júla 2025

Tulipány patria k najkrajším poslom jari a každý rok rozžiaria záhrady záplavou farieb. Či už dávate prednosť klasickým červeným kvetom alebo neobvyklým odrodám, správne pestovanie tulipánov je základom bohatého kvitnutia. V tomto článku sa dozviete, kedy a ako vysádzať tulipány, ako sa o ne starať a na čo si dať pozor, aby vaša záhrada na jar doslova rozkvitla.

Druhy tulipánov

Tulipány existujú v desiatkach odrôd a farebných variantov, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj dobou kvitnutia či výškou. Pestovanie tulipánov v záhrade tak začína výberom vhodného druhu.

Skalkové tulipány

Pokiaľ hľadáte jemné a nenáročné kvety pre menšie záhony alebo skalničky, ideálnou voľbou sú skalkové tulipány. Tieto nízke a často skoro kvitnúce druhy vyniknú najmä na slnečných miestach a dobre sa kombinujú s ostatnými jarnými cibuľovinami.

Jednoduché tulipány

Obľúbenou klasikou medzi záhradkármi zostávajú jednoduché tulipány, ktoré majú pravidelný tvar kvetu a kvitnú väčšinou skoro na jar. Sú vhodné do riadkových výsadieb, kvetinových záhonov i kvetináčov, a často tvoria základ jarných kvetinových aranžmánov.

Ostatné tulipány

Do kategórie ostatné tulipány potom patrí pestrá škála okrasných a často aj výraznejších odrôd – napríklad zelenokveté, papagájovité alebo ľaliokveté tulipány.

Pokochajte sa celým sortimentom tulipánov, ktoré rozžiaria vašu záhradu a prinesú do nej jar

Kedy sadiť tulipány

Pokiaľ po týchto rastlinách v záhrade túžite aj vy, iste budete skôr alebo neskôr riešiť, kedy sa vysádzajú tulipány. Tulipány sa vysádzajú na jeseň, ideálne od polovice septembra do konca októbra. Jednotlivé cibule totiž potrebujú čas na zakorenenie, než začne mrznúť. Prezimovaním v pôde prejdú prirodzeným „chladom“, ktorý je kľúčový pre jarné kvitnutie. Sadenie tulipánov na jeseň je teda prvým predpokladom úspechu v ďalšom roku.

Môžeme tulipány sadiť na jar?

Výsadba tulipánov a iných cibuľovín sa najčastejšie vykonáva práve na jeseň. Pokiaľ sa rozhodnete pre ich jarnú výsadbu, pravdepodobne nevykvitnú vôbec, alebo len veľmi slabo a neskoro. V niektorých prípadoch sa ale cibule v zemi aklimatizujú a kvet prinesú až ďalšiu jar – za predpokladu, že dobre prečkajú zimu. Sadenie tulipánov na jar tak, aby ste docielili kvety v lete, preto odporučiť nemožno.

Sadenie tulipánov

Teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na to, ako pestovať tulipány. Teplota pôdy na sadenie tulipánov by sa mala pohybovať okolo 10 °C. Dôležité je, aby ešte nepanovali mrazy. Veľkú úlohu zohráva aj správne zvolené stanovište. Ideálne je slnečné miesto alebo polotieň. Vyhýbajte sa miestam, kde stojí voda, mohli by tu totiž začať uhnívať jednotlivé cibule.

A ako sadiť tulipány? Pôdu na výsadbu tulipánov voľte dobre priepustnú, ideálna je piesočnatá alebo hlinitá. Pred samotnou výsadbou je vhodné pôdu nakypriť do hĺbky zhruba 20–30 cm. Cibuľky vysádzajte do dvojnásobnej až trojnásobnej hĺbky výšky cibule (teda cca do hĺbky 10 až 15 cm). Tulipány sa vysádzajú špičkou nahor a rozostup medzi jednotlivými cibuľami by mal byť 8 až 10 cm. Po zasadení cibuliek všetko zasypte zeminou a jemne pritlačte. Nezabudnite na dôkladnú zálievku, aby sa zemina usadila. Celok môžete prikryť mulčom, aby ste cibuľa ochránili pred mrazom.

Sadenie tulipánov do kvetináča

Výsadba tulipánov do kvetináča sa v niekoľkých ohľadoch líši od klasickej výsadby do záhona. Poďme sa preto pozrieť na to, ako pestovať tulipány v kvetináči. Cibuľa sa v kvetináči sadí plytšie, obvykle do hĺbky 8–10 cm, pretože vrstva zeminy je menšia. Na rozdiel od záhona, kde sa dodržujú rozostupy okolo 8–10 cm.

Na dno kvetináča je dôležité umiestniť drenážnu vrstvu – napríklad keramzit alebo štrk – a použiť kvalitný, dobre priepustný substrát. Po výsadbe tulipány zalejeme, ale na rozdiel od záhona musíme kvetináč občas skontrolovať, pretože zemina v nádobe rýchlejšie vysychá.

Veľkým rozdielom je aj prezimovanie – zatiaľ čo tulipány v krajine bežne prezimujú bez problémov, v kvetináči hrozí premrznutie cibuliek. Preto je vhodné kvetináče obaliť izolačným materiálom, preniesť ich na chránené miesto alebo ich zakopať aj s nádobou do zeme. Po odkvitnutí necháme listy úplne zožltnúť a potom cibuľky buď vyberieme a uskladníme, alebo ich ponecháme v kvetináči až do jesene. Sadenie tulipánov do nádob môže byť skvelým spôsobom, ako ozvláštniť balkón alebo terasu.

Tulipány po odkvitnutí

Po odkvitnutí tulipánov je dôležité sa o nich správne postarať, aby mohli vykvitnúť aj budúci rok. Ihneď po odkvitnutí odstrihnite alebo odlomte kvet (so semenníkom), ale rastline ponechajte zelené listy. Vďaka tomu tulipány nebudú zbytočne vkladať energiu do tvorby semien.

Listy nechajte úplne zožltnúť a zvädnúť a až potom ich odstráňte. Ak máte tulipány ako trvalku na rovnakom mieste, môžete cibuľky nechať v záhone. Ak sú v kvetináči alebo na menej vhodnom stanovisku, môžete ich po zatiahnutí listov vybrať, usušiť a uskladniť.

Kedy kvitnú tulipány

Tulipány kvitnú na jar – obvykle od apríla do mája. Konkrétne doba kvitnutia však závisia od odrody a počasia. Zatiaľ čo skoré druhy tulipánov môžu v niektorých prípadoch vykvitnúť už koncom marca, u neskorých sa kvety objavujú až na konci mája.

Pokiaľ chcete, aby rastliny vykvitli skôr ako prirodzene na jar, používa sa na to takzvané rýchlenie tulipánov. Cieľom tejto techniky je napodobniť podmienky panujúce počas jesene. Cibuľa sa najprv chladí – uloží sa na 10–14 týždňov do chladu (5–9 °C), napr. do chladničky alebo pivnice. Následne sa zasadia do kvetináča a prenesú sa do teplejšieho prostredia, kde začnú pučať a kvitnúť.

Kedy vybrať tulipány zo zeme

Tulipány by sa mali vybrať zo zeme po odkvitnutí, až keď ich listy úplne zožltnú a uschnú. Obvykle to nastáva v júni až júli, záleží však na počasí a konkrétne oblasti. Ak by ste cibuľa zo zeme vybrali skôr, cibuľa by zoslabla, pretože by ju listy nestihli dostatočne vyživiť. Kvôli tomu by následne ďalší rok nemusela vykvitnúť.

Cibuľky z pôdy vždy vyrýpnite veľmi opatrne. Odstráňte z nich zvyšky hliny a suchých listov a nechajte ich zhruba týždeň vyschnúť na suchom a vzdušnom mieste. Následne ich môžete uložiť na tmavé, suché a chladné miesto až do jesennej výsadby.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Na jar vás tento atraktívny strom očarí v nejednej predzáhradke. Magnólií je niekoľko druhov a každá je svojim spôsobom nádherná najmä vďaka kvetom. Kvitne ešte pred olistením, kvety sa majestátne vypínajú na strome a nikto ich neprehliadne.

Pokiaľ je na jar krásne počasie bez mrazov, vydržia na strome naozaj dlho a postupne všetky puky rozkvitnú. V prípade mrazivých nocí či rán sa pripravte na smutný pohľad, ale bohužiaľ, je to príroda. Výber vhodného miesta a chránená uzavretá poloha preto môžu strom ochrániť.

Kam zasadiť magnóliu

Magnólia je bujne rastúci ker alebo menší strom s plytkým koreňovým systémom, ktorý nevyžaduje pravidelný rez, a preto je pomerne nenáročný na pestovanie. Väčšina druhov je opadavá, ale v súčasnosti sú dostupné aj vždyzelené varianty. Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku s miernym zatienením počas dňa, dobre však znáša aj polotieň. Preferuje výživnú, dobre priepustnú a mierne kyslú pôdu, ideálne na chránenom mieste s južnou orientáciou.

Čo zasadiť pod magnóliu

Pod magnóliou je najlepšie sadiť rastliny, ktoré majú rady polotieň, znesú kyslú až neutrálnu pôdu a majú plytký koreňový systém, aby nekonkurovali koreňom magnólie.

Skvelou voľbou sú napríklad pôdopokryvné trvalky, ako je zimozeleň (Vinca minor), heuchera alebo konvalinka voňavá (Convallaria majalis), ktoré navyše pridajú farebný akcent v podraste. Prírodný vzhľad dodajú aj sasanky (Anemone nemorosa) alebo jarné cibuľoviny, ako snežienky (Galanthus nivalis), bledule (Leucojum vernum) či narcisy (Narcissus), ktoré vykvitnú ešte predtým, než magnólia vytvorí husté olistenie. Z papradí sa dobre uplatní papraď samčia (Dryopteris filix-mas), do tieňa i polotieňa sa hodia aj ostrice (Carex) či iné nenáročné okrasné trávy.

Magnólia v kvetináči

Magnóliu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel. Nejedná sa totiž o bežnú rastlinu do nádob. Preto možno všeobecne odporučiť na tento účel voliť skôr menšie alebo zakrpatené druhy.

V každom prípade sa nezaobídete bez dostatočne veľkého kvetináča, ktorý by mal disponovať odtokovými otvormi. Na dno tejto nádoby nasypte drenážnu vrstvu (napríklad štrk alebo keramzit). Zvoľte vhodný substrát a magnóliu umiestnite na stanovište, ktoré jej vyhovuje. Pri pestovaní magnólie v nádobe je dôležité venovať pozornosť pravidelnej zálievke. Substrát by mal byť neustále vlhký, ale vyhnite sa preliatiu. Na zimu nádobu zabaľte do juty alebo bublinkovej fólie, aby bola chránená pred premrznutím. Alternatívou je jej prenesenie na dobre chránené miesto.

Kedy zasadiť magnóliu

Magnóliu je ideálne zasadiť na jar alebo na jeseň. Jarnú výsadbu je možné odporučiť pre chladnejšie oblasti. Pôda už v tomto období nie je premrznutá a rastline zaistíte celé vegetačné obdobie na zakorenenie.

Na druhú stranu jesenná výsadba magnólie môže byť vhodnejšia pre oblasti s miernejšou zimou. Korene sa stihnú čiastočne uchytiť a rastlina potom na jar rýchlejšie štartuje.

Ako zasadiť magnóliu

Zo všetkého najskôr magnóliu vyberte vhodné stanovište. Následne na výsadbu pripravte pôdu. Dôležité je, aby bola kyprá a dobre priepustná. Pokiaľ máte k dispozícii ťažkú ílovitú pôdu, môžete do nej primiešať rašelinu, kompost a piesok.

Následne je na mieste vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť zhruba dvakrát širšia ako koreňový bal. Jej dno môžete posypať tenkou vrstvou kompostu alebo kvalitnej zeminy. Pri výsadbe magnólie si potom dajte pozor na to, aby ste neporušili jej korene. Sadenicu vložte do jamy tak, aby sa vrchná časť koreňového balu nachádzala v úrovni zeme. Všetko zasypte zeminou a jemne udusajte. Nezabudnite na dostatočnú zálievku.

Magnólia korene

Koreňový systém magnólie je plytký, ale široko rozprestretý. To znamená, že väčšina koreňov sa nachádza tesne pod povrchom pôdy a šíri sa do strán oveľa viac ako do hĺbky. Práve preto je magnólia citlivá na narušenie pôdy v okolí kmeňa – hrabanie, rytie alebo presádzanie iných rastlín môže ľahko poškodiť jej korene a negatívne ovplyvniť zdravie celej rastliny.

Ako rýchlo rastie magnólia

Rýchlosť rastu magnólie závisí od jej druhu, stanovišťa a starostlivosti. Všeobecne platí, že v prvých rokoch rastie skôr pomaly, pretože energiu investuje skôr do zakorenenia. Po niekoľkých rokoch sa rast mierne zrýchli. Ročné prírastky bývajú približne 20–40 cm u väčšiny druhov.

Kedy kvitne magnólia

Magnólie kvitnú od marca až do mája podľa druhu, niektoré až v júni. Máte ju už niekoľko rokov, ale nekvitne? Môže to mať niekoľko dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Magnolia vyžaduje kyslú pôdu, bezveterné stanovište, slnko až polotieň, žiadne okopávanie, žiadny rez.

Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek. Môže to byť aj 5 až 8 rokov. Začnite prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvitnutia, niekedy ju tak oklamete. Pokiaľ plánujete kúpu magnólie, zakúpte si už väčší strom či ker, najlepšie už kvitnúce.

Medzi prvými rozkvitá už v marci magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Ak ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, pretože neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene. Vyžaduje slnko až polotieň, výživné kyslejšie pôdy, a pretože pomalšie rastie, je vhodná do menších záhrad alebo aj do nádob.

Magnólie môžete obdivovať vo farbách bielej, krémovej, ružovej, purpurovej, fialovej, žltej i zelenkavej. Kvety má drobné aj veľké, nádherne vonia a lákajú prvé opeľovače.

Magnólia hnojenie

Hnojenie nie je dôležité, ale môžete ju prihnojiť počas roka od marca do septembra rozpustným hnojivom NPK a fosforečnatými hnojivami. Stačí raz za 3 mesiace - na podporu kvitnutia v marci, potom v lete a na jeseň na vyzrievanie pletív hnojivom s vyšším obsahom draslíka.

Strihanie magnólie

Táto rastlina nevyžaduje pravidelný ani špeciálny rez, priebežná úprava magnólie teda nie je potrebná. Odstraňujú sa len poškodené konáre alebo inak nevyhovujúce, esteticky nevhodne rastúce. Kvitne každoročne, pokiaľ neomrznú kvetné púčiky.

Magnólia druhy

Najznámejší a obľúbený je Magnolia x soulangeana. Má veľké dominantné kvety a používa sa na výsadbu do väčších priestorov a parkov.

Magnolia liliflora má úzke ľaliovité kvety. Patrí medzi atraktívne druhy a veľmi často sa používa do predzáhradky alebo na menšie plochy v záhone.

Magnolia stellata - drobnokvetá, zaujímavá a atraktívna pre jarný efekt. Pochádza z Japonska a určite si ju zamilujete pre jej jednoduchú krásu.

Magnolia denudata - M. holá s atraktívnymi a veľkými bielo-krémovými kvetmi.

Magnolia sieboldii - menej tradičný druh, ktorý kvitne už pri plnom olistení na prelome mája a júna.
Napriek tomu, že na jeseň magnólie opadávajú, strom zdobia neskôr zaujímavé semená a tiež kostra stromu a kôra vynikne aj v zimných mesiacoch.

Magnolia grandiflora je jediná vždyzelená magnólia, ktorá okrem listov vynikne aj lesklými tmavými listami počas celého roka. Mierny opad je v poriadku. Je mrazuvzdorná do -20 °C a vyžaduje chránenú polohu, darí sa jej na juhu SR. Obrovské krémové kvety kontrastujú s tmavými voskovými listami.

Prezrite si náš aktuálny sortiment magnólií v ponuke nášho eshopu

Mrazuvzdorná magnólia

Existuje niekoľko mrazuvzdorných druhov magnólie, ktoré bez problémov zvládajú slovenské zimy – dokonca aj v nižších a stredných polohách. Medzi tieto druhy patrí napríklad Magnolia stellata, Magnolia kobus alebo kompaktný Magnolia 'Susan'.

TIP: Inšpirujte sa aj článkom o najkrajších kvitnúcich stromoch do záhrad.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Kyslomilné rastliny milujú pôdu s nízkym pH. Svojich zástupcov pritom majú ako na poli trvaliek, tak aj kríkov, ovocia a dokonca zeleniny. Aby však tieto rastliny dobre rástli, bohato kvitli alebo plodili, treba im vytvoriť správne podmienky. V tomto článku sa pozrieme na to, čo kyslomilné rastliny potrebujú k spokojnému rastu.

Kyslomilné trvalky

Trvalky do kyslej pôdy sú rastliny, ktorým sa darí v pôde s nižším pH – teda v kyslom prostredí. Ak máte na záhrade rašelinitú, lesnú alebo inak kyslú pôdu, môžete si vybrať z celého radu krásne kvitnúcich a nenáročných druhov.

Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.

Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad.

Pokiaľ máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov. Chybu neurobíte ani s bleduľou jarnou (Leucojum vernum), ktorá kvitne skoro na jar a rozžiari tak vašu záhradu pomerne skoro.

Na druhú stranu medzi obľúbené kyslomilné letničky sa radí napríklad begónia (Begonia), fuchsie (Fuchsia) alebo netýkavka (Impatiens).

Substrát pre kyslomilné rastliny

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy s nízkym pH, ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu. Takýto substrát musí byť nielen kyslý, ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.

V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín. Dôležité je tiež rastliny zalievať dažďovou vodou, tvrdá voda s vápnikom totiž pôdu znehodnocuje.

Hnojivo pre kyslomilné rastliny

Kyslomilné kvety majú špecifické nároky nielen na pôdu, ale aj na hnojenie. Veľa ľudí sa preto zaujíma o to, ako hnojiť kyslomilné rastliny. Dôležité je pamätať na to, že neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé – pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví. Preto treba používať práve špeciálne hnojivo určené pre kyslomilné rastliny.

Kyslomilné ovocie

Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek – darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.

Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.

Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.

Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) – známu pod názvom americká brusnica. Jedná sa o plazivú rastlinu s dlhými výhonkami a červenými plodmi.

Kyslomilná zelenina

Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde.

Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie. Práve kyslá pôda podporuje ich zdravý rast a tvorbu bohatej úrody.

V kyslej pôde sa darí aj rebarbore (Rheum rhabarbarum), ktorá ocenia kyprú, humóznu a kyslú pôdu.

Kyslomilné kríky

Kyslomilné kríky dokážu vytvoriť efektnú kvetinovú scenériu, ponúknuť úrodu chutného ovocia alebo poslúžiť ako pôdopokryvné rastliny.

Jedným z najobľúbenejších kyslomilných kríkov je už spomínaný rododendron, ktorý na prvý pohľad upúta pozornosť svojim mohutným kvetenstvom. Zaujímavým a celoročne atraktívnym kerom je pieris japonský (Pieris japonica). Je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Okrem toho stojí za zmienku aj vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea).

Kyslomilné kríky potom môžu byť aj jedlé. Typickým zástupcom už spomínanej kanadskej čučoriedky. Do tejto kategórie sa ale radí aj brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon) alebo muchovník (Amelanchier).

TIP: Bojujete v záhrade s nedostatkom vlahy? Inšpirujte sa, aké sú obľúbené rastliny do suchej záhrady.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.

Mnoho ľudí pozná kiwi ako exotické ovocie zo supermarketu, ale len málokto vie, že túto popínavú lianu možno úspešne pestovať aj v našich záhradách alebo na balkónoch.

Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Ako pestovať kiwi doma, aby ste si mohli vychutnať šťavnaté plody plné chuti? V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako kiwi sadiť, aké podmienky mu poskytnúť a na čo si dávať pozor.

Ako pestovať kiwi

Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Na jednom mieste rastú 40 – 50 rokov, preto je z dlhodobého hľadiska dôležitý aj výber správneho miesta na výsadbu.

Pestovanie kiwi v kvetináči

Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu. Dbajte na pravidelnú zálievku, ale dávajte pozor, aby ste rastlinu nepreliali.

Kiwi pestovanie na záhrade

Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Dávajte si tiež pozor na možné premokrenie.

Odrody kiwi

Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Obyčajne sa však aj takáto rastlina podporí ešte iným kultivarom, pre lepšiu úrodu.

Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Pokiaľ máte málo miesta postačí aj pár rastlín.

Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje. Listy sú bielo-zeleno-ružové.

Rozlišovacie znaky kvetov

Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Opelenie prebieha prostredníctvom včiel a čmeliakov.

Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Kvety kvitnú na jednoročných výhonoch vyrastajúce z 2 ročného niekedy i staršieho dreva, preto je dôležitý aj rez, aby ste sa neobrali o budúcu úrodu.

Mrazuvzdorné kiwi

Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta – takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Pestuje sa ako popínavá liana a potrebuje oporu.

Ako zasadiť kiwi

Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Kiwi si vyžaduje aj mulčovanie, ktoré chráni plytký koreňový systém, udržiava pôdu vlhkú a v zime pôsobí ako ochrana.

Vysadte si niektorú z odrôd kiwi z ponuky nášho eshopu

Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Ide o rýchlo rastúcu lianu a výhonky musíte od začiatku vyväzovať k pripravenému drôtu a konštrukcii.

Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Táto vrstva bude slúžiť ako drenáž.

Opora pre kiwi

Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Často sa pestuje podobne ako vinič.

Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Prvý drôt umiestnite asi 90 cm nad zemou a druhý drôt 50 cm nad prvým.

Rez kiwi

Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Pravidelným prerezávaním sa zabezpečí, že rastlina bude mať dostatok nových konárov, ktoré budú prinášať ovocie.

Kedy strihať kiwi

Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Vo všeobecnosti sa odporúča jarný a letný rez kiwi.

Ako strihať kiwi

Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. Zatiaľ čo hlavný tvarovací a plodonosný rez sa vykonáva na jar, letný rez sa používa najmä na udržiavanie rastliny a podporu dozrievania plodov.

Jarný rez kiwi

Jarný rez kiwi sa zvyčajne vykonáva koncom zimy, keď je tok šťavy menší a rastlina toľko neslintá, alebo po opade listov na jeseň.

Letný rez kiwi

V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Zároveň naplánujte, ktorý výhonok v budúcnosti nahradí starší výhonok.

Ako spracovať kiwi

Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Nezbierané plody môžu zostať na rastline dlhý čas, ale mrazom strácajú dobrú chuť a obsah vitamínu C. 

Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody. Môžete si pripraviť rôzne miešané ovocné šaláty, v ktorých dominuje kiwi, smoothies, nanuky, zmrzlinu, marmeládu, kiwi limonádu s ľadom, rezy kiwi, dezerty.

TIP: Chcete doplniť svoju záhradu o ďalší, možno menej známy druh ovocia? Prečítajte si článok o pestovaní figovníku.

Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.