Posts tagged 'okrasné stromy listnaté'

Chcete sa pýšiť hustým živým plotom, ktorý vašu záhradu ochráni pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich? V tom prípade je potrebné sa rozhodnúť pre správny typ dreviny. Jednou z možností je brest sibírsky, čiže turkestánsky brest. Ten ponúkne veľmi slušný ročný prírastok. Zároveň je jeho pestovanie pomerne nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci.

Charakteristika turkestánskeho brestu

Turkestanský brest (Ulmus pumila celer) je iné označenie pre brest sibírsky. Táto okrasná drevina vyniká svojim veľmi rýchlym rastom a v kategórii živých plotov by ste len ťažko hľadali konkurenta. Pravidelný ročný prírastok brestu sibírskeho dosahuje 1,2 až 1,8 metra. Táto drevina sa veľmi dobre rozvetvuje. Zároveň skvele znáša strih a dá sa preto ľahko tvarovať do podoby hustého živého plotu.

Na prvý pohľad vás určite zaujmú aj lesklé zelené listy. Brest sibírsky sa pýši malými zelenými až žltkastými listami v tvare vajíčka. Okraje jednotlivých listov sú pílkovité, pričom olistenie v hlavnej sezóne je pomerne husté.

Vypestujte si tento zázračný živý plot vo svojej záhrade aj vy. Zaobstarajte si sadu sadeníc v našom e-shope

Turkestanský brest výsadba

Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na to, ako vysádzať turkestánsky brest. Brest sibírsky je ideálne zasadiť do neutrálnej pôdy, ktorú môžete doplniť rašelinou alebo kompostom. Pokiaľ budete turkestánsky brest sadiť do ťažkých hlinitých pôd, možno odporučiť do pôdy pridať piesok. V suchých mesiacoch rastline doprajte dostatočnú zálievku. Na dostatok vody je brest sibírsky náročný predovšetkým v prvých rokoch svojho rastu. Akonáhle rastliny zosilnejú, vystačia si s menším množstvom vody.

Sadenice turkestánskeho brestu sadíme do jamy s hĺbkou a šírkou zhruba 30 až 40 cm. Samotné rastliny vysádzajte od seba zhruba 20 až 30 cm.

Turkestanský brest v zime

Výhodou brestu sibírskeho je jeho vysoká odolnosť voči mrazivému počasiu. Táto drevina výborne znáša mrazy až do teploty -35 °C.

Živý plot z turkestánskeho brestu

Turkestanský brest je ideálnou voľbou pre tvorbu živého plotu. Na tento účel je vhodné ho vysadiť buď na jar (od marca do júna), alebo na jeseň pred príchodom prvých mrazov (od konca septembra do novembra).

Strihanie turkestánskeho brestu

Prvý rok na jar je vhodné turkestánsky brest zrezať zhruba 15 až 20 cm nad zemou, aby sa drevina bohato rozvetvila. Ďalší rez turkestánskeho brestu vykonajte počas leta, kedy jednotlivé vetvičky zrežete zhruba na polovicu. Na jeseň už stačí drevinu iba podľa potreby dotvarovať.

TIP: Zistite, aké sú ďalšie stromy vhodné na živý plot a vytvorte si z vašej záhrady oázu pokoja a súkromia.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Evodia (čiže včelí strom) je okrasný listnatý strom, z ktorého prítomnosti v záhrade ťažia najmä včelári. Kvitne totiž až na konci leta, keď sa už v prírode prirodzene nachádza málo kvetov. Zistite, čo je pre neho charakteristické a aké pravidlá dodržať pri jeho pestovaní.

Včelí strom

Evodia, ampak alebo tiež včelí strom. To všetko sú označenia pre jeden a ten istý strom, ktorý sa u nás pestuje prevažne v botanických záhradách, parkoch alebo arborétach. Postupom času sa však jeho pestovanie teší popularite aj v bežných záhradách pri domoch. Z jeho benefitov napokon ťažia najmä včelári, pretože včelám ponúkne potravu aj v neskorom lete.

Medonosný strom evodie sa radí do čeľade rutovitých (Rutaceae). Samotný rod potom zahŕňa zhruba 50 druhov stromov, ktoré pôvodne pochádzajú z východnej Ázie, Austrálie a Polynézie.

U nás v strednej Európe býva najčastejšie pestovaný Evódia Daniellova (Tetradium daniellii), stretnúť sa môžeme aj s Evódia hupehenská (Tetradium hupehensis).

Zaobstarajte si sadenice evodie a pustite sa do pestovania tejto zaujímavej dreviny aj vy

Včelí strom pestovanie

Pokiaľ chcete mať vo svojej záhrade stromy pre včely, môže pre vás byť práve evodia skvelým spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a s touto úlohou si hravo poradia aj začiatočníci.

Evodiu je vhodné umiestniť na slnečné alebo polotienisté stanovište. Keďže mladé stromy bývajú pomerne citlivé na vietor, zvoľte ideálne miesto, ktoré je dobre chránené pred silným vetrom. Čo sa pôdy týka, evodia preferuje hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Skvelou voľbou je pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Keďže včelí strom nezvláda trvalo zamokrenú pôdu, nezabudnite zaistiť jej odvodnenie.

U mladých stromčekov pamätajte v prvých rokoch na pravidelnú zálievku. Staršie stromy sú už voči suchu odolnejšie.

Výhodou tohto medonosného stromu je tiež skutočnosť, že je v našich klimatických podmienkach plne mrazuvzdorný. Mladé stromčeky však odporúčame v prvých rokoch pred mrazmi chrániť. Použiť je možné mulčovanie alebo netkanú textíliu.

Kam zasadiť včelí strom

Pokiaľ máte včelín, je vhodné evodiu zasadiť do blízkosti jednotlivých úľov. Ako sme už spomínali, ideálne vyberajte slnečné miesto, ktoré maximalizuje kvitnutie. Hodiť sa ale môže aj do sadu s ovocnými stromami alebo do úžitkovej časti záhrady. Rozhodnúť sa môžete aj pre jeho výsadbu na okraj záhrady, kde evodia vynikne ako zaujímavý solitérny strom.

Na druhú stranu ale myslite na to, že drevina má tendenciu priťahovať veľké množstvo včiel a hmyzu. Preto môže byť jej výsadba nežiadúca v blízkosti obytného priestoru alebo napríklad záhradného posedenia, kde vás môže hmyz obťažovať. Čo sa týka doby výsadby, evodia sa vysádza na jar alebo na jeseň.

Kedy kvitne evodia

Evodia strom začína kvitnúť zhruba 5 až 7 rokov od výsadby. Obdobie kvitnutia nastáva od júla do augusta. Práve vďaka tejto neskoršej dobe kvitnutia a veľkému množstvu vyprodukovaného nektáru sa jedná o obľúbenú voľbu včelárov.

TIP: Existuje množstvo ďalších stromov, ktoré môžu byť skvelou voľbou do vašej záhrady. Zistite napríklad, ako na pestovanie magnólie.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Paulovnia je krásny strom, ktorý si vaše srdce získa najmä pre svoju nádhernú farbu kvetov. Zistite viac o pestovaní paulovnie a o tom, aké podmienky jej dopriať. Pozrieme sa aj na pravidlá výsadby a rezu.

Charakteristika paulovnie

Paulovnia (inak známa aj ako pavlovnia alebo paulownia) je exotický strom, ktorý zaujme nielen krásou svojich listov a kvetov. Pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Strom bol pomenovaný po ruskej cárovnej Pavlovne.

Paulovnia patrí medzi opadavé stromy, ktoré sa pýšia veľkou korunou. Má veľké srdcovité listy a fialovo-modré kvety, ktoré bezpochyby zaujmú na prvý pohľad. Paulovnia kvitne väčšinou na jar. V Číne a Japonsku je paulovnia strom šťastia, pretože prináša dobro a blahobyt.

Je známych niekoľko druhov paulownie, medzi ktoré sa radí najmä paulovnia plstnatá (latinsky Paulownia tomentosa) či paulovnia pretiahnutá (latinsky Paulownia elongata).

Paulownia a nevýhody jej pestovania

Medzi nevýhody tohto stromu sa radí jeho invazívny charakter. Vďaka veľkému množstvu semien a schopnosti klíčiť v rôznych podmienkach ľahko splaňuje, čo môže spôsobovať riziko pre pôvodné ekosystémy a potlačenie pôvodnej vegetácie. Na záhrade alebo v jej blízkom okolí sa preto paulovnia môže stať ťažko regulovateľnou drevinou. Do pestovania paulownie u nás sa však môžete bez obáv pustiť.

Rýchlorastúci strom paulownia

Strom býva cenený pre svoje rýchle prírastky dreva, ktoré vyniká po stránke svojej ľahkosti a zároveň pevnosti. Navyše má široké spektrum využitia, vyrába sa z neho nábytok, stavebné materiály alebo napríklad hračky. V závislosti od konkrétneho kultivaru dokáže za jeden rok vyrásť až o úctyhodných 5 metrov.

V našom e-shope ponúkame paulovnii plstnatú v podobe sadeníc. Neváhajte a vysaďte si ju na svoju záhradu

Paulownia sadenie

Paulowniu je vhodné vysadiť buď na jar, alebo na jeseň. Na pestovanie voľte dostatočne veľkú a hlbokú jamu, do ktorej sa zmestí celý koreňový systém. Pavlovnii sa najviac darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Pri pestovaní paulownie si ale dajte pozor na príliš vlhké prostredie, pretože tento strom nemá rád trvalé zamokrenie a prítomnosť stojatej vody.

Čo sa pôdy týka, zvoľte ideálne dobre priepustnú a mierne vlhkú. Stromu sa bude dariť najmä v ľahko kyslej až neutrálnej pôde. Pred samotnou výsadbou môžete kvalitu pôdy vylepšiť kompostom alebo organickými hnojivami.

Kedy kvitne paulownia

Paulovnia plstnatá kvitne na jar, väčšinou v období od apríla do mája. Zaujímavosťou je, že paulovnia kvitne ešte pred olistením stromu. Na holých vetvách sa teda objavujú vzpriamené kvetenstvá so svetlo fialovými, trubkovitými kvetmi. Tie sa pýšia veľmi jemnou a príjemnou vôňou, vďaka čomu býva strom v záhradách veľmi cenený.

Paulownia korene

Paulovnie vytvárajú korene, ktoré zasahujú pomerne hlboko do pôdy. Vďaka tomu majú prístup k vlahe aj živinám z nižších pôdnych vrstiev.

Paulownia a jej strihanie

Priebežný rez paulovnie je kľúčový na to, aby ste udržali žiadúci tvar stromu a podporili jeho zdravý rast. Keďže strom rastie pomerne rýchlo, venujte pravidelnej starostlivosti pozornosť.

Ideálna doba k rezu nastáva v období vegetačného pokoja (obvykle od neskorej jesene do predjaria). V tomto čase strom spravidla nemá listy a obmedzíte riziko poškodenia nových výhonkov. Pokiaľ náhodou zimný rez nestihnete, môžete k nemu pristúpiť aj na jar (ešte pred pučaním nových púčikov).

Ak chcete mať paulovniu s rovnejším kmeňom a rozložitejšou korunou, odstráňte spodné a príliš husté vetvy. Nezabúdajte tiež priebežne odstraňovať suché, poškodené, choré či krížiace sa konáre. Vďaka tomu zlepšíte zdravotný stav stromu.

TIP: Hľadáte ďalšie veľké stromy do záhrady, ktoré ponúknu estetický vzhľad a sprostredkujú vám príjemný tieň? Alebo chcete zakomponovať skôr stromy do malej záhrady s kompaktným rastom? Inšpirujte sa vhodnými variantmi.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate nad drevinou, ktorá by rozžiarila každú záhradu? Je to určite javor. Obľúbený, v rôznych farebných prevedeniach, s vyfarbením listov na jeseň, s listami a plodmi vhodnými na aranžovanie. Navyše sa pýši nenáročným pestovaním.

Javor druhy

Javorové stromy sú hojne rozšírené na severnej pologuli. Stretnúť sa s nimi môžete najmä v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Medzi najznámejšie druhy javora sa radí javor horský, javor strieborný, javor jaseňolistý a javor mliečny. Nemenej populárny je javor japonský. Práve v japonskej kultúre pritom býva javor symbolom krásy a elegancie. Zabudnúť nesmieme ani na javor červený (niekedy označovaný aj ako javor kanadský), ktorého štylizovaný list je vyobrazený práve na kanadskej vlajke.

Okrasný javor druhy

Podľa stanovišťa v záhrade sa môžete rozhodovať medzi zelenolistými kultivarmi alebo červeno a oranžovolistými. Spravidla platí, že druhy a kultivary s červenými listami sa počas celého roka vysádzajú do polotieňa, kde nie je prudké slnko. Tým predídete spáleniu listov. Zároveň ich sýta červená, bordová až karmínová farba rozsvieti tmavší kút, ktorý potom vynikne naozaj pútavo a zaujímavo.

Zelenolisté kultivary znesú aj priame slnko. V jesennom období sa obvykle vyfarbujú do žlta, oranžova alebo červena. Vyžadujú dostatok vlhkosti, pretože množstvo listov vodu rýchlo odparuje. Preto sa substrát udržuje primerane vlhký, nie premokrený. Pestujú sa vo vlhších, dobre priepustných pôdach, na plochách chránených pred silným vetrom.

Druhy Acer palmatum je potrebné v prvých rokoch po výsadbe chrániť pred neskorými mrazmi nastieľaním i obaľovaním kmeňa. Inak vyniknú v trávniku, v zmiešanom trvalkovom záhone, spolu s inými javormi, dokonca aj v nádobe alebo ako bonsaj. Nie sú náročné na pestovanie, pokiaľ sa dodržia základné pestovateľské podmienky a potreby dané pre tento druh.

Prezrite si niekoľko kultivarov, ktoré by vás mohli zaujať. Je ich samozrejme oveľa viac.

ACER PALMATUM "BLOODGOOD" má zaujímavé tmavé červené až hnedé sfarbenie listov aj červené plody. Radí sa jednoznačne medzi najobľúbenejšie kultivary, a to kvôli svojej najintenzívnejšej farbe listov. Kultivar dorastá do výšky 3 až 4 metrov. Môže byť pestovaný aj ako červený javor na kmienku.

ACER CRATAEGIFOLIUM "VEITCHII" má tmavo zelené listy s krémovými a svetlo zelenými škvrnami, ktoré sú na jeseň tmavo ružové až purpurové.

Ďalší kultivar A. DISSECTUM „ATROPURPUREUM" s previsnutými vetvami. Listy má červené a na jeseň ohnivooranžové. V dospelosti dorastá do výšky okolo 2 metrov a jeho tvar je široko rozložitý.

"SCHLESINGER" upúta červenými škvrnami na zelených listoch. Ide o stredne veľký až veľký strom, ktorý disponuje veľmi hustou korunou. V dospelosti môže dosahovať výšku až 20 metrov.

ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" a ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" majú jasné, bledé žltozelené listy. ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" zaujme oranžovo červenkastou farbou konárov cez leto, v zime sa potom jedná o sýto koralovo červenú. ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" na prvý pohľad upúta tvarom listov, ktorý pripomína otvorený vejár.

ACER PALAMATUM "ORANGE DREAM" má atraktívne žlto zelené listy, na jeseň oranžové. Tento javor rastie pomaly do široko rozloženého kríka. Skvele sa hodí aj do menšej záhrady.

ACER PALMATUM ATROPURPUREUM má čiernočervené listy, ktoré sa menia na briliantovočervené. Ide o pomaly až stredne rýchlo rastúcu odrodu so široko rozloženým tvarom.

ACER PALMATUM "OSAKAZUKII" má listy na jeseň oranžové až karmínové. Rastie pomerne rýchlo. Najprv vzpriamene, neskôr sa mení do široko rozložitého habitu, ktorý pripomína viackmenný ker.

ACER PALMATUM "GREEN GLOBE" má listy zelené, na jeseň však sčervenie. Jeho listy sú jemné, hlboko štiepené.

ACER PALMATUM “BUTTERFLY” má ostro vykrajované listy, zelenej farby s bielym okrajom, ktoré sa pri rašení a za chladného počasia menia na ružovú farbu.

DISSECTUM pod týmto názvom nájdete strihanolisté formy.

Acer platanoides a jeho kultivary sú známe najmä pre globózne kultivary, ako solitéry do trávnika, prípadne na výsadbu aleje. Stretnúť sa môžete s kultivarmi Globosum (čo je javor s guľovitou korunou) či Crimson King. Sú však aj štíhle rastúce kultivary tohto druhu, napríklad Columnaris.

Kompletnú ponuku okrasných javorov nájdete aj v našom eshope

Neopadavý javor

Javor sa radí medzi listnaté stromy, ktoré na zimu opadajú. Pokiaľ teda hľadáte neopadavý javor, bohužiaľ budete sklamaní.

Ako pestovať javor?

Ako sme už spomínali, pri výbere stanovišťa sa orientujte farbou listov daného javora. Kultivary s červenými listami priamy úpal neznesú, naopak varianty so zelenými listami môžete vysadiť aj na slnečné stanovište.

Čo sa týka zeminy, voľte neutrálnu kyslú pôdu, ktorá bude dobre priepustná. Javor potrebuje pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na jeho trvalé premokrenie. Priebežne pamätajte aj na jeho hnojenie. Javorom prospieva vyššia vzdušná vlhkosť, preto odporúčame ich výsadbu v blízkosti záhradného jazierka alebo vodného toku.

Javor na záhradu

Javor býva v záhradách pestovaný pre svoj krásny vzhľad. Jeho listy na jeseň vám vykúzlia doslova dych vyrážajúci pohľad. Preto je možné odporučiť vysadiť ho na miesto, kde si budete môcť užívať krásny výhľad priamo na strom (napríklad v blízkosti vášho záhradného posedenia). Pokiaľ ste obmedzení priestorom, do menších záhrad sa hodí napríklad javor japonský, javor dlaňovitolistý, javor poľný či javor ohnivý.

Japonský javor zakrpatený

Zakrpatený japonský javor prenesie na jeseň do vašej záhrady krásne farby. Bežne dorastá do výšky okolo 1,5 až 2 metrov. Na prvý pohľad si vás určite získajú zaujímavé tvary listov a ich pestrá farebná škála.

Výber je skutočne široký a niektorým kúskom len málokto odolá. Javor určite musíte mať v záhrade aj vy, a to aj vďaka jeho pomerne nízkym nárokom na pestovanie.

Japonský javor strihanie

Japonské javory vynikajú po stránke vysokej tolerancie k rezu. Radikálny rez sa vykonáva vždy na jar. K menšiemu skráteniu vetiev potom môžete pristúpiť do konca augusta, aby sa jednotlivé rezné rany do zimy dokázali zaceliť.

Zabudnúť nesmieme ani na letný rez javora, ktorý sa vykonáva zhruba v druhej polovici júna. Vďaka tomuto kroku rastlina vyraší ešte v priebehu leta novými výhonkami, ktoré sa budú opäť pýšiť žiarivo červenými listami.

Japonský javor v kvetináči

Keďže japonský javor má obvykle podobu menšieho stromčeka, skvele sa hodí aj pre tých, ktorí nemajú na záhrade príliš veľa miesta. Zároveň ho možno umiestniť do nádoby a týmto spôsobom ho pestovať aj na terase alebo balkóne. V tomto ohľade nezabudnite voliť dostatočne veľký kvetináč na bezproblémový rast. Nádoba by nemala byť plastová. Zvoľte terakotu, pálenú hlinu, keramiku alebo betón.

Pri pestovaní v nádobe pamätajte na pravidelné zalievanie, ale dajte si pozor na preliatie. V dobe vegetácie je spravidla ideálnou voľbou každodenná zálievka. Na dno nasypte drenážnu vrstvu. Aby javor bez problémov prečkal zimné mesiace, obaľte nádobu netkanou textíliou. Zálievku v zime javor potrebuje iba v minimálnom množstve. Doprajte mu preto závlahu iba za teplejších bezmrazých dní.

TIP: Kombinácia okrasných drevín, ktoré vynikajú listami s tými, ktoré sú ozdobné kvetmi, môže byť naozaj veľmi očarujúca. Možno vás zaujala napríklad magnólia a chceli by ste vedieť viac o jej pestovaní.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tropická juka premení priestor u vás doma aj v záhrade. Táto rastlina si vaše srdce jednoznačne získa vďaka krásnemu vzhľadu a nenáročnému pestovaniu. Zistite, aký druh sa v slovenských záhradách teší najväčšej popularite a aké podmienky rastline dopriať, aby sa vám odvďačila svojim bezproblémovým rastom.

Charakteristika juky

Pestovanie juky v posledných rokoch získava na popularite. Ide o izbovú rastlinu, ktorá miluje teplo. Na prvý pohľad si určite obľúbite jej exotický vzhľad, ktorý pripomína palmu. Juka pochádza z južných častí Ameriky a Mexika. Má podobu menšieho stromčeka, z ktorého kmienka vyrastá jeden alebo viac trsov dlhých, úzkych a zelených listov. Kvitnúca juka potom krásne ozdobí vašu záhradu či iný priestor.

Juka druhy

Všeobecne existuje mnoho druhov juky. Niektoré z nich sú pritom prirodzene lepšie adaptované na špecifické klimatické podmienky ako iné. Pred výberom konkrétneho druhu juky si preto premyslite, či sa jedná o vhodnú voľbu práve do vašich podmienok. V našich záhradách sa najčastejšie stretnete s jukou vláknitou.

V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice juky. Vyberte si vhodný kultivar a pustite sa do jeho pestovania aj vy

Juka vláknitá

Juka vláknitá (latinsky Yucca filamentosa) je druh, ktorý pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Charakteristickou vlastnosťou sú mečovité listy, ktoré sú dlhé a široké. Tuhé zelené listy pritom majú biele či krémové vlákna tiahnuce sa okolo ich okrajov. Na konci dlhých stoniek sa objavujú súkvetia s nádhernými bielymi alebo krémovými kvetmi.

Ak sa rozhodnete pre pestovanie juky vonku, vyberte jej slnečné až polotienisté stanovište. Z hľadiska pôdy vyžaduje dobre odvodnenú pôdu, ktorá môže byť piesočnatá a pokojne aj chudobná na živiny. Juka vláknitá dobre odoláva suchu a častú zálievku nevyžaduje.

Juka vláknitá a jedovatosť

Kvety juky bývajú v Amerike využívané a stáva sa z nich obľúbená pochúťka. Okvetné lístky svojou chuťou pripomínajú špargľu a bývajú pridávané napríklad do zeleninových šalátov. Niekedy sa tiež obaľujú v cestíčku, usmažia sa a na záver sa pocukrujú.

Iná situácia však nastáva v otázke toho, či je juka jedovatá pre mačky a psy. Odpoveď totiž znie áno. Juka obsahuje rovnako ako napríklad aloe vera či dracena saponíny. Po požití sa u zvieraťa môže objaviť slinenie, zvracanie, hnačka a apatia.

Juka obrovská

Juka obrovská (Yucca elephantipes) býva niekedy prezývaná ako slonia noha. Ide o pomerne veľký sukulentný druh, ktorý sa často pestuje ako izbová rastlina. Na vonkajšom stanovišti vám porastie skôr v teplejších klimatických podmienkach.

Juka obrovská zaujme svojimi dlhými mečovitými listami, ktoré sú usporiadané v ružici. Ich dĺžka môže byť až 1,5 metra. Táto rastlina vyžaduje dostatok svetla, ale pozor si dajte na priame slnko, ktoré by mohlo spáliť jej listy. Na pestovanie voľte dobre odvodnenú pôdu, ktorá rýchlo vysychá. Rastlina lepšie znáša sucho ako premokrenie.

Juka banánová

Medzi ďalšie rozšírené druhy sa radí juka banánová (Yucca baccata). Táto rastlina plodí jedlé plody, ktoré pripomínajú banán. Odtiaľ napokon plynie aj jej názov. Právom sa radí k najmrazuvzdornejším jukám. Jej listy sú zelenomodré, merajú zhruba jeden meter a po hranách tvoria vlákna. V našich podmienkach sa ale spravidla plodov nedočkáte.

Juka krátkolistá

K veľmi dobre mrazuvzdorným jukám sa radí aj juka krátkolistá (Yucca brevifolia). Ide o vôbec najvyššieho predstaviteľa rodu juka, ktorý dorastá do úctyhodnej výšky 10 až 12 metrov. Navyše sa dožíva až stovky rokov.

Juka nádherná

Juka nádherná (latinsky Yucca gloriosa) je vzpriamene rastúci ker alebo strom, ktorý môže dosahovať do výšky až 5 metrov. Listy sú širšie, mečovité, pevné a disponujú ostrými koncami. Ich sivasto zelená farba získava modrastý nádych.

Juka sivá

Juka sivá (latinsky Yucca glauca) je vždyzelená rastlina. Pýši sa skôr nízkym vzrastom, bežne dorastá do výšky zhruba 60 cm. Jej kvety sú biele a vyrastajú v hustých strapcoch. Svojím tvarom pritom pripomínajú konvalinky. Listy vyrastajú v prízemnej ružici a dosahujú peknú modrozelenú farbu.

Vonkajšia juka

Niektoré druhy juky je možné pestovať aj vonku, iné sú v našich podmienkach naopak vhodnejšie do domáceho prostredia. Medzi vonkajšie juky sa radí najmä spomínaná juka vláknitá.

Vonkajšia juka v kvetináči

Pamätajte na to, že juka zasadená v kvetináči je oveľa menej mrazuvzdorná ako tá zasadená voľne v záhrade. Rastliny v nádobe môžu zničiť aj mrazy okolo -5 °C. Vzhľadom k tomu sa najčastejšie odporúča juku v kvetináči na zimné mesiace preniesť alebo ju aspoň dobre zazimovať. Juka môže prezimovať v zimnej záhrade. Na ochranu pred mrazom je možné použiť izoláciu tvorenú hrubou vrstvou polystyrénu. Vďaka tomu ochránite jej korene. Odporúčame ju pestovať v keramickom, terakotovom alebo hlinenom kvetináči, ktorý dobre viaže vodu v zime.

Kedy presadiť vonkajšiu juku

Presádzanie juky budete riešiť v prípade, keď sa rozhodnete túto rastlinu pestovať v nádobe. Juka vyžaduje dostatok miesta, preto ju pravidelne presádzajte v momente, keď je jej kvetináč už malý. Koreňový systém juky môže byť pomerne zložitý, preto je priestranná nádoba kľúčom k úspechu.

V prípade, že juku presádzate, skontrolujte jej korene. Ak narazíte na zhnité alebo čierne kusy, odrežte ich. Zároveň môžete mierne zrezať zvyšok koreňov, aby ste obnovili silu rastliny.

Juka žltnutie listov

Žltnutie listov u juky je väčšinou späté s nadmernou zálievkou. Tento problém ale môže spôsobiť aj nedostatok svetla či živín alebo malý kvetináč.

Ako zachrániť juku

Pokiaľ je žltnutie vo veľkej miere, rastlinu odporúčame vybrať z kvetináča a dôkladne skontrolovať jej korene. Hnedé a zahnívajúce odstráňte a skúste tiež existujúci substrát nahradiť novým. Juku neprelievajte.

Pokiaľ vaša juka chradne a nič nepomáha, môžete ju tiež pod listami odrezať a nechať znova zakoreniť.

Prerastená juka

Juka samozrejme môže prerásť do rozmerov, ktoré už pre priestor vašej záhrady budú neprijateľné. V takom prípade sa nebojte rastlinu orezať a namnožiť.

Zrezanie juky

Zrezanie juky sa väčšinou vykonáva na začiatku vegetačného obdobia. Aby rastlina dobre vyzerala, nezabúdajte tiež priebežne odtrhávať staré a suché spodné listy. Zbaviť sa môžete aj tých listov, ktoré netrčia smerom nahor, ale naopak oblúkovito previsajú.

Juka vláknitá po odkvitnutí

Akonáhle dôjde k odkvitnutiu juky, odporúča sa celú stonku pri zemi odrezať. Po odkvitnutí postupne odumiera celá ružica a okolo nej sa postupne vytvára niekoľko dcérskych ružíc.

TIP: Rozkvitnutá záhrada je jednoznačne nádherná. Prezrite si náš prehľad vhodných kvitnúcich stromov a nechajte sa inšpirovať.

Chcete svoju záhradu ozvláštniť zaujímavým stromom a zároveň nechcete čakať príliš dlho? V tom prípade sú práve pre vás určené rýchlorastúce dreviny.

Zistite, aké varianty sa v tomto smere tešia popularite a odhaľte základné pravidlá pre ich pestovanie.

Pestovanie brezy

Breza sa radí medzi obľúbené opadavé stromy, a to predovšetkým vďaka svojmu nápadnému dekoratívnemu kmeňu. Ten na prvý pohľad zaujme bielou kôrou, ktorá sa v tenkých vrstvách odlupuje. Ak sa radíte medzi alergikov, treba spozornieť. Kvitnúca breza je totiž považovaná za jeden z najsilnejších alergénov.

Z hľadiska stanovišťa je vhodné voliť slnečné miesto. Brezy však dobre znesú aj polotieň. Čo sa pôdnych podmienok týka, nie sú brezy príliš náročné. Týmto stromom sa bude dobre dariť takmer v akejkoľvek pôde.

Počítajte s tým, že breza disponuje pomerne rozsiahlym koreňovým systémom, ktorý sa objavuje všade v okolí. Vzhľadom k tomu je ťažké vyrastenú brezu presadiť. Preto odporúčame sadenice briez už na začiatku umiestniť na stanovište, kde tiež zostanú.

Druhy brezy

U nás sa môžete najčastejšie stretnúť s bielou brezou. Tá vyniká svojou veľkou prispôsobivosťou, vďaka čomu sa môže vyskytovať v typovo veľmi odlišných lokalitách.

V menších záhradách býva často pestovaná odroda Youngii, ktorá zaujme svojim previsnutým dáždnikovým rastom. Odroda Fastigiata potom zaujme veľmi úzkym stĺpovitým vzhľadom, pričom dosahuje výšku až 15 metrov. Zaujímavá môže byť aj breza papierová, ktorá svoje meno dostala vďaka veľkým odlupujúcim sa bielym plátom kôry, ktoré svojím vzhľadom aj funkciou pripomínajú práve papier.

Ako rýchlo rastie breza

Breza môže za ideálnych podmienok dosiahnuť výšku až 30 metrov. Samotná rýchlosť rastu potom prirodzene závisí od mnohých faktorov, medzi ktoré sa radí pôda, klimatické podmienky, dostupnosť vody či živín. Všeobecne sa dá povedať, že prírastok činí zhruba 1,5 metra ročne.

Pestovanie cyprušteka

Cyprušteky sú skvelým pomocníkom v prípade, keď chcete rýchlo docieliť efektný živý plot. Tieto dreviny zaujmú svojou kompaktnou a úzkou korunou, ktorá je práve na tento účel úplne ideálna. Na vytvorenie kvalitného živého plotu bude treba vysadiť viac sadeníc v rade alebo v skupine. Rozhodnúť sa môžete ako pre jeden druh cyprušteka, tak aj kombináciu niekoľkých rôznych odrôd.

Pri výsadbe cyprušteka do záhrady dbajte na to, aby sa jednotlivé stromy svojimi spodnými vetvami dotýkali. K zálievke pristupujte pravidelne, dajte si však pozor na premokrenie stromov. Cyprušteky tiež neznáša presušenie. K presadeniu do vonkajšieho prostredia pristupujte na jar, keď už jednotlivé rastlinky začínajú obrastať. V zimných mesiacoch možno odporučiť cyprušteky zazimovať pomocou nahrnutého mulča alebo lístia zo záhrady.

Využite online predaj cypruštekov v našom e-shope a vyberte si kúsok, ktorý vám v záhrade bude robiť radosť

Druhy cypruštekov

Z hľadiska druhov máte rozhodne z čoho vyberať. Pomyselnou stávkou na istotu môže byť cypruštek vždyzelený. Vďaka svojim technickým a dekoratívnym vlastnostiam je v záhradách veľmi obľúbený.

Z ďalších populárnych odrôd stojí za zmienku cyprusovec Leylandský, ktorý ponúka ročný prírastok až 50 - 80 cm a skvele sa hodí na tvarovanie. V záhradách býva hojne pestovaný aj cypruštek Lawsonov, ktorý sa právom radí medzi najkrajšie stĺpkovité rastliny.

Ako rýchlo rastie cypruštek

Rýchlosť rastu pochopiteľne závisí od zvolenej odrody a tiež od podmienok, ktoré rastline doprajeme. Všeobecne sa dá povedať, že sa priemerný ročný prírastok pohybuje zhruba okolo 30-50 cm.

Pestovanie katalpy

Katalpa je krásny strom, ktorý na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými srdcovými listami, výraznými kvetmi i plodmi. Vďaka svojej zvláštne tvarovanej korune vám pritom v záhrade sprostredkuje potrebný tieň. Ostatne právom býva niekedy označovaná ako taký živý slnečník.

Výhodou katalpy sú bezpochyby jej veľmi nízke nároky na pestovanie. Zasadiť ju je možné prakticky kamkoľvek. Rovnako jej vyhovuje prakticky akýkoľvek typ pôdy. Dobre znáša kyslejšiu aj vápenitú pôdu. Len si dajte pozor na to, aby bola pôda dostatočne kyprá a strom mohol zapustiť korene dostatočne do hĺbky. Vo výživnej pôde bohatej na humus budú semená katalpy všeobecne lepšie prospievať.

Z hľadiska stanovišťa voľte skôr slnečné. Keďže má katalpa radšej sucho, myslite aj na vhodný systém odvodnenia. Počas prvého roka po výsadbe ju ale zalievajte pravidelne. Mladé dreviny môžete tiež prihnojovať dusíkatými hnojivami.

Druhy katalpy

Existuje mnoho druhov katalpy, pre ktorých pestovanie sa môžete rozhodnúť. Za zmienku stojí napríklad katalpa trubačovitá pochádzajúca zo Severnej Ameriky. Medzi populárne druhy sa radí aj katalpa vajcovitá, katalpa nádherná či katalpa červenajúca.

Ako rýchlo rastie katalpa

Tak ako u iných drevín, aj v tomto prípade záleží na podmienkach, ktoré stromu doprajete. Všeobecne sa dá ale povedať, že sa ročný prírastok pohybuje zhruba okolo 50 cm.

Pestovanie vŕby

Medzi rýchlorastúce dreviny do záhrady sa radí aj vŕba. Vo voľnej prírode na ne často narazíte v blízkosti brehov riek, u rybníkov, vlhkých lúk, lužných lesov či rašelinísk. Prečítajte si náš článok zameraný na pestovanie vŕby. Prípadne na vás pestrá ponuka vŕb čaká v našom e-shope.

Pestovanie tavoľníka

Medzi ďalšie rýchlo rastúce a zároveň nenáročné dreviny do záhrady sa radí tavoľník. Zistite, ako na pestovanie tavoľníka a na čo si dať pozor v našom článku.

Pestovanie javora

Javor sa radí medzi krásne stromy, ktoré rozžiaria vašu záhradu. Vyberať môžete medzi javormi rôznych druhov. V našom článku sa tiež dozviete, ako na pestovanie javora a na čo si dať pozor.

Rýchlorastúce stromy na kúrenie

Chcete pestovať stromy predovšetkým na praktické využitie, teda kúrenie? Aj v tomto prípade pre vás bude rýchlosť rastu dôležitým faktorom pri výbere. Na tento účel sa skvele hodia najmä rýchlo rastúce listnaté stromy, ktoré u nás nie sú pôvodným druhom. Jednať sa môže napríklad o topol, pajaseň či Turkestanský brest (známy tiež ako brest sibírsky) a paulovniu plstnatú.

Turkestanský brest je charakteristický rýchlym rastom, pričom za jeden rok povyrastie až o 2 metre. Jeho pestovanie je pomerne nenáročné, ale môže mať trochu vyššie nároky na vlahu. Navyše veľmi dobre znáša rez a odrezané vetvy je možné teda priebežne používať na kúrenie. Z domácich odrôd stojí za zmienku napríklad jelša, vŕby či lieska.

Ponuka rýchlo rastúcich drevín je skutočne široká. Či už túžite po zaujímavom strome do záhrady, chcete si rýchlo vypestovať živý plot alebo napríklad zháňate stromy na kúrenie, prídete si na svoje. Stačí si len vybrať taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim potrebám.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vytvorte si u vás v záhrade kúsok Stredomoria. Skvele vám k tomu poslúžia olivovníky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Zistite, akú pôdu zvoliť, ako výdatne túto rastlinu zalievať a na čo si dať pozor. Poradíme vám aj s tým, ako sa starať o olivovník v zime.

Olivovník európsky

Pestovanie olivovníkov nie je žiadna veda. Najobľúbenejším druhom olivovníka, ktorý sa pestuje u nás, je jednoznačne olivovník európsky. Ten zaujme atraktívnymi úzkymi striebristými listami a typickými zelenými plodmi. Pôvodne pochádza z Iránu, odkiaľ sa postupom času rozšíril do Stredozemia. Olivovníky sa nemusia pestovať nutne len kvôli olivám. Skvele totiž poslúžia aj ako originálne okrasné stromy, ktoré premenia vašu záhradu či terasu na nepoznanie.

V našom e-shope nájdete zaujímavé olivovníky na predaj. Stačí si teda len vybrať, objednať a zakomponovať ich do svojej záhrady alebo napríklad na terasu

Olivovník v záhrade

Olivovníkom sa najviac darí v jemne vlhkej pôde, preto pamätajte na ich pravidelné zalievanie. Zatiaľ čo v zimných mesiacoch bude pravdepodobne stačiť zalievať rastlinu raz týždenne, v lete jej doprajte dostatok vlahy aspoň dvakrát až trikrát týždenne. Pozor si však dajte na to, aby voda v kvetináči zbytočne nestála, pretože by mohla spôsobiť uhnívanie koreňov. Substrát na olivovník voľte ideálne tak, aby išlo o mierne zásaditú piesočnato-hlinitú pôdu.

Olivovníky na svoj správny rast potrebujú dostatok slnečných lúčov. Preto je vhodné ich vysadiť na záhradu orientovanú ideálne na juh. Rastlinu netreba rosiť, pretože v prírode bežne rastie v suchom podnebí.

Ako strihať olivovník

Rez olivovníka rozhodne nemusí byť nijako radikálny. Treba však pravidelne zastrihávať bujné letorasty. Dlhé vetvy sa strihajú preto, aby strom zmohutnel a netiahol sa príliš do výšky. Pravidelne tiež uvoľňujte stred stromu a prestrihajte vetvy, ktoré vedú smerom dovnútra.

Kedy strihať olivovník

Už vyrastené stromčeky treba upraviť rezom na jar, najneskôr však v polovici júla. Vďaka tomu stihnú nové výhony do zimy vyzrieť. Každé dva roky môžete tiež pristúpiť k presvetľovaciemu rezu.

Prvé olivy môžete na strome zaznamenať po zhruba piatich rokoch, a to predovšetkým na vrúbľovaných rastlinách. Postupne by sa potom mala plodnosť stromu zvyšovať, naplno však bude olivovník plodiť až po niekoľkých desaťročiach. Pamätajte tiež na to, že aby plody dostali svoju typickú chuť, treba ich macerovať v silne slanom náleve.

Olivovník v kvetináči

Olivovník je možné pestovať nielen voľne v záhrade. Popularite sa teší aj jeho pestovanie v nádobe. Pamätajte na to, že olivovníky zle znášajú vlhký vzduch. Preto je vhodné im zaistiť stanovište, kde bude vzduch skôr suchší, a to predovšetkým v zime. Ideálny môže byť napríklad priestor na chodbe alebo terase, ktorý je dobre chránený pred mrazom.

Ako pestovať olivovník v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre tento spôsob, určite vás bude zaujímať, ako pestovať olivovník v nádobe. Zvoliť by ste mali dostatočne veľký kvetináč, aby sa mohli korene olivovníka voľne rozrastať. Nádoba by mala byť taká veľká, ako koruna stromu. Olivovník presaďte, akonáhle sa jeho koruna zväčší (najlepšie každých 3 až 5 rokov).

Samotný kvetináč s rastlinou potom umiestnite na slnečné miesto, kde bude chránený pred silnejšími vetrami. Na doplnenie živín v pôde pamätajte na to, aby ste zhruba každé dva roky olivovník prihnojovali a dosypávali nový substrát.

Aby dochádzalo k lepšiemu odtoku vody z kvetináča, je možné odporučiť vytvoriť vo vnútri nádoby drenážny systém. To znamená, že dno kvetináča vysypete štrkom či malými kamienkami a prikryjete substrátom.

Olivovník na kmienku

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie okrasného olivovníka, môžete uprednostniť pestovanie dreviny na kmienku. Olivovník sa k tomu totiž skvele hodí.

Olivovník mrazuvzdorný spravidla nie je

Pokiaľ olivovník pestujete v nádobe, je vhodné ho na zimné mesiace preniesť do interiéru (zhruba koncom októbra alebo v momente, keď vonkajšia teplota klesne pod 10 °C). Olivovníky zasadené priamo v záhrade je možné pred mrazom ochrániť vhodným spôsobom zazimovania. Výnimkou môže byť mrazuvzdorný olivovník, ktorý dokáže chladné mesiace lepšie prečkať (napriek tomu sa však odporúča pred zimou určitým spôsobom ochrániť každú odrodu). Olivovník skrátka a jednoducho miluje teplo.

Ako zazimovať olivovník

Okolo olivovníka je možné navŕšiť pôdu, ktorá rastline poskytne izoláciu pred chladom. Okolie kmeňa ďalej tiež môžete prikryť mulčom, ktorý korene veľmi dobre ochráni. Vďaka navŕšenej pôde zároveň bude môcť voda stiecť ďalej od koreňov, vďaka čomu nebude olivovník v zime premokrený.

Pokiaľ očakávate, že vonkajšie teploty budú naozaj veľmi nízke, môžete kmeň a korunu stromu obaliť jutovinou či netkanou textíliou.

Ak rastlinu prenesiete do interiéru, vyhnite sa príliš tmavým a vlhkým priestorom (v ideálnom prípade olivovník umiestnite k oknu, aby sa mu aj v zimných mesiacoch dostalo dostatok slnečných lúčov).

TIP: Ak sa rozhodnete pre okrasné pestovanie olivovníka, môžete ho doplniť aj ďalšími záujímavými rastlinami. Jednou z možností je napríklad hebe. Zistite, ako pestovať hebe az akých variant môžete vyberať.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Vŕba (Salix) je pomerne obsiahly rod stromovitých či krovitých rastlín. Vŕby sa bežne vyskytujú takmer po celom svete, prevažná väčšina však v miernom podnebí severnej pologule, skôr vo vlhkých oblastiach. Nájdeme ich pozdĺž riek, okolo rybníkov, v blízkosti rašelinísk, v lužných lesoch, ale aj vo vyšších a chladnejších polohách.

U nás je vŕba spájaná s mnohými tradíciami, v minulosti bolo drevo využívané nielen v košikárstve, ale aj na výrobu nábytku či hudobných nástrojov. Vŕbová kôra sa tiež využívala v tradičnej medicíne. Okrem toho sa jedná o dôležitú včelársku rastlinu. Jahňady sú totiž plné sladkého nektáru a peľu, čo hmyz veľmi ocení.

Vŕby majú obvykle silný kmeň (vzhľadom k veľkosti stromčeka), prípadne rastú v tvare kríka. Listy sú kopijovité alebo čiarkovité, drobných rozmerov, na jeseň opadajú.

Kvety vŕby sú usporiadané do jahňad. Tie môžu mať odlišný vzhľad; nám sú už od detstva najznámejšie vŕby rakytové, ktorým sa ľudovo hovorí „baburiatka, bahniatka“  pre ich hebkú štruktúru.

Pestovanie vŕby

Vŕby sú náročné na svetlo a vlahu. Vysádzame ich teda na stanovište slnečné, prípadne s dostatkom rozptýleného svetla po celý deň. Polotieň či plný tieň týmto rastlinám nesvedčí.

Na pôdu vŕby nie sú vyberavé. Dobre sa im darí aj v menej výživných pôdach s vysokým podielom piesku. Hlavné je pre nich dostatok vlhkosti. Pokiaľ vŕbu nevysadíte priamo pri jazierku alebo pri rybníku, musíte ju pravidelne zalievať - zemina okolo kmeňa by mala byť neustále mierne vlhká (nie podmáčaná, aj keď v tomto ohľade znesú veľa).

Sadenie vŕby

Vŕbu vysádzame rovnako ako ktorýkoľvek iný strom či ker. Dôležité je zvoliť optimálne stanovište – to už sme si priblížili v predchádzajúcom odseku.

Vŕbu zasadíte tak, že vykopete dostatočne veľkú jamu pre koreňový bal, umiestnite strom do jamy a pevne prikryjete zeminou. Pri niektorých druhoch, napríklad pri vŕbe košikárskej, je dôležité vysadiť sadenicu tak, aby jednotlivé vetvy boli k okolitému povrchu pod uhlom 60°, pričom nad zemou zostávajú 3 až 5 púčikov z každého prútu.

Kedy zasadiť vŕbu

Vŕbu je najlepšie zasadiť na jeseň alebo na jar, keď nie je v plnom raste. Ak máte však kvalitné a dostatočne predpestované sadenice, môžete ich vysadiť prakticky kedykoľvek od jari až do jesene. Ak sadíte počas vegetačného obdobia, musíte sa rastline viac venovať, najmä čo sa zálievky týka.

Kam zasadiť vŕbu

Vŕbu by ste mali zasadiť na slnečné miesto s dostatkom vlhkosti a priestoru pre jej rast. Niektoré ázijské druhy, napríklad vŕba japonská, znesú aj mierny polotieň.

Vŕby sú mrazuvzdorné, nie je teda nutná výsadba do kvetináčov a náročný transport na konci každej sezóny. Vetvy niektorých druhov sú pomerne tenké a krehké, preto sa oplatí stromčeky vysadiť na miesto chránené pred vetrom. To sa však netýka napríklad vŕby košikárskej alebo niektorých našich pôvodných druhov, ktoré majú pružné a odolné vetvy.

Strihanie vŕby

Vŕbu je vhodné strihať v období vegetačného pokoja, teda od neskorej jesene do skorej jari. Pri reze odstraňujeme najmä suché, poškodené a prekrývajúce sa konáre. U všetkých pestovaných druhov dbáme aj na estetiku, korunu teda udržujeme v pravidelnom tvare.
Vŕby obrastajú rýchlo, počas roka tak robíme najčastejšie dva až tri rezy. Ten prvý býva najradikálnejší a uskutočňujeme ho ešte pred vytvorením prvých púčikov, teda pokojne už vo februári. Počas roka vykonávame udržiavacie rezy.

Kedy strihať japonskú vŕbu

Vŕbu japonskú striháme každý rok celkom trikrát. Prvý rez robíme na prelome februára a marca. Dôležité je, aby ešte na vetvách neboli rozvinuté púčiky a rez tak vŕbe neuškodil. V túto ročnú dobu sa nebojíme do kríka zasiahnuť poriadne a prevedieme radikálny rez, pri ktorom skrátime výhony až o dve tretiny ich dĺžky.

Ďalší rez robíme v lete, kedy vŕbu zastrihujeme do pekného tvaru. Posledný potom urobíme na jeseň, ideálne v novembri, kedy odstraňujeme všetky vyčnievajúce vetvy, ktoré narúšajú estetiku koruny.

Strihanie vŕby na jeseň

Na rez vŕby sa najviac hodí obdobie okolo Veľkej noci. Nie nadarmo sa košíky, korbáče a ďalšie výrobky pletú práve z vŕbového prútia, ktoré bolo vždy nutné v túto ročnú dobu odstrániť. Rez však môžeme v niektorých prípadoch vykonávať aj na jeseň. Najčastejšie tak robíme pri drobných okrasných druhoch, ktoré chceme udržiavať kompaktné a úhľadné (vzrastlé stromy a košaté kríky zrezávame raz za jeden až dva roky na jar).

Jesenný rez nesmie byť radikálny. Jedná sa o rez udržiavací, kedy odstraňujeme iba nežiaduce časti vetiev, ktoré narúšajú tvar koruny.

Vŕba druhy

Tento rod zahŕňa viac ako 400 jednotlivých druhov. Niektoré druhy vŕb sú si natoľko blízke, že na ich presné rozoznanie je potrebné využiť odborné botanické techniky.

V slovenskej prírode nájdeme 22 pôvodných druhov, ktoré prirodzene rastú najmä vo vlhkých oblastiach, pozdĺž riek, rybníkov či iných vodných plôch. Vŕby sú však obľúbené aj ako okrasné stromy, v záhradách tak okrem našich pôvodných druhov nájdeme aj niektoré z ázijských a amerických vŕb.

Medzi najbežnejšie aj najobľúbenejšiebenejšie druhy pestované u nás patria:

Vŕba ružová (Salix gracilistyla) - tento druh je zaujímavý svojimi ružovými "jahňadami", 'Mount Aso'.

Vŕba japonská (Salix integra) - druh okrasný nielen jarnými kvetmi, ale aj listom. Ľahko sa tvaruje, v záhradách je veľmi obľúbený. Najmä 'Hakuro Nishiki'.

Vŕba stromčekovitá (Salix arbuscula) - nízka okrasná vŕba, tvorí asi jeden meter vysoký stromček. S obľubou vysádzaná ako doplnok medzi nízke kríky a byliny.

Vŕba rakytová (Salix caprea) - stredne vysoký strom, ktorý preferuje rast pri vodných plochách. Významná včelárska rastlina. Zaujímavá je tiež previsnutá forma 'Pendula'.

Naše ďalšie pôvodné druhy bežne sa vyskytujúce v prírode strednej Európy sú Vŕba biela (Salix alba), Vŕba krehká (Salix euxina), Vŕba trojmužná (Salix triandra), Vŕba popolavá (Salix cinerea), Vŕba ušatá (Salix aurita)

Sadenice vŕby do vašej záhrady, k jazierku i rybníku nájdete aj na našom e-shope. Vyberať môžete hneď z niekoľkých obľúbených druhov

Okrasná vŕba

Okrasné vŕby sú v súčasnosti veľmi žiadaným doplnkom moderných záhonov plných okrasných tráv, nízkych kríkov a kvitnúcich bylín. Medzi obľúbené okrasné druhy patrí napríklad vŕba japonská alebo vŕba pokrútená.

Vŕba v kvetináči

Krútená vŕba v kvetináči je krásnou jarnou dekoráciou nielen na záhradu, ale aj na balkón, terasu či pred dom. Dôležité je opäť dodržať niekoľko pravidiel pre pestovanie – najmä plne slnečné stanovište a dostatok vlahy.

Pokiaľ chcete zakúpenú vŕbu v kvetináči pestovať aj naďalej, je nutné ich presadiť do väčšej nádoby a v zimných mesiacoch ideálne kvetináč s rastlinou preniesť do skleníka, v ktorom nemrzne. Krútenú vŕbu tiež môžete po sezóne z pôvodného kvetináča vybrať a jednoducho ju vysadiť do záhrady.

Previsnutá vŕba na kmienku

Okrasná vŕba na kmienku 'Pendula' alebo ´Kilmanrock' skrášli predzáhradku, poskytne tieň v parku alebo sa postará o smútočný vzhľad pietneho miesta. Medzi previsnuté druhy vŕb patria napríklad vŕba babylonská, vŕba biela, vŕba Matsudova alebo vŕba náhrobná. Všetky menované druhy, okrem previsnutých, však dorastajú aj do niekoľkých metrov. Ak hľadáte drobnejší druh previsnutej vŕby na kmienku do záhrady, zvoľte napríklad vŕbu drobnú stromčekovitú.

TIP: Milujete minimalistický vzhľad okrasných odrôd neplodiacich stromov? Vŕbu v záhrade krásne doplnia napríklad zakrpatené brezy alebo javory. A práve o pestovaní okrasných javorov sme sa viac rozpísali v našom predchádzajúcom článku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Patrí do čeľade bôbovitých, čo poznáme okrem iného podľa typickej stavby kvetu. Ide o opadavé kríky alebo stromy, ktoré pochádzajú pravdepodobne z oblastí Číny, kde sa dodnes vyskytuje päť endemických druhov. Ostatné druhy však nájdeme bežne rásť napríklad v Stredomorí alebo niektorých častiach severnej Ameriky.

Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a nenáročnosti je judášovec ideálnou voľbou pre rôzne záhradné kompozície. Môže byť pestovaný ako solitéra, v skupinách s inými kríkmi alebo ako súčasť kvitnúcich živých plotov. Veľké množstvo voňavých kvetov navyše priláka do záhrady plno opeľovačov.

Práve pre tie sa kríky najčastejšie pestujú. Majú obvykle sýto ružovú, fialovú či purpurovú farbu, u niektorých odrôd (napríklad Album) sa stretneme dokonca s bielou. Zaujímavosťou je, že kvety nemajú žiadne stopky, vyrastajú v trsoch priamo z konárov či kôry. Po odkvitnutí sa na ich mieste vytvárajú pre túto čeľaď typické struky s nejedlými semenami.

Judášovec druhy

Judášovec čínsky

(Cercis chinensis) je opadavý ker alebo malý strom pôvodom z Ázie. Táto rastlina je obľúbená pre svoje nápadné jarné kvety, ktoré sa objavujú ešte pred listami a zahaľujú celé vetvy do ružovej až fialovej farby.

Čínsky judášovec je ideálnou rastlinou do okrasných záhrad. Pestuje sa hlavne ako solitéra, prípadne v skupinách s inými kríkmi či kvetmi. Má zelené, srdcovité listy, ktoré na jeseň získavajú zaujímavú žltú farbu. Drevina je odolná voči mrazu a preferuje slnečné stanovište s dobre priepustnou, skôr zásaditou pôdou.

Na trhu nájdeme mnoho zaujímavých odrôd. Medzi tie obľúbené patrí napríklad 'Avondale' alebo 'Shirobana'.

Judášov strom

Judášovec strukový (Cercis siliquastrum), známy tiež ako judášov strom, patrí medzi opadavé kríky či stromy pochádzajúce z južnej Európy a západnej Ázie.

Kvety rastú priamo z kmeňa a vetiev, majú ružovú až fialovú farbu a rovnako ako u ostatných druhov, aj tu sa objavujú ešte pred vyrašením listov. Drevina dorastá do výšky približne šiestich metrov, hodí sa ako solitér do okrasných záhrad alebo parkov.

Tento druh je na tom s mrazuvzdornosťou o niečo horšie ako judášovec kanadský a čínsky, avšak s teplotami v nižších oblastiach Slovenska a Českej republiky si poradí bez problémov.

Judášovec kanadský

(Cercis canadensis) je opadavý ker alebo strom, ktorý pochádza z východných oblastí Severnej Ameriky. Kvety sú ružové až purpurové a na jar pokrývajú väčšinu vetiev. Krík dorastá do výšky asi piatich metrov, rastie skôr priemernou rýchlosťou. Jeho srdcovité listy majú veľmi zaujímavé farby, od sýto až temne zelenej, cez vínovú, naživo oranžovú až po bordovú.

Medzi obľúbené kultivary patria napríklad 'Forest Pansy', 'Merlot' alebo 'Ruby Falls'.

Chcete si užiť kvetmi zasypané judášovce aj vo svojej záhrade? Obľúbené druhy a kultivary nájdete v našom e-shope

Judášovec pestovanie

Výber vhodného stanovišťa

Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Pokiaľ ho chcete pestovať v tieni, majte na pamäti, že kvetov bude menej.

Čo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Je však schopný rásť aj na chudobnejších a ťažších pôdach.

Všeobecne platí, že judášovec kanadský je oveľa odolnejší, poradí si s tieňom aj horšou pôdou. Naopak judášovec čínsky a strukový vyžaduje plné slnko a hlinité humózne pôdy.

Výsadba a starostlivosť

Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné pripraviť pôdu tak, že do nej pridáte kompost. Niektoré druhy (napríklad judášovec strukový) preferujú mierne zásadité, vápenaté pôdy.

Výsadbu vykonávajte tak, aby koreňový krčok bol približne 5 cm pod úrovňou terénu. Po výsadbe rastlinu nezabudnite zaliať a udržiavať pôdu vlhkú, kým sa neuchytí.

Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Hnojenie nie je nutné, ale pokiaľ chcete podporiť kvitnutie, prihnojujte v tomto období fosforom a draslíkom.

Rez judášovca

Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar. Nie je to ale nutné, niektorí záhradkári judášovce neprerezávajú vôbec, iba raz za čas odstránia staré, choré a nekvitnúce vetvy, prípadne vykonajú výchovný rez.

TIP: Okrasné aj plodiace stromy majú nielen estetickú funkciu, sú tiež dôležitým zdrojom potravy pre opeľovače. Medzi zaujímavé stromy do veľkej záhrady patria napríklad sakury, platany či moruše. Stromy do malej záhrady musia byť kompaktnejšie, vysaďte napríklad trpasličie brezy alebo zakrpatené odrody jabloní.

Na jar Vás určite očarí tento atraktívny strom v nejednej predzáhradke. Je niekoľko druhov magnólii a každá je svojim spôsobom nádherná najmä vďaka kvetom. Kvitne ešte pred olistením. Kvety sa majestátne vypínajú na strome a nikto ich neprehliadne.

Ak je na jar krásne počasie bez mrazov, vydržia na strome naozaj dlho a postupne všetky puky rozkvitnú. V prípade mrazivých nocí či rán sa pripravte na smutný pohľad, ale žiaľ je to príroda. Preto výber vhodného miesta a chránená uzavretá poloha môže strom ochrániť.

Je to veľký ker alebo malý strom, plytko koreniaci a nevyžadujúci žiadny rez. Teda zároveň nenáročný na pestovanie. Patrí medzi opadavé listnaté stromy ale momentálne sú aj druhy stálozelené. Obľubuje slnko ale nie celodenné a vyhovuje jej aj polotieň. Prosperuje vo výživných, priepustných kyslejších pôdach. S južnou chránenou expozíciou.

Kedy kvitne magnólia

Magnólie kvitnú od marca až do mája, podľa druhu, niektoré až v júni. Máte ju už niekoľko rokov, ale nekvitne? Môže to mať viacero dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Magnólia vyžaduje kyslú pôdu, bezveterné stanovište, slnko až polotieň, žiadny podrast a okopávanie, žiadny rez.

Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek. Môže to byť aj 5 až 8 rokov. Začnite prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvetov, niekedy ju tak oklamete. Pokiaľ plánujete kúpu magnólie, zakúpte si už väčší strom, ker, najlepšie už kvitnúci.

Medzi prvými magnóliami rozkvitá už v marci magnolia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Pokiaľ ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, nakoľko neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy a keďže pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob. 

Magnóliu môžete obdivovať vo farbách biela, krémová, ružová, purpurová, fialová, žltá aj zelenkavá. Kvety drobné aj veľké. Nádherne voňajú a lákajú prvé opeľovače.

Magnólia hnojenie

Hnojenie nie je dôležité ale môžete ju prihnojiť počas roka od marca do septembra rozpustným hnojivom NPK a fosforečnatými hnojivami.  Stačí raz za 3 mes, na podporu kvitnutia v marci, potom v lete a na jeseň pre vyzrievanie pletív hnojivom s vyšším obsahom draslíka.

Magnólia strihanie

Nevyžaduje pravidelný ani špeciálny rez. Odstraňujú sa len poškodené konáre alebo inak nevyhovujúce, esteticky nevhodne rastúce. Kvitne každoročne, ak neomrznú kvetné puky.

Magnólia druhy

Najznámejší a obľúbený je Magnolia x soulangeana. Má veľké dominantné kvety a používa sa na výsadbu do väčších priestorov a parkov.

Magnolia liliflora má úzke ľaliovité kvety. Patrí medzi atraktívne druhy a veľmi často sa používajú do predzáhradky alebo na menšie plochy v záhone.

Magnolia stellata – drobnokvetá, zaujímavá a atraktívna pre jarný efekt. Pochádza z Japonska a určite si ju zamilujete pre jej jednoduchú krásu.

Vyberte si z magnólií v ponuke nášho eshopu

Magnolia denudata – M. holá s atraktívnymi a veľkými bielo - krémovými kvetmi.

Magnolia sieboldii - menej tradičný druh, ktorý kvitne už pri plnom olistení na prelome mája-júna.

Hoci na jeseň magnólie opadávajú, strom zdobia neskôr zaujímavé semená. A aj kostra stromu a kôra vynikne aj v zimných mesiacoch.

Magnolia grandiflora je jediná stálozelená magnólia, ktorá okrem listov vynikne aj lesklými tmavými listami počas celého roka. Mierny opad je v poriadku. Je mrazuvzdorná do -20 stupňov a vyžaduje chránenú polohu. Darí sa jej na juhu Slovenska. Obrovské krémové kvety kontrastujú s tmavými voskovými listami.

TIP: Inšpirujte sa aj článkom o najkrajších kvitnúcich stromoch do záhrad.