apríla 2015

        Záhorie a podunajská nížina je charakteristická pieskovým podložím. Hoci je to veľmi chudobná pôda, aj tak sa dá na takejto ploche vytvoriť zaujímavá záhrada napríklad v stredomorskom alebo aj v japonskom štýle. Hoci sú počas zakladania záhrady mnohí skeptickí, sami musíte potvrdiť, že počas prác v záhrade sa teda nenarobíte. Je tu samý piesok, žiadne skaly a hrudy. Pri výbere rastlín buďte opatrní a vyberajte rastliny nenáročné na pôdne podmienky, rôzne skalničky, sukulenty, suchomilné trvalky, prípadne kaktusy, ktoré dobre znášajú teplo, menšiu zálievku a chudobnú pôdu.

V takejto záhrade si môžete pripraviť bylinkovú špirálu alebo bylinkový záhon. Tiež je tu priestor pre variabilné trvalkové záhony spolu s okrasnými trávami i cibuľovinami. Cibuľovinám jarným i letným sa v tejto pôde darí, nakoľko je ľahká a priepustná. Pokiaľ na záhonoch používate aj textíliu a mulčovanie, nestáva sa, aby cibule hnili v dôsledku nadmernej zimnej vlahy.

Vhodné rastliny a dreviny pre piesočnatú záhradu :

Lavandula angustifolia – levanduľa úzkolistá, Yucca filamenthosa – juka, Salvia officinalis – šalvia lekárska, Euphorbia – mliečnik, Echinops – ježibaba, Achilea milefolium – rebríček, Nepeta – kocúrnik, Veronica longifolia – veronika dlholistá, Thymus serphylum – materina dúška, Origanum vulgare - oregáno

Okrasné trávy: Pennisetum compressum – perovec, Festuca glauca – kostrava, Cortaderia selloana – kortadéria, Carex pendula – ostrica, Miscanthus sinensis – ozdobnica čínska

Skalničky: Aster alpinum – astra alpínska, Campanula carpatica – zvonček karpatský, Hosta sp. – funkia, Sedum acre – rozchodník, Bergenia cordiflora – bergénia veľkolistá, Arabis albida – arábka, Armeria maritima – trávnička

        Skončilo sa obdobie, kedy sme do záhrady vykúkali len cez okno. Teraz nás to láka byť vonku čo najdlhšie a popri práci si aj odpočinúť v záhrade na obľúbenom kresle či sedení a kochať sa okolitou prírodou či záhradou, v ktorej sa prebúdza život. Každý deň doslova vidieť, ako niektoré rastliny a dreviny vyrástli a doplnili priestor. Určite sa neoberajte o východ slnka, pokiaľ máte terasu situovanú na východ. Teplé slnečné lúče zahrejú i prebudia. Možno ešte s dekou ale s kávou či čajom v ruke sa Vám podarí rozbehnúť a privítať deň. Pripravte si raňajky na terase a deň bude určite krajší. Na to, aby ste si posedenie naozaj užili, potrebujete kvalitné sedenie,  peknú kompozíciu a rastliny okolo.

Drevený nábytok je materiálom najbližším prírode. Je to vhodný materiál na stolovací servis a posedenie. Obyčajne sa ošetruje nátermi, ale i neošetrované drevo zapadne do ktorejkoľvek kompozície, môže byť i uskladňovaný mimo sezóny i ponechaný vonku počas celého roku. Sedenie z exotického dreva je finančne nákladnejšie, no veľmi často preferované. Dostupnejšie materiály ako plast a kov je vhodné umiestniť na terasu aj balkón.

Pohodlie a praktické využitie na jednej strane a štýl na druhej sa nemusia vzájomne vylučovať. Určite si pamätáte na časy detstva, kedy sme sedeli na pňoch a rôznych drevách a opekali sem dlho do noci. Aj takéto sedenie je vhodné do vidieckeho prostredia. Okrem doplnkov však záhradu v prvom rade tvoria samotné rastliny, ktoré Vám dotvárajú priestor, tvoria hlavnú kostru kompozície, vytvárajú súkromie, príjemne zákutia alebo pôsobia naopak majestátne a dominantne.

Každá záhrada by mala jednu živú a jednu neživú dominantu. Okrem dominantného altánku so sedením pôsobí dominantne aj zaujímavý strom, ktorý vyniká kvetom, vôňou, tvarom alebo inými vlastnosťami. Stačí, ak si prenesiete hoci aj ratanové kreslo do trávnika a posedíte si v záhrade. Deň bude určite krajší.

        Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Je toho však oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Ponúkame Vám prehľad toho najdôležitejšieho, čo jahodám vyhovuje a čo potrebujú.

1. Výber stanovišťa

Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.

2. Pôda

Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Viac im vyhovuje rozložený kompost alebo listovka. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. V ílovitých pôdach sa jahody pestujú skôr vo vyvýšených záhonoch alebo v hrobliach.

3. Výsadba

Sadenice sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte. Po jesennej výsadbe sa však už na jar dočkáte prvých plodov. Vysádzajte len zdravé a silné rastliny s dostatočnými koreňmi, silným stredom a srdiečkom.

Počet listov nie je dôležitý. Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Plocha musí byť odburinená a mierne vlhká, prípadne do jám pred sadením nalejte vodu, vložte sadenice a zahrňte. Vysádzajte večer alebo ráno. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Po výsadbe zalejte.

4. Ošetrovanie počas rastu

Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Suché a inak škvrnité listy odstraňujte priebežne. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ideálne je však každý druhý rok vysadiť mladé sadenice, aby ste zberali úrodu postupne.

 5. Hnojenie

Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Pred hnojením zavlažujte. 

        Jarné obdobie je okrem iných dôležitých prác aj charakteristickým obdobím rekonštrukcie, plánovania a výsadby nových zákutí a záhonov. Pokiaľ už máte premyslené svoje plány a sny, môžete sa pustiť do ich realizácie. Jednou z najčastejších prác je zakladanie a výsadba nových záhonov. Či už ide o letničkové, trvalkové, zmiešané alebo aj drevinové záhony, príprava samotnej pôdy a záhona je v podstate rovnaká.

Pokiaľ máte na pozemku trávnatý porast, musíte ho v mieste plánovaného záhona zlikvidovať. Buď ho vyrýľujte aj s koreňmi alebo opatrne odrežte mačinu a pekne dopestovaný trávnik v rolkách umiestnite na vopred pripravené podložie, kde chcete mať trávnik. Jarné obdobie je vhodné aj na zakladanie trávnika, či už výsevom alebo kobercami. Nezabudnite na kvalitnú zálievku.

Pripravený a odburinený záhon prekopte, prevzdušnite a pripravte si rastliny, ktoré budete vysádzať. Dbajte na to, že vzrastlé druhy alebo rozpínavé do šírky vyžadujú svoj priestor a už po niekoľkých sezónach nadobudnú svoj objem. Ostatné rastliny by mohli byť vytlačené a udusené, prípadne sa im nebude dariť v tesnej blízkosti silnejšieho druhu. Každý rastlinný druh bojuje o živiny a vodu. Vyššie druhy umiestňujte dozadu, stredne vysoké do stredu a nízke do popredia ako lemy alebo podrast.

Ak je záhon dlhý, zvoľte viac dominujúcich rastlín, ktoré môžu mať previsnutú formu alebo môžu byť zaujímavé farbou, kvetom, vzhľadom. Dodržiavajte aj rozostupy, aby jednotlivé druhy mohli v budúcnosti rásť. Nezapĺňajte priestor len preto, že teraz sú rastliny malé. Oni narastú. Ak vysadíte do záhona ihličnany a okrasné trávy, budete mať efekt aj na jeseň a počas zimy. Záhony by nemal v zimnom období zostať prázdny. Veľa rastlín na jeseň zaťahuje, odumiera, vysychá a znovu sa objavia až s jarnou teplotou. Dovtedy musia záhon dopĺňať vždyzelené rastliny, kry a ihličnany.

Rastliny vysádzajte aj podľa termínu kvitnutia. Budete mať čo obdivovať postupne celý rok. Nezabudnite, že rastliny sú viazané na svoje charakteristické stanovište. Nie každej vyhovuje slnko alebo tieň. Podľa umiestnenia záhona vyberajte aj rastliny, zvážte nároky na pestovanie, Váš čas venovať sa záhrade. Pre tieto dôvody sa niektorých rastlín budete musieť, bohužiaľ, vzdať. Prípadne si vytvorte ďalší záhon, ktorý bude danej rastline vyhovovať aj podľa klimatických podmienok.

Prajeme Vám veľa úspechov pri zakladaní Vašich záhonov!

       Na jar máte určite nové plány čo sa týka záhradky a pestovania a možno aj so zmenou životného štýlu a jedálnička.

Chcete začať žiť zdravo? K tomu Vám na úvod postačia bylinky zo záhradky a ich priame použitie v kuchyni a pri grilovaní. Okrem výnimočnej chuti zažijete naozaj zaujímavé chvíle pri ich používaní a kombinovaní. Výnimočnú chuť majú napríklad pažítka, žerucha, petržlenová vňať, pamajorán alebo oregano, tymián, materina dúška, šalvia, saturejka, rozmarín, stévia cukrová, lípia sladká, mäta, bazalka.

Ako čítate, určite ešte nie sú všetky, ale je ich veľa a každá z nich je charakteristická svojou vôňou a použitím. Niektoré použijete na nápoje, iné na mäso a ryby, do koláčov a na zdobenie, do cestovín, na chlieb a grilovanú zeleninu či do šalátu.

Nenáročné a vytrvalé

Postačí im samostatný bylinkový alebo zmiešaný trvalkový záhon, bylinková špirála, dokonca aj nádoby. Dariť sa im bude aj v chudobnejších pôdach, bez hnojenia, na priamom slnku alebo v miernom polotieni. Ak ich chcete pestovať v nádobe, pozor na preliatie.

Skúste sladiť bez cukru

Medzi menej známu ale v poslednej dobe veľmi atraktívnu a záhadnú bylinku patrí stévia cukrová (Stevia rebaudiana), ktorá je sladšia než biely cukor, a teda aj cukrová repa. Ľahko sa pestuje, môže sa pravidelne a viackrát do roka strihať a zbiera sa kvitnúca vňať a listy, ktoré sa sušia alebo sa používajú svieže na prípravu nápojov a čajov, dokonca na prípravu zákuskov. Je výborná pre diabetikov a urýchľuje hojenie rán, hojí uštipnutie, zlepšuje trávenie a pomôže aj pri ústnej hygiene. Jej sladkosť je závislá od pestovateľských podmienok. Sušené lístky sú sladšie než čerstvé. Jej všestranné účinky už objavili starí Indiáni, ktorí ju nazývali sladká bylina. Skúste si ju vypestovať v záhrade a vyskúšať jej účinky. Okrem toho získate zaujímavú okrasnú rastlinu do záhrady. 

        Ruže môžete vysádzať počas celého roka ale záleží na tom, či sú kontajnerované alebo sú voľnokorenné. Bez koreňového balu sa môžu vysádzať od októbra až do mája, okrem mesiacov, kedy je trvalo zamrznutá pôda. Najvhodnejšie je ich vysádzať však na jeseň, kedy sa dostatočne zakorenia a do jari nastúpia so silným rastom vďaka postupnému otepľovaniu pôdy a s dostatkom vlahy, ak je v zime sneh. 

Jarná výsadba je tiež vhodná, ale ruža vyžaduje vyššiu starostlivosť v oblasti závlahy, prípadne tienenie, ak je príliš horúca jar. Od mája sa predávajú aj kontajnerované ruže, ktoré musia byť dostatočne prekorenené už v nádobe, aby sa uchytili po presadení do voľnej pôdy vo vašej záhrade. Dôležitá je výsadba, výber stanovišťa a závlaha.

 Kondícia a vzhľad rastliny ovplyvní ďalší rast

Po výsadbe hneď nehnojte. Až keď sa ruže zakorenia. Pri kúpe si všímajte zdravotný stav ruže a celkový vzhľad. Slabé a ovisnuté výhony v nádobe nie sú ani estetické ani vhodné na predaj. Rastlinu je najlepšie ponoriť na pol dňa do vedra s vodou, potom ju vybrať a vložiť do pripravenej jamy, zahrnúť zeminou a ešte dôkladne zaliať. Miesto očkovania by malo byť 5 cm pod povrchom zeme a tak je do budúcnosti chránené pred zimnými mrazmi. Na jeseň sa musí nakopcovať a v apríli sa kopcovanie odstráni.

Vysádzať sa môžu aj kvitnúce ruže. V budúcom roku sa Vám ukážu ešte v lepšom svetle a s bohatším kvitnutím. Kontajnerované rastliny sú však náchylnejšie na vyschnutie, preto sa im náležite venujte a nepodceňujte zálievku.

Vhodné stanovište na výsadbu: slnko až polotieň, miesto s pohybom vzduchu, hlboké a výživné pôdy s humusom, dostatočná zálievka.

Nevhodné stanovište: úpal, tieň, trvalé zamokrenie, ílovité ťažké pôdy, nedostatok živín, príliš piesočnatá pôda, blízko vysadené konkurenčné rastliny a ich korene, blízkosť stromov a miesto, kde sa už v minulosti ruže pestovali.