+421 2 54651414

Posts tagged 'pestovanie okrasných kríkov'

RSS kanál

Hebe pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 27. septembra 2022 Žiadne komentáre

Hebe je veľmi rozsiahly rod. Vo svojom prirodzenom prostredí, ktorým je Austrália a Nový Zéland, dorastá do veľkosti stromu, ale v našich podmienkach dosahuje veľkosť malého až stredne veľkého kríka.

Hebe pestovanie

Sú to vždyzelené rastliny, ktoré sú pomerne nenáročné na údržbu a môže ich pestovať aj začiatočník. Listy sú vajcovité a lesklé a ich veľkosť závisí od druhu alebo odrody. Zoskupené kvetenstvo nesie množstvo jednotlivých kvetov, ktoré môžu byť biele, ružové, fialové alebo dokonca modré.

Ako pestovať hebe

Pestovanie hebe je pomerne jednoduché, pretože rastlina je nenáročná a odolná. Dobre znáša aj znečistené prostredie, takže je ideálnym kríkom do mestských a priemyselných oblastí. Pokiaľ ide o stanovište, najlepšie je vybrať slnečné až polotienisté miesto. Pôda by mala byť dobre priepustná a rastlinám sa nedarí v zamokrenej pôde.

Mrazuvzdorné hebe

Väčšina druhov nie je úplne mrazuvzdorná - vydrží nízke teploty, ale v mrazivom počasí by sa mali kríky chrániť napr. čečinou, netkanou textíliou alebo premiestnením rastliny do nevykurovaného skleníka. Najmä druhy s veľkými listami si vyžadujú ochranu pred mrazom.

Hebe strihanie

Prerezávanie by sa malo vykonávať na jar. Odstráňte len vyčnievajúce výhonky, ktoré narúšajú kompaktný vzhľad rastliny. Tieto výhonky sa môžu použiť aj na rozmnožovanie kríka. Jednoducho ich zasaďte do pôdy so stimulátorom zakorenenia a vložte odrezky do pareniska. Menšie druhy sa môžu rozmnožovať aj delením trsov.

Hebe sa môže vysádzať do skaliek, ako solitér, do skupinových výsadieb kríkov a niektoré druhy sa môžu vysádzať ako živé ploty. Rastliny možno pestovať aj v nádobách. Menšie druhy sú vhodné aj ako pokryvné rastliny.Pestovanie hebe

Hebe druhy

Hebe "Emerald Green"

trávovo zelené, nízke, guľovité kríky. Kompaktný, vhodný na pestovanie v skalkách alebo nádobách. Nie je mrazuvzdorný a nevyžaduje strihanie.

Hebe 'Red Edge'

sivozelené listy majú na okraji červený pruh a dorastajú do výšky len 30 cm, takže sú vhodné do skaliek, vresovísk alebo kvetináčov.

Hebe andersonii 'Tricolor'

listy sú úzke a pomerne dlhé, majú zelenú farbu so svetlými okrajmi alebo červeným lemom. Kvetenstvo je dlhé, fialovej farby. Táto odroda dorastá do výšky dvoch metrov a môže sa používať ako solitér alebo v živých plotoch.

Ďalšie zaujímavé druhy a odrody:
Hebe armstrongii
Hebe recurva
Hebe cupressoides
Hebe rakaiensis
Hebe pinguifolia Pagei
Hebe buchananii
Hebe Jesenná sláva
Hebe albicans
Zelený glóbus Hebe
Hebe odora

 

Či už hľadáte vkusný ker do skalky alebo vyšší kvitnúci ker so zaujímavými listami, ktorý bude dominantou záhrady, práve hebe môže byť tou správnou voľbou. Vyberte si z niekoľkých druhov v našom eshope

 

Hebe v kvetináči

Vďaka menšiemu vzrastu sa mnohé varianty Hebe dajú pestovať aj v nádobách, či už ide o okrasné kvetináče plné iných rastlín, alebo väčšie nádoby, v ktorých sa hebe môže pestovať samostatne. Pestovanie v nádobách sa príliš nelíši od pestovania na klasickom záhone - rastlinu pravidelne zalievajte počas celého roka a v zime znížte frekvenciu zalievania na minimum. Pokiaľ ide o strihanie, takmer vôbec ho nevykonávame a hnojíme len minimálne.

Hebe - pestovanie doma

Keďže niektorým druhom hebe sa darí v polotieni a teplejších podmienkach a nevadí im ani život v kvetináčoch, možno ich pestovať aj doma. Vyberajte skôr odrody s väčšími listami, ktoré majú radšej teplo a nie sú mrazuvzdorné. Kvetináč alebo debničku umiestnite na južný alebo východný parapet alebo na miesto s dostatkom rozptýleného svetla.

Je hebe jedovaté?

Hoci patrí do tej istej čeľade ako liečivé byliny, napríklad skorocel, je to jedovatá rastlina. Preto by sa mal pestovať mimo dosahu detí a používať len na dekoratívne účely.
 
TIP: Ak hľadáte stálezelenému hebe kvitnúce spoločníčky, ktoré ozdobia záhony aj na jeseň, s astrami nesiahnete vedľa. Vyberať môžete z nespočetných farieb, tvarov i veľkostí. Pestovanie astry sme pre vás popísali v našom predchádzajúcom článku.

Nebeský bambus pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 23. septembra 2022 Žiadne komentáre

Nandina domáca, latinsky Nandina domestica, je vždyzelený ker pochádzajúci z Japonska a ďalších častí Ázie. Do Európy bol nebeský bambus privezený až v roku 1804 a stal sa obľúbenou okrasnou rastlinou vhodnou na pestovanie v teplejších oblastiach. Ako sa dá pestovať nebeský bambus v našich podmienkach?

Nebeský bambus pestovanie

Nandina domáca - charakteristika

Tento vždyzelený ker sa dorastá do výšky dvoch metrov. Vyznačuje sa veľkým množstvom stoniek, ktoré sa väčšinou vôbec nerozvetvujú. Listy nandiny sú striedavo usporiadané na stonkách a sú trojlaločné. Aj napriek tomu, že v ideálnych podmienkach listy neopadávajú, pri nižších teplotách sa ker stáva opadavým.

Nebeský bambus kvitne drobnými, bielymi a pomerne intenzívne voňajúcimi kvetmi. Tie sa spravidla objavujú koncom jari až začiatkom leta. Do záhrady prilákajú mnoho opeľovačov, pretože aj napriek ich nenápadnosti obsahujú veľké množstvo sladkého nektáru. Po odkvitnutí ich nahradia plody. Tie sa objavujú u rastlín starších ako dva roky.

Pestovanie nebeského bambusu

Stanovište - prospieva v polotieni aj na plnom slnku. Stanovište musí byť chránené pred vetrom. Najlepšie sa nebeskému bambusu darí v nižších polohách.
Nároky na pôdu - pH pôdy by malo byť neutrálne, ale nandine sa darí aj v mierne kyslých či zásaditých pôdach. Najdôležitejšia je nízka slanosť. Zemina by tiež mala byť bohatá na humus.
Zálievka - rastlina vyžaduje stabilnú vlhkosť, pôda však musí byť dobre odvodnená, aby rastlina nestála v blate. Úplné sucho neznáša príliš dobre.
Rozmnožovanie - je možné pestovať ju zo semien či odrezkov. Čo sa týka semien, tie klíčia až po studenej stratifikácii. Odrezky potom odoberáme na jeseň či na jar a necháme ich zakoreniť v nádobe s vodou. Rastlina zakoreňuje pomerne pomaly.
Odolnosť - nandina domáca je plne mrazuvzdorná, celoročné pestovanie vonku tak znáša dobre. V tomto prípade zhadzuje listy, preto je lepšie rastlinu pestovať skôr v nižších polohách. Nie je vhodné príliš veterné stanovište.
Rez - výhonky skracujeme v polovici alebo na konci jari. Jedná sa o rez výchovný - odstraňujeme teda vetvy, ktoré vyčnievajú z požadovaného tvaru kríka.Nandina pestovanie

Plody nandiny domácej

Plody nebeského bambusu sú bobule veľké asi 4-8 mm. Majú sýto červenú farbu a sú usporiadané do bohatých plodenstiev. Každá bobuľa obsahuje semená, ktoré sú prenášané vtákmi živiacimi sa plodmi. Bobule obsahujú malé množstvo kyseliny kyanovodíkovej, sú teda nevhodné na konzumáciu a mierne jedovaté.


Nebeský bambus je jedným z kríkov, ktorý svojimi červenými plodmi ozdobí záhradu aj v zimných mesiacoch. Nandinu môžete pestovať aj vy, nájdete ju v našom e-shope

 

Odrody nandiny domácej

Odrôd nebeského bambusu je hneď niekoľko. Líšia ich spravidla veľkosťou celej rastliny alebo sfarbením listov. Medzi obľúbené kultivary patria napríklad:

'Obsessed'

úzke listy sú v jarných mesiacoch sfarbené do červena, počas leta sa odtieň mení na tmavo zelený. Dorastá sa do výšky maximálne 150 centimetrov. Je možné pestovať ako solitéry na záhrade alebo v nádobách.

'Curly Obsessed'

vzhľadom je táto odroda podobná 'Obsessed', jej listy sú však zvlnené.

'Gulfstream'

menšia odroda, ktorá sa dorastá približne 30-80 centimetrov. Krík je kompaktný, kopijovité listy majú pri pučaní ružovkastú až bronzovú farbu, cez leto potom svetlo až tmavo zelenú a na jeseň sýto červenú. Vďaka svojej výške je ideálny na pestovanie v nádobách, avšak bežne sa pestuje aj v záhonoch.

'Compacta'

listy tejto odrody sú o niečo širšie, zelené s fialovými, žltými či červenými odtieňmi. Compacta sa dorastá do výšky asi jedného metra a opäť ju môžeme pestovať v záhrade aj v nádobách.

Medzi ďalšie obľúbené kultivary patria napríklad 'Rubra Nana', 'Magical Lemon' alebo 'Firepower'.

Využitie nandiny domácej

U nás sa táto rastlina pestuje ako okrasná – v záhonoch, ako solitéra či v nádobách. V Japonsku a ďalších ázijských krajinách (napríklad v Číne) sa potom využíva aj v liečiteľstve, toto využitie však v domácich podmienkách neskúšajte.

TIP: V nižších živých plotoch, ktoré opticky rozdeľujú pozemok alebo sa vysádzajú pred vyššie rastliny, ladí nebeský bambus napríklad so škumpou. Ako pestovať škumpu vlasatú sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Červienka pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 8. septembra 2022 Žiadne komentáre

Červienka fraserova (lat. Photinia fraseri), je neopadavý krík z čeľade ružovitých. Rastlina dosahuje dve až tri metre výšky, má vysoko lesklé oválne listy a zaujímavé sfarbenie. Zatiaľ čo bežne sú dorastené listy sýto zelené, pri rašení majú červený odtieň. Vďaka tomu ker stále vyzerá, ako by kvitol.

Červienka pestovanie

Klasické kvety sa samozrejme objavujú a majú čisto bielu farbu, sú päťpočetné a pomerne nenápadné.
Počas leta sa kvety premieňajú na plody drobných červených bobúľ, ktoré na kríku zostávajú až do zimy a zaujímavo ho ozdobia. Rastlina je plne mrazuvzdorná a s prehľadom zvládne teploty siahajúce až k -20 °C. Červienku môžeme pestovať ako solitérny ker alebo v skupinkách či živých plotoch.

Ako pestovať červienku

Stanovište a nároky na svetlo - rastlina vyžaduje buď plné slnko, alebo polotieň - v úplnom tieni neprospieva. Naopak na slnku sa viac vyfarbujú listy, najmä tie červené.

Pôda - červienky uprednostňujú dobre priepustný, kyprý záhradnícky substrát. Ideálny stav je mierne kyslé pH, takže pred výsadbou kríka sa odporúča vyhĺbiť jamu o niečo viac a vystlať ju čerstvým substrátom zmiešaným s rašelinou. Do tejto zmesi môžete pridať aj kompost, pretože červienka miluje vyživenú pôdu.

Nároky na vlahu - na vodu sú tieto rastliny trochu háklivé. Nielen, že im vadí prílišné premokrenie aj sucho, ale tiež neznášajú zalievanie na list. Ak tak urobíte, vystavujete ker riziku nákazy hubovým ochorením listov. Pri premokrení potom majú tendenciu listy zhadzovať, takže vyladiť si frekvenciu a množstvo zálievky je tu kľúčové pre úspešné pestovanie (teda aspoň u mladých kríkov, tie vyrastené už s vodou vedia hospodáriť sami).

Množenie blýskavky - najčastejšie sa ker množí klasickými odrezkami. Odoberá sa jednoročný výhonok, ktorému ponecháme dvojročnú pätku, aby lepšie zapustil korene. Odrezok namočíme do stimulátora zakorenenia a zapichneme ho do kvetináča so zakoreňovacím substrátom.Červienka fraserova

Ochrana pred mrazom, chorobami a škodcami - vyrastené kríky sú plne mrazuvzdorné a nie je potrebné ich nijako chrániť, ale ak máte v záhrade vysadené kríky mladé, pred zimou ochráňte koreňový systém (prípadne celý krík) napríklad čečinou. Voči škodcom a chorobám je rastlina veľmi odolná. Pokiaľ sa nejaké problémy objavia, najčastejšie je to viditeľné na listoch - poškodené listy preto ihneď odstráňte, rovnako ako všetko opadané lístie pod kríkom. To by malo byť počas pestovania pravidlom.


Neviete sa rozhodnúť, ktorý ker vašej záhrade pristane najviac? Červienka je skvelou voľbou pre slnečné aj polotienisté pozemky


Kedy strihať červienku

Ker rastie pomerne rýchlo, a tak je dôležité udržiavať jeho tvar pravidelným strihom a rezom. Červienky upravujeme minimálne raz ročne. Najlepším obdobím pre rez je koniec zimy až začiatok jari, kedy je ešte obdobie vegetačného pokoja a na vetvách nie sú viditeľné púčiky. Optimálne však je strihať rastlinu, keď už nemrzne (pretrvávajúce nízke teploty nad nulou nevadia).

Po reze celý ker rýchlo obrastá, a hlavne hustne a má udržovanejší a kompaktnejší tvar. Báť sa nemusíte ani radikálneho rezu, pokojne až o polovicu dĺžky jednoročných výhonov. Mladé, čerstvo presadené kríky červienky nestriháme, prípadne iba veľmi mierne.

Rýchlosť rastu červienky

Mladé rastliny photinia fraseri rastú veľmi rýchlo. Keď dosiahnu výšku asi jeden a pol metra, ich rast sa spomalí. Opäť sa zrýchli až po ostrihaní kríka, kedy nové výhony nielen rastú do výšky, ale tiež zahusťujú celý ker až do fázy, keď cez vetvy nie je takmer vôbec vidieť – z tohto dôvodu je červienka ideálna pre tvorbu živého plotu.

Červienka ako živý plot

Na pestovanie živého plotu môžeme využiť rôzne odrody. Tou najobľúbenejšou zo všetkých je rozhodne červienka 'Red Robin', ktorá žne úspechy medzi záhradníkmi z celého sveta už viac ako dvadsať rokov. Táto odroda neopadáva, porast je veľmi hustý a nepriestupný, dorastie pokojne až do troch metrov a navyše sa jedná o veľmi esteticky pôsobiaci ker. Listy sú pri rašení takmer sýto červené, potom mierne zosvetlia až úplne zozelenajú. Listy navyše na kríku pribúdajú po celý rok, takže vrcholy výhonkov sú permanentne červené.

TIP: Hľadáte nižší ker, ktorý má podobné nároky na pestovanie ako červienka? Prečítajte si článok o pestovaní nátržníka, ktorý bude s červienkou v záhrade skvele ladiť.

Cezmína pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 31. augusta 2022 Žiadne komentáre

Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Poznáme ju podľa tuhých, ostnitých listov a sýtočervených bobuľovitých plodov.

Cezmína pestovanie

Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Pre všetkých zástupcov však platí, že ich plody sú pomerne dosť toxické.

Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. V angličtine cezmíny poznáme pod názvom „holly“ – zaujímavosťou potom je, že práve z tohto mena vznikol názov jedného z najznámejších miest USA – Hollywood.

Ako pestovať cezmínu?

Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky – pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Priame slnko im príliš nesvedčí, a to najmä v zime.

Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte.
Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Pokiaľ z nej vytvoríte živý plot, nepreniknú cez neho nielen nečistoty, ale v prípade ostnolistých odrôd ani nevítaní hostia.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové rezne odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste, potom ich môžeme namočiť do stimulátoru zakorenenia a spodným koncom zapichnúť do kvetináča so zmesou záhradného substrátu a rašeliny.Cezmína druhy

Cezmína druhy

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) – ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Z odrôd tohto druhu môžeme spomenúť napríklad odrody ‚Alaska' alebo ‚Argentea Marginata' s bielo-zelenými listami.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) – jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Medzi obľúbené odrody patrí „Fastigiata“ alebo „Golden Gem“.

Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) – tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Obľúbenou odrodou je napríklad ‚Golden King' so zlatistými okrajmi listov.

Medzi ďalšie známe druhy patrí napríklad cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis), cezmína Pernyova (Ilex pernyi), cezmína praslenitá (Ilex verticillata) alebo cezmína americká (Ilex opaca).


Radi by ste svoju záhradu skrášlili jedným z týchto krásnych kríkov, prípadne z nich rovno vytvorili pôsobivý živý plot? Vyberajte z obľúbených druhov a odrôd cezmíny na našom e-shope


Kvet cezmíny

Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvety sú opeľované hmyzom, produkujú totiž množstvo sladkého nektáru, ktorý opeľovače láka.

Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Plod prudko jedovatý, preto sa neodporúča mať kríky v záhradách, v ktorých sa pohybujú malé deti.

Cezmína na kmienku

Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Ak sa na vrúbľovaní mladého kríka na podnož necítite, je možné rastlinu v tejto úprave už zakúpiť. Nie je to však nič zložité a postupuje sa rovnako ako pri vrúbľovaní iných rastlín – zvolíte si vhodnú podnož, z materského kríka odrežete asi 4 životaschopné vetvy a priložíte ich za kôru podnože priamo v jej vrchnej časti. Všetko potom dobre stiahnite fóliou.

Ako rezať cezmínu?

Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. Dôležité je sa kerom trošku prebrať - pri reze odstráňte aj odumreté vetvy, na ktorých sa neobjavujú listy, alebo príliš tenké vetvičky, ktoré budú za pár týždňov z kríka opäť vyčnievať.

Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá. Pokiaľ chcete ker tvarovať podobne ako napríklad buxus, je cezmína tou pravou voľbou.

TIP: Medzi ďalšie okrasné kríky, ktoré ozdobia záhradu nielen svojimi listami, ale aj plodmi, patria napríklad hlohyne. Viac o pestovaní hlohyne šarlátovej nájdete v tomto článku.

Vajgela pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 26. augusta 2022 Žiadne komentáre

Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot. Okrem farebných kvetov ponúka príjemný zážitok aj listy - tie môžu mať svetlú aj tmavú farbu, alebo byť dokonca panašované.

Vajgela pestovanie

Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Dorásť sa však môže výšky aj dva metre a vašu záhradu bude zdobiť až 50 rokov!

Ako pestovať vajgelu

Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Ide o vytrvalý a mrazuvzdorný ker, ktorý si dokáže poradiť s rôznymi podmienkami, a preto sa s vajgelou stretneme v záhradách takmer po celom svete.

Vyžadujú mierne vlhkú, živnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Ak by sme sa rozhodli pre množenie kríka, robíme tak drevitými odrezkami zasadenými priamo vonku do pôdy. Škodcovia si na kríku obvykle nepochutnávajú, rovnako tak je odolná proti chorobám.

Kvitnutie vajgélie

Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvonkovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Objavujú sa však aj na vrcholkoch zrezaných výhonkov.Vajgela druhy

Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra. Po celý čas lákajú do záhrady motýle, včely a ďalšie užitočné opeľovače.

Vajgela druhy

Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia výškou, tvarom koruny, farbou a veľkosťou kvetu alebo vzhľadom listov. Poďme si uviesť niektoré z najobľúbenejších kultivarov:

'Nana Purpurea' - pomerne nízky ker s veľmi tmavými listami a fialovo-ružovými kvetmi
'Albiflora' - vajgélia nežného vzhľadu so svetlo zelenými listami a snehobielymi kvetmi
'Red Prince' - zriedkavejšie rastúci ker so sýtočervenými kvetmi
'Variegata' - previsnutá odroda, kvety majú ružovú až svetlo fialovú farbu
'Alexandra' - jeden z najzaujímavejších kultivarov, ktorý sa vyznačuje hnedými listami, ktoré dopĺňajú ružové kvety
'Bristol Ruby' - vyšší ker s tmavými listami a sýto purpurovými kvetmi

 

Nádherne kvitnúce a overené odrody vajgélie  nájdete aj v našom e-shope


Vajgela strihanie

Strihanie vajgélie by sme mali vykonávať pravidelne – rastlina dobre obráža aj po radikálnejšom strihu, navyše tvarovanie vajgélie do živých plotov strihanie mladých vetvičiek priamo vyžaduje.

Ako strihať vajgelu? Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Ide o ideálne obdobie na výchovný rez pri kvitnúcich okrasných plotoch.

Vajgelia na kmienku

Pestovanie kríkov rôznych druhov na kmienku je veľkým hitom – v záhrade vyzerajú skvele a upravene. Navyše poskytuje dostatok priestoru pri zemi pre ďalšie rastliny. Tiež vajgéliu možno týmto spôsobom pestovať. Docieliť to môžeme buď pravidelným tvarovaním mladého kríka alebo vrúbľovaním.

Ak sa rozhodnete pre tvarovanie, v prvých 2 až 3 rokoch ponechajte iba jeden najsilnejší výhonok rastúci vzpriamene a zvyšok vždy odstráňte. Keď má výhonok viac ako meter, necháme narásť korunu. Nezabudnite pravidelne a dôkladne odstraňovať obrasť na kmienku.

TIP: Milujete rozkvitnutú záhradu, ktorá hrá všetkými farbami, ale starostlivosť o letničky vás príliš neláka? Stavte na kvitnúce okrasné dreviny, v článku sa dozviete niečo viac o ich výbere a pestovaní.

Pajazmín pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 5. augusta 2022 Žiadne komentáre

Pajazmín (Philadelphus), poznáme tiež ako jazmín nepravý či jazmín voňavý. Sú to opadavé či vždyzelené kríky dorastajúce sa do výšky až 4 metre. Tento rod zahŕňa približne 70 rôznych druhov, pričom medzi tie najobľúbenejšie medzi pestovateľmi patrí pajazmín vencový. V záhrade ich možno pestovať ako solitéry aj voňavé živé ploty. Ide o menej náročné rastliny, s ktorými si poradia aj začínajúci pestovatelia.

Pajazmín pestovanie

Pajazmín alebo nepravý jazmín

Nepravé jazmíny sú najčastejšie pestované ako okrasné kríky v záhradách a parkoch. Pôvod majú pravdepodobne v Ázii, dnes sú však hojne rozšírené aj po severnej Amerike. V Európe sa najčastejšie stretneme s pajazmínom vencovým.

Listy pajazmínu sú jednoduché a môžu buď opadávať, alebo na rastline zostávať aj v období vegetačného pokoja (to závisí od konkrétneho druhu). Vetvy nesúce listy rastú vzpriamene, prípadne sú previsnuté. Jednoduché snehobiele kvety intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí. Čo sa týka výšky, tá môže byť rôzna. Niektoré druhy sa dorastajú okolo 100 centimetrov, iné až do štyroch metrov.

Pestovanie pajazmínu

Stanovište
Rastlina si poradí aj s tieňom, avšak výsadba na slnečné stanovište so sebou nesie viac kvetov, ktoré voňajú ešte intenzívnejšie a prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov. Plané druhy si vystačia s takmer akýmkoľvek typom substrátu, šľachteným kultivarom radšej doprajte kyprú a dobre priepustnú pôdu.

Výsadba nepravého jazmínu
Pajazmín môžeme vysádzať na jeseň aj na jar. Dôležité je nevystavovať mladú rastlinu ihneď po výsadbe mrazom. Ideálne je okolo kríka rozptýliť vrstvu mulčovacej kôry alebo čečiny, aby boli korene dobre chránené.

Zálievka a hnojenie
Ihneď po výsadbe je dôležité ker riadne zaliať. Pravidelnú zálievku potom pajazmín vyžaduje, pokiaľ riadne nezakorení. Potom už doprajeme mladej rastline vlahu len pri veľmi suchých obdobiach, vyrastený ker si už s vodou vie hospodáriť sám.

S hnojením si v tomto prípade hlavu príliš nelámeme. Kry nie sú náročné na substrát ani na živiny. Šľachtené odrody ale iste poteší vrstva kompostu na dne jamy pri výsadbe, prípadne nejaké organické hnojivo v zálievke.Záhradný pajazmín - kultivar pajazmínu vencového, ktorý sa pestuje u nás najčastejšie

Kvety pajazmínu
Tieto kríky sa pestujú najmä pre svoje biele, sladko voňajúce kvety. Ich vôňa je taká intenzívna, že ju cítiť aj niekoľko metrov od vysadenej rastliny. Silnejšie voňajúce odrody sa neodporúča vysádzať k oknám, ktoré často otvárate alebo hneď vedľa záhradného posedenia. Pri nákupe si dajte pozor, aby ste siahli po správnom druhu, niektoré totiž takmer vôbec necítiť.

Vzhľad kvetu sa líši od konkrétneho druhu. Niektoré sú jednoduché, iné poloplné. Farba je vždy biela - môže mať však rôzne odtiene, od snehobielej až po krémovú. Jednotlivé kvety sú usporiadané v bohatých hroznovitých kvetenstvách.

Rez pajazmínu
Pri pajazmíne sa odporúča nevykonávať pravidelný radikálny rez. Zrezávame iba vrchnú časť výhonov, a to hneď potom, čo začnú odkvitať. Raz za tri roky môžeme ker zbaviť najstarších výhonov, ktoré už netvoria kvety. Tým zaistíme bohaté kvitnutie aj v ďalších rokoch.

Niektoré odrody, napríklad 'Cochleatus', však možno strihať podľa potreby, čo je žiaduce pri výsadbe do živých plotov.

Druhy a kultivary pajazmínu

Druhov nepravého jazmínu je viac ako 70, preto si uvedieme iba tie najbežnejšie v našich záhradách.

Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) - najčastejšie pestovaný druh v Európe, niekedy aj voľne rastúci. Dosahuje výšku až 300 centimetrov, má biele, silne voňajúce kvety. Rozrastá sa do šírky, teda sa pestuje skôr ako solitér.

Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei) - jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 centimetrov. Kvety sú jednoduché, sladko voňajúce.

Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus) - tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinova s pajazmínom význačným. Je veľmi obľúbený medzi pestovateľmi aj šľachtiteľmi.

Môžme spomenúť ešte tieto kultivary:

(Philadelphus x purpureo-maculatus) - kvety tohto druhu sú po okrajoch okvetných lístkov zaujímavo tvarované a ich stred má purpurovú farbu. Kríky sú opadavé, 80-150 centimetrov vysoké.

Pajazmín nevoňavý (Philadelphus inodorus) - tento druh sa od väčšiny ostatných odlišuje tým, že veľké, štvorpočetné kvety takmer vôbec nevoňajú. Z tohto dôvodu sa toľko nepestuje.

(Philadelphus purpurascens) - voňavé kvety majú červenkastý kalich. Ker sa dorastá až 4 metrov. Ide o odolný druh, ktorý voľne rastie najmä v Ázii. U nás sa pestuje iba v záhradách.

 

V našom eshope nájdete  najčastejšie pestovaný pajazmín vencový, vyberte si z ponuky

 

Živý plot z pajazmínu

Z nepravého jazmínu je možné tvoriť krásne a voňavé živé ploty. Kríky rastú rýchlo, takže bohatý plot, ktorý ochráni váš pozemok pred zrakmi zvedavých okoloidúcich aj pred hlukom a znečistením z ulice, vyrastie doslova za pár mesiacov. Vhodné je vyberať zo vždyzelených druhov, ktoré poskytnú súkromie aj v zimnom období.

Nedá sa však očakávať precízne strihaný plot v úhľadnom tvare. Živé ploty z pajazmínu budú romanticky „rozviate“, pretože prílišné strihanie by minimalizovalo kvitnutie. Existujú však odrody, ktoré je možné strihať podľa potreby, prípadne je možné využiť nevoňavé varianty, pri ktorých nebudete absenciu kvetov toľko ľutovať.

TIP: Ak by ste radi doplnili živý plot z pajazmínu ďalším krásne kvitnúcim kríkom, vyskúšajte napríklad kalinu. Viac o pestovaní kaliny sa dozvite v  našom článku.

Všetko, čo by ste mali vedieť o pestovaní nátržníka

Autor: Monika Brešťanská 8. júla 2022 Žiadne komentáre

Rod nátržník zahŕňa viac ako 500 rôznych druhov. Niektoré rastú voľne v prírode, iné záhradníci s obľubou pestujú vo svojich záhradách. V druhom prípade hovoríme hlavne o krovitých druhoch a exotických nátržníkoch, ktoré sa vyznačujú farebnými kvetmi a zaujímavým výzorom celej rastliny.

Nátržník pestovanie

Nátržník pestovanie

Kríky sú nenáročné na pestovanie, mrazuvzdorné a vhodné na dozdobenie každej záhrady. Pestovať ich možno ako solitéry, súčasti záhonov s kríkmi alebo ako nižšie živé ploty rozdeľujúce pozemok na viac častí.

Stanovište

Nátržníky nie sú na stanovište náročné. Prospieva im umiestnenie na plnom slnku, zvládnu však aj tienisté kúty záhrady. Pokiaľ budeme pestovať odrody so sýto farebnými kvetmi v červených, oranžových a ružových odtieňoch, volíme skôr polotieň, pretože na priamom slnku majú farby kvetov tendenciu blednúť.

Rastlina preferuje dobre vyživenú a dostatočne priepustnú pôdu, ale ak chcete ker vysadiť do blízkosti skalky, určite sa ujme aj tu. Ideálne je kyslejšie až neutrálne pH, avšak aj v zásaditých pôdach si vedie dobre.

Nároky na starostlivosť

Zálievka by mala byť intenzívna a pravidelná, rastlina však neznáša premokrenie. Naopak zvláda dobre sucho, preto početnosť zalievania prispôsobíme týmto nárokom aj aktuálnemu počasiu a teplotám. Nátržník kvitne od júna až do septembra a v tomto období by mala mať rastlina dostatok vlahy. Na jeseň, po opadaní listov, môžeme zálievku znížiť na minimum.

Niektoré druhy nátržníka možno pestovať aj v nádobách. V tomto prípade volíme dostatočne veľký kvetináč, ktorý vysypeme záhradníckym substrátom obohateným o kompost či iné hnojivo. Na dno kvetináča môžeme umiestniť drenážnu vrstvu, aby mohla prebytočná voda bez problémov odtekať.Nátržník druhy

Výsadba

Sadenice nátržníka vysádzame priamo do záhona začiatkom jari alebo na jeseň. Ak tak urobíme v jesenných mesiacoch, mali by sme mladú rastlinu chrániť pred mrazmi. K tomu je možné využiť mulčovaciu kôru a čečinu, prípadne netkanú textíliu.

Škodcovia a choroby

Nátržník sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti škodcom a chorobám. Poškodenia vznikajú najmä nevhodnou starostlivosťou – listy môžu žltnúť a korene uhnívať, ak stojí ker v podmáčanej hline.

 

Vyberte si z ponuky zaujímavých kultivarov nátržníkov aj do vašej záhrady

 

Nátržník druhy

Nemôžeme tu uviesť všetky a predstavíme si iba tie, ktoré nájdeme v slovenskej prírode či záhradách najčastejšie.

Nátržník krovitý (Potentilla fruticosa)

jedná sa o približne meter vysoký ker, ktorý na Slovensku nie je pôvodný. Medzi šľachtiteľmi je nátržník krovitý veľmi obľúbený, preto sú k dostaniu rôzne kultivary, ktoré sa od seba líšia farbou kvetov i listov.

Nátržník jarný (Potentilla tabernaemontani)

aj tento druh je často vysádzaný v záhradách v podobe šľachtených odrôd, nájdeme ho však aj vo voľnej prírode ako voľne rastúci nátržník so žltými päťpočetnými kvetmi.

Nátržník husací (Potentilla anserina)

je považovaný za burinu. Rastie pri zemi, plazí sa a vytvára husté porasty. Na Slovensku je vo voľnej prírode bežný a stretneme sa s ním prakticky kdekoľvek. Kvety sú žlté.

Nátržník biely (Potentilla alba)

ako už druhový názov napovedá, má tento nátržník, na rozdiel od iných voľne rastúcich druhov, biele kvety. U nás patrí medzi ohrozené druhy. Stretnúť sa s ním môžeme v dubových hájoch a na slnečných lúkach.

Nátržník bahenný (Potentilla palustris)

jedná sa o vytrvalú bylinu, ktorá vyhľadáva veľmi vlhké prostredie – nájdeme ju okolo vodných plôch, na rašeliniskách a rumoviskách. Kvety sú tmavo červené.

Nátržník vzpriamený (Potentilla erecta)

tento druh sa vyskytuje snáď na všetkých typoch stanovíšť, od rašelinísk v nížinách až po skalnaté prostredie hôr. Kvety sú žlté, dlhé a tenké stonky nesú sediace päťpočetné listy.

Nátržník piesočný (Potentilla arenaria)

typickým stanovišťom tohto druhu sú suché a piesočnaté miesta. Nájdeme ho teda pri poľných cestách, v lesostepiach, na piesočných či skalnatých svahoch. Kvety sú žlté, listy dlanite delené.

Nátržník plazivý (Potentilla reptans)

tento druh je asi najbežnejší u nás. Rastie prakticky všade však najhustejšie porasty vytvárajú na vlhkých miestach ako sú okraje rybníkov, riek a lesov. Vyhľadáva však aj miesta ovplyvnené ľudskou činnosťou.

Nátržník krovitý rez

Čo sa týka rezu, tu sa názory mierne rozchádzajú. Zatiaľ čo niektorí pestovatelia zastávajú pre zachovanie bohatého kvitnutia rázny zmladzovací rez, iní odporúčajú ker len mierne zastrihovať. Pravdou je, že nie každý druh či odroda radikálny rez zvládnu. Asi najlepším variantom je mierny rez skoro na jar. V tomto čase zostrihneme všetky vetvy približne o pätinu dĺžky. Vďaka tomu sa konce stoniek mierne rozvetvia a je zaistené nielen bohaté kvitnutie, ale aj kompaktný tvar kríka. Pokiaľ sa rozhodnete pre radikálnejší rez, posuniete kvitnutie až o mesiac.
 
TIP: V našom ďalšom článku vám poradíme ak práve hľadáte originálne druhy pre nízke živé ploty aj do kríkových záhonov, vyberajte z menej známych ozdobných kríkov.

Dráč pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 28. júna 2022 Žiadne komentáre

Dráč (Berberis) je opadavý ale aj vždyzelený krík, ktorý je veľmi obľúbený nielen u záhradkárov, ale aj ako okrasná zeleň v parkoch a mestských zástavbách. Tento rod zahŕňa až päť stoviek rôznych druhov, pričom takmer všetky sa vyznačujú prítomnosťou tŕňov či tŕnitých okrajov listov. Sfarbenie listov môže byť rôzne – opadavé formy majú listy zelené a na jeseň sa vyfarbujú do pestrej škály odtieňov. Vždyzelené druhy môžu mať listy zo spodnej strany bielej alebo striebornej, čím celý ker získava na atraktivite.

Dráč pestovanie

Ako pestovať dráč

Dobre sa mu darí v miernom až subtropickom podnebí. Preto sa s ním stretneme najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Dráč nie je vôbec náročný na pestovanie. Kríky s prehľadom prežijú prakticky v akomkoľvek type pôdy. Čo sa týka svetelných podmienok, dráče s farebnými alebo sýto zelenými listami preferujú slnko, žltolisté varianty vyžadujú skôr polotieň, pretože na slnku strácajú farbu.

Rastlina je plne mrazuvzdorná, na zimu teda nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia. Kríky môžeme vysádzať na mnoho spôsobov – menšie druhy sa hodia do skaliek, stredné a väčšie sú ideálne na vytvorenie okrasných živých plotov. Dráč je možné pestovať aj ako solitér alebo v kríkových záhonoch.

Kedy strihať dráč

Pred výsadbou by sme mali vedieť, ako dráč strihať. Rez u tejto rastliny nie je vyložene nutný. Rastie veľmi pomaly a obvykle si udržuje svoju výšku a kompaktnosť. Pri tvarovaní je ale nutné postupovať obozretne kvôli tŕňom. Na údržbu si teda vezmite pevné záhradnícke rukavice, ktoré sa hodia aj na manipuláciu s toxickými druhmi.

Strih dráča si naplánujte na koniec leta až začiatok jari. V tomto období rastlina najrýchlejšie rastie a dobre zacelí rany vzniknuté rezom.

Dráč ako živý plot

Živý plot z dráča je skvelou voľbou. Môžete použiť rôzne druhy a vytvoriť pestrofarebný pás, ktorý váš pozemok ochráni nielen pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich, ale aj pred smogom a znečistením z ulice. Ďalšou výhodou živého plotu z dráča je, že vyzerá dobre počas všetkých ročných období. Je len na vás, či zvolíte variant opadavý, ktorého kríky budú v zime zdobiť iba zvyšné bobule, alebo poloopadavú a stálezelenú odrodu.Dráč druhy

Rez je pri živom plote trochu odlišný. Vykonávame ho totiž dvakrát až trikrát do roka – začíname koncom jari, kedy odstraňujeme všetky prerastajúce výhonky a listy. Ďalší rez môžeme vykonávať po odkvitnutí a ten posledný nechávame na koniec augusta až začiatok septembra.

Dráč druhy

Rod dráč zahŕňa takmer 500 konkrétnych druhov, preto nie je možné ich tu všetky uviesť. Medzi tie najobľúbenejšie nielen v slovenských záhradách môžeme zaradiť napríklad nasledujúce druhy.

Opadavé druhy

Dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) – tento druh má najčastejšie tmavo červené listy aj plody. Existuje mnoho odrôd a kultivarov, ktoré sa od seba líšia najmä veľkosťou, ale aj odtieňom listov.
Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) – vyskytuje sa bežne v európskej prírode, jeho plody sú jedlé.
Dráč ottawský (Berberis ottawensis purpurea) – druh so sýtopurpurovými listami

Neopadavé druhy

Dráč krušpánolistý (Berberis buxifolia) – tento druh má nápadné žlté kvety a drobné vajcovité listy rôznych odtieňov.
Dráč Darwinov (Berberis darwinii) – má lesklé zelené listy, žlté kvety a purpurové plody
Dráč úzkolistý (Berberis stenophylla) – využíva sa ako pôdokryvna rastlina. Je nízky, má úzke zelené listy, kvitne žltými kvetmi.

 

Radi by ste si dráč vysadili aj do svojej záhrady? Vyberte si niektorý z obľúbených druhov dráča v našom e-shope

 

Dráč plody

Plody dráča môžu aj nemusia byť jedovaté. Zatiaľ čo niektoré druhy sú toxické, a to vrátane listov a prakticky celej rastliny, u ďalších druhov (napríklad u dráča obyčajného) sú plody jedlé a využívajú sa v kuchyni aj liečiteľstve. Plod dráča obyčajného je sýtočervený, okrúhly až mierne podlhovastý. Má trpkú chuť a obsahuje veľké množstvo vitamínu C a K, kyseliny vínnej, jablčnej a citrónovej, ktoré sú cenenými antioxidantmi.

Plody sa sušia – sušené bobule dráča pripomínajú brusnice. Pripraviť z nich možno aj džemy a iné zavareniny, prípadne ovocné šťavy a sirupy. V Iráne, kde je táto plodina hojne využívaná, sa bobule pridávajú k jahňaciemu mäsu alebo sa primiešavajú do príloh.

S konzumáciou plodov by sa to však nemalo preháňať, pretože obsahujú určité množstvo toxického berberínu. Odporúčaná dávka je asi dve polievkové lyžice bobúľ pre dospelého človeka.
 
TIP: Dráč môžete zakomponovať aj do živého plotu. Prečítajte si článok ako vytvoriť krásne kvitnúci živý plot, ktorý bude ozdobou vášho pozemku.

Škumpa vlasatá pestovanie

Autor: Ing. Adriána Francová 23. mája 2022 Žiadne komentáre

Dymový strom ( Smoke tree) tak sa škumpe hovorí napríklad v Anglicku, pre jej zaujímavý vzhľad. Jemné páperové súkvetia sa vznášajú nad krom ako oblak dymu. Je to cenná listnatá, opadavá drevina. Sfarbenie listov a kvetov je podľa kultivaru. Ale poznáme ich v klasickej žlto-zelenej forme alebo s bordovými listami a ružovými kvetmi.

Škumpa vlasatá pestovanie

Kvitne od júna. Zaujímavé súkvetia zostávajú na drevine až do jesene. Svojim vzhľadom dá každej kompozícii atraktivitu. Výborne vyfarbuje, počas roka mení svoj vzhľad a tak je prínosom pri premene záhrady v akomkoľvek období. Drevo má navyše význam v rezbárstve, nakoľko má výnimočnú žltú farbu. Dosahuje výšku do 5 m a skôr sa rozrastá do šírky. Rastie pomerne pomaly.

Je to pomerne odolná drevina a má svoje opodstatnenie v záhradnej kompozícii, vďaka atraktívnym kvetom a vyfarbeným listom. Dobre zvláda aj naše zimy. V prípade dlhotrvajúcich mrazov môže namrznúť, ale dobre na jar regeneruje a dobre aj zvláda rez.Dymový strom - škumpa

Obľubuje priepustné vápenaté pôdy, minimálne hnojenie a primeranú závlahu. Uprednostní skôr suchšie prostredie, než trvalé vlhko. Vyhovuje jej plné slnko, dostatočne široká plocha pre svoj prirodzený rast. A menej hnojenia. Obzvlášť atraktívne sú už staršie porasty a ich habitus aj po opade listov.

Latinský názov je trochu ťažší Cotinus coggygria. Tento základný druh má žltozelené listy a naružovelé súkvetia. Neskôr v jeseni vyfarbuje do ružova a listy do bordova.

Škumpa vlasatá patrí medzi jedovaté rastliny a môžu spôsobiť pri dotyku alergické reakcie, pluzgiere a podráždenie pokožky. Manipulujte s ňou v rukaviciach. Opadané lístie sa môže kompostovať.

Kultivary škumpy

´Royal Purple´  je najznámejší a najžiadanejší kultivar, ktorý vyniká bordovými - purpurovo žiarivými listami počas celej vegetácie a ružovými kvetmi.

´Flame´je atraktívny vďaka zeleným listom, veľkými až 10 cm,  ktoré na jeseň vyfarbia do oranžovo-červena.

´Grace´- má počas roka purpurovo červené listy ale na jeseň sa vyfarbia na ohnivočervené.


Aktuálny sortiment ponúkaných kultivarov škumpy si môžete pozrieť aj v našom eshope


Škumpa vlasatá strihanie

Nečakajte usporiadaný, kompaktný ker a pre jeho výsadbu potrebujete naozaj priestor, lebo prirodzene je strapatý a rastie do šírky. Pokiaľ ho chcete udržať v medziach a v menšej veľkosti vyžaduje rez skoro na jar. Nesmie byť však príliš hlboký.

Obyčajne sa pestuje ako voľnerastúci solitér alebo zakomponovaný ker s inými drevinami. Inak nevyžaduje žiadny rez. Po mrazoch môžete odstrániť poškodené výhony.

Škumpa na kmienku

V malej záhrade sa uplatní škumpa na kmienku. Rovnako je vhodná pre pestovanie v nádobách. Vyberte si vhodnú výšku kmienka, na ktorej je naštepená a vytvarovaná korunka. Kmienok už viac nerastie do výšky, zväčšuje sa len korunka. Tú udržiavajte v kompaktnom tvare. Kmienok radšej ukotvite a priviažte k opore.

TIP: Chcete mať záhradu výnimočnú, čo sa týka druhového zloženia rastlín? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme menej známe ozdobné kry.

Hlohyňa šarlátová pestovanie

Autor: Monika Brešťanská 19. mája 2022 Žiadne komentáre

Hlohyňa sa radí medzi vždyzelené vytrvalé kríky, ktoré v záhrade pôsobia veľmi esteticky v sezóne aj po nej. Na jar sa na kríku objavujú bohaté kvetenstvá, od konca leta až do jesene sa na vetvách červenajú drobné okrúhle plody, v zime je ker ozdobný zaujímavým listom. ak si chcete hlohyňu šarlátovú v záhrade vysadiť aj vy, v našom článku sa dočítate ako na to.

Hlohyňa šarlátová pestovanie

Hlohyňa šarlátová patrí medzi okrasné rastliny. Ide o neopadavý ker, ktorý má svoj pôvod v Ázii a na juhu Európy. V slovenskej prírode nie je pôvodný, avšak tento druh hlohyne u nás pomerne rýchlo udomácnil a v poslednej dobe ju môžeme nájsť aj ako voľne rastúci v našej prírode.

Krík obvykle dosahuje výšku až dva metre. Vetvy pokrývajú modifikované tŕne a kopijovité až eliptické listy drobnejších rozmerov, ktoré na zimu neopadávajú. Hlohyne sa často vysádzajú do živých plotov, okolo múrikov i len tak do priestoru, kde sa ich vetvy môžu rozpínať do šírky.

Odrody hlohyne

- Orange Glow' – odolný variant so sýto oranžovými žiarivými plodmi.

- ‚Red Column' – hlohyňa, pre ktorú je typická sýta červená farba okrúhlych malvičiek.

- ‚Harleqiun' – tento kultivar možno spoznať podľa zelenobielych panašovaných listov s nádychom ružovej.

- ‚Soleil D'Or' – pre túto odrodu sú typické žlto sfarbené plody.

- ‚Saphyr Jaune' – má svetlejšie žlté, drobné plody.

- ‚Orange Charmer' – bohato kvitne, plody sýto oranžové.

- ‚Mohave' – odroda s krásne červeno vyfarbenými plodmi.

- ‚Fire Light' – malvice sú oranžové, vrcholky listov tejto odrody majú červenkastú farbu.

Ďalšie odrody vhodné na pestovanie v našich klimatických podmienkach sú: ‚Ebben', ‚Kasan', ‚Pauciflora' či ‚Telstar'.Hlohyňa druhy

Pestovanie hlohyne

Doba výsadby

Kontajnerové druhy hlohyne šarlátovej vysádzame najčastejšie na jar alebo v jesenných mesiacoch, ale možno ich bez problémov vsádzať počas celého vegetačného obdobia.

Stanovište

Slnko, polotieň; pri plnom tieni menej kvitne. Kríky vysádzame minimálne pol metra od seba a od ďalších prekážok, aby sa mohli primerane rozpínať do priestoru.

Nároky na pôdu

Bežný záhradný substrát, dáva prednosť zásaditejším vápenatým pôdam.

Závlaha

Dobre znáša sucho, dlhodobo vyžaduje polosuché stanovište. Novovysadené kríky zalievame pravidelne, už vyrastené silné rastliny potom obvykle nezalievame, vystačia si so zrážkami.

Hlohyňa strihanie

Rez vykonávame koncom zimy až začiatkom jari. Pri skracovaní by nemalo mrznúť. Rez nesmie byť príliš radikálny – vetvy nikdy neskracujeme o viac ako jednu tretinu.

Odolnosť

Veľmi odolná rastlina, nenáročná na pestovanie, plne mrazuvzdorná.

Množenie: hlohyňa sa množí pomocou odrezkov. Čo sa týka hnojenia, rastlina nie je na živiny náročná, raz za čas je možné použiť napríklad kompost. Pri prehnojení nijako nezvýšime okrasnú hodnotu kríka, naopak mu môžeme uškodiť.


Našu aktuálnu ponuku hlohyne šarlátovej si môžete pozrieť priamo v eshope


Kvety hlohyne

Kvety sa na kríkoch objavujú od mája do júna. Rastú vo veľmi bohatých kvetenstvách, ktoré tvoria mnohoramenné chocholíky. Jednotlivé kvety sú drobné, päťpočetné a pravidelné. Farba kvetov je obvykle biela, o niektorých odrôd môže byť aj mierne ružovkastá.

Hlohyňa jedlé plody

Po odkvitnutí sa na okolíkoch začnú objavovať plody. Tie vyzerajú ako bobule, jedná sa však o drobné malvice. Plody majú žltú, oranžovú, alebo červenú farbu. Na vetvách sa malvičky držia až do zimy, pričom nestrácajú svoju farbu. Obvykle slúžia ako potrava pre vtáky a majú estetickú funkciu v záhrade. Hlohyňa šarlátová má plody mierne jedovaté – kvôli možnej zámene s hlohom, ktorého plody sú jedlé, je dôležité to mať na pamäti.

Hlohyňa šarlátováPrezimovanie hlohyne

Hlohyňa šarlátová je rastlina, ktorá je plne mrazuvzdorná a bez problémov zvláda aj teploty dlhodobo bod bodom mrazu, bez úhony vydrží aj –27 °C.

Dospelé urastené kríky teda nie je potrebné na zimu nijako pripravovať. Mladé, čerstvo vysadené kríky je vhodné pred mrazíkmi chrániť napríklad netkanou textíliou. Na konci zimy, keď sa už ortuť teplomera šplhá nad nulu, pristúpime k odstráneniu vetiev a častí rastliny, ktoré boli poškodené mrazom a snehom.

Choroby a škodcovia hlohyne

Čo sa týka chorôb a škodcov, hlohyňa obvykle nemá problémy ani s jedným. Jedná sa o pomerne húževnatú a odolnú rastlinu, ktorá nie je náchylná na poškodenie patogénmi ani inými vonkajšími vplyvmi.

Využitie hlohyne

Využitie hlohyne šarlátovej je pomerne jednostranné. Ide totiž o čisto okrasnú rastlinu, ktorej plody nie sú jedlé a nespracováva sa ani žiadna ďalšia časť kríka.

Najčastejšie sú hlohyne vysádzané do živých plotov, ktoré sú vďaka pravidelnému kvitnutiu a žiarivým nápadným plodom oveľa pútavejšie. Krík navyše rastie veľmi husto, a tak taký živý plot poskytne aj dostatok súkromia alebo zachytí nečistoty z okolia.

V parkoch, v mestách, ale aj v záhradách bývajú hlohyne vysadené aj ako solitéry. V tomto prípade je nutné ker držať čo najďalej od ďalších rastlín alebo napríklad od plotu. Okolo urastenejšieho kríka ale možno vysadiť nižšie či ľahko tvarovateľné kríky, ako je napríklad bršlen, poprípade okrasné trávy. V okolí kríka je vhodné rozmiestniť mulčovaciu kôru, ktorá len podčiarkne vzhľad celého zátišia, ktorý nebude narušovaný nežiaducou burinou.

TIP: Kto by nechcel aby okrasné kríky v záhrade vydržali aj zimné mrazy! Prečítajte si ktoré kvitnúce mrazuvzdorné kríky skrášlia vašu záhradu aj v zime.

Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu