Gypsomilka - pestovanie zvládnu aj začiatočníci

Gypsa (alebo aj nevestin závoj či latinsky Gypsophila) dostala svoje označenie podľa podobnosti jej drobných kvetov s čipkou typického závoja nevesty. Radí sa do čeľade klinčekovitých, jej pestovanie je pomerne jednoduché a vašu záhradu skvele zmení. Dobre sa bude vynímať aj vo váze.

Gypsomilka metlinatá

Medzi populárne pestované vytrvalé druhy sa radí gypsomilka metlinatá (latinsky Gypsophila paniculata), ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm. Na prvý pohľad zaujme svojimi jednoduchými drobnými bielymi kvetmi. Tento druh má podobu košatého a bohato rozvetveného trsu.

Gypsomilka metlinatá sa skvele hodí do rôznych druhov záhrad. Pestovať ju môžete ako voľne, tak aj v nádobách. Po rozkvitnutí je vhodná na rez a následné použitie vo vázach, prípadne si ju môžete tiež usušiť do rozmanitých sušených aranžmánov.

Ako na pestovanie gypsomilky metlinatej

Z hľadiska substrátu voľte hlbokú a vápenitú pôdu. Za suchého leta pamätajte na pravidelnú zálievku. Gypsomilky krásne kvitnú zhruba od júna do augusta. Aby sa však rastlina príliš nevysilovala, je vhodné odkvitnuté kvety ostrihať. Stanovište voľte plne oslnené. Pamätajte tiež na to, aby ste rastlinu nikdy neprikrývali lístím, radšej použite čečinu.

Pokiaľ si chcete rastlinu vypestovať zo semienok, môžete k ich výsevu pristúpiť v marci až júni. Použiť je možné buď výsevné hrantíky, alebo parenisko s teplotou okolo 15 °C. Vyrastené sadeničky môžete na stanovište premiestniť v júni či júli.

Nevestin závoj pestovanie v kvetináči

Gypsophila pestovanie zvláda aj v nádobách, vďaka čomu skvele vynikne napríklad na balkónoch či terasách. V zime však treba dávať pozor na vyššiu vlhkosť v nádobe, ktorá jej môže škodiť.

Na čo sa nevestin závoj používa

Vetvičky gypsomilky nachádzajú uplatnenie pri tvorbe najrôznejších aranžmánov. Skvele dopĺňajú napríklad kytice zložené z ruží. Vetvičky treba odstrihnúť skôr, než sa kvety rozvinú (v opačnom prípade by vám opadali). Potom ich môžete umiestniť do vázy s malým množstvom vody, kde budú pomaly zasychať a držať si tvar.

Netradičná trvalka gypsophila môže zdobiť aj vašu záhradu. Vyberte si z našej ponuky kvalitných semienok alebo rastlín

Gypsomilka plazivá

Druhým obľúbeným druhom je gypsomilka plazivá (Gypsomila repens). Na rozdiel od gypsomilky metlinatej sa jedná o nízku kobercovú skalničku, ktorá kvitne drobnými ružovými kvetmi. Dorastá do výšky iba 20 cm a rastie teda skôr pri zemi. Jeho šírka sa pohybuje medzi 30 až 50 cm. Vo voľnej prírode môžete na gypsomilku plazivú naraziť v severných a južných vápencových Alpách, v Karpatoch alebo napríklad v pohorí severného Španielska.

Tento druh gypsomilky nachádza v záhradách uplatnenie najmä v skalkách alebo suchých múrikoch. Skvele tiež obzvláštnia kaskádovité svahy, kde sa pekne rozprestiera a visí. Vďaka svojej veľkej prispôsobivosti sa pritom hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Ako na pestovanie gypsomilky plazivej

Pokiaľ vo svojej záhrade zatúžite práve po tejto rastline, doprajte jej ideálne slnečné stanovište. Spravidla ale dobre znáša aj polotieň. Z hľadiska pôdy preferuje hlinitopiesčité pôdy s obsahom vápnika. Substrát tiež môže byť mierne kyslý. Vyhovuje jej skôr suchšia pôda, so zálievkou to preto rozhodne nepreháňajte.

Pestovanie gypsomilky plazivej aj metlinatej zo semienka prebieha prakticky rovnako u oboch druhov. Pamätajte na to, že do múrikov či skaliek sa vysádza vždy po jednom kuse. Rastlina totiž na svoj rast potrebuje dostatok priestoru.

TIP: Gypsophila sa v záhrade skvele kombinuje aj s najrôznejšími nízkymi či vysokými trávami. Zistite viac o tom, aké okrasné trávy sú dostupné v našom e-shope.