júna 2025

Vistérie (Wisteria sinensis) sú jedny z najkrajších a najpôsobivejších popínavých drevín, ktoré dokážu svojou okázalosťou a bohatstvom kvetov ozdobiť každú záhradu. S ich dlhým, visiacimi strapcami kvetov v pastelových farbách, ako je fialová, biela alebo ružová, sa stávajú neodolateľným lákadlom pre oči. Pestovanie vistárie však vyžaduje správne podmienky a starostlivosť, aby sa prejavili jej skutočné krásy.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa o túto fascinujúcu rastlinu starať a ako vykonávať rez vistérie, aby mohla v plnej kráse rozkvitnúť vo vašej záhrade.

Wisteria pestovanie

Pri pestovaní vistérie si dajte pozor predovšetkým na správne zvolené stanovište. Táto rastlina vyžaduje slnečné, teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Čo sa pôdy týka, voľte priepustnú, hlinitú a výživnú pôdu, ktorú môžete vylepšiť humóznym kompostom s neutranou až zásaditou reakciou. Dajte si pozor na to, aby pôda neobsahovala nadmerné množstvo vápnika. V takom prípade by totiž listy mohli trpieť silným žltnutím.

Vyberte si voňavé vistérie v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou priestor v záhrade aj vy

Wisteria sadenie

Aby sa vistérie dobre ujala, sadíme ju najlepšie na jar. Na tento účel sa využívajú bezlisté sadenice zapestované v kvetináčoch alebo kontajneroch s pevným koreňovým balom. Ak sa rozhodnete pre jesennú výsadbu, riskujete, že dužinaté korene môžu uhnívať.

Sadenice nezabudnite dôkladne zaliať a pôdnu vlahu udržujte vlhkú, než dôjde k plnému zakoreneniu rastliny. Pôdu okolo vistérie zakryte vrstvou mulčovacej kôry.

Wisteria na pergole

Skôr než sa pustíte do samotnej výsadby vistérie, vyberte jej vhodné miesto v záhrade. Keďže sa jedná o popínavú rastlinu, bude k svojmu rastu potrebovať oporu. Pomocníkom jej môže byť pergola, mreža alebo stena, ktorú môže obopnúť. Keďže vistéria môže dorastať do veľkých rozmerov, doprajte jej dostatok priestoru. Práve pergolu pritom dokáže zaujímavým spôsobom ozvláštniť a zútulniť.

Vistéria pestovanie v kvetináči

Vistériu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu.

Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Ďalej je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať, pretože pestovanie v kvetináči obmedzuje prístup k živinám v pôde. Aj keď bude rastlina v kvetináči, stále potrebuje oporu, napríklad mreža alebo treláž, po ktorej sa môže šplhať. Pri pestovaní v nádobe je taktiež nutné rastlinu v zime chrániť pred mrazom.

Wisteria strihanie

Strihanie vistérie sa vykonáva vo februári, a to na 2-3 očká. Počas toho sa skráti hlavný výhon a postranné výhonky. Rez dlhých výhonov je možné vykonať aj po odkvitnutí. Druhý hlavný rez sa potom robí v auguste, kedy sa skracujú dlhé výhony a udržuje sa kompaktný stav rastliny. Pokiaľ viete, ako strihať vistériu, môžete tým podporiť jej zdravý vzhľad aj kvitnutie.

Aby wisteria kvitla

Kvetné púčiky vistérie sa zakladajú na krátkych postranných výhonkoch na staršom dreve. Rozkvitajú pritom postupne alebo sa môžu otvárať súčasne. Väčšinou sa kvety objavia skôr, ako sa rozvinú listy.

Kľúčovým krokom k podpore kvitnutia je už spomínaný pravidelný strih. Vistéria strihanie potrebuje, a preto sa tohto rezu nebojte. Vistéria je rýchlo rastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Veľa ľudí samozrejme zaujíma aj to, ako dlho kvitne vistéria. Akonáhle sa na rastline tieto nádherné kvety objavia, chceme si ich prítomnosť užiť čo najdlhšie. Hlavné obdobie kvitnutia pritom trvá približne 2 až 3 týždne.

Prečo nekvitne vistéria

Dôvodom nekvitnutia môže byť to, že vistériu pestujete príliš krátko. Medzi ďalšie faktory možno zaradiť zle zvolené stanovište. Rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi. Nemenej dôležitá je kvalitná pôda a pravidelná zálievka, na druhú stranu si ale dajte pozor na premokrenie. Pôdu je vhodné pravidelne obohacovať kompostom alebo organickým hnojivom, aby boli kvety vistérie výrazné.

Kedy kvitne wisteria

Zakúpené vrúbľované rastliny obvykle kvitnú po 3 rokoch. Preto buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie. Kvitnutie vistérie nastáva od apríla do júna.

Pokiaľ rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Ten kvitne po siedmich až desiatich rokoch.

Vistéria a jej kvitnutie

Vistérie kvitnú v niekoľkých krásnych farbách, pričom najbežnejšia je fialová či modrofialová, biela, ružová alebo modrá. Každá farba kvetov môže mať rôzne odtiene, od jemných po intenzívne, a závisí od konkrétnej odrody vistérie.

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú. Vôňa láka veľa včiel a iného hmyzu (najmä najväčšie včely –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dreváriky). Preto, ak plánujete umiestniť vistáriu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmito návštevníkmi.

V oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom môže namŕzať. Poskytnite jej vhodnú ochranu alebo ju vysaďte v blízkosti steny alebo na južnú stranu.

Vistérie môžu v záhrade skvele vyzerať napríklad v kombinácii s ružami. Ak pestujete ruže, prečítajte si aj článok o tom ako správne rezať ruže.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ježibaba je nenáročná, ale pôsobivá trvalka, ktorá si získava stále miesto v záhradách. Miluje slnko, sucho a dobre priepustnú pôdu. Ide preto o ideálnu voľbu pre tých, ktorí nechcú tráviť hodiny zalievaním. Okrem toho je ježibaba skvelou pastvou pre včely a ďalšie opeľovače a vďaka svojmu guľovitému kvetenstvu pôsobí veľmi dekoratívne nielen na záhonoch, ale aj vo váze. Ako ježibabu správne pestovať a čo všetko jej dopriať, aby sa jej darilo?

Charakteristika ježibaby

Ježibaba, inak označovaná aj ako okrúhly bodliak, latinsky Echinops na prvý pohľad naozaj ako bodliak vyzerá. Nahráva tomu guľovitý tvar jej kvetov aj charakteristická modrá farba. Pochádza zo Stredomoria a bežne dokáže dorastať do výšky okolo 80 cm. Hoci rastlina na prvý pohľad môže vyzerať exoticky, v skutočnosti je príbuzná s tými, ktoré už v našich podmienkach dávno zdomácneli.

Ježibaba guľatohlavá

Echinops sphaerocephalus má podobu vysokej trvalky s guľovitými kvetmi belavej, svetlo modrej až zelenošedej farby. Je obľúbená pre svoje dekoratívne kvety a odolnosť voči suchu. Na Slovensku i v Čechách sa vyskytuje roztrúsene po celom území. Môžeme ju nájsť okolo železničných a cestných násypov, v suchých priekopách pozdĺž ciest alebo na brehoch riek.

Ježibaba belasá

Echinops ritro je nižší druh ježibaby s výraznými modrofialovými kvetmi. Výborne sa hodí do záhonov aj ako sušina do váz. Preferuje slnečné a suché stanovište.

Ježibaba modrá

Echinops bannaticus je stredne vysoký druh s guľovitými modrými kvetmi. Vyniká pravidelným tvarom kvetenstva a je atraktívna pre opeľovače. Skvelá do prírodných aj moderných záhrad. Známa je aj biela odroda Star Frost.

Pestovanie ježibaby

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie ježibaby vo vašej záhrade, je samozrejme dôležité tejto rastline dopriať adekvátne podmienky. Pri výseve zo semien ich môžete do pôdy vysiať už v marci doma a predpestovať si sadenice, ktoré počas mája umiestnite na vonkajšie stanovište (akonáhle pominú posledné mrazíky).

Nechcete riskovať neúspech pri výsadbe zo semien? Zaobstarajte si sadenice ježibaby a vysaďte ich priamo do záhona či nádoby

Ježibaby doslova milujú plne slnečné stanovište, nebojte sa im ho preto dopriať. Pôdu voľte dobre priepustnú a vyhnite sa sadeniu rastliny do ťažkej ílovitej pôdy. Pestovanie ježibaby je veľmi nenáročné a ľahko si s ním poradia aj začiatočníci. Skvele sa pritom hodí aj na rez, pričom vo váze má tendenciu vydržať pomerne dlho. Okrem toho sa často používa aj v suchých väzbách, kde vynikne jeho jedinečná štruktúra.

Ježibaba kvet

Ježibaba na prvý pohľad rozhodne zaujme svojím guľovitým súkvetím, ktoré sa sfarbuje do modra. Kvet ježibaby láka včely a tiež ďalší hmyz, vďaka čomu patrí medzi dôležité medonosné rastliny.

Semená pritom vynikajú svojou vysokou klíčivosťou. Preto možno odporučiť vyzreté súkvetie včas odstraňovať, aby ste zabránili tomu, že sa ježibaby čoskoro rozšíria do celej záhrady.

Semana ježibaby pritom majú aj svoje praktické využitie. Niektorí ich zbierajú počas septembra, kedy plne dozrievajú, drvia ich a vyrábajú z nich tinktúru.

TIP: Ďalšou zaujímavou rastlinou do vašej záhrady môže byť napríklad čemerica, ktorá sa v poslednej dobe radí medzi často vyhľadávané trvalky. Prečítajte si v našom článku všetko o pestovaní čemerice a ozdobte s jej pomocou daný priestor aj vy.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Pestovanie suchomilných rastlín je stále populárnejšie. Tieto druhy si vystačia s minimom vody, majú nízke nároky na údržbu a napriek tomu dokážu zaujať svojim vzhľadom. Skvele sa preto môžu hodiť na miesta s obmedzeným zavlažovaním. V dobe klimatických zmien, dlhších období sucha a rastúcich nákladov na údržbu záhrad prinášajú ideálne riešenie pre každého, kto hľadá krásu s minimom starostí.

Suchomilné trvalky

Ako suchomilné trvalky sa označujú tie trvalky, ktoré sú prispôsobené náročným podmienkam. Veľmi dobre zvládajú dlhodobé sucho, silné slnko a aj vietor. Často vytvárajú hlboké korene alebo majú dužinaté listy, vďaka ktorým efektívne hospodária s vodou. Väčšina suchomilných trvaliek má dlhý životný cyklus a nevyžaduje časté presádzanie. Pri správnej výsadbe a minimálnej starostlivosti vydrží na jednom mieste aj mnoho rokov.

Mnohé suchomilné rastliny do záhrady menia svoju podobu v priebehu roka – kvitnú od jari do jesene, farbia listy či tvoria dekoratívne semenníky. Aj po odkvitnutí zostávajú vizuálne zaujímavé, takže môžu vašu záhradu ozvláštniť po celý rok.

Aby sa suchomilným trvalkám darilo, voľte ideálne plne slnečné miesto. Mierny svah alebo vyvýšené záhony zaručia dobrý odtok vody a zabránia premokreniu. Pôda by mala byť priepustná, skôr chudobná a piesočnatá.

Medzi obľúbené suchomilné trvalky sa radí napríklad levanduľa (Lavandula), echinacea (Echinacea), rozchodník (Sedum), kocúrnik (Nepeta) či Agastache (Agastache).

S čím trvalky do sucha v záhone kombinovať?

Suchomilné trvalky skvele vyniknú v kombinácii s ďalšími odolnými rastlinami a štrukturálnymi prvkami, ako sú kamene, drevo či štrk. Pri plánovaní záhona nezabudnite zohľadniť nielen podmienky, ktoré dané rastliny potrebujú, ale aj ich vzhľad.

Napríklad levanduľu môžete doplniť šalviou (Salvia), rozchodníkom či tymiánom (Thymus) a vytvoriť tak vzhľad inšpirovaný Stredomorím. Pri pestovaní rozchodníka ho môžete doplniť kostravou (Festuca) a materinou dúškou (Thymus) a zaistiť tak zaujímavý nízky kobercovitý efekt.

Suchomilné trvalky do nádob

Výsadba suchomilných rastlín do kvetináčov alebo nádob je ideálne riešenie pre tých, ktorí chcú pestovať zeleň na balkónoch, terasách alebo tam, kde nie je klasická záhrada. Nádoby umožňujú ľahké prenášanie, cielené zalievanie aj lepšiu kontrolu nad pôdnymi podmienkami.

Pri výbere nádoby myslite na to, aby mala odtokové otvory. Pre väčšie kríky vždy použite hlbšie nádoby, minimálne 30 cm. Voľte priepustný a ľahký substrát – ideálna je zmes pre sukulenty alebo trvalky. Na dno kvetináča dajte vrstvu keramzitu či štrku, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov.

Mrazuvzdorné druhy môžete aj počas zimných mesiacov nechať vonku, ale je dôležité chrániť kvetináč, napr. jutou alebo bublinkovou fóliou. Citlivé druhy presuňte do svetlého, chladného miesta bez mrazu. V zime ich zalievajte len minimálne. Na jar pridajte pomaly rozpustné hnojivo. Vyhnite sa však prehnojeniu - suchomilky nepotrebujú bohatú výživu.

Na pestovanie v nádobách sa hodí napríklad levanduľa, rozmarín (Rosmarinus), kocúrnik, rozchodník alebo tymián (Thymus).

Suchomilné trávy

Suchomilné okrasné trávy sa v záhradách tešia veľkej popularite. Trávy ponúkajú jemnú štruktúru listov, vzdušné súkvetia a rôznu výšku, čím oživujú záhony plné sukulentov alebo bylín. Ich textúra prináša do výsadby hĺbku a zamedzuje jednotvárnosti.

Vzhľadom na ľahkosť jednotlivých stebiel trávy okamžite reagujú aj na jemný vánok a prinášajú do záhrady pohyb. Vďaka tomu môže vaša výsadba pôsobiť naživo a dynamicky. Mnohé z nich si zachovávajú svoj vzhľad aj počas zimného obdobia, takže si ich estetiku môžete užívať celoročne.

Z obľúbených suchomilných tráv do záhrady stojí za zmienku napríklad kostrava (Festuca), perovec (Pennisetum), ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), smlz (Calamagrostis Varia) alebo rôzne druhy ostrice (Carex).

Okrasné trávy do kvetináča

Okrasné trávy nie sú len pre záhony – skvele vyniknú aj v nádobách na balkóne, terase alebo pri vchode. Vďaka svojmu tvaru, pohybu a nenáročnosti dodajú výsadbe vzdušnosť a moderný vzhľad.

Do nádob sa skvele hodí napríklad kostrava, perovec, ostrica alebo smlz (Calamagrostis). Na dosiahnutie pestrého a harmonického vzhľadu ich môžete kombinovať s kvitnúcimi trvalkami, napríklad levanduľou, rozchodníkom alebo šalviou. Skvelého efektu docielite aj s bylinkami, sukulentmi a rozchodníkmi.

Zálievku treba voliť naozaj striedmu. Trávy nezalievajte príliš často, ale keď už, tak dôkladne. Pamätajte na to, že substrát nesmie byť trvalo mokrý. Na jar je vhodné zrezať suché listy cca 5–10 cm nad zemou. Každé 2–3 roky alebo pri prerastaní kvetináča je dôležité trávy presadiť.

Suchomilné dreviny

Suchomilné kríky a menšie stromy predstavujú skvelú kostru záhrady – dodávajú výsadbe výšku, štruktúru a tieň bez toho, aby vyžadovali pravidelnú zálievku. Sú ideálne voľbou do miest s obmedzeným prístupom k vode, kamenistých svahov alebo mestských záhrad bez zavlažovania.

V záhrade môžu nájsť uplatnenie aj ako živý plot. Husto rastúce druhy poslúžia ako prírodná bariéra, ktorá chráni pred vetrom aj pohľadmi okoloidúcich. Dekoratívne kríky sa potom skvele hodia na solitérnu výsadbu. Vhodné druhy je možné začleniť do zmiešaných záhonov spolu s trvalkami a trávami – vytvoria prirodzene pôsobiacu kompozíciu s celoročnou štruktúrou.

V rámci pestovania suchomilných stromov do záhrady je vhodné uprednostniť dobre priepustnú pôdu. U ílovitých pôd môže byť vhodné zlepšiť drenáž pridaním štrku alebo piesku. Pri výsadbe potom kríky a stromy zbytočne nazahlcujte vodou. Ideálna doba výsadby je na jar alebo na jeseň, kedy ešte nepanuje extrémne horúco.

Väčšina suchomilných kríkov dobre znáša tvarovací rez – robí sa najčastejšie skoro na jar. Rez podporuje hustejší rast a dlhšie kvitnutie.

Obľúbené kríky a dreviny, ktoré zvládnu sucho

Z obľúbených kríkov a drevín, ktoré sucho bez problémov zvládnu, možno menovať napríklad dráč (Berberis), tavoľník (Spiraea) alebo muchovník (Amelanchier). Skvele vyzerá aj škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) alebo hlohyňa (Pyracantha).

TIP: Máte opačný problém a hľadáte skôr rastliny, ktoré zvládnu väčšiu mieru vlhkosti? V tom prípade si nenechajte ujsť náš článok zameraný na pestovanie vlhkomilných rastlín.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kvety, ktoré si mnohí pamätáte ako neodmysliteľnú súčasť záhrady svojej babičky. Nedalo sa prehliadnuť ich nádherné a bohaté hlávky, ktoré svietili už z diaľky. Pokiaľ ste si hortenzie obľúbili a chcete oživiť spomienky na detstvo, máme pre vás dobrú správu.

Tieto nádherné trvalky opäť patria medzi vyhľadávané a populárne na pestovanie v záhonoch, prípadne vo veľkých nádobách. Na to, aby ste ich mohli úspešne pestovať v záhrade, je treba vedieť zopár informácií, ktoré vám teraz prezradíme.

Hortenzia druhy

Pokiaľ premýšľate o výsadbe hortenzie do záhrady alebo nádoby, určite sa budete obzerať po vhodnej variante. Nižšie sa pozrieme na najobľúbenejšie druhy hortenzií a to, čo je pre nich charakteristické.

Hortenzia veľkolistá

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) je najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom hortenzie. Typické sú pre ňu guľovité kvety v odtieňoch ružovej, modrej, fialovej alebo bielej. Kvety menia farbu podľa pH pôdy.

Hortenzia metlinatá

Alternatívou môže byť hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá je odolnejšia a vhodná na výsadbu do záhrady. Jej stonky kvetov sú skôr kužeľovité, často biele alebo zelenkavé. Niektoré odrody môžu prechádzať do ružovej.

Hortenzia stromčeková

Hortenzia stromčeková (Hydrangea arborescens) je pomerne nenáročná a veľmi dobre odolná voči chladu. Má veľké biele guľovité kvety, je dekoratívne a spravidla dobre znáša rez.

Hortenzia popínavá

Obľúbeným popínavým druhom hortenzie je hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris). Skvele sa hodí k pergolám, stenám alebo napríklad plotom. Kvitne bielymi plochými kvetmi, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať kvety bazy čiernej.

Hortenzia pílovitá

Medzi najznámejšie druhy hortenzie sa radí aj hortenzia pílovitá (Hydrangea serrata), ktorá je pomerne kompaktná a jemná. Lepšie znáša horské a chladnejšie polohy.

Kedy sadiť hortenzie

Najvhodnejší čas na výsadbu hortenzií nastáva na jar, keď už pôda nie je premrznutá a rastlina má k dispozícii celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Rastliny však možno bez problémov vsádzať aj v lete a na jeseň. Pokiaľ sa však uchýlite k výsadbe počas parných dní, zaistite hortenziu dostatočnú zálievku.

Ako sadiť hortenzie

Pred samotným sadením hortenzie vložte koreňový bal na zhruba päť až desať minút do vody bez kvetináča. Medzitým vykopte jamu, ktorá bude asi dvakrát väčšia ako kvetináč. Do jamy môžete pridať hnojivo a opatrne zasadiť rastlinu. Následne všetko zahrňte zeminou a dobre pritlačte. Nezabudnite na výdatnú zálievku, pritom ale zabráňte premokreniu rastliny. Lepšie je zalievať častejšie a nie príliš veľa.

Hortenzie pestovanie

Hortenziám sa bude dariť na chránenom mieste, najlepšie v tieni alebo polotieni tak, aby boli chránené pred slnkom v čase najintenzívnejšieho slnečného žiarenia.

Vysádzame ich približne do začiatku leta s koreňovým balom a doprajeme im dostatok miesta. Pre úspešné zakorenenie výsadbovú jamu dostatočne zalejeme vodou, aby korene mohli ihneď čerpať potrebnú vlahu. Dobrý nápad je aj použitie mulčovacej kôry v hrúbke približne 5-6cm.

Ako sa starať o hortenzie

K rastlinám počas rastu pravidelne dopĺňame rašelinu, ktorú jemne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy. Pamätajte na to, že hortenzie majú vysokú potrebu vody, najmä v horúcich letných dňoch. Preto ich pravidelne zalievajte a nikdy nenechajte pôdu úplne vyschnúť.

Hortenzie hnojenie

Hnojenie hortenzií je kľúčové pre bohaté kvitnutie, zdravý rast a u niektorých druhov aj pre ovplyvnenie farby kvetov. Na jar pomocou hnojiva podporíte rast nových výhonov a tvorbu pukov.

Kompletný sortiment a aktuálna ponuka hortenzií do vašej záhrady

Používajte hnojivo pre hortenzie, alebo univerzálne hnojivo pre kyslomilné rastliny (ako rododendrony alebo azalky) Dané hnojivo by malo obsahovať dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a ideálne aj mikroprvky. kvety je naopak dôležitý dostatok vápna.

Čas na presádzanie hortenzie

Či už presádzate hortenzie z kvetináča do zeme, alebo na iné miesto na záhrade, cieľom je minimalizovať stres rastliny a podporiť jej zdravý rast. Najvhodnejší čas na presadenie hortenzií priamo na záhone je buď na jar, alebo na jeseň.

Hortenzie vykopte tak, aby ste získali čo najväčší koreňový bal a nepoškodili korene. Nová jama by potom mala byť zhruba dvojnásobne väčšia ako tá pôvodná. Ihneď po presadení nezabudnite hortenzie dôkladne zaliať. Okolo rastliny môžete taktiež rozprestrieť vrstvu mulča, ktorá pomôže udržať vlahu.

S čím kombinovať hortenzie

Hortenzie sú výrazné a pôsobivé rastliny, ktoré skvele vyniknú ako solitéry, ale ešte lepšie vyzerajú v kombinácii s ďalšími trvalkami, kríkmi alebo okrasnými trávami. Pri výsadbe rôznych druhov rastlín nezabudnite vždy vziať do úvahy to, aby mali podobné nároky na stanovište a pestovanie.

Medzi kvety s podobnými nárokmi ako hortenzie sa radia napríklad hosty (Hosty), echinacea (Echinacea), heuchery (Heuchera) či srdcovky (Dicentra). Z okrasných tráv, ktoré zaujímavo doplnia štruktúru a pohyb do záhona, možno spomenúť napríklad ozdobnice (Miscanthus), bezkolenec (Molinia) či perovec (Pennisetum). V záhone budú perfektne vyzerať aj azalky (Rhododendron) či pierisy.

"Na bohaté kvitnutie nesmieme zanedbať ani správny rez. Prečítajte si náš článok o tom ako a kedy strihať hortenzie."

Hortenzia a pestovanie v črepníku

Hortenziám sa bude dariť nielen voľne v záhone, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Aj v tomto ohľade je však potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

Hortenzie v kvetináči

Zo všetkého najdôležitejšie je zvoliť dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 30 až 40 cm s odtokovými otvormi. Dno kvetináča vyložte drenážnou vrstvou, ktorá pomôže predísť premokreniu koreňov. Nádobu s hortenziou umiestnite na tienisté alebo polotienisté miesto. Vyhnite sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré by mohlo spáliť listy a kvety. Na zalievanie hortenzií v kvetináči používajte dažďovú alebo aspoň odstátu vodu.

Ako zazimovať hortenzie v kvetináči

Hortenzie v kvetináči cez zimu bohužiaľ nemôžete nechať vo vonkajšom prostredí. Namiesto toho ho preneste na chránené miesto.

Zatiaľ čo mierny chlad hortenzii spravidla nevadí, mrazy priamo na koreňovom bale pre ňu môžu mať fatálne následky. Ak nemáte možnosť kvetináč preniesť, skúste ho aspoň vhodne zatepliť a nechať ho vonku na chránenom mieste.

Hortenzie a pestovanie v záhrade

Na rozdiel od kvetináčov majú hortenzie v záhrade viac miesta na korenie, čo podporuje ich vitalitu, rast a odolnosť. Nie je nutné ich presádzať, stačí im dobre pripravené stanovište. V záhrade je dôležité pôdu vylepšiť priamo na mieste výsadby – pridaním rašeliny, kompostu alebo substrátu pre kyslomilné rastliny.

V porovnaní s pestovaním v kvetináči býva aj v záhrade zálievka menej častá, pretože pôda drží vlhkosť lepšie ako kvetináče. V období sucha je však stále nutné rastlinu zalievať.

Ako vypestovať modré hortenzie

Je neskutočné množstvo kultivarov a farieb. Niekedy sa stáva, že si zakúpite modro kvitnúce a budúci rok vykvitne na ružovo. Nebojte sa, nikto vám nepredal nafarbenú hlávku.

To len vďaka pôdnej reakcii hortenzie zmenila farbu. Farba hortenzie súvisí s pH pôdy a obsahom hliníka v pôde. V kyslej pôde sa tvoria modré kvety, ktoré sú pôvodne ružové. Pôdy s vyšším pH 5,5 – 6 tvoria ružové, červené kvety. Biele nie sú ovplyvňované hodnotou pH.

Vyberte si z ponuky nášho eshopu modré hortenzie*

* aktuálna ponuka podľa ročného obdobia

Náš tip: Ak chcete dosiahnuť modré sfarbenie kvetov ružovej hortenzie, pridávajte v zálievke hnojivo na modrej hortenzie. Ďalšia možnosť na podporu modrého sfarbenia je aj použitie modrej skalice rozpustenej vo vode.

Nezabudnite však na to, že aby hortenzia prijala z hnojiva síran hlinito-amónny, potrebuje kyslejšiu pôdu – rašelinu.

Po zvládnutí a dodržaní všetkých týchto jednoduchých pravidiel vám budú hortenzie prinášať radosť v podobe bohatého kvitnutia a bujného rastu.