Okrasná záhrada

Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Smrekovec opadavý sa dá pritom využiť aj na pestovanie jedinečných bonsajov.

Druhy smrekovca

Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov. Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú. Na strome sa objavujú drobné šišky, ktoré tu zostávajú dva až tri roky.

Z ďalších rozšírených odrôd stojí za zmienku smrekovec japonský (Larix kaempferi) pochádzajúci z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Tento strom sa hojne používa na pestovanie bonsajov.

Spomenúť ďalej môžeme smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L.russica), ktorý zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach. Smrekovec Lyalov (Larix lyalii) sa pýši riedkym habitom, zaujímavými modrozelenými ihlicami a pomalým rastom.

Zaobstarajte si sadenice smrekovca opadavého v našom e-shope a ozdobte pomocou tohto stromu priestor vašej záhrady

Smrekovec previsnutý

Smrekovec opadavý previsnutý je špecifickou formou smrekovca. Na prvý pohľad si vás určite získa pre svoj atraktívny a unikátny vzhľad. Vetvy previsnutého smrekovca sa výrazne skláňajú dole, vďaka čomu strom získava elegantný kaskádovitý vzhľad.

Previsnutý smrekovec pestovanie

Previsnutému smrekovcu sa darí v dobre priepustnej vlhšej pôde. Je veľmi odolný voči mrazu a pomerne dobre znáša aj chladnejšiu klímu. Aj keď znesie aj polotieň, na slnečnom stanovisku sa mu darí najlepšie.

Previsnutý smrekovec nevyžaduje nijak zásadnú údržbu, avšak pre udržanie jeho estetického vzhľadu je vhodné pravidelne orezávať suché a poškodené vetvy. Keďže dobre reaguje na tvarovanie, môžete si jeho vzhľad do istej miery upraviť.

Smrekovec opadavý na kmienku

Prevísajúci smrekovec môže byť buď vetvený od zeme a vytvárať zaujímavý plazivý koberec, alebo byť pestovaný ako smrekovec na kmienku (Larix kaempferi 'Stiff Weeper'). V takom prípade tvoria vetvy nádherný previs až k zemi.

Vzácnejšia forma smrekovca opadavého, označovaná ako modrý trpaslík je Larix kaempferi 'Blue Dwarf'. Predávaná je ako stromčeková forma s výškou 1m. Ihličie je šedomodré. Na jeseň mení farbu na žltú a opadáva.

Smrekovec opadavý previsnutý strihanie

Ak chcete vytvoriť presný tvar (napríklad nižšiu alebo bohatšiu korunu), je možné vykonávať pravidelný rez smrekovca. V rámci neho odstráňte vetvy, ktoré kazia celkový vzhľad. Typicky môže ísť o tie vetvy, ktoré rastú príliš do strán.

Prevísajúci smrekovec má prirodzený kaskádovitý vzhľad. Pokiaľ chcete jeho tvar regulovať, môžete jednotlivé previsnuté vetvy skracovať. V tomto ohľade je možné zastrihnúť konce vetiev pre udržanie kratšieho a kompaktnejšieho vzhľadu. Rez vykonávajte vždy tesne nad púčikom, aby vetvy mohli ďalej zdravo pučať.

Smrekovec previsnutý neopadavý

Smrekovce sú jedny z mála opadavých ihličnanov. Vzhľadom k tomu ani smrekovec previsnutý neopadavý neexistuje. Jednotlivé kultivary sú vždy opadavé.

Zakrpatený smrekovec

Niektoré odrody smrekovca sú k dostaniu aj v ich zakrpatenej podobe. Tento pomaly rastúci variant smrekovca sa používa najmä na okrasné účely. Drevina spravidla dorastá do výšky okolo 1 až 2 metrov. Vzhľadom k tomu sa hodí na použitie v malých záhradách alebo v rámci okrasných skaliek. Pokiaľ sa rozhodnete pre jeho tvarovanie, môžete docieliť jedinečné bonsaje.

Ako sadiť smrekovec

Smrekovec je vhodné vysádzať na slnečné, prípadne polotienisté miesto. Pôdu voľte mierne kyslú, priepustnú a s dostatkom živín. Pamätajte na to, že smrekovce neznášajú trvalé premokrenie. Preto je vhodné voliť také stanovište, kde sa dlhodobo nedrží voda.

Smrekovce korenia pomerne hlboko, preto nie sú náročné ani z hľadiska hnojenia. Potrebné živiny si totiž zaobstarajú z hlbších vrstiev pôdy. Pestovanie smrekovca je teda pomerne nenáročné a s týmto stromom si hravo poradia aj začiatočníci.

Tvarovanie smrekovca

Smrekovec sa radí medzi dreviny, ktoré je možné pomerne ľahko tvarovať a týmto spôsobom docieliť požadovaný vzhľad. Vďaka tomu sa jedná o perfektnú voľbu aj pre tvorbu bonsajov.

Na jar, keď ešte strom nemá nové ihlice, sa zamerajte na odstránenie poškodených, suchých alebo skrížených vetiev, ktoré môžu ovplyvňovať rast hlavného kmeňa. Na jar alebo v lete je možné tiež vykonať ľahký rez mladých výhonov, vďaka čomu podporíte vetvenie a bohatší rast. Ak chcete docieliť zaujímavé bonsaje, je vhodné pravidelné zastrihovanie nových výhonov, tvarovanie drôtom a tiež úprava koreňov.

TIP: Zakrpatený smrekovec je možné pestovať aj v nádobe a týmto spôsobom ozdobiť napríklad vstup do vášho domu. Zistite, aké sú ďalšie ihličnany vhodné do nádob.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Záleží na druhoch.

Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne.  Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe. Listy sú väčšinou tmavozelené, kožovité.

Čemerice druhy

Jednotlivé druhy čemerice sa líšia svojou výškou, typom listov a tiež farbou kvetov.

Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Dá sa pekne kombinovať s jarnými cibuľovinami.

Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Jedinečnou odrodou je čemerica korzická (Helleborus argutifolius), ktorá sa vo voľnej prírode vyskytuje na Korzike a Sardínii a pýši sa zvončekovitými bielozelenými kvietkami.

Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Je to vyšší druh, takže na záhone nezanikne ani pod snehom, pokiaľ nám ho príroda nadelí.

Vianočný zázrak

Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Kultivar 'Christmas Carol' vytvára rozsiahly koreňový systém, odporúča sa preto okolo rastlín rozsypať vrstvu mulča alebo lístia a meniť ho každú jar.

Pozor, korene čemeríc sú jedovaté! Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Do záhrady ich potom vysaďte na jar a tešte sa z tejto najkrajšej čemerice.

Čemerica pestovanie

Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Najlepšie sa im darí v podraste nižších listnatých stromov a kríkov, ako sú kaliny či hamamel, ktoré im poskytujú riedky a prirodzený tieň a zároveň sa tam môžu nekontrolovateľne šíriť, a tak zaplniť celú plochu.

Nádherné čemerice nájdete v našej ponuke medzi trvalkami

Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Majú v obľube vápenaté pôdy.

Prečo nekvitnú čemerice

Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Medzi ďalšie príčiny je možné zaradiť nedostatok rozptýleného svetla.

Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. V neposlednom rade môže za týmto problémom stáť napadnutie rastliny nejakým škodcom alebo chorobou.

Čemerice po odkvitnutí

Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Staré, poškodené a nevzhľadné listy odstráňte, aby čemerica vyzerala krásne.

Ako pestovať čemericu

Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Rovnako môžete odstraňovať suché a poškodené listy.

Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Pri manipulácii s nimi používajte rukavice.

Kedy strihať čemericu

Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ďalej potom môžete (ale nemusíte) odstraňovať odkvitnuté kvety, aby rastlina mohla energiu smerovať skôr do tvorby semien a nie do ďalšieho kvitnutia.

Kedy zasadiť čemericu

Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. K tomuto kroku sa môžete uchýliť aj v lete, avšak vysoké teploty nemusia tejto rastline robiť dobre a je nutné dbať na dostatočnú zálievku.

Pestovanie čemerice doma

Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Rastline však k tomu musíte zaistiť všetko potrebné.

Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čo sa substrátu týka, použite kvalitný substrát pre izbové rastliny s prídavkom kompostu.

Čemerica v kvetináči

Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase. Ideálne je tieto kvetináče umiestniť na východnú alebo severnú stranu, kde bude rastlina vystavená ranným lúčom, ale zároveň na ňu nebudú priamo svietiť tie popoludňajšie.

Čemerica rozmnožovanie

Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili. Je potrebná prirodzená alebo umelá stratifikácia pred výsevom.

Veríme, že si čemerice obľúbite pre ich nádherné kvety a nenáročné pestovanie. Záhony v záhrade tak v neskorých zimných a skorých jarných mesiacoch ponúknu úplne iný rozmer a farby.

TIP: Chcete aby vaša záhrada bola zakvitnutá čo najdlhšie? Prečítajte si článok o dlho kvitnúcich trvalkách.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou. Zistite, ako pestovať clematis, aby sa rastline skvele darilo.

Ako sadiť plamienok

Pokiaľ máte záujem vypestovať si dokonalý plamienok, vysádzajte ho na jar, po odoznení jarných mrazov alebo počas leta. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi.
Pri výsadbe je kľúčová jama, ktorá by mala mať rozmer cca 50x50 cm.

„Pre plamienky platí: nohy (korene) v chlade a hlava (kvety) v teple.“

Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu. Rastlinu dôkladne zalejte a pripevnite ku konštrukcii, ktorá by mala byť postavená pred samotnou výsadbou.

Kedy zasadiť clematis

Najvhodnejší čas na výsadbu plamienka nastáva buď na jar po odznení prvých mrazov, alebo počas leta. Clematis pestovaný v nádobe je možné vysadiť prakticky kedykoľvek počas roka, nezabudnite mu ale zaistiť pravidelnú zálievku.

Clematis zazimovanie

Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Samotný kvetináč potom obložte polystyrénom alebo vrecom s trochou slamy, lístia či kôry.

Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia. Pokiaľ sa rozhodnete clematis presadiť z nádoby voľne do záhrady, sadte ho o zhruba 10 cm hlbšie.

Clematis pestovanie na balkóne

Dajú sa rovnako pestovať aj v nádobe, kde nezabudnite na oporu. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. V nádobe sa však korene rýchlejšie prehrievajú, v zime naopak hrozí vymrznutie, preto nezabúdajte na pravidelnú zálievku, v zime na zazimovanie a obalenie nádoby a výsadbu podrastu.

Rastliny nikdy neumiestňujte pod odkvapové rúry, kde hrozí premokrenie a náchylnosť plamienkov na hubové choroby.

Ako pestovať clematis

Ako pri takmer každej rastline aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Dávajte však pozor na premokrenie pôdy.

Pozrite si kompletný sortiment plamienkov z ponuky nášho eshopu

Pestovanie plamienka nie je pri dodržasní základných zásad náročné. Strihaniu plamienka ale aj iných popínaviek sa venujeme v tomto článku: Prečítajte si ako strihať clematis .

Plamienok pestovanie pri plote

Pokiaľ túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu. Plamienok je rastlina, ktorá sa ovíja na konštrukciu vďaka ovíjavým listovým stonkám a úponkom. Otáčajú sa dookola a preto nie je problém ich nasmerovať v raste. Často si nájdu svoju cestu. Ak ju pustíte z dohľadu dokáže sa ovíjať aj okolo blízkych krov a drevín.

A ak vás zaujíma, ako rýchlo rastie clematis, vedzte, že to závisí od zvoleného druhu. Niektoré z nich môžu dorastať do výšky až 9 metrov a ročný prírastok môže byť aj 2 metre. U iných plamienkov sa jedná o celkovú výšku 0,5 metra a ročný prírastok je teda rádovo niekoľko desiatok centimetrov.

Je plamienok neopadavý?

To záleží na konkrétnej odrode. Ak túžite po neopadavom plamienku, vyberajte zo vždyzelených odrôd. Takým variantom môže byť napríklad plamienok 'Frackles' alebo 'Apple'.

Aby clematis kvitol

Clematis by mal správne kvitnúť od júna až do septembra. Často sa to ale nedeje. Problém môže spočívať v tom, že neodstránite horné kvety vrátane prvého páru listov. V takom prípade môže rastlina začať vytvárať semená, čo ju prirodzene vysiľuje. Na odstránenie kvetov preto nezabúdajte.

TIP: Pestovanie plamienku nie je pri dodržaní istých zásad vôbec zložité. Prečítajte si ešte článok o strihaní clematisu ale aj iných popínaviek.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Pestré farby echinacey potom iste ozvláštnia každú záhradu.

Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. V poslednom období je zaznamenaný obrovský vzostup a obľúbenosť znovu používať túto trvalku do záhonov vďaka novým kultivarom a žiarivým farbám.

Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Výnimkou nie je biele, žlté, ružové, bordové sfarbenie a rôzne odtiene týchto farieb.

Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Každoročne vás na trhu prekvapia nové a nové kultivary, pretože na šľachtenie je táto trvalka ako stvorená.

Kedy kvitne echinacea

Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Echinacea na jeseň aj v lete vašu záhradu zahalí do krásnych pestrofarebných odtieňov.

Echinacea druhy

Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Terč je plnokvetý, smotanovobiely s oranžovým očkom a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé krémovobiele lupene.

Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.

Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.

Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.

Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.

Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.

Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Vašu záhradu určite premení aj variant 'Hot Papaya'.

Ako pestovať echinaceu

Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V polotieni budú síce rásť ale nie dostatočne kvitnúť.

V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Vysaďte si tieto krásne slniečka na vašej záhrade aj vy.

Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Na zimu zaťahuje a na jar môžete orezať celú rastlinu.

Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Tam je vhodné vykonať jarné alebo jesenné delenie trsov.

Prečítajte si ako správne rozmnožovať echinaceu ale aj iné trvalky ako napríklad kokardu, astru alebo heuchery.

Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Echinacea v záhone nádherne vynikne a patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám.

Echinacea strihanie

Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Rastlinu môžete pokojne odkvitnutých kvetov zbaviť až na jar, konkrétne zhruba v marci.

Echinacea zazimovanie

Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Pokiaľ echinaceu pestujete v chladnejších lokalitách, môžete ju navyše prikryť čečinou.

Echinacea pestovanie v kvetináči

Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pri pestovaní v kvetináči pamätajte na pravidelnú zálievku.

Echinacea výsev

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.

Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny. Hnojením potom môžete docieliť bohatší kvet.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Premýšľate nad drevinou, ktorá by rozžiarila každú záhradu? Je to určite javor. Obľúbený, v rôznych farebných prevedeniach, s vyfarbením listov na jeseň, s listami a plodmi vhodnými na aranžovanie. Navyše sa pýši nenáročným pestovaním.

Javor druhy

Javorové stromy sú hojne rozšírené na severnej pologuli. Stretnúť sa s nimi môžete najmä v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Medzi najznámejšie druhy javora sa radí javor horský, javor strieborný, javor jaseňolistý a javor mliečny. Nemenej populárny je javor japonský. Práve v japonskej kultúre pritom býva javor symbolom krásy a elegancie. Zabudnúť nesmieme ani na javor červený (niekedy označovaný aj ako javor kanadský), ktorého štylizovaný list je vyobrazený práve na kanadskej vlajke.

Okrasný javor druhy

Podľa stanovišťa v záhrade sa môžete rozhodovať medzi zelenolistými kultivarmi alebo červeno a oranžovolistými. Spravidla platí, že druhy a kultivary s červenými listami sa počas celého roka vysádzajú do polotieňa, kde nie je prudké slnko. Tým predídete spáleniu listov. Zároveň ich sýta červená, bordová až karmínová farba rozsvieti tmavší kút, ktorý potom vynikne naozaj pútavo a zaujímavo.

Zelenolisté kultivary znesú aj priame slnko. V jesennom období sa obvykle vyfarbujú do žlta, oranžova alebo červena. Vyžadujú dostatok vlhkosti, pretože množstvo listov vodu rýchlo odparuje. Preto sa substrát udržuje primerane vlhký, nie premokrený. Pestujú sa vo vlhších, dobre priepustných pôdach, na plochách chránených pred silným vetrom.

Druhy Acer palmatum je potrebné v prvých rokoch po výsadbe chrániť pred neskorými mrazmi nastieľaním i obaľovaním kmeňa. Inak vyniknú v trávniku, v zmiešanom trvalkovom záhone, spolu s inými javormi, dokonca aj v nádobe alebo ako bonsaj. Nie sú náročné na pestovanie, pokiaľ sa dodržia základné pestovateľské podmienky a potreby dané pre tento druh.

Prezrite si niekoľko kultivarov, ktoré by vás mohli zaujať. Je ich samozrejme oveľa viac.

ACER PALMATUM "BLOODGOOD" má zaujímavé tmavé červené až hnedé sfarbenie listov aj červené plody. Radí sa jednoznačne medzi najobľúbenejšie kultivary, a to kvôli svojej najintenzívnejšej farbe listov. Kultivar dorastá do výšky 3 až 4 metrov. Môže byť pestovaný aj ako červený javor na kmienku.

ACER CRATAEGIFOLIUM "VEITCHII" má tmavo zelené listy s krémovými a svetlo zelenými škvrnami, ktoré sú na jeseň tmavo ružové až purpurové.

Ďalší kultivar A. DISSECTUM „ATROPURPUREUM" s previsnutými vetvami. Listy má červené a na jeseň ohnivooranžové. V dospelosti dorastá do výšky okolo 2 metrov a jeho tvar je široko rozložitý.

"SCHLESINGER" upúta červenými škvrnami na zelených listoch. Ide o stredne veľký až veľký strom, ktorý disponuje veľmi hustou korunou. V dospelosti môže dosahovať výšku až 20 metrov.

ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" a ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" majú jasné, bledé žltozelené listy. ACER PALMATUM "SANGO-KAKU" zaujme oranžovo červenkastou farbou konárov cez leto, v zime sa potom jedná o sýto koralovo červenú. ACER SHIRASAWANUM "AUREUM" na prvý pohľad upúta tvarom listov, ktorý pripomína otvorený vejár.

ACER PALAMATUM "ORANGE DREAM" má atraktívne žlto zelené listy, na jeseň oranžové. Tento javor rastie pomaly do široko rozloženého kríka. Skvele sa hodí aj do menšej záhrady.

ACER PALMATUM ATROPURPUREUM má čiernočervené listy, ktoré sa menia na briliantovočervené. Ide o pomaly až stredne rýchlo rastúcu odrodu so široko rozloženým tvarom.

ACER PALMATUM "OSAKAZUKII" má listy na jeseň oranžové až karmínové. Rastie pomerne rýchlo. Najprv vzpriamene, neskôr sa mení do široko rozložitého habitu, ktorý pripomína viackmenný ker.

ACER PALMATUM "GREEN GLOBE" má listy zelené, na jeseň však sčervenie. Jeho listy sú jemné, hlboko štiepené.

ACER PALMATUM “BUTTERFLY” má ostro vykrajované listy, zelenej farby s bielym okrajom, ktoré sa pri rašení a za chladného počasia menia na ružovú farbu.

DISSECTUM pod týmto názvom nájdete strihanolisté formy.

Acer platanoides a jeho kultivary sú známe najmä pre globózne kultivary, ako solitéry do trávnika, prípadne na výsadbu aleje. Stretnúť sa môžete s kultivarmi Globosum (čo je javor s guľovitou korunou) či Crimson King. Sú však aj štíhle rastúce kultivary tohto druhu, napríklad Columnaris.

Kompletnú ponuku okrasných javorov nájdete aj v našom eshope

Neopadavý javor

Javor sa radí medzi listnaté stromy, ktoré na zimu opadajú. Pokiaľ teda hľadáte neopadavý javor, bohužiaľ budete sklamaní.

Ako pestovať javor?

Ako sme už spomínali, pri výbere stanovišťa sa orientujte farbou listov daného javora. Kultivary s červenými listami priamy úpal neznesú, naopak varianty so zelenými listami môžete vysadiť aj na slnečné stanovište.

Čo sa týka zeminy, voľte neutrálnu kyslú pôdu, ktorá bude dobre priepustná. Javor potrebuje pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na jeho trvalé premokrenie. Priebežne pamätajte aj na jeho hnojenie. Javorom prospieva vyššia vzdušná vlhkosť, preto odporúčame ich výsadbu v blízkosti záhradného jazierka alebo vodného toku.

Javor na záhradu

Javor býva v záhradách pestovaný pre svoj krásny vzhľad. Jeho listy na jeseň vám vykúzlia doslova dych vyrážajúci pohľad. Preto je možné odporučiť vysadiť ho na miesto, kde si budete môcť užívať krásny výhľad priamo na strom (napríklad v blízkosti vášho záhradného posedenia). Pokiaľ ste obmedzení priestorom, do menších záhrad sa hodí napríklad javor japonský, javor dlaňovitolistý, javor poľný či javor ohnivý.

Japonský javor zakrpatený

Zakrpatený japonský javor prenesie na jeseň do vašej záhrady krásne farby. Bežne dorastá do výšky okolo 1,5 až 2 metrov. Na prvý pohľad si vás určite získajú zaujímavé tvary listov a ich pestrá farebná škála.

Výber je skutočne široký a niektorým kúskom len málokto odolá. Javor určite musíte mať v záhrade aj vy, a to aj vďaka jeho pomerne nízkym nárokom na pestovanie.

Japonský javor strihanie

Japonské javory vynikajú po stránke vysokej tolerancie k rezu. Radikálny rez sa vykonáva vždy na jar. K menšiemu skráteniu vetiev potom môžete pristúpiť do konca augusta, aby sa jednotlivé rezné rany do zimy dokázali zaceliť.

Zabudnúť nesmieme ani na letný rez javora, ktorý sa vykonáva zhruba v druhej polovici júna. Vďaka tomuto kroku rastlina vyraší ešte v priebehu leta novými výhonkami, ktoré sa budú opäť pýšiť žiarivo červenými listami.

Japonský javor v kvetináči

Keďže japonský javor má obvykle podobu menšieho stromčeka, skvele sa hodí aj pre tých, ktorí nemajú na záhrade príliš veľa miesta. Zároveň ho možno umiestniť do nádoby a týmto spôsobom ho pestovať aj na terase alebo balkóne. V tomto ohľade nezabudnite voliť dostatočne veľký kvetináč na bezproblémový rast. Nádoba by nemala byť plastová. Zvoľte terakotu, pálenú hlinu, keramiku alebo betón.

Pri pestovaní v nádobe pamätajte na pravidelné zalievanie, ale dajte si pozor na preliatie. V dobe vegetácie je spravidla ideálnou voľbou každodenná zálievka. Na dno nasypte drenážnu vrstvu. Aby javor bez problémov prečkal zimné mesiace, obaľte nádobu netkanou textíliou. Zálievku v zime javor potrebuje iba v minimálnom množstve. Doprajte mu preto závlahu iba za teplejších bezmrazých dní.

TIP: Kombinácia okrasných drevín, ktoré vynikajú listami s tými, ktoré sú ozdobné kvetmi, môže byť naozaj veľmi očarujúca. Možno vás zaujala napríklad magnólia a chceli by ste vedieť viac o jej pestovaní.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Dychberúca kráska, ktorá si vás získa guľovitým tvarom kvetov v žiarivo žltej farbe. Presne taká je kraspédia, ktorú možno s trochou zveličenia označiť za slnko v záhrade. V našich podmienkach býva pestovaná ako letnička a jej vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Zistite, aké podmienky rastline dopriať a na čo si dať pozor.

Charakteristika kraspédie

Kraspédia je pôvodom austrálska trvalka, v našich podmienkach však býva pestovaná ako letnička. Na prvý pohľad zaujme svojou mohutnou ružicou prízemných čiarkovitých listov, z ktorej vyrastajú vzpriamené kvetné stonky. Stonky sú tenké a dlhé a vyrastajú z nich žlté guľovité súkvetia. Svojím tvarom kraspédia pripomína paličky na bubon alebo tiež gombíky.

Kraspédiu je možné rezať, v takom prípade potom vynikne v aranžmánoch vo váze. Hojne sa používa aj v sušenej podobe.

Craspedia druhy

Existuje hneď niekoľko druhov kraspédií, ktorými môžete ozvláštniť priestor vašej záhrady, terasy či balkóna. Ich nevšedný vzhľad si určite ľahko obľúbite.

Kraspédia guľovitá

Jedna z najobľúbenejších kraspédií s latinským označením Craspedia globosa. Vybrať si môžete kultivar 'Billy Buttons', ktorý sa pýši nápadnými žltými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách. Vysieva sa už v januári.

Alternatívou môže byť odroda 'Beauty Impr.', čo je neprehliadnuteľná letnička, ktorá sa môže vynímať aj vo vašej záhrade. Rovnako poteší svojimi nádhernými žltými kvetmi.

Zaobstarajte si semená i sadenice kraspédie a ozdobte s ich pomocou vašu záhradu alebo napríklad kvetináč za oknom

Pestovanie kraspédie

Kraspédia všeobecne vyžaduje slnečné stanovište. Doprajte jej kyslú a dobre priepustnú ľahšiu pôdu. Naopak tejto rastline nesvedčí príliš ťažká pôda, zatienenie a predovšetkým trvalá vlhkosť. V takých podmienkach kraspédia rastie slabo a môže byť tiež náchylná na zahnívanie.

Kraspédia výsev

Kraspédia je charakteristická pomerne dlhou vegetačnou dobou. Prvé kvety sa objavujú až zhruba po 5 až 6 mesiacoch od výsevu. Aby ste sa teda dočkali prvých kvetov koncom júla, musíte urobiť výsev vo februári, najneskôr v marci.

Aj tak sa ale rastlina do plného kvetu dostáva skôr až v auguste a v septembri. Vďaka tomu je perfektnou voľbou na to, aby ste jej krásou ozvláštnili vašu záhradu práve v období neskorého leta a začiatku jesene.

Craspedia prezimovanie

Kraspédia je veľmi citlivá na mráz. V našich podmienkach bohužiaľ kombináciu chladu a zimy neznesie a v zimných mesiacoch typicky uhníva.

TIP: Zistite, kedy je správny čas na výsev letničiek a buďte pripravení včas. S ich pomocou môžete vytvoriť napríklad originálny a pestrofarebný záhon.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Sviečkovec - gaura - nádherná trvalka, ktorá vašu záhradu zahalí do záplavy nežných romantických kvetov. Ide o pomerne nenáročnú rastlinu, s pestovaním ktorej si hravo poradia aj začiatočníci. Vďaka veľkému množstvu druhov si potom ľahko vyberiete variant, ktorý sa vo vašom priestore bude najviac vynímať.

Sviečkovec pestovanie

Gaura (čiže aj sviečkovec) sa právom radí k veľmi obľúbeným trvalkám. A nie je divu. Vašu záhradu obklopia krásnymi vzdušnými kvetmi, ktoré sa vo vánku pohybujú a pripomínajú motýlie krídla.

Trvalka gaura patrí do čeľade pupalkovitých. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Jej slovenský názov sviečkovec je odvodený od charakteristického tvaru kvetov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú práve sviečky.

Sviečkovec sa vyžíva najmä na slnečnom stanovisku. Čo sa pôdy týka, odporúčame hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia. Vlhkú a premokrenú pôdu znáša zle, pretože v nej má tendenciu uhnívať.

Sviečkovec Lindheimerov

Existuje hneď niekoľko druhov sviečkovcov, ktorých pestovanie sa teší popularite. Tým pravdepodobne najznámejším je sviečkovec Lindheimerov. Práve z neho totiž vznikli všetky ďalšie kultivary sviečkovca bieleho a sviečkovca ružového.

Jedná sa o krásnu a nenáročnú rastlinu, ktorá vám sprostredkuje záplavu dych vyrážajúcich kvetov. K tomuto druhu sa pritom radí sviečkovec biely, ktorý (ako napovedá samotný názov) má iba biele kvety. Ďalším kultivarom sviečkovca Lindheimerova je sviečkovec ružový, ktorý pochopiteľne kvitne ružovými kvetmi v rôznych odtieňoch (v závislosti od konkrétneho kultivaru).

Zaobstarajte si sviečkovce v príjemných farbách a ozvláštnite s nimi trvalkový záhon alebo napríklad priestor vašej terasy

Gaura strihanie

Správne strihanie sviečkovca je dôležitým krokom k tomu, aby ste predĺžili jeho životnosť.

Kedy strihať sviečkovec

Na strihanie gaury pristúpte na jeseň, kedy vykonáte spätný rez na výšku 10 cm. Vďaka tomu budete môcť rastline šetriť sily na ďalší rok. Zároveň sa zbavíte starostí spojených so semenáčikmi. Pokiaľ má totiž rastlina vhodné stanovište, vysemeňuje sa, čo nemusí byť vždy žiaduce.

Gaura v záhone

Trvalka gaura sa bude skvele vynímať práve v trvalkovom záhone. Okrem toho však možno s jej pomocou ozvláštniť nádoby na terase alebo ju vysadiť do voľného priestranstva. Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke.

So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú. Preto je vhodné vybrať im také stanovište, na ktorom už zostanú.

S čím kombinovať gauru

Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou. Skrátka so suchomilnými rastlinami.

Gaura zazimovanie

Zatiaľ čo biely sviečkovec je plne mrazuvzdorný, ružové a panašované kultivary sú na zimu chúlostivejšie a môžu vymrznúť. Preto je dôležité myslieť na vhodnú ochranu, aby došlo k úspešnému prezimovaniu sviečkovca. Na zimné mesiace rastlinu prikryjeme čečinou. Okolie rastliny zamulčujte vrstvou lístia, prípadne využite prikrytie netkanou textíliou.

Gaura po zime

S príchodom jari a akonáhle už nehrozia mrazíky je možné odstrániť minuloročné suché stonky gaury.

TIP: Sviečkovec môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými rastlinami. Stavte napríklad na zaujímavý lomikameň do skalky. Zistite, ako sa pestuje.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Dymový strom ( Smoke tree) tak sa škumpe hovorí napríklad v Anglicku, pre jej zaujímavý vzhľad. Jemné páperové súkvetia sa vznášajú nad krom ako oblak dymu. Je to cenná listnatá, opadavá drevina. Sfarbenie listov a kvetov je podľa kultivaru. Ale poznáme ich v klasickej žlto-zelenej forme alebo s bordovými listami a ružovými kvetmi.

Kvitne od júna. Zaujímavé súkvetia zostávajú na drevine až do jesene. Svojim vzhľadom dá každej kompozícii atraktivitu. Výborne vyfarbuje, počas roka mení svoj vzhľad a tak je prínosom pri premene záhrady v akomkoľvek období. Drevo má navyše význam v rezbárstve, nakoľko má výnimočnú žltú farbu. Dosahuje výšku do 5 m a skôr sa rozrastá do šírky. Rastie pomerne pomaly.

Je to pomerne odolná drevina a má svoje opodstatnenie v záhradnej kompozícii, vďaka atraktívnym kvetom a vyfarbeným listom. Dobre zvláda aj naše zimy. V prípade dlhotrvajúcich mrazov môže namrznúť, ale dobre na jar regeneruje a dobre aj zvláda rez.

Obľubuje priepustné vápenaté pôdy, minimálne hnojenie a primeranú závlahu. Uprednostní skôr suchšie prostredie, než trvalé vlhko. Vyhovuje jej plné slnko, dostatočne široká plocha pre svoj prirodzený rast. A menej hnojenia. Obzvlášť atraktívne sú už staršie porasty a ich habitus aj po opade listov.

Latinský názov je trochu ťažší Cotinus coggygria. Tento základný druh má žltozelené listy a naružovelé súkvetia. Neskôr v jeseni vyfarbuje do ružova a listy do bordova.

Je škumpa vlasatá jedovatá?

Škumpa vlasatá patrí medzi jedovaté rastliny a môžu spôsobiť pri dotyku alergické reakcie, pluzgiere a podráždenie pokožky. Manipulujte s ňou v rukaviciach. Opadané lístie sa môže kompostovať.

Kultivary škumpy

´Royal Purple´  je najznámejší a najžiadanejší kultivar, ktorý vyniká bordovými - purpurovo žiarivými listami počas celej vegetácie a ružovými kvetmi. Keď rozkvitne, vyzerá to, ako by sa z rastliny valili obláčiky ružového dymu. Skvele vynikne ako solitéra, ale pestovať ju môžete aj v skupine s ďalšími kríkmi, kedy vám pomôže vytvoriť zaujímavý kontrast.

´Flame´ je atraktívny vďaka zeleným listom, veľkými až 10 cm,  ktoré na jeseň vyfarbia do oranžovo-červena.

´Grace´ má počas roka purpurovo červené listy ale na jeseň sa vyfarbia na ohnivočervené. V lete zaujme prítomnosťou krásnych kvetov v podobe ružových vláknitých metlín.

´Smokey Joe´ listy má tmavo vínové, na jeseň oranžovo červené. Kvety má drobné, usporiadané v dlhých metlinách s dĺžkou 15-29 cm, kvitne od mája do júla.

Aktuálny sortiment ponúkaných kultivarov škumpy si môžete pozrieť aj v našom eshope

Škumpa vlasatá strihanie

Nečakajte usporiadaný, kompaktný ker a pre jeho výsadbu potrebujete naozaj priestor, lebo prirodzene je strapatý a rastie do šírky. Pokiaľ ho chcete udržať v medziach a v menšej veľkosti vyžaduje rez skoro na jar. Nesmie byť však príliš hlboký.

Obyčajne sa pestuje ako voľnerastúci solitér alebo zakomponovaný ker s inými drevinami. Inak nevyžaduje žiadny rez. Po mrazoch môžete odstrániť poškodené výhony.

Pravidelné strihanie škumpy vlasatej je teda kľúčové najmä preto, aby ste udržali kompaktné rozmery rastliny.

Škumpa na kmienku

V malej záhrade sa uplatní škumpa na kmienku. Rovnako je vhodná pre pestovanie v nádobách. Vyberte si vhodnú výšku kmienka, na ktorej je naštepená a vytvarovaná korunka. Kmienok už viac nerastie do výšky, zväčšuje sa len korunka. Tú udržiavajte v kompaktnom tvare. Kmienok radšej ukotvite a priviažte k opore.

Ako rýchlo rastie škumpa vlasatá

Škumpa vlasatá rastie rýchlosťou zhruba 15 cm za rok. Vždy ale samozrejme záleží na tom, aké podmienky rastline zaistíte.

TIP: Chcete mať záhradu výnimočnú, čo sa týka druhového zloženia rastlín? Prečítajte si článok, kde vám predstavíme menej známe ozdobné kry.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie  o novinkách v sortimente, výhodné akciové ponuky, registrujte sa na odber nášho newsletteru.

Vypestujte si aj vy romantické srdiečka, ktoré sa budú vo vašej záhrade naozaj vynímať. Vďaka srdcovke premeníte každý priestor na doslova rozprávkový. Zistite, medzi akými obľúbenými variantami môžete vyberať a aké podmienky dodržať, aby sa tejto rastline darilo.

Charakteristika srdcovky

Srdcovka (Dicentra) býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu.

Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare srdca. Tie sú zavesené na previsnutých stonkách, ktoré vyrastajú uprostred papradinových listov.

Chcete mať kvety v tvare srdca vo vašej záhrade? Neváhajte a kúpte si kvalitné sadeničky v našom e-shope

Pestovanie srdcovky

Aby sa vám srdcovka odvďačila svojim pôvabným vzhľadom, treba jej na to dopriať vhodné podmienky. Z hľadiska pôdy voľte mierne vlhkú, humóznu a priepustnú variantu. Pokiaľ použijete ťažkú ílovitú alebo príliš suchú pôdu, pravdepodobne sa jej príliš dariť nebude.

Dužinaté korene tejto rastliny rastú plytko pod povrchom pôdy. Preto je vhodné zamerať sa na pravidelné mulčovanie pôdy, vďaka čomu srdcovku ochránite pred nadmerným vysychaním.

Srdcovky sa radia medzi dlhoročné rastliny. Po odkvitnutí alebo skoro z jari ich môžete množiť delením trsov. Pamätajte ale na to, aby ste postupovali s citom. Dužinaté korene totiž môže byť jednoduché poškodiť.

Srdcovka kvet

Názov rastliny jednoznačne plynie z tvaru kvetov, ktoré pripomínajú malé srdiečka. Tieto jemné srdcovité kvety v odtieňoch ružovej a bielej dodajú priestoru romantický nádych a bezpochyby zaujmú na prvý pohľad.

Srdcovka po odkvitnutí

Stonky srdcovky pomerne krátko po odkvitnutí zoschnú a stiahnu sa späť do zeme, kde rastlina prečká do nasledujúcej jari. Po odkvitnutí sa odporúča slabnúce a zaťahujúce sa listy odstrihnúť a rastline dopriať pokoj.

Srdcovka nádherná

Srdcovka nádherná nesie latinské označenie Dicentra spectabilis. Rastlina pochádza z Číny a Japonska a pýši sa jasne ružovými kvetmi. Niektoré jej kultivary však môžu kvitnúť bielo. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo visiacich súkvetiach, ktoré vytvárajú retiazky. Listy sú trojuholníkového tvaru a majú sviežo zelenú farbu. Bežne srdcovka nádherná dorastá do výšky 60 až 90 cm.

Srdcovka drobnokvetá

Srdcovka drobnokvetá (latinsky Dicentra spectabilis) sa radí medzi obľúbené kvety objavujúce sa nielen vo vidieckych záhradách. Jej kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci na oblúkovito ohnutých stonkách. Rastline sa skvele darí v kyprej záhradnej pôde s dostatkom vlahy. Vynikne ako solitéra aj ako súčasť skupinovej výsadby.

Srdcovka nízka

Srdcovka nízka, latinsky Dicentra formosa, je ďalším obľúbeným druhom tejto rastliny. Pochádza pritom zo západného pobrežia Severnej Ameriky, kde sa jej darí najmä v pritienených lesných stanovištiach. Srdcovka nízka bežne dorastá do výšky okolo 40 cm. Charakteristická je pre ňu prízemná ružica zelených, perovito tvarovaných listov s dlhými stopkami, ktoré spoločne vyrastajú z podzemku. Súkvetie potom tvoria obojpohlavné kvety s ružovou alebo bielou korunou.

TIP: Srdcovku môžete v záhrade doplniť množstvom ďalších krásnych rastlín. Prečítajte si napríklad, aký je rozdiel medzi fakľou a fakľovkou.

Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Zistite, aké sú jeho najrozšírenejšie druhy a aké podmienky dodržať, aby sa náprstníku dobre darilo.

Charakteristika náprstníka

Náprstník (latinsky Digitalis) je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú pritom usporiadané do tvaru ružice prízemného listu. Ružicu vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú). Kvitne v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Jedná sa o krátkovekú trvalku, dvojročku. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien.

Náprstník je v domovine trvalka, pri ktorej sa rozlišuje hneď niekoľko druhov. Poďme si tie najznámejšie z nich v stručnosti predstaviť. V našich podmienkach rastie ako dvojročná rastlina.

Náprstník červený

Náprstník červený (latinsky Digitalis purpurea) je dvojročná bylina. Tento druh je známy predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh. Často sa pritom pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Charakteristická je pre ňu aj prízemná ružica listov a vysoký kvetný stvol.

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý (latinsky Digitalis grandiflora) sa preslávil svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá. Listy sú zelené, striedavé a pýšia sa eliptickým či kopijovitým tvarom.

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý (latinsky Digitalis lanata) dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby. Rastlina pôvodom pochádza z Balkánu a dobre sa jej darí najmä v humóznych pôdach.

Náprstník žltý

Náprstník žltý (latinsky Digitalis lutea) pôvodne pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím. Tešiť sa môžete na dlhý jednostranný trs so žltými rúrkovitými kvetmi. Náprstník žltý dorastá do výšky až 80 cm.

V našom e-shope nájdete náprstník v pestrých farbách a rôznych druhoch. Vyberte si variant, ktorý sa vám bude do záhrady najviac hodiť

Pestovanie náprstníka

Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku. Vzhľadom na to je vhodné vybrať také miesto, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom.

Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať.

Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké. Vzhľadom na to využite kolíky alebo určitú podpornú konštrukciu. Náprstníky všeobecne silné hnojenie nevyžadujú.

Náprstník jedovatosť

Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu. Rastlina je nebezpečná nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá.

Náprstník po odkvitnutí

Akonáhle náprstník odkvitne, jeho stonka sa odreže až nad listovou ružicou. Vďaka tomu rastlina na mieste vydrží dlhšie. Spätným rezom po odkvitnutí môžete predĺžiť životnosť jednotlivých rastlín.

Náprstník v zime

Náprstník sa najčastejšie pestuje v záhone spoločne s ďalšími trvalkami. Na zimné mesiace je vhodné tento záhon ľahko prikryť čečinou. Nič ďalšie ale nie je potrebné.

TIP: Skombinujte náprstník v záhone s ďalšími trvalkami. Zistite, ako pestovať zimozeleň a ďalšie populárne rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.