Posts tagged 'pestovanie okrasných kríkov'

Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. U nás je pôvodným druhom iba zanoväť černejúca, zdomácnel tu aj prútnatec metlovitý, ktorý okrem toho pestujeme ako okrasnú drevinu nielen v záhradách, ale aj v parkoch a mestských výsadbách.

Zanoväte sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej či bielej farby, záleží na druhu i kultivare. Kvety majú charakteristický tvar typický pre bôbovité rastliny a môžu byť jednoduché alebo zložené do strapca.

Pestovanie prútnatca sa svojou náročnosťou príliš nelíši od iných kvitnúcich kríkov. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čo rastlina na úspešný rast a kvitnutie potrebuje.

Farby zanoväte

Kvety zanoväte môžu mať rôzne sfarbenia. Farba kvetov závisí nielen od druhu, ale aj od konkrétnej odrody. Stretnúť sa tak môžeme so zanoväťou s bielymi, žltými, oranžovými, červenými, ružovkastými či béžovohnedými kvetmi. Tie môžu byť dokonca dvojfarebné a vytvárajú tak zaujímavé variácie.

Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Tieto dva druhy sa pestujú ako okrasné, pod ich názvom tak nájdeme celý rad kultivarov, ktoré sa od seba líšia farbou, ale aj výškou kríka a ďalšími znakmi.

Zanoväť skorá

(Cytisus × praecox) je hybridný druh zanoväte, ktorý vznikol krížením Cytisus purgans a Cytisus multiflorus. Tento kerovitý druh je obľúbený pre svoje bohaté kvitnutie, ktoré nastáva už skoro na jar, odtiaľ aj názov „skorá“.

Kvety tohto druhu zanoväte sa vyskytujú v rôznych odtieňoch žltej, bielej a ružovkastej farby. Tieto nápadné kvety bývajú usporiadané v zhlukoch sú atraktívne nielen pre pestovateľov, ale aj pre opeľovače z radov hmyzu.

Medzi najobľúbenejšie odrody zanoväte skorej patrí napríklad 'Firefly' so zaujímavým, žltooranžovým sfarbením kvetov, 'Booscop Ruby' s červenými kvetmi, 'Albus' s bielymi kvetmi, žltý 'Allgold', nezvyčajne sfarbená 'Frisia' s hnedožltými a hnedožltými alebo 'Zitronenregen' so žltými kvetmi.

Nádherne sfarbené prútnatce osviežia každú záhradu už čoskoro na jar. Navštívte náš e-shop a vyberte si z našej ponuky

Prútnatec metlovitý

(Cytisus scoparius), je krovitý druh pochádzajúci z Európy a severozápadnej Afriky. Jeho prirodzeným stanovišťom sú slnečné stráne a svetlé lesy - z toho teda možno usúdiť, že v záhrade bude kríkom vyhovovať ako plné slnko, tak polotieň.

Tento druh prútnatca dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický svojou hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Jeho nápadné kvety majú obvykle žltú farbu (u kultivarov sa môže farba líšiť) a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.

Prútnatec metlovitý bol tradične používaný na výrobu metiel, odtiaľ jeho názov "metlovitý". Predtým sa tiež využíval v ľudovom liečiteľstve alebo na zúrodňovanie piesčitej pôdy. Dnes je tento druh obľúbený ako okrasná drevina pre svoje atraktívne kvitnutie a nenáročnosť na pestovanie.

Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Lena' s pomerne veľkými oranžovými kvetmi s žltkastým stredom alebo 'La Coquette' v trikolórnom fialovo-žlto-bielom sfarbení.

Zanoväť černejúca

(Cytisus nigricans) je pôvodným druhom v strednej Európe, teda aj na Slovensku a Českej republike. Tento ker sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál. Vyhľadáva skôr neutrálne až zásadité pôdy, ktoré sú chudobné na živiny a často vysychajú.

Dorastá do výšky pol až dvoch metrov. Jeho kvety majú žltú farbu s tmavými škvrnami vo vnútri a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.

Zanoväť na kmienku

Je to okrasná drevina, ktorá sa pestuje vo forme stromčeka s jedným alebo niekoľkými kmienkami a korunou tvorenou krovitými vetvami. Aby sme dosiahli tento vzhľad, vrúbľujeme mladé kríky zanoväte na podpníky, pretože ani starostlivým rezom by sme takého výsledku pravdepodobne prirodzene nedosiahli.

Táto forma zanoväte je obľúbená pre svoj atraktívny vzhľad a kompaktný rast, vďaka čomu je vhodný do menších záhrad, nádob na terasách alebo ako solitér medzi inými rastlinami.

Zanoväť na kmienku vyžaduje rovnakú starostlivosť ako ostatné druhy, teda pravidelný rez a strihanie, dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby. Zimu by mal stromček stráviť na chránenom mieste bez mrazu.

Zanoväť strihanie

Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Tiež je vhodné prerezať staršie a slabšie vetvy pri základni kríka, aby sa podporil rast mladých a silných výhonov.

Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Môže byť vykonané kedykoľvek počas vegetačného obdobia, ale ideálne by sa malo uskutočniť pred nástupom zimy, aby rastlina mohla lepšie odolávať chladným podmienkam.

Ďalšia starostlivosť o čilimník

Na udržanie zdravého rastu a bohatého kvitnutia je tiež dôležité zabezpečiť zanoväti dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. V zime je dobré chrániť koreňový systém prútnatcov pred mrazom napríklad vrstvou mulča alebo lístia.

TIP: Medzi ďalšie obľúbené druhy stredne veľkých kríkov patrí napríklad cezmína. Tá naopak vyzdobí záhradu aj na jeseň a v zime. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Tavoľník (Spiraea) je rod drevín z čeľade ružovitých, ktorý zahŕňa viac ako 80 druhov. Tieto rastliny sú rozšírené po celom svete, vyskytujú sa predovšetkým v miernom podnebnom pásme a na severnej pologuli.

Tavoľníky sú opadavé kríky alebo nízke stromy s jednoduchými listami a kvetmi usporiadanými do bohatých súkvetí. Kvety bývajú biele, ružové alebo červené a kvitnú od jari do leta. Niektoré druhy tavoľníkov majú aj dekoratívne ovocie vo forme malých bobúľ.

Tieto rastliny sú obľúbené medzi záhradkármii pre svoju ľahkú pestovateľnosť a krásne kvety. Najčastejšie sa vysádzajú ako solitéry alebo skupiny krov do okrasných záhrad, ale je možné ich použiť aj ako živý plot.

Druhy tavoľníka

Medzi najznámejšie druhy tavoľníkov patrí napríklad Spiraea japonica, Spiraea x vanhouttei alebo Spiraea thunbergii. Každý druh má svoje špecifické nároky na stanovište a starostlivosť, preto je dôležité vybrať si ten správny pre danú lokalitu.

Tavoľník biely

(Spiraea alba) pochádza pravdepodobne z Ázie a vyznačuje sa drobnými bielymi kvietkami, ktorými je ker v čase kvetu doslova posiaty. Dorastá sa do výšky dvoch až troch metrov. Listy sú sýto zelené, hladké, vajcovitého tvaru. Tento druh sa tiež často využíval v tradičnej ľudovej medicíne.

Tavoľník čerešňolistý

Tavoľník čerešňolistý vs.slivkolistý (Spiraea prunifolia) dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Je obľúbený pre svoje plné biele kvety, ktoré sa objavujú skoro z jari, ešte pred olistením. Listy sú vajcovité, tmavo zelené s pílovitým okrajom. Vysádza sa nielen do skupín, ale aj ako solitéra, kedy krásne kvety vyniknú ešte lepšie. Najobľúbenejšou odrodou je bohato kvitnúca 'Plena'.

Tavoľník brezolistý

(Spiraea betulifolia) tvorí kompaktnejší, nižší, guľovitý ker. Listy sú svetlo zelené, tvarom podobné listom brezy, ako už druhový názov napovedá. Kvety sa objavujú počas letných mesiacov, majú bielu farbu a sú usporiadané v okolíkoch.

Tavoľník japonský

(Spiraea japonica) patrí medzi najobľúbenejšie a najzaujímavejšie okrasné druhy. Používa sa v záhradách a parkoch do kríkových výsadieb, živých plotov aj ako solitéra. Pomerne veľké súkvetia majú fialovú, ružovú, niekedy aj bielu farbu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Shirobana' alebo 'Golden Princess'.

Tavoľník van Houtteov

(Spiraea × vanhouttei) kvitne veľmi bohato a vytvára husté previsy. Skvele vyzerá v solitérnej výsadbe aj v živom plote. Dorastať sa môže až štyroch metrov, spravidla je to však menej. Prevísajúce vetvy podporia prirodzený a estetický vzhľad aj pri minimálnej údržbe.

Tavoľník Thunbergov

(Spiraea thunbergii) je hustý, košatý ker s tenkými vetvami. Kvitne bohato, bielymi drobnými kvetmi. Jedná sa o nižší druh dorastajúcej sa výšky okolo jedného a pol metra.

Tavoľník Bumaldov

(Spiraea × bumalda), známy aj ako tavoľník nízky, patrí opäť medzi menej vysoké druhy. Kríky sú vysoké len niečo málo cez meter. Kvety bývajú biele, ružové aj fialové - záleží na zvolenej odrode. Hodí sa do skupinových výsadieb.

Tavoľník vŕbolistý

(Spiraea salicifolia) je vzpriamený ker s výbežkami, ktorý produkuje husté pyramídovité klasy bielo-ružových až intenzívne ružových, sladko voňajúcich kvetov s vystupujúcimi tyčinkami. Jeho obdobie kvitnutia trvá od júla do septembra a jeho listy sú tmavo zelenej farby. Rastlina môže dorásť do výšky 200 cm a šírky až 300 cm.

Vysaďte si nenáročné druhy tavoľníka aj do vašej záhrady. Sadenice obľúbených kultivarov nájdete v našom e-shope

Tavoľník v záhrade

Vzhľadom na ľahké a nenáročné pestovanie, krásne kvety a dekoratívne lísty sú tavoľníky obľúbenými rastlinami v záhradách i parkoch.

Kvety môžu byť bielej, ružovej alebo červenej farby a sú usporiadané vo vrcholíkoch. Objavujú sa predovšetkým na jar av lete, rastlina kvitne pomerne dlho. Ker má tiež atraktívne listy, ktoré sú striedavo usporiadané na vetvách.

Tavoľník je pomerne nenáročný druh rastliny, čo sa týka pestovania. Preferuje slnečné stanovište s dobrou priepustnosťou pôdy.

Pestovanie tavoľníka

Pestovanie tavoľníka je pomerne ľahké a nenáročné.

Stanovište - tento ker preferuje slnečné stanovište, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne.
Zemina - dobre priepustná pôda, ideálne mierne vlhká a humózna.
Zálievka - je dôležité ker pravidelne zavlažovať, najmä v období sucha. Vyrastené kríky a skupinové výsadby si s vlhkosťou hospodária samy.
Rez tavoľníka - na udržanie bohatého kvitnutia je vhodné vykonávať jarný rez, pri ktorom sa odstraňujú staré, nekvitnúce a poškodené vetvy.
Rozmnožovanie - možno vykonať letnými či drevitými odrezkami, prípadne aj semenami.

Pri správnej starostlivosti sa môže stať tavoľník atraktívnym prvkom vašej záhrady, ktorý bude každoročne potešiť svojimi nádhernými kvetmi.

Tavoľník na živý plot

Vyššie druhy tavoľníkov sú ideálnymi adeptami na takmer bezúdržbové živé ploty. Strihať sa musí minimálne, ale nie je to nič pre milovníkov perfekcionizmu - ak by sme totiž tavoľník tvarovali do precízne strihaníého plotu, nedočkali by sme sa záplavy kvetov.

Výhodou tavoľníkov je okrem iného aj ich odolnosť voči znečistenému prostrediu. Ak potrebujete vysadiť kríky priamo pri ceste a aspoň trochu eliminovať smog a znečistený vzduch, tavoľníky vám s tým pomôžu.

Tavoľník strihanie

Strihanie tavoľníka síce nie je nevyhnutné, ale rovnako ako u iných rastlín je časom treba ho omladiť kvôli presychaniu, starnutiu a menšiemu množstvu kvetov na starších vetvách. Pokiaľ vieme, ako na to, môžeme to ľahko urobiť a ak urobíme chybu, tavoľník nám ju odpustí.

Ako teda strihať tavoľník? Cieľom rezu je dosiahnuť bohatší, kompaktnejší vzhľad a podporovať rast mladých výhonov pre lepšie kvitnutie, prípadne aj druhú vlnu kvetov. Termín rezu záleží na dobe kvitnutia kríku.

Tavoľníky sa delia na jarné druhy – kvitnú v apríli až júni a letné druhy. Prvú skupinu striháme hneď po odkvitnutí na prvom silnom púčiku zhora. Druhú skupinu striháme zhruba o polovicu alebo až k hlavným vetvám asi 30 cm nad zem, ideálne skoro na jar.

Všeobecne sa dá povedať, že u všetkých tavoľníkov môžeme vykonať radikálne zmladenie, ak je to potrebné. Rastlina rýchlo znova obrastá a kvitne. Pokiaľ mladé kríky neprerezávame, môžu rásť vytiahnuté a riedke. U previsnutých odrôd robíme len mierne skracovanie, aby si zachovali svoj prirodzený vzhľad. Vždy úplne odstraňujeme staré, poškodené alebo napadnuté vetvy. Ak nám vadia nevzhľadné uschnuté plody pri neskoro kvitnúcich druhoch, môžeme ich tiež odstrihnúť.

TIP: Ďalším zaujímavým kvitnúcim kríkom do záhrady je napríklad vajgela. Rozžiari kríkové výsadby farbami a priláka mnoho opeľovačov. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Bradavec (Caryopteris), je atraktívny a dekoratívny opadavý ker, ktorý pochádza z čeľade hluchavkovitých. Tento druh je pôvodom z východnej Ázie, predovšetkým z oblastí Číny a Japonska. Bradavce sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú v neskorom lete a pokračujú do jesene.

Kvety majú modrofialovú farbu a sú bohaté na nektár, čo láka do záhrady opeľovače, ako sú motýle a včely.

Ker dorastá do výšky 1-2 metre, so širokou korunou zloženou z husto rozvetvených vetiev. Listy bradavca sú protistojné, vajcovitého tvaru s pílovitým okrajom a majú silnú aromatickú vôňu. Na úspešný rast vyžaduje dobre priepustnú pôdu a dostatok slnečného svitu. V záhradách sa často používa ako solitérna rastlina alebo na tvorbu nízkych živých plotov. Okrem estetickej hodnoty sa tomuto kríku pripisuje aj liečivý potenciál, pretože obsahuje niektoré bioaktívne látky s protizápalovými a antimikrobiálnymi účinkami.

Bradavec pestovanie

Bradavec kvitne od júla do septembra a počas tohto obdobia je vhodné ho prihnojovať hnojivami určenými pre byliny alebo kvitnúce rastliny.
Najviac starostlivosti vyžaduje tento ker predovšetkým na jar – v túto ročnú dobu sa venujeme nielen prihnojovaniu, prípadne presádzaniu (ak pestujeme rastlinu v nádobe), ale aj radikálnemu rezu.

Pokiaľ sa vám tento krík osvedčí a budete ho chcieť rozmnožiť, máte dve možnosti - odrezky a výsev semien. Ak necháte kríky vykvitnúť aj odkvitnúť, možno sa rozmnožia samovýsevom a v ďalších rokoch tak okolo prvej rastliny nájdete mnoho ďalších.

Bradavec klandonský zvláda mrazy pomerne dobre, musí sa mu však pomôcť - s prvými mrazíkmi prikryte koreňový systém, prípadne celú spodnú časť kríka mulčom alebo čečinou. Pokiaľ je veľmi chladná zima, môže rastlina zamŕzať, na jar väčšinou bez problémov znovu vyraší.

Ak máte s namŕzaním zlú skúsenosť alebo nemáte možnosť pestovať bradavec clandonský na dostatočne chránenom mieste, zvoľte radšej pestovanie v nádobách a kríky v zime preneste napríklad do skleníka, v ktorom teploty neklesajú pod bod mrazu.

Stanovište vhodné pre bradavec

Bradavec klandonský prosperuje najlepšie na slnečných stanovištiach s humóznou pôdou. Pri výbere polohy zohľadnite jeho rozmery - býva jeden až štyri metre vysoký a takmer dva metre široký, v závislosti od odrody.

Bradavec rez

Vhodná doba pre strihanie bradavca je jar. V skorých jarných mesiacoch zrežeme všetky vetvy kríka takmer pri zemi, ponecháme len pár centimetrov. Tohoto radikálneho rezu sa nebojte, ker veľmi skoro znovu obrastie zdravými vetvami plnými voňavých kvetov. Vďaka tomuto rezu bradavca podporíme nielen kvet, ale aj hustejší a zdravší vzhľad celej rastliny.

Bradavec výška

Bradavec clandonský sa obvykle dorastá 70 centimetrov až jedného metra. Konečná výška závisí od frekvencie a načasovania rezu, ale aj od zvolenej odrody.

Pestovanie je pomerne nenáročné, preto sa tento ker hodí do každej záhrady. Stavte na nádherne voňajúci bradavec v modrej farbe, ktorý nájdete aj v našom e-shope

Bradavec druhy

Do rodu bradavec (Caryopteris) patria tri druhy:

Bradavec clandonský (Caryopteris × clandonensis)
Bradavec mongolský (Caryopteris mongholica)
Bradavec šedivý (Caryopteris incana)

V našich záhradách sa najčastejšie stretneme s bradavcom clandonským, ktorému sa venujeme aj v našom článku. Tento druh ponúka aj mnoho zaujímavých odrôd, ktoré sa od seba líšia napríklad výškou, vzhľadom listov, tvarom kríka alebo odtieňom kvetov.

Medzi najobľúbenejšie odrody patria napríklad 'Grand Blue', 'Blauer Spatz', 'Blue Baloon' alebo 'Heavenly Blue'.

Jediným správnym slovenským názvom pre Caryopteris × clandonensis je bradavec. U českých predajcov alebo v českej literatúre nájdeme rastlinu ako ořechokřídlec, prípadne aj pod názvom ořechoplodec - obaja sú správne a označujú rovnakú rastlinu.

TIP: Ďalším zaujímavo voňajúcim kríkom do záhrady je napríklad pajazmín. Viac o pestovaní pajazmínu nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Hamamel (Hamamelis) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý pochádza z čeľade Hamamelidaceae. Táto rastlina je známa pre svoje atraktívne žlté, oranžové alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci zimy alebo na začiatku jari, často ešte predtým, než sa objavia listy.

Kvety majú charakteristický tvar s tenkými, povrazovitými okvetnými lístkami a vydávajú príjemnú vôňu.
Listy hamamelu sú striedavé, obvykle eliptického tvaru a na jeseň sa menia na žiarivé odtiene žltej a oranžovej farby.

Krík hamamel je tiež cenený pre svoju liečivú hodnotu, pretože obsahuje látky s protizápalovými a adstringentnými účinkami. Rastlina sa často pestuje ako okrasná drevina v parkoch a záhradách, obľúbená je najmä pre svoju schopnosť kvitnúť aj počas zimného obdobia.

Hamamel pestovanie

Pestovanie hamamelu je pomerne jednoduché a nevyžaduje veľa námahy, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre záhrady.
Hamamel preferuje mierne podnebie a rastie najlepšie v pôdach s dobrou drenážou a mierne kyslým pH. Ideálne stanovište pre hamamel je polotieň alebo plné slnko, no rastlina je schopná tolerovať aj tienistejšie podmienky. Hamamel je pomaly rastúci ker, ktorý môže dosiahnuť výšku 3-4 metre a šírku 2-3 metre.

Pri výsadbe hamamelu je dôležité zaistiť dostatok priestoru pre rast a rozvoj kríka. Rastlina by mala byť vysadená do hĺbky koreňového balu a zavlažovaná pravidelne, kým sa nezakorení. Neskôr je hamamel voči suchu pomerne odolný.

Ker nevyžaduje časté hnojenie, ale na podporu rastu a kvitnutia je vhodné použiť pomaly uvoľňujúce hnojivo na jar. Rastlina tiež ťaží z mulčovania, ktoré pomáha udržať vlhkosť pôdy a chrániť korene pred mrazom.

Hamamel je známy svojimi liečivými vlastnosťami, najmä vďaka obsahu trieslovín a flavonoidov. V tradičnej medicíne sa používa pre svoje protizápalové a antiseptické účinky. Z kôry a listov hamamelu sa vyrába extrakt, ktorý sa používa v kozmetike a farmaceutickom priemysle.

Pestovanie hamamelu je skvelou voľbou pre záhrady s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkou údržbou a atraktívnym vzhľadom.

Kvety hamamelov prinášajú život do záhrady v čase, keď väčšina ostatných rastlín odpočíva. Ak si chcete tiež spestriť záhradu farebnými kvetmi uprostred zimy, kúpte si sadenice hamamelu, ktoré nájdete aj na našom e-shope

Rez hamamelu

Rez hamamelu je dôležitý pre udržanie jeho kompaktného tvaru a bohatého kvitnutia. Hamamel by mal byť prerezávaný každý rok na jar, predtým ako začnú pučať puky a než začne ker obrasť. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú dovnútra kríku. Mladé výhony môžete skrátiť o polovicu, aby sa podporil rast nových vetiev.

Druhy hamamelu

Existuje niekoľko druhov hamamelu, ktoré sa líšia svojim vzhľadom a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie druhy patria: hamamel japonský (Hamamelis japonica), hamamel jarný (Hamamelis vernalis), hamamel mäkký (Hamamelis mollis), hamamel virginský (Hamamelis virginiana), hamamel prostredný (Hamamelis × intermedia)

Hamamel prostredný

(Hamamelis × intermedia) je kríženec medzi dvoma druhmi rodu Hamamelis, konkrétne medzi hamamelom japonským (Hamamelis japonica) a hamamelom virginským (Hamamelis virginiana). Tento opadavý ker je u nás najviac pestovaným druhom a je známy pre svoje atraktívne kvety, ktoré sa objavujú v zimných mesiacoch.

Kvety hamamelu prostredného sú najvýraznejším prvkom tohto kríka. Vyvíjajú sa v tvare remienkov a majú výraznú vôňu. Farba kvetov sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po červenú, čo závisí od konkrétneho kultivaru. Kvitne obvykle od januára do marca, čo prináša živý prvok do záhrad počas zimného obdobia.

Listy sú striedavo usporiadané, eliptické až oválne, s pílovitým okrajom. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžova až červena, čo prispieva k celkovému estetickému vzhľadu kríka. Rastlina dorastá do výšky 3-4 metre a šírky 3-5 metrov, pravidelným rezom však môžete ker udržiavať aj kompaktnejší a vysadiť ho tak aj do menších záhrad.

Tento ker je vhodný pre solitérnu výsadbu, ako súčasť zmiešaných záhonov, prípadne ako súčasť živých plotov na ich spestrenie. Je tiež atraktívny pre opeľovače, ako sú včely a motýle, čo prispieva k biodiverzite záhrady.

Existuje mnoho kultivarov hamamelu prostredného, ktoré sa líšia farbou kvetov, veľkosťou a rastovými nárokmi. Medzi najznámejšie patrí 'Diane' s červenými kvetmi, 'Jelena' s oranžovými kvetmi a 'Pallida' alebo 'Arnold Promise' so žltými kvetmi.

TIP: Medzi nenáročné kríky, ktoré ozdobia vašu záhradu kvetmi, patrí napríklad aj nátržník. Viac o pestovaní nátržníka sa dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Orgován, latinsky Syringa, je ker či nízky strom z čeľade olivovitých. U nás sa najčastejšie pestuje orgován obyčajný, ktorý nájdeme nielen v záhradách, parkoch a mestských zástavbách, ale aj čoraz častejšie ako divo rastúci. Orgován pôvodne pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, niektoré druhy sú pôvodné v juhovýchodnej Európe.

Tento opadavý ker či strom sa pestuje ako okrasná rastlina. Má široko srdcovité,  jednoduché listy a kvety nakvitajú v pomerne dlhých súkvetiach. Farba kvetu je najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej, nájdeme však aj biele, žlté a ružové kultivary.

Druhy orgovánu

Existuje asi 16 druhov orgovánu, pričom medzi tie najznámejšie patrí orgován čínsky, orgován karpatský, orgován hyacintokvetý, orgován Meyerov, a hlavne orgován obyčajný (Syringa vulgaris), ktorý sa najčastejšie pestuje u nás, pretože mu naše podnebné podmienky vyhovujú.

Orgován obyčajný je medzi pestovateľmi natoľko obľúbenou rastlinou, že ho nájdeme v množstve rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia celkovým tvarom kríka, vzhľadom listov, veľkosťou súkvetia alebo farbou samotných kvetov.

Farby orgovánu

Orgován fialový

Najbežnejšie sú orgovány z fialovými kvetmi. Táto farba je orgovánu obyčajnému prirodzená. Medzi odrody, ktoré majú svetlé či tmavo fialové kvetenstvo patria napríklad: ‘Amethyst’, ‘Palibin’, ‘Charles Joly’, ‘Paul Thirion’, 'Michael Büchner' a ďalšie…

Biely orgován

Veľmi často sa stretneme s orgovánom kvitnúcim bielymi kvetmi, prípadne majú kvety jemný nádych ružovej farby. Kultivary so svetlými kvetmi sú napríklad: ‘Krasavica Moskvy’, ‘Madame Lemoine’, ‘Liliana’, 'Souvenire D'Alice Harding' a ďalšie…

Žltý orgován

Niektoré odrody môžu mať smotanové až výrazne žlté kvety, ktoré sa hodia najmä do svetlo ladených kríkových výsadieb a decentných záhrad. Najobľúbenejšou odrodou v tejto farbe je 'Primrose'.

Ružový orgován

Orgovány s ružovými kvetmi sú jemné, decentné a hodia sa napríklad k ružovým hortenziám, rododendronom a ďalším kvitnúcim kríkom. Obľúbenými odrodami sú: ‘Miss Kim’, ‘Superba’, ‘Maidens Blush’, ‘Kindy Rose Gaby’, ‘Žemčužina’ a ďalšie…

Nádherné farby orgovánu môžu oživiť aj vašu záhradu. Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd v našom e-shope

Ako pestovať orgován

Stanovište - volíme plne slnečné stanovisko, v polotieni orgován menej kvitne aj vonia. Pestovať ho môžeme ako solitérnu rastlinu aj do kríkových výsadieb, pri ktorých je však nutné poskytnúť orgovánu dostatok priestoru a zodpovedajúci rez.

Substrát - orgován si vystačí s klasickým záhradným substrátom s neutrálnym pH, nemá zvláštne požiadavky.

Zálievka - ani na zálievku nie sú tieto kríky náročné. Intenzívne zalievame najmä mladé kríky po výsadbe. V ďalších rokoch dopĺňame vlahu najmä v horúcich letných dňoch a obdobiach sucha. Orgovánu vyhovuje mierne vlhký substrát, ktorý nie je premokrený.

Hnojenie - prihnojovať môžeme už od jari. Ideálny je kompost, ktorý rozhodíme okolo kríka, prípadne klasické hnojivá aplikované so zálievkou. Dôležité je doplnenie živín najmä v období kvetu.

Odolnosť - orgován obyčajný aj ďalšie u nás bežne pestované druhy sú plne mrazuvzdorné, je možné ich pestovať celoročne vonku. Netrpia ani na napádanie škodcami a chorobami.

Množenie - kríky množíme najlepšie odrezkami, je však možné aj potápanie, vrúbľovanie, očkovanie, výsev zo semien alebo množenie pomocou odkopkov a koreňových výmladkov.

Ako zasadiť orgován

Najprv si zvolíme vhodné stanovište, ktoré by malo byť dostatočne slnečné s neutrálnou až mierne zásaditou kyprou pôdou. Na dno pripravenej jamy dáme kompost.

Nezabúdajte, že orgovány majú veľký koreňový systém. Jama by teda mala byť dostatočne hlboká, v okolí nevysádzame rastliny príliš blízko a dno jamy ešte prepicháme napríklad vidlami, aby mohli korene ľahšie prerastať.

Koreňový bal pred výsadbou namáčame na 24 hodín do vedra s čistou vodou. Potom krík umiestnime do jamy, zasypeme kyprou zeminou a pravidelne zalievame, aby sme podporili zakorenenie. Orgován sa často rozrastá koreňovými výmladkami. Mladé výhonky likvidujte včas.

Kedy strihať orgován

Orgován znáša rez veľmi dobre. Preto je ľahké ho tvarovať a udržiavací rez môžeme vykonávať prakticky kedykoľvek. Súkvetia sú najhustejšie a v najvyššom počte na jednoročných a dvojročných výhonkoch, tie staré je teda vhodné odstraňovať, aby sme podporili rast nových. Na to je potrebné vykonať radikálnejší rez, ktorý realizujeme najčastejšie hneď po odkvitnutí.

A ako strihať orgován? Výhony môžete skrátiť a tvarovať do požadovaného vzhľadu kríka. Pri radikálnom reze sa nebojte skrátiť vetvy na 20 až 30 centimetrov dĺžky. Odstraňujeme aj všetky suché vetvy.

Orgován v kvetináči

Niektoré menšie druhy a odrody je možné pestovať aj v kvetináčoch, napríklad ako voňavú dekoráciu na slnečnej terase. Ako najlepší orgován do kvetináča sa javí orgován Meyerov, ktorý sa dorastá do výšky okolo jedného metra. Do nádob však môžete vysadiť aj iné druhy, je však dôležité ich od začiatku pravidelne tvarovať, aby sme zachovali kompaktný vzhľad.

Orgován na kmienku

Skvelou voľbou do kvetináčov, ale aj do záhonov, je orgován na kmienku. Vyzerá ako malý, bohato kvitnúci stromček. Tvarovanie klasického orgovánu do tejto formy je náročné, obvykle sa pristupuje k vrúbľovaniu na podnož. Takéto kmienkové formy neodnožujú.

TIP: Hľadáte ďalší zaujímavý druh do rozkvitnutej a voňavej záhrady, ktorá je ako stvorená pre včely, motýle a ďalšie opeľovače? Vysaďte si budleju alebo motýlí ker. O tom ako pestovať budleju sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Trojpuk, latinsky Deutzia, je kvitnúci ker z čeľade hortenziovitých. Jedná sa o pomerne nízke rastliny dorastajúce do výšky okolo jedného, maximálne dvoch metrov. Začiatkom leta sa na koncoch vetiev začínajú objavovať bohaté kvetenstvá tvorené zvončekovými kvetmi rôznych farieb.

Trojpuk sa pestuje ako okrasná rastlina nielen v záhradách, ale aj v parkoch či mestských zástavbách.

Trojpuk druhy

Trojpuk ružový

(Deutzia rosea) sa vyznačuje hustými bledoružovými kvetenstvami, ktoré sa začínajú objavovať už počas mája. Jedná sa o stredne rýchlo rastúci ker dorastajúci do výšky asi jeden a pol metra. Hodí sa do kríkových výsadieb alebo ako solitér.

Trojpuk drsný

(Deutzia scabra) patrí medzi sadovnícky zaujímavé kultivary s bielymi až ružovkastými kvetmi. Krík je vzpriamený a môže dorastať do výšky až 3 metrov. Pre svoje rozmery sa hodí hlavne na pestovanie samostatne.

Trojpuk štíhly

(Deutzia gracilis) patrí medzi pomalšie rastúce druhy so snehovo bielymi kvetmi. Dorastá do výšky asi 1,5 metra, a hodí sa tak nielen k samostatnému pestovaniu ako solitér, ale aj do kríkových záhonov a výsadieb. Kvety sú o niečo menšie ako u iných druhov trojpuku, avšak množstvom sa ostatným druhom vyrovnajú.

Vysaďte si tento vďačný ker aj do svojej záhrady. Či už umiestnite kvetmi zaplavený trojpuk do kríkovej výsadby alebo preň nájdete samostatné stanovište, vždy vás poteší záplavou hustých a voňavých kvetov

Trojpuk veľkolepý

(Deutzia magnifica) má opäť čisto biele kvety a dorastá do výšky asi dvoch metrov. Jedná sa o kríženca, ktorý ponúka mnoho rôznych kultivarov.

Pestovanie trojpuku

Tento svetlomilný ker uprednostňuje plne slnečné stanovište, ale dobre si poradí aj s polotieňom. Vyhovujú mu vlhké a dobre priepustné pôdy - trojpuk najmä v suchšom období pravidelne zalievame tak, aby zemina okolo kríka (alebo v kvetináči) nebola premokrená ani dlhšiu dobu suchá.

Premokrenie často spôsobuje uhnívanie koreňov alebo problémy s ich namŕzaním počas zimy. Veľké sucho môže zapríčiniť menšie množstvo kvetov a opad listov, preto je vhodné na stanovištiach s rýchlym vysychaním umiestniť okolo kríka drvenú kôru, ktorá vlhkosť lepšie udrží.

Trojpuk môžete pestovať nielen v záhrade, ale aj v nádobách na terase alebo na balkóne. Ide o plne mrazuvzdornú rastlinu, najmä trojpuk štíhly si s nízkymi teplotami poradí veľmi dobre a nevadí mu ani teploty siahajúce až pod -20 °C.

Trojpuk strihanie

Trojpuk rastie pomerne pomaly. Pravidelný a radikálny rez nevyžaduje, je ale vhodné po odkvitnutí zrezať staré vetvy až pri zemi. Tým poskytnete dostatočný prísun živín a svetla mladším výhonom, ktoré budú bohato kvitnúť v ďalšom roku.

TIP: Trojpuk vyzerá skvele vo výsadbe s ďalšími kvitnúcimi kríkmi ako sú napríklad vajgelia, hortenzia, kalina, rododendron či drobná azalka. O pestovaní azalky sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Baza čierna, latinsky Sambucus nigra, patrí medzi naše najväčšie pôvodné byliny. Ide o pomerne hojnú rastlinu, ktorú nájdete na rôznych stanovištiach – v mestských parkoch, okolo ciest, pozdĺž riek či dokonca na okrajoch lesov, poľných ciest a remízok.

Čierna baza čiže baza sa v ľudovom liečiteľstve používa po celé stáročia, a tak niet divu, že ju nájdeme pod množstvom ľudových názvov ako je už spomínaná baza, ale aj psia baza, pánbožková apatieka.

Ker je u nás aj v celej strednej Európe pôvodný a vyskytuje sa tu bežne v prírode. Dorastá do výšky 3 až 7 metrov a spoznáme ho podľa vajcovitých nepárno perovitých listov usporiadaných po piatich. Kvety sú bielej až krémovej farby a výrazne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavia plody - čierne bobule, ktoré slúžia hlavne ako potrava pre vtáctvo.

Ak chcete mať túto liečivú bylinu počas roka k dispozícii a využiť čerstvé kvety, môžete si ju vysadiť aj do záhrady. Vybrať si navyše môžete aj z rôznych odrôd. V nasledujúcich riadkoch sa o pestovaní bazy čiernej v záhrade dozviete všetko, čo pred výsadbou potrebujete vedieť.

Baza čierna pestovanie

Kríky bazy sú pomerne veľké a rozkladajú sa do šírky, a tak je dôležité im vyčleniť dostatok priestoru. Pestujú sa ako solitéry a nevadí im rásť napríklad pri múriku alebo pri plote. Vhodné je slnečné stanovište, prípadne polotieň.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinitopiesčitá, dobre vyživená, kyprá a priepustná. Aj keď je baza nenáročná a rastie všade, pri týchto podmienkach sa dočkáte väčšieho množstva kvetov a plodov.

Kríky bazy čiernej môžeme každoročne prihnojiť dusíkom alebo použiť kompost, ktorý rozprestrieme okolo kmeňa. Ak je v lete príliš sucho a teplo, doprajte baze aj občasnú zálievku.

Kríky sú plne mrazuvzdorné, pred zimou nepotrebujú okrem rezu žiadnu špeciálnu starostlivosť ani ochranu.

Čo sa týka rozmnožovania bazy, môžeme postupovať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je množenie semenami, ktoré je pomerne zdĺhavé. Záhradníci tak preferujú skôr odrezky, kedy sa na konci augusta odoberajú mladé výhonky s dĺžkou asi 10 až 20 centimetrov. Tie sa zapichnú do zeminy a pomerne rýchlo zapustia korene.

Druhy bazy čiernej

Pri pestovaní bazy v záhrade máme možnosť zvoliť niektorú zo šľachtených odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

´BLACK TOWER´ - tento netradičný kultivar akoby ani čiernu bazu na prvý pohľad nepripomínal. Rastie skôr do výšky, než aby sa rozkladal do šírky. Listy sú tmavé, vínového odtieňa. Na jar potom kvitne ružovobielymi kvetmi, ktoré sú pomerne veľké a vonia po citrónoch.

'HASCHBERG' - odroda je veľmi podobná divokej forme bazy čiernej. Ide o vysoký ker, ktorý môže dosahovať výšku až 7 metrov. Vetvy sú rozložité, kvety majú bielu farbu a plody sú čierne. Listy majú tmavo zelený odtieň.

'EVA LACE' - ďalší zaujímavý kultivar, ktorý v záhrade pôsobí veľmi esteticky a často sa pestuje ako okrasný ker. Listy sú úzke, majú červenofialové sfarbenie. Kvety sú svetlo ružové a plody temne fialové až červené. Rovnako ako všetky druhy pri kvitnutí silne vonia. Je vhodný aj do kríkových výsadieb.

´BLACK BEAUTY´ - okrasná odroda s veľmi tmavými listami v bordovom odtieni. Vhodná do záhonov k ďalším druhom kríkov.

Ak by sme sa na druhy bazy pozreli skôr z botanického hľadiska, môžeme pod rodom “baza” nájsť hneď niekoľko príbuzných bazy čiernej. Medzi tie patrí napríklad baza červená alebo baza chabzová, známa aj ako baza biela, ktorú si s jeho čiernym príbuzným môžeme v čase kvitnutia ľahko pomýliť. Na ich rozpoznanie nám môže napovedať výška, baza chabzová totiž nedorastá viac ako dva metre.

Čiernu bazu pre okrasu aj úžitok do vašej záhrady si môžete vybrať aj na našom e-shope

Kvet bazy čiernej

Baza čierna kvitne postupne. Veľké a košaté vrcholičnaté súkvetia tvorené drobnými päťpočetnými kvetmi bieložltej (u niektorých odrôd ružovej) farby sa objavujú od mája až do augusta.

Kvety veľmi silno voňajú - ker ucítite aj na niekoľko metrov ďaleko. Vďaka ich aróme aj veľkému množstvu sladkého nektáru prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov.

Kvety sú veľmi výživné a používajú sa v ľudovom liečiteľstve aj v modernej medicíne. Obsahujú totiž veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, tanín a ďalšie účinné látky. Pripravuje sa z nich odvar alebo obľúbený bazový sirup, ktorý sa už po stáročia používa na riešenie rôznych zdravotných neduhov. Bazový kvet sa dokonca konzumuje, a to ako vyprážaný pokrm.

Baza čierna plody

Plody dozrievajú koncom augusta. Jedná sa o malé bobule čiernej alebo temne fialovej farby. Ak ich necháte na kríkoch, poskytnú na jeseň a začiatkom zimy potravu vtáctvu. Ak plody bazy čiernej chcete využiť sami, je možné z nich pripraviť alkoholické likéry, sirupy, džemy, zaváraniny či bazové víno.

Baza čierna jedovatosť

Listy a kôra kríku sú pre človeka jedovaté. Obsahujú totiž glykozidy a alkaloidy, ktoré pôsobia preháňavo, vo väčšom množstve môžu vyvolať aj zvracanie.

Plody tieto látky obsahujú tiež, avšak tepelným spracovaním sa ich účinky neutralizujú. Neodporúča sa tedy bobule konzumovať v surovom stave.

Kedy prerezať bazu čiernu

Baza znesie aj radikálny rez, avšak odporúča sa skôr mierne výchovné tvarovanie a rez výhonkov starších ako dva roky, ktoré už neplodia. Odstraňovať môžete výhony pokojne ihneď po odkvitnutí a dať tak možnosť rastu mladým konárom.

Kvety sa totiž na každom výhonku objavujú iba raz. Počas vegetačného obdobia vykonávame iba mierny výchovný rez a rez kvetov a plodov. Staršie vetvy odstraňujeme až na jeseň, kedy sa rastlina chystá na obdobie vegetačného pokoja.

TIP: Baza je bezpochyby jedným z najvoňavejších kvitnúcich kríkov, ktoré môžeme v záhrade pestovať. Doplniť ho môžete ďalšími kvitnúcimi kríkmi alebo okrasnými stromami. Najkrajšie kvitnúce stromy do záhrady sme vám predstavili v našom predchádzajúcom článku.

Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Spomenúť môžeme napríklad drieň obyčajný, ktorý je u nás zákonom chránený.

Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Tu rozoznávame driene okrasné a tie, ktoré pestujeme pre liečivé plody.

Drieň pestovanie

Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Plný tieň nie je na ich pestovanie vhodný.

Vhodný typ zeminy – pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Na pH drieňom príliš nezáleží, znesú mierne kyslú aj mierne zásaditú zeminu.

Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné rastliny. Nemajú príliš škodcov a netrpia chorobami.

Stanovište - v prírode najlepšie rastú na slnečných krovinatých stráňach a okolo lesov. V záhrade sa im bude dobre dariť vedľa ďalších kríkov a stromčekov.

Nároky na vlahu - pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy dbáme na to, aby svíb netrpel suchom. Zálievku ale obmedzíme.

Množenie svíbov - spôsobov množenia je niekoľko. Rastlinu môžeme pestovať zo semien, množenie však častejšie prebieha drevitými či bylinnými odrezkami (podľa konkrétneho druhu). Obľúbené je aj vrúbľovanie.

Svíb druhy

Druhy svíbov sa ďalej delia do podrodov. Tie sa od seba odlišujú predovšetkým usporiadaním listov alebo veľkosťou rastliny. Niektoré druhy sa pestujú iba ako rastliny okrasné, iné zase pre plody. Na čo ktorý druh slúži si ďalej uvedieme v ich popise.

Svíb biely

(Cornus alba) je opadavý, stredne veľký ker. Vetvy majú červenú farbu, listy sú svetlé, niekedy panašované. Kvitne bielymi kvetmi usporiadanými do kvetenstva. Ide o obľúbenú okrasnú rastlinu, ktorú na trhu nájdeme hneď v niekoľkých odrodách. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad 'Sibirica', 'Sibirica Variegata' alebo 'Elegantissima'.

Svíb krvavý

(Cornus sanguinea) je bežným druhom u nás. Tento opadavý ker môžeme nájsť v blízkosti lesov a na krovinatých stráňach. Kvety svíbu krvavého sú biele a silne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavujú čierne plody, ktoré sa už dnes nevyužívajú (predtým sa ich účinky využívali pri hnačkách). Drieň krvavý sa pestuje aj v záhradách ako okrasná rastlina. Zaujímavý je sfarbením dreva, ktoré je "krvavo" červené. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Midwinter Fire'.

Svíb výbežkatý

(Cornus sericea) je opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. U nás sa pestuje iba v záhradách, ako okrasný ker. Tento druh je tiež často vysádzaný v parkoch alebo v mestách pozdĺž ciest a chodníkov. Môže vytvoriť hustý živý plot. Vyhľadávanou odrodou je 'Flaviramea'.

Svíb pestrolistý

(Cornus controversa) je nízky opadavý strom s jednoduchými striedavými listami. Pochádza z východnej Ázie, u nás sa v prírode nevyskytuje. V záhradách sa pestuje skôr zriedka, u nás tento druh nie je tak obľúbený.

Svíb striedavolistý

(Cornus alternifolia) je opadavý ker až strom s jednoduchými striedavými listami. Tento druh pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa niekedy pestuje v záhradách, častejšie ho nájdeme v botanických záhradách ako zbierkový exemplár.

Drieň lekársky

(Cornus officinalis) je opadavý ker pochádzajúci z Ázie. Je bežnou súčasťou čínskej tradičnej medicíny, kde sa z neho pripravuje tonikum, ktoré tamojší ľudia využívajú pri mnohých zdravotných neduhoch. V našich záhradách ho nájdeme iba sporadicky, častejšie sa potom s exemplármi stretneme v botanických záhradách.

Drieň obyčajný

(Cornus mas), tiež drieň jarný, je listnatá drevina bežne sa vyskytujúca v našej prírode. Tento druh sa pestuje aj v záhradách, a to hlavne pre jedlé plody červenej farby, ktoré koncom leta nahrádzajú biele kvety. Plody sú bohaté na vitamín C, používajú sa na výrobu sirupov, džemov a podobne. Údajne tiež pomáhajú s tráviacimi problémami. Na Slovensku sa z plodov pripravuje tradičný alkoholický nápoj s názvom drienkovica. Do záhrad sa vysádzajú šľachtené kultivary. Medzi najobľúbenejšie patrí 'Alex', 'Expres', 'Jolico', 'Devín', 'Macrocarpa', 'Xanthocarpa' (má plody žlté).

Drieň japonský

(Cornus kousa) je opadavý ker či strom pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o veľmi krásnu a obľúbenú rastlinu, ktorá sa v záhradách využíva ako okrasná. Existuje nespočetné množstvo rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou listov, veľkosťou celej rastliny a ďalšími zaujímavými znakmi. Po odkvitnutí drobného kvetenstva sa objavujú červené okrúhle plody, ktoré sú typické drobnými „bodlinkami“ na povrchu. Plody drieňa japonského sú jedlé, v ázijských krajinách ich niekedy využívajú na prípravu vína. Obľúbenými kultivarmi medzi záhradníkmi sú 'Summer Fun', 'Gold Star', 'Satomi', 'Heart Throb' a 'China Girl'.

Drieň kvetnatý

(Cornus florida) opadavý ker s jednoduchými listami. Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestuje ako okrasný ker. Jedná sa o veľmi estetickú rastlinu, ktorá je v čase kvitnutia doslova posiata kvetmi rôznej farby, podľa konkrétnej odrody. Niekedy sa využíva aj tvrdé drevo tohto druhu, v Amerike aj kôra, ktorá má údajne povzbudzujúce účinky.

Drieň kanadský

(Cornus canadensis) je bylina s plazivým podzemkom. Rastlina má nápadné listene, ktoré sú umiestnené okolo kvetenstva. Vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Ázie a Severnej Ameriky, zriedka sa pestuje u nás. Využíva sa ako pôdokryvna rastlina.

Svíb do okrasnej záhrady alebo jedlé drienky sú pre svoju nenáročnosť skvelou voľbou pre každú záhradu, vyberte si obľúbené odrody v našom e-shope

Využitie drieňa

Drieň má mnoho využití, ktoré závisí najmä na danom druhu. Podľa vyššie uvedených popisov jednotlivých druhov je zrejmé, že niektoré z nich pestujeme ako okrasné pre ich veľké či početné kvety, zaujímavé panašované listy alebo červeno sfarbené drevo.
Iné zase ako zdroj zdravých plodov nabitých vitamínom C, z ktorých sa pripravujú rôzne výrobky, ako sú sirupy, džemy, zaváraniny, či dokonca alkoholické nápoje.
U niektorých druhov, konkrétne sa jedná najmä o drieň kvetnatý, sa používa aj drevo, ktoré je tvrdé a hodí sa na využitie v priemysle.

Plody drieňa

Plody sú jedlé iba v niektorých prípadoch. U nás sa najčastejšie na spracovanie využívajú plody drieňu obyčajného, v Ázii potom preferujú drieň japonský a jeho „pichľavé“ okrúhle plody.

Plodom svíbu je kôstkovica, ktorá môže mať rôzny tvar aj farbu. Najčastejšie je guľatá, až mierne pretiahnutá, pripomínajúca šípky. Chuť jedlých druhov je sladkokyslá až kyslá. Farba je najčastejšie červená, môže byť aj červeno-ružová (drieň japonský), alebo čierna (pri svíbe krvavom).

Ako strihať svíb

Svíb veľmi dobre znáša rez a ľahko ich tak môžeme tvarovať a prispôsobiť vlastným požiadavkám aj priestorovým možnostiam. V Ázii z nich často tvarujú bonsaje, u nás sa zase nezriedka pestujú v nádobách.
Pokiaľ pestujete drieň klasicky ako solitér alebo menší živý plot v záhrade, je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez. Vďaka nemu sa ker zahustí a bude celkovo zdravší a schopnejší rastu. Rez robíme skoro na jar. V tomto prípade skracujeme vetvy až 10 centimetrov nad úrovňou pôdy.
Častejšie (nie je úplne potrebné každoročne) však pristupujeme k rezu udržiavaciemu, pri ktorom vetvy striháme ostrými záhradníckymi nožnicami približne 50 centimetrov nad zemou.

Ako rýchlo rastie drieň

Pri pestovaní drieňu zo semien je potrebné mať na pamäti, že klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Je teda vhodnejšie ho množiť odrezkami, ktoré zakorenia pomerne rýchlo, vrúbľovaním, alebo zakúpiť už predpestované sadenice.
Kríky a stromčeky tohto druhu rastú pomerne pomaly po celý život. Ročne pribudne asi 10 centimetrov, čo z drieňu robí ideálneho adepta na živý plot, ktorý potom nebude nutné neustále počas sezóny zastrihovať. Na hustý porast poskytujúci súkromie si ale chvíľu počkáte.
Ak chcete drieň pestovať pre jeho plody, je výhodnejšie zakúpenie už vzrastlejšie dreviny. Svíby totiž začínajú plodiť najskôr desiatym rokom.
 
TIP: Drieňom sa skvele darí v spoločnosti ďalších kríkov. Zvoliť môžete napríklad hlohyňu, vavrínovec alebo cezmínu. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom minulom článku. A pokiaľ vás zaujímajú skôr menej známe druhy ovocných kríkov, vyskúšajte napríklad pestovanie muchovníka.

Bršlen (Euonymus) je opadavý alebo vždyzelený ker s jednoduchými listami, drobnými zaujímavými kvetmi, ktorého plodom je tobolka. V tomto rode nájdeme viac ako 140 rôznych druhov.

Pôvodne pochádzajú bršleny pravdepodobne z Číny, dnes sú však doma takmer na všetkých kontinentoch. V Českej a Slovenskej republike sú pôvodné dva druhy, a to bršlen európsky a bršlen bradavičnatý. V okrasných záhradách sa potom pestujú aj ďalšie druhy.

Pestovanie bršlenu

Bršleny sú nenáročné rastliny, ktoré v našich končinách bez problémov prezimujú. Hodí sa teda na celoročnú výsadbu do záhrad. Mrazy nezvláda iba bršlen japonský, ktorý musíme zazimovať v skleníku či interiéri. Použitie v záhrade je rôznorodé. Bršleny môžu slúžiť ako pôdokryvné rastliny, solitéry, živé ploty i popínavé rastliny, všetko závisí od konkrétneho druhu.

Rez kríky nevyžadujú. Ak chcete rast usmerniť a skrátiť vetvy či dodať bršlenu tvar, urobte tak počas mája. Čo sa týka pôdy, mala by byť humózna, hlinitá a dobre výživná.

Bršleny preferujú slnečné až polotienisté stanovište, avšak pokiaľ pestujete kultivar s farebnými listami, umiestnite ho skôr na slnko, kde sa kresba listov vyfarbí. Ak chcete ker rozmnožiť, môžete tak urobiť pomocou odrezkov alebo potápaním výhonov.

Opadavé druhy bršlenov

Bršlen európsky

B. európsky (E. europaeus) je jedným z pôvodných druhov u nás. Jeho kopijovité listy na jeseň zmenia farbu na červenú a následne opadajú. Kvety sa objavujú od mája do júna, sú drobné, žltej farby. Keď odkvitnú, začnú dozrievať štvorlaločné červené plody, ktoré pôsobia veľmi esteticky.

Bršlen krídlatý

B. krídlatý (E.alatus) má tmavo zelené vajcovité listy, ktoré sú na dotyk tuhé. Na jeseň zčervenajú, následne opadávajú. Kvety sú žltozelené.

Bršlen Hamiltonov

B. Hamiltonov (E. hamiltonianus) kvety tohto druhu sú biele až červenkasté. Po odkvitnutí sa tvoria ružové plody. Listy sú tuhé, vajcovitého tvaru.

Bršlen širokolistý

B. širokolistý (E. latifolius) je pomerne vysoký ker, ktorý dorastá do výšky až 5 metrov. Je vhodný na pestovanie ako solitér. Má sýto zelené listy, zelenožlté kvety a plody sú ružové, niekedy až do červena.

Vždyzelené druhy bršlenov

Bršlen Fortuneov

B. Fortuneov (E. fortunei) je drobnejší vždyzelený bršlen, ktorý môže v záhrade slúžiť ako pôdokryvná rastlina. Listy sú rôzne veľké aj tvarované, pôsobia nepravidelne, majú vajcovitý tvar. Je okrasný vďaka svojim rôzne vyfarbeným listom. Konkrétna farba sa líši podľa odrody.

Bršlen japonský

B. japonský (E. japonicus) je jediným zástupcom, ktorý nie je schopný v našich podmienkach prezimovať. Ak zvolíte tento druh, je nutné pestovanie v nádobách, aby bolo možné bršlen preniesť do priestorov, ktorým sa v zime mráz vyhýba. Je ale dobré mať na pamäti, že dorastá do výšky až 4 metrov, a tak je potrebná veľká nádoba a pravidelný rez, ktorý zachová ker kompaktný. Je dostupných mnoho odrôd, ktoré majú rôzne farebné, panašované či žíhané listy.

Bršlen nízky

B. nízky (E. nanus) - tento druh patrí k tým nižším. Môže byť súčasťou záhonov s kríkmi, drobným živým plotom, ktorý opticky rozdeľuje pozemok, alebo slúžiť ako pôdopokryvná rastlina. Ide o poloopadavý druh.

Vyberte si niektorý z týchto druhov do vašej záhrady. Nenáročné bršleny ponúkame aj v našom e-shope

Bršleny na kmienku

Rôzne druhy a kultivary bršlenov môžete kúpiť aj ako vrúbľované kontajnerové rastliny na kmienku. V tomto prípade pôsobí rastlina ako drobný okrasný stromček, ktorý sa svojím vzhľadom hodí napríklad do záhrad japonského štýlu. Možno ho pestovať aj v nádobách, preto je vhodné kupovať ako vrúbľovaný bršlen japonský.

Vďaka vysokej znášanlivosti rezu je možné stromček často zastrihovať a udržiavať tak jeho korunu pekne kompaktnú. Vrúbľovanie navyše zvyšuje celkovú odolnosť rastliny.

Bršlen popínavý

Niektoré druhy, napríklad bršlen Fornuterov, môžeme pestovať aj ako popínavé rastliny. Výborne vyzerajú vysadené do drevených kvetináčov s oporou, kde vytvoria prírodnú zábranu, ktorá uchráni vašu terasu pred vetrom, slnkom aj pohľadmi okoloidúcich. Popínavý bršlen však môže pokrývať aj ploty, kmene stromov alebo múry, a to až do výšky 3 metrov.

Bršlen ako živý plot

Živý plot z bršlenu je veľmi obľúbený hneď z niekoľkých dôvodov. Kríky zvyčajne rastú pomaly, veľmi dobre znášajú rez a pravidelné tvarovanie, sú husté a neopadavé druhy poskytujú súkromie aj v zimnom období. Jednotlivé kríky stačí na jeseň či na jar vysadiť v rozostupoch 50-80 centimetrov, podľa veľkosti zvolenej odrody.

Bršlen pestovanie v kvetináči

Nižšie kultivary alebo vrúbľované bršleny na kmienku pestujeme aj v nádobách. Na ich naplnenie použijeme kvalitný, humózny a dobre výživný záhradný substrát. Ten musí byť neustále mierne vlhký, nie však preliaty. Pri pestovaní v kvetináči dávame rastliny skôr do polotieňa. Ako sme už spomínali, bršlen japonský je vhodné chrániť aj pred vetrom a mrazom.
 
TIP: Bršleny skvele doplnia ďalšie bohato kvitnúce kríky. Zvoliť môžete napríklad kalinu či hlohyňu. O pestovaní hlohyne sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Enciánový stromček (Lycianthes rantonnetii syn. Solanum rantonnetii) je okrasná rastlina s kvetmi podobnými horcom, ale príbuzná s ľuľkovitými druhmi. Rastlinu je možné pestovať ako ker, častejšie ju ale záhradkári tvarujú ako stromček, ktorý môže dorásť do výšky až dvoch metrov.

Výrazné kvety bohato pokrývajúce celú korunu majú fialovú farbu, výnimočne aj čisto bielu. Všetky časti rastliny sú jedovaté, vrátane zrelých bobuľovitých plodov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako sa starať o enciánový stromček.

Pestovanie enciánového stromčeka

Stanovište - slnečné, je potrebné si dať pozor na priamy úpal; cez poludňajšie slnko by sme mali rastline dopriať mierny tieň s rozptýlenými lúčmi.

Pôda - na typ substrátu je enciánový stromček pomerne náročný. Vyžaduje kyprý, humózny a výživný substrát s neutrálnym pH.

Zálievka - stromček zalievame pravidelne tak, aby substrát nikdy nevyschol, ale rastlina zároveň nestála v podmáčanej pôde. Výdatnú zálievku aplikujeme ráno alebo večer, nikdy počas horúceho slnečného dňa.

Hnojenie - pri presádzaní by sme mali čerstvý substrát premiešať s kompostom. Počas vegetačnej doby vyživujeme enciánový stromček ideálne hnojivami rozpustnými vo vode.

Kvitnutie - do kvetu rastlina prechádza v júni a posledné kvety na vetvách nájdeme ešte v septembri. Kvety sú päťpočetné, fialovej či bielej farby, uprostred majú typickú žltú škvrnu.

Presádzanie – stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Vždy vymeníme substrát a použijeme väčšiu nádobu.

Chcete si túto zaujímavú bohato kvitnúcu rastlinu vysadiť aj vo svojej záhrade či terase? Enciánové stromčeky nájdete aj v našom e-shope

Prezimovanie enciánového stromčeka

Enciánový strom nie je odolný voči mrazom, a tak je možné pestovať ho iba v prenosných nádobách, aby sme ich pred mrazmi včas uchránili. Von rastlinu prenášame až v druhej polovici mája, kedy už žiadne mrazíky nehrozia a vzduch je dostatočne teplý.

Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Počas zimného obdobia môže stromček zhodiť listy.

Enciánový stromček strihanie

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Ak chcete mať pekný stromček, musíte s tvarovaním začať čo najskôr.

Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. Všetky tieto úkony vykonávame na jar, aby mala rastlina dostatok času zaceliť rany a sily na rast nových výhonkov.

V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme.

TIP: Rozkvitnutý enciánový stromček v záhrade skvele doplní napríklad vajgela. Aj tá ponúka záplavu rôznofarebných kvetov aj nenáročnosť. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.