaľ pestujete gazániu v záhone, vyberte ju z pôdy a očistite jej koreňový bal od prebytočnej hliny. Následne ju presuňte do suchej miestnosti, kde nemrzne (odporúčaná teplota pre prezimovanie je 5-10 °C). Pamätajte tiež na to, že jej korene by nemali úplne vyschnúť. Na jar je nutné rastlinu zastrihnúť na polovicu, potom ju môžete znova vysadiť.
V našich podmienkach sa však pestuje ako letnička.
Pri pestovaní v nádobe je celý proces o niečo jednoduchší, pretože na vhodné stanovište môžete premiestniť celú nádobu s rastlinou.

TIP: Inšpirujte sa ďalšími letničkami, ktoré budú kvitnúť celé leto a vy ich budete môcť obdivovať počas vášho každodenného posedenia v záhrade.

Ozdobte svoju záhradu krásou stálozelených tráv, ktoré budú jemne plápolať vo vánku. Inšpirujte sa tromi konkrétnymi druhmi, ktoré skvele ozdobia priestor a navyše sľubujú aj nízke nároky na pestovanie.

Charakteristika ostrice

Ostrica je vždyzelená okrasná tráva z čeľade šachorovitých. Charakteristické sú pre ňu výrazne dlhé, špicaté a tenké listy. Na ostricu je ľahké naraziť aj vo voľnej prírode. Pokiaľ sa rozhodnete pre jej pestovanie v záhrade, je vhodné vybrať skôr polotienisté stanovište. Z hľadiska pôdy táto okrasná tráva preferuje vlhkú a dobre priepustnú variantu.

Pestovaním ostrice sme sa už podrobne zaoberali v jednom z článkov v našom blogu.

Charakteristika kostravy

Ako kostravy sa označujú veľmi pekné vždyzelené vytrvalé trávy, ktoré disponujú veľmi úzkymi modrostriebornými listami. Dosahujú výšku zhruba 10 až 40 cm. Pôvodný druh kostravy je možné vidieť na suchých pastvinách a lúkach v juhovýchodnom Francúzsku a severozápadnom Taliansku.

Pusťte sa do pestovania kostravy vo vašej záhrade. Vyberte si z dostupných odrôd tú pravú práve pre vás.

Obľúbené druhy kostravy

Existuje množstvo druhov kostráv. Jednotlivé varianty sa líšia nielen svojou veľkosťou, ale aj farbou listov.

Obľúbenou odrodou je napríklad kostrava šedá a kostrava sivá či popolavá, ktoré zaujmú svojimi modrošedými jemnými listami s hustým trsom. Záhradu určite ozvláštni aj kostra medvedia, ktorá vytvára svieže zelené strapaté guličky. Na holých plochách ju možno pritom vysadiť aj ako originálny trávnik.

Za zmienku ďalej stojí kostrava ovčia, ktorá disponuje dlhšími zelenobielymi listami. Hravo si poradí aj s drsnejšími podmienkami a znesie aj chudobnú pôdu a dlhotrvajúce sucho.

Za jednu z najkrajších kostráv je považovaná kostrava modrá, ktorá si svoju nádhernú farbu drží aj v extrémnom suchu. Svojím jedinečným vzhľadom si vaše srdce určite získa kostrava walliská s dlhými ozdobnými listami, ktorá v letných mesiacoch kvitne jemnými kláskami. Zaujímavou trsnatou trávou je aj ametystová kostrava, ktorej strieborné listy sa môžu u niektorých odrôd sfarbovať dúhovými farbami.

Pestovanie kostravy

Ak sa rozhodnete pre pestovanie kostravy vo vašej záhrade, vyberte rastline teplé stanovište na plnom slnku. Táto okrasná tráva sa vyžíva v chudobnejšej a suchšej pôde, ktorá je dobre priepustná, ľahká a piesočnatá.

Čo sa samotného pestovania týka, sú kostravy naozaj nenáročné. Dajte si však pozor na ich prelievanie, ktorého vplyvom by mohli uhnívať. Každý štvrtý rok je na mieste trsy kostravy vyryť, rozdeliť ich a presadiť, čím obnovíme výsadbu.

Kostrava v lete kvitne. Po odkvitnutí je však dôležité súkvetia zastrihnúť, aby nedošlo k samovýsevu. Samotná tráva sa ale na druhú stranu nestrihá, iba pri nej na jar vyčešeme odumreté steblá.

Kostrava mrazuvzdornosť

V zimných mesiacoch spravidla nie je nutné sa o kostravy nejako zvlášť starať. Táto rastlina je väčšinou mrazuvzdorná a toto obdobie prečká bez problémov. Zároveň nevyžaduje ani pokrývku z čečiny.

S čím kostravy v záhrade skombinovať

Krása kostráv najviac vynikne v rámci skupinových výsadieb stepného charakteru. Rastlina sa hodí do skalky, kde môže doplniť nízke trvalky alebo ďalšie okrasné trávy. Použiť ju možno tiež ako podsadbu pod ihličnany, predsadbu drevín alebo do vresovísk.

Charakteristika kavyľu

Kavyľ sa síce priamo neradí k stálezeleným okrasným trávam, avšak svoj efektný vzhľad si zachováva aj v zimných mesiacoch. Vzhľadom na to sa jeho pestovanie v záhrade teší veľkej popularite. Kavyľ je suchomilná tráva, ktorá pôvodom pochádza zo Spojených štátov amerických, Argentíny a Mexika. V našich podmienkach býva pestovaný najmä ako jedinečná súčasť trvalkových záhonov alebo ako solitéra uprostred trávnika.

Okrasný kavyľ v záhrade jednoznačne vynikne. Vyberte si z dostupných odrôd v našom e-shope a pustite sa do jeho pestovania.

Obľúbené druhy kavyľu

Existuje množstvo druhov kavyľov, medzi ktorými si môžete vybrať svojho favorita. Jednotlivé varianty sa líšia predovšetkým svojim vzhľadom, teda farbou listov.

Medzi najobľúbenejšie odrody sa jednoznačne radí kavyľ perovitý so šedozelenou farbou, ktorý vytvára hustý trs s jemnými chlpatými latami. Skvele vynikne nielen ako solitér, ale aj v skupine ďalších okrasných tráv.

Popularite sa teší aj kavyľ trstinovitý. Konkrétne odroda Stipa Arundinacea 'Sirocco' zaujme na jeseň krásnym efektom bronzových listov. Táto tráva kvitne od leta až do jesene.

Pestovanie kavyľu

Kavyľ sa vyžíva na slnečnom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte dobre priepustný, suchší, hlinitopiesčitý variant. Kavyľu sa však bude dariť aj v menej výživných piesočnatých zeminách. Pokiaľ chcete kavyľ pestovať na terase či balkóne v nádobe, dajte si pozor na to, aby bol kvetináč dostatočne priestranný a mal na dne odtokový otvor.

Jednotlivé trsy sa vysádzajú na vzdialenosť asi 30 cm od seba. Na jednom metre štvorcovom môžete vysadiť 6 trsov.

Kavyľ sa strihá iba na jar, kedy je nutné ho zastrihnúť na výšku zhruba 5 až 10 cm. Na jeseň sa už nestrihá, ale celý trs môžete zviazať alebo spliesť dohromady. Pokiaľ by ste sa k jesennému strihu rozhodli, hrozilo by jeho vymrznutie.

Je to prérijná tráva - pochodujúca tráva, ktorá nezostáva na svojom mieste po celú dobu pestovania. Tiež sa vysemeňuje. V nádobách nemusí byť stabilná.

Kavyľ mrazuvzdornosť

Kavyľ si spravidla poradí s mrazmi zhruba do -17 °C. Pokiaľ očakávate silnejšie mrazy, je vhodné ho chrániť smrekovými vetvami.

S čím kombinovať kavyľ

Kavyľ zaujme svojim ľahkým, dlhým a vo vetre krásne vejúcim súkvetím. Vďaka tomu skvele doplnia napríklad záhony tvorené trvalkami, ktoré krásne ovinie.

TIP: Okrasné trávy v kvetináči sú ideálnou voľbou v prípade, že chcete ozvláštniť priestor na vašej terase či balkóne. Zistite, na čo v tomto smere pamätať.

Heuchera sa stane celoročnou ozdobou vašej záhrady. Vďaka širokej škále odrôd v mnohých odlišných farbách si jednoducho zvolíte svojho favorita. Navyše je starostlivosť o túto rastlinu pomerne jednoduchá a s pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj pestovatelia začiatočníci.

Charakteristika heuchery

Heuchera patrí do čeľade lomikameňovitých. Pôvodom pochádza zo Severnej Ameriky. Pokiaľ heuchery dobre prospievajú, disponujú kompaktným tvarom so zhruba rovnakým pomerom medzi výškou a šírkou (zhruba od 30 do 50 cm). Zaujmú svojou vysokou mrazuvzdornosťou, pričom niektoré druhy znesú aj mrazy s teplotou až -34 °C.

Heuchery sa pýšia prítomnosťou okrúhlych až srdcovitých listov, ktoré môžu byť hladké, alebo chlpaté. Okraje listov bývajú zúbkované aj silne kučeravé a objaviť sa môže tiež výrazné farebné žilkovanie.

V našom e-shope sa zaoberáme aj predajom heucher, ktorými môžete ozdobiť záhradu, terasu či iný priestor. Stačí si len vybrať vhodnú odrodu a farebnú variantu

Pestovanie heuchery

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie heuchery vo vašej záhrade, určite vás budú zaujímať jednotlivé podmienky, ktoré treba týmto rastlinám zaistiť. Ideálne je umiestniť heucheru do tieňa či polotieňa. Rastlina na slnku môže prospievať, ale pri dlhodobom úpale môže vädnúť.

Z hľadiska pôdy je vhodné staviť na vlhkú a kyprú pôdu, ktorá je bohatá na humus. Predovšetkým výrazne sfarbené odrody sa vyžívajú v pôde obsahujúcej vyšší podiel humusu. Dajte si pozor na to, aby pôda príliš nevysychala a zároveň nebola ani príliš zamokrená. Po výsadbe pamätajte na výdatnú zálievku do doby, než rastlina dostatočne zakorení.

Heuchera v kvetináči

Heucheru možno bez problémov pestovať aj v nádobe a týmto spôsobom si ozdobiť napríklad balkón, terasu alebo vstup do domu. Pamätajte na to, že pri pestovaní v kvetináči tieto rastliny vyžadujú dostatočnú zálievku. Na druhú stranu ale neznáša premokrenie. Na zimu je vhodné nádoby chrániť prostredníctvom netkanej textílie.

Heuchera druhy

V súčasnej dobe je známe veľké množstvo druhov heuchery, ktoré môžu dosahovať najrôznejších odtieňov sfarbenia. Vďaka svojim krásnym listom poslúži ako atraktívna pôdopokryvná rastliny v priebehu celého roka.

Heuchera krvavá

Heuchera krvavá (Heuchera sanguinea) dorastá do výšky okolo 25 cm. Zaujme svojimi drobnými jasne červenými kvetmi a žiarivo zelenými listami. Dostupná je v nespočetných množstvách rôznych kultivarov. Napríklad Heuchera krvavá 'Leuchtkäfer' vyniká svojimi vysokými strapcami kvetov, ktoré zaujmú svojou sladkou vôňou. Odroda Heuchery krvavej 'Ruby Bells' zaujme svojimi červenými zvončekovými kvetmi, ktoré vyrastajú na vysokých stonkách.

Heuchera červenolistá

Heuchera červenolistá je pestovaná najmä pre svoje krásne tvarované sýto farebné listy. Rovnako ako pri iných druhoch si môžete vybrať z niekoľkých rôznych kultivarov. Napríklad kultivar 'Amber Waves' vyniká svojimi nádhernými oranžovými listami.

Heuchera americká

Heuchera americká je ďalšia veľmi vďačná trvalka, ktorej sa darí v polotieni. Tmavšie odrody pritom pomerne dobre znášajú aj priame slnko. Zaujímavým kultivarom je napríklad ´Palace Purple´ s krásnou purpurovou farbou. V záhrade určite vynikne aj odroda 'Dale Strain', ktorej listy majú výraznú olivovo zelenú žilnatinu.

Okrem toho môžete svoju záhradu ozvláštniť aj odrodami, ktoré vznikli medzidruhovým krížením. Napríklad odroda 'Marmalade' sa na jar sfarbuje do krásnej bronzovo-oranžovej farby, v lete sa mení na ružovú a s príchodom jesene sa časť listov sfarbí do fialova. Z ďalších variantov možno spomenúť odrodu 'Electra' so žltými listami, 'Berry Smoothie' má naopak atraktívne ružovofialové listy. Odroda 'Shangai' zaujme jedinečnými striebornofialovými listami.

Heuchera strihanie

Pravidelný radikálny rez tejto rastliny nie je potrebný. Napriek tomu vás však v priebehu roka drobná údržba neminie.

Kedy strihať heucheru

Na jar môžete rastline odstrániť poškodené alebo odumreté listy. Pokiaľ sa rozhodnete heucheru na jar ostrihať, vytvorí si rastlina nové a väčšie listy.

S čím kombinovať heucheru

Pestrofarebné listy heuchery v záhrade jednoznačne zaujmú na prvý pohľad. Jednotlivé odrody pritom môžete kombinovať s ďalšími zaujímavými rastlinami. Jednať sa môže napríklad o okrasné trávy, kedy dlhu skvele doplnia skôr nižšie odrody, ktoré sa v týchto podmienkach rovnako vyžívajú.

Vynímať sa budú aj bok po boku okrasných kvitnúcich trvaliek, ako je napríklad turica, šalvia, kocúrnik, pakost či astry. Heuchery sa hodia aj do nádob, kde doplnia napríklad sirôtky, nízke astry, vresy, cyklámeny či chryzantémy.

TIP: Zistite viac o tom, ako na pestovanie astier a vytvorte s ich pomocou originálnu kompozíciu vo svojej záhrade.

Našuchorené rastliny, ktoré vašu záhradu zahalia do závoja krásnych farieb. Tak je možné stručne charakterizovať astilby. Tieto zaujímavé trvalky vyniknú nielen v záhonoch, ale aj v blízkosti vodnej plochy alebo napríklad v nádobe na terase.

Ako pestovať astilby, aby sa vám odvďačili svojimi krásnymi kvetmi? A na čo si dať v tomto ohľade pozor?

Charakteristika astilby

Astilby (Astilbe) sú opadavé trvalky pochádzajúce z východnej Ázie. V závislosti od konkrétneho druhu môžu dorastať do výšky od 40 cm do 1 m. Listy astílb sú dvakrát až trikrát delené a prízemné. Kvety sa na rastline objavujú v priebehu júna až augusta.

Je astilba jedovatá?

Nie, astilba jedovatá nie je. Vzhľadom k tomu ju možno bez problémov pestovať aj v záhradách, do ktorých majú prístup malé deti či domáci miláčikovia.

Astilba druhy

Astilba v záhrade môže mať mnoho podôb. Záleží totiž, pre aký konkrétny druh sa rozhodnete.

Napríklad Astilbe arendsii 'Bella' zaujme svojimi krásnymi súkvetiami drobných ružových kvetov. O niečo svetlejší odtieň ponúkne Astilbe arendsii 'Bressingham Beauty', pri ktorej majú kvety podobu jemných našuchorených pierok. Krásneho odtieňa dosahuje aj Astilbe 'Delft Lace'.

Snehobielymi kvetmi sa pýši napríklad odroda Astilbe arendsii 'Brautschleier'. Biele kvety a vyšší vzrast ponúkne Astilbe arendsii ´White Gloria´, ktorá skvele vynikne na samostatnom záhone.

Ak hľadáte kultivar, ktorý bude dobre znášať aj suchšie podmienky, možno odporučiť čínsku astilbu. Tá dokáže aj v pomerne krátkom čase vytvoriť hustý trs. Astilbe chinensis var. Pumila zaujme nápadnými fialovo ružovými kvetmi, ktoré môžu vykukovať napríklad pod stromami či vyššími kríkmi.

Astilbe japonica 'Köln' sa vyžíva v polotieni a tieni, pričom bohato kvitne ružovými až tmavo ružovými kvetmi. Astilbe japonica 'Europa' ponúkne skôr pastelovú farbu kvetov.

Za jednu z najkrajších astilb je považovaná Astilbe x arendsii 'Fanal' s drobnejším vzrastom a purpurovými kvetmi. Astilbe x arendsii ´Diamant´ zaujme naopak nádhernými bielymi kvetmi.

Medzi zaujímavé kultivary sa radí aj Astilbe x arendsii 'Younique Pink' so zelenými čipkovými listami a hustými sýto ružovými súkvetiami alebo Astilbe 'Spinnel' s krásne červenou farbou kvetov.

Vyberte si sadenice astilby v našom e-shope a pustite sa do práce. S ich pestovaním si hravo poradia aj začiatočníci. Nie je sa teda čoho báť

Pestovanie astilby

Astilbe sa najviac darí v polotieni, znesie však aj slnečné stanovište. Pokiaľ sa pre ňu rozhodnete, je potrebné dbať na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Z hľadiska pôdy voľte humózny a dobre priepustný variant. Suchej a piesočnatej pôde sa vyhnite. Rastlina vyžaduje dostatočnú vlhkosť, preto ju nenechajte vyschnúť.

Pred samotnou výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom či iným organickým hnojivom, vďaka čomu sa zlepší jej štruktúra a zadržiavanie vlahy.

Kedy vysadiť astilbu

Ideálne obdobie na zasadenie astilby do záhrady panuje od konca apríla do septembra. V lete (zhruba od konca júna do augusta) sa pritom dočkáte krásnych kvetov.

Astilba po odkvitnutí

Astilbám sa po odkvitnutí súkvetia nestrihajú. Nové vykvitnutie totiž týmto spôsobom nedocielite. Pokiaľ naopak kvety rastline necháme, bude vám robiť radosť aj počas zimných mesiacov. Rovnako sa na zimné obdobie neodstraňuje ani nadzemná časť s listami, ktorá poslúži ako ochrana rastliny pred mrazmi.

S čím kombinovať astilby

Astilby sa skvele hodia do tienistých či polotienistých záhrad. Vynímať sa budú pri záhradných jazierkach a iných vodných plochách. Skvele vyzerajú v kombinácii s trvalkami s podobnými nárokmi. Odporučiť možno napríklad paprade alebo hosty, ktoré majú zhodné požiadavky týkajúce sa pôdy.

Astilby je možné tiež vysadiť spoločne s hostami, bergéniami či jazyčníkom. Vysoké druhy astílb skvele doplnia aj kríkové výsadby. V blízkosti vodnej plochy sa potom budú astilby vynímať po boku ďalších tradičných tráv.

Astilba a škodcovia

Astilba je všeobecne odolná voči väčšine škodcov a chorôb. Napriek tomu však rastlina niekedy môže byť napadnutá voškami, slimákmi alebo plesňami. Pokiaľ niečo také zaznamenáte, včas zakročte s použitím vhodného insekticídu či fungicídu.

TIP: Vytvorte si vo svojej záhrade tú pravú oázu pokoja. Prečítajte si aj náš článok zameraný na pestovanie pivoniek a tešte sa z ich nádherných kvetov.

Vytvorte si vo svojej záhrade romantické zákutia pomocou popínavých ruží. Táto kráľovná kvetov vám vo svojej pnúcej podobe doslova očaruje. Rastlina skvele dotvorí napríklad vašu pergolu či múrik. Pustiť sa môžete aj do tvorby originálnej ružovej brány.

Zistite, ako popínavé ruže pestovať a na čo si dať pozor.

Obľúbené druhy popínavých ruží

Popínavé ruže je možné v základe rozdeliť do dvoch kategórií:

Prvá z nich je tvorená tými odrodami, ktoré sú charakteristické skôr menej ohybnými prútmi, bohatými kvetmi a zároveň pomerne dlhou dobou kvitnutia.

Druhú skupinu tvoria popínavé ruže, ktoré disponujú veľmi dlhými pružnými výhonkami a menším zoskupením kvetov. Medzi záhradkármi býva táto kategória popínavých ruží označovaná ako Rambler či lianovité popínavé ruže.

Čo sa týka obľúbených druhov popínavých ruží, tých existuje hneď niekoľko. Spomenúť môžeme napríklad popínavú ružu Rosa 'Cairo', ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi ružovými kvetmi. Ruža 'Coral Dawn' je krásna popínavá rastlina, ktorá sa pýši ružovými kvetmi strednej veľkosti (zhruba 8 cm).

Z ďalších odrôd stoja za zmienku ruže 'Crimson Glory'. Tie vytvárajú pomerne dlhé výhony pre ľahké upínanie na mreže, ploty či stromy. Pýši sa krásnymi purpurovými kvetmi. Ruža 'Don Juan' kvitne opakovane a vašu záhradu sfarbí do tónov tmavočervenej farby. Ruža 'Kimono' zaujme stredne veľkými kvetmi v ružovej farbe, pričom táto odroda dobre znáša aj polotieň.

Ďalšou opakovane kvitnúcou popínavou ružou je ruža 'Parade' s ružovými kvetmi. Hodí sa na tvorbu stien i porastov na oblúky, treláže či pergoly. Atraktívna ruža 'Paul Scarlet' ponúka šarlátovo červené kvety, pričom vytvára veľmi bujný porast. Kvety v tomto prípade kvitnú v rovnakom čase.

Ruža 'Sutter's Gold' poteší záplavou pestrých žltých až zlatých kvetov. Z ďalších žltých odrôd možno spomenúť ružu 'Goldenfinger', ktorá vytvára majestátny stĺp plný žiarivých kvetov. Ruža 'Ilse Krohn Superior' vyniká svojimi bohatými bielymi kvetmi. A pokiaľ zatúžite po popínavých ružiach v oranžovej farbe, odporúčame kultivar 'Westerland Orange'. V závislosti od konkrétnych podmienok sa môžete tešiť na kvety v marhuľovej až lososovej farbe.

Vyberte si sadenice popínavých ruží z našej aktuálnej a nechajte sa ich krásou doslova očarovať

Popínavé ruže pestovanie

Pestovanie popínavých ruží sa síce neradí k tým najjednoduchším záhradkárskym úlohám, ale vzhľadom na svoj krásny vzhľad to určite stojí za skúšku.

Samotné pestovanie popínavých ruží môžete začať buď na jar, alebo na jeseň. V oboch prípadoch odporúčame používať sadenice v bezlistom stave. Jednotlivé sadenice sa vysádzajú do vopred vyhĺbenej jamy, do ktorej ich umiestnite v takom náklone, aby ruže rástli smerom k podpore. Na uchytenie výhonkov môžete používať tyčky alebo napríklad praktické plastové úchytky.

Čo sa pôdy týka, ruže sa najviac vyžívajú v piesočnatohlinitej pôde s priepustnou spodnou vrstvou. Obsah humusu by sa v tejto pôde mal pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 %. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (to znamená pH pôdy 6 až 7).

Pre zdravý rast je dôležité zvoliť aj vhodné stanovište. Popínavej ruži sa bude dariť najmä na stanovisku, ktoré smeruje k juhovýchodu či juhozápadu. Dôležité je zaistiť ruži ochranu pred vetrom. U menších rastlín tieň nevadí, avšak vyrastené ruže potrebujú na vykvitnutie slnečný svit. Dajte si však pozor na celodennú žiaru, ktorá by mohla kvetom skôr ublížiť.

Popínavá ruža pri stene

Pomocou popínavých ruží môžete ozdobiť rôzne priestory. Staviť môžete nielen na ich pestovanie pri stene. Tieto rastliny sa môžu tiež ovíjať okolo kmeňov, popínať po plotoch či pergolách a vytvárať tak najrôznejšie romantické zákutia vo vašej záhrade.

Ak túžite po ruži pnúcej sa po múriku, odporúčame zamerať sa na rastliny s tuhšími výhonkami. V tomto prípade sa rastliny sadia od múrika vo vzdialenosti aspoň 10 cm, aby mohlo dôjsť k dostatočnému prúdeniu vzduchu. Prevísajúce druhy ruží potom môžu skvele "padať"z múrika smerom dole.

Popínavé ruže strihanie

Aby vám vaše pnúce ruže robili radosť, je nutné sa priebežne zamerať na ich rez a údržbu. Ako strihať popínavé ruže a kedy k akému strihu pristúpiť?

Jarný rez popínavých ruží

K prvému rezu popínavých ruží sa pristupuje najskôr po treťom roku ich života. Vtedy už majú nosné stonky poriadnu silu na pnutie. Rez popínavých ruží na jar zahŕňa odstránenie starého a mŕtveho dreva a odrezanie nepotrebných bočných vetvičiek.

V rámci omladzovacieho strihu popínavých ruží sa strihajú jedna či dve hlavné stonky priamo pri základni rastliny, zhruba 20 cm nad zemou. Malé bočné vetvy strihajte vždy za tretím očkom.

Jesenný rez popínavých ruží

Rez popínavých ruží na jeseň nie je výslovne nutné vykonávať. V tomto období môžete iba odstrániť nevzhľadné konce rastliny s odkvitnutými kvetmi a prípadne aj výhony, ktoré vám na záhrade prekážajú.

Škodcovia a choroby popínavých ruží

Za najhoršieho škodcu nielen popínavých ruží sú považované vošky. Pokiaľ sa u vás v záhrade objavia, môžete sa s nimi vysporiadať pomocou vhodného postreku.

Medzi ďalších často sa objavujúcich škodcov popínavých ruží sa radí múčnatka ružová. Poznáte ju podľa toho, že sa na listoch a výhonkoch objavujú šedé povlaky. Ďalšou nepríjemnou chorobou je hrdza ružová, ktorú rozpoznáte podľa červených výčnelkov a hrdzavých kôpok na listoch. V oboch prípadoch je na mieste pristúpiť k páleniu napadnutých výhonov a použitiu vhodného prípravku.

Pnúcu ružu môže potrápiť aj čierna škvrnitosť na listoch a výhonkoch, ktorá vytvára nevzhľadné čierne a žlto orámované škvrny.

TIP: Premýšľate, s čím budú ladiť ruže vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na to, s čím tieto rastliny kombinovať.

Zahaľte svoju záhradu do závoja pestrofarebných kvetov. Pusťte sa do pestovania sasaniek, ktorých kvety sa môžu v závislosti od konkrétneho druhu sfarbovať do najrôznejších odtieňov.

Ich pestovanie je navyše nenáročné a hravo si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika veterníc

Veternica (latinsky Anemone, inými slovami aj anemonka) je zaujímavá trvalka, ktorá pochádza prevažne zo severnej pologule. Táto rastlina je charakteristická svojim nízkym až vyšším vzrastom, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 90 cm. Niektoré druhy disponujú hľúzami, iné majú plazivé podzemky, alebo zväzkovité korene.

V závislosti od konkrétneho kultivaru môžu kvety vyrastať jednotlivo aj v súkvetiach. Zároveň môžu hýriť rôznymi farbami, ako je napríklad biela, žltá, červená, ružová či modrá.

Chcete aj svoju záhradu doplniť o nádherné kvety veterníc? Vyberte si v našom e-shope vhodnú odrodu a pustite sa do pestovania

Veternica druhy

S veternicou sa bežne stretneme pri prechádzke jarným lesom, kde spravidla žiaria jej krásne biele kvety. Avšak tieto trvalky sú dostupné v mnohých rôznych druhoch, ktoré môžu svojimi pestrofarebnými kvetmi skvele ozvláštniť každú okrasnú záhradu.

Podľa doby kvitnutia sa sasanky rozlišujú na tie, ktoré kvitnú na jar (napr. veternica hájna) a tie druhy veterníc, ktoré svojimi kvetmi zaujmú predovšetkým v lete a na jeseň (napr. veternica japonská).

Veternica biela

Tou pravdepodobne najznámejšou veternicou s bielou farbou kvetov je veternica hájna. Okrem toho môže ísť aj o veternicu lesnú, veternicu baldenskú či veternicu trojlistú.

Veternica červená

Krásnymi červenými kvetmi si vaše srdce určite získa veternica červená Anemone 'Hollandia'. Tá sa pýši červenými kvetmi s charakteristickým bielym pásikom v spodnej časti okvetného lístka. Ďalšou možnou odrodou v tejto kategórii je napríklad veternica vencová Governor. Do tejto kategórie môže patriť aj veternica hupehenská, ktorej kvety majú rôzne odtiene červenej, ružovej či bielej.

Veternica žltá

Zo žltých veterníc stojí za zmienku napríklad veternica iskerníkovitá, ktorá kvitne krásnymi žltými kvetmi. Je skvelou voľbou najmä do záhrad lesného charakteru.

Veternica modrá

Medzi veternice modrej farby sa radia tie, ktorých kvet sa sfarbuje do krásnej modrofialovej farby. Ak po takej rastline túžite aj vy, môžete sa rozhodnúť napríklad pre odrodu Anemone 'Lord Lieutenant'. Krásny modrý kultivar sa skrýva aj pod označením Anemone 'Mr. Fokker'.

Veternica ružová

Chcete svoju záhradu rozžiariť ružovými kvetmi? V tom prípade vás možno zaujme Anemone Hupehensis 'Serenade'. Táto romantická trvalka poteší pestovateľov krásnymi kvetmi počas celého leta až do polovice jesene. Ružovú farbu kvetov môže získať aj anemonka japonská.

Pokiaľ sa nedokážete rozhodnúť pre jednu farbu veterníc, môžete staviť na mix farieb. Zmes Anemone 'DE CAEN' zaujme kvetmi v modrej, červenej a bledo ružovej farbe.

Pestovanie veterníc

Podmienky pre pestovanie veternice sa líšia podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete. Jarné odrody sa vyžívajú skôr na slnečnom mieste, veternicám kvitnúcim neskôr sa darí skôr v polotieni. Odporúčame sadiť cibuľky veterníc do zhruba dvojnásobne až trojnásobne väčšej hĺbky, než aká je ich vlastná veľkosť.

Umiestnenie veterníc sa líši v závislosti od konkrétneho druhu. Niektoré sú vhodné do skalky, iné sa hodia skôr pod stromy a kríky a ďalšie sú určené na záhon.

Z hľadiska zálievky je vhodné pristúpiť k pravidelnej miernej zálievke, a to až do zatiahnutia listov. Staviť môžete aj na prihnojenie živinami. Veternice kvitnúce na jar sa prihnojujú na jeseň, naopak tie kvitnúce na jeseň sa prihnojujú na jar.

Kedy kvitnú veternice

Doba kvetu závisí od zvoleného druhu veternice. Pri jarných odrodách sa kvety objavujú medzi februárom a aprílom. U neskôr kvitnúcich odrôd je to zhruba na konci leta.

Prezimovanie veterníc

Ku koncu jesene listy veternice prirodzene zhnednú. Vtedy nastáva ideálny čas na ich zastrihnutie a zároveň rastlinu prestávame zalievať. Na zimu je vhodné rastlinu zakryť ľahkým krytom. Na tento účel môže poslúžiť napríklad slama, stará tráva či čečina.

Ako vidíte, pestovanie veterníc nie je nič zložité a určite si s tým poradíte. Na oplátku sa vám tieto rastliny odvďačia svojimi krásnymi kvetmi, ktoré perfektne ozdobia vašu záhradu.

TIP: Medzi ďalšie krásne jarné kvety sa radia aj pivonky. Odhaľte, ako na úspešné pestovanie pivoniek a vytvorte si vo vašej záhrade krásne scenérie.

Chcete svoju záhradu ozvláštniť zaujímavým stromom a zároveň nechcete čakať príliš dlho? V tom prípade sú práve pre vás určené rýchlorastúce dreviny.

Zistite, aké varianty sa v tomto smere tešia popularite a odhaľte základné pravidlá pre ich pestovanie.

Pestovanie brezy

Breza sa radí medzi obľúbené opadavé stromy, a to predovšetkým vďaka svojmu nápadnému dekoratívnemu kmeňu. Ten na prvý pohľad zaujme bielou kôrou, ktorá sa v tenkých vrstvách odlupuje. Ak sa radíte medzi alergikov, treba spozornieť. Kvitnúca breza je totiž považovaná za jeden z najsilnejších alergénov.

Z hľadiska stanovišťa je vhodné voliť slnečné miesto. Brezy však dobre znesú aj polotieň. Čo sa pôdnych podmienok týka, nie sú brezy príliš náročné. Týmto stromom sa bude dobre dariť takmer v akejkoľvek pôde.

Počítajte s tým, že breza disponuje pomerne rozsiahlym koreňovým systémom, ktorý sa objavuje všade v okolí. Vzhľadom k tomu je ťažké vyrastenú brezu presadiť. Preto odporúčame sadenice briez už na začiatku umiestniť na stanovište, kde tiež zostanú.

Druhy brezy

U nás sa môžete najčastejšie stretnúť s bielou brezou. Tá vyniká svojou veľkou prispôsobivosťou, vďaka čomu sa môže vyskytovať v typovo veľmi odlišných lokalitách.

V menších záhradách býva často pestovaná odroda Youngii, ktorá zaujme svojim previsnutým dáždnikovým rastom. Odroda Fastigiata potom zaujme veľmi úzkym stĺpovitým vzhľadom, pričom dosahuje výšku až 15 metrov. Zaujímavá môže byť aj breza papierová, ktorá svoje meno dostala vďaka veľkým odlupujúcim sa bielym plátom kôry, ktoré svojím vzhľadom aj funkciou pripomínajú práve papier.

Ako rýchlo rastie breza

Breza môže za ideálnych podmienok dosiahnuť výšku až 30 metrov. Samotná rýchlosť rastu potom prirodzene závisí od mnohých faktorov, medzi ktoré sa radí pôda, klimatické podmienky, dostupnosť vody či živín. Všeobecne sa dá povedať, že prírastok činí zhruba 1,5 metra ročne.

Pestovanie cyprušteka

Cyprušteky sú skvelým pomocníkom v prípade, keď chcete rýchlo docieliť efektný živý plot. Tieto dreviny zaujmú svojou kompaktnou a úzkou korunou, ktorá je práve na tento účel úplne ideálna. Na vytvorenie kvalitného živého plotu bude treba vysadiť viac sadeníc v rade alebo v skupine. Rozhodnúť sa môžete ako pre jeden druh cyprušteka, tak aj kombináciu niekoľkých rôznych odrôd.

Pri výsadbe cyprušteka do záhrady dbajte na to, aby sa jednotlivé stromy svojimi spodnými vetvami dotýkali. K zálievke pristupujte pravidelne, dajte si však pozor na premokrenie stromov. Cyprušteky tiež neznáša presušenie. K presadeniu do vonkajšieho prostredia pristupujte na jar, keď už jednotlivé rastlinky začínajú obrastať. V zimných mesiacoch možno odporučiť cyprušteky zazimovať pomocou nahrnutého mulča alebo lístia zo záhrady.

Využite online predaj cypruštekov v našom e-shope a vyberte si kúsok, ktorý vám v záhrade bude robiť radosť

Druhy cypruštekov

Z hľadiska druhov máte rozhodne z čoho vyberať. Pomyselnou stávkou na istotu môže byť cypruštek vždyzelený. Vďaka svojim technickým a dekoratívnym vlastnostiam je v záhradách veľmi obľúbený.

Z ďalších populárnych odrôd stojí za zmienku cyprusovec Leylandský, ktorý ponúka ročný prírastok až 50 - 80 cm a skvele sa hodí na tvarovanie. V záhradách býva hojne pestovaný aj cypruštek Lawsonov, ktorý sa právom radí medzi najkrajšie stĺpkovité rastliny.

Ako rýchlo rastie cypruštek

Rýchlosť rastu pochopiteľne závisí od zvolenej odrody a tiež od podmienok, ktoré rastline doprajeme. Všeobecne sa dá povedať, že sa priemerný ročný prírastok pohybuje zhruba okolo 30-50 cm.

Pestovanie katalpy

Katalpa je krásny strom, ktorý na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými srdcovými listami, výraznými kvetmi i plodmi. Vďaka svojej zvláštne tvarovanej korune vám pritom v záhrade sprostredkuje potrebný tieň. Ostatne právom býva niekedy označovaná ako taký živý slnečník.

Výhodou katalpy sú bezpochyby jej veľmi nízke nároky na pestovanie. Zasadiť ju je možné prakticky kamkoľvek. Rovnako jej vyhovuje prakticky akýkoľvek typ pôdy. Dobre znáša kyslejšiu aj vápenitú pôdu. Len si dajte pozor na to, aby bola pôda dostatočne kyprá a strom mohol zapustiť korene dostatočne do hĺbky. Vo výživnej pôde bohatej na humus budú semená katalpy všeobecne lepšie prospievať.

Z hľadiska stanovišťa voľte skôr slnečné. Keďže má katalpa radšej sucho, myslite aj na vhodný systém odvodnenia. Počas prvého roka po výsadbe ju ale zalievajte pravidelne. Mladé dreviny môžete tiež prihnojovať dusíkatými hnojivami.

Druhy katalpy

Existuje mnoho druhov katalpy, pre ktorých pestovanie sa môžete rozhodnúť. Za zmienku stojí napríklad katalpa trubačovitá pochádzajúca zo Severnej Ameriky. Medzi populárne druhy sa radí aj katalpa vajcovitá, katalpa nádherná či katalpa červenajúca.

Ako rýchlo rastie katalpa

Tak ako u iných drevín, aj v tomto prípade záleží na podmienkach, ktoré stromu doprajete. Všeobecne sa dá ale povedať, že sa ročný prírastok pohybuje zhruba okolo 50 cm.

Pestovanie vŕby

Medzi rýchlorastúce dreviny do záhrady sa radí aj vŕba. Vo voľnej prírode na ne často narazíte v blízkosti brehov riek, u rybníkov, vlhkých lúk, lužných lesov či rašelinísk. Prečítajte si náš článok zameraný na pestovanie vŕby. Prípadne na vás pestrá ponuka vŕb čaká v našom e-shope.

Pestovanie tavoľníka

Medzi ďalšie rýchlo rastúce a zároveň nenáročné dreviny do záhrady sa radí tavoľník. Zistite, ako na pestovanie tavoľníka a na čo si dať pozor v našom článku.

Pestovanie javora

Javor sa radí medzi krásne stromy, ktoré rozžiaria vašu záhradu. Vyberať môžete medzi javormi rôznych druhov. V našom článku sa tiež dozviete, ako na pestovanie javora a na čo si dať pozor.

Rýchlorastúce stromy na kúrenie

Chcete pestovať stromy predovšetkým na praktické využitie, teda kúrenie? Aj v tomto prípade pre vás bude rýchlosť rastu dôležitým faktorom pri výbere. Na tento účel sa skvele hodia najmä rýchlo rastúce listnaté stromy, ktoré u nás nie sú pôvodným druhom. Jednať sa môže napríklad o topol, pajaseň či Turkestanský brest (známy tiež ako brest sibírsky) a paulovniu plstnatú.

Turkestanský brest je charakteristický rýchlym rastom, pričom za jeden rok povyrastie až o 2 metre. Jeho pestovanie je pomerne nenáročné, ale môže mať trochu vyššie nároky na vlahu. Navyše veľmi dobre znáša rez a odrezané vetvy je možné teda priebežne používať na kúrenie. Z domácich odrôd stojí za zmienku napríklad jelša, vŕby či lieska.

Ponuka rýchlo rastúcich drevín je skutočne široká. Či už túžite po zaujímavom strome do záhrady, chcete si rýchlo vypestovať živý plot alebo napríklad zháňate stromy na kúrenie, prídete si na svoje. Stačí si len vybrať taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim potrebám.

Krásne letničky, ktoré vašu záhradu premenia doslova na nepoznanie. Presne tak možno charakterizovať cínie. Pokiaľ stavíte na postupný výsev, môžu vašu záhradu či terasu zdobiť prakticky po celé leto.

Zistite, ako postupovať pri ich výseve a aké druhy existujú.

Charakteristika cínií

Cínia je okrasná letnička, ktorá sa medzi záhradkármi teší veľkej popularite. Cínií pritom existuje veľké množstvo kultivarov, ktoré sa môžu líšiť svojimi veľkosťami i farebnými prevedeniami. Pôvodom pochádza z Mexika, odkiaľ sa postupom času dostala k nám. Vďaka svojmu vzhľadu sa cínie často využívajú ako atraktívne lákadlo pre motýle. Okrem toho si ich ale tiež môžete narezať do vázy, alebo ich využiť ako okrasné kvety do kvetináčov.

Cínia druhy

Medzi základné druhy cínií sa radia georgínokveté. Tieto rastliny dorastajú do výšky až 90 cm a sú charakteristické veľkými, plnými a prevažne guľovitými kvetmi.

Kalifornské obrie cínie sa pýšia aj výškou okolo 1 metra a ich kvety bývajú strechovito usporiadané a mierne vyklenuté.

Obrie kaktusovité cínie zaujmú typickými strapatými kvetmi, ktoré majú dlhšie a mierne stočené korunné plátky. Do tejto kategórie sa radí napríklad cínia lepá syn. cínia vznešená.

Pomponkovité cínie disponujú menšími, plnými a vysoko klenutými kvetmi. Skvele sa hodia na záhon aj na rez.

Skabiosokveté cínie majú skôr drobné kvety, ktoré môžu pripomínať kvety hlaváča.

Populárna cínia haageova zaujme úzkymi listami a menšími poloplnými až plnými dvojfarebnými kvetmi.

Zaobstarajte si semená cínie už teraz a vytvorte si zo svojej záhrady alebo terasy doslova farebné kráľovstvo

Je cínia jedovatá?

Cínie jedovaté nie sú a ich pestovanie je preto bezproblémové aj u rodín s domácimi miláčikmi. Tieto rastliny však môžu spôsobiť podráždenie pokožky kvôli prítomnosti alkaloidov. Pri strihaní rastliny preto odporúčame nosiť rukavice, aby ste sa týmto reakciám na koži vyhli.

Cínia výsev

Výhodou cínií je ich schopnosť sa vo veľkej miere prispôsobiť väčšine pôdnych podmienok. Ideálnou voľbou je však pôda bohatá na živiny s dobrým systémom odvodnenia. Cíniu je vhodné vysievať do pôdy, kde už bude trvalo rásť (a kde ju teda nebudete vykopávať). Prerušenie koreňov v čase rastu totiž tejto rastline nevyhovuje.

Semená pri výseve umiestnite do vzdialenosti zhruba 10 až 50 cm od seba. U mladej cínie dbajte na dostatočnú zálievku, pôda by mala byť neustále mierne vlhká. U urastených cínií je už situácia odlišná a tak intenzívnu zálievku nevyžadujú.

V momente, keď sadenice cínie dosiahnu výšku zhruba 7 cm, je vhodné ich množstvo v záhone alebo kvetináči pretriediť. A to tak, aby od seba jednotlivé kvety boli vzdialené aspoň 15 až 20 cm. Akonáhle dôjde k odumretiu kvetov, ihneď ich odrežte. Týmto spôsobom docielite ďalšie bohaté kvitnutie.

Cínia do kvetináča

Cínia sa nemusí nutne vynímať iba priamo v záhone. Skvelú službu vám urobia aj v kvetináči, vďaka čomu ozdobia napríklad vašu terasu alebo balkón. Pamätajte na slnečné stanovište a dostatočne veľkú nádobu, aby sa rastline darilo. Keďže pestovanie cínie nie je nijako zložité, hravo si s ním poradí aj pestovateľ začiatočník.

Kedy vysádzať cínie

Čo sa týka samotného výsevu, semená cínie zasajte zhruba štyri až šesť týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Rastlina začína klíčiť približne pri 10 °C. Pokiaľ chcete dosiahnuť jesenné kvitnutie cínie, môžete vysievať ešte v júni priamo na požadované miesto.

TIP: Pripravte sa na ďalšiu pestovateľskú sezónu v predstihu, okrem okrasných kvetov záhradu často tvorí aj zelenina. Zistite, ako správne predpestovať zeleninu.

S nechtíkom lekárskym sa nespája iba jeho využitie v domácej medicíne. Pestovaný býva aj pre svoje kulinárske využitie a krásny vzhľad, ktorý vynikne aj pri jeho reze do vázy. Navyše je pestovanie tejto bylinky nenáročné a hravo si s ním poradia aj začiatočníci.

Zistite, ako postupovať, kam bylinku umiestniť a ako sa o ňu správne starať.

Charakteristika nechtíka lekárskeho

Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je jednoročná (niekedy dvojročná) bylina, ktorá dosahuje výšku až 50 cm. Pýši sa podlhovastými listami a bohato vetvenými stonkami. Kvety majú charakteristickú žltú až oranžovú farbu. Pôvod nechtíka nie je úplne známy. Pravdou ale zostáva, že jeho silu využívali už starí Egypťania.

Využitie nechtíka lekárskeho

Nechtík lekársky býva často využívaný v gastronómii a tiež liečiteľstve. Ak je reč o korení, táto bylinka sa používa ako náhrada drahého šafranu. Vďaka svojej farbe potom nájde uplatnenie pri výrobe rôznych druhov potravín.

Okrem toho sa z nechtíka lekárskeho často vyrábajú masti, odvary a tinktúry. Napríklad odvar z nechtíka sa môže používať ako obklad pri ranách či pomliaždeninách. Čaje sa využívajú pri ochorení pečene alebo napríklad na podporu zlepšenia trávenia. Nechtíkové masti potom nachádzajú uplatnenie u osôb, ktoré trápia napríklad akné, omrzliny, spáleniny či popraskaná koža.

Nakúpte si semienka nechtíka lekárskeho a buďte včas pripravení na novú pestovateľskú sezónu

Nechtík lekársky výsev

Výhodou nechtíka lekárskeho sú jeho veľmi nízke nároky na pestovanie. Túto bylinku môžete pestovať ako na záhrade v záhone, tak aj v nádobách na balkóne alebo za oknom. Najviac sa bylinke darí na slnečnom stanovisku, spravidla však znesie aj tienisté miesta. Z hľadiska pôdy je ideálnou voľbou vápenatá a dobre priepustná pôda. Naopak ťažké a zamokrené pôdy neznáša dobre.

Čo sa týka samotného výsevu na záhon, môžete k nemu pristúpiť v marci. Výsev robte po štipkách do sponu o veľkosti zhruba 15 × 50 cm. Semienka pri výseve jemne zatlačte do pôdy. Klíčenie rastliny trvá zhruba 10 až 14 dní, prvé kvety môžete zaznamenať po zhruba 10 až 12 týždňoch. Alternatívou je jesenný výsev nechtíka lekárskeho, kedy sa kvety objavia už v apríli alebo máji.

Nechtík lekársky pestovanie v kvetináči

Alternatívou na pestovanie v záhone je pestovanie nechtíka lekárskeho jednoducho v kvetináči, ktorý umiestnite na balkón či terasu. V tomto prípade nezabudnite rastline zaistiť dostatok slnečných lúčov, živín a zálievky. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie vo veľkej nádobe, vybavte ju v spodnej časti drenážou. Vhodné je tiež zasadenie do samozavlažovacích hrantíkov.

Nechtík lekársky v záhrade

Pri pestovaní nechtíka lekárskeho v záhrade nezabudnite okolitú pôdu pravidelne kypriť a zbavovať buriny. V suchom období pamätajte na pravidelnú zálievku, aj keď rastlina spravidla zvládne aj niekoľko dní bez zalievania. Aby ste predĺžili dobu kvitnutia, je na mieste priebežne odstraňovať odkvitnuté kvety. Pokiaľ necháte poslednú zásobu kvetov dozrieť a vysemeniť, v ďalšom roku sa nemusíte výsevom zaoberať a o všetko potrebné sa postará príroda sama za vás.

V záhrade býva táto bylinka hojne pestovaná aj pre svoje dezinfekčné vlastnosti. Dokáže totiž do istej miery dezinfikovať pôdu a odpudzovať háďatko, preto býva pestovaná spoločne so zemiakmi. Zároveň nechtík lekársky odpudzuje vošky a mravce a chráni pred plesňami paradajky a uhorky.

TIP: Zorientujte sa v rozsiahlej ponuke letničiek a kúpte si tie pravé letničky do nádob, ktorými ozdobíte svoju terasu či balkón.

Túžite po krásne farebnej záhrade, balkóne alebo priestore za oknom? V tom prípade sa pustite do pestovania klinčekov. Tieto krásne kvety sa pýšia nádhernými farbami a pritom je ich pestovanie nenáročné. Prečítajte si, ako postupovať a čomu sa vyhnúť.

Charakteristika klinčekov

Klinčeky neodmysliteľne patrili do záhradiek našich babičiek. Pre svoju krásu však bývajú často pestované aj v súčasnosti. S klinčekom sa zároveň spája zaujímavá symbolika, ktorá siaha až do stredoveku. Vtedy bola táto rastlina symbolom pre Pannu Máriu, čo napokon pripomína doteraz používaný ľudový názov pre klinček bradatý – slzičky Panny Márie. Medzi klinčeky sa radí aj starý známy karafiát.

Klinčeky sú všeobecne domovom v Európe a Ázii. Vo voľnej prírode sa na ne dá natrafiť na slnečných stanovištiach na suchších medziach, skalkách a svahoch.

Prezrite si rôzne druhy klinčekov v našom e-shope a vybavte sa včas na novú pestovateľskú sezónu

Klinček druhy

Klinčekov existuje celý rad. Vďaka tomu nie je problém vybrať si takú rastlinu, ktorá sa bude vo vašej záhrade najviac vynímať. Klinčeky môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií.

Nízke vytrvalé druhy klinčekov

Tieto druhy bývajú hojne pestované v skalke. K populárnym druhom sa v tomto ohľade radí najmä klinček alpský, klinček sivý, klinček japonský či klinček peritý. Zabudnúť nesmieme ani na klinček kropenatý, ktorý ako jeden z mála dobre znáša kyslú pôdu.

Klinčeky ako letničky

Pravdepodobne najobľúbenejším druhom klinčeka u nás, ktorý sa pestuje ako letnička, je klinček čínsky. Ten na prvý pohľad zaujme svojim nižším rastom, pričom kvitne v najrôznejších farbách. Jeho kvety sú malé, ale v záhrade zaručene vyniknú.

Ak je reč o letničkách, musíme spomenúť aj klinček karafiát či karafiát záhradný. Táto kvetina je charakteristická svojim vysokým vzpriameným rastom. Keďže je ideálna na rez, často sa umiestňuje ako dekorácia do vázy.

Dvojročné klinčeky

Medzi obľúbené dvojročné rastliny môžeme zaradiť klinček bradatý, ktorý dorastá do výšky 30-50 cm. Tento klinček býva spravidla pestovaný v pestrej škále farieb. Rovnako je ideálny na rez, vďaka čomu v sezóne ozdobí vašu vázu.

Klinček do kvetináča

Klinček sa často pestuje v kvetináči, vďaka čomu si môžete ozdobiť svoj okenný parapet alebo napríklad priestor na balkóne. Ak hľadáte vhodný druh klinčekov na pestovanie v kvetináči, vyberajte skôr z nižších a stredne veľkých druhov. Ideálnou voľbou sú letničky, pri ktorých sa môžete tešiť na farebné kvety prakticky po celé leto. Oproti trvalkám sa rozrastajú rýchlejšie a začínajú tiež rýchlejšie kvitnúť.

Pestovanie klinčekov v kvetináči

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako postupovať pri pestovaní klinčekov v kvetináči a aké nároky vlastne tieto rastliny majú. Výhodou je, že pestovanie klinčekov je naozaj ľahké. Vďaka tomu si s ním hravo poradia aj začiatočníci. Všeobecne možno odporučiť vybrať týmto rastlinám slnečné stanovište. Z hľadiska pôdy voľte nezamokrený vápenitý typ. Rastlinu nezabudnite pravidelne zalievať, ale vyvarujte sa premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.

Klinček je vhodné pred výsadbou na vonkajšie stanovište predpestovať. Semená je možné vysievať do kvetináčov za oknom alebo do skleníka a neskôr ich presadiť von (akonáhle už nehrozia mrazíky).

Klinček v kvetináči aj voľne v pôde býva voči chorobám pomerne dobre odolný. U vyšších druhov sa môže objaviť múčnatka či pleseň šedá, pričom rozvoj plesní môže podporiť dlhodobo vlhké počasie. Ak by sme mali vymenovať nejakých škodcov, mohlo by sa jednať snáď len o zajaca, ktorý by sa na vašu záhradu mohol zatúlať. Listy hvozdíka sú pre neho totiž pochúťkou.

Klinček po odkvitnutí

Akonáhle klinček odkvitne, odporúčame odstrániť zvädnuté kvety a prípadne odumreté časti rastlín. Vďaka tomuto kroku podporíte ďalšie kvitnutie. Niektoré druhy klinčekov môžu znova vykvitnúť v druhom období kvitnutia.

TIP: Zaujala vás možnosť pestovania klinčekov? Preskúmajte aj ďalšie vhodné letničky do nádob a vzájomne ich skombinujte.