Posts tagged 'pestovanie okrasných kríkov'

Krásny, ale prudko jedovatý. Presne tak je možné stručne charakterizovať oleander, ktorý najmä v Stredomorí tvorí bujné živé ploty. U nás sa pritom popularite teší jeho letné pestovanie voľne v záhrade či nádobách. Ako na to, aby sa rastline darilo a na čo si dať pozor?

Ako pestovať oleander

Oleander je vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý je charakteristický svojimi krásnymi kvetmi a prudkou jedovatosťou. Pýši sa spravidla pomerne úzkymi zelenými listami a rôznofarebnými kvetmi, ktoré majú najčastejšie odtieň ružovej, žltej alebo bielej. Jeho výška môže byť 2 až 6 metrov.

Pokiaľ sa vám oleandre páčia a chcete ich pestovať v záhrade, je nutné dodržať hneď niekoľko pravidiel. Správna starostlivosť a podmienky sú totiž kľúčové na to, aby sa tejto rastline darilo. Z hľadiska stanovišťa voľte slnečné a teplé polohy. Ideálne ho umiestnite na plné slnko, prípadne do polotieňa.

Ďalej venujte pozornosť správnej príprave pôdy. Substrát na oleander by mal byť dobre priepustný s dobrým systémom odvodnenia. Na tento účel teda môžete do pôdy pridať piesok. Oleander býva dobre odolný voči suchu, avšak v čase rastu (na jar a v lete) vyžaduje pravidelnú zálievku. Vyhnite sa však premokreniu. Nedostatok vody, predovšetkým v čase nasadzovania kvetov, môže byť dôvodom, prečo nekvitne oleander.

Hľadáte sadenice oleandra na predaj? V našom e-shope nájdete množstvo rôznych variantov. Vyberte si medzi nimi svojho favorita

Ako zasadiť oleander

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie oleandra zo semienka, zasaďte ich do substrátu a ten udržujte stále vlhký. Aby ste podporili klíčenie, umiestnite ich na teplé a vlhké miesto (pomôcť si môžete aj fóliou). Semienka by vám mali vyrásť zhruba za 2 až 3 týždne.

Oleander jedovatosť

Oleander je prudko jedovatý. Preto sa jeho pestovanie neodporúča v domácnostiach, kde by k nemu mohli mať prístup deti alebo domáci miláčikovia. Jedovaté sú pritom všetky časti rastliny vrátane kvetov, pričom najväčšia koncentrácia jedovatých látok sa nachádza v listoch. Zatiaľ čo mierna otrava sa prejaví nevoľnosťou, požitie väčšieho množstva listov môže spôsobiť smrť.

Oleander druhy

Oleandre sa pestujú v mnohých rôznych odrodách. Najznámejší je oleander obyčajný a jeho kultivary. Tieto rastliny sa rozlišujú aj podľa farby jednotlivých kvetov, kedy najčastejší je oleander biely, ružový, čajový a červený.

Kedy strihať oleander

Rez oleandra sa zvyčajne vykonáva do konca leta alebo jesene. Menej často sa potom k nemu pristupuje na jar.

Kedy strihať oleander, aby kvitol

Pokiaľ je váš oleander dostatočne košatý a môžete ho pravidelne presádzať, rez nie je vyložene nutný. Aby ste docielili kvitnutie, je vhodné nezrezať úplne všetky výhony. Bohato stačí, keď skrátite iba tie najstaršie.

Ako strihať oleander

A ako teda pri strihu oleandra postupovať? Rez sa vykonáva tesne nad praslenom. Ide o miesto, kde vyrastajú tri až štyri listy naraz. Staré prerastené vetvy je možné zrezať zhruba o tretinu. Zároveň odstráňte príliš tenké alebo nevhodne rastúce výhony. Pokiaľ sa jedná o mladší ker, môžete vybrané výhony iba zaštipnúť a týmto spôsobom docieliť košatejší vzhľad.

Pestovanie oleandra v kvetináči

Oleander môžete pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v kvetináči. V takom prípade si dajte pozor na to, aby ste sa vyhli premokreniu alebo nedostatku vlahy. Počas leta ho výdatne zalievajte. V podvečer môžete pristúpiť aj k roseniu, dajte si len pozor na namočenie kvetov.

Oleander na kmienku

Výnimkou nie je ani pestovanie oleandra na kmienku, kedy je koruna pestovaná v rôznej výške. Týmto spôsobom sa z kmienka odstraňujú nežiaduce výhony a listy a do tejto formy sa dostanú rastliny zásahom činnosti pestovateľa. Pri odstraňovaní listov používajte rukavice.

Kedy presadiť oleander

S pestovaním rastliny v kvetináči úzko súvisí otázka, kedy presádzať oleander. Pokiaľ veľkosť kvetináča prestane rastline vyhovovať, je na mieste ju presadiť a dopriať jej viac priestoru pre rast. Vhodným obdobím na presadenie je jar, prípadne jeseň či zima po odkvitnutí kvetov. Pri presádzaní používajte rukavice a tričko s dlhým rukávom, aby ste zbytočne neprišli do priameho kontaktu s jedovatou rastlinou.

Kedy dať oleander von

Pokiaľ oleander pestujete v kvetináči, môžete ho ľahko prenášať medzi vnútorným a vonkajším prostredím na základe aktuálnej vonkajšej teploty. Pri prezimovaní ho môžete von umiestniť v momente, keď sa teplota pohybuje medzi 10 a 15 °C a nehrozia už posledné mrazíky.

Oleander prezimovanie

Oleander sa radí medzi rastliny, pri ktorých je v chladných oblastiach dôležité pamätať na správny spôsob zazimovania. Vďaka tomu toto obdobie ľahšie prekoná a na jar sa budete z jeho krásy opäť tešiť.

Ako zazimovať oleander

Akonáhle teploty klesnú pod bod mrazu, je vhodné rastlinu preniesť do nemrznúcich podmienok. Ak oleander pestujete v nádobe, môžete ho na zimné mesiace preniesť do domáceho prostredia (napríklad do zimnej záhrady alebo na verandu).

Mrazuvzdorný oleander

Pokiaľ túžite po pestovaní mrazuvzdorného oleandra, je potrebné siahnuť po odolných druhoch rastliny. Napríklad oleander mrazuvzdorný Atlas Nain de Tidili znesie aj -8 °C v nádobe a až -15°C krátkodobo v exteriéri. Vzhľadom k tomu tento oleander zazimovanie nevyžaduje a nie je nutné ho chrániť pred jarnými či jesennými mrazíkmi.

TIP: Skúste si vypestovať aj ďalšie kríky s nádychom exotiky. Zistite, ako pestovať hebe a na čo si dať pozor.

Túžite po tom pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Pustite sa do toho. Rozhodne sa nemusíte obmedzovať iba na pestovanie okrasných kríkov, ktoré sú pomerne bežné a nájdete ich takmer v každej záhrade.

Medzi tie najznámejšie patria napríklad ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď. Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať.

Rovnako aj ponuka menej tradičných, prípadne neopadavých kríkov je pomerne bohatá. V tomto článku si niektoré z nich bližšie predstavíme.

Skímia japonská pestovanie

Skímia japonská má podobu krásneho vždyzeleného kríka, ktorý vašu záhradu na jar ozvláštni bielymi až ružovobielymi kvetmi. Na jeseň sa potom dočkáte červených alebo bielych plodov, ktoré na kríku zostávajú aj cez zimu.

Keďže je skímia vresovisková rastlina, spájajú sa s ňou špecifické nároky na stanovište a pôdu. Konkrétne by ste mali zvoliť priepustnú, kyslú a stredne vlhkú pôdu. V záhrade sa jej bude dariť najmä v tieni či polotieni. Myslite aj na jej ochranu pred silným zimným či jarným slnkom, inak je ale rastlina mrazuvzdorná.Pestovať ju môžete voľne v záhrade, ale dariť sa jej bude aj v nádobách. Skvele sa dopĺňa napríklad s rododendrónmi, s ktorými má podobné nároky na pestovanie.

Skímia sa perfektne hodí aj na rez do vázy, kedy ozvláštni váš domov. Využiť ju môžete aj pri výrobe adventného venca a ďalších vianočných dekorácií.

Skímia druhy

Takmer všetky skímie ponúkané v záhradníctvach sú odrodou skímie japonskej (skimmia japonica). Treba zdôrazniť, že sa jedná o dvojdomé rastliny. To znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Aby ste teda docielili už spomínané plody, je nutné mať aspoň jednu skímiu samčiu a jednu samičiu.

Výnimkou je napríklad obojpohlavná odroda Skimmia reevesiana. Medzi samičie netradičné skímie možno zaradiť napríklad nízku Bowles Dwarf Female, či Nymans. Pri odrode Veitchii sa môžete tešiť na bohatú nádielku červených plodov, biele plody ponúkne napríklad Fructu Albo. Zo samčích odrôd môžeme spomenúť Fragrans so silne aromatickými listami alebo odrodu Rubella.

Leucothoe pestovanie

Rod leucothoe tvorí niekoľko desiatok druhov, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé kultivary sú charakteristické svojim mierne poliehavým a rozložitým charakterom rastu. Dorastať môžu až do výšky 150 cm, väčšinou to však býva o poznanie menej.

Všeobecne sa na pestovanie týchto kríkov hodí dobre priepustná, vlhšia a kyslá pôda. Je však nutné sa vyhnúť premokreniu. Z hľadiska umiestnenia v záhrade preferuje skôr polotienisté až tienisté stanovište. Hodí sa napríklad do skaliek, pestovať ju však môžete aj v nádobe.

Leucothoe walteri a ďalšie populárne druhy

Existuje hneď niekoľko kultivarov leucothoe s nádychom exotiky, ktoré sa pri pestovaní v záhrade tešia veľkej popularite. Jedným z nich je napríklad Leucothoe walteri 'Rainbow', ktorý dorastá do výšky 60 až 100 cm. Vyniká pevnými listami, ktoré majú v čase pučania zeleno-bielo-ružové sfarbenie. Počas leta získavajú skôr zelenú farbu s nie príliš nápadnou bielou kresbou. Na jeseň si potom vaše srdce získajú listy s farbou červeného vína.

Obľúbený je ďalej aj kultivar Leucothoe 'Zeblid', ktorý je charakteristický o niečo nižším a kompaktnejším vzrastom. Vyniká výrazne červenou farbou svojich listov. Za zmienku stojí aj Leucothoe axillaris 'Curly Red' s neveľkými, pokrútenými a pomerne tvrdými listami.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov z nášho eshopu

Pieris pestovanie

Tretím menej známym ozdobným kríkom, ktorý sa v záhrade skvele vyníma, je pieris. Jedná sa o vresoviskovú rastlinu, ktorá dorastá do výšky okolo 2 metrov. Rastie však pomerne pomaly. Tento hustý ker zaujme lesklými a jemne zašpicatenými listami. Často majú tmavo zelenú alebo svetlo panašovanú farbu. V období od marca do mája sa môžete tešiť na biele kvety s bankovitým tvarom, ktoré pripomínajú kvet konvalinky.

Čo sa týka pestovania pierisu, voľte vlhšie stanovište v polotieni. Silné slnečné lúče totiž môžu spáliť jeho listy. Pôda by mala byť humózna, rašelinová a dobre priepustná.

Pieris japonský, pieris kvetnatý a ďalšie druhy

Populárnym druhom rastliny pieris je napríklad pieris japonský, ktorý dorastá do výšky 2 metrov. Jeho listy majú zúbkovaný okraj. Horná strana listov vyniká tmavo zelenou farbou, spodná strana je potom svetlo zelená. Od marca do apríla tento druh ozvláštňujú biele bankovité kvety.

Sadenice pierisu japonského sú dostupné v niekoľkých jeho odrodách (napríklad Flaming Silver, Rosalinda a ďalšie). Medzi ďalšie obľúbené druhy možno zaradiť napríklad pieris kvetnatý, ktorý tvoria vajcovité listy s typickou tmavo zelenou farbou. V období od apríla do mája sa objavujú biele kvety.

Ďalšie ozdobné kry

Uvedené tri ozdobné kry samozrejme predstavujú iba nepatrnú časť. Medzi ďalšie populárne netradičné kríky alebo menšie stromy sa radí napríklad styrax. Zaujať môže aj judášovec, ktorá je ideálnou voľbou pre najrôznejšie záhradné kompozície. V našom blogu si napokon môžete prečítať, ako pestovať judášov strom a s niektorými kríkmi ho vhodne skombinovať.

TIP: Určite chcete aby všetky rastliny, ktoré v záhrade pestujete, prežili zimné obdobie. Ak niektoré z nich budú navyše aj kvitnúť, získate ozdobu zimnej záhrady. Prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Zlatovka, alebo tiež ľudovo nazývaná zlatý dážď, je druh rastliny z čeľade olivovníkovitých. Vedecké meno je Forsythia. Tento ker je pomenovaný po Williamovi Forsythovi, škótskom botanikovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov Kráľovskej botanickej spoločnosti.

Zlatovky sú obľúbené najmä pre svoje nádherné jarné kvitnutie, kedy sa celý ker pokryje žiarivo žltými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy.

Existuje asi jedenásť druhov zlatovky, ktoré pochádzajú z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Niektoré druhy sú vysoké až 3 metre, zatiaľ čo iné sú menšie a kompaktnejšie. Krík je veľmi odolný a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach.

Listy zlatovky sú obvykle tmavo zelené a trojuholníkové alebo srdcovité. Kvety sú najcharakteristickejším rysom zlatovky - sú veľké, žiarivo žlté a majú štyri lístky. Kvety sa obvykle objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci.

V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako je to s pestovaním tohto typicky jarného kríka a čo všetko potrebuje k úspešnému rastu a bohatému kvitnutiu.

Odrody zlatého dažďa

Zlatovka sa vyskytuje v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a niektorými ďalšími charakteristikami. Každá odroda zlatovky má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré jej umožňujú vyniknúť v rôznych záhradných prostrediach.

Zlatovka prostredná

vedecky známa ako Forsythia x intermedia, je druh zlatovky, ktorý je často vidieť v záhradách a parkoch. Je krížencom dvoch ázijských druhov zlatovky, konkrétne Forsythia suspensa a Forsythia viridissima.

Táto zlatovka je veľmi populárna pre svoj kvet – celý ker pokryje žiarivo zlatými kvetmi ešte predtým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké, žiarivo žlté, štvorpočetné. Obvykle sa objavujú na jar, niekedy dokonca už v marci, a zostávajú na kríku niekoľko týždňov.

Zlatovka prostredná je stredne veľká až veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Listy sú tmavo zelené, trojuholníkové alebo srdcovité a na jeseň sa vyfarbujú do krásne bronzovej farby.

Forsythia x intermedia je veľmi odolná a ľahko sa pestuje v rôznych podmienkach. Vyžaduje plné slnko a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivá. Je tiež odolná voči väčšine škodcov a chorôb.

Zlatovku pestujeme najčastejšie ako solitéru, ale často sa vysádza aj do kvitnúcich živých plotov. V tomto prípade jej stačí iba pravidelný rez, ktorý znáša veľmi dobre a rýchlo znova obrastá.

Medzi najznámejšie odrody patria napríklad:

Forsythia x intermedia 'Spectabilis' - Táto odroda je známa pre svoje veľké, bohato kvitnúce kríky, ktoré môžu dosahovať výšku až 3 metre. Jej kvety sú veľké a intenzívne žlté.

Forsythia x intermedia 'Goldzauber' - Tento kultivar je obľúbený pre svoje sýto zlaté kvety a robustný rast. Je tiež veľmi odolný voči mrazu.

Forsythia x intermedia 'Minigold' - Táto zakrpatená odroda má menšiu veľkosť a je ideálna pre pestovanie v nádobách. Kvety sú menšie, ale veľmi hojné.

Forsythia viridissima 'Bronxensis' - Táto odroda je známa pre svoje tmavo zelené listy a kompaktné rozmery. Kvety sú menšie a menej nápadné, ale stále veľmi atraktívne.

Forsythia × intermedia 'Arnold Dwarf' – výška iba do 0,5 m

Forsythia × intermedia 'Beatrix Farrand'

Forsythia × intermedia 'Densiflora'

‘Weekend’
Tento kultivar dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Vytvára skôr rozkladitý ker, a tak sa najlepšie hodí na solitérne pestovanie. Kvitne od apríla, kvety sú veľké, žltej farby.

‘Lynwood gold’

Ide o nižšiu odrodu, pri ktorej sa dočkáme výšky okolo jedného až dvoch metrov. Krík rastie vzpriamene, hodí sa tiež do živých plotov.

‘Maluch’

Ďalšou nižšou odrodou je Maluch - dorastá maximálne do 1,5 metra, častejšie je ešte nižšia. Vetvy rastú vzpriamene, kopijovité listy majú sýto zelenú farbu, ktorá na jeseň tmavne.

Pestujte zlatovky aj vo svojej záhrade! Či už sa rozhodnete pre solitérny ker do predzáhradky, alebo pre kvitnúci živý plot, obľúbené kultivary nájdete na našom e-shope - zlatý dážď predaj

Zlatovka európska

vedecky známa ako Forsythia europaea, je vzácny a menej známy druh zlatovky. Je to jediný druh zlatovky, ktorý pochádza z Európy, konkrétne z oblasti Balkánu.

Tento ker dosahuje výšku až 2 metre. Jej listy sú opačné, obvajcovité až obkopinaté, na vrchole tupé až špicaté, na báze uťaté až srdcovité a majú zreteľné žilnatiny. Listy sú tmavo zelenej farby a na jeseň sa menia na atraktívnu bronzovú farbu.

Kvety zlatovky európskej sú charakteristicky žiarivo žltej farby, rovnako ako u ostatných druhov zlatoviek, ale môžu byť o niečo menšie. Objavujú sa na jar, často už v marci.

Zlatica previsnutá

vedecky známa ako Forsythia suspensa, je jedným z druhov zlatovky, ktorý pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Tento druh je obľúbený vďaka svojmu charakteristickému tvaru s previsnutými vetvami, ktorý dodáva krajine jedinečný vzhľad.

Zlatovka previsnutá je stredne veľká rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 3 metrov. Jej vetvy sú dlhé a previsnuté, čo jej dáva elegantný vzhľad. Listy sú striedavé, podlhovasté a majú tmavo zelenú farbu.

Kvety tohto druhu zlatovky sú žiarivo žlté a objavujú sa na jar, často už v marci, ešte pred tým, než vyrastú listy. Kvety sú veľké a nápadné, čo robí tento druh zlatovky veľmi atraktívnym pre záhradnícky dizajn. Najčastejšie sa pestuje ako solitéra.

Pestovanie zlatovky

Ker zlatý dážď nie je náročný na pestovanie. Vyžaduje plné slnko (znesie aj polotieň) a dobre priepustnú pôdu, ale inak je veľmi prispôsobivý. Kry sú tiež odolné voči väčšine škodcov a chorôb. Jedinou údržbovou požiadavkou je pravidelný rez, ktorý pomáha udržiavať tvar kríka a podporuje bohaté kvitnutie.

Zlatý dážď rez

Najlepší čas na rez je krátko po odkvitnutí, obvykle v neskorom jarnom až skorom letnom období. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy a tiež tie, ktoré sú príliš husto rastúce, aby sa zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu a svetla pre zdravý rast rastliny.

Ak je ker príliš hustý, môže byť tiež užitočné vykonať presvetlenie, čo znamená odstránenie niektorých vetiev uprostred kríka. Pri reze je tiež dobré nechať niektoré z mladších výhonov, ktoré budú budúci rok kvitnúť. Rez by mal byť vykonaný ostrými nožnicami alebo pílou, aby sa zabránilo poškodeniu rastliny.

Zlatý dážď kvitnutie

Kvety zlatovky sú jedným z najvýraznejších znakov tejto rastliny. Sú žiarivo žlté a často sa objavujú na kríku ešte skôr ako listy. To robí zo zlatého dažďa ideálnu rastlinu, ktorá prežiari smutnú zimnú záhradu.

Zlatovka obvykle začína kvitnúť v marci či apríli (podľa aktuálneho počasia) a kvety sa na vetvách držia aj niekoľko týždňov. Ker je nimi bohato posiaty - vďaka tomu tiež vzniklo jeho ľudové meno, pretože množstvo kvietkov po celej dĺžke vetiev vytvára dojem "zlatého dažďa".

Zlatý dážď na kmienku

Zaujímavým spôsobom pestovania zlatovky je pestovanie na kmienku. Kríky sa do požadovaného vzhľadu dajú tvarovať, často sa tiež vrúbľujú. Na kmienku je možné pestovať ako zlatovku so vzpriamenými vetvami, tak previsnuté kultivary, ktoré v tejto forme pekne vyniknú. Zlatovku na kmienku pestujeme ako samostatne stojace.

Zlatý dážď sadenie

Výsadba zlatovky je relatívne jednoduchá a môže byť vykonaná ako na jar, tak na jeseň. Zlatovka preferuje plné slnko, ale znesú aj polotieň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu, ideálne s neutrálnym pH alebo mierne kyslým

Pri výsadbe vykopeme dieru dostatočne veľkú pre koreňový bal zlatice a umiestnime rastlinu do takej hĺbky, aby bola koruna rastliny v úrovni so zemou (pri variante na kmienku je koruna samozrejme vyššie). Po vysadení rastlinu riadne zalejeme a pravidelne ju zavlažujeme aj v nasledujúcich týždňoch, aby sme podporili zakorenenie.

TIP: Vaša záhrada môže rozkvitnúť aj ďalšími kríkmi. Okrem zlatého dažďa sú skvelou voľbou napríklad rododendrony, ibišteky, či vajgélie. Ako pestovať vajgelu sa dozviete aj na našom blogu.

Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. U nás je pôvodným druhom iba zanoväť černejúca, zdomácnel tu aj prútnatec metlovitý, ktorý okrem toho pestujeme ako okrasnú drevinu nielen v záhradách, ale aj v parkoch a mestských výsadbách.

Zanoväte sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej či bielej farby, záleží na druhu i kultivare. Kvety majú charakteristický tvar typický pre bôbovité rastliny a môžu byť jednoduché alebo zložené do strapca.

Pestovanie prútnatca sa svojou náročnosťou príliš nelíši od iných kvitnúcich kríkov. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čo rastlina na úspešný rast a kvitnutie potrebuje.

Farby zanoväte

Kvety zanoväte môžu mať rôzne sfarbenia. Farba kvetov závisí nielen od druhu, ale aj od konkrétnej odrody. Stretnúť sa tak môžeme so zanoväťou s bielymi, žltými, oranžovými, červenými, ružovkastými či béžovohnedými kvetmi. Tie môžu byť dokonca dvojfarebné a vytvárajú tak zaujímavé variácie.

Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Tieto dva druhy sa pestujú ako okrasné, pod ich názvom tak nájdeme celý rad kultivarov, ktoré sa od seba líšia farbou, ale aj výškou kríka a ďalšími znakmi.

Zanoväť skorá

(Cytisus × praecox) je hybridný druh zanoväte, ktorý vznikol krížením Cytisus purgans a Cytisus multiflorus. Tento kerovitý druh je obľúbený pre svoje bohaté kvitnutie, ktoré nastáva už skoro na jar, odtiaľ aj názov „skorá“.

Kvety tohto druhu zanoväte sa vyskytujú v rôznych odtieňoch žltej, bielej a ružovkastej farby. Tieto nápadné kvety bývajú usporiadané v zhlukoch sú atraktívne nielen pre pestovateľov, ale aj pre opeľovače z radov hmyzu.

Medzi najobľúbenejšie odrody zanoväte skorej patrí napríklad 'Firefly' so zaujímavým, žltooranžovým sfarbením kvetov, 'Booscop Ruby' s červenými kvetmi, 'Albus' s bielymi kvetmi, žltý 'Allgold', nezvyčajne sfarbená 'Frisia' s hnedožltými a hnedožltými alebo 'Zitronenregen' so žltými kvetmi.

Nádherne sfarbené prútnatce osviežia každú záhradu už čoskoro na jar. Navštívte náš e-shop a vyberte si z našej ponuky

Prútnatec metlovitý

(Cytisus scoparius), je krovitý druh pochádzajúci z Európy a severozápadnej Afriky. Jeho prirodzeným stanovišťom sú slnečné stráne a svetlé lesy - z toho teda možno usúdiť, že v záhrade bude kríkom vyhovovať ako plné slnko, tak polotieň.

Tento druh prútnatca dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický svojou hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Jeho nápadné kvety majú obvykle žltú farbu (u kultivarov sa môže farba líšiť) a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.

Prútnatec metlovitý bol tradične používaný na výrobu metiel, odtiaľ jeho názov "metlovitý". Predtým sa tiež využíval v ľudovom liečiteľstve alebo na zúrodňovanie piesčitej pôdy. Dnes je tento druh obľúbený ako okrasná drevina pre svoje atraktívne kvitnutie a nenáročnosť na pestovanie.

Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Lena' s pomerne veľkými oranžovými kvetmi s žltkastým stredom alebo 'La Coquette' v trikolórnom fialovo-žlto-bielom sfarbení.

Zanoväť černejúca

(Cytisus nigricans) je pôvodným druhom v strednej Európe, teda aj na Slovensku a Českej republike. Tento ker sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál. Vyhľadáva skôr neutrálne až zásadité pôdy, ktoré sú chudobné na živiny a často vysychajú.

Dorastá do výšky pol až dvoch metrov. Jeho kvety majú žltú farbu s tmavými škvrnami vo vnútri a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Kvitne od neskorej jari do začiatku leta.

Zanoväť na kmienku

Je to okrasná drevina, ktorá sa pestuje vo forme stromčeka s jedným alebo niekoľkými kmienkami a korunou tvorenou krovitými vetvami. Aby sme dosiahli tento vzhľad, vrúbľujeme mladé kríky zanoväte na podpníky, pretože ani starostlivým rezom by sme takého výsledku pravdepodobne prirodzene nedosiahli.

Táto forma zanoväte je obľúbená pre svoj atraktívny vzhľad a kompaktný rast, vďaka čomu je vhodný do menších záhrad, nádob na terasách alebo ako solitér medzi inými rastlinami.

Zanoväť na kmienku vyžaduje rovnakú starostlivosť ako ostatné druhy, teda pravidelný rez a strihanie, dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby. Zimu by mal stromček stráviť na chránenom mieste bez mrazu.

Zanoväť strihanie

Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Tiež je vhodné prerezať staršie a slabšie vetvy pri základni kríka, aby sa podporil rast mladých a silných výhonov.

Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Môže byť vykonané kedykoľvek počas vegetačného obdobia, ale ideálne by sa malo uskutočniť pred nástupom zimy, aby rastlina mohla lepšie odolávať chladným podmienkam.

Ďalšia starostlivosť o čilimník

Na udržanie zdravého rastu a bohatého kvitnutia je tiež dôležité zabezpečiť zanoväti dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. V zime je dobré chrániť koreňový systém prútnatcov pred mrazom napríklad vrstvou mulča alebo lístia.

TIP: Medzi ďalšie obľúbené druhy stredne veľkých kríkov patrí napríklad cezmína. Tá naopak vyzdobí záhradu aj na jeseň a v zime. Ako pestovať cezmínu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Tavoľník (Spiraea) je rod drevín z čeľade ružovitých, ktorý zahŕňa viac ako 80 druhov. Tieto rastliny sú rozšírené po celom svete, vyskytujú sa predovšetkým v miernom podnebnom pásme a na severnej pologuli.

Tavoľníky sú opadavé kríky alebo nízke stromy s jednoduchými listami a kvetmi usporiadanými do bohatých súkvetí. Kvety bývajú biele, ružové alebo červené a kvitnú od jari do leta. Niektoré druhy tavoľníkov majú aj dekoratívne ovocie vo forme malých bobúľ.

Tieto rastliny sú obľúbené medzi záhradkármii pre svoju ľahkú pestovateľnosť a krásne kvety. Najčastejšie sa vysádzajú ako solitéry alebo skupiny krov do okrasných záhrad, ale je možné ich použiť aj ako živý plot.

Druhy tavoľníka

Medzi najznámejšie druhy tavoľníkov patrí napríklad Spiraea japonica, Spiraea x vanhouttei alebo Spiraea thunbergii. Každý druh má svoje špecifické nároky na stanovište a starostlivosť, preto je dôležité vybrať si ten správny pre danú lokalitu.

Tavoľník biely

(Spiraea alba) pochádza pravdepodobne z Ázie a vyznačuje sa drobnými bielymi kvietkami, ktorými je ker v čase kvetu doslova posiaty. Dorastá sa do výšky dvoch až troch metrov. Listy sú sýto zelené, hladké, vajcovitého tvaru. Tento druh sa tiež často využíval v tradičnej ľudovej medicíne.

Tavoľník čerešňolistý

Tavoľník čerešňolistý vs.slivkolistý (Spiraea prunifolia) dorastá do výšky 1,5 až dvoch metrov. Je obľúbený pre svoje plné biele kvety, ktoré sa objavujú skoro z jari, ešte pred olistením. Listy sú vajcovité, tmavo zelené s pílovitým okrajom. Vysádza sa nielen do skupín, ale aj ako solitéra, kedy krásne kvety vyniknú ešte lepšie. Najobľúbenejšou odrodou je bohato kvitnúca 'Plena'.

Tavoľník brezolistý

(Spiraea betulifolia) tvorí kompaktnejší, nižší, guľovitý ker. Listy sú svetlo zelené, tvarom podobné listom brezy, ako už druhový názov napovedá. Kvety sa objavujú počas letných mesiacov, majú bielu farbu a sú usporiadané v okolíkoch.

Tavoľník japonský

(Spiraea japonica) patrí medzi najobľúbenejšie a najzaujímavejšie okrasné druhy. Používa sa v záhradách a parkoch do kríkových výsadieb, živých plotov aj ako solitéra. Pomerne veľké súkvetia majú fialovú, ružovú, niekedy aj bielu farbu. Medzi obľúbené odrody patrí napríklad 'Shirobana' alebo 'Golden Princess'.

Tavoľník van Houtteov

(Spiraea × vanhouttei) kvitne veľmi bohato a vytvára husté previsy. Skvele vyzerá v solitérnej výsadbe aj v živom plote. Dorastať sa môže až štyroch metrov, spravidla je to však menej. Prevísajúce vetvy podporia prirodzený a estetický vzhľad aj pri minimálnej údržbe.

Tavoľník Thunbergov

(Spiraea thunbergii) je hustý, košatý ker s tenkými vetvami. Kvitne bohato, bielymi drobnými kvetmi. Jedná sa o nižší druh dorastajúcej sa výšky okolo jedného a pol metra.

Tavoľník Bumaldov

(Spiraea × bumalda), známy aj ako tavoľník nízky, patrí opäť medzi menej vysoké druhy. Kríky sú vysoké len niečo málo cez meter. Kvety bývajú biele, ružové aj fialové - záleží na zvolenej odrode. Hodí sa do skupinových výsadieb.

Tavoľník vŕbolistý

(Spiraea salicifolia) je vzpriamený ker s výbežkami, ktorý produkuje husté pyramídovité klasy bielo-ružových až intenzívne ružových, sladko voňajúcich kvetov s vystupujúcimi tyčinkami. Jeho obdobie kvitnutia trvá od júla do septembra a jeho listy sú tmavo zelenej farby. Rastlina môže dorásť do výšky 200 cm a šírky až 300 cm.

Vysaďte si nenáročné druhy tavoľníka aj do vašej záhrady. Sadenice obľúbených kultivarov nájdete v našom e-shope

Tavoľník v záhrade

Vzhľadom na ľahké a nenáročné pestovanie, krásne kvety a dekoratívne lísty sú tavoľníky obľúbenými rastlinami v záhradách i parkoch.

Kvety môžu byť bielej, ružovej alebo červenej farby a sú usporiadané vo vrcholíkoch. Objavujú sa predovšetkým na jar av lete, rastlina kvitne pomerne dlho. Ker má tiež atraktívne listy, ktoré sú striedavo usporiadané na vetvách.

Tavoľník je pomerne nenáročný druh rastliny, čo sa týka pestovania. Preferuje slnečné stanovište s dobrou priepustnosťou pôdy.

Pestovanie tavoľníka

Pestovanie tavoľníka je pomerne ľahké a nenáročné.

Stanovište - tento ker preferuje slnečné stanovište, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne.
Zemina - dobre priepustná pôda, ideálne mierne vlhká a humózna.
Zálievka - je dôležité ker pravidelne zavlažovať, najmä v období sucha. Vyrastené kríky a skupinové výsadby si s vlhkosťou hospodária samy.
Rez tavoľníka - na udržanie bohatého kvitnutia je vhodné vykonávať jarný rez, pri ktorom sa odstraňujú staré, nekvitnúce a poškodené vetvy.
Rozmnožovanie - možno vykonať letnými či drevitými odrezkami, prípadne aj semenami.

Pri správnej starostlivosti sa môže stať tavoľník atraktívnym prvkom vašej záhrady, ktorý bude každoročne potešiť svojimi nádhernými kvetmi.

Tavoľník na živý plot

Vyššie druhy tavoľníkov sú ideálnymi adeptami na takmer bezúdržbové živé ploty. Strihať sa musí minimálne, ale nie je to nič pre milovníkov perfekcionizmu - ak by sme totiž tavoľník tvarovali do precízne strihaníého plotu, nedočkali by sme sa záplavy kvetov.

Výhodou tavoľníkov je okrem iného aj ich odolnosť voči znečistenému prostrediu. Ak potrebujete vysadiť kríky priamo pri ceste a aspoň trochu eliminovať smog a znečistený vzduch, tavoľníky vám s tým pomôžu.

Tavoľník strihanie

Strihanie tavoľníka síce nie je nevyhnutné, ale rovnako ako u iných rastlín je časom treba ho omladiť kvôli presychaniu, starnutiu a menšiemu množstvu kvetov na starších vetvách. Pokiaľ vieme, ako na to, môžeme to ľahko urobiť a ak urobíme chybu, tavoľník nám ju odpustí.

Ako teda strihať tavoľník? Cieľom rezu je dosiahnuť bohatší, kompaktnejší vzhľad a podporovať rast mladých výhonov pre lepšie kvitnutie, prípadne aj druhú vlnu kvetov. Termín rezu záleží na dobe kvitnutia kríku.

Tavoľníky sa delia na jarné druhy – kvitnú v apríli až júni a letné druhy. Prvú skupinu striháme hneď po odkvitnutí na prvom silnom púčiku zhora. Druhú skupinu striháme zhruba o polovicu alebo až k hlavným vetvám asi 30 cm nad zem, ideálne skoro na jar.

Všeobecne sa dá povedať, že u všetkých tavoľníkov môžeme vykonať radikálne zmladenie, ak je to potrebné. Rastlina rýchlo znova obrastá a kvitne. Pokiaľ mladé kríky neprerezávame, môžu rásť vytiahnuté a riedke. U previsnutých odrôd robíme len mierne skracovanie, aby si zachovali svoj prirodzený vzhľad. Vždy úplne odstraňujeme staré, poškodené alebo napadnuté vetvy. Ak nám vadia nevzhľadné uschnuté plody pri neskoro kvitnúcich druhoch, môžeme ich tiež odstrihnúť.

TIP: Ďalším zaujímavým kvitnúcim kríkom do záhrady je napríklad vajgela. Rozžiari kríkové výsadby farbami a priláka mnoho opeľovačov. Ako pestovať vajgelu sa dozviete v našom predchádzajúcom článku.

Bradavec (Caryopteris), je atraktívny a dekoratívny opadavý ker, ktorý pochádza z čeľade hluchavkovitých. Tento druh je pôvodom z východnej Ázie, predovšetkým z oblastí Číny a Japonska. Bradavce sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú v neskorom lete a pokračujú do jesene.

Kvety majú modrofialovú farbu a sú bohaté na nektár, čo láka do záhrady opeľovače, ako sú motýle a včely.

Ker dorastá do výšky 1-2 metre, so širokou korunou zloženou z husto rozvetvených vetiev. Listy bradavca sú protistojné, vajcovitého tvaru s pílovitým okrajom a majú silnú aromatickú vôňu. Na úspešný rast vyžaduje dobre priepustnú pôdu a dostatok slnečného svitu. V záhradách sa často používa ako solitérna rastlina alebo na tvorbu nízkych živých plotov. Okrem estetickej hodnoty sa tomuto kríku pripisuje aj liečivý potenciál, pretože obsahuje niektoré bioaktívne látky s protizápalovými a antimikrobiálnymi účinkami.

Bradavec pestovanie

Bradavec kvitne od júla do septembra a počas tohto obdobia je vhodné ho prihnojovať hnojivami určenými pre byliny alebo kvitnúce rastliny.
Najviac starostlivosti vyžaduje tento ker predovšetkým na jar – v túto ročnú dobu sa venujeme nielen prihnojovaniu, prípadne presádzaniu (ak pestujeme rastlinu v nádobe), ale aj radikálnemu rezu.

Pokiaľ sa vám tento krík osvedčí a budete ho chcieť rozmnožiť, máte dve možnosti - odrezky a výsev semien. Ak necháte kríky vykvitnúť aj odkvitnúť, možno sa rozmnožia samovýsevom a v ďalších rokoch tak okolo prvej rastliny nájdete mnoho ďalších.

Bradavec klandonský zvláda mrazy pomerne dobre, musí sa mu však pomôcť - s prvými mrazíkmi prikryte koreňový systém, prípadne celú spodnú časť kríka mulčom alebo čečinou. Pokiaľ je veľmi chladná zima, môže rastlina zamŕzať, na jar väčšinou bez problémov znovu vyraší.

Ak máte s namŕzaním zlú skúsenosť alebo nemáte možnosť pestovať bradavec clandonský na dostatočne chránenom mieste, zvoľte radšej pestovanie v nádobách a kríky v zime preneste napríklad do skleníka, v ktorom teploty neklesajú pod bod mrazu.

Stanovište vhodné pre bradavec

Bradavec klandonský prosperuje najlepšie na slnečných stanovištiach s humóznou pôdou. Pri výbere polohy zohľadnite jeho rozmery - býva jeden až štyri metre vysoký a takmer dva metre široký, v závislosti od odrody.

Bradavec rez

Vhodná doba pre strihanie bradavca je jar. V skorých jarných mesiacoch zrežeme všetky vetvy kríka takmer pri zemi, ponecháme len pár centimetrov. Tohoto radikálneho rezu sa nebojte, ker veľmi skoro znovu obrastie zdravými vetvami plnými voňavých kvetov. Vďaka tomuto rezu bradavca podporíme nielen kvet, ale aj hustejší a zdravší vzhľad celej rastliny.

Bradavec výška

Bradavec clandonský sa obvykle dorastá 70 centimetrov až jedného metra. Konečná výška závisí od frekvencie a načasovania rezu, ale aj od zvolenej odrody.

Pestovanie je pomerne nenáročné, preto sa tento ker hodí do každej záhrady. Stavte na nádherne voňajúci bradavec v modrej farbe, ktorý nájdete aj v našom e-shope

Bradavec druhy

Do rodu bradavec (Caryopteris) patria tri druhy:

Bradavec clandonský (Caryopteris × clandonensis)
Bradavec mongolský (Caryopteris mongholica)
Bradavec šedivý (Caryopteris incana)

V našich záhradách sa najčastejšie stretneme s bradavcom clandonským, ktorému sa venujeme aj v našom článku. Tento druh ponúka aj mnoho zaujímavých odrôd, ktoré sa od seba líšia napríklad výškou, vzhľadom listov, tvarom kríka alebo odtieňom kvetov.

Medzi najobľúbenejšie odrody patria napríklad 'Grand Blue', 'Blauer Spatz', 'Blue Baloon' alebo 'Heavenly Blue'.

Jediným správnym slovenským názvom pre Caryopteris × clandonensis je bradavec. U českých predajcov alebo v českej literatúre nájdeme rastlinu ako ořechokřídlec, prípadne aj pod názvom ořechoplodec - obaja sú správne a označujú rovnakú rastlinu.

TIP: Ďalším zaujímavo voňajúcim kríkom do záhrady je napríklad pajazmín. Viac o pestovaní pajazmínu nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Hamamel (Hamamelis) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý pochádza z čeľade Hamamelidaceae. Táto rastlina je známa pre svoje atraktívne žlté, oranžové alebo červené kvety, ktoré sa objavujú na konci zimy alebo na začiatku jari, často ešte predtým, než sa objavia listy.

Kvety majú charakteristický tvar s tenkými, povrazovitými okvetnými lístkami a vydávajú príjemnú vôňu.
Listy hamamelu sú striedavé, obvykle eliptického tvaru a na jeseň sa menia na žiarivé odtiene žltej a oranžovej farby.

Krík hamamel je tiež cenený pre svoju liečivú hodnotu, pretože obsahuje látky s protizápalovými a adstringentnými účinkami. Rastlina sa často pestuje ako okrasná drevina v parkoch a záhradách, obľúbená je najmä pre svoju schopnosť kvitnúť aj počas zimného obdobia.

Hamamel pestovanie

Pestovanie hamamelu je pomerne jednoduché a nevyžaduje veľa námahy, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre záhrady.
Hamamel preferuje mierne podnebie a rastie najlepšie v pôdach s dobrou drenážou a mierne kyslým pH. Ideálne stanovište pre hamamel je polotieň alebo plné slnko, no rastlina je schopná tolerovať aj tienistejšie podmienky. Hamamel je pomaly rastúci ker, ktorý môže dosiahnuť výšku 3-4 metre a šírku 2-3 metre.

Pri výsadbe hamamelu je dôležité zaistiť dostatok priestoru pre rast a rozvoj kríka. Rastlina by mala byť vysadená do hĺbky koreňového balu a zavlažovaná pravidelne, kým sa nezakorení. Neskôr je hamamel voči suchu pomerne odolný.

Ker nevyžaduje časté hnojenie, ale na podporu rastu a kvitnutia je vhodné použiť pomaly uvoľňujúce hnojivo na jar. Rastlina tiež ťaží z mulčovania, ktoré pomáha udržať vlhkosť pôdy a chrániť korene pred mrazom.

Hamamel je známy svojimi liečivými vlastnosťami, najmä vďaka obsahu trieslovín a flavonoidov. V tradičnej medicíne sa používa pre svoje protizápalové a antiseptické účinky. Z kôry a listov hamamelu sa vyrába extrakt, ktorý sa používa v kozmetike a farmaceutickom priemysle.

Pestovanie hamamelu je skvelou voľbou pre záhrady s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkou údržbou a atraktívnym vzhľadom.

Kvety hamamelov prinášajú život do záhrady v čase, keď väčšina ostatných rastlín odpočíva. Ak si chcete tiež spestriť záhradu farebnými kvetmi uprostred zimy, kúpte si sadenice hamamelu, ktoré nájdete aj na našom e-shope

Rez hamamelu

Rez hamamelu je dôležitý pre udržanie jeho kompaktného tvaru a bohatého kvitnutia. Hamamel by mal byť prerezávaný každý rok na jar, predtým ako začnú pučať puky a než začne ker obrasť. Pri reze je dôležité odstrániť staré a poškodené vetvy, rovnako ako tie, ktoré rastú dovnútra kríku. Mladé výhony môžete skrátiť o polovicu, aby sa podporil rast nových vetiev.

Druhy hamamelu

Existuje niekoľko druhov hamamelu, ktoré sa líšia svojim vzhľadom a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie druhy patria: hamamel japonský (Hamamelis japonica), hamamel jarný (Hamamelis vernalis), hamamel mäkký (Hamamelis mollis), hamamel virginský (Hamamelis virginiana), hamamel prostredný (Hamamelis × intermedia)

Hamamel prostredný

(Hamamelis × intermedia) je kríženec medzi dvoma druhmi rodu Hamamelis, konkrétne medzi hamamelom japonským (Hamamelis japonica) a hamamelom virginským (Hamamelis virginiana). Tento opadavý ker je u nás najviac pestovaným druhom a je známy pre svoje atraktívne kvety, ktoré sa objavujú v zimných mesiacoch.

Kvety hamamelu prostredného sú najvýraznejším prvkom tohto kríka. Vyvíjajú sa v tvare remienkov a majú výraznú vôňu. Farba kvetov sa pohybuje od žltej cez oranžovú až po červenú, čo závisí od konkrétneho kultivaru. Kvitne obvykle od januára do marca, čo prináša živý prvok do záhrad počas zimného obdobia.

Listy sú striedavo usporiadané, eliptické až oválne, s pílovitým okrajom. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžova až červena, čo prispieva k celkovému estetickému vzhľadu kríka. Rastlina dorastá do výšky 3-4 metre a šírky 3-5 metrov, pravidelným rezom však môžete ker udržiavať aj kompaktnejší a vysadiť ho tak aj do menších záhrad.

Tento ker je vhodný pre solitérnu výsadbu, ako súčasť zmiešaných záhonov, prípadne ako súčasť živých plotov na ich spestrenie. Je tiež atraktívny pre opeľovače, ako sú včely a motýle, čo prispieva k biodiverzite záhrady.

Existuje mnoho kultivarov hamamelu prostredného, ktoré sa líšia farbou kvetov, veľkosťou a rastovými nárokmi. Medzi najznámejšie patrí 'Diane' s červenými kvetmi, 'Jelena' s oranžovými kvetmi a 'Pallida' alebo 'Arnold Promise' so žltými kvetmi.

TIP: Medzi nenáročné kríky, ktoré ozdobia vašu záhradu kvetmi, patrí napríklad aj nátržník. Viac o pestovaní nátržníka sa dočítate v našom predchádzajúcom článku.

Orgován, latinsky Syringa, je ker či nízky strom z čeľade olivovitých. U nás sa najčastejšie pestuje orgován obyčajný, ktorý nájdeme nielen v záhradách, parkoch a mestských zástavbách, ale aj čoraz častejšie ako divo rastúci. Orgován pôvodne pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, niektoré druhy sú pôvodné v juhovýchodnej Európe.

Tento opadavý ker či strom sa pestuje ako okrasná rastlina. Má široko srdcovité,  jednoduché listy a kvety nakvitajú v pomerne dlhých súkvetiach. Farba kvetu je najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej, nájdeme však aj biele, žlté a ružové kultivary.

Druhy orgovánu

Existuje asi 16 druhov orgovánu, pričom medzi tie najznámejšie patrí orgován čínsky, orgován karpatský, orgován hyacintokvetý, orgován Meyerov, a hlavne orgován obyčajný (Syringa vulgaris), ktorý sa najčastejšie pestuje u nás, pretože mu naše podnebné podmienky vyhovujú.

Orgován obyčajný je medzi pestovateľmi natoľko obľúbenou rastlinou, že ho nájdeme v množstve rôznych odrôd. Tie sa od seba líšia celkovým tvarom kríka, vzhľadom listov, veľkosťou súkvetia alebo farbou samotných kvetov.

Farby orgovánu

Orgován fialový

Najbežnejšie sú orgovány z fialovými kvetmi. Táto farba je orgovánu obyčajnému prirodzená. Medzi odrody, ktoré majú svetlé či tmavo fialové kvetenstvo patria napríklad: ‘Amethyst’, ‘Palibin’, ‘Charles Joly’, ‘Paul Thirion’, 'Michael Büchner' a ďalšie…

Biely orgován

Veľmi často sa stretneme s orgovánom kvitnúcim bielymi kvetmi, prípadne majú kvety jemný nádych ružovej farby. Kultivary so svetlými kvetmi sú napríklad: ‘Krasavica Moskvy’, ‘Madame Lemoine’, ‘Liliana’, 'Souvenire D'Alice Harding' a ďalšie…

Žltý orgován

Niektoré odrody môžu mať smotanové až výrazne žlté kvety, ktoré sa hodia najmä do svetlo ladených kríkových výsadieb a decentných záhrad. Najobľúbenejšou odrodou v tejto farbe je 'Primrose'.

Ružový orgován

Orgovány s ružovými kvetmi sú jemné, decentné a hodia sa napríklad k ružovým hortenziám, rododendronom a ďalším kvitnúcim kríkom. Obľúbenými odrodami sú: ‘Miss Kim’, ‘Superba’, ‘Maidens Blush’, ‘Kindy Rose Gaby’, ‘Žemčužina’ a ďalšie…

Nádherné farby orgovánu môžu oživiť aj vašu záhradu. Vyberte si niektorú z obľúbených odrôd v našom e-shope

Ako pestovať orgován

Stanovište - volíme plne slnečné stanovisko, v polotieni orgován menej kvitne aj vonia. Pestovať ho môžeme ako solitérnu rastlinu aj do kríkových výsadieb, pri ktorých je však nutné poskytnúť orgovánu dostatok priestoru a zodpovedajúci rez.

Substrát - orgován si vystačí s klasickým záhradným substrátom s neutrálnym pH, nemá zvláštne požiadavky.

Zálievka - ani na zálievku nie sú tieto kríky náročné. Intenzívne zalievame najmä mladé kríky po výsadbe. V ďalších rokoch dopĺňame vlahu najmä v horúcich letných dňoch a obdobiach sucha. Orgovánu vyhovuje mierne vlhký substrát, ktorý nie je premokrený.

Hnojenie - prihnojovať môžeme už od jari. Ideálny je kompost, ktorý rozhodíme okolo kríka, prípadne klasické hnojivá aplikované so zálievkou. Dôležité je doplnenie živín najmä v období kvetu.

Odolnosť - orgován obyčajný aj ďalšie u nás bežne pestované druhy sú plne mrazuvzdorné, je možné ich pestovať celoročne vonku. Netrpia ani na napádanie škodcami a chorobami.

Množenie - kríky množíme najlepšie odrezkami, je však možné aj potápanie, vrúbľovanie, očkovanie, výsev zo semien alebo množenie pomocou odkopkov a koreňových výmladkov.

Ako zasadiť orgován

Najprv si zvolíme vhodné stanovište, ktoré by malo byť dostatočne slnečné s neutrálnou až mierne zásaditou kyprou pôdou. Na dno pripravenej jamy dáme kompost.

Nezabúdajte, že orgovány majú veľký koreňový systém. Jama by teda mala byť dostatočne hlboká, v okolí nevysádzame rastliny príliš blízko a dno jamy ešte prepicháme napríklad vidlami, aby mohli korene ľahšie prerastať.

Koreňový bal pred výsadbou namáčame na 24 hodín do vedra s čistou vodou. Potom krík umiestnime do jamy, zasypeme kyprou zeminou a pravidelne zalievame, aby sme podporili zakorenenie. Orgován sa často rozrastá koreňovými výmladkami. Mladé výhonky likvidujte včas.

Kedy strihať orgován

Orgován znáša rez veľmi dobre. Preto je ľahké ho tvarovať a udržiavací rez môžeme vykonávať prakticky kedykoľvek. Súkvetia sú najhustejšie a v najvyššom počte na jednoročných a dvojročných výhonkoch, tie staré je teda vhodné odstraňovať, aby sme podporili rast nových. Na to je potrebné vykonať radikálnejší rez, ktorý realizujeme najčastejšie hneď po odkvitnutí.

A ako strihať orgován? Výhony môžete skrátiť a tvarovať do požadovaného vzhľadu kríka. Pri radikálnom reze sa nebojte skrátiť vetvy na 20 až 30 centimetrov dĺžky. Odstraňujeme aj všetky suché vetvy.

Orgován v kvetináči

Niektoré menšie druhy a odrody je možné pestovať aj v kvetináčoch, napríklad ako voňavú dekoráciu na slnečnej terase. Ako najlepší orgován do kvetináča sa javí orgován Meyerov, ktorý sa dorastá do výšky okolo jedného metra. Do nádob však môžete vysadiť aj iné druhy, je však dôležité ich od začiatku pravidelne tvarovať, aby sme zachovali kompaktný vzhľad.

Orgován na kmienku

Skvelou voľbou do kvetináčov, ale aj do záhonov, je orgován na kmienku. Vyzerá ako malý, bohato kvitnúci stromček. Tvarovanie klasického orgovánu do tejto formy je náročné, obvykle sa pristupuje k vrúbľovaniu na podnož. Takéto kmienkové formy neodnožujú.

TIP: Hľadáte ďalší zaujímavý druh do rozkvitnutej a voňavej záhrady, ktorá je ako stvorená pre včely, motýle a ďalšie opeľovače? Vysaďte si budleju alebo motýlí ker. O tom ako pestovať budleju sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Trojpuk, latinsky Deutzia, je kvitnúci ker z čeľade hortenziovitých. Jedná sa o pomerne nízke rastliny dorastajúce do výšky okolo jedného, maximálne dvoch metrov. Začiatkom leta sa na koncoch vetiev začínajú objavovať bohaté kvetenstvá tvorené zvončekovými kvetmi rôznych farieb.

Trojpuk sa pestuje ako okrasná rastlina nielen v záhradách, ale aj v parkoch či mestských zástavbách.

Trojpuk druhy

Trojpuk ružový

(Deutzia rosea) sa vyznačuje hustými bledoružovými kvetenstvami, ktoré sa začínajú objavovať už počas mája. Jedná sa o stredne rýchlo rastúci ker dorastajúci do výšky asi jeden a pol metra. Hodí sa do kríkových výsadieb alebo ako solitér.

Trojpuk drsný

(Deutzia scabra) patrí medzi sadovnícky zaujímavé kultivary s bielymi až ružovkastými kvetmi. Krík je vzpriamený a môže dorastať do výšky až 3 metrov. Pre svoje rozmery sa hodí hlavne na pestovanie samostatne.

Trojpuk štíhly

(Deutzia gracilis) patrí medzi pomalšie rastúce druhy so snehovo bielymi kvetmi. Dorastá do výšky asi 1,5 metra, a hodí sa tak nielen k samostatnému pestovaniu ako solitér, ale aj do kríkových záhonov a výsadieb. Kvety sú o niečo menšie ako u iných druhov trojpuku, avšak množstvom sa ostatným druhom vyrovnajú.

Vysaďte si tento vďačný ker aj do svojej záhrady. Či už umiestnite kvetmi zaplavený trojpuk do kríkovej výsadby alebo preň nájdete samostatné stanovište, vždy vás poteší záplavou hustých a voňavých kvetov

Trojpuk veľkolepý

(Deutzia magnifica) má opäť čisto biele kvety a dorastá do výšky asi dvoch metrov. Jedná sa o kríženca, ktorý ponúka mnoho rôznych kultivarov.

Pestovanie trojpuku

Tento svetlomilný ker uprednostňuje plne slnečné stanovište, ale dobre si poradí aj s polotieňom. Vyhovujú mu vlhké a dobre priepustné pôdy - trojpuk najmä v suchšom období pravidelne zalievame tak, aby zemina okolo kríka (alebo v kvetináči) nebola premokrená ani dlhšiu dobu suchá.

Premokrenie často spôsobuje uhnívanie koreňov alebo problémy s ich namŕzaním počas zimy. Veľké sucho môže zapríčiniť menšie množstvo kvetov a opad listov, preto je vhodné na stanovištiach s rýchlym vysychaním umiestniť okolo kríka drvenú kôru, ktorá vlhkosť lepšie udrží.

Trojpuk môžete pestovať nielen v záhrade, ale aj v nádobách na terase alebo na balkóne. Ide o plne mrazuvzdornú rastlinu, najmä trojpuk štíhly si s nízkymi teplotami poradí veľmi dobre a nevadí mu ani teploty siahajúce až pod -20 °C.

Trojpuk strihanie

Trojpuk rastie pomerne pomaly. Pravidelný a radikálny rez nevyžaduje, je ale vhodné po odkvitnutí zrezať staré vetvy až pri zemi. Tým poskytnete dostatočný prísun živín a svetla mladším výhonom, ktoré budú bohato kvitnúť v ďalšom roku.

TIP: Trojpuk vyzerá skvele vo výsadbe s ďalšími kvitnúcimi kríkmi ako sú napríklad vajgelia, hortenzia, kalina, rododendron či drobná azalka. O pestovaní azalky sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Baza čierna, latinsky Sambucus nigra, patrí medzi naše najväčšie pôvodné byliny. Ide o pomerne hojnú rastlinu, ktorú nájdete na rôznych stanovištiach – v mestských parkoch, okolo ciest, pozdĺž riek či dokonca na okrajoch lesov, poľných ciest a remízok.

Čierna baza čiže baza sa v ľudovom liečiteľstve používa po celé stáročia, a tak niet divu, že ju nájdeme pod množstvom ľudových názvov ako je už spomínaná baza, ale aj psia baza, pánbožková apatieka.

Ker je u nás aj v celej strednej Európe pôvodný a vyskytuje sa tu bežne v prírode. Dorastá do výšky 3 až 7 metrov a spoznáme ho podľa vajcovitých nepárno perovitých listov usporiadaných po piatich. Kvety sú bielej až krémovej farby a výrazne voňajú. Po ich odkvitnutí sa objavia plody - čierne bobule, ktoré slúžia hlavne ako potrava pre vtáctvo.

Ak chcete mať túto liečivú bylinu počas roka k dispozícii a využiť čerstvé kvety, môžete si ju vysadiť aj do záhrady. Vybrať si navyše môžete aj z rôznych odrôd. V nasledujúcich riadkoch sa o pestovaní bazy čiernej v záhrade dozviete všetko, čo pred výsadbou potrebujete vedieť.

Baza čierna pestovanie

Kríky bazy sú pomerne veľké a rozkladajú sa do šírky, a tak je dôležité im vyčleniť dostatok priestoru. Pestujú sa ako solitéry a nevadí im rásť napríklad pri múriku alebo pri plote. Vhodné je slnečné stanovište, prípadne polotieň.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinitopiesčitá, dobre vyživená, kyprá a priepustná. Aj keď je baza nenáročná a rastie všade, pri týchto podmienkach sa dočkáte väčšieho množstva kvetov a plodov.

Kríky bazy čiernej môžeme každoročne prihnojiť dusíkom alebo použiť kompost, ktorý rozprestrieme okolo kmeňa. Ak je v lete príliš sucho a teplo, doprajte baze aj občasnú zálievku.

Kríky sú plne mrazuvzdorné, pred zimou nepotrebujú okrem rezu žiadnu špeciálnu starostlivosť ani ochranu.

Čo sa týka rozmnožovania bazy, môžeme postupovať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je množenie semenami, ktoré je pomerne zdĺhavé. Záhradníci tak preferujú skôr odrezky, kedy sa na konci augusta odoberajú mladé výhonky s dĺžkou asi 10 až 20 centimetrov. Tie sa zapichnú do zeminy a pomerne rýchlo zapustia korene.

Druhy bazy čiernej

Pri pestovaní bazy v záhrade máme možnosť zvoliť niektorú zo šľachtených odrôd. Medzi tie najobľúbenejšie patria napríklad:

´BLACK TOWER´ - tento netradičný kultivar akoby ani čiernu bazu na prvý pohľad nepripomínal. Rastie skôr do výšky, než aby sa rozkladal do šírky. Listy sú tmavé, vínového odtieňa. Na jar potom kvitne ružovobielymi kvetmi, ktoré sú pomerne veľké a vonia po citrónoch.

'HASCHBERG' - odroda je veľmi podobná divokej forme bazy čiernej. Ide o vysoký ker, ktorý môže dosahovať výšku až 7 metrov. Vetvy sú rozložité, kvety majú bielu farbu a plody sú čierne. Listy majú tmavo zelený odtieň.

'EVA LACE' - ďalší zaujímavý kultivar, ktorý v záhrade pôsobí veľmi esteticky a často sa pestuje ako okrasný ker. Listy sú úzke, majú červenofialové sfarbenie. Kvety sú svetlo ružové a plody temne fialové až červené. Rovnako ako všetky druhy pri kvitnutí silne vonia. Je vhodný aj do kríkových výsadieb.

´BLACK BEAUTY´ - okrasná odroda s veľmi tmavými listami v bordovom odtieni. Vhodná do záhonov k ďalším druhom kríkov.

Ak by sme sa na druhy bazy pozreli skôr z botanického hľadiska, môžeme pod rodom “baza” nájsť hneď niekoľko príbuzných bazy čiernej. Medzi tie patrí napríklad baza červená alebo baza chabzová, známa aj ako baza biela, ktorú si s jeho čiernym príbuzným môžeme v čase kvitnutia ľahko pomýliť. Na ich rozpoznanie nám môže napovedať výška, baza chabzová totiž nedorastá viac ako dva metre.

Čiernu bazu pre okrasu aj úžitok do vašej záhrady si môžete vybrať aj na našom e-shope

Kvet bazy čiernej

Baza čierna kvitne postupne. Veľké a košaté vrcholičnaté súkvetia tvorené drobnými päťpočetnými kvetmi bieložltej (u niektorých odrôd ružovej) farby sa objavujú od mája až do augusta.

Kvety veľmi silno voňajú - ker ucítite aj na niekoľko metrov ďaleko. Vďaka ich aróme aj veľkému množstvu sladkého nektáru prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov.

Kvety sú veľmi výživné a používajú sa v ľudovom liečiteľstve aj v modernej medicíne. Obsahujú totiž veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, triesloviny, flavonoidy, glykozidy, tanín a ďalšie účinné látky. Pripravuje sa z nich odvar alebo obľúbený bazový sirup, ktorý sa už po stáročia používa na riešenie rôznych zdravotných neduhov. Bazový kvet sa dokonca konzumuje, a to ako vyprážaný pokrm.

Baza čierna plody

Plody dozrievajú koncom augusta. Jedná sa o malé bobule čiernej alebo temne fialovej farby. Ak ich necháte na kríkoch, poskytnú na jeseň a začiatkom zimy potravu vtáctvu. Ak plody bazy čiernej chcete využiť sami, je možné z nich pripraviť alkoholické likéry, sirupy, džemy, zaváraniny či bazové víno.

Baza čierna jedovatosť

Listy a kôra kríku sú pre človeka jedovaté. Obsahujú totiž glykozidy a alkaloidy, ktoré pôsobia preháňavo, vo väčšom množstve môžu vyvolať aj zvracanie.

Plody tieto látky obsahujú tiež, avšak tepelným spracovaním sa ich účinky neutralizujú. Neodporúča sa tedy bobule konzumovať v surovom stave.

Kedy prerezať bazu čiernu

Baza znesie aj radikálny rez, avšak odporúča sa skôr mierne výchovné tvarovanie a rez výhonkov starších ako dva roky, ktoré už neplodia. Odstraňovať môžete výhony pokojne ihneď po odkvitnutí a dať tak možnosť rastu mladým konárom.

Kvety sa totiž na každom výhonku objavujú iba raz. Počas vegetačného obdobia vykonávame iba mierny výchovný rez a rez kvetov a plodov. Staršie vetvy odstraňujeme až na jeseň, kedy sa rastlina chystá na obdobie vegetačného pokoja.

TIP: Baza je bezpochyby jedným z najvoňavejších kvitnúcich kríkov, ktoré môžeme v záhrade pestovať. Doplniť ho môžete ďalšími kvitnúcimi kríkmi alebo okrasnými stromami. Najkrajšie kvitnúce stromy do záhrady sme vám predstavili v našom predchádzajúcom článku.