novembra 2024

Starček sa pýši pomerne veľkou druhovou rozmanitosťou. Jednou z najznámejších odrôd je starček previsnutý, ktorý na prvý pohľad pripomína šnúru plnú korálikov. Zistite, aké ďalšie druhy sú rozšírené a ako na ich pestovanie.

Starček zahŕňa veľké množstvo druhov

Starček (latinsky Senecio) je rod rastlín z čeľade hviezdicovité. Zahŕňa pritom veľké množstvo druhov rastlín, ktoré môžu mať podobu bylín i kríkov a stromov. Názov starček je odvodený od podobnosti rastliny, ktorá po odkvitnutí pripomína belavú hlavu starého muža.

Rod Senecio má veľké množstvo druhov. Medzi tie najznámejšie sa radí napríklad starček obyčajný dorastajúci do výšky 10 až 40 cm so žltými kvetmi či starček previsnutý, ktorý býva hojne pestovaný ako zaujímavá izbová rastlina. Z ďalších druhov stojí za zmienku napríklad starček vodný, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo vlhkom prostredí či starček prímorský pochádzajúci zo Stredomoria.

Medzi krásne rastliny sa ďalej radí starček Fuchsov, ktorý je známy v ČR pod ľudovým menom kycol alebo inak straček vajcovitý. Ďalej potom existuje napríklad starček jarný, starček hájný, starček lesný, starček skalný, či starček ružový.

Zaujímavým variantom je senecio 'Angel Wings', ktorého listy pripomínajú práve anjelské krídla.

Starček kvet

Veľkosť, tvar i sfarbenie kvetov Senecio sa odvíja od zvoleného druhu starčeka. Najčastejšie sa však môžete stretnúť s výraznými kvetmi v žltej farbe. Niektoré druhy starčeka sú však pestované skôr pre svoj dekoratívny vzhľad listov ako pre samotné kvety.

Pokiaľ vám žiadny kvet starček neponúkne, môže za tým stáť hneď niekoľko dôvodov. Predovšetkým môže ísť o nevhodné podmienok, ako je nedostatok svetla, zlá teplota či nevhodná zálievka. Tiež mladé rastliny niekedy nemusia kvitnúť, kým nedosiahnu určitý vek.

Rastlina starček strieborný

Starček strieborný patrí do rodu Jacobaea, ale skôr sa radil práve do rodu Senecio. Aj z toho dôvodu býva často označovaný ako Senecio cineraria, aj keď správne označenie je Jacobaea maritima.

Starček strieborný preferuje slnečné stanovište, kde najviac vynikne sfarbenie jeho listov. Znesie aj polotieň, ale v takom prípade môže trochu stratiť intenzitu jeho striebristého odtieňa. Z hľadiska pôdy mu vyhovuje priepustná a ľahká pôda. Rastlina tiež lepšie znáša sucho ako premokrenie. Skvele sa hodí ako obruba záhonov alebo ako doplnok k inak farebným kvetom.

Vypestujte si starček strieborný aj vy a tešte sa z jeho krásneho a originálneho vzhľadu

Starček pestovanie

Pri pestovaní starčeka je samozrejme potrebné rastline zaistiť adekvátne podmienky. Tie sa môžu čiastočne líšiť podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete.

Starček ťahavý pestovanie

Starček previsnutý preferuje slnečné stanovište, avšak bez priameho svetla, ktoré by mohlo spáliť jeho listy. Nezabudnite rastline ponúknuť dobre priepustnú pôdu. Kvetináč alebo nádoba na pestovanie by mala mať otvory, aby sa zabránilo premokreniu rastliny.

Starček nevyžaduje príliš časté zalievanie. Pokiaľ ho prelejete, môžete pomerne ľahko spôsobiť uhnívanie koreňov. Vždy preto k zálievke pristúpte až v momente, keď bude vrchná časť pôdy suchá. Časté prihnojovanie nie je potrebné. Stačí ho vykonať raz mesačne počas vegetačného obdobia.

Starček sa všeobecne radí medzi teplomilné rastliny. Preferuje teplotu v rozmedzí 18–25 °C. Niektoré druhy znesú aj chladnejšie podmienky.

Starček strihanie

Požiadavky na rez a starostlivosť sa prirodzene líšia podľa konkrétneho druhu rastliny. Starček previsnutý napríklad vyžaduje pravidelné skracovanie dlhých previsnutých stoniek, vďaka čomu podporíte vetvenie a hustejší rast rastliny. Odstrihnuté časti môžete použiť na rozmnožovanie.

Starček strieborný sa strihá po odkvitnutí, kedy odstránite odkvitnuté stonky. Na jar potom môžete vykonať ešte spätný rez, vďaka ktorému rastlinu omladíte a podporíte jej bujný rast.

Starček skalný pravidelný strih nevyžaduje, ale môžete aspoň odstrániť prerastené či poškodené časti rastliny.

Pokiaľ pestujete starček Weinmannov, nezabudnite na jar zaradiť tvarovací rez, vďaka ktorému zachováte kompaktné rozmery rastliny.

Starček ružový môžete na konci sezóny zastrihnúť radikálne, aby ste sa mohli v budúcom roku tešiť z ešte lepšieho rastu.

Starček prezimovanie

Podmienky na prezimovanie starčeka sa opäť odvíjajú od toho, pre aký druh sa rozhodnete.

Sukulentné starčeky je nutné na zimu preniesť do vnútorných priestorov, kde teplota neklesá pod 10 °C. Ideálne je rozmedzie od 10 do 15 °C. Na zimné mesiace výrazne obmedzte zálievku a rastlinu nehnojte.

Krovité starčeky (napríklad starček Weinmannov či starček Kleinov) sú čiastočne mrazuvzdorné, pokiaľ sa pestujú na záhone. V chladnejších oblastiach je však možné jednoznačne odporučiť prikryť ich čečinou alebo netkanou textíliou.

Jednoročné starčeky (napríklad starček obyčajný) sa prirodzene neprezimovávajú, pretože svoj životný cyklus dokončia počas jednej sezóny.

TIP: Rozžiarte váš balkón či terasu zaujímavými kvetmi po celý rok. Prečítajte si, aké kvety zvoliť na balkón v zime.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Muškáty vydržia na balkóne až do prvých mrazov, potom je nutné ich premiestniť do pivníc, garáže alebo skladu. Pred zazimovaním ich zrežte o polovicu. Ak počas zimovania opadnú listy, nie je to problém. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako zazimovať muškáty v byte či dome.

Akú teplotu vydržia muškáty

Prezimovanie muškátov v tme je možné. Budú mať síce stonky vytiahnuté a biele, ale na jar sa rýchlo spamätajú. Voliť však samozrejme môžete aj svetlé priestory. Teplota pri prezimovaní muškátov by nemala klesať do mínusových teplôt. V pohode znesú 10 až 0 °C. Na jar ich opäť zrežte hlboko, aj na 10 cm, podporíte ich hustejší rast. Vysaďte ich do nového substrátu a s prihnojovaním začnite až po mesiaci.

Ako prezimovať muškáty

Aby vám muškáty mohli zdobiť priestor aj budúci rok, je potrebné včas pristúpiť k ich zazimovaniu. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, ako postupovať.

Kedy zazimovať muškáty

Najskôr si poďme povedať, kedy upratať muškáty. Muškáty je vhodné premiestniť ešte predtým, než prídu prvé mrazíky. S príchodom jesene preto sledujte predpoveď počasia a včas ich preneste do teplejšieho prostredia.

Zazimovanie muškátov

S prípravou zazimovania muškátov začnite už na konci leta. Najprv obmedzte zálievku a rovnako tak sa už vyhnite prihnojovaniu rastliny. Nezabudnite tiež odstrániť suché, zažltnuté a nezdravé listy. Ďalšie konkrétne kroky a podmienky sa môžu mierne líšiť od vami zvolenej odrody.

Ako zazimovať anglické muškáty?

Pamätajte na to, že tento typ muškátov potrebuje počas zimných mesiacov teplotu do 10 °C. Vhodným miestom na ich prezimovanie preto môže byť napríklad zimná záhrada či nevykurovaná veranda.

Ako zazimovať vzpriamené muškáty?

U tohto druhu muškátov nie je vyložene nutný strih pred zazimovaním. K zastrihnutiu rastliny preto môžete bez problémov pristúpiť až na jar.

Ako prezimovať ťahavé muškáty?

U tejto odrody pamätajte na dôsledné zredukovanie jednotlivých výhonov (zhruba na polovicu).

Previsnuté muškáty prezimovanie

Pokiaľ pestujete previsnuté muškáty, je potrebné ich dlhé výhony na zimu skrátiť zhruba na polovicu. Na jar potom môžete pristúpiť k ešte výraznejšiemu zastrihnutiu.

Ako strihať muškáty na zimu

Muškátom treba zrezať všetky tohtoročné výhony, a to tak, aby si rastlina zachovala zhruba jednu tretinu svojej veľkosti. Okrem toho odstráňte všetky zostávajúce kvety a uschnuté listy. Nezabudnite skontrolovať, že daná rastlina nie je napadnutá plesňou alebo inou chorobou.

Pestrá ponuka rôznych odrôd muškátov v našom eshope

Prezimovanie muškátov podľa našich babičiek

Muškáty sú pomyselnou stálicou našich záhrad. Ich prezimovanie riešili už naše babičky. Tie odporúčali muškáty na zimné mesiace zabaliť do novín, a potom ich zavesiť do chladnej miestnosti „hlavou dole“. Na jar potom síce tieto muškáty vyzerali trochu unavene a vyschnuté, s príchodom slniečka sa však väčšinou spamätali.

Prezimovanie muškátov v byte

Vyššie uvedený tip od našich babičiek je samozrejme nepoužiteľný v prostredí dnešných panelových domov, ktoré bývajú prekúrené a chladné prostredie tu budete hľadať len ťažko. Na prezimovanie muškátov v byte sa najčastejšie využíva presvetlené stanovište blízko okna na chodbe, kde je dostatok svetla a zároveň tu spravidla nepanujú také vysoké teploty.

Vyskúšať môžete aj použitie krabice. Ako prezimovať muškáty v krabici? Rastliny vyberte z nádob a korene očistite od všetkých zvyškov zeminy. Zabaľte ich do novín a zviažte povrázkom. Následne ich hlavou dole umiestnite do papierovej krabice. Na jar ich opatrne vybaľte, mierne skráťte ich korene a výhony a namočte ich na deň do vody. Potom môžete muškáty vysadiť do kvetináčov s novým substrátom. Nezabudnite ich tiež pravidelne zalievať a prihnojovať.

Muškáty po zime

Počas zimy ste pravdepodobne kontrolovali muškáty, ktoré strávili zimu v pivniciach a v skladoch a už ste premýšľali nad jarou, kedy budú opäť na svojich miestach. Teraz je vhodné obdobie na podrobnejšiu obhliadku a spätný rez muškátov. Pozrime sa teda na to, ako prebudiť muškáty po zime.

Kedy prebudiť muškáty

Muškáty by ste hlavne mali nájsť v živom stave – s bielymi alebo zelenými výhonkami s listami alebo bez nich. Dobre si všímajte prezimujúce rastliny a určite nepestujte rastliny, ktoré sú napadnuté chorobami a škodcami, čo sa počas zimovania môže samozrejme stať. Najvyšší čas na prebudenie muškátov z pomyselného zimného spánku nastáva zhruba počas marca.

Ako zrezať muškáty na jar

Pokiaľ boli muškáty prezimované bez prístupu svetla, výhonky sú bielej farby, vytiahnuté nahor. Nie je to tragédia, čoskoro sa spamätajú. Musíte ich však zrezať o 1/3, odstrániť všetky suché listy a suché a čiastočne zdrevnatelé výhony.

Začiatkom apríla ich môžete umiestniť na svetlejšie miesto a otužovať. Každopádne treba vymeniť substrát, pôvodný je vyčerpaný, už takmer prerastený koreňmi a už nie je schopný ani prijímať vodu. Novým substrátom podporíte rast a vitalitu rastlín.

S aktívnou zálievkou však ešte chvíľu počkajte, rovnako tak s pridávaním hnojív do zálievky. Tým, že vymeníte substrát, rastliny získajú dostatok živín na naštartovanie rastu počas určitého obdobia.

S prihnojovaním pre sviežu farbu listov a bujný rast začnite až v máji, neskôr zmeňte hnojivo na podporu násady pukov a dlhé kvitnutie.

TIP: Ak budete na jar plánovať nové výsadby na balkón, nemusíte sa obmedzovať iba na muškáty. Prečítajte si článok o pestovaní letničiek na balkóne.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Orlíček patrí medzi skutočne dych vyrážajúce rastliny. Jeho kvety navyše do vašej záhrady prilákajú čmeliakov, včely a tiež motýle. Z hľadiska pestovania sa jedná o nenáročnú rastlinu, s ktorou si poradia aj pestovatelia začiatočníci. Zistite, aké podmienky orlíčku dopriať, aby ste sa mohli tešiť z jeho rastu.

Orlíček obyčajný

Najznámejším druhom orlíčka je orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). V Európe sa jedná o pôvodný druh a naraziť naň preto môžete aj vo voľnej prírode. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme vzpriamenými stonkami a trsom listov. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Kvety orlíčka obyčajného majú charakteristický trubkovitý tvar a pýšia sa výraznými ostrými cípmi na konci, ktoré pripomínajú orlie pazúry. Kvety sa môžu sfarbovať do fialového, modrého alebo ružového odtieňa. Orlíček obyčajný kvitne počas jari a leta, a to obvykle od mája do júla.

Je orlíček jedovatý?

Áno. Trvalka orlíček obsahuje alkaloidy a je preto jedovatý. Pokiaľ máte malé deti, odporúčame rastlinu vysadiť na miesto, ktoré je mimo ich dosahu.

S čím kombinovať orlíček

Orlíček vynikne nielen ako solitér na pestovanom trávniku, ale môže doplniť aj vašu skupinovú výsadbu. Efektne vyzerá napríklad v kombinácii s pivonkami, kosatcami alebo ružami. Hodiť sa môže tiež k narcisom a iným skorým cibuľovinám.

Orlíček alpský

Z ďalších populárnych odrôd orlíčka stojí za zmienku orlíček alpský (Aquilegia alpina). Domovom tejto rastliny sú Alpy, ako napokon napovedá samotný názov. Dospelá rastlina dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je vzpriamená, mierne rozvetvená a vyrastajú na nej modrasté kvety s charakteristickou stavbou. Perfektne vynikne aj ako rezaná rastlina do vázy.

Orlíček kanadský

Orlíček kanadský (Aquilegia canadensis) je druh orlíčka, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Tento orlíček sa pýši krásnymi výraznými červenými kvetmi so žltým stredom. Skvele vynikne v rámci zmiešaných trvalkových záhonov a tiež na skalkách.

Orlíček vejárovitý

Orlíček vejárovitý (Aquilegia flabellata) je druh orlíčka pochádzajúci z východnej Ázie, konkrétne z Japonska a Kórey. V dospelosti môže dosahovať výšku 20 cm. V máji až júni kvitne krásnymi kvietkami snehobielej farby. Prízemné listy vytvárajú vankúš, z ktorého vyrastajú dlhé stonky. Skvele sa hodí aj na pestovanie v nádobách.

Prezrite si sadeničky aj semienka orlíčka v našom e-shope a vyberte si variant do vašej záhrady

Orlíček výsev

Orlíček sa radí medzi nenáročné rastliny a dokáže sa pomerne dobre prispôsobiť rôznym podmienkam. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Dajte si pozor, aby bolo miesto chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Na plnom slnku má totiž tendenciu vädnúť.

Pôdu voľte dobre odvodnenú a s dostatočným množstvom humusu. Pred výsadbou môžete do pôdy pridať kompost alebo iný organický materiál na zlepšenie štruktúry a zvýšenie obsahu živín.

Orlíček spravidla dokáže odolať suchu, avšak počas suchých období je nutné ho pravidelne zalievať. Pôdu preto udržujte vlhkú, ale dajte si pozor na premokrenie.

Kedy vysadiť orlíček

Semená orlíčka je vhodné na záhon vysiať v priebehu apríla a mája. Semená je možné buď vysievať priamo do zeme, alebo ich najprv predpestovať a sadenice von premiestniť neskôr. Keďže semená klíčia na svetle, vysejte ich na povrch substrátu, a potom ich iba mierne pritlačte.

Presadenie orlíčka

Treba upozorniť, že orlíček nemá rád delenie trsov a presádzanie. Vzhľadom k tomu je lepšie orlíček množiť semenami.

Orlíček po odkvitnutí

Akonáhle orlíček odkvitne, zostane z neho len nijako výrazne zaujímavá zelená ružica listov. Pokiaľ chcete zabrániť tomu, aby sa orlíček vysemenil, nezabudnite jednotlivé stonky s kvetmi včas odstrihnúť. Pokiaľ túžite po tom, aby záhon vyzeral krásne aj po zvyšok sezóny, oplatí sa orlíček kombinovať s rastlinami, ktoré kvitnú dlhšie. Vďaka tomu sa budete môcť priebežne tešiť z krásnych pestrofarebných kvetov.

Orlíček strihanie

Ako sme už spomínali, včasné zastrihnutie kvetov po odkvitnutí rastliny zaistí, že sa rastlina nevysemení a nebude sa rozširovať po vašej záhrade. Po odkvitnutí je možné tiež prerezať zvädnuté alebo poškodené listy a stonky a týmto spôsobom podporiť zdravý rast rastliny.

TIP: Orlíček môžete v záhrade skombinovať s ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite, ako pestovať heucheru, ktorá môže túto rastlinu skvele doplniť.
Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Je množstvo okrasných krov, ktoré dokážu vytvoriť zaujímavé zákutia. Kalina (Viburnum) však patrí medzi tie dreviny, ktoré sú hodnotné pre svoje kvety a niektoré aj vďaka stálozeleným listom.

Čiže ich variabilita je všeobecne použiteľná v záhradných kompozíciách ako solitéra, aj do pozadia záhonov, dokonca aj na zmiešané živé ploty, či pestovanie v nádobách.

Rozlišuje sa cca 200 druhov. Výber nádherných kalín nájdete aj v našom eshope.

Kalina druhy

Medzi najznámejšie vždyzelené druhy kaliny patrí Viburnum rhytidophyllum (Kalina vrásčitolistá). Jej impozantné vráskavé listy zdobia ker počas celej zimy. Sú dlhé, vráskavé, sýto zelené a pomerne pevné. Na jar rozkvitne bieložltými kvetmi.

Zvláštnosťou je aj to, že kvetné púčiky sa tvoria už na jeseň, sú hnedé a pokryté chĺpkami, ktoré na citlivej pokožke môžu spôsobiť podráždenie a začervenanie. Neskôr po odkvitnutí sa vytvoria červené plody, ktoré sú jedovaté.

Na pestovanie nie je náročná. Znáša všetky typy pôdy, okrem plytkých a podmáčaných pôd sa jej naozaj bude dariť kdekoľvek. Rastie pomerne rýchlo, bez rezu v svetlom tieni až polotieni. Počas tuhej zimy síce môže stratiť časť listov, ale tie na jar rýchlo dorastú.

Ďalšia vždyzelená kalina je kalina Davidova (Viburnum davidii), ktorá je charakteristická elegantným vzhľadom. Má modrozelené listy, biele kvety, ktoré kvitnú na jar. V lete, po opelení, sa tvoria modré plody, ktoré sú nejedlé. Dorastá do výšky okolo 1m.

Je naozaj nádherná, ale potrebuje zimnú ochranu a chránené stanovište pred silným vetrom, rovnako aj pred priamym zimným a letným slnkom. Je citlivá na mráz, preto je nutné (najmä v období, keď sú holomrazy bez snehu) celú rastlinu obaliť textíliou. Obľubuje mierne kyslé pôdy. Odvďačí sa vám krásnym kvetom a lístím, ktoré je dekoratívne počas celého roka. Rovnako tak ani na jar ju neprehliadnete. Púčiky sú ružovkasté, ale vykvitnú z nich biele kvety.

Kalina bodnantská je veľmi atraktívna rastlina, hlavne počas zimných mesiacov. Viburnum bodnantense 'Dawn' rozkvitá počas miernych zím už koncom decembra a vydrží kvitnúť do marca. Kvety má úzke trubkovité, najskôr sýto ružovej a neskôr svetlo ružovej farby. Vykvitajú v zhlukoch priamo na bezlistej vetve. Najväčšou prednosťou je silná, ale veľmi príjemná vôňa, ktorá sa rozširuje v teplejších zimných dňoch a je predzvesťou prichádzajúcej jari.

Ďalšia atraktívna je Kalina obyčajná s bielymi guľovitými súkvetiami, ktoré zaplavia celý ker. Viburnum opulus 'Roseum' kvitne v máji nádhernými súkvetiami, ktoré doslova visia z vetvičiek. Z diaľky pôsobia ako kvety hortenzie. Listy síce na jeseň opadávajú, ale ešte predtým sa celý ker rozžiari červeným odtieňom.

Výborne sa jej darí na plnom slnku, v každej pôde a dokonca nevyžaduje ani hnojenie. Má však v obľube humózne pôdy. Dosahuje výšku 3 m. Je to naozaj impozantná dominanta predzáhradky alebo zmiešaného záhonu. Dokonca by sa jej darilo aj vo veľkej nádobe.

abudnúť nesmieme ani na kalinu pražskú (Viburnum 'Pragense'), ktorá má podobu vždyzeleného kríka. Listy sú lesklé, vrásnité, kopijovité podlhovasté. Tešiť sa môžete na drobné kvety, ktoré sa objavujú na konci jari. Ker dorastá do výšky až 2,5 metrov.

Nemenej krásnou odrodou je kalina voňavá (Viburnum farreri). Tento opadavý ker pochádza z Číny. Rastie vzpriamene a je bohato rozvetvený. Kvitne ešte pred rašením listov, a to najčastejšie od marca do mája.

Pestrý výber okrasných kríkov z nášho eshopu

A takto by sa dalo skutočne pokračovať v popise aj ďalších kalín. Majú široké využitie, preto ich nevynechajte pri plánovaní vašej novej koncepcie záhrady.

Ker kalina

Kalina je ker, ktorý v záhrade pôsobí veľmi efektným dojmom. Poďme sa pozrieť na to, kedy kvitne a aké odrody sú vždyzelené.

Kedy kvitne kalina

Doba kvetu závisí od konkrétnej odrody. Kalina obyčajná kvitne od mája do júla. Hlavné obdobie kvitnutia nastáva spravidla v júni, kedy je ker dokonale obsypaný farebnými kvetmi. Kalina bodnanská vás kvetmi poteší najčastejšie od marca do apríla. Kalina vráskavolistá kvitne hneď skoro na jar.

Kalina kvitnúca v zime

Pokiaľ túžite, aby vašu záhradu kvety rozžiarili aj v zimných mesiacoch, vysaďte si tu kalinu bodnanskú. U nej sa totiž počas miernej zimy môžu kvety objaviť už v decembri.

Vždyzelená kalina

Medzi vždyzelené druhy kaliny sa radí napríklad kalina vrásčitolistá, kalina vavrinolistá, kalina Dávidova alebo kalina širokolistá. Tieto odrody teda záhrade poskytujú zeleň aj počas zimných mesiacov a jedná sa o kaliny neopadavé. Naopak listy kaliny obyčajnej, kaliny voňavej či kaliny bodnanskej sa na jeseň sfarbujú do červena a opadajú.

Ako rýchlo rastie kalina

Rýchlosť rastu kaliny sa samozrejme odvíja od konkrétneho druhu a taktiež podmienok, ktoré tomuto kríku doprajete. Typický ročný prírastok sa pohybuje zhruba od 20 do 40 cm. Rast kaliny podporíte vhodnou starostlivosťou, pravidelným prihnojovaním a správne zvolenou zálievkou.

Kalina obyčajná rez

Podmienky pre rez kaliny sa čiastočne odvíja od toho, pre akú odrodu sa rozhodnete.

Kaliny kvitnúce na jar sa režú hneď po odkvitnutí. Okrem toho môžete odstrániť staršie vetvy blízko pri zemi, čím podporíte rast nových výhonkov a zlepšíte celkový tvar.

Vždyzelené kaliny je vhodné ľahko prerezať buď na jar, alebo po odkvitnutí. Na udržanie kompaktného vzhľadu môžete tiež na jar skrátiť nové výhony o tretinu až polovicu.

Kaliny kvitnúce v zime sa režú na začiatku jari, čím podporíte rast nových výhonov.

Kalina na kmienku

Na pestovanie na kmienku sú ideálnou voľbou skôr kompaktné odrody kalín, ako napríklad kalina vavrinolistá či kalina obyčajná. Pokiaľ máte o pestovaní kaliny na kmienku záujem, je potrebné sa zamerať na správny rez. U mladého kríka odstraňujte spodné vetvy, aby ste podporili rast hlavnej stonky. Akonáhle kmienok dosiahne požadovanú výšku, zastrihnite vrchol hlavnej stonky, čím podporíte rast koruny.

Je kalina jedovatá?

Plody kaliny sú pre ľudí jedovaté. Ich konzumácia môže vyvolať zápal žalúdka a čriev.

TIP: Prečítajte si aj článok o ďalšom zaujímavom kríku - budleji. Patrí medzi rýchlo rastúce kríky, ktoré vás prekvapia nádhernými farbami.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.