Okrasná záhrada

Túžite po krásne farebnej záhrade, balkóne alebo priestore za oknom? V tom prípade sa pustite do pestovania klinčekov. Tieto krásne kvety sa pýšia nádhernými farbami a pritom je ich pestovanie nenáročné. Prečítajte si, ako postupovať a čomu sa vyhnúť.

Charakteristika klinčekov

Klinčeky neodmysliteľne patrili do záhradiek našich babičiek. Pre svoju krásu však bývajú často pestované aj v súčasnosti. S klinčekom sa zároveň spája zaujímavá symbolika, ktorá siaha až do stredoveku. Vtedy bola táto rastlina symbolom pre Pannu Máriu, čo napokon pripomína doteraz používaný ľudový názov pre klinček bradatý – slzičky Panny Márie. Medzi klinčeky sa radí aj starý známy karafiát.

Klinčeky sú všeobecne domovom v Európe a Ázii. Vo voľnej prírode sa na ne dá natrafiť na slnečných stanovištiach na suchších medziach, skalkách a svahoch.

Prezrite si rôzne druhy klinčekov v našom e-shope a vybavte sa včas na novú pestovateľskú sezónu

Klinček druhy

Klinčekov existuje celý rad. Vďaka tomu nie je problém vybrať si takú rastlinu, ktorá sa bude vo vašej záhrade najviac vynímať. Klinčeky môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií.

Nízke vytrvalé druhy klinčekov

Tieto druhy bývajú hojne pestované v skalke. K populárnym druhom sa v tomto ohľade radí najmä klinček alpský, klinček sivý, klinček japonský či klinček peritý. Zabudnúť nesmieme ani na klinček kropenatý, ktorý ako jeden z mála dobre znáša kyslú pôdu.

Klinčeky ako letničky

Pravdepodobne najobľúbenejším druhom klinčeka u nás, ktorý sa pestuje ako letnička, je klinček čínsky. Ten na prvý pohľad zaujme svojim nižším rastom, pričom kvitne v najrôznejších farbách. Jeho kvety sú malé, ale v záhrade zaručene vyniknú.

Ak je reč o letničkách, musíme spomenúť aj klinček karafiát či karafiát záhradný. Táto kvetina je charakteristická svojim vysokým vzpriameným rastom. Keďže je ideálna na rez, často sa umiestňuje ako dekorácia do vázy.

Dvojročné klinčeky

Medzi obľúbené dvojročné rastliny môžeme zaradiť klinček bradatý, ktorý dorastá do výšky 30-50 cm. Tento klinček býva spravidla pestovaný v pestrej škále farieb. Rovnako je ideálny na rez, vďaka čomu v sezóne ozdobí vašu vázu.

Klinček do kvetináča

Klinček sa často pestuje v kvetináči, vďaka čomu si môžete ozdobiť svoj okenný parapet alebo napríklad priestor na balkóne. Ak hľadáte vhodný druh klinčekov na pestovanie v kvetináči, vyberajte skôr z nižších a stredne veľkých druhov. Ideálnou voľbou sú letničky, pri ktorých sa môžete tešiť na farebné kvety prakticky po celé leto. Oproti trvalkám sa rozrastajú rýchlejšie a začínajú tiež rýchlejšie kvitnúť.

Pestovanie klinčekov v kvetináči

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako postupovať pri pestovaní klinčekov v kvetináči a aké nároky vlastne tieto rastliny majú. Výhodou je, že pestovanie klinčekov je naozaj ľahké. Vďaka tomu si s ním hravo poradia aj začiatočníci. Všeobecne možno odporučiť vybrať týmto rastlinám slnečné stanovište. Z hľadiska pôdy voľte nezamokrený vápenitý typ. Rastlinu nezabudnite pravidelne zalievať, ale vyvarujte sa premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.

Klinček je vhodné pred výsadbou na vonkajšie stanovište predpestovať. Semená je možné vysievať do kvetináčov za oknom alebo do skleníka a neskôr ich presadiť von (akonáhle už nehrozia mrazíky).

Klinček v kvetináči aj voľne v pôde býva voči chorobám pomerne dobre odolný. U vyšších druhov sa môže objaviť múčnatka či pleseň šedá, pričom rozvoj plesní môže podporiť dlhodobo vlhké počasie. Ak by sme mali vymenovať nejakých škodcov, mohlo by sa jednať snáď len o zajaca, ktorý by sa na vašu záhradu mohol zatúlať. Listy hvozdíka sú pre neho totiž pochúťkou.

Klinček po odkvitnutí

Akonáhle klinček odkvitne, odporúčame odstrániť zvädnuté kvety a prípadne odumreté časti rastlín. Vďaka tomuto kroku podporíte ďalšie kvitnutie. Niektoré druhy klinčekov môžu znova vykvitnúť v druhom období kvitnutia.

TIP: Zaujala vás možnosť pestovania klinčekov? Preskúmajte aj ďalšie vhodné letničky do nádob a vzájomne ich skombinujte.

Podľahli ste kráse týchto nádherných rastlín, ktoré vám učarovali vďaka nádherným kvetom? Ešte ich nepestujete? Myslíte si, že nemáte dostatok informácií o ich nárokoch na pestovanie? Poradíme vám základné pestovateľské rady, aby aj váš záhon bol zaujímavý bez toho, aby išlo práve o japonskú výsadbu.

Charakteristika rododendronov

Rododendrony (Rhododendron) pochádzajú z Ázie, ale rastú po celom svete. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a kríkov. Vzhľadovo vám ich nemusíme zvlášť predstavovať. Typické sú pre nich kopijovité, lesklé, tmavo zelené listy rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta. Kvety sú rôznej farby aj veľkosti.

Prezrite si aktuálnu ponuku nádherných rododendrónov z nášho e-shopu

Rododendron druhy

Rododendrony nájdu uplatnenie v skalke či na záhonoch. Hodia sa tiež do tienistého kúta, na tvorbu živých plotov a neformálnych clôn a tiež ako solitéra. Rododendrony je možné pestovať aj v nádobe na terase. Rozdeľujú sa do niekoľkých skupín, ale najznámejšie sú 4 skupiny:

Vždyzelené rododendrony

Rododendrony Vireya

Azalky

Azaleodendrony

Väčšinou ide o mrazuvzdorné druhy. Okrem skupiny Vireya, ktoré sa pestujú v zimnej záhrade alebo v studenom skleníku. Veľmi pekne tiež vyzerá, keď sa rozhodnete pestovať rododendron na kmienku.

Rododendron pestovanie

Ako zasadiť rododendron

Rododendrony vyžadujú vlhké, dobre priepustné, humusové kyslé pôdy s podielom listovky.

Je potrebné ich vysádzať do polotieňa a plytko. Neznášajú hlbokú výsadbu a trvalý tmavý tieň. Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom.

Po odkvitnutí odstraňujte odkvitnuté súkvetia, vylúpnutím. Počas kvitnutia doprajte drevinám hnojivo určené pre rododendrony. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním. Najdôležitejšia je jesenná a zimná zálievka počas dní, kedy nemrzne.

Na zimu ich môžete nastlať v koreňovej časti lístím. Najmä mladé výsadby, pretože plytko korenia.

Bohužiaľ ich napádajú choroby a škodcovia, preto im venujte dostatočnú starostlivosť a pravidelne ich kontrolujte.

Rododendron presádzanie

K otázke ako pestovať rododendron patrí aj nutnosť presádzania. Kedy presadiť rododendron? Jednoducho vtedy, ak už prerástol stanovište, alebo sa mu napríklad na vami zvolenom stanovisku nedarí. Táto rastlina znáša presadenie dobre v prípade, že ho urobíte na jeseň alebo na jar. V období presádzania by ale nemalo mrznúť.

A ako presadiť rododendron? Pri presádzaní rastliny postupujte tak, že zviažete vetvy, aby sa vám pri prenášaní nezlomili. Následne opatrne rýľom obryte koreňový bal. Akonáhle sa celý uvoľní, rastlinu presuňte na dostatočne veľkú plachtu. Jej prostredníctvom potom môžete rastlinu pretiahnuť na nové miesto. Novo zasadené či presadené rododendrony nepotrebujú prihnojovať

Žltnutie rododendronov

Pokiaľ listy žltnú, pôda je pravdepodobne vápenatá, prípadne ho zalievate tvrdou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Prečo nekvitne rododendron

Aj keď sa snažíte rastline zaistiť tie najlepšie možné podmienky, môže sa stať, že vám nebude kvitnúť. Dôvodom môže byť napríklad situácia, kedy rastline odstraňujete opadané listy. Druhým dôvodom, prečo rododendron nekvitne, môže byť nezaštipovanie odkvitnutých kvetov. Tie treba odstraňovať vždy po odkvitnutí, aby ste dosiahli lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne. Pri zaštipovaní je nutné postupovať veľmi opatrne, aby ste náhodou nepoškodili či dokonca nevylomili púčiky, ktoré sú už pripravené na pučanie.

Pokiaľ rododendron na záhrade už máte a nekvitne, skúste ho presadiť, začať na jar zalievať vhodným hnojivom, doplniť mu kyslú pôdu s pH 4,5 - 5,5, skontrolovať či je, bol zasadený plytko alebo nebol vysadený v tmavom tieni.

Rododendron strihanie

Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez rododendronu býva okamih chvíľu po odkvitnutí. To znamená v priebehu júna a začiatku júla. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Dajte si pozor na to, aby ste rododendron nevystavovali radikálnemu rezu. Vždy rez vykonávajte postupne. Zmladzovanie kríka teda môžete pokojne rozložiť do obdobia 2 až 3 rokov.

Rododendron prezimovanie

Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Ako presne?

Prezimovanie rododendronu

Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody. Zároveň zalievajte rastlinu iba v dňoch, keď nehrozia silné mrazy.

Ako vidíte, rododendrony sú naozaj nádherné a vašu záhradu dokážu premeniť na nepoznanie. Preto určite neváhajte a vysaďte si tento ker do záhrady aj vy.

TIP: Pestujete v záhrade vistériu a nekvitne vám? V našom ďalšom článku poradíme ako ju prinútiť kvitnúť.

Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom. Zaujímavosťou je, že išlo o jedinú drevinu, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime. Rastie veľmi pomaly, ale nakoniec môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Okrem toho je však možné pestovať aj zakrpatené odrody, ktoré môžete tvarovať ako bonsaj.

Zistite, ako pri pestovaní tohto stromu postupovať a na čo si dať pozor.

Charakteristika ginka dvojlaločného

Ginkgo biloba (čiže ginko dvojlaločné) sa radí k najstarším stromom na zemi. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zaujímavosťou je skutočnosť, že aj keď na prvý pohľad nevyzerá ako ihličnan, radí sa práve medzi ihličnaté stromy. Jednotlivé ihlice sú totiž už natoľko sploštené, že pripomínajú skôr listy.

Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby. Na jeseň potom prirodzene žltnú a postupne opadávajú.

Vyberte si sadenice ginka dvojlaločného a pustite sa do jeho pestovania aj u vás doma

Ginkgo biloba pestovanie

Ginko dvojlaločné je vo východnej Ázii považované za posvätný strom. Často sa preto vysádza v blízkosti miestnych chrámov. Pestovať ho však možno aj v našich podmienkach. Vybrať si môžete z rôznych variantov - niektoré druhy sú previsnuté, iné zakrpatené a iné majú rôzne tvarované listy.

Ginku sa najlepšie darí v priepustnej suchšej ílovitej pôde. Spravidla dobre znáša aj znečistené ovzdušie a zasolené pôdy. Vyhnite sa ale trvalému tieňu a premokreniu. Obľubuje rásť skôr na teplejších stanovištiach, ale je mrazuvzdorný do zhruba -20 °C. Stromy existujú buď samčie, alebo samičie. Na zasadenie do blízkosti domov možno však odporučiť iba samčie rastliny. Plody samičích stromov totiž môžu nepríjemne zapáchať.

Ginko dvojlaločné má tendenciu rásť skôr pomaly. Za rok priemerne prirastá zhruba 30 cm. Prvýkrát začína strom plodiť zhruba vo svojich 35 rokoch. Ak chcete používať listy, je vhodné ich zberať na konci leta, prípadne skoro na jeseň (ako začnú meniť svoju farbu).

Novo vysadený strom potrebuje pravidelnú zálievku, kým nedôjde k zapusteniu hlbokých koreňov. Potom je možné ho zalievať iba počas suchých letných mesiacov. Spravidla tiež nie je potrebné používať hnojivo, pretože ginkgo biloba dokáže všetky potrebné živiny čerpať z pôdy.

Ginkgo biloba pestovania v kvetináči

Ginko dvojlaločné sa dá pestovať nielen voľne v pôde, ale aj kvetináči. Požiadavky na pestovanie sú v mnohom podobné, v niektorých ohľadoch sa však líšia. Najprv treba zvoliť dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi. Rastlina v kvetináči totiž potrebuje pravidelnú zálievku, a to obzvlášť v čase jej aktívneho rastu.

Ginkgo biloba strihanie

Ak chcete ginko dvojlaločné udržať v primeranej veľkosti, môžete ho veľmi ľahko udržiavať rezom. Strih totiž znáša skvele a aj z toho dôvodu sa mnohokrát pestuje ako efektný bonsaj.

Pamätajte na to, že každá odroda stromu má svoj prirodzený obrys. Stĺpovité stromy napríklad rastú v úzkom tvare stĺpu, iné odrody môžu mať skôr pyramídový alebo dáždnikový tvar. Orezávať môžete všetky vetvy, ktoré zdanlivo konkurujú hlavnému kmeňu. Odstraňovať možno aj malé vzpriamené stonky vyrastajúce zo zeme (tzv. prísavky). Nezabudnite priebežne odstraňovať aj všetky vetvy, ktoré vyzerajú mŕtve alebo slabé.

Plody ginkgo biloby

Ako sme už spomínali, zo samičích kvetov dozrievajú plody, ktoré príliš nevoňajú. Disponujú pomerne mäsitou šupkou, ktorá kryje jedlý biely oriešok. Tieto oriešky bývajú vo východnej Ázii považované za pochúťku. Ich chuť je možné pripodobniť gaštanom, niektorým chutia ako kombinácia edamame, zemiakov a píniových orieškov. Keďže sú mierne toxické, možno naraz konzumovať iba niekoľko semien.

TIP: Hľadáte skôr osvedčenú klasiku? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na tuje, ktoré sa často používajú na optické oddelenie priestoru.

Ozdobte svoj vstup do domu, terasu alebo napríklad balkón. Jednou z možností sú okrasné trávy, medzi ktoré sa radí aj majestátna ozdobnica čínska. Zistite, ako na jej správne pestovanie, ako ju pripraviť na zimu a kedy ju zastrihávať.

Charakteristika ozdobnice čínskej

Ozdobnica čínska sa právom radí k jedným z najobľúbenejších okrasných tráv. Okrem svojho dekoratívneho vzhľadu poteší aj nízkymi nárokmi na pestovanie. Ozdobnica čínska pôvodne pochádza z východnej Ázie, pričom v dnešnej dobe je známe veľké množstvo ich kultivarov. Jednotlivé odrody sa líšia najmä svojou výškou, tvarom, farbou listov a kvetov.

Skoré odrody ozdobnice čínskej kvitnú v auguste a septembri veľkými súkvetiami so striebornou až hnedočervenou farbou. Neskoré kultivary kvitnú len výnimočne. Ako okrasná tráva sa tiež v priebehu roka mení. Zatiaľ čo na jar má krásne sviežu zelenú farbu, počas roka listy tmavnú a na jeseň sa sfarbujú do najrôznejších odtieňov.

Prezrite si majestátne ozdobnice čínske v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou aj vašu záhradu

Pestovanie ozdobnice čínskej

Ozdobnici čínskej sa najlepšie darí na slnečnom, prípadne mierne zatienenom stanovisku. Ak ju vysadíte do polotieňa, treba počítať s tým, že menej kvitne. Z hľadiska pôdy táto rastlina nie je nijako náročná. Len si treba dať pozor na dlhodobo zamokrenú pôdu, v ktorej by mohla uhnívať. Voľte ideálne dobre priepustnú bežnú pôdu s dostatočným množstvom živín. V suchších a chudobnejších pôdach budú trsy ozdobnice prirodzene menšie. Rastlinu stačí zalievať iba na začiatku vegetácie a v prípade veľkého sucha.

Než nastane zimné obdobie, môžete ozdobnicu čínsku zviazať. Vďaka tomu zabránite tomu, aby sa jednotlivé trsy vplyvom snehu roztvárali. Ozdobnice síce nevyžadujú sezónne hnojenie, avšak kvalitný kompost v jarných mesiacoch rastline určite dopriať môžete.

Najznámejšie kultivary ozdobnice čínskej

Kultivarov ozdobnice čínskej existuje naozaj veľa. K tým najznámejším sa radí napríklad 'Zebrinus' charakteristický svojimi priečne pruhovanými listami.

Kultivar 'Variegatus' zaujme štíhlymi trsmi, ktoré dorastajú až do výšky 170 cm. Jeho listy sú pozdĺžne zelenobielo pruhované a oblúkovito previsajú. V našich podmienkach však kvitne iba výnimočne.

'Silbertum' sa pýši listami širokými zhruba 2 cm. Jednotlivé listy majú uprostred svetlý pruh.

Pokiaľ sa obzeráte po skôr drobnejšom kultivare, môžete staviť napríklad na 'Flamingo'. Jeho trs dorastá do výšky 90 cm. Zaujme svojim bohatým kvitnutím. Súkvetia sú najskôr ružové až vínové, neskôr sa vyfarbujú do krásneho striebristého odtieňa.

Pokiaľ naopak hľadáte skutočne vysokú okrasnú trávu, môžete sa rozhodnúť pre ozdobnicu obrovskú. Jej nároky na pestovanie sa od ozdobnice čínskej prakticky nelíšia.

Ozdobnica čínska v kvetináči

Ozdobnica čínska patrí medzi typické solitérne trávy. Vzhľadom k tomu v záhrade najlepšie vynikne v podobe jednotlivých trsov na starostlivo pokosenom trávniku. Napriek tomu sa však môžete rozhodnúť pre jej pestovanie v kvetináči a týmto spôsobom ozdobiť napríklad váš balkón či terasu.

Vždy však pamätajte na správny výber nádoby. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby bolo možné zaistiť zdravý a kvalitný rast ozdobnice. Dostatočná šírka je potom kľúčom k tomu, aby si rastlina dokázala vytvoriť kvalitný koreňový systém. Kvetináč by tiež mal mať na dne drenážnu vrstvu, vďaka ktorej rastline zaistíte adekvátnu vlhkosť.

Ozdobnica čínska ako rýchlo rastie

Rýchlosť rastu ozdobnice čínskej môže závisieť nielen od konkrétneho kultivaru, ale aj od podmienok, ktoré jej doprajeme. Všeobecne možno povedať, že ročný prírastok je zhruba 10 cm.

Ozdobnica čínska strihanie

Na zastrihávanie ozdobnice čínskej sa odporúča pristúpiť na jar, akonáhle pominú posledné mrazy. V tom čase zrežte celý trs zhruba 10 - 15 cm nad zemou. A kedy naopak ozdobnicu čínsku rozhodne nestrihať? Na jeseň, rovnako ako ostatné okrasné trávy.

TIP: Pamätajte na správne zazimovanie okrasných tráv, aby ste sa z ich krásy mohli tešiť aj budúci rok. V našom článku zistite, ako postupovať.

Vytvorte si u vás v záhrade kúsok Stredomoria. Skvele vám k tomu poslúžia olivovníky, s pestovaním ktorých si hravo poradia aj začiatočníci. Zistite, akú pôdu zvoliť, ako výdatne túto rastlinu zalievať a na čo si dať pozor. Poradíme vám aj s tým, ako sa starať o olivovník v zime.

Olivovník európsky

Pestovanie olivovníkov nie je žiadna veda. Najobľúbenejším druhom olivovníka, ktorý sa pestuje u nás, je jednoznačne olivovník európsky. Ten zaujme atraktívnymi úzkymi striebristými listami a typickými zelenými plodmi. Pôvodne pochádza z Iránu, odkiaľ sa postupom času rozšíril do Stredozemia. Olivovníky sa nemusia pestovať nutne len kvôli olivám. Skvele totiž poslúžia aj ako originálne okrasné stromy, ktoré premenia vašu záhradu či terasu na nepoznanie.

V našom e-shope nájdete zaujímavé olivovníky na predaj. Stačí si teda len vybrať, objednať a zakomponovať ich do svojej záhrady alebo napríklad na terasu

Olivovník v záhrade

Olivovníkom sa najviac darí v jemne vlhkej pôde, preto pamätajte na ich pravidelné zalievanie. Zatiaľ čo v zimných mesiacoch bude pravdepodobne stačiť zalievať rastlinu raz týždenne, v lete jej doprajte dostatok vlahy aspoň dvakrát až trikrát týždenne. Pozor si však dajte na to, aby voda v kvetináči zbytočne nestála, pretože by mohla spôsobiť uhnívanie koreňov. Substrát na olivovník voľte ideálne tak, aby išlo o mierne zásaditú piesočnato-hlinitú pôdu.

Olivovníky na svoj správny rast potrebujú dostatok slnečných lúčov. Preto je vhodné ich vysadiť na záhradu orientovanú ideálne na juh. Rastlinu netreba rosiť, pretože v prírode bežne rastie v suchom podnebí.

Ako strihať olivovník

Rez olivovníka rozhodne nemusí byť nijako radikálny. Treba však pravidelne zastrihávať bujné letorasty. Dlhé vetvy sa strihajú preto, aby strom zmohutnel a netiahol sa príliš do výšky. Pravidelne tiež uvoľňujte stred stromu a prestrihajte vetvy, ktoré vedú smerom dovnútra.

Kedy strihať olivovník

Už vyrastené stromčeky treba upraviť rezom na jar, najneskôr však v polovici júla. Vďaka tomu stihnú nové výhony do zimy vyzrieť. Každé dva roky môžete tiež pristúpiť k presvetľovaciemu rezu.

Prvé olivy môžete na strome zaznamenať po zhruba piatich rokoch, a to predovšetkým na vrúbľovaných rastlinách. Postupne by sa potom mala plodnosť stromu zvyšovať, naplno však bude olivovník plodiť až po niekoľkých desaťročiach. Pamätajte tiež na to, že aby plody dostali svoju typickú chuť, treba ich macerovať v silne slanom náleve.

Olivovník v kvetináči

Olivovník je možné pestovať nielen voľne v záhrade. Popularite sa teší aj jeho pestovanie v nádobe. Pamätajte na to, že olivovníky zle znášajú vlhký vzduch. Preto je vhodné im zaistiť stanovište, kde bude vzduch skôr suchší, a to predovšetkým v zime. Ideálny môže byť napríklad priestor na chodbe alebo terase, ktorý je dobre chránený pred mrazom.

Ako pestovať olivovník v kvetináči

Pokiaľ sa rozhodnete pre tento spôsob, určite vás bude zaujímať, ako pestovať olivovník v nádobe. Zvoliť by ste mali dostatočne veľký kvetináč, aby sa mohli korene olivovníka voľne rozrastať. Nádoba by mala byť taká veľká, ako koruna stromu. Olivovník presaďte, akonáhle sa jeho koruna zväčší (najlepšie každých 3 až 5 rokov).

Samotný kvetináč s rastlinou potom umiestnite na slnečné miesto, kde bude chránený pred silnejšími vetrami. Na doplnenie živín v pôde pamätajte na to, aby ste zhruba každé dva roky olivovník prihnojovali a dosypávali nový substrát.

Aby dochádzalo k lepšiemu odtoku vody z kvetináča, je možné odporučiť vytvoriť vo vnútri nádoby drenážny systém. To znamená, že dno kvetináča vysypete štrkom či malými kamienkami a prikryjete substrátom.

Olivovník na kmienku

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie okrasného olivovníka, môžete uprednostniť pestovanie dreviny na kmienku. Olivovník sa k tomu totiž skvele hodí.

Olivovník mrazuvzdorný spravidla nie je

Pokiaľ olivovník pestujete v nádobe, je vhodné ho na zimné mesiace preniesť do interiéru (zhruba koncom októbra alebo v momente, keď vonkajšia teplota klesne pod 10 °C). Olivovníky zasadené priamo v záhrade je možné pred mrazom ochrániť vhodným spôsobom zazimovania. Výnimkou môže byť mrazuvzdorný olivovník, ktorý dokáže chladné mesiace lepšie prečkať (napriek tomu sa však odporúča pred zimou určitým spôsobom ochrániť každú odrodu). Olivovník skrátka a jednoducho miluje teplo.

Ako zazimovať olivovník

Okolo olivovníka je možné navŕšiť pôdu, ktorá rastline poskytne izoláciu pred chladom. Okolie kmeňa ďalej tiež môžete prikryť mulčom, ktorý korene veľmi dobre ochráni. Vďaka navŕšenej pôde zároveň bude môcť voda stiecť ďalej od koreňov, vďaka čomu nebude olivovník v zime premokrený.

Pokiaľ očakávate, že vonkajšie teploty budú naozaj veľmi nízke, môžete kmeň a korunu stromu obaliť jutovinou či netkanou textíliou.

Ak rastlinu prenesiete do interiéru, vyhnite sa príliš tmavým a vlhkým priestorom (v ideálnom prípade olivovník umiestnite k oknu, aby sa mu aj v zimných mesiacoch dostalo dostatok slnečných lúčov).

TIP: Ak sa rozhodnete pre okrasné pestovanie olivovníka, môžete ho doplniť aj ďalšími záujímavými rastlinami. Jednou z možností je napríklad hebe. Zistite, ako pestovať hebe az akých variant môžete vyberať.

Krásny, ale prudko jedovatý. Presne tak je možné stručne charakterizovať oleander, ktorý najmä v Stredomorí tvorí bujné živé ploty. U nás sa pritom popularite teší jeho letné pestovanie voľne v záhrade či nádobách. Ako na to, aby sa rastline darilo a na čo si dať pozor?

Ako pestovať oleander

Oleander je vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý je charakteristický svojimi krásnymi kvetmi a prudkou jedovatosťou. Pýši sa spravidla pomerne úzkymi zelenými listami a rôznofarebnými kvetmi, ktoré majú najčastejšie odtieň ružovej, žltej alebo bielej. Jeho výška môže byť 2 až 6 metrov.

Pokiaľ sa vám oleandre páčia a chcete ich pestovať v záhrade, je nutné dodržať hneď niekoľko pravidiel. Správna starostlivosť a podmienky sú totiž kľúčové na to, aby sa tejto rastline darilo. Z hľadiska stanovišťa voľte slnečné a teplé polohy. Ideálne ho umiestnite na plné slnko, prípadne do polotieňa.

Ďalej venujte pozornosť správnej príprave pôdy. Substrát na oleander by mal byť dobre priepustný s dobrým systémom odvodnenia. Na tento účel teda môžete do pôdy pridať piesok. Oleander býva dobre odolný voči suchu, avšak v čase rastu (na jar a v lete) vyžaduje pravidelnú zálievku. Vyhnite sa však premokreniu. Nedostatok vody, predovšetkým v čase nasadzovania kvetov, môže byť dôvodom, prečo nekvitne oleander.

Hľadáte sadenice oleandra na predaj? V našom e-shope nájdete množstvo rôznych variantov. Vyberte si medzi nimi svojho favorita

Ako zasadiť oleander

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie oleandra zo semienka, zasaďte ich do substrátu a ten udržujte stále vlhký. Aby ste podporili klíčenie, umiestnite ich na teplé a vlhké miesto (pomôcť si môžete aj fóliou). Semienka by vám mali vyrásť zhruba za 2 až 3 týždne.

Oleander jedovatosť

Oleander je prudko jedovatý. Preto sa jeho pestovanie neodporúča v domácnostiach, kde by k nemu mohli mať prístup deti alebo domáci miláčikovia. Jedovaté sú pritom všetky časti rastliny vrátane kvetov, pričom najväčšia koncentrácia jedovatých látok sa nachádza v listoch. Zatiaľ čo mierna otrava sa prejaví nevoľnosťou, požitie väčšieho množstva listov môže spôsobiť smrť.

Oleander druhy

Oleandre sa pestujú v mnohých rôznych odrodách. Najznámejší je oleander obyčajný a jeho kultivary. Tieto rastliny sa rozlišujú aj podľa farby jednotlivých kvetov, kedy najčastejší je oleander biely, ružový, čajový a červený.

Kedy strihať oleander

Rez oleandra sa zvyčajne vykonáva do konca leta alebo jesene. Menej často sa potom k nemu pristupuje na jar.

Kedy strihať oleander, aby kvitol

Pokiaľ je váš oleander dostatočne košatý a môžete ho pravidelne presádzať, rez nie je vyložene nutný. Aby ste docielili kvitnutie, je vhodné nezrezať úplne všetky výhony. Bohato stačí, keď skrátite iba tie najstaršie.

Ako strihať oleander

A ako teda pri strihu oleandra postupovať? Rez sa vykonáva tesne nad praslenom. Ide o miesto, kde vyrastajú tri až štyri listy naraz. Staré prerastené vetvy je možné zrezať zhruba o tretinu. Zároveň odstráňte príliš tenké alebo nevhodne rastúce výhony. Pokiaľ sa jedná o mladší ker, môžete vybrané výhony iba zaštipnúť a týmto spôsobom docieliť košatejší vzhľad.

Pestovanie oleandra v kvetináči

Oleander môžete pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v kvetináči. V takom prípade si dajte pozor na to, aby ste sa vyhli premokreniu alebo nedostatku vlahy. Počas leta ho výdatne zalievajte. V podvečer môžete pristúpiť aj k roseniu, dajte si len pozor na namočenie kvetov.

Oleander na kmienku

Výnimkou nie je ani pestovanie oleandra na kmienku, kedy je koruna pestovaná v rôznej výške. Týmto spôsobom sa z kmienka odstraňujú nežiaduce výhony a listy a do tejto formy sa dostanú rastliny zásahom činnosti pestovateľa. Pri odstraňovaní listov používajte rukavice.

Kedy presadiť oleander

S pestovaním rastliny v kvetináči úzko súvisí otázka, kedy presádzať oleander. Pokiaľ veľkosť kvetináča prestane rastline vyhovovať, je na mieste ju presadiť a dopriať jej viac priestoru pre rast. Vhodným obdobím na presadenie je jar, prípadne jeseň či zima po odkvitnutí kvetov. Pri presádzaní používajte rukavice a tričko s dlhým rukávom, aby ste zbytočne neprišli do priameho kontaktu s jedovatou rastlinou.

Kedy dať oleander von

Pokiaľ oleander pestujete v kvetináči, môžete ho ľahko prenášať medzi vnútorným a vonkajším prostredím na základe aktuálnej vonkajšej teploty. Pri prezimovaní ho môžete von umiestniť v momente, keď sa teplota pohybuje medzi 10 a 15 °C a nehrozia už posledné mrazíky.

Oleander prezimovanie

Oleander sa radí medzi rastliny, pri ktorých je v chladných oblastiach dôležité pamätať na správny spôsob zazimovania. Vďaka tomu toto obdobie ľahšie prekoná a na jar sa budete z jeho krásy opäť tešiť.

Ako zazimovať oleander

Akonáhle teploty klesnú pod bod mrazu, je vhodné rastlinu preniesť do nemrznúcich podmienok. Ak oleander pestujete v nádobe, môžete ho na zimné mesiace preniesť do domáceho prostredia (napríklad do zimnej záhrady alebo na verandu).

Mrazuvzdorný oleander

Pokiaľ túžite po pestovaní mrazuvzdorného oleandra, je potrebné siahnuť po odolných druhoch rastliny. Napríklad oleander mrazuvzdorný Atlas Nain de Tidili znesie aj -8 °C v nádobe a až -15°C krátkodobo v exteriéri. Vzhľadom k tomu tento oleander zazimovanie nevyžaduje a nie je nutné ho chrániť pred jarnými či jesennými mrazíkmi.

TIP: Skúste si vypestovať aj ďalšie kríky s nádychom exotiky. Zistite, ako pestovať hebe a na čo si dať pozor.

Gypsa (alebo aj nevestin závoj či latinsky Gypsophila) dostala svoje označenie podľa podobnosti jej drobných kvetov s čipkou typického závoja nevesty. Radí sa do čeľade klinčekovitých, jej pestovanie je pomerne jednoduché a vašu záhradu skvele zmení. Dobre sa bude vynímať aj vo váze.

Gypsomilka metlinatá

Medzi populárne pestované vytrvalé druhy sa radí gypsomilka metlinatá (latinsky Gypsophila paniculata), ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm. Na prvý pohľad zaujme svojimi jednoduchými drobnými bielymi kvetmi. Tento druh má podobu košatého a bohato rozvetveného trsu.

Gypsomilka metlinatá sa skvele hodí do rôznych druhov záhrad. Pestovať ju môžete ako voľne, tak aj v nádobách. Po rozkvitnutí je vhodná na rez a následné použitie vo vázach, prípadne si ju môžete tiež usušiť do rozmanitých sušených aranžmánov.

Ako na pestovanie gypsomilky metlinatej

Z hľadiska substrátu voľte hlbokú a vápenitú pôdu. Za suchého leta pamätajte na pravidelnú zálievku. Gypsomilky krásne kvitnú zhruba od júna do augusta. Aby sa však rastlina príliš nevysilovala, je vhodné odkvitnuté kvety ostrihať. Stanovište voľte plne oslnené. Pamätajte tiež na to, aby ste rastlinu nikdy neprikrývali lístím, radšej použite čečinu.

Pokiaľ si chcete rastlinu vypestovať zo semienok, môžete k ich výsevu pristúpiť v marci až júni. Použiť je možné buď výsevné hrantíky, alebo parenisko s teplotou okolo 15 °C. Vyrastené sadeničky môžete na stanovište premiestniť v júni či júli.

Nevestin závoj pestovanie v kvetináči

Gypsophila pestovanie zvláda aj v nádobách, vďaka čomu skvele vynikne napríklad na balkónoch či terasách. V zime však treba dávať pozor na vyššiu vlhkosť v nádobe, ktorá jej môže škodiť.

Na čo sa nevestin závoj používa

Vetvičky gypsomilky nachádzajú uplatnenie pri tvorbe najrôznejších aranžmánov. Skvele dopĺňajú napríklad kytice zložené z ruží. Vetvičky treba odstrihnúť skôr, než sa kvety rozvinú (v opačnom prípade by vám opadali). Potom ich môžete umiestniť do vázy s malým množstvom vody, kde budú pomaly zasychať a držať si tvar.

Netradičná trvalka gypsophila môže zdobiť aj vašu záhradu. Vyberte si z našej ponuky kvalitných semienok alebo rastlín

Gypsomilka plazivá

Druhým obľúbeným druhom je gypsomilka plazivá (Gypsomila repens). Na rozdiel od gypsomilky metlinatej sa jedná o nízku kobercovú skalničku, ktorá kvitne drobnými ružovými kvetmi. Dorastá do výšky iba 20 cm a rastie teda skôr pri zemi. Jeho šírka sa pohybuje medzi 30 až 50 cm. Vo voľnej prírode môžete na gypsomilku plazivú naraziť v severných a južných vápencových Alpách, v Karpatoch alebo napríklad v pohorí severného Španielska.

Tento druh gypsomilky nachádza v záhradách uplatnenie najmä v skalkách alebo suchých múrikoch. Skvele tiež obzvláštnia kaskádovité svahy, kde sa pekne rozprestiera a visí. Vďaka svojej veľkej prispôsobivosti sa pritom hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Ako na pestovanie gypsomilky plazivej

Pokiaľ vo svojej záhrade zatúžite práve po tejto rastline, doprajte jej ideálne slnečné stanovište. Spravidla ale dobre znáša aj polotieň. Z hľadiska pôdy preferuje hlinitopiesčité pôdy s obsahom vápnika. Substrát tiež môže byť mierne kyslý. Vyhovuje jej skôr suchšia pôda, so zálievkou to preto rozhodne nepreháňajte.

Pestovanie gypsomilky plazivej aj metlinatej zo semienka prebieha prakticky rovnako u oboch druhov. Pamätajte na to, že do múrikov či skaliek sa vysádza vždy po jednom kuse. Rastlina totiž na svoj rast potrebuje dostatok priestoru.

TIP: Gypsophila sa v záhrade skvele kombinuje aj s najrôznejšími nízkymi či vysokými trávami. Zistite viac o tom, aké okrasné trávy sú dostupné v našom e-shope.

Pavinič alebo inak divý vinič, divé hrozno je rod rastlín z čeľade viničovité. Vďaka svojmu pomerne rýchlemu rastu a krásnym listom sa radí medzi najvyhľadávanejšie popínavé dreviny. Zaujíma vás, aké druhy paviniča existujú a ako na ich pestovanie vo vašej záhrade?

Pavinič trojlaločný

Rodu paviničov dominujú dva druhy. Jedná sa o pavinič trojlaločný a pavinič päťlaločný. Prvý spomínaný druh zaujme svojimi lesklými svetlo zelenými listami, ktoré sa pýšia tromi výraznými hrotmi. Odtiaľ napokon pochádza aj jeho pomenovanie. Táto popínavá drevina pôvodom pochádza z Ázie, u nás sa pestuje zhruba od roku 1860.

Pavinič trojlaločný je krásny po celý rok, ale úplne najviac vynikne na jeseň. Práve v tomto období sa totiž jeho listy vyfarbia do nádherných tónov červenej a oranžovej, vďaka čomu dodajú vašej záhrade to pravé jesenné čaro.

Pavinič trojlaločný pestovanie

Pavinič všeobecne vyniká vysokou odolnosťou voči priemyselnému znečisteniu. Tiež dobre znáša zastrihovanie. Vytvára vzdušné korene. Jeho úpony sú dlhé až 3 cm a pri kontakte s povrchom vylučujú látku podobnú lepidlu. Vďaka tomu sa rastlina dokáže pnúť aj po hladkom povrchu.

A ako vysádzať pavinič? Všetky druhy paviniča vyžadujú slnečné až polotienisté stanovištia. Dariť sa im bude v akomkoľvek type pôdy. Potrebné je vyhnúť sa iba zamokrenej pôde, a to predovšetkým v prvých rokoch pestovania. V chladnejších oblastiach môžete mladú rastlinu chrániť pred mrazom. Pomocníkom vám bude netkaná textília alebo nahrnutie kôrového mulča.

Ako ďaleko od seba vysádzať pavinič?

Pri pestovaní paviniča pamätajte aj na to, že táto rastlina na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa preto mala pohybovať okolo dvoch metrov.

Pri výsadbe treba vyhĺbiť jamu hlbokú aspoň 50 cm. Vždy sa riaďte konkrétnou veľkosťou balu sadenice. Pamätajte tiež na to, aby ste sa vyhli spoločnému pestovaniu niekoľkých druhov paviniča dohromady, pretože sa neznesú.

A ako rýchlo rastie pavinič?

Pavinič rastie veľmi rýchlo a na porovnanie je jeho rast ešte rýchlejší ako u brečtanu. Ľahko môže dorásť až do 20 metrov. V prvom roku pestovania je prírastok minimálny, sadenice totiž zatiaľ len korenia. V druhom roku môžete očakávať prírastok zhruba 1,5 metra, v ďalších rokoch potom až 3 metre. Veľakrát sa pritom pavinič práve s brečtanom kombinuje.

Prezrite si naše nádherne sfarbené druhy paviničov a vyberte si sadenice pre následné pestovanie

Pavinič päťlaločný

Pavinič päťlaločný sa od toho trojlaločného mierne líši. Jeho listy sú rozdelené na päť tmavo zelených pílovitých častí a môžu trochu pripomínať listy gaštanu.

Rovnako ako pri paviniči trojlaločnom sa aj v tomto prípade listy na jeseň vyfarbujú do krásnej červenej farby. Pamätajte na to, že pavinič neopadavý neexistuje. Na zimné mesiace teda svoje listy zhadzujú.

Mnoho ľudí tiež určite bude zaujímať to, či je pavinič jedovatý. Bobule sú pre človeka a ďalšie cicavce slabo jedovaté. Avšak majú odpornú chuť, a preto otrava väčšinou nehrozí. Pre vtáky bobule jedovaté nie sú, naopak, pre nich ide o dôležitý zdroj potravy.

Pavinič päťlaločný pestovanie

Podmienky na pestovanie paviniča päťlaločného sú prakticky totožné ako u paviniča trojlaločného. Aspoň čo sa pôdy a stanoviťa týka. Avšak rozdiel spočíva v tom, že pavinič päťlaločný k svojmu rastu potrebuje oporu alebo aspoň drsný podklad. K opore sa táto rastlina prichytáva korienkami.

Rastliny je možné pomerne ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Počas vegetácie môžete pristúpiť k odrezávaniu polovyzretých výhonkov. Tie následne zapichnite do kvetináča s vhodným substrátom, zakryte fóliou a nechajte zakoreniť. Niekedy môžu výhony zakoreniť aj v pohári s vodou. Je to ďaleko viac expanzívnejšia rastlina ako pavinič trojlaločný. Pokiaľ teda chcete mať rast viac pod kontrolou, zvoľte pavinič trojlaločný.

Pamätajte na to, že oba druhy paviničov veľmi odnožujú, vytvárajú nové a nové rastliny od koreňov, rastúce výhony poľahnuté na zemi tiež rýchlo zakorenia. Výsadba by mala byť premyslená a uvážená. Len ucelené plochy dodajú jesenný efekt a ozdobu vášmu plotu alebo múru.

TIP: Medzi ďalšie krásne popínavé rastliny do záhrady je možné zaradiť napríklad populárny clematis. V našom predcházajúcom článku zistite viac o tom, ako plamienky alebo clematisy pestovať.

Túžite po tom pestovať v záhrade niečo netradičné a zaujímavé? Pustite sa do toho. Rozhodne sa nemusíte obmedzovať iba na pestovanie okrasných kríkov, ktoré sú pomerne bežné a nájdete ich takmer v každej záhrade.

Medzi tie najznámejšie patria napríklad ibištek, orgován, vajgélie a zlatý dážď. Existuje toľko zaujímavých krov a stromov, ktoré spĺňajú rovnaké požiadavky na estetiku i funkčnosť. Stačí si len vybrať.

Rovnako aj ponuka menej tradičných, prípadne neopadavých kríkov je pomerne bohatá. V tomto článku si niektoré z nich bližšie predstavíme.

Skímia japonská pestovanie

Skímia japonská má podobu krásneho vždyzeleného kríka, ktorý vašu záhradu na jar ozvláštni bielymi až ružovobielymi kvetmi. Na jeseň sa potom dočkáte červených alebo bielych plodov, ktoré na kríku zostávajú aj cez zimu.

Keďže je skímia vresovisková rastlina, spájajú sa s ňou špecifické nároky na stanovište a pôdu. Konkrétne by ste mali zvoliť priepustnú, kyslú a stredne vlhkú pôdu. V záhrade sa jej bude dariť najmä v tieni či polotieni. Myslite aj na jej ochranu pred silným zimným či jarným slnkom, inak je ale rastlina mrazuvzdorná.Pestovať ju môžete voľne v záhrade, ale dariť sa jej bude aj v nádobách. Skvele sa dopĺňa napríklad s rododendrónmi, s ktorými má podobné nároky na pestovanie.

Skímia sa perfektne hodí aj na rez do vázy, kedy ozvláštni váš domov. Využiť ju môžete aj pri výrobe adventného venca a ďalších vianočných dekorácií.

Skímia druhy

Takmer všetky skímie ponúkané v záhradníctvach sú odrodou skímie japonskej (skimmia japonica). Treba zdôrazniť, že sa jedná o dvojdomé rastliny. To znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Aby ste teda docielili už spomínané plody, je nutné mať aspoň jednu skímiu samčiu a jednu samičiu.

Výnimkou je napríklad obojpohlavná odroda Skimmia reevesiana. Medzi samičie netradičné skímie možno zaradiť napríklad nízku Bowles Dwarf Female, či Nymans. Pri odrode Veitchii sa môžete tešiť na bohatú nádielku červených plodov, biele plody ponúkne napríklad Fructu Albo. Zo samčích odrôd môžeme spomenúť Fragrans so silne aromatickými listami alebo odrodu Rubella.

Leucothoe pestovanie

Rod leucothoe tvorí niekoľko desiatok druhov, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé kultivary sú charakteristické svojim mierne poliehavým a rozložitým charakterom rastu. Dorastať môžu až do výšky 150 cm, väčšinou to však býva o poznanie menej.

Všeobecne sa na pestovanie týchto kríkov hodí dobre priepustná, vlhšia a kyslá pôda. Je však nutné sa vyhnúť premokreniu. Z hľadiska umiestnenia v záhrade preferuje skôr polotienisté až tienisté stanovište. Hodí sa napríklad do skaliek, pestovať ju však môžete aj v nádobe.

Leucothoe walteri a ďalšie populárne druhy

Existuje hneď niekoľko kultivarov leucothoe s nádychom exotiky, ktoré sa pri pestovaní v záhrade tešia veľkej popularite. Jedným z nich je napríklad Leucothoe walteri 'Rainbow', ktorý dorastá do výšky 60 až 100 cm. Vyniká pevnými listami, ktoré majú v čase pučania zeleno-bielo-ružové sfarbenie. Počas leta získavajú skôr zelenú farbu s nie príliš nápadnou bielou kresbou. Na jeseň si potom vaše srdce získajú listy s farbou červeného vína.

Obľúbený je ďalej aj kultivar Leucothoe 'Zeblid', ktorý je charakteristický o niečo nižším a kompaktnejším vzrastom. Vyniká výrazne červenou farbou svojich listov. Za zmienku stojí aj Leucothoe axillaris 'Curly Red' s neveľkými, pokrútenými a pomerne tvrdými listami.

Inšpirujte sa kompletnou ponukou okrasných kríkov z nášho eshopu

Pieris pestovanie

Tretím menej známym ozdobným kríkom, ktorý sa v záhrade skvele vyníma, je pieris. Jedná sa o vresoviskovú rastlinu, ktorá dorastá do výšky okolo 2 metrov. Rastie však pomerne pomaly. Tento hustý ker zaujme lesklými a jemne zašpicatenými listami. Často majú tmavo zelenú alebo svetlo panašovanú farbu. V období od marca do mája sa môžete tešiť na biele kvety s bankovitým tvarom, ktoré pripomínajú kvet konvalinky.

Čo sa týka pestovania pierisu, voľte vlhšie stanovište v polotieni. Silné slnečné lúče totiž môžu spáliť jeho listy. Pôda by mala byť humózna, rašelinová a dobre priepustná.

Pieris japonský, pieris kvetnatý a ďalšie druhy

Populárnym druhom rastliny pieris je napríklad pieris japonský, ktorý dorastá do výšky 2 metrov. Jeho listy majú zúbkovaný okraj. Horná strana listov vyniká tmavo zelenou farbou, spodná strana je potom svetlo zelená. Od marca do apríla tento druh ozvláštňujú biele bankovité kvety.

Sadenice pierisu japonského sú dostupné v niekoľkých jeho odrodách (napríklad Flaming Silver, Rosalinda a ďalšie). Medzi ďalšie obľúbené druhy možno zaradiť napríklad pieris kvetnatý, ktorý tvoria vajcovité listy s typickou tmavo zelenou farbou. V období od apríla do mája sa objavujú biele kvety.

Ďalšie ozdobné kry

Uvedené tri ozdobné kry samozrejme predstavujú iba nepatrnú časť. Medzi ďalšie populárne netradičné kríky alebo menšie stromy sa radí napríklad styrax. Zaujať môže aj judášovec, ktorá je ideálnou voľbou pre najrôznejšie záhradné kompozície. V našom blogu si napokon môžete prečítať, ako pestovať judášov strom a s niektorými kríkmi ho vhodne skombinovať.

TIP: Určite chcete aby všetky rastliny, ktoré v záhrade pestujete, prežili zimné obdobie. Ak niektoré z nich budú navyše aj kvitnúť, získate ozdobu zimnej záhrady. Prečítajte si článok o mrazuvzdorných kvitnúcich kríkoch.

Radí sa k najkrajším cibuľovinám a jeden z jeho druhov sa navyše preslávil ako veľmi vzácne korenie. O čom je reč? O rode krokus (latinsky crocus), ktorý v sebe zahŕňa niekoľko desiatok druhov. V záhrade zaujme vďaka pestrým farbám, ktoré každý priestor zaručene rozžiaria. Aké druhy krokusov sú najznámejšie a ako na ich pestovanie?

Druhy krokusov

Krokusy alebo šafrany sa všeobecne delia do dvoch základných kategórií – jarnej a jesennej. Na jarné krokusy sa môžete tešiť po roztopení posledného snehu, jesenné krokusy potom vašu záhradu rozžiaria s príchodom babieho leta.

Krokus jarný

Čo sa týka druhov krokusov kvitnúcich na jar, tak sa u nás často pestuje šafran jarný (crocus vernus), ktorý pochádza z oblasti Álp, Pyrenejí a Balkánu. Popularite sa teší tiež šafran zlatý (crocus chrysanthus), ktorý patrí medzi botanické žlto kvitnúce druhy. Z jednej hľuzy pritom vyrastá hneď niekoľko kvetov. Staviť ďalej môžete na šafran dvojkvetý (crocus biflorus), ktorý sa pýši bielymi alebo modrastými kvetmi.

Z viacerých rozrastajúcich sa druhov jarných krokusov možno spomenúť napríklad šafran tmavokvetý (crocus tommasinianus), ktorý kvitne fialovými hviezdicovitými kvetmi so žltými prašníkmi. Šafran Sieberov (crocus sieberi) zaujme bielymi kvetmi so žltým hrdlom a fialkastými vonkajšími okvetnými lístkami.

Jesenné krokusy

Medzi najznámejšie jesenné krokusy možno zaradiť napríklad krokus siaty (crocus sativus). Na prvý pohľad zaujme svojimi intenzívne fialovými kvetmi s tmavším žilkovaním. Navyše je práve tento druh zdrojom toľko vzácneho šafranu. Medzi jesenné krokusy možno zaradiť aj Biebersteinov krokus (crocus speciosus), ktorý sa pýši modrofialovými kvetmi s viditeľnou sieťou tmavších žíl. Do kategórie je možné ďalej zaradiť crocus cancellatus, crocus kotschyanus či crocus pulchellus.

Láka vás pestovanie krokusov? Prezrite si naše kvalitné cibuľky krokusov a vyberte si medzi nimi svojho favorita

Krokusy v trávniku

Šafrany skvele vyniknú na väčších plochách trávnika alebo ako súčasť skupiny okrasných kríkov. Veľmi pôsobivo vyzerajú skupiny kvetov rovnakej farby, na druhú stranu ich môžete ľahko kombinovať medzi sebou a vytvárať tak nevšedné farebné kombinácie.

Krokusy v kvetináči

Šafrany možno pestovať aj v kvetináči a týmto spôsobom ozvláštniť nielen svoju záhradu, ale napríklad aj terasu či balkón. A ako pestovať krokusy v kvetináči, aby sa im darilo? Pri sadení je potrebné, aby na dne kvetináčov bol do výšky zhruba dvoch palcov štrk alebo hrubý piesok. Naň umiestnite vhodnú zeminu.

Cibuľky krokusu sa do kvetináča vysádzajú rovnako ako do pôdy, teda zhruba do hĺbky 5 až 10 cm. Akonáhle vám šafrany vykvitnú, obmedzte zálievku tak, aby pôda nebola premokrená a nedochádzalo k uhnívaniu podzemnej časti.

Krokusy pestovanie

Krokusy sa právom radia k najjednoduchším rastlinám na pestovanie. Ľahko si s nimi preto poradia aj pestovatelia začiatočníci. Pri výsadbe vezmite do úvahy, či máte k dispozícii jarné, alebo jesenné druhy krokusov. Jarné druhy sa totiž vysádzajú na jeseň (od septembra do novembra), jesenné treba zasadiť v lete (ideálne v júli či auguste).

Krokusy výsadba

Najlepšie sa im bude dariť v piesočnatých a hlinitých pôdach, ktoré sú dostatočne priepustné a nepremokrené. Pod hľuzami by sa ideálne mala nachádzať hrubšia štruktúra, napríklad v podobe kamienkov či štrku. Hĺbka výsadby sa pohybuje medzi 5 až 8 cm, väčšie cibuľky je vhodné sadiť hlbšie.

Na dosiahnutie bohatého kvitnutia doprajte rastlinám zeminu z kompostu obohatenú o popol zo spáleného dreva či piesok. Naopak používanie maštaľného hnoja sa neodporúča.

Šafranom sa bude dobre dariť na slnku či v miernom tieni. Ak ich budete pestovať na veľmi slnečnom mieste, počítajte s kratšou dobou kvitnutia. To však platí iba pri jarných druhoch, jesenné naopak slnečné stanovište ocenia.

Kedy kvitnú krokusy

Jarné krokusy vašu záhradu rozžiaria väčšinou v období medzi februárom a začiatkom apríla. Vykvitajú totiž pomerne skoro po roztopení posledného snehu. Naopak, jesenné odrody krokusu svoje farebné kvety svetu ukážu až v rozmedzí septembra a novembra.

Krokusy po odkvitnutí

Pri krokusoch je vhodné po odkvitnutí ostrihať všetky kvety. Následne sa rastliny ponechávajú v pokoji, kým sa cibuľa zatiahne a listy uschnú. Tieto listy potom ostriháme. Cibuľky možno nechať v pôde a počkať na ich ďalšie kvitnutie v budúcom roku.

Alternatívou je vykopanie cibuliek, čo odporúčame vykonávať zhruba po 5 rokoch, nie každý rok. Následne namnožené cibuľky oddeľte a nechajte ich na suchom a tmavom mieste zaschnúť. Do pôdy ich opäť zasadíte v momente, keď na ne príde rad (teda pri jarných krokusoch na jeseň, pri jesenných v lete).

TIP: Vašu záhradu skvele rozžiaria aj ďalšie hľuznaté rastliny. Prečítajte si, ako na pestovanie begónií, ktoré môžu hrať najrôznejšími farbami.