+421 2 54651414

Férové online záhradníctvo od roku 2001!   

decembra 2017

Čo robiť s rastlinami po vybalení

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Čo robiť s rastlinami po vybalení

Každá manipulácia s rastlinou znamená pre ňu určitý traumatický zásah, alebo stres. Takýmto stresom je samozrejme aj preprava rastliny v balíku k Vám. Preto, aby sa rastlina z tohto stresu čo najskôr spamätala, obnovila svoj pôvodný rastový potenciál a dobre sa aklimatizovala na podmienky svojho nového stanoviska, je dôležité dodržať niekoľko dôležitých zásad.

Prvé minúty v novom domove

Na to aby sa rastlinám v novom domove zapáčilo je dôležité priateľsky ich privítať. Znamená to, že sa k nim po vybalení správame veľmi ohľaduplne a s citom.

Prvé tri dni rastliny zásadne nevykladajte na priame slnko. Každý rastlinný druh sa najlepšie aklimatizuje v polotieni. Po troch až štyroch dňoch môžete rastliny umiestniť na definitívne stanovisko. Počas aklimatizácie rastliny nedržte na veternom mieste, alebo v prievane. Na takéto zaobchádzanie reagujú niektoré druhy okamžitým zhodením všetkých listov.

Ak záhradným kontajnerovaným rastlinám pri preprave preschol koreňový bal, rastlinu dôkladne zalejte, alebo ešte lepšie ponorte celý kvetináč na istý čas do vedra s vodou, aby sa dobre nasiakol. Suchý zemný bal po zasadení len s problémami absorbuje vodu a predídete tak možnému sklamaniu z ujatia rastliny aj pri navonok dostatočnej zálievke.

Balkónové a bytové rastliny pestované v kvetináčoch na balkóne, terase alebo v byte zásadne hneď nepresádzajte. V prvých dňoch treba dbať najmä na správnu vlhkosť koreňového balu. Na presádzanie je dosť času po niekoľkých dňoch či týždňoch, keď je už rastlina aklimatizovaná, a aj to len v prípade, že sa zo spodnej strany kvetináča tlačia von korene, a teda pôvodný substrát v kvetináči je dôkladne prekorenený.

Záhradné rastliny dodávané ako voľnokorenné, teda bez vegetačnej nádoby len so zabalenými koreňmi, treba na niekoľko hodín ponoriť do vedra s vodou a čo najskôr zasadiť na trvalé stanovisko. Korene takýchto rastlín nesmú nikdy úplne obschnúť! Pokiaľ nemôžeme rastliny vysadiť dlhší čas, je lepšie ich prihrnúť zeminou v asi 30 až 40 cm hlbokej ryhe v tieni a dôkladne zavlažiť. V krajnom prípade zasadíme rastliny do kontajnerov, z ktorých sa aj po dlhšom časovom období dajú vysádzať na trvalé stanovisko. Aj po vysadení do kontajneru však dbáme na dostatok vlahy.

Hľuzy a cibule rastlín po obdržaní skladujte až do obdobia výsadby na suchom a vetranom mieste, najlepšie pri teplote okolo 10 °C. Pokiaľ sa cibule dostanú pri skladovaní do vlhkého a teplejšieho prostredia môžu začať hniť, prípadne rásť, čo vedie často k ich zničeniu. Cibule a hľuzy teplomilných druhov rastlín sadíme do záhrady až vtedy, keď už nehrozí nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov, tj. podľa oblasti od konca apríla až do začiatku júna.

Netreba sa zľaknúť, ak ihneď po otvorení balíka majú rastliny mierne zažltnuté či povädnuté listy. Po pár dňoch na svetle by sa mali pozviechať z prepravy v balíku a začať vyháňať nové zdravé listy. Hlavne rastlinky v menších kontajneroch a multipackoch môžu byť pri doručení zvädnuté. V takom prípade ich jednoducho namočte celé na istý čas do vedra s vodou, aby sa mohli dostatočne napiť. Rastliny dodávané v multipackoch i kontajneroch nezabudnite do obdobia výsadby pravidelne polievať!

Pokiaľ je rastlina poškodená, treba ju ihneď reklamovať

Aj napriek našim snahám o čo najlepšie zabalenie a ochranu rastlín pred poškodením sa môže pri preprave stať, že rastlina sa poškodí. Ak neviete, ako rastlinu ošetriť, alebo si myslíte, že rastlina sa zo šoku resp. poškodenia nespamätá, okamžite nás, prosím, kontaktujte telefonicky, aby sme Vám mohli poradiť ako rastline pomôcť alebo ako postupovať pri reklamácii.

Prajeme Vám veľa pestovateľských úspechov!

Ruže - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky

Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ide najmä o to, aby po roztopení snehovej prikrývky prečkali bez poškodenia neskoré jarné mrazíky a značné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou pri intenzívnom slnečnom žiarení.

Pôda

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Prípustná hĺbka hladiny podzemnej vody je asi 1 m.

Svetlo a teplo

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú dokonca popálené korunné lupienky. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕzajú. Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. V pravý čas by sa totiž nedali vykonať ochranné postreky. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Prúdenie vzduchu je veľmi dôležité v boji proti hubových chorobám a živočíšnym škodcom.

Výsadba

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 – 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Medzi stromčekovitými ružami sa dodržiava vzdialenosť najmenej 1 m a treba nechať aj dostatok miesta na skláňanie ružového stromčeka pri zazimovaní. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Podobne aj pri sadových ružiach hustotu výsadby treba prispôsobiť veľkosti a tvaru vysádzaného kultivaru. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Nevýhodou jesenného vysádzania však je, že vysadené rastliny sú vystavené mrazom.

Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Keď sú kry čiastočne zaschnuté, celé rastliny je najlepšie ponoriť do vody. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Na jar sa tieto výhonky skrátia na niekoľko púčikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri výsadbe popínavých ruží k múru sa ruže sadia najmenej pol metra od neho a šikmo sa privádzajú k stene. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Ľahšiemu ohýbaniu stromček prispeje aj plytšie vysádzanie.

Rez

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní.

Cieľom jarného rezu je:

– vytvarovať ker do pravidelného tvaru a obmedziť jeho rast v nežiaducom smere,

– dopestovať čo najkrajšie veľké kvety na dlhých stopkách alebo viac menších kvetov na väčšom počte výhonkov,

– predĺžiť život celého kra stálym zmladzovaním a odstraňovaním starých výhonkov, čím sa povzbudí rast mladých bujných výhonkov.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Vyrastie tak menej, ale silných, výhonkov s veľkými peknými kvetmi. Pri mnohokvetých ružiach sa ponecháva 3-6, v niektorých prípadoch však až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých popínavá ruža druhým rokom kvitne.

Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. výhonky staršie ako štyri roky, až pri povrchu pôdy.

Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží sa v dolnej časti kra vyhoľujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kry sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.

Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Treba dbať na to, aby nový výhonok prispel k dokonalému vytváraniu koruny.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri remontantných popínavých ružiach podporuje letný rez opätovné bohatšie kvitnutie.

Kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Takto sú ruže pripravené na úspešné prezimovanie.

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Ušetrí sa tým na dlhšie obdobie kyprenie pôdy a tiež sa nemusí tak často zalievať.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky. Ruža má potom viac kvetov, ale kvitne trochu neskôr.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinovú trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Na záhon sa rozkladá v hrúbke asi 5 cm a plytko sa zapracováva do vrchnej vrstvy pôdy.

Čas hnojenia

Rozvrh hnojenia by mal vyzerať nasledovne. 1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. kompostom) 2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Každý ker sa zaleje 3 litrami roztoku. 3. Koncom júna sa hnojivá zálievka rovnakým spôsobom opakuje, opäť na dobre zavlaženú pôdu. 4. Koncom októbra až začiatkom novembra sa ruže majú prihnojiť draselno-fosforečným hnojivom pre lepšie vyzretie pletív a zvýšeniu odolnosti voči mrazu. Ruže možno hnojiť aj na list špeciálnymi hnojivami pre listovú výživu rastlín, v desať až štrnásť dňových intervaloch, tri až štyri razy počas vegetačného obdobia.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Preto ak je suchá jeseň, treba ruže výdatne zaliať ešte pred prvými mrazmi.

Prezimovanie

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako – 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. V chladnejším podmienkach osoží dodatočné prikrytie pôdy čečinou.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Treba dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia podľa návodu a používať ochranné pomôcky.

Posted in: Okrasná záhrada Tags: ruža

Starostlivosť o rastliny v nádobách - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Nádoby a presádzanie    

Pri výbere vhodných nádob pre rastliny vychádzame z niekoľkých skutočností:    

a) kde chceme rastlinu pestovať    

b) ako často budeme môcť rastlinu zalievať    

c) ako vyhovuje nádoba našim estetickým požiadavkám    

Platí zásada, že na výsušných a veterných stanoviskách sa musí zalievať častejšie, preto je vhodné použiť plastovú nádobu, z ktorej sa zálievková voda odparuje podstatne menej ako z iných typov nádob. Niektoré rastliny však neznášajú premokrenie a následnú anaerobiózu koreňov, ktoré potom zahnívajú a rastlina chradne (Camelia, Bougainvillea, Stevia). V takom prípade je lepšie rastliny pestovať v nádobách z pálenej hliny bez glazúrového povrchu, ktoré umožňujú koreňom aby dýchali, zároveň však takáto nádoba rýchlejšie presychá. Kompromisom môže byť nádoba z keramiky s vonkajšou glazúrou, ktorá spája vyrovnanejší vodný režim plastových nádob, so vzdušnosťou nádob z neglazovanej keramiky. Navyše bývajú tieto nádoby aj veľmi estetické. Nevýhodou však môže byť ich vyššia cena. Zdravie rastliny v nádobe do veľkej miery závisí aj od kvality použitého substrátu. Hoci kvalitné pestovateľské substráty bývajú finančne náročnejšie, v tomto smere sa naozaj neoplatí šetriť. Rozdiely v raste medzi rastlinami zasadenými v kvalitnom substráte a rastlinami zasadenými do zeminy, nakopanej kdesi v záhrade či v lese sú viditeľné už na prvý pohľad. V kvalitnom substráte má rastlina k dispozícii všetky potrebné živiny v optimálnych množstvách, vyvíja sa rýchlo a rovnomerne. Zdravý rast má neskôr vplyv aj na vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Záhradná a lesná zemina v sebe nesie nielen riziko nesprávnej pôdnej reakcie či zasolenia, ale aj možnosti zavlečenia viacerých pôdnych škodcov od háďatiek, smútivky až po slimáky, ktoré dokážu zlikvidovať aj väčšie rastliny. Na trhu je v súčasnosti dostatok kvalitných substrátov, treba si podľa známok kvality vybrať ten najvhodnejší. Rastliny subtropického pásma majú životný cyklus výrazne rozdelený na obdobie aktívnej rastovej fázy, ktoré trvá asi od konca februára do polovice októbra, a na obdobie vegetačného pokoja, ktoré vypĺňa zvyšnú časť roka. Hlavné obdobie presádzania sa začína pri týchto rastlinách s nástupom vegetácie, tj. asi od konca februára. Aj keď rastliny môžeme presadiť kedykoľvek počas vegetácie, lepšie je to stihnúť hneď na začiatku. Presádzame rastliny, ktoré majú malú vegetačnú nádobu, následne rýchlo presychajú, prípadne rastliny, ktoré vyčerpali objem živín za predchádzajúce vegetačné obdobie. Pri samotnom presádzaní uvoľníme koreňový bal od stien pôvodnej vegetačnej nádoby, najlepšie prevrátením a klepnutím rukou na dno. Do novej nádoby, ktorá má byť asi o 2 cm, pri väčších nádobách až o 4 cm väčšia, nasypeme na dno asi do 1/3 vrstvu substrátu. Na ňu položíme rastlinu aj s celým koreňovým balom, dosypeme substrát po boku a pritlačíme. Nakoniec rastlinu dôkladne zavlažíme. Pri presádzaní dbáme na to, aby sa koreňový bal presádzanej rastliny nerozpadol, na čo sú niektoré druhy (Eucalyptus) mimoriadne chúlostivé a môžu reagovať zoslabením rastu alebo až úhynom.

Tvarovanie a rez, opeľovacie pomery    

Pri tvarovaní rastlín v nádobách používame dve techniky: rez a zaštipovanie. Zatiaľ čo rez je vhodnejší na radikálnejšiu úpravu tvaru, a robíme ho obyčajne hneď na začiatku vegetačnej sezóny, zaštipovanie môžeme s úspechom použiť počas celej fázy aktívneho rastu na jemné modelovanie tvaru a celkového vzhľadu rastliny. Každý druh znáša tvarovanie inak. Rez používame pri bujne a rýchlo rastúcich agresívnejších druhoch rastlín (Hibiscus, Anisodontea, Solanum), zatiaľ čo slabšie a pomalšie rastúce druhy rastlín (Camelia, Laurus) stačí zaštipovať. Týmito dvoma technikami môžeme docieliť aj rozkonárenie pri druhoch, ktoré sa len ťažko a neochotne rozkonárujú (Lapacho), prípadne úpravu tvaru silne sa rozkonárujúcich druhov s dlhými výhonmi (Sida). Tropické rastliny sa snažíme nerezať v období vegetačného pokoja, tj v zime, pretože niektoré druhy so slabou regeneračnou schopnosťou takéto zásahy zle znášajú. Vrcholom snaženia každého pestovateľa býva to, aby rastlina nielen dobre rástla, ale aj krásne kvitla. Ovocné rastliny však pravú odmenu poskytujú až vytvorenými plodmi. Preto, aby sme z ovocných rastlín mohli oberať vlastnú úrodu treba niekedy pri opelení týmto rastlinám pomôcť. Na úrodu však musíme myslieť už pri kúpe rastliny. Niektoré druhy sú totiž dvojdomé, tzn. na to, aby sme získali vlastnú úrodu potrebujeme samčiu a samičiu rastlinu. Aj druhy, ktoré bývajú jednodomé, môžu byť samoopelivé (s tými býva najmenej problémov, rodia spoľahlivo aj začiatočníkom) alebo cudzoopelivé (vtedy treba mať dve nepríbuzné rastliny, aby bol peľ na blizne schopný vyklíčiť. Až po zvážení všetkých týchto skutočností a preštudovaní dostatku odbornej literatúry môžeme z rastliny pravidelne oberať vlastnú úrodu chutných tropických či subtropických plodov.

Ochrana rastlín v nádobách pred škodcami    

Ochrana rastlín pred škodcami je neoddeliteľnou súčasťou pestovania a starostlivosti o rastliny. Aj v tých najideálnejších podmienkach sa totiž môže stať, že na rastlinu sa vrhne nejaký ten škodca a pestovateľ musí byť vždy pripravený sa s ním vysporiadať. Zo začiatku je najdôležitejšie škodcu správne identifikovať. Niektoré poruchy rastu a vývinu môžu byť spôsobené aj pestovateľskými prehmatmi (tzv. fyziologické poruchy) napr. prepolievaním, preschnutím, zlým substrátom, prechladnutím či naopak prehriatím rastliny. Ak sme si teda naozaj istí, že rastlina je napadnutá škodcami, neváhajme zalistovať v odbornej literatúre, prípadne kontaktovať naše odborné poradenstvo, aby sme škodcu správne identifikovali. Fotografie najbežnejších škodcov nájdete priamo v katalógu, spolu s kvalitnými prípravkami, ktorými sa proti nim môžete brániť. Pri ochrane je dôležité si uvedomiť, že väčšina z uvedených prípravkov sú nebezpečné až veľmi nebezpečné jedy, ktoré sú škodlivé nielen pre človeka, ale aj pre väčšinu bežných domácich zvierat, užitočný hmyz (včely) prípadne pre iné organizmy. Pozorne si preto prečítajte návod na prípravu postrekovej kvapaliny, jej použitie a znehodnotenie obalov. Veľmi dôležité je aj zachovať správnu ochrannú dobu prípravku – a zásadne nekonzumovať a podľa možností sa ani zbytočne nedotýkať rastlín či ich častí, ktoré boli chemicky ošetrené. To platí aj pre rastliny, ktoré ste práve obdržali, pretože v záujme dodania kvalitného rastlinného materiálu sú rastliny pravidelne chemicky ošetrované. Pred akoukoľvek zamýšľanou konzumáciu ich častí je preto nevyhnutné dôkladne ich umyť a vyčkať najmenej 14 dní od obdržania zásielky. Len tak sa vyhnete prípadným komplikáciám spôsobeným nesprávnou manipuláciou s prípravkami na ochranu rastlín pred škodcami, prípadne priamo ošetrenou rastlinou. Pretože aj škodce majú svoj vývinový cyklus, ktorý je v priaznivých podmienkach veľmi rýchly, treba postreky niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sme škodce naozaj zničili. Tieto informácie však bývajú presnejšie uvedené priamo v príbalovom letáku jednotlivých odporúčaných ochranných prípravkov.    

Tropické rastliny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Nároky na prostredie  

Do skupiny tropických rastlín patria nielen tropické liečivé a aromatické rastliny, ale aj ovocné rastliny, niektoré palmy, viaceré rastliny s okrasnými listami či okrasnými kvetmi. Sú to druhy, ktoré pochádzajú z oblastí poblíž rovníka a ich výskyt je viazaný na oblasti, kde je priebeh ročných teplôt vyrovnaný, s malými výkyvmi medzi obdobím dažďov a obdobím sucha. Pri tejto skupine rastlín sa vyskytuje najväčšia tvarová a farebná rozmanitosť v rastlinnej ríši, preto sú tou najväčšou pokladnicou pri oživovaní celoročne teplých interiérov.

Nároky na svetlo

Aj tropické rastliny sú náročné na svetlo, neplatí to však pri všetkých druhoch. Najviac svetla vyžadujú druhy ktoré pochádzajú zo suchších oblastí tropického pásma - saván a suchých tropických lesov. V interiérových podmienkach sa im preto darí najmä v blízkosti okien - na okenných parapetoch, pri oknách zasklených veránd, loggií či iných presvetlených miestach. Svoje nároky na svetlo si však zachovávajú aj v zimných podmienkach, preto je táto skupina rastlín na pestovanie obyčajne trochu náročnejšia. V lete s takýmito rastlinami nebýva problém, v zime sa ich však snažíme umiestniť na čo najsvetlejšie, ale pritom teplé stanovisko   - okenný parapet. V krajnom prípade pri nedostatku prirodzeného svetla môžeme menšie rastliny aj dosvetľovať špeciálnymi žiarivkami. Rastliny z vlhších oblastí tropického dažďového pralesa bývajú v interiéri tolerantnejšie k nedostatku svetla a daria sa dobre do   vzdialenosti asi 2 m od južného okna, podrastové druhy dokonca aj ďalej ako 2 metre od južného okna. 

Nároky na teplo  

Tropické rastliny sú obyčajne náročnejšie na teplo než rastliny subtropického pásma. Znamená to, že ich nemôžeme zimovať na chladných chodbách a verandách, ale dobre znášajú, ba priamo vyžadujú zimovanie v teplom interiéri pri izbovej teplote, tj. asi od 18 °C do asi 22 až 23°C. Aj pre teplotne náročnejšie druhy je však prijateľnejšia spodná tepelná hranica (18°C). V zimnom období býva totiž nedostatok svetla a krátky deň, ktorý je pozitívne korelovaný s teplotou. Vyššia teplota a nedostatok svetla v zime bývajú hlavnou príčinou masívneho opadu listov izbových rastlín. A hoci sa tento jav nedá nikdy úplne zastaviť, môžeme ho spomaliť, a zredukovať na minimum práve vhodným nastavením teploty   v interiéri.

Nároky na zálievku a vzdušnú vlhkosť

Aj pri tropických rastlinách platí to, čo pre zálievku rastlín subtropických - vyžadujú pravidelnú a bohatú zálievku počas vegetácie - a to aj druhy zo suchších tropických pásiem saván a tropických suchých lesov. Rozdielne však zalievame “pralesné” a “savanové” druhy rastlín v zime. Rastliny zo suchších oblastí bývajú v tomto období mimoriadne chúlostivé na premokrenie, ktoré pokiaľ je ešte spojené povedzme so zníženou teplotou v miestnosti je schopné rastlinu úplne zničiť. Preto sa riadime pravidlom, že sucho poškodí v zime rastlinu menej ako vlhko, a substrát polejeme len toľko, aby úplne nevyschol. Pralesné rastliny vyžadujú však aj v zimnom období vlahy viac, preto ich polievame častejšie. Aj pri nich sa však určite vyvarujeme stagnujúcej vody v podmiske, ktorá v zimnom období môže zničiť aj inak odolné druhy. Ďalším z problémov pri pestovaní býva extrémne nízka vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch spôsobuje častejší výskyt škodcov, ako sú červce, roztočce a puklice (štítničky) v zimnom období. Pomáhame si rozličnými zvlhčovačmi, pestovaním väčšieho množstva   rastlín v miestnosti (zvýšený odpar), prípadne navlhčeným machom v podmiskách. Proti škodcom však musíme vždy rázne zakročiť, najlepšie ihneď po zistení ich výskytu.

Nároky na hnojenie

S menej výrazným obdobím vegetačného pokoja súvisia aj vyššie nároky na živiny, a tým aj na hnojenie tropických rastlín. Aj keď sa snažíme vyhnúť hnojeniu v zimnom období, od marca do augusta hnojíme rastliny naplno. Hnojivá aplikujeme vo forme zálievky alebo vo forme listového hnojenia. 

 

 

Subtropické rastliny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Nároky na prostredie 

Do tejto skupiny patrí väčšina črepníkových solitérov, subtropické  liečivé a aromatické rastliny, subtropické ovocné rastliny  a subtropické ihličnany. Hoci sú tieto rastliny tvarovo veľmi rozmanité,  ich nároky vychádzajú z prostredia, z ktorého pochádzajú  konkrétne druhy. Stredomorie, Južná Afrika, subtrópy Severnej  a Južnej Ameriky, ale aj Austrália a subtropická Ázia sú v základných  klimatických podmienkach podobné. 

Nároky na svetlo 

Všetky tieto rastliny milujú slnko - zvlášť náročné na slnečné  svetlo sú druhy s chĺpkatými, tvrdými kožovitými alebo striebristými  listami. Na priame slnko umiestňujeme eukalypty, čajový strom,  myrty, granátovníky, vavríny, olivy, rozmarín ale aj ľuľok jazmínový  a mnohé ďalšie. Niektoré druhy s mäkkými listami (napr. Abutilon,  Datura) sa však budú lepšie dariť v polotieni. Pokiaľ rastliny pestujeme  v tieni, musíme rátať nielen s vytiahnutým rastom, ale aj  so zhoršeným kvitnutím, a celkovo slabým zdravotným stavom  rastlín. Na dostatok svetla nesmieme zabúdať ani v zime. Zimujeme  ich preto na čo najsvetlejšom mieste - presklených chodbách,  verandách, átriách a pri väčších oknách. Pokiaľ rastliny v zime nemajú  dostatok svetla, musíme podstatne znížiť aj teplotu v pestovateľskej  miestnosti.  Nároky na teplo  Druhom zo subtropického pásma vyhovuje výrazný rozdiel  teplôt medzi letom a zimou. Zatiaľ čo v lete znášajú teploty 30 a viac °C na slnečnej verande, balkóne či terase, v zime sa uspokoja  s teplotami len okolo 5 - 10 °C, pri ktorých sa zastaví rast a rastliny  prejdú do fázy vegetačného pokoja. Táto fáza trvá asi od konca  októbra do konca februára. Vtedy je väčšina druhov veľmi chúlostivá  aj na prepolievanie a platí pravidlo, že v chlade je menej vody  niekedy viac.

Nároky na zálievku 

Jednotlivé druhy subtropických rastlín sa líšia hlavne nárokmi  na vlahu. Väčšina však v letnom období vyžaduje pravidelnú  a bohatú zálievku. Množstvo vody, ktoré rastlina v tomto období  prijme priamo vplýva na rast, kvitnutie a prípadne pri ovocných  druhoch aj na vývin plodov. Nedostatočne alebo nepravidelne  polievaná rastlina bude aj horšie kvitnúť, niekedy môžu kvety ešte  v štádiu pukov opadať, a sucho môže spôsobiť aj opad novonasadených  plodov. Zalievame odstátou, najlepšie mäkkou vodou  s teplotou, aká je v prostredí, kde rastlina rastie. V zimnom období  však zálievku obmedzíme na minimum. Polievame len toľko, aby  substrát bol mierne vlhký. Druhy ako bugenvilea, sukulenty a kaktusy,  prípadne opadané a zatiahnuté rastliny (granátovník, stévia)  polievame naozaj len minimálne, asi len raz za mesiac. Veľký pozor  treba dávať najmä pri rastlinách pestovaných v substrátoch na  báze vláknitej rašeliny, ktoré dobre viažu vodu, a substrát na prvý  pohľad na povrchu suchý môže byť vo vnútri i premočený.  Čajovník čínsky je rastlinou s veľmi špecifickými požiadavkami  na pestovanie, ktoré z neho robia jednoznačne rastlinu pre  pokročilých pestovateľov. Náročný je najmä na primeraný zálievkový  režim, pričom koreňový bal nesmie nikdy úplne preschnúť,  ale nesmie byť ani premokrený. Čajovník sa preto najlepšie udržuje  v kyslom vláknitom substráte na báze rašeliny, napr. substrát  Grunt, a v neglazovanej keramickej nádobe, ktorá zabezpečí rýchle  odparenie prebytočnej zálievkovej vody a umožní aj prístup  vzduchu ku koreňom. 

Nároky na hnojenie  

Pokiaľ chceme aby subtropické rastliny skutočne dobre rástli, bohato kvitli a prípadne i rodili, nezaobídeme sa bez pravidelného  prihnojenia, ktorým rastline dodáme základné prvky nevyhnutné pre rast, i mikroelementy pre posilnenie zdravotnej kondície rastlín. Používame tekuté viaczložkové hnojivá, ale hnojiť môžeme aj na list, najmä pri rastlinách s mäkšími listami a veľkou listovou plochou. Listové hnojivá aplikujeme zásadne za podmračného  počasia, bez priameho slnečného žiarenia. 

Ovocné stromy a kry - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Klimatické podmienky   

Pestovanie ovocných drevín má u nás dlhú tradíciu. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Obľubu si v poslednom čase získavajú aj netradičné druhy ovocia pochádzajúce z oblastí s chladnejšou subtropickou klímou alebo z chladných oblastí Ázie či severnej Ameriky. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Veľa škôd dokážu na týchto rastlinách napáchať neskoré jarné mrazíky, a preto na túto skutočnosť treba pamätať už pri výsadbe. Ideálne na výsadbu sú miesta pri južných, juhozápadných a severozápadných stenách domov či iných budov, ktoré poskytujú týmto teplomilným druhom vhodné mikroklimatické podmienky. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.   

Pôda   

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Ph môžeme zlepšovať použitím priemyselných hnojív, ktoré obsahujú vápnik.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov. Pokiaľ chceme mať bohatú úrodu, dôležité je rastliny pravidelne prihnojovať, pričom používame špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Zálievka

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé rastliny kiwi musíme tiež chrániť pletivom proti okusovaniu mačkami, ktoré ich poškodzujú najmä na jar pri rašení.   

Výsadba   

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Ku koreňom nedávame v žiadnom prípade nevyzretý maštaľný hnoj alebo priemyselné hnojivo, ktoré by mohlo poškodiť korene. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Ak je rastlina vysadená veľmi hlboko, môže ušľachtilá časť vytvoriť vlastné korene a tým potlačiť význam podpníka, čo bude mať za následok silnejší rast a zníženie rodivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 – 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.   

Rez   

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak,  že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože  jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.  Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych  tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých  sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor  použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré  pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný  prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a  zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov  nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku  ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené  okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej  polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade  štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo  rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba  myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o  presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na  choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné  venovať sa letnému rezu. Má význam hlavne u jadrovín, kde  presvetľujeme príliš zahustenú korunu, a zároveň podporujeme  tvorbu kvetných púčikov pre ďalší rok.   

Figovník, režeme len veľmi málo, pretože rodí na vyzretých  dvojročných letorastoch a nevhodným zrezaním by sme sa mohli  pripraviť o väčšiu časť úrody. 

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na  jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší  letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj  na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V  druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime  ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú  výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť  na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až  začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu.  Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších  púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od  posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime  na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty,  ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme  letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme  vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.  Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej  jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v  chladnej a primerane vlhkej pivnici. Počas skladovania postupne  prichádzajú do konzumnej zrelosti, ktorú si udržia až do marca. 

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča  vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť  všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch  čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita  prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných  výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s  listovými väčšie.  Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´. Tie sa režú radikálnejšie.

Obr. A – Jednoročný výhonok s listovými púčikmi

 

 

 

 

 

 

 

Obr. B – Dvojročné výhonky s rodivým obrastom

 

 

 

 

 

 

 

Obr. C – Vyrodené drevo, ktoré rezom odstraňujeme







Opeľovacie pomery kiwi

Medzi veľkoplodými druhmi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebujeme minimálne jednu samčiu na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde samčie a samičie kvety sú na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3 - 6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás pestujeme obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm. Sú menej náročné na pestovanie a odolnejšie aj voči silnejším mrazom.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky. V neposlednej rade netreba zabúdať na niektoré zásady pri použití chemických látok tak, aby účinnosť prípravku bola čo najlepšia, a aby sme neohrozovali naše zdravie.

Správna výsadba kôstkovín vrúbľovaných na semenných podpníkoch

Listnaté a ihličnaté okrasné dreviny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 18. decembra 2017 Žiadne komentáre

Zásady výsadby okrasných drevín 

Najvhodnejšie obdobie na výsadbu drevín je jeseň, jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a pri chúlostivejších druhoch. Rastliny dodávané v kontajneroch možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, okrem najteplejších letných dní, kedy by výsadba vyžadovala neustálu kontrolu a starostlivosť.

Dreviny sa vysádzajú vždy rovno a pri výsadbe treba dbať na to, aby sa koreňový bal nerozpadol. Korene sa zasypávajú kvalitnejšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom a až na povrch sa pridáva zvyšná spodina. Novovysadené dreviny sa nehnoja, s prihnojovaním treba počkať, kým sa dobre nezakorenia. Po vysadení treba dreviny dobre zaliať a hneď ako voda vsiakne, treba vyplniť vzniknuté jamky v pôde humusom, aby sa znížil výpar vody z pôdy. Po vysadení rastlinám prospeje aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Okolo drevín solitérne vysadených v trávniku hneď po vysadení treba vytvoriť primerané veľké misy, ktoré umožnia jednoduchšie zalievanie a neskôr aj prihnojovanie a tráva drevinám neodoberá vlahu ani živiny. Veľmi dôležité je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny Vysádzané okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.

Vysádzanie živých plotov

Účelne vybrané kry na živý plot, dobre zasadené a ošetrované, nedajú pestovateľovi veľa práce, a napriek tomu podstatne zvyšujú pôvab každej záhradky. Udržiavací rez sa robí väčšinou raz za rok väčšinou po odkvitnutí. Vzdialenosť krov od plota pri vysádzaní závisí od plánovanej výšky a šírky plotu. Vzájomná vzdialenosť rastlín v nízkom plote je asi 0,6 m, pri stredne vysokých plotoch 0,8 – 1,5 m podľa vzrastu jednotlivých druhov a kultivarov. Okrasné kry si vyžadujú okrem bežného ošetrovania aspoň raz za rok plné hnojenie NPK, ktoré zlepšuje a urýchľuje ich rast. Základom úspešného hnojenia však i tu zostáva hnojenie dobre vyzretým kompostom.

obr. 1: Vysoké živé ploty, výsadba 1 m od seba (Carpinus betulus)

obr. 2: Ihličnaté živé ploty, výsadba 40 - 80 cm od seba ( Thuja occidentalis ´Smaragd´)

obr. 3: Stredne vysoké živé ploty, výsadba 3 ks na 1 m (Ligustrum ovalifolium)

obr. 4: Nízke živé ploty, výsadba 4-6 ks na m (Spiraea bumalda)

 

Rez živých plotov

Živé ploty sa strihajú kónicky – ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí. Druhý rez vykonávame v priebehu augusta a to preto, aby dreviny po reze už neobrašili.

                                                                                 

                                                                                                                                                                                                                  

                                                                




obr. 1: Správny kónický rez živého plota 


  

          

                                                                                                                                                                                    






obr. 2: Nesprávny kolmý rez živého plota


Ošetrovanie a starostlivosť v ďalších rokov

Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.

Rez a presvetľovanie

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi. Niektoré dreviny vôbec rez nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu) iné si vyžadujú iba zmladzovanie a ďalšie pravidelný každoročný rez a raz za čas zmladzovanie.

Dreviny, ktoré nepotrebujú rez

Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chaenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendróny (rhododendron), štredrec (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Niektoré dreviny priam neznášajú rez, ako napríklad magnólie (magnolia), ktorá kvitne na koncových, vrcholových púčikoch.

Dreviny, ktoré vyžadujú zmladzovací a presvetľovací rez

Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitzia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentila), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Listnaté dreviny v skupinových výsadbách sa upravujú zimným rezom tak, aby sa navzájom netiesnili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu.

Dreviny vyžadujúce každoročný rez

Rozdeľujú sa do troch skupín podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú.

1. skupina – dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar a na vlaňajšom dreve (forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus); upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Zimný rez sa robí od konca októbra do polovice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokov od vysadenia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové kvetuschopné výhonky. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť nové letorasty, na ktorých sa budú na budúcu jar tvoriť nové kvety. Režeme na 2 – 4 očká.

2. skupina – dreviny, ktoré kvitnú neskôr a na vlaňajšom dreve (malus, sorbus, crataegus, berberis, tamarix a pod.); výhonky sa skracujú asi o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky.

3. skupina – dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve vyžadujú silný spätný rez (budleia, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica); režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Staré konáriky sa úplne odstraňujú.

Rez drevín na kmienku

Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku je treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar, režeme až po odkvitnutí koncom apríla (mandľa), ostatné dreviny skoro na jar (ruže, vŕby).

Zálievka

Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda. Studničná voda máva často veľký obsah minerálnych látok a ak presiahne ich obsah množstvo 1 g/l je na zálievku nevhodná, pretože zasoľuje pôdu.

Hnojenie

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany. Na živiny sú všeobecne náročnejšie veľkokveté príp. bohato kvitnúce kry, naopak menej náročné sú ihličnany a vždyzelené kry.

Rez drevín na kmienku







Ochrana drevín pred zimným vysychaním

 

 

 

 

 

 

 

obr č. 1: Presvetľovací rez

 

 

 

 

 

 

 

obr. 1: Rez drevín so striedavými očkami

 

 

 

 

 

 

 

 

 Obr.2: rez drevín s protistojnými očkami  

 

 

 

 

 

 

 

obr. č. 2: Silný spätný rez 


Pokryvné a vresoviskové rastliny - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Základný prvok a pôdny kryt vresoviska tvoria druhy a kultivary vresov (caluna) a vresovcov (erica). Vresy obľubujú slnko, už v miernom polotieni zle kvitnú, sú vytiahnutejšie a redšie. Najlepšie sa daria v silne piesočnatých a chudobných suchších pôdach. Vresovce znášajú polotieň i tieň, v tieni však menej kvitnú. Zimná prikrývka je nevyhnutná všade tam, kde hrozí nebezpečenstvo holomrazov. Vresovisko môže byť súčasťou skalky alebo sa umiestňuje aj samostatne.

Výsadba

Pred výsadbou vresoviskových rastlín je nevyhnutné pridať do pôdy väčšie množstvo rašeliny, prípadne i piesku. Vresovce i vresy sa vysádzajú na vzdialenosť 30 cm a po výsadbe sa dôkladne zavlažia. Mladé rastliny je nevyhnutné najmä v suchšom období roka pravidelne zavlažovať. Dostatok vody je dôležitý aj v zimnom období, kedy za slnečných a súčasne mrazivých dní môžu trpieť nedostatkom vlahy. V zime je pre rastliny škodlivejšie sucho ako mráz. Rôznofarebné kultivary vresoviskových rastlín umožňujú vytvoriť rozličné farebné kompozície. Vždy sa vysádza väčšia plocha kultivarmi rovnakej farby. Farebná zmes vznikajúca kombináciou jednotlivých odlišne sfarbených rastlín pôsobí chaoticky a na väčšiu vzdialenosť splýva do neurčitej sivej farby. Pre menšia partie sa volia zakrpatené kultivary. Základné vresoviskové rastliny sa s úspechom dopĺňajú aj inými druhmi rastlín. Pekne sa vňom vynímajú nepravidelne vysadené borievky (juniperus), skalníky (cotoneaster), zanoväte (cytisus). Z ostatných rastlín vhodných na oživenie vresoviska treba spomenúť okrasné trávy. K nápadne kvitnúcim vyšším krom patria rododendróny, nižšie porasty vytvárajú rôzne odrody hebe či zimozelene.

Ošetrovanie

Keď sa vresoviskové rastliny dostatočne rozrastú a vytvoria súvislé porasty, zabraňujú rastu burín a nevyžadujú ani pletie. Treba dbať iba na to, aby vresy a vresovce neprerastali a neutláčali svojich susedov, najmä skalničky s nižším rastom. Staršie rastliny vresov sa na jar občas zostrihnú, tým sa zmladia a sú potom kompaktnejšie. To je s občasným presypaním porastov rašelinou jediná starostlivosť, ktorú si porasty vresoviskových rastlín vyžadujú.

 

Posted in: Okrasná záhrada Tags: vresyvresovce

Maliny a černice - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Odrody s dvojročným cyklom v prvom roku vyženú odstredu mladé tenké olistené výhonky, tie sa rozvetvia a na nich sa vyvinú v druhom roku kvety a plody. Prúty, ktoré zarodili potom odumrú. Konáriky bývajú s tŕňmi, niektoré odrody ich majú hladké. Stáloplodiace odrody rodia na jednoročnom dreve, a preto sa kompletne zostrihávajú každú jar. Po zostrihnutí na jar vyženú nové výhonky s tie opäť zarodia.

Podnebie a klimatické oblasti

Maliny sa môžu pestovať vo všetkých klimatických oblastiach na Slovensku. Vyžadujú však chránené slnečné stanovište, ktoré podporuje vývin plodov a vysokú úrodu. Najčastejšie vysádzajú na okraje záhrad, napr. k plotu.

Príprava pôdy a výsadba

Maliny, podobne ako jahody, vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú, hlinito-piesčitú neutrálnu alebo mierne kyslú pôdu. Najvhodnejšie obdobie na výsadbu sú na jar mesiace marec až máj, na jeseň október do príchodu prvých jesenných mrazov. Pokiaľ máme k dispozícii rastliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Rastliny vyberieme z kontajnera a spolu so zeminou ich vysadíme do vopred pripravenej jamy tak, aby výška okraju jamy bola rovnaká so zemitým obalom koreňov. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemeru do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, počas suchých dní maliny musíme zavlažovať. Od marca začneme prihnojovať.

Ošetrovanie a zber plodov

Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov. Zabraňuje aj nežiadúcemu znečisteniu plodov, ktoré sú, rovnako ako jahody, na znečistenie či premokrenie veľmi háklivé a ľahko podliehajú plesniam. Černice majú podobné klimatické a pôdne nároky ako maliny. Najvhodnejší spôsob pestovania je pestovanie na opore. Ideálne sú natiahnuté drôty, železná alebo drevená mriežka. Aby ker ostal priehľadný, oddelíme od seba jednoročné a plodonosné dvojročné výhony. Tieto vyväzujeme na oporu. Odplodené dvojročné výhony (červené) na jar vystrihujeme tesne pri zemi. Tak vytvoríme miesto pre nové výhony. Takto zabezpečíme, aby sa choroby a škodcovia neprenášali zo starých výhonov na nové.

 

Na jar vystrihujeme u černíc dvojročné odplodené výhony

Jahody - návod na pestovanie

Autor: Adriána Francová 17. decembra 2017 Žiadne komentáre

Pestovanie jahôd je rozšírené a stále sa teší veľkej popularite.  Je nenáročné a môžu sa mu venovať nielen skúsení záhradkári  ale aj začiatočníci. Rodia už v prvom roku výsadby a sú zdrojom  vitamínu C. 

Podnebie a klimatické oblasti 

Jahody vyžadujú veľa svetla a ročné zrážky aspoň 600 – 700  mm. Vhodné je slnečné stanovište chránené pred zimným ostrým  vetrom. Pokiaľ vieme jahodám poskytnúť teplé chránené miesto  aj vo vyšších polohách, môžeme ich pestovať i v oblastiach nad  500 m. n. m. V oblastiach, kde sa vyskytujú holomrazy je pestovanie  jahôd nevhodné. 

Pôda 

Jahody vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú, hlinito-  -piesčitú neutrálnu alebo mierne kyslú pôdu. Ťažké ílovité pôdy,  chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie  jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta,  kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené  maštaľným hnojom. Kompost potrebný pre výsadbu môžeme  zmiešať aj s hnojivom Kristalon alebo Cererit. Pôdu pre výsadbu jahôd  by sme mali pripraviť aspoň rok pred plánovanou výsadbou. 

Výsadba jahôd 

Jahody môžeme vysádzať tak na jar ako aj na jeseň. Najvhodnejšia  je však výsadba jesenná od konca augusta do októbra, kedy  rastliny môžu dobre zakoreniť. Ranná rosa a chladnejšie obdobie  priaznivo pôsobí na vývoj rastlín. Na jar je vhodné vysádzať jahody  v druhej polovici apríla 2 – 3 týždne po príprave miesta na sadenie.  Zarodia však až na ďalší rok. V čase kvitnutia a rodenia rastliny nepresádzame.  Rastliny, by mali byť dobre prekorenené s vyvinutým  srdiečkom. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami záleží od ich  veľkosti a mohutnosti. Menšie rastliny vysádzame do vzdialenosti  asi 20 cm, stredne veľké a bujne rastúce 30 až 40 cm. Vzdialenosť  medzi hriadkami by mala byť dostatočná pre pohyb medzi hriadkami,  ošetrovanie sadeníc a odstraňovanie burín (cca 50 až 70 cm).

Ošetrovanie a zber plodov 

Plody sú veľmi háklivé na premokrenie a náchylné plesniam,  a preto ich častejšie kontrolujeme, zaplesnené a nahnité plody  ihneď odstraňujeme. Aby sme plody ochránili pred vlhkom, podkladáme  ich suchou slamou alebo pilinami. Často sa používa pri  pestovaní jahôd aj špeciálna čierna textília, ktorá zabraňuje nielen  šíreniu burín, ale ochraňuje aj plody pred dotykom s mokrou pôdou.  Pri zbere plody z rastliny opatrne odštipávame alebo odstrihávame. Oberáme len dobre prezreté plody. 

 

Posted in: Úžitková záhrada Tags: jahody
Posledné príspevky
Posledné komentáre
Archív blogu