Posts tagged 'pestovanie okrasných kríkov'

Vistérie (Wisteria sinensis) sú jedny z najkrajších a najpôsobivejších popínavých drevín, ktoré dokážu svojou okázalosťou a bohatstvom kvetov ozdobiť každú záhradu. S ich dlhým, visiacimi strapcami kvetov v pastelových farbách, ako je fialová, biela alebo ružová, sa stávajú neodolateľným lákadlom pre oči. Pestovanie vistárie však vyžaduje správne podmienky a starostlivosť, aby sa prejavili jej skutočné krásy.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa o túto fascinujúcu rastlinu starať a ako vykonávať rez vistérie, aby mohla v plnej kráse rozkvitnúť vo vašej záhrade.

Wisteria pestovanie

Pri pestovaní vistérie si dajte pozor predovšetkým na správne zvolené stanovište. Táto rastlina vyžaduje slnečné, teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Čo sa pôdy týka, voľte priepustnú, hlinitú a výživnú pôdu, ktorú môžete vylepšiť humóznym kompostom s neutranou až zásaditou reakciou. Dajte si pozor na to, aby pôda neobsahovala nadmerné množstvo vápnika. V takom prípade by totiž listy mohli trpieť silným žltnutím.

Vyberte si voňavé vistérie v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou priestor v záhrade aj vy

Wisteria sadenie

Aby sa vistérie dobre ujala, sadíme ju najlepšie na jar. Na tento účel sa využívajú bezlisté sadenice zapestované v kvetináčoch alebo kontajneroch s pevným koreňovým balom. Ak sa rozhodnete pre jesennú výsadbu, riskujete, že dužinaté korene môžu uhnívať.

Sadenice nezabudnite dôkladne zaliať a pôdnu vlahu udržujte vlhkú, než dôjde k plnému zakoreneniu rastliny. Pôdu okolo vistérie zakryte vrstvou mulčovacej kôry.

Wisteria na pergole

Skôr než sa pustíte do samotnej výsadby vistérie, vyberte jej vhodné miesto v záhrade. Keďže sa jedná o popínavú rastlinu, bude k svojmu rastu potrebovať oporu. Pomocníkom jej môže byť pergola, mreža alebo stena, ktorú môže obopnúť. Keďže vistéria môže dorastať do veľkých rozmerov, doprajte jej dostatok priestoru. Práve pergolu pritom dokáže zaujímavým spôsobom ozvláštniť a zútulniť.

Vistéria pestovanie v kvetináči

Vistériu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu.

Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Ďalej je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať, pretože pestovanie v kvetináči obmedzuje prístup k živinám v pôde. Aj keď bude rastlina v kvetináči, stále potrebuje oporu, napríklad mreža alebo treláž, po ktorej sa môže šplhať. Pri pestovaní v nádobe je taktiež nutné rastlinu v zime chrániť pred mrazom.

Wisteria strihanie

Strihanie vistérie sa vykonáva vo februári, a to na 2-3 očká. Počas toho sa skráti hlavný výhon a postranné výhonky. Rez dlhých výhonov je možné vykonať aj po odkvitnutí. Druhý hlavný rez sa potom robí v auguste, kedy sa skracujú dlhé výhony a udržuje sa kompaktný stav rastliny. Pokiaľ viete, ako strihať vistériu, môžete tým podporiť jej zdravý vzhľad aj kvitnutie.

Aby wisteria kvitla

Kvetné púčiky vistérie sa zakladajú na krátkych postranných výhonkoch na staršom dreve. Rozkvitajú pritom postupne alebo sa môžu otvárať súčasne. Väčšinou sa kvety objavia skôr, ako sa rozvinú listy.

Kľúčovým krokom k podpore kvitnutia je už spomínaný pravidelný strih. Vistéria strihanie potrebuje, a preto sa tohto rezu nebojte. Vistéria je rýchlo rastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Veľa ľudí samozrejme zaujíma aj to, ako dlho kvitne vistéria. Akonáhle sa na rastline tieto nádherné kvety objavia, chceme si ich prítomnosť užiť čo najdlhšie. Hlavné obdobie kvitnutia pritom trvá približne 2 až 3 týždne.

Prečo nekvitne vistéria

Dôvodom nekvitnutia môže byť to, že vistériu pestujete príliš krátko. Medzi ďalšie faktory možno zaradiť zle zvolené stanovište. Rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi. Nemenej dôležitá je kvalitná pôda a pravidelná zálievka, na druhú stranu si ale dajte pozor na premokrenie. Pôdu je vhodné pravidelne obohacovať kompostom alebo organickým hnojivom, aby boli kvety vistérie výrazné.

Kedy kvitne wisteria

Zakúpené vrúbľované rastliny obvykle kvitnú po 3 rokoch. Preto buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie. Kvitnutie vistérie nastáva od apríla do júna.

Pokiaľ rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Ten kvitne po siedmich až desiatich rokoch.

Vistéria a jej kvitnutie

Vistérie kvitnú v niekoľkých krásnych farbách, pričom najbežnejšia je fialová či modrofialová, biela, ružová alebo modrá. Každá farba kvetov môže mať rôzne odtiene, od jemných po intenzívne, a závisí od konkrétnej odrody vistérie.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka veľa včiel a iného hmyzu (najmä najväčšie včely –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dreváriky). Preto, ak plánujete umiestniť vistáriu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmito návštevníkmi.

V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti steny alebo na južnú stranu.

Vistérie môžu v záhrade skvele vyzerať napríklad v kombinácii s ružami. Ak pestujete ruže, prečítajte si aj článok o tom ako správne rezať ruže.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kvety, ktoré si mnohí pamätáte ako neodmysliteľnú súčasť záhrady svojej babičky. Nedalo sa prehliadnuť ich nádherné a bohaté hlávky, ktoré svietili už z diaľky. Pokiaľ ste si hortenzie obľúbili a chcete oživiť spomienky na detstvo, máme pre vás dobrú správu.

Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je treba vedieť zopár informácií, ktoré vám teraz prezradíme.

Hortenzia druhy

Pokiaľ premýšľate o výsadbe hortenzie do záhrady alebo nádoby, určite sa budete obzerať po vhodnej variante. Nižšie sa pozrieme na najobľúbenejšie druhy hortenzií a to, čo je pre nich charakteristické.

Hortenzia veľkolistá

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) je najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom hortenzie. Typické sú pre ňu guľovité kvety v odtieňoch ružovej, modrej, fialovej alebo bielej. Kvety menia farbu podľa pH pôdy.

Hortenzia metlinatá

Alternatívou môže byť hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá je odolnejšia a vhodná na výsadbu do záhrady. Jej stonky kvetov sú skôr kužeľovité, často biele alebo zelenkavé. Niektoré odrody môžu prechádzať do ružovej.

Hortenzia stromčeková

Hortenzia stromčeková (Hydrangea arborescens) je pomerne nenáročná a veľmi dobre odolná voči chladu. Má veľké biele guľovité kvety, je dekoratívne a spravidla dobre znáša rez.

Hortenzia popínavá

Obľúbeným popínavým druhom hortenzie je hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris). Skvele sa hodí k pergolám, stenám alebo napríklad plotom. Kvitne bielymi plochými kvetmi, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať kvety bazy čiernej.

Hortenzia pílovitá

Medzi najznámejšie druhy hortenzie sa radí aj hortenzia pílovitá (Hydrangea serrata), ktorá je pomerne kompaktná a jemná. Lepšie znáša horské a chladnejšie polohy.

Kedy sadiť hortenzie

Najvhodnejší čas na výsadbu hortenzií nastáva na jar, keď už pôda nie je premrznutá a rastlina má k dispozícii celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Rastliny však možno bez problémov vsádzať aj v lete a na jeseň. Pokiaľ sa však uchýlite k výsadbe počas parných dní, zaistite hortenziu dostatočnú zálievku.

Ako sadiť hortenzie

Pred samotným sadením hortenzie vložte koreňový bal na zhruba päť až desať minút do vody bez kvetináča. Medzitým vykopte jamu, ktorá bude asi dvakrát väčšia ako kvetináč. Do jamy môžete pridať hnojivo a opatrne zasadiť rastlinu. Následne všetko zahrňte zeminou a dobre pritlačte. Nezabudnite na výdatnú zálievku, pritom ale zabráňte premokreniu rastliny. Lepšie je zalievať častejšie a nie príliš veľa.

Hortenzie pestovanie

Hortenziám sa bude dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou, aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Ako sa starať o hortenzie

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy. Pamätajte na to, že hortenzie majú vysokú potrebu vody, najmä v horúcich letných dňoch. Preto ich pravidelne zalievajte a nikdy nenechajte pôdu úplne vyschnúť.

Hortenzie hnojenie

Hnojenie hortenzií je kľúčové pre bohaté kvitnutie, zdravý rast a u niektorých druhov aj pre ovplyvnenie farby kvetov. Na jar pomocou hnojiva podporíte rast nových výhonov a tvorbu pukov.

Kompletný sortiment a aktuálna ponuka hortenzií do vašej záhrady

Používajte hnojivo pre hortenzie, alebo univerzálne hnojivo pre kyslomilné rastliny (ako rododendrony alebo azalky) Dané hnojivo by malo obsahovať dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a ideálne aj mikroprvky. kvety je naopak dôležitý dostatok vápna.

Čas na presádzanie hortenzie

Či už presádzate hortenzie z kvetináča do zeme, alebo na iné miesto na záhrade, cieľom je minimalizovať stres rastliny a podporiť jej zdravý rast. Najvhodnejší čas na presadenie hortenzií priamo na záhone je buď na jar, alebo na jeseň.

Hortenzie vykopte tak, aby ste získali čo najväčší koreňový bal a nepoškodili korene. Nová jama by potom mala byť zhruba dvojnásobne väčšia ako tá pôvodná. Ihneď po presadení nezabudnite hortenzie dôkladne zaliať. Okolo rastliny môžete taktiež rozprestrieť vrstvu mulča, ktorá pomôže udržať vlahu.

S čím kombinovať hortenzie

Hortenzie sú výrazné a pôsobivé rastliny, ktoré skvele vyniknú ako solitéry, ale ešte lepšie vyzerajú v kombinácii s ďalšími trvalkami, kríkmi alebo okrasnými trávami. Pri výsadbe rôznych druhov rastlín nezabudnite vždy vziať do úvahy to, aby mali podobné nároky na stanovište a pestovanie.

Medzi kvety s podobnými nárokmi ako hortenzie sa radia napríklad hosty (Hosty), echinacea (Echinacea), heuchery (Heuchera) či srdcovky (Dicentra). Z okrasných tráv, ktoré zaujímavo doplnia štruktúru a pohyb do záhona, možno spomenúť napríklad ozdobnice (Miscanthus), bezkolenec (Molinia) či perovec (Pennisetum). V záhone budú perfektne vyzerať aj azalky (Rhododendron) či pierisy.

"Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie."

Hortenzia a pestovanie v črepníku

Hortenziám sa bude dariť nielen voľne v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Aj v tomto ohľade je však potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

Hortenzie v kvetináči

Zo všetkého najdôležitejšie je zvoliť dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 30 až 40 cm s odtokovými otvormi. Dno kvetináča vyložte drenážnou vrstvou, ktorá pomôže predísť premokreniu koreňov. Nádobu s hortenziou umiestnite na tienisté alebo polotienisté miesto. Vyhnite sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré by mohlo spáliť listy a kvety. Na zalievanie hortenzií v kvetináči používajte dažďovú alebo aspoň odstátu vodu.

Ako zazimovať hortenzie v kvetináči

Hortenzie v kvetináči cez zimu bohužiaľ nemôžete nechať vo vonkajšom prostredí. Namiesto toho ho preneste na chránené miesto.

Zatiaľ čo mierny chlad hortenzii spravidla nevadí, mrazy priamo na koreňovom bale pre ňu môžu mať fatálne následky. Ak nemáte možnosť kvetináč preniesť, skúste ho aspoň vhodne zatepliť a nechať ho vonku na chránenom mieste.

Hortenzie a pestovanie v záhrade

Na rozdiel od kvetináčov majú hortenzie v záhrade viac miesta na korenie, čo podporuje ich vitalitu, rast a odolnosť. Nie je nutné ich presádzať, stačí im dobre pripravené stanovište. V záhrade je dôležité pôdu vylepšiť priamo na mieste výsadby – pridaním rašeliny, kompostu alebo substrátu pre kyslomilné rastliny.

V porovnaní s pestovaním v kvetináči býva aj v záhrade zálievka menej častá, pretože pôda drží vlhkosť lepšie ako kvetináče. V období sucha je však stále nutné rastlinu zalievať.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúce a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto vám nepredal nafarbenú hlávku.

To len vďaka pôdnej reakcii hortenzie zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne ružové. Pôdy s vyšším pH 5,5 – 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modrej hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.

Je množstvo okrasných krov, ktoré dokážu vytvoriť zaujímavé zákutia. Kalina (Viburnum) však patrí medzi tie dreviny, ktoré sú hodnotné pre svoje kvety a niektoré aj vďaka stálozeleným listom.

Čiže ich variabilita je všeobecne použiteľná v záhradných kompozíciách ako solitéra, aj do pozadia záhonov, dokonca aj na zmiešané živé ploty, či pestovanie v nádobách.

Rozlišuje sa cca 200 druhov. Výber nádherných kalín nájdete aj v našom eshope.

Kalina druhy

Medzi najznámejšie vždyzelené druhy kaliny patrí Viburnum rhytidophyllum (Kalina vrásčitolistá). Jej impozantné vráskavé listy zdobia ker počas celej zimy. Sú dlhé, vráskavé, sýto zelené a pomerne pevné. Na jar rozkvitne bieložltými kvetmi.

Zvláštnosťou je aj to, že kvetné púčiky sa tvoria už na jeseň, sú hnedé a pokryté chĺpkami, ktoré na citlivej pokožke môžu spôsobiť podráždenie a začervenanie. Neskôr po odkvitnutí sa vytvoria červené plody, ktoré sú jedovaté.

Na pestovanie nie je náročná. Znáša všetky typy pôdy, okrem plytkých a podmáčaných pôd sa jej naozaj bude dariť kdekoľvek. Rastie pomerne rýchlo, bez rezu v svetlom tieni až polotieni. Počas tuhej zimy síce môže stratiť časť listov, ale tie na jar rýchlo dorastú.

Ďalšia vždyzelená kalina je kalina Davidova (Viburnum davidii), ktorá je charakteristická elegantným vzhľadom. Má modrozelené listy, biele kvety, ktoré kvitnú na jar. V lete, po opelení, sa tvoria modré plody, ktoré sú nejedlé. Dorastá do výšky okolo 1m.

Je naozaj nádherná, ale potrebuje zimnú ochranu a chránené stanovište pred silným vetrom, rovnako aj pred priamym zimným a letným slnkom. Je citlivá na mráz, preto je nutné (najmä v období, keď sú holomrazy bez snehu) celú rastlinu obaliť textíliou. Obľubuje mierne kyslé pôdy. Odvďačí sa vám krásnym kvetom a lístím, ktoré je dekoratívne počas celého roka. Rovnako tak ani na jar ju neprehliadnete. Púčiky sú ružovkasté, ale vykvitnú z nich biele kvety.

Kalina bodnantská je veľmi atraktívna rastlina, hlavne počas zimných mesiacov. Viburnum bodnantense 'Dawn' rozkvitá počas miernych zím už koncom decembra a vydrží kvitnúť do marca. Kvety má úzke trubkovité, najskôr sýto ružovej a neskôr svetlo ružovej farby. Vykvitajú v zhlukoch priamo na bezlistej vetve. Najväčšou prednosťou je silná, ale veľmi príjemná vôňa, ktorá sa rozširuje v teplejších zimných dňoch a je predzvesťou prichádzajúcej jari.

Ďalšia atraktívna je Kalina obyčajná s bielymi guľovitými súkvetiami, ktoré zaplavia celý ker. Viburnum opulus 'Roseum' kvitne v máji nádhernými súkvetiami, ktoré doslova visia z vetvičiek. Z diaľky pôsobia ako kvety hortenzie. Listy síce na jeseň opadávajú, ale ešte predtým sa celý ker rozžiari červeným odtieňom.

Výborne sa jej darí na plnom slnku, v každej pôde a dokonca nevyžaduje ani hnojenie. Má však v obľube humózne pôdy. Dosahuje výšku 3 m. Je to naozaj impozantná dominanta predzáhradky alebo zmiešaného záhonu. Dokonca by sa jej darilo aj vo veľkej nádobe.

abudnúť nesmieme ani na kalinu pražskú (Viburnum 'Pragense'), ktorá má podobu vždyzeleného kríka. Listy sú lesklé, vrásnité, kopijovité podlhovasté. Tešiť sa môžete na drobné kvety, ktoré sa objavujú na konci jari. Ker dorastá do výšky až 2,5 metrov.

Nemenej krásnou odrodou je kalina voňavá (Viburnum farreri). Tento opadavý ker pochádza z Číny. Rastie vzpriamene a je bohato rozvetvený. Kvitne ešte pred rašením listov, a to najčastejšie od marca do mája.

Pestrý výber okrasných kríkov z nášho eshopu

A takto by sa dalo skutočne pokračovať v popise aj ďalších kalín. Majú široké využitie, preto ich nevynechajte pri plánovaní vašej novej koncepcie záhrady.

Ker kalina

Kalina je ker, ktorý v záhrade pôsobí veľmi efektným dojmom. Poďme sa pozrieť na to, kedy kvitne a aké odrody sú vždyzelené.

Kedy kvitne kalina

Doba kvetu závisí od konkrétnej odrody. Kalina obyčajná kvitne od mája do júla. Hlavné obdobie kvitnutia nastáva spravidla v júni, kedy je ker dokonale obsypaný farebnými kvetmi. Kalina bodnanská vás kvetmi poteší najčastejšie od marca do apríla. Kalina vráskavolistá kvitne hneď skoro na jar.

Kalina kvitnúca v zime

Pokiaľ túžite, aby vašu záhradu kvety rozžiarili aj v zimných mesiacoch, vysaďte si tu kalinu bodnanskú. U nej sa totiž počas miernej zimy môžu kvety objaviť už v decembri.

Vždyzelená kalina

Medzi vždyzelené druhy kaliny sa radí napríklad kalina vrásčitolistá, kalina vavrinolistá, kalina Dávidova alebo kalina širokolistá. Tieto odrody teda záhrade poskytujú zeleň aj počas zimných mesiacov a jedná sa o kaliny neopadavé. Naopak listy kaliny obyčajnej, kaliny voňavej či kaliny bodnanskej sa na jeseň sfarbujú do červena a opadajú.

Ako rýchlo rastie kalina

Rýchlosť rastu kaliny sa samozrejme odvíja od konkrétneho druhu a taktiež podmienok, ktoré tomuto kríku doprajete. Typický ročný prírastok sa pohybuje zhruba od 20 do 40 cm. Rast kaliny podporíte vhodnou starostlivosťou, pravidelným prihnojovaním a správne zvolenou zálievkou.

Kalina obyčajná rez

Podmienky pre rez kaliny sa čiastočne odvíja od toho, pre akú odrodu sa rozhodnete.

Kaliny kvitnúce na jar sa režú hneď po odkvitnutí. Okrem toho môžete odstrániť staršie vetvy blízko pri zemi, čím podporíte rast nových výhonkov a zlepšíte celkový tvar.

Vždyzelené kaliny je vhodné ľahko prerezať buď na jar, alebo po odkvitnutí. Na udržanie kompaktného vzhľadu môžete tiež na jar skrátiť nové výhony o tretinu až polovicu.

Kaliny kvitnúce v zime sa režú na začiatku jari, čím podporíte rast nových výhonov.

Kalina na kmienku

Na pestovanie na kmienku sú ideálnou voľbou skôr kompaktné odrody kalín, ako napríklad kalina vavrinolistá či kalina obyčajná. Pokiaľ máte o pestovaní kaliny na kmienku záujem, je potrebné sa zamerať na správny rez. U mladého kríka odstraňujte spodné vetvy, aby ste podporili rast hlavnej stonky. Akonáhle kmienok dosiahne požadovanú výšku, zastrihnite vrchol hlavnej stonky, čím podporíte rast koruny.

Je kalina jedovatá?

Plody kaliny sú pre ľudí jedovaté. Ich konzumácia môže vyvolať zápal žalúdka a čriev.

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalšom zaujímavom kríku - budleji. Patrí medzi rýchlo rastúce kríky, ktoré vás prekvapia nádhernými farbami.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dymový strom ( Smoke tree) tak sa škumpe hovorí napríklad v Anglicku, pre jej zaujímavý vzhľad. Jemné páperové súkvetia sa vznášajú nad krom ako oblak dymu. Je to cenná listnatá, opadavá drevina. Sfarbenie listov a kvetov je podľa kultivaru. Ale poznáme ich v klasickej žlto-zelenej forme alebo s bordovými listami a ružovými kvetmi.

Kvitne od júna. Zaujímavé súkvetia zostávajú na drevine až do jesene. Svojim vzhľadom dá každej kompozícii atraktivitu. Výborne vyfarbuje, počas roka mení svoj vzhľad a tak je prínosom pri premene záhrady v akomkoľvek období. Drevo má navyše význam v rezbárstve, nakoľko má výnimočnú žltú farbu. Dosahuje výšku do 5 m a skôr sa rozrastá do šírky. Rastie pomerne pomaly.

Je to pomerne odolná drevina a má svoje opodstatnenie v záhradnej kompozícii, vďaka atraktívnym kvetom a vyfarbeným listom. Dobre zvláda aj naše zimy. V prípade dlhotrvajúcich mrazov môže namrznúť, ale dobre na jar regeneruje a dobre aj zvláda rez.

Obľubuje priepustné vápenaté pôdy, minimálne hnojenie a primeranú závlahu. Uprednostní skôr suchšie prostredie, než trvalé vlhko. Vyhovuje jej plné slnko, dostatočne široká plocha pre svoj prirodzený rast. A menej hnojenia. Obzvlášť atraktívne sú už staršie porasty a ich habitus aj po opade listov.

Latinský názov je trochu ťažší Cotinus coggygria. Tento základný druh má žltozelené listy a naružovelé súkvetia. Neskôr v jeseni vyfarbuje do ružova a listy do bordova.

Je škumpa vlasatá jedovatá?

Škumpa vlasatá patrí medzi jedovaté rastliny a môžu spôsobiť pri dotyku alergické reakcie, pluzgiere a podráždenie pokožky. Manipulujte s ňou v rukaviciach. Opadané lístie sa môže kompostovať.

Kultivary škumpy

´Royal Purple´  je najznámejší a najžiadanejší kultivar, ktorý vyniká bordovými - purpurovo žiarivými listami počas celej vegetácie a ružovými kvetmi. Keď rozkvitne, vyzerá to, ako by sa z rastliny valili obláčiky ružového dymu. Skvele vynikne ako solitéra, ale pestovať ju môžete aj v skupine s ďalšími kríkmi, kedy vám pomôže vytvoriť zaujímavý kontrast.

´Flame´ je atraktívny vďaka zeleným listom, veľkými až 10 cm,  ktoré na jeseň vyfarbia do oranžovo-červena.

´Grace´ má počas roka purpurovo červené listy ale na jeseň sa vyfarbia na ohnivočervené. V lete zaujme prítomnosťou krásnych kvetov v podobe ružových vláknitých metlín.

´Smokey Joe´ listy má tmavo vínové, na jeseň oranžovo červené. Kvety má drobné, usporiadané v dlhých metlinách s dĺžkou 15-29 cm, kvitne od mája do júla.

Aktuálny sortiment ponúkaných kultivarov škumpy si môžete pozrieť aj v našom eshope

Škumpa vlasatá strihanie

Nečakajte usporiadaný, kompaktný ker a pre jeho výsadbu potrebujete naozaj priestor, lebo prirodzene je strapatý a rastie do šírky. Pokiaľ ho chcete udržať v medziach a v menšej veľkosti vyžaduje rez skoro na jar. Nesmie byť však príliš hlboký.

Obyčajne sa pestuje ako voľnerastúci solitér alebo zakomponovaný ker s inými drevinami. Inak nevyžaduje žiadny rez. Po mrazoch môžete odstrániť poškodené výhony.

Pravidelné strihanie škumpy vlasatej je teda kľúčové najmä preto, aby ste udržali kompaktné rozmery rastliny.

Škumpa na kmienku

V malej záhrade sa uplatní škumpa na kmienku. Rovnako je vhodná pre pestovanie v nádobách. Vyberte si vhodnú výšku kmienka, na ktorej je naštepená a vytvarovaná korunka. Kmienok už viac nerastie do výšky, zväčšuje sa len korunka. Tú udržiavajte v kompaktnom tvare. Kmienok radšej ukotvite a priviažte k opore.

Ako rýchlo rastie škumpa vlasatá

Škumpa vlasatá rastie rýchlosťou zhruba 15 cm za rok. Vždy ale samozrejme záleží na tom, aké podmienky rastline zaistíte.

TIP: Chcete mať záhradu výnimočnú, čo sa týka druhového zloženia rastlín? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme menej známe ozdobné kry.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie  o novinkách v sortimente, výhodné akciové ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Podľahli ste kráse týchto nádherných rastlín, ktoré vám učarovali vďaka nádherným kvetom? Ešte ich nepestujete? Myslíte si, že nemáte dostatok informácií o ich nárokoch na pestovanie? Poradíme vám základné pestovateľské rady, aby aj váš záhon bol zaujímavý bez toho, aby išlo práve o japonskú výsadbu.

Charakteristika rododendronov

Rododendrony (Rhododendron) pochádzajú z Ázie, ale rastú po celom svete. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a kríkov. Vzhľadovo vám ich nemusíme zvlášť predstavovať. Typické sú pre nich kopijovité, lesklé, tmavo zelené listy rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta. Kvety sú rôznej farby aj veľkosti.

Prezrite si aktuálnu ponuku nádherných rododendrónov z nášho e-shopu

Rododendron druhy

Rododendrony nájdu uplatnenie v skalke či na záhonoch. Hodia sa tiež do tienistého kúta, na tvorbu živých plotov a neformálnych clôn a tiež ako solitéra. Rododendrony je možné pestovať aj v nádobe na terase. Rozdeľujú sa do niekoľkých skupín, ale najznámejšie sú 4 skupiny:

Vždyzelené rododendrony

Rododendrony Vireya

Azalky

Azaleodendrony

Väčšinou ide o mrazuvzdorné druhy. Okrem skupiny Vireya, ktoré sa pestujú v zimnej záhrade alebo v studenom skleníku. Veľmi pekne tiež vyzerá, keď sa rozhodnete pestovať rododendron na kmienku.

Rododendron pestovanie

Ako zasadiť rododendron

Rododendrony vyžadujú vlhké, dobre priepustné, humusové kyslé pôdy s podielom listovky.

Je potrebné ich vysádzať do polotieňa a plytko. Neznášajú hlbokú výsadbu a trvalý tmavý tieň. Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom.

Po odkvitnutí odstraňujte odkvitnuté súkvetia, vylúpnutím. Počas kvitnutia doprajte drevinám hnojivo určené pre rododendrony. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním. Najdôležitejšia je jesenná a zimná zálievka počas dní, kedy nemrzne.

Na zimu ich môžete nastlať v koreňovej časti lístím. Najmä mladé výsadby, pretože plytko korenia.

Bohužiaľ ich napádajú choroby a škodcovia, preto im venujte dostatočnú starostlivosť a pravidelne ich kontrolujte.

Rododendron presádzanie

K otázke ako pestovať rododendron patrí aj nutnosť presádzania. Kedy presadiť rododendron? Jednoducho vtedy, ak už prerástol stanovište, alebo sa mu napríklad na vami zvolenom stanovisku nedarí. Táto rastlina znáša presadenie dobre v prípade, že ho urobíte na jeseň alebo na jar. V období presádzania by ale nemalo mrznúť.

A ako presadiť rododendron? Pri presádzaní rastliny postupujte tak, že zviažete vetvy, aby sa vám pri prenášaní nezlomili. Následne opatrne rýľom obryte koreňový bal. Akonáhle sa celý uvoľní, rastlinu presuňte na dostatočne veľkú plachtu. Jej prostredníctvom potom môžete rastlinu pretiahnuť na nové miesto. Novo zasadené či presadené rododendrony nepotrebujú prihnojovať

Žltnutie rododendronov

Pokiaľ listy žltnú, pôda je pravdepodobne vápenatá, prípadne ho zalievate tvrdou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Prečo nekvitne rododendron

Aj keď sa snažíte rastline zaistiť tie najlepšie možné podmienky, môže sa stať, že vám nebude kvitnúť. Dôvodom môže byť napríklad situácia, kedy rastline odstraňujete opadané listy. Druhým dôvodom, prečo rododendron nekvitne, môže byť nezaštipovanie odkvitnutých kvetov. Tie treba odstraňovať vždy po odkvitnutí, aby ste dosiahli lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne. Pri zaštipovaní je nutné postupovať veľmi opatrne, aby ste náhodou nepoškodili či dokonca nevylomili púčiky, ktoré sú už pripravené na pučanie.

Pokiaľ rododendron na záhrade už máte a nekvitne, skúste ho presadiť, začať na jar zalievať vhodným hnojivom, doplniť mu kyslú pôdu s pH 4,5 - 5,5, skontrolovať či je, bol zasadený plytko alebo nebol vysadený v tmavom tieni.

Rododendron strihanie

Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez rododendronu býva okamih chvíľu po odkvitnutí. To znamená v priebehu júna a začiatku júla. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Dajte si pozor na to, aby ste rododendron nevystavovali radikálnemu rezu. Vždy rez vykonávajte postupne. Zmladzovanie kríka teda môžete pokojne rozložiť do obdobia 2 až 3 rokov.

Rododendron prezimovanie

Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Ako presne?

Prezimovanie rododendronu

Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody. Zároveň zalievajte rastlinu iba v dňoch, keď nehrozia silné mrazy.

Ako vidíte, rododendrony sú naozaj nádherné a vašu záhradu dokážu premeniť na nepoznanie. Preto určite neváhajte a vysaďte si tento ker do záhrady aj vy.

TIP: Pestujete v záhrade vistériu a nekvitne vám? V našom ďalšom článku poradíme ako ju prinútiť kvitnúť.

Krásny, ale prudko jedovatý. Presne tak je možné stručne charakterizovať oleander, ktorý najmä v Stredomorí tvorí bujné živé ploty. U nás sa pritom popularite teší jeho letné pestovanie voľne v záhrade či nádobách. Ako na to, aby sa rastline darilo a na čo si dať pozor?

Ako pestovať oleander

Oleander je vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý je charakteristický svojimi krásnymi kvetmi a prudkou jedovatosťou. Pýši sa spravidla pomerne úzkymi zelenými listami a rôznofarebnými kvetmi, ktoré majú najčastejšie odtieň ružovej, žltej alebo bielej. Jeho výška môže byť 2 až 6 metrov.

Pokiaľ sa vám oleandre páčia a chcete ich pestovať v záhrade, je nutné dodržať hneď niekoľko pravidiel. Správna starostlivosť a podmienky sú totiž kľúčové na to, aby sa tejto rastline darilo. Z hľadiska stanovišťa voľte slnečné a teplé polohy. Ideálne ho umiestnite na plné slnko, prípadne do polotieňa.

Ďalej venujte pozornosť správnej príprave pôdy. Substrát na oleander by mal byť dobre priepustný s dobrým systémom odvodnenia. Na tento účel teda môžete do pôdy pridať piesok. Oleander býva dobre odolný voči suchu, avšak v čase rastu (na jar a v lete) vyžaduje pravidelnú zálievku. Vyhnite sa však premokreniu. Nedostatok vody, predovšetkým v čase nasadzovania kvetov, môže byť dôvodom, prečo nekvitne oleander.

Hľadáte sadenice oleandra na predaj? V našom e-shope nájdete množstvo rôznych variantov. Vyberte si medzi nimi svojho favorita

Ako zasadiť oleander

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie oleandra zo semienka, zasaďte ich do substrátu a ten udržujte stále vlhký. Aby ste podporili klíčenie, umiestnite ich na teplé a vlhké miesto (pomôcť si môžete aj fóliou). Semienka by vám mali vyrásť zhruba za 2 až 3 týždne.

Oleander jedovatosť

Oleander je prudko jedovatý. Preto sa jeho pestovanie neodporúča v domácnostiach, kde by k nemu mohli mať prístup deti alebo domáci miláčikovia. Jedovaté sú pritom všetky časti rastliny vrátane kvetov, pričom najväčšia koncentrácia jedovatých látok sa nachádza v listoch. Zatiaľ čo mierna otrava sa prejaví nevoľnosťou, požitie väčšieho množstva listov môže spôsobiť smrť.

Oleander druhy

Oleandre sa pestujú v mnohých rôznych odrodách. Najznámejší je oleander obyčajný a jeho kultivary. Tieto rastliny sa rozlišujú aj podľa farby jednotlivých kvetov, kedy najčastejší je oleander biely, ružový, čajový a červený.

Kedy strihať oleander

Rez oleandra sa zvyčajne vykonáva do konca leta alebo jesene. Menej často sa potom k nemu pristupuje na jar.

Kedy strihať oleander, aby kvitol

Pokiaľ je váš oleander dostatočne košatý a môžete ho pravidelne presádzať, rez nie je vyložene nutný. Aby ste docielili kvitnutie, je vhodné nezrezať úplne všetky výhony. Bohato stačí, keď skrátite iba tie najstaršie.

Ako strihať oleander

A ako teda pri strihu oleandra postupovať? Rez sa vykonáva tesne nad praslenom. Ide o miesto, kde vyrastajú tri až štyri listy naraz. Staré prerastené vetvy je možné zrezať zhruba o tretinu. Zároveň odstráňte príliš tenké alebo nevhodne rastúce výhony. Pokiaľ sa jedná o mladší ker, môžete vybrané výhony iba zaštipnúť a týmto spôsobom docieliť košatejší vzhľad.

Pestovanie oleandra v kvetináči

Oleander môžete pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v kvetináči. V takom prípade si dajte pozor na to, aby ste sa vyhli premokreniu alebo nedostatku vlahy. Počas leta ho výdatne zalievajte. V podvečer môžete pristúpiť aj k roseniu, dajte si len pozor na namočenie kvetov.

Oleander na kmienku

Výnimkou nie je ani pestovanie oleandra na kmienku, kedy je koruna pestovaná v rôznej výške. Týmto spôsobom sa z kmienka odstraňujú nežiaduce výhony a listy a do tejto formy sa dostanú rastliny zásahom činnosti pestovateľa. Pri odstraňovaní listov používajte rukavice.

Kedy presadiť oleander

S pestovaním rastliny v kvetináči úzko súvisí otázka, kedy presádzať oleander. Pokiaľ veľkosť kvetináča prestane rastline vyhovovať, je na mieste ju presadiť a dopriať jej viac priestoru pre rast. Vhodným obdobím na presadenie je jar, prípadne jeseň či zima po odkvitnutí kvetov. Pri presádzaní používajte rukavice a tričko s dlhým rukávom, aby ste zbytočne neprišli do priameho kontaktu s jedovatou rastlinou.

Kedy dať oleander von

Pokiaľ oleander pestujete v kvetináči, môžete ho ľahko prenášať medzi vnútorným a vonkajším prostredím na základe aktuálnej vonkajšej teploty. Pri prezimovaní ho môžete von umiestniť v momente, keď sa teplota pohybuje medzi 10 a 15 °C a nehrozia už posledné mrazíky.

Oleander prezimovanie

Oleander sa radí medzi rastliny, pri ktorých je v chladných oblastiach dôležité pamätať na správny spôsob zazimovania. Vďaka tomu toto obdobie ľahšie prekoná a na jar sa budete z jeho krásy opäť tešiť.

Ako zazimovať oleander

Akonáhle teploty klesnú pod bod mrazu, je vhodné rastlinu preniesť do nemrznúcich podmienok. Ak oleander pestujete v nádobe, môžete ho na zimné mesiace preniesť do domáceho prostredia (napríklad do zimnej záhrady alebo na verandu).

Mrazuvzdorný oleander

Pokiaľ túžite po pestovaní mrazuvzdorného oleandra, je potrebné siahnuť po odolných druhoch rastliny. Napríklad oleander mrazuvzdorný Atlas Nain de Tidili znesie aj -8 °C v nádobe a až -15°C krátkodobo v exteriéri. Vzhľadom k tomu tento oleander zazimovanie nevyžaduje a nie je nutné ho chrániť pred jarnými či jesennými mrazíkmi.

TIP: Skúste si vypestovať aj ďalšie kríky s nádychom exotiky. Zistite, ako pestovať hebe a na čo si dať pozor.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Túžite po tom pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Pustite sa do toho. Rozhodne sa nemusíte obmedzovať iba na pestovanie okrasných kríkov, ktoré sú pomerne bežné a nájdete ich takmer v každej záhrade.

Medzi tie najznámejšie patria napríklad ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď. Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať.

Rovnako aj ponuka menej tradičných, prípadne neopadavých kríkov je pomerne bohatá. V tomto článku si niektoré z nich bližšie predstavíme.

Skímia japonská pestovanie

Skímia japonská má podobu krásneho vždyzeleného kríka, ktorý vašu záhradu na jar ozvláštni bielymi až ružovobielymi kvetmi. Na jeseň sa potom dočkáte červených alebo bielych plodov, ktoré na kríku zostávajú aj cez zimu.

Keďže je skímia vresovisková rastlina, spájajú sa s ňou špecifické nároky na stanovište a pôdu. Konkrétne by ste mali zvoliť priepustnú, kyslú a stredne vlhkú pôdu. V záhrade sa jej bude dariť najmä v tieni či polotieni. Myslite aj na jej ochranu pred silným zimným či jarným slnkom, inak je ale rastlina mrazuvzdorná.Pestovať ju môžete voľne v záhrade, ale dariť sa jej bude aj v nádobách. Skvele sa dopĺňa napríklad s rododendrónmi, s ktorými má podobné nároky na pestovanie.

Skímia sa perfektne hodí aj na rez do vázy, kedy ozvláštni váš domov. Využiť ju môžete aj pri výrobe adventného venca a ďalších vianočných dekorácií.

Skímia druhy

Takmer všetky skímie ponúkané v záhradníctvach sú odrodou skímie japonskej (skimmia japonica). Treba zdôrazniť, že sa jedná o dvojdomé rastliny. To znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Aby ste teda docielili už spomínané plody, je nutné mať aspoň jednu skímiu samčiu a jednu samičiu.

Výnimkou je napríklad obojpohlavná odroda Skimmia reevesiana. Medzi samičie netradičné skímie možno zaradiť napríklad nízku Bowles Dwarf Female, či Nymans. Pri odrode Veitchii sa môžete tešiť na bohatú nádielku červených plodov, biele plody ponúkne napríklad Fructu Albo. Zo samčích odrôd môžeme spomenúť Fragrans so silne aromatickými listami alebo odrodu Rubella.

Leucothoe pestovanie

Rod leucothoe tvorí niekoľko desiatok druhov, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé kultivary sú charakteristické svojim mierne poliehavým a rozložitým charakterom rastu. Dorastať môžu až do výšky 150 cm, väčšinou to však býva o poznanie menej.

Všeobecne sa na pestovanie týchto kríkov hodí dobre priepustná, vlhšia a kyslá pôda. Je však nutné sa vyhnúť premokreniu. Z hľadiska umiestnenia v záhrade preferuje skôr polotienisté až tienisté stanovište. Hodí sa napríklad do skaliek, pestovať ju však môžete aj v nádobe.

Leucothoe walteri a ďalšie populárne druhy

Existuje hneď niekoľko kultivarov leucothoe s nádychom exotiky, ktoré sa pri pestovaní v záhrade tešia veľkej popularite. Jedným z nich je napríklad Leucothoe walteri 'Rainbow', ktorý dorastá do výšky 60 až 100 cm. Vyniká pevnými listami, ktoré majú v čase pučania zeleno-bielo-ružové sfarbenie. Počas leta získavajú skôr zelenú farbu s nie príliš nápadnou bielou kresbou. Na jeseň si potom vaše srdce získajú listy s farbou červeného vína.

Obľúbený je ďalej aj kultivar Leucothoe 'Zeblid', ktorý je charakteristický o niečo nižším a kompaktnejším vzrastom. Vyniká výrazne červenou farbou svojich listov. Za zmienku stojí aj Leucothoe axillaris 'Curly Red' s neveľkými, pokrútenými a pomerne tvrdými listami.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov z nášho eshopu

Pieris pestovanie

Tretím menej známym ozdobným kríkom, ktorý sa v záhrade skvele vyníma, je pieris. Jedná sa o vresoviskovú rastlinu, ktorá dorastá do výšky okolo 2 metrov. Rastie však pomerne pomaly. Tento hustý ker zaujme lesklými a jemne zašpicatenými listami. Často majú tmavo zelenú alebo svetlo panašovanú farbu. V období od marca do mája sa môžete tešiť na biele kvety s bankovitým tvarom, ktoré pripomínajú kvet konvalinky.

Čo sa týka pestovania pierisu, voľte vlhšie stanovište v polotieni. Silné slnečné lúče totiž môžu spáliť jeho listy. Pôda by mala byť humózna, rašelinová a dobre priepustná.

Pieris japonský, pieris kvetnatý a ďalšie druhy

Populárnym druhom rastliny pieris je napríklad pieris japonský, ktorý dorastá do výšky 2 metrov. Jeho listy majú zúbkovaný okraj. Horná strana listov vyniká tmavo zelenou farbou, spodná strana je potom svetlo zelená. Od marca do apríla tento druh ozvláštňujú biele bankovité kvety.

Sadenice pierisu japonského sú dostupné v niekoľkých jeho odrodách (napríklad Flaming Silver, Rosalinda a ďalšie). Medzi ďalšie obľúbené druhy možno zaradiť napríklad pieris kvetnatý, ktorý tvoria vajcovité listy s typickou tmavo zelenou farbou. V období od apríla do mája sa objavujú biele kvety.

Ďalšie ozdobné kry

Uvedené tri ozdobné kry samozrejme predstavujú iba nepatrnú časť. Medzi ďalšie populárne netradičné kríky alebo menšie stromy sa radí napríklad styrax. Zaujať môže aj judášovec, ktorá je ideálnou voľbou pre najrôznejšie záhradné kompozície. V našom blogu si napokon môžete prečítať, ako pestovať judášov strom a s niektorými kríkmi ho vhodne skombinovať.

TIP: Určite chcete aby všetky rastliny, ktoré v záhrade pestujete, prežili zimné obdobie. Ak niektoré z nich budú navyše aj kvitnúť, získate ozdobu zimnej záhrady. Prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Zlatovka, alebo tiež ľudovo nazývaná zlatý dážď, je druh rastliny z čeľade olivovníkovitých. Vedecké meno je Forsythia. Tento ker je pomenovaný po Williamovi Forsythovi, škótskom botanikovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov Kráľovskej botanickej spoločnosti.

Zlatovky sú obľúbené najmä pre svoje nádherné jarné kvitnutie, kedy sa celý ker pokryje žiarivo žltými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy.

Existuje asi jedenásť druhov zlatovky, ktoré pochádzajú z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Niektoré druhy sú vysoké až 3 metre, zatiaľ čo iné sú menšie a kompaktnejšie. Krík je veľmi odolný a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach.

Listy zlatovky sú obvykle tmavo zelené a trojuholníkové alebo srdcovité. Kvety sú najcharakteristickejším rysom zlatovky - sú veľké, žiarivo žlté a majú štyri lístky. Kvety sa obvykle objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci.

V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako je to s pestovaním tohto typicky jarného kríka a čo všetko potrebuje k úspešnému rastu a bohatému kvitnutiu.

Odrody zlatého dažďa

Zlatovka sa vyskytuje v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a niektorými ďalšími charakteristikami. Každá odroda zlatovky má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré jej umožňujú vyniknúť v rôznych záhradných prostrediach.

Zlatovka prostredná

vedecky známa ako Forsythia x intermedia, je druh zlatovky, ktorý je často vidieť v záhradách a parkoch. Je krížencom dvoch ázijských druhov zlatovky, konkrétne Forsythia suspensa a Forsythia viridissima.

Táto zlatovka je veľmi populárna pre svoj kvet – celý ker pokryje žiarivo zlatými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké, žiarivo žlté, štvorpočetné. Obvykle sa objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci, a zostávajú na kríku niekoľko týždňov.

Zlatovka prostredná je stredne veľká až veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Listy sú tmavo zelené, trojuholníkové alebo srdcovité a na jeseň sa vyfarbujú do krásne bronzovej farby.

Forsythia x intermedia je veľmi odolná a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach. Vyžaduje plné slnko a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivá. Je tiež odolná voči väčšine škodcov a chorôb.

Zlatovku pestujeme najčastejšie ako solitéru, ale často sa vysádza aj do kvitnúcich živých plotov. V tomto prípade jej stačí iba pravidelný rez, ktorý znáša veľmi dobre a rýchlo znova obrastá.

Medzi najznámejšie odrody patria napríklad:

Forsythia x intermedia 'Spectabilis' - Táto odroda je známa pre svoje veľké, bohato kvitnúce kríky, ktoré môžu dosahovať výšku až 3 metre. Jej kvety sú veľké a intenzívne žlté.

Forsythia x intermedia 'Goldzauber' - Tento kultivar je obľúbený pre svoje sýto zlaté kvety a robustný rast. Je tiež veľmi odolný voči mrazu.

Forsythia x intermedia 'Minigold' - Táto zakrpatená odroda má menšiu veľkosť a je ideálna pre pestovanie v nádobách. Kvety sú menšie, ale veľmi hojné.

Forsythia viridissima 'Bronxensis' - Táto odroda je známa pre svoje tmavo zelené listy a kompaktné rozmery. Kvety sú menšie a menej nápadné, ale stále veľmi atraktívne.

Forsythia × intermedia 'Arnold Dwarf' – výška iba do 0,5 m

Forsythia × intermedia 'Beatrix Farrand'

Forsythia × intermedia 'Densiflora'

‘Weekend’
Tento kultivar dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Vytvára skôr rozkladitý ker, a tak sa najlepšie hodí na solitérne pestovanie. Kvitne od apríla, kvety sú veľké, žltej farby.

‘Lynwood gold’

Ide o nižšiu odrodu, pri ktorej sa dočkáme výšky okolo jedného až dvoch metrov. Krík rastie vzpriamene, hodí sa tiež do živých plotov.

‘Maluch’

Ďalšou nižšou odrodou je Maluch - dorastá maximálne do 1,5 metra, častejšie je ešte nižšia. Vetvy rastú vzpriamene, kopijovité listy majú sýto zelenú farbu, ktorá na jeseň tmavne.

Pestujte zlatovky aj vo svojej záhrade! Či už sa rozhodnete pre solitérny ker do predzáhradky, alebo pre kvitnúci živý plot, obľúbené kultivary nájdete na našom e-shope - zlatý dážď predaj

Zlatovka európska

vedecky známa ako Forsythia europaea, je vzácny a menej známy druh zlatovky. Je to jediný druh zlatovky, ktorý pochádza z Európy, konkrétne z oblasti Balkánu.

Tento ker dosahuje výšku až 2 metre. Jej listy sú opačné, obvajcovité až obkopinaté, na vrchole tupé až špicaté, na báze uťaté až srdcovité a majú zreteľné žilnatiny. Listy sú tmavo zelenej farby a na jeseň sa menia na atraktívnu bronzovú farbu.

Kvety zlatovky európskej sú charakteristicky žiarivo žltej farby, rovnako ako u ostatných druhov zlatoviek, ale môžu byť o niečo menšie. Objavujú sa na jar, často už v marci.

Zlatica previsnutá

vedecky známa ako Forsythia suspensa, je jedným z druhov zlatovky, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Tento druh je obľúbený vďaka svojmu charakteristickému tvaru s previsnutými vetvami, ktorý dodáva krajine jedinečný vzhľad.

Zlatovka previsnutá je stredne veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Jej vetvy sú dlhé a previsnuté, čo jej dáva elegantný vzhľad. Listy sú striedavé, podlhovasté a majú tmavo zelenú farbu.

Kvety tohto druhu zlatovky sú žiarivo žlté a objavujú sa na jar, často už v marci, ešte pred tým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké a nápadné, čo robí tento druh zlatovky veľmi atraktívnym pre záhradnícky dizajn. Najčastejšie sa pestuje ako solitéra.

Pestovanie zlatovky

Ker zlatý dážď nie je náročný na pestovanie. Vyžaduje plné slnko (znesie aj polotieň) a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivý. Kry sú tiež odolné voči väčšine škodcov a chorôb. Jedinou údržbovou požiadavkou je pravidelný rez, ktorý pomáha udržiavať tvar kríka a podporuje bohaté kvitnutie.

Zlatý dážď rez

Najlepší čas na rez je krátko po odkvitnutí, obvykle v neskorom jarnom až skorom letnom období. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy a tiež tie, ktoré sú príliš husto rastúce, aby sa zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu a svetla pre zdravý rast rastliny.

Ak je ker príliš hustý, môže byť tiež užitočné vykonať presvetlenie, čo znamená odstránenie niektorých vetiev uprostred kríka. Pri reze je tiež dobré nechať niektoré z mladších výhonov, ktoré budú budúci rok kvitnúť. Rez by mal byť vykonaný ostrými nožnicami alebo pílou, aby sa zabránilo poškodeniu rastliny.

Zlatý dážď kvitnutie

Kvety zlatovky sú jedným z najvýraznejších znakov tejto rastliny. Sú žiarivo žlté a často sa objavujú na kríku ešte skôr ako listy. To robí zo zlatého dažďa ideálnu rastlinu, ktorá prežiari smutnú zimnú záhradu.

Zlatovka obvykle začína kvitnúť v marci či apríli (podľa aktuálneho počasia) a kvety sa na vetvách držia aj niekoľko týždňov. Ker je nimi bohato posiaty - vďaka tomu tiež vzniklo jeho ľudové meno, pretože množstvo kvietkov po celej dĺžke vetiev vytvára dojem "zlatého dažďa".

Zlatý dážď na kmienku

Zaujímavým spôsobom pestovania zlatovky je pestovanie na kmienku. Kríky sa do požadovaného vzhľadu dajú tvarovať, často sa tiež vrúbľujú. Na kmienku je možné pestovať ako zlatovku so vzpriamenými vetvami, tak previsnuté kultivary, ktoré v tejto forme pekne vyniknú. Zlatovku na kmienku pestujeme ako samostatne stojace.

Zlatý dážď sadenie

Výsadba zlatovky je relatívne jednoduchá a môže byť vykonaná ako na jar, tak na jeseň. Zlatovka preferuje plné slnko, ale znesú aj polotieň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu, ideálne s neutrálnym pH alebo mierne kyslým

Pri výsadbe vykopeme dieru dostatočne veľkú pre koreňový bal zlatice a umiestnime rastlinu do takej hĺbky, aby bola koruna rastliny v úrovni so zemou (pri variante na kmienku je koruna samozrejme vyššie). Po vysadení rastlinu riadne zalejeme a pravidelne ju zavlažujeme aj v nasledujúcich týždňoch, aby sme podporili zakorenenie.

TIP: Vaša záhrada môže rozkvitnúť aj ďalšími kríkmi. Okrem zlatého dažďa sú skvelou voľbou napríklad rododendrony, ibišteky, či vajgélie. Ako pestovať vajgelu sa dozviete aj na našom blogu.

Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. U nás je pôvodným druhom iba zanoväť černejúca, zdomácnel tu aj prútnatec metlovitý, ktorý okrem toho pestujeme ako okrasnú drevinu nielen v záhradách, ale aj v parkoch a mestských výsadbách.

Zanoväte sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej či bielej farby, záleží na druhu i kultivare. Kvety majú charakteristický tvar typický pre bôbovité rastliny a môžu byť jednoduché alebo zložené do strapca.

Pestovanie prútnatca sa svojou náročnosťou príliš nelíši od iných kvitnúcich kríkov. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čo rastlina na úspešný rast a kvitnutie potrebuje.

Farby zanoväte

Kvety zanoväte môžu mať rôzne sfarbenia. Farba kvetov závisí nielen od druhu, ale aj od konkrétnej odrody. Stretnúť sa tak môžeme so zanoväťou s bielymi, žltými, oranžovými, červenými, ružovkastými či béžovohnedými kvetmi. Tie môžu byť dokonca dvojfarebné a vytvárajú tak zaujímavé variácie.

Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Tieto dva druhy sa pestujú ako okrasné, pod ich názvom tak nájdeme celý rad kultivarov, ktoré sa od seba líšia farbou, ale aj výškou kríka a ďalšími znakmi.

Zanoväť skorá

(Cytisus × praecox) je hybridný druh zanoväte, ktorý vznikol krížením Cytisus purgans a Cytisus multiflorus. Tento kerovitý druh je obľúbený pre svoje bohaté kvitnutie, ktoré nastáva už skoro na jar, odtiaľ aj názov „skorá“.

Kvety tohto druhu zanoväte sa vyskytujú v rôznych odtieňoch žltej, bielej a ružovkastej farby. Tieto nápadné kvety bývajú usporiadané v zhlukoch sú atraktívne nielen pre pestovateľov, ale aj pre opeľovače z radov hmyzu.

Medzi najobľúbenejšie odrody zanoväte skorej patrí napríklad 'Firefly' so zaujímavým, žltooranžovým sfarbením kvetov, 'Booscop Ruby' s červenými kvetmi, 'Albus' s bielymi kvetmi, žltý 'Allgold', nezvyčajne sfarbená 'Frisia' s hnedožltými a hnedožltými alebo 'Zitronenregen' so žltými kvetmi.

Nádherne sfarbené prútnatce osviežia každú záhradu už čoskoro na jar. Navštívte náš e-shop a vyberte si z našej ponuky

Prútnatec metlovitý

(Cytisus scoparius), je krovitý druh pochádzajúci z Európy a severozápadnej Afriky. Jeho prirodzeným stanovišťom sú slnečné stráne a svetlé lesy - z toho teda možno usúdiť, že v záhrade bude kríkom vyhovovať ako plné slnko, tak polotieň.

Tento druh prútnatca dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický svojou hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Jeho nápadné kvety majú obvykle žltú farbu (u kultivarov sa môže farba líšiť) a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.

Prútnatec metlovitý bol tradične používaný na výrobu metiel, odtiaľ jeho názov "metlovitý". Predtým sa tiež využíval v ľudovom liečiteľstve alebo na zúrodňovanie piesčitej pôdy. Dnes je tento druh obľúbený ako okrasná drevina pre svoje atraktívne kvitnutie a nenáročnosť na pestovanie.

Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Lena' s pomerne veľkými oranžovými kvetmi s žltkastým stredom alebo 'La Coquette' v trikolórnom fialovo-žlto-bielom sfarbení.

Zanoväť černejúca

(Cytisus nigricans) je pôvodným druhom v strednej Európe, teda aj na Slovensku a Českej republike. Tento ker sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál. Vyhľadáva skôr neutrálne až zásadité pôdy, ktoré sú chudobné na živiny a často vysychajú.

Dorastá do výšky pol až dvoch metrov. Jeho kvety majú žltú farbu s tmavými škvrnami vo vnútri a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.

Zanoväť na kmienku

Je to okrasná drevina, ktorá sa pestuje vo forme stromčeka s jedným alebo niekoľkými kmienkami a korunou tvorenou krovitými vetvami. Aby sme dosiahli tento vzhľad, vrúbľujeme mladé kríky zanoväte na podpníky, pretože ani starostlivým rezom by sme takého výsledku pravdepodobne prirodzene nedosiahli.

Táto forma zanoväte je obľúbená pre svoj atraktívny vzhľad a kompaktný rast, vďaka čomu je vhodný do menších záhrad, nádob na terasách alebo ako solitér medzi inými rastlinami.

Zanoväť na kmienku vyžaduje rovnakú starostlivosť ako ostatné druhy, teda pravidelný rez a strihanie, dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby. Zimu by mal stromček stráviť na chránenom mieste bez mrazu.

Zanoväť strihanie

Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Tiež je vhodné prerezať staršie a slabšie vetvy pri základni kríka, aby sa podporil rast mladých a silných výhonov.

Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Môže byť vykonané kedykoľvek počas vegetačného obdobia, ale ideálne by sa malo uskutočniť pred nástupom zimy, aby rastlina mohla lepšie odolávať chladným podmienkam.

Ďalšia starostlivosť o čilimník

Na udržanie zdravého rastu a bohatého kvitnutia je tiež dôležité zabezpečiť zanoväti dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. V zime je dobré chrániť koreňový systém prútnatcov pred mrazom napríklad vrstvou mulča alebo lístia.

TIP: Medzi ďalšie obľúbené druhy stredne veľkých kríkov patrí napríklad cezmína. Tá naopak vyzdobí záhradu aj na jeseň a v zime. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Tavoľník (Spiraea) je rod drevín z čeľade ružovitých, ktorý zahŕňa viac ako 80 druhov. Tieto rastliny sú rozšírené po celom svete, vyskytujú sa predovšetkým v miernom podnebnom pásme a na severnej pologuli.

Tavoľníky sú opadavé kríky alebo nízke stromy s jednoduchými listami a kvetmi usporiadanými do bohatých súkvetí. Kvety bývajú biele, ružové alebo červené a kvitnú od jari do leta. Niektoré druhy tavoľníkov majú aj dekoratívne ovocie vo forme malých bobúľ.

Tieto rastliny sú obľúbené medzi záhradkármii pre svoju ľahkú pestovateľnosť a krásne kvety. Najčastejšie sa vysádzajú ako solitéry alebo skupiny krov do okrasných záhrad, ale je možné ich použiť aj ako živý plot.

Druhy tavoľníka

Medzi najznámejšie druhy tavoľníkov patrí napríklad Spiraea japonica, Spiraea x vanhouttei alebo Spiraea thunbergii. Každý druh má svoje špecifické nároky na stanovište a starostlivosť, preto je dôležité vybrať si ten správny pre danú lokalitu.

Tavoľník biely

(Spiraea alba) pochádza pravdepodobne z Ázie a vyznačuje sa drobnými bielymi kvietkami, ktorými je ker v čase kvetu doslova posiaty. Dorastá sa do výšky dvoch až troch metrov. Listy sú sýto zelené, hladké, vajcovitého tvaru. Tento druh sa tiež často využíval v tradičnej ľudovej medicíne.

Tavoľník čerešňolistý

Tavoľník čerešňolistý vs.slivkolistý (Spiraea prunifolia) dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Je obľúbený pre svoje plné biele kvety, ktoré sa objavujú skoro z jari, ešte pred olistením. Listy sú vajcovité, tmavo zelené s pílovitým okrajom. Vysádza sa nielen do skupín, ale aj ako solitéra, kedy krásne kvety vyniknú ešte lepšie. Najobľúbenejšou odrodou je bohato kvitnúca 'Plena'.

Tavoľník brezolistý

(Spiraea betulifolia) tvorí kompaktnejší, nižší, guľovitý ker. Listy sú svetlo zelené, tvarom podobné listom brezy, ako už druhový názov napovedá. Kvety sa objavujú počas letných mesiacov, majú bielu farbu a sú usporiadané v okolíkoch.

Tavoľník japonský

(Spiraea japonica) patrí medzi najobľúbenejšie a najzaujímavejšie okrasné druhy. Používa sa v záhradách a parkoch do kríkových výsadieb, živých plotov aj ako solitéra. Pomerne veľké súkvetia majú fialovú, ružovú, niekedy aj bielu farbu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Shirobana' alebo 'Golden Princess'.

Tavoľník van Houtteov

(Spiraea × vanhouttei) kvitne veľmi bohato a vytvára husté previsy. Skvele vyzerá v solitérnej výsadbe aj v živom plote. Dorastať sa môže až štyroch metrov, spravidla je to však menej. Prevísajúce vetvy podporia prirodzený a estetický vzhľad aj pri minimálnej údržbe.

Tavoľník Thunbergov

(Spiraea thunbergii) je hustý, košatý ker s tenkými vetvami. Kvitne bohato, bielymi drobnými kvetmi. Jedná sa o nižší druh dorastajúcej sa výšky okolo jedného a pol metra.

Tavoľník Bumaldov

(Spiraea × bumalda), známy aj ako tavoľník nízky, patrí opäť medzi menej vysoké druhy. Kríky sú vysoké len niečo málo cez meter. Kvety bývajú biele, ružové aj fialové - záleží na zvolenej odrode. Hodí sa do skupinových výsadieb.

Tavoľník vŕbolistý

(Spiraea salicifolia) je vzpriamený ker s výbežkami, ktorý produkuje husté pyramídovité klasy bielo-ružových až intenzívne ružových, sladko voňajúcich kvetov s vystupujúcimi tyčinkami. Jeho obdobie kvitnutia trvá od júla do septembra a jeho listy sú tmavo zelenej farby. Rastlina môže dorásť do výšky 200 cm a šírky až 300 cm.

Vysaďte si nenáročné druhy tavoľníka aj do vašej záhrady. Sadenice obľúbených kultivarov nájdete v našom e-shope

Tavoľník v záhrade

Vzhľadom na ľahké a nenáročné pestovanie, krásne kvety a dekoratívne lísty sú tavoľníky obľúbenými rastlinami v záhradách i parkoch.

Kvety môžu byť bielej, ružovej alebo červenej farby a sú usporiadané vo vrcholíkoch. Objavujú sa predovšetkým na jar av lete, rastlina kvitne pomerne dlho. Ker má tiež atraktívne listy, ktoré sú striedavo usporiadané na vetvách.

Tavoľník je pomerne nenáročný druh rastliny, čo sa týka pestovania. Preferuje slnečné stanovište s dobrou priepustnosťou pôdy.

Pestovanie tavoľníka

Pestovanie tavoľníka je pomerne ľahké a nenáročné.

Stanovište - tento ker preferuje slnečné stanovište, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne.
Zemina - dobre priepustná pôda, ideálne mierne vlhká a humózna.
Zálievka - je dôležité ker pravidelne zavlažovať, najmä v období sucha. Vyrastené kríky a skupinové výsadby si s vlhkosťou hospodária samy.
Rez tavoľníka - na udržanie bohatého kvitnutia je vhodné vykonávať jarný rez, pri ktorom sa odstraňujú staré, nekvitnúce a poškodené vetvy.
Rozmnožovanie - možno vykonať letnými či drevitými odrezkami, prípadne aj semenami.

Pri správnej starostlivosti sa môže stať tavoľník atraktívnym prvkom vašej záhrady, ktorý bude každoročne potešiť svojimi nádhernými kvetmi.

Tavoľník na živý plot

Vyššie druhy tavoľníkov sú ideálnymi adeptami na takmer bezúdržbové živé ploty. Strihať sa musí minimálne, ale nie je to nič pre milovníkov perfekcionizmu - ak by sme totiž tavoľník tvarovali do precízne strihaníého plotu, nedočkali by sme sa záplavy kvetov.

Výhodou tavoľníkov je okrem iného aj ich odolnosť voči znečistenému prostrediu. Ak potrebujete vysadiť kríky priamo pri ceste a aspoň trochu eliminovať smog a znečistený vzduch, tavoľníky vám s tým pomôžu.

Tavoľník strihanie

Strihanie tavoľníka síce nie je nevyhnutné, ale rovnako ako u iných rastlín je časom treba ho omladiť kvôli presychaniu, starnutiu a menšiemu množstvu kvetov na starších vetvách. Pokiaľ vieme, ako na to, môžeme to ľahko urobiť a ak urobíme chybu, tavoľník nám ju odpustí.

Ako teda strihať tavoľník? Cieľom rezu je dosiahnuť bohatší, kompaktnejší vzhľad a podporovať rast mladých výhonov pre lepšie kvitnutie, prípadne aj druhú vlnu kvetov. Termín rezu záleží na dobe kvitnutia kríku.

Tavoľníky sa delia na jarné druhy – kvitnú v apríli až júni a letné druhy. Prvú skupinu striháme hneď po odkvitnutí na prvom silnom púčiku zhora. Druhú skupinu striháme zhruba o polovicu alebo až k hlavným vetvám asi 30 cm nad zem, ideálne skoro na jar.

Všeobecne sa dá povedať, že u všetkých tavoľníkov môžeme vykonať radikálne zmladenie, ak je to potrebné. Rastlina rýchlo znova obrastá a kvitne. Pokiaľ mladé kríky neprerezávame, môžu rásť vytiahnuté a riedke. U previsnutých odrôd robíme len mierne skracovanie, aby si zachovali svoj prirodzený vzhľad. Vždy úplne odstraňujeme staré, poškodené alebo napadnuté vetvy. Ak nám vadia nevzhľadné uschnuté plody pri neskoro kvitnúcich druhoch, môžeme ich tiež odstrihnúť.

TIP: Ďalším zaujímavým kvitnúcim kríkom do záhrady je napríklad vajgela. Rozžiari kríkové výsadby farbami a priláka mnoho opeľovačov. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.