júla 2024

Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Napriek tomu sa ale oplatí si vopred ujasniť, na čo si v tomto ohľade dať pozor a aké podmienky rebarbore dopriať.

V tomto článku sa pozrieme aj na to, ako je to s konzumáciou rebarbory.

Charakteristika rebarbory

Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.

Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Naopak listy rebarbory sú jedovaté a konzumovať by sa nemali.

Zaobstarajte si sadenice rebarbory a vyskúšajte pestovanie tejto zaujímavej plodiny aj vy

Ako zasadiť rebarboru

Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Miesto na výsadbu dobre pripravte a medzi rastlinami nezabudnite ponechať dostatočné medzery (aspoň 90 až 120 cm).

Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Pred výsadbou ju preto obohaťte o kompost či dobre rozložený hnoj.

Pestovanie rebarbory zo semien

Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Tie môžete po jednej zasadiť do kvetináča a nechať ich rásť pri teplote okolo 20 ° C až do doby, kedy ich možno presunúť na vonkajšie stanovište (po odznení posledných ranných mrazíkov).

Kedy zasadiť rebarboru

Rebarbora sa vysieva a vysádza buď na jar (ideálne v marci či apríli), alebo na jeseň (ešte pred príchodom prvých mrazíkov).

Rebarbora pestovanie v kvetináči

Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Samotnú nádobu potom umiestnite na slnečné alebo polotienisté stanovište.

Presádzanie rebarbory

Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol.

Presádzanie nezdržujte. Korene rastliny by nemali na vzduchu byť príliš dlho, preto majte nové miesto vopred dobre pripravené. Prípadne odkopok rebarbory medzitým prikryte namočenou vrecovinou alebo podobným materiálom.

Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Na jednom stanovisku vám rebarbora vydrží pokojne aj 10 rokov.

Čím hnojiť rebarboru

Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Na tento účel môže poslúžiť napríklad maštaľný hnoj alebo kompost či zákvas zo slepačincov.

Ako zazimovať rebarboru

Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Čo s rebarborou na jeseň urobiť, aby sa vám na jar odvďačila opäť svojim zdravým rastom? Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Vďaka tomu lepšie udržíte vhodnú teplotu a ochránite korene rastliny.

Jesenný zber rebarbory

Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Nesie označenie Glaskin's Perpetual a s jej pomocou si teda môžete užiť aj jesenný zber rebarbory.

Okrasná rebarbora

Rebarboru je možné pestovať aj ako originálnu okrasnú rastlinu. Na tento účel sa hodí napríklad rebarbora okrasná červená, ktorá zaujme svojimi listami aj mohutnou stonkou a červenými kvetmi. Vynikne ako solitéra vo vašom trávniku a môže tiež oživiť zabudnuté kúty vašej záhrady.

Do kedy sa môže jesť rebarbora

Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. t.j do Jána 24.6

Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy. V tomto období sa teda tejto zelenine pre istotu vyhýbajte.

TIP: Do vašej záhrady môžete zasadiť aj množstvo ďalších plodín na spracovanie. Zistite napríklad, ako pestovať kapustu, ktorá patrí medzi vďačné druhy zeleniny.

Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Zistite, aké sú jeho najrozšírenejšie druhy a aké podmienky dodržať, aby sa náprstníku dobre darilo.

Charakteristika náprstníka

Náprstník (latinsky Digitalis) je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú pritom usporiadané do tvaru ružice prízemného listu. Ružicu vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú). Kvitne v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Jedná sa o krátkovekú trvalku, dvojročku. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien.

Náprstník je v domovine trvalka, pri ktorej sa rozlišuje hneď niekoľko druhov. Poďme si tie najznámejšie z nich v stručnosti predstaviť. V našich podmienkach rastie ako dvojročná rastlina.

Náprstník červený

Náprstník červený (latinsky Digitalis purpurea) je dvojročná bylina. Tento druh je známy predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh. Často sa pritom pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Charakteristická je pre ňu aj prízemná ružica listov a vysoký kvetný stvol.

Náprstník veľkokvetý

Náprstník veľkokvetý (latinsky Digitalis grandiflora) sa preslávil svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá. Listy sú zelené, striedavé a pýšia sa eliptickým či kopijovitým tvarom.

Náprstník vlnatý

Náprstník vlnatý (latinsky Digitalis lanata) dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby. Rastlina pôvodom pochádza z Balkánu a dobre sa jej darí najmä v humóznych pôdach.

Náprstník žltý

Náprstník žltý (latinsky Digitalis lutea) pôvodne pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím. Tešiť sa môžete na dlhý jednostranný trs so žltými rúrkovitými kvetmi. Náprstník žltý dorastá do výšky až 80 cm.

V našom e-shope nájdete náprstník v pestrých farbách a rôznych druhoch. Vyberte si variant, ktorý sa vám bude do záhrady najviac hodiť

Pestovanie náprstníka

Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku. Vzhľadom na to je vhodné vybrať také miesto, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom.

Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať.

Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké. Vzhľadom na to využite kolíky alebo určitú podpornú konštrukciu. Náprstníky všeobecne silné hnojenie nevyžadujú.

Náprstník jedovatosť

Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu. Rastlina je nebezpečná nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá.

Náprstník po odkvitnutí

Akonáhle náprstník odkvitne, jeho stonka sa odreže až nad listovou ružicou. Vďaka tomu rastlina na mieste vydrží dlhšie. Spätným rezom po odkvitnutí môžete predĺžiť životnosť jednotlivých rastlín.

Náprstník v zime

Náprstník sa najčastejšie pestuje v záhone spoločne s ďalšími trvalkami. Na zimné mesiace je vhodné tento záhon ľahko prikryť čečinou. Nič ďalšie ale nie je potrebné.

TIP: Skombinujte náprstník v záhone s ďalšími trvalkami. Zistite, ako pestovať zimozeleň a ďalšie populárne rastliny.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Ligurček (Levisticum officinale) je v domovine vždyzelený ker. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. V slovenských záhradách sa však teší veľkej popularite a táto bylinka nachádza hojné uplatnenie v kuchyni. Rastlinu poznáme aj pod názvom "Maggi." Listy je možné používať nielen čerstvé, ale aj sušené. V našich podmienkach ale zaťahuje a listy na zimu stráca.

Zistite, ako na pestovanie ligurčeka, na čo si dať pozor a aké najčastejšie choroby ho môžu postretnúť.

Ako pestovať ligurček

Pestovanie ligurčeka na záhrade je pomerne nenáročné. Buď môžete pristúpiť k priamemu výsevu semien, alebo využiť už predpestované sadenice. Čo sa pôdy týka, ligurček vyžaduje hlbokú pôdu, ktorá bude priemerne vlhká a dobre zásobená živinami. Dôležitý je predovšetkým vápnik a organické látky.

Zaobstarajte si priesady ligurčeka a zasaďte si ich do záhona alebo do kvetináča

Kedy zasadiť ligurček

V prípade, že sa rozhodnete pre výsev semien, urobte tak v marci alebo na jeseň. Semená je vhodné sadiť do hĺbky 3 cm, pričom pamätajte na to, aby bol substrát neustále vlhký.

Kedy presadiť ligurček

Mladé sadenice môžete do vonkajšieho prostredia presunúť zhruba v júni. Samotné listy je možné otrhávať zhruba od mája až do prvých mrazov.

Čím hnojiť ligurček

Počas pestovania je vhodné ligurček prihnojovať. Vďaka tomu podporíte správny vývoj koreňového systému a docielite vyššiu produkciu listov. Vhodné sú organické hnojivá, ktoré obsahujú dostatok fosforu, draslíka a dusíka.

Pomocníkom vám môže byť aj prípravok SYMBIVIT na bylinky, ktorý znižuje potrebu zálievky a hnojenia a zároveň u byliniek zvyšuje obsah aromatických látok.

Ligurček a jeho choroby

Medzi časté choroby ligurčeka patria hnedé škvrny objavujúce sa na listoch. Táto škvrnitosť sa väčšinou objavuje z dôvodu premokrenia rastliny.

Medzi ďalšie choroby sa radí hrdzavosť, ktorú rozoznáte podľa drobných škvrniek na listoch, ktoré majú tendenciu sa rozrastať. List následne hnedne a odumiera. Pokiaľ si túto chorobu všimnete, je vhodné napadnutú časť rastliny odstrániť až pri zemi a spáliť ju. Pokiaľ dôjde k väčšiemu zásahu, je možné odporučiť sa rastliny úplne zbaviť a vypestovať ju znovu na inom mieste.

V prípade, že spozorujete diery na listoch, môže za nimi stáť nosánik ligurčekový. V tomto smere je najlepším riešením rastlinu premiestniť.

Za krútením listov potom môžu najčastejšie stáť roztočce alebo vošky. Na tie sú účinné najrôznejšie špeciálne postreky.

Ako pestovať ligurček vonku

Pokiaľ sa rozhodnete pre priamy výsev semien na vonkajšie stanovište, urobte tak na jar (v marci alebo apríli) či na jeseň (v septembri a októbri). Semená vysievajte do skupín po piatich až šiestich kusoch. Akonáhle vzídu, nechajte na mieste len tri až štyri najsilnejšie rastliny.

Ako zazimovať ligurček

V prípade, že budete bylinku pestovať vo vonkajšom prostredí, budete pochopiteľne riešiť aj jej zazimovanie. Rastlina je schopná bez problémov prezimovať a nie je potrebné ju na to nijako zvlášť pripravovať. Ligurček sa sám stiahne do podzemných častí a na jar znova vyraší.

Ligurček pestovanie na balkóne

Ligurček patrí medzi obľúbené bylinky hojne pestované aj na balkónoch. Nezabudnite voliť dostatočne veľkú a hlbokú nádobu a pamätajte na pravidelnú zálievku. Ligurček v kvetináči umiestnite na slnečné miesto, ideálne však do polotieňa.

Ako pestovať ligurček v byte

Ligurček možno podobne ako ďalšie bylinky pestovať aj v kvetináči za oknom. Vďaka tomu budete mať v kuchyni čerstvé bylinky po celý rok bez toho, aby ste boli obmedzení na ich nakupovanie alebo pestovanie v záhradke.

Do pripravenej nádoby je možné buď priamo zasadiť sadeničky, alebo si ich vypestovať zo semienok. Druhý variant je pochopiteľne časovo náročnejší, ale určite nie nemožný. Na klíčenie semienok využite menšiu nádobu, ktorú umiestnite na teplé a slnečné miesto. Nezabudnite na pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na premokrenie. Akonáhle sa zo semienok stanú sadenice, môžete ich presadiť do kvetináčov, či iných nádob.

Ako strihať ligurček

Ligurček je vhodné zastrihávať pomocou nožníc. Táto bylinka má tendenciu sa pomerne veľmi rozrastať. Raz za čas sa odporúča rastlinu celú ostrihať, aby vyrazila znova a jej listy boli opäť čerstvé. Platí totiž, že novšie listy sú jemnejšie a mäkšie ako tie staré a tiež majú lepšiu chuť a arómu. A kedy zberať ligurček? Jednoducho v okamihu, keď dosiahne plný rast (zhruba od júna do septembra).

Ako sušiť ligurček

Ligurček nemusíte vždy spracovať úplne čerstvý. Pre budúce použitie a uskladnenie ho môžete ľahko usušiť. Ligurček pritom dobre schne aj bez využitia pomocníkov v podobe sušičiek. Ostrihané listy je nutné dôkladne rozložiť do jednej vrstvy.

Prípadne ich môžete zviazať dohromady a zavesiť v priestore. Na sušenie používajte vždy tienisté miesto, kde dochádza k dobrej cirkulácii vzduchu.

Pokiaľ budete používať sušičku, voľte teplotu maximálne 40 °C, aby si ligurček zachoval svoju farbu, chuť i vôňu.

Listy môžete tiež mraziť v celku alebo nasekané.

Ako uchovať ligurček

Usušený ligurček uchovávajte v dobre uzatvárateľnej nádobe, do ktorej sa nedostane vlhkosť. Nádobu uložte na tmavé miesto.

TIP: Prečítajte si, ako ľahko vypestovať zdravé bylinky, ktoré využijete pri varení.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Stračonôžka sa môže ľahko stať dominantou vašej záhrady. Ide totiž o výrazný kvet, ktorý len tak neprehliadnete. Zistite, aké sú obľúbené druhy stračonôžky, ako na jej pestovanie a čomu sa vyvarovať. Táto rastlina sa perfektne hodí aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Charakteristika stračonôžky

Stračonôžka je trvalka, ktorá dorastá do úctyhodnej výšky 120 až 200 cm. Vzhľadom na to nie je problém ju medzi ostatnými kvetmi v záhrade rozpoznať. Stračonôžka rastie v trsoch, ktoré je možné na jar rozdeliť. Vďaka svojej veľkosti perfektne vynikne ako zaujímavá solitéra. Z hľadiska sfarbenia sa môžete stretnúť s bielou, cez ružovú až po výrazne modrú farbu.

Poznávacím znakom stračonôžky sú delené, často päťpočetné kvety s ostrohou. Kúzlo tejto rastliny spočíva v tom, že vytvára bohato nahustené súkvetie v tvare hrozna alebo klasu. Listy, ktoré vyrastajú v spodnej časti, sú väčšinou pomerne zubaté a majú tri, päť alebo výnimočne sedem lalokov.

Druhy stračonôžok

Pri stračonôžke rozlišujeme hneď niekoľko zaujímavých druhov. V strednej Európe je pritom pôvodným druhom iba stračonôžka stračka.

Stračonôžka "stračka"

Medzi obľúbené kultivary stračonôžky možno zaradiť Delphinium Grandiflorum 'Magic Fountain White' s krásnymi snehobielymi kvietkami.

Stračonôžka biela

Stračonôžka biela Delphinium Cultorum 'Galahad' taktiež zaujme krásne bielou farbou kvetov. Skvele sa hodí na stanovište zaliate slnkom.

Stračonôžka zo série Pacific

Snehobiele kvety, ktoré iste prilákajú nejedného motýľa, ponúkne aj Delphinium Pacific 'Galahad'. Na blankytne modré kvety sa môžete tešiť pri variantoch Delphinium Pacific 'Summer Skies' alebo Delphinium Pacific 'Blue Bird'.

Nádherné fialové kvety ponúkne varianta Delphinium Pacific 'Black Knight', ktorá vzhľadom k tejto farbe krásne vynikne na slnkom zaliatych stanovištiach. Delphinium Pacific 'Astolat' sa pýši sýto ružovými kvetmi, ktoré vyrastajú na dlhých stonkách.

Stračonôžka veľkokvetá

Stračonôžka veľkokvetá - vysoká, Delphinium elatum, je známa pre svoje veľké a výrazné kvety. To napokon napovedá aj jej názov. Stretnúť sa môžete s rôznymi farebnými variantmi.

Stračonôžka záhradná

Stračonôžka záhradná Delphinium x cultorum vznikla krížením rôznych druhov stračonôžok. Stretnúť sa môžete s najrôznejšími výškami, farbami aj tvarmi kvetov. Vďaka tomu je pre pestovateľov mimoriadne atraktívna.

Vyberte si semená aj sadenice stračonôžok v našom e-shope a ozdobte s ich pomocou svoju záhradu

Stračonôžka pestovanie

Veľkou výhodou stračonôžky sú bezpochyby jej nízke nároky na pestovanie. Z hľadiska pôdy vyžaduje hlbokú, humóznu a kyprú pôdu, čo možno docieliť pridaním kompostu už počas výsadby.

Odvďačí sa vám aj v prípade, že ju čas od času prehnojíte tekutým hnojivom. Pamätajte tiež na dostatok vlahy. Stračonôžka vyžaduje slnečné stanovište a polohu, kde bude chránená pred vetrom.

Výsev stračonôžky

Stračonôžku je možné pestovať za využitia priameho výsevu. Semená možno vysiať už na jeseň, pričom dokážu prezimovať a pokvitnú opäť na jar.

Prípadne je možné pristúpiť k skorému jarnému výsevu, vďaka ktorému rastlina pokvitne začiatkom leta. Obe varianty je možné tiež skombinovať a týmto spôsobom si stračonôžkovú sezónu predĺžiť.

Stračonôžka pestovania zo semien

Pamätajte na to, že teplota pôdy na klíčenie semien by mala byť okolo 13 °C. Jednotlivé semená sejeme zhruba 0,5 cm hlboko. Je dôležité, aby mali pre klíčenie tmu. Akonáhle rastliny vzídu a ich výška bude maximálne 30 cm, doprajte im oporu. Výnimkou sú v tomto ohľade iba zakrpatené odrody, ktoré budete pestovať na skalke.

Pokiaľ budete predpestovanie vykonávať v skleníku, môžete rastliny von presadiť zhruba v druhej polovici mája. Semená stračonôžky pritom klíčia zhruba 3 až 6 týždňov.

Rez stračonôžky

Akonáhle stračonôžka odkvitne, je vhodné do hĺbky zrezať jej stonku. Zároveň rastlinu dostatočne pohnojte a doprajte jej výdatnú zálievku. Týmto spôsobom ľahko docielite to, že vám stračonôžky na konci leta vykvitnú druhýkrát.

K ďalšiemu rezu sa pristupuje na jeseň. Vtedy po odumretí stonky odrežte tesne pri zemi celú rastlinu.

Je stračonôžka jedovatá?

Stračonôžka sa radí medzi mierne jedovaté odrody. Jej požitie môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Problém však môže nastať aj pri kontakte s listami, kedy môže dôjsť k podráždeniu kože. Pokiaľ sa teda radíte medzi alergikov alebo citlivé osoby, je vhodné pri manipulácii s rastlinou vždy používať ochranné rukavice.

TIP: Stračonôžku môžete doplniť aj ďalšími zaujímavými trvalkami. Zistite napríklad, ako na úspešné pestovanie čemerice.